16.2.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 39/6

(1)

Vtáčia chrípka je infekčná vírusová choroba vtákov vrátane hydiny. Infekcie domácej hydiny vyvolané vírusmi vtáčej chrípky sú spôsobované dvomi hlavnými formami tejto choroby, ktoré sa odlišujú svojou virulenciou. Nízkopatogénna forma sa obvykle prejavuje iba miernymi symptómami, zatiaľ čo vysokopatogénna forma spôsobuje pri väčšine druhov hydiny veľmi vysokú úmrtnosť. Uvedená choroba môže mať vážny dosah na ziskovosť chovu hydiny.

(2)

V smernici 2005/94/ES sa stanovujú minimálne kontrolné opatrenia, ktoré sa majú uplatňovať v prípade výskytu ohniska uvedenej choroby v prípade hydiny alebo iného vtáctva žijúceho v zajatí, a takisto sa ustanovujú určité preventívne opatrenia týkajúce sa dozoru a včasného odhalenia vtáčej chrípky.

(3)

V smernici 2005/94/ES sa takisto stanovuje, že Komisia môže prijať podrobné pravidlá, ktoré si vyžaduje epidemiologická situácia, s cieľom doplniť minimálne kontrolné opatrenia stanovené v uvedenej smernici.

(4)

Je známe, že voľne žijúce vtáctvo, najmä voľne žijúce sťahovavé vodné vtáctvo, je prirodzeným hostiteľom pre nízkopatogénne vírusy vtáčej chrípky, ktoré prenášajú počas svojho sezónneho migračného pohybu, a to spravidla bez toho, aby sa pri nich prejavili príznaky uvedenej choroby. Od polovice roka 2005 však z dôkazov vyplynulo, že voľne žijúce vtáctvo sa môže nakaziť vírusovým kmeňom vysokopatogénnej vtáčej chrípky (HPAI) podtypu H5N1 a prenášať ho na veľké vzdialenosti (4).

(5)

Prítomnosť vírusov vtáčej chrípky v prípade voľne žijúceho vtáctva predstavuje pretrvávajúcu hrozbu pre priame a nepriame zavlečenie týchto vírusov do chovov, kde sa drží hydina alebo iné vtáctvo žijúce v zajatí s rizikom ďalšieho šírenia vírusu z infikovaného chovu do iných chovov.

(6)

Rozhodnutie Komisie 2005/734/ES (5) bolo prijaté po zavlečení vírusu vysokopatogénnej vtáčej chrípky podtypu H5N1 v priebehu roka 2005 z juhovýchodnej Ázie do Európy, ktorý sa šíril smerom na západ, a jeho cieľom bolo posilniť kontrolné opatrenia, ktoré už boli stanovené v právnych predpisoch Únie, a to najmä vzhľadom na riziká, ktoré predstavuje neočakávané medzikontinentálne šírenie uvedeného vírusu vysokopatogénnej vtáčej chrípky v prípade voľne žijúceho vtáctva.

(7)

Rozhodnutím 2005/734/ES sa stanovujú opatrenia biologickej bezpečnosti a dodatočné opatrenia na zníženie rizika s cieľom znížiť riziko prenosu vírusu vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N1 z voľne žijúceho vtáctva na hydinu a iné vtáctvo žijúce v zajatí zabránením priamemu a nepriamemu kontaktu medzi týmito populáciami. Rozhodnutím 2005/734/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby určili oblasti na ich území, v ktorých existuje mimoriadne riziko zavlečenia vírusu vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N1 do chovov s prítomnosťou hydiny a iného vtáctva žijúceho v zajatí, a to vzhľadom na epidemiologickú situáciu a špecifické rizikové faktory. Od členských štátov sa vyžaduje, aby uplatňovali určité opatrenia na zníženie rizika v uvedených oblastiach s vysokým rizikom, napríklad na zabezpečenie toho, aby dotknutá hydina bola držaná vo vnútorných priestoroch. Od členských štátov sa takisto vyžaduje, aby zabezpečili, že vlastníci budú lepšie informovaní o rizikách prenosu a o potrebe uplatňovať v chovoch opatrenia biologickej bezpečnosti.

(8)

V rozhodnutí 2005/734/ES sa okrem toho vyžaduje, aby členské štáty zaviedli systémy včasného zisťovania zamerané na to, aby vlastníci rýchlo oznamovali akékoľvek príznaky vtáčej chrípky v kŕdľoch hydiny príslušnému orgánu veterinárnej správy, ktorý by mal zohľadňovať osobitné parametre a drobné zmeny, pokiaľ ide o údaje týkajúce sa produkcie.

(9)

V rozhodnutí Komisie 2010/367/EÚ (6) sa stanovujú usmernenia o povinnej implementácii programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u hydiny a voľne žijúceho vtáctva v členských štátoch vrátane požiadaviek týkajúcich sa odberu vzoriek a laboratórneho testovania. Stanovuje sa v ňom aj, že príslušné orgány musia byť bezodkladne informované o akejkoľvek abnormálnej úmrtnosti, závažnej chorobe alebo úmrtnosti v prípade voľne žijúceho vtáctva, a najmä v prípade voľne žijúceho sťahovavého vodného vtáctva.

(10)

V priebehu druhej polovice roka 2014 a začiatkom roka 2015 bol do Únie zavlečený vírus vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N8 prostredníctvom voľne žijúcich vtákov. Mal síce za následok veľmi nízku úmrtnosť voľne žijúcich vtákov, ale v niekoľkých členských štátoch viedol k vážnym ohniskám v prípade hydiny alebo iného vtáctva žijúceho v zajatí.

(11)

Od konca októbra 2016 bol pri voľne žijúcich sťahovavých vtákoch zistený v 20 členských štátoch a to v Bulharsku, Českej republike, Dánsku, Nemecku, Írsku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Chorvátsku, Taliansku, Maďarsku, Holandsku, Rakúsku, Poľsku, Rumunsku, Slovinsku, Slovensku, Fínsku, Švédsku a Spojenom kráľovstve, ako aj v tretích krajinách nachádzajúcich sa v blízkosti, ako je Švajčiarsko, Srbsko a Ukrajina, veľmi blízko príbuzný vírusový kmeň vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N8, pričom mnohé vtáky sa našli mŕtve. Väčšina ohnísk bola potvrdená vo Francúzsku, Maďarsku a Bulharsku v určitých oblastiach s vysokým počtom chovov kačíc a husí.

(12)

Súčasná epidemiologická situácia je veľmi dynamická a neustále sa vyvíja. Pohyby sťahovavého vtáctva naďalej pokračujú a v rámci prebiehajúcich činností dohľadu členských štátov sa naďalej odhaľuje vírus vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N8 v prípade voľne žijúceho vtáctva. Vírus bude preto v najbližších mesiacoch a pravdepodobne aj počas ďalšieho sezónneho pohybu sťahovavého vtáctva aj naďalej predstavovať hrozbu pre hydinu a iné vtáctvo žijúce v zajatí v Únii a bude hroziť jeho ďalší prenos medzi poľnohospodárskymi podnikmi v niektorých vysokorizikových prostrediach.

(13)

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v súčasnosti pripravuje komplexné vedecké stanovisko k vtáčej chrípke, ktoré má dokončiť v septembri 2017. Vzhľadom na súčasnú epidémiu vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N8 však úrad EFSA bol požiadaný, aby poskytol okamžité posúdenie epidemiologickej situácie a predbežné vedecké odporúčanie týkajúce sa vhodnosti ochranných opatrení stanovených na úrovni Únie, ktoré sú zavedené v súvislosti s rizikami, ktoré predstavuje voľne žijúce vtáctvo infikované vírusom vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N8.

(14)

Pracovná skupina pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín uverejnila 20. decembra 2016 vyhlásenie pod názvom Urgent request on avian influenza (Naliehavá otázka k vtáčej chrípke) (7), kde potvrdzuje, že prísne uplatňovanie opatrení biologickej bezpečnosti a opatrení na zmiernenie rizika je najdôležitejším prostriedkom na zabránenie prenosu vírusov vysokopatogénnej vtáčej chrípky podtypov H5 aj H7, a to buď priamo, alebo nepriamo z voľne žijúceho vtáctva do chovov hydiny a v zajatí žijúceho vtáctva. Opatrenia biologickej bezpečnosti by v takýchto chovoch mali byť bežnou praxou a počas období zvýšeného rizika by mali byť posilňované.

(15)

Úrad EFSA ďalej dospel k záveru, že pasívne sledovanie voľne žijúceho vtáctva je najúčinnejším prostriedkom na včasné zistenie prítomnosti vírusov vysokopatogénnej vtáčej chrípky u týchto vtákov, a odporúča zamerať sa na odber vzoriek z voľne žijúceho vtáctva a ich testovanie, čím sa posilnia niektoré ustanovenia týkajúce sa voľne žijúceho vtáctva stanovené v usmerneniach o implementácii programov zameraných na sledovanie vtáčej chrípky u voľne žijúceho vtáctva uvedených v prílohe II k rozhodnutiu 2010/367/EÚ.

(16)

EFSA ďalej odkazuje na posúdenie (8), ktoré uskutočnilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a v ktorom sa uvádza, že doposiaľ nikde na svete neboli nahlásené žiadne prípady nákazy ľudí súčasným vírusom vysokopatogénnej vtáčej chrípky H5N8 a že ďalšia charakterizácia vírusu ukazuje, že v podstate naďalej ide o vtáčí vírus, ktorý nevykazuje žiadnu zvýšenú špecifickú afinitu k ľuďom.

(17)

Zo skúseností získaných príslušnými orgánmi členských štátov pri vykonávaní opatrení stanovených v rozhodnutí 2005/734/ES vyplýva, že by sa mala zachovať flexibilita, aby bolo možné uvedené opatrenia prispôsobiť epidemiologickej situácii v jednotlivých členských štátoch.

(18)

S cieľom zamerať sa na populácie vtákov, ktoré sú najviac ohrozené, a zabezpečiť účinnosť opatrení stanovených v tomto rozhodnutí by určité preventívne opatrenia mali byť zamerané na chovy hydiny.

(19)

Opatrenia stanovené v rozhodnutí 2005/734/ES by sa preto mali preskúmať a upraviť s prihliadnutím na súčasnú epidemiologickú situáciu u hydiny a voľne žijúceho vtáctva v členských štátoch, na vyhlásenie o vtáčej chrípke uverejnené úradom EFSA 20. decembra 2016 a na skúsenosti, ktoré členské štáty získali pri praktickom vykonávaní opatrení stanovených v uvedenom rozhodnutí.

(20)

Opatrenia stanovené v rozhodnutí 2005/734/ES boli niekoľkokrát zmenené a predĺžené, a sú platné do 31. decembra 2017. V záujme prehľadnosti právnych predpisov Únie by sa malo rozhodnutie 2005/734/ES zrušiť a nahradiť týmto rozhodnutím.

(21)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sa v prípade potreby preskúmajú vzhľadom na konečný výsledok vedeckého stanoviska EFSA k vtáčej chrípke, ktoré sa má dokončiť v septembri 2017.

(22)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí by sa mali uplatňovať do 30. júna 2018.

(23)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá,

a)

epidemiologickú situáciu na svojom území alebo na území susedných členských štátov alebo tretích krajín, najmä pokiaľ ide o:

b)

rizikové faktory zavlečenia vírusov vysokopatogénnej vtáčej chrípky do chovov, najmä pokiaľ ide o:

c)

ďalšie rizikové faktory šírenia vírusov vysokopatogénnej vtáčej chrípky v chovoch a medzi chovmi, najmä tam, kde:

d)

posudzovanie rizika v súvislosti s relevantnosťou šírenia vírusov vysokopatogénnej vtáčej chrípky voľne žijúcim vtáctvom, ktoré vykonáva Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a vnútroštátne a medzinárodné orgány pre posudzovanie rizika;

e)

výsledky dozorných programov vykonávaných v súlade s článkom 4 smernice 2005/94/ES.

a)

chov hydiny vo voľnom výbehu;

b)

používanie vonkajších zásobníkov vody pre hydinu;

c)

napájanie hydiny vodou z povrchových zásobníkov vody prístupných voľne žijúcemu vtáctvu;

d)

skladovanie krmiva pre hydinu bez ochrany pred voľne žijúcim vtáctvom alebo inými zvieratami.

a)

zhromažďovanie hydiny a iného v zajatí žijúceho vtáctva na trhoch, prehliadkach, výstavách a kultúrnych podujatiach;

b)

používanie vtákov radov Anseriformes a Charadriiformes ako návnady.

a)

chov hydiny vo voľnom výbehu pod podmienkou splnenia týchto podmienok:

b)

používanie vonkajších zásobníkov vody, ak sa to vyžaduje v záujme zabezpečenia dobrých životných podmienok pre určité druhy hydiny a ak sú tieto zásobníky dostatočne chránené pred voľne žijúcim vodným vtáctvom;

c)

napájanie hydiny vodou zo zásobníkov povrchovej vody prístupných voľne žijúcemu vodnému vtáctvu po úprave, ktorou sa zabezpečí inaktivácia vírusov vtáčej chrípky.

a)

zhromažďovanie hydiny a iného v zajatí žijúceho vtáctva na trhoch, prehliadkach, výstavách a kultúrnych podujatiach;

b)

používanie vtákov ako návnady: