3.5.2011

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 132/39

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií“

[KOM(2010) 546 v konečnom znení]

2011/C 132/07

Spravodajca: Gerd WOLF

Pomocný spravodajca: Erik SVENSSON

Európska komisia sa 6. októbra 2010 rozhodla podľa článku 304 Zmluvy o fungovaní EÚ prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom:

„Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií“

KOM(2010) 546 v konečnom znení.

Odborná sekcia pre jednotný trh, výrobu a spotrebu poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko 4. marca 2011.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 470. plenárnom zasadnutí 15. a 16. marca 2011 (schôdza z 15. marca 2011) prijal 184 hlasmi za, pričom 1 člen hlasoval proti a 2 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Zhrnutie

1.1   Inovácia vedie k pokroku, rastu, blahobytu, sociálnej istote, medzinárodnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Musí viesť k zvládnutiu významných spoločenských výziev. Vyžaduje si a podporuje spoločenskú klímu dôvery a sebadôvery, ktorá môže vzhľadom na celosvetovú situáciu v oblasti hospodárskej súťaže viesť k ďalšiemu pokroku a konštruktívnej dynamike. Aby mohla inovácia dobre fungovať, je potrebná európska koncepcia a jednotný európsky trh, pričom Európsky výskumný priestor zohráva spolu s rámcovým programom pre výskum a vývoj dôležitú úlohu.

1.2   Výbor preto víta a dôrazne podporuje oznámenie Európskej komisie a jej ciele, ako aj príslušné závery Rady (konkurencieschopnosť) z 25. – 26. novembra 2010 a 4. februára 2011. „Únia inovácií“ je základným prvkom stratégie Európa 2020.

1.3   Výbor víta najmä skutočnosť, že inovácia sa chápe a definuje v rozsiahlom, prepojenom zmysle, že sa zameriava na výskum, technológie a výrobky, ako aj na všetky medziľudské vzťahy a formy organizácií, ako napr. sociálne služby, prevádzkové procesy, obchodné modely, koncepciu, podporu značiek, výrobných procesov a služieb, ako aj ich rozmanité vzájomné vzťahy. Pokiaľ ide o „sociálnu inováciu“, Výbor v tejto súvislosti odporúča aj zapojenie sociálnych partnerov.

1.4   Výbor sa zasadzuje za koncepciu partnerstiev v oblasti inovácií, pokiaľ sú v rámci presne vymedzenej kontroly zlučiteľné s existujúcimi postupmi a nástrojmi, z ktorých vychádzajú, a pokiaľ sú v súlade s harmonizáciou a zjednodušením správnych postupov. Odporúča začať najprv s mimoriadne žiaducim partnerstvom v oblasti inovácií s názvom „Aktívne a zdravé starnutie“ a zhromažďovať tak skúsenosti. Toto partnerstvo by bolo zároveň dobrým príkladom pre súčinnosť spoločenských a vedecko-technických inovácií.

1.5   Výbor odporúča zamerať na oba typy inovácie sprievodné opatrenia, finančnú podporu a hodnotiace kritériá, a to na postupnú inováciu, ktorá reaguje na existujúce trhové sily a potreby spoločnosti, ako aj na radikálnejšiu inováciu, ktorá ovplyvňuje trhové sily a vytvára nové spoločenské potreby, ale ktorá musí často najprv prejsť mimoriadne náročným „obdobím sucha“.

1.6   Výbor vzhľadom na nevyhnutnú potrebu patentu EÚ dôrazne víta a podporuje najnovší návrh Európskej komisie predložený v tejto súvislosti. Tento návrh umožňuje drasticky znížiť náklady na patent v zúčastnených členských štátoch a prejsť na rozhodujúcu etapu na ceste ku konečnému patentu EÚ.

1.7   Výbor poukazuje na dôležitú úlohu MSP a mikropodnikov v rámci inovačného procesu a odporúča prispôsobiť programy a opatrenia podpory ich špecifickým požiadavkám. Okrem toho by bolo potrebné zamyslieť sa nad tým, či by mohli byť novo založené podniky na primerane dlhé obdobie odbremenené od väčšiny bežných podmienok a predpisov, a či by nemohli byť vytvorené aj ďalšie špeciálne stimuly, a ak áno, akým spôsobom. Platí to aj pre podniky sociálneho hospodárstva.

1.8   Hlavnou politickou úlohou je vytvoriť v celej Európe spoľahlivé rámcové podmienky priaznivé pre inováciu a dostatok priestoru s cieľom odstrániť prekážky pre potenciálnych vynálezcov a inovačné procesy, ktoré predstavuje súčasná fragmentácia, množstvo predpisov a veľká byrokratická záťaž rozdelená medzi 27 členských štátov a Európsku komisiu. Odradenie a váhanie vytvoriť z nových a dobrých nápadov skutočné inovácie, ku ktorému tak dochádza, je pre Európu v rámci celosvetovej hospodárskej súťaže nevýhodou, ktorú je naliehavo potrebné odstrániť. Na tento účel je nevyhnutné nazerať na pokrok a inováciu nie ako na riziko, ale ako na príležitosť a potrebu, ktorú je nutné podporovať a presadzovať všetkými spoločenskými silami.

1.9   Výbor preto odporúča väčšmi sa zamerať na odstraňovanie prekážok, ktoré bránia rýchlej implementácii inovácií a realizácii Únie inovácií. Zdá sa však, že v otázke patentov sa dosiahol skutočný pokrok, avšak zostávajúce prekážky sú práve tie, ktoré bránia aj dokončeniu jednotného trhu a Európskeho výskumného priestoru. EÚ preto nesmie v žiadnom prípade rezignovať, ale naďalej pokračovať vo svojom úsilí o zjednodušenie a harmonizáciu, ako aj spoľahlivosť a voľný priestor. Výbor víta zreteľné snahy v nedávno predloženej Zelenej knihe Komisie (1), ku ktorým zaujme nezávislé stanovisko. Výbor okrem toho vyzýva predovšetkým členské štáty a účastníkov organizovanej občianskej spoločnosti, aby prijali túto úlohu a prispeli k nájdeniu riešenia.

2.   Obsah oznámenia Komisie

2.1   Európska komisia v rámci stratégie Európa 2020 navrhuje ako jednu zo siedmich hlavných iniciatív ako celkovú koncepciu takzvanú Úniu inovácií. V rámci tejto iniciatívy preberá EÚ kolektívnu zodpovednosť za integračnú stratégiu v oblasti výskumu a inovácií zameranú na podniky, ktorá prispieva k odstraňovaniu vážnych spoločenských problémov a zároveň k zvýšeniu konkurencieschopnosti a vytváraniu pracovných miest. Táto hlavná iniciatíva dopĺňa ďalšie hlavné iniciatívy, ako je hlavná iniciatíva Priemyselná politika pre obdobie globalizácie, ktorej cieľom je zabezpečiť silný, konkurencieschopný a diverzifikovaný výrobný hodnotový reťazec s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky.

2.2   Rôzne potreby konania sú zhrnuté v zozname s 10 bodmi, ktorý o. i. obsahuje aj opatrenia v nasledujúcich oblastiach: posilnenie znalostnej základne, uvedenie dobrých nápadov na trh, maximalizovanie sociálnej a územnej súdržnosti, zvýšenie účinku politík vonkajšou spoluprácou, posúdenie a reforma systému výskumu a inovácií, ako aj európske partnerstvá v oblasti inovácií.

2.3   Na dosiahnutie týchto cieľov boli v programe zloženom z 34 bodov – v hlavnej časti oznámenia – navrhnuté záväzky členských štátov a stanovené plánované opatrenia Európskej komisie.

2.4   V troch prílohách sa uvádzajú nasledujúce témy a opatrenia:

—	znaky dobre fungujúcich celoštátnych a regionálnych systémov výskumu a inovácií;

—	ukazovatele výsledkov výskumu a inovácií;

—	európske partnerstvá v oblasti inovácií.

3.   Všeobecné pripomienky

3.1   Význam témy: Inovácia vedie k pokroku, rastu, blahobytu, sociálnej istote, medzinárodnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti. Musí viesť k zvládnutiu významných spoločenských výziev. Vyžaduje si a podporuje spoločenskú klímu dôvery a sebadôvery, ktorá môže vzhľadom na celosvetovú situáciu v oblasti hospodárskej súťaže viesť k ďalšiemu pokroku a ku konštruktívnej dynamike. Koncepcia Únie inovácií je preto základným prvkom stratégie Európa 2020, ktorá má zásadný význam pre budúcnosť Európy. Táto stratégia má prispieť k uskutočneniu cieľa, ktorý si stanovila EÚ v Lisabonskej stratégii: „Podľa posledných odhadov by sa dosiahnutím nášho cieľa 3 % HDP EÚ na výskum a vývoj do roku 2020 mohlo vytvoriť viac ako 3,7 milióna pracovných miest a zvýšiť ročný HDP o takmer 800 miliárd EUR do roku 2025.“ EÚ a jej členské štáty musia preto aj v čase obmedzených financií viac investovať do vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií.

3.2   Inovácie a ich prostredie: Inovácie sa celkovo vzťahujú na všetky spoločenské, hospodárske, vzdelávacie, technické, zamestnanecké, organizačné a kultúrne aspekty a činnosti. Táto rozšírená koncepcia inovácie zahŕňa inováciu výrobkov a služieb, ako aj technické, sociálne a funkčné inovácie vo všetkých oblastiach a všetkých druhoch organizácií vrátane podnikov, verejnoprospešných činností, nadácií a organizácií verejného sektora. Inovácia nie je potrebná z dôvodu lineárneho procesu, ale vyplýva z prepojenia a prelínania rôznych východiskových situácií; darí sa jej v zdravom „hospodárskom a sociálnom ekosystéme“ vytvorenom zo zmesi a prepojenia rôznych koncepcií a kompetencií.

3.3   Pracovné skupiny Rady pre konkurencieschopnosť a výskum: Preto je dôležité, aby pracovné skupiny Rady pre konkurencieschopnosť a výskum pracovali spoločne a dospeli k spoločnému záveru v súlade so súvisiacimi politickými oblasťami, ako sú priemysel, vzdelávanie, energetika a informačná spoločnosť. Okrem toho si vyžaduje prepojenie s ostatnými hlavnými iniciatívami, najmä v oblastiach všeobecného a odborného vzdelávania a zamestnanosti.

3.4   Zásadný súhlas a podpora: Výbor následne v zásade víta a podporuje oznámenie Európskej komisie a jej ciele, ako aj príslušné závery Rady z 25.–26. novembra 2010 a 4. februára 2011.

Platí to najmä na:

—	stanovenie definície inovácie (2), ktorá sa vzťahuje na hospodárstvo a technológiu, ako aj na obchodné a organizačné modely a postupy, koncepcie, značky a služby,

—	odstránenie nepriaznivých rámcových podmienok a prekážok, zjednodušenie procesov a uľahčenie európskej spolupráce,

—	zapojenie všetkých zúčastnených strán a všetkých regiónov do inovatívneho cyklu,

—	zapojenie verejného obstarávania ako ďalšej oblasti s významným potenciálom pre inovácie,

—	využívanie Európskeho regionálneho fondu a štrukturálnych fondov na vytvorenie výskumných a inovatívnych kapacít,

—	využívanie Európskeho sociálneho fondu na podporu sociálnych inovácií,

—	zjednodušenie prístupu MSP a mikropodnikov k rámcovému programu a finančným prostriedkom,

—	podporu excelentnosti pri rozvoji vzdelávania a zručností,

—	vybudovanie prvotriednych univerzít,

—	vytvorenie Európskeho výskumného priestoru do roku 2014, podpora otvorených, excelentných a atraktívnych výskumných systémov,

—	vytvorenie jednotného trhu pre inovácie,

—	dohodu o patentoch EÚ,

—	zvládnutie spoločenských výziev.

3.4.1   Zameranie stanoviska: Oznámenie Komisie je príliš rozsiahle, aby bolo možné zaoberať sa všetkými aspektmi. Toto stanovisko sa preto v prvom rade zaoberá tými bodmi, ktoré si vyžadujú osobitnú pozornosť alebo ďalšie vysvetlenia. Nesmie to však viesť k odvráteniu pozornosti od zásadného súhlasu Výboru s celkovým cieľom a mnohými navrhnutými opatreniami.

3.5   Zahrnutie doterajších procesov a úspechov: Oznámenie obsahuje nové prvky a návrhy a je zároveň aj premostením k rôznym politickým oblastiam. Stručne povedané, cieľom je rozsiahla a súdržná politika. V prípade mnohých analýz situácie a cieľov však ide o problémy a ciele, ktoré sa už dávno spomínajú v mnohých oznámeniach Komisie, stanoviskách EHSV a uzneseniach Rady (napr. v Ľubľanskom procese). Na tento účel už boli prijaté rozsiahle opatrenia a postupy (3). Mali by sa dôkladnejšie zohľadňovať, rozširovať a akceptovať, avšak nie preto, aby popierali doterajšie úspechy Európskej komisie a ostatných zúčastnených strán, ale aby sa využívali a aby sa z nich vychádzalo. Nové navrhované opatrenia a nástroje by sa mali zosúladiť s existujúcimi postupmi s cieľom predchádzať ďalším komplikáciám a zdvojeniu práce a zabezpečiť potrebnú kontinuitu, právnu istotu a stabilitu (4).

3.6   Harmonizácia: Nové navrhované opatrenia, ako napr. partnerstvá v oblasti inovácií (pozri bod 4.4) by teda mali predstavovať v porovnaní s existujúcimi opatreniami pridanú hodnotu. Znamená to, že je potrebné zharmonizovať a zjednodušiť nástroje na podporu výskumu a inovácií (pozri bod 3.8.2) a uľahčiť prístup k programom. Zároveň musí byť hlavnou zásadou tak ako predtým excelentnosť. K výsledkom výskumu by mala byť zabezpečená lepšia dostupnosť a prístup, a to prostredníctvom zlepšenia prenosu vedomostí a know-how (5) (pozri bod 3.8.3 a poznámku pod čiarou 12).

3.7   Zaistenie voľného priestoru: Myšlienky, koncepcie a poznatky, ktoré predstavujú základ inovácií, nie je možné vyvodiť len z definície. Na ich rast a vznik inovácií je preto potrebný dostatočný voľný priestor, ako aj podnetné a spoľahlivé rámcové podmienky; voľný priestor, podpora a uznanie sú živnou pôdou na tvorivosť a inovácie, rovnako ako samostatné konanie, podnikateľský duch, ochota riskovať a prijatie rizika. Hlavnou politickou úlohou je preto vytvoriť „hospodársky a sociálny ekosystém“ podporujúci inovácie, zabezpečiť tieto rámcové podmienky v celej Európe a zároveň neodradiť potenciálnych vynálezcov a inovačné procesy rôznymi neprehľadnými predpismi a byrokratickou záťažou (pozri body 3.12 a 3.13).

3.7.1   Zameranie a rozsah: Existujú určité jasne definovateľné ciele rozvoja, ako je oblasť energetiky a ochrany klímy (6), ktoré si eventuálne vyžadujú koncentráciu použitých prostriedkov. Rovnako dôležitý je však dostatočne rozsiahly „hospodársky ekosystém“ rôznych rozvojových línií a ich možné prepojenie. Okrem toho existuje riziko, že a priori sa zamietnu práve tie riešenia, ktoré sú síce v zásade nové a inovatívne, ale ktorých potenciál spočiatku nebol v odborných kruhoch uznaný. Európe by tak mohlo hroziť, že namiesto toho, aby zohrávala priekopnícku úlohu a formovala vedúcu „módnu líniu“, bude zaostávať za ostatnými subjektmi a v oblasti medzinárodnej hospodárskej súťaže bude ťahať za kratší koniec. Posledný príklad je typickým znakom centralizovaného plánovania hospodárstva. Z tohto dôvodu by sa malo bezpodmienečne predísť podobnej forme hospodárstva a zároveň by sa mala zohľadniť zásada subsidiarity.

3.7.2   Trhové sily: Inovačné procesy sú zvyčajne zamerané na prevládajúce trhové sily a požiadavky spotrebiteľov, na ktorých splnenie sa zameriavajú. Skutočne rozsiahle inovácie sa naproti tomu vyznačujú tým, že samy formujú trhové sily a vytvárajú nové požiadavky spotrebiteľov a trhové segmenty (7). Tieto inovácie si počas kritickej počiatočnej fázy vyžadujú osobitnú podporu, kým budú uznané, kým dosiahnu hospodársky prelom a kým preukážu svoj enormný hospodársky potenciál.

3.8   Fragmentácia: Európska komisia znovu argumentuje, že európske prostredie pre výskum a inovácie je fragmentované. Toto tvrdenie sa síce týka viacerých dôležitých aspektov, je však len čiastočne pravdivé a malo by sa spresniť.

3.8.1   Existujúce siete v oblasti spolupráce: V oblasti hospodárstva a vedy (8), ako aj sociálneho a tvorivého hospodárstva už dlhší čas existujú európske – a v mnohých prípadoch dokonca globálne – prepojenia a siete spolupráce (9), ktoré priebežne presúvajú a určujú svoje hranice na poli medzi spoluprácou a hospodárskou súťažou. Sú to smerodajné procesy vnútornej organizácie jednotlivých subjektov a ich organizácií. Európska komisia by ich mala vziať na vedomie, uznať ich, podporovať a vychádzať z nich. Práve pre takýto typ procesov by sa mali odstrániť existujúce prekážky jednotného trhu pre Európsky inovačný priestor.

3.8.2   Predpisy – zjednodušenie a harmonizácia: Cieľom je postupne zjednodušiť a harmonizovať právno-administratívne a finančné predpisy (10) medzi členskými štátmi navzájom, ako aj s Európskou komisiou ako dôležitý krok na dokončenie jednotného európskeho trhu, Európskeho výskumného priestoru a Európskeho inovačného priestoru, o ktorý sa Európska komisia snaží. V prípade, že by sa pretrvávajúca rozmanitosť, zhoda, prekrývanie a komplexnosť týchto predpisov mala považovať za fragmentáciu, bude mať Európska komisia neobmedzenú podporu výboru.

3.8.3   Predchádzajúce stanoviská: Fragmentácia spolu s neprehľadnými predpismi a nástrojmi existujú nielen v členských štátoch, ale aj v samotnej Európskej komisii. Výbor sa touto témou zaoberal už vo svojom predchádzajúcom stanovisku, v ktorom zdôraznil vyslovené odporúčania (11). Tieto dôležité ciele podporil aj vo svojich stanoviskách k spoločnému plánovaniu výskumných programov (12), k rámcovému programu pre výskum a vývoj, k inovačnej politike v meniacom sa svete (13) a k spolupráci medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a MSP (14). Poukazuje na svoje odporúčania týkajúce sa uverejňovania, prenosu a využívania výsledkov výskumu, najmä prostredníctvom rozvoja internetového vyhľadávača určeného na tento účel (15).

3.8.4   Výskumné infraštruktúry: Nákladné infraštruktúry môžu takisto slúžiť ako príklad fragmentácie v prípade, že ich nevyužíva a nefinancuje medzinárodné spoločenstvo. Niektoré infraštruktúry môžu vzhľadom na potrebné investície a prevádzkové prostriedky, ako aj vzhľadom na optimálne vyťaženie a využitie presiahnuť oblasť pôsobnosti jednotlivého členského štátu. Výbor súhlasí so stanoviskom Európskej komisie uvedeným v poznámke pod čiarou (16). Z tohto dôvodu by mohol spoločný postup v tejto oblasti priniesť mimoriadne vysokú pridanú hodnotu (17); v dôsledku toho by zo strany členských štátov a EÚ malo nasledovať spoločné financovanie.

3.9   Patent EÚ: Chýbajúci patent EÚ predstavuje neprijateľnú, drahú a škodlivú fragmentáciu, ktorú je potrebné odstrániť s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ a vyslať pozitívny signál do všetkých ostatných oblastí Únie inovácií. Európska komisia sa znovu pokúsila nájsť prijateľné riešenie pre túto Achillovu pätu európskej priemyselnej a inovačnej politiky. Výbor preto víta najnovší návrh Európskej komisie (zo 14. decembra 2010) na zintenzívnenie spolupráce medzi zúčastnenými členskými štátmi s cieľom dosiahnuť rozhodujúci predbežný cieľ na ceste ku konečnému patentu EÚ (používanému všetkými členskými štátmi) v súlade so zmluvami. Vyzýva Európsky parlament (18) a Radu, aby prijali navrhovaný postup ako rozhodujúcu a dôležitú etapu s cieľom dosiahnuť dohodu o patentoch EÚ. Pripája sa k názoru (19), že tento postup „je z hospodárskeho hľadiska nevyhnutný a politicky odôvodniteľný“.

3.10   Medziľudské vzťahy a formy organizácií: Veľký potenciál pre inovácie spočíva v celej šírke medziľudských vzťahov a foriem organizácií. Výbor schvaľuje cieľ Európskej komisie podporovať inovácie takéhoto typu v celom rozsahu zahŕňajúcom spoločenské, hospodárske, vedecké, technické, ekologické, organizačné, zamestnanecké a kultúrne aspekty a činnosti. Týka sa to nových obchodných a organizačných modelov a postupov, súkromných služieb, verejných služieb a služieb vo všeobecnom záujme, vzdelávania a odbornej prípravy, médií, umenia a zábavy, teda všetkých aspektov ľudského konania a spolunažívania.

3.10.1   Podniky a pracovné miesta; úloha zamestnancov: Optimálna organizácia práce je dôležitým faktorom v oblasti hospodárskej súťaže. Inovatívne pracovné miesta preto prispievajú k zlepšeniu výkonnosti pracovníkov a podniku. Inovačná schopnosť podniku a jeho zamestnancov sa prejavuje ako schopnosť rozvíjať alebo zlepšovať koncepcie výrobkov alebo služieb, resp. sociálne alebo funkčné koncepcie, ktoré pre zákazníka predstavujú pridanú hodnotu. V tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu celoživotné vzdelávanie a kumulatívne skúsenosti. Zamestnanci pritom zohrávajú dôležitú úlohu ako zdroje znalostí a nápadov; tento potenciál by sa mal lepšie využívať. Väčšia transparentnosť medzi rôznymi hierarchickými úrovňami by mohla prispieť k zjednodušeniu šírenia nových myšlienok a návrhov.

3.10.2   Spolupráca medzi sociálnymi partnermi: Na úrovni podnikov sú najdôležitejšími prvkami dôvera a spolupráca medzi sociálnymi partnermi, prezieravosť, kompetencia, motivácia, angažovanosť a účinné riadenie inovácie.

3.10.3   Služby a verejné obstarávanie: Verejný sektor môže takisto poskytovať stimuly na inováciu. Výbor podporuje tvrdenie Európskej komisie (pozri prílohu I), že verejný sektor poskytuje stimuly, ktorých cieľom je podpora inovácií v rámci jeho zariadení a vo verejných službách. Zahŕňa odvetvie (súkromných a verejných) služieb, ako aj odvetvie výroby, pomocou ktorých chce získať nové konkurenčné výhody. Únia inovácií musí vyslať jasný signál, že EÚ plánuje tento (súkromný a verejný) potenciál využiť.

3.10.4   Sociálna inovácia: Sociálna inovácia by mala zohľadňovať tie potreby, ktoré náležite nezohľadňuje trh alebo verejný sektor. Týka sa to nových spôsobov správania, interakcií, inštitucionálnych dohôd a sietí. Sociálne inovácie, technologické a netechnologické inovácie sa často prelínajú a mohli by posilniť vzájomné pôsobenie medzi výrobcami a užívateľmi, rozvoj štruktúr, ako aj podporné metódy a technológie. Toto mnohostranné využívanie technológií (napr. IKT) umožňuje nové spôsoby spolupráce, postupy a spôsoby riadenia. Výbor víta skutočnosť, že Európska komisia sa spolu so sociálnymi partnermi bude snažiť nájsť spôsob, ako šíriť znalostné hospodárstvo na všetkých profesijných úrovniach a vo všetkých hospodárskych odvetviach.

3.11   Koncepcia Únie inovácií: Podľa výboru je koncepcia Únie inovácií veľmi vhodná na zhrnutie a uskutočnenie cieľov stanovených v oznámení Komisie. Táto koncepcia by sa mala presadzovať spoločne a rovnocenne s existujúcimi koncepciami jednotného trhu a Európskeho výskumného priestoru. Výbor v tejto súvislosti bezvýhradne podporuje aj odsek 2.2 oznámenia Komisie. Výbor víta skutočnosť, že sa v ňom spomínajú mnohé z jeho nasledujúcich odporúčaní.

3.12   Odstraňovanie prekážok: Jedným z uvedených cieľov Európskej komisie je odstránenie prekážok inovácie na európskej úrovni. Výbor si je síce vedomý skutočnosti, že ide o rozsiahlu a ťažkú úlohu, ktorá úzko súvisí s ďalším dokončením jednotného trhu, zdôrazňuje však, že oznámenie Komisie neobsahuje podrobné informácie o konkrétnych zámeroch Európskej komisie v tejto rozhodujúcej otázke. Výbor preto víta snahy v nedávno predloženej Zelenej knihe Komisie (20) ku ktorým zaujme nezávislé stanovisko.

3.13   Hlavná politická úloha a prednostné odporúčanie. Hlavnou politickou úlohou a prednostným odporúčaním je preto vytvoriť v celej Európe spoľahlivé rámcové podmienky priaznivé pre inováciu a dostatok priestoru s cieľom odstrániť prekážky pre potenciálnych vynálezcov a inovačné procesy, ktoré predstavuje súčasná fragmentácia, množstvo predpisov a veľká byrokratická záťaž rozdelená medzi 27 členských štátov a Európsku komisiu. To bráni iniciatívam a citeľne odďaľuje a ovplyvňuje potrebný proces vytvoriť a zaviesť z nových dobrých nápadov skutočné inovácie. To je veľkou nevýhodou Európy v globálnej hospodárskej súťaži, ktorú je bezpodmienečne potrebné odstrániť. Na tento účel je nevyhnutné nazerať na pokrok a inováciu nie ako na riziko, ale príležitosť a potrebu, ktoré je nutné podporovať a presadzovať všetkými spoločenskými silami. Výbor okrem toho vyzýva aj členské štáty a účastníkov organizovanej občianskej spoločnosti, aby prijali túto úlohu a prispeli k nájdeniu riešenia.

3.14   Lepšie vzdelanie a uznanie: Výbor podporuje cieľ zmodernizovať všetky stupne nášho vzdelávacieho systému, ktorý si vytýčila Komisia. Na jeho dosiahnutie potrebujeme viac vysokých škôl, ktoré zodpovedajú celosvetovým kritériám špičkovosti a musíme zdvihnúť úroveň kvalifikácie. Treba tiež účinne podporovať pochopenie prírodovedeckých a technických povolaní a zabezpečiť im vyššie uznanie.

3.15   Napätý harmonogram: Vzhľadom na rozmanité a komplexné čiastočné aspekty oznámenia, významu problematickej situácie a uvedených stanovísk je harmonogram navrhnutý Európskou komisiou dosť napätý. Výbor preto odporúča postup, pri ktorom by sa malo rozlišovať medzi naliehavosťou zásadných cieľov a vypracovaním jednotlivých navrhnutých opatrení a nástrojov.

4.   Konkrétne pripomienky

4.1   MSP ako hlavní aktéri: Výbor súhlasí s Európskou komisiou, že malé a stredné podniky ako hlavní aktéri národného hospodárstva by mali mať osobitné výhody z iniciatívy v oblasti inovácií a jej podporných opatrení. Definície MSP a ich špecifikácia by sa však mali dôkladnejšie posúdiť, pretože práve vzhľadom na nové možnosti prepojenia prostredníctvom nástrojov IKT nadobúdajú čoraz väčší význam aj mikropodniky, či dokonca samostatní podnikatelia – prípadne by sa mohlo posúdiť vymedzenie so zreteľom na slobodné povolania. Výbor poukazuje na význam inovácií v odvetví služieb a na pracovisku, najmä pre konkurencieschopnosť a produktivitu MSP (pozri body 3.10.1 a 3.10.2).

4.1.1   Znevýhodnenie MSP: Mnohé z uvedených byrokratických prekážok inovácií znevýhodňujú najmä MSP a novozaložené podniky v porovnaní s veľkými, a preto aj ťažkopádnymi podnikmi s dobre vybavenými účtovnými oddeleniami, kanceláriami pre styk so zahraničím atď. To môže byť v neposlednom rade napr. jednou z príčin, že EÚ medzičasom takmer úplne stratila vedúcu úlohu na trhu s inovačnými výrobkami v oblasti IKT (21) v prospech USA.

4.2   Hodnotiace ukazovatele: Výbor už vo svojom predchádzajúcom stanovisku (22) poukázal na to, že EÚ disponuje viacerými súvisiacimi nástrojmi na analýzu; v tejto súvislosti z dôvodov súdržnosti odporúčal vytvoriť jediné Európske monitorovacie centrum pre inovácie, ktoré prevezme existujúce nástroje a ktoré bude zároveň vykonávať lepšiu koordinačnú činnosť. Výbor však okrem toho dáva na uváženie, že

—	mnohé spoločenské a hospodárske kritériá obsahujú prvok udržateľnosti,

—	práve kríza poukázala na to, že príliš krátkodobé ciele v oblasti plánovania a hodnotiace kritériá môžu viesť k neželanému vývoju, či dokonca ku kríze,

—	pomalý, ale zato stály rast často prináša celkovo väčší úspech a osoh pre národné hospodárstvo,

—	v prípade úspechu práve malé, novozaložené MSP odkupujú, resp. preberajú veľké firmy, ktoré sa tak prípadne nedostanú do štatistík,

—	významné inovácie často vyžadujú dosť dlhú počiatočnú fázu, kým dosiahnu hospodársky prelom a kým preukážu svoj veľký hospodársky potenciál,

—	členské štáty a regióny EÚ majú na inovácie rôzne predpoklady (napr. podnebie, dopravné spojenia, zdroje), preto ich treba posudzovať podľa ich špecifických silných a slabých stránok.

4.2.1   Európska komisia by preto mala pokračovať v spolupráci s OECD a vypracovať jediný, ale zato konzistentný balík z rozsiahlych a vyvážených ukazovateľov, ktoré zohľadnia uvedené stanoviská, ako aj dlhodobý úspech inovácií. Výbor v tejto súvislosti považuje „vnútroštátne a regionálne systémy výskumu a inovácií dosahujúce vynikajúce výsledky“, ktoré Európska komisia opísala v prílohe I, za nápomocné.

4.3   Bezbariérový prístup: Ďalším príkladom veľkého inovačného potenciálu sú výrobky a služby, prostredníctvom ktorých možno ako občanov a spotrebiteľov do spoločnosti v plnej miere začleniť aj ľudí so zdravotným postihnutím. V tejto súvislosti ide o rozsiahly, nevyužitý trh so značným spoločenským a hospodárskym potenciálom.

4.4   Partnerstvá v oblasti inovácií: Európske partnerstvá v oblasti inovácií (EIP), ktoré navrhla Európska komisia, by mohli ponúknuť atraktívne charakteristiky. Napriek pochybnostiam o ich podrobných vlastnostiach a výhradám uvedeným v bodoch 3.5 a 3.6 by partnerstvá v oblasti inovácií mohli ponúknuť nové možnosti na zvládnutie spoločenských výziev. Ak EÚ využije svoje nástroje inovatívnej politiky v rámci ponuky aj dopytu a prepojí stimuly z oblasti výskumu a technológií s príslušnou hnacou silou trhu, môže získať nové výhody v oblasti hospodárskej súťaže. Aby mohla EÚ využiť tento potenciál, musí sa zamerať na tie aspekty, v prípade ktorých budú mať partnerstvá v oblasti inovácií v porovnaní s existujúcimi opatreniami pridanú hodnotu. Partnerstvá v oblasti inovácií by preto nemali byť zavádzané ako povinný, všeobecne uplatniteľný strnulý rámec opatrení európskych účastníkov procesu inovácie (vrátane zúčastnených podporných organizácií na regionálnej a vnútroštátnej úrovni). Je nevyhnutné zabezpečiť zásady dobrovoľnosti, „variabilnej geometrie“, transparentnosti a prehľadného, jednoducho ovládateľného riadenia. Po stanovení potrebnej štruktúry riadenia by preto bolo vhodné začať pozorne vybraným partnerstvom v oblasti inovácií a skúsenosti získané v rámci tohto partnerstva využiť pri výbere nasledujúceho partnerstva.

4.4.1   Aktívne a zdravé starnutie: Výbor preto odporúča začať najprv s najvhodnejším a žiaducim partnerstvom v oblasti inovácií s názvom „Aktívne a zdravé starnutie“. Toto partnerstvo by bolo zároveň dobrým príkladom pre komplexnú súčinnosť spoločenských a vedecko-technických inovácií. Výbor chce práve v tejto oblasti zdôrazniť význam hospodárskeho a verejného obstarávania pre inovačné služby. To môže zohrávať rozhodujúcu úlohu na otvorenie nových trhov a zlepšenie výkonnosti a kvality sektora verejných služieb.

4.4.2   Európa, ktorá efektívne hospodári s vodou: Ako ďalšie partnerstvo v oblasti inovácií sa v prílohe III oznámenia navrhuje Európa, ktorá efektívne hospodári s vodou. Výbor v tejto súvislosti odporúča diferencovaný náhľad, na základe ktorého by sa malo lepšie rozlišovať medzi takými regiónmi EÚ, v ktorých je hlavným problémom nedostatok vody, a regiónmi, pre ktoré sú typické výdatné dažde a dostatočné zásobovanie vodou. Výbor preto v tejto súvislosti odporúča iný názov, a to „Udržateľné hospodárenie s vodou“.

4.5   Koncepcia „orientovaná na“ výsledky: Výbor pripomína, že podľa Európskej komisie by sa mali podporovať partnerstvá v oblasti inovácií orientované na výsledky. Keďže výbor na základe definície tohto pojmu vyjadril veľké výhrady voči jeho uplatňovaniu, konkrétne vo svojom stanovisku k zjednodušeniu vykonávania rámcových programov v oblasti výskumu (pozri body 1.8 a 4.8) (23), odporúča vysvetliť, čo sa tu z hľadiska zavedenia skutočne myslí. Opätovne zdôrazňuje, že pre dôležité vynálezy môže mať zásadný význam dlhodobá udržateľnosť.

4.6   Rozhodujúca úloha rámcového programu pre výskum a vývoj: Rámcové programy EÚ pre výskum a vývoj do veľkej miery prispeli k doterajším úspechom a v budúcnosti by sa ich jedinečný význam mal ešte viac podporiť. Bez ohľadu na potrebu ďalšieho zjednodušenia ponúka rámcový program pre výskum a vývoj úspešný, celosvetovo známy, zo strany subjektov v oblasti inovácií intenzívne využívaný, pochopiteľný a akceptovaný nástroj na vytváranie Európskeho výskumného priestoru. Rámcový program pre výskum a – ako doplnok – rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP) preto musia vo svojom základnom význame väčšmi zdôrazňovať cieľ Únie inovácií. Nástroje spoločného výskumu prispeli k vytvoreniu výkonných európskych konzorcií a na zabezpečenie potrebnej kontinuity je ich potrebné zachovať (24). So zreteľom na uvedenú politiku v oblasti inovácií by sa mal vo väčšej miere podporovať aj sociálno-hospodársky výskum.

4.7   Rozhodujúca úloha Európskeho výskumného priestoru – jednotný trh pre výskumných pracovníkov: Rozhodujúca úloha Európskeho výskumného priestoru (pozri aj bod 3.11) a požiadavky na jeho dokončenie boli predmetom mnohých predchádzajúcich stanovísk. Výbor v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že mobilita výskumných pracovníkov a uznávanie akademických a výskumných kvalifikácií majú zásadný význam, rovnako ako aspekty sociálneho zabezpečenia, primerané odmeňovanie a dôchodkové systémy. Súčasná situácia je tak ako predtým do veľkej miery neuspokojivá a odrádza najmä mladých vedcov a výskumných pracovníkov. Výbor preto dôrazne víta a podporuje závery Rady (25) (z 2. marca 2010) týkajúce sa mobility a kariérnych možností európskych výskumných pracovníkov; EÚ potrebuje pre výskumných pracovníkov atraktívny a fungujúci jednotný trh!

4.8   Rizikový kapitál: Napriek pozitívnemu vývoju zo strany EIB – a v tejto súvislosti výbor osobitne víta Finančný nástroj s rozdelením rizika (RSFF), ktorý spoločne vytvorili Európska komisia a EIB – ešte stále nie je k dispozícii dostatočné množstvo rýchlo dostupného rizikového kapitálu pre inovačné začínajúce podniky a ich počiatočné prežitie. Platí to počas počiatočnej fázy, ako aj najmä počas obdobia neúspechov až po prvý hospodársky úspech. V tejto súvislosti sú potrebné aj malé úvery a mikroúvery, ktoré umožnia zmierniť riziká a stať sa súčasťou úspechu.

4.9   Klastre: Výbor opätovne zdôrazňuje potenciál regionálnych, cezhraničných klastrov a inovačných pólov podporujúcich inováciu. Nejde pritom len o „klasické“ prepojenie výskumných centier a podnikov, ale aj o doplňujúcu a užitočnú sieť, ktorá vzniká medzi založenými firmami so špeciálnym zameraním. Výbor odporúča jeho ďalšiu podporu pomocou prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

4.10   Uľahčenie zakladania nových podnikov a stimuly: Výbor nabáda zamyslieť sa nad tým, či v prípade novozaložených podnikov nie je možné vypracovať doložku o výnimkách, ktorá by ich na dostatočný čas oslobodila od väčšiny zvyčajných administratívnych nákladov a predpisov každého druhu a ktorá by vytvorila ďalšie stimuly (napr. daňové úľavy). Poskytla by sa tým ochranná lehota a priestor, počas ktorých by podniky mali možnosť dosiahnuť najskôr hospodársko-technický úspech. Výbor si je vedomý skutočnosti, že tento návrh si vyžaduje dôkladné a diferencované posúdenie rizika a záujmov, ktoré by však stálo za to podstúpiť.

---

(1)  KOM(2011) 48 v konečnom znení, 9.2.2011.

(2)  KOM(2009) 442 v konečnom znení, 2.9.2011.

(3)  Témou „inovácie“ sa podrobne zaoberá správa pána Ahu (správa nezávislej skupiny expertov Výskum, vývoj a inovácie, ktorá nadväzuje na samit v Hampton Court, ktorému predsedal pán Esko Aho, január 2006, EUR 22005), ako aj stanovisko EHSV na tému Investovanie do vedomostí a inovácií (Lisabonská stratégia) (Ú. v. EÚ C 256, 27.10.2007, s. 17). Témami Ľubľanského procesu sú koordinovaný postup členských štátov a partnerské opatrenia (RECH 200 COMPET 216 – „Ľubľanský proces je rozsiahle partnerstvo medzi členskými štátmi, pridruženými krajinami, zúčastnenými stranami a Komisiou, ktorého cieľom je zefektívniť európsky výskum.“), početné iniciatívy ERA-NET (podľa článku 181), „spoločné technologické iniciatívy“, znalostné a inovačné komunity (KIC) Európskeho technologického inštitútu (ETI), „spoločné programové plánovanie“ a stanovisko EHSV k Oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Smerom k spoločnému plánovaniu výskumu: Spoluprácou k účinnejšiemu riešeniu spoločných výziev (Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 56). Spolupráca medzi výskumom a priemyslom je témou stanoviska EHSV na tému „Spolupráca a prenos poznatkov medzi výskumnými organizáciami, priemyslom a malými a strednými podnikmi – dôležitá podmienka inovácií“ (Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8), medzinárodnou spoluprácou sa zaoberá stanovisko EHSV s názvom Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Európsky strategický rámec pre medzinárodnú hospodársku a technologickú spoluprácu (Ú. v. EÚ C 306, 16.12.2009) a zjednodušením sa zaoberá stanovisko EHSV s názvom „Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: Zjednodušenie realizácie rámcových programov pre výskum“ (Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011).

(4)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 129.

(5)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8 (bod 1.2).

(6)  Ú. v. EÚ C 21, 21.1.2011, s. 49.

(7)  Ako príklad možno uviesť lietadlo alebo iné revolučné vynálezy, ako sú televízor, radar, laser, počítač, mikroelektronika, optické káble, internet/e-mail (vrátane vyhľadávačov, elektronického obchodného styku atď.), digitálne fotoaparáty, obežné satelity a GPS, ktoré sú navzájom prepojené a vzájomne si poskytujú nové stimuly.

(8)  Napr. Nástroje spoločného výskumu, bod 4.6.

(9)  Napr. Výskum a vzdelanosť 11/10, s. 788–796, oznámenie nemeckého zväzu vysokých škôl, november 2010.

(10)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 129 (body 3.5 a 3.7).

(11)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 129 (bod 1.4).

(12)  Ú. v. EÚ C 228, 22.9.2009, s. 56.

(13)  Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 80.

(14)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8.

(15)  Ú. v. EÚ C 218, 11.9.2009, s. 8 (bod 3.2.4).

(16)  Pozri KOM(2010) 546 v konečnom znení, 6.10.2011.

(17)  Ú. v. EÚ C 182, 4.8.2009, s. 40.

(18)  Európsky parlament tento postup medzitým schválil: Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 15. februára 2011 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa povoľuje posilnená spolupráca v oblasti vytvárania jednotnej ochrany patentov (05538/2011 – C7-0044/2011 – 2010/0384(NLE).

(19)  Oznámenie predsedu Nilssona (7. januára 2011) o svojom rozhovore s komisárom Barnierom.

(20)  Pozri poznámku pod čiarou 1.

(21)  Google, Apple, Facebook, … mobilné telefóny.

(22)  Ú. v. EÚ C 354, 28.12.2010, s. 80 (bod 3.2.2).

(23)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 129.

(24)  Ú. v. EÚ C 48, 15.2.2011, s. 129 (bod 3.12).

(25)  2999. Zasadnutie Rady (konkurencieschopnosť), 2. marca 2010, Brusel.

---