Článok 1

Týmto sa prijímajú usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú uvedené v prílohe. Tieto usmernenia sú súčasťou integrovaných usmernení stratégie Európa 2020.

Článok 2

Členské štáty zohľadnia usmernenia uvedené v prílohe vo svojich politikách zamestnanosti a programoch reforiem, ktoré sa predkladajú v súlade s článkom 148 ods. 3 ZFEÚ.

Článok 3

Toto rozhodnutie je určené členským štátom.

PRÍLOHA

Usmernenie č. 5: Zvyšovanie dopytu po pracovnej sile

Členské štáty by mali uľahčovať vytváranie kvalitných pracovných miest, a to aj znižovaním prekážok, ktoré podnikom bránia pri najímaní pracovníkov, posilňovaním zodpovedného podnikania a skutočnej samostatnej zárobkovej činnosti, a najmä podporou vytvárania a rastu mikropodnikov a malých podnikov. Členské štáty by mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu. Členské štáty by mali podporovať tie inovatívne formy práce, ktoré vytvárajú kvalitné pracovné príležitosti.

Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre zamestnanosť a rast, a to so zreteľom na prerozdeľovací účinok daňového systému, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na zabezpečenie primeranej sociálnej ochrany a výdavky na podporu rastu.

Členské štáty by mali rešpektovať autonómiu sociálnych partnerov a podnecovať transparentné a predvídateľné mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožňujú, aby mzdy dokázali reagovať na vývoj produktivity, a zároveň zabezpečujú spravodlivé mzdy, ktoré umožňujú dôstojnú životnú úroveň. Pri týchto mechanizmoch by sa mali zohľadňovať rozdiely v úrovni zručností a rozdielna ekonomická výkonnosť v jednotlivých regiónoch, odvetviach a spoločnostiach. Členské štáty a sociálni partneri by pri dodržaní vnútroštátnych postupov mali zabezpečiť primerané minimálne mzdy s prihliadnutím na ich vplyv na konkurencieschopnosť, vytváranie pracovných miest a chudobu zamestnaných osôb.

Usmernenie č. 6: Zvyšovanie ponuky pracovnej sily a zlepšovanie prístupu k zamestnaniu, zručnostiam a kompetenciám

V kontexte technologických, environmentálnych a demografických zmien by členské štáty mali podporovať produktivitu a zamestnateľnosť v spolupráci so sociálnymi partnermi prostredníctvom primeranej ponuky príslušných znalostí, zručností a kompetencií v priebehu celého pracovného života ľudí, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce. Členské štáty by mali uskutočniť potrebné investície do počiatočného a ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy (celoživotné vzdelávanie). Mali by spolupracovať so sociálnymi partnermi, s poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy, podnikmi a ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, poskytovať kvalitné a inkluzívne vzdelávanie, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie. V prípade zmeny pracovného miesta by sa mali snažiť zabezpečiť prenos nárokov na odbornú prípravu. Každému by mali umožniť predvídať potreby trhu práce, lepšie sa im prispôsobovať a úspešne zvládať zmeny pracovného miesta, vďaka čomu sa posilní celková odolnosť hospodárstva voči otrasom.

Členské štáty by mali podporovať rovnosť príležitostí vo vzdelávaní pre všetkých, a to vrátane vzdelávania v ranom detstve. Mali by celkovo zvyšovať úrovne vzdelávania, najmä v prípade najmenej kvalifikovaných osôb a vzdelávajúcich sa osôb zo znevýhodneného prostredia. Mali by zabezpečiť kvalitu výsledkov vzdelávania, posilniť základné zručnosti, znížiť počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončujú školskú dochádzku, a zvýšiť účasť dospelých na ďalšom vzdelávaní a odbornej príprave. Členské štáty by mali posilniť učenie sa prácou vo svojich systémoch odborného vzdelávania a prípravy, a to aj prostredníctvom kvalitnej a efektívnej učňovskej prípravy, zvýšiť relevantnosť vysokoškolského vzdelania pre trh práce, zlepšiť monitorovanie a prognózovanie zručností, lepšie zviditeľniť zručnosti a zlepšiť ich porovnateľnosť a zvýšiť príležitosti na uznávanie a potvrdzovanie zručností a kompetencií získaných mimo formálneho vzdelávania a odbornej prípravy. Mali by zmodernizovať a zvýšiť ponuku a využívanie flexibilného ďalšieho odborného vzdelávania a prípravy. Členské štáty by takisto mali podporovať nízkokvalifikované osoby, aby si zachovávali alebo rozvíjali dlhodobú zamestnateľnosť zlepšovaním prístupu ku kvalitným vzdelávacím príležitostiam a ich využívania, a to prostredníctvom zavádzania ciest zvyšovania úrovne zručností vrátane hodnotenia zručností, ponuky vzdelávania a odbornej prípravy zodpovedajúcich príležitostiam na trhu práce a potvrdzovania a uznávania nadobudnutých zručností.

Mal by sa riešiť problém nezamestnanosti a nečinnosti, a to aj účinnou, včasnou a koordinovanou pomocou prispôsobenou individuálnym potrebám, ktorá vychádza z podpory poskytovanej pri hľadaní zamestnania, odbornej príprave a rekvalifikácii. V záujme zníženia dlhodobej a štrukturálnej nezamestnanosti a jej predchádzania by sa mali realizovať komplexné stratégie, ktoré zahŕňajú hĺbkové individuálne posúdenie najneskôr po uplynutí 18 mesiacov nezamestnanosti. Otázka nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, by sa mala aj naďalej riešiť prostredníctvom prevencie predčasného ukončenia školskej dochádzky a štrukturálneho zlepšenia prechodu zo školy do zamestnania vrátane plného uplatňovania záruky pre mladých ľudí (1).

Členské štáty by sa mali snažiť odstraňovať bariéry a odrádzajúce faktory, ktoré bránia účasti na trhu práce, a mali by pre ňu vytvárať stimuly, a to najmä pokiaľ ide o osoby najviac vzdialené od trhu práce. Členské štáty by mali podporovať prispôsobovanie pracovného prostredia osobám so zdravotným postihnutím vrátane cielenej finančnej podpory a služieb, ktoré im umožňujú zapojiť sa do trhu práce a do spoločnosti.

Členské štáty by mali zabezpečiť rodovú rovnosť a väčšiu účasť žien na trhu práce, a to aj prostredníctvom zabezpečenia rovnakých príležitostí a kariérneho postupu a odstránenia prekážok v účasti. Mala by sa riešiť otázka rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, okrem iného na základe rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Malo by sa podporovať zosúladenie pracovného, rodinného a súkromného života pre ženy aj mužov, najmä prostredníctvom prístupu k dlhodobej starostlivosti a cenovo dostupným a kvalitným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby rodičia a osoby s opatrovateľskými povinnosťami mali prístup k vhodnej rodinnej dovolenke a pružným formám organizácie práce, a tak mohli zosúladiť svoj pracovný, rodinný a súkromný život, a mali by podporovať vyvážené využívanie týchto nárokov medzi ženami a mužmi.

Usmernenie č. 7: Zlepšovanie fungovania trhov práce a účinnosť sociálneho dialógu

Členské štáty by mali by v spolupráci so sociálnymi partnermi pracovať na zásade flexibility a istoty a zabezpečiť rovnováhu medzi právami a povinnosťami, aby mali prospech z dynamickej a produktívnej pracovnej sily, nových pracovných a podnikateľských modelov. Mali by obmedziť segmentáciu na trhoch práce a predchádzať jej, bojovať proti nedeklarovanej práci a podporovať prechod na formy zamestnania na neurčitý čas. Vďaka pravidlám na ochranu zamestnanosti, pracovnoprávnym predpisom a príslušným inštitúciám by sa malo zabezpečiť tak vhodné prostredie na prijímanie zamestnancov, ako aj a potrebná flexibilita pre zamestnávateľov, aby sa mohli rýchlo prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam, a zároveň by sa mali zachovať primerané istoty a zdravé, bezpečné a dobre prispôsobené pracovné prostredie pre pracovníkov. Malo by sa predchádzať pracovnoprávnym vzťahom, ktoré vedú k neistým pracovným podmienkam, okrem iného bojom proti zneužívaniu atypických zmlúv. V prípadoch nespravodlivého prepustenia by sa mal zabezpečiť prístup k účinnému a nestrannému riešeniu sporov a právo na nápravu vrátane primeranej náhrady.

Politiky by mali byť zamerané na zlepšenie a podporu účasti na trhu práce, zosúladenia ponuky s potrebami trhu práce a zmeny postavenia na ňom. Členské štáty by mali účinne podporovať osoby, ktoré sa môžu zapojiť do trhu práce, a umožniť im účasť na ňom. Členské štáty by mali posilniť účinnosť aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zamerania, dosahu, pokrytia a prepojenia s podporou príjmu nezamestnaných osôb, kým si hľadajú prácu, a to na základe ich práv a povinností. Členské štáty by sa mali usilovať o účinnejšie a efektívnejšie verejné služby zamestnanosti tým, že uchádzačom o zamestnanie zabezpečia včasnú pomoc prispôsobenú ich individuálnym potrebám, podporia dopyt na trhu práce a zavedú systémy riadenia založené na výsledkoch.

Členské štáty by mali nezamestnaným poskytovať primerané dávky v nezamestnanosti počas primeraného obdobia v súlade s ich príspevkami a vnútroštátnymi pravidlami oprávnenosti. Tieto dávky by nemali príjemcov odrádzať od rýchleho návratu do zamestnania a mali by byť sprevádzané aktívnymi politikami trhu práce.

Mala by sa podporovať mobilita vzdelávajúcich sa osôb a pracovníkov s cieľom zvýšiť zručnosti pre zamestnateľnosť a v plnej miere využiť potenciál európskeho trhu práce. Mali by sa odstrániť prekážky mobility vo vzdelávaní a v odbornej príprave, v zamestnaneckých a osobných dôchodkoch a v uznávaní kvalifikácií. Členské štáty by mali prijať opatrenia na to, aby administratívne postupy nepredstavovali zbytočnú prekážku pre pracovníkov z iných členských štátov pri ich nástupe do zamestnania. Členské štáty by mali takisto predchádzať zneužívaniu súčasných pravidiel a riešiť potenciálny únik mozgov z určitých regiónov.

Vychádzajúc z existujúcich vnútroštátnych postupov a s cieľom dosiahnuť účinnejší sociálny dialóg a lepšie sociálno-ekonomické výsledky by členské štáty mali zabezpečiť včasné a zmysluplné zapojenie sociálnych partnerov do navrhovania a vykonávania reforiem a politík v oblasti zamestnanosti a sociálnej oblasti a prípadne aj hospodárskych reforiem a politík, a to aj podporou zameranou na zvýšenie kapacity sociálnych partnerov. Sociálni partneri by sa mali povzbudzovať k tomu, aby rokovali o kolektívnych zmluvách v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, a aby takéto zmluvy uzatvárali, pričom sa v plnej miere uznáva ich autonómia a právo na kolektívnu akciu.

Členské štáty by v náležitých prípadoch a na základe existujúcich vnútroštátnych postupov mali zohľadniť skúsenosti príslušných organizácií občianskej spoločnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnych otázok.

Usmernenie č. 8: Presadzovanie rovnakých príležitostí pre všetkých, podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe

Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce, ktoré by boli prístupné pre všetkých, a to zavedením účinných opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie a podporu rovnakých príležitostí skupín osôb, ktoré sú na trhu práce nedostatočne zastúpené. Mali by zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o zamestnanie, sociálnu ochranu, vzdelávanie a prístup k tovaru a službám, bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu.

Členské štáty by mali zmodernizovať systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu, udržateľnú a primeranú sociálnu ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca, a pritom podporovali sociálne začlenenie a rast sociálnej mobility, podnecovali k účasti na trhu práce a riešili nerovnosti, a to aj prostredníctvom systémov daní a dávok. Doplnením univerzálneho prístupu o selektívne prístupy sa zlepší účinnosť systémov sociálnej ochrany. Modernizácia systémov sociálnej ochrany by mala viesť k lepšej dostupnosti, udržateľnosti, primeranosti a kvalite.

Členské štáty by mali koncipovať a realizovať preventívne a integrované stratégie kombináciou troch zložiek aktívneho začlenenia: primeranej podpory príjmu, inkluzívnych trhov práce a prístupu ku kvalitným službám, ktoré spĺňajú individuálne potreby. Systémami sociálnej ochrany by sa mali zabezpečovať primerané dávky zaručujúce minimálny príjem pre všetky osoby, ktoré nemajú dostatočné zdroje, a podporovať sociálne začlenenie tým, že sa ľudia budú podnecovať k tomu, aby sa aktívne zapájali do trhu práce a spoločnosti.

Na zaručenie rovnakých príležitostí, a to aj pre ženy, deti a mladých ľudí, je zásadne dôležitý prístup k cenovo dostupným, prístupným a kvalitným službám, ako je vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, mimoškolská starostlivosť, vzdelávanie, odborná príprava, bývanie, zdravotnícke služby a dlhodobá starostlivosť. Osobitná pozornosť by sa mala venovať boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu vrátane znižovania chudoby zamestnaných osôb a detí. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mal každý prístup k základným službám. Osobám, ktoré to potrebujú, alebo zraniteľným osobám by členské štáty mali zabezpečiť prístup k primeranému sociálnemu bývaniu alebo podpore bývania. Osobitne by sa mal riešiť problém bezdomovectva. Mali by sa zohľadňovať osobitné potreby osôb so zdravotným postihnutím.

Členské štáty by mali zabezpečiť včasný prístup k cenovo dostupnej a kvalitnej preventívnej a liečebnej zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť.

V súvislosti s narastajúcou dĺžkou života a demografickými zmenami by členské štáty mali zaistiť primeranosť a udržateľnosť dôchodkových systémov pre pracovníkov a samostatne zárobkovo činné osoby tým, že budú ženám a mužom poskytovať rovnaké príležitosti nadobúdať dôchodkové práva, a to aj prostredníctvom doplnkových systémov, ktoré im zaručia primeraný príjem. Reformy dôchodkových systémov by sa mali podporovať opatreniami, ktoré predlžujú pracovný život, ako je napríklad zvyšovanie skutočného veku odchodu do dôchodku, a mali by sa zahrnúť do rámca stratégií aktívneho starnutia. Členské štáty by mali nadviazať konštruktívny dialóg s príslušnými zainteresovanými stranami a umožniť časovo primerané zavádzanie reforiem.

(1)  Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.