(1)

Komisia vo svojom oznámení z 24. septembra 2020 nazvanom Únia kapitálových trhov pre ľudí a podniky – nový akčný plán (ďalej len „akčný plán ÚKT“) oznámila svoj zámer predložiť legislatívny návrh na zriadenie nepretržitého elektronického toku aktuálnych údajov, ktorý má zaručiť komplexný prehľad cien a objemu kapitálových finančných nástrojov a finančných nástrojov podobných kapitálovým nástrojom obchodovaných na všetkých obchodných miestach v Únii (ďalej len „konsolidovaný informačný systém“). Rada vo svojich záveroch z 2. decembra 2020 k akčnému plánu ÚKT vyzvala Komisiu k podnecovaniu intenzívnejšej investičnej činnosti v Únii posilnením dostupnosti a transparentnosti údajov podrobnejším posúdením možností riešenia prekážok brániacich zavedeniu konsolidovaného informačného systému v Únii.

(2)

Komisia vo svojom oznámení z 19. januára 2021 nazvanom Európsky hospodársky a finančný systém: podpora otvorenosti, sily a odolnosti potvrdila svoj zámer zlepšiť, zjednodušiť a ďalej harmonizovať rámec transparentnosti trhov s cennými papiermi ako súčasť preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (2) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 (3). V rámci snáh o posilnenie medzinárodnej úlohy eura Komisia tiež oznámila, že táto reforma bude zahŕňať návrh a zavedenie konsolidovaného informačného systému, a to najmä pre emisie podnikových dlhopisov, s cieľom zvýšiť sekundárne obchodovanie s dlhovými nástrojmi denominovanými v eurách.

(3)

Súbežne s preskúmaním smernice 2014/65/EÚ sa nariadenie (EÚ) č. 600/2014 mení nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/791 (4), ktoré odstraňuje hlavné prekážky brániace vzniku konsolidovaného informačného systému. Uvedené nariadenie zavádza povinné prispievanie údajmi poskytovateľovi konsolidovaného informačného systému a zlepšuje kvalitu údajov okrem iného harmonizáciou synchronizácie obchodných hodín. Okrem toho zavádza zlepšenia pre obchodovacie povinnosti a zákaz praxe prijímať platby za vykonávanie pokynov od určitých klientov na určitom mieste výkonu alebo za postúpenie pokynov týchto klientov akejkoľvek tretej strane na ich vykonanie na určitom mieste výkonu (ďalej len „platba za tok pokynov“). Keďže smernica 2014/65/EÚ obsahuje aj ustanovenia týkajúce sa konsolidovaného informačného systému a transparentnosti, zmeny nariadenia (EÚ) č. 600/2014 by sa mali premietnuť aj do smernice 2014/65/EÚ.

(4)

V článku 1 ods. 7 smernice 2014/65/EÚ sa vyžaduje, aby systémy a platformy, v rámci ktorých môžu navzájom pôsobiť viaceré záujmy tretích strán o obchodovanie, pokiaľ ide o kúpu a predaj finančných nástrojov (ďalej len „multilaterálne systémy“), vykonávali svoju činnosť v súlade s požiadavkami na regulované trhy, multilaterálne obchodné systémy (ďalej len „MTF“) alebo organizované obchodné systémy (ďalej len „OTF“). Ako však Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „ESMA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) preukázal vo svojej záverečnej správe z 23. marca 2021 o fungovaní organizovaných obchodných systémov, z trhovej praxe vyplynulo, že zásada multilaterálnej obchodnej činnosti, ktorá si vyžaduje povolenie, sa v Únii nedodržiava, čo vedie k nerovnakým podmienkam medzi multilaterálnymi systémami, ktoré majú povolenie pôsobiť ako regulovaný trh, MTF alebo OTF, a multilaterálnymi systémami, ktoré príslušné povolenie nemajú. Okrem toho prináša táto situácia niektorým účastníkom trhu právnu neistotu, pokiaľ ide o regulačné očakávania týkajúce sa takýchto multilaterálnych systémov. S cieľom zabezpečiť účastníkom trhu zrozumiteľnosť, zachovať rovnaké podmienky, zlepšiť fungovanie vnútorného trhu a zaistiť jednotné uplatňovanie požiadavky, aby hybridné systémy vykonávali multilaterálne obchodné činnosti len vtedy, keď majú povolenie pôsobiť ako regulovaný trh, MTF alebo OTF, by sa mal obsah článku 1 ods. 7 smernice 2014/65/EÚ presunúť zo smernice 2014/65/EÚ do nariadenia (EÚ) č. 600/2014. Vzhľadom na vyňatie multilaterálnych systémov z rozsahu pôsobnosti článku 1 ods. 7 smernice 2014/65/EÚ a ich začlenenie do rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) č. 600/2014 je vhodné presunúť do uvedeného nariadenia aj vymedzenie pojmu „multilaterálny systém“.

(5)

V článku 2 ods. 1 písm. d) bode ii) smernice 2014/65/EÚ sa osoby obchodujúce na vlastný účet oslobodzujú od požiadavky na udelenie povolenia na výkon činnosti investičnej spoločnosti alebo úverovej inštitúcie, pokiaľ tieto osoby nie sú členmi alebo účastníkmi regulovaného trhu alebo MTF alebo nemajú priamy elektronický prístup na obchodné miesto. Od nefinančných subjektov, ktoré sú členmi alebo účastníkmi regulovaného trhu alebo MTF na účely vykonávania transakcií, pokiaľ ide o riadenie likvidity, alebo na účely znižovania rizík priamo súvisiacich s obchodnou činnosťou alebo činnosťou podnikového (treasury) financovania, by sa nemalo vyžadovať, aby získali povolenie pôsobiť ako investičná spoločnosť, keďže takáto požiadavka by bola neprimeraná. Pokiaľ ide o priamy elektronický prístup na obchodné miesto, v článku 17 ods. 5 a článku 48 ods. 7 smernice 2014/65/EÚ sa vyžaduje, aby poskytovatelia priameho elektronického prístupu mali povolenie na výkon činnosti investičnej spoločnosti alebo úverovej inštitúcie. Investičné spoločnosti alebo úverové inštitúcie, ktoré poskytujú priamy elektronický prístup, zodpovedajú za zabezpečenie toho, že ich klienti dodržiavajú požiadavky stanovené v článku 17 ods. 5 a článku 48 ods. 7 smernice 2014/65/EÚ. Uvedená funkcia monitorovania je účinná a klienti poskytovateľa priameho elektronického prístupu vrátane osôb obchodujúcich na vlastný účet vďaka tomu nemusia podliehať smernici 2014/65/EÚ. Okrem toho by sa odstránením uvedenej požiadavky prispelo k vytvoreniu rovnakých podmienok medzi osobami usadenými v Únii na jednej strane a osobami usadenými v tretej krajine, ktoré vstupujú na miesta v Únii prostredníctvom priameho elektronického prístupu, pre ktorý sa podľa smernice 2014/65/EÚ nevyžaduje povolenie, na druhej strane.

(6)

V článku 18 ods. 7 smernice 2014/65/EÚ sa vyžaduje, aby MTF a OTF mali aspoň troch reálne aktívnych členov alebo používateľov. Táto požiadavka by sa mala vzťahovať na všetky multilaterálne systémy. Preto by sa mala táto požiadavka rozšíriť na regulované trhy.

(7)

V smernici 2014/65/EÚ sa stanovuje, že investičná spoločnosť sa má považovať za systematického internalizátora len vtedy, ak vykonáva svoje činnosti na organizovanom, frekventovanom, systematickom a významnom základe alebo ak si zvolí možnosť (opt-in) podliehať režimu systematického internalizátora. Frekventovaný, systematický a významný základ sa určuje na základe kvantitatívnych kritérií. To vedie k nadmernej záťaži pre investičné spoločnosti, ktoré sú povinné vykonať posúdenie, a pre orgán ESMA, ktorý je povinný uverejniť údaje na účely posúdenia. Posúdenie na základe týchto kritérií by sa preto malo nahradiť kvalitatívnym posúdením. Vzhľadom na to, že nariadenie (EÚ) č. 600/2014 sa mení tak, aby boli systematickí internalizátori vylúčení z rozsahu pôsobnosti požiadaviek na predobchodnú transparentnosť pre nekapitálové nástroje, by sa kvalitatívne posúdenie systematických internalizátorov malo vzťahovať len na kapitálové nástroje. Investičná spoločnosť by však mala mať možnosť rozhodnúť (opt-in) sa, že sa stane systematickým internalizátorom pre nekapitálové nástroje.

(8)

Článok 27 ods. 3 a 6 smernice 2014/65/EÚ obsahuje požiadavku, aby miesta výkonu uverejňovali správy so zoznamom údajov týkajúcich sa povinnosti vykonať pokyny za najvýhodnejších podmienok pre klienta („vykonanie za najvýhodnejších podmienok“). Z dôkazov a spätnej väzby od zainteresovaných strán vyplýva, že uvedené správy sa čítajú len zriedka a neumožňujú investorom ani iným používateľom uvedených správ uskutočňovať zmysluplné porovnania na základe informácií, ktoré sú v nich uvedené. Preto sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/338 (6) na dva roky pozastavuje platnosť požiadavky na podávanie správ podľa článku 27 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ na účely preskúmania tejto požiadavky. Nariadením (EÚ) 2024/791 sa mení nariadenie (EÚ) č. 600/2014 s cieľom odstrániť prekážky, ktoré bránia vzniku konsolidovaného informačného systému. Údaje, ktoré má konsolidovaný informačný systém šíriť, sú európska najlepšia kúpna a predajná cena, poobchodné informácie týkajúce sa transakcií s akciami a fondami obchodovanými na burze a poobchodné informácie týkajúce sa transakcií s dlhopismi a mimoburzovými derivátmi. Uvedené informácie možno použiť na preukázanie vykonania za najvýhodnejších podmienok. Požiadavka na podávanie správ stanovená v článku 27 ods. 3 smernice 2014/65/EÚ už teda nebude relevantná a mala by sa odstrániť.

(9)

Článok 27 smernice 2014/65/EÚ tiež obsahuje všeobecnejšie ustanovenia týkajúce sa vykonania za najvýhodnejších podmienok. Rozdielne výklady uvedeného článku zo strany vnútroštátnych príslušných orgánov však viedli k rozdielnym prístupom k uplatňovaniu požiadaviek na vykonanie za najvýhodnejších podmienok a k dohľadu nad trhovými postupmi. Tento rozdielny prístup je obzvlášť zjavný v rôznych spôsoboch, akými sú regulované postupy týkajúce sa prijímania platby za tok pokynov v celej Únii. Nariadenie (EÚ) 2024/791, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 600/2014, zakazuje investičným spoločnostiam, aby prijímali takéto platby v celej Únii. Zo spätnej väzby od regulačných orgánov a zainteresovaných strán však vyplynulo, že by bolo taktiež prínosom ďalej objasniť požiadavky na vykonanie za najvýhodnejších podmienok v prípade profesionálnych klientov. Orgán ESMA by preto mal vypracovať návrh regulačných technických predpisov týkajúcich sa kritérií, ktoré sa majú zohľadniť na účely stanovenia a posúdenia účinnosti politiky vykonávania pokynov podľa článku 27 ods. 5 a 7 smernice 2014/65/EÚ, a to s prihliadnutím na rozdiel medzi retailovými a profesionálnymi klientmi.

(10)

Správne fungovanie konsolidovaného informačného systému závisí od kvality údajov, ktoré poskytovateľ konsolidovaného informačného systému prijíma. V nariadení (EÚ) č. 600/2014 sa stanovujú požiadavky na kvalitu údajov, ktoré by prispievatelia do konsolidovaného informačného systému mali dodržiavať. S cieľom zabezpečiť, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MFT alebo OTF a regulované trhy skutočne dodržiavali uvedené požiadavky, by mali členské štáty požadovať, aby takéto investičné spoločnosti, organizátori trhu a regulované trhy mali na tento účel zavedené potrebné opatrenia.

(11)

Prijímanie kvalitných údajov je mimoriadne dôležité pre fungovanie konsolidovaného informačného systému a vnútorného trhu a vyžaduje, aby všetky subjekty prispievajúce údajmi a poskytovateľ konsolidovaného informačného systému svoje údaje synchronizovane označovali časovou pečiatkou, a teda aby synchronizovali svoje obchodné hodiny. Nariadením (EÚ) 2024/791 sa preto mení nariadenie (EÚ) č. 600/2014 tak, aby sa požiadavka, ktorá sa podľa smernice 2014/65/EÚ uplatňuje iba na obchodné miesta a ich členov, účastníkov alebo používateľov, rozšírila na systematických internalizátorov, subjekty určené na zverejňovanie, schválené mechanizmy zverejňovania a poskytovateľov konsolidovaných informačných systémov. Keďže táto požiadavka je teraz stanovená v nariadení (EÚ) č. 600/2014, môže sa zo smernice 2014/65/EÚ odstrániť.

(12)

V rámci, ktorým sa upravujú trhy Únie s finančnými nástrojmi, sa na vnútroštátnej úrovni v súlade s článkami 69 a 70 smernice 2014/65/EÚ vykonáva dohľad nad viacerými hmotnoprávnymi požiadavkami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 600/2014 a ukladajú sankcie a opatrenia. Nariadením (EÚ) 2024/791 sa mení nariadenie (EÚ) č. 600/2014 tak, aby obsahovalo nové pravidlá týkajúce sa mechanizmu objemového prahu, povinného prispievania údajov poskytovateľovi konsolidovaného informačného systému, noriem kvality údajov, ktorým prispievatelia podliehajú, a zákazu prijímania platieb za tok pokynov. Keďže za dohľad nad príslušnými subjektmi zodpovedajú vnútroštátne orgány, tieto nové zásadné požiadavky by sa mali doplniť do zoznamu ustanovení, v súvislosti s ktorými majú členské štáty stanoviť sankcie na vnútroštátnej úrovni, uvedeného v smernici 2014/65/EÚ.

(13)

Smernica 2014/65/EÚ obsahuje pravidlá, ktorými sa od obchodných miest vyžaduje, aby zaviedli mechanizmy určené na obmedzenie nadmernej volatility na trhoch, najmä zastavenie obchodovania a cenové rozpätia. Extrémne okolnosti, ktorým boli trhy s energetickými derivátmi a komoditnými derivátmi vystavené počas energetickej krízy v roku 2022, však viedli k ďalšej kontrole týchto mechanizmov a ukázali, že v súvislosti s aktiváciou týchto mechanizmov príslušnými obchodnými miestami v Únii chýba transparentnosť, ako sa zdôraznilo v odpovedi orgánu ESMA z 22. septembra 2022 na žiadosť Komisie o poskytnutie poradenstva na riešenie nadmernej volatility na trhoch s energetickými derivátmi. Účastníci trhu by mali prospech z ďalších informácií a väčšej transparentnosti, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré vedú k zastaveniu alebo obmedzeniu obchodovania, a o zásady, ktoré majú regulované trhy zohľadniť na účely stanovenia hlavných technických parametrov na zastavenie alebo obmedzenie obchodovania. Orgán ESMA by mal prostredníctvom návrhu regulačných technických predpisov stanoviť zásady, ktoré majú regulované trhy zohľadniť na účely stanovenia hlavných technických parametrov na zastavenie alebo obmedzenie obchodovania. Vzhľadom na dôležitosť zabezpečenia riadneho obchodovania by si regulované trhy mali ponechať širokú diskrečnú právomoc, pokiaľ ide o to, ktoré mechanizmy použiť a aké parametre stanoviť pre tieto mechanizmy. Okrem toho by príslušné vnútroštátne orgány mali starostlivo monitorovať využívanie týchto mechanizmov obchodnými miestami a v náležitých prípadoch využívať svoje právomoci v oblasti dohľadu.

(14)

V nadväznosti na energetickú krízu v roku 2022 a z nej vyplývajúce vyššie a častejšie výzvy na dozabezpečenie a extrémnu volatilitu je opodstatnené komplexné posúdenie primeranosti celkového rámca pre trhy s komoditnými derivátmi, pre trhy s emisnými kvótami a pre trhy s derivátmi na emisné kvóty. Takéto posúdenie by malo mať strategické zameranie a zohľadniť likviditu a riadne fungovanie trhov s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami a derivátmi na emisné kvóty v Únii, aby sa zabezpečilo, že rámec upravujúci tieto trhy bude vhodný na daný účel s cieľom uľahčiť energetickú transformáciu a zaistiť potravinovú bezpečnosť a schopnosť trhov odolávať vonkajším otrasom. Komisia by pri vykonávaní svojej analýzy mala zohľadniť aj to, že trhy s komoditnými derivátmi zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby účastníci trhu mohli riadne riadiť riziká vznikajúce z ich obchodných činností, a že je veľmi dôležité stanoviť správne parametre na zabezpečenie toho, aby Únia mala konkurencieschopné likvidné trhy s komoditnými derivátmi, ktoré zabezpečia otvorenú strategickú autonómiu Únie a plnenie Európskej zelenej dohody. S ohľadom na tieto ciele by Komisia mala najprv posúdiť, či režimy obmedzení pozícií a mechanizmy kontroly nad riadením pozícií napomohli predchádzaniu zneužívaniu trhu a podpore riadneho stanovovania cien a podmienok vyrovnania. V rámci tohto posúdenia by sa malo tiež uviesť, do akej miery sa vznikajúce trhy s energetickými derivátmi mohli v Únii rozvíjať.

Po druhé, Komisia by mala posúdiť kritériá na určenie toho, kedy sa má činnosť považovať za vedľajšiu k hlavnej obchodnej činnosti na úrovni skupiny, s prihliadnutím na celkovú likviditu na trhoch s komoditnými derivátmi, emisnými kvótami a derivátmi na emisné kvóty a na ich riadne fungovanie. Energetické spoločnosti čoraz viac preberajú úlohu tvorcov trhu na trhoch s energetickými derivátmi. Komisia by preto mala zohľadniť celkový vplyv výnimky týkajúcej sa vedľajšej činnosti tým, že sa zameria nielen na udelenie povolenia, ale aj na vplyv prudenciálnych požiadaviek stanovených v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2033 (7) a povinností týkajúcich sa zúčtovania, marže a zabezpečenia kolaterálom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (8). Po tretie, Komisia by mala posúdiť, do akej miery by sa údaje o transakciách na trhoch s komoditnými derivátmi alebo derivátmi na emisné kvóty mohli zbierať na úrovni jediného subjektu zberu a harmonizovať v nariadeniach (EÚ) č. 600/2014 a (EÚ) č. 648/2012 z hľadiska počtu dátových polí, formátu, technológií predkladania údajov, postupov technického potvrdenia a príjemcov údajov. Jediným subjektom zberu by mohol byť poskytovateľ konsolidovaného informačného systému pre deriváty. Komisia by mala posúdiť, ktoré údaje o transakciách by boli relevantné pre verejnosť a ako by sa tieto údaje o transakciách čo najlepšie šírili.

(15)

Komisia by mala byť splnomocnená prijať regulačné technické predpisy, ktoré vypracuje orgán ESMA, pokiaľ ide o: kritériá, ktoré sa majú zohľadniť pri stanovovaní a posudzovaní účinnosti politiky vykonávania pokynov; zásady, ktoré majú regulované trhy zohľadniť pri stanovení svojich mechanizmov na zastavenie alebo obmedzenie obchodovania; a informácie, ktoré majú regulované trhy zverejňovať o okolnostiach vedúcich k zastaveniu alebo obmedzeniu obchodovania vrátane parametrov pre zastavenie obchodovania, ktoré majú regulované trhy oznamovať príslušným orgánom. Komisia by mala prijať tieto regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(16)

Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšenie transparentnosti na trhoch s finančnými nástrojmi a zvýšenie medzinárodnej konkurencieschopnosti kapitálových trhov Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(17)

Smernica 2014/65/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

V článku 1 sa vypúšťa odsek 7.

2.

V článku 2 ods. 1 písm. d) sa bod ii) nahrádza takto:

3.

V článku 4 sa odsek 1 mení takto:

4.

Článok 27 sa mení takto:

5.

V článku 31 ods. 1 sa dopĺňa tento pododsek:

„Členské štáty požadujú, aby investičné spoločnosti a organizátori trhu prevádzkujúci MTF alebo OTF mali zavedené opatrenia na zabezpečenie plnenia noriem kvality údajov podľa článku 22b nariadenia (EÚ) č. 600/2014.“

6.

V článku 47 ods. 1 sa dopĺňajú tieto písmená:

7.

Článok 48 sa mení takto:

8.

V článku 49 ods. 2 sa dopĺňa tento pododsek:

„Pokiaľ ide o akcie s medzinárodným identifikačným číslom cenných papierov (ďalej len ‚ISIN‘) vydaným mimo Európskeho hospodárskeho priestoru (ďalej len ‚EHP‘) alebo akcie, ktoré majú ISIN z EHP a s ktorými sa obchoduje na obchodnom mieste v tretej krajine v miestnej mene alebo v mene, ktorá nie je menou EHP, ako sa uvádza v článku 23 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 600/2014, pre ktoré sa obchodné miesto, ktoré je najvýznamnejším trhom z hľadiska likvidity, nachádza v tretej krajine, môžu regulované trhy stanoviť rovnakú veľkosť tiku, aká sa uplatňuje na danom mieste.“

9.

Článok 50 sa vypúšťa.

10.

Článok 57 sa mení takto:

11.

Článok 58 sa mení takto:

12.

Článok 70 ods. 3 sa mení takto:

13.

V článku 90 sa dopĺňa tento odsek:

(*1)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2021/1833 zo 14. júla 2021, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ spresnením kritérií na určenie toho, kedy sa má činnosť považovať za vedľajšiu k hlavnej obchodnej činnosti na úrovni skupiny (Ú. v. EÚ L 372, 20.10.2021, s. 1).“ "