(1)

Nevyprovokovaná a neodôvodnená útočná vojna Ruskej federácie voči Ukrajine a bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie do členských štátov ohrozujú bezpečnosť dodávok do Únie a jej členských štátov. Využívanie dodávok plynu ako zbrane a manipulácia s trhmi zo strany Ruskej federácie prostredníctvom úmyselného prerušovania tokov plynu zároveň viedli k prudkému nárastu cien energie v Únii, čo ohrozuje nielen ekonomiku Únie, ale aj vážne podkopáva bezpečnosť dodávok.

(2)

Táto situácia si vyžaduje silnú a koordinovanú reakciu Únie s cieľom chrániť jej občanov a ekonomiku pred nadmernými a zmanipulovanými trhovými cenami a zabezpečiť, aby sa plyn cez hranice dostal k všetkým spotrebiteľom, ktorí ho potrebujú, a to aj v situáciách jeho nedostatku. Na zníženie závislosti od dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a na zníženie nadmerných cien je nevyhnutná lepšia koordinácia nákupu plynu od externých dodávateľov.

(3)

Článok 122 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) umožňuje Rade na návrh Komisie a v duchu solidarity medzi členskými štátmi rozhodnúť o vhodných opatreniach z hľadiska hospodárskej situácie, a to predovšetkým, ak sa vyskytnú vážne ťažkosti pri dodávke určitých produktov, najmä v oblasti energetiky. Vysoké riziko úplného zastavenia dodávok ruského plynu a extrémny nárast cien energie, ktoré oslabujú hospodárstvo Únie, predstavujú takéto vážne ťažkosti.

(4)

Komisia vo svojom oznámení z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“ oznámila zriadenie platformy EÚ na nákup energií spolu s členskými štátmi na spoločný nákup plynu, skvapalneného zemného plynu (LNG) a vodíka. Uvedené oznámenie schválila Európska rada na svojom zasadnutí 30. a 31. mája 2022. V rámci plánu REPowerEU Komisia predstavila aj stratégiu vonkajšej energetickej angažovanosti EÚ, v ktorej sa vysvetľuje, ako Únia podporuje globálnu, čistú a spravodlivú energetickú transformáciu s cieľom zabezpečiť udržateľnú, bezpečnú a cenovo dostupnú energiu, a to aj diverzifikáciou dodávok energie do Únie, najmä prostredníctvom rokovaní o politických záväzkoch s existujúcimi alebo novými dodávateľmi plynu s cieľom zvýšiť dodávky plynu, a tak nahradiť dodávky ruského plynu do Európy.

(5)

Platforma EÚ na nákup energií môže zohrávať kľúčovú úlohu pri hľadaní vzájomne prospešných partnerstiev, ktoré prispejú k bezpečnosti dodávok a povedú k nižším dovozným cenám plynu zakúpeného z tretích krajín, pričom sa v plnej miere využije kolektívna váha Únie. Na tento účel je nevyhnutné posilniť medzinárodný dosah, pokiaľ ide o dodávateľov plynu (z plynovodov aj LNG), ako aj o budúcich dodávateľov zeleného vodíka. Najmä oveľa silnejšia koordinácia s členskými štátmi a medzi nimi prostredníctvom platformy EÚ na nákup energií by vo vzťahu k tretím krajinám zabezpečila účinnejšiu kolektívnu váhu Únie.

(6)

Keďže situácia vážnych ťažkostí pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok pretrváva, spoločný nákup by mal pomôcť zabezpečiť vyrovnanejší prístup podnikov v členských štátoch k novým alebo dodatočným zdrojom plynu a pomôcť zabezpečiť v prospech konečných spotrebiteľov nižšie ceny, ako tie, ktoré by inak mohli platiť pre tých, ktorí nakupujú plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb individuálne.

(7)

Výsledkom spoločného nákupu by mohlo byť výhodnejšie zaobchádzanie s dodávkami obnoviteľných plynov, ako je biometán a vodík, alebo podpora takýchto dodávok, pokiaľ ich možno bezpečne vtlačiť do plynárenskej siete, a dodávok plynu, ktorý by sa inak odplyňoval alebo spaľoval. Keďže v žiadnej príslušnej jurisdikcii neexistuje formálna právna požiadavka, podniky, ktoré uzavierajú zmluvy podľa tohto nariadenia budú mať možnosť na účely merania, nahlasovania a overovania emisií metánu v celom dodávateľskom reťazci do Únie používať rámec nahlasovania Partnerstva OSN pre emisie metánu z ropy a zemného plynu 2.0.

(8)

Nový mechanizmus vytvorený podľa tohto nariadenia by mal pozostávať z dvoch krokov. Ako prvý krok by plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii agregovali svoj dopyt po plyne prostredníctvom poskytovateľa služieb, s ktorým Komisia uzavrela zmluvu. To by umožnilo dodávateľom plynu predkladať ponuky na základe veľkých agregovaných objemov namiesto početných menších ponúk odberateľom, ktorí ich kontaktujú individuálne. V druhom kroku môžu plynárenské podniky alebo podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii uzavierať zmluvy o nákupe plynu, a to individuálne alebo koordinovane s inými subjektmi, s dodávateľmi alebo výrobcami zemného plynu, ktorí uspokojili agregovaný dopyt.

(9)

Keďže situácia vážnych ťažkostí pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok pretrváva, agregácia dopytu a spoločný nákup by mali pomôcť zabezpečiť vyrovnanejší prístup podnikov v členských štátoch k novým alebo dodatočným zdrojom plynu a pomôcť zabezpečiť v prospech konečných spotrebiteľov nižšie ceny, ako tie, ktoré by inak mohli platiť pre podniky, ktoré nakupujú plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb. Prvý odkaz na možnosť veľmi obmedzenej formy spoločného nákupu plynu na účely vyvažovania je už zahrnutý v návrhu nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a so zemným plynom a s vodíkom, ktorý predložila Komisia. Uvedený návrh však pochádza z obdobia pred útočnou vojnou Ruskej federácie voči Ukrajine. Okrem toho uvedený návrh neobsahoval žiadnu podrobnú koncepciu a týkal sa len veľmi špecifických potrieb prevádzkovateľov prepravných sietí v oblasti regulačnej energie. Keďže je potrebné okamžité a oveľa komplexnejšie riešenie problému chýbajúcich štruktúr na koordinovaný nákup plynu, je vhodné navrhnúť dočasné zrýchlené riešenie.

(10)

Agregácia dopytu a spoločný nákup by preto mohli posilniť solidaritu Únie pri nákupe a distribúcii plynu. V duchu solidarity by spoločný nákup mal podporovať najmä tie podniky, ktoré predtým nakupovali plyn len alebo hlavne od ruských dodávateľov, a to tak, že im na základe agregácie dopytu a spoločného nákupu pomôžu získať dodávky od alternatívnych dodávateľov alebo poskytovateľov zemného plynu za výhodných podmienok.

(11)

Agregácia dopytu a spoločný nákup by mali pomôcť pri dopĺňaní zásobníkov plynu v súčasnej núdzovej situácii, ak by sa väčšina európskych zásobníkov plynu vyčerpala po nadchádzajúcej zime. Okrem toho by uvedené opatrenia mali pomôcť pri nákupe plynu koordinovanejším spôsobom v duchu solidarity.

(12)

Je preto potrebné urýchlene a dočasne zaviesť agregáciu dopytu a spoločný nákup. To by umožnilo rýchle zriadenie poskytovateľa služieb, čo by umožnilo agregáciu dopytu. Poskytovateľ služieb, s ktorým Komisia uzavrie zmluvu, by mal len niektoré základné funkcie a proces, ktorý by organizoval, by obsahoval len povinné prvky týkajúce sa účasti na agregácii dopytu, ale zatiaľ by nezahŕňal povinnú koordináciu zmluvných podmienok ani povinnosť predkladať záväzné ponuky na nákup plynu prostredníctvom neho.

(13)

Plynárenským podnikom alebo podnikom, ktoré spotrebúvajú plyn, by sa nemala uložiť požiadavka nakupovať plyn prostredníctvom poskytovateľa služieb, a to uzavieraním zmlúv o dodávkach plynu alebo memoránd o porozumení s dodávateľmi alebo výrobcami plynu, ktorí uspokojili agregovaný dopyt. Plynárenským podnikom alebo podnikom, ktoré spotrebúvajú plyn, sa však dôrazne odporúča, aby preskúmali formy spolupráce, ktoré sú zlučiteľné s právom hospodárskej súťaže, a aby využili poskytovateľa služieb s cieľom plne využiť výhody spoločného nákupu. Medzi poskytovateľom služieb a zúčastnenými podnikmi by sa preto mohol vytvoriť mechanizmus, v ktorom by sa stanovili hlavné podmienky, za ktorých sa zúčastnené podniky zaviažu k nákupu plynu zodpovedajúceho agregovanému dopytu.

(14)

Je dôležité, aby Komisia a členské štáty mali jasnú predstavu o plánovaných a uzavretých zmluvách o dodávkach plynu v celej Únii, s cieľom posúdiť, či sú splnené ciele bezpečnosti dodávok a energetickej solidarity. Podniky alebo orgány členských štátov by preto mali informovať Komisiu a členské štáty, v ktorých sú tieto podniky usadené, o veľkých plánovaných nákupoch plynu nad 5 TWh/rok. To by sa malo vzťahovať najmä na základné informácie týkajúce sa nových alebo obnovených zmlúv. Komisia by mala mať možnosť vydávať odporúčania plynárenským podnikom alebo orgánom príslušných členských štátov, najmä ak by ďalšia koordinácia mohla zlepšiť fungovanie spoločného nákupu alebo ak by začatie verejnej súťaže na nákup plynu alebo plánované nákupy plynu mohlo mať negatívny vplyv na bezpečnosť dodávok, vnútorný trh alebo energetickú solidaritu. Vydanie odporúčania by nemalo plynárenským podnikom ani orgánom príslušných členských štátov brániť v tom, aby zatiaľ pokračovali v rokovaniach.

(15)

Členské štáty by mali Komisii pomáhať pri posudzovaní toho, či príslušné nákupy plynu zvyšujú bezpečnosť dodávok v Únii a či sú zlučiteľné so zásadou energetickej solidarity. Preto by sa mal zriadiť ad hoc riadiaci výbor zložený zo zástupcov členských štátov a Komisie, ktorý by pomáhal pri koordinácii uvedeného posudzovania.

(16)

Proces agregácie dopytu na účely spoločného nákupu by mal vykonávať vhodný poskytovateľ služieb. Komisia by preto prostredníctvom postupu obstarávania v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (1) mala uzavrieť zmluvu s poskytovateľom služieb, ktorý môže vyvinúť vhodný nástroj informačných technológií (ďalej len „IT nástroj“) a zorganizovať proces agregácie dopytu. Poplatky na pokrytie prevádzkových nákladov by sa mohli vyberať od účastníkov spoločného nákupu.

(17)

Pri prideľovaní prístupových práv k dodávkam podnikom, ktoré agregujú dopyt, by mal poskytovateľ služieb uplatňovať metódy, ktoré by neviedli k diskriminácii medzi menšími a väčšími účastníkmi agregácie dopytu a ktoré by mali byť spravodlivé bez ohľadu na objemy plynu požadované jednotlivými podnikmi. Poskytovateľ služieb by mal napríklad prideľovať prístupové práva úmerne k objemom plynu, ktoré majú jednotlivé podniky v úmysle kúpiť pre daný čas dodania a miesto určenia. Môže to byť relevantné v prípadoch, keď dodávka dostatočne nepokrýva dopyt na trhu Únie.

(18)

Agregácia dopytu a nákup zemného plynu sú zložité procesy, ktoré musia zohľadňovať rôzne prvky, a to nielen ceny, ale tiež zahŕňať objemy, miesta dodávky a ďalšie parametre. Vybraný poskytovateľ služieb by preto mal mať potrebnú úroveň skúseností s riadením a agregáciou nákupov zemného plynu alebo súvisiacich služieb na úrovni Únie. Zároveň je agregácia dopytu a nákup zemného plynu kľúčovým prvkom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu a zachovaní zásady energetickej solidarity v Únii.

(19)

Ochrana citlivých obchodných informácií je mimoriadne dôležitá, keď sa informácie sprístupňujú Komisii, členom ad hoc riadiaceho výboru alebo poskytovateľovi služieb, ktorý vytvára alebo riadi IT nástroj na agregáciu dopytu. Komisia by preto mala uplatňovať účinné nástroje na ochranu týchto informácií pred akýmkoľvek neoprávneným prístupom a kybernetickobezpečnostnými rizikami. Všetky osobné údaje, ktoré by sa mohli spracúvať v rámci agregácie dopytu a spoločného nákupu, by sa mali spracúvať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (2) a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (3).

(20)

Spoločný nákup by mohol mať rôzne formy. Mohol by sa uskutočniť prostredníctvom verejných súťaží alebo aukcií organizovaných poskytovateľom služieb, v rámci ktorých sa agreguje dopyt plynárenských podnikov a podnikov, ktoré spotrebúvajú plyn, s cieľom potenciálne ho zosúladiť s ponukami dodávateľov alebo výrobcov zemného plynu prostredníctvom použitia IT nástroja.

(21)

Jedným z cieľov agregácie dopytu a spoločného nákupu je znížiť riziko zbytočných zvýšení cien spôsobených podnikmi, ktoré sa uchádzajú o rovnakú tranžu plynu. Zabezpečenie toho, aby sa všetky výhody spoločného nákupu dostali ku konečným spotrebiteľom, v konečnom dôsledku závisí od rozhodnutí samotných podnikov. Veľké podniky by mali podliehať obmedzeniam, a to aj vtedy, ak môžu predať plyn za vyššie ceny. Podniky, ktoré majú prospech z nižších cien za nákup plynu zo spoločného nákupu, by mali tieto výhody preniesť na spotrebiteľov. Prenos nižších cien by bol dôležitým ukazovateľom úspechu spoločného nákupu, keďže je pre spotrebiteľov kľúčový.

(22)

Agregácia dopytu a spoločný nákup by mali byť otvorené pre plynárenské podniky a podniky, ktoré spotrebúvajú plyn, so sídlom v Únii. Zo spoločného nákupu môžu mať výhody najmä priemyselní spotrebitelia, ktorí vo svojich výrobných procesoch intenzívne využívajú plyn, ako sú napríklad výrobcovia hnojív, ocele, keramiky a skla, a to tým, že sa im umožní spojiť ich dopyt, zmluvne uzavierať náklady plynu a LNG a štruktúrovať dodávky podľa svojich osobitných potrieb. Organizovanie spoločného nákupu by malo mať transparentné pravidlá, pokiaľ ide o spôsob, ako sa doň zapojiť, a malo by zabezpečiť jeho otvorenosť.

(23)

Otvorenie agregácie dopytu a spoločného nákupu aj pre západný Balkán a tri pridružené krajiny Východného partnerstva je deklarovaným politickým cieľom Únie. Podnikom usadeným v zmluvných stranách Energetického spoločenstva by sa preto malo umožniť zúčastňovať sa na agregácii dopytu a spoločnom nákupe stanovených týmto nariadením za predpokladu, že sú zavedené potrebné opatrenia.

(24)

Je potrebné znížiť závislosť Únie od plynu dodávaného z Ruskej federácie. Podniky kontrolované Ruskou federáciou alebo akoukoľvek ruskou fyzickou alebo právnickou osobou alebo podniky, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia Únie zavedené na základe článku 215 ZFEÚ alebo ktoré sú vlastnené alebo kontrolované akoukoľvek inou fyzickou alebo právnickou osobou, subjektom alebo orgánom, na ktoré sa vzťahujú takéto reštriktívne opatrenia, by preto mali byť vylúčené z účasti na spoločnom nákupe, ako aj z organizovania procesu spoločného nákupu.

(25)

S cieľom zabrániť tomu, aby bolo dosiahnutie cieľa diverzifikácie od plynu dodávaného z Ruskej federácie ohrozené tým, že sa na agregácii dopytu a spoločnom nákupe zúčastnia aj podniky alebo iné subjekty kontrolované ruskými fyzickými alebo právnickými osobami alebo podnikmi usadenými v Ruskej federácii, by sa mala vylúčiť aj účasť týchto subjektov.

(26)

Okrem toho zemný plyn s pôvodom v Ruskej federácii by nemal byť predmetom spoločného nákupu. Na tento účel by zemný plyn vstupujúci do členských štátov alebo zmluvných strán Energetického spoločenstva cez konkrétne miesta vstupu nemal byť predmetom spoločného nákupu, keďže zemný plyn s pôvodom v Ruskej federácii pravdepodobne vstupuje do členských štátov alebo zmluvných strán Energetického spoločenstva cez tieto miesta vstupu.

(27)

Účastníci spoločného nákupu plynu môžu potrebovať finančné záruky, ak by niektorý z podnikov nebol schopný zaplatiť za konečný zmluvne dohodnutý objem. Členské štáty alebo iné zainteresované strany môžu účastníkom spoločného nákupu poskytnúť finančnú podporu vrátane záruk. Finančná podpora by sa mala poskytovať v súlade s pravidlami Únie v oblasti štátnej pomoci, prípadne vrátane dočasného krízového rámca prijatého Komisiou 23. marca 2022, v znení zmenenom 28. októbra 2022.

(28)

Na zaistenie bezpečnosti dodávok v Únii je nevyhnutné plnenie zásobníkov plynu. Vzhľadom na pokles dodávok zemného plynu z Ruskej federácie môžu členské štáty pri napĺňaní zásobníkov plynu s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok plynu na zimu 2023/2024, ako sa stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1032 (4), čeliť výzvam. Využitie možnosti poskytovateľa služieb, pokiaľ ide o agregáciu dopytu, by mohlo členským štátom pomôcť tieto výzvy zmenšiť. V medziach práva hospodárskej súťaže by to mohlo podporiť najmä koordinované riadenie napĺňania a skladovania vzhľadom na nasledujúce vtlačné obdobie, čím by sa zabránilo nadmerným cenovým maximám spôsobeným okrem iného nekoordinovaným napĺňaním zásobníkov.

(29)

S cieľom zabezpečiť, aby spoločný nákup prispieval k naplneniu zásobníkov plynu v súlade s priebežnými cieľmi stanovenými v nariadení (EÚ) 2022/1032, by členské štáty mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby plynárenské podniky a podniky spotrebujúce plyn, ktoré podliehajú ich jurisdikcii, používali proces organizovaný poskytovateľom služieb ako jeden z možných prostriedkov na dosiahnutie cieľov naplnenia.

(30)

V nariadení (EÚ) 2022/1032 sa vyžaduje, aby členské štáty do 1. novembra 2023 naplnili svoje zásobníky plynu na 90 %. Tento cieľ je vyšší ako cieľ k 1. novembru 2022 (80 %). Spoločný nákup by mohol pomôcť členským štátom splniť tento nový cieľ. Členské štáty by pritom mali vyžadovať, aby domáce podniky využívali poskytovateľa služieb na agregáciu dopytu s dostatočne vysokým objemom plynu s cieľom znížiť riziko, že ich zásobníky plynu nemožno naplniť. Členské štáty by mali vyžadovať, aby objemy zodpovedajúce aspoň 15 % ich cieľového objemu naplnenia zásobníkov na budúci rok, čo zodpovedá približne 13,5 mld. m3 pre EÚ ako celok, zahrnuli ich podniky do procesu agregácie dopytu. Členské štáty bez podzemných zásobníkov plynu na svojom území by sa mali zúčastňovať na procese agregácie dopytu s objemami zodpovedajúcimi 15 % ich povinnosti rozdelenia zaťaženia podľa článku 6c nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1938 (5).

(31)

Agregáciou dopytu a spoločným nákupom sa nepredpisuje riadenie zásobníkov plynu vrátane strategických zásobníkov plynu a nie sú nimi dotknuté nariadenia (EÚ) 2017/1938 a (EÚ) 2022/1032.

(32)

S cieľom účinne využívať spoločný nákup a uzavierať zmluvy o plyne s dodávateľmi, ktorí ponúkajú plyn poskytovateľovi služieb, by podniky mali mať možnosť koordinovať podmienky nákupu, ako sú objemy, cena plynu, dodacie miesta a lehoty, v rámci obmedzení práva Únie. Podniky zapojené do konzorcia na nákup plynu by však mali zabezpečiť, aby sa priamo alebo nepriamo vymieňané informácie obmedzovali na to, čo je nevyhnutne potrebné na dosiahnutie sledovaného cieľa v súlade s článkom 101 ZFEÚ. Okrem toho by sa ustanoveniami o transparentnosti a riadení v tomto nariadení malo zabezpečiť, aby zmluvy nakupujúceho konzorcia neohrozovali bezpečnosť dodávok ani energetickú solidaritu, najmä ak sú členské štáty priamo alebo nepriamo zapojené do procesu nákupu.

(33)

Zatiaľ čo možno vytvoriť viac ako jedno konzorcium na nákup plynu, najúčinnejšou možnosťou by bolo vytvoriť len jedno konzorcium na nákup plynu, ktoré by zahŕňalo čo najviac podnikov, s cieľom agregovať dopyt prostredníctvom poskytovateľa služieb, a jeho charakter by bol taký, aby bol zlučiteľný s právom hospodárskej súťaže Únie. Navyše spojenie síl v jednom konzorciu na nákup plynu by malo na trh priniesť posilnenú vyjednávaciu silu Únie a umožniť výhodné podmienky, ktoré by sa dali menšími podnikmi alebo v prípade nejednotného postupu len ťažko dosiahnuť.

(34)

Zriadenie a realizácia konzorcií na nákup plynu podľa tohto nariadenia by sa mali uskutočňovať v súlade s pravidlami Únie v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sa uplatňujú vzhľadom na súčasné výnimočné okolnosti na trhu. Komisia uviedla, že je pripravená pomôcť podnikom pri vytváraní takéhoto konzorcia na nákup plynu a vydať rozhodnutie podľa článku 10 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (6) o neuplatniteľnosti článkov 101 a 102 ZFEÚ, ak sa začlenia a dodržia príslušné záruky. Komisia takisto uviedla, že je pripravená poskytnúť neformálne usmernenia, ak podniky s účasťou v iných konzorciách čelia neistote, pokiaľ ide o posúdenie jedného alebo viacerých prvkov ich mechanizmu spoločného nákupu podľa pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

(35)

V súlade so zásadou proporcionality opatrenia týkajúce sa agregácie dopytu a spoločného nákupu neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie ich cieľa, keďže uvedené opatrenia sa budú vykonávať na dobrovoľnom základe, len s obmedzenou výnimkou, pokiaľ ide o povinnú účasť na agregácii dopytu na účely plnenia zásobníkov plynu, a súkromné podniky zostanú zmluvnými stranami zmlúv o dodávkach plynu uzavretých v rámci spoločného nákupu.

(36)

S cieľom optimalizovať absorpčnú kapacitu LNG zariadení LNG v Únii a využívanie zásobníkov plynu sú potrebné opatrenia na zvýšenie transparentnosti a organizovaný trh uľahčujúci sekundárny obchod s kapacitami zásobníkov plynu a kapacitami zariadení LNG, podobne ako v prípade prepravy plynu plynovodmi. Je to obzvlášť dôležité v časoch núdze a zmien tokov plynu z plynovodov z Ruskej federácie na LNG. Návrhy Komisie smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s obnoviteľnými plynmi a zemným plynom a s vodíkom a nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a so zemným plynom a s vodíkom obsahujú ustanovenia na tieto účely. Prednostné vykonávanie týchto ustanovení v rámci reakcie na krízu je potrebné na to, aby sa zariadenia LNG a zásobníky plynu využívali efektívnejšie a s potrebnou transparentnosťou. Pokiaľ ide o celoeurópske platformy transparentnosti, členské štáty by mali mať možnosť využívať existujúce platformy transparentnosti Únie pre zariadenia LNG a zásobníky plynu na zabezpečenie rýchleho vykonávania tohto nariadenia. Pokiaľ ide o sekundárnu rezervačnú platformu, prevádzkovatelia zariadení LNG a prevádzkovatelia zásobníkov plynu by mali mať možnosť využiť svoje existujúce platformy tak, že do nich začlenia potrebné prvky.

(37)

V súvislosti s dlhodobými rezerváciami kapacít na prepravu plynu sa v existujúcich pravidlách riadenia preťaženia stanovujú postupy na základe pravidla „využitia alebo straty“. Tieto postupy sú však pomalé, keďže trvá aspoň šesť mesiacov, kým sa prejaví ich účinok, a vyžadujú si prísne administratívne postupy národných regulačných orgánov. Tieto pravidlá by sa preto mali posilniť a zjednodušiť, aby sa prevádzkovateľom plynárenských sietí poskytli nástroje na rýchlu reakciu na zmeny v tokoch plynu a na riešenie možných preťažení. Nové pravidlá by predovšetkým mohli urýchliť uvádzanie nevyužitých dlhodobých kapacít na trh, ktoré by inak zostali nevyužité, čím by sa využívanie plynovodov zefektívnilo.

(38)

Prevádzkovatelia prepravných sietí by mali analyzovať dostupné informácie o využívaní prepravnej siete užívateľmi siete a mali by určiť, či došlo k nedostatočnému využívaniu zmluvnej pevnej kapacity. Takéto nedostatočné využívanie by sa malo definovať ako situácia, keď užívateľ siete za posledných 30 dní využil alebo ponúkol na trhu v priemere menej ako 80 % rezervovanej pevnej kapacity. V prípade nedostatočného využívania by mal prevádzkovateľ prepravnej siete uverejniť dostupnú kapacitu pre ďalšiu mesačnú aukciu a následne ju dražiť. Alternatívne by národné regulačné orgány mali mať možnosť rozhodnúť, že namiesto toho použijú pevný denný mechanizmus „využitia alebo straty“. V tomto druhom prípade by sa mal mechanizmus uplatňovať na všetky prepojovacie body bez ohľadu na to, či sú preťažené alebo nie.

(39)

Spoločnosti, ktoré nakupujú plyn alebo ponúkajú dodávky plynu do vopred stanovených miest určenia prostredníctvom spoločného nákupu, by mali zabezpečiť prepravné kapacity z miest dodávky plynu do miesta určenia. Platné pravidlá vnútorného trhu vrátane predpisov pre plynárenské siete sa uplatňujú s cieľom pomôcť zabezpečiť dopravné kapacity. Národné regulačné orgány, prevádzkovatelia prepravných sietí, prevádzkovatelia zariadení LNG a prevádzkovatelia zásobníkov plynu, ako aj rezervačné platformy by mali preskúmať možnosti, ako cenovo dostupným spôsobom zlepšiť využívanie infraštruktúry, a to tým, že preskúmajú možnosti rozvoja nových produktov v oblasti prepravnej kapacity, ktorými sa v rámci EÚ spoja prepojovacie body, zariadenia LNG a zásobníky plynu, pri súčasnom dodržiavaní platných pravidiel vnútorného trhu, najmä nariadenia Komisie (EÚ) 2017/459 (7).

(40)

Zatiaľ čo mimoriadne krízové okolnosti vedú k zmenám v modeloch tokov v európskych plynárenských sieťach, čo vedie k mimoriadne vysokým poplatkom za preťaženie v určitých prepojovacích bodoch v Únii, v rámci dialógu s príslušnými regulačnými orgánmi dotknutých členských štátov by sa podľa existujúcich pravidiel mohli v prípade potreby s pomocou Komisie nájsť určité možnosti flexibility.

(41)

Invázia Ruskej federácie na Ukrajinu viedla k veľkej neistote a narušeniam európskych trhov so zemným plynom. V dôsledku toho sa na uvedených trhoch v posledných mesiacoch odzrkadlila neistota týkajúca sa dodávok a táto neistota premietla výsledné očakávania trhu do extrémne vysokých a nestálych cien zemného plynu. To zase vytvorilo ďalší tlak na účastníkov trhu a narušilo hladké fungovanie trhov Únie s energiou.

(42)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (8) sa stanovujú pravidlá na zabezpečenie riadneho fungovania obchodných miest, na ktorých sa obchoduje aj s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie. V uvedenej smernici sa stanovuje, že členské štáty majú vyžadovať, aby mal regulovaný trh zavedené mechanizmy na zaručenie spravodlivého a riadneho fungovania finančných trhov. Takéto mechanizmy však nie sú určené na stanovenie obmedzenia vnútrodenného vývoja cien a nedokázali zabrániť prípadom výnimočnej volatility pozorovanej na trhoch s derivátmi plynu a elektriny.

(43)

Vzhľadom na ťažkosti, ktorým čelia účastníci trhu na obchodných miestach, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, a vzhľadom na naliehavú potrebu zabezpečiť, aby trhy s energetickými derivátmi naďalej plnili svoju úlohu pri zabezpečovaní hedžingových potrieb reálnej ekonomiky, je vhodné vyžadovať od obchodných miest, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, aby zriadili dočasné mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility s cieľom účinnejšie obmedziť nadmerné pohyby cien. S cieľom zabezpečiť, aby sa také mechanizmy uplatňovali na najrelevantnejšie zmluvy, mali by sa uplatňovať na deriváty týkajúce sa energie, ktorých obdobie splatnosti nepresahuje 12 mesiacov.

(44)

Obchodné miesta ponúkajúce komoditné deriváty týkajúce sa energie často umožňujú účasť rôznym energetickým spoločnostiam zo všetkých členských štátov. Takéto energetické spoločnosti sa vo veľkej miere spoliehajú na deriváty obchodované na takýchto obchodných miestach s cieľom zabezpečiť kľúčové dodávky plynu a elektriny v celej Únii. Nadmerné pohyby cien, ku ktorým dochádza na obchodných miestach, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie, preto ovplyvňujú fungovanie energetických spoločností v celej Únii a v konečnom dôsledku majú nepriaznivý vplyv aj na koncových spotrebiteľov. V duchu solidarity medzi členskými štátmi by sa preto mala uskutočniť koordinácia implementácie a uplatňovania mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility, aby sa zabezpečilo, že prevádzkovatelia, ktorí majú zásadný význam pre bezpečnosť dodávok energie vo všetkých členských štátoch, budú mať prospech z ochranných opatrení proti veľkým pohybom cien, ktoré poškodzujú pokračovanie ich podnikania, čo by tiež poškodilo koncových spotrebiteľov.

(45)

Mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility by mali zabezpečiť, aby sa zabránilo nadmerným pohybom cien v rámci obchodného dňa. Uvedené mechanizmy by mali byť založené na trhovej cene zisťovanej v pravidelných intervaloch. Vzhľadom na veľkú rozmanitosť nástrojov na trhoch s energetickými derivátmi a osobitosti obchodných miest spojených s takýmito nástrojmi by sa mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility mali prispôsobiť špecifikám týchto nástrojov a trhov. Preto by obchodné miesta mali stanoviť cenové limity, zohľadňujúc pritom špecifiká každého relevantného komoditného derivátu týkajúceho sa energie, profilu likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profilu volatility.

(46)

Pri určovaní otváracej ceny na účely stanovenia prvej referenčnej ceny v rámci obchodného dňa by malo obchodné miesto vychádzať z metodiky, ktorú zvyčajne uplatňuje na určovanie ceny, za ktorú sa na začiatku obchodného dňa prvýkrát obchoduje s konkrétnym komoditným derivátom týkajúcim sa energie. Pri určovaní otváracej ceny po akomkoľvek prerušení obchodovania, ku ktorému by mohlo dôjsť počas obchodného dňa, by malo obchodné miesto uplatňovať metodiku, ktorú považuje za najvhodnejšiu na zabezpečenie obnovenia riadneho obchodovania.

(47)

Obchodné miesta by mali mať možnosť vykonávať mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility buď jeho začlenením do svojich existujúcich prerušovačov, ktoré sa už zriadili v súlade so smernicou 2014/65/EÚ, alebo ako dodatočný mechanizmus.

(48)

Obchodné miesta by s cieľom zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o fungovanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ktorý vykonávajú, mali bez zbytočného odkladu zverejniť opis jeho všeobecných charakteristík vždy, keď vykonajú nejakú zmenu. V záujme zabezpečenia spravodlivého a riadneho obchodovania by sa však od obchodných miest nemalo vyžadovať, aby zverejňovali všetky technické parametre mechanizmu, ktorý zaviedli.

(49)

Ak sa na základe informácií, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ďalej len „orgán ESMA“) zhromaždil o vykonávaní mechanizmu riadenia volatility prostredníctvom obchodných miestach, na ktorých sa obchoduje s komoditnými derivátmi týkajúcimi sa energie v Únii, preukáže, že v záujme zabezpečenia účinnejšieho riadenia nadmernej cenovej volatility v celej Únii je potrebná väčšia konzistentnosť vykonávania uvedeného mechanizmu, Komisia by mala mať možnosť stanoviť jednotné podmienky vykonávania mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ako je frekvencia, pri ktorej sa cenové hranice obnovujú, alebo opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak obchodovanie prekročí tieto cenové hranice. Komisia by mala byť schopná zohľadniť špecifiká každého komoditného derivátu týkajúceho sa energie, profilu likvidity trhu s takýmto derivátom a jeho profilu volatility.

(50)

S cieľom poskytnúť obchodným miestam dostatok času na spoľahlivé vykonávanie mechanizmu riadenia vnútrodennej volatility, ako sa uvádza v tomto nariadení, by sa obchodným miestam mal do 31. januára 2023 poskytnúť čas na zavedenie uvedeného mechanizmu. S cieľom zabezpečiť, aby boli obchodné miesta schopné rýchlo riešiť nadmerné pohyby cien ešte pred zavedením tohto mechanizmu, mali by mať zavedený predbežný mechanizmus, ktorý môže vo všeobecnosti dosiahnuť rovnaký cieľ ako mechanizmus riadenia vnútrodennej volatility.

(51)

Povinnosti a obmedzenia uložené obchodným miestam a obchodníkom mechanizmami riadenia vnútrodennej volatility neprekračujú rámec toho, čo je nevyhnutné na to, aby sa energetickým spoločnostiam umožnilo pokračovať v účasti na trhoch s plynom a elektrinou a uspokojiť svoje hedžingové potreby, čo prispeje k bezpečnosti dodávok energie pre koncových spotrebiteľov.

(52)

S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility by príslušné orgány mali vykonávať dohľad nad ich vykonávaním obchodnými miestami a mali by o tomto vykonávaní pravidelne podávať správy orgánu ESMA. S cieľom zabezpečiť konzistentné vykonávanie mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility by príslušné orgány mali takisto zabezpečiť, aby rozdiely vo vykonávaní uvedených mechanizmov obchodnými miestami boli riadne odôvodnené.

(53)

S cieľom riešiť potenciálne rozdiely v uplatňovaní mechanizmov riadenia vnútrodennej volatility medzi členskými štátmi a na základe správ predložených príslušnými orgánmi by mal orgán ESMA koordinovať opatrenia príslušných orgánov členských štátov a zdokumentovať všetky zistené rozdiely v spôsobe, akým sa mechanizmy riadenia vnútrodennej volatility vykonávajú na obchodných miestach v rámci jurisdikcií v Únii.

(54)

Vzhľadom na bezprecedentné zníženie dodávok zemného plynu z Ruskej federácie a pretrvávajúce riziko ďalších náhlych prerušení dodávok čelí Únia naliehavej potrebe diverzifikovať svoje dodávky plynu. Trh s LNG pre Európu je však stále v štádiu vzniku a je ťažké posúdiť presnosť cien, ktoré prevládajú na tomto trhu. S cieľom získať presný, objektívny a spoľahlivý odhad ceny dodávok LNG do Únie by Agentúra Európskej únie pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) zriadená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/942 (9) mala zhromažďovať všetky údaje z trhu s LNG, ktoré sú potrebné na stanovenie denného odhadu ceny LNG.

(55)

Odhad ceny by sa mal vykonať na základe všetkých transakcií týkajúcich sa dodávok LNG do Únie. Agentúra ACER by mala mať právomoc zhromažďovať tieto údaje z trhu od všetkých účastníkov pôsobiacich v oblasti dodávok LNG do Únie. Všetci takíto účastníci by mali byť povinní oznamovať všetky svoje údaje z trhu s LNG agentúre ACER tak blízko k reálnemu času, ako to bude technologicky možné, a to buď po uzavretí transakcie, alebo po predložení ponuky alebo ponuky na uzavretie transakcie. Odhad ceny agentúry ACER by mal zahŕňať najúplnejší súbor údajov vrátane transakčných cien a od 31. marca 2023 nákupné a predajné ceny dodávok LNG do Únie. Každodenné uverejňovanie tohto objektívneho odhadu cien a rozpätia stanoveného v porovnaní s inými referenčnými cenami na trhu vo forme referenčnej hodnoty LNG pripravuje pôdu pre jeho dobrovoľné využívanie účastníkmi trhu ako referenčnej ceny v ich zmluvách a transakciách. Po stanovení by sa odhad ceny LNG a referenčná hodnota LNG mohli stať aj referenčnou sadzbou pre zmluvy o derivátoch používané na hedžing ceny LNG alebo rozdielu v cene medzi cenou LNG a cenami iných plynov. Vzhľadom na naliehavú potrebu zaviesť odhad ceny LNG by sa prvé uverejnenie uvedeného odhadu malo uskutočniť najneskôr 13. januára 2023.

(56)

Súčasné právomoci zverené agentúre ACER nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 (10) a vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) č. 1348/2014 (11) (ďalej spoločne len „REMIT“) nepostačujú na vytvorenie úplného a komplexného súboru údajov o všetkých dodávkach LNG do Únie. Takýto komplexný a úplný súbor údajov na denný odhad cien je však potrebný na to, aby Únia mohla v duchu solidarity riadiť svoje politiky obstarávania medzinárodného dovozu LNG, najmä počas prebiehajúcej krízovej situácie. Relevantné údaje a informácie o zmluvách o LNG sú potrebné aj na zabezpečenie monitorovania cenového vývoja, ako aj na vykonávanie kontroly kvality údajov a zabezpečovania kvality. Tento ad hoc nástroj by mal agentúre ACER umožniť zhromažďovať všetky údaje z trhu, ktoré sú potrebné na vypracovanie komplexného a reprezentatívneho odhadu ceny dodávok LNG do Únie.

(57)

Hoci trvalé stanovenie denného odhadu cien LNG a referenčnej hodnoty LNG by sa malo neskôr zahrnúť do komplexnejšej revízie REMIT-u, prebiehajúca krízová situácia si už teraz vyžaduje naliehavé opatrenia na riešenie bezprostredných vážnych ťažkostí pri dodávkach a presnom stanovovaní cien dodávok LNG do Únie na dočasnom základe až dovtedy, kým sa takáto revízia REMIT-u neprijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

(58)

V záujme okamžitého zvýšenia cenovej transparentnosti a bezpečnosti plánovania na dovoznom trhu LNG by sa malo stanoviť, že príslušný súbor údajov by mal obsahovať informácie o cenách a množstvách dokončených transakcií s LNG, cenách a množstvách ponúk na nákup a ponúk na predaj týkajúcich sa dodávok LNG do Únie, ako aj v prípade potreby cenový vzorec v dlhodobej zmluve, z ktorého sa cena odvodzuje.

(59)

Účastníci trhu s LNG, na ktorých sa vzťahuje oznamovacia povinnosť, by sa mali vymedziť ako účastníci, ktorí sa zaoberajú nákupom alebo predajom nákladu LNG určeného na dodanie do Únie. Uvedení účastníci trhu s LNG by mali podliehať povinnostiam a zákazom, ktoré sa vzťahujú na účastníkov trhu podľa REMIT.

(60)

Agentúra ACER by v spolupráci s Komisiou mala mať široký mandát na stanovenie kvality a obsahu údajov z trhu, ktoré zhromažďuje s cieľom stanoviť denný odhad ceny dodávok LNG do Únie. Mala by mať tiež širokú mieru voľnej úvahy pri výbere svojho preferovaného prenosového protokolu. S cieľom dosiahnuť najvyššiu možnú kvalitu údajov z trhu, ktoré sa majú oznamovať, by agentúra ACER mala mať právomoc špecifikovať všetky parametre údajov z trhu, ktoré by sa jej mali oznamovať. Takéto parametre by mali okrem iného zahŕňať referenčné jednotky, v ktorých sa oznamujú údaje o cenách, referenčné jednotky, v ktorých sa oznamujú údaje o množstve, forwardové doby splatnosti transakcie alebo údaje o ponuke na nákup a ponuke na predaj pred transakciou, ako aj prenosové protokoly, ktoré sa majú použiť na prenos požadovaných údajov agentúre ACER.

(61)

Agentúra ACER by mala stanoviť aj metodiku, ktorú používa na poskytovanie denného odhadu ceny LNG a referenčnej hodnoty LNG, ako aj postup pravidelného preskúmania tejto metodiky.

(62)

Odhad ceny uverejnený podľa tohto nariadenia by mal zabezpečiť väčšiu transparentnosť pre členské štáty a ostatných účastníkov trhu, pokiaľ ide o prevládajúcu cenu dovozu LNG do Európy. Väčšia cenová transparentnosť by zase mala umožniť členským štátom a súkromným subjektom so sídlom v Únii konať informovanejším a koordinovanejším spôsobom pri nákupe LNG na svetových trhoch, a najmä pri využívaní poskytovateľa služieb. Väčšia koordinácia pri nákupe LNG by mala členským štátom umožniť, aby zabránili pri licitácii vzájomnému navyšovaniu cien alebo ponukovým cenám, ktoré nie sú v súlade s prevládajúcou trhovou cenou. Odhady cien a referenčné rozpätia uverejnené podľa tohto nariadenia sú preto kľúčové pre dosiahnutie väčšej solidarity medzi členskými štátmi pri obstarávaní obmedzených dodávok LNG.

(63)

Povinnosť účastníkov trhu poskytovať agentúre ACER informácie o transakciách LNG je nevyhnutná a primeraná na dosiahnutie cieľa, ktorým je umožniť agentúre ACER stanoviť referenčnú hodnotu LNG, najmä preto, že je v súlade s existujúcimi povinnosťami účastníkov trhu podľa REMIT a agentúra ACER bude zachovávať dôvernosť citlivých obchodných informácií.

(64)

Okrem prerušovača a referenčnej hodnoty LNG sú k dispozícii aj ďalšie intervencie vrátane dočasného dynamického cenového pásma, ako sa požaduje v záveroch Európskej rady z 20. a 21. októbra 2022, pričom sa zohľadňujú tieto záruky: malo by sa uplatňovať na transakcie so zemným plynom vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF), ktorý prevádzkuje spoločnosť Gasunie Transport Services B. V.; iné uzly na obchodovanie s plynom v Únii môžu byť s opravenou spotovou cenou TTF prepojené prostredníctvom dočasného dynamického cenového pásma; a nemali by ním byť dotknuté mimoburzové obchody s plynom, nemalo by ohroziť bezpečnosť dodávok plynu do Únie, malo by závisieť od pokroku dosiahnutého pri plnení cieľa úspor plynu, nemalo by viesť k celkovému zvýšeniu spotreby plynu, malo by byť vypracované tak, aby nebránilo trhovým tokom plynu v rámci EÚ, nemalo by ovplyvňovať stabilitu a riadne fungovanie trhov s energetickými derivátmi a malo by brať do úvahy trhové ceny plynu na rôznych organizovaných trhoch v celej Únii.

(65)

V nariadení (EÚ) 2017/1938 sa už členským štátom poskytuje možnosť počas stavu núdze uprednostniť dodávky plynu určitým kritickým plynovým elektrárňam vzhľadom na ich význam pre zaistenie bezpečnosti dodávok elektriny a predchádzanie nerovnováham v sústave. Kritické plynové elektrárne a súvisiace objemy plynu môžu mať dôležitý vplyv na objem plynu dostupný pre solidaritu v stave núdze. V tejto súvislosti by členské štáty mali mať odchylne od článku 13 ods. 1, 3 a 8 nariadenia (EÚ) 2017/1938 možnosť dočasne požiadať o núdzové solidárne opatrenia aj v prípade, ak nie sú schopné zabezpečiť také kritické objemy plynu, ktoré sú potrebné na zabezpečenie pokračovania výroby elektriny v kritických plynových elektrárňach. Z rovnakého dôvodu by mali členské štáty prejavujúce solidaritu mať tiež právo zabezpečiť, aby pri prejavovaní solidarity inému členskému štátu neboli ohrozené dodávky ich odberateľom chránených solidaritou alebo iné základné služby, ako je napríklad diaľkové vykurovanie, a prevádzka ich kritických plynových elektrární.

(66)

Mal by sa stanoviť maximálny limit kritických objemov plynu potrebných v každom členskom štáte na zachovanie bezpečnosti dodávok elektriny, aby sa zabránilo zbytočným alebo zneužívajúcim žiadostiam o solidaritu alebo neprimeraným obmedzeniam solidárnej pomoci poskytovanej členskému štátu v núdzi. Základ pre identifikáciu objemu plynu kritického pre bezpečnosť dodávok elektriny a stanovenie takýchto limitov poskytuje metodika použitá v zimnom výhľade Európskej siete prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ďalej len „sieť ENTSO-E“). Objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektriny vypočítané sieťou ENTSO-E odrážajú objemy plynu, ktoré sú nevyhnutne potrebné na zabezpečenie primeranosti dodávok elektriny v celej Európe s využitím všetkých trhových zdrojov, a to vždy za predpokladu, že plyn je v hodnotovom poradí na poslednom mieste. Metodika siete ENTSO-E je založená na veľkej vzorke najnepriaznivejších scenárov, pokiaľ ide o zmenu klímy a nútené odstávky. Skutočnosť, že metodika siete ENTSO-E nezohľadňuje všetku kombinovanú výrobu tepla a elektriny, nebráni členským štátom v tom, aby považovali zariadenia diaľkového vykurovania chránených odberateľov za chránené v zmysle vymedzenia pojmu v nariadení (EÚ) 2017/1938. V prípade členských štátov, v ktorých výroba elektriny závisí výlučne od dodávok LNG bez významných skladovacích kapacít, by sa objemy plynu kritické pre bezpečnosť dodávok elektriny mali zodpovedajúcim spôsobom upraviť. Objem plynu kritický pre bezpečnosť dodávok elektriny môže byť nižší ako historická úroveň plynu spotrebovaného na výrobu elektriny, keďže primeranosť dodávok elektriny sa môže zabezpečiť inými prostriedkami, a to aj zabezpečením dodávok medzi členskými štátmi.

(67)

Tým sa však nevylučuje, že by skutočné minimálne objemy plynu požadované členským štátom žiadajúcim o solidaritu alebo členským štátom prejavujúcim solidaritu mohli byť na účely zabránenia kríze dodávok elektriny vyššie ako hodnoty modelované sieťou ENTSO-E. V takýchto prípadoch by členský štát žiadajúci o solidaritu alebo členský štát prejavujúci solidaritu mal mať možnosť prekročiť maximálne hodnoty stanovené v tomto nariadení, ak to môže odôvodniť tým, že je to nevyhnutné, aby sa zabránilo kríze dodávok elektriny, ako sú prípady, ktoré si vyžadujú využitie rezerv na obnovenie frekvencie a alternatívnych palív, alebo vo výnimočných scenároch, ktoré neboli zohľadnené v zimnom výhľade ENTSO-E, a to s prihliadnutím najmä na hydrologické úrovne alebo neočakávaný vývoj. Objem plynu kritický pre bezpečnosť dodávok elektriny zo svojej podstaty zahŕňa všetok plyn potrebný na zabezpečenie stabilných dodávok elektriny, a preto zahŕňa elektrinu potrebnú na ťažbu a prepravu plynu, ako aj pre kľúčové odvetvia kritickej infraštruktúry a zariadenia, ktoré majú rozhodujúci význam pre fungovanie vojenských služieb a služieb v oblasti národnej bezpečnosti a humanitárnej pomoci.

(68)

Obmedzenia uložené účastníkom trhu prostredníctvom rozšírenia povinnosti ochrany solidaritou na kritické objemy plynu sú potrebné na zaistenie bezpečnosti dodávok plynu počas zníženej dodávky plynu a zvýšeného dopytu počas zimnej sezóny. Uvedené obmedzenia vychádzajú z existujúcich opatrení stanovených v nariadení (EÚ) 2017/1938 a nariadení Rady (EÚ) 2022/1369 (12) s cieľom zvýšiť účinnosť uvedených opatrení za súčasných okolností.

(69)

Týmto nariadením nie je dotknutá sloboda členských štátov zohľadniť potenciálne dlhodobé poškodenie priemyselných zariadení pri uprednostňovaní dopytu, ktorý by sa mal znížiť alebo obmedziť, aby mohli poskytnúť solidaritu inému členskému štátu.

(70)

Niektorí odberatelia vrátane domácností a poskytovateľov základných sociálnych služieb sú osobitne citliví na negatívne účinky prerušenia dodávok plynu. Z tohoto dôvodu sa nariadením (EÚ) 2017/1938 zaviedol mechanizmus solidarity medzi členskými štátmi s cieľom zmierniť účinky vážneho stavu núdze v rámci Únie a zaistiť, aby plyn prúdil k odberateľom chráneným solidaritou. V určitých prípadoch by sa však aj využívanie plynu chránenými odberateľmi mohlo považovať za spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná. Obmedzenie tohto druhu využívania, ktoré jednoznačne presahuje rámec toho, čo je potrebné, by neohrozilo ciele stanovené v nariadení (EÚ) 2017/1938, najmä preto, že plyn spotrebovaný na účely, ktoré nie sú nevyhnutné, by mohol viesť k vážnej ujme v ďalších súkromných alebo obchodných sektoroch. Členské štáty by preto mali mať možnosť dosiahnuť úspory plynu aj znížením spotreby chránených odberateľov, ktorá nie je nevyhnutná, za osobitných okolností, ak je takéto zníženie fyzicky uskutočniteľné bez toho, aby ovplyvnilo využívanie plynu, ktoré je nevyhnutné. Akékoľvek opatrenia na zníženie spotreby prijaté členskými štátmi by však mali byť prísne obmedzené na spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná, a v žiadnom prípade by nemali obmedzovať základné využívanie chránenými odberateľmi ani ich schopnosť primerane vykurovať svoje domovy.

(71)

Členské štáty a ich príslušné orgány by mali mať možnosť slobodne určiť uplatniteľné opatrenia na zníženie spotreby a činnosti zodpovedajúce spotrebe, ktorá nie je nevyhnutná, ako je vykurovanie vonku, vykurovanie bazénov v obytných budovách a iných doplnkových obytných zariadení. Tým, že by členské štáty mali možnosť obmedziť spotrebu, ktorá nie je nevyhnutná, mali by byť schopné posilniť záruky a zabezpečiť, aby sa plyn dodával do iných základných odvetví, služieb a priemyselných odvetví, čo by im umožnilo pokračovať v prevádzke počas krízy.

(72)

Každé opatrenie na zníženie spotreby chránených odberateľov, ktorá nie je nevyhnutná, by malo byť nevyhnutné a primerané, a malo by sa uplatňovať najmä v prípade vyhlásenia krízovej situácie podľa článku 11 ods. 1 a článku 12 nariadenia (EÚ) 2017/1938 alebo stavu pohotovosti Únie podľa nariadenia (EÚ) 2022/1369. Napriek uplatňovaniu opatrení na zníženie spotreby, ktorá nie je nevyhnutná, by chránení odberatelia mali naďalej využívať ochranu pred odpojením. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby sa takýmito opatreniami neobmedzovala požadovaná ochrana zraniteľných odberateľov, ktorých súčasná spotreba by sa mala považovať za nevyhnutnú, bez toho, aby bolo dotknuté prerušenie dodávok z technických dôvodov.

(73)

Členské štáty sa môžu slobodne rozhodnúť, či a ako rozlišovať medzi nevyhnutnou spotrebou chránených odberateľov a ich spotrebou, ktorá nie je nevyhnutná. Od členského štátu, ktorý žiada o solidárne opatrenia a ktorý sa rozhodne, že toto rozlišovanie vykonávať nebude, by sa nemalo vyžadovať, aby pred podaním žiadosti o solidárne opatrenia preukázal, že by sa spotreba, ktorá nie je nevyhnutná, mohla znížiť. Od členského štátu poskytujúceho solidaritu by sa nemalo vyžadovať, aby pri určovaní objemu plynu, ktorý je k dispozícii na solidárne opatrenia, rozlišoval medzi odberateľmi s nevyhnutnou spotrebou a odberateľmi so spotrebou, ktorá nie je nevyhnutná.

(74)

V prípade stavu núdze by členské štáty, ako aj Únia mali zabezpečiť, aby plyn prúdil v rámci vnútorného trhu. To znamená, že opatrenia prijaté na vnútroštátnej úrovni by nemali viesť k problémom s bezpečnosťou dodávok v inom členskom štáte, zatiaľ čo prístup k cezhraničnej infraštruktúre by mal byť stále bezpečný a technicky možný. V súčasnom legislatívnom rámci sa nestanovuje proces, ktorým by sa mohli účinne riešiť konflikty medzi dvoma členskými štátmi, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré negatívne ovplyvňujú cezhraničné toky. Keďže plynárenské a elektrické siete Únie sú prepojené, mohlo by to viesť nielen k vážnym problémom s bezpečnosťou dodávok, ale aj k oslabeniu jednoty Únie vo vzťahu k tretím krajinám. Odchylne od článku 12 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2017/1938 by Komisia preto mala mať právomoc hodnotiť prijaté vnútroštátne opatrenia a v prípade potreby v primeranom časovom rámci rozhodovať. Na tento účel by Komisia mala mať možnosť požiadať o úpravu takých vnútroštátnych opatrení, ak zistí ohrozenie bezpečnosti dodávok plynu v iných členských štátoch alebo Únii. Vzhľadom na výnimočnú povahu súčasnej energetickej krízy by sa dodržiavanie rozhodnutia Komisie malo uskutočniť bez oneskorenia, ktoré by mohlo brániť dodávkam plynu v Únii. Na obdobie uplatňovania tohto nariadenia by sa preto v záujme zabezpečenia fungovania vnútorného trhu mali pozastaviť zmierovacie postupy.

(75)

Zásada energetickej solidarity je všeobecnou zásadou podľa práva Únie (13) a vzťahuje sa na všetky členské štáty, a nielen na susediace členské štáty. Okrem toho efektívne využívanie existujúcej infraštruktúry vrátane cezhraničných prepravných kapacít a zariadení LNG je dôležitým faktorom pri zaisťovaní bezpečnosti dodávok plynu v duchu solidarity. V čase prerušenia dodávok plynu na úrovni Únie, na regionálnej alebo na vnútroštátnej úrovni a významného prechodu z plynu z plynovodu na LNG by členské štáty mali mať v závažnej krízovej situácii možnosť využívať nielen možnosti dodávok zo susedných plynovodov, ale aj dodávky z krajín, ktoré disponujú zariadením LNG. Niektoré členské štáty by mali byť schopné prejavovať solidaritu iným členským štátom, aj keď nie sú priamo prepojené plynovodom alebo cez tretiu krajinu alebo iné členské štáty, za predpokladu, že členský štát žiadajúci o solidaritu vo svojom núdzovom pláne vyčerpal všetky trhové opatrenia vrátane nákupov LNG na svetovom trhu. Preto je vhodné rozšíriť povinnosť prejaviť solidaritu na neprepojené členské štáty so zariadeniami LNG, pričom sa pri ukladaní povinností prevádzkovateľom zohľadnia rozdiely medzi trhmi a infraštruktúrou pre plyn z plynovodov a pre LNG vrátane plavidiel a tankerov na prepravu LNG a zohľadní sa nedostatok právomocí v oblasti presadzovania práva, pokiaľ ide o aktíva v oblasti LNG, ako sú napríklad tankery na prepravu LNG, ako aj vrátane možností výmeny zemného plynu za LNG, ak na území členského štátu prejavujúceho solidaritu neexistuje zariadenie na skvapalňovanie plynu.

(76)

Členský štát so zariadeniami LNG by pri poskytovaní solidárnej pomoci inému členskému štátu nemal niesť zodpovednosť za úzke miesta alebo iné potenciálne problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť mimo jeho územia alebo ktoré vyplývajú z nedostatočných právomocí v oblasti presadzovania práva vo vzťahu k plavidlám a tankerom na prepravu LNG vo vlastníctve prevádzkovateľa z tretej krajiny, ak také úzke miesta alebo iné problémy ovplyvňujú skutočný tok plynu a v konečnom dôsledku bránia tomu, aby sa potrebný objem plynu dostal do členského štátu žiadajúceho o solidaritu. Ak členský štát poskytujúci solidaritu nemá právomoci na presadzovanie práva, nemal by niesť zodpovednosť za to, ak sa výmena nákladu LNG za zemný plyn neuskutoční.

(77)

Pri vykonávaní zásady energetickej solidarity sa nariadením (EÚ) 2017/1938 zaviedol mechanizmus solidarity určený na posilnenie spolupráce a dôvery medzi členskými štátmi v prípade vážnej krízy. Na účely uľahčenia vykonávania mechanizmu solidarity sa od členských štátov vyžaduje, aby sa podľa článku 13 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2017/1938 vo svojich dvojstranných dojednaniach dohodli na viacerých technických, právnych a finančných otázkach.

(78)

Napriek zákonnej povinnosti uzavrieť dvojstranné dojednania o solidarite do 1. decembra 2018 sa dokončilo len niekoľko takýchto dohôd, čo ohrozuje vykonávanie právnej povinnosti poskytovať solidárnu podporu v stave núdze. Návrh nariadenia o vnútornom trhu s obnoviteľnými plynmi a so zemným plynom a s vodíkom, ktorý Komisia predložila, obsahoval prvý model vzorovej dohody o solidarite. Keďže sa však uvedený vzor vypracoval pred inváziou Ruskej federácie na Ukrajinu, vzhľadom na súčasnú situáciu extrémneho nedostatku plynu, rastúcich cien a naliehavú potrebu zaviesť dočasné štandardné pravidlá už pre nadchádzajúcu zimu je vhodné vytvoriť dočasný rámec štandardných pravidiel na poskytovanie požadovaných solidárnych opatrení odchylne od článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia (EÚ) 2017/1938, ktoré budú účinné a rýchlo vykonateľné, nebudú závisieť od dlhých dvojstranných rokovaní a budú prispôsobené súčasnej situácii nadmerných cien a veľmi kolísavých cien plynu. Mali by sa najmä zaviesť jasnejšie štandardné pravidlá, pokiaľ ide o náhradu nákladov na poskytnutý plyn a – v duchu solidarity medzi členskými štátmi – pokiaľ ide o obmedzenie potenciálnych dodatočných nákladov, ktoré by členský štát poskytujúci solidaritu mohol účtovať. Pravidlá týkajúce sa solidárnych opatrení podľa článku 13 nariadenia (EÚ) 2017/1938 by sa mali naďalej uplatňovať, pokiaľ nie je výslovne stanovené inak.

(79)

Solidarita by sa v zásade mala prejavovať na základe spravodlivej náhrady, ktorú priamo zaplatí členský štát žiadajúci o solidaritu alebo ním poverené subjekty. Náhrada by mala pokrývať cenu plynu, všetky skutočné alebo potenciálne náklady na skladovanie, cezhraničnú prepravu a súvisiace náklady. Náhrada by mala byť spravodlivá pre členské štáty žiadajúce o solidaritu, ako aj pre členské štáty poskytujúce solidaritu.

(80)

Súčasná kríza vedie k cenovým úrovniam a pravidelným cenovým maximám, ktoré ďaleko presahujú situáciu možnej krízy dodávok v čase prijatia nariadenia (EÚ) 2017/1938. Pri určovaní výšky náhrady pre členské štáty prejavujúce solidaritu by sa preto mala zohľadniť vnútrodenná volatilita cien, ktorá je v súčasnosti charakteristická pre trh s plynom v dôsledku existujúcej plynovej krízy. Na základe solidarity a s cieľom vyhnúť sa stanovovaniu cien za extrémnych trhových podmienok by bolo problematické vychádzať z kolísajúcej vnútrodennej trhovej ceny ako základu štandardnej ceny solidárneho opatrenia. Cena plynu by mala odzrkadľovať priemernú cenu na dennom trhu v deň predchádzajúci žiadosti o solidaritu v členskom štáte prejavujúcom solidaritu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je náhrada stále založená na trhovej cene, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie (EÚ) 2018/177 (14). Priemerná cena na dennom trhu je nezávislejšia od volatility a veľmi vysokých spotových cien počas krízových situácií a ako taká obmedzuje akékoľvek zvrátené stimuly.

(81)

Ako sa zdôrazňuje v odporúčaní (EÚ) 2018/177, náklady na škody spôsobené znevýhodnenému odvetviu môžu byť pokryté náhradou len vtedy, ak sa neodrážajú v cene plynu, ktorú musí členský štát žiadajúci o solidaritu zaplatiť, a členský štát, ktorý požiadal o solidaritu, by nemal byť povinný vyplatiť náhradu za tie isté náklady dvakrát. Vzhľadom na výnimočné okolnosti, keď ceny plynu dosiahli bezprecedentnú úroveň, by členský štát prijímajúci solidaritu nemal byť automaticky povinný v celom rozsahu pokryť iné náklady, ako napríklad náhradu škody alebo náklady na súdne konanie, ktoré vzniknú v členskom štáte poskytujúcom solidaritu, pokiaľ sa v dohode o solidarite nedohodlo iné riešenie. Zo skúseností vyplýva, že povinnosť prijímajúceho členského štátu znášať v plnej miere finančné riziko v prípade všetkých priamych alebo nepriamych nákladov na náhradu, ktoré môžu vyplynúť z poskytovania solidárnych opatrení, je hlavnou prekážkou pri uzavieraní dohôd o solidarite. Neobmedzená zodpovednosť by sa preto mala v štandardných pravidlách pre dohody o solidarite zmierniť, aby sa umožnilo čo najskoršie uzavretie neuzavretých dohôd, keďže uvedené dohody sú základným prvkom nariadenia (EÚ) 2017/1938 a odrážajú zásadu Únie týkajúcu sa energetickej solidarity. Pokiaľ náhrada nepriamych nákladov nepresahuje 100 % ceny plynu, je odôvodnená a nie je zahrnutá v cene plynu, uvedené náklady by mal hradiť prijímajúci členský štát.

Ak však požadované náklady presahujú 100 % ceny plynu, Komisia by mala po konzultácii s príslušnými orgánmi stanoviť spravodlivú náhradu nákladov, a preto by mala mať možnosť overiť, či je obmedzenie kompenzácie nákladov primerané. Komisia by preto mala mať možnosť v jednotlivých prípadoch povoliť náhradu, ktorá sa líši od náhrady stanovenej v nariadení (EÚ) 2017/1938, pričom by mala zohľadniť osobitné okolnosti daného prípadu vrátane opatrení na úsporu plynu a zníženie dopytu po ňom, ako aj zásadu energetickej solidarity. V posúdení by Komisia mala venovať náležitú pozornosť tomu, aby sa predišlo nadmerným nepriamym nákladom v dôsledku obmedzenia alebo odpojenia odberateľov plynu.

(82)

Pravidlami tohto nariadenia týkajúcimi sa vyplácania náhrady za solidárne opatrenia medzi členskými štátmi nie sú dotknuté zásady náhrady škody podľa vnútroštátneho ústavného práva.

(83)

Uzavretie dojednaní o solidarite so susednými členskými štátmi, ako sa vyžaduje podľa článku 13 ods. 10 nariadenia (EÚ) 2017/1938, je najvhodnejším nástrojom na vykonávanie povinnosti poskytovať solidárne opatrenia podľa článku 13 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia. Členské štáty by preto mali mať možnosť odchýliť sa od štandardných pravidiel náhrady stanovených v tomto nariadení, ak sa v dohode o solidarite dohodnú na iných pravidlách. Členským štátom by sa mala najmä ponechať možnosť dvojstranne sa dohodnúť na dodatočnej náhrade, ktorá pokrýva ďalšie náklady, ako sú všetky náklady vzniknuté v dôsledku povinnosti zaplatiť náhradu v členskom štáte poskytujúcom solidaritu, vrátane škôd spôsobených znevýhodnenému odvetviu. V dvojstranných dohodách o solidarite sa takéto náklady môžu zahrnúť do náhrady, ak sa vo vnútroštátnom právnom rámci stanovuje povinnosť vyplatiť náhradu škody znevýhodnenému odvetviu, vrátane náhrady za hospodársku škodu popri cene plynu.

(84)

Štandardný mechanizmus solidarity ako opatrenie poslednej možnosti by členský štát žiadajúci o solidaritu mal spustiť len v prípade, ak trh nedokáže ponúknuť objem plynu ani LNG, ktorý je potrebný na uspokojenie dopytu zo strany odberateľov chránených solidaritou, a ani vtedy, keď určitý objem plynu dobrovoľne ponúknu odberatelia, ktorí nie sú chránení solidaritou. Podľa nariadenia (EÚ) 2017/1938 sa od členských štátov vyžaduje, aby vyčerpali všetky opatrenia vo svojich núdzových plánoch vrátane núteného obmedzenia na úroveň odberateľov chránených solidaritou.

(85)

Naliehavá povaha a dôsledky potenciálnej aktivácie mechanizmu solidarity by mali zahŕňať úzku spoluprácu medzi dotknutými členskými štátmi, Komisiou a príslušnými krízovými manažérmi určenými členskými štátmi v súlade s článkom 10 ods. 1 písm. g) nariadenia (EÚ) 2017/1938. Žiadosť by sa preto mala včas oznámiť všetkým stranám a mala by obsahovať minimálny súbor prvkov, ktoré umožnia členským štátom poskytujúcim solidaritu bezodkladne odpovedať. Odpoveď členských štátov poskytujúcich solidaritu by mala zahŕňať informácie o objeme plynu, ktorý by sa mohol dodať členskému štátu žiadajúcemu o solidaritu, a to aj vrátane objemov, ktoré by sa mohli uvoľniť pri uplatňovaní netrhových opatrení. Členské štáty sa môžu dohodnúť na dodatočných technických a koordinačných opatreniach s cieľom uľahčiť včasnú reakciu na žiadosť o solidaritu. Pri prejavovaní solidarity by členské štáty a ich príslušné orgány mali zaistiť prevádzkovú bezpečnosť a spoľahlivosť siete.

(86)

Členský štát žiadajúci o solidaritu by mal mať možnosť prijať solidaritu od viacerých členských štátov. Štandardný mechanizmus solidarity by sa mal spustiť len vtedy, ak členský štát poskytujúci solidaritu neuzavrel s členským štátom žiadajúcim o solidaritu žiadne dvojstranné dojednanie. V prípade dvojstranného dojednania medzi členským štátom žiadajúcim o solidaritu a členským štátom poskytujúcim solidaritu by uvedené dojednanie malo mať prednosť a malo by sa uplatňovať medzi nimi.

(87)

Komisia by mala mať možnosť monitorovať uplatňovanie štandardného mechanizmu solidarity a v prípade potreby by mala byť schopná uľahčiť párovania žiadostí o solidaritu. Na tento účel by Komisia mala zabezpečiť interaktívnu platformu, ktorá by mala slúžiť ako vzor a umožňovať nepretržité predkladanie žiadostí o solidaritu v reálnom čase a ich prepojenie s príslušnými dostupnými objemami.

(88)

Členské štáty a zmluvné strany Energetického spoločenstva môžu tiež uzavierať dobrovoľné dojednania o uplatňovaní solidárnych opatrení.

(89)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(90)

Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa,