17.3.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 84/38

1.1

Ako sa uvádza v zelenej knihe nazvanej „Snaha o primerané, trvalo udržateľné a bezpečné európske dôchodkové systémy“, členské štáty si samy vymedzujú a sú v plnej miere zodpovedné za základy svojho systému sociálneho zabezpečenia, a teda aj za formu a účinnosť dôchodkových systémov. EHSV sa však domnieva, že koordinovaný prístup na úrovni EÚ by mohol prispieť k zosúladeniu a zabezpečiť, že národné dôchodkové systémy budú v súlade so sociálnym pilierom stratégie Európa 2020, ako aj s jej pilierom zamestnanosti, keďže treba mať na pamäti, že zamestnanosť je nevyhnutným predpokladom pre udržateľnosť dôchodkových systémov. Pripomienky EHSV by sa mali brať ako celok, nemali by sa z nich vyberať iba jednotlivé časti.

1.2

Reforma dôchodkových systémov je záležitosťou, o ktorej sa rozhoduje na vnútroštátnej úrovni na základe špecifických podmienok danej krajiny a jej dejín a ktorej cieľom je zaručiť primeraný a udržateľný dôchodkový systém. Právne predpisy EÚ by nemali – priamo ani nepriamo – zvýhodňovať alebo penalizovať žiadny konkrétny druh dôchodkovej reformy. Vo svojich stanoviskách z rokov 2000 a 2004 (1) EHSV zdôraznil, že táto oblasť by sa mala prenechať sociálnym partnerom. Napriek obrovským rozdielom v dôchodkových systémoch jednotlivých krajín si EHSV myslí, že v nich existuje dostatočné množstvo spoločných znakov, ktorými by sa dalo zaoberať na európskej úrovni, počnúc koordináciou politických opatrení a reguláciou, a to bez toho, aby EÚ prekročila svoje právomoci v oblasti kapitalizačných dôchodkových systémov.

1.3

Návrhy zelenej knihy by sa mali vnímať v celkovom kontexte sociálnej trhovej ekonomiky. Kríza negatívne ovplyvňuje rast, zamestnanosť, dôchodky. Únia bude plniť svoje podporné poslanie tým, že zavedie štruktúrovanú politiku na podporu obnovy s cieľom zvýšiť rast zameraný na kvalitu prostredníctvom aktívnej politiky na trhu práce, odborného vzdelávania, investícií a inovácií, čím podporí vytváranie viacerých dôstojných pracovných miest, ktoré pomôžu stabilizovať systémy Pay-As-You-Go existujúce v členských štátoch. Tieto systémy môžu výrazne stlmiť dôsledky kríz. Skôr, než sa navrhne prejsť od plne solidárnych dôchodkových systémov k zmiešaným dôchodkovým systémom (Pay-As-You-Go a dôchodkové fondy), mali by si členské štáty, ktoré používajú ako argument okrem iného to, že priebežne financované systémy založené na solidarite ešte viac zvyšujú deficit verejných financií, uvedomiť, že kapitalizačné dôchodky nepomáhajú obyvateľstvu prekonať dôsledky hospodárskych kríz, ale naopak, každá finančná a burzová kríza by mohla tieto systémy poškodiť.

1.4

V dôsledku nízkej pôrodnosti a zvyšujúcej sa očakávanej dĺžky života Európa starne. EHSV súhlasí s tým, že by výsledky demografických prognostík mali byť pravidelne analyzované a monitorované, aby bolo možné vhodne a včas prispôsobiť dôchodkové systémy novým podmienkam. Tieto predpovede, vrátane odhadu budúcich výdavkov verejného sektora na dôchodky, však treba brať s rezervou, keďže môžu byť založené na mnohých predpokladoch, ktoré sa z dlhodobého hľadiska zle odhadujú (2). Očakávaná dĺžka života sa podľa Eurostatu zvýši v priebehu nasledujúcich 40 rokov o sedem rokov, a hoci tento odhad vypracovali najlepší odborníci, nemusí byť pravdivý. Ďalší nárast dlhovekosti môžu ovplyvniť zmeny pracovných a životných podmienok. Podľa EHSV návrhy Komisie obsiahnuté v zelenej knihe, a založené najmä na otázke demografického vývoja a odhadoch situácie o 50 rokov, nezohľadňujú skutočnosť, že kríza, tým, že chýbajú pracovné príležitosti a investície, ovplyvňuje dôchodkové systémy viac než demografické zmeny.

1.5

EHSV sa stavia nanajvýš skepticky k názoru, že samotné zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku by mohlo vyriešiť problémy súvisiace s demografickými zmenami. Naopak, domnieva sa, že by mohlo viesť k tomu, že sa pod hranicou chudoby ocitnú milióny starších ľudí, najmä žien. Musíme sa usilovať zvýšiť vek skutočného odchodu do dôchodku na úroveň zákonom stanoveného dôchodkového veku prostredníctvom iniciatív na podporu predĺženého pracovného života, ktoré budú sprevádzať účinné opatrenia v oblasti rastu a zamestnanosti. Len skutočná politika „aktívneho starnutia“, zameraná na dosiahnutie väčšej účasti na odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní, môže trvalo zvýšiť mieru zamestnanosti starších osôb, ktoré prestávajú pracovať skôr v dôsledku zdravotných problémov, intenzity práce, predčasného prepúšťania, nedostatku možností na odborné vzdelávanie alebo opätovný vstup na trh práce. Okrem toho môže zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku vyvolať tlak na iné piliere sociálneho zabezpečenia (3), ako invalidné dôchodky alebo životné minimum, ako sa to už stalo v niektorých členských krajinách, čím sa skomplikuje pokrok v oblasti ozdravenia verejných financií, preto je potrebné k nemu pristupovať na báze dobrovoľnosti.

1.6

EHSV nepodporuje automatické mechanizmy zvyšovania dôchodkového veku v závislosti od zvyšujúcej sa očakávanej dĺžky života alebo od demografického vývoja, pretože ich považuje za nebezpečné pre spoločnosť ako celok. Väčšina týchto mechanizmov automaticky zvyšuje dôchodkový vek v závislosti od zvyšovania očakávanej dĺžky života alebo iných hospodárskych parametrov a parametrov trhu práce. Takéto zásadné rozhodnutia týkajúce sa životných podmienok by mali prijímať parlamenty, a nie počítače, aj to po rozsiahlej verejnej diskusii, do ktorej sa zapoja aj sociálni partneri a ďalšie dôležité zainteresované strany. Okrem toho by členské štáty, ktoré budú tento mechanizmus zavádzať, mali vziať do úvahy aj skutočnosť, že hoci takýto postup zmierňuje odpor verejnosti voči reformám, pokiaľ nebudú existovať skutočné pracovné príležitosti pre starších pracovníkov, zodpovednosť za finančnú podporu týchto pracovníkov sa prenesie na iné piliere systému sociálneho zabezpečenia. Nepremyslené zavedenie tohto mechanizmu do dôchodkového systému s cieľom dosiahnuť primeranosť a udržateľnosť dôchodkov by neprinieslo očakávané ovocie.

1.7

Oba systémy – systém priebežného financovania (Pay-As-You-Go) aj kapitalizačný systém – postihla súčasná kríza, hoci rôznym spôsobom. Treba zdôrazniť, že zavedenie povinných kapitalizačných dôchodkových systémov v niektorých krajinách v 90. rokoch 20. storočia bolo považované za spôsob, ako predchádzať rizikám spojeným s dôchodkami, ako napríklad udržateľnosť alebo primeranosť, ktoré vyplývajú zo starnutia populácie. Finančná kríza a jej dôsledky ukazujú, že povinné kapitalizačné systémy sú vystavené špecifickým finančným rizikám. Systémy Pay-As-You-Go boli však takisto postihnuté hospodárskou krízou a starnutím populácie, keďže sa znížila celková suma platov. Dnes je jasné, že na všetky dôchodkové systémy, bez ohľadu na spôsob financovania, môžu rôznym spôsobom vplývať hospodárske krízy aj starnutie populácie. Preto je potrebné vhodné spravovanie týchto systémov a dohľad nad nimi, aby sa výrazne znížili riziká, ktoré ohrozujú ich udržateľnosť. Napriek rôznorodosti dôchodkových systémov v EÚ musí byť základom snahy o zabezpečenie primeranosti a udržateľnosti týchto systémov holistický prístup. EHSV sa domnieva, že povinné systémy Pay-As-You-Go musia aj naďalej zohrávať zásadnú úlohu pri zabezpečovaní budúcich dôchodkov, a preto by sa im mala venovať osobitná pozornosť s cieľom zvrátiť trend znižovania miery náhrad, ktorý sa dá pozorovať v mnohých členských krajinách.

1.8

Či sa v časoch starnutia populácie podarí zabezpečiť udržateľné verejné financie, to bude závisieť od úsilia EÚ v týchto hlavných oblastiach: podpora množstva a kvality pracovných miest, zvýšenie produktivity a hospodárskej výkonnosti, zlepšenie flexiistoty na trhu práce, celoživotné vzdelávanie, prisťahovalectvo a integrácia prisťahovalcov. EHSV sa domnieva, že Komisia by mala odporučiť, aby sa začalo pracovať na koncepcii zamestnania pre všetkých, kde by každý mal v každej fáze života dôstojnú prácu. Osobitná pozornosť by sa pritom mala venovať začleneniu mladých ľudí do trhu práce, podpore aktívneho starnutia a zapojeniu do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania. Čo ľudia skutočne chcú, je, aby každý mohol pracovať a pracovať lepšie, a to hneď. Preto je nevyhnutným predpokladom zabezpečiť vhodné podmienky pre vytváranie nových pracovných miest.

1.9

EHSV zdôrazňuje, že dôchodkový systém musí byť dôveryhodný a primeraný, čo znamená, že sa treba usilovať nájsť nové zdroje finančných prostriedkov, aby sa zaručila rovnováha medzi generáciami. Len vtedy budú ďalšie generácie prispievať do dôchodkového systému, čo je základnou podmienkou pre to, aby boli dôchodkové systémy udržateľné. Dôchodkové systémy musia byť transparentné a informácie o ich fungovaní a právach účastníkov ako aj štatistika musia byť dostupné a zrozumiteľné. Odborná príprava zameraná na základné pochopenie finančných otázok by sa mala stať súčasťou školských osnov.

1.10

EHSV nalieha na členské štáty a Komisiu, aby sa rovnosť mužov a žien konečne stala skutočnosťou. Mali by sa preskúmať rozdiely v dôchodkovom veku mužov a žien. V kombinácii s nižším dôchodkovým vekom žien totiž vzájomný vzťah medzi úžitkom a demografickými faktormi znamená, že ženám viac hrozí v starobe chudoba. Tento faktor sa pridáva k už aj tak vysokému riziku nižších dôchodkov žien v dôsledku nižších príjmov (rozdiely v odmeňovaní mužov a žien) a dlhších rodičovských dovoleniek a vyššiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti. Kariéry žien sú takisto nestabilnejšie. V tejto súvislosti je dôležité zabrániť dlhým obdobiam vylúčenia z trhu práce. Napríklad zlepšenie možností starostlivosti o deti a staršie osoby by značnému počtu žien umožnilo vstúpiť na trh práce a zotrvať tam. EHSV preto vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia, ktoré by sa skutočne zameriavali na tieto otázky.

1.11

EHSV opätovne zdôrazňuje, že dôchodky nie sú „odmenou“, ako sa to uvádza v zelenej knihe, ale skôr mzdou vyplatenou s časovým odstupom alebo úsporami, a to bez ohľadu na druh systému. Dôchodcovia tvoria dôležitú socio-ekonomickú kategóriu a nemali by byť chápaní ako príťaž, ale ako dôležití aktéri hospodárstva, keďže v priemere tvoria 25 % obyvateľstva, ktoré vytvára globálny dopyt.

1.12

Mali by sme mať na pamäti, že aj v členských krajinách so systémom Pay-As-You-Go nemôžu do dobrovoľných kapitalizačných systémov prispievať len zamestnanci, ktorí si môžu dovoliť dať tieto peniaze bokom. V prípade povinných kapitalizačných dôchodkových systémov, ak by sa mali stať bežnou praxou a systémy Pay-As-You-Go by sa mali sčasti zmeniť na kapitalizačné dôchodkové systémy, treba zabrániť vzniku nerovností a ohrozeniu príjmov budúcich dôchodcov.

1.13

Primeranosť a udržateľnosť dôchodkov by mala byť považovaná za prioritu tak z makroekonomického, ako aj zo sociálneho hľadiska. Toto je kľúčovým prvkom hospodárstva, preto by zodpovedné orgány mali zvážiť možnosť hľadať na financovanie dôchodkových systémov alebo ich doplnenie aj iné zdroje než len zrážky zo mzdy.

1.14

Komisia by mala podnecovať členské krajiny, aby zreformovali vnútroštátne dôchodkové systémy, a to z hľadiska primeranosti, udržateľnosti a bezpečnosti, pričom by mali vo veľkej miere zapojiť aj sociálnych partnerov.

2.1

2.1.1

Prvým krokom Komisie by malo byť vymedziť hlavnú zásadu primeranosti na úrovni EÚ. Dôchodky musia poskytovať materiálnu bezpečnosť a dôstojnosť. Existuje mnoho nástrojov EÚ, ktorých úlohou je pomáhať členským krajinám. Patria medzi ne otvorená metóda koordinácie, pakt rastu a stability či štokholmská stratégia (4). Rovnako môžu byť podľa Zmluvy o fungovaní EÚ na úrovni EÚ schvaľované nariadenia o sociálnom zabezpečení a dôchodkových systémoch. EHSV uznáva, že regulácia na úrovni EÚ by bola zložitá, napriek tomu by však Komisia mohla zhodnotiť, a ak je to potrebné prehodnotiť, súčasný regulačný rámec, najmä pokiaľ ide o kapitalizačné dôchodkové systémy, aspoň v týchto oblastiach:

2.1.2

Hodnotenie by sa malo zamerať najmä na rozvoj individuálne voliteľných povinných kapitalizačných systémov dôchodkového zabezpečenia, ktoré riadia súkromné inštitúcie. Tieto systémy začali niektoré členské krajiny zavádzať koncom 90. rokov. Súčasné právne predpisy EÚ sú založené na skúsenostiach krajín, ktoré nezačlenili do svojho dôchodkového systému takúto možnosť. Preto by sa Komisia mala zamerať osobitne na povinné kapitalizačné dôchodkové systémy, s dôrazom na:

EHSV odporúča, aby sa pri reformách postupovalo opatrne, keďže prevedenie časti príspevkov, ktoré sa v súčasnosti odvádzajú do systému Pay-As-You-Go, do kapitalizačných dôchodkových systémov by nemalo oslabiť systémy Pay-As-You-Go, aby sa zabezpečili výhody pre budúcich dôchodcov. Skutočnosť, že neexistuje účinná právna úprava, spôsobuje zvyšovanie finančného rizika, najmä v čase hospodárskej krízy. Investície do dôchodkových fondov by mali zohľadňovať potrebu rozdeľovať aktíva na základe celého cyklu života.

2.1.3

EHSV sa domnieva, že v rámci OMK by Výbor pre sociálnu ochranu a jeho podskupina pre ukazovatele mohli s podporou Výboru pre hospodársku politiku a jeho pracovnej skupiny pre starnutie populácie vytvoriť a zlepšiť nástroje na hodnotenie možného vplyvu starnutia na udržateľnosť verejných financií a dôstojné dôchodky. Výpočty rizika, že sa domácnosť s dôchodcami ocitne pod hranicou chudoby, založené na všeobecnej metóde Eurostatu, nedokážu dostatočne objasniť situáciu dôchodcov žijúcich v chudobe, a to kvôli rozdielnym príjmom a štruktúre výdavkov týchto domácností. Mala by byť vytvorená lepšia metóda na odhad situácie dôchodcov, ktorí čelia chudobe. Táto metóda by sa mohla využiť aj na monitorovanie primeranosti dôchodkového príjmu. Treba vypracovať viac štatistických odhadov, ktoré by pomohli posúdiť primeranosť dôchodkov vzhľadom na ich schopnosť zabrániť chudobe v starobe a zabezpečiť dôstojné životné podmienky pre dôchodcov, ktoré by im umožnili zúčastňovať sa verejného, spoločenského a kultúrneho života (5). Primeranosť dôchodkov však musí byť definovaná na vnútroštátnej úrovni.

2.2

2.2.1

Európsky dôchodkový rámec sa zameriava na monitorovanie výdavkov v budúcnosti na základe prijatých pravidiel. Táto metóda núti tvorcov politiky zamerať sa pri odhadoch na hraničné hodnoty. EHSV zdôrazňuje, že monitorovanie všeobecnej úrovne záväzkov dôchodkových systémov je nevyhnutnosťou. V tejto súvislosti by mohol byť súčasný rámec doplnený o monitorovanie a predkladanie správ o implicitných dôchodkových záväzkoch, pri ktorom by sa použila schválená metodológia.

2.2.2

Zvážiť by sa mohlo aj prehodnotenie pravidiel paktu rastu a stability, aby sa zabezpečilo, že budú príslušne zohľadnené výsledky reforiem (vrátane prechodu z úplného systému Pay-As-You-Go na čiastočne kapitalizačný dôchodkový systém) vedúcich k zmene vo financovaní dôchodkových systémov, ktoré budú mať za následok zvýšenie explicitných a zníženie implicitných záväzkov. Ak by sa tieto kroky urobili, reformy zamerané na vyriešenie otázok súvisiacich s dlhodobou udržateľnosťou by neboli z krátkodobého hľadiska penalizované z dôvodu vyššieho explicitného verejného dlhu.

2.2.3

Zasadzovať sa v súčasnosti za účinné reformy na základe odhadov situácie v roku 2060 by mohlo viesť k tomu, že nedosiahneme cieľ primeranosti a udržateľnosti dôchodkov. EHSV preto odporúča doplniť povinné dôchodkové systémy Pay-As-You-Go od prípadu k prípadu o rezervné prostriedky, s cieľom zabrániť riziku náhlych prispôsobovaní, ktoré by postihli tých najzraniteľnejších.

2.2.4

EHSV sa domnieva, že táto otázka Komisie je pre širokú verejnosť zavádzajúca. Zabezpečenie udržateľnosti verejných financií je nevyhnutnosťou. Musí sa však dosiahnuť na vnútroštátnej úrovni a je na to potrebné oveľa viac, než len prehodnotenie dôchodkových systémov.

2.3

2.3.1

Do roku 2020 dosiahne zákonom stanovený dôchodkový vek vo väčšine členských krajín výšku 65 rokov. Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2008 reálny vek odchodu do dôchodku v EÚ v priemere 61,4 roka (6). Miera zamestnanosti osôb vo veku od 55 do 64 rokov je však stále nízka, dosahuje len okolo 40 %. Je potrebné rozvíjať iniciatívy zamerané na vytvorenie pracovných miest pre starších pracovníkov, zmenu postoja zamestnávateľov k tejto vekovej skupine a zmenu postoja samotných starších pracovníkov, ako aj iniciatívy, ktoré vytvoria podmienky pre aktívne starnutie, keďže zavedenie automatického mechanizmu prispôsobovania dôchodkového veku, ktoré povedie k zvyšovaniu zákonom stanoveného dôchodkového veku by znamenalo presun miliónov pracovníkov do iných pilierov systému sociálnej ochrany (napr. dávky v nezamestnanosti, invalidné dôchodky alebo životné minimum) a zároveň by prudko narástlo riziko chudoby u osôb spadajúcich do tejto kategórie. EHSV sa domnieva, že prioritou v EÚ by mali byť opatrenia na podporu zamestnanosti. Zásadnou odpoveďou na demografické výzvy môže byť iba cielená politika rastu a zvýšenie zamestnanosti.

2.3.2

Je nevyhnutné podporovať na úrovni EÚ v rámci stratégie Európa 2020 iniciatívy zamerané na to, aby mali všetci pracovníci možnosť pracovať. Členské krajiny by mali zvyšovať zamestnateľnosť a vytvoriť podnikom podmienky, ktoré by umožňovali vytváranie pracovných miest a zotrvanie pracovníkov v zamestnaní, pokiaľ si to prajú. Podpora dlhšieho pracovného života si vyžaduje spoločné úsilie štátu, zamestnávateľov a jednotlivcov. Zamestnávatelia potrebujú silnú podporu, aby vytvárali viac pracovných miest pre starších pracovníkov, ktorí odchádzajú zo zamestnania pre zdravotné problémy a pracovné podmienky, vysokú intenzitu práce, predčasné prepúšťanie, nedostatok možností na odborné vzdelávanie alebo opätovný vstup na trh práce. Treba tiež povzbudzovať a podnecovať starších ľudí s cieľom zvýšiť ich zamestnateľnosť a umožniť im, aby zostali aktívni na pracovnom trhu. Ak sa právo na dôchodok považuje za základné právo, žiadne automatické zvyšovanie zákonného dôchodkového veku neprichádza do úvahy. EHSV konštatuje, že otázka zákonom stanoveného dôchodkového veku je osobitná kapitola, nezávislá od dĺžky obdobia vkladov alebo platenia príspevkov do systému.

2.3.3

Je diskutabilné, či len samotné zvyšovanie zákonom stanoveného dôchodkového veku dokáže zvýšiť reálny vek odchodu do dôchodku. Určite nie, ak nebude zavedená aktívna politika trhu práce, nebudú fungovať dobré priemyselné vzťahy, nebudú existovať stratégie v oblasti aktívneho starnutia a opatrenia na zvýšenie solidarity v dôchodkovom systéme. Len skutočná politika „aktívneho starnutia“, ktorá bude podporovať ďalšiu odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie, môže viesť k zvýšeniu zamestnanosti starších ľudí.

2.3.4

EHSV je presvedčený, že automatické mechanizmy nemôžu nahradiť bežný politický rozhodovací proces. Zásadné rozhodnutia týkajúce sa životných podmienok ľudí majú prijímať parlamenty po rozsiahlej verejnej diskusii. Ak by sa tieto automatické systémy zaviedli, automatické prispôsobenia by mohli nevhodne kombinovať rozširovanie období pracovného života a dôchodku. V minulosti boli zmeny v očakávanej dĺžke života sprevádzané nárastom obdobia vzdelávania a dôchodku a znižovaním času stráveného v aktívnom zamestnaní. Zvyšovanie dôchodkového veku by nemalo byť jediným opatrením, ale malo by byť sprevádzané opatreniami na zlepšenie možností zamestnať sa pre ľudí, ktorí už takmer dosiahli dôchodkový vek.

2.4

2.4.1

Predĺženie pracovného života je dôležité pre dosiahnutie všetkých cieľov stratégie Európa 2020. Sociálni partneri sa musia spolupodieľať na iniciatívach zameraných na zvýšenie miery zamestnanosti aktívneho obyvateľstva na 75 %. EHSV sa domnieva, že na riešenie otázky, ako zvýšiť mieru zamestnanosti osôb vo veku 55 – 64 rokov, je potrebný osobitný prístup. EHSV odporúča, aby členské štáty, po dohode so sociálnymi partnermi, stanovili cieľ pre túto skupinu vo svojich národných programoch reforiem.

2.4.2

EHSV už v minulosti vypracoval podrobné odporúčania pre EÚ a členské krajiny (7) o opatreniach na podporu dlhšej zamestnanosti. Spolu s celoživotnou odbornou prípravou, aktívnymi opatreniami na trhu práce, finančnými stimulmi na zotrvanie v zamestnaní, a to aj pre samostatne zárobkovo činné osoby, a zmenu postoja firiem k starším pracovníkom musia byť podporované aj tieto opatrenia, aby sa starším pracovníkom ponúkli nové možnosti:

2.4.3

Politické opatrenia zamerané na dlhšiu zamestnanosť by sa mali zaoberať aj otázkou mladých ľudí, ktorí vstupujú na trh práce oveľa neskôr, než predchádzajúce generácie. Predĺženie pracovného života tiež znamená, že sa treba zaoberať otázkou nezamestnanosti (a najmä dlhodobej nezamestnanosti) a prerušenia kariéry pre výchovu detí, starostlivosť o nezaopatreného člena rodiny alebo dočasnú práceneschopnosť.

2.5

2.5.1

Komisia vo svojej správe (9) o uplatňovaní smernice o inštitúciách zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia uvádza, že v súčasnosti neexistujú dôvody, prečo by sa tieto pravidlá mali meniť. Ak bude po zhodnotení fungovania potrebné pristúpiť k zmene smernice, EHSV sa domnieva, že by bolo vhodné zaoberať sa aj nejasnosťami okolo pojmu „trh rizikového kapitálu“, pretože by to mohlo viesť k ohrozeniu dôchodkových fondov a tých, ktorí sú ich členmi. Treba objasniť prudenciálny aspekt a obmedziť právo fondov investovať do vysokorizikových finančných nástrojov.

2.5.2

EHSV poukazuje na možnosť vytvoriť dodatočné individuálne dobrovoľné súkromné dôchodkové systémy fungujúce súbežne so súčasnými dôchodkovými systémami. V tejto súvislosti by sa mohla preskúmať možnosť európskych záruk, z ktorých by mali prospech cezhraniční pracovníci. Rovnako by mohol byť preskúmaný aj dopyt po celoeurópskom individuálnom dôchodkovom účte (podľa príkladu individuálnych dôchodkových účtov v USA alebo podobného systému (IKE) v Poľsku) pre mobilných pracovníkov a možnosti jeho vytvorenia, vrátane zásad jeho fungovania, dohľadu nad ním a monitorovania. Tu by Komisia mohla zvážiť využitie 28. režimu, ako sa to navrhuje v Montiho správe a ako to odporúča EHSV (10).

2.6

Mala by EÚ opäť zvážiť otázku prenosu alebo by boli lepším riešením minimálne normy týkajúce sa nadobudnutia a zachovania spolu so službami vysledovateľnosti pre všetky typy dôchodkových práv?

2.6.1

Právne predpisy EÚ týkajúce sa koordinácie systémov sociálneho zabezpečenia sa ukázali byť veľmi užitočné pri ochrane mobilných pracovníkov. Podporili zásadu získavania dôchodkových práv aj za obdobia poistenia v inom členskom štáte. Mohla by sa preskúmať možnosť uplatňovať tú istú zásadu, prispôsobenú pre všetky doplnkové (zamestnanecké i individuálne) kapitalizačné dôchodkové systémy. EHSV sa domnieva, že by sa mala zvážiť možnosť cezhraničného získavania dôchodkových práv v kapitalizačných dôchodkových systémoch.

2.6.2

EHSV žiada Komisiu, aby prehodnotila možnosť vymedziť na úrovni EÚ základný rámec, ktorým by sa riadilo cezhraničné získavanie a zachovávanie všetkých dôchodkových práv. Domnieva sa však, že by bolo zložité kombinovať to so slobodou voľby členského štátu. Bolo by užitočné vytvoriť systém na sledovanie týchto práv, koordinovaný na úrovni EÚ. Podobne si aj mobilita na európskom trhu práce vyžaduje mobilitu dôchodkových práv medzi zamestnávateľmi. Každý právny predpis EÚ by mal odrážať rôznorodosť ustanovení týkajúcich sa dôchodkov. Mala by sa podporovať cezhraničná mobilita pracovníkov tým, že sa odstránia prekážky, najmä daňové a administratívne zaťaženie, ktoré bránia mobilite všetkých dôchodkových práv nadobudnutých v kapitalizačných dôchodkových systémoch.

2.7

Ako by európska regulácia alebo kódex osvedčených postupov mohli pomôcť členským štátom dosiahnuť lepšiu rovnováhu medzi rizikami, bezpečnosťou a dostupnosťou pre sporiteľov na dôchodok a poskytovateľov dôchodkov?

2.7.1

Komisia uznáva, že právne predpisy EÚ sú, pokiaľ ide o kapitalizačné dôchodkové systémy, kusé a nedostatočné. EHSV nabáda Komisiu, aby prehodnotila a – ak to bude potrebné – zvážila možnosť regulovať na úrovni EÚ fázu prispievania a vyplácania v týchto systémoch, a zamerala sa na analýzu:

2.7.2

V prípade mnohých kapitalizačných dôchodkových systémov so stanovenými odvodmi znášajú riziko z veľkej časti účastníci. Administratívne náklady týchto systémov sú tiež vysoké. EHSV sa domnieva, že niektoré aspekty kapitalizačných dôchodkových systémov musia byť prehodnotené a – ak to bude potrebné – regulované na úrovni EÚ. Podľa správy o starnutí populácie, ktorú v roku 2010 vypracoval Výbor pre hospodársku politiku, budú tieto dôchodkové systémy zohrávať v niektorých členských krajinách dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dôstojného príjmu pre budúcich dôchodcov. Spoločné európske zásady v tejto oblasti by preto pomohli zabezpečiť, aby tieto dôchodkové systémy, riadené finančnými inštitúciami, boli účinné a fungovali v najlepšom záujme dôchodcov. Zisky manažérov týchto dôchodkových fondov by mali byť odstupňované podľa výkonu a viazané na zisky členov dôchodkového fondu. Kódex osvedčených postupov je síce užitočný, ale sám o sebe nestačí. Systémy vyplácania z povinných kapitalizačných systémov sú tiež problémom, o ktorom treba ďalej diskutovať a analyzovať ho v rámci OMK.

2.8

2.8.1

Smernica Solventnosť II sa zameriava na všeobecné a životné poistenie, a preto sa nedá uplatňovať na dôchodkové produkty. EHSV sa však domnieva, že vzhľadom na špecifickú povahu dôchodkových produktov a ich rozdiely v porovnaní s poistnými produktmi, by mohla byť dobrým príkladom pre vytvorenie podobného systému pre kapitalizačné dôchodky.

2.8.2

Všeobecný systém pre solventnosť dôchodkových systémov na vnútroštátnej úrovni, koordinovaný na úrovni EÚ, by bol najlepším riešením pre zabezpečenie solventnosti všetkých kapitalizačných dôchodkových systémov, bez ohľadu na ich štruktúru. Podobný systém režimu solventnosti by mal pokrývať aspoň tieto aspekty:

2.9

2.9.1

Zamestnanecké dôchodkové systémy a povinné kapitalizačné systémy, ak také existujú, zohrávajú alebo budú zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní dôstojného príjmu v dôchodku. EHSV sa domnieva, že EÚ by mala vyžadovať, aby členské štáty prijali právne predpisy týkajúce sa vytvorenia záručných mechanizmov (v podobe špeciálneho fondu) na ochranu príjmov budúcich dôchodcov.

2.10

Mala by EÚ vyvinúť spoločný prístup pre predvolené možnosti týkajúce sa rozhodovania o účasti a investícii?

2.10.1

Kapitalizačné dôchodkové produkty sú komplexné a ich výber a zodpovednosť zaň nesú čoraz viac jednotlivci. V tejto súvislosti sa EHSV domnieva, že EÚ by mala zabezpečiť, že sa vnútroštátny regulačný rámec zlepší tak, aby pokrýval všetky dôchodkové systémy. Je nevyhnutné nájsť prostredníctvom usmernení spoločný prístup na úrovni EÚ pokiaľ ide o výber investícií a minimálny rozsah informácií, ktoré musia poskytovať poskytovatelia dôchodkového poistenia (najmä pokiaľ ide o riziká, ktorým čelí účastník).

2.10.2

Komisia pripúšťa, že riadne informované rozhodnutia jednotlivcov sú faktorom primeraného zabezpečenia dôchodkov. EHSV vyzýva Komisiu, aby zaviedla iniciatívu na úrovni EÚ, ktorej cieľom by bolo zvýšiť úroveň finančnej gramotnosti občanov, pokiaľ ide o dôchodkové produkty. Vzhľadom na komplexnosť tejto otázky nemôžu túto vážnu zodpovednosť za strategické rozhodnutia niesť jednotlivci sami. Hoci toto je v prvom rade zodpovednosťou vlád, sociálni partneri by mali byť v najväčšom možnom rozsahu zapojení tiež.

2.11

2.11.1

Rámec koordinácie politiky na úrovni EÚ je momentálne pomerne kusý. EHSV uvítal myšlienku Komisie vytvoriť spoločnú monitorovaciu platformu pre všetky aspekty dôchodkov, ktorá by združovala verejné orgány, sociálnych partnerov, občiansku spoločnosť a dôchodkový sektor. Platforma by mala umožniť porovnať situácie členských krajín a životné podmienky dôchodcov s využitím celého radu ukazovateľov.

2.11.2

Spoločná platforma na monitorovanie všetkých aspektov dôchodkovej politiky, vrátane primeranosti, pokrytia, rizika chudoby, finančnej stability, investícií, rizika a solventnosti, by si vyžadovala aktuálne a spoľahlivé údaje. Musela by byť preto vytvorená metodológia EÚ pre dôchodkovú štatistiku, a to s účasťou sociálnych partnerov a iných dôležitých aktérov. Podobné nástroje by bolo treba vypracovať aj na monitorovanie implicitných záväzkov dôchodkových systémov fungujúcich na vnútroštátnej úrovni.