18.5.2010

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 128/69

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Vplyv komunikačných a interaktívnych sociálnych sietí na občanov a spotrebiteľov“

(stanovisko z vlastnej iniciatívy)

(2010/C 128/12)

Spravodajca: Jorge PEGADO LIZ

Európsky hospodársky a sociálny výbor sa 26. februára 2009 rozhodol podľa článku 29 ods. 2 vnútorného poriadku vypracovať stanovisko z vlastnej iniciatívy na tému:

„Vplyv komunikačných a interaktívnych sociálnych sietí na občanov a spotrebiteľov“.

Odborná sekcia pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci prijala svoje stanovisko dňa 12. októbra 2009.

Európsky hospodársky a sociálny výbor na svojom 457. plenárnom zasadnutí 4. a 5. novembra 2009 (schôdza zo 4. novembra 2009) prijal 108 hlasmi za, pričom 2 členovia hlasovali proti a 10 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   EHSV uznáva kultúrny, politický a sociálny význam komunikačných sociálnych sietí na internete ako nástroja na komunikáciu a interakciu medzi ľuďmi, a to v rámci uplatnenia základného práva na slobodu prejavu.

1.2.   EHSV si zároveň uvedomuje ekonomický záujem spojený s rozvojom komunikačných sociálnych sietí, najmä ich potenciál pre aktivity obchodnej komunikácie a marketingu v rôznych oblastiach.

1.3.   EHSV vyzdvihuje pozitívne aspekty súvisiace s rozvojom komunikačných sociálnych sietí, najmä ich prínos k zaručeniu a uplatňovaniu slobody prejavu v určitých politických súvislostiach, vytváranie a spájanie online komunít, (opätovné) nadviazanie kontaktu s priateľmi a rodinnými príslušníkmi, predchádzanie situáciám, ktoré ohrozujú neplnoleté deti a možnosť, aby tieto deti požiadali o pomoc prostredníctvom komunikačných sociálnych sietí, ako aj výmena informácií v oblasti zdravia.

1.4.   EHSV sa zároveň pripája k organizáciám a združeniam občianskej spoločnosti, rodinám a jednoduchým občanom, ktorí vyjadrujú obavy týkajúce sa rizík nezákonného používania a zneužívania komunikačných sociálnych sietí porušujúceho určité základné ľudské práva.

1.5.   EHSV upozorňuje najmä na riziká spojené s používaním sociálnych sietí neplnoletými deťmi a inými zraniteľnými skupinami, najmä osobami s nižšou digitálnou gramotnosťou, ktoré sa už mnohokrát stali obeťami nezákonnej činnosti ohrozujúcej ľudskú dôstojnosť a poškodzujúcej ich fyzické alebo mentálne zdravie, alebo dokonca samotný život.

1.6.   EHSV pozitívne prijíma iniciatívy Komisie, a najmä iniciatívy, ktoré pripravili GR pre informačnú spoločnosť a médiá a GR pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť s cieľom upraviť činnosť prevádzkovateľov týchto sietí prostredníctvom kódexov správania alebo osvedčených postupov.

1.7.   EHSV sa však nazdáva, že EÚ a členské štáty by mali zintenzívniť svoju činnosť, aby občanom vo všeobecnosti poskytovali viac informácií o rizikách súvisiacich s používaním komunikačných sociálnych sietí, ako aj o osvedčených postupov, ktoré je potrebné prijať.

1.8.   EHSV sa tiež nazdáva, že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie na dôkladnejšie vzdelávanie mladých ľudí už v prvých rokoch školskej dochádzky, na poskytovanie väčšej podpory rodinám vzhľadom na to, aké je dôležité, aby rodičia sprevádzali a kontrolovali mladých ľudí pri používaní internetu, na rozvíjanie technických nástrojov na blokovanie a filtrovanie prístupových práv, na lepšie predchádzanie rizikám a na dôraznejšie potláčanie nezákonnej alebo škodlivej činnosti v tejto oblasti.

1.9.   EHSV sa v tejto súvislosti nazdáva, že mladí ľudia by mali byť priamo zapojení do vytvárania prevádzkových modelov, do zmierňovania a riešenia problémov súvisiacich s komunikačnými sociálnymi sieťami, pretože pravdepodobne práve oni budú schopní čo najúčinnejšie a najrýchlejšie pochopiť vzniknuté problematické situácie a navrhnúť vhodné riešenia.

1.10.   EHSV vyzýva Komisiu, aby pokračovala v hĺbkovej analýze fenoménu komunikačných sociálnych sietí s cieľom získať jasnú predstavu o tomto jave, a najmä o jeho kultúrnom, sociálnom a ekonomickom dosahu, ako aj o prípadnom využití na podporu širokej diskusie o takých dôležitých témach, akými sú klimatické zmeny alebo iniciatíva „sprostredkovanie Európy“.

1.11.   EHSV odporúča Komisii, aby zároveň s osvedčenými postupmi v oblasti samoregulácie preskúmala možnosť vytvoriť mechanizmy koregulácie, ktoré by umožnili účinnú kontrolu dohôd o osvedčených postupoch uzatvorených s cieľom zabrániť zneužívaniu, potláčať porušovanie a účinne trestať narušiteľov. V prípade trestných činov spáchaných súčasne vo všetkých členských štátoch prostredníctvom informačných technológií by sa EÚ mohla už teraz začať uberať cestou harmonizovaného systému žalôb a trestov, ktorý by koordinovane riadili národné orgány.

1.12.   V tejto súvislosti EHSV navrhuje Komisii, aby v súlade s verejnou konzultáciou zrealizovanou v júni 2008 vypracovala zelenú knihu o komunikačných sociálnych sieťach, ktorá by stanovila hlavné usmernenia pre budúcu činnosť, preskúmala ich dosah a ktorá by v rámci prípravného procesu zohľadnila postoj jednotlivých zainteresovaných organizácií a združení občianskej spoločnosti.

1.13.   EHSV odporúča preskúmať možnosť rozšírenia a zlúčenia právomocí existujúcich orgánov Spoločenstva s cieľom vytvoriť inštitút Ombudsmana na úrovni Spoločenstva pre všetky otázky súvisiace s ochranou ľudskej dôstojnosti, súkromia a ochranou osobných údajov v odvetví elektronickej audiovizuálnej komunikácie, ktorý by mal špecifické právomoci v oblasti komunikačných sociálnych sietí.

1.14.   EHSV odporúča členským štátom, aby posilnili koordináciu svojich politík na národnej úrovni s cieľom vytvoriť pevný právny rámec pre riešenie takýchto situácií tým, že existujúcim národným regulačným subjektom udelia právomoci, ktoré by koordinovane vykonávali, alebo vytvoria vhodné regulačné mechanizmy.

1.15.   EHSV vyzýva najmä poslancov Európskeho parlamentu, aby tento nový fenomén súčasnosti prednostne zaradili do svojich politickým programov a aby zohľadnili rastúce obavy občianskej spoločnosti.

2.   Úvod

2.1.   Predkladané stanovisko z vlastnej iniciatívy sa zaoberá vplyvom komunikačných sociálnych sietí na občanov/spotrebiteľov. Základnou charakteristikou týchto sietí je, že sú prístupné online a ich cieľom je vytvárať a spájať komunity ľudí so spoločnými aktivitami alebo záujmami, alebo tých, ktorí len chcú spoznať záujmy a aktivity iných ľudí. Tieto stránky majú mnoho funkcií, ktoré umožňujú nadväzovanie kontaktov medzi užívateľmi (http://www.saferinternet.org/ww/en/pub/insafe/safety_issues/faqs/social_networking.htm).

2.2.   Komunikačné sociálne siete zaznamenali rýchly rozmach (údajne 211 miliónov ľudí a približne tri štvrtiny užívateľov internetu, ich počet sa odhaduje na 282,7 miliónov, navštevuje pravidelne tieto online služby), pričom ich využívajú najmä mladí ľudia od 16 rokov, no pokiaľ ide o niektoré služby, miera pravidelného používania je nižšia. Komisia (1) odhaduje, že komunikačné sociálne siete priťahujú v Európe približne 40 miliónov pravidelných užívateľov, pričom je potrebné pripomenúť, že minulý rok sa miera používania týchto sietí zvýšila približne o 35 % a predpokladá sa, že do roku 2012 sa počet užívateľov viac než zdvojnásobí a dosiahne úroveň 107,4 miliónov.

2.3.   Nadnárodné značky sa tiež pripojili k novému fenoménu a propagujú na týchto stránkach, niekedy nelegálne, svoje výrobky a služby. Od prezidentskej kampane Baracka Obamu sa aj politické strany rozhodli využívať tieto nové služby, ako sa to preukázalo aj počas nedávnych volieb do Európskeho parlamentu. Do siete Facebook sa prihlásil samotný Vatikán (Pope2you.net).

2.4.   V stručnosti môžeme potvrdiť, že hlavnými charakteristickými črtami komunikačných sociálnych sietí je všeobecná bezplatnosť tejto služby, rýchly a prudký rast počtu užívateľov, ich prekvapujúca finančná hodnota, jednoduché používanie a sprístupnenie funkcií, ktoré umožňujú interakciu medzi užívateľmi tejto služby.

2.5.   Predkladané stanovisko sa zaoberá najnovšími iniciatívami Spoločenstva, ktoré boli prijaté na úrovni Spoločenstva, skúma existujúci právny rámec, vyzdvihuje príležitosti a riziká súvisiace s používaním komunikačných sociálnych sietí a predkladá odporúčania a návrhy na opatrenia, ktorých cieľom by bolo posilnenie bezpečnosti a dôvery užívateľov týchto prostriedkov komunikácie.

3.   Vplyv komunikačných sociálnych sietí a súvisiace riziká

3.1.   Služby komunikačných sociálnych sietí na internete predstavujú rozširujúci sa sociálny fenomén, ktorého technické aspekty sa neustále vyvíjajú a ktorý nepochybne mení spôsob, akým ľudia nadväzujú vzájomné kontakty a komunikujú prostredníctvom internetu.

3.2.   V súlade s analýzou com Score, a aby sme získali predstavu o rozmere tohto fenoménu, len služby sociálnej siete Facebook, šiestej najnavštevovanejšej internetovej stránky na svete, využíva približne 275 miliónov návštevníkov za mesiac. V Európe využilo vo februári 2009 služby siete Facebook okolo 100 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 4 minúty z každých 100 minút strávených online a viac ako 30 % celkového času stráveného na stránkach komunikačných sociálnych sietí v porovnaní s 12 % v minulom roku.

3.3.   Nemožno opomenúť pozitívne aspekty súvisiace s rozvojom komunikačných sociálnych sietí, ide najmä o ich prínos k:

(i)	zabezpečeniu a uplatňovaniu slobody prejavu v určitých sociálnych a politických súvislostiach;

(ii)	vytváraniu a spájaniu online komunít;

(iii)

(opätovnému) nadväzovaniu kontaktov s priateľmi a rodinnými príslušníkmi a možnosti vzájomnej komunikácie;

(iv)	predchádzaniu situáciám, ktoré ohrozujú neplnoleté deti a možnosti, aby tieto deti požiadali o pomoc prostredníctvom komunikačných sociálnych sietí;

(v)	propagácii tovarov a služieb a rastu elektronického obchodu.

3.4.   Berúc do úvahy vyššie spomenuté pozitívne aspekty však netreba zabúdať ani na riziká súvisiace s používaním komunikačných sociálnych sietí na nezákonné alebo škodlivé účely, najmä tie, ktoré ohrozujú zdravý vývoj detí (2). Ide okrem iného najmä o:

(i)	psychologické traumy spôsobené urážkami prostredníctvom týchto služieb;

(ii)	sexuálne obťažovanie detí a mladých ľudí;

(iii)

vystavovanie fotografií a videí nahých alebo polonahých dospievajúcich detí, vlastných detí alebo detí iných;

(iv)	explicitné oznamy o prostitúcii a eskortných službách;

(v)	opakované porušovanie súkromia a osobnej cti a dôstojnosti;

(vi)	útok na fyzické a mentálne zdravie užívateľov týchto sietí;

(vii)

vyzývanie k násiliu, rasizmu a xenofóbii;

(viii)

šírenie totalitných ideológií podobných fašizmu alebo obhajovanie nacizmu;

(ix)	samovraždy mladých ľudí, údajne v dôsledku zverejňovania určitých situácií intímneho charakteru prostredníctvom týchto sietí.

3.5.   Zároveň treba brať do úvahy najmodernejšie technológie súvisiace s komunikačnými sociálnymi sieťami, a to najmä aplikácie, ktoré umožňujú geografickú lokalizáciu užívateľov týchto sietí, aplikácie na rozpoznanie tváre, čo umožňuje priradiť užívateľa k jeho profilom v komunikačných sociálnych sieťach, ako aj nové možnosti pripojenia sa prostredníctvom najmodernejších mobilných telefónov.

3.6.   Tento druh sietí sa okrem iného veľmi ľahko využíva aj na šírenie vírusov, ako napríklad vírus, ktorý poškodil Twitter cez víkend 11. a 12. apríla 2009 a automaticky vygeneroval viac ako 100 000 správ, pričom zasiahol neurčený počet profilov.

3.7.   V rámci iniciatívy Fórum pre bezpečnejší internet 2008 (3) Komisia predložila na verejnú konzultáciu (4) dotazník, ktorý sa zaoberal problematikou komunikačných sociálnych sietí a zo získaných odpovedí (5) vyplýva, že cyberbullying (šikanovanie v online prostredí), zásah do súkromia a grooming (nadväzovanie kontaktov pod zámienkou sexuálneho zneužívania) boli označené za hlavné a najbežnejšie nástrahy, ktorým neplnoleté deti čelia pri používaní komunikačných sociálnych sietí.

3.8.   Pokiaľ ide o cyberbullying (6) sa 54 % európskych rodičov obáva možnosti, že by sa ich deti mohli stať obeťami takéhoto konania. Viac ako 80 % rodičov vo Francúzsku, Grécku a v Portugalsku znepokojuje myšlienka, že by sa ich deti mohli stať objektom šikanovania pri používaní internetu alebo mobilného telefónu. V niektorých krajinách so silnou tradíciou ochrany práv detí a ich vzdelávania, ako sú Dánsko, Švédsko a Fínsko, preukazujú rodičia väčšiu dôveru v bezpečnosť svojich detí pokiaľ ide o používanie internetu, pričom 69 % z nich nie je do tej miery znepokojených možnosťou, že by sa mohli stať obeťou cyberbullyingu.

3.9.   Zo záverov nedávneho prieskumu realizovaného na vzorke 2 000 mladých ľudí vo veku 11 až 18 rokov vyplynulo, že vo Veľkej Británii bol každý tretí mladý človek obeťou cyberbullyingu prostredníctvom komunikačných sociálnych sietí a textových správ SMS, pričom dievčatá boli štyrikrát viac vystavené riziku stať sa obeťou takéhoto zneužívania ako chlapci.

3.10.   Ochrana súkromia je jedným z ďalších hlavných problémov spojených s používaním komunikačných sociálnych sietí. Na 30. medzinárodnej konferencii komisárov pre ochranu údajov a súkromia, ktorá sa konala 15. až 17. októbra 2008 v Štrasburgu, bolo schválené uznesenie o ochrane súkromia v rámci služieb sociálnych sietí (7), ktorého odporúčania by mali byť špeciálne zohľadnené a brané do úvahy.

3.11.   Rovnako aj v dohode o samoregulácii pod názvom „Bezpečnejšie zásady využívania sociálnych sietí v EÚ“ uzavretej 10. februára 2009 (8) medzi prevádzkovateľmi najvýznamnejších komunikačných sociálnych sietí v Európe, ktorá má v súčasnosti 20 signatárov, boli jasne identifikované potenciálne riziká ohrozujúce mladistvých do 18 rokov, ktorí využívajú tieto stránky: obťažovanie (obťažovanie detí na internetových stránkach alebo prostredníctvom SMS), psychologická manipulácia (nadväzovanie priateľstva medzi dospelým a dieťaťom s úmyslom sexuálneho zneužívania) a rizikové správanie, ako nepovolené poskytovanie osobných údajov na nezákonné účely.

4.   Verejná diskusia za podpory EHSV

4.1.   Samotná povaha tohto spoločenského fenoménu a jeho rýchly rozvoj podnietili v rámci prípravy predkladaného stanoviska usporiadanie verejnej diskusie. Táto diskusia sa konala v priestoroch EHSV a zapojili sa do nej najreprezentatívnejšie subjekty zainteresované do prevádzky a využívania komunikačných sociálnych sietí, a to mimovládne organizácie a spotrebitelia, ako aj zástupcovia Rady, Komisie, siete ENISA, európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a predstavitelia zainteresovaných orgánov z jednotlivých štátov.

4.2.   Písomné odpovede na dotazník, ktorý bol predtým distribuovaný, jednotlivé vyjadrené názory a živá výmena postojov a návrhov (zhrnutie tejto diskusie je dostupné na internetovej stránke EHSV http://www.eesc.europa.eu/sections/ten/index_en.asp?id=7000tenen) rozhodujúcim a pozitívnym spôsobom prispeli k zneniu predkladaného stanoviska a poukázali na význam tohto typu podujatí založených na priamej konzultácii so zainteresovanými stranami občianskej spoločnosti pre formulovanie návrhov a odporúčaní politickým predstaviteľom, a v konkrétnom prípade komunikačných sociálnych sietí aj samotným prevádzkovateľom a užívateľom.

4.3.   Treba tiež vyzdvihnúť, že zástupcovia Komisie a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov sa v názoroch zhodli s väčšinou návrhov predložených v tomto stanovisku. Komisia už okrem toho dosiahla značný pokrok zameraný na lepšie vymedzenie niektorých cieľov a konkretizáciu ďalších cieľov v rámci prebiehajúcich a plánovaných iniciatív, na základe čoho možno v budúcnosti očakávať veľmi prínosnú inštitucionálnu spoluprácu.

5.   Potrebné opatrenia a očakávané výsledky

5.1.   EHSV uznáva a oceňuje prácu Komisie v oblasti ochrany detí pri používaní internetu, pričom opakuje postoj vyjadrený v stanovisku k návrhu ustanovujúcom viacročný program Spoločenstva na ochranu detí, ktoré používajú internet a iné komunikačné technológie (9), ktorý bol v tej dobe predmetom skúmania.

5.2.   Tiež oceňuje vhodné načasovanie a potvrdzuje užitočnosť spomínanej iniciatívy zameranej na samoreguláciu, v rámci ktorej vyzdvihuje súbor opatrení určených na minimalizáciu hlavných rizík.

5.3.   EHSV zdôrazňuje, že v rámci implementácie programu Bezpečnejší internet (2009 – 2013) je potrebné zintenzívniť dialóg so subjektmi zapojenými do komunikačných sociálnych sietí, najmä mladými ľuďmi, pričom treba podporiť ich zapojenie do diskusie a do navrhovania a realizácie riešení zameraných na dosiahnutie vyššej bezpečnosti pri používaní internetu.

5.4.   EHSV sa v tejto súvislosti nazdáva, že mladí ľudia by mali byť priamo zapojení do vytvárania prevádzkových modelov, do zmierňovania a riešenia problémov súvisiacich s komunikačnými sociálnymi sieťami, pretože pravdepodobne práve oni budú schopní čo najúčinnejšie a najrýchlejšie pochopiť vzniknuté problematické situácie.

5.5.   EHSV navrhuje, aby sa preskúmala aj možnosť vytvoriť medzinárodný alebo európsky študijný program pre odbornú prípravu poradcov a terapeutov, ktorí by sa špecializovali na online poradenstvo obetiam, najmä v prípade bullyingu a groomingu. EHSV navrhuje, aby boli do rámca programu Bezpečnejší internet začlenené iniciatívy v oblasti poradenstva vo všeobecnosti, a konkrétne v oblasti online poradenstva, a aby boli vytvorené preventívne programy zamerané na deti a dospievajúcu mládež.

5.6.   EHSV ďalej zdôrazňuje, že v rámci implementácie programu Bezpečnejší internet (2009 – 2013) je potrebné spustiť iniciatívy na podporu digitálnej gramotnosti, najmä bezpečného používania komunikačných sociálnych sietí, ktoré by neboli zamerané len na deti a dospievajúcu mládež, ale na obyvateľstvo vo všeobecnosti, najmä rodičov, ktorí sú zodpovední za výchovu, a starších ľudí.

5.7.   EHSV sa tiež nazdáva, že prevádzkovatelia komunikačných sociálnych sietí by mali uplatniť samoregulačné opatrenia, najmä v oblasti ochrany mladistvých, avšak za predpokladu, že bude zabezpečené nezávislé monitorovanie reálneho plnenia týchto opatrení, pričom minimálne štandardy ochrany by mohli byť stanovené formou zákona.

5.8.   EHSV podporuje vytvorenie systémov samoregulácie s cieľom koregulácie, či už na úrovni Spoločenstva alebo na národnej úrovni, v spolupráci s regulačnými orgánmi, aby bolo zabezpečené účinné plnenie uzavretých dohôd, predchádzanie zneužívaniu, uplatnenie sankcií za porušenie a potrestanie narušiteľov ich partnermi.

5.9.   EHSV prijíma a stotožňuje sa s väčšinou odporúčaní obsiahnutých v uznesení o ochrane súkromia v rámci sociálnych sietí, schválenom 17. októbra 2008 na 30. medzinárodnej konferencii komisárov pre ochranu údajov a súkromia (10), ako aj nedávne stanovisko pracovnej skupiny pre článok 29 o online sociálnych sieťach (11), pričom nabáda Komisiu, aby ich predložila prevádzkovateľom, ktorí by ich mali akceptovať a dodržiavať.

5.10.   EHSV sa ďalej nazdáva, že je potrebné vyvinúť dodatočné úsilie zamerané na zlepšenie informovanosti a rozšírenie vzdelávania už v prvých rokoch školskej dochádzky, a to s cieľom lepšie predchádzať rizikám a zlepšiť používanie týchto stránok na nadväzovanie kontaktov. Na tento účel by mali byť na úrovni Spoločenstva a v jednotlivých členských štátoch spustené informačné kampane. V tejto súvislosti a ako doplnenie iniciatív, ktoré majú byť vytvorené v rámci programu Bezpečnejší internet, by bola veľmi užitočná príručka „eYouGuide“ špecificky orientovaná na užívateľov komunikačných sociálnych sietí. Išlo by o určitý druh portálu o právach užívateľov služieb komunikačných sociálnych sietí, ktorý by poskytoval možnosť oznámiť zneužívanie a riešiť konflikty na celoeurópskej úrovni. Bolo by to teda jednotné miesto, na ktorom by bolo možné „riadiť“ práva užívateľov, posúdiť koordináciu Spoločenstva, diskutovať o spôsoboch zásahu a politikách a zhodnotiť spoluprácu medzi národnými orgánmi.

5.11.   EHSV sa tiež nazdáva, že výskumné a rozvojové programy na úrovni jednotlivých štátov a Spoločenstva, ako aj samotní prevádzkovatelia, by mali investovať do rozvoja a zdokonalenia technických nástrojov na filtrovanie a blokovanie prístupových práv, ktoré by umožnili rodinám opatrné, no dôsledné uplatňovanie zásady obozretnosti.

5.12.   EHSV si uvedomuje povahu tohto fenoménu a jeho vyvíjajúci sa a dynamický charakter, a uvítal by, keby Komisia v zelenej knihe, ktorá by zohľadnila výsledky verejnej konzultácie zrealizovanej v júli 2008, definovala hlavné smery budúceho rozvoja a zanalyzovala by ich dosah, pričom by viedla rozsiahlu diskusiu s rôznymi podnikmi, odborníkmi, výskumníkmi a zainteresovanými organizáciami a združeniami občianskej spoločnosti.

5.13.   V tejto súvislosti si kladie otázku, či by nebolo dobré zvážiť možnosť vytvorenia právneho rámca zhodného pre celú EÚ na základe lepšej spolupráce a koordinácie politík na národnej úrovni. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje aspekt zmluvných podmienok registrácie do sietí, v ktorých sa pravidelne vyskytujú nekalé podmienky, najmä pokiaľ ide o právne predpisy vzťahujúce sa na takýto prípad a o príslušný orgán.

Vzhľadom na to, že ide v zásade o medzinárodný fenomén a hlavné služby komunikačných sociálnych sietí podliehajú jurisdikcii štátov mimo EÚ, EHSV považuje za nevyhnutné účinne podporovať tieto opatrenia:

5.14.1.   Definovanie zásad a pravidiel poskytovania služieb komunikačných sociálnych sietí, najmä služieb určených pre neplnoleté deti, a to v medzinárodnom meradle.

5.14.2.   Inštitucionalizácia mechanizmov dohľadu nad plnením týchto pravidiel, ktorý by mal mať vzhľadom na povahu služieb bezpodmienečne cezhraničný rozsah.

5.14.3.   Posilnenie a usmernenie spolupráce medzi Európskou úniou a tretími krajinami, v Európe i mimo nej, pri identifikácii rizík a problémov súvisiacich s používaním komunikačných sociálnych sietí, pri hľadaní účinnejších riešení s cieľom čeliť takýmto situáciám a, za predpokladu, že to medzinárodný právny rámec umožní, pri účinnom predchádzaní situáciám, pri ktorých dochádza k poškodeniu práv občanov a spotrebiteľov, a to na politickej aj prevádzkovej úrovni.

5.15.   EHSV tiež zdôrazňuje potrebu účinnej medzinárodnej spolupráce a koordinácie medzi jednotlivými zainteresovanými stranami s cieľom maximalizovať účinok opatrení potrebných na posilnenie bezpečnosti pri používaní internetu (12). Vyžaduje si to medzinárodný prístup, na základe ktorého je možné lepšie zaručiť šírenie a výmenu poznatkov, koordináciu pri tvorbe a uplatňovaní právnych predpisov a získanie potrebného financovania na implementáciu nevyhnutných opatrení, a to v rámci EÚ aj mimo nej.

5.16.   EHSV ďalej zdôrazňuje potrebu, aby členské štáty ratifikovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite a o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (13), pretože to predstavuje významný krok k tomu, aby Európska únia mohla pôsobiť na medzinárodnej scéne ako súdržný blok.

5.17.   EHSV na záver uvažuje, či by nebolo dobré zároveň so spomínanými iniciatívami zvážiť možnosť rozšírenia a zlúčenia právomocí, ktoré sú v súčasnosti rozdelené medzi viaceré organizácie, s cieľom vytvoriť inštitút Ombudsmana na úrovni Spoločenstva pre všetky otázky súvisiace s audiovizuálnou oblasťou – súkromie, ochrana údajov, ľudská dôstojnosť, právo na odpoveď, sloboda prejavu – do ktorej sú zahrnuté aj komunikačné sociálne siete, podobne ako, v zmysle komparatívneho práva, v kanadskom modeli „Privacy Commissioner“ (komisár pre ochranu osobných údajov). Nedávno sa do správ dostal zásah kanadskej komisárky, ktorá v rámci svojich rozsiahlych právomocí zakročila proti sieti Facebook pre údajné neoprávnené uchovávanie osobných údajov (14).

---

(1)  IP/09/232 Brusel, 10. februára 2009.

(2)  V tejto súvislosti pozri najmä správu ENISA (European Network and Information Security Agency) „Security Issues and Reccomendations for Online Social network“, na stránke: www.enisa.europa.eu/doc/pdf/deliverables/enisa_pp_social_networks.pdf.

(3)  http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf.

(4)  http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf.

(5)  http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/i2010/docs/esignatures/e_signatures_standardisation.pdf.

(6)  Flash Eurobarometer survey 2008: Towards a Safer Use of the Internet for children in the EU – a parents' perspective, http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_248_en.pdf.

(7)  Resolution on Privacy Protection in Social Network Services, http://www.privacyconference2008.org./adopted_resolutions/STRASBOURG2008/resolution_social_networks_en.pdf.

(8)  „Safer Social Networking principles for the EU“ dostupný na stránke: http://ec.europa.eu/information_society/activities/social_networking/eu_action/selfreg/index_en.htm#self_decl.

(9)  Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 61.

(10)  Odporúčania sú dostupné na internetovej stránke: http://www.privacyconference2008.org/adopted_resolutions/STRASBOURG2008/resolution_social_networks_en.pdf.

(11)  Stanovisko (2009) o on-line komunikačných sociálnych sieťach, schválené 12. júna 2009.

(12)  Tento názor obhajoval János Tóth, predseda odbornej sekcie TEN EHSV v prezentácii „Public Presentation on Protecting children using the internet“ (Verejná prezentácia o ochrane detí, ktoré používajú internet) 5. mája 2009 (informácia dostupná na adrese http://www.eesc.europa.eu/sections/ten/index_en.asp?id=4300003tenen).

(13)  http://conventions.coe.int/Treaty/Commun/QueVoulezVous.asp?NT=185&CL=ENG.

(14)  Pozri Office of the Privacy Commissioner of Canada (OPC) (Úrad komisára pre ochranu osobných údajov Kanady) http://www.priv.gc.ca/aboutUs/mm_e.cfm#contenttop, a nedávny zásah proti sieti Facebook: http://www.priv.gc.ca/media/nr/-c/2009/nr-c_090716_e.cfm.

---