(1)

Zvyšovanie konkurencieschopnosti a odolnosti európskeho hospodárstva prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie bolo v posledných rokoch v Únii smerodajné. Zelená a digitálna transformácia zakotvená v Európskej zelenej dohode, stanovenej v oznámení Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“, a v politickom programe Digitálne desaťročie do roku 2030 zriadeného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2481 (4) povzbudzuje rast a modernizáciu hospodárstva Únie, prináša nové podnikateľské príležitosti a pomáha Únii získať konkurenčnú výhodu na globálnych trhoch. V Európskej zelenej dohode sa stanovuje plán na zabezpečenie klimaticky neutrálneho a udržateľného hospodárstva Únie spravodlivým a inkluzívnym spôsobom a na riešenie výziev súvisiacich s klímou a životným prostredím. V politickom programe Digitálne desaťročie do roku 2030 sa stanovuje jasné nasmerovanie na digitálnu transformáciu Únie a na plnenie digitálnych cieľov na úrovni Únie do roku 2030, najmä pokiaľ ide o digitálne zručnosti, digitálne infraštruktúry a digitálnu transformáciu podnikov a verejných služieb.

(2)

Priemysel Únie preukázal svoju bytostnú odolnosť, ale jeho konkurencieschopnosť musí byť zaručená aj v budúcnosti. Vysoká inflácia, nedostatok pracovnej sily, narušenia dodávateľského reťazca po pandémii ochorenia COVID-19, útočná vojna Ruska proti Ukrajine, rastúce úrokové sadzby a rast nákladov na energiu a cien vstupov majú vplyv na konkurencieschopnosť priemyslu Únie a ukázali, aké dôležité je, aby mala Únia zabezpečenú svoju otvorenú strategickú autonómiu a znížila svoju strategickú závislosť od tretích krajín v rôznych odvetviach. Tieto tlaky na priemysel Únie sú spojené so silnou, no nie vždy spravodlivou hospodárskou súťažou na roztrieštenom globálnom trhu. Únia už spustila niekoľko iniciatív na podporu svojho priemyslu, ako napríklad Priemyselný plán Zelenej dohody stanovený v oznámení Komisie z 1. februára 2023 s názvom „Priemyselný plán v kontexte Zelenej dohody určený pre vek emisnej neutrálnosti“, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje rámec na zabezpečenie bezpečných a udržateľných dodávok kritických surovín (ďalej len „akt o kritických surovinách“), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámec opatrení na posilnenie európskeho ekosystému výroby výrobkov emisne neutrálnych technológií (ďalej len „akt o emisne neutrálnom priemysle“), nový dočasný krízový a prechodný rámec pre štátnu pomoc stanovený v oznámení Komisie zo 17. marca 2023 s názvom „Dočasný krízový a prechodný rámec pre opatrenia štátnej pomoci na podporu hospodárstva v dôsledku agresie Ruska proti Ukrajine“, Nástroj Európskej únie na obnovu zriadený nariadením Rady (EÚ) 2020/2094 (5) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/435 (6). Hoci tieto riešenia poskytujú rýchlu, cielenú a v niektorých prípadoch dočasnú podporu, Únia potrebuje štrukturálnejšiu odpoveď na investičné potreby svojich odvetví, ochranu súdržnosti, tvorbu kvalitných pracovných miest a zachovanie rovnakých podmienok na vnútornom trhu pri súčasnom uľahčení prístupu k financovaniu. Únia by sa mala snažiť predchádzať premiestňovaniu, vrátiť späť prevádzky na výrobu kritických technológií z tretích krajín a prilákať nové prevádzky, aby sa vyhla strategickej závislosti.

(3)

Vnútorný trh priniesol celej Únii vrátane jej občanov a podnikov významné hospodárske, sociálne a politické výhody. Hoci sú tieto prínosy všeobecne uznávané, je nevyhnutné pokračovať v hľadaní riešení, ako ďalej zúročiť jeho nevyužitý spoločenský potenciál. Budúci vnútorný trh musí byť naďalej schopný prispôsobiť sa meniacej sa geopolitickej dynamike, technologickému pokroku a zelenej a digitálnej transformácii a zároveň podporovať odolnosť zdravotníckych systémov voči starnutiu obyvateľstva a prispievať k posilneniu dlhodobej konkurencieschopnosti a produktivity Únie.

(4)

Zavádzanie a rozširovanie digitálnych technológií a špičkových technologických inovácií, čistých technológií efektívne využívajúcich zdroje a biotechnológií v Únii bude zásadné na účel znižovania strategickej závislosti Únie, a využitia príležitostí a splnenia cieľov zelenej a digitálnej transformácie, čím sa zabezpečí suverenita a strategická autonómia Únie a podporí konkurencieschopnosť a udržateľnosť priemyslu Únie. Vyžadujú sa preto okamžité opatrenia na podporu vývoja a výroby kritických technológií v Únii, ktoré sú najväčšími hlavnými strategickými nedostatkami Únie. Vývoj a výroba kritických technológií vychádzajú z hodnotových reťazcov zložených zo vzájomne prepojených hospodárskych subjektov z podnikov rôznych veľkostí, vrátane malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), rôznych odvetví a s cezhraničnou pôsobnosťou. Únia by preto mala chrániť a posilňovať aj tie hodnotové reťazce kritických technológií a s nimi spojené služby, ktoré majú zásadný význam a sú špecifické pre činnosti vývoja alebo výroby týchto kritických technológií, čím sa zníži strategická závislosť Únie, a zachová integrita vnútorného trhu, a mala by vyriešiť existujúci nedostatok pracovnej sily a zručností v daných odvetviach prostredníctvom celoživotného vzdelávania, vzdelávacích projektov a projektov odbornej a učňovskej prípravy a vytvorenia atraktívnych, kvalitných pracovných miest dostupných pre všetkých.

(5)

Aby bolo možné technológie kvalifikovať ako kritické, malo by sa od nich vyžadovať, aby buď predstavovali inovačný prvok s významným potenciálom pre vnútorný trh, alebo prispievali k zníženiu alebo k prevencii strategickej závislosti Únie. Pri posudzovaní ekonomického potenciálu kritických technológií pre vnútorný trh by sa malo prihliadať na skutočnosť, že vplyv opatrení vykonaných v jednom členskom štáte môže presahovať aj do iných členských štátov. Pri posudzovaní toho, či technológia prispieva k zníženiu alebo k prevencii strategických závislostí Únie, by sa malo prihliadať na analýzu vykonanú na úrovni Únie s cieľom identifikovať riziká, ktoré majú potenciálny vplyv na celú Úniu. Komisia by mala vydať usmernenia, v ktorých vysvetlí, za akých okolností by sa technológie v troch odvetviach, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, mohli považovať za kritické, ako aj podmienky, na základe ktorých sa tieto technológie môžu kvalifikovať ako kritické, s cieľom podporenia spoločného výkladu projektov, spoločností a odvetví, ktoré sa majú podporiť v rámci príslušných programov na základe spoločných strategických cieľov príslušných programov a tohto nariadenia. V uvedených usmerneniach by Komisia mala tiež objasniť pojem hodnotový reťazec a súvisiace služby, ktoré majú zásadný význam a sú špecifické pre vývoj a výrobu konečných výrobkov. Uvedenými usmerneniami by nemali byť dotknuté iné usmernenia ku konkrétnym programom.

(6)

Je potrebné podporiť kritické technológie v týchto odvetviach: digitálne technológie a špičkové technologické inovácie, čisté technológie efektívne využívajúce zdroje a biotechnológie. Za špičkové technologické inovácie by sa mali považovať tie inovácie, ktoré majú potenciál prinášať transformačné riešenia založené na najvyspelejších vedeckých poznatkoch, technológii a inžinierstve, vrátane inovácií, ktoré spájajú pokrok vo fyzikálnej, biologickej a digitálnej sfére. Digitálne technológie by mali zahŕňať najmä tie technológie, ktoré prispievajú k cieľom a zámerom politického programu Digitálne desaťročie do roku 2030, ako aj viacnárodné projekty vymedzené v rozhodnutí (EÚ) 2022/2481. Čisté technológie efektívne využívajúce zdroje by mali zahŕňať najmä emisne neutrálne technológie vymedzené v akte o emisne neutrálnom priemysle. Biotechnológie by sa mali chápať ako uplatnenie vedy a technológie na živé organizmy, ako aj ich časti, výrobky a modely na zmenu živých alebo neživých materiálov na tvorbu poznatkov, tovaru a služieb vrátane technológií uvedených v štatistickom vymedzení biotechnológie Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ako aj v zozname kritických liekov Únie, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 24. októbra 2023 s názvom „Riešenie nedostatku liekov v EÚ“ a ich zložiek. Projekty uznané za strategické v zmysle aktu o emisne neutrálnom priemysle, ak tieto projekty spĺňajú kritériá odolnosti a konkurencieschopnosti vymedzené v akte o emisne neutrálnom priemysle, ako aj v zmysle aktu o kritických surovinách by sa mali automaticky považovať za projekty prispievajúce k cieľom tohto nariadenia. Digitálne technológie a špičkové technologické inovácie, čisté technológie efektívne využívajúce zdroje a biotechnológie, ktoré sú predmetom dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu schváleného Komisiou podľa článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), by sa mali považovať za kritické, pričom individuálne projekty patriace do rozsahu pôsobnosti takéhoto dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu by mali byť oprávnené na financovanie v súlade s pravidlami príslušného programu, a to v rozsahu, v akom identifikovaná medzera vo financovaní a oprávnené náklady ešte neboli v plnej miere pokryté.

(7)

Posilnenie vývoja a výrobnej kapacity technológií v Únii nebude možné bez primerane veľkej kvalifikovanej pracovnej sily. Avšak nedostatok pracovnej sily a zručností, ktorý sa prehĺbil vo všetkých odvetviach vrátane tých, ktoré sa považujú za kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu, sa vzhľadom na demografické zmeny pravdepodobne ešte prehĺbi a ohrozí rozvoj technológií v príslušných odvetviach identifikovaných v tomto nariadení. Je preto potrebné zvýšiť účasť väčšieho počtu ľudí na pracovnom trhu v príslušných odvetviach, a to najmä prostredníctvom investícií do vzdelávania a celoživotného vzdelávania, zlepšovania relevantných zručností a vytvárania kvalitných pracovných miest a učňovskej prípravy pre mladých a znevýhodnených ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Takouto podporou sa doplní niekoľko iných opatrení zameraných na uspokojenie potrieb v oblasti zručností vyplývajúcich zo zelenej a digitálnej transformácie, ako sa uvádza v programe EÚ v oblasti zručností stanovenom v oznámení Komisie z 1. júla 2020 s názvom „Európsky program v oblasti zručností pre udržateľnú konkurencieschopnosť, sociálnu spravodlivosť a odolnosť“. Uvedené opatrenia zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore orientácie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností, pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov Únie, najmä MSP, a prispievajú k vytváraniu kvalitných pracovných miest s cieľom využiť plný potenciál zelenej a digitálnej transformácie sociálne spravodlivým, inkluzívnym a spravodlivým spôsobom.

(8)

Rozsah investícií potrebných na zelenú a digitálnu transformáciu si vyžaduje úplnú mobilizáciu finančných prostriedkov dostupných v rámci existujúcich programov Únie vrátane tých, ktoré poskytujú rozpočtovú záruku na operácie financovania a investičné operácie a zavádzanie finančných nástrojov a operácií kombinovaného financovania. Takéto financovanie by sa malo zaviesť flexibilnejším spôsobom, aby sa ním poskytla včasná a cielená podpora pre kritické technológie v strategických odvetviach. Preto by sa mala zriadiť Platforma strategických technológií pre Európu (ďalej len „platforma STEP“), aby prispela k riešeniu investičných potrieb Únie, a to vďaka lepšiemu nasmerovaniu existujúcich finančných prostriedkov Únie na kritické investície, a to aj do projektov týkajúcich sa celej Únie a cezhraničných projektov, ktorých cieľom je podporovať vývoj alebo výrobu kritických technológií v strategických odvetviach, a to pri zachovaní rovnakých podmienok na vnútornom trhu, čo zachová súdržnosť a zameria sa na dosiahnutie geograficky vyváženého rozdelenia projektov financovaných v rámci platformy STEP v súlade s príslušnými mandátmi programov.

(9)

Pri vykonávaní programov a činností podľa tohto nariadenia sa Komisia a členské štáty nabádajú k tomu, aby podporovali a uprednostňovali projekty v rámci akceleračných údolí emisne neutrálneho priemyslu vymedzených v akte o emisne neutrálnom priemysle a tiež projekty na územiach zahrnutých do plánu spravodlivej transformácie územia uvedenom v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (7) a v menej rozvinutých a prechodných regiónoch, ako aj v rozvinutejších regiónoch v členských štátoch, ktorých priemerný HDP na obyvateľa je pod priemerom krajín EÚ27 meraným v štandarde kúpnej sily a vypočítaným na základe údajov Únie za obdobie 2015 až 2017.

(10)

Platforma STEP by mala mobilizovať zdroje v rámci existujúcich programov Únie vrátane Programu InvestEU zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/523 (8), programu Horizont Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/695 (9), Európskeho obranného fondu zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/697 (10), Inovačného fondu zriadeného smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES (11), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ďalej len „EFRR“) a Kohézneho fondu zriadených nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1058 (12), Európskeho sociálneho fondu plus (ďalej len „ESF+“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1057 (13),

Fondu na spravodlivú transformáciu (ďalej len „FST“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (14), Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (15), programu EU4Health zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/522 (16) a programu Digitálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/694 (17). Zdroje mobilizované na základe uvedených programov Únie by mali byť doplnené dodatočným financovaním vo výške 1,5 miliardy EUR pre Európsky obranný fond na projekty, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP.

(11)

Pečať suverenity by mala byť udelená projektom, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, za predpokladu, že projekt bol posúdený a spĺňa minimálne kvalitatívne požiadavky, najmä kritériá oprávnenosti, kritériá vylúčenia a kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré boli stanovené vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont Európa, Európskeho obranného fondu, Inovačného fondu, programu EU4Health alebo programu Digitálna Európa, bez ohľadu na to, či projekt v rámci jedného z týchto nástrojov získal financovanie. Tieto minimálne kvalitatívne požiadavky sa stanovia s cieľom identifikovať vysokokvalitné projekty. Pečať suverenity by sa mala udeliť v súlade s osobitnými podmienkami oprávnenosti vymedzenými vo výzvach na predkladanie návrhov v rámci dotknutých programov, ktoré môžu, ak je to vhodné a stanovené v príslušných legislatívnych aktoch, ktorými sa tieto programy riadia, zahŕňať aj geografické obmedzenia. Pri príprave rozsahu výziev na predkladanie návrhov, ktorým by sa mohla udeliť pečať suverenity, by Komisia mala v prípade potreby doplniť požiadavku, aby sa v návrhoch projektov uvádzalo, ako by mali prispieť k posilneniu a štruktúrovaniu miestnych sietí priemyselných subjektov a k vytváraniu pracovných miest. Tieto výzvy by mali byť, pokiaľ je to možné a vhodné, celý čas otvorené. Pečať suverenity by sa mala používať ako značka kvality s cieľom pomôcť projektom prilákať verejné a súkromné investície prostredníctvom potvrdenia ich príspevku k cieľom platformy STEP. Okrem toho by sa pečaťou suverenity mohol podporiť lepší prístup k financovaniu z prostriedkov Únie, najmä uľahčením kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov Únie. Členské štáty by sa tiež mali podnecovať, aby pečať suverenity zohľadnili pri poskytovaní finančnej podpory zo svojich vlastných programov.

(12)

Na tento účel by malo byť možné opierať sa o posúdenia vykonané na účely iných programov Únie v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (18) s cieľom znížiť administratívnu záťaž príjemcov finančných prostriedkov Únie a podporiť investície do prioritných technológií. Za predpokladu, že spĺňajú ustanovenia nariadenia (EÚ) 2021/241, by mali členské štáty pri revízii svojich plánov obnovy a odolnosti zvážiť zahrnutie projektov, ktorým bola udelená pečať suverenity, a mali by mať možnosť zvážiť zahrnutie projektov pri rozhodovaní o investičných projektoch, ktoré sa majú financovať z ich podielu v Modernizačnom fonde zriadenom podľa smernice 2003/87/ES. Komisia by mala pečať suverenity zohľadniť aj v kontexte postupu stanoveného v článku 19 Protokolu č. 5 o štatúte Európskej investičnej banky, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a ZFEÚ (ďalej len „štatút EIB“) a kontroly politiky stanovenej v nariadení (EÚ) 2021/523. Okrem toho by sa malo od implementujúcich partnerov vyžadovať, aby preskúmali projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, ak patria do ich geografického rozsahu a do rozsahu ich činnosti v súlade s uvedeným nariadením. Orgány zodpovedné za programy, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, by mali zvážiť podporu strategických projektov uznaných v súlade s aktom o emisne neutrálnom priemysle a aktom o kritických surovinách, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia a na ktoré by sa mohli uplatňovať pravidlá o kumulatívnom financovaní.

(13)

Platforma STEP by sa mala implementovať účinným, efektívnym, spravodlivým a transparentným spôsobom. Na tento účel by mala byť Komisia poverená udeľovaním a propagovaním pečate suverenity a správou nového webového sídla dostupného verejnosti (ďalej len „Portál suverenity“) a komunikáciou s príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a so zainteresovanými stranami, ktoré zohrávajú úlohu pri dosahovaní cieľov platformy STEP. Zároveň by Komisia mala podporovať konzistentnosť, súdržnosť, synergické účinky a komplementárnosť medzi programami Únie na podporu projektov prispievajúcich k cieľom platformy STEP.

(14)

Komisia by mala zriadiť Portál suverenity na poskytovanie informácií o dostupnej podpore na projekty, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP. S cieľom riešiť potreby spoločností a predkladateľov projektov, ktorí sa usilujú získať finančné prostriedky na projekty týkajúce sa platformy STEP v rámci programov finančnej podpory Únie, by mal Portál suverenity prístupným a používateľsky ústretovým spôsobom zobrazovať možnosti financovania pre investície platformy STEP dostupné v rámci rozpočtu Únie. Zahrnuté by mali byť informácie o programoch Únie s priamym riadením, ako sú Horizont Európa, Európsky obranný fond, Inovačný fond, program EU4Health, program Digitálna Európa, a o iných zdrojoch finančnej pomoci Únie, ako sú Program InvestEU, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, EFRR, Kohézny fond, ESF+ a FST. Okrem toho by mal Portál suverenity pomôcť zviditeľniť investície platformy STEP pre investorov, a to uvedením zoznamu projektov, ktorým bola udelená pečať suverenity. Na Portáli suverenity by sa takisto mal uvádzať zoznam príslušných vnútroštátnych orgánov, ktoré sú zodpovedné za plnenie úloh kontaktných miest pre implementáciu platformy STEP na vnútroštátnej úrovni. Komisia by mala zabezpečiť komplementárnosť Portálu suverenity s podobnými platformami a zabrániť nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu.

(15)

Komisia by mala monitorovať implementáciu cieľov platformy STEP na sledovanie pokroku pri cieľoch politiky Únie. Uvedené monitorovanie by sa malo realizovať spôsobom, ktorý je cielený a primeraný činnostiam vykonávaným v rámci platformy STEP, aby sa zabránilo nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä pre prijímateľov finančnej pomoci. Na zabezpečenie zodpovednosti voči občanom Únie by Komisia mala každoročne podávať Európskemu parlamentu a Rade správu o pokroku pri plnení cieľov platformy STEP v rámci príslušných programov, o celkových výdavkoch platformy STEP rozdelených podľa programov a o výkonnosti platformy STEP na základe ukazovateľov výkonnosti stanovených v uvedených programoch. Ak sú k dispozícii, mali by sa poskytovať informácie o kvalitatívnom a kvantitatívnom príspevku platformy STEP k cezhraničným projektom a projektom v jednotlivých členských štátoch.

(16)

Zatiaľ čo platforma STEP sa opiera o preprogramovanie a posilnenie existujúcich programov na podporu strategických investícií a zníženie miery strategickej závislosti Únie, zároveň je dôležitým prvkom pre testovanie uskutočniteľnosti a prípravu možných nových intervencií v záujme podpory suverenity a konkurencieschopnosti strategických odvetví a posilnenia priemyselnej politiky Únie. Platforma STEP by mala slúžiť najmä ako základ pri zvažovaní možných podobných opatrení, ako je napríklad Európsky fond suverenity.

(17)

Komisia by mala vykonať priebežné hodnotenie tohto nariadenia, v ktorom by posúdila relevantnosť opatrení prijatých podľa tohto nariadenia z hľadiska znižovania strategickej závislosti Únie a posilňovania jej autonómie. Mala by tiež posúdiť uskutočniteľnosť rozšírenia Portálu suverenity tak, aby spájal všetky existujúce verejne dostupné webové sídla a poskytoval informácie o programoch a fondoch Únie v rámci priameho, spoločného či nepriameho riadenia na jedinom portáli, ako aj uskutočniteľnosť vytvorenia simulátora, ktorý by predkladateľom projektov poskytoval usmernenia týkajúce sa programov Únie, pre ktoré by ich konkrétny projekt mohol byť oprávnený.

(18)

Inovačný fond podporuje investície do inovatívnych nízkouhlíkových technológií, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Inovačný fond bude teda kľúčom k podpore vývoja alebo výroby kritických čistých technológií efektívne využívajúcich zdroje v Únii. Pri navrhovaní a realizácii výziev na predkladanie návrhov alebo súťažných ponúk v rámci Inovačného fondu by Komisia mala zvážiť tie projekty uznané za strategické podľa aktu o emisne neutrálnom priemysle, o ktorých sa predpokladá, že prispejú k cieľom platformy STEP.

(19)

S cieľom rozšíriť možnosti podpory pre investície, ktorých cieľom je posilnenie priemyselného rozvoja a hodnotových reťazcov v strategických odvetviach by sa mal rozšíriť aj rozsah podpory z EFRR, a to stanovením nových osobitných cieľov v rámci EFRR bez toho, aby boli dotknuté pravidlá o oprávnenosti výdavkov a o výdavkoch v oblasti klímy stanovené v nariadení (EÚ) 2021/1058 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1060 (19). V strategických odvetviach by malo byť takisto možné podporiť produktívne investície do podnikov iných ako MSP, ktoré by mohli významne prispieť k rozvoju menej rozvinutých regiónov a prechodných regiónov, ako aj do rozvinutejších regiónov členských štátov, ktorých HDP na obyvateľa je pod priemerom EÚ27, a pritom klásť aj naďalej dôraz na MSP. Riadiace orgány sa nabádajú, aby podporili spoluprácu medzi veľkými podnikmi a miestnymi MSP, dodávateľskými reťazcami a inovačnými a technologickými ekosystémami. To by umožnilo posilniť celkovú schopnosť Únie upevniť svoje postavenie v daných odvetviach tým, že by sa všetkým členským štátom poskytol prístup k takýmto investíciám, čím by sa potlačilo riziko zvyšovania rozdielov. Zdroje plánované na tieto nové špecifické ciele by mali byť obmedzené na maximálne 20 % počiatočných národných pridelených prostriedkov z EFRR v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1060.

(20)

S cieľom zachovať vysokú úroveň ambícií pri plnení cieľov v oblasti klímy v rámci politiky súdržnosti a zároveň umožniť flexibilitu medzi Kohéznym fondom a EFRR by sa na jednej strane pri výpočte príspevku k opatreniam v oblasti klímy z EFRR malo umožniť zohľadniť výšku príspevku k opatreniam v oblasti klímy z Kohézneho fondu presahujúcu 37 % jeho celkových pridelených prostriedkov a na druhej strane by sa pri výpočte príspevku k opatreniam v oblasti klímy z Kohézneho fondu malo umožniť zohľadniť výšku príspevku k opatreniam v oblasti klímy z EFRR presahujúcu 30 % jeho celkových pridelených prostriedkov.

(21)

Rozsah podpory z FST by sa mal takisto rozšíriť s cieľom pokryť investície do technológií, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, a vyriešiť nedostatok pracovných síl a zručností, ktoré sú potrebné na realizáciu týchto investícií, čo by prispelo k cieľom platformy STEP zo strany veľkých podnikov, a pritom klásť aj naďalej dôraz na MSP, za predpokladu, že takéto investície sú zlučiteľné s očakávaným príspevkom k prechodu na klimatickú neutralitu, ako sa stanovuje v plánoch spravodlivej transformácie územia v súlade s nariadením (EÚ) 2021/1056. Podpora poskytnutá na takéto investície by si nemala vyžadovať revíziu plánu spravodlivej transformácie územia, ak by táto revízia výhradne súvisela s analýzou nedostatkov odôvodňujúcou investície z hľadiska vytvárania pracovných miest. V súvislosti s podporou iných podnikov ako MSP by sa mali zvážiť aj investície, ktoré prispievajú k vytváraniu možností učňovskej prípravy a pracovných miest alebo poskytujú vzdelávanie alebo odbornú prípravu pre nové zručnosti.

(22)

ESF+, ktorý je hlavným fondom Únie, pokiaľ ide o investície do ľudí, poskytuje kľúčový príspevok na podporu rozvoja zručností. S cieľom uľahčiť využívanie ESF+ na dosiahnutie cieľov platformy STEP by sa malo umožniť využívanie ESF+ na pokrytie investícií zameraných na získavanie kvalifikovanej a odolnej pracovnej sily pripravenej pre budúci svet práce.

(23)

S cieľom pomôcť urýchliť investície a poskytnúť okamžitú likviditu pre investície podporujúce ciele platformy STEP v rámci fondov EFRR, ESF+ a FST by sa mala stanoviť dodatočná suma mimoriadneho predbežného financovania vo forme jednorazovej platby s ohľadom na priority vyhradené pre investície, ktorými sa podporujú ciele platformy STEP. Dodatočné predbežné financovanie by sa malo uplatňovať na všetky pridelené prostriedky z FST vzhľadom na potrebu urýchliť jeho vykonávanie, ako aj na silné prepojenie FST s cieľom podporiť členské štáty pri dosahovaní cieľov platformy STEP. Pravidlá uplatniteľné na uvedené sumy výnimočného predbežného financovania by mali byť v súlade s pravidlami uplatniteľnými na predbežné financovanie stanovenými v nariadení (EÚ) 2021/1060. Okrem toho by sa v záujme ďalšej stimulácie využívania týchto investícií a zabezpečenia ich rýchlejšieho vykonávania mala poskytnúť možnosť zvýšenej maximálnej miery spolufinancovania priorít platformy STEP zo strany Únie vo výške 100 %. Riadiace orgány by sa mali nabádať, aby pri vykonávaní cieľov platformy STEP uplatňovali určité sociálne kritériá a podporovali pozitívne sociálne výstupy, ako je vytváranie učňovskej prípravy a kvalitných pracovných miest pre znevýhodnených mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, uplatňovanie sociálnych kritérií na vyhodnotenie ponúk stanovených v smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (20), 2014/24/EÚ (21) a 2014/25/EÚ (22), ak projekt realizuje subjekt, na ktorý sa vzťahujú uvedené smernice, ako aj vyplácanie príslušných miezd dohodnutých v rámci kolektívneho vyjednávania.

(24)

Nariadenie (EÚ) 2021/1060 by sa malo zmeniť s cieľom umožniť, aby projekty, ktorým bola udelená pečať suverenity, mohli využívať lepší prístup k finančným prostriedkom Únie, najmä uľahčením kumulatívneho alebo kombinovaného financovania z viacerých nástrojov Únie. Na tento účel by riadiace orgány mali mať možnosť poskytnúť podporu priamo z EFRR alebo ESF+ na operácie, ktorým bola udelená pečať suverenity.

(25)

S cieľom znížiť administratívnu záťaž a zabezpečiť včasné zavádzanie platformy STEP by odchylne od platných pravidiel mala existovať možnosť vylúčiť z preskúmania v polovici trvania EFRR, ESF+, Kohézneho fondu a FST stanoveného v nariadení (EÚ) 2021/1060 tie priority, ktoré boli zahrnuté ako súčasť riešenia investícií prispievajúcich k cieľom platformy STEP. Malo by byť možné pre takéto zmeny v programe definitívne prideliť celú sumu flexibility alebo jej časť na roky 2026 a 2027. Komisia by mala schváliť zmeny programu, ktoré sa týkajú výlučne doplnenia priorít prispievajúcich k cieľom platformy STEP a sú predložené do 31. augusta 2024, a to do dvoch mesiacov od ich predloženia zo strany členského štátu. Okrem toho by malo byť možné urobiť akékoľvek zodpovedajúce zmeny aj v partnerských dohodách uvedených v nariadení (EÚ) 2021/1060 a nechať ich schváliť Komisiou zrýchleným postupom.

(26)

Regulačný rámec na vykonávanie programov na roky 2014 až 2020 bol za uplynulé roky upravený tak, aby členským štátom a regiónom poskytol dodatočnú flexibilitu, pokiaľ ide o vykonávanie, a väčšiu likviditu na riešenie dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19 a útočnej vojny Ruska proti Ukrajine. Uvedené opatrenia, ktoré sa zaviedli na konci programového obdobia, si vyžadujú dostatok času a administratívnych zdrojov, aby sa v plnej miere využívali a vykonávali, najmä v čase, keď budú členské štáty sústrediť zdroje na revíziu operačných programov na obdobie 2021 až 2027 súvisiacich s cieľmi platformy STEP. S cieľom znížiť administratívnu záťaž orgánov zodpovedných za programy a predchádzať možnej strate finančných prostriedkov v čase pri ukončení z čisto administratívnych dôvodov by sa mali v nariadeniach Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (23) a (EÚ) č. 223/2014 (24) predĺžiť lehoty na administratívne ukončenie programov za obdobie 2014 - 2020. Konkrétne by sa mala lehota na predloženie záverečnej žiadosti o platbu predĺžiť o 12 mesiacov. Okrem toho by sa o 12 mesiacov mala predĺžiť aj lehota na predloženie záverečných dokladov. V kontexte týchto zmien je vhodné objasniť, že distribúcia potravín a materiálu nakúpeného do konca obdobia oprávnenosti (koniec roka 2023) by mala môcť pokračovať aj po tomto dátume.

S cieľom zabezpečiť správne plnenie rozpočtu Únie a dodržiavanie stropov platieb by sa platby, ktoré sa majú vykonať v roku 2025, mali obmedziť na 1 % finančných prostriedkov na program zo zdrojov v rámci viacročného finančného rámca na roky 201 až 2027 stanoveného v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (25). Dlžné sumy presahujúce strop 1 % rozpočtových prostriedkov pridelených na program za fond na rok 2025 by sa nemali vyplatiť v roku 2025 ani v nasledujúcich rokoch, ale mali by použiť len na zúčtovanie predbežného financovania. Viazanosť nevyužitých súm by sa mala zrušiť v súlade s nariadením (EÚ) č. 1303/2013 pri ukončení. V snahe zabezpečiť, aby najvzdialenejšie regióny mohli v plnej miere využívať podporu z fondov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by sa malo objasniť, že na účely flexibility stanovenej v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 by sa dodatočné osobitne pridelené prostriedky pre najvzdialenejšie regióny mali považovať za súčasť pridelených prostriedkov z EFRR pre tú istú kategóriu regiónu, aká platí aj pre daný najvzdialenejší región. Napriek rozdielnym pravidlám oprávnenosti, ktoré sa vzťahujú na dodatočné osobitne pridelené prostriedky, by malo byť možné túto flexibilitu uplatňovať aj vo vzťahu medzi dodatočnými osobitne pridelenými prostriedkami a inými pridelenými prostriedkami z EFRR pre tú istú kategóriu regiónov v rámci daného programu.

(27)

Flexibilita poskytnutá na programové obdobie 2014 -2020 pomohla členským štátom v ich úsilí o reakciu na krízu a obnovu a pomohla im čeliť dodatočnému tlaku na verejné rozpočty spôsobenému útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine. S cieľom umožniť členským štátom vyrovnať sa s pretrvávajúcim rozpočtovým tlakom by sa v súlade s možnosťou stanovenou v nariadení (EÚ) č. 1303/2013 mala so spätnou účinnosťou na posledný účtovný rok od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 predĺžiť možnosť uplatňovať 100 % mieru spolufinancovania Únie na programy súdržnosti, ak členský štát informuje Komisiu pred predložením konečnej žiadosti o priebežnú platbu za posledný účtovný rok, a to v súlade s rozpočtovými prostriedkami a v závislosti od dostupných finančných prostriedkov.

(28)

Program InvestEU je hlavný program Únie na podporu investícií, najmä v oblasti zelenej a digitálnej transformácie, ktorý poskytuje financovanie na základe dopytu, a to aj prostredníctvom mechanizmov kombinovaného financovania, ako aj technickú pomoc. Tento prístup prispieva k prilákaniu dodatočného verejného a súkromného kapitálu v rámci segmentov súčasnej politiky. S cieľom zabezpečiť úplné čerpanie dostupných finančných prostriedkov a za predpokladu, že implementujúci partneri nemajú dostatočnú kapacitu na čerpanie 25 % záruky EÚ stanovenej nariadením (EÚ) 2021/523, ktorá je pre nich vyčlenená, Komisia by mala mať možnosť poskytnúť skupine EIB viac ako 75 % záruky EÚ. V tejto súvislosti by Komisia mala podnecovať implementujúcich partnerov iných ako skupina EIB a pomáhať im naplno čerpať finančné prostriedky, ktoré majú k dispozícii. Členské štáty sa nabádajú, aby prispievali do zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť finančné produkty v súlade s cieľmi platformy STEP v rámci segmentov súčasnej politiky bez toho, aby boli dotknuté platné pravidlá štátnej pomoci. Členské štáty by mali mať možnosť zahrnúť do svojich plánov obnovy a odolnosti opatrenie vo forme hotovostného príspevku na účely zložky Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov s cieľom podporiť ciele platformy STEP v rámci segmentov súčasnej politiky. Tento dodatočný príspevok na podporu cieľov platformy STEP by mal môcť dosiahnuť až 6 % celkových finančných prostriedkov v rámci ich plánu obnovy a odolnosti pridelených na zložku Programu InvestEU v zodpovednosti členských štátov. Zavedená by mala byť aj dodatočná flexibilita a objasnenia s cieľom lepšie plniť ciele platformy STEP. V prípade projektov, ktoré prispievajú k cieľom platformy STEP, by sa malo vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie toho, aby na konci investičného obdobia bola pokrytá široká škála odvetví a regiónov a zamedzilo sa nadmernej odvetvovej alebo geografickej koncentrácii.

(29)

Horizont Európa je kľúčovým programom Únie na financovanie výskumu a inovácií a Európska rada pre inováciu (ďalej len „EIC“) poskytuje podporu, najmä pre inovácie s prelomovým potenciálnom a disruptívnym charakterom a potenciálom rozšírenia, ktoré môžu byť príliš riskantné pre súkromných investorov. V rámci programu Horizont Európa by sa mala stanoviť dodatočná flexibilita, aby mohol EIC Akcelerátor poskytovať podporu len vo forme kapitálu pre MSP vrátane startupov, ktoré nie sú financovateľné bankami, a bankami nefinancovateľné malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré realizujú inovácie, najmä pre tie, ktoré pracujú na technológiách podporovaných platformou STEP, bez ohľadu na to, či v minulosti získali iné druhy podpory z EIC Akcelerátora. Vykonávanie finančného nástroja, ktorý je súčasťou EIC Akcelerátora, ktorý poskytuje investície prostredníctvom vlastného kapitálu alebo v inej návratnej forme (ďalej len „fond EIC“), sa v súčasnosti až na niekoľko výnimočných prípadov obmedzuje na maximálnu sumu investície vo výške 15 miliónov EUR a nemožno do neho zahrnúť viaceré kola financovania ani vyššie sumy investícií. Umožnením podpory len vo forme kapitálu pre MSP a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú financovateľné bankami, by sa vyriešili existujúce medzery na trhu, najmä v súvislosti s investičnými potrebami vo výške od 15 do 50 miliónov EUR. Okrem toho zo skúseností vyplýva, že sumy viazané na pilotný projekt EIC v rámci programu Horizont 2020 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 (26) sa v plnej miere nevyužili. Nariadenie (EÚ) 2021/695 by sa takisto malo zmeniť, aby odzrkadľovalo zvýšené finančné krytie pre Európsky obranný fond.

(30)

EIC zohráva kľúčovú úlohu pri poskytovaní počiatočného financovania rýchlo rastúcim startupom a malým spoločnostiam so strednou trhovou kapitalizáciou. EIC má vďaka svojim špecializovaným znalostiam ideálne postavenie na zlepšenie možností financovania pre spoločnosti, ktoré potrebujú kapitál na rozšírenie po počiatočnej inovačnej fáze. Keďže Fond EIC zohráva zásadnú úlohu pri dosiahnutí úspešnosti platformy STEP, mali by sa objasniť legislatívne ustanovenia upravujúce fungovanie EIC.

(31)

Európsky obranný fond je hlavný program na posilnenie konkurencieschopnosti, inovácie, efektívnosti a technologickej autonómie obranného priemyslu Únie, čím prispieva k otvorenej strategickej autonómii Únie. Vývoj obranných spôsobilostí má zásadný význam, keďže podporuje kapacitu a autonómnosť priemyslu Únie, pokiaľ ide o vývoj výrobkov obranného priemyslu, a nezávislosť členských štátov ako koncových používateľov takýchto výrobkov. Malo by sa teda sprístupniť dodatočné finančné krytie na podporu projektov prispievajúcich k vývoju aplikácií v obrannom priemysle v rámci rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia.

(32)

Keďže ciele tohto nariadenia, a to posilniť suverenitu a bezpečnosť Únie, urýchliť jej zelenú a digitálnu transformáciu, posilniť jej konkurencieschopnosť a znížiť jej strategické závislosti, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,