22.9.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 229/29

(1)

Obnovená a moderná priemyselná európska politika zameraná na konkurencieschopnosť nášho priemyslu je absolútnou prioritou stratégie pre rast a zamestnanosť. Problematika, o ktorú ide, je prítomná skutočne vo všetkých regiónoch Európskej únie a príslušné procesy majú rýchlu a naliehavú dynamiku. VR víta snahy a zámer Komisie podstatne uľahčiť potrebné reformy.

(2)

Vzhľadom na rýchle zmeny vo svetovom hospodárstve je situácia extrémne naliehavá. Konkurenčná pozícia európskeho priemyslu je vystavená silnému tlaku, čo znamená, že ku obnove európskej priemyselnej politiky musí dôjsť rýchlejšie a s väčšou dynamikou. VR oceňuje záväzok, ktorý si Komisia vyžiadala a obdržala od organizácií početných odvetví činnosti. Kladie si však otázku, či táto skutočnosť bude dostatočným východiskovým bodom. V kontexte medzinárodnej hospodárskej konkurencie si Európa buduje svoju budúcu silu predovšetkým v konkurencieschopných regiónoch, ktoré sú v tomto stanovisku označované anglickým výrazom „valley“ podľa konceptu známeho „Silicon Valley“ a filozofie svetového ekonomického fóra. Tieto európske „valleys“ vybudované na starých odvetviach priemyslu a oblastiach činnosti sú budúcimi hnacími silami hospodárskej a sociálnej obnovy.

(3)

Regióny Štokholm, Bavorsko, Île-de-France, Rhône-Alpes a juhovýchod Holandska ako aj naplno sa rozvíjajúce regióny, akými sú Värmland, Riga a Sasko-Anhaltsko, možno uviesť ako príklad. VR vyzýva Komisiu, aby jej obnovená priemyselná politika vychádzala z tohto prístupu a aby tým pripravila lepšie východiská pre vytváranie regionálnych hospodárskych komplexov v Európe. Znamená to, že je potrebné úplne prepracovať súčasné návrhy, ktoré sa obmedzujú na „rámcové podmienky“ a preto sú v tomto smere veľmi málo inovatívne. Nová európska priemyselná politika musí byť zameraná predovšetkým na stimulovanie medzisektorového rozvoja zameraného na nové zostavy technológia-výrobok-trh.

(4)

VR predkladá v tomto stanovisku niekoľko konkrétnych návrhov zameraných na hĺbkovú prestavbu nástrojov EÚ a ich rozsiahlejšie integrovanie. K tomu je potrebné položiť pevné základy počas nemeckého predsedníctva a VR vyzýva Komisiu a Parlament, aby prišili s návrhom inovačnej a ofenzívnej politiky.

1.1

Vo svojom pracovnom programe Komisia predstavila sedem medzisektorových iniciatív v oblasti politík, ktorých cieľom je reagovať na spoločné výzvy zoskupení rôznych odvetví a posilniť súčinnosť rôznych politík:

1.2

Všetky tieto opatrenia majú zásadnú dôležitosť pre zvýšenie konkurencieschopnosti odvetví európskeho priemyslu. VR preto v hrubých rysoch uvedené návrhy podporuje. Žiadame však, aby bola venovaná zvýšená pozornosť riadeniu štrukturálnych zmien v priemysle. Rovnako je však potrebné venovať zvýšenú pozornosť aj novému programu na zjednodušenie právnych predpisov. V tejto súvislosti ide o základnú vec, pretože práve tu je potrebné sledovať a podporovať novú politiku vychádzajúcu z regiónov. Aby sme zabezpečili blahobyt pre naše deti, hlavnou témou diskusií o tom, ako pristupovať k výzvam a príležitostiam globalizácie, musí byť konkurencieschopnosť Európskej únie. Odmietame protekcionársky prístup orientovaný na minulosť, založený na zachovaní starých zvykov. Je potrebné uplatniť iniciatívy, akými je napríklad fond na prispôsobenia sa globalizácii navrhovaný Komisiou, nie s cieľom chrániť, ale s cieľom rozvíjať, napríklad na vytvorenie nových sľubných odvetví.

1.3

VR vyjadruje podporu výraznejšej nadväznosti na regionálnu politiku Komisie týkajúcu sa inovácií, ktorá je takisto silno zameraná na posilnenie regionálnych zoskupení a nových foriem spolupráce. V Európe jestvuje viacero dobrých príkladov spolupráce medzi Komisiou a regiónmi; môžeme uviesť najmä akčný program Severného Brabantska pre inovatívnosť na roky 2005-2010, nazvaný „Connecting, creating and enabling winners“.

1.4

Vypracovanie medzisektorových iniciatív umožní v prvom rade rozvoj modernej a väčšmi integrovanej európskej priemyselnej politiky. Preto by sme sa radi pristavili pri niektorých navrhovaných opatreniach, chceli by sme najmä zdôrazniť využitie výhod, ktoré poskytuje integrálnejší prístup k danej oblasti.

1.5

Energetika a životné prostredie sa v najbližších rokoch stanú z celosvetového hľadiska prioritnými témami.

Komisia musí poskytnúť potrebný impulz, aby sa vytvorilo prostredie, v ktorom sa z hrozieb budú môcť stať príležitosti. Uvedené oblasti zahŕňajú nové sľubné trhy a zaujímavé možnosti pre priemyselnú a výskumnú politiku EÚ. Tento postup prispeje k tomu, aby sa k energetike a trvalo udržateľnému rozvoju (ekologickejšie výrobky a výrobné procesy) pristupovalo rovnako, aby sa stali reálnou súčasťou priemyselnej a inovačnej politiky. politiky. Väčšia pozornosť by sa mala venovať vývoju alternatívnych zdrojov energie.

Cena energie tvorí v našom priemysle veľkú časť nákladov. VR vyzýva členské štáty zvýšiť kapacitu vzájomného prepojenia, aby liberalizácia trhu s energiou umožnila nášmu priemyslu kupovať plyn a elektrinu v celej Európe. Aktívni akcionári miestnych a regionálnych orgánov v spoločnostiach dodávajúcich energiu môžu tiež účinne prispieť k vytvoreniu spravodlivých podmienok na európskej úrovni.

1.6

VR trvá na tom, aby sa o novej priemyselnej politike uvažovalo v rámci Lisabonskej stratégie a v kontexte globalizácie. Procesy reštrukturalizácie v jednotlivých regiónoch a štátoch sú dôsledkom tohto vývoja. Ako to zdôraznil VR vo svojom stanovisku o reštrukturalizácii a relokáciách (CdR 148/2005, konečné znenie), je potrebné zaistiť správne riadenie reštrukturalizácií (pozri našu predchádzajúcu poznámku o vytvorení fondu na prispôsobenia sa globalizácii, ktorého účelom má byť rozvoj, nie ochrana). V rámci realizácie z Bruselu je zásadná podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti, ktorá musí byť jedným zo základných prvkov funkčného a flexibilnejšieho trhu práce. Bolo by potrebné dať do popredia diskusiu na prioritnú tému „sociálnej inovácie“, o ktorú tu ide. Základnou otázkou je, ako postupovať, aby európski pracujúci bez ohľadu na ich úroveň lepšie zvládali niekedy až drastické reštrukturalizácie a nestali sa pritom obeťami štrukturálnej nezamestnanosti.

1.7

Zvýšenie produktivity práce, miery zamestnanosti a mobility trhu práce je podstatný pre konkurencieschopnosť Európskej únie. Tejto otázke je potrebné venovať zvýšenú pozornosť tak v politike členských štátov ako aj v štrukturálnych programoch a fondoch EÚ. Je treba tiež umožniť (dočasný) prístup na európsky trh práce štátnym príslušníkom tretích krajín s vyššou úrovňou odborného vzdelania, nakoľko takáto liberalizácia by bola tiež prínosom pre konkurencieschopnosť Európy.

1.8

VR podotýka, že niektoré dôležité výrobné odvetvia majú stále veľkú výhodu voči svojim konkurentom, no môžu sa takisto stať obeťami negatívnych dôsledkov globalizácie. Primeraná ochrana duševného a priemyselného vlastníctva sa stáva pre postavenie EÚ v rámci hospodárskej súťaže životne dôležitou. Ochrana duševného vlastníctva podnecuje inovačné opatrenia a vývoj nových typov podnikov. Právne predpisy sa musia prispôsobovať rýchlym technologickým a sociálnym zmenám. Príslušná legislatíva musí byť jasná a musí poskytovať právnu istotu. Musia byť prijaté a uplatňované pravidlá tak na európskej (legislatíva Spoločenstva) ako aj svetovej úrovni (WTO, TRIPS). Mnohí predstavitelia malých a stredných podnikov, ktoré sú hnacími silami inovácie, stále presne nevedia, ako majú reagovať na porušovanie ich práva na ochranu duševného vlastníctva. Veľmi vysoké výdavky na zachovanie patentov, ktoré sú omnoho vyššie než napríklad v Spojených štátoch, predstavujú však pre mnoho malých a stredných podnikov veľký problém. A takisto pokiaľ ide o výdavky spojené so žiadosťou o udelenie patentu, je vecou najvyššej naliehavosti, aby bol po tridsiatich rokoch diskusií skutočne zavedený európsky patent. Päť rokov po tom, čo Komisia predložila konkrétny návrh, je táto téma stále zablokovaná v Rade pre nezhody týkajúce sa jazykového režimu. VR vyzýva Európsku komisiu, aby predložila harmonizačnú smernicu založenú na článku 95 Zmluvy zakladajúcej Európske spoločenstvo. Tak by bolo možné zachovať vnútroštátne režimy týkajúce sa patentov a pritom zaviesť princíp vzájomného uznávania. Obmedzením počtu jazykov na jazyk daného členského štátu plus angličtinu by sa výrazne znížili náklady na získanie európskeho patentu, z čoho by mali úžitok hlavne malé a stredné podniky. Takto by sa vytvoril medzinárodný konkurenčný patent. Okrem toho treba znížiť na minimum daň zo získania patentu, ktorá je v mnohých štátoch EÚ ešte stále vyrubovaná a nie je stimulom pre vývoj inovácií.

1.9

Siedmy rámcový program a program iniciatívy Spoločenstva, v kombinácii so štrukturálnymi fondmi, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore a nasmerovaní. Zdroje 7. rámcového programu sú nevyhnutné na zaručenie konkurencieschopnosti EÚ a posilnenie regiónov, ktoré sú špičkou z technologického hľadiska. Rozpočet by pri určovaní finančného výhľadu nemal byť znížený.

1.10

Toto stanovisko dôrazne žiada, aby sa podporilo zriaďovanie regionálnych hospodárskych komplexov (európske „valleys“). K tomuto je nevyhnutné, aby sa štrukturálne fondy a rámcové programy, akým je 7. rámcový program, a PIC mohli využívať viazanejšie v regiónoch. VR vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila konkrétne návrhy.

Medzi iným treba sústrediť zdroje na špičkový výskum s ohľadom na kľúčové prvky, akými sú podpora otvorenej kultúry inovácie a vytváranie zoskupení v regiónoch.

1.11

Na vytvorenie trvalo udržateľného hospodárskeho modelu pre špičkový technologický región je potrebné viac než veľké investície do výskumu. To vyplýva medzi iným zo skúseností nadobudnutých v rámci regiónu Brainport-Eindhoven. Podpora veľkej rozmanitosti aplikácií niektorých poznatkov v niekoľkých inovačných reťazcoch zabezpečí vytvorenie nových pracovných miest na všetkých úrovniach ako aj upevnenie poznatkov v určitom regióne. Malé a stredné podniky takto majú právo na rovnakú podporu ako vývojové strediská. VR vyzýva Európsku komisiu, aby používala európske programy a štrukturálne fondy cielenejšie na podporu niektorých inovačných reťazcov podľa regiónov. Takto by bolo možné vytvoriť veľa nových pracovných miest na úrovni stredoškolského, vysokoškolského a univerzitného vzdelania.

1.12

Čo sa týka posledného uvedeného bodu, VR žiada, aby bola venovaná väčšia pozornosť prístupnosti rámcových programov a európskych fondov pre malé a stredné podniky. Nazdávame sa, že sa jedná o významný problém, nakoľko v situácii, keď chýba určité zjednodušenie prístupu, má ambícia podporovať MPS (malé a stredné podniky) nízku nádej na úspech. Je potrebné vytvoriť otvorenejšiu atmosféru inovácie, v rámci ktorej by malé a stredné podniky mali jednoduchší prístup k zdrojom a integrálnejším projektom.

1.13

Skúsenosti z regionálnej inovačnej politiky ukazujú, že MSP majú prospech najmä z interakcií s väčšími podnikmi. Preto trváme na tom, aby sa európska priemyselná politika explicitne zaoberala interakciou medzi veľkými podnikmi (1) na jednej strane a MSP na strane druhej. Interakcia medzi MSP a výskumnými strediskami je tiež veľmi dôležitá.

1.14

Nakoniec uvádzame ešte jednu poznámku, týkajúcu sa integrovanejšieho prístupu k európskej priemyselnej politike. Treba uvažovať najmä o integrácii priemyselnej politiky s politikou trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti; pre Európu je to veľká výzva. Komisia môže takto prispieť k tomu, aby sme sa v Európe v rámci trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti založenej na poznatkoch rýchlejšie stotožnili s novými formami spolupráce a s produktovo-trhovými kombináciami (!) v oblastiach ako je odvetvie zdravotníctva (technická inovácia v oblasti zdravotníctva), životné prostredie a energetika, čím sa európskemu priemyslu poskytnú nové, zaujímavé trhy.

1.15

Už sme sa zmienili o tendencii k preskupovaniu a špecializácii hlavných hospodárskych aktivít v Európe. Táto tendencia môže byť posilnená aj v politikách v ďalších oblastiach, napríklad, pokiaľ ide o územné plánovanie a modernizáciu infraštruktúry. Európska politika by mala byť väčšmi zameraná na vytváranie vhodných podmienok, podporujúcich špecifické medzinárodné (cezhraničné) oblasti, spojené s modernou európskou infraštruktúrou, vďaka ktorej sa stanú prístupnými. Myšlienka predsedu Komisie pána Barrosa vytvoriť európsku univerzitu (Európsky technologický inštitút) si zasluhuje podporu. Špičkový technologický inštitút v Európskej únii by bol možnosťou ako sa v budúcnosti vyhnúť úniku mozgov do iných častí sveta. Je najvyšší čas, aby EÚ zriadila inštitút, ktorý by dokázal súťažiť napríklad s MIT (Massachusetts Institute of Technology) v Bostone.

1.16

Komisia ponúka nasledujúce nové iniciatívy:

1.17

Sektorové štúdie, na ktorých sa zakladajú práce Komisie, ukazujú, že mnoho odvetví európskeho priemyslu je dostatočne odolných, aby si mohli udržať konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle. Ak má byť priemysel z medzinárodného hľadiska výkonný, je nevyhnutné, aby dokázal reagovať na vedomostné a inovačné nároky, spojené s novými výrobkami a výrobnými postupmi.

1.18

Je dôležité, aby EÚ, ako aj jej členské štáty, nepoľavili v tejto podpore zmien a reforiem. Konštatujeme, že súčasné rámcové programy EÚ predstavujú spolu s (novými) štrukturálnymi fondmi nástroj účinnej podpory.

1.19

V sektoroch ako strojárstvo a systémový priemysel sú koncentrácia a masa základnými prvkami pri stanovení európskych strategických plánov. V tomto zmysle sú strategické plány ENIAC a Artemis zásadné pre európske a národné investície v danej oblasti.

1.20

Hoci by konkurencieschopnosť jednotlivých sektorov mala byť predmetom neustálej pozornosti, treba povedať, že prosperita Európy bude v budúcnosti závislá čoraz viac od medzisektorových aktivít. Tento bod si zasluhuje zo strany Komisie zvláštnu pozornosť. Priemyselná politika môže prispieť k urýchleniu rozvoja v tejto oblasti stimulovaním „medzisektorových stretov“, ktoré poskytujú priestor pre náhle skoky vpred a pre úžasné inovácie, čo sa týka výrobkov a trhov. V niektorých sektoroch sa tento vývoj už začína črtať. Ide najmä o potravinársky priemysel a o farmaceutické odvetvie (biologické vedy), o biomedicínske technológie, ako aj o automobilovú a vyspelú technológiu.

1.21

Z tohto hľadiska nepokrývajú štyri kategórie definované Komisiou dostatočné množstvo sektorov. Napríklad by bolo treba zahrnúť do priemyslu spojeného s biologickými vedami dôležitú oblasť „molekulárnej medicíny“. Takisto sa treba zmieniť o nanoelektronike a integrovaných systémoch. Na označenie módneho a dizajnérskeho priemyslu v súvislosti so zmenami, ktorými v súčasnosti prechádza, by sa mal použiť širší pojem, napríklad pojem „kreatívneho priemyslu“.

1.22

Je preto stále dôležitejšie podporovať vytváranie súvislých zoskupení priemyselných aktivít a rozvíjajúce sa priemyselné aktivity. Komisia by mala tento bod vo svojom pracovnom pláne uviesť konkrétnejším a explicitnejším spôsobom.

1.23

To, čo nazývame „modelom zoskupovania“ – teda intenzívna a štrukturálna spolupráca medzi zodpovednými orgánmi, podnikmi a vedeckými inštitútmi – predstavuje v tomto smere zásadný faktor úspešnosti pre všetky inovujúce regióny v Európe, akými sú napríklad Štokholm, Bavorsko, Île-de-France, Rhône-Alpes a juhovýchod Holandska. Tento prístup si zasluhuje zásadnú podporu v rámci novej a integrovanejšej európskej priemyselnej politiky.

2.1

Pracovný plán Komisie je založený na Lisabonskej stratégii a na cieľoch stanovených v Göteborgu a z tohto hľadiska predstavuje súdržný celok. Ako sme už na viacerých miestach uviedli, plán obsahuje mnoho dobrých a hodnotných zámerov. To nebude pravdepodobne nikto popierať. Chýba však jasná vízia budúcnosti týkajúca sa schopnosti Európy odlíšiť sa od svojich konkurentov vo zvyšku sveta.

2.2

Výbor regiónov odporúča, aby bola vypracovaná podnecujúca a uchvacujúca vízia. Ako na tom bude Európa v roku 2027? Aká bude odpoveď európskych priemyselných podnikov na výzvy z roku 2006? Ako prispejú investície do takzvaných „inteligentných regiónov“ k hospodárskej a sociálnej obnove vo všetkých členských štátoch EÚ? Ako sa nám v trvalo udržateľnej spoločnosti založenej na poznatkoch podarí otázky týkajúce sa energetiky, životného prostredia a odvetvia zdravotníctva premeniť na príležitosti a na nové možnosti trhu? A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho...

2.3

Odporúčame zaoberať sa sľubným vývojom v rôznych regiónoch a tiež koncentráciou hospodárstva a hospodárskymi špecializáciami, ktorých úloha bude v najbližších rokoch v Európe neprestajne narastať. Je potrebné vychádzať z princípu, že podpora špičkových regiónov výrazne prispeje k širokej hospodárskej a sociálnej obnove vo všetkých členských štátoch EÚ.

2.4

Odporúča sa, aby v rámci novej priemyselnej politiky EÚ boli schválené kritériá na definovanie budúcich konkurencieschopných špičkových regiónov v Európe a v každom členskom štáte, čo by umožnilo nasmerovať fondy európskych investičných programov na tieto konkurencieschopné regióny a tým doplniť národné a regionálne investície, ako aj podporovať odbyt ich materiálnych a nemateriálnych produktov.

Táto obnovená európska priemyselná politika zameraná na sľubne sa rozvíjajúce celky a nové regionálne hospodárske komplexy musí v rámci „novej solidarity“ venovať osobitnú pozornosť podpore zaostávajúcich regiónov. VR navrhuje Komisii, aby vytvorila pákový mechanizmus napríklad tým, že uzavretie medziregionálnych hospodárskych partnerstiev stanoví ako podmienku pre príspevky z rámcových programov a štrukturálnych fondov EÚ.

2.5

Stimulácia špičkových európskych sektorov, ktorým sa tak umožní dostať sa na medzinárodnú úroveň, zostáva dôležitým cieľom európskej priemyselnej politiky. Budúca prosperita bude v každom prípade čoraz viac závislá od medzisektorových aktivít. Odporúčame zvýšiť viditeľnosť samostatného vývoja, jestvujúceho vo „veľkých kategóriách“ pracovného plánu predloženého Komisiou.

2.6

Výbor regiónov preto odporúča, aby sa nová priemyselná politika Komisie sústredila viac na strategickú dôležitosť medzisektorového prístupu, uznávajúc pritom silu „medzisektorových stretov“. Nevyhnutnou podmienkou je v tomto smere štrukturálna spolupráca medzi zodpovednými orgánmi, podnikmi a vedeckými inštitútmi, označovaná tiež ako „trojlístok“. Tento model zoskupovania je jednou z charakteristík novej európskej priemyselnej politiky.

2.7

Podpora „medzisektorových stretov“ je zameraná na inováciu a zostavy výrobky-trhy, ktoré sú v priemysle úplne nové. Ďaleko prekračuje rámec priemyselných sektorov, strety s inými sociálnymi a hospodárskymi oblasťami vytvárajú novú dynamiku. V tomto zmysle VR odkazuje na strety s oblasťami umenia a kultúry (kreatívny priemysel), na strety medzi kultúrami (nový duch medzikultúrneho podnikania) alebo s odborným vzdelávaním (nové odborné znalosti). V týchto oblastiach EÚ môže a musí zohrávať významnú úlohu stimulátora. VR žiada Komisiu, aby v programoch a nových štrukturálnych fondoch venovala týmto otázkam osobitnú pozornosť.

2.8

Návrhy týkajúce sa medzisektorových opatrení ponúkajú možnosti integrálnejšieho prístupu európskej politiky. Odporúčame zdôrazniť nasledujúce momenty:

2.9

Pracovný plán Komisie celkom oprávnene priznáva veľký inovačný potenciál malým a stredným podnikom. No praktická miera toho, nakoľko môžu byť tieto podniky podporené, je výrazne závislá od zjednodušenia európskej legislatívy. Súčasná konfigurácia návrhov týkajúcich sa MSP napríklad v značnej miere znižuje možnosti finančnej podpory výskumu a vývoja v týchto podnikoch, čo je v ostrom rozpore so snahou o posilňovanie konkurencieschopnosti na celosvetovej úrovni. Americké malé a stredné podniky v súčasnosti venujú sedemkrát viac prostriedkov do rozvojového výskumu ako európske.

2.10

Čoskoro nebude žiaden podnik, ktorý by splnil všetky administratívne požiadavky EÚ na získanie dotácie vo výške 15 %. VR sa preto dôrazne zastáva zníženia byrokracie, aby sa rámcové programy a štrukturálne fondy stali skutočne prístupnými pre MSP. Akékoľvek návrhy Komisie v tomto smere budú mať našu hlbokú podporu.

V tomto zmysle účasť regionálnych orgánov ako subjektov najbližších MSP im umožní prístup k podporám Spoločenstva.

2.11

Zjednodušenie právnych predpisov a zmiernenie administratívnej záťaže vďaka európskym právnym predpisom a dôkladná analýza nákladov a ziskov týchto predpisov predstavuje nevyhnutnú podmienku pre uskutočňovanie Lisabonských cieľov. Vyhodnotenie dopadu európskych právnych predpisov na podniky zohráva v tomto zmysle významnú úlohu. Pre zabezpečenie kvality tejto dopadovej analýzy je dôležité, aby ju vykonala tretia, nezávislá strana. VR vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila návrhy čo najskôr. Holandský mechanizmus založený na nezávislom kontrolnom orgáne (Adviescollege Toetsing Administratieve Lasten, ACTAL) by mohol poslúžiť ako východisko.