23.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 367/99

(1)

Talianske orgány 27. októbra 2008 Komisii oznámili úmysel regiónu Kalábria poskytnúť pomoc vo forme kapitálových injekcií na krytie prevádzkových strát spoločnosti SO.G.A.S. SpA Società per la Gestione dell'Aeroporto dello Stretto (ďalej len „SO.G.A.S.“ alebo „príjemca“): SO.G.A.S. je spoločnosť prevádzkujúca letisko Stretto alebo „Strait“, ktoré sa nachádza v provincii Reggio Calabria.

(2)

V priebehu predbežného vyšetrovania sa Komisia dozvedela o ďalších opatreniach v prospech toho istého príjemcu, o ktorých sa zdá, že predstavujú protiprávnu štátnu pomoc. Komisia preto zahrnula tieto opatrenia do vyšetrovania.

(3)

Keďže Komisia mala informácie, z ktorých vyplývalo, že štátna pomoc sa v skutočnosti poskytla predtým, ako mohla Komisia posúdiť jej zlučiteľnosť s vnútorným trhom, zaregistrovala vec ako neoznámenú pomoc pod číslom NN 32/10.

(4)

Komisia požiadala o dodatočné informácie týkajúce sa oznámeného opatrenia 27. novembra 2008, 23. februára 2009 a 19. mája 2009. Taliansko odpovedalo 14. januára 2009, 26. marca 2009 a 9. októbra 2009.

(5)

Listom z 20. júla 2010 Komisia informovala Taliansko o svojom rozhodnutí začať formálne vyšetrovacie konanie podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ vo veci pomoci spoločnosti SO.G.A.S. (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“).

(6)

Rozhodnutie Komisie o začatí vyšetrovania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie  (2). Komisia v ňom vyzvala zainteresované strany, aby predložili svoje pripomienky.

(7)

Listom z 19. novembra 2010 príjemca predložil svoje pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania. Komisia 20. decembra 2010 zaslala pripomienky príjemcu talianskym orgánom a požiadala ich o vyjadrenie. Komisia 8. marca 2011 zaslala upomienku a 29. apríla 2011 jej boli doručené pripomienky Talianska. Komisia nedostala od zainteresovaných strán žiadne pripomienky.

(8)

Talianske orgány predložili pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania listami z 23. septembra 2010 a 15. decembra 2010.

(9)

Listom z 30. marca 2012 Komisia požiadala o dodatočné informácie o opatreniach, ktoré sú predmetom vyšetrovania. Talianske orgány poskytli požadované informácie listom z 30. apríla 2012.

(10)

Príjemcom opatrenia je prevádzkovateľ letiska Reggio Calabria, spoločnosť SO.G.A.S.

(11)

SO.G.A.S. je spoločnosť s ručením obmedzeným založená podľa talianskeho práva v marci 1981, ktorá je v úplnom vlastníctve verejných orgánov.

(12)

Objem dopravy na letisku sa zvýšil z 272 859 cestujúcich v roku 2004 na 571 694 cestujúcich v roku 2012 (3).

(13)

Opatrením, ktoré Taliansko oznámilo, je kapitálová injekcia regiónu Kalábria vo výške 1 824 964 EUR na krytie strát, ktoré spoločnosti SO.G.A.S. vznikli v rokoch 2004 a 2005.

(14)

V júni 2005 a júni 2006 sa verejní podielnici spoločnosti SO.G.A.S. rozhodli pokryť straty, ktoré spoločnosť SO.G.A.S. zaznamenala v predchádzajúcich dvoch rokoch (1 392 900 EUR v roku 2004 a 2 257 028 EUR v roku 2005), a to prostredníctvom pomerných kapitálových injekcií. V tom čase vlastnil región Kalábria 50 % podielov spoločnosti, zatiaľ čo zvyšok bol vo vlastníctve obce Reggio Calabria, provincie Reggio Calabria, provincie Messina, obce Messina, obchodnej komory Reggio Calabria a obchodnej komory Messina.

(15)

Podľa informácií, ktoré mala Komisia k dispozícii v čase rozhodnutia o začatí konania, už pomerné kapitálové injekcie realizovala provincia Reggio Calabria, obec Messina, obec Reggio Calabria a obchodná komora Messina.

(16)

V roku 2006 vykázala spoločnosť SO.G.A.S. ďalšie straty vo výške 6 018 982 EUR. V decembri 2007 sa podielnici SO.G.A.S. rozhodli previesť rezervy spoločnosti na kapitál a znížiť základný kapitál s cieľom pokryť zvyšné straty. To by však znamenalo, že základný kapitál by bol pod minimálnou úrovňou, ktorá sa v talianskych právnych predpisoch vyžaduje v prípade prevádzkovateľov letísk. S cieľom navýšiť kapitál na úroveň, ktorá by spĺňala právne požiadavky, sa podielnici spoločnosti SO.G.A.S. dohodli na navýšení kapitálu o 2 742 919 EUR. Kapitál bol navýšený konverziou dlhopisov, ktoré predtým upísali niektorí podielnici, v celkovej hodnote 2 274 919 EUR. Región Kalábria nebol medzi podielnikmi, ktorí mali v držbe konvertibilné dlhopisy, a jeho podiel na kapitáli spoločnosti sa znížil z 50 % na 6,74 %.

(17)

V prípade predmetných opatrení je orgánom poskytujúcim pomoc región Kalábria.

(18)

Ako sa už uviedlo, verejné prostriedky poskytla spoločnosti SO.G.A.S. aj provincia Reggio Calabria, obec Reggio Calabria, provincia Messina, obec Messina, obchodná komora Reggio Calabria a obchodná komora Messina, a to vo forme pomerných kapitálových injekcií s cieľom pokryť straty vzniknuté v rokoch 2004, 2005 a 2006 a zabezpečiť, aby bola výška kapitálu opäť v súlade s právnymi požiadavkami.

(19)

Talianske orgány oznámili injekcie vo výške 1 824 964 EUR, teda úmerne k podielu regiónu Kalábria v spoločnosti SO.G.A.S., ktoré boli schválené v júni 2005 a júni 2006. Okrem toho, ako sa už uviedlo, na krytie strát prispeli aj ostatní verejní podielnici, a to sumou 1 824 964 EUR. Ďalšia injekcia vo výške 2 742 919 EUR nasledovala v decembri 2007.

(20)

Celkový rozpočet posudzovaných opatrení teda predstavuje 6 392 847 EUR.

(21)

Región Kalábria sa rozhodol, že nezrealizuje kapitálové injekcie, o ktorých rozhodli podielnici v júni 2005 a júni 2006, kým ich Komisia neschváli rozhodnutím, a spoločnosť SO.G.A.S. podala proti regiónu žalobu na všeobecný súd (Tribunale) Reggio Calabria. Súd rozhodol v prospech spoločnosti SO.G.A.S. a námietka, ktorú región proti rozsudku vzniesol, bola v máji 2009 zamietnutá.

(22)

Hoci súd uznáva právomoc Komisie rozhodnúť, či je opatrenie štátnej pomoci zlučiteľné s vnútorným trhom, domnieva sa, že vnútroštátne súdy majú právomoc rozhodovať o tom, či opatrenie predstavuje štátnu pomoc. Súd rozhodol, že verejné prostriedky poskytnuté v tomto prípade nepredstavujú štátnu pomoc, pretože nemohli narušiť hospodársku súťaž ani ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Súd takisto uviedol, že bola dodržaná zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve, pretože v čase, keď bola pomoc poskytnutá, a to bez ohľadu na straty, ktoré vznikli v rokoch 2004 a 2005, bolo možné odôvodnene predpokladať ziskovosť v dlhodobom horizonte.

(23)

Región napadol rozsudok Súdneho dvora z dôvodu, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc, a preto by sa nemalo realizovať, kým Komisia neprijme rozhodnutie o jeho schválení. V decembri 2009 talianske orgány informovali Komisiu, že táto námietka bola zamietnutá a že nie je možné urobiť žiadne ďalšie procesné kroky, ktorými by sa zabránilo poskytnutiu verejného príspevku spoločnosti SO.G.A.S.

(24)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia zaujala predbežné stanovisko, že pomerné injekcie, ktoré región a ostatní verejní podielnici realizovali s cieľom pokryť straty vzniknuté v rokoch 2004 a 2005, a kapitálová injekcia, o ktorej podielnici spoločnosti SO.G.A.S. rozhodli v decembri 2007, predstavujú štátnu pomoc, a to z nasledujúcich dôvodov:

(25)

Komisia zaujala predbežné stanovisko, že sporné opatrenia sú nezlučiteľné s vnútorným trhom. Po prvé, Taliansko výslovne uviedlo, že spoločnosť SO.G.A.S. nebola poverená poskytovaním akejkoľvek služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Po druhé, talianske orgány potvrdili, že opatrenie sa nevzťahuje na žiadnu konkrétnu investíciu letiska; Komisia predbežne dospela k záveru, že zlučiteľnosť opatrení sa nemohla posudzovať na základe kritérií stanovených v usmerneniach týkajúcich sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk (ďalej len „usmernenia v oblasti letectva z roku 2005“) (4). Po tretie, bez ohľadu na tvrdenie, že spoločnosť SO.G.A.S. bola firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“) (5), talianske orgány tiež poukázali na skutočnosť, že tieto opatrenia nie sú súčasťou plánu reštrukturalizácie a že žiadny takýto plán neexistuje. Napokon, Komisia sa domnieva, že tieto opatrenia nie sú v súlade s usmerneniami pre národnú regionálnu pomoc na roky 2007 – 2013 (ďalej len „regionálne usmernenia“) (6), ktoré predstavujú rámec na posudzovanie pomoci poskytnutej na základe článku 107 ods. 3 písm. a) a c) ZFEÚ.

(26)

Pokiaľ ide o žaloby podané na talianske súdy proti odmietnutiu regiónu uhradiť jeho pomerný príspevok, kým ho Komisia neschváli v súlade s pravidlami štátnej pomoci, Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na nadradenosť práva EÚ nad vnútroštátnymi právnymi predpismi a v prípade, že oznámenie nebolo formálne stiahnuté, je Taliansko povinné splniť doložku o povinnosti zdržať sa konania stanovenú v článku 108 ods. 3 ZFEÚ. Komisia sa preto domnieva, že vzhľadom na nadradenosť doložky o povinnosti zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ by sa nemalo prihliadať na postoj vnútroštátnych súdov a že talianske orgány by nemali realizovať oznámené opatrenie, kým sa neuzavrie postup spojený so štátnou pomocou.

(27)

Komisia dostala pripomienky len od jednej zainteresovanej strany, od príjemcu – spoločnosti SO.G.A.S., ktoré dokladajú a dopĺňajú tvrdenia, ktoré talianske orgány predložili počas formálneho vyšetrovania.

(28)

Spoločnosť SO.G.A.S. uviedla, že posudzované opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc, pretože neboli splnené všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Spoločnosť SO.G.A.S. konkrétne tvrdila, že opatrenia: i) neovplyvnili obchod medzi členskými štátmi alebo prípadne ii) nepredstavovali selektívnu hospodársku výhodu pre spoločnosť SO.G.A.S. a iii) nenarúšali ani nemohli narušiť hospodársku súťaž.

(29)

Spoločnosť SO.G.A.S. tvrdila, že sporné opatrenia boli poskytnuté za bežných trhových podmienok, a preto boli v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Boli v súlade s článkami 2446 a 2447 talianskeho občianskeho zákonníka, podľa ktorého musia podielnici spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá stratila viac ako jednu tretinu svojho základného kapitálu, kompenzovať jej straty, aby zabránili likvidácii spoločnosti. Nepokrytie strát spoločnosti SO.G.A.S., prevádzkovateľa letiska, zo strany podielnikov by viedlo k zrušeniu (v zmysle článku 13 ministerskej vyhlášky (DM) č. 521 z 12. novembra 1997) povolenia prevádzkovať časť letiska Stretto, ktoré bolo spoločnosti SO.G.A.S. udelené podľa článku 17 zákonnej vyhlášky č. 67 z roku 1997, a v budúcnosti by znemožnilo zabezpečiť plnú koncesiu na prevádzku letiska, v súvislosti s ktorou bola podaná žiadosť na ministerstvo dopravy. Predpoklad, že súkromný investor stojaci pred podobnou voľbou by konal rovnakým spôsobom, aby mohol zvýšiť hodnotu svojich podielov, bol preto opodstatnený.

(30)

Príjemca poukázal na skutočnosť, že všeobecný súd Reggio Calabria požiadal o nezávislé hodnotenie spoločnosti v júni 2008, v rámci ktorého sa odhadlo, že hodnota spoločnosti klesla o sumu v rozmedzí od 12 miliónov EUR do 17 miliónov EUR.

(31)

S cieľom preukázať vyhliadky ziskovosti spoločnosti príjemca predložil Komisii obchodný plán, ktorý pre SO.G.A.S. v októbri 2008 vypracoval externý poradca a podľa ktorého by spoločnosť mala obnoviť svoju životaschopnosť v roku 2013.

(32)

Výzva na predkladanie ponúk na čiastočnú privatizáciu spoločnosti SO.G.A.S. bola zverejnená v júli 2007. Taliansko-argentínske konzorcium (associazione temporaneo di Impresie alebo„ATI“) predložilo ponuku na nadobudnutie 35 % kapitálu spoločnosti SO.G.A.S. Podielnici spoločnosti SO.G.A.S. považovali túto ponuku z hospodárskeho hľadiska za nevýhodnú. V marci 2010 bola zverejnená nová výzva na predkladanie ponúk na odkúpenie 35 % podielu spoločnosti SO.G.A.S. Podľa spoločnosti SO.G.A.S. dve vyjadrenia záujmu prijaté v reakcii na novú výzvu na predkladanie ponúk svedčia spolu s pôvodnou ponukou od konzorcia o tom, že bola dodržaná zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(33)

Spoločnosť SO.G.A.S. ďalej uviedla, že Komisia vyvodila nesprávny záver, že cestujúci, ktorí využívajú letisko Stretto, by mohli využívať aj letisko v Catanii, Lamezia Terme alebo Crotone, v závislosti od miesta ich bydliska, a že sporné opatrenia teda majú potenciál narušiť hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi letísk.

(34)

Po prvé, letiská Stretto, Catania, Lamezia Terme a Crotone sú regionálne letiská určené pre priame lety, ktorých spádové oblasti sa neprekrývajú. Letisko Stretto nekonkurovalo ani iným letiskám v Taliansku, alebo v Únii. Osobitné geografické a infraštruktúrne charakteristiky Kalábrie vylučovali prípadné prekrývanie spádových oblastí letiska Stretto a susedných talianskych letísk. Letisko Lamezia Terme je vzdialené viac ako 130 km, približne hodinu jazdy od letiska Stretto. Medzi letiskom Stretto a letiskom Crotone, ktoré sú od seba vzdialené viac ako tri hodiny, nepremáva žiadny rýchlostný priamy spoj. Letisko Catania sa nachádza v inej geografickej oblasti vo vzdialenosti viac ako 130 kilometrov, 1 hodinu 30 až 40 minút cesty autom.

(35)

Spoločnosť SO.G.A.S. poskytla tabuľku s korelačnými koeficientmi medzi tokom cestujúcich prilietajúcich na letisko Stretto a tokom cestujúcich prilietajúcich na letiská Lamezia Terme, Crotone a Catania. Z tabuľky podľa spoločnosti vyplýva, že cestujúci, ktorí cestujú cez letisko Stretto, predstavujú novú zložku v regionálnej doprave. Uzavretie letiska by teda spôsobilo skôr zníženie časti dopytu po službách leteckej dopravy než jeho prerozdelenie na iné letiská. Spoločnosť SO.G.A.S. predložila ďalšiu tabuľku, aby preukázala, že skúmané opatrenia skutočne vytvorili nový dopyt po službách leteckej dopravy v danej oblasti, čo prinieslo výhody tak leteckým dopravcom, ktorí majú záujem o otvorenie nových trás medzi letiskom Stretto a inými vnútroštátnymi letiskami a letiskami EÚ, ako aj ostatným letiskám, ktoré sa museli vyrovnávať so zvýšeným dopytom.

(36)

Spoločnosť SO.G.A.S. odmietla predbežný záver Komisie, že tieto opatrenia majú potenciál narušiť hospodársku súťaž medzi leteckými dopravcami. Verejné prostriedky neboli prevedené na žiadneho leteckého dopravcu prostredníctvom poskytnutia nižších pristávacích poplatkov alebo iných výhodných podmienok. Pristávacie poplatky a iné prevádzkové podmienky na letisku stanovil príslušný orgán a prevádzkovateľ letiska ich nemôže meniť podľa vlastného uváženia. Spoločnosť SO.G.A.S. nakoniec uviedla, že letisko Stretto obsluhuje predovšetkým spoločnosť Alitalia (ktorá zabezpečuje šesť z ôsmich letov denne) a že nič nenasvedčuje tomu, že by charteroví alebo nízkonákladoví dopravcovia mali záujem o otváranie nových trás s odletom z letiska Stretto.

(37)

Spoločnosť SO.G.A.S. dospela k záveru, že pri posudzovaní vplyvu opatrenia na hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi mala Komisia viac zohľadniť osobitné okolnosti a vyvodiť záver, že dané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc.

(38)

Pokiaľ ide o otázku, či tieto opatrenia možno považovať za zlučiteľné podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ, spoločnosť SO.G.A.S. uviedla, že posudzované verejné prostriedky boli zamerané na zachovanie kontinuity prevádzky prevádzkovateľa letiska a rozvoj určitých hospodárskych činností. Tento cieľ bol odôvodnený tým, že malé letiská vo všeobecnosti negenerujú dostatočné príjmy na pokrytie nákladov nevyhnutných na dosiahnutie súladu s požiadavkami na bezpečnosť a zabezpečenie. Okrem toho letisko Stretto by vzhľadom na charakteristiky svojej letiskovej infraštruktúry a následné obmedzenia uložené národným úradom pre civilné letectvo ENAC (7) malo veľké problémy s prijímaním charterových a nízkonákladových leteckých spoločností.

(39)

Najmä podľa parametrov ENAC bolo letisko Stretto klasifikované ako letisko úrovne II. Táto klasifikácia bola založená skôr na veľkosti infraštruktúry ako na počte cestujúcich. Letiská s nízkym počtom cestujúcich by podľa tejto klasifikácie v záujme splnenia bezpečnostných noriem museli znášať rovnaké náklady ako letiská s vyše miliónom cestujúcich.

(40)

Bez verejných prostriedkov, ktoré sú predmetom vyšetrovania, by letisko bolo nútené opustiť trh, čo by malo negatívne dôsledky na mobilitu obyvateľov na regionálnej úrovni. Takisto by v dôsledku toho nebolo možné zabezpečiť pre podielnikov návratnosť ich investície.

(41)

Okrem toho spoločnosť SO.G.A.S. tvrdila, že v danej veci sa uplatňuje rozhodnutie Komisie 2005/842/ES o službách všeobecného hospodárskeho záujmu (8) a že tieto opatrenia by sa v každom prípade mohli považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom a na tomto základe by mohli byť oslobodené od notifikačnej povinnosti.

(42)

Spoločnosť SO.G.A.S. uviedla, že keďže objem dopravy na letisku neprekročil v referenčnom období milión cestujúcich ročne, prevádzka letiska predstavovala službu všeobecného hospodárskeho záujmu v zmysle článku 2 ods. 1 písm. d) rozhodnutia 2005/842/ES. Spoločnosť SO.G.A.S. poukázala na skutočnosť, že podľa zákonnej vyhlášky č. 250 z 25. júla 1997 mohli miestne orgány vlastniť podiely len v spoločnostiach, ktoré boli poverené poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Spoločnosť SO.G.A.S. bola po celý čas svojej existencie vo vlastníctve miestnych orgánov v Kalábrii a Messine, čo malo nepriamo dokazovať, že prevádzku letiska možno kvalifikovať ako službu všeobecného hospodárskeho záujmu. S cieľom preukázať tvrdenie, že prevádzka letiska bola naozaj službou všeobecného hospodárskeho záujmu, spoločnosť SO.G.A.S. predložila rozhodnutia obce Reggio Calabria z 27. júla 2010 a 19. júna 2010, ktoré poukazujú na dôležitosť letiskových služieb na regionálnej úrovni.

(43)

Náhrada za služby vo verejnom záujme bola obmedzená na straty, ktoré prevádzkovateľovi letiska vznikli pri poskytovaní služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a preto nebola v rozpore so zásadou nevyhnutnosti a zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 1 rozhodnutia 2005/842/ES. Pokiaľ ide o absenciu právneho predpisu o účinnom poverení prevádzkovateľa letiska službou všeobecného hospodárskeho záujmu, spoločnosť SO.G.A.S. navrhla vypracovanie dohody, ktorou by sa odstránili akékoľvek pochybnosti o tom, že v prípade letiska Stretto boli splnené štyri podmienky rozsudku vo veci Altmark (9).

(44)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia uviedla, že Taliansko potvrdilo, že spoločnosť SO.G.A.S. nebola formálne poverená poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, a teda zlučiteľnosť sporných opatrení nebolo možné posudzovať podľa pravidiel týkajúcich sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(45)

V priebehu vyšetrovania Taliansko tvrdilo, že posudzované opatrenia predstavujú náhradu za poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu spoločnosťou SO.G.A.S. Keďže neboli k dispozícii dôkazy, ktoré by preukazovali opak, talianske orgány tvrdili, že na základe posúdenia ex post možno vyvodiť záver, že v prípade spoločnosti SO.G.A.S. boli splnené požiadavky EÚ týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu.

(46)

Taliansko sa domnievalo, že Komisia vo svojom stanovisku prisudzovala neprimeranú váhu skôr formálnym ako hmotnoprávnym požiadavkám na služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Na podporu tohto tvrdenia Taliansko poskytlo zbežné posúdenie štyroch kritérií rozsudku vo veci Altmark. Taliansko tvrdilo, že spoločnosť SO.G.A.S. v skutočnosti bola poverená výkonom služby vo verejnom záujme. Výkon potvrdzovalo, priamo a nepriamo, niekoľko správnych aktov vydaných orgánmi miestnej správy. Taliansko poskytlo zápisnicu zo zasadnutia výkonných orgánov obce Reggio Calabria, ktoré sa konalo 17. októbra 2007 a na ktorom výkonné orgány rozhodli o dotovaní strát prevádzkovateľa letiska, a zápisnice zo zasadnutí tých istých orgánov, ktoré sa konali 16. júna 2009 a 31. decembra 2009, ktoré podľa Talianska preukazujú, že činnosti letiska predstavujú služby všeobecného hospodárskeho záujmu. V zápisnici zo zasadnutia, ktoré sa konalo 17. októbra 2007, sa uvádza, že „región Kalábria dospel k záveru, že určité činnosti letiska Reggio Calabria boli nevyhnutné na poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu a pre spoločnosť SO.G.A.S. predstavovali niekoľko záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, aby sa zabezpečilo, že verejný záujem sa riadne zohľadnil; v takýchto prípadoch by orgány mohli prevádzkovateľovi letiska dotovať dodatočné náklady vyplývajúce z plnenia týchto záväzkov, v prípade ktorých nebolo možné vylúčiť, že celková prevádzka letiska by sa mohla považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu“.

(47)

Všeobecnejšie povedané, región Kalábria bol zmluvnou stranou protokolu pre rozvoj letísk Lamezia Terme, Crotone a Reggio Calabria, v ktorom sa jasne stanovuje, že letiskové služby sú zásadné služby vo verejnom záujme pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónu, a teda môžu byť financované zo zdrojov EÚ, vnútroštátnych alebo regionálnych zdrojov.

(48)

Taliansko takisto zdôraznilo, že 28. decembra 2008 prevádzkovateľ letiska požiadal podielnikov, aby pokryli straty, ktoré mu vznikli špecificky z dôvodu jeho záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme, a uviedlo, že žiadny súkromný subjekt by neposkytoval službu prevádzky letiska na výlučne komerčnom základe. Prvé kritérium stanovené v rozsudku vo veci Altmark bolo teda splnené.

(49)

Parametre, na základe ktorých sa náhrada počítala, bolo možné jednoducho odvodiť zo súvahy spoločnosti SO.G.A.S., v ktorej sa uvádza transparentný výkaz prevádzkových nákladov. Verejné financovanie bolo obmedzené na pokrytie strát a príjemcovi neboli poskytnuté žiadne dodatočné marže.

(50)

Pokiaľ ide o tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark, Taliansko uviedlo, že v prípade služieb vo verejnom záujme opatrenia verejného podielnika nie sú porovnateľné s opatreniami súkromného investora. Správanie verejného orgánu bolo možné odôvodniť sledovaním cieľov vo verejnom záujme, ktoré bránili uplatňovaniu zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve. V tomto prípade nebolo správanie verejných podielnikov motivované komerčným hľadiskom, a nemožno ho preto porovnávať so správaním trhového investora. Taliansko dospelo k záveru, že tretie kritérium rozsudku vo veci Altmark, ktoré podľa všetkého vyžaduje uplatňovanie zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve, nie je v danom prípade, ktorý predmetom vyšetrovania, relevantné.

(51)

Taliansko uviedlo, že keďže činnosti spoločnosti SO.G.A.S. predstavujú službu všeobecného záujmu, kapitálové injekcie sa môžu na základe posúdenia ex post považovať za náhradu za poskytovanie takýchto služieb, a preto nepredstavujú štátnu pomoc.

(52)

Taliansko uviedlo, že ak by sa opatrenia považovali za štátnu pomoc, mali by byť v každom prípade považované za zlučiteľné podľa článku 2 ods. 1 rozhodnutia 2005/8442/ES.

(53)

Taliansko poukázalo na odsek 39 usmernení v oblasti letectva z roku 2005, v ktorých sa uvádza, že „je málo pravdepodobné, že by financovanie poskytnuté malým regionálnym letiskám (kategória D) narušilo hospodársku súťaž alebo ovplyvňovalo obchodnú výmenu v protiklade so spoločným záujmom“.

(54)

Talianske orgány ďalej uviedli, že činnosti letiska nie sú ziskové. Svedčí o tom skutočnosť, že hoci mal pôvodný zámer čiastočne privatizovať spoločnosť rozsiahlu publicitu, konanie bolo nakoniec neúspešné. Keďže potenciálni investori sa museli zaviazať k pokrytiu možných strát v nasledujúcich rokoch, ako sa uvádza v obchodnom pláne zverejnenom počas výberového konania, a vzhľadom na skutočnosť, že jediná prijatá ponuka sa nepovažovala za ekonomicky výhodnú, bolo zrejmé, že činnosť je svojou povahou stratová. Okrem toho skutočnosť, že uchádzači neboli ochotní kryť prípadné budúce straty v neobmedzenom rozsahu, ale iba vo vopred stanovenom rozmedzí, preukázala, že nejde o trh, ktorý by bol atraktívny pre investorov, z čoho vyplýva, že opatrenia nemohli mať žiadny vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(55)

Listom z 27. apríla 2012 talianske orgány zaslali Komisii v mene regiónu Kalábria vyjadrenie k pripomienkam spoločnosti SO.G.A.S.

(56)

Taliansko podporilo argumenty spoločnosti SO.G.A.S. vrátane tvrdenia spoločnosti SO.G.A.S., že posudzované opatrenia sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, čo podľa názoru Talianska znamená, že ich nemožno považovať za štátnu pomoc.

(57)

Taliansko tiež uviedlo, že opatrenia nenarúšajú hospodársku súťaž ani neovplyvňujú obchod medzi členskými štátmi.

(58)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že ak nie je v ZFEÚ stanovené inak, „pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(59)

Kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 sú kumulatívne: opatrenia, ktoré sú predmetom vyšetrovania, budú predstavovať štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ iba v prípade, ak sú splnené všetky už uvedené podmienky. Finančná podpora teda musí

(60)

Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci letisko Leipzig-Hallefn  (10) konštatoval, že výstavba a prevádzka civilného letiska predstavuje hospodársku činnosť. Jedinú výnimku predstavujú určité činnosti, ktoré spravidla patria do výkonu verejnej moci, a preto nemôžu byť považované za hospodárske činnosti. Na štátne financovanie týchto činností sa pravidlá štátnej pomoci nevzťahujú. Niet preto pochýb o tom, že spoločnosť SO.G.A.S. je na účel právnych predpisov v oblasti štátnej pomoci podnikom, ktorý prevádzkuje letisko Stretto a ponúka letiskové služby za odplatu hospodárskym subjektom (najmä leteckým dopravcom), ktoré pôsobia na letisku.

(61)

Pojem štátna pomoc sa vzťahuje na akúkoľvek výhodu poskytnutú priamo alebo nepriamo, financovanú z verejných zdrojov a poskytnutú samotným štátom alebo sprostredkovateľským orgánom konajúcim na základe právomocí, ktoré mu boli zverené štátom. Vzťahuje sa teda na všetky výhody poskytované regionálnymi alebo miestnymi orgánmi členských štátov, a to bez ohľadu na ich postavenie a opis (11).

(62)

V odsekoch 27 a 28 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že posudzované opatrenia spočívali v prevode finančných prostriedkov do spoločnosti SO.G.A.S. z niekoľkých regionálnych a miestnych orgánov, konkrétne regiónu Kalábria, provincie Reggio Calabria, obce Messina a obce Reggio Calabria. Komisia preto dospela k záveru, že sporné opatrenia zahŕňali štátne zdroje a bolo možné ich pripísať štátu. Komisia za štátne zdroje považovala aj prostriedky talianskych obchodných komôr. Týmito obchodnými komorami boli verejné orgány riadiace sa verejným právom, podľa ktorého tvorili súčasť verejnej správy a boli poverené významnými verejnými funkciami, a preto sa Komisia domnieva, že ich rozhodnutia bolo možné pripísať Taliansku. Na tomto základe predstavovali prostriedky obchodnej komory Messina štátne zdroje a ich prevod bolo možné pripísať štátu. V priebehu vyšetrovania Taliansko ani žiadna zainteresovaná strana toto predbežné zistenie nespochybnila.

(63)

Komisia preto potvrdzuje, že všetky posudzované opatrenia boli poskytnuté zo štátnych zdrojov a možno ich pripísať štátu.

(64)

Financovanie z verejných zdrojov je selektívne, pretože zvýhodňuje jediný podnik, spoločnosť SO.G.A.S. Pokrýva straty, ktoré spoločnosti SO.G.A.S. vznikli pri vykonávaní bežných činností.

(65)

Keďže výstavba a prevádzka infraštruktúry letiska predstavuje hospodársku činnosť, Komisia zastáva názor, že financovanie z verejných zdrojov poskytnuté spoločnosti SO.G.A.S., prevádzkovateľovi takejto infraštruktúry, na pokrytie nákladov, ktoré by mal za normálnych okolností prevádzkovateľ letiska znášať sám, poskytuje spoločnosti SO.G.A.S. hospodársku výhodu, pretože posilňuje jej postavenie na trhu a bráni bežnému účinku trhových síl (12).

(66)

Hoci v predbežnej fáze Taliansko uviedlo, že letisko nebolo formálne poverené poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu, Komisia konštatuje, že v nadväznosti na prijatie rozhodnutia o začatí konania Taliansko svoj postoj prehodnotilo a tvrdilo, že sporné verejné prostriedky skutočne predstavujú verejnú náhradu za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme (13).

(67)

Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Altmark stanovil tieto kritériá na určenie, či náhrada za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu predstavuje výhodu v zmysle článku 107 ZFEÚ (14):

(68)

Prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark sa zhoduje s požiadavkou stanovenou v článku 106 ods. 2 ZFEÚ, podľa ktorej musí byť služba byť jasne zverená a vymedzená (15).

(69)

Po prvé, článok 106 ods. 2 ZFEÚ sa vzťahuje len na „podniky poverené poskytovaním“ služby všeobecného hospodárskeho záujmu. Súdny dvor sústavne zdôrazňuje potrebu aktu poverenia službou (16). Poverovací akt je nevyhnutný na vymedzenie záväzkov podniku a štátu. V prípade, že takýto úradný akt neexistuje, osobitná úloha podniku nie je známa a nie je možné určiť spravodlivú náhradu (17). Potreba jasného vymedzenia služby všeobecného hospodárskeho záujmu je teda inherentná a neoddeliteľná od myšlienky poverenia a priamo vyplýva z článku 106 ods. 2 ZFEÚ. Ak je služba zverená podniku, logicky je potrebné ju tiež vymedziť.

(70)

Už oznámením z roku 2001 o službách všeobecného hospodárskeho záujmu Komisia upozornila na súvislosť medzi vymedzením poverenia a nevyhnutnosťou a primeranosťou náhrady za poskytovanie služby všeobecného hospodárskeho záujmu podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ (18). V odseku 22 oznámenia sa uvádza, že „v každom prípade, aby bola uplatnená výnimka ustanovená v článku 86 ods. 2, musí byť jasne definované poslanie verejnej služby a verejná služba musí byť výslovne zverená prostredníctvom aktu orgánu verejnej moci … Táto povinnosť je nevyhnutná pre zabezpečenie právnej istoty, ako aj prehľadnosti voči občanom a je nepostrádateľná pre uskutočnenie hodnotenia proporcionality Komisiou.“ Poverenie a vymedzenie sú teda logickým predpokladom pre akékoľvek zmysluplné hodnotenie primeranej úrovne akejkoľvek náhrady. Súdy Únie neustále zdôrazňujú potrebu jasného vymedzenia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme na účely uplatnenia výnimky uvedenej v rozsudku vo veci Altmark aj článku 106 ods. 2 ZFEÚ (19).

(71)

Rámec spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme z roku 2005 (20) tento prístup potvrdzuje. V odseku 8 rámca sa uvádza, že náhradu za služby vo verejnom záujme, ktorá predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, možno vyhlásiť za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto rámci. Medzi tieto podmienky patrí najmä zverenie služby všeobecného hospodárskeho záujmu prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, v ktorých sa okrem iného uvedie presná povaha a trvanie záväzkov súvisiacich so službami vo verejnom záujme, parametre na výpočet, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a na jej vrátanie (odsek 12 rámca).

(72)

V oznámení Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci Európskej únie na náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu (21) z roku 2011 sa tiež uvádza, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu a záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme musia byť jasne vopred vymedzené. Podľa odseku 51 oznámenia na to, „aby bolo možné uplatniť článok 106 ods. 2 zmluvy, poskytovaním služby všeobecného hospodárskeho záujmu musí byť poverený jeden podnik alebo viacero podnikov. Predmetné podniky teda museli byť štátom poverené vykonávaním osobitnej úlohy. Aj podľa prvého kritéria rozsudku vo veci Altmark musí mať podnik záväzok poskytovať službu vo verejnom záujme. Aby sa teda zabezpečil súlad s judikatúrou vo veci Altmark, je potrebné poverenie službou vo verejnom záujme, v ktorom sa definujú záväzky predmetných podnikov a orgánu.“ V odseku 52 sa uvádza, že služba vo verejnom záujme musí byť pridelená prostredníctvom jedného alebo viacerých aktov, v ktorých sa musí prinajmenšom stanoviť obsah a trvanie záväzkov služby vo verejnom záujme; príslušný podnik a prípadne príslušné územie; povaha akýchkoľvek výhradných alebo osobitných práv priznaných podniku príslušným orgánom; parametre na výpočet, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady a na vrátenie takejto nadmernej náhrady.

(73)

Talianske orgány však tvrdia, že prístup Komisie je príliš formalistický a že spoločnosť SO.G.A.S. v skutočnosti bola poverená službou všeobecného hospodárskeho záujmu; v tejto otázke sa vo veľkej miere opierajú o dokumenty pochádzajúce z obdobia po schválení predmetných opatrení.

(74)

Podľa Talianska skutočnosť, že prevádzka letiska Stretto predstavuje službu všeobecného hospodárskeho záujmu, možno vyvodiť z niekoľkých rozhodnutí na regionálnej úrovni, ktoré poukazujú na verejný záujem spojený s letiskovými službami a na ich zásadnú úlohu v hospodárskom rozvoji regiónu. V týchto rozhodnutiach na regionálnej úrovni sa však výslovne neuvádza vymedzenie údajnej služby všeobecného hospodárskeho záujmu zverenej prevádzkovateľovi letiska ani žiadne pravidlá týkajúce sa náhrady. Okrem toho predmetné akty boli prijaté v roku 2007 a neskôr, a vznikli teda neskôr, ako sa podľa všetkého začali poskytovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu, t. j. činnosti letiska v období rokov 2004 – 2006. Taliansko zároveň neposkytlo Komisii žiadny iný dokument, v ktorom by sa vymedzoval rozsah predpokladaných záväzkov príjemcu vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, ktorý by pochádzal z obdobia pred rokom 2004.

(75)

Komisia sa preto domnieva, že v prejednávanej veci nebola údajná služba všeobecného hospodárskeho záujmu príjemcovi riadne zverená.

(76)

Komisia nemôže prijať argument talianskych orgánov, že služba všeobecného hospodárskeho záujmu môže byť zákonne kompenzovaná aj v prípade, že služba nebola vymedzená ex ante ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu a zverená príjemcovi na tomto základe. Ak by tomu tak bolo, členské štáty by mali možnosť podľa vlastného uváženia ex post prehodnotiť nevyhnutnosť uloženia záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Ak by podniku vznikli prevádzkové straty, členské štáty by mohli tento podnik poveriť záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme a poskytnúť mu náhradu ako prostriedok na podporu podniku, a to bez ohľadu na ex ante posúdenie skutočnej potreby poskytovania služieb vo všeobecnom záujme. Tento prístup nemožno zosúladiť s požiadavkou, že služby všeobecného hospodárskeho záujmu musia byť zverené príslušnému podniku prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, v ktorých sa okrem iného stanoví povaha a trvanie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme, parametre na výpočet, kontrolu a prehodnocovanie náhrady a potrebné opatrenia na predchádzanie vzniku nadmernej náhrady a na vrátenie takejto nadmernej náhrady. Tvrdenie talianskych orgánov, že letiskové služby sú nevyhnutné pre hospodársky rozvoj regiónu, nestačí na preukázanie skutočnosti, že príjemca bol riadne poverený službou všeobecného hospodárskeho záujmu, pretože záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme a pravidlá týkajúce sa náhrady neboli transparentne vopred vymedzené.

(77)

Okrem toho postupovať podľa talianskych orgánov a uvažovať, že členské štáty môžu zveriť služby všeobecného hospodárskeho záujmu ex post, by znamenalo zvýhodniť členské štáty, ktoré konali v rozpore s oznámením a povinnosťou zdržať sa konania. Tieto členské štáty by mohli tvrdiť, že pomoc poskytnutá podniku nezákonne bola v skutočnosti nevyhnutná na pokrytie nákladov na služby vo verejnom záujme, ktoré poskytol príjemca bez toho, aby však boli vopred vymedzené alebo zverené podniku. Členské štáty, ktoré si chcú splniť svoju oznamovaciu povinnosť, by však museli jasne zveriť a vymedziť službou všeobecného hospodárskeho záujmu ex ante, aby dodržali pravidlá týkajúce sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a judikatúry vo veci Altmark.

(78)

To by podnietilo členské štáty, aby neoznámili novú štátnu pomoc, čo by bolo v rozpore so zaužívanou zásadou, že členské štáty, ktoré neoznámia štátnu pomoc, nemôžu byť zvýhodnené v porovnaní s členskými štátmi, ktoré štátnu pomoc oznámia (22).

(79)

Komisia dospela k záveru, že prvé kritérium rozsudku vo veci Altmark nebolo splnené; Komisia sa tiež domnieva, že nie sú splnené ani ďalšie kritéria rozsudku vo veci Altmark, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené ďalej.

(80)

Parametre na výpočet náhrady neboli stanovené vopred. V aktoch, ktorými sa podľa talianskych orgánov služby zverujú, sa neuvádzajú podrobne služby, ktoré má príjemca poskytovať a nestanovuje sa v nich žiadny mechanizmus priznania náhrady za plnenie úloh vo verejnom záujme, ktoré mu údajne boli zverené.

(81)

Podľa tretieho kritéria rozsudku vo veci Altmark nesmie byť prijatá náhrada za plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme vyššia, než je nevyhnutné na pokrytie všetkých alebo časti vzniknutých nákladov, s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov.

(82)

Komisia nemôže prijať argument Talianska, že keďže financovanie bolo obmedzené na náhradu prevádzkových strát, letisku boli poskytnuté iba verejné prostriedky nevyhnutné na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. Základný princíp posudzovania primeranosti náhrady spočíva v tom, že kompenzovať možno len čisté náklady, ktoré verejnému subjektu vzniknú pri plnení záväzkov vyplývajúcich zo služieb vo verejnom záujme. V prípade, že záväzky príjemcu nie sú jasne vymedzené, Komisia nemôže jednoznačne určiť, aké náklady by sa mali pri výpočte náhrady zohľadniť.

(83)

Aj v prípade, že celkovú prevádzku letiska možno považovať za službu všeobecného hospodárskeho záujmu, niektoré činnosti, ktoré nie sú priamo spojené so základnými činnosťami, vrátane výstavby, financovania, využívania a prenájmu pozemkov a budov pre kancelárie, skladovanie, hotely a priemyselné podniky na letisku, a obchody, reštaurácie a parkoviská, nepatria do oblasti služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, a preto nemôžu byť dotované podľa pravidiel týkajúcich sa služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Talianske orgány neposkytli žiadne dôkazy o tom, že nedošlo k dotovaniu činností, ktoré nie sú priamo spojené s hlavnými činnosťami letiska, ako sa vyžaduje v ods. 34 a ods. 53 bode iv) usmernení v oblasti letectva z roku 2005.

(84)

V štvrtom kritériu rozsudku vo veci Altmark sa stanovuje, že na to, aby náhrada nepredstavovala štátnu pomoc, musí byť obmedzená na nevyhnutné minimum. Toto kritérium sa považuje za splnené, ak bol príjemca náhrady vybraný na základe výberového konania, alebo pokiaľ to nie je možné, ak sa pri výpočte náhrady zohľadnili náklady efektívneho podniku.

(85)

V tomto prípade príjemca nebol vybraný na základe verejného výberového konania. Taliansko takisto neposkytlo Komisii žiadny dôkaz preukazujúci, že výška náhrady bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by bežný dobre riadený podnik primerane vybavený prostriedkami potrebnými na splnenie požiadaviek služby vo verejnom záujme vynaložil na realizáciu týchto záväzkov s prihliadnutím na príslušné príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto záväzkov. Komisia sa preto domnieva, že nie je možné vyvodiť záver, že posudzované verejné financovanie sa stanovilo na základe nákladov efektívneho podniku.

(86)

V dôsledku toho nemôže Komisia konštatovať, že príjemca poskytol služby s najnižšími nákladmi pre spoločenstvo.

(87)

Pre úplnosť Komisia poznamenáva, že v priebehu vyšetrovania príjemca argumentoval, že tieto opatrenia sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Hoci prevádzkovateľ letiska vykázal straty, bolo možné odôvodnene predpokladať, že táto činnosť bude zisková.

(88)

V rozpore s tvrdením príjemcu Komisia poukazuje na skutočnosť, že, po prvé, Taliansko v priebehu vyšetrovania neuviedlo, že štát investoval do prevádzkovateľa letiska v očakávaní, že bude ziskový, a v skutočnosti tvrdil, že zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve nie je možné v prejednávanej veci uplatniť (pozri odsek 49).

(89)

Po druhé, na účely posúdenia na základe zásady súkromného investora v trhovom hospodárstve je potrebné určiť, či by sa súkromný investor za podobných okolností správal podobným spôsobom. Súdny dvor rozhodol, že hoci správanie súkromného investora, s ktorým je potrebné porovnať správanie verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nemusí byť správaním bežného investora, ktorý vkladá kapitál s cieľom dosiahnuť zisk v pomerne krátkodobom horizonte, musí byť prinajmenšom správaním súkromnej holdingovej spoločnosti alebo súkromného zoskupenia podnikov sledujúceho ciele štrukturálnej politiky – či už všeobecné alebo sektorové – a musí sa riadiť perspektívou ziskovosti v dlhšom časovom horizonte (23). V prípadoch, keď sa má preskúmať, či sa štát správal alebo nesprával ako obozretný investor pôsobiaci v trhovom hospodárstve, treba zohľadniť kontext obdobia, v ktorom boli opatrenia finančnej pomoci prijaté, aby bolo možné posúdiť hospodársku racionálnosť správania štátu a vyhnúť sa hodnoteniu vychádzajúcemu z neskoršej situácie (24). Podľa ustálenej judikatúry, ak sa v priebehu správneho konania členský štát opiera o zásadu súkromného investora v trhovom hospodárstve, musí v prípade pochybností jednoznačne a na základe objektívnych a overiteľných skutočností dokázať, že vykonané opatrenie vydal v postavení podielnika. Z týchto dôkazov musí jednoznačne vyplývať, že pred poskytnutím hospodárskej výhody alebo súčasne s jej poskytnutím dotknutý členský štát prijal rozhodnutie vykonať investíciu do verejného podniku, a to prostredníctvom skutočne realizovaného opatrenia (25).

(90)

Komisia nemôže prijať tvrdenie príjemcu, že posudzované opatrenia sa riadili perspektívou ziskovosti spoločnosti, ako sa uvádza v obchodnom pláne zameranom na obnovenie jej životaschopnosti, ktorý bol vypracovaný v roku 2008, po tom, ako sa o predmetných opatreniach rozhodlo. Komisia sa domnieva, že súkromný investor by vložil nový kapitál do spoločnosti, ktorej kapitál klesol pod zákonom stanovený limit, ako tomu bolo v prípade spoločnosti SO.G.A.S., iba vtedy, ak by v čase kapitálovej injekcie investor očakával, že spoločnosť v primeranom čase obnoví svoju životaschopnosť. Keďže talianske orgány ani spoločnosť SO.G.A.S. neposkytli žiadne konkrétne dôkazy z obdobia, keď boli opatrenia prijaté, ktoré by preukazovali, že verejné orgány chceli investovať a mohli reálne očakávať ekonomickú návratnosť svojich investícií, ktorá by bola pre súkromného investora prijateľná, a keďže Taliansko výslovne potvrdilo, že zásada súkromného investora v trhovom hospodárstve sa v danom prípade neuplatňuje, Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia nie sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(91)

Komisia konštatuje, že ani jedno zo štyroch kritérií stanovených v rozsudku Súdneho dvora vo veci Altmark nie je splnené a že dané opatrenia nie sú v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. V dôsledku toho Komisia dospela k záveru, že sporné opatrenia, t. j. kapitálové injekcie na krytie strát spoločnosti SO.G.A.S. v rokoch 2004, 2005 a 2006 poskytujú spoločnosti SO.G.A.S. hospodársku výhodu.

(92)

Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, Taliansko pripomína, že v súlade s usmerneniami v oblasti letectva z roku 2005 „je málo pravdepodobné, že by financovanie poskytnuté malým regionálnym letiskám (kategória D) narušilo hospodársku súťaž alebo ovplyvňovalo obchodnú výmenu v protiklade so spoločným záujmom“. Toto ustanovenie sa však týkalo posúdenia zlučiteľnosti štátnej pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a nevyplýva z neho, že verejné financovanie malých letísk nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1

(93)

Okrem toho v odseku 40 usmernení v oblasti letectva z roku 2005 sa tiež uvádza, že „okrem týchto všeobecných usmernení však nie je možné stanoviť vhodný postup skúmania rozličných možných situácií, najmä pokiaľ ide o letiská kategórií C a D. Každé opatrenie, ktoré môže predstavovať štátnu pomoc letisku, sa musí oznámiť, najmä z dôvodu preskúmania jeho dôsledkov na hospodársku súťaž a na obchodnú výmenu medzi členskými štátmi a v prípade potreby aj jeho zlučiteľnosti“.

(94)

Letisko Stretto sa nachádza v južnej časti talianskeho polostrova a je jedným z troch letísk v regióne Kalábria. Počet cestujúcich prepravených na letisku stále zostáva pod úrovňou jedného milióna (26). V čase, keď boli vykonávané posudzované opatrenia, preto letisko patrilo na účely usmernení v oblasti letectva z roku 2005 do kategórie D, „malé regionálne letiská“. Počet cestujúcich prepravených na letisku sa však v období rokov 2004 – 2012 zdvojnásobil.

(95)

Trh riadenia a prevádzky letísk vrátane malých regionálnych letísk je trh otvorený hospodárskej súťaži, na ktorom v rámci celej Únie pôsobí niekoľko súkromných a verejných podnikov. Svedčí o tom aj skutočnosť, že Taliansko sa rozhodlo čiastočne sprivatizovať letisko Stretto a na tento účel v roku 2007 zverejnilo výzvu na predkladanie ponúk, ktorá bola otvorená pre podniky zo všetkých členských štátov EÚ (pozri odsek 32). Verejné financovanie prevádzkovateľa letiska tak môže narušiť hospodársku súťaž na trhu prevádzky a riadenia letiskovej infraštruktúry. Okrem toho si letiská môžu konkurovať navzájom s cieľom prilákať cestujúcich, hoci sú ich spádové oblasti rôzne. Do istej miery a v prípade niektorých cestujúcich sú niektoré odlišné destinácie vzájomne zameniteľné. Verejné financovanie letísk preto môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod na trhu leteckej dopravy v rámci celej Únie.

(96)

V danom čase sa premávka letiska Stretto obmedzovala najmä na vnútroštátne miesta určenia a na dve medzinárodné trasy — Paríž a Malta — a vzhľadom na získané finančné prostriedky mohlo letisko zostať na trhu a významne rozšíriť svoju činnosť; Komisia preto zastáva názor, že predmetnými opatreniami sa mohla narušiť hospodárska súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(97)

Komisia dospela k záveru, že kapitálové injekcie, ktoré spoločnosti SO.G.A.S. poskytli jej verejní podielnici s cieľom pokryť straty, ktoré vznikli v rokoch 2004, 2005 a 2006, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(98)

Opatrenia, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sa realizovali pred formálnym schválením Komisiou; Taliansko teda nesplnilo povinnosť zdržať sa konania podľa článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(99)

Spoločnosť SO.G.A.S. tvrdí, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(100)

V článku 106 ods. 2 sa stanovuje, že „podniky poverené poskytovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiškálneho monopolu, podliehajú pravidlám zmlúv, najmä pravidlám hospodárskej súťaže, za predpokladu, že uplatňovanie týchto pravidiel neznemožňuje právne alebo v skutočnosti plniť určité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byť ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Únie.“

(101)

V tomto článku sa stanovuje výnimka zo zákazu štátnej pomoci uvedeného v článku 107 ZFEÚ v takom rozsahu, v akom je pomoc nevyhnutná a primeraná na zabezpečenie výkonu služby všeobecného hospodárskeho záujmu za prijateľných hospodárskych podmienok. Podľa článku 106 ods. 3 je zodpovednosťou Komisie, aby zabezpečila uplatňovanie tohto článku okrem iného tým, že stanoví podmienky, za akých sú podľa nej splnené kritériá nevyhnutnosti a primeranosti.

(102)

Pred 31. januárom 2012 bola politika Komisie v oblasti uplatňovania výnimky článku 106 ods. 2 ZFEÚ stanovená v rámci Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (ďalej len „rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2005“) (27) a rozhodnutí 2005/842/ES.

(103)

Dňa 31. januára 2012 nadobudol účinnosť nový balík služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktorý zahŕňal rámec Európskej únie pre štátnu pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme (2011) (ďalej len „rámec pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011“) (28) a rozhodnutie Komisie 2012/21/EÚ (29).

(104)

Opatrenia boli prijaté v júni 2004, júni 2005 a decembri 2007. Príjemca tvrdí, že opatrenia boli oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa rozhodnutia 2005/842/ES.

(105)

V rozhodnutí 2005/842/ES sa stanovovalo, že štátna pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udelenej podnikom v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu je zlučiteľná, ak je v súlade s podmienkami stanovenými v tomto rozhodnutí. Konkrétne sa v rozhodnutí za zlučiteľnú prehlásila štátna pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme udelená letiskám, i) ktorých ročný objem prepravy nepresahuje milión cestujúcich alebo ii) ktorých ročný obrat pred zdanením je nižší ako 100 miliónov EUR v priebehu dvoch finančných rokov predchádzajúcich roku, v ktorom bola služba všeobecného hospodárskeho záujmu pridelená, v prípade, že letisko dostane ročnú náhradu za príslušnú službu v hodnote nižšej ako 30 miliónov EUR (30).

(106)

Rozhodnutie 2005/842/ES sa vzťahuje len na pomoc vo forme náhrady za služby vo verejnom záujme v súvislosti so skutočnými službami všeobecného hospodárskeho záujmu. Na účely uplatnenia výnimky musela byť náhrada za služby vo verejnom záujme na prevádzkovanie v súvislosti so službami všeobecného hospodárskeho záujmu zároveň v súlade s podrobnými podmienkami ustanovenými v článkoch 4, 5 a 6 daného rozhodnutia (31).

(107)

Podľa článku 4 rozhodnutia 2005/842/ES musia byť služby všeobecného hospodárskeho záujmu zverené príslušnému podniku prostredníctvom jedného alebo viacerých úradných aktov, v ktorých sa okrem iného špecifikuje charakter a trvanie záväzkov služby vo verejnom záujme, parametre na výpočet, kontrolu a posúdenie náhrady a opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a jej vrátenie. V článku 5 rozhodnutia sa uvádza, že výška náhrady nesmie byť vyššia, ako je nevyhnutné na pokrytie nákladov vzniknutých pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme, so zohľadnením relevantných príjmov a primeraného zisku. Napokon podľa článku 6 rozhodnutia musia členské štáty vykonávať pravidelné kontroly a zabezpečiť, aby podnikom neboli udeľované vyššie náhrady, ako je stanovené v článku 5.

(108)

Z dôvodov uvedených v oddiele 7.1.2.1 Komisia konštatuje, že príjemca ani talianske orgány nepreukázali, že spoločnosť SO.G.A.S. bola poverená jasne vymedzenými záväzkami vyplývajúcimi zo služieb vo verejnom záujme. Takisto nepreukázali, že v aktoch, ktorými bola táto služba údajne zverená a o ktoré sa opierali, by boli stanovené parametre na výpočet, kontrolu a posúdenie náhrady a opatrenia na vyvarovanie sa akejkoľvek nadmernej náhrade a jej vrátenie. Požiadavky článkov 4, 5 a 6 rozhodnutia 2005/842/ES týkajúce sa obsahu poverovacích aktov teda nie sú splnené.

(109)

Komisia preto zastáva názor, že poskytnuté krytie strát prevádzkovateľa letiska Stretto nie je zlučiteľné s vnútorným trhom ani oslobodené od notifikačnej povinnosti podľa rozhodnutia 2005/842/ES.

(110)

Rovnako dospela k záveru, že keďže záväzky vyplývajúce spoločnosti SO.G.A.S. zo služieb vo verejnom záujme neboli jasne vymedzené, nemožno opatrenie považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom a oslobodené od oznamovacej povinnosti ani na základe článku 10 písm. b) rozhodnutia 2012/21/EÚ. Komisia preto zvažovala, či opatrenie nemožno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom na základe odseku 69 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011, podľa ktorého „Komisia bude uplatňovať zásady stanovené v tomto oznámení na neoprávnenú pomoc, o ktorej prijme rozhodnutie po 31. januári 2012, a to aj vtedy, ak bola pomoc poskytnutá pred týmto dňom“.

(111)

V odseku 16 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011 sa stanovujú požiadavky, ktoré musia byť splnené, aby mohli byť služby všeobecného hospodárskeho záujmu považované za právoplatne zverené. V odseku 16 písm. a) sa uvádza, že akt, ktorým sa služba zveruje, musí zahŕňať obsah a trvanie záväzkov služby vo verejnom záujme. Z rovnakých dôvodov uvedených už v oddiele 7.1.2.1 preto nemožno predmetné opatrenia pomoci považovať za zlučiteľné podľa rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011. Predovšetkým celková prevádzka letiska nebola príjemcovi jasne zverená ako služba všeobecného hospodárskeho záujmu Komisii nebol predložený žiadny právny dokument, v ktorom by sa jasne vopred vymedzovala služba všeobecného hospodárskeho záujmu zverená príjemcovi alebo nárok príjemcu na náhradu škody. Komisii nebolo predložené nič, čo by preukazovalo splnenie ustanovení odsekov 17 a 18 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011.

(112)

Komisia preto zastáva názor, že opatrenie pomoci, ktoré je predmetom vyšetrovania, nemožno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 106 ods. 2 ZFEÚ.

(113)

Pre úplnosť Komisia poukazuje na skutočnosť, že podľa odseku 9 rámca pre služby všeobecného hospodárskeho záujmu z roku 2011 sa náhrady za služby všeobecného hospodárskeho záujmu poskytnuté podnikom v ťažkostiach musia posudzovať podľa usmernení o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia na záchranu a reštrukturalizáciu“).

(114)

V počiatočných fázach prípadu Taliansko tvrdilo, že spoločnosť SO.G.A.S. bola firmou v ťažkostiach v zmysle usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. Taliansko však zároveň tvrdilo, že posudzované opatrenia neboli súčasťou plánu reštrukturalizácie a že žiadny takýto plán neexistoval. Vo svojom rozhodnutí o začatí konania preto Komisia dospela k záveru, že opatrenia nemožno považovať za zlučiteľné s usmerneniami na záchranu a reštrukturalizáciu.

(115)

V priebehu formálneho vyšetrovania už Taliansko netvrdilo, že prevádzkovateľ letiska bol v čase prijatia opatrení pomoci v ťažkostiach a že táto pomoc by sa preto mohla považovať za zlučiteľnú na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(116)

Neexistuje teda žiadny dôkaz, ktorý by Komisii umožnil posúdiť zlučiteľnosť opatrení na základe usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu, a Komisia ich preto nemôže vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu.

(117)

Komisia prijala 31. marca 2014 oznámenie, ktorým sa stanovujú usmernenia o štátnej pomoci pre letiská a letecké spoločnosti (ďalej len „nové usmernenia v oblasti letectva“) (32). Nové usmernenia v oblasti letectva sa vzťahujú na prevádzkovú pomoc poskytnutú letiskám pred 31. marcom 2014.

(118)

Prevádzková pomoc poskytnutá pred nadobudnutím účinnosti nových usmernení v oblasti letectva môže byť vyhlásená za zlučiteľnú do plnej výšky nepokrytých prevádzkových nákladov za predpokladu, že sú splnené nasledujúce podmienky:

(119)

Podľa talianskych orgánov čelí región Kalábria krízovej situácii spôsobenej jeho geografickou odľahlosťou a nedostatočne rozvinutou mobilitou nákladnej dopravy, a to predovšetkým v dôsledku absencie zodpovedajúcej infraštruktúry. Taliansko uviedlo, že opatrenia, ktoré sú predmetom vyšetrovania, sú súčasťou širšieho projektu zlepšovania dopravnej siete v Kalábrii. Tieto opatrenia by umožnili spoločnosti SO.G.A.S. zlepšiť infraštruktúru a služby ponúkané letiskom z hľadiska novej regionálnej stratégie zameranej na zlepšenie dopravnej siete a zabezpečenie lepšieho prístupu do regiónu.

(120)

Komisia sa preto domnieva, že prevádzková pomoc poskytnutá spoločnosti SO.G.A.S. prispela k dosiahnutiu cieľa spoločného záujmu zlepšením dostupnosti, prepojenosti a regionálneho rozvoja, a to prostredníctvom rozvoja bezpečnej a spoľahlivej infraštruktúry leteckej dopravy.

(121)

Podľa nových usmernení v oblasti letectva môžu mať menšie letiská ťažkosti so zaručením financovania svojej prevádzky bez verejného financovania. V odseku 118 nových usmernení v oblasti letectva sa uvádza, že letiská s ročným objemom nižším ako 700 000 cestujúcich nemusia byť schopné pokryť veľkú časť svojich prevádzkových nákladov. Počet cestujúcich prepravených na letisku Stretto stále zostáva pod úrovňou 700 000 cestujúcich. Komisia sa preto domnieva, že pomoc bola nevyhnutná, pretože umožnila zlepšiť prepojenosť regiónu Kalábria, ktorú by samotný trh nebol schopný zabezpečiť.

(122)

Bez pomoci by príjemca musel svoje činnosti podstatne obmedziť, ak nie úplne ukončiť. Pomoc zároveň nepresiahla sumu potrebnú na pokrytie prevádzkových strát, a neprekročila teda minimum nevyhnutné na uskutočnenie podporovanej činnosti.

(123)

V tej istej spádovej oblasti sa nenachádza žiadne iné letisko (38): ako už bolo uvedené, najbližšie letisko je vzdialené viac ako 130 km. Taliansko navyše potvrdilo, že infraštruktúra letiska je k dispozícii všetkým leteckým dopravcom za nediskriminačných podmienok. Z informácií, ktoré má Komisia k dispozícii, ani z pripomienok, ktoré zainteresované strany predložili v priebehu vyšetrovania, nevyplýva, že v súvislosti s prístupom k infraštruktúre by existovala diskriminácia.

(124)

Komisia dospela k záveru, že podmienky zlučiteľnosti stanovené v nových usmerneniach v oblasti letectva sú splnené.

(125)

Komisia dospela k záveru, že oznámené opatrenie pomoci je zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ.

(126)

Tento záver bol vyvodený v súlade s pravidlami o štátnej pomoci a bez toho, aby bolo dotknuté uplatňovanie iných ustanovení práva EÚ, vrátane právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia.

(127)

Komisia sa domnieva, že Taliansko vykonávalo príslušnú pomoc neoprávnene v rozpore s článkom 108 ods. 3 ZFEÚ. Na základe už uvedeného posúdenia sa však Komisia rozhodla, že voči pomoci nevznesie námietku, a to z dôvodu, že pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ a s novými usmerneniami v oblasti letectva,