(1)

V súlade s Protokolom č. 4 o jadrovej elektrárni Ignalina v Litve (1) (ďalej len „protokol č. 4“) pripojeným k Aktu o podmienkach pristúpenia Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (2) (ďalej len „akt o pristúpení“), sa Litva zaviazala uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne Ignalina do 31. decembra 2004 a blok 2 uvedenej elektrárne do 31. decembra 2009 a následne vyradiť uvedené bloky z prevádzky.

(2)

V súlade so záväzkami v zmysle Aktu o pristúpení a za pomoci Únie Litva v príslušných lehotách odstavila tieto dva bloky a dosiahla významný pokrok v ich vyraďovaní z prevádzky. Na ďalšie zníženie úrovne rádiologického rizika treba pokračovať v práci. Na základe dostupných odhadov sú na tento účel potrebné ďalšie finančné zdroje po roku 2020.

(3)

Činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali byť v súlade s platným právom Únie a jednotlivých členských štátov. Vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina by sa malo vykonávať v súlade s právnymi predpismi Únie o jadrovej bezpečnosti, najmä so smernicou Rady 2009/71/Euratom (3), a o nakladaní s odpadom, najmä so smernicou Rady 2011/70/Euratom (4). Podľa článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 smernice 2011/70/Euratom nesú konečnú zodpovednosť za bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a vzniknutým rádioaktívnym odpadom členské štáty.

(4)

Predčasné odstavenie a následné vyradenie z prevádzky jadrovej elektrárne Ignalina s dvoma reaktormi typu RBMK s výkonom 1 500 MW, ako dedičstva po Sovietskom zväze, nemá obdobu a pre Litvu predstavuje výnimočnú finančnú záťaž, ktorá je v nepomere k veľkosti a hospodárskej sile krajiny. V protokole č. 4 sa uvádza, že finančná pomoc Únie na podporu Litvy pri odstavení s cieľom zmierniť následky uzavretia a odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina sa má naďalej neprerušene poskytovať aj po roku 2006 na obdobia ďalších finančných výhľadov.

(5)

Týmto nariadením sa na celé obdobie trvania programu pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (ďalej len „program“) stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (5), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(6)

Program by sa mal ustanoviť na obdobie siedmich rokov, aby sa jeho trvanie zosúladilo s trvaním viacročného finančného rámca stanoveným v nariadení Rady (EÚ, Euratom) 2020/2093 (6).

(7)

Na program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (7) (ďalej len „nariadenie o rozpočtových pravidlách“). Nariadenie o rozpočtových pravidlách stanovuje pravidlá plnenia rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, verejného obstarávania, nepriameho riadenia, finančných nástrojov, rozpočtových záruk, finančnej pomoci a refundácie výdavkov externých odborníkov.

(8)

V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (8) a nariadeniami Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (9), (Euratom, ES) č. 2185/96 (10) a (EÚ) 2017/1939 (11) sa finančné záujmy Únie majú chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane opatrení týkajúcich sa: prevencie, odhaľovania, opravy a vyšetrovania nezrovnalostí vrátane podvodov; vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov; a uloženia administratívnych sankcií v náležitých prípadoch. Konkrétne má Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) právomoc vykonávať v súlade s nariadeniami (Euratom, ES) č. 2185/96 a (EÚ, Euratom) č. 883/2013 administratívne vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, ku korupcii alebo k akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Európska prokuratúra je v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 splnomocnená vyšetrovať a stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (12). V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť potrebné práva a prístup Komisii, OLAF-u, Dvoru audítorov a, pokiaľ ide o tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na posilnenej spolupráci podľa nariadenia (EÚ) 2017/1939, Európskej prokuratúre a zabezpečiť, aby všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie udelili rovnocenné práva.

(9)

Týmto nariadením nie je dotknutý výsledok žiadnych budúcich postupov štátnej pomoci, ktoré by sa mohli uplatňovať v súlade s článkami 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

(10)

Financovanie podľa tohto nariadenia by sa malo sústrediť na činnosti, ktorými sa vykonávajú bezpečnostné ciele vyraďovania z prevádzky.

(11)

Program by mal zahŕňať aj získavanie znalostí a výmenu skúseností. Znalosti, skúsenosti a poznatky získané v rámci programu v súvislosti s procesom vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky by sa mali v Únii šíriť v koordinácii a synergii s ďalšími príslušnými programami Únie pre činnosti vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky v Bulharsku a na Slovensku a v rámci jadrových zariadení Komisie v Spoločnom výskumnom centre (ďalej len „JRC“ – Joint Research Centre), keďže takéto opatrenia prinášajú najväčšiu pridanú hodnotu EÚ a prispievajú k bezpečnosti pracovníkov a širokej verejnosti, ako aj k ochrane životného prostredia. Rozsah, postup a hospodárske aspekty spolupráce by mali byť podrobne opísané vo viacročnom pracovnom programe a mohli by tiež podliehať dohodám medzi členskými štátmi a/alebo s Komisiou.

(12)

JRC by malo uľahčovať šírenie znalostí medzi rôznymi zainteresovanými stranami v Únii koordinovaným spôsobom (napríklad vykonávaním analýz trhu, skúmaním a posudzovaním potrieb v oblasti znalostí v Únii, identifikovaním potenciálneho smerovania spolupráce, zainteresovaných strán a oblastí, v ktorých by znalosti získané pri implementácii programu priniesli čo najväčšiu pridanú hodnotu, alebo vyvíjaním formátov na výmenu znalostí). Šírenie získaných znalostí by malo financovať JRC. Každý členský štát by mal byť schopný iniciovať rozvoj väzieb a výmen na šírenie znalostí.

(13)

S cieľom zaistiť bezpečnosť a čo najvyššiu efektívnosť pri vyraďovaní jadrovej elektrárne Ignalina z prevádzky by sa mali využívať čo najkvalitnejšie dostupné technické odborné znalosti a malo by sa náležite prihliadať na povahu a technologické špecifikácie zariadení, ktoré sa majú vyradiť z prevádzky, čím sa zároveň zohľadnia medzinárodné najlepšie postupy.

(14)

Litva a Komisia by mali zaistiť účinné monitorovanie a kontrolu vývoja procesu vyraďovania z prevádzky, aby sa zabezpečila čo najvyššia pridaná hodnota EÚ vyplývajúca z finančných prostriedkov pridelených podľa tohto nariadenia, aj keď konečnú zodpovednosť za vyraďovanie z prevádzky má Litva. To zahŕňa účinné meranie pokroku a výkonnosti a v prípade potreby prijatie nápravných opatrení. Na tento účel by sa mal zriadiť výbor s monitorovacími a informačnými funkciami, ktorému by spolupredsedal zástupca Komisie a Litvy.

(15)

Podľa bodov 22 a 23 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (13) by sa tento program mal hodnotiť na základe informácií získaných v súlade s osobitnými požiadavkami na monitorovanie, pričom by sa malo predchádzať administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom, a nadmernej regulácii. V prípade potreby by uvedené požiadavky mali zahŕňať merateľné ukazovatele ako základ hodnotenia účinkov programu v praxi.

(16)

Na základe výsledkov správy z priebežného hodnotenia by malo byť možné prehodnotiť výšku rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program, ako aj programové obdobie.

(17)

Činnosti spolufinancované podľa tohto nariadenia by mali byť určené hranicami uvedenými v pláne vyraďovania z prevádzky, ktorý predložila Litva v súlade s nariadením Rady (EÚ) č. 1369/2013 (14). V tomto pláne sa vymedzuje rozsah pôsobnosti programu, ako aj konečný stav vyradenia z prevádzky a konečný termín. Zahŕňa aj činnosti súvisiace s vyraďovaním z prevádzky, ich súvisiaci harmonogram, náklady a potrebné ľudské zdroje. Litva by v prípade potreby mala Komisii predložiť na zohľadnenie pri príprave pracovných programov aktualizované verzie plánu vyraďovania z prevádzky.

(18)

Činnosti v rámci programu by sa mali realizovať spoločným finančným úsilím Únie a Litvy. Maximálna prahová hodnota spolufinancovania Únie by sa mala stanoviť v súlade s postupmi spolufinancovania stanovenými v predchádzajúcich programoch. S prihliadnutím na prax pri porovnateľných programoch Únie a na posilnenú litovskú ekonomiku by od vzniku programu až po ukončenie vykonávania činností financovaných podľa tohto nariadenia miera spolufinancovania Únie mala byť 86 % oprávnených nákladov. Zvyšný objem financovania by mala poskytnúť Litva a zdroje mimo rozpočtu Únie, napríklad medzinárodné finančné inštitúcie a ďalší darcovia.

(19)

Nariadenie (EÚ) č. 1369/2013 by sa preto malo zrušiť.

(20)

Náležite sa zohľadnila osobitná správa Dvora audítorov č. 22/2016 s názvom Programy pomoci EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky v Litve, Bulharsku a na Slovensku: od roku 2011 sa dosiahol určitý pokrok, ale prichádzajú závažné výzvy, v nej uvedené odporúčania, ako aj odpoveď Komisie.

(21)

Vzalo sa na vedomie legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. januára 2019 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa stanovuje program pomoci na vyraďovanie jadrovej elektrárne Ignalina v Litve z prevádzky (program Ignalina) a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (EÚ) č. 1369/2013.

(22)

Program patrí do rozsahu pôsobnosti litovského národného programu na vykonávanie politiky nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom podľa smernice 2011/70/Euratom.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (15).

(24)

Na toto nariadenie sa vzťahujú horizontálne rozpočtové pravidlá prijaté Európskym parlamentom a Radou na základe článku 322 ZFEÚ. Uvedené pravidlá sú stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách a určujú najmä postup zostavovania a plnenia rozpočtu prostredníctvom grantov, verejného obstarávania, cien a nepriameho plnenia a zabezpečujú kontroly zodpovednosti finančných aktérov. Pravidlá prijaté na základe článku 322 ZFEÚ sa týkajú aj všeobecného režimu kondicionality na ochranu rozpočtu Únie.

(25)

Spôsoby plnenia a formy financovania z prostriedkov Únie stanovené v tomto nariadení by sa mali zvoliť na základe ich schopnosti dosiahnuť špecifické ciele činností a výsledky s osobitným zreteľom na náklady na kontroly, administratívne zaťaženie a očakávané riziko nesúladu. Pritom by sa malo zvážiť použitie jednorazových platieb, paušálnych sadzieb a jednotkových nákladov, ako aj financovania, ktoré nie je spojené s nákladmi, ako sa uvádza v článku 125 ods. 1 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách,