(1)

V článku 2 písm. b) zmluvy sa ustanovuje zavedenie jednotných bezpečnostných noriem na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti.

(1)

V článku 2 písm. b) Zmluvy o Euratome sa ustanovuje zavedenie jednotných bezpečnostných noriem na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti.

(2)

V článku 30 zmluvy sa uvádza, že budú stanovené základné normy ochrany zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

(2)

V článku 30 Zmluvy o Euratome sa uvádza, že budú stanovené základné normy ochrany zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

(3)

Na základe článku 37 zmluvy musia členské štáty predkladať Komisii všeobecné údaje týkajúce sa akéhokoľvek plánu na likvidáciu rádioaktívneho odpadu.

(3)

Na základe článku 37 Zmluvy o Euratome musia členské štáty predkladať Komisii všeobecné údaje týkajúce sa akéhokoľvek plánu na uloženie rádioaktívneho odpadu.

(3a)

Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 (1) určuje zavádzanie opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci.

(4)

Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996 (2) , ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia sa vzťahuje na všetky postupy, ktoré sa týkajú rizika vyplývajúceho z ionizujúceho žiarenia od umelého zdroja alebo od prírodného zdroja žiarenia v prípadoch, keď prírodné rádionuklidy sú alebo boli spracované so zreteľom na svoje rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti. Vzťahuje sa aj na povolené uvoľňovanie materiálov pochádzajúcich z takýchto postupov. Ustanovenia uvedenej smernice boli doplnené upresňujúcimi právnymi predpismi.

(4)

Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996 (3) stanovuje základné bezpečnostné normy . Táto smernica sa vzťahuje na všetky postupy, ktoré sa týkajú rizika vyplývajúceho z ionizujúceho žiarenia od umelého zdroja alebo od prírodného zdroja žiarenia v prípadoch, keď prírodné rádionuklidy sú alebo boli spracované so zreteľom na svoje rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti. Vzťahuje sa aj na povolené uvoľňovanie materiálov pochádzajúcich z takýchto postupov. Ustanovenia uvedenej smernice boli doplnené upresňujúcimi právnymi predpismi.

(4a)

Keďže ani zo Zmluvy o Euratome, ani zo Zmluvy o fungovaní Európskej únie Parlamentu nevyplývajú spolurozhodovacie právomoci v súvislosti s nukleárnymi záležitosťami, je mimoriadne dôležité, aby sa našiel nový právny základ pre akékoľvek budúce právne predpisy v nukleárnej oblasti.

(15a)

Tri bývalé kandidátske krajiny EÚ – Litva, Slovensko a Bulharsko – prevádzkovali jadrové elektrárne starého sovietskeho typu, ktoré nebolo možné hospodárne modernizovať, aby splnili bezpečnostné normy EÚ. Tieto elektrárne boli preto odstavené a následne vyradené z prevádzky.

(15b)

Vyradenie jadrových elektrární z prevádzky v uvedených troch členských štátoch EÚ predstavovalo pre dotknuté členské štáty významnú finančnú a hospodársku záťaž, ktorú nemohli niesť v plnom rozsahu, a preto im Únia poskytla finančné zdroje určené na pokrytie časti nákladov na projekty v oblasti vyraďovania zariadení z prevádzky a v oblasti odpadu a na kompenzáciu hospodárskych dôsledkov.

(18)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v roku 2006 aktualizovala celý súbor svojich noriem a uverejnila základné zásady bezpečnosti, ktoré spoločne podporili Euratom, OECD/NEA a ďalšie medzinárodné organizácie. Ako uviedli organizácie spoločnej podpory, uplatňovanie základných zásad bezpečnosti uľahčí uplatňovanie medzinárodných bezpečnostných noriem a zabezpečí väčší súlad ustanovení jednotlivých štátov. Je preto žiaduce, aby všetky členské štáty tieto zásady dodržiavali a podporovali. Tieto zásady budú záväzné pre agentúru IAEA v súvislosti s jej fungovaním a pre štáty v súvislosti s operáciami v spolupráci s agentúrou IAEA. Štáty alebo organizácie poskytujúce podporu môžu podľa vlastného uváženia prijať zásady na vykonávanie svojich vlastných činností.

(18)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v roku 2006 aktualizovala celý súbor svojich noriem a uverejnila základné zásady bezpečnosti, ktoré spoločne vyvinuli Euratom, OECD/NEA a ďalšie medzinárodné organizácie. Ako uviedli organizácie spoločnej podpory, uplatňovanie základných zásad bezpečnosti uľahčí uplatňovanie medzinárodných bezpečnostných noriem a zabezpečí väčší súlad ustanovení jednotlivých štátov. Je preto žiaduce, aby všetky členské štáty tieto zásady dodržiavali a podporovali. Tieto zásady budú záväzné pre agentúru IAEA v súvislosti s jej fungovaním a pre štáty v súvislosti s operáciami v spolupráci s agentúrou IAEA. Štáty alebo organizácie poskytujúce podporu môžu podľa vlastného uváženia prijať zásady na vykonávanie svojich vlastných činností.

(19a)

Aarhuský dohovor z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia udeľuje verejnosti práva a strany dohovoru a verejné orgány zaväzuje dodržiavať povinnosti týkajúce sa prístupu k informáciám a účasti verejnosti a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia vrátane nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(19b)

Medzinárodná organizácia práce prijala dohovor (4) a odporúčanie (5) o ochrane pred radiáciou týkajúce sa akejkoľvek činnosti, ktorá zahŕňa vystavenie pracovníkov ionizujúcemu žiareniu počas práce, a vyžaduje prijatie primeraných krokov, ktoré zabezpečia účinnú ochranu pracovníkov vzhľadom na súčasné vedomosti.

(22a)

Európsky parlament tiež uviedol, že vo všetkých členských štátoch by mali mať všetky jadrové zariadenia dostatok finančných prostriedkov na pokrytie všetkých nákladov na ich odstavenie vrátane nakladania s odpadom s cieľom zachovať zásadu „znečisťovateľ platí“ a vyhnúť sa čerpaniu štátnej pomoci, a vyzval Komisiu, aby navrhla presné vymedzenie využívania finančných zdrojov určených na odstavenie v každom členskom štáte, zohľadňujúc pri tom odstavovanie, ako aj zaobchádzanie, úpravu a konečnú likvidáciu výsledného rádioaktívneho odpadu (6).

(23)

V Únii aj vo svete rastie uznanie potreby zodpovedného využívania jadrovej energie, najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany. V tejto súvislosti je potrebné riešiť otázku nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom s cieľom zaistiť bezpečné, optimalizované a udržateľné využívanie jadrovej energie .

(23)

V Únii aj vo svete rastie uznanie , najmä po nedávnej vážnej jadrovej nehode v Japonsku, potreby posilniť pravidlá týkajúce sa jadrovej bezpečnosti a ochrany. V tejto súvislosti je potrebné riešiť dôležitú otázku nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom s cieľom zaistiť bezpečné, optimalizované a udržateľné skladovanie a/alebo uloženie .

(23a)

V tejto súvislosti by sa malo zdôrazniť, že veľkú časť materiálu vyhoretého paliva možno opätovne využiť. Recyklácia vyhoretého paliva je preto spolu s uložením konečného odpadu aspektom, ktorý treba zohľadniť.

(25)

Pri prevádzke jadrových reaktorov takisto vzniká vyhoreté palivo. Každý členský štát môže definovať svoju politiku palivového cyklu zohľadnením vyhoretého paliva ako cenného zdroja, ktorý je možné opätovne spracovať, alebo rozhodnutím o jeho likvidácii ako odpadu. Bez ohľadu na vybratú možnosť by sa mala zvážiť likvidácia vysoko rádioaktívneho odpadu, oddeleného v rámci opätovného spracovania, alebo vyhoretého paliva považovaného za odpad.

(25)

Pri prevádzke jadrových reaktorov takisto vzniká vyhoreté palivo. Každý členský štát môže definovať svoju politiku palivového cyklu zohľadnením vyhoretého paliva ako cenného zdroja, ktorý je možné opätovne spracovať a recyklovať , alebo rozhodnutím o jeho uložení ako odpadu. Bez ohľadu na zvolenú možnosť by sa malo zvážiť uloženie vysoko rádioaktívneho odpadu, oddeleného v rámci opätovného spracovania, alebo vyhoretého paliva považovaného za odpad.

(25a)

Vyhoreté palivo skladované v nádržiach je ďalším potenciálnym zdrojom prieniku radiácie do životného prostredia, a to najmä v prípade, že chladiace nádrže už nie sú zakryté.

(27)

Rádioaktívny odpad vrátane vyhoretého paliva považovaného za odpad si z dlhodobého hľadiska vyžaduje uzatvorenie a izoláciu od ľudí a životného prostredia. Jeho špecifický charakter (obsah rádionuklidov) si vyžaduje opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia vrátane uloženia vo vhodných zariadeniach ako posledná fáza nakladania s ním. Ukladanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania, je dočasným riešením , ale nie alternatívou likvidácie .

(27)

Rádioaktívny odpad vrátane vyhoretého paliva považovaného za odpad si z dlhodobého hľadiska vyžaduje vhodné prispôsobenie, uzatvorenie a izoláciu od ľudí a životného prostredia. Jeho špecifický charakter (obsah rádionuklidov) si vyžaduje opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia vrátane likvidácie vo vhodných zariadeniach ako koncovom bode nakladania s ním, s možnosťou opätovného vybratia na základe zásady reverzibility . Skladovanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania je dočasným riešením.

(27a)

Na nebezpečenstvo súvisiace s ukladaním rádioaktívneho odpadu jednoznačne poukázala aj havária vo Fukušime a k podobným haváriám by mohlo dôjsť v existujúcich alebo budúcich jadrových zariadeniach, ktoré sa nachádzajú na území Únie a v susedných krajinách Únie s vysokým seizmickým rizikom a s vysokým rizikom vzniku cunami, napr. v Akkuyu v Turecku. Únia by mala prijať všetky príslušné opatrenia, aby zabránila ukladaniu rádioaktívneho odpadu v takýchto oblastiach.

(28)

Národný systém klasifikácie rádioaktívneho odpadu by mal podporovať tieto opatrenia a v plnej miere zohľadňovať konkrétne druhy a vlastnosti rádioaktívneho odpadu. Presné kritériá zadeľovania odpadu do určitej triedy budú závisieť od konkrétnej situácie v členskom štáte v súvislosti s druhom odpadu a možnosťami jeho uloženia, ktoré sú k dispozícii alebo ktoré sa berú do úvahy.

(28)

Národný systém klasifikácie rádioaktívneho odpadu by mal podporovať tieto opatrenia a v plnej miere zohľadňovať konkrétne druhy a vlastnosti rádioaktívneho odpadu. Presné kritériá zadeľovania odpadu do určitej triedy budú závisieť od konkrétnej situácie v členskom štáte v súvislosti s druhom odpadu a možnosťami jeho uloženia, ktoré sú k dispozícii alebo ktoré sa berú do úvahy. Na uľahčenie komunikácie a výmeny informácií medzi členskými štátmi a na zabezpečenie transparentnosti by vo vnútroštátnom programe mal byť podrobne opísaný klasifikačný systém.

(29)

Typická koncepcia likvidácie krátkodobého nízkoaktívneho a strednoaktívneho odpadu sú úložiská blízko povrchu. Po 30 rokoch výskumu sa na technickej úrovni široko akceptovalo , že hlboké geologické ukladanie predstavuje najbezpečnejšiu a najudržateľnejšiu možnosť ako koncový bod nakladania s vysoko rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom považovaným za odpad . Z tohto dôvodu by sa malo prejsť k uplatňovaniu ukladania v úložiskách .

(29)

Koncepcie ukladania krátkodobého nízkoaktívneho a strednoaktívneho odpadu predstavujú rôzne možnosti od úložísk blízko povrchu (v budovách, zakopanie v malej hĺbke či niekoľko desiatok metrov pod povrchom) až po moderné spôsoby likvidácie v geologických depozitoch 70 až 100 m pod povrchom . Skladujú sa takmer všetky druhy dlhodobého nízko a stredne aktívneho rádioaktívneho odpadu. Po 30 rokoch výskumu sa na vedeckej úrovni dokázalo , že hlbinné geologické ukladanie je možné realizovať a toto by mohlo predstavovať bezpečnú a hospodárnu možnosť ako posledná fáza nakladania s vysoko rádioaktívnym odpadom. Činnosti vykonávané v rámci Technologickej platformy na vykonávanie geologického ukladania rádioaktívneho odpadu do úložísk by mohli v tomto smere umožniť prístup k odborným vedomostiam a technológii. Skúmajú sa však aj mnohé ďalšie možnosti, napr. umelo vytvorené zariadenia na skladovanie odpadu na povrchu alebo tesne pod ním, umiestňovanie do suchých masívov alebo ukladanie v hĺbkových vrtoch (v hĺbke 3 000 až 5 000 metrov) vrátane možnosti reverzibility a opätovného vybratia. Z tohto dôvodu by sa malo pokračovať v ďalšom výskume všetkých možností .

(29a)

Vzhľadom na výskum uloženia rádioaktívneho odpadu prostredníctvom transmutácie alebo inými prostriedkami na zníženie jeho rádioaktivity a polčasu rozpadu by sa malo zvážiť aj dlhodobé reverzibilné skladovanie rádioaktívneho odpadu v hlbinných geologických formáciách.

(30)

Hoci je každý členský štát zodpovedný za svoju vlastnú politiku v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, táto politika by mala dodržiavať príslušné základné zásady bezpečnosti stanovené agentúrou IAEA. Je morálnou povinnosťou každého členského štátu zabrániť neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií, pokiaľ ide o existujúce vyhoreté palivá a rádioaktívny odpad, ako aj o odpad pochádzajúci z vyraďovania existujúcich jadrových zariadení.

(30)

Hoci je každý členský štát zodpovedný za svoju vlastnú politiku v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, táto politika by mala nielen dodržiavať príslušné základné zásady bezpečnosti stanovené agentúrou IAEA , ale mala by ukladať aj najvyššie bezpečnostné normy odrážajúce najmodernejšie postupy, pokiaľ ide o regulačnú a prevádzkovú úroveň a najlepšiu dostupnú technológiu (BAT) . Je morálnou povinnosťou každého členského štátu zabrániť neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií, pokiaľ ide o historické a existujúce vyhoreté palivo a rádioaktívny odpad, ako aj o odpad pochádzajúci z vyraďovania existujúcich jadrových zariadení. Členské štáty by preto mali vypracovať takú politiku vyraďovania zariadení z prevádzky, ktorá zaručí ich čo najbezpečnejšiu demontáž čo najskôr po ich odstavení.

(31)

Pre zodpovedné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, by mal každý členský štát stanoviť vnútroštátny rámec, ktorý zabezpečí plnenie politických záväzkov a postupné rozhodovanie vykonávané pomocou zodpovedajúcich právnych predpisov, regulácie a organizácie s jasným rozdelením zodpovedností.

(31)

V záujme zodpovedného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom by mal každý členský štát stanoviť vnútroštátny rámec, ktorým sa zaručí plnenie politických záväzkov a postupné rozhodovanie v súlade s Aarhuským dohovorom, vykonávaný prostredníctvom zodpovedajúcich právnych predpisov, regulácie a organizácie s jasným rozdelením zodpovedností.

(32a)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom a na ich skladovanie.

(32b)

Treba vyčleniť ďalšie finančné prostriedky na energetické projekty vrátane možnosti budúcich projektov vyraďovania zariadení z prevádzky a následne projektov týkajúcich sa nakladania s odpadom.

(33)

Mal by sa vytvoriť vnútroštátny program s cieľom zabezpečiť transpozíciu politických rozhodnutí do jasných ustanovení na včasné vykonávanie všetkých krokov pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom od výroby po jeho likvidáciu. Malo by to zahŕňať všetky činnosti súvisiace s manipuláciou, predbežnou úpravou, úpravou, prispôsobením, uložením a likvidáciou rádioaktívneho odpadu. Vnútroštátny program môže byť referenčný dokument alebo súbor dokumentov.

(33)

Mal by sa vytvoriť vnútroštátny program s cieľom zabezpečiť transpozíciu politických rozhodnutí do jasných ustanovení na včasné vykonávanie všetkých krokov pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom od vytvárania po jeho ukladanie. Malo by to zahŕňať všetky činnosti súvisiace s manipuláciou, predbežnou úpravou, úpravou, prispôsobením, skladovaním a ukladaním rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva a mali by sa dodržiavať zásady stanovené v Aarhuskom dohovore . Vnútroštátny program môže byť referenčný dokument alebo súbor dokumentov.

(34a)

Pracovníci v rámci celého reťazca nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom musia byť chránení a musia sa na nich vzťahovať právne predpisy o ochrane zdravia a bezpečnosti bez ohľadu na ich pracovnú činnosť a zaradenie, pričom pri každom nástroji nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je nutné brať do úvahy dlhodobé účinky na zdravie a bezpečnosť pracovníkov. Právne predpisy Únie a právne predpisy členských štátov týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci sa vzťahujú aj na pracovníkov zapojených do nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom a nedodržanie týchto právnych predpisov musí mať za následok uplatnenie okamžitých a prísnych sankcií.

(35)

Pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je dôležitá transparentnosť. Mala by sa zabezpečiť požadovaním účinnej informovanosti verejnosti a príležitostí pre všetky zainteresované strany zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch.

(35)

Pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je dôležitá transparentnosť a je rozhodujúce, aby verejnosť dôverovala zásadám riadiacim bezpečnosť úložísk a programom pre nakladanie s odpadom . Mala by sa zabezpečiť zaručením účinnej informovanosti verejnosti a príležitostí pre všetky zainteresované strany , miestne a regionálne orgány a verejnosť zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch.

(36)

Spolupráca členských štátov a na medzinárodnej úrovni by mohla uľahčiť a urýchliť rozhodovací proces prostredníctvom prístupu k odborným znalostiam a technológiám.

(36)

Spolupráca členských štátov a na medzinárodnej úrovni by mohla uľahčiť a urýchliť rozhodovací proces prostredníctvom prístupu k vysoko kvalitným odborným znalostiam a technológiám , ako aj k najlepším postupom .

(37)

Niektoré členské štáty sa domnievajú, že spoločné využívanie zariadení pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom vrátane zariadení na likvidáciu je potenciálne prospešnou voľbou, ak je založená na dohode medzi príslušnými členskými štátmi .

(37)

Niektoré členské štáty sa domnievajú, že spoločné využívanie zariadení pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom vrátane úložísk je potenciálne prospešnou , bezpečnou a nákladovo efektívnou voľbou, ak je založená na dohode medzi príslušnými krajinami . V tej súvislosti je dôležité neklásť prekážky osobitným opatreniam, ako sú predbežné dohody o vyhoretom palive pochádzajúcom z výskumných reaktorov. V tejto smernici by sa mali náležite vymedziť potrebné podmienky, ktoré treba splniť pred začatím takýchto spoločných projektov.

(39)

Dokumentácia o bezpečnosti a odstupňovaný prístup by mali poskytnúť základ pre rozhodnutia týkajúce sa vývoja, prevádzky a uzatvorenia úložiska a mali by umožniť identifikáciu neistých oblastí, na ktoré sa treba zamerať s cieľom naďalej zlepšovať pochopenie aspektov, ktoré vplývajú na bezpečnosť systému likvidácie vrátane prírodných (geologických) a technických prekážok a ich predpokladaného vývoja v budúcnosti. Dokumentácia o bezpečnosti by mala zahŕňať zistenia týkajúce sa posudzovania bezpečnosti a informácie o dôkladnosti a spoľahlivosti posudzovania bezpečnosti a v ňom uvedených predpokladov. Na tento účel je potrebné uviesť súbor argumentov a dôkazov v prospech bezpečnosti zariadenia alebo činnosti súvisiacej s nakladaním s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(39)

Dokumentácia o bezpečnosti a odstupňovaný prístup by mali poskytnúť základ pre rozhodnutia týkajúce sa vývoja, prevádzky a uzatvorenia úložiska a mali by umožniť identifikáciu neistých oblastí, na ktoré sa treba zamerať s cieľom naďalej zlepšovať pochopenie aspektov, ktoré vplývajú na bezpečnosť systému ukladania vrátane prírodných (geologických) a technických prekážok a ich predpokladaného vývoja v budúcnosti. Dokumentácia o bezpečnosti by mala zahŕňať zistenia týkajúce sa posudzovania bezpečnosti a informácie o dôkladnosti a spoľahlivosti posudzovania bezpečnosti a v ňom uvedených predpokladov. Preukázanie bezpečnosti by preto malo byť založené na súbore argumentov a dôkazov v prospech bezpečnosti zariadenia alebo činnosti súvisiacej s nakladaním s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

(40)

Aj keď sa v nej uznáva, že všetky riziká súvisiace s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom by sa mali zohľadniť vo vnútroštátnom rámci, táto smernica sa nevzťahuje na nerádiologické nebezpečenstvá, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(40)

Aj keď sa v nej uznáva, že všetky riziká súvisiace s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom by sa mali zohľadniť vo vnútroštátnom rámci, táto smernica sa nevzťahuje na nerádiologické nebezpečenstvá s nerádiologickými následkami , ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(41)

Udržanie a ďalší rozvoj schopností a zručností pri nakladaní s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, ako základný prvok zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti, by mali byť založené na kombinácii učenia prostredníctvom prevádzkových skúseností, vedeckého výskumu a technologického rozvoja, ako aj technickej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami.

(41)

Udržanie a ďalší rozvoj schopností a zručností pri nakladaní s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, ako základný prvok zabezpečenia vysokej úrovne zdravia a ochrany životného prostredia, bezpečnosti a transparentnosti , by mali byť založené na kombinácii učenia prostredníctvom prevádzkových skúseností, vedeckého výskumu a technologického rozvoja, ako aj technickej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami.

(42a)

V tomto smere by Európska skupina regulátorov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG) mohla významným spôsobom prispieť k jednotnému vykonávaniu tejto smernice, čím by umožnila konzultácie, výmenu osvedčených postupov a spoluprácu medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi.

(42b)

Táto smernica by mohla byť užitočným nástrojom, ktorý by sa mal zohľadňovať pri overovaní toho, či projekty čerpajúce dotácie Únie v súvislosti s finančnou či technickou pomocou v rámci Euratomu pre zariadenia alebo činnosti v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom zahŕňajú opatrenia potrebné na zabezpečenie bezpečného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

a)

všetky fázy nakladania s vyhoretým palivom, ak je vyhoreté palivo výsledkom prevádzky jadrových reaktorov na civilné účely alebo sa s ním nakladá v rámci civilnej činnosti;

a)

všetky fázy nakladania s vyhoretým palivom, ak je vyhoreté palivo výsledkom prevádzky jadrových reaktorov na civilné účely alebo sa s ním nakladá v rámci civilnej činnosti na území EÚ vrátane vyhoretého paliva pochádzajúceho z vojenských obranných programov, ak je toto palivo natrvalo presunuté a nakladá sa s ním v rámci výlučne civilných činností ;

b)

všetky fázy nakladania s rádioaktívnym odpadom, a to od výroby až po likvidáciu , ak je rádioaktívny odpad výsledkom civilnej činnosti alebo sa s ním nakladá v rámci civilnej činnosti;

b)

všetky fázy nakladania s rádioaktívnym odpadom, a to od vytvárania až po a vrátane uloženia , ak je rádioaktívny odpad výsledkom civilnej činnosti alebo sa s ním nakladá v rámci civilnej činnosti na území EÚ ;

-1.

„povolené uvoľňovanie“ je plánované a kontrolované uvoľňovanie plynného alebo kvapalného rádioaktívneho materiálu do životného prostredia po jeho vzniku v regulovaných jadrových zariadeniach alebo pri činnostiach počas bežnej prevádzky v rámci obmedzení povolených príslušným regulačným orgánom a v súlade so zásadami a obmedzeniami smernice 96/29/Euratom;

3.

„uloženie“ je umiestnenie vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu do schváleného zariadenia bez úmyslu jeho opätovného vybratia ;

3.

„uloženie“ je umiestnenie vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu potenciálne definitívnym spôsobom do schváleného zariadenia s náležitým zohľadnením zásady reverzibility ;

6.

„rádioaktívny odpad“ znamená rádioaktívny materiál v plynnej, kvapalnej alebo tuhej podobe, ktorého ďalšie využitie nepredpokladá členský štát alebo fyzická či právnická osoba, ktorých rozhodnutie členský štát prijme, a ktorý na základe legislatívneho a regulačného rámca členského štátu podlieha ako rádioaktívny odpad kontrole príslušného regulačného orgánu;

6.

„rádioaktívny odpad“ znamená rádioaktívny materiál v plynnej, kvapalnej alebo tuhej podobe vrátane vyhoretého paliva a rádioaktívneho materiálu pochádzajúceho z opätovného spracovania, obmedzený na technologicky možné minimálne množstvo , ktorého ďalšie využitie – pri zohľadnení budúceho technologického vývoja a pokroku – nezvažuje ani nepredpokladá členský štát ani fyzická či právnická osoba, ktorých rozhodnutie členský štát prijme, a ktorý na základe legislatívneho a regulačného rámca členského štátu podlieha ako rádioaktívny odpad kontrole príslušného regulačného orgánu;

9a.

„umiestnenie“ je geografická oblasť, v ktorej sa nachádza schválené zariadenie vrátane úložiska vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu alebo kde sa vykonáva schválená činnosť;

9b.

„posúdenie bezpečnosti“ je systematický proces, ktorý sa vykonáva v priebehu celého procesu projektovania s cieľom zabezpečiť, aby navrhovaný projekt spĺňal všetky príslušné bezpečnostné požiadavky, a zahŕňa medziiným aj formálnu analýzu bezpečnosti;

9c.

„dokumentácia o bezpečnosti“ je súbor argumentov a dôkazov v prospech bezpečnosti zariadenia alebo činnosti, ktorý zahŕňa zistenia posúdenia bezpečnosti a vyhlásenie o dôveryhodnosti týchto zistení; v prípade úložiska sa dokumentácia o bezpečnosti môže týkať len určitej fázy vývoja; v týchto prípadoch by sa mala v dokumentácii o bezpečnosti uznať existencia oblastí neistoty alebo akýchkoľvek nevyriešených otázok a mali by sa poskytnúť usmernenia pre prácu s cieľom vyriešiť tieto otázky v budúcich fázach vývoja;

13.

„skladovanie“ je umiestnenie vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu do určeného zariadenia s úmyslom jeho opätovného vybratia.

13.

„skladovanie“ je dočasné umiestnenie vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu do určeného zariadenia do jeho opätovného vybratia.

a)

bol vznik rádioaktívneho odpadu obmedzený na minimum z hľadiska činnosti ako aj objemu, a to prostredníctvom vhodných konštrukčných opatrení a prevádzkových postupov a postupov vyraďovania z činnosti vrátane recyklácie a opätovného použitia konvenčných materiálov;

a)

bolo vytváranie rádioaktívneho odpadu obmedzené na minimum v súlade so zásadou „na čo najnižšej rozumne dosiahnuteľnej úrovni“ (ALARA) z hľadiska rádioaktivity, ako aj objemu, a to prostredníctvom vhodných konštrukčných opatrení a prevádzkových postupov a postupov vyraďovania z činnosti vrátane opätovného spracovania a použitia materiálov;

d)

bolo nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom bezpečné , a to aj z dlhodobého hľadiska .

d)

bolo nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom bezpečné počas obdobia, keď predstavujú nebezpečenstvo pre ľudí a životné prostredie .

da)

sa zabránilo vystaveniu pracovníkov, verejnosti a životného prostredia vyhoretému palivu a rádioaktívnemu odpadu.

db)

sa prijali opatrenia pokrývajúce budúce zdravotné a environmentálne riziká pre vystavených pracovníkov a širokú verejnosť;

dc)

náklady na nakladanie s rádioaktívnym odpadom vrátane vyhoretého paliva niesli tí, ktorí tento odpad vyprodukovali;

dd)

sa finančné rezervy, ktoré musia producenti odpadu poskytnúť tak, aby pokryli všetky náklady spojené s nakladaním s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, spravovali vo fonde kontrolovanom štátom s cieľom zabezpečiť, že budú k dispozícii na použitie v súvislosti s trvalým a bezpečným ukladaním;

de)

boli príslušné vnútroštátne orgány zapojené do dohľadu nad dostupnosťou primeraných finančných zdrojov;

df)

boli národné parlamenty zapojené do dohľadu nad dostupnosťou primeraných finančných zdrojov.

a)

vo všetkých dotknutých členských štátoch je potrebné priebežne dbať na verejnú akceptáciu a podporu vo všetkých fázach vývoja projektu a životnosti úložiska prostredníctvom zabezpečenia toho, aby verejnosť mala prístup k informáciám a mohla sa zúčastňovať na konzultačnom procese;

b)

treba zaručiť spoluprácu medzi príslušnými regulačnými orgánmi a vnútroštátnymi bezpečnostnými orgánmi, ako aj ich dohľad; v každom dotknutom členskom štáte je potrebné vypracovať dokumentáciu o bezpečnosti a podporné posúdenie bezpečnosti, a to v prieskumnej, výberovej a vykonávacej fáze zariadenia;

c)

je potrebné dosiahnuť dohodu o otázkach spoľahlivosti a jasnom pridelení zodpovednosti, pričom každý členský štát nesie konečnú zodpovednosť za svoj vlastný rádioaktívny odpad;

d)

je potrebné dohodnúť sa na finančných opatreniach, ktorými sa zaručí, že budú zaistené finančné prostriedky počas celej prevádzky úložiska a v období po jeho uzavretí a že budú k dispozícii primerané ľudské zdroje na zabezpečenie dostatočného počtu riadne kvalifikovaných zamestnancov;

e)

vo vnútroštátnych programoch dotknutých členských štátov sa vopred oznámi právny rámec, organizačná štruktúra a technické systémy a opatrenia a preukáže sa, že v jasnom časovom rámci plánované uloženie spĺňa požiadavky stanovené touto smernice.

a)

vnútroštátny program realizácie politiky nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom;

a)

vnútroštátny program realizácie politiky nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom , ktorý je v súlade so zásadou subsidiarity a ktorým sa zabezpečí, aby mali všetci pôvodcovia rádioaktívneho odpadu prístup k bezpečnému úložisku rádioaktívneho odpadu za rovnakých podmienok ;

ba)

vnútroštátne požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov, ich vzdelávania a odbornej prípravy;

c)

systém udeľovania licencií pre činnosti a zariadenia v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom vrátane zákazu prevádzky zariadenia pre nakladanie s vyhoretým palivom alebo rádioaktívnym odpadom, ktorému nebola udelená licencia;

c)

systém udeľovania licencií pre činnosti a zariadenia v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom vrátane zákazu prevádzky zariadenia pre nakladanie s vyhoretým palivom alebo rádioaktívnym odpadom, ktorému nebola udelená licencia , a zabezpečenie, aby sa so všetkým rádioaktívnym odpadom bez ohľadu na to, kto ho produkuje, nakladalo na nediskriminačnom základe ;

d)

systém primeranej inštitucionálnej kontroly, kontrolných inšpekcií, dokumentácie a predkladania správ;

d)

systém primeranej inštitucionálnej kontroly, kontrolných inšpekcií, dokumentácie a predkladania správ , ako aj potrebnú odbornú prípravu pracovníkov zapojených do celého procesu s cieľom zaručiť a zachovať ich bezpečnosť a zdravie pri práci ;

ea)

opatrenia na zabezpečenie primeraných finančných zdrojov v dlhodobom výhľade pre činnosti a zariadenia týkajúce sa nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom;

fa)

opatrenia, ktoré zabezpečia, aby výšku finančnej podpory potrebnej na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom a na účely činností pri umiestňovaní stanovoval príslušný regulačný orgán na základe transparentného postupu, ktorý sa bude pravidelne preskúmavať a v rámci ktorého sa bude pravidelne konzultovať so všetkými zainteresovanými stranami;

fb)

výpočet všetkých nákladov vzniknutých pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom; Informácie poskytované v tomto ohľade musia okrem iného špecifikovať inštitúcie znášajúce tieto náklady.

1a.

Členské štáty zabezpečia, aby ich regulačné orgány podliehali demokratickej kontrole.

a)

bolo riadne vykonané posúdenie nákladov týkajúcich sa stratégií nakladania s odpadom, predovšetkým posúdenie nákladov na realizáciu riešení dlhodobého nakladania s nízko, stredne a vysoko rádioaktívnym odpadom s dlhým polčasom rozpadu, a to v závislosti od jeho vlastností. Tieto náklady budú zahŕňať najmä náklady na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a, pokiaľ ide o zariadenia na nakladanie s rádioaktívnym odpadom, náklady na ich konečné uzatvorenie, údržbu a monitorovanie;

b)

boli stanovené rezervy na pokrytie nákladov uvedených v písmene a) a boli vyčlenené potrebné aktíva na výlučné pokrytie týchto rezerv;

c)

sa uskutočňovalo náležité sledovanie toho, či rezervy a správa aktív sú primerané na pokrytie nákladov uvedeným v písmene a), aby sa zabezpečili pravidelné úpravy.

a)

verejnosť vola informovaná, či už prostredníctvom verejných oznámení alebo iných vhodných prostriedkov, ako sú elektronické médiá, ak sú dostupné, o akýchkoľvek návrhoch takýchto programov alebo ich zmeny alebo revízie a aby sa relevantné informácie o takýchto návrhoch sprístupnili verejnosti okrem iného vrátane informácií o práve zúčastniť sa na rozhodovaní a o príslušnom orgáne, ktorému možno zaslať pripomienky alebo otázky;

b)

jednotlivci z obyvateľstva mali právo vyjadriť pripomienky a stanoviská pred uskutočnením rozhodnutí o programoch, kým sú ešte otvorené všetky možnosti;

c)

v záujme uskutočňovania takýchto rozhodnutí boli riadne vzaté do úvahy výsledky účasti verejnosti;

d)

po preskúmaní pripomienok a stanovísk vyjadrených verejnosťou vyvinul príslušný orgán primerané úsilie na informovanie verejnosti o prijatých rozhodnutiach a o dôvodoch a úvahách, na ktorých sa tieto rozhodnutia zakladajú, vrátane informácií o procese účasti verejnosti.

-1.

integrovaný, podrobný systém klasifikácie rádioaktívneho odpadu, ktorý sa vzťahuje na všetky etapy nakladania s rádioaktívnym odpadom od vzniku rádioaktívneho odpadu po jeho uloženie;

1.

zoznam všetkého vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a prognózy budúceho množstva vrátane odpadu získaného z vyraďovania zariadení z prevádzky. V tomto zozname musí byť jasne uvedené lokalita, kde sa takýto materiál nachádza, a jeho množstvo , a prostredníctvom primeranej klasifikácie stupeň jeho nebezpečnosti;

1.

na základe klasifikačného systému uvedeného v bode -1 zoznam všetkého vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a prognózy budúceho množstva vrátane odpadu získaného z vyraďovania zariadení z prevádzky. v tomto zozname musí byť jasne uvedené lokalita, kde sa takýto materiál nachádza, a jeho množstvo a stupeň jeho nebezpečnosti;

2.

koncepcie, plány a technické riešenia od výroby až po likvidáciu;

2.

koncepcie, plány a technické riešenia od produkcie až po skladovanie alebo uloženie. Za vysokú prioritu sa musí považovať historický rádioaktívny odpad a vyhoreté palivo v prechodných nádržiach na skladovanie ;

3.

koncepcie a plány na obdobie po uzavretí zariadenia na likvidáciu vrátane obdobia, počas ktorého sa ponechá inštitucionálna kontrola, a prostriedkov, ktoré sa majú použiť na zachovanie znalostí o zariadení v dlhodobejšom horizonte;

3.

koncepcie a plány na obdobie po uzavretí úložiska vrátane obdobia, počas ktorého sa ponechá inštitucionálna kontrola, a prostriedkov, ktoré sa majú použiť na zabezpečenie dohľadu a údržby zariadenia a na zachovanie znalostí o zariadení v dlhodobejšom horizonte;

7a.

opis posúdení nákladov uvedených v článku 10 ods. 1a písm. a) a metód použitých pri výpočte príslušných rezerv;

8.

opis platného systému financovania, aby sa zabezpečilo, že všetky náklady na program bude možné uhradiť v súlade s plánovaným harmonogramom.

8.

opis zvolených možností týkajúcich sa zloženia a riadenia aktív vyčlenených podľa článku 10 ods. 1a písm. b) a opis platného systému financovania, aby sa zabezpečilo, že všetky náklady na program bude možné uhradiť v súlade s plánovaným harmonogramom a pri prísnom dodržaní zásady „znečisťovateľ platí“ ;

8a.

záväzný a overiteľný časový rámec na realizáciu vnútroštátnych programov a dodržanie súladu s požiadavkami stanovenými v bodoch 1 až 8;

8b.

plány vzdelávania a odbornej prípravy na udržanie a rozvoj odborných znalostí a zručností potrebných na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.