52010PC0482

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 15.9.2010

KOM(2010) 482 v konečnom znení

2010/0251 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie

{SEK(2010) 1055}{SEK(2010) 1056}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1. KONTEXT NÁVRHU

Predaj cenných papierov nakrátko je taký predaj, keď fyzická alebo právnická osoba predá cenný papier, ktorý nevlastní, so zámerom, že neskôr identický cenný papier odkúpi. Je to zaužívaná a bežná prax na väčšine finančných trhov. Zvyčajne sa predaj nakrátko týka akcií, hoci sa môže vyskytnúť aj v súvislosti s inými druhmi finančných nástrojov.

Existujú dva druhy predaja nakrátko: krytý predaj nakrátko, keď si predajca požičal cenný papier alebo uzavrel dohody na zabezpečenie jeho vypožičania ešte pred uskutočnením predaja nakrátko a nekrytý predaj nakrátko, keď si predajca v čase predaja nakrátko nevypožičal cenné papiere, ani nezabezpečil ich vypožičanie.

Predaj nakrátko využíva celý rad účastníkov trhu a používa sa na rozličné účely, ako je zabezpečovanie (hedging), špekulácia, arbitráž a ovplyvňovanie trhu.

Keď vrcholila finančná kríza v septembri 2008, príslušné orgány v niekoľkých členských štátoch EÚ a v USA prijali výnimočné opatrenia s cieľom obmedziť alebo zakázať predaj nakrátko niektorých alebo všetkých cenných papierov. Obávali sa totiž, že v časoch výraznej finančnej nestability by predaj nakrátko mohol zhoršiť klesajúcu špirálu cien akcií, najmä finančných inštitúcií, do takej miery, že by mohlo dôjsť k definitívnemu ohrozeniu ich životaschopnosti a vzniku systémových rizík. Keďže Európska únia nemá osobitný právny rámec pre obchodovanie nakrátko, opatrenia, ktoré prijali jednotlivé členské štáty, sa odlišovali.

Niektoré členské štáty vyjadrili začiatkom tohto roka obavy aj z prípadnej úlohy, ktorú zohrali transakcie s derivátovými nástrojmi, konkrétne so swapmi na úverové zlyhanie, v súvislosti s cenami gréckych štátnych dlhopisov. Viaceré členské štáty (konkrétne Nemecko a Grécko) nedávno prijali na vnútroštátnej úrovni dočasné alebo trvalé obmedzenia týkajúce sa predaja akcií nakrátko a/alebo swapov na úverové zlyhanie.

Európsky parlament sa takisto zaoberal otázkami predaja nakrátko v rámci úvah o navrhovanej smernici o manažéroch alternatívnych investičných fondov (vrátane hedgeových fondov).

Súčasný roztrieštený prístup k predaju nakrátko a k swapom na úverové zlyhanie obmedzuje účinnosť dohľadu, ako aj uložené opatrenia a vedie k regulačnej arbitráži. Môže tiež spôsobiť zmätok na trhoch a spôsobiť náklady a problémy účastníkom trhu.

Vo väčšine štúdií sa dospelo k záveru, že predaj nakrátko prispieva k efektívnosti trhov. Zvyšuje likviditu trhu (keďže pri predaji nakrátko predajca predáva cenné papiere a potom neskôr kupuje identické cenné papiere na krytie predaja nakrátko). To, že umožňuje investorom, aby konali, keď sú presvedčení, že cenný papier je nadhodnotený, zároveň vedie k efektívnejšiemu oceňovaniu cenných papierov, pomáha zmierňovať cenové bubliny a môže pôsobiť ako včasný ukazovateľ problémov týkajúcich sa emitenta. Je tiež dôležitým nástrojom, ktorý sa používa na hedging a ďalšie činnosti v súvislosti s riadením rizík a tvorbou trhu.

Na obidva typy predaja nakrátko však možno v niektorých situáciách pozerať ako na transakcie spojené s celým radom potenciálnych rizík. Napríklad za extrémnych trhových podmienok existuje riziko, že predaj nakrátko môže viesť k nadmernej klesajúcej špirále cien, čo môže spôsobiť narušenie trhu a vznik prípadných systémových rizík. Naopak, ak je nedostatočná transparentnosť krátkych pozícií, môže to viesť k tomu, že regulačné orgány nebudú schopné monitorovať dôsledky na poriadok na trhu alebo monitorovať používanie predaja nakrátko v súvislosti so stratégiami na zneužívanie trhu. Okrem toho, nedostatočná transparentnosť môže viesť k informačnej asymetrii, ak ostatní účastníci trhu nie sú dostatočne informovaní o rozsahu, v akom predaj nakrátko ovplyvňuje ceny. Pri nekrytom predaji nakrátko môže existovať zvýšené riziko zlyhania pri vyrovnaní a zvýšené riziko volatility.

Predaj finančných nástrojov nakrátko používaný ako súčasť stratégie na zneužívanie trhu, napríklad použitie predaja nakrátko v súvislosti s rozšírením falošných správ za účelom stlačenia ceny cenného papiera, je už zakázaný na základe smernice o zneužívaní trhu 2003/6/ES[1]. Predaj nakrátko sa však často používa inak, ako na zneužívanie trhu, a v súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy EÚ, ktoré by sa zaoberali ďalšími potenciálnymi rizikami, ktoré by mohli vzniknúť pri predaji nakrátko.

Swap na úverové zlyhanie je derivátový nástroj, ktorý predstavuje istú formu poistenia proti riziku úverového zlyhania dlhopisu spoločnosti alebo vlády. Nákupca swapu na úverové zlyhanie je za ročný poplatok chránený predajcom tohto swapu proti riziku zlyhania daného referenčného subjektu (uvedeného v zmluve). Ak referenčný subjekt zlyhá, predajca, ktorý zabezpečuje ochranu, nahradí kupujúcemu náklady vzniknuté z dôvodu zlyhania.

V oznámení Komisie z 2. júna 2010 o regulácii finančných služieb v záujme udržateľného rastu Komisia uviedla, že navrhne vhodné opatrenia týkajúce sa predaja nakrátko a swapov na úverové zlyhanie[2]. Tieto by vychádzali zo zistení z prebiehajúceho skúmania fungovania finančných trhov, a najmä trhov so štátnymi dlhopismi.

Niekoľko jurisdikcií (ako je USA) nedávno aktualizovalo svoje pravidlá, ktoré sa uplatňujú na predaj akcií nakrátko uskutočňovaný na obchodných miestach. Komisia sa domnieva, že je žiaduce mať nariadenie upravujúce potenciálne riziká vyplývajúce z predaja nakrátko. Zámerom je harmonizovať v rámci Európskej únie požiadavky týkajúce sa predaja nakrátko, harmonizovať právomoci, ktoré regulačné orgány môžu využívať vo výnimočných situáciách, keď existuje vážna hrozba narušenia finančnej stability alebo dôvery trhu, a zaistiť v takýchto situáciách medzi členskými štátmi väčšiu koordináciu a konzistentnosť.

Nariadenie by sa malo uplatňovať na všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré sa zaoberajú predajom nakrátko vo všetkých sektoroch trhu bez ohľadu na to, či sú upravené inými časťami nariadenia o finančných službách (napr. banky, investičné spoločnosti, hedgeové fondy atď.) alebo nie. Pokiaľ je to možné, požiadavky by sa mali uplatňovať na fyzické alebo právnické osoby uskutočňujúce predaj nakrátko, a nie na ostatných účastníkov trhu, ako sú sprostredkovatelia, ktorí vykonávajú transakcie za klienta. Cieľom nariadenia je riešiť identifikované riziká bez toho, aby sa neprimerane obmedzili výhody, ktoré so sebou predaj nakrátko prináša, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť trhov.

2. VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIE VPLYVU

TÁTO INICIATÍVA JE VÝSLEDKOM ROZSIAHLEHO DIALÓGU A KONZULTÁCIÍ SO VšETKÝMI VÝZNAMNEJšÍMI ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI VRÁTANE REGULAčNÝCH ORGÁNOV CENNÝCH PAPIEROV A ÚčASTNÍKOV TRHU.

Komisia požiadala Expertnú skupinu pre európske trhy s cennými papiermi (European Securities Markets Expert Group, ESME), nezávislú poradnú skupinu Komisie zloženú s účastníkov trhu, aby vypracovala správu o predaji nakrátko. Správa obsahuje rad odporúčaní a skupina ESME ju prijala 19. marca 2009[3].

V apríli 2009 Európska komisia nastolila určité všeobecné otázky o možnom regulačnom režime pre predaj nakrátko v rámci výzvy na predloženie dôkazov o preskúmaní smernice o zneužívaní trhu, ktoré sa začalo 20. apríla 2009[4]. Prispievatelia vyjadrili takémuto režimu určitú podporu, hoci väčšina sa domnievala, že smernica o zneužívaní trhu nebola vhodným nástrojom na zaoberanie sa predajom nakrátko, pretože väčšina predajov nakrátko nie je spojená so zneužívaním trhu[5].

V druhom polroku 2009 sa uskutočnili konzultácie s Výborom európskych regulačných orgánov cenných papierov (Committee of European Securities Regulators, CESR) o možnom celoeurópskom modeli vykazovania a zverejňovania čistých krátkych pozícií akcií EÚ. Výbor CESR 2. marca 2010 uverejnil svoju záverečnú správu, v ktorej odporučil model celoeurópskeho režimu zverejňovania informácií o predajoch akcií nakrátko[6]. Odporučil, aby Komisia zaviedla tento režim podľa možnosti čo najskôr. Výbor CESR 26. mája 2010 uverejnil ďalšiu správu, v ktorej uviedol ďalšie technické údaje o tom, ako by mal takýto model fungovať[7].

Komisia uskutočnila niekoľko diskusií a konzultácií s rozličnými zúčastnenými stranami vrátane regulačných orgánov[8].

Od 14. júna do 10. júla 2010 Komisia oznámila verejné konzultácie o možnostiach politiky pre možnú legislatívnu iniciatívu o predaji nakrátko a swapoch na úverové zlyhanie. Komisia dostala okolo 120 príspevkov, ktoré boli uverejnené na webových stránkach Komisie[9].

Návrh berie do úvahy prácu skupiny ESME a výboru CESR a odpovede na dotazník zaslaný účastníkom trhu a regulačným orgánom a odpovede na príslušné verejné konzultácie.

V súlade so svojou politikou zameranou na „lepšiu právnu úpravu“ Komisia posúdila vplyv alternatív politiky. Možnosti politiky sa týkali rozsahu návrhov, navrhnutých režimov transparentnosti, požiadaviek týkajúcich sa nekrytých predajov nakrátko, výnimiek a výnimočných právomocí na obmedzenie predaja nakrátko.

Každá možnosť politiky bola posúdená vo vzťahu k týmto kritériám: vplyv na zúčastnené strany, účinnosť a efektívnosť.

3. PRÁVNE ASPEKTY NÁVRHU

3.1. Právny základ

Návrh sa zakladá na článku 114 ZFEÚ.

3.2. Subsidiarita a proporcionalita

Ciele tohto návrhu nemožno v dostatočnej miere splniť na úrovni jednotlivých členských štátov.

Podľa zásady subsidiarity (článku 5 ods. 3 ZFEÚ) EÚ môže prijať opatrenia len vtedy, keď predpokladané ciele nemôžu uspokojivo dosiahnuť samotné členské štáty, a preto je možné z dôvodu rozsahu alebo účinkov navrhnutých opatrení ich lepšie dosiahnuť na úrovni EÚ. Predchádzajúca analýza ukázala, že hoci všetky vyššie uvedené problémy majú významné dôsledky pre jednotlivé členské štáty, ich celkový vplyv možno vnímať v plnom rozsahu len v cezhraničnom kontexte. Je to preto, že predaj finančného nástroja nakrátko možno uskutočniť bez ohľadu na to, kde je tento nástroj kótovaný na burze, alebo či je voľne obchodovateľný, takže sa môže uskutočniť i na trhoch iných ako je primárny trh príslušného emitenta. Mnohé trhy sú navyše svojou povahou cezhraničné alebo medzinárodné. Preto existuje reálne riziko, že v prípade, ak sa neprijmú opatrenia na rovni EÚ, opatrenia prijaté jednotlivými členskými štátmi v súvislosti s predajom nakrátko a so swapmi na úverové zlyhanie sa budú obchádzať alebo budú neúčinné.

Nejednotnosť opatrení, ktoré prijali jednotlivé členské štáty s cieľom riešiť problematiku predaja nakrátko, predstavuje riziko regulačnej arbitráže, keďže investori sa môžu snažiť obísť obmedzenia platné v jednej jurisdikcii vykonávaním transakcií v inej jurisdikcii. Táto nejednotnosť regulačných rámcov by mohla viesť aj k vyšším nákladom účastníkov trhu na dodržiavanie predpisov, a to najmä tých, ktorí pôsobia na viacerých trhoch, ktorí by preto museli zaviesť rôzne systémy, aby splnili rozličné požiadavky platné v jednotlivých členských štátoch.

Niektoré aspekty tohto problému sú už okrem toho čiastočne upravené v acquis, konkrétne v smernici o zneužívaní trhu 2003/6/ES, v ktorej sa zakazuje, aby sa predaj nakrátko používal na manipuláciu s trhom alebo v súvislosti s dôvernými informáciami; v smernici o transparentnosti 2004/109/ES[10], v ktorej sa vyžaduje zverejňovanie významných dlhých pozícií, a v smernici o trhoch s finančnými nástrojmi (STFN) 2004/39/ES[11], v ktorej sa ukladajú požiadavky na najvyššej úrovni týkajúce sa systémov zúčtovania. Tento návrh o predaji nakrátko a uvedené existujúce právne nástroje by sa mali navzájom dopĺňať. To sa dá najlepšie dosiahnuť pomocou spoločných pravidiel EÚ.

Za daných okolností sa opatrenia na úrovni EÚ javia ako vhodný nástroj, pokiaľ ide o zásady subsidiarity a proporcionality.

Považuje sa za vhodné a nevyhnutné, aby tieto ustanovenia mali legislatívnu formu nariadenia, pretože niektoré ustanovenia ukladajú priame povinnosti súkromným stranám, aby oznamovali a zverejňovali čisté krátke pozície týkajúce sa určitých nástrojov. Nariadenie je potrebné aj na priznanie právomocí skupine ESMA na koordináciu opatrení príslušných orgánov a na prijímanie opatrení samotnou skupinou vo výnimočných situáciách, keď existuje vážna hrozba pre riadne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu finančného systému. Použitie nariadenia navyše obmedzí možnosť, aby príslušné orgány prijali rozličné opatrenia.

3.3. Podrobné vysvetlenie návrhu

3.3.1. Nástroje, ktorých sa návrhy týkajú

Návrh sa týka všetkých finančných nástrojov, ale ustanovuje sa v ňom primeraná reakcia na riziká, ktoré môže predstavovať predaj rozličných nástrojov nakrátko.

V prípade nástrojov, ako sú akcie a deriváty týkajúce sa akcií, štátne dlhopisy a deriváty týkajúce sa štátnych dlhopisov a swapy na úverové zlyhanie týkajúce sa štátnych emitentov, keď sú krátke pozície obvyklejšie a existujú jasne identifikovateľné riziká alebo obavy, uplatnia sa požiadavky na transparentnosť a požiadavky týkajúce sa nekrytého predaja nakrátko.

V návrhu sa ustanovuje možnosť dočasne vo výnimočných situáciách, keď existuje vážna hrozba pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu, uložiť ďalšie opatrenia na zabezpečenie transparentnosti aj pre ostatné finančné nástroje.

3.3.2. Požiadavky na transparentnosť pre krátke pozície určitých nástrojov – články 5 až 11

Požiadavky na transparentnosť ustanovené v návrhu sa uplatňujú na fyzické alebo právnické osoby s významnými čistými krátkymi pozíciami týkajúcimi sa akcií EÚ a štátnych dlhopisov EÚ a na fyzické alebo právnické osoby s významnými pozíciami swapov na úverové zlyhanie týkajúcimi sa emitentov štátnych dlhopisov v EÚ.

Návrh pre transparentnosť akcií vychádza z modelu, ktorý odporučil výbor CESR[12]. V prípade spoločností, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, sa ustanovuje dvojstupňový model transparentnosti významných netto krátkych pozícií akcií. V prípade nižšej prahovej hodnoty pre oznamovanie sa pozícia musí oznámiť súkromne regulačnému orgánu a v prípade vyššej prahovej hodnoty pre oznamovanie sa pozície musia zverejniť na trhu. Oznamovanie regulačnému orgánu by im malo umožniť monitorovanie a v prípade potreby preskúmanie predaja nakrátko, ktorý by mohol spôsobiť vznik systémových rizík alebo by sa mohol zneužiť. Zverejnenie informácií na trhu by malo poskytnúť ostatným účastníkom trhu užitočné informácie o významných individuálnych krátkych pozíciách.

Pokiaľ ide o významné čisté krátke pozície týkajúce sa emitentov štátnych dlhopisov v EÚ, vyžaduje sa súkromné zverejnenie regulačným orgánom. Zverejnenie týchto pozícií regulačným orgánom im poskytne dôležité informácie, ktoré im pomôžu pri monitorovaní, či tieto pozície spôsobujú systémové riziká alebo sa používajú na účely zneužívania. Tento režim ustanovuje aj oznamovanie významných pozícií swapov na úverové zlyhanie, ktoré sa týkajú emitentov štátnych dlhopisov v EÚ.

Na umožnenie nepretržitého monitorovania pozícií si režimy transparentnosti vyžadujú oznamovanie a/alebo zverejňovanie prípadov, keď zmena čistej pozície má za následok zvýšenie alebo zníženie pozície nad alebo pod určité hranice.

Požiadavky na transparentnosť sa uplatňujú nielen na krátke pozície vytvorené obchodovaním s akciami alebo štátnymi dlhopismi na obchodných miestach, ale aj krátkych pozícií vytvorených obchodovaním mimo obchodných miest (takzvané obchodovanie na mimoburzovom trhu) a ekonomické čisté krátke pozície vytvorené používaním derivátov, ako sú opcie, futures, dohody o obchodoch na rozdiel a stávky na rozpätie týkajúce sa akcií alebo štátnych dlhopisov.

Cieľom požiadaviek na transparentnosť je zabezpečiť, aby informácie poskytované regulačným orgánom a trhu boli úplné a presné. Poskytnuté informácie by mali napríklad brať do úvahy krátke a dlhé pozície, aby poskytovali zmysluplné informácie o čistej pozícii fyzickej alebo právnickej osoby.

Keďže režimy transparentnosti budú zahŕňať podrobné technické výpočty individuálnych pozícií, návrh stanovuje ďalšie podrobné technické informácie, ktoré má Komisia prijať v delegovaných aktoch.

Okrem režimu transparentnosti pre oznamovanie a zverejňovanie čistých krátkych pozícií akcií návrh obsahuje požiadavku na označovanie príkazov na predaje nakrátko. Požiadavka na označovanie príkazov predaja na obchodných miestach ako príkazov na predaj nakrátko, keď predávajúci uskutočňuje predaj akcií nakrátko na danom mieste, poskytne dodatočné informácie o objemoch predajov nakrátko vykonaných na obchodnom mieste. Od obchodného miesta sa bude vyžadovať, aby každý deň uverejňoval informácie o objemoch predajov nakrátko uskutočnených na danom mieste, ktoré získa z označených príkazov.

3.3.3. Nekryté predaje nakrátko – články 12 a 13

Nekrytý predaj akcií a štátnych dlhopisov nakrátko sa niekedy považuje za zvyšovanie potenciálneho rizika zlyhania pri vyrovnaní a rizika volatility na trhu. V návrhu sú uvedené podrobné požiadavky zamerané na odstránenie týchto rizík. Za týmto účelom musia fyzické alebo právnické osoby uskutočňujúce predaj takýchto nástrojov nakrátko mať v čas predaja tieto nástroje požičané, mať uzatvorenú dohodu o vypožičaní týchto akcií alebo musia mať prijaté iné opatrenia, ktoré zabezpečia, aby si cenný papier mohli požičať tak, aby sa vyrovnanie mohlo v čase splatnosti uskutočniť. Táto požiadavka povoľuje legitímne opatrenia, ktoré sa v súčasnosti používajú na uskutočňovanie krytých predajov nakrátko a ktoré zabezpečia, aby cenné papiere boli k dispozícii na vyrovnanie. Niektorí účastníci napríklad uzatvárajú dohody s primárnym obchodníkom pred uskutočnením predaja s cieľom zabezpečiť, aby boli cenné papiere k dispozícii na vyrovnanie, zatiaľ čo iní už majú existujúce dohody so systémami vyrovnania obchodov s cennými papiermi, ktoré zabezpečia, že cenné papiere budú k dispozícii na vyrovnanie. Komisia dostáva v tejto súvislosti právomoc prijať ďalšie normy týkajúce sa dohôd o vypožičaní a ostatných opatrení podľa tejto požiadavky.

Obchodné miesta musia okrem toho zabezpečiť, aby boli zavedené primerané opatrenia na odkúpenie akcií alebo štátnych dlhopisov, ak nedôjde k vyrovnaniu obchodu. V prípade nevyrovnania obchodov sa musia uložiť denné pokuty. Obchodné miesta budú mať okrem toho právomoc zakázať fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá obchod nevyrovnala, uskutočnenie ďalších obchodov nakrátko.

Avšak všeobecný problém harmonizácie lehôt a dojednaní o vysporiadaní je osobitným a širším problémom, ktorý sa podrobnejšie posúdi v kontexte ďalších osobitných iniciatív (ako sú blížiaca sa smernica o právnej istote pri držbe cenných papierov a transakciách s nimi, ako bolo oznámené v oznámení Komisie z 2. júna 2010).

3.3.4. Výnimky – články 14 a 15

Návrhy obsahujú niekoľko výnimiek s cieľom zohľadniť zásadu, že všetky opatrenia by mali byť primerané a mali by riešiť problematiku rizík predaja nakrátko bez toho, aby nedopatrením neohrozili oprávnené činnosti, ktoré sú prínosom pre efektívnosť a kvalitu európskych trhov.

Výnimka sa poskytuje v prípade akcií spoločnosti, ak je hlavný trh pre tieto akcie mimo Európskej únie. Odzrkadľuje sa v tom skutočnosť, že s akciami spoločností sa stále viac obchoduje na niekoľkých rozličných obchodných miestach po celom svete. Napríklad veľa veľkých zámorských spoločností má akcie, s ktorými sa obchoduje nielen na ich domácom trhu, ale aj na nejakom obchodnom mieste v Európskej únii. Nie je vhodné ani primerané uplatňovať požiadavky predaja nakrátko, keď sa väčšina obchodov s akciami uskutočňuje mimo Únie. Mohlo by to byť pre účastníkov trhu obmedzujúce a zbytočne komplikované, čo môže odrádzať emitentov, aby sa s ich akciami obchodovalo na obchodných miestach v Európskej únii.

Výnimka sa poskytuje aj pre činnosti tvorcov trhu. Činnosti tvorcov trhu zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri dodávaní likvidity na európske trhy a tvorcovia trhu potrebujú zaujať krátke pozície, aby mohli plniť túto úlohu. Uloženie požiadaviek na tieto činnosti by mohlo vážne brániť schopnosti dodávať likviditu a mať významný nepriaznivý vplyv na efektívnosť európskych trhov. Tvorcovia trhu navyše vo všeobecnosti neotvárajú krátke pozície s výnimkou veľmi krátkych období. Táto výnimka je určená na krytie rozličných typov činností tvorcov trhu. Obchodovanie na vlastný účet nie je vylúčené, a preto sa naň vzťahuje návrh v plnom rozsahu. V návrhu sa vyžaduje, aby osoby, ktoré majú v úmysle túto výnimku využiť, oznámili svoj úmysel príslušným orgánom a tieto môžu tejto osobe zakázať, aby túto výnimku využila, ak táto osoba nespĺňa príslušné kritéria na využitie výnimky. Príslušné orgány môžu od osoby, ktorá výnimku využíva, požadovať ďalšie informácie.

Výnimka sa poskytuje aj na operácie na primárnych trhoch, ktoré vykonávajú díleri, aby pomohli emitentom štátnych dlhopisov alebo za účelom stabilizácie systémov podľa smernice o zneužívaní trhu. Podobne ako pri tvorbe trhu, aj tieto operácie sú legitímne funkcie, ktoré sú dôležité pre riadne fungovanie primárnych trhov.

3.3.5. Právomoci intervenovať – články 16 až 25

V návrhoch sa uznáva, že vo výnimočných situáciách môže byť potrebné, aby príslušné orgány zakázali alebo obmedzili činnosti spojené s predajom nakrátko, ktoré by inak boli legitímne alebo predstavovali minimálne riziká. V návrhu sa stanovuje, že v prípade nepriaznivého vývoja, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu v členskom štáte alebo v Európskej únii, príslušné orgány by mali mať dočasné právomoci požadovať ďalšiu transparentnosť alebo ukladať obmedzenia na predaj nakrátko a na transakcie so swapmi na úverové zlyhanie alebo obmedziť možnosť fyzických a právnických osôb vykonávať derivátové transakcie. Tieto právomoci sa rozšírili na celý rad nástrojov. Návrhy sa pokúšajú harmonizovať právomoci, podmienky a postupy maximálneho využívania týchto právomocí.

Ak nepriaznivý vývoj alebo udalosť predstavujú hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu, ktorá presahuje jeden členský štát alebo má ďalšie cezhraničné dôsledky, je nevyhnutné, aby medzi príslušnými orgánmi existovala úzka spolupráca a prebiehali dôkladné konzultácie. V návrhu sa zavádzajú rozličné procesné požiadavky zamerané na zabezpečenie toho, aby príslušný orgán, ktorý má v úmysle prijať výnimočné opatrenia týkajúce sa predaja nakrátko, informoval ostatné príslušné orgány. V takej situácií bol poverený kľúčovou koordinačnou úlohou Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities Market Authority, ESMA), ktorý sa má snažiť zabezpečiť konzistentnosť medzi príslušnými orgánmi. Popri koordinačných opatreniach príslušných orgánov ESMA zabezpečí, aby boli takéto opatrenia prijaté len vtedy, keď je to nevyhnutné alebo primerané. Od orgánu ESMA sa vyžaduje, aby ku každému navrhnutému opatreniu vydal stanovisko.

Tieto opatrenia by mali vo výnimočných situáciách umožňovať, aby vnútroštátne regulačné orgány rýchlo reagovali, a zároveň zabezpečiť konzistentnosť. Orgán ESMA by mal zabezpečiť, aby sa so situáciami s cezhraničnými účinkami zaobchádzalo podľa možnosti rovnako, čím by sa znížila možnosť regulačnej arbitráže a predišlo vzniku nestability na trhoch.

Právomoci príslušných orgánov obmedziť predaje nakrátko, swapy na úverové zlyhanie a ostatné transakcie predpokladajú dočasné opatrenia (obvykle najviac na dobu troch mesiacov) v rozsahu potrebnom na zvládnutie výnimočnej situácie. Takéto opatrenie sa môže predĺžiť na ďalšie trojmesačné obdobia vtedy, keď sú splnené podmienky na využitie právomoci a procesné požiadavky. Od orgánu ESMA sa vyžaduje, aby vydal stanovisko a zabezpečil, aby bolo každé predĺženie odôvodnené.

Na zabezpečenie konzistentného prístupu k využívaniu právomocí intervenovať bola Komisii daná právomoc ďalej vymedziť prostredníctvom delegovaných aktov kritériá a faktory, ktoré musia príslušné orgány a ESMA brať do úvahy pri rozhodovaní, či nežiaduce udalosti alebo vývoj prestavujú vážnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu.

V prípade významného poklesu ceny finančného nástroja dostávajú príslušné orgány právomoc uložiť veľmi krátkodobý zákaz predaja takéhoto nástroja nakrátko alebo inak obmedziť transakcie, aby sa zamedzilo chaotickému poklesu ceny. Takáto právomoc tzv. „circuit breakera“ („prerušovača obvodu“) by mala príslušným orgánom umožniť v prípade potreby na veľmi krátku dobu intervenovať, aby sa zabezpečilo, že predaje nakrátko neprispeli k chaotickému poklesu ceny príslušného nástroja. Takúto právomoc by iniciovali objektívne kritéria a nevyžadovalo by sa posudzovanie, či existuje vážna hrozba pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu.

Napokon, hoci sa v návrhu predpokladá, že príslušné orgány budú mať často najlepšie postavenie na to, aby sa ako prvé zaoberali výnimočnými situáciami, pri ktorých existuje hrozba pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu a deleguje v takýchto prípadoch na orgán ESMA významnú koordinačnú úlohu, na orgán ESMA deleguje aj právomoc prijať v takej situácii dočasné opatrenia. Orgán ESMA dostáva právomoc prijať opatrenia, keď má situácia cezhraničné dôsledky a príslušné orgány hrozbu dostatočne nezvládli. Orgán ESMA môže prijať rovnaké druhy opatrení ako príslušné orgány. V takých prípadoch sa od orgánu ESMA vyžaduje, aby ich oznámil príslušným orgánom a účastníkom trhu. Každé opatrenie prijaté orgánom ESMA v takýchto situáciách má prednosť pred opatreniami príslušných orgánov, ak medzi nimi existuje nejaká nezrovnalosť.

Predpokladané právomoci vymedzujú právomoci orgánu ESMA v prípade predaja nakrátko a nie sú nimi dotknuté všeobecné právomoci orgánu ESMA, ktoré sú stanovené v nariadení [ESMA .../2010].

3.3.6. Právomoci a sankcie – články 26 až 35

V návrhu sa príslušným orgánom udeľujú všetky právomoci potrebné na presadzovanie dodržiavania pravidiel. Tieto pravidlá sa napríklad týkajú prístupu k dokumentom, práv a na získavanie informácií od fyzických alebo právnických osôb a prijímania opatrení na presadzovanie ich dodržiavania.

Príslušným orgánom sa v individuálnych prípadoch udeľuje právomoc požadovať od fyzických alebo právnických osôb ďalšie informácie o účele, za akým sa uskutočnila transakcia so swapom na úverové zlyhanie, a požadovať informácie na overenie tohto účelu.

Orgán ESMA získal právomoc uskutočňovať vyšetrovania osobitných problémov alebo praktík týkajúcich sa predaja nakrátko a zverejniť správu so zisteniami.

Keďže niektoré opatrenia môžu zahŕňať monitorovanie alebo presadzovanie dodržiavania predpisov fyzickými alebo právnickými osobami mimo Únie, regulačné orgány EÚ by sa mali nabádať, aby uzatvorili dohody o spolupráci s regulačnými orgánmi v tretích krajinách, keď sa obchoduje s akciami alebo štátnymi dlhopismi a súvisiacimi derivátmi EÚ. Tým by sa zjednodušila výmena informácií a presadzovanie plnenia povinností, ako aj prijímanie podobných opatrení regulačnými orgánmi tretích krajín vo výnimočných situáciách, keď existuje vážna hrozba pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu v Únii. Orgán ESMA by mal zohrávať úlohu pri koordinovaní vývoja dohôd o spolupráci a pri výmene informácií prijatých od regulačných orgánov tretích krajín.

V návrhu sa vyžaduje, aby členské štáty stanovili pravidlá o administratívnych opatreniach, sankciách a peňažných opatreniach potrebných na vykonávanie a presadzovanie návrhu.

4. VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet Únie.

2010/0251 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o predaji nakrátko a určitých aspektoch swapov na úverové zlyhanie

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie[13],

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[14],

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1) Keď v septembri 2008 vrcholila finančná kríza, príslušné orgány v niekoľkých členských štátoch a v Spojených štátoch amerických prijali výnimočné opatrenia s cieľom obmedziť alebo zakázať predaj niektorých alebo všetkých cenných papierov nakrátko. Obávali sa totiž, že v časoch výraznej finančnej nestability by predaj nakrátko mohol zhoršiť klesajúcu špirálu cien akcií, najmä finančných inštitúcií, do takej miery, že by mohlo dôjsť k definitívnemu ohrozeniu ich životaschopnosti a k vzniku systémových rizík. Keďže Únia nemá osobitný právny rámec pre obchodovanie nakrátko, opatrenia, ktoré prijali jednotlivé členské štáty, sa líšili.

(2) Na zabezpečenie fungovania vnútorného trhu a zlepšenie podmienok jeho fungovania, najmä fungovania finančných trhov, a na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto je vhodné stanoviť spoločný rámec, pokiaľ ide o požiadavky a právomoci týkajúce sa predaja nakrátko a swapov na úverové zlyhanie a zabezpečiť lepšiu koordináciu a konzistentnosť medzi členskými štátmi v prípade, keď treba vo výnimočnej situácii treba prijať opatrenia. Je potrebné harmonizovať rámec predaja nakrátko a určité aspekty swapov na úverové zlyhanie, predchádzať vzniku prekážok vnútorného trhu, pretože je pravdepodobné, že členské štáty aj naďalej prijímajú rozdielne opatrenia.

(3) Je vhodné a nevyhnutné, aby tieto ustanovenia mali legislatívnu formu nariadenia, pretože niektoré ustanovenia ukladajú priame povinnosti súkromným stranám, aby oznamovali a zverejňovali čisté krátke pozície týkajúce sa určitých nástrojov a informácie týkajúce sa nekrytého predaja nakrátko. Nariadenie je potrebné aj na delegovanie právomocí Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (European Securities and Markets Authority, ESMA) zriadenému nariadením Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. […/…][15], na koordináciu opatrení prijatých príslušnými orgánmi alebo opatrení prijatých samotným orgánom.

(4) Na vyriešenie súčasnej roztrieštenej situácie, keď niektoré členské štáty prijali odlišné opatrenia, a na obmedzenie možnosti, aby príslušné orgány prijímali odlišné opatrenia, je dôležité zaoberať sa potenciálnymi rizikami vyplývajúcimi z predaja nakrátko a zo swapov na úverové zlyhanie harmonizovaným spôsobom. Požiadavky, ktoré sa majú uložiť, by mali riešiť identifikované riziká bez toho, aby sa neprimerane obmedzovali výhody, ktoré so sebou predaj nakrátko prináša, pokiaľ ide o kvalitu a efektívnosť trhov.

(5) Rozsah nariadenia by mal byť podľa možnosti čo najširší, aby zabezpečil preventívny rámec, ktorý by sa využíval za výnimočných okolností. Tento rámec by sa mal týkať všetkých finančných nástrojov, ale mal by ustanovovať primeranú reakciu na riziká, ktoré môže predaj jednotlivých nástrojov nakrátko predstavovať. Preto by príslušné orgány a orgán ESMA mali byť oprávnené prijímať opatrenia týkajúce sa všetkých druhov finančných nástrojov len v prípade výnimočných situácií, na rozdiel od trvalých opatrení, ktoré sa uplatňujú len na určité druhy nástrojov, kde existujú jasne identifikované riziká, keď tieto opatrenia treba riešiť.

(6) Zvýšená transparentnosť týkajúca sa významných čistých krátkych pozícií konkrétnych finančných nástrojov by mohla byť prínosom tak pre regulačné orgány, ako aj pre účastníkov trhu. V prípade akcií prijatých na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii by sa mal zaviesť dvojstupňový model, ktorý by zabezpečil väčšiu transparentnosť významných čistých krátkych pozícií akcií na príslušnej úrovni. V prípade nižšej prahovej hodnoty pre oznamovanie by sa pozícia mala oznamovať súkromne príslušným regulačným orgánom s cieľom umožniť im monitorovanie a v prípade potreby preskúmanie predaja nakrátko, ktorý by mohol spôsobiť vznik systémových rizík alebo by sa mohol zneužiť. V prípade vyššej prahovej hodnoty pre notifikáciu by sa pozície mali zverejňovať verejne na trhu s cieľom poskytnúť užitočné informácie ostatným účastníkom trhu o významných individuálnych krátkych pozíciách akcií.

(7) Zverejnenie významných čistých krátkych pozícií týkajúcich sa štátnych dlhopisov regulačným orgánom by poskytlo dôležité informácie, ktoré pomôžu regulačným orgánom pri monitorovaní, či také pozície naozaj spôsobujú systémové riziká alebo sa využívajú na účely zneužívania. Malo by sa preto zabezpečiť oznamovanie regulačným orgánom významných čistých krátkych pozícií týkajúcich sa štátnych dlhopisov v EÚ. Takáto požiadavka by sa mala týkať len súkromného zverejňovania regulačným orgánom, pretože zverejnenie informácií o takýchto nástrojoch na trhu by mohlo mať nepriaznivý vplyv na trhy so štátnymi dlhopismi, kde sa situácia s likviditou už aj tak zhoršila. Každá požiadavka by mala zahŕňať oznamovanie významnej angažovanosti štátnych emitentov dosiahnutej použitím swapov na úverové zlyhanie.

(8) Notifikačná povinnosť pre štátne dlhopisy by sa mala týkať dlhopisov vydaných Úniou a členskými štátmi vrátane akéhokoľvek ministerstva, útvaru štátnej správy, centrálnej banky, agentúry alebo iného podobného orgánu, ktoré vydávajú dlhopisy v mene členského štátu, s výnimkou regionálnych orgánov alebo kvázi verejných orgánov, ktoré vydávajú dlhopisy.

(9) Na zabezpečenie komplexnej a účinnej požiadavky na transparentnosť je dôležité zahrnúť nielen krátke pozície vytvorené obchodovaním s akciami alebo štátnymi dlhopismi na obchodných miestach, ale aj krátke pozície vytvorené obchodovaním mimo obchodných miest a ekonomické čisté krátke pozície vytvorené použitím derivátov.

(10) Na to, aby bol režim transparentnosti pre regulačné orgány a trh užitočný, mal by poskytovať úplné a presné informácie o pozíciách fyzickej alebo právnickej osoby. Konkrétne, informácie poskytnuté regulačnému orgánu alebo trhu by mali brať do úvahy tak krátke, ako aj dlhé pozície, aby poskytovali cenné informácie o čistej krátkej pozícií fyzickej alebo právnickej osoby pokiaľ ide o akcie, štátne dlhopisy a swapy na úverové zlyhanie.

(11) Pri výpočte krátkej alebo dlhej pozície by sa mala brať do úvahy každá forma ekonomického podielu, ktorý fyzická alebo právnická osoba má v súvislosti s emitovaným základným imaním spoločnosti alebo emitovanými štátnymi dlhopismi členského štátu alebo Únie. Konkrétne by sa mal brať do úvahy taký podiel získaný priamo alebo nepriamo prostredníctvom používania derivátov, ako sú opcie, futures, dohody o obchodoch na rozdiel a stávky na rozpätie týkajúce sa akcií alebo štátnych dlhopisov. V prípade pozícií týkajúcich sa štátnych dlhopisov by sa mali brať do úvahy swapy na úverové zlyhanie týkajúce sa emitentov štátnych dlhopisov.

(12) Okrem režimu transparentnosti pre zverejňovanie čistých krátkych pozícií v akciách by sa mala zaviesť požiadavka na označovanie príkazov na predaj, ktoré sa vykonávajú na obchodných miestach ako príkazy predaja nakrátko, aby poskytovali doplňujúce informácie o objeme predajov nakrátko, ak sa predaj akcií uskutočňuje na obchodných miestach. Informácie o príkazoch na predaj nakrátko by sa mali zhromažďovať na obchodnom mieste a zverejňovať v súhrnnej podobe aspoň denne s cieľom pomôcť príslušným orgánom a účastníkom trhu monitorovať aj úrovne predaja nakrátko.

(13) Nákup swapov na úverové zlyhanie bez dlhej pozície podkladových štátnych dlhopisov môže byť, ekonomicky povedané, rovnocenné krátkej pozícii podkladového dlhového nástroja. Výpočet čistej krátkej pozície v súvislosti so štátnym dlhopisom by mal preto zahŕňať swapy na úverové zlyhanie v súvislosti s povinnosťou emitenta štátnych dlhopisov. Pozícia swapov na úverové zlyhanie by sa mala zohľadniť tak na účely určenia, či fyzická alebo právnická osoba má významnú čistú pozíciu v súvislosti so štátnymi dlhopismi, ktorú je potrebné oznámiť príslušnému orgánu, alebo významnú nekrytú pozíciu v swapoch na úverové zlyhanie týkajúcu sa emitenta štátnych dlhopisov, ktorú je potrebné oznámiť orgánu.

(14) Na umožnenie nepretržitého monitorovania pozícií by povinnosti týkajúce sa transparentnosti mali zahŕňať aj oznamovanie alebo zverejňovanie prípadov, keď zmena čistej pozície má za následok zvýšenie alebo zníženie pozície nad alebo pod určitú hraničnú hodnotu.

(15) Na to, aby boli požiadavky na transparentnosť účinné, je dôležité, aby sa uplatňovali bez ohľadu na to, kde má fyzická alebo právnická osoba sídlo, vrátane toho, ak má fyzická alebo právnická osoba sídlo mimo Únie, ale má významnú čistú krátku pozíciu v spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, alebo významnú čistú krátku pozíciu štátnych dlhopisov emitovaných členským štátom alebo Úniou.

(16) Nekrytý predaj akcií a štátnych dlhopisov nakrátko sa niekedy považuje za zvyšovanie potenciálneho rizika zlyhania pri vyrovnaní a volatility. Na obmedzenie takýchto rizík je vhodné uložiť primerané obmedzenia na nekrytý predaj nakrátko. Podrobné obmedzenia by mali brať do úvahy rozličné opatrenia, ktoré sa v súčasnosti využívajú na krytý predaj nakrátko. Je tiež vhodné zahrnúť požiadavky pre obchodné miesta týkajúce sa postupov odkupovania a udeľovania pokút za nevyrovnanie transakcií s týmito nástrojmi. Postupy odkupovania a požiadavky týkajúce sa neskorého vyrovnania by mali stanoviť základné normy týkajúce sa disciplíny pri vyrovnávaní.

(17) Opatrenia týkajúce sa štátnych dlhopisov a štátnych swapov na úverové zlyhanie vrátane lepšej transparentnosti a obmedzenia týkajúce sa nekrytého predaja nakrátko by mali stanovovať požiadavky, ktoré sú primerané a zároveň predchádzajú nepriaznivému vplyvu na likviditu na trhoch so štátnymi dlhopismi a na trhoch odkupovania štátnych dlhopisov (trhoch s repoobchodmi).

(18) Akcie sa stále častejšie prijímajú na obchodovanie na rozličných obchodných miestach tak v Únii, ako aj mimo Únie. Mnoho veľkých spoločností so sídlom mimo Únie má akcie, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii. Z dôvodov efektívnosti by bolo vhodné v prípade, keď je hlavné miesto obchodovania s daným nástrojom mimo Únie, udeliť výnimku cenným papierom z určitých notifikačných požiadaviek a požiadaviek na zverejňovanie.

(19) Pri dodávaní likvidity na trhy v Únii zohrávajú rozhodujúcu úlohu činnosti tvorcov trhu a tvorcovia trhu potrebujú zaujať krátke pozície, aby túto úlohu mohli plniť. Uloženie požiadaviek na tieto činnosti by mohlo vážne brániť schopnosti dodávať likviditu a mať významný nepriaznivý vplyv na efektívnosť trhov v Únii. Od tvorcov trhov by sa navyše vo všeobecnosti neočakávalo, aby otvárali významné krátke pozície s výnimkou veľmi krátkych období. Je preto vhodné udeliť výnimku fyzickým alebo právnickým osobám podieľajúcim sa na týchto činnostiach z požiadaviek, ktoré by mohli zhoršiť ich schopnosť vykonávať túto funkciu, a preto mať nepriaznivý vplyv na trhy Únie. Na zachytenie rovnocenných subjektov tretej krajiny je potrebný postup na posúdenie rovnocennosti trhov tretej krajiny. Táto výnimka by sa mala uplatňovať na rozličné typy činnosti tvorcov trhu, ale nemala by vylučovať obchodovanie na vlastný účet. Je tiež vhodné udeliť výnimku pre určité operácie na primárnych trhoch, ako sú operácie so štátnymi dlhopismi a systémy stabilizácie, pretože sú to dôležité činnosti, ktoré pomáhajú efektívnemu fungovaniu trhov. Príslušným orgánom by sa malo oznamovať používanie výnimiek a mali by mať právomoci zakázať fyzickej alebo právnickej osobe, aby využívala výnimku, ak nespĺňa príslušné kritériá výnimky. Príslušné orgány by mali byť schopné požadovať informácie od fyzických alebo právnických osôb na účely monitorovania využívania výnimky týmito osobami.

(20) V prípade nepriaznivého vývoja, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu v členskom štáte alebo v Únii, príslušné orgány by mali mať právomoci intervenovať a požadovať ďalšiu transparentnosť alebo ukladať dočasné obmedzenia na predaj nakrátko, na transakcie so swapmi na úverové zlyhanie alebo ostatné transakcie s cieľom zamedziť chaotickému poklesu ceny finančného nástroja. Tieto opatrenia by mohli byť nevyhnutné v dôsledku rôznych nepriaznivých udalostí alebo vývoja vrátane nielen finančných alebo ekonomických udalostí, ale aj napríklad prírodných katastrof alebo teroristických útokov. Okrem toho niektoré nepriaznivé udalosti alebo vývoj, ktoré si vyžadujú opatrenia, by mohli vzniknúť jednoducho v jednom členskom štáte a nemusia mať žiadne cezhraničné dôsledky. Tieto právomoci musia byť dostatočne flexibilné na to, aby mohli zvládnuť celý rad rozličných výnimočných situácií.

(21) Keďže príslušné orgány budú obvykle najlepším miestom na monitorovanie podmienok na trhu a na to, aby ako prvé reagovali na nepriaznivú udalosť alebo vývoj rozhodnutím, či vznikla vážna hrozba pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu a či je potrebné prijať opatrenia na riešenie tejto situácie, mali by sa, pokiaľ je to možné, harmonizovať právomoci, podmienky a postupy ich používania.

(22) V prípade významného poklesu ceny finančného nástroja na obchodnom mieste by mal byť príslušný orgán schopný dočasne obmedziť predaj finančného nástroja nakrátko na danom mieste, aby mohol v prípade potreby rýchlo intervenovať a počas dvadsaťštyrihodinového obdobia predchádzať chaotickému poklesu ceny príslušného nástroja.

(23) Ak nepriaznivá udalosť alebo vývoj presahuje jeden členský štát alebo má ďalšie cezhraničné dôsledky, je nevyhnutné, aby medzi príslušnými orgánmi prebiehali dôkladné konzultácie a existovala úzka spolupráca. V takej situácií by mal orgán ESMA vykonávať kľúčovú úlohu a mal by sa snažiť zabezpečiť konzistentnosť medzi príslušnými orgánmi. Zloženie orgánu ESMA, ktorého členmi sú zástupcovia príslušných orgánov, pomôže tomuto orgánu vykonávať túto úlohu.

(24) Pokiaľ ide koordinačné opatrenia príslušných orgánov, orgán ESMA by mal zabezpečiť, aby príslušné orgány prijali takéto opatrenia len vtedy, keď je to nevyhnutné alebo primerané. Orgán ESMA by mal mať právomoc vydávať stanoviská príslušným orgánom k používaniu právomocí intervenovať.

(25) Keďže príslušné orgány budú často najlepším miestom na monitorovanie a na rýchlu reakciu na nepriaznivú udalosť alebo vývoj, orgán ESMA by mal mať právomoc sám prijímať opatrenia, keď hrozí, že predaj nakrátko a ostatné súvisiace činnosti narušia fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, existujú cezhraničné dôsledky a príslušné orgány neprijmú dostatočné opatrenia na zvládnutie tejto hrozby. Orgán ESMA by mal konzultovať vždy, keď je to možné, s Európskym výborom pre systémové riziká a ostatnými príslušnými orgánmi, ak by opatrenie mohlo mať vplyv aj mimo finančných trhov, čo by mohol byť prípad komoditných derivátov, ktoré sa používajú na zabezpečenie fyzických pozícií.

(26) Právomoci ESMA podľa tohto nariadenia obmedzovať vo výnimočných situáciách predaj nakrátko o ostatné súvisiace činnosti sa navrhujú v súlade právomocami uvedenými v článku 6a ods. 5 nariadenia …/…. [ESMA]. Právomocami delegovanými orgánu ESMA vo výnimočných situáciách by nemali byť dotknuté právomoci orgánu ESMA v núdzovej situácii podľa článku 10 nariadenia …/…. [nariadenie o ESMA]. Orgán ESMA by mal byť predovšetkým schopný prijímať samostatné rozhodnutia vyžadujúce od príslušných orgánov, aby prijali opatrenia alebo samostatné rozhodnutia adresované účastníkom finančného trhu podľa článku 10.

(27) Právomoci intervenovať príslušných orgánov a orgánu ESMA obmedzovať predaje nakrátko, swapy na úverové zlyhanie a ostatné transakcie by mali byť svojou povahou iba dočasné a mali by sa uplatňovať na také obdobie a v takom rozsahu, aký je potrebný na zvládnutie konkrétnej hrozby.

(28) Z dôvodu špecifických rizík, ktoré môžu vzniknúť z používania swapov na úverové zlyhanie, takéto transakcie si vyžadujú dôkladné monitorovanie zo strany príslušných orgánov. Príslušné orgány by mali mať najmä právomoc vyžadovať vo výnimočných prípadoch od fyzických a právnických osôb, ktoré uskutočňujú takéto transakcie, informácie o účele, na aký sa tieto transakcie uskutočňujú.

(29) Orgán ESMA by mal mať všeobecnú právomoc prešetriť problém alebo praktiku súvisiace s predajom nakrátko alebo použiť swapy na úverové zlyhanie, aby posúdili, či tento problém alebo prax predstavujú potenciálnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu. Po vykonaní takéhoto preskúmania by mal orgán ESMA zverejniť správu, v ktorej uvedie svoje zistenia.

(30) Keďže niektoré opatrenia sa môžu týkať fyzických alebo právnických osôb a činností mimo Únie, v určitých situáciách je potrebné, aby príslušné orgány a orgány v tretích krajinách spolupracovali. Príslušné orgány by mali preto uzatvoriť dohody s orgánmi v tretích krajinách. Orgán ESMA by mal koordinovať prípravu takýchto dohôd o spolupráci a výmenu informácií prijatých od tretích krajín medzi regulačnými orgánmi.

(31) Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Zmluve o fungovaní Európskej únie a v Charte základných práv Európskej únie, konkrétne právo na ochranu osobných údajov uznaných v článku 16 zmluvy a v článku 8 charty. Transparentnosť týkajúca sa významných čistých krátkych pozícií vrátane zverejňovania informácií, keď je to ustanovené v tomto nariadení, sú potrebné predovšetkým z dôvodov stability na finančných trhoch a ochrany investora. Táto transparentnosť umožní regulačným orgánom monitorovať používanie predaja nakrátko v súvislosti so stratégiami na zneužívanie trhu a dôsledkov na správne fungovanie trhov. Okrem toho, táto transparentnosť môže pomôcť predchádzať informačnej asymetrii tým, že sa zabezpečí, aby boli všetci účastníci dostatočne informovaní o rozsahu, v akom predaj nakrátko ovplyvňuje ceny. Každá prípadná výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov ustanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov[16]. Každá prípadná výmena alebo prenos informácií orgánom ESMA by mali byť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov, ktoré sú ustanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov[17], ktoré by sa mali v plnom rozsahu uplatňovať na spracovanie osobných údajov na účely tohto nariadenia.

(32) Členské štáty by mali určiť pravidlá pre príslušné sankcie za porušenie ustanovení tohto nariadenia a zabezpečiť ich implementáciu. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(33) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu[18].

(34) Komisii by sa mala udeliť právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 zmluvy. Delegované akty by sa mali prijímať najmä v súvislosti s podrobnosťami týkajúcimi sa výpočtu krátkych pozícií, keď fyzická alebo právnická osoba má nekrytú pozíciu v swape na úverové zlyhanie, prahov na oznamovanie alebo zverejňovanie a ďalších špecifikácií kritérií a faktorov na určenie, keď nepriaznivá udalosť alebo vývoj vytvoria vážnu hrozbu pre finančnú stabilitu alebo dôveru trhu v členskom štáte alebo v Únii.

(35) Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu hodnotiacu vhodnosť stanovených prahových hodnôt pre oznamovanie a zverejňovanie informácií, fungovanie obmedzení a požiadaviek na transparentnosť čistých krátkych pozícií a či sú vhodné akékoľvek ďalšie obmedzenia alebo podmienky pre predaj nakrátko alebo swapy na úverové zlyhanie.

(36) Hoci sú vnútroštátne príslušné orgány v lepšej pozícii, aby monitorovali a lepšie poznali vývoj na trhu, celkový vplyv problémov súvisiacich s predajom nakrátko a swapmi na úverové zlyhanie možno v plnom rozsahu vnímať len v kontexte Únie. Z toho dôvodu ciele tohto nariadenia možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Únia môže prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(37) Keďže niektoré členské štáty už zaviedli obmedzenia na predaj nakrátko a keďže je už ustanovené, aké delegované akty a záväzné technické normy by sa mali prijať skôr, ako sa bude môcť užitočne uplatňovať rámec, ktorý sa má zaviesť, je potrebné poskytnúť im dostatočný čas.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA 1 VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1 Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa uplatňuje na tieto finančné nástroje:

(1) finančné nástroje, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, vrátane týchto istých nástrojov, keď sa s nimi obchoduje mimo obchodného miesta;

(2) derivátové nástroje ustanovené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES[19], ktoré sa vzťahujú na finančný nástroj uvedený v odseku 1 alebo na emitenta finančného nástroja uvedeného v odseku 1, vrátane týchto istých derivátových nástrojov, keď sa s nimi obchoduje mimo obchodného miesta;

(3) dlhové nástroje emitované členským štátom alebo Úniou a derivátové nástroje ustanovené v prílohe I oddiele C bodoch 4 až 10 smernice 2004/39/ES, ktoré sa vzťahujú na takéto dlhové nástroje emitované členským štátom alebo Úniou alebo na obligáciu členského štátu či Únie.

Článok 2 Vymedzenie pojmov

1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

a) „oprávnený primárny obchodník“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá podpísala dohodu s emitentom štátneho dlhopisu, na základe ktorej sa táto fyzická alebo právnická osoba zaväzuje obchodovať na vlastný účet v súvislosti s operáciami na primárnom a sekundárnom trhu, ktoré sa týkajú dlhopisu emitovaného týmto emitentom;

b) „ústredná protistrana“ znamená subjekt, ktorý legálne vstupuje medzi protistrany zmlúv, s ktorými sa obchoduje v rámci jedného alebo viacerých finančných trhov, pričom voči všetkým predávajúcim vystupuje ako kupujúci a voči všetkým kupujúcim vystupuje ako predávajúci, a ktorý zodpovedá za fungovanie systému zúčtovania;

c) „swap na úverové zlyhanie“ znamená derivátovú zmluvu, na základe ktorej jedna strana zaplatí poplatok druhej strane za to, aby ju táto druhá strana odškodnila alebo vyplatila v prípade, že dôjde k zlyhaniu referenčného subjektu alebo k úverovej udalosti súvisiacej s týmto referenčným subjektom, a akúkoľvek inú derivátovú zmluvu, ktorá má podobný ekonomický účinok ;

d) „finančný nástroj“ znamená ktorýkoľvek z nástrojov uvedených v prílohe I oddiele C smernice 2004/39/ES ;

e) „domovský členský štát“ regulovaného trhu, investičnej spoločnosti prevádzkujúcej multilaterálnu obchodnú platformu alebo akejkoľvek inej investičnej spoločnosti znamená domovský členský štát tohto regulovaného trhu alebo investičnej spoločnosti v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 20 smernice 2004/39/ES ;

f) „investičná spoločnosť“ znamená investičnú spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bod 1 smernice 2004/39/ES ;

g) „štátny dlhopis“ znamená dlhový nástroj emitovaný Úniou alebo členským štátom vrátane ktoréhokoľvek ministerstva, útvaru, centrálnej banky, agentúry alebo orgánu členského štátu;

h) „emitovaný akciový kapitál“ vo vzťahu k spoločnosti znamená súčet kmeňových a prípadných prednostných akcií emitovaných spoločnosťou, s výnimkou konvertibilných dlhových cenných papierov;

i) „emitovaný štátny dlhopis“:

i) vo vzťahu k členskému štátu znamená celkovú hodnotu nesplateného štátneho dlhopisu emitovaného členským štátom alebo ktorýmkoľvek ministerstvom, útvarom, centrálnou bankou, agentúrou alebo orgánom členského štátu;

ii) vo vzťahu k Únii znamená celkovú hodnotu nesplateného štátneho dlhopisu emitovaného Úniou;

j) „miestna spoločnosť“ znamená spoločnosť uvedenú v článku 2 ods. 1 bod 1 smernice 2004/39/ES, ktorá obchoduje v mene iných členov trhu alebo ktorá tvorí ceny v ich mene;

k) „činnosti tvorby trhu“ znamenajú činnosti uvedené v článku 15 ods. 1;

l) „multilaterálna obchodná platforma“ znamená multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bod 15 smernice 2004/39/ES ;

m) „hlavné obchodné miesto“ vo vzťahu k akcii znamená také miesto, na ktorom je obrat z obchodovania s touto akciou najvyšší;

n) „regulovaný trh“ znamená multilaterálny systém v zmysle článku 4 ods. 1 bod 14 smernice 2004/39/ES ;

o) „príslušný kompetentný orgán“:

i) vo vzťahu k štátnemu dlhopisu členského štátu alebo vo vzťahu k swapu na úverové zlyhanie spojenému s obligáciou členského štátu znamená príslušný orgán tohto členského štátu;

ii) vo vzťahu k štátnemu dlhopisu Únie alebo vo vzťahu k swapu na úverové zlyhanie spojenému s obligáciou Únie znamená príslušný orgán jurisdikcie, v ktorej je zriadený Európsky nástroj finančnej stability;

iii) vo vzťahu k inému finančnému nástroju, ako je nástroj uvedený v bodoch i) alebo ii), znamená príslušný orgán pre tento finančný nástroj v zmysle článku 2 ods. 7 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006, určený v súlade s kapitolou III uvedeného nariadenia;

iv) vo vzťahu k finančnému nástroju, na ktorý sa nevzťahujú body i), ii) alebo iii), znamená príslušný orgán členského štátu, v ktorom bol finančný nástroj po prvýkrát prijatý na obchodovanie na obchodnom mieste;

p) „predaj nakrátko“ vo vzťahu k akcii alebo dlhopisu znamená každý predaj akcie alebo dlhopisu, ktorý nie je vo vlastníctve predajcu v čase, keď predajca uzatvára dohodu o predaji, vrátane takého predaja, keď si predajca v čase uzatvárania dohody o predaji vypožičal akciu alebo dlhopis alebo uzatvoril dohodu o ich vypožičaní, aby ich mohol odovzdať pri vyrovnaní;

q) „obchodný deň“ znamená obchodný deň v zmysle článku 4 nariadenia (ES) č. 1287/2006;

r) „obchodné miesto“ znamená regulovaný trh alebo multilaterálnu obchodnú platformu v Únii;

s) „obrat“ z akcie znamená obrat v zmysle článku 2 ods. 9 nariadenia (ES) č. 1287/2006.

2. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov prijať v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 opatrenia, ktorými sa bližšie určia pojmy vymedzené v odseku 1 a ktorými sa bližšie určí najmä to, kedy sa fyzická alebo právnická osoba považuje za vlastníka finančného nástroja na účely pojmu „predaj nakrátko“ vymedzeného v písmene p) odseku 1.

Článok 3 Krátke a dlhé pozície

1. Za krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti alebo emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie sa na účely tohto nariadenia považuje pozícia, ktorá vznikla niektorým z týchto spôsobov:

a) predajom nakrátko akcie emitovanej spoločnosťou alebo dlhového nástroja emitovaného členským štátom alebo Úniou;

b) uzatvorením transakcie fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorej vzniká iný finančný nástroj alebo ktorá sa vzťahuje na iný finančný nástroj, ako sú nástroje uvedené v písmene a), pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k poklesu ceny alebo hodnoty akcie alebo dlhového nástroja.

2. Za dlhú pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti alebo emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie sa na účely tohto nariadenia považuje pozícia, ktorá vznikla niektorým z týchto spôsobov:

a) držbou akcie emitovanej spoločnosťou alebo dlhového nástroja emitovaného členským štátom alebo Úniou;

b) uzatvorením transakcie fyzickou alebo právnickou osobou, pri ktorej vzniká iný finančný nástroj alebo ktorá sa vzťahuje na iný finančný nástroj, ako sú nástroje uvedené v písmene a), pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k nárastu ceny alebo hodnoty akcie alebo dlhového nástroja.

3. Výpočet krátkej pozície a dlhej pozície v súvislosti so štátnym dlhopisom na účely odsekov 1 a 2 zahŕňa každý swap na úverové zlyhanie, ktorý sa vzťahuje na obligáciu alebo úverovú udalosť súvisiacu s členským štátom alebo Úniou.

4. Pozícia, ktorá zostane po tom, ako sa všetky dlhé pozície, ktoré má v držbe fyzická alebo právnická osoba v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti, odpočítali od všetkých krátkych pozícií, ktoré má táto fyzická alebo právnická osoba v držbe v súvislosti s týmto kapitálom, sa na účely tohto nariadenia považuje za netto krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom tejto spoločnosti.

5. Pozícia, ktorá zostane po tom, ako sa všetky dlhé pozície, ktoré má v držbe fyzická alebo právnická osoba v súvislosti s emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie, odpočítali od všetkých krátkych pozícií, ktoré má táto fyzická alebo právnická osoba v držbe v súvislosti s tým istým dlhopisom, sa na účely tohto nariadenia považuje za netto krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie.

6. Výpočet podľa odsekov 1 až 5 v súvislosti so štátnym dlhopisom sa vykonáva za každý jeden členský štát alebo za Úniu, a to aj vtedy, ak samostatné subjekty v rámci členského štátu alebo Únie emitujú štátny dlhopis v mene členského štátu alebo Únie.

7. Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 opatrenia, ktorými sa bližšie určia:

a) okolnosti, za ktorých možno usudzovať, že fyzická alebo právnická osoba má v držbe akciu alebo dlhový nástroj na účely odseku 2;

b) prípady, v ktorých má fyzická alebo právnická osoba netto krátku pozíciu na účely odsekov 4 a 5, a metódu výpočtu tejto pozície;

c) metódu výpočtu pozícií na účely odsekov 3, 4 a 5, keď rôzne subjekty v skupine majú dlhé alebo krátke pozície, alebo v prípade správcovských činností súvisiacich s oddelenými fondmi.

Článok 4 Nekryté pozície vo swapoch na úverové zlyhanie

1. Na účely tohto nariadenia možno usudzovať, že fyzická alebo právnická osoba má nekrytú pozíciu vo swape na úverové zlyhanie, ktorý sa vzťahuje na obligáciu členského štátu alebo Únie vtedy, keď tento swap na úverové zlyhanie neslúži na zaistenie proti riziku zlyhania emitenta, keď má táto fyzická alebo právnická osoba dlhú pozíciu v štátnom dlhopise tohto emitenta alebo akúkoľvek dlhú pozíciu v dlhopise emitenta, ktorého cena sa do veľkej miery odvíja od ceny obligácie členského štátu alebo Únie. Zmluvná strana swapu na úverové zlyhanie, ktorá je povinná uhradiť platbu alebo poskytnúť odškodnenie v prípade zlyhania referenčného subjektu alebo v prípade úverovej udalosti súvisiacej s týmto referenčným subjektom, nemá vzhľadom na túto obligáciu žiadnu nekrytú pozíciu na účely tohto odseku.

2. Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 opatrenia, ktorými sa bližšie určia:

a) prípady, v ktorých je swapová transakcia na úverové zlyhanie považovaná za zaistenie proti riziku zlyhania na účely odseku 1, a metóda výpočtu nekrytej pozície vo swape na úverové zlyhanie na účely uvedeného odseku;

b) metóda výpočtu pozícií na účely odseku 1, keď rôzne subjekty v skupine majú dlhé alebo krátke pozície, alebo v prípade správcovských činností súvisiacich s oddelenými fondmi.

KAPITOLA II TRANSPARENTNOSŤ NETTO KRÁTKYCH POZÍCIÍ

Článok 5 Oznámenie významných netto krátkych pozícií v akciách príslušným orgánom

1. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá má netto krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste, podá príslušnému kompetentnému orgánu oznámenie zakaždým, keď pozícia dosiahne príslušnú prahovú hodnotu na oznámenie uvedenú v odseku 2, alebo keď pozícia klesne pod túto prahovú hodnotu.

2. Príslušná prahová hodnota, pri ktorej treba podať oznámenie, je percentuálna hodnota rovná 0,2 % hodnoty emitovaného akciového kapitálu príslušnej spoločnosti a každých 0,1 % nad touto prahovou hodnotou.

3. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 upraviť prahové hodnoty uvedené v odseku 2 so zreteľom na vývoj na finančných trhoch.

Článok 6 Označovanie príkazov nakrátko na obchodnom mieste

Obchodné miesto, ktoré prijalo akcie na obchodovanie, zavedie postupy, ktorými zaistí, aby fyzické alebo právnické osoby vykonávajúce príkazy na obchodnom mieste označili príkazy na predaj ako príkazy nakrátko, ak predajca predáva akciu nakrátko. Obchodné miesto aspoň raz za deň uverejní súhrnný objem príkazov označených ako príkazy nakrátko.

Článok 7 Zverejnenie významných netto krátkych pozícií v akciách

1. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá má netto krátku pozíciu v súvislosti s emitovaným akciovým kapitálom spoločnosti, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste, zverejní podrobné informácie o pozícii zakaždým, keď pozícia dosiahne príslušnú prahovú hodnotu na zverejnenie uvedenú v odseku 2, alebo keď pozícia klesne pod túto prahovú hodnotu.

2. Príslušná prahová hodnota, pri ktorej treba zverejniť informácie, je percentuálna hodnota rovná 0,5 % hodnoty emitovaného akciového kapitálu príslušnej spoločnosti a každých 0,1 % nad touto prahovou hodnotou.

3. Komisia môže prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 upraviť prahové hodnoty uvedené v odseku 2 so zreteľom na vývoj na finančných trhoch.

Článok 8 Oznámenie významných netto krátkych pozícií v štátnych dlhopisoch a vo swapoch na úverové zlyhanie príslušným orgánom

1. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá má niektorú z ďalej uvedených pozícií, podá príslušným kompetentným orgánom oznámenie zakaždým, keď takáto pozícia dosiahne príslušnú prahovú hodnotu na oznámenie pre príslušný členský štát alebo Úniu, alebo keď pozícia klesne pod túto prahovú hodnotu:

a) netto krátka pozícia súvisiaca s emitovaným štátnym dlhopisom členského štátu alebo Únie;

b) nekrytá pozícia vo swape na úverové zlyhanie súvisiacom s obligáciou členského štátu alebo Únie.

2. Príslušná prahová hodnota na oznámenie pozostáva z prvotnej hodnoty a z dodatočných prírastkových úrovní pre každý členský štát a Úniu, ako sa bližšie určuje v opatreniach prijatých Komisiou v súlade s odsekom 3.

3. Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 bližšie určí sumy a prírastkové úrovne uvedené v odseku 2. Zohľadňuje pritom oba nasledujúce prvky:

a) skutočnosť, že prahové hodnoty sa nesmú určiť na úrovni, ktorá by vyžadovala oznamovanie pozícií, ktoré majú minimálnu hodnotu;

b) celkovú hodnotu nesplatených emitovaných štátnych dlhopisov za každý členský štát a Úniu a priemerný objem pozícií, ktoré majú v držbe účastníci trhu v súvislosti so štátnymi dlhopismi tohto členského štátu alebo Únie.

Článok 9 Metóda oznamovania a zverejňovania

1. V každom oznámení alebo zverejnení podľa článkov 5, 7 alebo 8 sa uvedú podrobné údaje o totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má príslušnú pozíciu, objem príslušnej pozície, emitent, v súvislosti s ktorým sa príslušná pozícia drží, a dátum, ku ktorému sa príslušná pozícia vytvorila, zmenila alebo prestala držať.

2. Relevantným časom na výpočet netto krátkej pozície je 24. hodina obchodného dňa, v ktorom má fyzická alebo právnická osoba príslušnú pozíciu. Oznámenie alebo zverejnenie sa vykoná najneskôr do 15.30 nasledujúceho obchodného dňa.

3. Oznámenie informácií príslušnému kompetentnému orgánu sa vykonáva v súlade so systémom stanoveným v článku 12 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1287/2006.

4. Zverejnenie informácií podľa článku 7 sa vykonáva takým spôsobom, aby sa zaistil rýchly prístup k informáciám nediskriminačným spôsobom. Informácie sa sprístupnia úradne určenému mechanizmu domovského členského štátu emitenta akcií uvedenému v článku 21 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES[20].

5. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické normy, ktorými sa bližšie určia podrobné informácie, ktoré sa majú poskytnúť na účely odseku 1.

Regulačné normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia (EÚ) č. …/…. [nariadenie ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii najneskôr do [31. decembra 2011].

6. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 4 sa na Komisiu deleguje právomoc prijímať vykonávacie technické normy, ktorými sa bližšie určia spôsoby, akými sa informácie môžu zverejniť.

Vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkom [7e] nariadenia (EÚ) č. …/…. [nariadenie ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto vykonávacích technických noriem Komisii najneskôr do [31. decembra 2011].

Článok 10 Uplatňovanie mimo EÚ

Požiadavky na oznámenie a zverejňovanie informácií podľa článkov 5, 7 a 8 sa uplatňujú na fyzické alebo právnické osoby bez ohľadu na to, či majú bydlisko alebo sídlo v EÚ alebo mimo nej.

Článok 11 Informácie poskytované orgánu ESMA

1. Príslušné orgány každý štvrťrok poskytnú orgánu ESMA súhrnné informácie o netto krátkych pozíciách súvisiacich s akciami alebo so štátnymi dlhopismi a o nekrytých pozíciách súvisiacich so swapmi na úverové zlyhanie, pre ktoré sú tieto orgány príslušnými kompetentnými orgánmi a dostávajú oznámenia podľa článkov 5 až 8.

2. S cieľom vykonávať svoje úlohy vyplývajúce z tohto nariadenia môže ESMA kedykoľvek požiadať príslušný kompetentný orgán členského štátu o dodatočné informácie o netto krátkych pozíciách súvisiacich s akciami alebo so štátnymi dlhopismi alebo o nekrytých pozíciách súvisiacich so swapmi na úverové zlyhanie.

Príslušný orgán poskytne požadované informácie orgánu ESMA najneskôr do siedmich kalendárnych dní.

KAPITOLA IIINEKRYTÝ PREDAJ NAKRÁTKO

Článok 12 Obmedzenia nekrytého predaja nakrátko

1. Fyzická alebo právnická osoba môže uskutočňovať predaj nakrátko akcie prijatej na obchodovanie na obchodnom mieste alebo predaj nakrátko štátneho dlhového nástroja len vtedy, keď je splnená jedna z týchto podmienok:

a) fyzická alebo právnická osoba si vypožičala akciu alebo štátny dlhový nástroj;

b) fyzická alebo právnická osoba uzatvorila dohodu o vypožičaní akcie alebo štátneho dlhového nástroja;

c) fyzická alebo právnická osoba uzatvorila dohodu s treťou stranou, na základe ktorej tretia strana potvrdila, že akcia alebo štátny dlhový nástroj boli lokalizované a rezervované na účely ich požičania fyzickej alebo právnickej osobe, takže vyrovnanie sa môže uskutočniť načas.

2. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odseku 1 sa na Komisiu deleguje právomoc prijímať vykonávacie technické normy, ktorými sa identifikujú typy zmlúv alebo dohôd, ktoré náležitým spôsobom zabezpečia to, aby akcia alebo štátny dlhový nástroj boli dostupné na účely vyrovnania.

Komisia zohľadní najmä potrebu chrániť likviditu trhov, najmä trhu so štátnymi dlhopismi a trhov so spätným odkupovaním štátnych dlhopisov (repo trhy).

Vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkom [7e] nariadenia (EÚ) č. …/…. [nariadenie ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto vykonávacích technických noriem Komisii najneskôr do [1. januára 2012].

Článok 13 Postupy odkupovania a pokuty za oneskorené vyrovnanie

1. Obchodné miesto, ktoré prijalo na obchodovanie akcie alebo štátne dlhopisy, zabezpečí, aby na tomto mieste boli zavedené postupy alebo aby ústredná protistrana poskytujúca zúčtovacie služby pre obchodné miesto mala zavedené postupy, ktoré budú spĺňať tieto požiadavky:

a) ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva akcie alebo štátne dlhové nástroje na obchodnom mieste, nie je schopná odovzdať akcie alebo štátne dlhové nástroje na vyrovnanie do štyroch obchodných dní odo dňa, kedy došlo k uzatvoreniu obchodu, alebo v prípade činností tvorby trhu do šiestich obchodných dní odo dňa, kedy došlo k uzatvoreniu obchodu, automaticky sa aktivujú postupy odkupovania akcií alebo štátnych dlhových nástrojov obchodným miestom alebo ústrednou protistranou, aby sa zabezpečilo odovzdanie pri vyrovnaní;

b) ak obchodné miesto alebo ústredná protistrana nie je schopná odkúpiť akcie alebo štátny dlhový nástroj na účely ich odovzdania, tak obchodné miesto alebo ústredná protistrana vyplatí nákupcovi kompenzáciu v hotovosti na základe hodnoty akcií alebo dlhopisov, ktoré majú byť odovzdané k dátumu odovzdania, plus sumu za prípadné straty, ktoré vznikli nákupcovi;

c) fyzická alebo právnická osoba, ktorá zlyhá pri vyrovnaní, zaplatí sumu obchodnému miestu alebo ústrednej protistrane s cieľom uhradiť obchodnému miestu alebo ústrednej protistrane všetky sumy zaplatené podľa písmen a) a b).

2. Obchodné miesto, ktoré prijalo akcie alebo štátne dlhové nástroje na obchodovanie, zabezpečí, aby na tomto mieste boli zavedené postupy, alebo aby systém vyrovnania, ktorý poskytuje služby vyrovnania pre akcie alebo štátne dlhové nástroje, mal zavedené postupy, ktorými sa zabezpečí, že ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá predáva akcie alebo štátne dlhové nástroje na obchodnom mieste, neodovzdá akcie alebo štátne dlhové nástroje na vyrovnanie k dátumu, ku ktorému sa má vyrovnanie uskutočniť, potom táto fyzická alebo právnická osoba bude musieť platiť denné platby obchodnému miestu alebo systému vyrovnania za každý deň omeškania.

Denné platby musia byť dostatočne vysoké, aby predajca nemohol profitovať zo zlyhania pri vyrovnaní a aby odrádzali fyzickú alebo právnickú osobu od zlyhania pri vyrovnaní.

3. Obchodné miesto, ktoré prijalo akcie alebo štátne dlhopisy na obchodovanie, zavedie pravidlá, ktoré mu umožnia zakázať fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je členom obchodného miesta, aby uskutočňovala ďalšie predaje nakrátko akcií alebo štátnych dlhových nástrojov na obchodnom mieste, pokým táto osoba nevyrovná transakciu vyplývajúcu z predaja nakrátko na tomto obchodnom mieste.

KAPITOLA IV VÝNIMKY

Článok 14 Výnimky, keď je hlavné obchodné miesto mimo Únie

1. Články 5, 7, 12 a 13 sa neuplatňujú na akcie spoločnosti, ktoré sú prijaté na obchodovanie na obchodnom mieste v Únii, pokiaľ sa hlavné obchodné miesto na obchodovanie s akciami nachádza v krajine mimo Únie.

2. Príslušný kompetentný orgán pre akcie spoločnosti, s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste v Únii a obchodnom mieste mimo Únie, minimálne raz za dva roky určí, či sa hlavné obchodné miesto na obchodovanie s týmito akciami nachádza mimo Únie.

Príslušný kompetentný orgán oznámi orgánu ESMA všetky akcie, pri ktorých sa zistilo, že ich hlavné obchodné miesto sa nachádza mimo Únie.

ESMA každé dva roky uverejní zoznam akcií, ktorých hlavné obchodné miesto sa nachádza mimo Únie. Zoznam je platný dva roky.

3. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické normy, ktorými sa bližšie určí metóda výpočtu obratu s cieľom určiť hlavné obchodné miesto pre obchodovanie s akciami.

Regulačné normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia (EÚ) č. …/…. [nariadenie ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii najneskôr do [31. decembra 2011].

4. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky uplatňovania odsekov 1 a 2 sa na Komisiu deleguje právomoc prijať vykonávacie technické normy, ktorými sa určí:

a) dátum, ku ktorému treba urobiť výpočet hlavného obchodného miesta pre akciu, a obdobie, na ktoré sa má tento výpočet vzťahovať;

b) dátum, ku ktorému príslušný kompetentný orgán oznámi orgánu ESMA tie akcie, ktorých hlavné obchodné miesto sa nachádza mimo Únie;

c) dátum, od ktorého začne platiť zoznam po jeho uverejnení orgánom ESMA.

Vykonávacie technické normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkom [7e] nariadenia (EÚ) č. …/…. [nariadenie ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto vykonávacích technických noriem Komisii najneskôr do [31. decembra 2011].

Článok 15 Výnimky pre činnosti tvorby trhu a pre primárne trhové operácie

1. Články 5, 6, 7, 8 a 12 sa neuplatňujú na činnosti investičnej spoločnosti alebo subjektu v tretej krajine alebo miestnej spoločnosti, ktorá je členom obchodného miesta alebo trhu v tretej krajine, ktorej právny rámec a rámec dohľadu boli vyhlásené za rovnocenné podľa odseku 2, ak obchoduje na vlastný účet s finančným nástrojom – bez ohľadu na to, či sa s ním obchoduje na obchodnom mieste alebo mimo neho – jedným alebo oboma z nasledujúcich spôsobov:

a) simultánne oznamuje pevné predajné a nákupné kurzy porovnateľnej veľkosti za konkurencieschopné ceny, takže na pravidelnej a priebežnej báze zabezpečuje likviditu trhu;

b) v rámci svojej bežnej činnosti vykonáva objednávky klientov alebo reaguje na žiadosti klientov obchodovať a zaisťuje pozície vyplývajúce z týchto obchodov.

2. Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 39 ods. 2 prijímať rozhodnutia, ktorými sa stanoví, že právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny musí zaručovať, že trh povolený v tejto tretej krajine spĺňa právne záväzné požiadavky, ktoré sú na účely uplatňovania výnimky ustanovenej v odseku 1 rovnocenné s požiadavkami vyplývajúcimi z hlavy III smernice 2004/39/ES, zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES[21] a smernice 2004/109/ES a ktoré podliehajú účinnému dohľadu a kontrole ich dodržiavania v tejto tretej krajine.

Právny rámec a rámec dohľadu tretej krajiny sa môže považovať za rovnocenný, ak tento rámec spĺňa tieto podmienky:

a) trhy v tejto tretej krajine podliehajú schvaľovaniu a neustálemu účinnému dohľadu a kontrole dodržiavania;

b) na trhoch sa uplatňujú jasné a transparentné pravidlá, pokiaľ ide o prijímanie cenných papierov na obchodovanie, takže s takýmito cennými papiermi je možné obchodovať primeraným, riadnym a efektívnym spôsobom a tieto cenné papiere sú voľne obchodovateľné;

c) emitenti cenných papierov podliehajú pravidelným a priebežným požiadavkám na informácie, ktorými sa zabezpečuje vysoká úroveň ochrany investorov;

d) zabezpečuje transparentnosť a integritu trhu tak, že bráni jeho zneužívaniu, ktoré má podobu zneužívania dôverných informácií a manipulácie s trhom.

3. Články 8 a 12 sa neuplatňujú na činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ak táto osoba, konajúc ako oprávnený primárny obchodník v zmysle dohody s emitentom štátneho dlhopisu, obchoduje na vlastný účet s finančným nástrojom v rámci operácií primárneho alebo sekundárneho trhu súvisiacich so štátnym dlhopisom.

4. Články 5, 6, 7 a 12 sa neuplatňujú na fyzickú alebo právnickú osobu, ak táto osoba vykoná predaj nakrátko cenného papiera alebo má netto krátku pozíciu v súvislosti s vykonávaním stabilizácie podľa kapitoly III nariadenia Komisie (ES) č. 2273/2003[22].

5. Výnimky uvedené v odsekoch 1 a 3 sa uplatňujú iba vtedy, ak príslušná fyzická alebo právnická osoba najprv písomne oznámila príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu, že má v úmysle uplatniť výnimku. Oznámenie sa musí podať minimálne tridsať kalendárnych dní pred dňom, ku ktorému fyzická alebo právnická osoba zamýšľa uplatniť výnimku.

6. Príslušný orgán domovského členského štátu môže zakázať uplatnenie výnimky, ak je toho názoru, že fyzická alebo právnická osoba nespĺňa podmienky na túto výnimku. Akýkoľvek zákaz sa uloží do tridsiatich kalendárnych dní v zmysle prvého pododseku alebo neskôr, ak sa príslušný orgán dozvie, že situácia osoby sa zmenila, takže prestala spĺňať podmienky.

7. Subjekt v tretej krajine, ktorý nie je schválený v Únii, pošle oznámenie uvedené v odseku 5 príslušnému orgánu hlavného obchodného miesta v Únii, na ktorom obchoduje.

8. Fyzická alebo právnická osoba, ktorá podala oznámenie podľa odseku 5, čo najskôr písomne oznámi príslušnému orgánu svojho domovského členského štátu, či došlo k nejakej zmene, ktorá má vplyv na jej právo uplatňovať výnimku.

9. Príslušný orgán domovského členského štátu môže od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá uplatňuje výnimky ustanovené v odsekoch 1, 3 alebo 4, písomne požadovať informácie o krátkych pozíciách v ich držbe, alebo o činnostiach, ktoré vykonávajú na základe výnimky. Fyzická alebo právnická osoba poskytne informácie najneskôr do štyroch kalendárnych dní od podania žiadosti.

10. Do dvoch týždňov od oznámenia podaného v súlade s odsekmi 5 alebo 8 príslušný kompetentný orgán oznámi orgánu ESMA všetkých tvorcov trhu a oprávnených primárnych obchodníkov, ktorí uplatňujú výnimku, alebo všetkých tvorcov trhu a oprávnených primárnych obchodníkov, ktorí prestali uplatňovať výnimku.

11. ESMA uverejní a aktualizuje na svojich webových stránkach zoznam tvorcov trhu a oprávnených primárnych obchodníkov, ktorí uplatňujú výnimku.

KAPITOLA V PRÁVOMOC INTERVENCIE PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV A ORGÁNU ESMA

Oddiel 1 Právomoci príslušných orgánov

Článok 16 Zverejňovanie vo výnimočných situáciách

1. Príslušný orgán členského štátu môže požadovať od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má netto krátke pozície v súvislosti so špecifickým finančným nástrojom alebo triedou finančných nástrojov, aby túto pozíciu oznámila alebo aby zverejnila podrobné informácie o tejto pozícii zakaždým, keď táto pozícia dosiahne prahovú hodnotu na oznamovanie stanovenú príslušným orgánom alebo keď klesne pod túto hodnotu, pokiaľ sú splnené všetky tieto podmienky:

a) vyskytnú sa nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v danom členskom štáte alebo v jednom či viacerých iných členských štátoch;

b) na riešenie tejto hrozby je nutné prijať opatrenie.

2. Odsek 1 sa neuplatňuje na finančné nástroje, v súvislosti s ktorými sa už vyžaduje transparentnosť podľa článkov 5 až 8 kapitoly II.

Článok 17 Obmedzenia predaja nakrátko a podobných transakcií vo výnimočných situáciách

1. Príslušný orgán členského štátu môže prijať opatrenie uvedené v odsekoch 2 alebo 3, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a) vyskytnú sa nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v danom členskom štáte alebo v jednom či viacerých iných členských štátoch;

b) na riešenie tejto hrozby je nutné prijať opatrenie.

2. Príslušný orgán členského štátu môže uložiť zákaz alebo určité podmienky fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré:

a) vykonávajú predaj nakrátko;

b) vykonávajú transakciu inú ako predaj nakrátko, pri ktorej vznikne finančný nástroj alebo ktorá sa vzťahuje na finančný nástroj, pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k poklesu ceny alebo hodnoty iného finančného nástroja.

3. Príslušný orgán členského štátu môže zabrániť fyzickej alebo právnickej osobe, aby uzatvárala transakcie v súvislosti s finančnými nástrojmi, alebo môže obmedziť hodnotu transakcií s finančným nástrojom, ktoré by mohla prípadne uzatvoriť.

4. Opatrenie podľa odsekov 2 alebo 3 sa môže uplatňovať na transakcie, ktoré sa týkajú všetkých finančných nástrojov, finančných nástrojov špecifickej triedy alebo špecifického finančného nástroja. Opatrenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne stanoví príslušný orgán, alebo môže podliehať výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.

Článok 18 Obmedzenia swapových transakcií na úverové zlyhanie vo výnimočných situáciách

1. Príslušný orgán členského štátu môže uložiť fyzickej alebo právnickej osobe obmedzenia pri uzatváraní swapových transakcií na úverové zlyhanie v súvislosti s obligáciou členského štátu alebo Únie, alebo môže obmedziť hodnotu nekrytých pozícií swapov na úverové zlyhanie, ktoré fyzická alebo právnická osoba môže uzatvárať v súvislosti s obligáciou členského štátu alebo Únie, ak sú splnené obe tieto podmienky:

a) vyskytnú sa nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v danom členskom štáte alebo v jednom či viacerých iných členských štátoch;

b) na riešenie tejto hrozby je nutné prijať opatrenie.

2. Opatrenie podľa odseku 1 sa môže uplatňovať na swapové transakcie na úverové zlyhanie špecifickej triedy alebo na špecifické swapové transakcie na úverové zlyhanie. Opatrenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne stanoví príslušný orgán, alebo môže podliehať výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.

Článok 19 Právomoc dočasne obmedziť predaj nakrátko finančných nástrojov v prípade významného poklesu ceny

1. Ak cena finančného nástroja na obchodnom mieste klesla počas jediného obchodného dňa o hodnotu uvedenú v odseku 4 v porovnaní s uzatváracou cenou na tomto obchodnom mieste za predchádzajúci deň, príslušný orgán domovského členského štátu pre toto obchodné miesto zváži, či je vhodné uložiť fyzickej alebo právnickej osobe zákaz alebo obmedzenie predaja nakrátko finančného nástroja na obchodnom mieste, alebo iným spôsobom obmedziť transakcie s týmto finančným nástrojom na obchodnom mieste s cieľom zabrániť nekontrolovateľnému poklesu ceny finančného nástroja.

Pokiaľ sa príslušný orgán uistí, že je vhodné, aby konal v zmysle prvého pododseku, uloží fyzickej alebo právnickej osobe zákaz alebo obmedzenie vykonávať predaj nakrátko akcie alebo dlhopisu na obchodnom mieste, alebo v prípade iného typu finančného nástroja uloží obmedzenie transakcií s týmto finančným nástrojom na tomto obchodnom mieste.

2. Opatrenie sa uplatňuje po obdobie, ktoré nesmie presiahnuť koniec obchodného dňa nasledujúceho po obchodnom dni, v ktorom sa vyskytol cenový pokles.

3. Opatrenie sa uplatňuje za okolností, ktoré presne stanoví príslušný orgán, alebo podlieha výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.

4. Pokles hodnoty musí predstavovať v prípade akcie 10 % alebo viac a v prípade iných tried finančných nástrojov sumu, ktorú stanoví Komisia.

Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 presne stanoví pokles hodnoty finančných nástrojov iných ako akcie, pričom zohľadní špecifiká každej triedy finančných nástrojov.

5. Na Komisiu sa deleguje právomoc prijímať regulačné technické normy, ktorými sa bližšie určí metóda výpočtu 10 % poklesu hodnoty akcií a metóda výpočtu poklesu hodnoty stanoveného Komisiou v zmysle odseku 4.

Regulačné normy uvedené v prvom pododseku sa prijmú v súlade s článkami [7 až 7d] nariadenia (EÚ) č. …/…. [nariadenie ESMA].

ESMA predloží návrhy týchto regulačných technických noriem Komisii najneskôr do [31. decembra 2011].

Článok 20 Lehota obmedzení

Každé opatrenie, ktoré sa uloží v zmysle článkov 16 až 18, je platné počas počiatočnej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace od dátumu uverejnenia oznámenia uvedeného v článku 21.

Každé takéto opatrenie sa môže obnoviť na ďalšie maximálne trojmesačné obdobie.

Článok 21 Oznámenie obmedzení

1. Príslušný orgán uverejní na svojich webových stránkach oznámenie o každom rozhodnutí uložiť alebo obnoviť akékoľvek opatrenie uvedené v článkoch 16 až 19.

2. V oznámení sa uvedú podrobnosti minimálne o:

a) uložených opatreniach vrátane nástrojov a triedy transakcií, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, ako aj trvania týchto opatrení;

b) dôvodoch, pre ktoré sa príslušný orgán domnieva, že je nevyhnutné uložiť opatrenia, vrátane dôkazu dokladajúceho tieto dôvody.

3. Opatrenie podľa článkov 16 až 19 nadobudne účinnosť v deň jeho uverejnia, alebo neskôr po jeho uverejnení v deň, ktorý je uvedený v tomto oznámení, a uplatňuje sa len na transakcie uzatvorené po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia.

Článok 22 Oznámenia podávané orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom

1. Pred uložením alebo obnovením akéhokoľvek opatrenia podľa článkov 16, 17 alebo 18 alebo pred uložením akéhokoľvek obmedzenia podľa článku 19 príslušný orgán oznámi orgánu ESMA a ostatným príslušným orgánom opatrenie, ktoré navrhuje.

2. Oznámenie obsahuje podrobnosti o navrhovaných opatreniach, triede finančných nástrojov a transakciách, na ktoré sa budú tieto opatrenia vzťahovať, ako aj dôkazy dokladajúce uvádzané dôvody a dátum, ku ktorému by mali opatrenia nadobudnúť účinnosť.

3. Oznámenie návrhu na uloženie alebo obnovenie opatrenia v zmysle článkov 16, 17 a 18 sa musí podať najneskôr 24 hodín pred tým, ako by opatrenie malo nadobudnúť účinnosť alebo malo byť obnovené. Za výnimočných okolností príslušný orgán môže podať oznámenie aj menej ako 24 hodín pred tým, ako by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť, pokiaľ nie je možné dodržať lehotu 24 hodín. Oznámenie podľa článku 19 sa podá pred tým, ako má opatrenie nadobudnúť účinnosť.

4. Príslušný orgán členského štátu, ktorý dostal oznámenie podľa tohto článku, môže prijať opatrenia v súlade s článkami 16 až 19 v tomto členskom štáte, pokiaľ sa uistí, že toto opatrenie je nevyhnutné na pomoc príslušnému orgánu. Príslušný orgán môže takisto podať oznámenie v súlade s odsekmi 1 až 3, ak navrhuje prijatie opatrení.

Oddiel 2 Právomoci ESMA

Článok 23 Koordinácia orgánom ESMA

1. ESMA uľahčuje a koordinuje opatrenia, ktoré prijímajú príslušné orgány podľa oddielu 1. ESMA zabezpečuje najmä to, aby príslušné orgány uplatňovali jednotný prístup vo vzťahu k opatreniam podľa oddielu 1, najmä pokiaľ ide o to, kedy je nevyhnutné využiť intervenčnú právomoc podľa oddielu 1, pokiaľ ide o povahu uložených opatrení a začiatok a trvanie daných opatrení.

2. Po tom, ako ESMA prijme oznámenie podľa článku 22 o akomkoľvek opatrení, ktoré treba uložiť alebo obnoviť podľa článkov 16, 17 alebo 18, do 24 hodín vydá stanovisko k tomu, či opatrenie alebo navrhované opatrenie považuje za nevyhnutné na riešenie výnimočnej situácie. Orgán ESMA v stanovisku uvedie, či sa podľa neho vyskytli nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj, ktorý vážne ohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, či je opatrenie alebo navrhované opatrenie vhodné a primerané na riešenie hrozby a či je navrhovaná dĺžka trvania opatrení opodstatnená. Ak je ESMA toho názoru, že na riešenie hrozby je nevyhnutné, aby opatrenie prijali aj ostatné príslušné orgány, uvedie to vo svojom stanovisku. Stanovisko sa uverejní na webových stránkach orgánu ESMA.

3. Ak príslušný orgán navrhuje prijať alebo prijme opatrenia v rozpore so stanoviskom orgánu ESMA podľa článku 2, alebo ak odmietne prijať opatrenia v rozpore so stanoviskom orgánu ESMA podľa uvedeného odseku, bezodkladne uverejní na svojich webových stránkach oznam, v ktorom podrobne vysvetlí svoje dôvody.

Článok 24 Intervenčné právomoci orgánu ESMA

1. V súlade s článkom [6a ods. 5] nariadenia (EÚ) č. …/…. [nariadenie ESMA] ESMA prijme za predpokladu, že sa splnia všetky podmienky uvedené v odseku 2, jedno alebo viacero z týchto opatrení:

a) požiada fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má netto krátke pozície v súvislosti so špecifickým finančným nástrojom alebo triedou finančných nástrojov, aby oznámila príslušnému orgánu podrobné informácie o takejto pozícii alebo aby tieto informácie zverejnila;

b) uloží zákaz alebo podmienky fyzickým alebo právnickým osobám, ktoré vykonávajú predaj nakrátko alebo uzatvárajú transakcie, pri ktorých vzniká finančný nástroj alebo ktoré sa vzťahujú na finančný nástroj, pričom účinok alebo jeden z účinkov takejto transakcie spočíva v tom, že fyzická alebo právnická osoba získa finančnú výhodu v prípade, že dôjde k poklesu ceny alebo hodnoty iného finančného nástroja;

c) uloží fyzickým alebo právnickým osobám obmedzenie v súvislosti s uzatváraním swapových transakcií na úverové zlyhanie súvisiacich s obligáciou členského štátu alebo Únie alebo obmedzí hodnotu nekrytých pozícií swapov na úverové zlyhanie, ktoré môžu fyzické alebo právnické osoby uzatvárať v súvislosti s obligáciou členského štátu alebo Únie;

d) zabráni fyzickej alebo právnickej osobe, aby uzatvárala transakcie v súvislosti s určitým finančným nástrojom, alebo obmedzí hodnotu transakcií s týmto finančným nástrojom, ktoré smú uzatvárať.

Opatrenie sa môže uplatňovať za okolností, ktoré presne stanoví príslušný kompetentný orgán, alebo môže podliehať výnimkám, ktoré presne stanoví tento príslušný kompetentný orgán. Výnimky sa môžu ustanoviť najmä pre činnosti tvorby trhu a činnosti na primárnom trhu.

2. ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 1 iba vtedy, keď sú splnené všetky tieto podmienky:

a) opatreniami uvedenými v písmenách a) až d) odseku 1 sa bude riešiť hrozba pre správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti a budú mať cezhraničný účinok;

b) príslušný orgán alebo príslušné orgány neprijali opatrenia na riešenie hrozby alebo opatrenia, ktoré prijali, nie sú postačujúce na riešenie hrozby.

3. ESMA zohľadní pri prijímaní opatrení uvedených v odseku 1 to, či opatrenia:

a) budú významným spôsobom riešiť hrozbu pre správne fungovanie a integritu finančných trhov alebo stabilitu celého finančného systému v Únii alebo jeho časti, alebo či významne zlepšia schopnosť príslušných orgánov monitorovať hrozbu;

b) nebudú vytvárať riziko regulačnej arbitráže;

c) nebudú mať škodlivý vplyv na efektívnosť finančných trhov, okrem iného znižovaním likvidity na týchto trhoch alebo vytváraním neistoty pre účastníkov trhu, ktorý je neúmerný vzhľadom na prínosy opatrenia.

Ak príslušný orgán alebo príslušné orgány prijali opatrenie podľa článkov 16, 17 alebo 18, ESMA môže prijať ktorékoľvek z opatrení uvedených v odseku 1 bez toho, aby vydala stanovisko ustanovené v článku 23.

4. Pred tým, ako sa ESMA rozhodne uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v odseku 1, v prípade potreby to prekonzultuje s Európskym výborom pre systémové riziká a s ostatnými príslušnými orgánmi.

5. Pred tým, ako sa ESMA rozhodne uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v odseku 1, oznámi príslušným orgánom navrhované opatrenie. Oznámenie obsahuje podrobné informácie o navrhovaných opatreniach, triede finančných nástrojov a transakcií, na ktoré sa tieto opatrenia budú vzťahovať, ako aj dôkazy dokladajúce uvádzané dôvody a dátum, ku ktorému by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť.

6. Oznámenie sa podá najneskôr 24 hodín pred zamýšľaným dátumom nadobudnutia účinnosti alebo obnovy opatrenia. Za výnimočných okolností ESMA môže podať oznámenie aj menej ako 24 hodín pred tým, ako by malo opatrenie nadobudnúť účinnosť, pokiaľ nie je možné dodržať lehotu 24 hodín.

7. ESMA uverejní na svojich webových stránkach oznam o každom rozhodnutí uložiť alebo obnoviť niektoré z opatrení uvedených v článku 1. V ozname sa uvedú minimálne tieto podrobné informácie:

a) uložené opatrenia vrátane nástrojov a triedy transakcií, na ktoré sa tieto opatrenia vzťahujú, ako aj trvanie týchto opatrení;

b) dôvody, pre ktoré sa ESMA domnieva, že je nevyhnutné uložiť opatrenia vrátane dôkazu dokladajúceho tieto dôvody.

8. Opatrenie nadobúda účinnosť, keď sa uverejní oznam, alebo neskôr po jeho uverejnení v deň, ktorý je uvedený v tomto ozname, a uplatňuje sa len na transakcie uzatvorené po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia.

9. ESMA v náležitých intervaloch a minimálne raz za štvrťrok preskúma svoje opatrenia uvedené v odseku 1. Ak sa opatrenie neobnoví po tejto trojmesačnej lehote, automaticky zaniká. Odseky 2 až 8 sa uplatňujú na obnovu opatrení.

10. Opatrenie prijaté orgánom ESMA podľa tohto článku má prednosť pred akýmkoľvek predchádzajúcim opatrením prijatým príslušným orgánom podľa oddielu 1.

Článok 25 Ďalšie špecifikácie nepriaznivých udalostí alebo nepriaznivého vývoja

Komisia prijme prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 36 a za podmienok stanovených v článkoch 37 a 38 opatrenia, ktorými sa bližšie určia kritériá a faktory, ktoré musia príslušné orgány a orgán ESMA zohľadniť pri určovaní toho, či sa vyskytli nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj podľa článkov 16, 17, 18 a 23 a či sa vyskytli hrozby uvedené v článku 24 ods. 2 písm. a).

KAPITOLA VI ÚLOHA PRÍSLUŠNÝCH ORGÁNOV

Článok 26 Príslušné orgány

Každý členský štát určí na účely tohto nariadenia príslušný orgán. Informuje o tom Komisiu, orgán ESMA a príslušné orgány ostatných členských štátov.

Článok 27 Právomoci príslušných orgánov

1. Príslušné orgány majú všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré sú potrebné na vykonávanie ich funkcií, aby si mohli plniť svoje povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia. Príslušné orgány vykonávajú svoje právomoci jedným z týchto spôsobov:

a) priamo;

b) v spolupráci s inými orgánmi;

c) obrátením sa na príslušné súdne orgány.

2. Aby si príslušné orgány členských štátov mohli plniť svoje povinnosti, majú tieto právomoci v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi:

a) mať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a dostať alebo si urobiť jeho kópiu;

b) požadovať informácie od každej fyzickej alebo právnickej osoby a v prípade potreby predvolať a vypočuť fyzické alebo právnické osoby na účely získania informácií;

c) vykonávať ohlásené alebo neohlásené kontroly na mieste;

d) požadovať existujúce telefonické záznamy a existujúce záznamy prenosu údajov;

e) požadovať zastavenie každej praktiky, ktorá je v rozpore s ustanoveniami tohto nariadenia;

f) požadovať zmrazenie a/alebo zabavenie majetku.

3. Bez toho, aby sa tým obmedzili písmená a) a b) odseku 2, príslušné orgány členských štátov majú právomoc požadovať v jednotlivých prípadoch od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá uzatvára swapové transakcie na úverové zlyhanie, aby poskytla všetky tieto informácie:

a) vysvetlenie účelu transakcie a to, či je zameraná na zaistenie proti riziku alebo, alebo má iný účel;

b) informácie na overenie podkladového rizika, ak je transakcia zameraná na zaistenie.

Článok 28 Prešetrovania orgánom ESMA

ESMA môže na žiadosť jedného alebo viacerých príslušných orgánov alebo z vlastnej iniciatívy prešetriť konkrétny problém alebo postup súvisiaci s predajom nakrátko alebo s používaním swapov na úverové zlyhanie, aby posúdil, či tento problém alebo tento postup potenciálne neohrozuje finančnú stabilitu alebo dôveru v trh v Únii.

ESMA uverejní správu, v ktorej sa uvedú zistenia a prípadné odporúčania v súvislosti s problémom alebo postupom.

Článok 29 Služobné tajomstvo

1. Povinnosť služobného tajomstva sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo pre akýkoľvek orgán alebo fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú príslušný orgán delegoval úlohy, vrátane zmluvných audítorov a expertov príslušného orgánu. Informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú zverejniť žiadnej inej fyzickej alebo právnickej osobe, ani orgánu s výnimkou prípadov, keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

2. Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia sa považujú za dôverné s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená, alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

Článok 30 Povinnosť spolupráce

Príslušné orgány členských štátov spolupracujú, ak je to potrebné alebo vhodné na účely tohto nariadenia. Príslušné orgány si bez zbytočného odkladu navzájom poskytujú informácie, ktoré sú dôležité na účely plnenia ich povinností podľa tohto nariadenia.

Článok 31 Spolupráca v prípade žiadosti o kontroly na mieste alebo prešetrovania

1. Príslušný orgán jedného členského štátu môže požiadať o pomoc príslušný orgán iného členského štátu so zreteľom na kontroly na mieste alebo prešetrovania.

Príslušný orgán informuje ESMA o každej žiadosti uvedenej v prvom pododseku. V prípade prešetrovania alebo kontroly s cezhraničným účinkom ESMA prevezme koordináciu prešetrovania alebo kontroly.

2. Ak príslušný orgán dostane žiadosť od príslušného orgánu iného členského štátu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo prešetrenie, bude postupovať jedným z týchto spôsobov:

a) sám vykoná kontrolu na mieste alebo prešetrenie;

b) umožní príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa zúčastnil kontroly na mieste alebo prešetrenia;

c) umožní príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sám vykonal kontrolu na mieste alebo prešetrenie;

d) určí audítorov alebo expertov, aby vykonali kontrolu na mieste alebo prešetrenie;

e) podelí sa o konkrétne úlohy súvisiace s činnosťami dohľadu s ostatnými príslušnými orgánmi.

Článok 32 Spolupráca s tretími krajinami

1. Príslušné orgány uzatvoria dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktoré sa budú týkať výmeny informácií s príslušnými orgánmi v tretích krajinách, kontroly dodržiavania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia v tretích krajinách a prijímania podobných opatrení príslušným orgánom s cieľom doplniť opatrenia prijaté podľa kapitoly V.

Príslušný orgán, ktorý navrhuje uzatvoriť takúto dohodu, informuje o tom orgán ESMA a ostatné príslušné orgány.

2. ESMA koordinuje vypracovávanie dohôd o spolupráci medzi príslušnými orgánmi členských štátov a príslušnými orgánmi tretích krajín. ESMA na tento účel pripraví vzorovú dohodu, ktorú môžu príslušné orgány používať.

ESMA takisto koordinuje medzi príslušnými orgánmi výmenu informácií získaných od príslušných orgánov tretích krajín, ktoré by mohli byť užitočné pri prijímaní opatrení podľa kapitoly V.

3. Príslušné orgány uzatvoria dohody o spolupráci týkajúce sa výmeny informácií s príslušnými orgánmi tretích krajín iba vtedy, ak zverejňované informácie budú podliehať zárukám o služobnom tajomstve, ktoré sú minimálne rovnaké, ako záruky uvedené v článku 29. Takáto výmena informácií musí byť určená na vykonávanie úloh týchto príslušných orgánov.

Článok 33 Odovzdávanie a uchovávanie osobných údajov

S súvislosti s odovzdávaním osobných údajov medzi členskými štátmi alebo medzi členskými štátmi a treťou krajinou sa uplatňuje smernica 95/46/ES. Pokiaľ ide o odovzdávanie osobných údajov orgánom ESMA členským štátom alebo tretej krajine, ESMA dodržiava nariadenie (ES) č. 45/2001.

Údaje sa uchovávajú najviac päť rokov.

Článok 34 Zverejňovanie informácií tretím krajinám

Príslušné orgány členského štátu môžu odovzdať tretej krajine údaje a analýzy údajov, ak sú splnené podmienky ustanovené v článkoch 25 alebo 26 smernice 95/46/ES, a to podľa konkrétneho prípadu. Príslušný orgán členského štátu sa musí uistiť, že odovzdanie informácie je nevyhnutné na účely tohto nariadenia. Tretia krajina nesmie odovzdať údaje inej tretej krajine bez výslovného písomného súhlasu príslušného orgánu členského štátu.

Príslušný orgán členského štátu môže poskytnúť informácie, ktoré dostal od príslušného orgánu iného členského štátu, príslušnému orgánu tretej krajiny iba vtedy, keď príslušný orgán dotknutého členského štátu získal výslovný písomný súhlas príslušného orgánu, od ktorého informácie dostal, a tieto informácie sa prípadne poskytujú výlučne na účely, na ktoré tento príslušný orgán udelil svoj súhlas.

Článok 35 Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych opatrení, sankcií a peňažných pokút, ktoré sa budú uplatňovať v prípade porušenia ustanovení tohto nariadenia, a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené opatrenia, sankcie a pokuty musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do [1. júla 2012] a bezodkladne oznámia všetky následné zmeny a doplnenia, ktoré majú na ne vplyv.

KAPITOLA VII DELEGOVANÉ AKTY

Článok 36 Výkon delegovania

1. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 2 ods. 2, článku 3 ods. 7, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 14 ods. 3, článku 19 ods. 4, článku 19 ods. 5 a článku 25 sa prenáša na Komisiu na dobu neurčitú.

2. Ihneď ako Komisia prijme delegovaný akt, oznámi to súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

3. Právomoc prijímať delegované akty sa prenesie na Komisiu na základe podmienok ustanovených v článkoch 38 a 39.

Článok 37 Zrušenie delegovania právomoci

1. Delegovanie právomocí uvedených v článku 2 ods. 2, článku 3 ods. 7, článku 4 ods. 2, článku 5 ods. 3, článku 7 ods. 3, článku 8 ods. 3, článku 9 ods. 5, článku 14 ods. 3, článku 19 ods. 4, článku 19 ods. 5 a článku 25 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek zrušiť.

2. Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup rozhodovania o odvolaní delegovania právomocí, informuje o tom pred prijatím konečného rozhodnutia druhú inštitúciu a Komisiu v primeranej lehote, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať a možné dôvody tohto odvolania.

3. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomocí, ktoré sa v ňom uvádzajú. Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý sa v ňom uvádza. Neovplyvní sa tým účinnosť už účinných delegovaných aktov. Uvedené rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 38 Námietky proti delegovaným aktom

1. Európsky parlament a Rada môžu vzniesť proti delegovanému aktu námietky do dvoch mesiacov od dátumu oznámenia.

Z iniciatívy Európskeho parlamentu alebo Rady sa toto obdobie môže predĺžiť o jeden mesiac.

2. Ak do uplynutia tejto lehoty nevznesie proti delegovanému aktu námietky ani Európsky parlament ani Rada, akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom uvedený.

Delegovaný akt môže byť uverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak aj Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o svojom zámere nevzniesť námietky.

3. Ak Európsky Parlament alebo Rada vznesú námietky proti delegovanému aktu, akt nenadobudne účinnosť. Inštitúcia, ktorá vzniesla námietky, uvedie dôvody svojich námietok proti delegovanému aktu.

Článok 39 Postup výboru

1. Komisii pomáha Európsky výbor pre cenné papiere ustanovený rozhodnutím Komisie 2001/528/ES[23].

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.

3. Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

KAPITOLA VIII PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 40 Preskúmanie a podávanie správ

Komisia do 30. júna 2014 predloží so zreteľom na diskusie s príslušnými orgánmi a orgánom ESMA správu Rade a Európskemu parlamentu o:

a) primeranosti prahových hodnôt na oznamovanie a zverejňovanie informácií podľa článkov 5, 7 a 8;

b) fungovaní obmedzení a požiadaviek uvedených v kapitole II;

c) primeranosti iných obmedzení alebo podmienok týkajúcich sa predaja nakrátko alebo swapov na úverové zlyhanie.

Článok 41 Prechodné ustanovenie

Existujúce opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a ktoré nadobudli účinnosť pred 15. septembrom 2010, sa môžu naďalej uplatňovať do [1. júla 2013] pod podmienkou, že sa oznámia Komisii.

Článok 42 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie .

Uplatňuje sa od [1. júla 2012].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES z 28. januára 2003 o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16).

[2] Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke z 2. júna 2010 – KOM(2010) 301, s. 7.

[3] http://ec.europa.eu/internal_market/securities/docs/esme/report_20090319_en.pdf.

[4] Výzva na predloženie dôkazov, preskúmanie smernice 2003/6/ES o obchodovaní s využitím dôverných informácií a o manipulácii s trhom (smernica o zneužívaní trhu). Znenie výzvy na predloženie dôkazov pozri na adresehttp://ec.europa.eu/internal_market/consultations/docs/2009/market_abuse/call_for_evidence.pdf.

[5] V článku 1 smernice 2003/6/ES sú definície dôvernej informácie a manipulácie s trhom, ktoré spolu predstavujú zneužívanie trhu.

[6] CESR/10-088, „Model for a Pan-European Short Selling Disclosure Regime“ (Model celoeurópskeho systému zverejňovania informácií o predajoch nakrátko).

[7] CESR/10-453, „Technical details of the pan-European short selling disclosure regime“ (Technické údaje celoeurópskeho systému zverejňovania informácií o predajoch nakrátko).

[8] Zoznam formálnych a neformálnych konzultácií, ktoré boli zahrnuté do posúdenia vplyvu, tvorí prílohu tohto návrhu.

[9] http://ec.europa.eu/internal_market/securities/short_selling_en.htm

[10] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).

[11] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1).

[12] CESR/10-088 a CESR/10-453. Výbor CESR sa zaoberal len pravidlami týkajúcimi sa akcií, zatiaľ čo návrh Komisie sa týka všetkých druhov finančných nástrojov.

[13] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[14] Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

[15] Ú. v. […] L […], […], s. […].

[16] Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.

[17] Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1

[18] Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23

[19] Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1.

[20] Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38.

[21] Ú. v. EÚ L 96, 12.4.2003, s. 16.

[22] Ú. v. EÚ L 336, 23.12.2003, s. 33.

[23] Ú. v. ES L 191, 13.7.2001, s. 45.