(1)

Kľúčom k zabezpečeniu dlhodobej konkurencieschopnosti hospodárstva Únie je prechod na nízkouhlíkové, udržateľnejšie a obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje, v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Únia v roku 2016 uzavrela Parížsku dohodu (2). V článku 2 ods. 1 písm. c) Parížskej dohody sa stanovuje cieľ posilniť reakciu na zmenu klímy okrem iného zosúladením finančných tokov s cestou k nízkym emisiám skleníkových plynov a vývoju odolnému proti zmenám klímy.

(2)

Komisia túto výzvu uznala a v decembri 2019 predložila európsku zelenú dohodu (3). Európska zelená dohoda predstavuje novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Uvedený cieľ si vyžaduje, aby sa investorom v súvislosti s ich investíciami poskytovali jasné signály s cieľom zabrániť uviaznutiu aktív a zvýšiť udržateľné financovanie.

(3)

Komisia v marci 2018 uverejnila oznámenie s názvom „Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu“ (4), v ktorom stanovila ambicióznu a komplexnú stratégiu v oblasti udržateľného financovania. Jedným z cieľov stanovených v akčnom pláne je presmerovanie kapitálových tokov do udržateľných investícií s cieľom dosiahnuť udržateľný a inkluzívny rast. V posúdení vplyvu uverejnenom v máji 2018 (5), z ktorého vychádzali následné legislatívne iniciatívy, sa preukázala potreba objasniť, že správcovia alternatívnych investičných fondov („správcovia AIF“) by v rámci svojich povinností voči investorom mali zohľadňovať faktory udržateľnosti. Správcovia AIF by preto mali priebežne posudzovať nielen všetky relevantné finančné riziká, ale aj všetky relevantné riziká ohrozujúce udržateľnosť uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2088 (6), ktoré by v prípade, že nastanú, mohli mať skutočný alebo potenciálny zásadný negatívny vplyv na hodnotu investície. V delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 231/2013 (7) sa riziká ohrozujúce udržateľnosť výslovne neuvádzajú. Z tohto dôvodu a s cieľom zabezpečiť riadne zavedenie a dodržiavanie vnútorných postupov a organizačných opatrení treba objasniť, že postupy, systémy a vnútorné kontroly správcov AIF zohľadňujú riziká ohrozujúce udržateľnosť a že na analýzu týchto rizík je potrebná technická spôsobilosť a vedomosti.

(4)

Správcovia AIF, ktorí sú povinní zohľadniť hlavné nepriaznivé vplyvy investičných rozhodnutí na faktory udržateľnosti alebo ktorí tieto hlavné nepriaznivé vplyvy zohľadňujú dobrovoľne, sú podľa nariadenia (EÚ) 2019/2088 povinní zverejniť, ako sú uvedené hlavné nepriaznivé vplyvy zohľadnené v ich politikách v oblasti náležitej starostlivosti. S cieľom zabezpečiť súlad medzi nariadením (EÚ) 2019/2088 a delegovaným nariadením (EÚ) č. 231/2013 by sa táto povinnosť mala zohľadniť v delegovanom nariadení (EÚ) č. 231/2013.

(5)

V záujme zachovania vysokej úrovne ochrany investorov by správcovia AIF pri identifikovaní druhov konfliktov záujmov, ktorých existencia môže poškodiť záujmy AIF, mali zohľadňovať konflikty záujmov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť do ich postupov, systémov a vnútorných kontrol. Uvedené konflikty môžu zahŕňať konflikty vyplývajúce z odmeňovania alebo z osobných transakcií príslušných zamestnancov, konflikty záujmov, ktoré by mohli viesť k environmentálne klamlivej reklame (greenwashing), nekalému predaju alebo skresľovaniu investičných stratégií, a konflikty záujmov medzi jednotlivými AIF spravovanými tým istým správcom.

(6)

Delegované nariadenie (EÚ) č. 231/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(7)

Príslušné orgány a správcovia AIF by mali mať dostatok času na prispôsobenie sa novým požiadavkám uvedeným v tomto nariadení. Jeho uplatňovanie by sa preto malo odložiť,