(1)

Prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371 (3) a nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 (4) výrazne posilnilo prostriedky dostupné pre Úniu na ochranu svojich finančných záujmov prostredníctvom trestného práva. Zriadenie Európskej prokuratúry je hlavnou prioritou v oblasti trestnej justície Únie a politiky Únie boja proti podvodom a v zúčastnených členských štátoch má právomoc vyšetrovať trestné činy a podávať obžaloby pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie v zmysle smernice (EÚ) 2017/1371.

(2)

S cieľom chrániť finančné záujmy Únie vykonáva Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „úrad“) administratívne vyšetrovania administratívnych nezrovnalostí, ako aj kriminálneho správania. Pri ukončení svojich vyšetrovaní môže vydať justičné odporúčania pre vnútroštátne orgány trestného stíhania s cieľom umožniť im podávanie obžalôb a vedenie trestných stíhaní v členských štátoch. Úrad OLAF bude v členských štátoch zúčastňujúcich sa na Európskej prokuratúre oznamovať podozrenia zo spáchania trestného činu Európskej prokuratúre a spolupracovať s ňou pri vyšetrovaniach Európskej prokuratúry.

(3)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (5) by sa vzhľadom na prijatie nariadenia (EÚ) 2017/1939 malo zmeniť a upraviť. Ustanovenia nariadenia (EÚ) 2017/1939, ktorými sa riadi vzťah medzi úradom a Európskou prokuratúrou, by sa mali zohľadniť v ustanoveniach nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a tieto ustanovenia by ich mali dopĺňať s cieľom zaistiť najvyššiu úroveň ochrany finančných záujmov Únie prostredníctvom synergií medzi nimi zaistením úzkej spolupráce, výmeny informácií, komplementárnosti a predchádzania duplicite.

(4)

Úrad a Európska prokuratúra by vzhľadom na svoj spoločný cieľ zachovávať integritu rozpočtu Únie mali nadviazať a udržiavať úzke vzťahy založené na zásade lojálnej spolupráce a zamerané na zaistenie komplementárnosti svojich mandátov a koordinácie svojich činností, najmä pokiaľ ide o rozsah posilnenej spolupráce na účely zriadenia Európskej prokuratúry. Tento vzťah medzi úradom a Európskou prokuratúrou by mal prispieť k zabezpečeniu využitia všetkých dostupných prostriedkov na ochranu finančných záujmov Únie.

(5)

V nariadení (EÚ) 2017/1939 sa od úradu, ako aj od inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie a od príslušných orgánov členských štátov vyžaduje, aby bez zbytočného odkladu oznamovali Európskej prokuratúre podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, v súvislosti s ktorou môže Európska prokuratúra uplatniť svoje právomoci. Keďže mandát úradu spočíva vo vykonávaní administratívnych vyšetrovaní podvodov, korupcie a akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, má ideálne postavenie a vybavenie na to, aby pre Európsku prokuratúru predstavoval partnera a privilegovaný zdroj informácií.

(6)

Skutočnosti, ktoré poukazujú na možnú trestnú činnosť patriacu do právomoci Európskej prokuratúry, môžu byť súčasťou počiatočných obvinení predložených úradu alebo sa objavia až v priebehu administratívneho vyšetrovania začatého úradom na základe podozrenia na administratívne nezrovnalosti. Aby úrad splnil svoju oznamovaciu povinnosť voči Európskej prokuratúre, mal by preto oznamovať podozrivú trestnú činnosť v akejkoľvek fáze vyšetrovania, pred jeho začatím alebo počas jeho vyšetrovaní.

(7)

V nariadení (EÚ) 2017/1939 sa uvádzajú minimálne prvky, ktoré tieto oznámenia majú obsahovať. Úrad možno bude musieť uskutočniť predbežné posúdenie obvinení, aby mohol tieto skutočnosti zistiť a získať potrebné informácie. Úrad by mal uskutočniť takéto posúdenie urýchlene a s využitím prostriedkov, ktoré neohrozujú možné budúce vyšetrovanie trestného činu. Po ukončení tohto posúdenia by mal úrad podať správu Európskej prokuratúre, ak zistil podozrenie zo spáchania trestného činu, ktorý patrí do jej právomoci.

(8)

Vzhľadom na odborné znalosti úradu by inštitúcie, orgány, úrady a agentúry zriadené zmluvami alebo na ich základe (ďalej len „inštitúcie, orgány, úrady a agentúry“) mali mať možnosť využiť úrad na uskutočnenie takéhoto predbežného posúdenia obvinení, ktoré im boli oznámené.

(9)

V súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 by úrad v zásade nemal začať administratívne vyšetrovanie, ktoré by bolo súbežné s vyšetrovaním tých istých skutkov, ktoré vedie Európska prokuratúra. V niektorých prípadoch si však ochrana finančných záujmov Únie môže vyžadovať, aby úrad pred ukončením trestného konania začatého Európskou prokuratúrou vykonal doplňujúce administratívne vyšetrovanie na účely posúdenia, či sú potrebné ochranné opatrenia, alebo či sa majú prijať finančné, disciplinárne alebo administratívne opatrenia. Takéto doplňujúce vyšetrovanie môže byť primerané okrem iného v prípade vymáhania súm dlžných rozpočtu Únie, na ktoré sa vzťahujú osobitné pravidlá o premlčaní, keď sú ohrozené sumy veľmi vysoké alebo keď treba v rizikových situáciách zabrániť ďalším výdavkom prostredníctvom administratívnych opatrení.

(10)

Na účely uplatňovania požiadavky neduplicity vyšetrovaní by sa pojem „tie isté skutky“ mal zohľadniť v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa zásady ne bis in idem a mal by znamenať, že skutkové okolnosti prípadu, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sú zhodné alebo v podstate rovnaké, a mal by sa chápať ako existencia súboru konkrétnych okolností, ktoré sú neoddeliteľne spojené v čase a priestore.

(11)

V nariadení (EÚ) 2017/1939 sa stanovuje, že Európska prokuratúra môže požiadať úrad o vykonanie takýchto doplňujúcich administratívnych vyšetrovaní. Keď Európska prokuratúra o takéto doplňujúce vyšetrovania nepožiada, by mal mať úrad možnosť uskutočniť ich aj z vlastnej iniciatívy za osobitných podmienok po porade s Európskou prokuratúrou. Európska prokuratúra by predovšetkým mala mať možnosť namietať proti začatiu alebo pokračovaniu vyšetrovania úradu, alebo proti tomu, aby úrad vykonával určité vyšetrovacie úkony, najmä v záujme zachovania efektívnosti svojich vyšetrovaní a právomocí. Úrad by sa mal zdržať úkonov, voči ktorým Európska prokuratúra vzniesla námietku. Ak Európska prokuratúra nevznesie námietku a úrad začne vyšetrovanie, mal by uvedené vyšetrovanie viesť v neustálej konzultácii s Európskou prokuratúrou.

(12)

Úrad by mal aktívne podporovať vyšetrovania Európskej prokuratúry. V tejto súvislosti by Európska prokuratúra mala mať možnosť požiadať úrad o podporu alebo doplnenie svojich vyšetrovaní trestných činov prostredníctvom výkonu právomocí podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013. Úrad by mal takúto podporu v medziach svojich právomocí a v medziach rámca stanoveného uvedeným nariadením.

(13)

Na zaistenie účinnej koordinácie, spolupráce a transparentnosti by si úrad a Európska prokuratúra mali nepretržite vymieňať informácie. Výmena informácií pred začatím vyšetrovaní vykonávaných úradom alebo Európskou prokuratúrou je obzvlášť dôležitá v záujme zabezpečenia náležitej koordinácie ich príslušných úkonov, na zaistenie komplementárnosti a na predchádzanie duplicite. Na tento účel by úrad aj Európska prokuratúra mali využiť funkciu pozitívnej/negatívnej lustrácie v ich príslušných systémoch správy prípadov. Úrad a Európska prokuratúra by mali v dohodách o spolupráci bližšie určiť postupy a podmienky tejto výmeny informácií. S cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie pravidiel, ktoré sa usilujú o zabránenie duplicity a zaistenie komplementárnosti by sa úrad a Európska prokuratúra mali dohodnúť na určitých harmonogramoch na výmenu informácií.

(14)

V správe Komisie o hodnotení uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 2. októbra 2017 (ďalej len „hodnotiaca správa Komisie“), sa dospelo k záveru, že zmeny právneho rámca z roku 2013 priniesli jednoznačné zlepšenia, pokiaľ ide o vedenie vyšetrovaní, spoluprácu s partnermi a práva dotknutých osôb. Zároveň sa však v hodnotiacej správe Komisie poukázalo na niektoré nedostatky, ktoré majú vplyv na účinnosť a efektívnosť vyšetrovaní.

(15)

Najjednoznačnejšie zistenia hodnotiacej správy Komisie je potrebné zohľadniť, a to prostredníctvom zmien nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013. Tieto zmeny sú potrebné z krátkodobého hľadiska na posilnenie rámca pre vyšetrovania úradu s cieľom zachovať silné postavenie a plnú funkčnosť úradu, ktorý svojimi administratívnymi vyšetrovaniami dopĺňa trestnoprávny prístup Európskej prokuratúry bez zmeny mandátu alebo právomoci úradu. Zmeny sa týkajú najmä oblastí, v ktorých nejasnosť nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by mohla brániť účinnému vedeniu vyšetrovaní úradu, najmä pokiaľ ide o kontroly a inšpekcie na mieste, možnosť prístupu k informáciám o bankových účtoch alebo prípustnosť správ z vyšetrovania, ktoré vypracoval úrad, ako dôkazov v administratívnych alebo súdnych konaniach.

(16)

Zmenami nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 nie sú dotknuté procesné záruky uplatniteľné v rámci vyšetrovaní. Úrad je viazaný procesnými zárukami stanovenými v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (6), ako aj v Charte základných práv Európskej únie. Uvedeným rámcom sa od úradu vyžaduje, aby svoje vyšetrovania viedol objektívne, nestranne a dôverne, aby získaval dôkazy v prospech aj v neprospech dotknutých osôb a vykonával vyšetrovacie úkony na základe písomného oprávnenia a po preskúmaní zákonnosti. Úrad musí zabezpečiť dodržiavanie práv osôb dotknutých jeho vyšetrovaním vrátane prezumpcie neviny a práva nevypovedať proti sebe. Dotknuté osoby majú počas vypočúvania okrem iného právo na pomoc osoby podľa ich vlastného výberu, právo na potvrdenie záznamu vypočúvania a právo na používanie ktoréhokoľvek z úradných jazykov inštitúcií Únie. Dotknuté osoby majú takisto právo vyjadriť sa k skutočnostiam prípadu pred vypracovaním záverov.

(17)

Osobám, ktoré oznamujú podvody, korupciu a akékoľvek iné protiprávne činy poškodzujúce finančné záujmy Únie, by sa mala priznať ochrana podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 (7).

(18)

Ak úrad v rámci svojho mandátu vykonáva na žiadosť Európskej prokuratúry podporné opatrenia, úrad a Európska prokuratúra by s cieľom chrániť prípustnosť dôkazov, ako aj základné práva a procesné záruky a zároveň predchádzať duplicite vyšetrovaní a zabezpečiť účinnú a komplementárnu spoluprácu mali v úzkej spolupráci zabezpečiť, aby sa dodržiavali uplatniteľné procesné záruky uvedené v kapitole VI nariadenia (EÚ) 2017/1939.

(19)

Úrad má právomoc vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste, vďaka ktorým má prístup do priestorov a k dokumentácii hospodárskych subjektov v rámci vyšetrovania podozrení z podvodov, korupcie alebo akýchkoľvek ďalších protiprávnych činov, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie. Takéto kontroly a inšpekcie na mieste sa vykonávajú v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96, ktoré v niektorých prípadoch podmieňujú uplatňovanie uvedených právomocí podmienkami stanovenými vnútroštátnym právom. V hodnotiacej správe Komisie sa zistilo, že rozsah, v ktorom sa vnútroštátne právo uplatňuje, nie je úplne jasný, čo znižuje účinnosť vyšetrovacích činností úradu.

(20)

Je preto vhodné objasniť prípady, pri ktorých sa v priebehu vyšetrovaní úradu má uplatňovať vnútroštátne právo, bez toho, aby sa zmenili právomoci úradu alebo spôsob, akým sa nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uplatňuje vo vzťahu k členským štátom zohľadňujúc rozsudok Všeobecného súdu z 3. mája 2018 vo veci T-48/16, Sigma Orionis SA/Európska komisia (8).

(21)

Vykonávanie kontrol a inšpekcií na mieste úradom v prípadoch, keď sa dotknutý hospodársky subjekt podriadi tejto kontrole a inšpekcii na mieste, by sa malo spravovať výlučne právom Únie. To by malo úradu umožniť vykonávať jeho vyšetrovacie právomoci účinne a jednotne vo všetkých členských štátoch s cieľom prispieť k vysokej úrovni ochrany finančných záujmov Únie v celej Únii v súlade s článkom 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

(22)

V prípadoch, keď úrad potrebuje pomoc príslušných orgánov členských štátov, najmä ak sa hospodársky subjekt bráni kontrole a inšpekcii na mieste, by mali členské štáty zabezpečiť účinnosť konania úradu a poskytnúť mu potrebnú pomoc v súlade s príslušnými pravidlami vnútroštátneho procesného práva. S cieľom chrániť finančné záujmy Únie by Komisia mala zohľadniť každé porušenie povinnosti členského štátu spolupracovať s úradom pri zvažovaní, či sa majú príslušné sumy vymáhať od členských štátov prostredníctvom uplatňovania finančných opráv v súlade s uplatniteľným právom Únie.

(23)

Úrad môže podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013 uzatvárať administratívne dohody s príslušnými orgánmi členských štátov, ako sú koordinačné útvary pre boj proti podvodom, a s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami s cieľom ustanoviť dohody o ich spolupráci podľa uvedeného nariadenia, najmä pokiaľ ide o prenos informácií, vedenie vyšetrovaní a opatrenia prijaté v nadväznosti na vyšetrovania.

(24)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by sa malo zmeniť, aby sa zaviedla povinnosť hospodárskych subjektov spolupracovať s úradom v súlade s ich povinnosťou podľa nariadenia (Euratom, ES) č. 2185/96 umožniť prístup do priestorov, na pozemky, do dopravných prostriedkov alebo na iné miesta, ktoré sa používajú na podnikateľské účely, na vykonanie kontrol a inšpekcií na mieste a v súlade s povinnosťou stanovenou v článku 129 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 (9), podľa ktorého má každá osoba alebo každý subjekt, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, spolupracovať v plnej miere pri ochrane finančných záujmov Únie, a to aj v súvislosti s vyšetrovaniami vykonávanými úradom.

(25)

Súčasťou uvedenej povinnosti spolupráce by mala byť možnosť úradu vyžadovať od hospodárskych subjektov, ktoré mohli byť zapojené do vyšetrovanej veci alebo ktoré môžu disponovať relevantnými informáciami, aby tieto informácie poskytli. Pri vyhovení takýmto žiadostiam by hospodárske subjekty nemali byť povinné vypovedať vo svoj neprospech, ale mali by byť povinné odpovedať na otázky týkajúce sa skutkových okolností a poskytnúť dokumenty aj v prípade, že uvedené informácie sa môžu použiť proti nim alebo proti inému hospodárskemu subjektu ako dôkaz protiprávneho činu. S cieľom zabezpečiť efektívnosť vyšetrovaní v kontexte súčasných pracovných postupov by mal mať úrad možnosť požiadať o prístup k informáciám v súkromných zariadeniach používaných na pracovné účely. Na prístup úradu by sa mali vzťahovať rovnaké podmienky a mal by mať rovnaký rozsah, aké platia pre vnútroštátne kontrolné orgány, a prístup by mal byť obmedzený len na prípady, keď má úrad opodstatnené dôvody domnievať sa, že obsah takýchto zariadení môže byť relevantný pre vyšetrovanie, v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality, a mal by sa týkať len informácií relevantných pre vyšetrovanie.

(26)

Hospodárske subjekty by počas vykonávania kontrol a inšpekcií na mieste mali mať možnosť používať ktorýkoľvek z úradných jazykov dotknutého členského štátu, v ktorom sa kontrola vykonáva, a mali by mať právo na pomoc osoby podľa svojho výberu vrátane externého právneho poradcu. Prítomnosť právneho poradcu by však nemala predstavovať právnu podmienku platnosti kontrol a inšpekcií na mieste. Na zabezpečenie účinnosti kontrol a inšpekcií na mieste, najmä v súvislosti s rizikom zmiznutia dôkazov, by úrad mal mať prístup do priestorov, na pozemky, do dopravných prostriedkov alebo na iné miesta, ktoré sa používajú na podnikateľské účely, bez toho, aby čakal na konzultáciu hospodárskeho subjektu s právnym poradcom. Úrad by mal akceptovať iba krátky a primeraný odklad spôsobený čakaním na konzultáciu s právnym poradcom pred začatím vykonávania kontroly a inšpekcie na mieste. Každý takýto odklad by sa mal obmedziť len na nevyhnutné minimum.

(27)

Na zabezpečenie transparentnosti pri vykonávaní kontrol a inšpekcií na mieste by mal úrad hospodárskym subjektom poskytnúť primerané informácie o ich povinnosti spolupracovať a o dôsledkoch v prípade odmietnutia a o príslušnom postupe vrátane procesných záruk.

(28)

V rámci interných vyšetrovaní a v prípade potreby v rámci externých vyšetrovaní má úrad prístup ku všetkým relevantným informáciám, ktorými disponujú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry. Ako sa navrhuje v hodnotiacej správe Komisie, je potrebné objasniť, že tento prístup by sa mal umožniť bez ohľadu na druh nosiča, na ktorom sa uvedené informácie alebo údaje uchovávajú, s cieľom zohľadniť vyvíjajúci sa technologický pokrok. V priebehu interných vyšetrovaní by mal mať úrad možnosť požiadať o prístup k informáciám vedených v súkromných zariadeniach používaných na pracovné účely, keď má úrad opodstatnené dôvody domnievať sa, že ich obsah môže byť relevantný pre vyšetrovanie. Malo by byť možné, aby príslušná inštitúcia, orgán, úrad alebo agentúra mala pre prístup úradu stanovené osobitné podmienky. Takýto prístup by mal byť v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality a mal by sa týkať len informácií relevantných pre vyšetrovanie. S cieľom zaručiť účinnú a jednotnú úroveň prístupu úradu, ako aj vysokú úroveň ochrany základných práv dotknutých osôb by inštitúcie, orgány, úrady a agentúry mali zabezpečiť vzájomný súlad pravidiel o prístupe k súkromným zariadeniam, ktoré prijali jednotlivé inštitúcie, orgány, úrady a agentúry, s cieľom zabezpečiť rovnocenné podmienky v súlade s Medziinštitucionálnou dohodou z 25. mája 1999 medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou Európskych spoločenstiev, ktorá sa týka vnútorných vyšetrovaní Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (10).

(29)

S cieľom vytvoriť ucelenejší rámec pre vyšetrovania úradu by sa pravidlá uplatniteľné na interné a externé vyšetrovania mali viac zosúladiť, aby sa odstránili určité rozdiely identifikované v hodnotiacej správe Komisie v prípadoch, keď rozdielnosť pravidiel nie je odôvodnená. Napríklad správy a odporúčania vypracované po skončení externého vyšetrovania by sa mali v prípade potreby zasielať dotknutým inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram, aby prijali vhodné opatrenia, tak, ako je to v prípade interných vyšetrovaní. Úrad by mal, pokiaľ mu to jeho mandát umožňuje, podporovať dotknutú inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru pri opatreniach nadväzujúcich na ich odporúčania. Ak úrad nezačne vyšetrovanie, mal by mať možnosť zaslať orgánom členských štátov alebo inštitúciám, orgánom, úradom alebo agentúram relevantné informácie na účely prijatia vhodných opatrení. Takéto informácie by mal zaslať, keď sa rozhodne nezačať vyšetrovanie napriek dostatočnému podozreniu z podvodu, korupcie alebo akýchkoľvek iných protiprávnych činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. Pred tým, ako tak urobí, by mal úrad náležite zvážiť, či tým prípadne nezasiahne do prebiehajúceho vyšetrovania Európskej prokuratúry.

(30)

Vzhľadom na veľké rozdiely medzi vnútroštátnymi inštitucionálnymi rámcami by členské štáty mali mať na základe zásady lojálnej spolupráce možnosť oznámiť úradu orgány, ktoré sú príslušné na prijatie opatrení na základe odporúčaní úradu, ako aj orgány, ktoré musia byť informované, napríklad na finančné, štatistické alebo monitorovacie účely, na účely plnenia svojich povinností. Takéto orgány môžu zahŕňať národné koordinačné útvary pre boj proti podvodom. V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie nemajú odporúčania úradu zahrnuté v jeho správach záväzné právne účinky voči takýmto orgánom členských štátov alebo inštitúciám, orgánom, úradom a agentúram.

(31)

Úrad by mal disponovať prostriedkami na sledovanie peňažných stôp s cieľom odhaliť typický modus operandi mnohých podvodných konaní. Úrad dokáže vo viacerých členských štátoch získať informácie o bankových účtoch relevantné pre svoju vyšetrovaciu činnosť, ktorými disponujú úverové inštitúcie, a to spoluprácou s vnútroštátnymi orgánmi a s ich pomocou. Na zabezpečenie účinného prístupu v rámci celej Únie by sa v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 mala bližšie určiť povinnosť príslušných vnútroštátnych orgánov poskytnúť úradu informácie o bankových účtoch, ktorá by bola súčasťou ich všeobecnej povinnosti poskytovať úradu pomoc. Členské štáty by mali Komisii oznámiť príslušné orgány, prostredníctvom ktorých sa takáto spolupráca má uskutočňovať. Vnútroštátne orgány by pri poskytovaní takejto pomoci úradu mali konať za rovnakých podmienok, aké platia pre príslušné vnútroštátne orgány dotknutého členského štátu.

(32)

Na účely ochrany a dodržiavania procesných záruk a základných práv by Komisia mala vytvoriť internú funkciu kontrolóra procesných záruk (ďalej len „kontrolór“), ktorá by mala byť v záujme efektívneho využívania zdrojov administratívne pričlenená k dozornému výboru a ktorej by sa mali poskytnúť primerané zdroje. Kontrolór by mal vybavovať sťažnosti úplne nezávisle, a to aj od dozorného výboru a úradu a mal by mať prístup ku všetkým informáciám potrebným na plnenie svojich úloh.

(33)

Dotknutá osoba by mala mať možnosť podať u kontrolóra sťažnosť, pokiaľ ide o dodržiavanie procesných záruk zo strany úradu, ako aj z dôvodu porušenia pravidiel, ktoré sa vzťahujú na vyšetrovania úradu, najmä porušení procesných požiadaviek a základných práv. Na tento účel by sa mal ustanoviť mechanizmus na podávanie sťažností. Kontrolór by mal byť zodpovedný za vydávanie odporúčaní v reakcii na takéto sťažnosti, pričom v prípade potreby by navrhoval riešenia problémov uvedených v sťažnosti. Kontrolór by mal sťažnosť preskúmať v rýchlom, kontradiktórnom konaní, pričom by sa úradu umožnilo pokračovať v prebiehajúcom vyšetrovaní. Kontrolór by mal sťažovateľovi a úradu poskytnúť príležitosť vyjadriť sa, alebo vyriešiť problémy uvedené v sťažnosti. Generálny riaditeľ by mal prijať vhodné opatrenia vyplývajúce z odporúčania kontrolóra. Generálny riaditeľ by mal mať v riadne odôvodnených prípadoch možnosť sa od odporúčaní kontrolóra odchýliť. Dôvody pre takéto konanie by sa mali pripojiť k záverečnej správe z vyšetrovania.

(34)

V záujme zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti by mal kontrolór do svojej výročnej správy zahrnúť informácie o mechanizme na podávanie sťažností. Vo výročnej správe by sa mal uviesť najmä počet prijatých sťažností, typy porušení procesných požiadaviek a základných práv, príslušné činnosti a podľa možnosti následné opatrenia prijaté úradom.

(35)

Včasné poskytnutie informácií zo strany úradu na účely prijatia ochranných opatrení je základným nástrojom ochrany finančných záujmov Únie. S cieľom zaistiť úzku spoluprácu v tejto oblasti medzi úradom a inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami je potrebné, aby tieto inštitúcie, orgány, úrady a agentúry mohli kedykoľvek uskutočniť konzultácie s úradom na účely rozhodnutia o primeraných ochranných opatreniach vrátane opatrení na zabezpečenie dôkazov.

(36)

Správy vypracované úradom predstavujú prípustný dôkaz v správnych alebo súdnych konaniach rovnakým spôsobom a za rovnakých podmienok ako administratívne správy vypracované národnými administratívnymi inšpektormi. Podľa hodnotiacej správy Komisie toto pravidlo dostatočne nezabezpečuje účinnosť činností úradu v niektorých členských štátoch. Na zvýšenie účinnosti a konzistentného využívania správ vypracovaných úradom by sa v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 mala stanoviť prípustnosť takýchto správ v súdnych konaniach inej ako trestnoprávnej povahy na vnútroštátnych súdoch, ako aj v správnych konaniach v členských štátoch. Pravidlo, ktoré stanovuje rovnocennosť týchto správ so správami národných administratívnych inšpektorov, by sa malo naďalej uplatňovať v prípade vnútroštátneho súdneho konania trestnoprávnej povahy. V nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by sa mala stanoviť aj prípustnosť správ vypracovaných úradom v správnych a súdnych konaniach na úrovni Únie.

(37)

Nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 sa zaviedli koordinačné útvary členských štátov pre boj proti podvodom s cieľom uľahčiť účinnú spoluprácu a výmenu informácií vrátane informácií operačnej povahy medzi úradom a členskými štátmi. V hodnotiacej správe Komisie sa dospelo k záveru, že pozitívne prispeli k práci úradu. V hodnotiacej správe Komisie sa zároveň identifikovala potreba ďalšieho objasnenia úlohy uvedených koordinačných útvarov pre boj proti podvodom s cieľom zabezpečiť, aby sa úradu poskytovala pomoc potrebná na zaistenie účinnosti jeho vyšetrovaní, pričom organizácia a právomoci koordinačných útvarov pre boj proti podvodom ostáva vecou jednotlivých členských štátov. V uvedenej súvislosti by koordinačné útvary pre boj proti podvodom mali byť schopné poskytovať alebo koordinovať potrebnú pomoc pre úrad, aby ten mohol účinne vykonávať svoje úlohy, a to pred externým alebo interným vyšetrovaním, počas neho alebo po jeho skončení.

(38)

Povinnosť úradu poskytovať členským štátom pomoc s cieľom koordinovať ich činnosť na účely ochrany finančných záujmov Únie je kľúčovým prvkom jeho mandátu na podporu cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi. Mali by sa stanoviť podrobnejšie pravidlá s cieľom uľahčiť koordinačné činnosti úradu a v tejto súvislosti jeho spoluprácu s orgánmi členských štátov, tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami. Uvedenými pravidlami by nemalo byť dotknuté vykonávanie právomocí, ktoré vykonáva úrad a ktoré boli delegované na Komisiu konkrétnymi ustanoveniami, ktorými sa upravuje vzájomná pomoc medzi správnymi orgánmi členských štátov a spolupráca medzi týmito orgánmi a Komisiou, najmä pokiaľ ide o nariadenie Rady (ES) č. 515/97 (11) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 608/2013 (12), ako aj koordinačné činnosti týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov.

(39)

Malo by sa objasniť, že ak príslušné orgány členských štátov, vrátane koordinačných útvarov pre boj proti podvodom, konajú v spolupráci s úradom alebo s inými príslušnými orgánmi na účely ochrany finančných záujmov Únie, sú naďalej viazané vnútroštátnym právom.

(40)

Koordinačné útvary pre boj proti podvodom by mali mať v súvislosti s koordinačnými činnosťami možnosť poskytnúť úradu pomoc, ako aj navzájom spolupracovať v záujme ďalšieho posilnenia dostupných mechanizmov spolupráce v oblasti boja proti podvodom.

(41)

Príslušné orgány členských štátov, ako aj inštitúcie, orgány, úrady a agentúry by mali prijať opatrenia vyplývajúce z odporúčania úradu. Aby sa úradu umožnilo sledovať vývoj jeho prípadov, členský štát by mal v prípadoch, keď úrad vydá justičné odporúčania pre vnútroštátne orgány trestného stíhania členského štátu, zaslať úradu na jeho žiadosť konečné rozhodnutie vnútroštátneho súdu. S cieľom plne zachovať nezávislosť súdnictva by sa takýto prenos mal uskutočniť len po tom, ako sa príslušné súdne konania s konečnou platnosťou skončili a konečné rozhodnutie súdu sa zverejnilo.

(42)

S cieľom doplniť procesné pravidlá týkajúce sa vedenia vyšetrovaní uvedených v nariadení (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by mal úrad stanoviť usmernenia k vyšetrovacím postupom, ktoré by mali zamestnanci úradu dodržiavať.

(43)

Malo by sa objasniť, že úrad sa môže zúčastňovať na spoločných vyšetrovacích tímoch zriadených v súlade s právom Únie a má právo vymieňať si operačné informácie získané v rámci tejto účasti. Použitie takýchto informácií podlieha podmienkam a zárukám stanoveným v práve Únie, na základe ktorých boli spoločné vyšetrovacie tímy zriadené. Keď sa úrad zúčastňuje na spoločných vyšetrovacích tímoch, má podpornú funkciu a zohráva úlohu partnera, pričom sa naň vzťahujú prípadné právne obmedzenia v práve Únie alebo vo vnútroštátnom práve.

(44)

Najneskôr do piatich rokov od dátumu určeného v súlade s článkom 120 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) 2017/1939 by Komisia mala zhodnotiť uplatňovanie nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013, a to najmä pokiaľ ide o účinnosť spolupráce medzi úradom a Európskou prokuratúrou, na účely posúdenia, či skúsenosti z uvedenej spolupráce opodstatňujú zmenu nariadenia. Komisia by v prípade potreby, najneskôr do dvoch rokov po uvedenom zhodnotení, mala predložiť nový komplexný legislatívny návrh.

(45)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to posilnenie ochrany finančných záujmov Únie prispôsobením činnosti úradu zriadeniu Európskej prokuratúry a zvýšením účinnosti vyšetrovaní vykonávaných úradom, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie prijatím pravidiel medzi úradom a Európskou prokuratúrou, ktoré zvýšia účinnosť nimi vedených vyšetrovaní, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(46)

Týmto nariadením sa nemenia právomoci a povinnosti členských štátov prijímať opatrenia na boj proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek iným protiprávnym činom poškodzujúcim finančné záujmy Únie.

(47)

S európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov sa konzultovalo v súlade s článkom 28 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 (13) a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov vydal formálne pripomienky 23. júla 2018.

(48)

Nariadenie (EÚ, Euratom) č. 883/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,