52006IP0381

P6_TA(2006)0381

Pokrok Turecka na ceste k pristúpeniu

Uznesenie Európskeho parlamentu o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu (2006/2118(INI))

Európsky parlament,

- so zreteľom na správu Komisie za rok 2005 o pokroku Turecka (KOM(2005)0561),

- so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o začatí rokovaní s Tureckom [1],

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2006 o strategickom dokumente o rozšírení 2005 [2],

- so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2004 o pravidelnej správe a odporúčaní Európskej komisie za rok 2004 o pokroku Turecka v prípravách na pristúpenie [3],

- so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2005 o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku [4],

- so zreteľom na rámec rokovaní s Tureckom z 3. októbra 2005,

- so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/35/ES z 23. januára 2006 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckom [5], ktoré stanovuje krátkodobé a strednodobé priority,

- so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 389/2006 z 27. februára 2006, ktorým sa vytvára nástroj finančnej podpory na stimulovanie hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov [6],

- so zreteľom na vyhlásenie Turecka o Cypre z 29. júla 2005, vyhlásenie Rady z 21. septembra 2005 a akčný plán Turecka z 24. januára 2006,

- so zreteľom na prehlásenie Európskej únie predložené pri príležitosti 45. zasadnutia Asociačnej rady ES - Turecko z 12. júna 2006,

- so zreteľom na závery predsedníctva zasadnutia Európskej rady v dňoch 15. a 16. júna 2006 v Bruseli,

- so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

- so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0269/2006),

A. keďže 3. októbra 2005 schválila Rada rámec pre rokovania o pristúpení Turecka k EÚ, čím umožnila začať rokovania ihneď po tomto stretnutí a keďže Komisia v súčasnosti vykonáva formálny postup skúmania acquis, ktoré napreduje v niektorých oblastiach politiky, a keďže jedna kapitola -Veda a výskum - bola na konferencii o pristúpení z 12. júna 2006 otvorená a dočasne uzavretá,

B. keďže postup rokovaní bude musieť závisieť od plnenia priorít určených v prístupovom partnerstve, požiadaviek rámca rokovaní a úplného vykonávanie ustanovení vyplývajúcich z dohody o pridružení (Ankarská dohoda) a jej dodatkového protokolu vrátane celkového urovnania hraničných sporov a celkového riešenia otázky týkajúcej sa Cypru, ktoré by podporovali obidve strany na ostrove,

C. keďže súlad so všetkými kodanskými kritériami bol vždy základom vstupu do EÚ a mal by ním zostať pre všetky budúce pristúpenia,

D. keďže Európsky parlament zdôraznil vo svojich vyššie uvedených uzneseniach z 15. decembra 2004 a 28. septembra 2005, že otvorenie prístupových rokovaní sa odporúčalo, pokiaľ je dohodnuté, že v prvej fáze rokovaní bude prioritou úplná realizácia politických kritérií, že každému kolu rokovaní na ministerskej úrovni bude predchádzať zhodnotenie politických kritérií nielen teoreticky, ale aj prakticky, čím sa má vyvíjať účinný a stály tlak na turecké orgány, aby zachovávali tempo nevyhnutných reforiem a že by sa mal stanoviť komplexný program s jasnými cieľmi, časovými rámcami a lehotami na splnenie politických kritérií,

E. keďže EÚ by mala by naďalej monitorovať rozsah reforiem a ich realizáciu, pričom si uvedomuje, že hybná sila úspešnosti reforiem musí byť pevne zakorenená v tureckej vláde a spoločnosti, aby sa zaručila trvalá udržateľnosť a nezvratnosť reformného procesu,

F. keďže Komisia dospela vo svojej správe o pokroku k záveru, že tempo zmien sa v poslednom roku spomalilo, že ich realizácia zostáva nevyvážená a že je potrebné ďalšie výrazné úsilie, pokiaľ ide o základné slobody a ľudské práva, najmä o slobodu prejavu, práva žien, slobodu vierovyznania, práva odborov, politické slobody, práva menšín, jazykové a kultúrne práva a ďalšie posilňovanie boja proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu a rýchle a správne vymáhanie súdnych rozhodnutí štátnymi službami,

G. keďže pokrok v oblasti slobody prejavu je stále ďaleko od uspokojivého stavu a predstavuje zmiešaný obraz s črtami určitých pozitívnych trendov, ako bolo nedávne zbavenie viny profesora Ibrahima Kaboğlua a profesora Baskina Orana, stíhaných podľa článkov 216 a 301 tureckého trestného zákona, novinára Murata Belgea, spisovateľky Elif Shafakovej, spisovateľky Perihan Mağdenovej a autora Orhana Pamuka, zatiaľ čo značný počet obhajcov ľudských práv je stále stíhaných a novinári a vydavatelia naďalej čelia súdnym procesom, a novinár Hrant Dink, ktorého prípad bol postúpený kasačnému súdu, a to i napriek tomu, že rozhodnutím súdu bol zbavený viny, a ktorému hrozia až tri roky väzenia v súvislosti s iným súdnym procesom, a iní, napríklad aktivistka za ľudské práva Eren Keskin, boli odsúdení,

H. keďže 12. júla 2006 kasačný súd svojím rozhodnutím potvrdil šesťmesačný podmienečný trest odňatia slobody pre Hranta Dinka na základe článku 301 tureckého trestného zákona s odôvodnením, že urazil "tureckú identitu",

I. keďže Turecko, napriek mnohým výzvam Európskeho parlamentu a viacerých členských štátov, stále neuznalo genocídu spáchanú na Arménoch,

J. keďže pri príprave nových právnych predpisov proti terorizmu by sa mali vziať do úvahy medzinárodné dohovory o odstraňovaní terorizmu,

K. keďže vymedzenie pojmu teroristický čin by sa malo zosúladiť s medzinárodnými normami a štandardami, najmä so zásadou zákonnosti, ako ju vyžaduje článok 15 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, teda ustanovenie, ktoré neumožňuje žiadnu výnimku, dokonca ani počas výnimočného stavu,

L. keďže nedávno prijatý turecký protiteroristický zákon obzvlášť odporuje odporúčaniu osobitného spravodajcu pre otázky terorizmu Rady OSN pre ľudské práva a podkopáva predchádzajúce reformy v oblasti základných slobôd a ľudských práv, keďže znovu zavádza prvky, ktoré boli odstránené v priebehu predchádzajúcich reforiem a keďže to môže naďalej obmedzovať výkon týchto práv a slobôd, ak sa zavedú široké definície pojmov "teroristický čin" a "páchatelia teroristických činov" a ak sa rozšíri rozsah trestných činov spadajúcich pod tento zákon; keďže Turecko by sa podobne ako EÚ malo snažiť predchádzať tomu, aby bezpečnostné opatrenia obmedzovali občianske slobody, o čo sa EÚ spoločne usiluje od zasadnutia Európskej rady v Tampere 15. a 16. októbra 1999 a čo sa nedávno ukázalo v súvislosti s Haagskym programom,

M. keďže od poslednej správy Európskeho parlamentu zameranej na ťažkosti, ktorým čelia náboženské menšiny, nenastal žiadny pokrok a keďže očakávaný zákon o nadáciách, ktorý doteraz nebol schválený v tureckom parlamente, pravdepodobne neodstráni všetky nedostatky zistené v predchádzajúcom návrhu, ako napríklad zabavenie majetku patriaceho náboženským nadáciám, právnu subjektivitu, právo na výchovu duchovenstva a vnútorné riadenie, čím zaostávanie za normami EÚ a očakávaniami náboženských spoločenstiev a všeobecne i mimovládnych organizácií, ktoré sú potrebné pre rôznorodú a nezávislú občiansku spoločnosť,

N. keďže protokol "Emasya" podpísaný v roku 1997 generálnym štábom a ministerstvom vnútra umožňuje za určitých podmienok viesť vojenské operácie, ak ide o záležitosti vnútornej bezpečnosti,

O. keďže obnovenie násilia na juhovýchode krajiny a opätovné začatie teroristických aktivít zo strany Kurdskej strany pracujúcich (PKK), po ktorom sa výrazne zvýšil rozsah vojenských operácií, vytvára vážnu hrozbu pre mier, stabilitu a demokraciu v Turecku; keďže je potrebné zdôrazniť, že protiteroristická činnosť musí byť primeraná hrozbe a vždy musí rešpektovať medzinárodné právo týkajúce sa ľudských práv,

P. keďže po odvážnom a sľubnom signáli zo strany premiéra Erdoğana minulý rok, v ktorom sa zameral na kurdskú otázku, nenasledovali zásadné činy,

Q. keďže chýba ucelená stratégia na strane tureckej vlády pre juhovýchodný región, zameraná na jeho politický, hospodársky a sociálny rozvoj a keďže projekt pre juhovýchodnú Anatóliu mal doteraz v Diyarbakire a iných provinciách veľmi obmedzený vplyv,

R. keďže pozitívnym signálom pre iné etnické skupiny v Turecku je skutočnosť, že vysielanie v kurdskom jazyku bolo povolené na troch vysielacích staniciach, hoci naďalej podlieha časovým obmedzeniam a obmedzeniam týkajúcim sa programovej skladby,

S. keďže Turecko ešte musí vykonať rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) v nedoriešených otázkach vrátane tých, ktoré sa týkajú Cypru, a keďže ESĽP v roku 2005 vyniesol rozsudky v 290 prípadoch týkajúcich sa Turecka, z ktorých 270 obsahovalo nález aspoň jedného porušenia,

T. keďže turecká vláda je zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa zriaďuje ESĽP, a keďže kritika rozsudkov ESĽP zo strany tureckej vlády v osobitných prípadoch môže podkopať prijatie zásady právneho štátu medzi tureckou verejnosťou,

U. keďže členské štáty EÚ prijali v roku 2005 viac než 2000 žiadostí tureckých občanov o azyl,

V. keďže Komisia dospela vo svojej správe o pokroku k záveru, že korupcia zostáva v Turecku i naďalej vážnym problémom a keďže pri indexe vnímania korupcie za rok 2005, ktorý uverejňuje Transparency International, dosiahlo Turecko priemernú hodnotu 3,5 (na stupnici od 0 "vysoká miera korupcie" po 10 "najnižšia miera korupcie"),

W. keďže turecká ekonomika sa považuje za slobodne fungujúce trhové hospodárstvo a vykazovala v roku 2005 silný rast (okolo 7,6%) a narastajúci objem priamych zahraničných investícií; keďže však pretrvávajú obavy, pokiaľ ide o deficit bežného účtu, ktorý naďalej rastie a vysokú mieru nezamestnanosti (okolo 10,9 % v marci 2006),

X. keďže strategická geografická pozícia Turecka v regióne, spolu s množstvom nadnárodných otázok (napr. energetika, vodné zdroje, doprava, riadenie hraníc, boj proti terorizmu), dynamika jeho ekonomiky a ľudské zdroje mu umožňujú hrať dôležitú úlohu pri riešení rozličných výziev, ktorým tento región čelí, a pri budúcom rozvoji spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ,

Y. keďže kultúrne a historické pozadie predurčuje Turecko na úlohu prostredníka medzi Európou a islamským svetom,

Z. keďže geostrategické postavenie Turecka, členstvo v NATO a vzťahy s islamským svetom môžu predstavovať prínos pre bezpečnostnú politiku Európy,

AA. keďže Turecko podpísalo, ale neratifikovalo, ani nevykonalo dodatkový protokol rozširujúci Ankarskú dohodu na nové členské štáty a keďže to má za následok, okrem iného, pokračujúce embargo voči plavidlám plávajúcim pod cyperskou vlajkou, ako aj plavidlám prichádzajúcim z prístavov Cyperskej republiky, odmietaním ich prístupu do tureckých prístavov a embargo voči cyperským lietadlám, ktorým sa odopiera právo prelietať nad územím Turecka a pristávať na tureckých letiskách,

AB. keďže, ako sa uvádza v hore uvedenom vyhlásení Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov z 21. septembra 2005 a v záveroch predsedníctva zasadnutia Európskej rady 15. - 16. júna 2006 v Bruseli, EÚ bude starostlivo monitorovať a vyhodnocovať úplné, nediskriminačné vykonávanie Ankarskej dohody a jej dodatkového protokolu zo strany Turecka v roku 2006 a keďže Európske spoločenstvo a jeho členské štáty vyhlásili, že ak Turecko v plnej miere nevykoná svoje zmluvné záväzky, bude to mať vplyv na celkový pokrok v rámci rokovaní,

AC. keďže Turecko pokračuje v neoprávnenej blokáde Arménska; keďže táto blokáda ohrozuje stabilitu v regióne, narušuje regionálny rozvoj dobrých susedských vzťahov a porušuje priority prehodnoteného prístupového partnerstva a požiadavky rámca rokovaní,

Demokracia a právny štát

1. zdôrazňuje, že posilnenie vzťahov medzi Tureckom a EÚ má zásadný význam pre EÚ, pre Turecko a pre širší región;

2. víta skutočnosť, že aktívna fáza prístupových rokovaní medzi Tureckom a EÚ začala otvorením a dočasným uzavretím kapitoly Veda a výskum; vyjadruje však sklamanie zo spomalenia reformného procesu za posledný rok, čo sa prejavuje pretrvávajúcimi nedostatkami alebo nedostatočným pokrokom najmä v oblasti slobody prejavu, slobody vierovyznania a menšinových práv, vzťahov medzi civilným a vojenským sektorom, vymáhateľnosti práva v praxi, práv žien, práv odborov, kultúrnych práv a rýchleho a správneho vymáhania súdnych rozhodnutí štátnymi službami; vyzýva Turecko, aby oživilo proces reforiem;

3. víta iniciatívu tureckej vlády obnoviť proces legislatívnych zmien predložením deviateho balíka legislatívnych reforiem tureckému parlamentu vrátane, okrem iného, zákona o ombudsmanovi, zákona o účtovnom dvore - umožňujúcom audit vojenských výdavkov - a zákona o nadáciách a opatrenia na posilnenie fungovania súdnictva, ako je zákon o úradných postupoch, opatrenia na boj proti korupcii, opatrenia na uľahčenie fungovania menšinových škôl a opatrenia na posilnenie transparentnosti vo financovaní politických strán;

4. zdôrazňuje, že v demokracii by sa malo otvorene a transparentne diskutovať o legislatívnych návrhoch týkajúcich sa základných práv a slobôd a že do týchto diskusií by sa vo všetkých štádiách mala zapájať občianska spoločnosť;

5. očakáva, že v záujme toho, aby deviaty balík legislatívnych reforiem dal skutočne nový impulz reformnému procesu, turecký parlament zmení a doplní a následne prijme tento balík, pričom bude mať na zreteli najmä skutočnosť, že:

- fungovanie a nezávislosť súdnictva sa posilní vhodnými opatreniami, ktoré majú byť zahrnuté do zákona o urovnaní sporu, zákona o úradných postupoch a zákona o správno-právnych postupoch,

- zákon o nadáciách odstráni všetky existujúce obmedzenia, ktorým čelia náboženské menšiny, pokiaľ ide o právnu subjektivitu, výchovu duchovenstva, pracovné povolenia, školy a vnútorné riadenie, a náležite bude riešiť otázku zabavených majetkov a umožní začatie konania na náhradu škody zo strany štátu za nevymáhanie súdnych rozhodnutí a poskytne úplnú slobodu zhromažďovania, čím podporí zásadu pluralistickej, nezávislej a sebavedomej občianskej spoločnosti,

- zákon o financovaní politických strán prinesie skutočný nárast transparentnosti a skoncuje s korupciou,

- akékoľvek zostávajúce právomoci vojenských súdov voči civilnému obyvateľstvu budú zrušené,

- medzinárodné dohody, ako je Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín, Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov, rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu a Dohovor OSN o morskom práve budú podpísané a ratifikované,

- legislatívnemu procesu všeobecne a konkrétne realizácii deviateho balíka najviac prospeje stále a štruktúrované zapojenie mimovládnych organizácií,

6. berie na vedomie prijatie nového protiteroristického zákona 30. júna 2006, ktorý bol prijatý vzhľadom na obnovenú a pokračujúcu vlnu zastrašovania, násilia a terorizmu zo strany PKK; vyzýva turecké orgány, aby zabezpečili, že jeho vykonávanie už nebude obmedzovať výkon základných práv a slobôd a že nastolí správnu rovnováhu medzi potrebou bezpečnosti a zárukami ľudských práv; konkrétne zdôrazňuje dôležitosť presného a stručného vymedzenia pojmu teroristického činu, úplného zaručenia slobody prejavu a médií vrátane slobody vyjadrovať demokratickými prostriedkami svoj názor v akejkoľvek veci, primerané tresty za teroristické činy, úplné právo na obhajobu podľa európskych noriem, úplnú zodpovednosť za trestné činy spáchané bezpečnostnými silami alebo pracovníkmi spravodajských služieb a mimoriadnu opatrnosť pri udeľovaní oprávnení orgánom činným v trestnom konaní na použitie strelných zbraní;

7. poznamenáva, že ak bude pretrvávať potreba zaradiť niektoré organizácie spojené s teroristickými činmi medzi teroristické organizácie, čo bude mať nepriaznivé právne dôsledky, postup takéhoto zaradenia by mal byť transparentný a objektívny a dotknuté organizácie by mali mať možnosť odvolať sa k nezávislému súdnemu orgánu;

8. uvedomuje si dôležitosť zákona o odškodnení obetí terorizmu, ktorý zahŕňa tak obete teroristických činov, ako aj protiteroristických zásahov zo strany štáty; ľutuje, že tento zákon nespĺňa všetky očakávania, pretože komisie vyhodnocujúce straty, zriadené na základe tohto zákona, nedisponujú takým vybavením, aby mohli náležitým spôsobom plniť svoje úlohy;

9. vyzýva Turecko, aby zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie pred zákonom so všetkými tureckými občanmi počas celého procesu vrátane vyšetrovania, súdneho procesu, odsúdenia a väzby bez výnimiek pre vládnych predstaviteľov, vojenský personál alebo členov bezpečnostných síl; zdôrazňuje, že v boji proti beztrestnosti a v záujme vybudovania dôvery verejnosti v orgány činné v trestnom konaní je dôležité, aby boli kritériá, na základe ktorých sú úradníci, obvinení zo spáchania trestného činu, zadržiavaní a väznení rovnaké ako tie, ktoré sa uplatňujú na ostatné osoby podozrivé zo spáchania trestného činu;

10. vyzýva Turecko, aby v krátkej dobe zrušilo alebo zmenilo a doplnilo ustanovenia trestného zákona, ako sú články 216, 277, 285, 288, 301, 305 a 318, ktoré sudcom a prokurátorom umožňujú svojvoľný výklad a vedú k rozsudkom, ktoré sú v rozpore so slobodou prejavu a slobodou tlače, a teda predstavujú hrozbu pre dodržiavanie ľudských práv a slobôd a negatívne vplývajú na pokrok demokracie;

11. vyjadruje poľutovanie nad tým, že kasačný súd 12. júla 2006 odsúdil Hranta Dinka na základe článku 301 tureckého trestného zákona; poukazuje na to, že súdy neuspeli pri vytváraní pozitívnej judikatúry v súvislosti s výkladom ustanovení trestného zákona v súlade s príslušnými normami EÚ;

12. uznáva zlepšenia v legislatíve vyplývajúce z úsilia vyvíjaného tureckou vládou od roku 2002, pokiaľ ide o politiku nulovej tolerancie voči mučeniu, plniac tým odporúčania Európskeho parlamentu; uznáva tiež znižovanie prípadov zlého zaobchádzania zo strany orgánov činných v trestnom konaní opísaného v správe o Turecku z roku 2006, ktorú vypracoval Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu; zdôrazňuje, že sú potrebné účinnejšie vykonávacie opatrenia, ako to jasne vyplýva z pretrvávajúceho ohlasovania prípadov mučenia a zlého zaobchádzania zo strany orgánov činných v trestnom konaní najmä na juhovýchode krajiny a často požívanej beztrestnosti, ktorú tieto orgány požívajú, ako bolo uvedené okrem iného v správe organizácie Amnesty International z roku 2006; nabáda Turecko, aby ratifikovalo opčný protokol k Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu; je znepokojený kvalitou vymáhania práva v praxi, ktorá nespĺňa normy EÚ;

13. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Turecko ratifikovalo Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu s cieľom bojovať proti pozostatkom beztrestnosti a posilniť medzinárodnú ochranu ľudských práv;

14. uznáva zlepšenia v legislatíve vyplývajúce z úsilia vyvíjaného tureckou vládou od roku 2002 v boji proti korupcii; vyzýva turecké orgány, aby s nasadením bojovali proti korupcii v každodennom živote; pripomína odporúčania Skupiny štátov proti korupcii z marca 2006 a nabáda Turecko, aby sa nimi riadilo a uplatňovalo ich;

15. ľutuje, že v Turecku dodnes nejestvuje žiaden funkčný systém, ktorý by nezávislým inštitúciám na ochranu ľudských práv umožňoval sledovať centrá zadržiavania;

16. poznamenáva, že po nadobudnutí účinnosti nového trestného zákona sa dosiahol určitý pokrok, pokiaľ ide o práva žien; zdôrazňuje však, že nerešpektovanie práv žien v Turecku zostáva predmetom vážnych obáv a zdôrazňuje tiež, že treba vyvinúť ďalšie úsilie na vykorenenie diskriminačných praktík a násilia voči ženám a poskytovať viac útulkov pre ženy v núdzi, v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti zameranými na práva žien a s dostatočnou finančnou podporou; vyzýva Turecko, aby zvýšilo svoje úsilie na zabezpečenie toho, aby ženy mohli slobodne využívať svoje právo na vzdelanie a pracovné príležitosti; zaznamenáva určitý pokrok v boji proti trestným činom spáchaným z dôvodu ochrany cti, pretože tresty sa zvýšili na doživotie, vyjadruje však obavy v súvislosti s prudkým nárastom údajných samovrážd žien v juhovýchodnom Turecku; v tejto súvislosti víta osvetové kampane, ktoré organizujú turecké mimovládne organizácie a tlač;

17. vyzýva turecké orgány, aby sa zapojili do stáleho dialógu s Európskym parlamentom o právach žien v Turecku a aby v tejto súvislosti vzali na vedomie druhé uznesenie o úlohe žien v spoločenskom, hospodárskom a politickom živote v Turecku, ktorým sa bude Európsky parlament zaoberať v roku 2006;

18. poznamenáva, že ženy tvoria v Turecku 50 % všetkých absolventov vysokých škôl a 40 % absolventov odbornej prípravy vrátane právnikov a lekárov;

19. víta nedávnu iniciatívu tureckej vlády o sociálnu inklúziu, ktorá podporuje rast počtu pracovných miest pomocou systému finančných iniciatív v 49 hospodársky zaostalých oblastiach;

20. vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad prípadom z mesta Şemdinli, ktorý sa týka bombového útoku na kníhkupectvo, a to údajne zo strany tureckých bezpečnostných síl a nad následným prepustením prokurátora Ferhata Sarikayu, čo vyšetroval aj turecký parlament; zdôrazňuje, že má vážne obavy v súvislosti s pokračujúcou, dalo by sa povedať znovu narastajúcou úlohou armády v tureckej spoločnosti; zdôrazňuje, že objektívne a nestranné vyšetrovanie je nevyhnutným predpokladom obnovenia dôvery verejnosti a zabezpečenia hodnovernosti súdnictva; vyzýva preto na uverejnenie správy vyšetrovania tureckého Veľkého národného zhromaždenia;

21. trvá na tom, že podmienkou začatia vážnych rozhovorov o pristúpení Turecka k EÚ je zreteľné ústavné oddelenie civilných, vojenských, politických a inštitucionálnych funkcií v Turecku;

22. znovu zdôrazňuje svoju výzvu reformovať volebný systém znížením hranice desiatich percent, čím by sa zabezpečilo širšie zastúpenie politických síl a menšín vo Veľkom národnom zhromaždení; v tejto súvislosti víta súčasnú diskusiu o reformách volebného systému;

23. pripomína, že pokladá vypracovanie novej ústavy za ďalší a pravdepodobne nevyhnutný odraz veľmi zásadnej povahy zmien požadovaných pre členstvo v EÚ a poznamenáva, že moderná ústava môže tvoriť základ pre modernizáciu tureckého štátu;

24. rozhodne odsudzuje zabitie sudcu najvyššieho súdu Turecka; je znepokojený nízkou úrovňou bezpečnosti poskytovanej takýmto sudcom zo strany polície napriek jasným a verejným hrozbám; vyzýva tureckú vládu, aby napravila túto situáciu;

25. odsudzuje nedávne bombové útoky v rôznych mestách Turecka; vyjadruje sústrasť obetiam týchto, ako aj predchádzajúcich útokov;

26. vyzýva tureckú vládu, aby uplatňovala environmentálne normy EÚ na projekty, v rámci ktorých existuje možnosť poškodenia životného prostredia, akým je napr. navrhovaná baňa na zlato v provincii Bergama a ďalšie porovnateľné ťažobné projekty, prebiehajúca stavba priehrady Yortanli, stavba priehrady Ilisu, ktorá by mohla zapríčiniť zničenie historicky významných lokalít, napríklad Hasankeyf (ktorá by bola zaplavená pri výstavbe priehrady Ilisu) a Allionoi (ktorá by bola zaplavená pri výstavbe priehrady Allini) a ďalšie plány na výstavbu priehrad v údolí Munzur a Yusufeli v provincii Artvin;

Ľudské práva a ochrana menšín

27. vyslovuje poľutovanie nad skutočnosťou, že vo veci základných práv a slobôd sa za posledný rok zaznamenal len nepatrný pokrok; odsudzuje porušovanie ľudských práv a slobôd a prekážky pri vykonávaní týchto práv a slobôd;

28. znovu opakuje, že Turecko musí dodržiavať Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd vrátane úplného a včasného vykonania všetkých súdnych rozhodnutí ESĽP;

29. je znepokojený počtom žiadateľov o azyl z Turecka v priemyslovo vyspelých štátoch počas roku 2005; tento jav vníma ako ukazovateľ nedostatočnej činnosti Turecka v oblasti správy vlastných hraníc alebo v oblasti spravodlivosti, tolerancie a ochrany ľudských práv; zároveň si je vedomý pokroku dosiahnutého za obdobie od roku 2001 do roku 2005, počas ktorého počet žiadateľov o azyl z Turecka klesol o 65 %, na približne 10000 v roku 2005;

30. pripomína Turecku svoje odporúčanie, aby súčasné inšpekčné služby pre ľudské práva prešli reformou, v rámci ktorej by ich úlohy prevzali nezávislé inšpekčné služby, ktoré by mali dostať postačujúce finančné prostriedky na to, aby mohli účinne pôsobiť vo všetkých regiónoch Turecka a mali by byť oprávnené kedykoľvek preskúmať akékoľvek policajné zariadenie na zadržiavanie osôb, pričom by úzko spolupracovali s nezávislými tureckými mimovládnymi organizáciami; zdôrazňuje, že existuje naliehavá potreba zjednotiť a posilniť kapacity inštitúcií podporujúcich a presadzujúcich ľudské práva; víta spoluprácu Turecka s osobitným spravodajcom pre otázky mučenia Rady OSN pre ľudské práva a vyzýva Turecko, aby v súvislosti so všetkými osobitnými postupmi Rady OSN pre ľudské práva zachovávalo ústretový postoj;

31. rešpektuje citlivé miesta, ktoré existujú v krajine, kde výraznú väčšinu obyvateľstva tvoria sunnitskí moslimovia, pripomína však Turecku významné kultúrne a historické dedičstvo, ktoré do jeho ochrany odkázala kultúrne, etnicky a nábožensky rôznorodá Osmanská ríša; vyslovuje poľutovanie nad tým, že od vyššie uvedeného uznesenia Európskeho parlamentu z 28. septembra 2005 nenastal pokrok v oblasti slobody vierovyznania; zdôrazňuje, že sloboda občanov vyznávať akúkoľvek vieru alebo byť súčasťou akejkoľvek cirkvi sa musí rozšíriť tak, aby mali podobné právne a úradné možnosti na praktizovanie vierovyznania, organizovanie spoločenstiev, vlastnenie a spravovanie majetku spoločenstva a výchovy duchovenstva;

32. dôrazne odsudzuje vraždu talianskeho kňaza a misionára otca Andreu Santora;

33. pripomína svoju výzvu tureckým orgánom, vyjadrenú v predchádzajúcich uzneseniach, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa slobody vierovyznania a prijali konkrétne kroky na odstránenie prekážok, ktorým čelia náboženské menšiny, najmä čo sa týka ich právneho postavenia, výchovy duchovenstva a ich majetkových práv (napríklad ekumenickému patriarchátu v nedávnom čase skonfiškovali 30 nehnuteľností); vyzýva na okamžité zastavenie akéhokoľvek zabavovania a odpredaja majetkov patriacich náboženským spoločenstvám tureckými orgánmi; vyzýva na okamžité znovuotvorenie gréckeho ortodoxného seminára Halki a verejné používanie cirkevného titulu ekumenický patriarcha; vyzýva na ochranu alavitov a ich uznanie vrátane uznávania domov Cem ako náboženských stredísk; vyzýva na uznanie a ochranu jezídov a na vybudovanie jezídskych modlitební, a aby celé náboženské vzdelávanie bolo dobrovoľné a nezahŕňalo iba sunnitskú vieru; vyzýva na zavedenie alternatívneho vyučovacieho predmetu zameraného na diskusiu o hodnotách, normách a etických otázkach pre tých, ktorý si neželajú zúčastniť sa na náboženskom vzdelávaní; vyzýva na ochranu základných práv všetkých kresťanských menšín a spoločenstiev v Turecku (napr. pre Grékov v Istanbule, Imvrose a Tenedose);

34. dúfa, že nadchádzajúca návšteva pápeža Benedikta XVI. v Turecku prispeje k posilneniu dialógu medzi náboženstvami a kultúrami kresťanského a moslimského sveta;

35. vyzýva turecké orgány, aby plne rešpektovali a vykonali všetky, rozhodnutia vydané Medzinárodným súdnym dvorom (MSD) a dodržiavali jeho judikatúru;

36. trvá na povinnosti Turecka zabezpečiť, že bude v plnej miere zaručená ochrana základných práv pre všetky náboženské spoločenstvá; žiada, aby revidovaný návrh zákona o nadáciách zohľadňoval odporúčania Európskeho parlamentu a Komisie a aby bol v súlade s európskymi normami, pričom by spĺňal očakávania nábožensky pluralitnej tureckej spoločnosti;

37. berie na vedomie, že v tureckej spoločnosti prebieha dôležitá diskusia o nosení šatiek na hlavu; poukazuje na to, že v tejto otázke neexistujú žiadne európske pravidlá, vyjadruje však nádej, že Turecko nájde kompromis v otázke nosenia šatiek študentkami na vysokých školách;

38. znovu opakuje svoju výzvu tureckým orgánom, aby uplatňovali normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) pre práva odborov, nezasahovali politicky do fungovania odborov, zohľadnili ich v zákonodarnom procese a venovali osobitnú pozornosť účasti žien na trhu práce a oceňuje nedávne úspechy, akým je napr. projekt Adana zameraný na boj proti detskej práci, pričom súčasne vyzýva na zavedenie ďalšej legislatívy zakazujúcej zamestnávanie detí; víta najnovšie hodnotenie MOP, ktoré uvádza Turecko ako úspešný príklad boja proti detskej práci a preto víta dlhodobý cieľ tureckej vlády odstrániť najhoršie formy detskej práce do roku 2012;

39. víta začatie vysielania v kurdskom jazyku, čo možno pokladať za dôležitý krok za predpokladu, že po ňom bude nasledovať ďalšie odstraňovanie všetkých obmedzení a prekážok vrátane tých, ktoré sa týkajú prípravy odborných programov vyrobených kurdskou komunitou a určených pre ňu, čím sa Kurdom umožní slobodné uplatňovanie práv na kultúru a vzdelanie;

40. pripomína, že ESĽP odporúčal Turecku, aby pripravilo nový právny rámec pre odporcov vojenskej služby z dôvodov svedomia a pripomína Turecku, že právo na odmietnutie výkonu vojenskej služby z dôvodov svedomia je uznané Chartou základných práv Európskej únie; preto víta podnet ministerstva spravodlivosti na uzákonenie práva odmietnuť vojenskú službu z dôvodov svedomia a navrhnúť zavedenie alternatívnej vojenskej služby v Turecku; je znepokojený skutočnosťou, že vojenský súd nedávno odsúdil osobu odmietajúcu vojenskú službu z dôvodov svedomia na trest odňatia slobody a že vojenský súd otvorene odmietol dodržať príslušné rozhodnutie ESĽP; odsudzuje pokračujúce prenasledovanie novinárov a spisovateľov, ktorí podporili právo na odmietnutie vojenskej služby z dôvodov svedomia;

41. rozhodne podporuje činnosť tureckej demokratickej občianskej spoločnosti, v prvom rade Tureckej asociácie pre ľudské práva a Tureckej nadácie pre ľudské práva; uznáva, že demokratické organizácie tohto druhu vykonávajú neoceniteľnú prácu, najmä pri sledovaní situácie v oblasti ľudských práv;

42. vyzýva Komisiu, aby vyššie uvedeným demokratickým organizáciám zastupujúcim tureckú občiansku spoločnosť poskytla úplnú a dôraznú podporu na ich činnosť, a to najmä z finančného hľadiska;

43. dôrazne odsudzuje xenofóbny a rasistický výbor Talaata Pašu, vedený extrémistickými pravicovými organizáciami, ktorý vážne porušuje európske zásady, a negačné demonštrácie v Lyone a Berlíne, organizované týmito organizáciami; vyzýva Turecko, aby uvedený výbor zrušilo a ukončilo jeho činnosť;

Juhovýchod

44. rozhodne odsudzuje obnovenie teroristického násilia zo strany PKK; zdôrazňuje, že nikdy nemožno ospravedlniť násilie použité proti tureckým občanom v rôznych častiach krajiny z akejkoľvek strany zapojenej do konfliktu; vyjadruje svoju solidaritu s Tureckom v boji proti terorizmu a v tejto súvislosti vyzýva PKK, aby vyhlásila a dodržiavala okamžité prímerie;

45. víta nedávnu požiadavku Strany pre demokratickú spoločnosť na prímerie a na politické rokovania týkajúce sa konfliktu na juhovýchode a vyzýva PKK, aby na ňu odpovedala kladne;

46. konštatuje, že s mnohými predstaviteľmi občianskej spoločnosti prebiehajú súdne procesy a každý deň sú vystavení zastrašovaniu, jednou z obetí je Mehdi Zana, manžel držiteľky Ceny Andreja Sacharova, udeľovanej Európskym parlamentom, Leyly Zanaovej; vyzýva tureckú vládu, aby odstránila obmedzenia uvalené na predstaviteľov tureckej demokratickej občianskej spoločnosti;

47. je hlboko znepokojený výsledným napätím na juhovýchode, ktoré je vážnou hrozbou pre mier a stabilitu v regióne; zdôrazňuje význam ďalšieho znižovania napätia vo východnom a juhovýchodnom Turecku, ktoré sa musí dosiahnuť v záujme zabezpečenia trvalej udržateľnosti a dôveryhodnosti reforiem; vyzýva všetky strany zapojené do konfliktu, aby sa zriekli násilia alebo reakcie násilím na násilie; pokladá za dôležité nerozširovať právny koncept terorizmu tak, aby do rozsahu pôsobnosti tureckého protiteroristického zákona patrili neteroristické trestné činy, lebo zákon vymedzuje pojem terorizmu na základe jeho účelu či cieľov, a neuvádza konkrétne trestné činy, je formulovaný vágne a vo veľmi širokých termínoch, čo ohrozuje základné slobody;

48. vyjadruje svoje presvedčenie, že výzva Strany pre demokratickú spoločnosť, aby zákonom zakázaná strana PKK vyhlásila jednostranné prímerie, prináša nádej na vystúpenie zo začarovaného kruhu násilia na juhovýchode Turecka a vo zvyšku krajiny;

49. vyzýva turecké orgány, aby uplatňovali európske normy pre zadržiavanie a uväznenie podozrivých; vyzýva turecké orgány, aby v prípade úmrtia vo väzbe alebo následkom údajného násilia bezpečnostných síl umožnili neobmedzený prístup nezávislým patológom; je znepokojený násilím voči deťom, čo viedlo k obetiam na ľudských životoch počas nepokojov v Diyarbakire v marci 2006; poznamenáva, že nový zákon o ochrane detí, prijatý v júli 2005, nie je v úplnom súlade s medzinárodnými normami, pokiaľ ide o ustanovenia týkajúce sa mladistvých delikventov;

50. vyzýva tureckú vládu, aby sa usilovala o demokratické riešenie kurdskej otázky po povzbudivom vyhlásení premiéra Erdoğana v minulom roku; pokladá za nevyhnutné nájsť správnu mieru rovnováhy medzi potrebou kontrolovať situáciu z hľadiska bezpečnosti, vyhýbajúc sa napätiu medzi civilistami a ozbrojenými silami, a účinne podporovať politický dialóg a hospodársky a sociálny rozvoj juhovýchodnej časti krajiny celkovou stratégiou podporovanou vhodnými prostriedkami; vyzýva tureckú vládu, aby investovala do sociálno-ekonomického rozvoja juhovýchodu krajiny, aby riešila rozdiely medzi celoštátnym priemerom a situáciou vo východnom a juhovýchodnom regióne, o. i. v oblasti nezamestnanosti, prístupu ku vzdelaniu, bývania a zdravotnej starostlivosti a začala konštruktívny dialóg so zmierovateľmi; vyzýva zvolených predstaviteľov kurdskej komunity, aby na takýto dialóg s tureckou vládou reagovali kladne a dôsledne zachovávali zásadu nenásilného riešenia; v tomto kontexte pripomína, že je dôležité umožniť zvoleným kurdským predstaviteľom, aby sa viac zapájali do demokratického procesu, a to vhodnými prostriedkami, akým je zníženie hranice zvoliteľnosti; zdôrazňuje potrebu zriadiť účinnú decentralizovanú správu;

51. vyjadruje presvedčenie, že potrebné prostriedky na financovanie uvedených investičných a rozvojových programov pre svoj juhovýchod nedokáže Turecko zabezpečiť samo, a preto by sa mali riešiť v širšom medzinárodnom rámci; vyzýva tureckú vládu a Európsku komisiu, aby preskúmali, do akej miery by sa v tomto kontexte dala využiť predvstupová pomoc;

52. víta prijatie zákona o vnútorne vysídlených ľuďoch, keďže tento zákon môže pri účinnom uplatňovaní slúžiť ako dôležitý nástroj na nápravu krívd; poznamenáva však, že pokračujúca prítomnosť strážnych oddielov na vidieku a opätovné začatie násilia obmedzujú právo na návrat; preto nalieha na turecké orgány, aby odzbrojila strážne oddiely na vidieku a aby zrušila systém takýchto hliadok na vidieku;

53. vyzýva tureckú vládu, aby prejavila svoje rozhodnutie nájsť politické riešenie kurdskej otázky tým, že sa stretne a začne rokovania so zákonnou a prokurdskou politickou stranou - Stranou pre demokratickú spoločnosť - ktorá vyzvala na prímerie a na politický dialóg;

Regionálne otázky a vonkajšie vzťahy

54. víta nomináciu Istanbulu na európske hlavné mesto kultúry v roku 2010;

55. opätovne vyjadruje svoje presvedčenie, že moderné, demokratické a sekulárne Turecko, ktoré sa postupne prispôsobuje politike členských štátov EÚ, by mohlo zohrávať konštruktívnu a stabilizačnú úlohu pri presadzovaní porozumenia medzi civilizáciami a medzi EÚ a krajinami regiónov susediacich s Tureckom, najmä Blízkeho východu; v tejto súvislosti víta rozhodnutie tureckej vlády a parlamentu zúčastniť sa na pôsobení mierových síl OSN v Libanone;

56. berie na vedomie návrh Turecka zriadiť výbor expertov, ktorý by mal byť pod záštitou OSN, s cieľom prekonať tragickú skúsenosť z minulosti a pozíciu Arménska k tomuto návrhu; nalieha tak na tureckú, ako aj arménsku vládu, aby pokračovali v obojstrannom zmierovacom procese, ktorý by mal viesť k obojstranne prijateľnému návrhu; víta skutočnosť, že nedávne diskusie v Turecku predstavujú aspoň začiatok diskusie o bolestivej histórii v súvislosti s Arménskom; zdôrazňuje, že hoci uznanie genocídy Arménov ako také oficiálne nie je jedným z kodanských kritérií, je nevyhnutné, aby sa krajina na ceste k členstvu vyrovnala so svojou minulosťou a uznala ju; v tejto súvislosti vyzýva turecké orgány, aby umožnili prácu výskumníkov, intelektuálov a akademikov zaoberajúcich sa otázkou arménskej genocídy, sprístupnili im archívy a poskytli všetky príslušné dokumenty; nalieha na Turecko, aby bez akýchkoľvek predbežných podmienok prijalo potrebné kroky na nastolenie diplomatických a dobrých susedských vzťahov s Arménskom, zrušilo hospodárske embargo a v blízkej dobe otvorilo pozemné hranice, v súlade s uzneseniami, ktoré prijal Európsky parlament v rokoch 1987 - 2005; čím by sa naplnili prístupového partnerstva a požiadavky rámca rokovaní, týkajúce sa mierového urovnania hraničných sporov, ktoré sú obe povinné pre vstup do EÚ; verí, že podobný postoj treba zaujať aj v prípade ostatných menšín (napr. Grékov z oblasti Pontos a Asýrčanov);

57. vyzýva Turecko, aby sa zaviazalo k dobrým susedským vzťahom; v tejto súvislosti Turecku pripomína, aby upustilo od akýchkoľvek hrozieb voči susedným krajinám (napr. hrozba casus belli voči Grécku týkajúca sa práva určovať si rozsah svojich teritoriálnych vôd), ako aj vojenských aktivít, ktoré môžu vyvolať napätie (napr. pretrvávajúce porušovanie pravidiel letovej informačnej oblasti Atén a gréckeho vzdušného priestoru), ktoré ohrozujú bezpečnosť letovej prevádzky, majú dosah na dobré susedské vzťahy a mohli by nepriaznivo ovplyvniť prístupový proces; vyzýva Turecko, aby v súlade s Chartou OSN a inými príslušnými medzinárodnými dohovormi zintenzívnilo svoje úsilie s cieľom urovnať nevyriešené spory so všetkými svojimi susedmi, verí, že tak, ako sa uvádza v záveroch zasadnutia Európskej rady v Helsinkách z 10. - 11. decembra 1999 a v krátkodobých prioritách prístupového partnerstva; v prípade, že nedôjde k urovnaniu by sa sporné otázky týkajúce sa určenia hraníc (napr. určenie hraníc v oblasti pevninského prahu Egejského mora) mali postúpiť MSD na konečné, záväzné urovnanie;

58. vyjadruje svoje sklamanie, že napriek zmluvným záväzkom Turecko naďalej zachováva obmedzenia voči plavidlám plávajúcim pod cyperskou vlajkou, ako aj plavidlám prichádzajúcim z prístavov Cyperskej republiky odmietaním ich prístupu do tureckých prístavov a voči cyperským lietadlám odopieraním práv preletu nad tureckým územím a pristávacích práv na tureckých letiskách; pripomína Turecku, že tento postup znamená zo strany Turecka porušenie Ankarskej dohody, s ňou súvisiacej dohody o colnej únii a dodatkového protokolu, keďže obmedzenia porušujú princíp voľného pohybu tovaru; snaží sa spolupracovať s tureckými orgánmi, aby im umožnil splniť všetky záväzky v tomto smere bez snahy zvyšovať domáce politické napätie, ktoré by bolo v protiklade k záujmom dlhodobého zmierenia na Cypre; vyjadruje poľutovanie na skutočnosťou, že Turecko trvá na svojom vete proti členstvu Cyperskej republiky v medzinárodných organizáciách a jej účasti v mnohostranných dohodách;

59. vyzýva Turecko, aby čo najskôr uskutočnilo konkrétne kroky na normalizáciu bilaterálnych vzťahov medzi ním a členskými štátmi EÚ, vrátane Cyperskej republiky, v tejto súvislosti znovu pripomína vyššie uvedené vyhlásenie Rady z 21. septembra 2005;

60. berie na vedomie aktuálne ťažkosti v spolupráci EÚ a NATO a vyzýva Turecko, aby prehodnotilo svoje stanovisko k začleneniu všetkých členských štátov EÚ;

61. pripomína Turecku, že uznanie všetkých členských štátov vrátane Cyperskej republiky je nevyhnutnou zložkou prístupového procesu, vyzýva Turecko, aby čo najskôr uskutočnilo konkrétne kroky na normalizáciu dvojstranných vzťahov s Cyperskou republikou; nalieha na Turecko, aby plne uplatnilo ustanovenia vyplývajúce z Ankarskej dohody a jej dodatkového protokolu, ako aj priority prístupového partnerstva, vyzýva turecké orgány, aby zachovávali svoj konštruktívny prístup pri hľadaní celkového urovnania cyperskej otázky v rámci OSN prijateľného tak pre cyperských Grékov, ako aj pre cyperských Turkov, a založeného na predchádzajúcej práci OSN, ktoré by smerovalo k spravodlivému riešeniu založenému na princípoch, na ktorých stojí EÚ, a zároveň na acquis, a aby v zmysle príslušných rezolúcií OSN pristúpilo ku skorému stiahnutiu svojich síl v súlade s osobitným časovým harmonogramom; víta stretnutie medzi pánom Papadopoulosom a pánom Talatom dňa 3. júla 2006, ktoré viedlo k uzavretiu dohody dňa 8. júla 2006; nabáda na ďalšie udržiavanie kontaktov s cieľom pokračovať v dialógu, ktorý by mal viesť k celkovému urovnaniu;

62. vyzýva obe strany, aby zaujali konštruktívny prístup pri hľadaní celkového riešenia cyperskej otázky v rámci OSN, založeného na zásadách, na ktorých stojí EÚ;

63. poukazuje na skutočnosť, že stiahnutie tureckých vojakov by mohlo napomôcť obnoveniu zásadných rozhovorov a v zmysle príslušných rezolúcií OSN vyzýva tureckú vládu ku skorému stiahnutiu tureckých síl v súlade s osobitným časovým harmonogramom;

64. víta vytvorenie nástroja finančnej pomoci na stimuláciu hospodárskeho rozvoja spoločenstva cyperských Turkov v súlade so závermi zasadnutia Rady pre všeobecné veci z 27. februára 2006; podporuje Komisiu v úsilí zameranom na využívanie týchto finančných prostriedkov; vyzýva Radu, aby sa znovu usilovala o dosiahnutie dohody o právnej úprave uľahčujúcej obchod pre severnú časť Cypru bez zbytočného odkladu a aby venovala pozornosť možnej spoločnej kontrole nad prístavom Famagusta pod záštitou EÚ a OSN, v súlade s jednohlasným rozhodnutím Rady pre všeobecné otázky z 27. februára 2006, ktoré zohľadňuje závery Rady z 26. apríla 2004, konzultácie vedené počas luxemburského predsedníctva a na základe protokolu č. 10 k aktu o pristúpení Cyperskej republiky a ďalších deviatich krajín a vyzýva cyperskú a tureckú vládu, aby vyšla s iniciatívou zameranou na posilnenie väzby medzi týmito dvoma spoločenstvami na ceste k budovaniu vzájomnej dôvery;

65. víta kladný vývoj tureckého hospodárstva, ktoré sa považuje za plne fungujúce trhové hospodárstvo vykazujúce vysoký rast (okolo 7,6% v roku 2005) a významný a rastúci podiel priamych zahraničných investícií (PZI); vyjadruje však naďalej znepokojenie nad deficitom bežného účtu, ktorý sa prehlbuje, a vysokou mierou nezamestnanosti (okolo 10,9 % v marci 2006); vyzýva tureckú vládu, aby nepoľavila v úsilí o transformáciu pozitívnej dynamiky na trvalý rast a makroekonomickú stabilitu a aby súčasne odstránila závažné regionálne rozdiely v sociálno-hospodárskom rozvoji z hľadiska príjmov, zdravotnej starostlivosti, prístupu ku vzdelaniu, trhu práce a ďalších životných podmienok (príjem na osobu v oblasti Istanbulu je o 43 % vyšší než priemerný príjem a asi 4-krát vyšší než príjem na osobu v najchudobnejšom regióne);

66. poznamenáva, že napriek celkovej úspešnosti colnej únie má Turecko stále veľa dlhodobo neriešených a nedodržaných záväzkov týkajúcich sa najmä existencie technických prekážok obchodu, napríklad zákaz dovozu hovädzieho mäsa, nedostatočnú angažovanosť v oblasti štátnej pomoci a závažné nedostatky vo vymáhaní práva duševného vlastníctva; vyzýva Turecko, aby bezodkladne pokročilo v uvedených oblastiach a pripomína mu potrebu dodržiavať záväzky vyplývajúce z dohody o colnej únii;

Rokovania

67. pripomína Turecku, že Komisia má na základe rozhodnutia Rady preložiť v priebehu roku 2006 správu o plnom uplatňovaní dodatkového protokolu zo strany Turecka a že nedostatočný pokrok v tejto oblasti bude mať závažné následky pre proces rokovania a môže ho dokonca zastaviť;

68. zdôrazňuje potrebu presného, štruktúrovaného a dôkladného výskumu a štatistických údajov ako základu tvorby politiky v Turecku a tvorby politiky EÚ voči Turecku;

69. ľutuje, že Turecko naďalej odmieta členstvo Cypru v medzinárodných organizáciách a mechanizmoch, napríklad v OECD, Režime kontroly zbrojných technológií (Missile Technology Control Regime - MTCR), Čiernomorskej hospodárskej spolupráci a Wasenaarskej dohode; vyzýva Turecko, aby svoju politiku voči Cypru čo najskôr zmenilo;

70. zdôrazňuje potrebu zintenzívniť rozhovory EÚ s Tureckom o energetickej bezpečnosti, vychádzajúc z predpokladu, že diverzifikácia trás dodávok energie je v záujme oboch strán;

71. očakáva, že v súlade so svojimi predchádzajúcimi uzneseniami a s pozíciou Rady a Komisie budú krátkodobé priority stanovené v prístupovom partnerstve splnené do konca roku 2007 a strednodobé priority do konca roku 2009; podčiarkuje, že prioritou by mala byť úplné splnenie politických kritérií v prvej fáze rokovaní a že dosiahnutie týchto jasných cieľov je podmienkou pokračovania procesu rokovania;

72. víta návrh predsedníctva EÚ, že politické kritériá majú byť predmetom pozornosti počas celého procesu rokovania, počnúc kapitolou vzdelávania a kultúry; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v súvislosti s týmto návrhom sa nedosiahol súhlas a že politické kritériá budú na programe iba na rokovaniach o niektorých oblastiach politiky; zdôrazňuje, že v dôsledku toho je ešte dôležitejšie rešpektovať dohodnuté termíny pre dosiahnutie krátko- a strednodobých priorít prístupového partnerstva (pred koncom roku 2007, respektíve pred koncom roku 2009), aby sa zabezpečili nevyhnutné politické reformy a hodnovernosť prístupového procesu ako takého;

73. zdôrazňuje, že vo vlastnom záujme Turecka, ako aj v záujme zachovávania dôvery v nezvratnosť reformného procesu, je dôležité, aby podnet na reformy pochádzal zvnútra krajiny od samotných štátnych orgánov, tak civilných, ako aj vojenských, ako aj od občianskej spoločnosti, a aby neboli iba výsledkom vonkajšieho tlaku na Turecko;

74. pokladá za rovnako dôležité, aby turecká vláda so zvýšeným úsilím vysvetľovala verejnosti, že proces prístupových rokovaní Turecka s EÚ prináša nepretržité domáce reformy, ktorých meradlom úspechu nie je splnenie určitých jednotlivých opatrení, ale dosiahnutie európskych noriem demokratizácie a politickej liberalizácie tak, aby sa nezmenili len jednotlivé postupy, ale postoj verejnosti a úradov;

75. berie na vedomie úmysel tureckej vlády pokračovať vo výstavbe jadrových reaktorov na výrobu jadrovej energie na civilné účely; vyzýva tureckú vládu, aby dodržala všetky podmienky stanovené Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu a úzko s ňou spolupracovala v záujme bezpečnosti reaktorov i ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby počas prístupových rokovaní prísne sledovala uplatňovanie acquis communautaire;

76. zdôrazňuje, že začatie rokovaní je východiskom dlhodobého procesu, ktorý je vzhľadom na svoj špecifický charakter procesom s otvoreným koncom a nevedie a priori a automaticky k pristúpeniu; zdôrazňuje však, že cieľom rokovaní je členstvo Turecka v EÚ, ale uskutočnenie tejto ambície bude závisieť od úsilia oboch strán;

77. opätovne pripomína, že v prípade závažného a trvalého porušovania demokratických zásad, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, právneho štátu a zásad medzinárodného práva by Komisia mohla odporúčať Rade prerušenie rokovaní, pričom Rada by o tom rozhodla kvalifikovanou väčšinou;

78. berie do úvahy, že bez ohľadu na to, či sa rokovania skončia úspechom alebo neúspechom, vzťahy medzi EÚ a Tureckom musia zabezpečiť, že Turecko zostane pevne zakotvené v európskych štruktúrach;

79. pripomína, že možnosti EÚ prijať Turecko pri zachovaní hybnosti integrácie je dôležitou otázkou v celkovom záujme tak EÚ, ako aj Turecka; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nebola schopná predložiť hodnotiacu správu k štúdii o dôsledkoch v roku 2005; žiada jej predloženie spoločnes následnými opatreniami nadväzujúcimi na štúdiu o dôsledkoch v roku 2006; pokladá za mimoriadne dôležité, aby EÚ vo vhodnom čase stanovila inštitucionálne a finančné podmienky pristúpenia Turecka; v tejto súvislosti pripomína, že Zmluva z Nice nepredstavuje prijateľné východisko pre ďalšie rozhodovanie o pristúpení akéhokoľvek nového členského štátu, a preto trvá na zavedení potrebných reforiem v rámci ústavného procesu; pripomína, že dôsledky pristúpenia Turecka na rozpočet bude možné úplne odhadnúť až v rámci finančného výhľadu od roku 2014; v súvislosti s tým očakáva, že Komisia predloží správu o absorpčnej schopnosti Únie pred zasadnutím Európskej rady v decembri 2006;

80. zdôrazňuje, že na rozdiel od predchádzajúcich rokovaní bude v prípade Turecka potrebné priebežne a intenzívne informovať európsku verejnosť o priebehu rokovaní a pokroku Turecka;

*

* *

81. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi ESĽP a vláde a parlamentu Turecka.

[1] Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s. 163.

[2] Prijaté texty, P6_TA(2006)0096.

[3] Ú. v. EÚ C 226 E, 15.9.2005, s. 189.

[4] Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 385.

[5] Ú. v. EÚ L 22, 26.1.2006, s. 34.

[6] Ú. v. EÚ L 65, 7.3.2006, s. 5.

--------------------------------------------------