17.11.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 277/117

---

Stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Ratingové agentúry“

[KOM(2008) 704 v konečnom znení – 2008/0217 (COD)]

(2009/C 277/25)

Spravodajca: pán Peter MORGAN

Rada sa 1. decembra 2008 rozhodla podľa článku 95 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva prekonzultovať s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom

„Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach“

KOM(2008) 704 v konečnom znení – 2008/0217 (COD).

Odborná sekcia pre hospodársku a menovú úniu, hospodársku a sociálnu súdržnosť poverená vypracovaním návrhu stanoviska výboru v danej veci, prijala svoje stanovisko 1. apríla 2009. Spravodajcom bol pán MORGAN.

Európsky hospodársky a sociálny výbor prijal na svojom 453. plenárnom zasadnutí 13. a 14. mája 2009 (schôdza z 13. mája 2009) 157 hlasmi za, pričom 4 členovia hlasovali proti a 5 sa hlasovania zdržali, nasledujúce stanovisko:

1.   Závery a odporúčania

1.1.   Toto stanovisko bolo vypracované v kontexte najhoršej hospodárskej krízy v mierovom období za posledných osemdesiat rokov. Kríza vážnym spôsobom poškodzuje záujmy zamestnávateľov, zamestnancov a všetkých ostatných skupín, ktoré zastupuje EHSV, ako aj občianskej spoločnosti vo všeobecnosti. Podniky bankrotujú, miera zamestnanosti klesá, zabavujú sa domy, na ktoré bola poskytnutá hypotéka, dôchodky sú ohrozené, šíria sa občianske nepokoje a vlády padajú. Základnou príčinou tejto krízy bolo konanie neregulovaných ratingových agentúr. Úloha ratingových agentúr je kľúčová pre fungovanie finančného systému a preto ich činnosť musí podliehať dohľadu. Samoregulácia jednoznačne zlyhala a konanie ratingového odvetvia bolo nehanebné. EHSV plne podporuje plán regulácie a registrovania ratingových agentúr.

1.2.   Z historických príčin je činnosť ratingových agentúr globálnym oligopolom, ktorý zahŕňa tri hlavné ratingové agentúry známe ako Fitch, Moody’s a S&P. Hoci sa ich hlavné sídlo nachádza v USA, sú tiež hlavnými poskytovateľmi ratingových služieb v Európskej únii. Ratingové agentúry sú od roku 2007 registrované Komisiou pre cenné papiere a burzu v USA. Registrácia, samozrejme, predchádza regulácii.

1.3.   Začiatkom roka 2007 sa miera neuhradených platieb a nútených exekúcií pre nezaplatený hypotekárny dlh v prípade rizikových hypotekárnych pôžičiek v USA výrazne zvýšila a spôsobila nepokoj na trhoch cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi určenými a financovanie bývania (RMBS – residential mortgage-backed securities) a na trhoch zabezpečených dlhových obligácií (CDO – collateralised debt obligations), spojených s takýmito cennými papiermi. Keďže výkonnosť týchto cenných papierov sa naďalej zhoršovala, tri ratingové agentúry, ktoré boli najaktívnejšie v udeľovaní ratingu pre tieto nástroje, znížili značné množstvo zo svojich ratingov. Konanie ratingových agentúr pri udeľovaní ratingu týmto štruktúrovaným finančným produktom vyvolalo pochybnosti o presnosti ich úverových ratingov vo všeobecnosti, ako aj o objektívnosti ratingového procesu ako celku.

1.4.   V roku 2006 Európska komisia začala uplatňovať svoj regulačný prístup k ratingovým agentúram a uviedla, že bude veľmi pozorne sledovať vývoj v tejto oblasti. Ministri financií EÚ sa v októbri 2007 dohodli na záveroch o kríze, ktoré obsahovali návrh na posúdenie úlohy ratingových agentúr a riešenie prípadných nedostatkov. Po rozsiahlej konzultácii a po zohľadnení aktivít v ostatných krajinách Komisia predložila tento návrh nariadenia.

1.5.   Návrh má štyri všeobecné ciele:

—	po prvé, zabezpečiť, aby sa ratingové agentúry pri ratingovom procese vyhýbali konfliktom záujmov, alebo ich aspoň vhodne riešili,

—	po druhé, zlepšiť kvalitu metodík, ktoré ratingové agentúry používajú, a kvalitu ich ratingov,

—	po tretie, zvýšiť transparentnosť stanovením povinnosti pre ratingové agentúry zverejňovať údaje,

—	po štvrté, zabezpečiť účinnú registráciu a sieť dohľadu, aby sa predišlo regulačnej arbitráži medzi oblasťami právomoci EÚ.

1.6.   Po zverejnení regulačných návrhov Komisie, vydala svoju správu skupina Larosière. Pokiaľ ide o ratingové agentúry, podala tieto odporúčania:

—	v rámci EÚ by mal byť registráciou a dohľadom nad ratingovými agentúrami poverený posilnený Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR),

—	mala by sa dôkladne preskúmať model podnikania ratingových agentúr, ich financovanie a možnosť oddeliť rating od poradenských činností,

—	používanie ratingov vo finančných nariadeniach by sa malo postupom času výrazne znížiť,

—	rating pre štruktúrované produkty by sa mal zmeniť zavedením jednoznačných kódov pre takéto produkty.

Týmto odporúčaniam sa podrobnejšie venujú príslušné časti stanoviska.

Skupina okrem toho poznamenala, že je veľmi dôležité, aby tieto regulačné zmeny sprevádzala zvýšená náležitá pozornosť a posúdenie zo strany investorov a zlepšenie dohľadu. EHSV dôrazne podporuje tieto pripomienky.

1.7.   Výbor COREPER takisto posúdil návrhy právnych predpisov Komisie. EHSV podporuje návrh na schválenie ratingov stanovených v tretích krajinách.

1.8.   EHSV vo všeobecnosti podporuje návrhy Komisie. Ratingové agentúry zohrali rozhodujúcu úlohu pri rozvoji a budovaní dôveryhodnosti štruktúrovaných produktov, ktoré sa ukázali byť škodlivé a ktoré zničili aktíva v hodnote stoviek miliárd dolárov. Ustanovenia navrhovaného nariadenia sú základným minimom nevyhnutným za takýchto okolností. EHSV sa okrem toho domnieva, že tieto pravidlá nebudú pre zodpovedne riadené ratingové agentúry predstavovať neprimeranú záťaž.

1.9.   Ratingové agentúry majú privilegované postavenie v odvetví finančných služieb, pretože regulované subjekty v tomto odvetví musia mať cenné papiere s investičným ratingom. Na oboch stranách Atlantického oceánu sa orgány rozhodli uznať veľmi málo ratingových agentúr na regulačné účely. EHSV nabáda Komisiu, aby využila nový registračný postup a umožnila novým ratingovým agentúram vstup na trh, a to najmä tým, že bude podporovať vytvorenie nezávislej európskej agentúry, a zároveň upravila finančné nariadenie tak, aby na regulačné účely uznávalo ratingy ktorejkoľvek ratingovej agentúry registrovanej v EÚ. Pre nové ratingové agentúry nebude jednoduché etablovať sa na trhu a získať dôveryhodnosť. Napriek tomu vzostup agentúry Fitch za posledné desaťročie, financovanej holdingovou spoločnosťou French, ukazuje, že je to možné.

1.10.   Nariadenie o finančných službách bolo hlavnou hybnou silou vytvorenia oligopolu ratingových agentúr, a to vzhľadom na dôveru v ratingy, pokiaľ ide o kapitálové rezervy. EHSV vyzýva zákonodarcov EÚ, aby neprimerane nedôverovali ratingom, najmä v súvislosti s poslednými skúsenosťami, keď sa niektoré ratingy ukázali ako bezcenné. Je to v súlade s odporúčaniami skupiny Larosière, že používanie ratingov na finančnú reguláciu by sa malo postupne výrazne znížiť.

1.11.   V tejto súvislosti EHSV tiež vyzýva Komisiu, aby vyriešila otázku vyhlásení ratingových agentúr o odmietnutí zodpovednosti. Vyhlásenia robia ratingy do istej miery bezcennými, a preto ratingy nie sú uspokojivým základom na stanovenie regulačného kapitálu. Treba zabezpečiť, aby ratingové agentúry boli zodpovedné za svoje ratingy. Objektívne chyby možno tolerovať, ale zanedbanie náležitej pozornosti nie.

1.12.   EHSV podporuje návrh, aby ratingové agentúry boli právnickou osobou so sídlom v Spoločenstve a aby domovský členský štát zohrával úlohu regulátora. Komisia predložila svoje argumenty, ktoré boli zamerané proti presunutiu regulácie a dohľadu na centralizovaný orgán. Hoci je to v protiklade s návrhom skupiny Larosière, EHSV a priori nezavrhuje myšlienku vytvoriť nový dozorný orgán na úrovni EÚ, ak sa ukáže, že opatrenia v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi sú nepostačujúce.

1.13.   EHSV s potešením konštatuje, že navrhované nariadenie obsahuje účinné nástroje. Medzi opatrenia dohľadu, ktoré môžu príslušné orgány použiť, patrí odobratie registrácie a postúpenie záležitosti na trestné stíhanie. V prípadoch hrubého profesionálneho pochybenia a nedostatku náležitej pozornosti sa musia uplatňovať postihy, ktoré musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Musia sa uplatňovať jednotne vo všetkých členských štátoch. EHSV sa domnieva, že túto problematiku by mal koordinovať Výbor európskych regulátorov cenných papierov (CESR).

1.14.   Z organizačného hľadiska existuje značná závislosť od úlohy nestranných nevýkonných riaditeľov. EHSV sa domnieva, že by malo byť povinné, aby všetky vymenovania nevýkonných riaditeľov najprv schválil príslušný orgán. Takéto schválenie je v rámci navrhovaného systému nevyhnutné.

1.15.   EHSV žiada príslušné orgány členského štátu, aby ako súčasť ich organizačného dohľadu pozorne sledovali prepojenie medzi ratingovými činnosťami a očakávaniami akcionárov. Model podnikania ratingovej agentúry nemožno jednoducho prispôsobiť étosu verejnej spoločnosti. Osobitná pozornosť by sa mala venovať štruktúre výkonnostných bonusov. Skupina Larosière vyjadrila rovnakú obavu a požiadala o ďalšie preskúmanie modelu podnikania ratingovej agentúry. EHSV túto skutočnosť podporuje.

1.16.   EHSV víta ustanovenia článku 7. Uverejnením metodík sa objasní, či sa ratingy stanovili pomocou rôznych skratiek alebo vynechaním určitých skutočností. Ratingová agentúra je okrem toho v súčasnosti povinná kontrolovať svoje informačné zdroje a zabezpečiť, aby boli dostatočne spoľahlivé na stanovenie ratingu. Takisto je dôležité podotknúť, že ak by pravidlá o zmene metodík a predpokladov boli účinné už v minulosti, chybné ratingy RMBS by vyšli najavo už dávno pred rokom 2007.

1.17.   Pokiaľ ide o zverejňovanie informácií, EHSV osobitne teší, že EÚ pôjde ďalej ako USA, čo sa týka štruktúrovaných produktov so žiadosťou, aby potenciálni investori boli akýmkoľvek spôsobom informovaní o negatívnych stránkach týchto produktov. Skupina Larosière navrhla, aby sa používal osobitný systém označovania. Túto možnosť by EHSV uprednostnil.

1.18.   Námietky voči osobitnému súboru ratingových symbolov pre štruktúrované produkty sa zameriavajú na pravdepodobnosť, že po masívnych zníženiach ratingu, ku ktorým došlo, by sa dlhopisy s týmto odlišným označením mohli považovať za investície nižšieho stupňa. Podľa EHSV by to nebolo zlé, kým sa neobnoví povesť ratingu takýchto dlhopisov.

1.19.   Rôzne všeobecné zverejňovanie informácií na regulačné, ako aj trhové účely je v poriadku, až na dve námietky. EHSV by bol rád, keby ustanovenie v nariadení EÚ týkajúce sa polročného zverejňovania informácií o štandardných úrovniach bolo konkrétnejšie a aby CESR preskúmal pravidlo o zverejňovaní klientov, ktorí tvoria viac ako 5 % obratu agentúry.

1.20.   Na oboch stranách Atlantického oceánu boli vyjadrené obavy týkajúce sa možnosti, že regulačné režimy USA a EÚ by mohli obsahovať protichodné pravidlá. Padol dokonca návrh vytvoriť jednotný globálny režim. EHSV súhlasí s navrhovaným režimom EÚ, ktorý by nemal byť v konflikte s režimom USA. V prípade, že podniky musia v rôznych režimoch dodržať rôzne normy sa zvyčajne stanovia politiky zamerané na „najvyšší spoločný faktor“. Neexistuje dôvod, prečo by sa v tomto prípade nemal uplatniť takýto prístup.

2.   Úvod

2.1.   Cenný papier krytý hypotekárnym úverom určeným na financovanie bývania (RMBS) vydáva organizátor, zvyčajne investičná banka, ktorá zhromažďuje portfólio hypotekárnych pôžičiek – vo všeobecnosti tisíce rôznych pôžičiek – a vytvára tak správcovský fond. Fond vydá cenné papiere zaručené týmto portfóliom pôžičiek. Príjmy z predaja cenných papierov potom využíva na rozšírenie portfólia pôžičiek. Súhrnné mesačné splátky úrokov a istín z jednotlivých hypotekárnych pôžičiek sa používajú na vyplatenie mesačného úroku a istiny investorom do RMBS. Na transformáciu týchto balíkov pochybných rizikových pôžičiek na produkty s ratingom AAA sa používajú tri hlavné prostriedky: i) RMBS je rozdelený do tranží s rôznou mierou rizika a výnosu, ii) nadmerné zabezpečenie, takže hodnota portfólia hypoték presahuje hodnotu RMBS, iii) prebytková marža, takže úrokové sadzby hypotekárnych úverov portfólia presahujú sumu splatných úrokov RMBS. Okrem toho panoval predpoklad, že ceny nehnuteľností budú naďalej rásť.

2.2.   Zabezpečené dlhové obligácie (CDO) sú koncepčne podobné, až na to, že využívajú dlhové cenné papiere, nie hypotéky. Využívanie RMBS v portfóliu na zaistenie CDO zo 43,3 % v roku 2003 na 71,3 % v roku 2006, čím sa efektívne na vrchu prvého domčeka z karát vytvoril druhý. Komisia pre cenné papiere a burzu v USA našla interný e-mail ratingovej agentúry, ktorý hovoril o trhu CDO ako o „monštre“. „Dúfajme, že kým sa tento domček z karát zrúti, budeme všetci bohatí a na dôchodku.“

2.3.   Kľúčovým krokom na vytvorenie a konečný predaj rizikových RMBS alebo CDO je stanovenie ratingu pre každú tranžu vydanú správcovským fondom. V auguste 2007 Komisia pre cenné papiere a burzu začala vyšetrovať podiel ratingových agentúr na turbulencii na finančnom trhu. Vyšetrovanie sa zameriavalo na spôsob, akým ratingové agentúry ohodnotili RMBS a CDO. Preskúmané boli predovšetkým tieto oblasti:

a)	ratingové stratégie, postupy a praktiky vrátane modelov, metodík, predpokladov, kritérií a protokolov,

b)	primeranosť zverejňovania uvedených informácií,

c)	otázka, či ratingové agentúry skutočne dodržiavali svoje vlastné postupy,

d)	účinnosť postupov v oblasti konfliktu záujmov,

e)	otázka, či ratingy neboli neprimerane ovplyvnené konfliktami záujmov.

2.4.   Boli zistené tieto skutočnosti:

a)	od roku 2002 sa podstatne zvýšil počet a komplexnosť RMBS a CDO. Niektoré ratingové agentúry nedokázali zvládnuť ich nárast, najmä CDO, s následným negatívnym dosahom na úplnosť ratingového procesu;

b)	dôležité aspekty ratingového procesu, ako sú ratingové kritériá, neboli vždy zverejnené; nesystémové úpravy sa uskutočnili bez zdokumentovaného odôvodnenia;

c)	žiadna z agentúr nedokumentovala postupy stanovovania ratingu RMBS a CDO, ani nedisponovala konkrétnymi stratégiami a postupmi na identifikáciu alebo riešenie chýb vo svojich modeloch alebo metodikách;

d)	ratingové agentúry začali zavádzať nové praktiky na preskúmanie ratingových informácií, ktoré im poskytli emitenti, avšak predtým ratingové agentúry neboli povinné overovať informácie v portfóliách RMBS, a ani nenaliehali, aby emitenti pristupovali k portfóliám a náležitou pozornosťou;

e)	ratingové agentúry nie vždy dokumentovali významné kroky v ratingovom procese – vrátane odôvodnení pre odchýlky od svojich modelov a pre kroky a rozhodnutia ratingového výboru – a nie vždy dokumentovali prítomnosť významných účastníkov v ratingových výboroch;

f)

zdá sa, že procesy dohľadu nad prebiehajúcimi ratingmi zo strany ratingových agentúr boli menej dôkladné ako procesy použité pri počiatočných ratingoch; nedostatok zdrojov mal vplyv na včasnosť dohľadu a dohľad, ktorý bol vykonaný, bol nedostatočne zdokumentovaný a takisto nebol k dispozícii dostatok písomne stanovených postupov;

g)	boli zistené problémy v oblasti zaobchádzania s konfliktami záujmov a ich vplyvu na ratingový proces. Kľúčovým účastníckom na ratingovom procese bolo umožnené zúčastniť sa na diskusiách o honorároch;

h)	procesy vnútorného auditu sa značne líšili; len jedna z troch agentúr mala primerané postupy na kontrolu dodržiavania predpisov.

2.5.   V modeli podnikania tohto odvetvia existuje základný konflikt, pretože emitent dlhových cenných papierov platí za rating, avšak v prípade štruktúrovaných produktov sa to ešte zhoršuje, pretože i) organizátor navrhuje obchod, takže existuje flexibilita v spôsobe jeho štruktúrovania na optimalizáciu ratingov a organizátor si tiež môže zvoliť ratingovú agentúru, ktorá tomuto produktu poskytne priaznivý rating a ii) existuje vysoká koncentrácia organizátorov.

2.6.   Zo 642 vybraných dohôd o vypracovaní ratingu pre RMBS sa viac ako 80 % uskutočnilo prostredníctvom 12 organizátorov; z 368 dohôd o CDO zodpovedalo 11 organizátorov za 80 %; 12 z najväčších 13 ručiteľov RMBS bolo takisto 12 najväčšími ručiteľmi CDO. Zdá sa, že kombinácia vplyvu organizátorov pri určovaní výberu ratingovej agentúry a vysoká koncentrácia organizátorov s takýmto vplyvom prehĺbila konflikt záujmov spojený s kompenzačným modelom „emitent platí“.

2.7.   Komisia pre cenné papiere a burzu USA uverejnila svoje zistenia v júli 2008 po tom, ako otvorila konzultáciu o návrhoch regulácie. Nové nariadenia boli uverejnené v USA dňa 3. decembra 2008. Komisia EÚ uverejnila 12. novembra 2008 svoj návrh nariadenia (KOM(2008) 704 v konečnom znení), na ktoré sa vzťahuje toto stanovisko.

2.8.   Vyšetrovanie sa neobmedzovalo na regulačné orgány. Denník Financial Times uverejnil 18. októbra 2008 informácie o úlohe agentúry Moody’s v hypotekárnej kríze, ktoré táto agentúra nevyvrátila. Niektoré informácie obsiahnuté v článku sú uvedené v odsekoch 2.9 až 2.12.

2.9.   Agentúra Moody’s začala verejne upisovať akcie v roku 2000. Po upísaní došlo k prudkej zmene. Agentúra sa náhle začala zameriavať na zisk. Manažment získal akcie a celé ťažisko sa posunulo. Agentúra Moody’s oznámila najvyššie ziskové rozpätie zo všetkých spoločností v indexe S&P 500. Túto pozíciu si udržala počas 5 nasledujúcich rokov. Počas prvých štyroch rokoch obchodovania vzrástli jej podiely o 500 % v čase, keď zvyšok trhu zažíval pokles. Zisky agentúry Moody’s vrástli počas desaťročia o 900 %.

2.10.   V prvých dňoch milénia bolo takmer nemožné, aby CDO získali trojnásobný rating A od agentúry Moody’s, ak záruku tvorili výhradne hypotéky. Agentúra si dlhodobo viedla prehľad o „rozmanitosti“, čo cenným papierom s homogénnym zaistením bránilo získať najvyšší rating. Výsledkom bolo to, že agentúra Moody’s stratila podiel na trhu, pretože dvaja konkurenti neuplatňovali takéto pravidlo obozretnosti. Agentúry Moody’s zrušila toto pravidlo v roku 2004 a jej podiel na trhu následne prudko vzrástol.

2.11.   V roku 2006 agentúra Moody’s začala hodnotiť úverové deriváty typu CPDO (constant proportion debt obligations). Rating bol v tomto prípade AAA. Agentúra Fitch, ktorá nebola požiadaná o rating žiadnych úverových derivátov typu CPDO uviedla, že jej modely týmto dlhopisom len zriedka udeľujú vyšší stupeň ako stupeň špekulatívnosti. Úverové deriváty typu CPDO boli údajne najlukratívnejším nástrojom s akým agentúra Moody’s kedy pracovala. Začiatkom roka 2007 sa v počítačovom kóde pre simuláciu výkonu CPDO zistila chyba. Ukázalo sa, že produkt bol precenený až o štyri stupne. Táto chyba nebola oznámená investorom ani klientom. Kód sa upravil tak, aby znovu vykazoval rating AAA. Po tom, ako denník Financial Times odhalil túto chybu, sa začalo vnútorné disciplinárne konanie.

2.12.   Uprostred roka 2007 bol pokles cien nehnuteľností v USA v plnom prúde. Agentúra Moody’s si uvedomila, že jej modely boli nevhodné. V auguste 2007 začala znižovať rating cenných papierov krytých hypotekárnymi úvermi a začal sa nepokoj na trhoch. V posledných mesiacoch roka agentúra Moody’s znížila rating väčšiemu počtu dlhopisov ako za posledných 19 rokov dohromady. Agentúra Moody’s tvrdí, že nebolo možné predvídať začiatok úverovej krízy, Moody’s však od roku 2002 neaktualizovala svoje základné štatistické predpoklady týkajúce sa hypotekárneho trhu v USA. Zamestnanci agentúry túto otázku prediskutovali v roku 2006, na vykonanie potrebného preskúmania a prehodnotenia však neboli dostupné zdroje.

2.13.   Z konkrétnych dôkazov Komisie pre cenné papiere a burzu a neoficiálneho dôkazu denníka Financial Times vyplýva, že sú potrebné mnohé zmeny, ak majú ratingové agentúry plniť svoju úlohu a dosiahnuť úroveň, ktorá sa od nich očakáva.

3.   Podstata navrhovaného nariadenia

Rámec registrácie a dohľadu

3.1.   V článku 2 sa uvádza, že nariadenie sa vzťahuje na úverové ratingy používané na regulačné účely, zatiaľ čo v článku 4 sa uvádza, že finančné inštitúcie môžu na regulačné účely používať len úverové ratingy vydané ratingovými agentúrami zriadenými v Spoločenstve a zaregistrovanými v súlade s týmto nariadením.

3.2.   V článku 12 sa uvádza, že ratingová agentúra môže požiadať o registráciu, aby sa jej úverové ratingy mohli použiť na regulačné účely za predpokladu, že ide o právnickú osobu ustanovenú v Spoločenstve. Príslušný orgán domovského členského štátu zaregistruje ratingovú agentúru, ak splní podmienky stanovené v nariadení. Registrácia bude platná v rámci celého Spoločenstva.

3.3.   Žiadosť o registráciu sa musí predložiť CESR (Výboru európskych regulátorov cenných papierov), ktorý ju predloží príslušnému domovskému členskému štátu/štátom (článok 13), kde sa preskúma (článok 14) a potom ju domovský členský štát po konzultácii s CESR (článok 15) zaregistruje alebo zamietne. V nariadení sú uvedené ustanovenia o odobratí registrácie, ak ratingová agentúra nesplní podmienky (článok 17). Ratingové agentúry musia podať žiadosť o registráciu do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia (článok 35).

3.4.   V článku 20 sa opisujú právomoci príslušných orgánov. Tieto orgány nemôžu zasahovať do obsahu úverových ratingov. Môžu však:

—	mať prístup k akémukoľvek dokumentu v akejkoľvek forme a dostať alebo si urobiť jeho kópiu,

—	požiadať o informácie akúkoľvek osobu, alebo v prípade potreby predvolať a vypočuť osobu s cieľom získať informácie,

—	vykonávať ohlásené alebo neohlásené kontroly na mieste,

—	požadovať záznamy telefonickej a dátovej prevádzky.

3.5.   V článku 21 sú načrtnuté opatrenia dohľadu dostupné príslušným orgánom. Zahŕňajú odobratie registrácie, dočasný zákaz vydávania ratingov, pozastavenie používania ratingov ratingových agentúr, verejné oznámenie o porušení nariadenia a postúpenie záležitosti na trestné stíhanie.

3.6.   V článkoch 22 až 28 sa opisujú ustanovenia pre spoluprácu medzi príslušnými orgánmi, aby registrácia a dohľad boli účinné na celom vnútornom trhu. Články 29 a 30 obsahujú ustanovenia pre spoluprácu s tretími krajinami.

3.7.   V článku 31 sa hovorí o postihoch, ktoré uplatňujú príslušné orgány. Uvádza sa v ňom, že postihy sa vzťahujú minimálne na prípady hrubého profesionálneho pochybenia a nedostatku náležitej pozornosti. Takéto postihy musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

Nestrannosť a vyhýbanie sa konfliktu záujmov

3.8.   V článku 5.1 sa uvádza, že ratingová agentúra zabezpečuje, aby vydávanie úverových ratingov neovplyvňoval žiadny existujúci alebo potenciálny konflikt záujmov. V oddieloch A (organizačné požiadavky) a B (prevádzkové požiadavky) prílohy 1 nariadenia sa stanovujú dôkladné systémy kontroly a protiváh.

3.9.   Z organizačného hľadiska nesie zodpovednosť predstavenstvo alebo dozorná rada. Vyšší manažment musí mať dobrú povesť. Musí mať najmenej troch nevýkonných riaditeľov, ktorí by boli nestranní. Ich odmeňovanie nie je viazané na výsledky podnikania ratingovej agentúry. Ich funkčné obdobie musí byť pevne stanovené a nie dlhšie ako päť rokov. Vymenovanie nie je obnoviteľné a počas ich funkčného obdobia môžu byť zbavení funkcie iba za určitých podmienok. Všetci členovia rady musia mať náležité skúsenosti a najmenej jeden nestranný nevýkonný riaditeľ musí mať hlboké poznatky o trhoch štruktúrovaných cenných papierov.

3.10.   Nestranní nevýkonní riaditelia musia byť konkrétne zodpovední za dohľad nad ratingovou stratégiou a postupmi udeľovania ratingov, ako aj za predchádzanie konfliktu záujmov. Stratégie a postupy musia byť v súlade s nariadením. Nestranní nevýkonní riaditelia musia k tejto záležitosti pravidelne predkladať stanoviská rade a príslušnému orgánu, kedykoľvek o to požiadajú. Aby nestranní nevýkonní riaditelia mohli účinne pracovať, musia ratingové systémy byť riadne stanovené a podporované vnútornými kontrolami, pričom musia podliehať nezávislému preskúmaniu.

3.11.   Z prevádzkového hľadiska ratingová agentúra určuje a odstraňuje, resp. podľa potreby rieši a zverejňuje všetky skutočné alebo potenciálne konflikty záujmov. Objasňujú sa osobné konflikty záujmov, ako aj konflikty na podnikovej úrovni. Napríklad, ratingová agentúra neposkytuje konzultačné alebo poradenské služby hodnotenému subjektu ani žiadnej spriaznenej tretej strane o podnikovej alebo právnej štruktúre, aktívach alebo pasívach hodnoteného subjektu alebo akýchkoľvek spriaznených tretích strán. Podobným spôsobom ratingová agentúra zabezpečí, aby analytici nerobili návrhy ani nevydávali odporúčanie, či už formálne alebo neformálne, pokiaľ ide o konštrukciu štruktúrovaných finančných nástrojov, na ktoré má ratingová agentúra vydať rating.

3.12.   Ratingová agentúra vedie evidenciu a záznamy z auditov všetkých svojich činností vrátane obchodných a technických rokovaní s hodnotenými subjektmi. Takéto záznamy by sa mali uchovávať a na požiadanie sprístupniť príslušnému orgánu.

Zamestnanci

3.13.   V článku 6 sa stanovuje, aby zamestnanci zapojení do ratingu mali primerané znalosti a skúsenosti, neboli priamo zapojení do obchodných rokovaní s hodnotenými subjektmi, nemali by pracovať so žiadnym subjektom menej ako dva roky alebo viac ako štyri roky a ich odmeňovanie by nemalo byť spojené s príjmami získanými od hodnotených subjektov, za ktoré sú zodpovední.

3.14.   V dodatku 1 oddieli C sa uvádzajú ďalšie pravidlá týkajúce sa zamestnancov. Tieto zakazujú analytikom alebo príslušným stranám vlastniť alebo obchodovať s finančnými nástrojmi akéhokoľvek subjektu, za ktorý sú zodpovední, alebo vyžadovať dary či láskavosti od tohto subjektu. Ostatné ustanovenia sa týkajú dôvernosti a bezpečnosti informácií.

3.15.   Dve ustanovenia týkajúce sa ďalšieho zamestnávania analytika subjektom, pre ktorý pracoval na ratingu. Takisto sa v ňom nachádza ustanovenie, že v prípade, že sa analytik presunie do hodnoteného subjektu, mala by sa zrevidovať príslušná práca analytika za predchádzajúce dva roky.

Metodiky ratingu

3.16.   V článku 7 sa vyžaduje, aby ratingová agentúra zverejňovala metodiky, modely a kľúčové predpoklady, ktoré používa. Agentúra prijme všetky potrebné opatrenia, aby informácie, ktoré používa pri prideľovaní úverových ratingov, boli dostatočne kvalitné a zo spoľahlivých zdrojov.

3.17.   Ratingová agentúra monitoruje úverové ratingy a v prípade potreby svoje úverové ratingy reviduje. Keď sa zmenia ratingové metodiky, modely alebo kľúčové predpoklady, ratingová agentúra okamžite oznámi očakávaný dosah, zreviduje ovplyvnené úverové ratingy a príslušne ich prehodnotí.

Zverejňovanie a prezentácia úverových ratingov

3.18.   V článku 8 sa stanovuje, že ratingová agentúra zverejní každý úverový rating, ako aj všetky rozhodnutia nepokračovať v úverovom ratingu na nevýberovom základe a včas.

3.19.   V oddiele D prílohy 1 sa vyžaduje, aby ratingové agentúry zverejňovali:

—	či bol rating oznámený hodnotenému subjektu pred jeho zverejnením a v prípade, že áno, či bol zmenený a doplnený po jeho oznámení,

—	základnú metodiku alebo metodiky použité na určenie ratingu,

—	význam každej ratingovej kategórie,

—	dátum, kedy bol rating prvýkrát vydaný a kedy bol naposledy aktualizovaný.

Ratingová agentúra by takisto mala jasne uviesť všetky príslušné atribúty alebo obmedzenia ratingu, najmä vzhľadom na kvalitu dostupných informácií a ich overenie.

3.20.   V prípade, že nedostatok spoľahlivých údajov alebo zložitosť štruktúry nového druhu nástroja alebo neuspokojivá kvalita dostupných informácií vedú k závažným pochybnostiam o tom, či ratingová agentúra môže poskytnúť dôveryhodný úverový rating, ratingová agentúra úverový rating nevydá, resp. existujúci rating stiahne.

3.21.   Pri vyhlasovaní úverového ratingu by ratingová agentúra mala vysvetliť príslušné kľúčové prvky. Najmä ak sa hodnotí štruktúrovaný finančný nástroj, agentúra uvedie informácie o analýze strát a peňažných tokov, ktorú urobila.

3.22.   Takisto, pokiaľ ide o štruktúrovaný finančný nástroj, ratingová agentúra musí vysvetliť svoje hodnotenie náležitej pozornosti venovanej podkladovým aktívam (ako je zaknihovanie rizikových hypoték). Ak sa spoľahla na hodnotenie tretej strany, mala by uverejniť informácie o tom, aký vplyv má výsledok takéhoto hodnotenia na rating.

3.23.   Článok 8 sa tiež zaoberá obavou, že ratingy pre štruktúrované finančné nástroje nie sú porovnateľné s ratingmi pre bežné dlhové nástroje. V súlade s tým musia ratingové agentúry buď prijať odlišné symboly, zanechať zaužívané abecedné označovanie, prípadne pripojiť podrobné vysvetlenie o rôznych ratingových metodikách pre tieto nástroje a spôsob, akým sa rizikový profil líši od bežných nástrojov.

Všeobecné a pravidelné zverejňovanie informácií

3.24.   Zverejňovanie údajov, ktoré sa požaduje v článkoch 9 a 10, je podrobne uvedené v prílohe 1 oddiele E. Požaduje sa, aby všeobecné zverejňovanie bolo verejne dostupné a aby sa neustále aktualizovalo. Konkrétne ide o zverejňovanie najdôležitejších regulačných prvkov, ako je konflikt záujmov, politika zverejňovania, mechanizmy odmeňovania, ratingové metodiky, modely a kľúčové predpoklady, zmeny praktík a postupov atď.

3.25.   Periodické zverejňovanie sa týka zverejňovania údajov o štandardných mierach každých šesť mesiacov a údajov o klientoch na ročnom základe.

3.26.   Okrem toho sa požaduje uverejňovanie výročnej správy o transparentnosti. Správa bude obsahovať podrobnosti o právnej štruktúre a vlastníctve ratingovej agentúry, opis systému vnútornej kontroly kvality, štatistiku prideľovania zamestnancov, podrobnosti o politike evidencie úverových ratingov, výsledok každoročného interného preskúmania dodržiavania nestrannosti, opis politiky rotácie zamestnancov medzi klientmi, informácie o zdrojoch príjmov a vyhlásenie o riadení podniku.

4.   Postoj EHSV

4.1.   Ratingové agentúry majú privilegované postavenie v odvetví finančných služieb, pretože regulované subjekty v tomto odvetví musia mať cenné papiere s investičným ratingom. Na oboch stranách Atlantického oceánu sa orgány rozhodli uznať veľmi málo ratingových agentúr na regulačné účely. EHSV nabáda Komisiu, aby využila nový registračný postup a umožnila novým ratingovým agentúram vstup na trh, a to najmä tým, že bude podporovať vytvorenie nezávislej európskej agentúry, a zároveň prepracovala finančné nariadenie tak, aby na regulačné účely uznávalo ratingy z ktorejkoľvek ratingovej agentúry registrovanej v EÚ.

4.2.   Nariadenie o finančných službách bolo hlavnou hybnou silou vytvorenia oligopolu ratingových agentúr, a to vzhľadom na dôvery v ratingy, pokiaľ ide o kapitálové rezervy. EHSV vyzýva zákonodarcov EÚ, aby neprimerane nedôverovali ratingom, najmä v súvislosti s poslednými skúsenosťami, keď sa niektoré ratingy ukázali ako bezcenné.

4.3.   EHSV okrem toho vyzýva Komisiu, aby vyriešila otázku vyhlásení ratingových agentúr o odmietnutí zodpovednosti, v ktorých sa zvyčajne uvádza, že „užívateľ uvedených informácií by sa pri prijímaní investičného rozhodnutia nemal spoliehať na žiadny úverový rating alebo na žiadne iné tu uvedené stanovisko“. Argument, že ratingy sú len názorom a nemožno sa na ne spoliehať je výsmechom koncepcie regulačného kapitálu, ako sa to ukázalo počas súčasnej krízy. Nové nariadenie by malo zahŕňať požiadavku, aby ratingové agentúry stáli za svojimi ratingmi.

4.4.   EHSV takisto podporuje návrh, aby ratingové agentúry boli právnickou osobou so sídlom v Spoločenstve a aby domovský členský štát zohrával úlohu regulátora. EHSV však a priori nezavrhuje myšlienku vytvoriť nový dozorný orgán na úrovni EÚ, ak sa ukáže, že opatrenia v oblasti spolupráce medzi členskými štátmi sú nepostačujúce.

4.5.   EHSV s potešením konštatuje, že navrhované nariadenie obsahuje účinné nástroje, ako to vyplýva z článkov 21 a 31 (pozri body 3.5 a 3.7). Absencia takýchto sankcií bola hlavnou príčinou kritiky porovnateľných nariadení v USA. Je dôležité, aby sa sankcie uplatňovali vo všetkých členských štátoch rovnakou dôrazne. EHSV sa domnieva, že túto záležitosť by mal koordinovať CESR.

4.6.   Navrhované organizačné a prevádzkové nariadenia boli dobre skoncipované. Požiadavka na vymenovanie troch nestranných nevýkonných riaditeľov je v súlade s kódexom podnikové riadenia, ktorý bol prijatý v Spojenom kráľovstve a inde. Od úlohy nestranných nevýkonných riaditeľov bude mnoho závisieť. Ich správanie a výkon ovplyvní úspech organizačných predpisov. EHSV sa domnieva, že všetky vymenovania nevýkonných riaditeľov by mal povinne vopred schváliť príslušný orgán. Vzhľadom na navrhovaný systém je takéto schválenie nevyhnutné.

4.7.   V agentúre Fitch vlastní 80 % spoločnosť Fimalac SA, ktorá zasa zo 73 % patrí spoločnosti Marc de Lacharriere. Agentúra S&P je súčasťou skupiny spoločností McGraw Hill. Do roku 2000 bola agentúra Moody’s súčasťou skupiny Dun and Bradstreet. Z výsledkov pátrania denníka Financial Times vyplýva, že agentúra Moody’s po roku 2000 upustila od svojej tradičnej profesionality, aby vyhovela situácii na burze. EHSV žiada príslušné orgány členských štátov, aby ako súčasť ich organizačného dohľadu úzko sledovali prepojenie medzi ratingovými činnosťami a očakávaniami akcionárov. Osobitná pozornosť by sa mala venovať štruktúre balíkov odmien riadiacich pracovníkov.

4.8.   Z prevádzkového hľadiska sú zákazy uvedené v bode 3.11 hlavnými prvkami kontroly a predchádzania najdôležitejšiemu aspektu v konflikte záujmov, ktorý bol zistený. Ratingová agentúra už nemôže udeliť rating v záležitosti, ku ktorej poskytovala poradenstvo.

4.9.   Zámerom pravidiel týkajúcich sa zamestnancov je takisto odstránenie konfliktu záujmov. Podobne ako v prípade externých audítorov, existujú obmedzenia týkajúce sa dĺžky obdobia, počas ktorého môže byť analytik spájaný s jedným klientom, hoci limit štyri roky sa môže predĺžiť na päť rokov. A rovnako ako v prípade audítorov a všetkých odvetví priemyslu finančných služieb, analytici nesmú mať záujmy v cenných papieroch a podieloch klienta. EHSV víta, že tieto obozretné pravidlá budú odteraz dodržiavať všetky ratingové agentúry.

4.10.   EHSV dôrazne podporuje ustanovenia článku 7. Článok rieši problematiku zjavného zneužívania prostriedkov, ktoré boli zistené na základe vyšetrovania Komisie pre cenné papiere a burzu. Uverejnením metodík sa objasní, či sa ratingy stanovili pomocou rôznych skratiek alebo vynechaním určitých skutočností. Ratingová agentúra je okrem toho v súčasnosti povinná kontrolovať svoje informačné zdroje a zabezpečiť, aby boli dostatočne spoľahlivé na stanovenie ratingu. Takisto je dôležité podotknúť, že ak by pravidlá o zmene metodík a predpokladov boli účinné už v minulosti, chybné ratingy by vyšli najavo už dávno pred rokom 2007. EHSV navrhuje, aby sa dodržiavanie článku 7 starostlivo monitorovalo a aby sa v prípade potreby jeho ustanovenia mohli posilniť.

4.11.   V článku 8 sa táto záležitosť uzatvára požiadavkou na zverejnenie spôsobu, akým ratingová agentúra pri každej objednávke na vypracovanie ratingu uplatňovala pravidlá uvedené v článku 7. EHSV osobitne teší, že EÚ pôjde ďalej ako USA, čo sa týka štruktúrovaných produktov, so žiadosťou, aby potenciálni investori boli akýmkoľvek spôsobom informovaní o negatívnych stránkach týchto produktov.

4.12.   Námietky voči osobitnému súboru ratingových symbolov sa zameriavajú na pravdepodobnosť, že po masívnych zníženiach ratingu, ku ktorým došlo, by sa dlhopisy s týmto odlišným označením mohli považovať za investície nižšieho stupňa. Podľa EHSV by to nebolo zlé, kým sa neobnoví rating takýchto dlhopisov.

4.13.   Výbor COREPER vo svojej práci zdôrazni skutočnosť, že navrhovaným nariadením sa konkrétne neriešia ratingy vypracované v tretích krajinách. EHSV podporuje návrh výboru COREPER, aby sa takéto ratingy mohli používať na regulačné účely v EÚ v prípade, ak sú schválené ratingovou agentúrou zaregistrovanou v EÚ za podmienok, že:

—	obe zapojené agentúry sú súčasťou tej istej skupiny,

—	agentúra mimo EÚ sa riadi požiadavkami porovnateľnými s nariadeniami EÚ,

—	existuje objektívny dôvod na vydávanie ratingu tretím krajinám,

—	je vytvorená spolupráca medzi príslušnými kompetentnými orgánmi.

4.14.   Rôzne zverejňovanie na regulačné účely, ako aj na informovanie trhov, sa zdá byť v poriadku, snáď až na dve námietky.

—

Štandardné miery sú dôležité, pretože zabezpečujú meranie kvality alebo ratingovej činnosti každej ratingovej agentúry. V USA sú požiadavky špecifické: ratingové agentúry musia zverejňovať štatistiky výkonnosti za jeden, tri a desať rokov v každej ratingovej kategórií, takže bude zrejmé, ako presne ich ratingy predpovedali štandardy. EHSV by bol rád, keby ustanovenie v nariadení EÚ týkajúce sa tohto bodu bolo konkrétnejšie.

—	Takisto bola nastolená požiadavka, aby boli identifikovaní klienti, ktorí predstavujú viac ako 5 % obratu. Tento limit môže byť príliš nízky. EHSV žiada Výbor európskych regulátorov cenných papierov, aby túto otázku ďalej zvážil.

---