(1)

Rada na základe antidumpingového prešetrovania (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“) uložila prostredníctvom vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 917/2011 (2) konečné antidumpingové clo na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „Čína“ alebo „dotknutá krajina“).

(2)

Opatrenia boli vo forme valorického cla a sadzby uloženého cla sa pohybovali od 13,9 % (3) do 36,5 % pre spolupracujúcich výrobcov. Ďalej bolo uložené clo vzťahujúce sa na celú krajinu vo výške 69,7 % uplatňované na čínske spoločnosti, ktoré sa buď neprihlásili, alebo pri prešetrovaní nespolupracovali.

(3)

Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (4) platných antidumpingových opatrení bola Komisii doručená žiadosť o začatie revízneho prešetrovania platných opatrení pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (EÚ) 2016/1036 (ďalej len „základné nariadenie“) (ďalej len „žiadosť“).

(4)

Žiadosť podala Európska federácia výrobcov keramických obkladačiek (European Ceramic Tile Manufacturers' Federation, ďalej len „žiadateľ“ alebo „CET“) v mene výrobcov, ktorých výroba predstavuje viac než 25 % celkovej výroby keramických obkladačiek v Únii.

(5)

Žiadosť bola odôvodnená tým, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu a pokračovaniu alebo opätovnému výskytu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(6)

Keďže Komisia zistila, že existujú dostatočné dôkazy na začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti, prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (5) (ďalej len „oznámenie o začatí revízneho prešetrovania“) 13. septembra 2016 oznámila začatie revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

(7)

Prešetrovanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2015 do 30. júna 2016 (ďalej len „obdobie revízneho prešetrovania“ alebo „ORP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2013 do konca obdobia revízneho prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(8)

Komisia o začatí revízneho prešetrovania pred uplynutím platnosti informovala žiadateľov, ostatných známych výrobcov z Únie, vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, známych dovozcov, používateľov a obchodníkov, o ktorých bolo známe, že sa ich toto prešetrovanie týka, ako aj združenia zastupujúce výrobcov a používateľov z Únie a zástupcov vyvážajúcich krajín.

(9)

Zainteresovaným stranám sa poskytla možnosť písomne vyjadriť svoje názory a požiadať o vypočutie v rámci časovej lehoty uvedenej v oznámení o začatí revízneho prešetrovania.

(10)

Výrobcovia z Únie zastúpení žiadateľom využili túto príležitosť a požiadali, aby ich mená zostali v súlade s článkom 19 ods. 1 základného nariadenia dôverné, keďže sa obávajú možných odvetných opatrení zákazníkov alebo konkurentov, ktorých sa týka toto prešetrovanie. Komisia individuálne preskúmala opodstatnenosť každej z týchto žiadostí o zachovanie dôvernosti. Skonštatovala, že naozaj v každom prípade existujú dôkazy o významnej možnosti odvetných opatrení, a súhlasila s tým, aby názvy týchto spoločností neboli zverejnené.

(11)

Čínska obchodná komora dovozcov a vývozcov kovov, minerálov a chemických látok (ďalej len „CCCMC“) požiadala o vypočutie. Vypočutie sa konalo utorok, 6. decembra 2016.

(12)

CCCMC na vypočutí a v následných podaniach požiadala o úplný prístup k výpočtom dumpingového rozpätia, vplyvu na ceny, rozpätia ujmy a ukazovateľov ujmy a k všetkým ďalším dôverným informáciám, na ktorých boli založené výpočty. CCCMC tvrdila, že právnici, ktorým má byť povolený prístup, sú registrovaní v európskej advokátskej komore a podliehajú prísnym pravidlám pre advokátov a poskytnutie dôverných informácií ich klientom by viedlo k vážnym disciplinárnym opatreniami vrátane vylúčenia z komory a možných trestných opatrení. CCCMC preto uviedla, že prístup k dôverným dokumentom nie je v rozpore s povinnosťou Komisie chrániť dôverné informácie a pritom umožňuje účinný výkon práv na obhajobu.

(13)

V článku 19 základného nariadenia je stanovené, že Komisia nesmie odhaliť žiadne informácie, ktoré majú dôvernú povahu, bez výslovného povolenia dodávateľa týchto informácií. Nepredpokladá sa v ňom, že by sa prístup mal poskytnúť akejkoľvek inej strane vrátane právnikov registrovaných v európskej advokátskej komore. Z judikatúry Súdneho dvora ďalej vyplýva, že ochrana práv na obhajobu musí byť v prípade potreby zosúladená so zásadou dôvernosti, ktorá je špecificky stanovená v článku 19 základného nariadenia (6). Hoci zosúladenie umožňuje prijatie nedôverných zhrnutí takýchto informácií (vykonané napríklad vo forme rozsahov a/alebo indexovaných prvkov informácií), keď takéto informácie nepovedú k zverejneniu obchodného tajomstva, nie je všeobecne platné. Podobne, a aj keď by sa CCCMC mohol poskytnúť prístup napríklad k rozsahom a/alebo indexovaným prvkom požadovaných informácií, úplné zverejnenie týchto informácií sa nepovažuje za zlučiteľné s povinnosťou chrániť dôverné informácie. Analogicky a pretože zákonodarca Únie neustanovil túto výnimku v základnom nariadení, Komisia usúdila, že skutočnosť, že právnici registrovaní v európskej advokátskej komore podliehajú prísnym pravidlám pre advokátov a prípadne sankciám v prípade porušenia týchto pravidiel, neumožňuje útvarom Komisie poskytnúť prístup v rozpore s uplatniteľnými právnymi predpismi. Komisia preto prišla k záveru, že prístup právnikov registrovaných v európskej advokátskej komore k dôverným informáciám sa nemôže poskytnúť. V každom prípade ako ďalší prvok na zaručenie práv na obhajobu zainteresovaných strán v tejto súvislosti existuje možnosť obrátiť sa na úradníka pre vypočutie v obchodných konaniach podľa článku 15 v rámci jeho pôsobnosti (7). Úradník pre vypočutie nespochybnil stanovisko Komisie týkajúce sa dôvernosti. Komisia teda považovala informácie, ktoré poskytla v informačných dokumentoch, za dostatočné na to, aby sa vyhovelo právam komory CCCMC na obhajobu.

(14)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vybrať vzorku zainteresovaných strán.

(15)

Na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ, Komisia zistila, že keramické odvetvie ČĽR bolo zväčšia roztrieštené s 1 452 výrobcami v roku 2014. Preto sa vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v ČĽR v oznámení o začatí prešetrovania počítalo s výberom vzorky.

(16)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade kladného rozhodnutia k nemu pristúpiť Komisia požiadala všetkých známych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu ČĽR pri Európskej únii, aby určila a/alebo oslovila prípadných ostatných vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní. Celkovo boli informácie uvedené v oznámení o začatí revízneho prešetrovania poslané 119 spoločnostiam v ČĽR.

(17)

Devätnásť výrobcov alebo skupín výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Vzhľadom na počet spoločností, ktoré sa mohli prihlásiť, sa to považovalo za nízku spoluprácu. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia predbežne vybrala vzorku štyroch skupín vyvážajúcich výrobcov na základe ich udávaného objemu vývozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania a ich výrobnej kapacity, ktorá mohla byť primerane prešetrená v dostupnom časovom rámci. Po zverejnení tejto predbežnej vzorky zainteresovaným stranám skupina vyvážajúcich výrobcov s najväčšou výrobnou kapacitou stiahla svoju spoluprácu. Navrhnutá vzorka bola teda zmenená a bol do nej zaradený vyvážajúci výrobca s druhou najväčšou výrobnou kapacitou. Po informovaní zainteresovaných strán o zmenenej vzorke neboli prijaté žiadne pripomienky. Návrh výberu vzorky bol preto potvrdený v súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia.

(18)

Štyri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky mali ročnú produkciu 55 miliónov m2 dotknutého výrobku, čo predstavuje približne 34 % celkovej udávanej výroby a predaja dotknutého výrobku všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov do Únie. Podľa Eurostatu predstavovali štyri skupiny zaradené do vzorky približne 8 % celkového čínskeho vývozu do Únie v období revízneho prešetrovania.

(19)

Komisia v oznámení o začatí revízneho prešetrovania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu predaja a výroby, pričom vzala do úvahy zemepisné rozloženie a aj vysokú roztrieštenosť odvetvia výroby keramických obkladačiek v súlade s metodikou opísanou v odôvodneniach 20 až 21.

(20)

Komisia v pôvodnom prešetrovaní vyvodila záver, že odvetvie výroby keramických obkladačiek je veľmi roztrieštené. Preto na zabezpečenie toho, aby výsledky veľkých spoločností nedominovali analýze ujmy a aby bola primerane zohľadnená situácia malých a stredných podnikov, ktoré spoločne predstavujú najväčší podiel výroby Únie, sa Komisia rozhodla vytvoriť tri segmenty na základe objemu ročnej výroby:

(21)

Prešetrovaním Komisie sa neodhalili žiadne zmeny trhu s keramickými obkladačkami, ktorý je aj naďalej roztrieštený, takže na ňom prevládajú malí výrobcovia z Únie, a nie väčší výrobcovia, ktorí by mohli ovplyvňovať smerovanie trhu. Komisia v súlade s tým usúdila, že veľká roztrieštenosť odvetvia výroby keramických obkladačiek by sa mala zohľadniť aj v súčasnom revíznom prešetrovaní. Preto sa na výber vzorky rozhodla uplatniť rovnakú metodiku ako v pôvodnom prešetrovaní a usúdila, že vo vzorke by mali byť zastúpené všetky segmenty, konkrétne malé, stredné a veľké spoločnosti.

(22)

Táto predbežná vzorka pozostávala z deviatich výrobcov z Únie. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali viac ako 8,5 % celkovej odhadovanej výroby v Únii v roku 2015. Zastúpené boli spoločnosti zo všetkých troch segmentov. Dve spoločnosti boli zo segmentu veľkých spoločností, tri spoločnosti boli zo segmentu stredných spoločností a štyri spoločnosti boli zo segmentu malých spoločností. Spoločnosti zaradené do vzorky sa nachádzali v Nemecku, Taliansku, Poľsku, Portugalsku a Španielsku.

(23)

Komisia na zohľadnenie rôznych situácií, s ktorými sa možno stretnúť v rôznych členských štátoch v Únii, pri výbere vzorky brala do úvahy aj zemepisné rozloženie pozri odôvodnenie 19. Vzorka teda zahŕňala členské štáty, v ktorých sa nachádza približne 90 % výroby. Metodika, ktorú Komisia použila, preto zabezpečuje, aby bola vzorka reprezentatívna pre výrobu v Únii ako celok a aby bola v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia.

(24)

Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke. V stanovenej lehote jej neboli doručené žiadne pripomienky, predbežná vzorka bola preto potvrdená. Táto vzorka sa považovala za vzorku reprezentatívnu pre výrobné odvetvie Únie.

(25)

Dňa 28. októbra 2016, t. j. 11 dní po oznámení konečnej vzorky, jeden z výrobcov z Únie zaradených do vzorky, poľský výrobca oznámil Komisii, že sa rozhodol ukončiť spoluprácu v prešetrovaní. Komisia sa v záujme toho, aby nebola ovplyvnená reprezentatívnosť vzorky, rozhodla nahradiť spoločnosť iným výrobcom z Únie z rovnakého trhového segmentu a informovala všetky zainteresované strany o zmene vzorky. Nová vzorka predstavovala 7,7 % celkovej výroby v Únii. Nová vzorka zahŕňala členské štáty, v ktorých sa nachádza približne 80 % výroby. Nahradenie nespolupracujúcej spoločnosti spoločnosťou z rovnakého trhového segmentu sa vykonalo s cieľom zaistiť, aby konečná vzorka zostala reprezentatívna pre výrobné odvetvie Únie, aj keď neočakávaná nespolupráca prvej spoločnosti nezvratne znížila reprezentatívnosť celkovej výroby v Únii.

(26)

S cieľom rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade k nemu pristúpiť boli všetci známi (celkovo viac ako tisíc) dovozcovia/používatelia vyzvaní, aby vyplnili formulár na výber vzorky priložený k oznámeniu o začatí revízneho prešetrovania.

(27)

Jedenásť spoločností vyplnilo dotazník na výber vzorky. Komisia sa rozhodla vybrať štyri spoločnosti. Komisia v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia vybrala vzorku neprepojených dovozcov na základe veľkosti dovozu, pričom zohľadnila zemepisné rozloženie. Dovozcovia zaradení do vzorky sa nachádzali v Belgicku, Dánsku a Nemecku. Neprepojení dovozcovia zaradení do vzorky predstavovali približne 6,5 % celkového dovozu z ČĽR.

(28)

Dňa 30. novembra 2016 jeden z neprepojených dovozcov zaradených do vzorky informoval Komisiu, že sa rozhodol ukončiť spoluprácu v prešetrovaní. Konečnú vzorku neprepojených dovozcov tvorili preto traja neprepojení dovozcovia. Stále predstavovali okolo 6 % celkového dovozu z ČĽR. Konečná vzorka bola preto posúdená ako reprezentatívna.

(29)

Komisia získala a overila všetky informácie, ktoré považovala za nevyhnutné na to, aby určila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu, pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy a záujem Únie.

(30)

Komisia poslala dotazníky štyrom čínskym vyvážajúcim výrobcom/skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky, dvom výrobcom v analogickej krajine, deviatim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky a štyrom neprepojeným dovozcom, ktorí sa prihlásili na výber vzorky. Po odoslaní dotazníkov jedna skupina vyvážajúcich výrobcov zaradená do vzorky a jeden neprepojený dovozca zaradený do vzorky stiahli svoju spoluprácu (pozri príslušne odôvodnenia 17 a 25).

(31)

Úplné vyplnené dotazníky boli prijaté od troch skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, dvoch výrobcov v analogickej krajine, deviatich výrobcov z Únie zaradených do vzorky a troch neprepojených dovozcov.

(32)

Komisia uskutočnila overovanie v priestoroch týchto spoločností:

(33)

Komisia 2. augusta 2017 všetkým zainteresovaným stranám oznámila základné skutočnosti a úvahy týkajúce sa prešetrovania a vyzvala ich, aby do 3. septembra 2017 predložili písomné pripomienky a/alebo žiadosť o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(34)

Traja čínski vyvážajúci výrobcovia, CCCMC, jeden dovozca z Únie a žiadateľ predložili po poskytnutí informácií pripomienky a 22. septembra 2017 sa uskutočnilo vypočutie medzi útvarmi Komisie a komorou CCCMC.

(35)

CCCMC listami zo 17. augusta 2017 a 6. septembra 2017 požiadala Komisiu o poskytnutie informácií o viacerých prvkoch týkajúcich sa výpočtov dumpingu a ujmy na doplnenie informácií uvedených v otvorenom spise a poskytnutých zainteresovaným stranám. CCCMC tvrdila, že Komisia neposkytla tieto informácie a z toho dôvodu CCCMC ani čínski vyvážajúci výrobcovia nemohli v plnej miere uplatniť svoje práva na obhajobu.

(36)

Komisia individuálne analyzovala všetky informácie, o ktoré komora CCCMC žiadala. Komore CCCMC alebo priamo čínskym vyvážajúcim výrobcom poskytla listami z 25. augusta 2017 a 20. septembra 2017 všetky informácie, napríklad zoznam druhov výrobkov, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie, alebo podrobné údaje o úpravách použitých na výpočty podhodnotenia cien s výnimkou informácií, ktoré neexistovali, neboli súčasťou spisu alebo boli dôverné. Ak informácie neexistovali, neboli súčasťou spisu alebo sa považovali za dôverné, Komisia primerane zdôvodnila svoje odmietnutie. Komisia konkrétne nevykonala celkové súhrnné výpočty podhodnotenia cien a výpočty podhodnotenia cien podľa kontrolného čísla výrobku (ďalej len „PCN“ alebo „druh výrobku“) (namiesto podľa vyvážajúceho výrobcu). Tieto informácie preto neboli súčasťou spisu. Komisia zastávala názor, že CCCMC mohla dostatočne uplatniť svoje práva na obhajobu bez prístupu k týmto informáciám.

(37)

Pokiaľ ide o dôverné informácie, ako sú napríklad ceny a objem predaja výrobného odvetvia Únie podľa PCN, Komisia pripomenula, že na základe článku 19 základného nariadenia je tieto informácie povinná chrániť. Komisia ďalej usúdila, že stranám vrátane komory CCCMC bol sprístupnený otvorený spis prípadu, ktorý obsahoval všetky informácie relevantné na predloženie ich prípadu a použité v prešetrovaní. Ak sa informácie považovali za dôverné, otvorený spis obsahoval ich zmysluplné zhrnutia. Všetky zainteresované strany vrátane komory CCCMC mali prístup k otvorenému spisu a mohli si ho preštudovať.

(38)

Komisia sa preto domnieva, že všetky strany vrátane komory CCCMC dostali príležitosť v plnej miere uplatniť svoje práva na obhajobu. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(39)

Dotknutým výrobkom sú glazúrované a neglazúrované keramické dlaždice a dlažbové kocky, obkladové dosky alebo obkladačky; glazúrovaná a neglazúrovaná keramická mozaika a podobné výrobky, tiež na podložke (ďalej len „dotknutý výrobok“), v súčasnosti patriace pod kód HS 6907. Uvedený kód HS platí od 1. januára 2017 a nahrádza číselné znaky KN 6907 10 00, 6907 90 20, 6907 90 80, 6908 10 00, 6908 90 11, 6908 90 20, 6908 90 31, 6908 90 51, 6908 90 91, 6908 90 93 a 6908 90 99 uvedené v pôvodnom prešetrovaní a v oznámení o začatí tohto konania.

(40)

Keramické obkladačky sa používajú hlavne v stavebníctve na obkladanie stien a podláh.

(41)

Zistilo sa, že dotknutý výrobok a keramické obkladačky vyrábané a predávané v ČĽR, na domácom trhu Spojených štátov amerických (ďalej len „USA“), v analogickej krajine, ako aj keramické obkladačky vyrábané a predávané v Únii výrobným odvetvím Únie majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a použitie.

(42)

CCCMC po poskytnutí informácií požiadala Komisiu o poskytnutie podrobnejšieho opisu rôznych druhov výrobku výrobcov Únie a výrobcov v analogickej krajine, ktoré boli zahrnuté v jednotlivých kontrolných číslach výrobku. Tvrdila, že medzi druhmi výrobku, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie, výrobné odvetvie analogickej krajiny a čínski vyvážajúci výrobcovia, by mohli byť rozdiely, ktoré nie sú zohľadnené v PCN a o ktorých nevedeli čínski vyvážajúci výrobcovi ani CCCMC. CCCMC uviedla argument v súvislosti s porovnaním cien na účely analýzy dumpingu a aj analýzy ujmy, pričom tvrdila, že bez týchto informácií nemôže v opodstatnených prípadoch žiadať o úpravy, a tak si v plnej miere uplatniť svoje práva na obhajobu (pozri odôvodnenia 81 až 83 a 120 až 122).

(43)

Ako však Komisia vysvetlila komore CCCMC v liste z 20. septembra 2017, nemala k dispozícii žiadne podrobnejšie opisy jednotlivých druhov výrobku v rámci konkrétneho PCN ani nemala dôvody domnievať sa, že v rámci konkrétneho PCN existujú nejaké rozdiely. Ako je vysvetlené aj v odôvodnení 45, usúdilo sa, že vlastnosti každého PCN sú dostatočne podrobné, aby zachytili všetky rozdiely medzi rôznymi druhmi výrobkov. CCCMC takisto neposkytla argumenty potvrdzujúce, že je potrebný podrobnejší opis alebo rozlíšenie. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(44)

CCCMC ďalej tvrdila, že keramické obkladačky zahŕňajú veľký počet výrobkov, a Komisia preto mala zhromaždiť informácie o druhoch výrobku dovážaných z ČĽR a druhoch výrobku, ktoré vyrábalo výrobné odvetvie Únie, a mala vykonať analýzu podľa (skupín) druhov výrobku (segmentov).

(45)

Komisia na vymedzenie dotknutého výrobku a na rozlíšenie rôznych druhov výrobku použila sedem vlastností udávajúcich fyzické vlastnosti, ako sú absorpcia vody, povrch (či sú obkladačky glazúrované/neglazúrované, jedenkrát/dvakrát vypaľované, farbené/nefarbené, rektifikované alebo nie), veľkosť a normy kvality. Tieto isté vlastnosti sa už použili v pôvodnom prešetrovaní. Žiadna iná strana neuviedla, že by sa v nich nezohľadňovali všetky rozdiely medzi jednotlivými druhmi výrobkov a že sa ten istý druh výrobku vyrábaný v Únii odlišuje od rovnakého druhu výrobku v ČĽR. CCCMC neposkytla ani informácie, ktoré ďalšie vlastnosti by mali byť v tejto záležitosti potrebné. Komisia preto trvá na tom, že vlastnosti každého PCN sú dostatočne podrobné, aby zachytili všetky rozdiely medzi jednotlivými druhmi výrobkov a umožnili spravodlivé porovnanie výrobkov (a cien).

(46)

Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie, že určité druhy výrobku by mali byť zoskupené do segmentov a analyzované samostatne, Komisia nenašla iný objektívny základ na vytvorenie takýchto segmentov ako rozdiely vyjadrené číslom PCN. Poznamenala aj, že v pôvodnom prešetrovaní sa nerozlišovalo medzi skupinami výrobkov. CCCMC navyše nepodložila svoju požiadavku konkrétnym návrhom a žiadna iná strana neuviedla, že by bolo potrebné a opodstatnené zatriediť niektoré druhy výrobku do skupín. Komisia na druhej strane usúdila, že analýza podľa PCN je podrobnejšia ako analýza podľa segmentov, v ktorých by boli zoskupené určité PCN, a teda vhodnejšia. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(47)

So zreteľom na uvedené a na neexistenciu ďalších pripomienok týkajúcich sa dotknutého výrobku a podobného výrobku Komisia teda trvá na tom, že tieto výrobky sú podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(48)

V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia Komisia skúmala, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti existujúcich opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opätovnému výskytu dumpingu čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(49)

Devätnásť vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov poskytlo odpoveď na formulár na výber vzorky. Udávaný objem vývozu keramických obkladačiek do Únie spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami dosahoval v období revízneho prešetrovania približne 1,7 milióna m2, čo zodpovedá približne 11 % celkového objemu dovozu dotknutého výrobku z Číny, ako ho zaznamenal Eurostat v tomto období. Celková udávaná výrobná kapacita spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov predstavovala 207 miliónov m2, čo je približne 1,5 % celkovej odhadovanej čínskej výrobnej kapacity (odhadovanej na 13,9 miliardy m2 roku 2015). Ďalšie podrobnosti o výrobnej kapacite v ČĽR sú uvedené v oddiele 3 písm. a) ďalej v texte.

(50)

Komisia príslušne posúdila pravdepodobnosť pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu porovnaním údajov, ktoré poskytli tieto tri skupiny spoločností.

(51)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe cien zaplatených alebo splatných na domácom trhu alebo vytvorenej hodnoty vo vhodnej tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(52)

CCCMC spochybnila metodiku analogickej krajiny na stanovenie normálnej hodnoty ako takú, pričom tvrdila, že platnosť oddielu 15 Protokolu o pristúpení Číny k WTO uplynula po 11. decembri 2016. Normálna hodnota pre čínskych vyvážajúcich výrobcov by sa preto podľa CCCMC mala vypočítať na základe cien a/alebo nákladov na ich vlastnom domácom trhu. CCCMC po poskytnutí informácií tieto tvrdenia zopakovala.

(53)

Komisia pripomenula, že všetci čínski vyvážajúci výrobcovia dostali príležitosť predložiť formulár žiadosti o trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ) na umožnenie individuálneho výpočtu dumpingových rozpätí. Žiadny z týchto vývozcov túto možnosť nevyužil. Preto bola podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia normálna hodnota určená na základe údajov z analogickej krajiny. Tento argument sa preto zamietol.

(54)

V pôvodnom prešetrovaní sa ako analogická krajina na účely stanovenia normálnej hodnoty vzhľadom na ČĽR použili USA.

(55)

V oznámení o začatí revízneho prešetrovania Komisia informovala zainteresované strany, že ako analogickú krajinu plánuje použiť USA, a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky. V oznámení o začatí revízneho prešetrovania bolo ďalej uvedené, že ďalší výrobcovia z krajín s trhovým hospodárstvom sa môžu okrem iného nachádzať v Turecku, Spojených arabských emirátoch (ďalej len „SAE“), Indii a Brazílii a že budú takisto preskúmaní.

(56)

CCCMC vyslovila po začatí prípadu obavy týkajúce sa vhodnosti USA ako analogickej krajiny. Domnievala sa, že USA nie sú vhodná analogická krajina, pričom tvrdila, že medzi Čínou a USA existuje rozdiel v hospodárskom rozvoji a USA sa vyznačujú nízkou spotrebou keramických obkladačiek pre trh s podlahovými materiálmi. CCCMC sa vyjadrila, že zvolenie Brazílie, Indie, Mexika a Turecka ako analogickej krajiny by bolo vhodnejšie za predpokladu, že tieto krajiny a ČĽR sú podobné z hľadiska úrovne rozvoja a majú porovnateľnú domácu spotrebu.

(57)

Pokiaľ ide o USA, federácia CET uviedla, že tam je na domácom trhu vysoká úroveň hospodárskej súťaže širokého sortimentu výrobkov, ktoré sú plne porovnateľné s výrobkami vyvážanými z ČĽR. Ďalej uviedla, že prístup k surovinám a zdrojom energie je v USA a v ČĽR podobný a množstvá predávané na domácom trhu v USA opodstatňujú USA ako reprezentatívnu voľbu analogickej krajiny.

(58)

Komisia sa po týchto pripomienkach spojila so zastúpeniami krajín uvedených skôr v texte a aj krajín s najväčším objemom dovozu keramických obkladačiek do Únie, aby ich požiadala o pomoc pri určení výrobcov vo svojich príslušných krajinách, ktorí by mohli byť vyzvaní na spoluprácu ako výrobcovia v analogickej krajine. Okrem toho boli známym výrobcom a združeniam výrobcom v analogickej krajine poslané žiadosti o spoluprácu.

(59)

Desať výrobcov prejavilo ochotu spolupracovať v prešetrovaní. Pochádzali z USA (3), Brazílie (2) a Indie (5). Komisia im poslala dotazník pre analogickú krajinu 20. januára 2017. Z Indie neprišla žiadna odpoveď. Pokiaľ ide o vyvážajúcich výrobcov z Brazílie, jeden výrobca neodpovedal a druhý stiahol svoju spoluprácu. Pokiaľ ide o USA, jeden výrobca stiahol svoju spoluprácu a dvaja výrobcovia vyplnili dotazník.

(60)

Komisia na základe dostupných informácií skonštatovala, že USA majú na svojom domácom trhu významnú výrobu a uspokojivú úroveň hospodárskej súťaže. Domáca spotreba USA predstavovala približne 254 miliónov m2. Pôsobilo tam najmenej 28 domácich výrobcov. Navyše dovoz predstavoval 68 % spotreby a pochádzal najmä z ČĽR (z celkového objemu dovozu 49 miliónov m2). Okrem cla vo výške 8,5 % – 10 % tam neplatili iné dovozné obmedzenia. Výrobcovia USA používali podobný výrobný proces ako čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Jeden spolupracujúci výrobca z USA udával predaj na domácom trhu 2,0 a druhý 2,9 milióna m2.

(61)

CCCMC po poskytnutí informácií uviedla, že USA nie sú v žiadnom prípade vhodnou analogickou krajinou a že Komisia nepoužila krajinu, v ktorej sa cena za podobný výrobok tvorí za okolností, ktoré sú čo najpodobnejšie okolnostiam v krajine vývozu.

(62)

Pokiaľ ide o toto tvrdenie, najprv sa pripomína, že Komisia sa obrátila na oficiálne zastúpenia a/alebo výrobcov v Brazílii, Indii, Indonézii, Malajzii, Mexiku, Rusku, Srbsku, Thajsku, Tunisku, Turecku, SAE, na Ukrajine a v USA. Ako je však opísané v odôvodnení 59, spolupracovali len dvaja výrobcovia.

(63)

Ako je uvedené v odôvodnení 60, USA sa považovali za vhodnú analogickú krajinu, lebo USA majú značnú výrobu, spotrebu a uspokojivú úroveň hospodárskej súťaže na svojom domácom trhu. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(64)

Jeden dovozca po poskytnutí informácií vyjadril znepokojenie, pokiaľ ide o výber dvoch výrobcov z USA prepojených s výrobcami z Únie a o stanovenie normálnej hodnoty pre ČĽR na základe týchto dvoch výrobcov. Objektívnosť údajov získaných od týchto výrobcov preto môže byť sporná.

(65)

Komisia skonštatovala, že, aj keď je výrobca v analogickej krajine prepojený s výrobcom v Únii, takéto prepojenie nevyvracia ani neovplyvňuje určenie normálnej hodnoty (9).

(66)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na neexistenciu žiadnych ďalších pripomienok dospela Komisia k záveru, že USA sú vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(67)

Ako základ na určenie normálnej hodnoty sa použili informácie získané od dvoch spolupracujúcich výrobcov v analogickej krajine.

(68)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol celkový objem predaja podobného výrobku na domácom trhu, ktorý uskutočnili spolupracujúci výrobcovia z analogickej krajiny pri predaji nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania, reprezentatívny. Na tieto účely sa ich celkové objemy predaja porovnali s celkovým objemom vývozu dotknutého výrobku do Únie v prípade každého z čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho Komisia zistila, že podobný výrobok sa na domácom trhu USA predával v reprezentatívnych množstvách.

(69)

Po druhé, Komisia na základe druhu výrobku porovnala objem predaja na trhu USA s objemami vývozu jednotlivých čínskych vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli zaradení do vzorky, do Únie. Z tohto porovnania vyplynulo, že dva druhy výrobkov, ktoré boli priamo porovnateľné, sa v USA nepredávali v reprezentatívnych množstvách. Preto bola normálna hodnota týchto dvoch druhov výrobku vytvorená na základe ich nákladov PVA (predajné, všeobecné a administratívne náklady), zisku a úprav zistených v bežnom obchode.

(70)

CCCMC po poskytnutí informácií tvrdila, že nemá význam porovnávať objem predaja výrobcov z analogickej krajiny na ich domácom trhu s objemom predaja čínskych vyvážajúcich výrobcov na vývoz, lebo spolu vôbec nesúvisia. Preto analýza, ktorú vykonala Komisia, nepovedala nič o reprezentatívnosti predaja na domácom trhu USA, pokiaľ ide o tieto druhy výrobku.

(71)

Komisia podobne ako v prípade výpočtu dumpingu v trhových hospodárstvach overila, či boli transakcie na úrovni jednotlivých druhov výrobku vykonané v dostatočných množstvách v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Keďže tieto dva druhy výrobkov predstavovali 0,70 % a 0,09 % predaja čínskych vyvážajúcich výrobcov, Komisia usúdila, že predaj na domácom trhu USA nebol reprezentatívny, a vytvorila normálnu hodnotu. Komisia ďalej zistila, že použitá metodika nemá vplyv na určenie dumpingového rozpätia. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(72)

Následne Komisia vymedzila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný predaj na domácom trhu.

(73)

Normálna hodnota je založená na skutočnej cene jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový alebo nie, ak:

(74)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu predaja daného druhu výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(75)

Normálna hodnota je skutočná cena jednotlivých druhov výrobku na domácom trhu len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(76)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplynulo, že normálne hodnoty 10 druhov výrobku boli stanovené na základe metódy uvedenej v odôvodnení 74 a 7 druhov výrobku na základe metódy uvedenej v odôvodnení 75.

(77)

Spolupracujúci výrobcovia z USA uviedli spolu 17 druhov výrobku a čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia uviedli spolu 15 druhov výrobku. Z porovnania druhov výrobkov, ktoré vyvážali čínski výrobcovia a predávali výrobcovia z USA, však vyplynula priama zhoda len dvoch druhov výrobku. Obmedzený počet zhodných druhov výrobku bol vysvetlený pomerne zložitým vymedzením druhov výrobkov, ktorá zahŕňala sedem vlastností a 672 možných kombinácií (vrátane porcelánu/neprítomnosti porcelánu, siedmich druhov pracovných plôch, prítomnosti jednej/dvojitej alebo žiadnej glazúry). Keďže na účely porovnávania sa musí pri výpočte dumpingu zohľadniť 100 % predaja na vývoz, museli sa vykonať určité úpravy.

(78)

Po prvé, Komisia sa rozhodla zvýšiť porovnateľnosť vytvorením normálnych hodnôt pre ďalšie druhy výrobku. V tejto súvislosti sa pripomína, že čínski spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia predávali do Únie dva druhy výrobku bez porcelánu (čo predstavuje približne 6 % celkového množstva vyvážaného do Únie). Výrobcovia z analogickej krajiny USA však nevyrábali tieto druhy výrobku bez porcelánu. Komisia sa preto rozhodla vytvoriť náklady na výrobu druhov výrobku bez porcelánu porovnaním nákladov výrobného odvetvia Únie na druhy výrobku s porcelánom a na druhy výrobku bez porcelánu. Zistilo sa, že náklady na výrobu druhov výrobku bez porcelánu sú o 30 % nižšie ako náklady na výrobu porcelánových druhov výrobku. Získaný pomer sa použil pre 17 druhov výrobku, ktoré uviedli výrobcovia z USA, aby bol priradený druhom výrobku, ktoré uviedli čínski vyvážajúci výrobcovia.

(79)

Pokiaľ ide o neglazúrované keramické obkladačky, čínski vyvážajúci výrobcovia uviedli ich predaj (štyri druhy výrobkov, ktoré predstavovali približne 56 % celkového množstva vyvážaného do Únie), ku ktorým neboli priamo priradené druhy výrobku predávané spolupracujúcimi výrobcami z USA. Komisia použila rovnakú metodiku opísanú v odôvodnení 78 a vytvorila náklady na výrobu jedenkrát glazúrovaných druhov výrobku porovnaním nákladov výrobného odvetvia Únie na jedenkrát glazúrované a neglazúrované druhy výrobku. Zistilo sa, že náklady na výrobu neglazúrovaných keramických obkladačiek boli o 6 % nižšie ako náklady na výrobu jedenkrát glazúrovaných druhov výrobku. Získaný pomer sa použil pre 17 druhov výrobku, ktoré uviedli výrobcovia z USA.

(80)

Na základe ďalších vytvorených normálnych hodnôt sa zhodovali 3 druhy výrobku, ktoré vyrábali výrobcovia z USA a čínski vyvážajúci výrobcovia. Napokon, v prípade druhov výrobku, ktoré sa priamo nezhodovali, sa Komisia rozhodla porovnať druhy výrobku, ktoré predávali čínski vyvážajúci výrobcovia, s druhmi výrobku z USA s najbližšími technickými vlastnosťami a najlacnejšou normálnou hodnotou.

(81)

Dve zainteresované strany po poskytnutí informácií tvrdili, že Komisia neposkytla informácie týkajúce sa určitých druhov výrobku výrobcov z analogickej krajiny. Ďalej uviedli, že nie sú schopné identifikovať, či existujú nejaké rozdiely (nezohľadnené v PCN), ktoré by odôvodňovali úpravu.

(82)

Komisia poskytla zainteresovaným stranám výpočty normálnych hodnôt podľa druhov výrobku. Ako je uvedené v odôvodnení 45, druhy výrobku boli vymedzené na základe týchto technických vlastností: absorpcia vody, povrch (glazúrované jedenkrát vypaľované, glazúrované dvakrát vypaľované alebo neglazúrované, leštené alebo neleštené, či je telo obkladačky farbené alebo nefarbené, rektifikované alebo bez rektifikácie), veľkosť pracovnej plochy a norma kvality.

(83)

Žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila pripomienku k vymedzeniu druhov výrobku, nenavrhla ďalšiu relevantnú metodiku ani nepredložila doplňujúce informácie. Komisia usúdila, že vymedzenia druhov výrobku postačujú na zachytenie všetkých rozdielov, ktoré ovplyvňujú porovnateľnosť cien. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Okrem toho čínsky vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky uviedol, že Komisia by pri určovaní vytvorenej normálnej hodnoty nemala používať vážený priemer ziskového rozpätia a rozpätia nákladov PVA predaja na domácom trhu zistený v analogickej krajine, ale vážený priemer ziskového rozpätia a rozpätia nákladov PVA druhov výrobku s najpodobnejšími technickými vlastnosťami.

(84)

V tomto prípade sa druhy výrobku vyvážané zainteresovanou stranou v analogickej krajine nevyrábali a nepredávali. Komisia preto normálnu hodnotu vytvorila na základe výrobných nákladov druhov výrobku s najpodobnejšími technickými vlastnosťami a v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia na základe priemerných nákladov PVA a zisku založených na skutočných údajoch o výrobe a predaji podobného výrobku v bežnom obchode výrobcov z analogickej krajiny. Toto tvrdenie bolo preto takisto zamietnuté.

(85)

Tri skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky vyvážali priamo do Únie formou priameho predaja dotknutého výrobku nezávislým zákazníkov v Únii. Vývozná cena bola preto v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovená ako cena skutočne zaplatená alebo splatná za dotknutý výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania.

(86)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu. Ak to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(87)

Pokiaľ ide o ceny výrobcov z analogickej krajiny na domácom trhu, ceny boli upravené o náklady na vnútroštátnu dopravu, úverové náklady, náklady na manipuláciu, balenie a provízie a o úroveň obchodu. Pokiaľ ide o vývozné ceny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, ceny boli upravené o náklady na dopravu, poistenie, manipuláciu a úvery, o bankové poplatky, náklady na balenie, dovozné poplatky, clá a provízie.

(88)

Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia porovnala vážený priemer normálnej hodnoty každého druhu podobného výrobku v analogickej krajine s váženým priemerom vývoznej ceny zodpovedajúceho druhu dotknutého výrobku každej spolupracujúcej skupiny zaradenej do vzorky.

(89)

Na tomto základe bol vážený priemer dumpingových rozpätí vyjadrený ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie počas obdobia revízneho prešetrovania, clo nezaplatené, stanovený od 66 % do 231 %.

(90)

Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia počas obdobia revízneho prešetrovania pokračovali (vo vyššom objeme ako v pôvodnom prešetrovaní) vo vývoze keramických obkladačiek do Únie za dumpingové ceny.

(91)

Komisia ďalej analyzovala, či existuje pravdepodobnosť pokračovania dumpingu v prípade uplynutia platnosti príslušných opatrení. Pri tom preskúmala čínsku výrobnú kapacitu a voľnú kapacitu, správanie čínskych vývozcov na iných trhoch, situáciu na domácom trhu v ČĽR a atraktívnosť trhu Únie.

(92)

Ako už bolo uvedené, prihlásilo sa 19 čínskych vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali 1,5 % odhadovanej čínskej výrobnej kapacity v roku 2015. Traja čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky a overení počas overovania na mieste predstavovali zlomok (konkrétne 0,3 %) odhadovanej čínskej výroby. Informácie, ktoré mala Komisia k dispozícii o výrobnej a voľnej kapacite od čínskych vyvážajúcich výrobcov, boli teda obmedzené.

(93)

Z tohto dôvodu musela byť väčšina zistení uvedených ďalej v texte a týkajúcich sa pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu založená na iných zdrojoch, t. j. na údajoch Eurostatu, databáze čínskeho vývozu a informáciách, ktoré uviedlo výrobné odvetvie Únie v žiadosti o revízne prešetrovanie. Z analýzy týchto informácií vyplynuli tieto zistenia.

(94)

Čínski výrobcovia zaviedli obrovské kapacity na výrobu keramických obkladačiek, ktoré ďalej stále prevyšujú doterajšiu výrobnú kapacitu Únie. Čínski výrobcovia za posledné desaťročie výrazne zvýšili výrobu a pridali výrobnú kapacitu a robia to aj naďalej. Čínska kapacita na výrobu keramických obkladačiek sa od roku 2011 do roku 2014 zvýšila o takmer 30 % z 10,8 na 13,9 miliardy m2. Okrem toho sa od roku 2014 do roku 2016 výrazne zvýšil počet čínskych výrobcov keramických obkladačiek takmer o 20 %, z 1 452 v roku 2014 na 1 777 v roku 2016. Výrobná kapacita za rok 2016 bola odhadnutá na približne 17 miliárd m2 odvodením výrobnej kapacity z počtu vyrábajúcich spoločností (10).

(95)

Podľa toho istého čínskeho štatistického zdroja sa skutočná výroba zvýšila z 8,7 miliardy m2 v roku 2011 na 11,1 miliardy m2 v roku 2016, to je o 2,4 miliardy m2 v uvedenom období. Výroba keramických obkladačiek sa však počas tohto obdobia nezvyšovala podobným tempom v porovnaní s inštalovanou kapacitou čínskej výroby keramických obkladačiek: výrobná kapacita sa zvýšila o 6,2 miliardy m2 (z 10,8 miliardy m2 v roku 2011 na 17 miliárd m2 v roku 2016). Voľná kapacita sa teda zvýšila z 20 % v roku 2011 na 35 % na konci roka 2016, čo zodpovedá zvýšeniu o 3,8 miliardy m2. Táto voľná kapacita je viacnásobne vyššia ako celková spotreba v Únii, ktorá počas ORP predstavovala približne 879 miliónov m2.

(96)

Z informácií získaných počas overovania na mieste navyše vyplynulo, že v ORP v roku 2013 sa využitie kapacity overených vyvážajúcich výrobcov znížilo zo 74 % na 54 % a počet zamestnancov sa znížil o 25 %. Výrobcovia v prvom štvrťroku 2017 zastavili výrobu na dva mesiace, keď zásoby dosiahli úroveň predstavujúcu 67 % celkovej výroby počas ORP. Na konci ORP mali traja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky vo svojich skladoch 23 miliónov m2 (počas obdobia revízneho prešetrovania doviezla Únia z Číny 15 miliónov m2).

(97)

Stručne, so zreteľom na skutočnosť, že Čína má veľkú dostupnú výrobnú kapacitu, a teda schopnosť rýchlo zvýšiť svoj objem výroby, zrušenie súčasných opatrení by pravdepodobne viedlo k zvýšeniu čínskeho dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Únie.

(98)

Čínski výrobcovia vyvážajú značné množstvá keramických obkladačiek do tretích krajín mimo Únie, najmä na Filipíny, do USA, Saudskej Arábie, Južnej Kórey, Indonézie, Thajska a Austrálie.

(99)

Komisia porovnala priemernú cenu dotknutého výrobku týchto výrobcov na uvedených hlavných vývozných trhoch počas ORP s priemernou vývoznou cenou na trhu Únie. Toto porovnanie sa vykonalo na základe informácií z databázy čínskeho vývozu, v ktorej boli vývozné hodnoty vyjadrené v amerických dolároch a na základe FOB. Množstvá sú vyjadrené v kilogramoch.

(100)

Vývozné ceny do Únie boli výrazne vyššie ako vývozné ceny pre iné hlavné vývozné trhy. Priemerná vývozná cena do Únie bola približne 0,46 USD za kilo, pričom v iných hlavných destináciách priemerné ceny dosahovali približne 0,34 USD za kilo.

(101)

Podľa databázy čínskeho vývozu sa predajné ceny pre zvyšok sveta po ORP ďalej znížili. Počas druhého polroku roku 2016 priemerné vývozné ceny na hlavné vývozné trhy klesli v porovnaní s vývoznými cenami v ORP (– 37 % pre Filipíny, – 26 % pre Saudskú Arábiu, – 22 % pre USA, približne – 13 % pre Južnú Kóreu a Austráliu).

(102)

Odhadovaný dopyt Únie je zlomkom dostupnej voľnej kapacity čínskeho domáceho trhu. Pred zavedením opatrení bola Únia pre Čínu tradičným vývozným trhom. Komisia v pôvodnom prešetrovaní zistila, že čínsky dovoz dosahoval ročne priemerne 65 miliónov m2, čo je viac ako trojnásobok súčasnej úrovne vývozu do EÚ. V súčasnosti je priemerná cena na trhu Únie (0,46 USD/kg) takisto vyššia ako priemerná čínska vývozná cena (0,34 USD/kg) na jej hlavných vývozných trhoch. Preto je pravdepodobné, že čínski vývozcovia sa v prípade uplynutia platnosti opatrení pokúsia zvýšiť svoj predaj do Únie využitím svojich dostupných kapacít.

(103)

Z prešetrovania vyplynulo, že ceny čínskeho vývozu keramických obkladačiek do Únie a na hlavné vývozné trhy ČĽR boli nižšie ako normálna hodnota stanovená počas obdobia revízneho prešetrovania. Výrobná kapacita a výroba sa navyše v Číne stále zvyšovali. Ich objem vývozu bol pomerne stabilný a nie sú žiadne náznaky, že by čínska domáca spotreba bola schopná absorbovať obrovské vyrábané množstvá a množstvá na sklade. Zainteresované strany takisto neboli schopné vysvetliť, ako by tieto množstvá mohli byť absorbované inak tak, aby pre Úniu neprestavovali hrozbu.

(104)

Na základe uvedeného a so zreteľom na to, že zainteresované strany nepredložili žiadne pripomienky, Komisia usúdila, že je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení sa do Únie budú vyvážať značné objemy čínskych keramických obkladačiek za dumpingové ceny.

(105)

Výrobné odvetvie Únie neprešlo od pôvodného prešetrovania žiadnymi veľkými štrukturálnymi zmenami. Výrobné odvetvie je stále veľmi roztrieštené a malé a stredné podniky predstavujú spoločne významný podiel na trhu (66 % na základe objemu výroby v roku 2015). Podobný výrobok vyrábalo počas obdobia revízneho prešetrovania asi 500 výrobcov z Únie. Títo výrobcovia predstavujú „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(106)

Ako je opísané v odôvodnení 20, Komisia pri výbere vzorky výrobcov z Únie brala do úvahy vysokú roztrieštenosť výrobného odvetvia Únie tak, aby boli zastúpené spoločnosti z každého sektora. Komisia na zohľadnenie príslušného podielu (váhy) každého segmentu na celkovej výrobe Únie a na vytvorenie reprezentatívneho obrazu stavu výrobného odvetvia Únie použila príslušný podiel (váhu) na zhodnotenie určitých mikroekonomických ukazovateľov (pozri odôvodnenie 144) spoločností v konkrétnom segmente zaradených do vzorky v súlade s metodikou použitou v pôvodnom prešetrovaní.

(107)

Váhy boli určené na základe údajov, ktoré poskytol žiadateľ, konkrétne na základe objemov výroby spoločností nachádzajúcich sa v krajinách, ktoré predstavujú 79 % výroby Únie (11), v roku 2015. Váhy boli takéto: spoločnosti zo segmentu malých spoločností s výrobou menšou ako päť miliónov metrov štvorcových predstavovali 41 % celkovej výroby Únie; spoločnosti zo segmentu stredných spoločností s výrobou od päť do desať miliónov metrov štvorcových predstavovali 25 % celkovej výroby Únie a spoločnosti zo segmentu veľkých spoločností predstavovali 34 % celkovej výroby Únie.

(108)

Spotreba v Únii bola stanovená sčítaním čistého predaja Únie s dovozom z ČĽR a z tretích krajín. Objemy výroby boli stanovené na základe údajov Eurostatu a údajov získaných od členov federácie CET.

(109)

Spotreba v Únii sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 1

Spotreba v Únii

(110)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba v Únii zvýšila. Najväčšie zvýšenie (12 %) nastalo od roku 2013 do roku 2014 zo 750 miliónov m2 na približne 837 miliónov m2. Celkovo sa spotreba v posudzovanom období zvýšila o 17 % zo 750 miliónov m2 na približne 879 miliónov m2 v ORP.

(111)

V porovnaní s obdobím skúmaným v pôvodnom prešetrovaní však bola spotreba v ORP stále o 37 % nižšia ako v roku 2007, keď dosahovala približne 1,4 miliardy m2. Pokles spotreby po roku 2007 bol spôsobený znížením domácej spotreby po kríze v eurozóne a veľkej vyplývajúcej recesie sektoru stavebníctva (12).

(112)

Objem a podiel dovozu na trhu boli založené na údajoch Eurostatu.

(113)

Počas posudzovaného obdobia sa objem a podiel dovozu z ČĽR na trh vyvíjali takto:

Tabuľka 2

Objem a podiel dovozu z ČĽR na trhu

(114)

Po uložení antidumpingových ciel dovoz keramických obkladačiek z ČĽR výrazne klesol (13). Čínsky dovoz bol však na trhu Únie stále prítomný a v ORP predstavoval približne 15 miliónov m2 z hľadiska objemu dovozu a 1,7 % z hľadiska percentuálneho podielu na trhu.

(115)

Objem dovozu z ČĽR klesol v ORP o 34 % v porovnaní s rokom 2013 z takmer 22,7 milióna m2 na približne 15 miliónov m2. Podiel čínskeho dovozu na trhu klesol z 3,2 % v roku 2013 na približne 1,7 % v ORP.

(116)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná dovozná cena z ČĽR vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Priemerná cena dovozu z ČĽR

(117)

Priemerné dovozné ceny z ČĽR sa v posudzovanom období zvýšili o 14 % z 5,07 EUR/m2 na 5,78 EUR/m2, pričom vrchol dosiahli v roku 2015, keď sa ceny zvýšili o 21 % na 6,13 EUR/m2.

(118)

Na účely analýzy cenového podhodnotenia sa porovnával vážený priemer predajných cien výrobcov Únie pre neprepojených zákazníkov na trhu Únie, upravených na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcim váženým priemerom cien dovozu z ČĽR pre prvého nezávislého zákazníka na trhu Únie, stanovených na základe cien CIF s primeranými úpravami vzhľadom na existujúce clo a náklady po dovoze. V prípade druhov výrobku, pre ktoré neexistoval zodpovedajúci druh výrobku, sa porovnanie vykonalo úpravou najbližšieho podobného druhu výrobku. Úpravy museli byť vykonané najmä v prípade dvakrát vypaľovaných glazúrovaných druhov výrobkov a neglazúrovaných druhov výrobkov, pre ktoré nebolo možné na strane výrobného odvetvia Únie zistiť zodpovedajúce druhy výrobkov.

(119)

Z porovnania vyplynulo, že počas ORP a napriek zvýšeniu priemernej ceny CIF na hranici Únie, ako je vysvetlené v odôvodnení 90, sa čínsky dovoz dotknutého výrobku v Únii predával za ceny, ktoré podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie. Úroveň podhodnotenia vyjadrená ako percentuálny podiel cien výrobného odvetvia Únie dosahovala 17 % až 50 %. Pri výpočtoch sa vychádzalo z údajov, ktoré predložili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky a vyvážajúci výrobcovia z ČĽR zaradení do vzorky.

(120)

CCCMC po poskytnutí informácií tvrdila, že analýza podhodnotenia bola nedostatočná, lebo CCCMC ani čínski vyvážajúci výrobcovia si nemohli zmysluplne uplatniť práva na obhajobu, keďže nemali možnosť identifikovať rozdiely medzi výrobkami, ktoré vyrába výrobné odvetvie Únie, a výrobkami, ktoré vyrábajú čínski vyvážajúci výrobcovia, takže nemohli požadovať úpravy.

(121)

Pokiaľ ide o možné rozdiely medzi výrobkami z Únie a výrobkami dovážanými z Číny, Komisia z dôvodov uvedených v oddiele B nemala dôvody domnievať sa, že v rámci konkrétneho PCN takéto rozdiely existujú. Naopak, vymedzenie PCN umožňovalo úplnú porovnateľnosť cien medzi dotknutým výrobkom a podobným výrobkom (pozri oddiel B).

(122)

Akákoľvek strana žiadajúca o úpravu musí žiadosť podložiť primeraným odhadom trhovej hodnoty rozdielu. Komisia však od žiadnej zo strán nedostala žiadosť, aby sa pri konkrétnom druhu výrobku vykonala úprava. Takže jediné úpravy, ktoré Komisia vykonala, boli úpravy v prípade dvakrát vypaľovaných glazúrovaných druhov výrobkov a neglazúrovaných druhov výrobkov, pre ktoré nebolo na strane výrobného odvetvia Únie možné nájsť zodpovedajúce druhy výrobkov, ako je vysvetlené v odôvodnení 118. Na základe žiadosti komory CCCMC zo 6. septembra 2017 Komisia poskytla podrobnosti o týchto úpravách, a najmä o dotknutých PCN a o výške úpravy dvom dotknutým vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, aby im umožnila predložiť pripomienky. Títo dvaja vyvážajúci výrobcovia už v tejto veci ďalej nereagovali.

(123)

CCCMC po poskytnutí informácií ďalej argumentovala, že Komisia mala vykonať (a zverejniť) analýzu podhodnotenia cien nielen podľa vyvážajúcich výrobcov, ale aj na celkovej úrovni (na váženom priemernom základe). CCCMC ďalej tvrdila, že Komisia mala vykonať (a zverejniť) výpočet podhodnotenia cien podľa druhov výrobku, čo bol podľa komory CCCMC jediný spôsob, ako vyvodiť zmysluplné závery o tom, či je možné, aby čínsky dovoz vyvíjal cenový tlak na predaj výrobného odvetvia Únie. CCCMC okrem toho požiadala Komisiu, aby poskytla aj informáciu o celkovom objeme a hodnote všetkého predaja výrobného odvetvia Únie podľa PCN, ktoré neboli použité na výpočet podhodnotenia cien.

(124)

Ako Komisia informovala komoru CCCMC listami z 25. augusta 2017 a 20. septembra 2017, podhodnotenie cien počítala individuálne podľa vyvážajúcich výrobcov a pre PCN, ktoré predávali jednotliví čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Komisia sa domnievala, že pre posúdenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy nemalo význam vykonať analýzu celkovej úrovne podhodnotenia cien a analýzu úrovne podhodnotenia cien podľa PCN, lebo tým by sa agregovali údaje čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky podľa PCN. Typ súhrnného výpočtu, ktorý požadovala CCCMC, by bol v každom prípade nezmyselný, lebo takéto informácie nemajú vplyv na analýzu pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy. Súhrnné výpočty by navyše jednotlivým vyvážajúcim výrobcom neumožnili overiť, či Komisia správne použila jeho údaje na vykonanie výpočtov podhodnotenia. Vyvážajúci výrobca by si tak nemohol uplatniť práva na obhajobu. Komisia z tohto dôvodu takýto výpočet nevykonala. Komisia namiesto toho riadne vykonala analýzu podhodnotenia cien podľa vyvážajúceho výrobcu zaradeného do vzorky. Preto Komisia nemusela vykonať požadované analýzy.

(125)

Komisia takisto pripomenula, že v tomto prípade ide o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Vplyvom zavedených opatrení došlo k výraznému zníženiu dovozu keramických obkladačiek (z približne 66 miliónov m2 v období pôvodného prešetrovania na približne 15 miliónov v období tohto revízneho prešetrovania). Analýza podhodnotenia cien preto môže byť založená len na obmedzenom počte PCN dotknutého výrobku vyvážaného z Číny do Únie. Cieľom vykonania analýzy podhodnotenia cien podľa vyvážajúcich výrobcov bolo analyzovať, či by v prípade uplynutia platnosti opatrení čínski vyvážajúci výrobcovia podhodnocovali ceny Únie.

(126)

Na druhej strane sa celková úroveň podhodnotenia cien a úroveň podhodnotenia cien podľa PCN nepovažovali za relevantné na posúdenie pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy, a preto nie sú súčasťou spisu. Komisia sa domnievala, že nie je povinná robiť (a zverejniť) výpočty, ktoré nevykonala. Komisia sa preto rozhodla zamietnuť toto tvrdenie.

(127)

Počas posudzovaného obdobia sa dovoz z iných tretích krajín a ich podiel na trhu vyvíjali takto:

Tabuľka 4

Dovoz z iných tretích krajín a ich podiel na trhu

(128)

Počas posudzovaného obdobia pochádzal najväčší objem dovozu z Turecka (s takmer 4 % podielom na trhu v ORP), zo Spojených arabských emirátov (s takmer 2 % podielom na trhu v ORP) a z Indie (s približne 0,5 % podielom na trhu v ORP). Celkovo predstavoval podiel tretích krajín na trhu v ORP 7,84 %. Počas posudzovaného obdobia zostal pomerne stabilný s vrcholom v roku 2015 (podiel na trhu 8,26 %).

(129)

Priemerné dovozné ceny Turecka sa v posudzovanom období zvýšili o 12 % na 6,11 EUR/m2 v ORP. Priemerné dovozné ceny zo Spojených arabských emirátov sa v posudzovanom období znížili o 58 % na 3,27 EUR/m2 v ORP. Priemerné dovozné ceny vo výške 4,67 EUR/m2 z Indie boli v ORP o 8 % vyššie v porovnaní s cenami v roku 2013. Celkovo dovozné ceny všetkých dovážajúcich krajín okrem ČĽR v posudzovanom období klesli o 10 % na 5,26 EUR/m2.

(130)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(131)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19, na stanovenie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol použitý výber vzorky.

(132)

Komisia rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Vyhodnotila makroekonomické ukazovatele súvisiace s celým výrobným odvetvím Únie na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ v žiadosti o preskúmanie, a údajov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky, pričom tieto údaje boli upravené na základe údajov poskytnutých v odpovediach výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas ORP. Komisia vyhodnotila mikroekonomické ukazovatele týkajúce sa len spoločností zaradených do vzorky na základe údajov z vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky. V prípade oboch súborov údajov sa konštatovalo, že sú reprezentatívne z hľadiska hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie.

(133)

Makroekonomické ukazovatele sú: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingového rozpätia.

(134)

Mikroekonomické ukazovatele sú: priemerné predajné ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(135)

Údaje o výrobe výrobného odvetvia Únie za posudzované obdobie boli stanovené na základe údajov Eurostatu a údajov, ktoré získala CET.

(136)

Celková výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(137)

Počas posudzovaného obdobia sa celková výroba v Únii zvýšila o 10 %. V ORP dosiahla úroveň 1,24 miliardy m2. V rovnakom období sa spotreba Únie zvýšila o 18 % (pozri tabuľku 1).

(138)

Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia stabilná. Využitie kapacity sa zvýšilo o 8 % a v posudzovanom období dosiahlo približne 81 %.

(139)

Objem predaja a podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa vzťahujú na predaj výrobného odvetvia Únie na trhu Únie nezávislým zákazníkom. Stanovené boli na základe údajov Eurostatu a údajov, ktoré získala CET. Počas posudzovaného obdobia sa vyvíjali takto:

Tabuľka 6

Objem predaja a podiel na trhu

(140)

Počas posudzovaného obdobia sa objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil o 19 %. V rovnakom období zostal podiel výrobného odvetvia Únie na trhu pomerne stabilný so zvýšením na úrovni 1 %. V ORP si držal podiel na trhu vo výške približne 90 %.

(141)

Zamestnanosť a produktivita sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 7

Zamestnanosť a produktivita

(142)

Počas posudzovaného obdobia bola zamestnanosť na stabilnej úrovni. Produktivita vyjadrená objemom výroby (v m2) na zamestnanca sa počas posudzovaného obdobia zvýšila o 10 %.

(143)

Dumpingové rozpätia sú špecifikované v odôvodnení 89. Všetky dumpingové rozpätia sú výrazne nad úrovňou de minimis.

(144)

Pre niektoré mikroekonomické ukazovatele vyjadrené v iných ako absolútnych hodnotách – konkrétne v % alebo za jednotku (predajná cena, výrobné náklady, ziskovosť a návratnosť investícií) boli údaje vážené v súlade s metodikou použitou v pôvodnom prešetrovaní na zohľadnenie podielu daného segmentu v celkovej výrobe Únie (pozri odôvodnenie 20), pričom sa použila konkrétna váha každého segmentu v celkovej výrobe Únie (pozri odôvodnenie 107).

(145)

Priemerné predajné ceny výrobného odvetvia Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8

Priemerné predajné ceny

(146)

V posudzovanom období sa priemerná jednotková predajná cena výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v Únii zvýšila o 2 %. V rovnakom období sa jednotkové výrobné náklady znížili o 9 %.

(147)

Priemerné náklady práce výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Náklady práce

(148)

V období medzi rokom 2013 a ORP sa priemerné náklady práce na zamestnanca v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky zvýšili o 7 %.

(149)

Úroveň zásob výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 10

Zásoby

(150)

Konečný stav zásob v absolútnych objemoch a aj v percentuálnom vyjadrení výroby na konci posudzovaného obdobia klesol (príslušne o 12 %, resp. 22 %).

(151)

Pomerne veľké zásoby vyjadrené ako percentuálny podiel výroby zostávajú dôsledkom poklesu spotreby, teda dopytu, v posledných rokoch následkom krízy v sektore stavebníctva po roku 2007. Skutočnosť, že keramické obkladačky sú výrobky, ktoré závisia od trendov v čase predaja, prispela k ťažkostiam spoločností nájsť dopyt pre svoje zásoby, a teda znížiť zásoby. Spotreba v ORP však bola stále nižšia (o 37 %) ako v roku 2007 (pozri odôvodnenie 111).

(152)

Počas posudzovaného obdobia sa jednotkové náklady výrobného odvetvia Únie na výrobu keramických obkladačiek znížili o 9 %.

(153)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky tak, že vyjadrila čistý zisk pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja. Vyvíjala sa takto:

Tabuľka 12

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(154)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia stala pozitívnou a výrazne sa zvýšila z – 5,8 % na 2,0 %. Zvýšenie zodpovedá pozitívnemu vývoju ukazovateľov ovplyvňujúcich ziskovosť počas rovnakého obdobia, napríklad: zvýšenie jednotkovej predajnej ceny o 2 % (pozri odôvodnenie 145) a zníženie jednotkových výrobných nákladov o 9 % (pozri odôvodnenie 152). Celkovo sa výroba na makroekonomickej úrovni v posudzovanom období zvýšila o 10 % (pozri odôvodnenie 137) a Únia získala ďalšie 1 % podielu na trhu (pozri odôvodnenie 140).

(155)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobného odvetvia Únie financovať svoju činnosť. Peňažný tok sa od roku 2013 do roku 2014 výrazne zvýšil (o 190 %) a potom zostal stabilný.

(156)

Investície sa počas posudzovaného obdobia zvýšili o 39 %. Spoločnosti v sektore keramických obkladačiek musia stále investovať do modernizácie vybavenia, aby sledovali trendy na trhu. To sa týka najmä investícií do tlačiarenských strojov, ktoré umožňujú, aby dizajn obkladačiek sledoval trendy, a investícií do efektívnejších vypaľovacích pecí, ktoré sú jedným z najproblematickejších aspektov výroby keramických obkladačiek.

(157)

Návratnosť investícií je zisk vyjadrený ako percentuálny podiel z čistej účtovnej hodnoty dlhodobého majetku. V posudzovanom období sa takisto vyvíjala pozitívne, stala sa kladnou a odzrkadľovala všeobecný vzostupný trend.

(158)

Výrobné odvetvie Únie sa dokázalo zotaviť z dumpingu v minulosti. Jeho hospodárska situácia sa počas posudzovaného obdobia v porovnaní s hospodárskou situáciou v období pôvodného prešetrovania zlepšila. Hoci platnými opatreniami sa nezabránilo prístupu čínskych výrobcov na trh Únie, tieto opatrenia umožnili výrobcom z Únie udržať si podiel na trhu, čo malo pozitívny vplyv na hospodársky rozvoj výrobného odvetvia Únie.

(159)

V posudzovanom období preto všetky ukazovatele ujmy vykazovali pozitívny trend. Výroba a aj predaj sa počas posudzovaného zvýšili. Predajná cena zostala pomerne stabilná, ale výrobné náklady sa znížili. Úroveň zásob sa znížila, hoci je stále pomerne vysoká. Peňažný tok a návratnosť investícií a aj peňažný tok sa značne zvýšili.

(160)

Všetky uvedené ukazovatele mali pozitívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktoré v ORP premenilo negatívne výsledky na pozitívne.

(161)

Komisia na základe uvedených skutočností dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas obdobia revízneho prešetrovania značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(162)

Ako sa už skonštatovalo (pozri odôvodnenia 103 a 104), čínsky dovoz sa v priebehu obdobia revízneho prešetrovania uskutočňoval za dumpingové ceny a zistilo sa, že dumping by v prípade uplynutia platnosti opatrení pokračoval.

(163)

Keďže výrobné odvetvie Únie už netrpelo značnou ujmou, Komisia posúdila, či hrozí pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy, ak by platnosť opatrení uplynula.

(164)

S cieľom určiť pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy sa analyzovali tieto prvky: výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne, atraktívnosť trhu Únie vrátane existencie antidumpingových alebo vyrovnávacích opatrení týkajúcich sa keramických obkladačiek v iných tretích krajinách, cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na trhoch tretích krajín a vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Pri analýze sa zohľadnil aj rast spotreby v Únii a ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia.

(165)

ČĽR je najväčším výrobcom keramických obkladačiek na svete. Jej výroba predstavuje viac než polovicu celkovej svetovej výroby. Odhadovaná celková výroba za rok 2016 bola vyše 11 miliárd m2 obkladačiek (pozri odôvodnenie 95).

(166)

Zároveň boli v ČĽR veľmi veľké dostupné voľné kapacity v porovnaní s veľkosťou trhu Únie. V roku 2016 sa odhadovali na približne 6 miliárd m2 (pozri odôvodnenie 95). V porovnaní s tým bola výroba v Únii v ORP na úrovni približne 1,24 miliardy m2 a spotreba obkladačiek bola v rovnakom období len 879 miliónov m2. Čínska voľná kapacita preto presahuje spotrebu Únie viac ako šesťnásobne.

(167)

Komisia ďalej zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia nazhromaždili značné zásoby, ktoré môžu začať vyvážať, keď uplynie platnosť opatrení (pozri odôvodnenie 96). Na základe informácií čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky môžu zásoby predstavovať až dve tretiny ich výroby keramických obkladačiek.

(168)

Hoci je trh Únie s keramickými obkladačkami menší, pokiaľ ide o spotrebu, v porovnaní napríklad s Áziou stále predstavuje približne 7 % svetovej spotreby keramických obkladačiek. Ďalej, ako je uvedené v tabuľke 1, spotreba dotknutého výrobku v Únii sa od roku 2013 do ORP zvýšila zo 750 158 000 m2 na 878 968 000 m2. Z toho vyplýva, že spotreba Únie zostáva silná a že trh Únie zostáva pre čínskych vyvážajúcich výrobcov atraktívny z dôvodu svojej pomerne veľkej veľkosti a stabilne rastúcej spotreby.

(169)

Čínsky vývoz predstavoval pred uložením opatrení priemerne 65 miliónov m2 ročne. Skutočnosť, že čínsky dovoz sa po uložení opatrení nezastavil, aj keď bol na nižšej úrovni (pozri tabuľku 2 skôr v texte), potvrdzuje, že čínski vyvážajúci výrobcovia považujú trh Únie za atraktívny a ďalej predávajú na trhu Únie.

(170)

Okrem toho na dovoz keramických obkladačiek z ČĽR uvalili antidumpingové opatrenia iné tretie krajiny (14), čo čínskym vyvážajúcim výrobcom sťažuje vývoz na tieto trhy a ďalej zvyšuje atraktívnosť trhu Únie, kam môže byť tento vývoz presmerovaný.

(171)

Ďalší dôležitý faktor, ktorý dokazuje atraktívnosť trhu Únie, je cena dotknutého výrobku, ktorý čínski vyvážajúci výrobcovia predávali na trhy tretích krajín. Vývozné ceny dotknutého výrobku vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky pre trhy tretích krajín sú vyššie ako ceny rovnakých výrobcov účtované Únii, stále sú však výrazne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie na trhu Únie. Počas ORP bola priemerná vývozná cena dotknutého výrobku vyvážaného čínskymi vyvážajúcimi výrobcami na trhy tretích krajín v priemere o 15 % – 25 % nižšia ako priemerná cena keramických obkladačiek na trhu Únie.

(172)

Ďalší prvok, ktorý preukazuje atraktívnosť trhu Únie, je vyššia cenová úroveň keramických obkladačiek na trhu Únie. Počas ORP bola priemerná cena vývozu čínskych vyvážajúcich výrobcov na trh Únie v priemere o 30 % – 40 % nižšia ako priemerná cena keramických obkladačiek na trhu Únie. Aj keď sú súčasné ceny zo Spojených arabských emirátov a Indie pod úrovňou čínskych cien, ich objem a rastový potenciál nie sú porovnateľné s veľkosťou výrobných kapacít v ČĽR.

(173)

Vzhľadom na veľkú nevyužitú kapacitu v ČĽR, atraktívnosť trhu Únie a ďalšie prvky, ako sa už zhrnulo v odôvodneniach 162 až 172, je pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by už v krátkodobom horizonte boli na predaj/presmerovanie do Únie k dispozícii značné objemy keramických obkladačiek za nízke ceny.

(174)

Komisia s cieľom posúdiť pravdepodobný vplyv takéhoto čínskeho dovozu za nízke ceny na výrobné odvetvie Únie najprv preskúmala možnú stratu podielu na trhu. Simulovala, aký by bol vplyv, ak by čínski vyvážajúci výrobcovi znovu získali 6,5 % podiel na trhu z obdobia pôvodného prešetrovania, t. j. pred uložením opatrení. Z hľadiska objemu by to predstavovalo 57 miliónov m2 na základe spotreby Únie v ORP. Ako sa zistilo v pôvodnom prešetrovaní, takýto objem dumpingového dovozu keramických obkladačiek z ČĽR bol dostatočný, aby v minulosti spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(175)

Komisia usúdila, že so zreteľom na to, že priemerné predajné ceny dovozu tretích krajín do Únie sú nižšie ako priemerná predajná cena čínskych vyvážajúcich výrobcov, a ak by sa lacné čínske obkladačky znovu objavili na trhu Únie, najprv by tieto čínske obkladačky pravdepodobne získali podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie a až potom by prevzali trhový podiel vývozu výrobcov z tretích krajín do Únie.

(176)

Preto by sa za predpokladu, že sa zvýšenie dovozu prejaví ekvivalentným znížením objemu výroby a predaja výrobného odvetvia Únie, jednotkové výrobné náklady výrobného odvetvia Únie zvýšili z 8,95 EUR/m2 na 9,09 EUR/m2. Zvýšenie jednotkových výrobných nákladov by viedlo k poklesu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na prah rentability (t. j. bod, keď sa výnosy rovnajú fixným a variabilným nákladom).

(177)

Objem dovozu vo výške 57 miliónov m2 braný do úvahy pri tejto simulácii bol založený na konzervatívnom odhade. V skutočnosti možno predpokladať, že so zreteľom na veľkú nadmernú kapacitu a nazhromaždené zásoby by čínski vyvážajúci výrobcovia začali do Únie vyvážať ešte väčšie objemy keramických obkladačiek. Tieto zásoby môžu byť v momente ukončenia opatrení sprístupnené na vývoz do Únie.

(178)

Keramické obkladačky sú výrobky, ktoré závisia od súčasných trendov a módy. Preto je nepravdepodobné, že by v prípade uplynutia platnosti opatrení boli všetky nazhromaždené zásoby vyvezené do Únie. Z dôvodu značných objemov nazhromaždených zásob však môže byť vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie značný, aj keď sa na trh Únie dostane malé percento týchto zásob.

(179)

Obrovské voľné kapacity čínskych vyvážajúcich výrobcov navyše zvyšujú pravdepodobnosť vstupu čínskych keramických obkladačiek na trh Únie. Komisia zistila, že čínski vyvážajúci výrobcovia používajú podobné alebo rovnaké zariadenie, ako používa výrobné odvetvie Únie, a do veľkej miery môžu vyrábať obkladačky podobnej kvality a s podobným dizajnom ako výrobcovia Únie. Komisia teda po ďalšom posúdení skonštatovala, že nemá žiadne informácie, ktoré by podporovali tvrdenie, že keramické obkladačky sú citlivé na cenu a že z pohľadu konečného používateľa je jediným rozhodujúcim faktorom cena. Nemožno poprieť, že cena je pre zákazníkov pri výbere konkrétneho produktu spoločne s inými faktormi, ako sú značka a móda, aspoň jedným z rozhodujúcich faktorov a Komisia vzhľadom na podobnosti medzi keramickými obkladačkami z Únie a keramickými obkladačkami z Číny konštatuje pravdepodobnosť toho, že dovoz dumpingových čínskych výrobkov by stlačil ceny Únie a mal by uvedené dôsledky (pozri odôvodnenia 173 až 178).

(180)

Preto je pravdepodobné, že čínsky dumpingový dovoz by nútil výrobcov keramických obkladačiek z Únie upraviť ceny na ich úroveň. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 172, čínsky dovoz sa udáva priemerne za cenu, ktorá je výrazne nižšia ako cena na trhu Únie.

(181)

Po druhé, Komisia preskúmala vplyv na ceny. Simulovala, aký účinok by malo, ak by vstup čínskeho dovozu za nízke ceny na trh Únie stlačil ceny dotknutého výrobku, ktorý predáva výrobné odvetvie Únie. Na základe overených údajov výrobcov z Únie a čínskych vyvážajúcich výrobcov za ORP by hypotetické zníženie cien dotknutého výrobku výrobcami z Únie na úroveň čínskych cien viedlo k značnému zníženiu ich ziskovosti a veľkým stratám na úrovni 47,52 %.

(182)

Po tretie, Komisia alternatívne predpokladala, že by priemerná predajná cena výrobného odvetvia Únie bola stlačená na úroveň priemerných predajných cien čínskych vývozcov na tretie trhy. V tomto prípade by sa podobne na základe overených údajov výrobcov z Únie znížila ich ziskovosť a výrobcovia z Únie by utrpeli značné straty na úrovni 17,15 %.

(183)

CCCMC argumentovala, že simulácie, ktoré vykonala Komisia, boli chybné. Podľa jej názoru Komisia pri simulovaní vplyvu situácie, ak by čínsky dovoz opätovne získal podiel na trhu na úrovni 6,5 %, nezohľadnila rôzny sortiment výrobkov, nedostatočnú cenovú porovnateľnosť a (neexistujúcu) hospodársku súťaž medzi druhmi výrobku.

(184)

CCCMC ďalej tvrdila, že Komisia pri simulovaní zvýšenia výrobných nákladov vyplývajúceho zo zvýšeného predaja čínskych vyvážajúcich výrobcov nezohľadnila významné rozdiely medzi nákladmi na výrobu rôznych druhov výrobku a skutočnosť, že čínsky dovoz sa týkal len obmedzeného počtu PCN.

(185)

CCCMC ďalej v súvislosti so simuláciou vplyvu čínskeho dovozu na ceny tvrdila, že Komisia vychádzala len z priemerných cien a nebrala do úvahy rozdiely cien rôznych druhov keramických obkladačiek, pričom čínsky dovoz bol obmedzený a týkal sa len obmedzeného počtu druhov výrobku. CCCMC tvrdila, že z dôvodu významných rozdielov medzi druhmi keramických obkladačiek nie je medzi jednotlivými druhmi keramickýchobkladačiek konkurenčný vzťah, a preto ceny jedného druhu keramických obkladačiek nemohli vyvíjať tlak na ceny iného druhu obkladačiek. Argumentovala, že Komisia mala vykonať simulácie podľa druhov výrobku, a nie na súhrnnom základe, ako to urobila v prípade výpočtov podhodnotenia cien.

(186)

Podľa CCCMC Komisia preto nestanovila pravdepodobnosť na dostatočne faktickom základe, aby mohla vyvodiť „odôvodnené a primerané závery“, a nevykonala analýzu, ktorá by bola založená na nesporných dôkazoch a objektívnom preskúmaní.

(187)

Komisia najprv pripomenula, že závery o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy vyvodila po analýze viacerých prvkov, ako sú výrobná kapacita a voľná kapacita v Číne, atraktívnosť trhu Únie, cenové správanie čínskych vyvážajúcich výrobcov na ostatných trhoch tretích krajín a vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie (pozri odôvodnenia 164 až 172). Jej simulácie len posilnili a potvrdili jej závery o opätovnom výskyte ujmy v prípade uplynutia platných opatrení.

(188)

Po druhé, Komisia mohla pri vykonaní simulácií vychádzať len z údajov od výrobcov z Únie zaradených do vzorky a zo súhrnných objemov a cien vyvážajúcich výrobcov v ČĽR. Nebrala do úvahy informácie o druhoch výrobku a cenách spoločností nezaradených do vzorky.

(189)

Komisia preto musela vychádzať z viacerých predpokladov vrátane daného sortimentu výrobkov dovážaného z Číny v ORP a jeho priemerných cien. Pre tieto predpoklady nie je jej analýza chybná. Komisia sa naopak skôr domnieva, že vzhľadom na všetky ostatné prvky, ako sú napríklad voľná a výrobná kapacita v Číne, zvolila pomerne konzervatívny prístup. Z analýzy ostatných prvkov vyplynulo, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by bol do Únie dovážaný omnoho väčší objem a aj väčší sortiment výrobkov, ako to bolo v období pôvodného prešetrovania. Zo simulácií vyplynulo aj, že možný budúci dovoz by mal značný negatívny vplyv na finančné zdravie výrobného odvetvia Únie a spôsobil by opätovný výskyt ujmy pre výrobné odvetvie Únie. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(190)

CCCMC ďalej argumentovala, že záver o pravdepodobnosti opätovného výskytu ujmy je chybný, lebo Komisia zistila len vplyv na ceny pre malý podsúbor predaja Únie. Zistené cenové podhodnotenie predstavovalo len približne 1 % celkového predaja výrobného odvetvia Únie počas ORP a približne 8 % predaja výrobcov z Únie zaradených do vzorky na trhu Únie počas ORP. CCCMC poukázala aj na malý počet druhov výrobku (šesť), ktoré predávali čínski vyvážajúci výrobcovia počas ORP (z viac ako sto, ktoré predávalo výrobné odvetvie Únie), a teda aj na nízku úroveň zhodných výrobkov.

(191)

Po prvé, Komisia pripomína, že v tomto prípade ide o revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti. Účinkom súčasných platných opatrení bolo výrazné zníženie dovozu dotknutého výrobku z Číny. Analýza podhodnotenia cien sa teda mohla vykonať len na základe dovozu (zaradeného do vzorky) a predstavovala len jeden z rôznych prvkov na posúdenie pravdepodobnosti pokračovania alebo opätovného výskytu dumpingu a ujmy.

(192)

Po druhé, na rozdiel od posúdenia v pôvodnom prešetrovaní má posúdenie pravdepodobnosti opätovného výskytu výhľadový charakter. Analýza podhodnotenia cien v rámci dovozu v minulosti bola len jedným z ukazovateľov budúceho stanovovania cien a objemu dotknutého výrobku u vyvážajúcich výrobcov a jeho účinku na výrobné odvetvie Únie.

(193)

Po tretie, z analýzy cien dovozu čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vyplynulo, že napriek opatreniam by pri všetkých druhoch výrobku, ktoré dovážali, v prípade uplynutia platnosti opatrení boli ceny výrobného odvetvia Únie podhodnocované. V takomto prípade by sa do Únie dovážal väčší objem a aj omnoho viac druhov výrobku za ceny, ktoré by pravdepodobne podhodnocovali ceny Únie. Z uvedeného ďalej vyplýva pravdepodobnosť opätovného výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Únie. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(194)

CCCMC takisto uviedla, že absencia segmentovanej analýzy (podľa segmentov spoločností) vyvracia všetky zistenia týkajúce sa (pravdepodobnosti pokračovania) ujmy. CCCMC argumentovala, že Komisia mala poskytnúť posúdenie ujmy podľa segmentov, konkrétne pre malé, stredné a veľké spoločnosti, aby si CCCMC mohla uplatniť práva na obhajobu a aby Komisia analyzovala stanovisko komory CCCMC, že neexistuje žiadny základ pre záver o pravdepodobnom opätovnom výskyte ujmy.

(195)

Komisia usúdila, že osobitná analýza ujmy podľa segmentov nie je v tomto revíznom prešetrovaní vhodná ani potrebná. Tým, že Komisia na účely určenia ujmy a analýzy pravdepodobnosti zaradila do vzorky výrobcov Únie rôznych veľkostí, takže vo vzorke bol zastúpený každý segment, bola vo všetkých zisteniach o ujme automaticky zohľadnená situácia rôznych segmentov. Okrem toho bolo určenie ujmy v súlade s článkami 3 a 4 základného nariadenia vykonané pre výrobné odvetvie Únie ako celok, a nie pre jednotlivých výrobcov či skupinu výrobcov. Vzorka sa v tomto prípade považovala za reprezentatívnu pre situáciu výrobného odvetvia Únie ako celku, ako je vysvetlené aj v odôvodneniach 19 až 25 a 105 až 107. Komisia teda tento argument zamietla.

(196)

CCCMC napokon tvrdila, že Komisia mala svoju analýzu stavu výrobného odvetvia Únie doplniť analýzou podľa skupín druhov výrobku. Okrem všeobecných vyhlásení však CCCMC ani iná zainteresovaná strana nepredložili žiadne podrobnosti o tom, ktoré konkrétne druhy výrobkov by sa mali analyzovať samostatne – pozri odôvodnenie 46. Segmentovaná analýza nebola ani súčasťou pôvodného prešetrovania. Komisia nemala žiadne dôvody domnievať sa, že takáto analýza je vhodná, takže tento argument považuje za neopodstatnený. Komisia preto uvedené tvrdenie zamietla.

(197)

Na základe uvedených úvah Komisia zastáva názor, že zrušenie opatrení by s najväčšou pravdepodobnosťou viedlo k opätovnému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Únie.

(198)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či by zachovanie existujúcich opatrení voči ČĽR bolo v rozpore so záujmom Únie ako celku. Určenie záujmu Únie bolo založené na posúdení všetkých jednotlivých dotknutých záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(199)

Počas ORP sa výrobné odvetvie Únie zotavilo z ujmy spôsobenej dumpingovým dovozom z ČĽR. Ak by sa však opatrenia proti ČĽR zrušili, je pravdepodobné, že by k ujme opätovne došlo, pretože výrobné odvetvie Únie by bolo vystavené dumpingovému dovozu z ČĽR, potenciálne v značnom objeme, ktorý by vytvoril značný tlak na ceny. V dôsledku toho by sa hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie pravdepodobne výrazne zhoršila z dôvodov opísaných skôr v texte (pozri odôvodnenia 173 až 197). Zachovanie opatrení by naopak prinieslo na trh istotu, umožnilo by výrobnému odvetviu Únie udržať si svoju pozitívnu hospodársku situáciu a zároveň pôsobiť na spravodlivom a konkurenčnom trhu.

(200)

Na základe toho Komisia dospela k záveru, že pokračovanie opatrení by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(201)

V počiatočnej fáze bolo oslovených viac ako tisíc známych dovozcov/používateľov. Jedenásť spoločností odpovedalo na formulár na výber vzorky a tri spoločnosti vyplnili formulár dotazníka.

(202)

Dve spoločnosti boli proti pokračovaniu opatrení a jedna z nich argumentovala, že by nebola proti opatreniam, ak by boli zachované s nižšou sadzbou. Zostávajúca spoločnosť nemala konkrétny názor na to, či by platnosť opatrení mala uplynúť alebo nie.

(203)

Všetky tri spoločnosti zastávali názor, že súčasný výmenný kurz a prepravné náklady spoločne s opatreniami znižujú atraktívnosť dovozu keramických obkladačiek z ČĽR a dovoz z ČĽR sa nemusí v prípade uplynutia platnosti opatrení výrazne zvýšiť. Dvaja z troch dovozcov zároveň usúdili, že pred uvalením antidumpingového cla bol dovoz z ČĽR atraktívny, pokiaľ ide o dizajn a nízke ceny.

(204)

V pôvodnom prešetrovaní sa vyvodil záver, že uloženie opatrení nebude mať značný vplyv na činnosť dovozcov, lebo by okrem iného mohli prejsť na iné zdroje dodávok. Komisia poznamenala, že počas ORP a zatiaľ čo sa podiel dovozu z ČĽR znížil na 1,7 %, dovoz z krajín iných ako ČĽR dosiahol podiel na trhu takmer 8 % (pozri odôvodnenie 127) v porovnaní s 5,3 % v období pôvodného prešetrovania (15). Tento dovoz neovplyvnili clá, lebo nepochádzal z Číny. Komisia preto usúdila, že predĺženie opatrení by nebránilo dovozcom z Únie v tom, aby naďalej kupovali podobné výrobky u iných zdrojov.

(205)

Napokon, pomerne nízka úroveň spolupráce neprepojených dovozcov naznačuje, že pokračovanie opatrení by nemalo na činnosť dovozcov výrazný negatívny vplyv.

(206)

Na začiatku revízneho prešetrovania boli oslovení všetci známi používatelia spoločne s dovozcami. Neprihlásil sa však žiadny používateľ ani združenie používateľov. Komisia v pôvodnej veci vypočítala vplyv opatrení na konečných spotrebiteľov a prišla k záveru, že vplyv vo forme zvýšených nákladov na m2 bol obmedzený a predstavoval menej ako 0,5 EUR/m2. V rovnakom čase bola priemerná ročná spotreba spotrebiteľov približne 2,2 m2 na osobu v Únii. Priemerný vplyv na spotrebiteľa bol teda 1,1 EUR/m2 na osobu v Únii. Z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v odôvodneniach 182 až 184 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 917/2011, sa považuje za nevýznamný. Komisia analyzovala aj vplyv opatrení na dovozcov, používateľov a dodávateľov, ktorým by sa v dôsledku uloženia opatrení mohli zvýšiť náklady alebo by mohli trpieť nedostatkom ponuky. Vyvodila záver, že uloženie opatrení nemá výrazný vplyv na ich činnosť.

(207)

Komisia pri zvážení a vyvážení záujmov venovala osobitnú pozornosť potrebe odstrániť účinky škodlivého dumpingu, ktoré narúšajú obchod, a obnoviť účinnú súťaž. Zatiaľ čo pokračovaním opatrení by sa chránilo dôležité výrobné odvetvie Únie vrátane mnohých malých a stredných podnikov pred pravdepodobným opätovným výskytom ujmy, z pomerne malej spolupráce dovozcov a používateľov vyplýva, že pokračovanie opatrení by na nich nemalo neprimeraný negatívny vplyv.

(208)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody na vyvodenie záveru, že nie je v záujme Únie zachovať opatrenia na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v ČĽR.

(209)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, z ktorých vychádzal zámer zachovať existujúce opatrenia voči ČĽR. Poskytla sa im aj lehota na predloženie pripomienok v nadväznosti na uvedené poskytnutie informácií. Vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, keď to bolo opodstatnené.

(210)

Z uvedených skutočností vyplýva, ako sa stanovuje v článku 11 ods. 6 základného nariadenia, že antidumpingové opatrenia vzťahujúce sa na dovoz keramických obkladačiek s pôvodom v ČĽR uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 917/2011 by sa mali zachovať.

(211)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,