8.3.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 65/28

(1)

Po podaní sťažnosti Komisia faxom z 28. novembra 2011 požiadala francúzske orgány, aby jej poskytli všetky informácie potrebné na preskúmanie dane stanovenej článkom 25 zákona č. 2005-1720 z 30. decembra 2005 určenej inštitúcii Établissement national des produits de l'agriculture et de la mer (France AgriMer) (ďalej len „daň“) podľa článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Francúzske orgány mali na predloženie príslušných informácií lehotu jedného mesiaca.

(2)

Listom z 11. decembra 2011 Francúzsko požiadalo Komisiu o predĺženie uvedenej lehoty do 1. februára 2012.

(3)

Komisia faxom z 12. decembra 2011 súhlasila s požadovaným predĺžením lehoty.

(4)

Francúzsko e-mailom zo 14. februára 2012 poskytlo Komisii informácie vyžiadané 28. novembra 2011.

(5)

Komisia faxom z 5. marca 2012 oznámila francúzskym orgánom, že sa otvoril spis o neoznámenej pomoci pod číslom SA.34433 (2012-NN), keďže daň sa začala využívať bez toho, aby bol spis o pomoci oznámený Komisii podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ, ako aj bez toho, aby ho Komisia schválila. Komisia faxom zo 14. júna 2012 oznámila francúzskym orgánom rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto spisu, pričom analýza dostupných informácií odhalila neprimerané používanie nariadenia de minimis, v dôsledku ktorého sa opatrenie, ktoré by s primeraným využitím nariadenia de minimis nepredstavovalo štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, mení na neoznámenú pomoc.

(6)

Komisia listom zo 4. októbra 2012 (1) informovala Francúzsko o svojom rozhodnutí z 3. októbra 2012 o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ, pokiaľ ide o používanie dane. Vyzvala francúzske orgány, aby do jedného mesiaca predložili svoje pripomienky k začatiu konania.

(7)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby k opatreniu predložili svoje pripomienky.

(8)

Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(9)

Francúzsko e-mailom zo 16. októbra 2012 požiadalo Komisiu, aby o jeden mesiac (do 4. decembra 2012) predĺžila konečnú lehotu na zaslanie reakcie Francúzska na začatie konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

(10)

Komisia faxom z 18. októbra 2012 súhlasila s požadovaným predĺžením lehoty.

(11)

Francúzsko e-mailom z 5. decembra 2012 zaslalo Komisii reakciu na začatie konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ.

(12)

Po preskúmaní tejto reakcie sa útvary Komisie a francúzske orgány 12. decembra 2012 stretli s cieľom objasniť niektoré body spisu. Po tomto stretnutí Komisia faxom z 15. januára 2013 požiadala o doplňujúce informácie.

(13)

Francúzsko e-mailom z 18. februára 2013 zaslalo Komisii doplňujúce informácie vyžiadané 15. januára 2013. Francúzske orgány poskytli 23. júna 2016 nové informácie v odpovedi na žiadosť Komisie z 8. októbra 2015 a 20. januára 2017 v odpovedi na žiadosť Komisie z 19. októbra 2016.

(14)

Článkom 25 zákona č. 2005-1720 z 30. decembra 2005 (opravný zákon o rozpočte na rok 2005) sa zavádza daň určená inštitúcii Établissement national des produits de l'agriculture et de la mer (FranceAgriMer) na účely financovania opatrení, ktoré táto inštitúcia vykonáva v prospech trhu s mliečnymi výrobkami. Posledná konsolidovaná verzia je z 1. januára 2012.

(15)

Daň platia výrobcovia kravského mlieka, ktorí disponujú individuálnym referenčným množstvom na priamy predaj v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 1788/2003 (3), ako aj nákupcovia mlieka. Daň je založená na:

(16)

Daň môže byť predmetom kumulatívnych náhrad (4). Zdaniteľnou udalosťou je dodávka mlieka alebo priamy predaj mlieka alebo mliečnych výrobkov počas referenčného obdobia. Napríklad v článku 4 vyhlášky zo 17. augusta 2010 o vyberaní dane splatnej kupujúcimi a výrobcami mlieka, ktorí prekročili svoju individuálnu kvótu pre dodávky na hospodársky rok 2009 – 2010, sa uvádza, že v rámci dostupnosti zistenej na vnútroštátnej úrovni na konci hospodárskeho roka 2009 – 2010 inštitúcia France AgriMer vráti kupujúcim časť dane splatnej výrobcami, ktorí im dodávajú mlieko, podľa týchto podmienok:

(17)

Ak je výrobca povinný zaplatiť poplatok stanovený v článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1788/2003, daň sa na príslušné množstvá neuplatňuje. Podľa tohto ustanovenia sa od 1. apríla 2004 a na 11 po sebe idúcich dvanásťmesačných období začínajúcich 1. apríla ukladá poplatok z množstva kravského mlieka alebo iných mliečnych výrobkov predaných počas daného dvanásťmesačného obdobia, ktoré prekračuje národné referenčné množstvo.

(18)

Sadzba dane je stanovená na 28,54 EUR na 100 kilogramov mlieka na hospodársky rok 2006 – 2007 a na 27,83 EUR na nasledujúce hospodárske roky.

(19)

Výnosy z dane sa používajú na financovanie čiastočného alebo úplného zastavenia mliekarenskej činnosti prostredníctvom pomoci na zastavenie mliekarenskej činnosti (ACAL). Príjemca konkrétne dostáva odškodnenie za každý liter od inštitúcie France AgriMer, ktorá je verejnou organizáciou. Ďalšie zdroje financovania ACAL sú finančné prostriedky zo systému osobitného prevodu kvót bez pôdy (ďalej len „TSST“) (6), štátny rozpočet a prípadne aj finančné prostriedky miestnej samosprávy. Časť výnosu z dane sa takisto využila na podporu mliekarenských podnikov nútených zlikvidovať mlieko kontaminované polychlórovanými bifenylmi (PCB) počas hospodárskeho roka 2007 – 2008. Podľa francúzskych orgánov bola táto finančná podpora poskytnutá v rámci režimu de minimis, na ktorý sa vzťahuje nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 (7).

(20)

Výška ACAL sa vypočítava takto:

(21)

Výnosy z dane a ich využívanie sa do hospodárskeho roku 2010 – 2011 vyvíjali takto:

(22)

Komisia sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ z týchto dôvodov:

(23)

V liste z 5. decembra 2012 zaslanom elektronickou poštou francúzske orgány najprv zdôrazňujú, že právny základ pre pomoc na ukončenie mliekarenskej činnosti (ďalej len „ACAL“) existuje v pravidlách Únie týkajúcich sa spoločnej organizácie trhu. Tento právny základ, ktorý predstavuje článok 75 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (ES) č 1234/2007 (8), umožňuje členským štátom poskytnúť výrobcom, ktorí sa zaviažu natrvalo ukončiť celú svoju výrobu mlieka alebo jej časť a umiestniť takto uvoľnené individuálne referenčné množstvá do národnej rezervy, náhradu formou jednej alebo viacerých ročných splátok. Podľa nich sa tento článok uplatňuje nezávisle od ostatných ustanovení týkajúcich sa správy mliečnych kvót a uplatňovania prípadných poplatkov v prípade prekročenia týchto kvót.

(24)

Francúzske orgány s odvolaním sa na stanovisko Komisie, podľa ktorého financovanie zastavenia mliekarenskej činnosti na prvý pohľad zodpovedá vymedzeniu štátnej pomoci, poukazujú na to, že právne predpisy Únie pred rokom 2007, a najmä nariadenie (ES) č. 1788/2003, neobsahovali výslovný odkaz na povinnosť oznamovať štátnu pomoc pre výrobky v sektore mlieka a mliečnych výrobkov. Uvádzajú, že situácia bola objasnená v článku 180 nariadenia (ES) č. 1234/2007, v ktorom sa schéma ACAL výslovne podriaďuje mechanizmu oznamovania, a že v dobrej viere usúdili, že dodržiavali právne predpisy Únie prostredníctvom pravidelného predkladania informácií o systéme odškodnenia Komisii pomocou dotazníkov. Podľa nich bola Komisia informovaná o existencii ACAL, keďže o to požiadala Francúzsko počas preskúmania opatrenia pomoci na dobrovoľné obmedzenie mliekarenskej činnosti v Bretónsku (pomoc N 290/2007 – ARVAL). Svoju argumentáciu ukončili tým, že sa zaviazali oznámiť systém v budúcnosti (čo sa už vykonalo, pozri odôvodnenie 53).

(25)

Pokiaľ ide o otázku zlučiteľnosti ACAL s vnútorným trhom, a najmä pripomienku Komisie, podľa ktorej sa nezdá, že by schéma bola v súlade s bodom 88 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a lesného hospodárstva na roky 2007 – 2013 (ďalej len „usmernenia na roky 2007 – 2013“) (9), francúzske orgány tvrdia, že schéma pomoci ACAL patrí do pôsobnosti článku 75 nariadenia (ES) č. 1234/2007 a že Komisia by mala túto skutočnosť vo svojej analýze zohľadniť. Okrem toho uvádzajú, že iba časť spisov výrobcov predložených v rámci žiadostí o pomoc ACAL súvisí s pozastavením činnosti v dôsledku odchodu do dôchodku (približne 10 % z celkového počtu príjemcov); v prípade týchto spisov boli podmienky na úplné trvalé a definitívne zastavenie všetkých obchodných poľnohospodárskych činností dodržané. V prípade ostatných výrobcov sa domnievajú, že schéma pomoci ACAL je zlučiteľná s vnútorným trhom na základe bodov 143 a 144 usmernení na roky 2007 – 2013 týkajúcich sa pomoci na likvidáciu kapacít výroby, spracovania a odbytu poľnohospodárskych výrobkov.

(26)

Pokiaľ ide o body 143 a 144 usmernení na roky 2007 – 2013, francúzske orgány pripomínajú, že v sektore mlieka a mliečnych výrobkov je nadmerná kapacita, ako sa uvádza v odôvodnení 30 nariadenia (ES) č. 1234/2007, a zdôrazňujú, že podľa uvedeného nariadenia môže byť zastavenie mliekarenskej činnosti čiastočné alebo úplné. Okrem toho podľa nich schéma pomoci ACAL spĺňa podmienku, podľa ktorej príjemca pomoci ponúka spoluúčasť. Spoluúčasť vzniká prostredníctvom mechanizmu TSST zavedeného od roku 2006 podľa článku 18 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1788/2003. Prostredníctvom tohto mechanizmu sa prevody uskutočňujú za platbu výrobcami, ktorým boli pridelené uvoľnené referenčné množstvá mlieka, podľa vymedzeného sadzobníka. Odškodnenie vypočítané na základe rovnakého sadzobníka ako pomoc ACAL sa vypláca výrobcom, ktorí prevádzajú referenčné množstvo mlieka, ktorým disponujú. Sadzobník a jeho prepojenie na pomoc ACAL sú predmetom každoročnej vyhlášky, ktorá sa prijíma na každý mliečny hospodársky rok. Podľa francúzskych orgánov vedie TSST k tomu, že prijímajúci sektor kolektívne prispieva k pomoci ACAL, čo predstavuje prinajmenšom 50 % verejných výdavkov vynaložených na realizáciu systému. Okrem toho sú zo schémy pomoci vylúčené podniky v ťažkostiach, schéma pomoci je dostupná pre všetky hospodárske subjekty za rovnakých podmienok, nevytvára konkurenčnú výhodu vzhľadom na jej kompenzačnú povahu, pretože odškodnenie sa poskytuje iba v prípade vzdania sa kvóty, a v žiadnom prípade nevedie k nadmernej kompenzácii kapitálových strát a budúcich príjmov, pretože odškodnenie sa poskytuje degresívnym spôsobom (počas posudzovaného obdobia priemerné odškodnenie predstavovalo 0,083 EUR za liter, zatiaľ čo hodnota kvóty počas toho istého obdobia bola 0,10 EUR za liter).

(27)

Pokiaľ ide o odškodnenie vyplatené po likvidácii mlieka kontaminovaného PCB, francúzske orgány poukazujú na to, že rozhodnutie riaditeľa úradu pre chov, ktorým bola zavedená schéma pomoci na odškodnenie prevádzkovateľov za straty, vychádza z nariadenia (ES) č. 1998/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 1535/2007 (10). Nariadenie (ES) č. 1998/2006 sa využilo na pomoc mliekarňam na likvidáciu nakúpeného mlieka, ktoré bolo podrobené prvému spracovaniu po odbere, zatiaľ čo nariadenie (ES) č. 1535/2007 sa použilo na financovanie likvidácie surového mlieka od výrobcov, ktorí uskutočňujú priamy predaj. V žiadnom z týchto prípadov sa utrpená strata nekompenzovala nadmerne.

(28)

Napokon, pokiaľ ide o náhrady, francúzske orgány tvrdia, že v ministerských vyhláškach sa stanovilo uplatnenie systému náhrad len v prípade, keď výrobca podlieha poplatku za nadbytočné množstvo v zmysle systému fiškálnej dane (ďalej len „TFA“) alebo poplatku podľa článku 78 nariadenia (ES) č. 1234/2007. Toto opatrenie bolo preto uplatniteľné v rámci systému penalizácie, ktorý nemožno prirovnávať k preferenčnému zaobchádzaniu s prevádzkovateľmi. V prípade prekročenia vnútroštátnej kvóty sa uplatňuje systém náhrad podľa článku 84 ods. 1 uvedeného nariadenia. Preto tento systém, hoci mal rozdielny vplyv na rôzne kategórie prevádzkovateľov, nenarušil hospodársku súťaž medzi výrobcami. Výrobca, ktorý disponoval infraštruktúrou a finančnými prostriedkami na výrobu nad rámec svojej kvóty, nebol aj napriek väčšej dani znevýhodnený v porovnaní s výrobcom, ktorý mu ani v dôsledku zníženia daňového zaťaženia nemohol konkurovať. Podľa francúzskych orgánov to nemôže mať vplyv ani na obchod, lebo daňový systém zostal uzavretý v národnom objeme výroby, a ak zníženie zaťaženia umožnilo niektorým vyrábať viac bez akýchkoľvek finančných dôsledkov, je to vďaka tomu, že niektorí výrobcovia toho vyrobili menej. Množstvo mlieka, ktoré sa nakoniec uviedlo na trh, zostalo rovnaké a obchod medzi členskými štátmi preto nemohol byť ovplyvnený.

(29)

Pokiaľ ide o tvrdenie Komisie, podľa ktorého skutočnosť, že verejné orgány sú schopné prispôsobiť náhrady, svedčí o existencii svojvoľného zaobchádzania s hospodárskymi subjektmi presahujúceho jednoduché hospodárenie s daňovými príjmami podľa objektívnych kritérií, čo podľa Súdneho dvora môže prispieť k tomu, že individuálne uplatnenie všeobecného opatrenia nadobudne povahu selektívneho opatrenia (11), francúzske orgány poukazujú na to, že sa zaviedlo všeobecné opatrenie vzťahujúce sa na všetkých výrobcov od hospodárskeho roka 2009 – 2010 s ohľadom na ukončenie systému kvót na mlieko a že prahová hodnota náhrad na úrovni 1 % alebo 2 % nie je diskriminačná, lebo sa uplatňuje na všetkých výrobcov mlieka na základe množstva prekračujúceho individuálnu kvótu, čo je de facto zníženie uplatnenej dane. Rovnakým spôsobom bola všetkým malým výrobcom poskytnutá náhrada v dôsledku ich nestabilnej situácie (výrobné náklady, citlivosť na hospodárske výkyvy) s cieľom prispôsobiť ich príspevok ich úrovni kapacity a veľkosti výrobnej štruktúry v súlade so zásadami progresívnosti, ktorými sa riadi zavedenie daňových sadzobníkov. Títo malí výrobcovia sú tí, ktorých individuálna kvóta predstavuje maximálne 55 % priemernej individuálnej kvóty na vnútroštátnej úrovni. Celkovo predstavujú 25 % výrobcov a menej ako 20 % vnútroštátnej kvóty.

(30)

Z týchto dôvodov a vzhľadom na transparentný a verejný charakter systému náhrad, ktorého podmienky vykonávania boli jasne vysvetlené vo vyhláškach na konci hospodárskeho roka uverejnených v Úradnom vestníku Francúzskej republiky a na webových sídlach decentralizovaných štátnych orgánov, sa francúzske orgány domnievajú, že systém náhrad nespĺňa kritériá pre opatrenie štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(31)

Francúzske orgány napokon poukazujú na to, že náhrady TFA sa v hospodárskych rokoch 2006/2007 a 2007/2008 takisto udeľovali na individuálnom základe chovateľom, ktorí boli postihnutí katarálnou horúčkou oviec.

(32)

V liste zaslanom elektronickou poštou z 18. februára 2013 (12) francúzske orgány, ktoré boli vyzvané, aby preukázali úplný súlad s pravidlami štátnej pomoci uplatniteľnými na pomoc pri odchode do dôchodku a pri zastavení činnosti, vzhľadom na svoje pripomienky po začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (13) a po stretnutí z 12. decembra 2012, poskytli nasledujúce vysvetlenia.

(33)

Podľa francúzskych orgánov bol prístup k schéme pomoci ACAL v dôsledku odchodu do dôchodku otvorený pre poľnohospodárov od hospodárskeho roka 2009 – 2010 po zrušení vnútroštátnej schémy pomoci pri odchode do predčasného dôchodku. Pravidlá vykonávania tejto schémy zodpovedali ustanoveniam článku 23 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (14), a najmä podmieňovali poskytnutie pomoci ukončením všetkých poľnohospodárskych činností. Tieto pravidlá sa uplatnili aj v rámci schémy pomoci ACAL. V praxi kontrolu dodržiavania úplného zastavenia mliekarenskej činnosti vykonávajú na mieste inšpektori zodpovední za kontrolou vzorky poľnohospodárskych podnikov vybraných na základe analýzy rizík uskutočnenej inštitúciou France AgriMer. Miera kontroly je v súlade s mierou stanovenou v právnych predpisoch Únie. Podľa francúzskych orgánov sa nezistili žiadne nezrovnalosti.

(34)

Po tom, čo francúzske orgány pripomenuli, že schéma pomoci ACAL sa môže spustiť vtedy, keď výrobca úplne alebo čiastočne zastaví svoju mliekarenskú činnosť v súlade s článkom 75 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1234/2007 a bodom 144 písm. f) usmernení na roky 2007 – 2013, a že vo väčšine prípadov sa pomoc ACAL (od 80 do 90 % v závislosti od hospodárskeho roka) udeľuje na úplné zastavenie mliekarenskej činnosti, francúzske orgány analyzujú túto schému vzhľadom na rôzne podmienky stanovené v bode 144 usmernení na roky 2007 – 2013, pokiaľ ide o pomoc na likvidáciu kapacity.

(35)

Pokiaľ ide o otázku, či poskytnutá pomoc slúži všeobecnému záujmu sektora s nadmernou kapacitou [bod 144 písm. a) až e) usmernení na roky 2007 – 2013], francúzske orgány po pripomenutí argumentov uvedených v odôvodnení 26 dodávajú, že v obežníkoch, ktorými sa upravuje pomoc ACAL, sa zdôrazňuje, že časť opätovne získaných kvót sa presúva do národnej rezervy, aby sa prerozdelila v rámci bežného prideľovania kvót, a že deklarovaným zámerom je organizovať prerozdelenie v prospech výrobcov, ktorí majú kapacitu vyrábať nad rámec svojho pôvodného referenčného množstva, a tak prispievať ku konkurencieschopnosti sektora mlieka a mliečnych výrobkov pri jeho hospodárskej reštrukturalizácii. Trvajú aj na svojej žiadosti o využitie bodu 144 písm. e) usmernení na obdobie 2007 – 2013, v rámci ktorého sa schémy pomoci uplatniteľné na odvetvia, na ktoré sa vzťahujú výrobné obmedzenia alebo kvóty, preskúmajú individuálne.

(36)

Pokiaľ ide o otázku, či príjemca pomoci ponúka spoluúčasť [bod 144 písm. f) usmernení na roky 2007 – 2013], francúzske orgány skúmajú prípad výrobcov, ktorí predávajú svoje mlieko prostredníctvom dodávok do zberného strediska, a prípad výrobcov, ktorí svoje mlieko predávajú priamo spotrebiteľovi prostredníctvom priameho predaja.

(37)

V prípade výrobcov, ktorí predávajú svoje mlieko prostredníctvom dodávok do zberného strediska, sa dotknutá osoba v prípade úplného zastavenia činnosti zaväzuje, že sa úplne a definitívne vzdá dodávania a predaja mlieka a mliečnych výrobkov a musí poskytnúť osvedčenie o úplnom a definitívnom zastavení činnosti v lehote do 30 dní odo dňa zastavenia činnosti a najneskôr do 31. marca roku N + 1 (kde N je rok podania žiadosti o pomoc na zastavenie činnosti). Takisto sa musí zaviazať, že už nebude žiadať o kvótu. V prípade čiastočného zastavenia činnosti sa dotknutá osoba zaväzuje preukázať zatvorenie zariadenia (ak ich vlastní niekoľko) alebo v prípade tých, ktorí vlastnia len jedno zariadenie, dokázať zníženie maximálneho objemu výroby v rovnakom pomere ako zníženie plánovaného referenčného objemu. Na tento účel musí byť schopná predložiť oznámenie o kvóte vystavené jej kupujúcim, pokiaľ ide o prebiehajúci hospodársky rok, ako aj oznámenie o novej kvóte na nasledujúci hospodársky rok. Táto kontrola zostáva v platnosti až do konca roka 2015, čo je rok zrušenia kvót. Okrem toho výrobca, ktorý požiadal o odškodnenie za čiastočné ukončenie, už viac nemôže získať žiadne iné odškodnenia. Ak požiada o odškodnenie za úplné zrušenie a získa ho, kvóty, v súvislosti s ktorými sa už poskytlo odškodnenie za čiastočné zastavenie činnosti, sa zohľadnia vo výpočtoch.

(38)

V prípade výrobcov, ktorí svoje mlieko priamo predávajú konečnému spotrebiteľovi, výrobca musí zaslať vyhlásenie o zastavení výroby na priamy predaj do 30 dní od dátumu ukončenia.

(39)

Bez ohľadu na predpokladaný scenár France AgriMer kontroluje dodržiavanie vyhlásení nielen na administratívnej úrovni, ale aj na mieste. V prípade nezrovnalosti sa neoprávnene získané odškodnenie vráti aj s úrokom vypočítaným podľa zákonnej sadzby a podľa trestného zákonníka sa môžu prijať sankcie.

(40)

Pokiaľ ide o zásadu, podľa ktorej sa odškodnenie môže poskytnúť len výrobcom, ktorí skutočne vykonávali výrobnú činnosť, a len za tie výrobné kapacity, ktoré sa skutočne používali [bod 144 písm. g) usmernení na roky 2007 – 2013], francúzske orgány uvádzajú, že pomoc ACAL je možné poskytnúť len výrobcom s výrobnou činnosťou.

(41)

Pokiaľ ide o obmedzenie poskytovania pomoci na podniky spĺňajúce záväzné minimálne normy a vylúčenie výrobcov, ktorých výrobná kapacita už bola zlikvidovaná alebo ktorej likvidácia sa zdá nevyhnutná [bod 144 písm. i) a j) usmernení na roky 2007 – 2013], francúzske orgány zdôrazňujú, že mlieko dodané a vyplatené po analýze nevyhnutne spĺňa minimálne požiadavky, aby ho mohla použiť mliekareň. Žiadny podnik vyrábajúci mlieko nie je povinný ukončiť svoju výrobu v dôsledku nedodržiavania minimálnych noriem. Okrem toho francúzske orgány vysvetlili, že výrobcovia v reštrukturalizačnom alebo konkurznom konaní sú vylúčení z poskytovania pomoci, rovnako ako podniky, ktoré bez toho, aby podliehali takémuto konaniu, spĺňajú ostatné kritériá vymedzenia podniku v ťažkostiach (ťažkosti s peňažnými tokmi, výrazne sa znižujúci obrat, narastajúce straty, rastúci dlh, oslabenie aktív).

(42)

Pokiaľ ide o dostupnosť schémy pre všetky hospodárske subjekty v tomto sektore [bod 144 písm. k) usmernení na roky 2007 – 2013], francúzske orgány zdôrazňujú transparentnosť a zverejnenie schémy, ktoré ju sprístupňujú pre všetkých. Podmienky prístupu k schéme pomoci ACAL a jej vykonávania sú opísané v rôznych uzneseniach uverejnených na konci hospodárskeho roka v Úradnom vestníku Francúzskej republiky, ako aj v obežníkoch.

(43)

Pokiaľ ide o neexistenciu nadmernej kompenzácie kapitálových strát a budúcich príjmov [bod 144 písm. l) usmernení na roky 2007 – 2013], francúzske orgány poukazujú na to, že rozsah odškodnenia klesá v závislosti od objemu a času. Okrem toho individuálne referenčné množstvo tvoria priemerne do výšky 20 % množstvá pridelené počas piatich hospodárskych rokov predchádzajúcich žiadosti o pomoc ACAL a táto časť je vylúčená z výpočtu odškodnenia. Pri tomto systéme výška odškodnenia nepresahuje hodnotu kvóty, ktorú Komisia odhadla pre Francúzsko. Tento argument potvrdzujú údaje, ktoré ukazujú, že Komisia v roku 2012 odhadla hodnotu francúzskej kvóty na 200 EUR/1 000 litrov, zatiaľ čo hodnota vypočítaná na základe sadzieb používaných vo Francúzsku predstavuje hodnotu 90 EUR/1 000 litrov, ktoré slúžia ako základ výpočtu odškodnenia.

(44)

Pokiaľ ide o spoluúčasť ponúkanú týmto sektorom [bod 144 písm. m) usmernení na roky 2007 – 2013], francúzske orgány uvádzajú, že schéma pomoci ACAL sa financuje predovšetkým z príjmov zo systému TSST, ktorý bol zavedený podľa článku 75 ods. 1 písm. e) nariadenia (ES) č. 1234/2007 a umožňuje výrobcom nakupovať kvóty za poplatok. Zvyšok financovania sa zabezpečuje z verejných alebo zo súkromných zdrojov (štát, miestne orgány a medziodborové organizácie).

(45)

Pokiaľ ide o uplatňovanie bodu 144 písm. n) usmernení na roky 2007 – 2013, v ktorom sa stanovuje, že ak členský štát zavedie schému na likvidáciu kapacít, musí sa zaviazať, že nebude poskytovať pomoc na vytváranie nových výrobných kapacít v príslušnom sektore počas piatich rokov po ukončení programu na likvidáciu kapacít, pričom francúzske orgány poukazujú na to, že schéma pomoci ACAL má za cieľ reštrukturalizáciu sektora v súlade s možnosťou, ktorú ponúka nariadenie (ES) č. 1234/2007, že kvóty uvoľnené v rámci pomoci ACAL sa sprístupnia ostatným výrobcom a že v dôsledku toho zlučiteľnosť tejto schémy podľa uvedeného nariadenia musí byť predmetom výkladu zo strany Komisie.

(46)

Komisia vo svojom faxe z 15. januára 2013 zdôraznila, že výrobcovia zaplatili daň kupujúcim, ale že aj náhrady stanovené vo vyhláškach, ktorými sa daň zavádza, boli poskytnuté aj kupujúcim. V dôsledku toho požiadala francúzske orgány, aby preukázali že kupujúci odovzdali výrobcom vrátené sumy.

(47)

V liste zaslanom elektronickou poštou z 18. februára 2013 francúzske orgány uviedli, že sumy týkajúce sa prípadných náhrad, ktoré sú splatné výrobcom, ktorí prekročili svoje referenčné množstvo, sa vyberajú od zdroja, a preto sa priamo odpočítajú od sumy dane určenej na konci hospodárskeho roka, a že tento mechanizmus retrocesie, ktorý sa odpočíta od dane splatnej výrobcom, ktorý prekročil množstvo, je jedným zo schválených záväzkov kupujúcich podľa článkov 65 a 85 nariadenia (ES) č. 1234/2007 v znení neskorších zmien. Kupujúci sú okrem toho povinní oznámiť náhrady podľa zákonníka poľnohospodárstva a morského rybolovu.

(48)

Pokiaľ ide o prahovú hodnotu náhrad (15), francúzske orgány potvrdzujú, že plánované percentuálne podiely (1 % a 2 %) sa vzťahujú na všetkých výrobcov, ktorí prekročili svoju individuálnu kvótu, a v rovnakej miere počas celého hospodárskeho roka.

(49)

Pokiaľ ide o určenie množstiev oprávnených na náhradu (16), francúzske orgány vysvetľujú, že tento mechanizmus bol navrhnutý tak, aby francúzsky sektor prispôsobil zrušeniu kvót, pričom cieľom je zachovať výšku dane z prebytkov na rovnomernej úrovni a poskytovať náhradu oslabeným malým výrobcom (15 % výrobcov predstavujúcich 10 % vnútroštátnej kvóty). Podľa ich názoru je tento mechanizmus v súlade so zásadami progresívnosti, ktorými sa riadi zavedenie daňových sadzobníkov uvedených v bode 24 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov (17), a bol vytvorený mechanizmus dodatočných náhrad pre výrobcov, ktorí nemôžu využívať náhradu určenú „malým výrobcom“, ale ktorí sa napriek tomu nachádzajú v nestabilnej situácii vzhľadom na referenčné množstvo, ktorým disponujú, pričom cieľom je vyhnúť sa kaskádovému efektu.

(50)

V liste z 20. januára 2017 francúzske orgány uviedli, že náhrady uvedené v druhej a tretej zarážke odôvodnenia 16 boli zaradené do režimu de minimis v súlade s ustanoveniami nariadenia Komisie (EÚ) č. 1408/2013 (18), pričom boli v tom čase udelené za podmienok stanovených v uvedenom nariadení, uplatniteľnom so spätnou účinnosťou.

(51)

Napokon, pokiaľ ide o otázku kompenzácie strát spôsobených katarálnou horúčkou oviec, francúzske orgány vysvetľujú, že toto ochorenie viedlo k zmene správania niektorých výrobcov, ktorí pri poklese svojich hrubých marží, pričom museli čeliť problémom spojeným okrem iného so zákazom opustenia stáda, kompenzovali uvedené marže produkciou nad rámec ich kvót. Vzhľadom na túto situáciu sa zaviedla schéma vrátenia dane uplatniteľná v rámci vnútroštátneho systému TFA alebo podľa článku 84 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1234/2007 v prípade prekročenia vnútroštátnej kvóty uvedenej v článku 78 uvedeného nariadenia. Náhrada dosahovala takúto výšku:

(52)

Podľa francúzskych orgánov v prípade, že vnútroštátna kvóta nebola prekročená, zodpovedá systém náhrad všetkým ustanoveniam uvedeným v podkapitole V.B.4 usmernení na roky 2007 – 2013, ako aj podmienkam uvedeným v článku 10 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1857/2006 (19). Zdôrazňujú najmä tieto body:

(53)

Keďže sa na začiatku konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ (pozri odôvodnenia 24 a 25 rozhodnutia o začatí konania) preukázalo, že vyberaná daň nie je daň uložená v zmysle judikatúry, táto analýza sa zameriava na dva navzájom nezávislé aspekty: vrátenie daní uvedené v odôvodnení 16 na jednej strane a pomoc ACAL financovanú až do hospodárskeho roka 2011/2012 na druhej strane, pričom Komisia 15. mája 2013 schválila schému pomoci na zastavenie mliekarenskej činnosti na hospodárske roky 2012/2013 a 2013/2014 (21).

(54)

Táto analýza sa nevzťahuje na pomoc na likvidáciu mlieka kontaminovaného PCB vzhľadom na to, že francúzske orgány v tejto súvislosti poskytli aj vysvetlenia v súvislosti s presným uplatňovaním príslušných nariadení de minimis  (22), a keďže pomoc, ktorá je v súlade s podmienkami týchto nariadení, sa podľa nich nepovažuje za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, Komisia už o nej nemôže rozhodovať. Nevzťahuje sa ani na kompenzačnú pomoc súvisiacu s katarálnou horúčkou oviec.

(55)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza, že „ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“.

(56)

Preto, aby bolo možné označiť opatrenie za štátnu pomoc v zmysle uvedeného ustanovenia, treba, aby boli splnené tieto kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí byť pripísateľné štátu a financované zo štátnych zdrojov; ii) musí poskytovať výhodu príjemcovi; iii) výhoda musí byť selektívna a iv) opatrenie musí narúšať alebo hroziť narušením hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi. V tomto prípade vzhľadom na rozsah pôsobnosti vymedzený v odôvodneniach 53 a 54, sa označenie opatrenia za štátnu pomoc musí posúdiť na úrovni náhrad uvedených v odôvodnení 16 a na úrovni pomoci ACAL.

(57)

Pokiaľ ide o náhrady uvedené v druhej a tretej zarážke odôvodnenia 16, Komisia poznamenáva, že francúzske orgány ich zaradili do režimu de minimis v súlade s ustanoveniami nariadenia (EÚ) č. 1408/2013 uplatniteľného so spätnou účinnosťou. Nepredstavujú preto štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ.

(58)

Pokiaľ ide o náhradu uvedenú v odôvodnení 16 prvej zarážke, Komisia na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, v rámci rozhodnutia o začatí formálneho konania usúdila, že táto náhrada (ktorá tvorí časť zrážok uvedených v tomto rozhodnutí) obsahovala prvok pomoci, pretože bola financovaná štátom, ktorý sa jej poskytnutím pripravil o finančné prostriedky. Táto náhrada navyše zvýhodňovala niektoré podniky (mliekarenským spoločnostiam, ktoré ju využívali, sa v jej dôsledku zmiernila finančná záťaž, ktorú museli znášať ostatné mliekarenské spoločnosti) a mohla narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod v dôsledku pozície, ktorú Francúzsko zastáva na tomto trhu. Komisia takisto vysvetlila, že nebolo možné určiť, či existencia a zmena náhrady boli odôvodnené logikou zavedeného daňového systému, a zdôraznila, že sa zdá, že schopnosť verejných orgánov upraviť náhradu svedčí o existencii diskrečného zaobchádzania s prevádzkovateľmi presahujúceho bežné hospodárenie s daňovými príjmami. Napokon nič nenaznačovalo, že by subvencie rovnocenné zrážkam mohli patriť do rozsahu pôsobnosti režimu de minimis, ktorý umožňuje konštatovať, že pomoc v malom rozsahu nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(59)

S cieľom posúdiť relevantnosť tvrdenia francúzskych orgánov, že náhrada nepredstavuje preferenčné zaobchádzanie s určitou kategóriou prevádzkovateľov, by sa mal stanoviť referenčný systém na overenie, či je opatrenie selektívne, inými slovami, či uprednostňovalo niektorých výrobcov v porovnaní s inými nachádzajúcimi sa v rovnakej skutkovej a právnej situácii. V tomto prípade ide o systém, ktorý sa uplatňuje na výrobcov, ktorí prekračujú kvótu (všetci výrobcovia patriaci do tejto kategórie sú v rovnakej skutkovej a právnej situácii, keďže podliehajú dani, zatiaľ čo výrobcovia, ktorí neprekročili svoju kvótu, nie sú v rovnakej skutkovej a právnej situácii, a to nielen preto, že dodržali svoju kvótu, ale aj preto, že nepodliehali dani).

(60)

Komisia vzhľadom na informácie poskytnuté francúzskymi orgánmi konštatuje, že náhrada bola poskytnutá nediskriminačne všetkým výrobcom, ktorí prekročili svoju kvótu, a že sa líšila medzi rôznymi hospodárskymi rokmi a nie medzi prijímajúcimi výrobcami v rámci toho istého hospodárskeho roka. Vo vyhláške zo 17. augusta 2010 (23) sa teda stanovilo vrátenie dane z 1 % kvóty pre všetkých výrobcov, ktorí prekročili svoju kvótu, a vo vyhláške zo 16. augusta 2011 (24) vrátenie dane z 2 % kvóty, a to takisto pre všetkých výrobcov, ktorí prekročili svoju kvótu. Komisia ďalej poznamenáva, že systém predstavuje penalizáciu, pretože sa uplatňuje iba v prípade prekročenia kvóty. Keďže sa táto penalizácia vzťahuje iba na výrobcov, ktorí sa všetci nachádzajú v rovnakej skutkovej a právnej situácii, jednotne uplatňovaná náhrada neuprednostňuje žiadneho z nich, a preto nie je selektívna. Náhrada teda nespĺňa jedno z kritérií článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a preto sa nemôže považovať za štátnu pomoc bez toho, aby bolo potrebné pristúpiť k analýze ostatných kritérií uvedených v článku 107 ods. 1.

(61)

Pomoc ACAL na druhej strane poskytuje výhodu svojim príjemcom, ktorí môžu v porovnaní so svojimi konkurentmi disponovať zdrojmi na financovanie iných činností súvisiacich s poľnohospodárstvom. Táto výhoda sa poskytuje prostredníctvom štátnych prostriedkov (výnos z dane a ďalšie verejné zdroje – pozri odôvodnenie 11 rozhodnutia o začatí formálneho konania) a uprednostňuje určité podniky (podniky pôsobiace v sektore výroby mlieka). Podľa judikatúry Súdneho dvora už len skutočnosť, že je konkurenčné postavenie podniku v porovnaní s inými konkurenčnými podnikmi posilnené poskytnutím hospodárskej výhody, ktorú by pri bežnom podnikaní nedostal, poukazuje na možné narušenie hospodárskej súťaže (25).

(62)

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že sa zdá, že štátna pomoc ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi, keď podnik aktívne pôsobí na trhu, ktorý je predmetom obchodu v rámci EÚ (26). V tomto prípade sú príjemcovia pomoci aktívni na trhu s mliečnymi výrobkami, v rámci ktorého sa uskutočňuje obchod v rámci EÚ (27). Príslušný sektor je otvorený hospodárskej súťaži na úrovni EÚ, a preto je citlivý na akékoľvek opatrenia prijaté v prospech výroby v jednom alebo vo viacerých členských štátoch. Pomoc ACAL preto môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže a ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(63)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sú podmienky uvedené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ splnené. Možno teda dospieť k záveru, že pomoc ACAL predstavuje štátnu pomoc v zmysle uvedeného článku. Takáto pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom iba vtedy, ak sa na ňu môže uplatniť jedna z výnimiek stanovených v ZFEÚ.

(64)

V danom prípade vzhľadom na povahu pomoci ACAL sa jediná výnimka, na ktorú sa možno odvolávať, uvádza v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, podľa ktorého pomoc určenú na umožnenie rozvoja určitých činností alebo hospodárskych regiónov možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak neovplyvňuje podmienky obchodovania v takom rozsahu, ktorý je v rozpore so spoločným záujmom.

(65)

Keďže pomoc ACAL nebola Komisii oznámená, uplatniteľnosť výnimky stanovenej v článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ sa musí analyzovať s ohľadom na pravidlá štátnej pomoci, ktoré boli platné v čase jej poskytnutia. Podľa informácií poskytnutých francúzskymi orgánmi má pomoc ACAL dve rôzne formy: pomoc pri odchode do dôchodku a pomoc na likvidáciu kapacít. Údaje uvedené v odôvodnení 33 ukazujú, že pomoc ACAL poskytnutá vo forme pomoci pri odchode do dôchodku nadviazala na vnútroštátnu schému pomoci pri predčasnom odchode do dôchodku financovanú v rámci politiky rozvoja vidieka od hospodárskeho roka 2009 – 2010. Kritériá zlučiteľnosti pomoci, ktoré sa majú zohľadniť, sú preto kritériá usmernení na roky 2007 – 2013. Pokiaľ ide o pomoc na likvidáciu kapacít, tabuľka v odôvodnení 21 ukazuje, že pomoc bola vyplatená v rámci hospodárskeho roku 2006 – 2007. Ustanovenia vyhlášky o pomoci (28) však ukazujú, že prvé rozhodnutia o poskytnutí pomoci boli s najväčšou pravdepodobnosťou prijaté v roku 2007, t. j. po dátume začiatku uplatňovania usmernení na roky 2007 – 2013. Tieto usmernenia teda slúžia aj ako referencia pre analýzu zlučiteľnosti predmetnej pomoci.

(66)

V bode 85 usmernení na roky 2007 – 2013 sa uvádza, že pomoc musí byť vyhradená pre primárnych výrobcov (poľnohospodárov). V bode 87 sa stanovuje, že Komisia vyhlási štátnu pomoc pri odchode do predčasného dôchodku za zlučiteľnú s článkom 87 ods. 3 písm. c) zmluvy [teraz článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ], ak spĺňa podmienky stanovené v článku 23 nariadenia (ES) č. 1698/2005. V bode 88 usmernení na roky 2007 – 2013 sa okrem iného stanovuje trvalé a definitívne ukončenie komerčných poľnohospodárskych činností.

(67)

V tomto prípade Komisia vzhľadom na odôvodnenie 33 poznamenáva, že pomoc ACAL vo forme pomoci pri odchode do dôchodku využívali len poľnohospodári, že schéma odchodu do predčasného dôchodku zavedená vo Francúzsku bola schválená v rámci politiky rozvoja vidieka, inými slovami, najmä preto, že bola v súlade s ustanoveniami článku 23 nariadenia (ES) č. 1698/2005 a že podmienky na jej schválenie vrátane zastavenia akejkoľvek poľnohospodárskej činnosti boli pri poskytovaní pomoci ACAL splnené.

(68)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že ustanovenia usmernení na roky 2007 – 2013 o pomoci pri odchode do predčasného dôchodku alebo pomoci na zastavenie poľnohospodárskych činností boli dodržané.

(69)

V usmerneniach na obdobie 2007 – 2013 sa stanovujú tieto príslušné podmienky zlučiteľnosti:

(70)

Vzhľadom na to, že podľa bodu 11 usmernení na roky 2007 – 2013 uplatňovanie článkov 107, 108 a 109 ZFEÚ na sektory, na ktoré sa vzťahuje spoločná organizácia trhu, podlieha ustanoveniam stanoveným v príslušných nariadeniach, prvá podmienka, ktorej dodržanie sa bude analyzovať, bude podmienka neprítomnosti zásahu do spoločnej organizácie trhov.

(71)

V článku 75 nariadenia (ES) č. 1234/2007 sa uvádza:

„1.   S cieľom úspešne reštrukturalizovať výrobu mlieka alebo zlepšiť životné prostredie môžu členské štáty v súlade s podrobnými pravidlami, ktoré stanovia pri zohľadnení oprávnených záujmov zainteresovaných strán:

[…]“.

(72)

Vzhľadom na to, že v článku 75 sa presne opisujú mechanizmy, ktoré sú súčasťou schémy pomoci ACAL zavedenej Francúzskom a že ponecháva členským štátom slobodu prijať opatrenia na vykonanie schémy pomoci na zastavenie činnosti, Komisia dospela k záveru, že schéma pomoci ACAL nezasahuje do spoločnej organizácie trhov a nenarušuje jej riadne fungovanie.

(73)

Pokiaľ ide o záujem sektora, ktorý musí pomoc plniť, nemožno sa v tomto prípade odvolávať na neexistenciu nadmernej kapacity, ako sa preukazuje v odôvodnení 74, a pomoc ani nesúvisí s požiadavkami týkajúcimi sa zdravia či ochrany životného prostredia. Tieto kritériá však nie sú jediné, ktoré sa môžu uplatniť (ich prítomnosť je dostatočná na zdôvodnenie záujmu pomoci, ale to neznamená, že iné kritériá nemožno brať do úvahy), pričom v tomto prípade Komisia konštatuje, že argumenty predložené francúzskymi orgánmi (29) sú platné, a to nielen preto, že poskytnutie pomoci skutočne umožňuje uvoľniť výrobné možnosti prerozdelené s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov v režime kvót, ale aj preto, lebo použitý mechanizmus zodpovedá mechanizmu používanému v rámci príslušnej spoločnej organizácie trhov.

(74)

Pokiaľ ide o existenciu programu na reštrukturalizáciu s vymedzenými cieľmi a časovým harmonogramom v prípade nadmernej kapacity sektora, Komisia poznamenáva, že uvedené kritériá sú splnené z týchto dôvodov:

(75)

Pokiaľ ide o spoluúčasť, ktorá sa má ponúknuť, Komisia na základe odôvodnení 36, 37 a 38 poznamenáva, že na získanie pomoci sa musí príjemca definitívne vzdať celej kvóty na mlieko alebo jej časti. Hoci sa v bode 144 písm. f) uvádza, že spoluúčasť zvyčajne pozostáva z rozhodnutia úplne zlikvidovať výrobnú kapacitu, treba pripomenúť, že čiastočná likvidácia výrobnej kapacity sa v tomto prípade stanovila v rámci režimu kvót, ktorý sa riadi nariadením (ES) č. 1234/2007. V tejto súvislosti môže byť čiastočná likvidácia považovaná za dostatočnú spoluúčasť zo strany príjemcu. Okrem toho možno v tomto prípade vzdanie sa kvót prirovnať k účinnému zavretiu podniku. Pokiaľ ide o záväzky, ktoré sa majú prijať, príjemca je povinný predložiť osvedčenie potvrdzujúce definitívne ukončenie výroby a v budúcnosti nesmie požiadať o nové kvóty. V prípade čiastočného ukončenia vyhlásenia, ktoré sa majú poskytovať kupujúcemu z roka na rok, potvrdzujú skutočné zníženie výroby. Kritérium spoluúčasti je teda splnené.

(76)

Pokiaľ ide o kritérium oprávnenosti spojené s vykonávaním činnosti a využívaním výrobnej kapacity počas piatich rokov pred likvidáciou kapacity, Komisia poznamenáva, ako uviedli francúzske orgány (30), že príjemcovia musia skutočne vykonávať výrobnú činnosť, a teda využívať svoju kvótu, aby mohli pomoc využívať. Vyhlášky upravujúce schému pomoci ACAL síce neobsahujú žiaden odkaz na päťročné obdobie uvedené v bode 144 písm. g) usmernení, ale dodržanie tohto obdobia je dokázané metódou výpočtu samotnej pomoci, keďže, ako sa uvádza v odôvodnení 43, individuálne referenčné množstvo tvorí v priemere až 20 % množstiev pridelených počas piatich hospodárskych rokov, ktoré predchádzali žiadosti o pomoc ACAL, čo svedčí o výrobnej činnosti počas tohto obdobia. Komisia sa preto domnieva, že kritérium dĺžky trvania činnosti je splnené. Keďže je vhodné preskúmať pomoc uplatniteľnú na odvetvia, na ktoré sa vzťahujú výrobné obmedzenia alebo kvóty, na individuálnom základe, Komisia ďalej poukazuje na to, že ustanovenia nariadení (ES) č. 1788/2003 a (ES) č. 1234/2007 neobsahujú žiadnu informáciu o potrebe splniť toto päťročné kritérium.

(77)

Pokiaľ ide o dodržiavanie noriem, vysvetlenia poskytnuté francúzskymi orgánmi (31) dostatočne preukazujú, že kritérium je splnené.

(78)

Pokiaľ ide o možnosť vylúčenia podnikov v ťažkostiach z poskytovania pomoci, Komisia konštatuje, že kritériá uvedené v odôvodnení 41 zodpovedajú kritériám vymedzenia podniku v ťažkostiach v bode 10 písm. c) a bode 11 usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (32) z roku 2004, ktoré boli v platnosti v čase poskytnutia príslušnej pomoci. Komisia sa preto domnieva, že kritérium vylúčenia spoločností v ťažkostiach je splnené.

(79)

Pokiaľ ide o dostupnosť schémy pre všetkých prevádzkovateľov v sektore, Komisia poznamenáva, že jediné výnimky, ktoré existujú v schéme pomoci ACAL, sa týkajú výrobcov, ktorí porušujú platné právne predpisy, napríklad v oblasti životného prostredia či dodržiavania noriem. Keďže všetci, ktorí dodržiavajú právne predpisy, môžu mať prístup k tejto schéme, Komisia sa domnieva, že kritérium všeobecnej dostupnosti schémy pomoci je splnené.

(80)

Pokiaľ ide o obmedzenie pomoci na to, čo je nevyhnutné na kompenzáciu straty hodnoty aktív plus samotný finančný stimul obmedzený na 20 % tejto hodnoty, Komisia dospela k záveru, že nedochádza k žiadnej nadmernej kompenzácii skutočnej hodnoty kvóty vzhľadom na číselné údaje uvedené v odôvodnení 43, a najmä skutočnosť, že jedna zo zložiek individuálnych množstiev, ktorá predstavuje 20 % z nich, je automaticky vylúčená zo základu pre výpočet pomoci.

(81)

Pokiaľ ide o to, že aspoň polovicu nákladov by mal niesť sektor, Komisia na základe tabuľky uvedenej v odôvodnení 21 a vysvetlení poskytnutých francúzskymi orgánmi (33) konštatuje, že pomoc je vo veľkej miere financovaná zo systému TSST, v prípade ktorého financujú schému výrobcovia nákupom kvót. Najmä vzťah medzi sumami z TSST a sumami z iných zdrojov financovania ukazuje, že TSST (t. j. výrobcovia) prispieva k financovaniu pomoci ACAL viac ako 50 %. Komisia preto dospela k záveru, že kritérium, aby sektor znášal aspoň polovicu nákladov, je splnené.

(82)

Nakoniec, pokiaľ ide o zákaz vytvárania nových kapacít v príslušnom sektore počas piatich rokov po ukončení programu na likvidáciu kapacít, Komisia konštatuje, že toto kritérium nie je v tomto prípade relevantné, keďže cieľom schémy pomoci ACAL nie je zabezpečiť čisté zníženie výrobnej kapacity v sektore mlieka a mliečnych výrobkov na vnútroštátnej úrovni, ale zabezpečiť reštrukturalizáciu výroby v rámci vnútroštátnej kvóty v súlade s článkom 75 nariadenia (ES) č. 1234/2007 (34).

(83)

Komisia konštatuje, že náhrady uvedené v odôvodnení 16 neobsahujú žiadny prvok štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(84)

Komisia takisto konštatuje, že pomoc ACAL bola udelená v súlade s usmerneniami na roky 2007 – 2013 a že sa môže v dôsledku toho vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom v zmysle článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, aj keď bola poskytnutá protiprávne v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ,