11.11.2011   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 293/1

(1)

Komisia nariadením (EÚ) č. 446/2011 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí (ďalej len „FOH“) s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii (ďalej len „príslušné krajiny“).

(2)

Konanie sa začalo oznámením o začatí konania uverejneným 13. augusta 2010 (3) na základe podnetu, ktorý 30. júna 2010 podali spoločne dvaja výrobcovia v Únii, spoločnosť Cognis GmbH (Cognis) a spoločnosť Sasol Olefins & Surfactants GmbH (Sasol) (ďalej len „navrhovatelia“). Tieto dve spoločnosti predstavujú podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 25 % celkovej výroby prešetrovaného výrobku v Únii.

(3)

Ako sa ustanovuje v odôvodnení 9 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. júla 2009 do 30. júna 2010 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov týkajúcich sa posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2007 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k dočasným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné na svoje konečné zistenia.

(6)

Všetky strany boli následne informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých mastných alkoholov a ich zmesí s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii a konečný výber súm zabezpečených dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(7)

Ústne a písomné pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa posúdili a v prípade vhodnosti aj zohľadnili.

(8)

Príslušným výrobkom, ako sa uvádza v odôvodneniach 10 a 11 dočasného nariadenia, sú nasýtené mastné alkoholy s dĺžkou uhlíkového reťazca C8, C10, C12, C14, C16 alebo C18 (okrem rozvetvených izomérov) vrátane jednoduchých nasýtených mastných alkoholov (známych aj ako „čisté frakcie“) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C6-C8, C6-C10, C8-C10, C10-C12 (všeobecne kategorizované ako C8-C10), zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C12-C14, C12-C16, C12-C18, C14-C16 (všeobecne kategorizované ako C12-C14) a zmesi obsahujúce prevažne kombináciu dĺžok uhlíkového reťazca C16-C18 s pôvodom v Indii, Indonézii a Malajzii v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 2905 16 85, 2905 17 00, ex 2905 19 00 a ex 3823 70 00.

(9)

Po uložení dočasných opatrení sa niektoré strany sťažovali na nejednoznačnosť vymedzenia príslušného výrobku. Tvrdili, že podľa oznámenia o začatí konania sú do vymedzenia príslušného výrobku zahrnuté len lineárne FOH, čo vylučuje FOH s rozvetvenými izomérmi alebo rozvetvené FOH. Iné strany tvrdili, že nemá zmysel vylúčiť FOH obsahujúce rozvetvené izoméry vyrobené oxo procesom, pretože majú rovnaké použitie a súťažia s lineárnymi FOH na trhu.

(10)

Zistilo sa, že všetky typy FOH, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie podľa opisu v odôvodnení 8 napriek možným rozdielom, pokiaľ ide o surovinu použitú na výrobu alebo odchýlky vo výrobnom procese, majú rovnaké alebo veľmi podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a používajú sa na rovnaké účely. Možné rozdiely v príslušnom výrobku nemenia jeho základné vymedzenie, jeho vlastnosti alebo jeho chápanie rôznymi stranami.

(11)

Preto sa má zachovať dočasné rozhodnutie o vylúčení FOH, ktoré zahŕňajú rozvetvené izoméry, z vymedzenia výrobku, ako sa uvádza v oznámení o začatí konania, a o vylúčení výroby rozvetvených FOH týchto spoločností z vymedzenia výroby v EÚ (vrátane tých spoločností, ktoré vyrábajú FOH z oxo procesu). Keďže v tejto súvislosti neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku, odôvodnenia 10 a 11 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(12)

Pripomína sa, že v odôvodnení 13 dočasného nariadenia sa dočasne stanovilo, že lineárne FOH a rozvetvené FOH nie sú podobné výrobky, a teda údaje týkajúce sa výrobcov, ktorí vyrábajú FOH z rozvetvených izomérov, sa majú z analýzy ujmy vylúčiť.

(13)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa podobného výrobku, odôvodnenia 12 a 13 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(14)

Keďže neboli predložené nijaké iné pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 14 až 18 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(15)

Keďže neboli predložené nijaké iné pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, dočasné zistenia uvedené v odôvodnení 19 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(16)

Po dočasnom a konečnom zverejnení obaja indickí vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje tvrdenie, že pri výpočte dumpingového rozpätia sa nemá zohľadniť ich predaj uskutočnený počas OP jednému navrhovateľovi z Únie (pozri odôvodnenie 22 dočasného nariadenia). Spoločnosti vychádzali pri svojom tvrdení zo skutočnosti, že v článku 9.1 antidumpingovej dohody WTO sa ustanovuje, že suma cla, ktoré sa má uložiť, predstavuje úplné dumpingové rozpätie alebo menej. Indickí vyvážajúci výrobcovia sa takisto odvolávali na článok 2.4 antidumpingovej dohody WTO, podľa ktorého sa má uskutočniť spravodlivé porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Na tomto základe tvrdili, že navrhovateľ rokoval s nimi o nákupe veľkého množstva za veľmi nízke ceny v rovnakom čase, keď pripravoval podnet, a preto ceny týchto transakcií neboli nastavené spravodlivo, a z tohto dôvodu takéto transakcie nemajú byť zahrnuté do výpočtov dumpingu.

(17)

V prvom rade je potrebné uviesť, že skutočnosť, že antidumpingová dohoda WTO umožňuje uložiť nižšie clo než úplné dumpingové rozpätie, nezakladá povinnosť tak urobiť. Článkom 9 ods. 4 základného nariadenia sa iba ukladá povinnosť obmedziť antidumpingové clo na úroveň dostatočnú na odstránenie ujmy. Okrem toho neexistuje žiadny dôkaz, že strany si ceny medzi sebou nedohodli slobodne. Preskúmanie celkového nákupu, ktorý uskutočnil daný navrhovateľ, takisto ukázalo, že ceny dohodnuté s dvomi indickými vyvážajúcimi výrobcami boli v súlade s cenami dohodnutými za nákup porovnateľných výrobkov daným navrhovateľom od iných dodávateľov. Ďalej sa zistilo, že navrhovateľ dovážal príslušný výrobok od indických vyvážajúcich výrobcov niekoľko rokov a nielen v OP. Okrem toho jeden vyvážajúci výrobca uviedol pri ústnom vypočutí, ktorému predsedal vyšetrovateľ, že ich ceny danému navrhovateľovi boli štrukturálne nižšie než ceny účtované iným zákazníkom. Na záver možno konštatovať, že neexistuje žiadny dôkaz, že ceny neboli stanovené spravodlivým spôsobom len vzhľadom na skutočnosť, že sa uskutočnil predaj navrhovateľovi, a týmto sa potvrdzuje zamietnutie tvrdenia.

(18)

Po dočasnom a konečnom zverejnení obaja indickí vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje tvrdenie o úprave v súvislosti s menovým prepočtom podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia, pričom tvrdili, že od novembra 2009 dochádzalo k trvalému zhodnocovaniu indickej rupie (INR) voči euru (EUR), čo malo rušivý vplyv na výpočet dumpingu (pozri odôvodnenie 23 dočasného nariadenia). Obaja vyvážajúci výrobcovia uznali, že ich predajné ceny v druhej polovici OP boli vyššie než v prvej polovici OP, ale tvrdili, že tento trend bol spôsobený výhradne nárastom nákladov na suroviny a všeobecným zlepšením trhových podmienok po skončení ekonomickej krízy a neodzrkadľuje zhodnotenie INR voči EUR. Okrem toho spoločnosti tvrdili, že aj keby boli schopné pravidelne a v krátkych intervaloch upravovať svoje ceny, nikdy by neboli schopné presne predpovedať vývoj výmenných kurzov pre budúce obdobie.

(19)

Prešetrovaním sa ukázalo, že aj keď sa INR voči EUR v priebehu druhej polovice OP postupne zhodnocovala, ceny každého indického vyvážajúceho výrobcu za predaj hlavných výrobkov viacerým hlavným zákazníkom sa v skutočnosti menili z mesiaca na mesiac, najmä počas druhej polovice OP. Preto nič nenasvedčuje tomu, že ceny za predaj do Únie nemohli byť upravené súčasne, aby odzrkadľovali aj zmeny výmenných kurzov meny do 60 dní, ako sa ustanovuje v článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia a v článku 2.4.1 antidumpingovej dohody WTO. Keďže vo viacerých prípadoch sa ceny často menili, mohla sa premietnuť aj akákoľvek zmena výmenného kurzu. Okrem toho sa tým ukázalo, že trh FOH je všeobecne otvorený prijímať časté zmeny cien. Preto aj v prípadoch, keď sa ceny menili zriedkavejšie, neexistuje žiadny dôkaz, že to nebolo z dôvodu podnikateľskej voľby strán. Skutočnosť, že ceny možno rýchlo upravovať, aby odzrkadľovali zmenenú situáciu na trhu (v tomto prípade údajne zmien výmenných kurzov meny), poskytla indickým vyvážajúcim výrobcom možnosť, aby premietli takéto zmeny do svojich predajných cien, keby si to želali a vo viacerých prípadoch zjavne spravili. So zreteľom na uvedené skutočnosti nie je úprava menového prepočtu opodstatnená a tvrdenie sa zamieta.

(20)

Po dočasnom zverejnení jeden indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že náhrady priznané podľa článku 2 ods. 10 písm. b) základného nariadenia za rozdiely v nepriamych daniach, ktoré boli vykonané vo vzťahu k určitým typom výrobkov, sa mali takisto vykonať v súvislosti s výrobkami a zmesami s dĺžkami reťazcov C12 a C14, pretože clo zaplatené za suroviny použité na tieto výrobky bolo vrátené po vývoze týchto výrobkov. Avšak počas prešetrovania neboli predložené žiadne informácie, ktoré by sa mohli overiť na mieste a ktoré preukazujú, že toto clo bolo skutočne následne vrátené. Po konečnom zverejnení spoločnosť tvrdila, že jej pripomienky boli nesprávne pochopené a že všetky suroviny, ktoré sa použili na výrobu výrobkov a zmesí s dĺžkami reťazcov C12 a C14, sa doviezli bez cla. Keďže v prípade, že sa tieto suroviny následne zapracujú do výrobkov predávaných na domácom trhu, je potrebné zaplatiť nepriamu daň, spoločnosť žiada o úpravu normálnej hodnoty pre tieto osobitné druhy výrobkov. Dôkazy predložené počas overovania však nasvedčujú tomu, že osobitné suroviny, ktoré sú potrebné na výrobu druhov výrobkov s dĺžkami reťazcov C12 a C14 a ktoré boli dovezené bez cla počas OP, stačili len na výrobu zanedbateľnej časti predaja tohto výrobku na vývoz tejto spoločnosti počas OP. Preto je isté, že najmenej dve tretiny vyvážaného výrobku s dĺžkami reťazcov C12 a C14 sa vyrobili s použitím surovín, za ktoré sa zaplatilo dovozné clo. Keďže spoločnosť nikdy nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že ktorákoľvek z týchto surovín dovezených bez cla sa použila na vývoz do EÚ a nie na vývoz do tretích krajín, námietka sa zamieta.

(21)

Keďže v súvislosti s porovnaním neboli predložené nijaké iné pripomienky, obsah odôvodnení 20 a 23 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(22)

Keďže v súvislosti s výpočtom dumpingového rozpätia neboli predložené nijaké iné pripomienky, obsah odôvodnení 24 a 26 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(23)

Výška dumpingu, ktorá bola nakoniec určená a ktorá bola vyjadrená ako percento čistej frankoceny CIF na hranici Únie pred preclením, je takáto:

(24)

Po dočasnom a konečnom zverejnení jeden indonézsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri testovaní ziskovosti transakcií sa predajné, všeobecné a administratívne (PVA) výdavky nemali priraďovať k jednotlivým transakciám na základe obratu a že to viedlo k tomu, že celý rad transakcií sa ukázal ako neziskový. Tvrdenie sa preskúmalo, ale zistilo sa, že priradenie predajných, všeobecných a administratívnych výdavkov k jednotlivým transakciám na základe obratu je vhodnejšie vzhľadom na povahu týchto výdavkov, ktoré väčšmi súvisia s hodnotou než s objemom. Je potrebné poznamenať, že celková suma PVA výdavkov priradená ku každému typu výrobku zostáva rovnaká bez ohľadu na to, ktorá z týchto dvoch metód sa použije na priradenie PVA výdavkov k jednotlivým transakciám. V neposlednom rade treba uviesť, že transakcie, pri ktorých vyvážajúci výrobca spochybnil výsledok skúšky ziskovosti, sa opätovne preskúmali a potvrdilo sa, že transakcie neboli ziskové. Tvrdenie sa preto zamieta.

(25)

Ten istý indonézsky vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že pri stanovovaní úrovne zisku použitej pri tvorbe normálnej hodnoty sa nemal vylúčiť zisk z predaja stanoveného ako predaj mimo bežného obchodného styku na úrovni typu výrobku, keďže viac ako 80 % celkového domáceho predaja bolo ziskových. V súvislosti s týmto tvrdením treba pripomenúť, že stanovenie, ktorý predaj sa uskutočňuje v bežnom obchodnom styku, sa vykonáva na úrovni typu výrobku, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 29 až 32 dočasného nariadenia, pretože to je najvhodnejší spôsob, ako presne spojiť predajné ceny so súvisiacimi výrobnými nákladmi. Okrem toho v článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa v prípade potreby nevylučuje rozdelenie prešetrovaného výrobku na typy výrobkov. Preto predaj, o ktorom sa nezistí, že sa uskutočnil v rámci bežného obchodného styku, sa na úrovni typu výrobku vylúči z výpočtu zisku, ktorý sa použije pri vytváraní normálnej hodnoty. Tvrdenie sa preto zamieta.

(26)

Ten istý indonézsky vyvážajúci výrobca takisto tvrdil, že pri tvorbe normálnej hodnoty pre určité druhy výrobkov sa neodrátali náhrady, aby sa normálna hodnota dostala späť na úroveň cien zo závodu. Námietka bola prijatá a výpočet sa primerane upravil.

(27)

Keďže neboli predložené nijaké iné pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 27 až 33 dočasného nariadenia – upravené, ako sa už uviedlo, v odôvodnení 26 tohto nariadenia – sa týmto potvrdzujú.

(28)

Po dočasnom zverejnení jeden indonézsky vyvážajúci výrobca tvrdil, že nebolo poskytnuté žiadne odôvodnenie pre označenie ceny jeho prepojenému dovozcovi v Európskej únii ako nespoľahlivej a pre tvorbu vývoznej ceny týkajúcej sa takéhoto predaja podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. V tejto súvislosti treba poznamenať, že transferové ceny medzi prepojenými stranami sa nepovažujú za spoľahlivé, pretože mohli byť umelo stanovené na rôznych úrovniach podľa toho, čo by bolo výhodnejšie pre danú prepojenú spoločnosť. Z tohto dôvodu tvorba vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, pri ktorej sa používa primerané ziskové rozpätie nezávisle od skutočného zisku vyplývajúceho z transferových cien, predchádza akémukoľvek rušivému vplyvu, ktorý môže vzniknúť z transferových cien. Tvrdenie sa preto zamieta.

(29)

Po dočasnom zverejnení obaja indonézski vývozcovia tvrdili pri predaji na vývoz do Európskej únie prostredníctvom prepojených dovozcov so sídlom v Európskej únii, že ziskové rozpätie použité na tvorbu vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia bolo nevhodné. Obaja tvrdili, že zisk použitý v dočasnej etape sa týkal len jedného čiastočne spolupracujúceho dovozcu a nebol overený, a preto nebol spoľahlivý. V súlade s tým navrhli používanie 5 % zisku ako pri iných prešetrovaniach. Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce nezávislých dovozcov pri tomto prešetrovaní sa toto tvrdenie prijalo a uplatnil sa zisk na úrovni 5 %, čo je v súlade s úrovňami zisku použitými pri predchádzajúcich prešetrovaniach v rovnakom odvetví.

(30)

Keďže v súvislosti s porovnaním neboli predložené nijaké iné pripomienky, obsah odôvodnení 34 až 36 dočasného nariadenia - s úpravou vysvetlenou v odôvodnení 29 tohto nariadenia - sa týmto potvrdzuje.

(31)

Po dočasnom zverejnení obaja indonézski vývozcovia poukázali na to, že podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa nemali robiť žiadne úpravy rozdielov v provízii za predaj prostredníctvom príslušných prepojených obchodníkov v tretej krajine. Obidve spoločnosti tvrdili, že ich výrobné spoločnosti v Indonézii a príslušní prepojení obchodníci v Singapure tvoria jeden hospodársky subjekt a že obchodníci v tretej krajine konajú ako vývozné oddelenie ich prepojených indonézskych spoločností. V oboch prípadoch však predaj na domácom trhu rovnako ako niektoré predaje na vývoz do tretích krajín fakturuje priamo výrobca v Indonézii a obchodníci v Singapure dostávajú osobitnú províziu. Pre jednu z indonézskych spoločností je táto provízia uvedená v zmluve týkajúcej sa len predaja na vývoz. Okrem toho obchodníci v tretej krajine predávajú takisto výrobky iných výrobcov, v jednom prípade aj od neprepojených výrobcov. Obaja prepojení obchodníci v Singapure majú preto zjavne funkcie, ktoré sú podobné funkciám zástupcu konajúceho na základe provízie. Tvrdenie sa preto zamieta.

(32)

Po konečnom zverejnení indonézska vláda a jeden indonézsky vyvážajúci výrobca zopakovali tvrdenie o jednom hospodárskom subjekte uvedené v predchádzajúcom odôvodnení. Namietali, že vo veci Matsushita/Rada (4) Súdny dvor predtým potvrdil, že skutočnosť, že výrobca vykonáva určité predajné funkcie neznamená, že výrobná spoločnosť a obchodná spoločnosť nemôžu tvoriť jeden hospodársky subjekt. Okrem toho tiež tvrdili, že predaj do tretích krajín, ktorý vývozca vykonáva priamo bez zapojenia obchodníka v Singapure, predstavuje len malé percento predaja na vývoz a že v rozsudku vo veci Interpipe (5) Súd prvého stupňa potvrdil, že malý objem priameho predaja zo strany výrobcu ešte nedokazuje, že jeden hospodársky subjekt neexistuje. Nakoniec uviedli, že vo veci Canon/Rada (6) skutočnosť, že predajná dcérska spoločnosť tiež konala ako distribútor výrobkov od iných spoločností, nemala vplyv na to, že sa považovala za jeden hospodársky subjekt.

(33)

Hoci vo veci Matsushita/Rada Súdny dvor potvrdil, že inštitúcie boli v tomto prípade oprávnené dospieť k zisteniu, že výrobca spolu s jednou alebo s viacerými distribučnými spoločnosťami, nad ktorými má kontrolu, tvorí hospodársky subjekt, aj keď určité predajné funkcie vykonáva sám, nevyhnutne z toho nevyplýva povinnosť vždy považovať výrobcu a jeho prepojené predajné spoločnosti za jeden hospodársky subjekt. Okrem toho, na rozdiel od indonézskeho vyvážajúceho výrobcu, výrobca vo veci Matsushita/Rada sám nevykonával žiadny priamy predaj. Po druhé, v rozsudku vo veci Interpipe skutočnosť, že priamy predaj vykonávaný vyvážajúcim výrobcom predstavoval len obmedzené percento celkového objemu predaja do EÚ, bola len jedným prvkom, ktorý Súd prvého stupňa analyzoval. Oveľa dôležitejšie je, že Súdny dvor zdôraznil skutočnosť, že tento priamy predaj do nových členských štátov sa uskutočňoval len počas prechodného obdobia. Na rozdiel od toho, v tomto prípade dostupné dôkazy naznačujú, že predaj realizovaný priamo výrobcom do určitých tretích krajín nie je prechodný, ale aspoň v zásade štrukturálny, t. j. trvalý. Okrem toho pre každého príslušného výrobcu tento predaj predstavuje významný percentuálny podiel jeho domáceho predaja. Nakoniec, vo veci Canon/Rada predaj predajnej dcérskej spoločnosti vyvážajúceho výrobcu na domácom trhu zahŕňal iné výrobky, ktoré sa predávali len pod inou obchodnou značkou, ale vyvážajúci výrobca ich napriek tomu všetky vyrábal sám. Tvrdenie sa preto opäť zamieta.

(34)

Jedna indonézska spoločnosť ďalej tvrdila, že aj keby koncepcia jediného hospodárskeho subjektu nebola uznaná, Komisia uložila „dvojité rozpätie“ odpočítaním zisku za prepojeného dovozcu v Únii, ako aj provízie za prepojeného obchodníka v tretej krajine od vývoznej ceny pre nezávislých zákazníkov v EÚ. Tieto dve položky sa však zohľadňovali na rozdielne účely a odrátali sa osobitne. Ako sa vysvetlilo v odôvodnení 28, pre predaj na vývoz prostredníctvom prepojených dovozcov v Európskej únii je vývozná cena vytvorená podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia na základe ceny, za ktorú sa dovezené výrobky prvýkrát predali ďalej nezávislému kupcovi. V týchto prípadoch sa vykoná úprava kumulovaného zisku, aby sa určila spoľahlivá vývozná cena na úrovni hranice Únie. Naopak, provízia za prepojeného obchodníka v tretej krajine sa odpočítala podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamieta.

(35)

Spoločnosť ďalej tvrdila, že ak by sa vývozná cena mala upraviť o províziu prepojeného obchodníka v tretej krajine podľa článku 2 ods. 10 písm. i), má sa spraviť rovnaká úprava normálnej hodnoty, pretože tento obchodník koordinuje aj domáci predaj. Písomná zmluva medzi obchodníkom a výrobcom v Indonézii sa ale týka len predaja na vývoz. Okrem toho domáci predaj fakturuje spoločnosť v Indonézii. Tvrdenie sa preto zamieta.

(36)

V súvislosti s úpravou podľa článku 2 ods. 10 písm. i) základného nariadenia sa považuje za vhodné použiť primerané ziskové rozpätie nezávisle od skutočného zisku vyplývajúceho z transferových cien, aby sa zabránilo akýmkoľvek narúšajúcim účinkom, ktoré môžu vzniknúť z transferových cien. Preto sa skutočné ziskové rozpätia obchodníkov v tretej krajine použité v dočasnej etape nahradili 5 % ziskom, čo sa považuje za primeraný zisk za činnosti vykonávané obchodnými spoločnosťami v chemickom priemysle tak, ako sa to uskutočnilo v predchádzajúcich prípadoch (7).

(37)

Iná indonézska spoločnosť tvrdila, že Komisia odpočítala dvakrát výdavky na provízie za predaj prostredníctvom jej prepojeného dovozcu v Únii. Spoločnosť tvrdila, že pri tvorbe vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia sa vykonala úprava za PVA výdavky prepojeného dovozcu, ako aj za výdavky na províziu ako priamych predajných výdavkov. Keďže výdavky provízie sú už zahrnuté v PVA výdavkoch, výsledkom bol dvojitý odpočet výdavkov na provízie. Toto tvrdenie sa považuje za oprávnené a výpočet sa primerane upravil.

(38)

Jedna spoločnosť zopakovala svoje tvrdenie o úprave vzhľadom na rozdiely vo fyzikálnych vlastnostiach na základe toho, že príslušný výrobok vyváža do Únie v kvapalnom aj pevnom skupenstve, kým na domácom trhu ho predáva iba v pevnom skupenstve a že ceny prešetrovaného výrobku v kvapalnom skupenstve sú nižšie než ceny tuhého skupenstva (pozri odôvodnenie 39 dočasného nariadenia). Na podporu tvrdenia spoločnosť predložila kópie dvoch faktúr za predaj na iné vývozné trhy. Tento dôkaz však nebolo možné overiť v tejto pokročilej etape konania ani nebolo možné zistiť, či uvedený rozdiel platí pre všetky prípady, kde existujú uvedené rozdiely fyzikálnych vlastností. Tvrdenie sa preto zamieta.

(39)

Po dočasnom zverejnení jeden indonézsky vývozca tvrdil, že úrokové sadzby použité na výpočet nákladov na úvery jeho prepojeného dovozcu v Únii v dočasnom nariadení boli neprimerané a odporučil používať úrokovú sadzbu na základe údajov zverejnených pre OP Deutsche Bundesbank. Keďže údaj úrokovej sadzby použitý na výpočet nákladov na úvery pre túto spoločnosť v dočasnom nariadení vychádzal z informácií predložených inými stranami, a preto odzrkadľuje ich konkrétnu finančnú situáciu, ktorá nemusí nevyhnutne platiť pre daného prepojeného dovozcu, tvrdenie sa uznalo a výpočet sa primerane upravil.

(40)

Keďže v súvislosti s porovnaním neboli predložené nijaké iné pripomienky, dočasné zistenia v odôvodneniach 37 až 40 dočasného nariadenia - s úpravou vysvetlenou pri odôvodneniach 36, 37 a 39 tohto nariadenia - sa týmto potvrdzujú.

(41)

Keďže nie sú k dispozícii nijaké iné pripomienky, pokiaľ ide o výpočet dumpingového rozpätia, obsah odôvodnení 41 a 42 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(42)

Výška dumpingu, ktorá bola nakoniec určená a ktorá bola vyjadrená ako percento čistej franko ceny CIF na hranici Únie pred preclením, je takáto:

(43)

Po dočasnom zverejnení jeden z malajzijských vyvážajúcich výrobcov tvrdil, že test ziskovosti pri posudzovaní v bežnom obchodnom styku (pozri odôvodnenie 46 dočasného nariadenia) nemá vychádzať z vážených priemerných ročných výrobných nákladov, ale vzhľadom na denné cenové výkyvy hlavnej suroviny sa mali použiť jednotlivé náklady každej domácej transakcie. V súvislosti s týmto tvrdením je potrebné zdôrazniť, že dôslednou praxou Komisie je používať vážené priemerné výrobné náklady ako referenčnú hodnotu pre test ziskovosti. Tento formát spoločnosť dodržala vo vyplnenom dotazníku a tvoril východisko pre overovaciu návštevu na mieste, ktorá zosúladila údaje nahlásené spoločnosťou s účtovníctvom spoločnosti. Tvrdenie o použití výrobných nákladov na základe transakcie, čo by predstavovalo výrazný odklon od zvyčajnej praxe Komisie, sa prvýkrát použilo v pripomienkach spoločnosti k dokumentu dočasného zverejnenia a zodpovedajúce údaje sa preto nemohli overiť na mieste. Takisto treba poznamenať, že nákladové listy jednotlivých transakcií, ktoré spoločnosť predložila na podporu svojich tvrdení, vychádzali vo veľkej miere z odhadov, a preto nepredstavujú presnejšie a reprezentatívnejšie nákladové údaje než tie, ktoré spoločnosť nahlásila pôvodne a ktoré boli overené na mieste. Na záver treba poznamenať, že štruktúra poskytnutých nových nákladových listov neumožňuje zosúladenie s touto časťou správ manažmentu, ktoré boli overené na mieste. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamieta.

(44)

Malajzijský vývozca, ktorý nemal žiadny domáci predaj (pozri odôvodnenie 51 dočasného nariadenia), tvrdil, že sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a na zisky použité na výpočet normálnej hodnoty nemajú vychádzať z vážených priemerných skutočných súm, ktoré sa zistili v súvislosti s ďalšími dvoma vyvážajúcimi výrobcami predávajúcimi podobný výrobok na malajzijskom trhu. Spoločnosť tvrdila, že tieto údaje nie sú reprezentatívne, pretože spoločnosť používa odlišné výrobné metódy využívajúce iné základné suroviny. V súvislosti s týmto tvrdením treba pripomenúť, že pri výpočte normálnej hodnoty sa použili vlastné výrobné náklady spoločnosti. Iba sumy týkajúce sa predajných, všeobecných a administratívnych nákladov vychádzali z údajov získaných od ďalších dvoch malajzijských vyvážajúcich výrobcov. Pokiaľ ide o výšku zisku, stanovila sa tak, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 45 tohto nariadenia. Po druhé, spoločnosť nedokázala vysvetliť údajný vplyv použitej výrobnej metódy na predajné, všeobecné a administratívne náklady. Ďalej je potrebné poznamenať, že len malá časť výroby spoločnosti vychádza z údajne odlišnej výrobnej metódy, zatiaľ čo podstatná časť výroby sa vyrába rovnakým výrobným procesom a používa rovnaké základné suroviny ako v prípade dvoch iných malajzijských výrobcov. Preto sa usúdilo, že spoločnosť nepreukázala, že použité údaje neboli reprezentatívne, a tvrdenie v tomto zmysle sa zamieta.

(45)

Ten istý malajzijský vývozca ďalej tvrdil, že ak by Komisia napriek tomu použila údaje od ďalších dvoch vývozcov na účely stanovenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (PVA), také údaje by mali vychádzať z vážených priemerných údajov vzťahujúcich sa na všetky domáce transakcie týchto vyvážajúcich výrobcov a nielen z tých, ktoré sa vzťahovali na ziskové transakcie. Toto tvrdenie bolo v zásade prijaté. Preto, pokiaľ ide o PVA, potvrdilo sa že na vytvorenie normálnej hodnoty boli použité priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady pre všetky domáce transakcie dvoch malajzijských vyvážajúcich výrobcov. Údaje použité na tento výpočet boli overené počas overovacích návštev v príslušných malajzijských spoločnostiach. Pokiaľ ide o stanovenie zisku, treba uviesť, že sumu zisku nebolo možné stanoviť na základe súm, ktoré získali a realizovali ďalší dvaja vyvážajúci výrobcovia. Výsledkom takých výpočtov je totiž celková strata. Na tomto základe preto nebolo možné stanoviť žiadne údaje o zisku. V tejto súvislosti sa zamieta tvrdenie malajzijského vývozcu, že na vytvorenie normálnej hodnoty sa môže použiť ako suma zisku záporná suma. Pojem zisk totiž nevyhnutne evokuje existenciu kladnej sumy. Takisto sa posudzovalo, či by sa suma zisku nemohla stanoviť na základe ziskového predaja vyvážajúceho výrobcu v Malajzii, avšak tento prístup bol zamietnutý, pretože by bol v rozpore so zisteniami WTO v prípade týkajúcom sa dovozu posteľnej bielizne bavlneného typu z Indie (8). Preto podľa článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia musí výpočet zisku vychádzať z akejkoľvek inej primeranej metódy, a keďže neexistovali žiadne iné dostupné údaje, dlhodobá úroková miera v Malajzii sa považovala za najvhodnejší základ na stanovenie zisku.. Táto metóda sa považovala za konzervatívnu, primeranú a najvhodnejšiu v zmysle článku 2 ods. 6 písm. c) základného nariadenia. Treba uviesť, že takto stanovené ziskové rozpätie nepresahuje zisk realizovaný inými vyvážajúcimi výrobcami z predaja výrobkov tej istej všeobecnej kategórie na domácom trhu v krajine pôvodu.

(46)

Keďže neboli predložené nijaké iné pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 44 až 51 dočasného nariadenia so zmenou vysvetlenou v odôvodnení 45 tohto nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(47)

Po dočasnom zverejnení obaja malajzijskí vývozcovia tvrdili v súvislosti s predajom na vývoz do Európskej únie prostredníctvom prepojených dovozcov so sídlom v Európskej únii, že ziskové rozpätie použité na tvorbu vývoznej ceny podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia bolo nevhodné. Jedna zo spoločností podložila svoje tvrdenie údajmi o ziskovosti v OP niektorých svojich európskych neprepojených obchodníkov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že tieto údaje sa nemôžu považovať za reprezentatívne, pretože obchodníci uvádzali širokú škálu chemických výrobkov a v jednom prípade je obchodník aj výrobcom. Z tohto dôvodu sa ako spoľahlivá referenčná hodnota zamietli. Druhá spoločnosť tvrdila, že s jej prepojeným dovozcom v Únii by sa nemalo zaobchádzať ako s distribútorom, ale ako s prepojeným zástupcom, a preto úpravy PVA nákladov a zisku pri tvorbe vývoznej ceny nemali prekročiť percento provízie bežne poskytovanej nezávislým zástupcom obchodujúcim v odvetví. Spoločnosť predložila ako referenčnú hodnotu dohody s nezávislými zástupcami. Po konečnom zverejnení sa v súvislosti s týmto tvrdením ďalej argumentovalo, že vo veci volfrámových elektród (9) sa zisk prepojeného dovozcu považoval za spoľahlivý a pri tvorbe vývoznej ceny sa akceptoval. V reakcii na toto tvrdenie treba poznamenať, že článok 2 ods. 9 základného nariadenia nerieši odlišné zaobchádzanie medzi prepojenými dovozcami údajne pôsobiacimi ako distribútori a dovozcami údajne pôsobiacimi ako zástupcovia.

V článku 2 ods. 9 sa vyžadujú úpravy všetkých nákladov, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom, a nakumulovaných ziskov. Ďalej je potrebné poznamenať, že prešetrovaním sa ukázalo, že prepojená spoločnosť sa nachádza v Európskej únii. Táto spoločnosť rieši okrem iného objednávky zákazníka a fakturáciu príslušného výrobku vyrobeného prepojeným vývozcom a zodpovedá za zabezpečenie colného vybavenia EÚ. Skutočnosť, že prepojená spoločnosť vykonáva pred dovozom určité činnosti, neznamená, že vývoznú cenu nie je možné vytvoriť na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi s potrebnými úpravami podľa článku 2 ods. 9. Rozdiely vo funkciách, ktoré spoločnosť uvádzala, v porovnaní s inými prepojenými dovozcami sú zvyčajne premietnuté do PVA výdavkov, pri ktorých Komisia použila skutočné údaje spoločnosti. Z toho dôvodu nie je možné tvrdenie prijať. Ďalej je potrebné poznamenať, že v uvedenom prípade volfrámových elektród bol prepojený dovozca začlenený do výroby nadväzujúceho výrobku vyrábaného prepojenou skupinou a vykonával aj iné činnosti ako činnosti obchodnej spoločnosti. Z toho dôvodu sa v prípade takej zložitej štruktúry zisk neprepojených dovozcov nepovažoval za dostatočne reprezentatívny. Situácia v tomto prípade nie je porovnateľná so situáciou daného prepojeného malajzijského dovozcu, ktorý vykonáva len obchodné funkcie. Avšak z dôvodov uvedených v odôvodnení 29 sa dané ziskové rozpätie upravilo na 5 %. Keďže neboli predložené nijaké iné pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 52 až 54 dočasného nariadenia s už vysvetlenou zmenou sa týmto potvrdzujú.

(48)

Po dočasnom zverejnení jeden malajzijský výrobca zopakoval svoje tvrdenie (pozri aj odôvodnenie 57 dočasného nariadenia), že jeho prepojený dovozca v Európskej únii je v skutočnosti vývozné oddelenie výrobcu a že odpočty pri stanovení vývoznej ceny zo závodu by boli privysoké, ak by sa vykonali úplné úpravy pre predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisky podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Spoločnosť tvrdila, že podobná úprava sa mala vykonať aj pri výpočte normálnej hodnoty. Toto tvrdenie sa zopakovalo aj v stanovisku po konečnom zverejnení. Nebol však predložený žiadny nový argument, ktorý by viedol k zmene záverov v tomto smere. Predovšetkým je potrebné pripomenúť, že faktúry vydávala prepojená spoločnosť zákazníkom v Európskej únii a že platby zákazníkov v Únii prijímala prepojená spoločnosť. Okrem toho treba poznamenať, že predaj uskutočnený prepojenou spoločnosťou zahŕňal prirážku. Finančné účtovníctvo prepojenej spoločnosti takisto preukazovalo, že znáša bežné predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom. Preto prepojená spoločnosť skutočne plní typické funkcie dovozcu. Na záver treba poznamenať, že výrobca v Malajzii takisto vykonával priame predaje nezávislým zákazníkom v Európskej únii a iných krajinách. V súvislosti s touto otázkou, sa spoločnosť odvolávala na rozsudok vo veci Interpipe, pričom uviedla argumenty podobné tým, ktoré predložili indonézski vyvážajúci vývozcovia. Z dôvodov, ktoré už boli vysvetlené v odôvodnení 33 tohto nariadenia, sa okolnosti tohto prípadu odlišujú od okolností, ktoré sa prejednávali v rozsudku vo veci Interpipe. Okrem toho tvrdenie malajzijského výrobcu, že nezávislý predaj spoločnosti dohodol jej prepojený dovozca v Únii pôsobiaci ako vývozné oddelenie malajzijskej spoločnosti, je v rozpore s vysvetleniami poskytnutými počas overovacej návštevy, kde sa v tejto súvislosti namiesto toho zdôrazňovala kľúčová úloha, ktorú zohrávala materská spoločnosť v Japonsku. Uvedené zistenia viedli k záveru, že úprava PVA a zisku by sa mala zachovať a žiadna podobná úprava výpočtu normálnej hodnoty nie je oprávnená.

(49)

Tá istá spoločnosť takisto tvrdila, že odpočet určitých predajných výdavkov jej prepojeného dovozcu sa pri rekonštrukcii vývoznej ceny uskutočnil dvakrát. Výpočty sa skontrolovali, a keďže sa zistilo, že tvrdenie je oprávnené, výpočty sa primerane upravili.

(50)

Jeden z malajzijských vývozcov tvrdil, že porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou nemá vychádzať z typov výrobkov podľa kontrolných čísel výrobku (PCN), ale na základe vlastných kódov výrobku spoločnosti. Podľa tejto spoločnosti PCN použité v prešetrovaní nezachytili dostatočne podrobne osobitosti výrobného procesu a rozdiely medzi nákladmi a cenami. Na podporu tohto tvrdenia spoločnosť odkazovala na niektoré zo svojich výrobkov, ktoré boli vyrobené rôznymi výrobnými procesmi a z rôznych základných surovín, čo malo za výsledok vyššie jednotkové náklady výroby. Je potrebné poznamenať, že toto tvrdenie nebolo predložené v dočasnej etape prešetrovania ani počas overovania na mieste. Okrem toho by použitie vlastných kódov výrobkov spoločnosti pri výpočte nevyriešilo problém rôznych výrobných metód, pretože rovnaké výrobné kódy spoločnosti boli takisto použité pre výrobky vyrobené v rozdielnych výrobných procesoch. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamieta.

(51)

Keďže neboli predložené nijaké iné pripomienky týkajúce sa porovnania, dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 55 až 58 dočasného nariadenia so zmenou vysvetlenou v odôvodnení 49 tohto nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(52)

Po dočasnom zverejnení sa malajzijský výrobca, ktorý nevyvážal do Únie, vyjadril k odôvodneniu 60 dočasného nariadenia a tvrdil, že v Malajzii existujú ďalší výrobcovia príslušného výrobku. V tejto súvislosti treba poznamenať, že prítomnosť ďalšieho výrobcu v Malajzii, ktorý nie je vývozcom do Únie, nič nemení na zistení týkajúcom sa úrovne spolupráce v Malajzii, pretože nebol predložený žiadny dôkaz, že prešetrované spoločnosti nezodpovedali za celý vývoz príslušného výrobku do Únie v rámci OP. Ten istý malajzijský výrobca okrem toho kritizoval skutočnosť, že podobní výrobcovia ako on, ktorí nevyvážali do Únie v OP, by mali podliehať sadzbe zostatkového cla. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že spoločnosti, ktoré nevyvážali do Únie počas OP, nemôžu mať individuálnu colnú sadzbu. Keď však tieto spoločnosti začnú vyvážať alebo prijmú neodvolateľný záväzok predávať do Únie, môžu požiadať o preskúmanie nových vývozcov v súlade s článkom 11 ods. 4 základného nariadenia, ktorého výsledkom môže byť individuálne colné rozpätie, ak sú splnené podmienky ustanovené v tomto článku.

(53)

Jeden z malajzijských výrobcov tvrdil, že hodnota CIF použitá ako základ výpočtu percenta dumpingového rozpätia nemá vychádzať z ceny oznámenej colným orgánom, ale má sa spätne vyrátať z ceny ďalšieho predaja bez všetkých nákladov v Únie po dovoze. Keďže však cena CIF bola použitá ako základ na colné vyhlásenia na hranici Únie a nezdá sa, že bola uvedená nesprávne, rovnaká cena sa má použiť ako základ výpočtu percenta dumpingového rozpätia. Spoločnosť tvrdila, že medzi prepojenými dodávkami z Malajzie a colným vybavením na účely ďalšieho predaja v Únii je časová medzera. Keby však aj boli faktúry na colné vybavenie vystavené v neskoršej etape a ceny by vychádzali z metódy oceňovania zásob FIFO, ešte vždy je to transferová cena a nie cena ďalšieho predaja, ktorá slúži ako základ na výpočet colnej hodnoty. Z tohto dôvodu sa tvrdenie zamieta.

(54)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky k výpočtu dumpingového rozpätia, obsah odôvodnení 59 až 60 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzuje.

(55)

Výška dumpingu, ktorá bola nakoniec stanovená a ktorá bola vyjadrená ako percento čistej franko ceny CIF na hranici Únie pred preclením, je takáto:

(56)

Po uverejnení dočasného nariadenia sa zistilo, že je potrebné vykonať drobné opravy údajov o spotrebe kvôli administratívnej chybe. Dôsledkom sú drobné zmeny v objeme predaja, v podiele na trhu výrobného odvetvia Únie a v podiele na trhu príslušných krajín. Tieto opravy však nemajú žiadny významný vplyv na trendy a závery týkajúce sa spotreby, objemu predaja, podielu na trhu výrobného odvetvia Únie a podielu na trhu príslušných krajín na trhu Únie v posudzovanom období.

(57)

Ako sa už uviedlo v odôvodnení 62 dočasného nariadenia, zistilo sa, že podobný výrobok vyrábali dvaja navrhovatelia a malí výrobcovia v Európskej únii. Ako sa uvádza v odôvodnení 11 a 12 tohto nariadenia, výrobcovia, ktorí vyrábajú FOH s obsahom rozvetvených izomérov, boli vylúčení z vymedzenia výroby FOH Únie. Napriek skutočnosti vysvetlenej v odôvodnení 58 tohto nariadenia sa potvrdzuje vymedzenie výrobného odvetvia Únie v odôvodneniach 62 a 63 dočasného nariadenia.

(58)

Jedného z dvoch navrhovateľov prevzala spoločnosť, ktorá sa zúčastňuje na tomto konaní ako používateľ. Tento navrhovateľ zaujal po uverejnení dočasného nariadenia neutrálnu pozíciu.

(59)

Preto niektoré strany spochybnili úroveň podpory alebo to, že sú v postavení prešetrovaného, a tvrdili, že podpora pre prešetrovania musí platiť počas celého prešetrovania.

(60)

Analýza tohto tvrdenia ukázala, že zostávajúci navrhovateľ predstavuje viac než 40 % celkovej výroby Únie, teda viac ako 25 % celkovej výroby Únie a 100 % výrobcov Únie FOH vyjadrujúcich podporu podnetu alebo námietku voči podnetu. Z tohto dôvodu sú 25 % a 50 % prahové hodnoty požadované článkom 5 ods. 4 základného nariadenia úplne splnené a postavenie sa môže uznať.

(61)

Niektoré strany tvrdili, že keďže obaja navrhovatelia dovážali príslušný výrobok počas OP, nemajú sa považovať za súčasť výrobného odvetvia Únie. Overilo sa však, že percento výrobkov dovezených týmito spoločnosťami z príslušných krajín nie je významné v porovnaní s ich výrobou podobného výrobku. Okrem toho mal tento dovoz prevažne dočasný charakter. Preto možno potvrdiť, že hlavnou činnosťou týchto spoločností je výroba a predaj podobného výrobku. V dôsledku toho sa týmto potvrdzujú odôvodnenia 62 až 63 dočasného nariadenia.

(62)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, odôvodnenia 64 až 66 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(63)

Niekoľko strán namietalo proti tomu, že sa vykonalo kumulatívne posúdenie pre príslušné tri krajiny uvedené v dočasnom nariadení. Podľa ich názoru podmienky kumulácie ustanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia neboli splnené. Konkrétne argumentovali, že negatívne podhodnotenie zistené v jednej z krajín vylučovalo kumuláciu. Okrem toho uviedli, že trendy v objemoch predaja pre tri vyvážajúce krajiny sa líšili v posudzovanom období, že prístup k surovinám a suroviny používané v troch vyvážajúcich krajinách boli takisto rôzne. Nakoniec sa uviedlo, že predaj na vývoz z jednej z príslušných krajín sa uskutočňoval prostredníctvom prepojených spoločností. Podľa ich názoru existovali medzi príslušnými krajinami na trhu Únie odlišné podmienky hospodárskej súťaže. V článku 3 ods. 4 základného nariadenia sa uvádza, že kde je dovoz výrobku z viac ako z jednej krajiny súčasne predmetom antidumpingových prešetrovaní, účinky takéhoto dovozu sa súhrnne vyhodnotia, len ak sa stanoví, že: a) dumpingové rozpätie stanovené vo vzťahu k dovozu z každej krajiny je vyššie ako de minimis, tak ako sa uvádza v článku 9 ods. 3 uvedeného nariadenia, objem dovozu z každej krajiny nie je zanedbateľný a b) kumulatívne posúdenie účinkov dovozu je primerané vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podmienkami hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Únie.

(64)

Preto sa odôvodnenia 67 až 70 dočasného nariadenia týmto potvrdzujú.

(65)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce objemu dumpingového dovozu z príslušných krajín, jeho ceny a podielu na trhu, odôvodnenia 71 až 73 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(66)

Strany tvrdili, že existujú rozdiely v cenách suroviny medzi FOH vyrobenými z prírodných olejov a tukov a syntetických zdrojov, ako sú surový alebo minerálny olej a že sa malo zaviesť ďalšie kritérium kontrolného čísla výrobku (PCN), aby sa posúdili rozdiely vo výrobných nákladoch spôsobené rôznymi výrobnými procesmi. Avšak PCN sú určované na základe individuálnych charakteristík každej podkategórie položiek zahrnutých do vymedzenia príslušného výrobku, a nie na základe ceny každej z týchto položiek. Okrem toho sa zistilo, že neexistuje žiadny podstatný rozdiel, pokiaľ ide o základné charakteristiky FOH vyrobených z prírodných olejov a tukov a FOH vyrobených z ropy alebo minerálneho oleja, a ani rozdiel vo výrobných nákladoch nie je takého charakteru, aby opodstatňoval rozlišovanie podľa PCN. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(67)

Niektoré strany tvrdili, že údaj použitý na vyjadrenie nákladov po dovoze, ktoré sú približne 3 % z dovoznej ceny, použitý na stanovenie úrovne podhodnotenia príslušnými krajinami, bol nejasný a nejavil sa v tomto prípade ako vhodný. Avšak informácie overené počas prešetrovania ukázali, že dovážajúce strany, ako sú dovozcovia a používatelia, museli zaplatiť takúto sumu nákladov po dovoze, aby bol príslušný výrobok prepustený do voľného obehu na trh v Únii. Okrem toho strany neposkytli žiadne dôkazy, ktoré by ukázali, že náklady po dovoze neboli v tomto prípade správne stanovené. Toto tvrdenie sa preto zamietlo. Metodika použitá na výpočet cenového podhodnotenia, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 74 a 75 dočasného nariadenia, sa týmto potvrdzuje.

(68)

Napriek zmene vo vlastníctve uvedenej v odôvodnení 58, sa usudzovalo, že údaje poskytnuté navrhovateľom, ktorý odstúpil, a overené v jeho priestoroch sa nemali automaticky vylúčiť z analýzy ujmy, pretože jeho výroba zostáva časťou výroby Únie.

(69)

Niektoré strany tvrdili, že niektoré údaje poskytnuté výrobným odvetvím Únie, najmä o ich nákupoch príslušného výrobku s pôvodom v Indii, Malajzii a Indonézii, sa mali vylúčiť z analýzy ujmy a výpočtu rozpätia ujmy, pretože akákoľvek údajná ujma v súvislosti s týmito nákupmi by bola spôsobená vlastným pričinením. Avšak, ako sa uvádza v odôvodnení 63 dočasného nariadenia, tieto nákupy boli hlavne z dôvodu dočasného zatvorenia jednej z prevádzok jedného výrobcu. Okrem toho, tieto nákupy neboli v porovnaní s celkovou produkciou navrhovateľov podstatné. Neexistovali teda žiadne závažné dôvody na vylúčenie nákupu týchto výrobcov z analýzy ujmy alebo z výpočtu úrovne odstránenia ujmy.

(70)

Predbežné poznámky uvedené v odôvodnení 76 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(71)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výroby, výrobnej kapacity a využitia kapacity, predaja a podielu na trhu výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 77 až 81 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(72)

Po uverejnení dočasného nariadenia sa zistilo, že je potrebné vykonať drobné opravy priemerných jednotkových cien vo výrobnom odvetví Únie v dôsledku administratívnej chyby. V tabuľke sa uvádza upravený trend jednotkovej ceny výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období.

(73)

Na rozdiel od konštatovaní uvedených v odôvodnení 84 dočasného nariadenia ceny výrobného odvetvia Únie klesli počas posudzovaného obdobia o 4 %. Pokles bol významný v rokoch 2008 - 2009 a v OP sa zaznamenal ďalší pokles. Počas tohto obdobia predajná cena klesla o 22 %. Uvedená zmena nemá žiadny vplyv na závery o hospodárskej situácii výrobného odvetvia Únie a vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa priemerných jednotkových cien výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 82 a 83 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(74)

Niektoré strany tvrdili, že nie je možné, aby výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu, keďže spoločnosti, ktoré sú súčasťou výrobného odvetvia Únie, sú vertikálne integrované a dovážajú príslušný výrobok z tretích krajín. Preto mohli použiť dovezený výrobok na svoju nadväzujúcu výrobu a predávať svoju výrobu, ktorá nie je zisková.

(75)

Je potrebné poznamenať, že v niektorých antidumpingových prešetrovaniach výrobcovia, ako výrobcovia ocele a výrobcovia chemických výrobkov, zahrnutí do vymedzenia výrobného odvetvia Únie, majú v týchto prípadoch nadväzujúcu činnosť a táto časť ich výroby príslušného výrobku je určená na vlastnú spotrebu. V takejto situácii sa však prešetruje možná existencia značnej ujmy pre výrobné odvetvie Únie výhradne v súvislosti s výrobou a predajom príslušného výrobku. V tomto prípade bola značná ujma zistená v súvislosti s činnosťou, pri ktorej sa používa príslušný výrobok, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 77 až 93 dočasného nariadenia. Strany neposkytli žiaden dôkaz, ktorý by preukázal, že zistenia v týchto odôvodneniach nie sú správne a že výrobné odvetvie Únie neutrpelo počas OP značnú ujmu. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamieta.

(76)

Niektoré strany tvrdili, že zatvorenie určitých výrobných kapacít navrhovateľmi ukázalo zavádzajúci obraz údajnej ujmy, ktorú utrpeli. Argumentovali tým, že v Únii existujú aj iní výrobcovia, ktorí prispeli ku kapacite v Únii a že investície do nových kapacít zvýšili kapacitu výrobného odvetvia Únie. To len ťažko svedčí o odvetví, ktoré utrpelo ujmu. Iné strany tvrdili, že zníženie investícií neznamená ujmu, ale presun výroby mimo EÚ.

(77)

Prešetrovaním uvedeným v odôvodnení 78 dočasného nariadenia sa zistilo, že výrobná kapacita výrobného odvetvia Únie sa zvýšila v roku 2008 o 9 %, ale potom počas OP klesla o 10 %. Bolo to výsledkom rozhodnutí prijatých s cieľom čeliť konkurencii z príslušných krajín a následné dočasné uzavretia boli takisto spôsobené tlakom vyvolaným dumpingovým dovozom. V súvislosti s investíciami bolo v odôvodnení 89 dočasného nariadenia zistené, že investície, ktoré v Únii uskutočnilo výrobné odvetvie Únie, sa znížili počas posudzovaného obdobia o 35 %. Je to jeden z viacerých faktorov ujmy, ktoré umožnili v odôvodneniach 92 a 93 dočasného nariadenia dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas OP značnú ujmu.

(78)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stavu zásob, zamestnanosti, miezd a produktivity, ziskovosti, peňažného toku, investícií, návratnosti investícií a schopnosti zvýšiť kapitál, rastu a rozsahu skutočného dumpingového rozpätia, odôvodnenia 85 až 91 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(79)

Niektoré strany tvrdili, že neexistujú žiadne dôkazy o značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a že skutočnosť, že jeden z dvoch pôvodných navrhovateľov prestal podporovať prešetrovanie, ukazuje, že neutrpel ujmu. Takisto sa argumentovalo, že ukazovatele ujmy pre zostávajúceho navrhovateľa neukazujú obraz ujmy.

(80)

Je potrebné poznamenať, že daná spoločnosť nenamietala proti prešetrovaniu, ale zaujala neutrálny postoj. Z toho dôvodu, ako sa objasňuje v odôvodnení 57, sa ešte vždy považovalo za primerané viesť oboch výrobcov v Únii ako súčasť výrobného odvetvia Únie.

(81)

Tvrdilo sa, že došlo k výraznému nárastu cien v období po OP a že tento cenový vývoj v tomto období sa okamžite premietne do zisku pre navrhovateľov, ktorí sami oznámili lepšie výsledky vo svojich verejných vyhláseniach za obdobie rokov 2010 – 2011.

(82)

Niektoré strany trvali na tom, že došlo k výraznému zlepšeniu situácie vo výrobnom odvetví Únie v období po OP, a poukazovali na to, že niektoré spoločnosti plánovali vybudovať v Únii nové priestory. Takisto sa tvrdilo, že vzhľadom na nedávne zvýšenie dovozných cien sa opatrenia mali pozastaviť alebo uložiť vo forme minimálnej dovoznej ceny (MIP).

(83)

Udalosti, ktoré nastali v období po OP sa zvyčajne pri antidumpingovom prešetrovaní nezohľadňujú. Okrem toho nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý naznačuje, že uvedené udalosti po OP sú zjavné, nesporné a trvalé. Pokiaľ ide o pozastavenie konečných opatrení, malo by sa na to pozerať z hľadiska vývoja po OP, ktorý by mal trvalý charakter.

(84)

Pokiaľ ide o uloženie minimálnej dovoznej ceny, ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 123 až 126, usudzuje sa, že okolnosti nie sú také, aby ju odôvodňovali. Preto sa všetky uvedené tvrdenia zamietli.

(85)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že väčšina ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie vykazovala v posudzovanom období klesajúci trend. Na základe uvedeného sa potvrdzuje záver uvedený v odôvodneniach 92 a 93 dočasného nariadenia, že výrobné odvetvie Únie utrpelo počas OP značnú ujmu.

(86)

Jedna strana poznamenala, že analýza uvedená v odôvodnení 108 dočasného nariadenia je chybná, pretože sa zdá, že spája celkové a nepretržité zníženie spotreby s nárastom dovozu, zatiaľ čo podľa tejto strany dovoz z príslušných krajín sa vyvíjal v súlade so spotrebou.

(87)

Treba skutočne objasniť, že ako sa uvádza v odôvodneniach 64 až 66 dočasného nariadenia, spotreba počas posudzovaného obdobia celkovo vzrástla o 2 %. To však nespochybňuje skutočnosť, že v posudzovanom období došlo k významnému celkovému nárastu objemu lacného dumpingového dovozu z príslušných krajín a jeho podielu na trhu (pozri odôvodnenie 96 z dočasného nariadenia), zatiaľ čo veľkosť trhu sa takmer nezmenila a výrobné odvetvie Únie stratilo významný podiel na trhu najmä v období medzi rokom 2009 a OP.

(88)

Niektoré strany tvrdili, že trendy dovozu z príslušných krajín nesúvisia so zhoršením hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, najmä s objemom predaja, hodnotami predaja a ziskovosťou. Argumentujú, že došlo k zlepšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie, keď dovoz vzrástol v roku 2008 a potom výrazne klesol, keď dovoz zostal stabilný.

(89)

Na rozdiel od uvedeného tvrdenia, prešetrovaním sa poukázalo na celkovú koreláciu medzi dumpingovým dovozom za nízke ceny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas celého posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenia 95 až 98 dočasného nariadenia). Prešetrovaním sa takisto ukázalo, že výrobné odvetvie Únie sa v posudzovanom období nemohlo zotaviť vzhľadom na zvýšený výskyt dumpingového dovozu za nízke ceny na trh Únie. Na základe uvedených skutočností sa má toto tvrdenie zamietnuť.

(90)

Takisto sa tvrdilo, že rozdiely v trendoch dovozu existovali v závislosti od druhov alkoholu vyrábaných niektorými vyvážajúcimi výrobcami, a preto sa má uskutočniť samostatná analýza ujmy v súvislosti s týmito alkoholmi. Avšak rôzne druhy zahrnuté do vymedzenia výrobku majú rovnaké základné charakteristiky. Prešetrovaním sa neodhalili žiadne podstatné rozdiely medzi FOH vyrábanými z rôznych surovín. Preto nie je v tomto prípade dôvod vypracovať samostatnú analýzu trendov podľa typu alkoholu.

(91)

Takisto sa tvrdilo, že spôsobenie ujmy sa nemohlo prisudzovať Indii, pretože jej dovoz počas posudzovaného obdobia sa nezvýšil, najmä keď sa nezohľadňujú nákupy navrhovateľov. Avšak zistilo sa, že dovoz z Indie na trh Únie sa uskutočňoval za dumpingové ceny a že rozpätie ujmy bolo väčšinou nad 2 % úrovňou de minimis. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 63 až 65, boli splnené podmienky pre súhrnné posúdenie príslušných krajín. Toto tvrdenie sa má teda zamietnuť.

(92)

Takisto sa tvrdilo, že spôsobenie ujmy sa nemôže prisúdiť spoločnostiam, ktorých jednotlivé rozpätia podhodnotenia boli záporné, alebo vzhľadom na tento dôvod sa nemôže prisúdiť dovozu z Indonézie ako celku.

(93)

Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodneniach 63 až 65, boli splnené všetky podmienky pre súhrnné posúdenie dôvodov. V súlade s tým účinky, ktoré mal dumpingový dovoz za nízke ceny s pôvodom v príslušných krajinách na výrobné odvetvie Únie, sa posudzovali spoločne na účely analýzy ujmy a príčiny ujmy. Okrem toho neprítomnosť podhodnotenia nevylučuje existenciu značnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Ako sa uvádza v odôvodneniach 124 až 127 dočasného nariadenia, skutočne sa zistilo, že ceny účtované výrobnému odvetviu Únie neboli dostatočné na pokrytie celých výrobných nákladov a dosiahnutie primeraného rozpätia zisku, ktorý by sa mohol dosiahnuť v OP bez dumpingového dovozu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(94)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa účinkov dumpingového dovozu, odôvodnenia 95 až 98 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(95)

Viaceré strany tvrdili, že skutočná príčina ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, má byť prisúdená finančnej kríze, keďže hlavné poškodenie tohto výrobného odvetvia nastalo, keď sa dovoz z príslušných krajín stabilizoval. Takisto sa uviedlo, že zhoršenie ziskovosti výrobného odvetvia Únie bolo podobné zhoršeniu pozorovanému v súvislosti s inými spoločnosťami pôsobiacimi v chemickom priemysle.

(96)

Pri výkonnosti výrobného odvetvia Únie zohrávala kríza úlohu. Trendy vo faktoroch ujmy, ako sú využitie kapacity a objem predaja, ukazujú, že situácia výrobného odvetvia Únie sa zhoršila s krízou a o niečo sa zlepšila s oživením na trhu. Prešetrovaním sa však ukázalo, že zlepšenie neumožnilo zotavenie výrobného odvetvia Únie, ktoré ďaleko zaostávalo za svojou hospodárskou situáciou prevládajúcou na začiatku posudzovaného obdobia. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 89, rok 2008 tesne pred vypuknutím finančnej krízy bol rokom s najvyšším nárastom dumpingového dovozu z príslušných krajín a s najostrejším poklesom objemu predaja výrobného odvetvia Únie. Po tomto roku sa výrobné odvetvie Únie nezotavilo a dumpingový dovoz bol naďalej prítomný na trhu Únie vo vysokej miere. Z týchto dôvodov je zrejmé, že bez ohľadu na ďalšie faktory dumpingový dovoz výrazne prispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas OP. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(97)

Viaceré strany takisto tvrdili, že skutočnou príčinou údajnej ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie boli dovoz z iných tretích krajín, zníženie dopytu, zvýšenie cien surovín a nedostatok riadneho prístupu k týmto surovinám, zlé strategické rozhodnutia výrobného odvetvia Únie, konkurenčný tlak na nadväzujúcom trhu, zníženie výroby príslušného výrobku určenej na vlastnú spotrebu, všeobecná zmena v trhových podmienkach a konkurenčná situácia na trhu Únie.

(98)

Za zmienku stojí, že uvedené strany nedokázali odôvodniť svoje tvrdenia a preukázať, že iné faktory než lacný dumpingový dovoz z príslušných krajín narúšali príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom.

(99)

Niektoré strany tvrdili, že Komisia neanalyzovala možný vplyv predaja rozvetvených FOH na predaj príslušného výrobku výrobným odvetvím Únie a účinky na jeho hospodársku situáciu. Prešetrovanie bolo zamerané na výrobok, ako sa vymedzuje v odôvodneniach 8 až 12 a žiadna zo strán neposkytla spoľahlivé údaje, ktoré by umožnili posúdiť možný negatívny vplyv rozvetvených FOH na hospodársku situáciu výrobného odvetvia Únie. Preto sa toto tvrdenie zamieta.

(100)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa vplyvu iných faktorov, odôvodnenia 99 až 106 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(101)

Prešetrovanie nepoukázalo na skutočnosť, že existovali aj iné faktory než dumpingový dovoz za nízku cenu z príslušných krajín, ktorý narúšal príčinné súvislosti medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom.

(102)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príčinných súvislostí, odôvodnenia 107 až 110 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(103)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, odôvodnenia 112 až 113 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(104)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dovozcov, odôvodnenia 115 a 116 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(105)

Je potrebné pripomenúť, že aby bolo možné posúdiť možný vplyv antidumpingových opatrení na používateľov v Únii, prešetrovanie sa zameralo predovšetkým na súhrnné údaje piatich veľkých spoločností používateľov, v ktorých sa v dočasnej etape vykonala návšteva.

(106)

Na tomto základe sa predbežne zistilo, že podiel nákladov príslušného výrobku na celkových výrobných nákladoch tejto skupiny bol významný a pohyboval sa v závislosti od konečného výrobku medzi 10 % a 20 %. Dostupné údaje sa však opätovne preskúmali a podľa nových výpočtov a opravy niektorých údajov sa zistilo, že toto rozpätie sa pohybuje od 15 % do 25 %. Podobne sa zistilo, že priemerné ziskové rozpätie činnosti, pri ktorej sa používa príslušný výrobok, je približne 6 % pre skupinu piatich navštívených spoločností. Nové výpočty ukazujú vyššie priemerné ziskové rozpätie, ktoré je približne 7,5 %. Napokon, sa opravil aj priemerný podiel činnosti, pri ktorej sa používa príslušný výrobok, na celkovej činnosti. Dočasné zistenie bolo približne 22 %, zatiaľ čo podľa nových výpočtov sa zistil podiel 25 %.

(107)

Po uverejnení dočasného nariadenia zareagovalo niekoľko používateľov a predložili pripomienky v súvislosti s konečným zverejnením. Namietali výber piatich používateľských spoločností uvedených v odôvodnení 118 dočasného nariadenia a tvrdili, že údaje použité na posúdenie možného vplyvu opatrení na odvetvie používateľov nie sú transparentné, nevychádzajú z reprezentatívnych strán a týkajú sa malého počtu strán. Tvrdilo sa, že analýza mala posudzovať údaje poskytnuté všetkými spolupracujúcimi používateľmi v prešetrovaní.

(108)

Avšak ako sa uvádza v odôvodneniach 117 a 118 dočasného nariadenia, 21 spolupracujúcich spoločností predstavuje spolu približne 25 % z celkových nákupov Únie príslušného výrobku počas OP, zatiaľ čo päť spoločností použitých na posúdenie záujmu používateľov predstavovalo približne 18 % týchto nákupov a 72 % nákupov príslušného výrobku zo strany spolupracujúcich používateľov. Okrem toho, že týchto päť používateľov je reprezentatívnych z hľadiska objemu nákupu príslušného výrobku, rovnako predstavujú veľmi dobré zastúpenie rôznych podnikateľských odvetví priemyslu v používateľskom výrobnom odvetví. Päť navštívených firiem skutočne predstavuje heterogénnu skupinu, do ktorej patria nielen výrobcovia s prvým použitím, t. j. výrobcovia povrchovo aktívnych látok, ale aj používatelia povrchovo aktívnych látok a ďalší nadväzujúci používatelia.

(109)

Napriek tomu sa vykonala rozsiahlejšia analýza zohľadňujúca všetky informácie, ktoré poskytli spolupracujúci používatelia. Vykonalo sa najmä osobitné posúdenie možného vplyvu antidumpingového cla na výrobcov povrchovo aktívnych látok ako samostatnej skupiny, pretože táto skupina mohla byť potenciálne najviac ovplyvnená uložením opatrení. Ďalšia samostatná analýza sa vykonala pre druhú skupinu používateľov, pozostávajúcu zo všetkých ostatných používateľských spoločností, ktoré spolupracovali pri prešetrovaní.

(110)

Vykonala sa simulácia posudzujúca možný vplyv priemerného 5 % cla na dovoz FOH na všetkých spolupracujúcich používateľov a potom na dve samostatné skupiny. Výsledok simulácie ukázal, že konečný vplyv tohto priemerného cla na celkové výrobné náklady činnosti, pri ktorej sa používa prešetrovaný výrobok, by bol približne 0,09 % pre všetkých používateľov, pričom vplyv rovnakého cla na nadväzujúci výrobok používajúci príslušný výrobok by bol pre skupinu povrchovo aktívnych látok približne 0,05 % a na druhú skupinu spoločností by bol približne 0,29 %.

(111)

Analýza takisto ukázala, že výrobcovia povrchovo aktívnych látok dosiahli nižšie ziskové rozpätia v odvetví používajúcom prešetrovaný výrobok; táto skupina však dovážala z príslušných krajín len približne 2,6 % ich celkových nákupov prešetrovaného výrobku počas OP. Okrem toho percento činnosti povrchovo aktívnych látok, kde sa používajú FOH, v porovnaní s ich celkovým obratom je približne 24 %. Preto dokonca aj pri použití priemerného 5 % antidumpingového cla je konečný vplyv na výrobné náklady výrobkov, vrátane prešetrovaného výrobku, veľmi obmedzený, a na ich celkovú ziskovosť dokonca zanedbateľný.

(112)

Niektorí výrobcovia povrchovo aktívnych látok však tvrdili, že antidumpingové clo im bude brániť vo voľnom nákupe surovín, čím naruší ich segment trhu.

(113)

Ako sa uvádza v odôvodnení 120 dočasného nariadenia, úroveň antidumpingového cla a možný vplyv na výrobné odvetvie používateľov a na nadväzujúci trh nevytvára vážne prekážky pre dovoz príslušného výrobku. Prešetrovaním sa potvrdilo, že konečné antidumpingové clo nemôže narušiť nadväzujúci trh. Súčasne by nemalo byť ťažké pre výrobcov povrchovo aktívnych látok preniesť tento pomerne nízky nárast nákladov do konečnej ceny svojich výrobkov. Preto sa tvrdenia, že antidumpingové clo by narušilo nadväzujúci trh, zamietajú.

(114)

Po zverejnení konečných zistení niektorí používatelia trvali na tom, že výrobcovia Únie im odmietli dodávať tovar a že existovalo len málo možností dodávok. Ako sa však uvádza v odôvodnení 120 dočasného nariadenia, pomerne nízka úroveň navrhovaných opatrení nevylučuje možnosť dovážať príslušný výrobok. Výrobcovia Únie navyše nevyužívali pri výrobe celú kapacitu počas posudzovaného obdobia. Dovoz je okrem toho možný aj z ostatných tretích krajín, ktorých sa opatrenia netýkajú, a údaje Eurostatu, pokiaľ ide o dovoz FOH zo zvyšku sveta po OP, nasvedčujú tomu, že tento dovoz narastá, čo naznačuje, že údajné riziko nedostatku dodávok je neopodstatnené. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(115)

Určité združenia používateľov, ktoré sa neprihlásili v rámci lehoty stanovenej v bode 5.3 oznámenia o začatí konania, tvrdili, že ich stanoviská, najmä tie, ktoré sa týkajú možného vplyvu opatrení na malé a stredné podniky a na osobitné sektory, neboli v posúdení záujmu Únie zohľadnené. Malo by sa však poznamenať, že všetky pripomienky predložené týmito združeniami sa v tomto prešetrovaní zvážili. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 109, v posúdení záujmu Únie sa zohľadnili všetky informácie poskytnuté spolupracujúcimi používateľmi. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(116)

Niekoľko strán tvrdilo, že trvanie opatrení, ak sa uložia, by malo byť obmedzené na maximálne obdobie dvoch rokov. Podľa základného nariadenia sa konečné antidumpingové opatrenie zvyčajne uloží na obdobie piatich rokov. Keďže žiadna z týchto strán nepreukázala, že obdobie dvoch rokov by bolo dostatočné na prijatie odvetných opatrení proti dumpingu, ktorý spôsobuje ujmu, ako sa požaduje v článku 11 ods. 1 základného nariadenia, nie je dôvod na neuplatnenie štandardného trvania opatrení. Preto bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(117)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu používateľov, potvrdzuje sa, že uloženie konečných opatrení na dovoz príslušného výrobku by bolo v záujme Únie, a odôvodnenia 117 až 121 dočasného nariadenia sa týmto potvrdzujú.

(118)

Na základe uvedeného sa záver uvedený v odôvodnení 122 dočasného nariadenia týmto potvrdzuje. Neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu konečného antidumpingového cla na dovoz FOH z príslušných krajín.

(119)

Je potrebné pripomenúť, že ziskové rozpätie použité pri výpočte cieľového zisku v dočasnej etape bolo 7,7 %. Navrhovatelia tvrdili, že cieľový zisk vo výške 15 % by bol primeranejší. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že nepredložili overiteľné dôkazy na podporu tvrdenia, že cieľový zisk je prinízky. Preto sa navrhuje potvrdiť dočasný cieľový zisk 7,7 %, ktorý vychádza zo ziskového rozpätia dosiahnutého za celú činnosť, v ktorej sa používa alkohol, jedného z navrhovateľov v jeho poslednom ziskovom roku predtým, než došlo k prudkému nárastu dumpingového dovozu za nízku cenu.

(120)

Niektoré strany tvrdili, že 7,7 % nebolo realistických a bolo privysokých. Navrhovali použiť na stanovenie úrovne odstránenia ujmy nižšie ziskové rozpätie od 3 % do 5 %. Toto tvrdenie však nebolo odôvodnené žiadnymi dôkazmi preukazujúcimi, že navrhovaný zisk bol zisk, ktorý by mohlo dosiahnuť výrobné odvetvie Únie, ak by nedošlo k dumpingovému dovozu na trh Únie, a teda bolo zamietnuté.

(121)

Niektoré strany tvrdili, že Komisia nesprávne stanovila úroveň odstránenia ujmy na základe rozpätia predaja pod cenu, pričom mala používať rozpätie podhodnotenia. V tomto prípade sa usudzovalo, že rozpätie podhodnotenia nebolo vhodným základom na stanovenie úrovne odstránenia ujmy pre výrobné odvetvie Únie, keďže by neodzrkadľovalo úroveň ceny, ktorá by sa mohla dosiahnuť v prípade, že by nedošlo k dumpingovému dovozu na trh Únie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(122)

Na tomto základe možno dočasné rozpätia ujmy vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, ako sa uvádza v odôvodnení 127 dočasného nariadenia, potvrdiť.

(123)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 79 až 84, niektoré strany medziiným tvrdili, že súčasné opatrenia by sa mali pozastaviť, pretože udalosti po OP, ktoré sa týkali nárastu ceny príslušného výrobku na trhu Únie, boli zjavné, nesporné a pretrvávajúce. Takisto tvrdili, že akékoľvek konečné opatrenia by nemali mať formu cla ad valorem, ale skôr by sa mali uložiť vo forme minimálnej dovoznej ceny.

(124)

Usudzuje sa však, že v tomto konkrétnom prípade okolnosti nie sú také, aby zdôvodňovali uloženie minimálnej dovoznej ceny. Túto formu opatrenia by bolo možné ľahko obísť vzhľadom na povahu príslušného výrobku a zložité podnikové štruktúry príslušných vývozcov.

(125)

Pripúšťa sa však, že existuje určitá citlivosť v súvislosti s cenou na trhu s daným výrobkom, a preto by bolo odôvodnené v prípade možných významných zvýšení cien príslušného výrobku znížiť vplyv konečných opatrení na používateľov Únie na minimum. Z toho dôvodu sa považuje za vhodné zmeniť formu konečných opatrení z cla ad valorem na osobitné clo.

(126)

Predpokladá sa, že táto forma opatrení do určitej miery obmedzí akýkoľvek možný neprimeraný záporný vplyv na používateľov v prípade, že by došlo k významnému a náhlemu zvýšeniu cien. Na druhej strane, ak by sa ceny znížili, osobitné clo by ešte vždy zabezpečovalo dostatočnú ochranu výrobcom Únie. Osobitné clo vychádza z hodnôt CIF vývozov spolupracujúcich spoločností Únie v OP prevedených na eurá s použitím mesačných devízových kurzov a vynásobených najnižším rozpätím dumpingu a ujmy v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(127)

V tejto súvislosti dvaja vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že namiesto mesačného devízového kurzu by sa mal použiť priemerný ročný devízový kurz. Treba však pripomenúť, že v súlade so štandardným postupom, akýkoľvek prevod mien v antidumpingových prešetrovaniach sa uskutočňuje pomocou mesačných devízových kurzov. Platí to aj v prípade tohto prešetrovania. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(128)

Navrhovateľ tvrdil, že pri stanovovaní osobitného cla by sa mali použiť súčasné ceny FOH a nie hodnoty CIF počas OP. Malo by sa poznamenať, že osobitné clo sa stanovuje na základe výpočtov týkajúcich sa dumpingu a ujmy v OP. Neboli poskytnuté žiadne podložené tvrdenia v záujme toho, aby sa výpočty osobitného cla v tomto prípade zakladali na období po OP. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(129)

Po zverejnení dočasných opatrení sa prihlásil potenciálny vyvážajúci výrobca a tvrdil, že sadzba zostatkového cla má byť stanovená na úrovni najvyššieho uloženého cla, a nie najvyššieho dumpingového rozpätia zisteného v súvislosti s Indonéziou. Zostatkové clo je však stanovené na základe zostatkového dumpingu alebo zostatkového rozpätia ujmy s použitím pravidla nižšieho cla. Tvrdenie sa preto zamietlo.

(130)

Na základe uvedených skutočností sa usudzuje, že v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa mali uložiť konečné antidumpingové opatrenia na dovoz príslušného výrobku na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(131)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla. Po konečnom zverejnení im bola takisto poskytnutá lehota, počas ktorej mohli predložiť pripomienky. Pripomienky predložené stranami sa posúdili a zistenia sa v prípade potreby zodpovedajúcim spôsobom upravili.

(132)

Navrhuje sa toto konečné antidumpingové clo:

(133)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti špecifikované v tomto nariadení sú uplatniteľné iba na dovoz príslušného výrobku vyrábaného týmito spoločnosťami, a teda spomenutými špecifickými právnymi subjektmi. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá nie je vyslovene uvedená v tomto nariadení s názvom a adresou, vrátane subjektov prepojených so spoločnosťami, ktoré sú osobitne uvedené, sa tieto sadzby nevzťahujú a na tento dovoz by sa mali vzťahovať colná sadzba uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(134)

Akákoľvek žiadosť o uplatňovanie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) by sa mala adresovať Komisii (10) a mala by obsahovať všetky príslušné informácie, najmä o akejkoľvek zmene v činnostiach spoločnosti týkajúcich sa výroby, domáceho predaja či predaja na vývoz spojenej napríklad so zmenou názvu alebo zmenou súvisiacou s výrobnými či predajnými subjektmi. V prípade potreby by sa toto nariadenie potom zodpovedajúcim spôsobom malo zmeniť a doplniť prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne sadzby antidumpingového cla.

(135)

Jeden indický, ako aj jeden malajzijský vyvážajúci výrobca spolu so svojím prepojeným dovozcom ponúkli cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia. Obe ponuky záväzkov obsahovali vysoký počet skupín výrobkov (stanovených podľa chemickej špecifikácie) a každá skupina podliehala minimálnej dovoznej cene (MIP), pričom cenové rozdiely medzi skupinami dosahovali až 25 % v prípade malajzijského vývozcu a až 100 % v prípade indického vývozcu. Ceny v rámci jednotlivých skupín sa okrem toho pohybovali až v rozpätí 20 % a predstavovali tak veľmi vysoké riziko krížovej kompenzácie. Treba tiež uviesť, že ponuka indického vývozcu neriešila nestálosť cien príslušného výrobku. Dodatočné riziká krížovej kompenzácie sa zistili v súvislosti s malajzijským vývozcom a jeho prepojeným dovozcom v Únii, ktorý nezískaval príslušný výrobok len od malajzijského vývozcu ale aj od iných dodávateľov. V konečnom dôsledku, pre colné orgány by bolo veľmi ťažké stanoviť chemickú špecifikáciu výrobku bez individuálnej analýzy, čím by sa monitorovanie stalo veľmi zaťažujúcim, ak nie neuskutočniteľným. Ponuky záväzkov sa preto zamietli. Po návrhu zmeniť formu opatrení jeden vyvážajúci výrobca zmenil svoju ponuku záväzku, pričom navrhol priemernú MIP pre všetky skupiny výrobkov a tvrdil, že by už nedošlo k žiadnemu riziku krížovej kompenzácie. Druhý vyvážajúci výrobca iba potvrdil svoju ponuku. Vzhľadom na počet typov výrobkov a cenovú variáciu medzi nimi, MIP by mohla celkovo ohroziť účinnosť opatrení. Okrem toho štruktúra spoločností a ich ponúk, ako bolo opísané, stále predstavuje prekážku, pokiaľ ide o prijatie záväzku. Systém podávania správ a cien navrhnutý jedným z vývozcov nerieši tieto obavy a v každom prípade by bolo monitorovanie veľkou záťažou, ak nie úplne nepraktické. Z tohto dôvodu nie je možné prijať ponuky záväzkov.

(136)

Vzhľadom na rozsah zistených dumpingových rozpätí a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy získané prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, s konečnou platnosťou vyberali v rozsahu konečného cla uloženého týmto nariadením. Ak je konečné clo nižšie ako dočasné clo, dočasne zabezpečené sumy nad rámec konečnej sadzby antidumpingového cla sa uvoľnia,