11.11.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 294/20

---

RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE RADY 2009/829/SVV

z 23. októbra 2009

o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, a najmä na jej článok 31 ods. 1 písm. a) a c) a článok 34 ods. 2 písm. b),

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)	Európska únia si dala za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.

(2)

Podľa záverov Európskej rady na zasadnutí z 15. a 16. októbra 1999 v Tampere, a najmä podľa ich bodu 36 by sa mala na príkazy v predsúdnom konaní uplatňovať zásada vzájomného uznávania. Program opatrení na vykonávanie zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v trestných veciach sa venuje otázke vzájomného uznávania opatrení dohľadu v opatrení č. 10.

(3)

Cieľom opatrení ustanovených v tomto rámcovom rozhodnutí by malo byť zlepšenie ochrany verejnosti tým, že sa osobe, ktorá má pobyt v niektorom členskom štáte a voči ktorej prebieha trestné konanie v inom členskom štáte, umožní, aby nad ňou do začatia súdneho konania vykonávali dohľad orgány v štáte, v ktorom má pobyt. Cieľom tohto rámcového rozhodnutia je preto monitorovanie pohybu obvineného vzhľadom na prevažujúci cieľ ochrany verejnosti a rizika, ktorému je verejnosť vystavená v súčasnom režime, v ktorom existujú iba dve možnosti: väzba alebo voľný pohyb bez dohľadu. Opatrenia tak posilnia práva občanov, ktorí dodržiavajú právo, na život v bezpečí a istote.

(4)

Opatrenia ustanovené v tomto rámcovom rozhodnutí by sa mali zameriavať aj na posilnenie práva na slobodu a prezumpcie neviny v Európskej únii a na zabezpečovanie spolupráce medzi členskými štátmi v prípadoch uloženia povinností alebo dohľadu osobe pred rozhodnutím súdu. V dôsledku toho má toto rámcové rozhodnutie za cieľ podporovať, tam, kde je to vhodné, využívanie opatrení nezahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody ako alternatívy väzby aj vtedy, ak podľa právneho poriadku dotknutého členského štátu väzbu nemožno uložiť ab initio.

(5)

Pokiaľ ide o väzbu osôb, voči ktorým prebieha trestné konanie, existuje riziko, že s tými, ktoré majú pobyt v štáte, v ktorom sa vedie konanie, sa bude zaobchádzať inak ako s tými, ktoré tam pobyt nemajú: osobe, voči ktorej prebieha trestné stíhanie a ktorá nemá pobyt v danom štáte, hrozí vzatie do väzby aj vtedy, ak v podobných prípadoch osobe, voči ktorej prebieha trestné konanie a ktorá má pobyt v štáte, toto nehrozí. V spoločnom európskom priestore spravodlivosti bez vnútorných hraníc je potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s osobou, voči ktorej prebieha trestné konanie a ktorá nemá pobyt v štáte, v ktorom sa vedie konanie, ako s osobou, voči ktorej prebieha trestné konanie a ktorá tam pobyt má.

(6)

V osvedčení, ktoré by sa malo postúpiť spolu s rozhodnutím o opatreniach dohľadu príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu, by sa mala uviesť adresa, kde sa bude dotknutá osoba vo vykonávajúcom štáte zdržiavať, ako aj akékoľvek ďalšie príslušné informácie, ktoré by mohli uľahčiť monitorovanie opatrení dohľadu vo vykonávajúcom štáte.

(7)

Príslušný orgán vykonávajúceho štátu by mal informovať príslušný orgán štátu pôvodu o prípadnej maximálnej dĺžke obdobia, počas ktorého možno monitorovať opatrenia dohľadu vo vykonávajúcom štáte. V členských štátoch, v ktorých sa opatrenia dohľadu musia pravidelne predlžovať, táto maximálna dĺžka obdobia sa musí chápať ako celková dĺžka obdobia, po ktorého uplynutí už nie je právne možné predĺžiť platnosť opatrenia dohľadu.

(8)

Akákoľvek žiadosť príslušného orgánu vykonávajúceho štátu o potvrdenie toho, že je potrebné predĺžiť monitorovanie opatrení dohľadu, by nemala mať vplyv na právo štátu pôvodu, ktoré sa vzťahuje na rozhodnutie o predĺžení platnosti, preskúmaní a vzatí rozhodnutia o opatreniach dohľadu späť. Takáto žiadosť o potvrdenie by nemala zaväzovať príslušný orgán štátu pôvodu na prijatie nového rozhodnutia o predĺžení monitorovania opatrení dohľadu.

(9)

Príslušný orgán štátu pôvodu by mal mať právomoc prijať všetky následné rozhodnutia týkajúce sa rozhodnutia o opatreniach dohľadu vrátane uloženia väzby. Takúto väzbu možno uložiť najmä pri porušení opatrení dohľadu alebo nedodržaní predvolania zúčastniť sa na vypočutí alebo súdnom konaní v priebehu trestného konania.

(10)	S cieľom vyhnúť sa zbytočným nákladom a ťažkostiam súvisiacim s odovzdávaním osoby, voči ktorej prebieha trestné konanie, na účely vypočutia alebo súdneho konania by členské štáty mali umožniť využitie telekonferencie a videokonferencie.

(11)	S cieľom monitorovať opatrenia dohľadu by sa v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi mohlo prípadne využívať elektronické monitorovanie.

(12)

Toto rámcové rozhodnutie by malo umožniť, aby sa opatrenia dohľadu uložené dotknutej osobe monitorovali vo vykonávajúcom štáte, a tým sa zabezpečil riadny výkon spravodlivosti, najmä aby sa dotknutá osoba dostavila na súd. V prípade, že sa dotknutá osoba dobrovoľne nevráti do štátu pôvodu, môže byť doň odovzdaná v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (2) (ďalej len „rámcové rozhodnutie o európskom zatykači“).

(13)

Hoci sa toto rámcové rozhodnutie vzťahuje na všetky trestné činy a neobmedzuje sa na konkrétne druhy ani závažnosť trestných činov, opatrenia dohľadu by sa vo všeobecnosti mali uplatňovať pri menej závažných trestných činoch. Na prípady, keď má príslušný orgán vykonávajúceho štátu rozhodovať o odovzdaní dotknutej osoby, by sa preto mali uplatňovať všetky ustanovenia rámcového rozhodnutia o európskom zatykači s výnimkou článku 2 ods. 1. V dôsledku toho by sa mal na také prípady uplatňovať aj článok 5 body 2 a 3 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači.

(14)

Náklady súvisiace s dopravou dotknutej osoby medzi vykonávajúcim štátom a štátom pôvodu v spojitosti s monitorovaním opatrení dohľadu alebo na účely zúčastnenia sa na akomkoľvek vypočutí nie sú v tomto rámcovom rozhodnutí upravené. Možnosť, a to najmä štátu pôvodu, znášať všetky náklady alebo ich časť sa spravuje vnútroštátnym právom.

(15)

Keďže cieľ tohto rámcového rozhodnutia, a to vzájomné uznávanie rozhodnutí o opatreniach dohľadu v priebehu trestného konania, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 5 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rámcové rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(16)

Toto rámcové rozhodnutie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä článkom 6 Zmluvy o Európskej únii a vyjadrené v Charte základných práv Európskej únie. Žiadne ustanovenie tohto rámcového rozhodnutia by sa nemalo vykladať spôsobom, ktorý zakazuje odmietnutie uznania rozhodnutia o opatreniach dohľadu, ak existujú objektívne skutočnosti, ktoré naznačujú, že sa uložilo s cieľom potrestať osobu pre jej pohlavie, rasu, náboženské vyznanie, etnický pôvod, štátnu príslušnosť, jazyk, politické presvedčenie alebo sexuálnu orientáciu, alebo že by táto osoba mohla byť znevýhodnená z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov.

(17)	Toto rámcové rozhodnutie by nemalo brániť žiadnemu členskému štátu, aby uplatnil svoje ústavné pravidlá týkajúce sa práva na riadny proces, slobody združovania, slobody tlače, slobody prejavu v iných médiách a slobody náboženského vyznania.

(18)	Ustanovenia tohto rámcového rozhodnutia by sa mali uplatňovať v súlade s právom občanov Únie na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov podľa článku 18 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

(19)

Osobné údaje spracúvané pri vykonávaní tohto rámcového rozhodnutia by sa mali chrániť v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2008//977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (3) a v súlade so zásadami ustanovenými v Dohovore Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracúvaní osobných údajov, ktorý ratifikovali všetky členské štáty,

PRIJALA TOTO RÁMCOVÉ ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Toto rámcové rozhodnutie ustanovuje pravidlá, podľa ktorých členský štát uznáva rozhodnutie o opatreniach dohľadu vydané v inom členskom štáte ako alternatívu väzby, monitoruje opatrenia dohľadu uložené fyzickej osobe a odovzdáva dotknutú osobu štátu pôvodu v prípade porušenia týchto opatrení.

Článok 2

Ciele

1.   Ciele tohto rámcového rozhodnutia sú:

a)	zaručiť riadny výkon spravodlivosti, a najmä zabezpečiť, aby sa dotknutá osoba dostavila na súd;

b)	ak je to vhodné, podporiť v trestnom konaní využívanie opatrení nezahŕňajúcich pozbavenie osobnej slobody v prípade osôb, ktoré nemajú pobyt v členskom štáte, v ktorom sa vedie konanie;

c)	zlepšiť ochranu obetí a verejnosti.

2.   Toto rámcové rozhodnutie v rámci trestného konania nezakladá žiadne právo na použitie opatrenia nezahŕňajúceho pozbavenie osobnej slobody ako alternatívy väzby. Toto je vec práva a postupov členského štátu, v ktorom sa trestné konanie vedie.

Článok 3

Ochrana verejného poriadku a zaisťovanie vnútornej bezpečnosti

Týmto rámcovým rozhodnutím nie je dotknutá zodpovednosť členských štátov za ochranu obetí a verejnosti a zaručovanie vnútornej bezpečnosti v súlade s článkom 33 Zmluvy o Európskej únii.

Článok 4

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rámcového rozhodnutia:

a)	„rozhodnutie o opatreniach dohľadu“ je vykonateľné rozhodnutie prijaté v priebehu trestného konania príslušným orgánom štátu pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnym právom a postupmi, ktorým sa fyzickej osobe ukladá jedno alebo viacero opatrení dohľadu ako alternatíva väzby;

b)	„opatrenia dohľadu“ sú povinnosti a pokyny uložené fyzickej osobe v súlade s vnútroštátnym právom a postupmi štátu pôvodu;

c)	„štát pôvodu“ je členský štát, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o opatreniach dohľadu;

d)	„vykonávajúci štát“ je členský štát, v ktorom sa monitorujú opatrenia dohľadu.

Článok 5

Základné práva

Týmto rámcovým rozhodnutím nie je dotknutá povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne zásady zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.

Článok 6

Určenie príslušných orgánov

1.   Každý členský štát oznámi Generálnemu sekretariátu Rady justičný orgán alebo justičné orgány, ktoré sú podľa jeho vnútroštátneho práva príslušné konať podľa tohto rámcového rozhodnutia v situácii, keď je tento členský štát štátom pôvodu alebo vykonávajúcim štátom.

2.   Ako výnimku z odseku 1 a bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, členské štáty môžu určiť iné ako justičné orgány za príslušné orgány na prijímanie rozhodnutí podľa tohto rámcového rozhodnutia za predpokladu, že tieto orgány majú právomoc prijímať rozhodnutia podobného charakteru podľa ich vnútroštátneho práva a postupov.

3.   Rozhodnutia uvedené v článku 18 ods. 1 písm. c) prijme príslušný justičný orgán.

4.   Generálny sekretariát Rady sprístupní prijaté informácie všetkým členským štátom a Komisii.

Článok 7

Účasť ústredného orgánu

1.   Každý členský štát môže určiť ústredný orgán alebo ak to stanovuje jeho právny systém, viac než jeden ústredný orgán, ktorý bude pomáhať príslušným orgánom.

2.   Členský štát môže, ak to vyžaduje organizácia jeho vnútorného súdneho systému, preniesť na svoj ústredný orgán(-y) zodpovednosť za administratívny prevod a preberanie rozhodnutí o opatreniach dohľadu spolu s osvedčeniami uvedenými v článku 10, ako aj za ďalšiu oficiálnu korešpondenciu, ktorá s nimi súvisí. V dôsledku toho sa môže všetka komunikácia, konzultácie, výmena informácií, otázky a oznámenia medzi príslušnými orgánmi prípadne vybavovať s pomocou ústredného(-ých) orgánu(-ov) dotknutého členského štátu.

3.   Členský štát, ktorý chce využiť možnosti uvedené v tomto článku, oznámi Generálnemu sekretariátu Rady informácie týkajúce sa určeného ústredného orgánu alebo určených ústredných orgánov. Tieto informácie budú záväzné pre všetky orgány vydávajúceho členského štátu.

Článok 8

Druhy opatrení dohľadu

1.   Toto rámcové rozhodnutie sa vzťahuje na tieto opatrenia dohľadu:

a)	povinnosť osoby informovať príslušný orgán vo vykonávajúcom štáte o akejkoľvek zmene pobytu najmä na účely doručovania predvolaní zúčastniť sa na vypočutí alebo súdnom konaní v rámci trestného konania;

b)	povinnosť nevstupovať do určitých lokalít, na miesta alebo do vymedzených oblastí v štáte pôvodu alebo vo vykonávajúcom štáte;

c)	povinnosť zdržiavať sa v určenom čase, ak je stanovený, na určenom mieste;

d)	povinnosť zahŕňajúca obmedzenia týkajúce sa opustenia územia vykonávajúceho štátu;

e)	povinnosť hlásiť sa v určenom čase určitému orgánu;

f)	povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými osobami v súvislosti s údajne spáchanými trestnými činmi.

2.   Každý členský štát oznámi v čase transpozície tohto rámcového rozhodnutia alebo kedykoľvek neskôr Generálnemu sekretariátu Rady, ktoré opatrenia dohľadu okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, je pripravený monitorovať. Tieto opatrenia môžu zahŕňať najmä:

a)	povinnosť zdržať sa určitých činností v súvislosti s údajne spáchanými trestnými činmi, napr. výkonu určitých povolaní alebo výkonu určitého druhu zamestnania;

b)	zákaz viesť motorové vozidlo;

c)	povinnosť zložiť určenú sumu peňazí alebo dať iný druh záruky, ktorú možno splniť prostredníctvom určeného počtu splátok alebo naraz;

d)	povinnosť podstúpiť liečenie alebo liečbu závislosti;

e)	povinnosť vyhýbať sa kontaktu s určitými predmetmi v súvislosti s údajne spáchanými trestnými činmi.

3.   Generálny sekretariát Rady sprístupní informácie prijaté podľa tohto článku všetkým členským štátom a Komisii.

Článok 9

Kritériá týkajúce sa členského štátu, ktorému možno postúpiť rozhodnutie o opatreniach dohľadu

1.   Rozhodnutie o opatreniach dohľadu možno postúpiť príslušnému orgánu členského štátu, v ktorom má osoba legálny a obvyklý pobyt v prípadoch, keď osoba po oboznámení sa s dotknutými opatreniami súhlasí s návratom do tohto štátu.

2.   Príslušný orgán štátu pôvodu môže na žiadosť osoby postúpiť rozhodnutie o opatreniach dohľadu príslušnému orgánu iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom má osoba legálny a obvyklý pobyt, pod podmienkou, že tento orgán s postúpením súhlasí.

3.   Pri vykonávaní tohto rámcového rozhodnutia členské štáty určia, za akých podmienok môžu ich príslušné orgány súhlasiť s postúpením rozhodnutia o opatreniach dohľadu v prípadoch podľa odseku 2.

4.   Každý členský štát oznámi Generálnemu sekretariátu Rady určenia vykonané podľa odseku 3. Členské štáty môžu takéto oznámenie kedykoľvek zmeniť. Generálny sekretariát Rady sprístupní prijaté informácie všetkým členským štátom a Komisii.

Článok 10

Postup pri postupovaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu spolu s osvedčením

1.   Ak pri uplatňovaní článku 9 ods. 1 alebo 2 príslušný orgán štátu pôvodu postúpi rozhodnutie o opatreniach dohľadu inému členskému štátu, zabezpečí, aby ho sprevádzalo osvedčenie na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe I.

2.   Príslušný orgán vydávajúceho štátu postúpi rozhodnutie o opatreniach dohľadu alebo jeho overenú kópiu spolu s osvedčením priamo príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu akýmkoľvek spôsobom, pri ktorom sa vyhotovuje písomný záznam za podmienok umožňujúcich vykonávajúcemu štátu overiť ich pravosť. Originál rozhodnutia o opatreniach dohľadu alebo jeho overená kópia a originál osvedčenia sa zašlú vykonávajúcemu štátu, ak o to požiada. Všetka úradná komunikácia prebieha priamo medzi uvedenými príslušnými orgánmi.

3.   Osvedčenie musí podpísať a správnosť jeho obsahu musí overiť príslušný orgán štátu pôvodu.

4.   Okrem opatrení uvedených v článku 8 ods. 1 osvedčenie uvedené v odseku 1 tohto článku obsahuje len opatrenia, ktoré vykonávajúci štát oznámil v súlade s článkom 8 ods. 2.

5.   Príslušný orgán štátu pôvodu určí:

a)	prípadnú dĺžku obdobia, počas ktorého platí rozhodnutie o opatreniach dohľadu, a či je možné predĺženie platnosti tohto rozhodnutia a

b)	orientačným spôsobom predbežnú dĺžku obdobia, počas ktorého bude pravdepodobne potrebné monitorovanie opatrení dohľadu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu známe v čase postúpenia rozhodnutia o opatreniach dohľadu.

6.   Príslušný orgán štátu pôvodu postupuje rozhodnutie o opatreniach dohľadu spolu s osvedčením vždy len jednému vykonávajúcemu štátu.

7.   Ak príslušný orgán štátu pôvodu nepozná príslušný orgán vykonávajúceho štátu, vykoná všetky potrebné zistenia, a to aj prostredníctvom kontaktných miest Európskej justičnej siete zriadenej jednotnou akciou Rady 98/428/SVV z 29. júna 1998 o vytvorení Európskej súdnej siete (4), s cieľom získať od vykonávajúceho štátu túto informáciu.

8.   Ak orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa doručí rozhodnutie o opatreniach dohľadu spolu s osvedčením, nemá právomoc toto rozhodnutie uznať, z úradnej moci toto rozhodnutie spolu s osvedčením postúpi príslušnému orgánu.

Článok 11

Právomoc nad monitorovaním opatrení dohľadu

1.   Príslušný orgán štátu pôvodu má právomoc v súvislosti s monitorovaním uložených opatrení dohľadu dovtedy, kým príslušný orgán vydávajúceho štátu neuzná postúpené rozhodnutie o opatreniach dohľadu a neoznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu toto uznanie.

2.   Ak sa právomoc monitorovať opatrenia dohľadu odovzdala príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu, táto právomoc sa vracia príslušnému orgánu štátu pôvodu:

a)	ak dotknutá osoba má v inom ako vykonávajúcom štáte svoj legálny a obvyklý pobyt;

b)	len čo príslušný orgán štátu pôvodu oznámi podľa článku 13 ods. 3 príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu vzatie osvedčenia uvedeného v článku 10 ods. 1 späť;

c)

ak príslušný orgán štátu pôvodu zmenil opatrenia dohľadu a príslušný orgán vykonávajúceho štátu podľa článku 18 ods. 4 písm. b) odmietol monitorovať zmenené opatrenia dohľadu, pretože nepatria medzi opatrenia dohľadu uvedené v článku 8 ods. 1 ani/alebo medzi opatrenia oznámené dotknutým vykonávajúcim štátom podľa článku 8 ods. 2;

d)	ak uplynulo obdobie uvedené v článku 20 ods. 2 písm. b);

e)	ak sa príslušný orgán vykonávajúceho štátu rozhodol prestať monitorovať opatrenia dohľadu a informoval o tom príslušný orgán štátu pôvodu podľa článku 23.

3.   V prípadoch uvedených v odseku 2 príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu navzájom konzultujú s cieľom čo najviac sa vyhnúť akémukoľvek prerušeniu monitorovania opatrení dohľadu.

Článok 12

Rozhodnutie vo vykonávajúcom štáte

1.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu čo najskôr, najneskôr však do 20 pracovných dní od doručenia rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia, uzná rozhodnutie o opatreniach dohľadu postúpené v súlade s článkom 9 a po vykonaní postupu ustanoveného v článku 10 a bezodkladne prijme všetky opatrenia potrebné na monitorovanie opatrení dohľadu, pokiaľ sa nerozhodne uplatniť niektorý z dôvodov na neuznanie, ktoré sa uvádzajú v článku 15.

2.   Ak sa podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1, lehota na uznanie rozhodnutia o opatreniach dohľadu sa predĺži o ďalších 20 pracovných dní.

3.   Ak za mimoriadnych okolností príslušný orgán vykonávajúceho štátu nemôže dodržať lehoty ustanovené v odsekoch 1 a 2, bezodkladne oznámi akýmkoľvek spôsobom, ktorý si zvolí, príslušnému orgánu štátu pôvodu dôvody meškania a uvedie, za ako dlho očakáva vydanie konečného rozhodnutia.

4.   Príslušný orgán môže odložiť prijatie rozhodnutia o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu, ak osvedčenie ustanovené v článku 10 nie je úplné alebo zjavne nezodpovedá rozhodnutiu o opatreniach dohľadu, do uplynutia primeranej lehoty stanovenej na doplnenie alebo opravu osvedčenia.

Článok 13

Prispôsobenie opatrení dohľadu

1.   Ak je druh opatrení dohľadu nezlučiteľný s právom vykonávajúceho štátu, príslušný orgán v uvedenom členskom štáte ich môže prispôsobiť v súlade s druhmi opatrení dohľadu, ktoré sa podľa práva vykonávajúceho štátu uplatňujú na rovnocenné trestné činy. Prispôsobené opatrenia dohľadu musia v čo najväčšej miere zodpovedať tým, ktoré sa uložili v štáte pôvodu.

2.   Prispôsobené opatrenia dohľadu nesmú byť prísnejšie než pôvodne uložené opatrenia dohľadu.

3.   Príslušný orgán štátu pôvodu môže po získaní informácií uvedených v článku 20 ods. 2 písm. b) alebo f) rozhodnúť o vzatí osvedčenia späť, pokiaľ sa vo vykonávajúcom štáte monitorovanie ešte nezačalo. V každom prípade sa takéto rozhodnutie prijme a oznámi čo najskôr, najneskôr však do 10 dní od doručenia príslušného oznámenia.

Článok 14

Obojstranná trestnosť

1.   Za podmienok ustanovených v tomto rámcovom rozhodnutí a bez overenia obojstrannej trestnosti skutku sú tieto trestné činy dôvodom na uznanie rozhodnutia o opatreniach dohľadu, ak za ne možno podľa právneho poriadku štátu pôvodu uložiť trest odňatia slobody alebo opatrenie zahŕňajúce odňatie slobody, ktorých horná hranica je najmenej tri roky:

—	účasť na zločinnom spolčení,

—	terorizmus,

—	obchodovanie s ľuďmi,

—	sexuálne vykorisťovanie detí a detská pornografia,

—	nedovolené obchodovanie s omamnými a psychotropnými látkami,

—	nedovolené obchodovanie so zbraňami, strelivom a výbušninami,

—

korupcia,

—	podvod vrátane podvodu týkajúceho sa finančných záujmov Európskych spoločenstiev v zmysle Dohovoru z 26. júla 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (5),

—	legalizácia príjmov z trestnej činnosti,

—	falšovanie a pozmeňovanie meny vrátane eura,

—	počítačová kriminalita,

—	trestné činy proti životnému prostrediu vrátane nezákonného obchodovania s ohrozenými živočíšnymi a rastlinnými druhmi, ich plemenami a odrodami,

—	uľahčenie neoprávneného prekročenia štátnej hranice a neoprávneného pobytu,

—	vražda, závažné ublíženie na zdraví,

—	nedovolené obchodovanie s ľudskými orgánmi a tkanivami,

—	únos, obmedzovanie osobnej slobody a branie rukojemníka,

—	rasizmus a xenofóbia,

—	organizovaná alebo ozbrojená lúpež,

—	nedovolené obchodovanie s kultúrnymi objektmi vrátane starožitností a umeleckých diel,

—	podvodné konanie,

—	vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie,

—	falšovanie a výroba nelegálnych kópií výrobkov,

—	falšovanie a pozmeňovanie verejných listín a obchodovanie s takými listinami,

—	falšovanie a pozmeňovanie platobných prostriedkov,

—	nedovolené obchodovanie s hormonálnymi látkami a ďalšími prostriedkami na podporu rastu,

—	nedovolené obchodovanie s jadrovými alebo rádioaktívnymi materiálmi,

—	obchodovanie s odcudzenými vozidlami,

—	znásilnenie,

—	podpaľačstvo,

—	trestné činy podliehajúce právomoci Medzinárodného trestného súdu,

—	nezákonné ovládnutie lietadla alebo plavidla,

—

sabotáž.

2.   Rada môže po porade s Európskym parlamentom za podmienok stanovených v článku 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii kedykoľvek jednomyseľne rozhodnúť o doplnení ďalších kategórií trestných činov do zoznamu v odseku 1. Rada na základe správy, ktorá sa jej predloží podľa článku 27 tohto rámcového rozhodnutia, preskúma, či sa má zoznam rozšíriť alebo zmeniť a doplniť.

3.   Pri trestných činoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, môže vykonávajúci štát uznať rozhodnutie o opatreniach dohľadu pod podmienkou, že sa rozhodnutie týka skutkov, ktoré sú trestnými činmi aj podľa práva vykonávajúceho štátu bez ohľadu na skutkovú podstatu alebo ich opis.

4.   Členské štáty môžu z ústavných dôvodov v čase prijatia tohto rámcového rozhodnutia prostredníctvom vyhlásenia určeného Generálnemu sekretariátu Rady oznámiť, že nebudú uplatňovať odsek 1 vo vzťahu k niektorým alebo k všetkým trestným činom uvedeným v tomto odseku. Každé takéto vyhlásenie možno kedykoľvek vziať späť. Takéto vyhlásenia a vzatia vyhlásení späť sa uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15

Dôvody neuznania

1.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže odmietnuť uznať rozhodnutie o opatreniach dohľadu, ak:

a)	osvedčenie uvedené v článku 10 je neúplné alebo zjavne nezodpovedá rozhodnutiu o opatreniach dohľadu a nebolo doplnené ani opravené v primeranej lehote stanovenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu;

b)	nie sú splnené kritériá stanovené v článku 9 ods. 1, článku 9 ods. 2 alebo článku 10 ods. 4;

c)	uznanie rozhodnutia o opatreniach dohľadu by porušilo zásadu ne bis in idem;

d)

v prípadoch uvedených v článku 14 ods. 3, a ak vykonávajúci štát vydal vyhlásenie podľa článku 14 ods. 4, tak aj v prípade uvedenom v článku 14 ods. 1, sa rozhodnutie o opatreniach dohľadu týka skutku, ktorý by podľa práva vykonávajúceho štátu nebol trestným činom; v daňových, colných a menových veciach sa však vykonanie rozhodnutia nemôže odmietnuť z toho dôvodu, že právo vykonávajúceho štátu neukladá rovnaký druh dane ani neobsahuje daňové, colné alebo menové ustanovenia rovnakého druhu ako právo štátu pôvodu;

e)	trestné stíhanie je podľa práva vykonávajúceho štátu premlčané a týka sa skutku, ktorý podľa tohto práva patrí do jeho právomoci;

f)	právo vykonávajúceho štátu stanovuje imunitu, ktorá znemožňuje monitorovanie opatrení dohľadu;

g)	osoba nemôže byť podľa práva vykonávajúceho štátu vzhľadom na svoj vek trestne zodpovedná za skutok, na ktorom sa zakladá rozhodnutie o opatreniach dohľadu;

h)	v prípade porušenia opatrení dohľadu by musel odmietnuť odovzdať dotknutú osobu v súlade s rámcovým rozhodnutím Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (6) (ďalej len „rámcové rozhodnutie o európskom zatykači“).

2.   V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c) príslušný orgán vykonávajúceho štátu pred rozhodovaním o neuznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu vhodným spôsobom komunikuje s príslušným orgánom štátu pôvodu a v prípade potreby ho požiada o bezodkladné poskytnutie všetkých potrebných dodatočných informácií.

3.   Ak sa príslušný orgán vykonávajúceho štátu domnieva, že uznanie rozhodnutia o opatreniach dohľadu by sa mohlo odmietnuť na základe odseku 1 písm. h), ale napriek tomu chce uznať rozhodnutie o opatreniach dohľadu a monitorovať opatrenia dohľadu v ňom uvedené, informuje o tom príslušný orgán štátu pôvodu s uvedením dôvodov možného odmietnutia. V takom prípade príslušný orgán štátu pôvodu môže rozhodnúť o vzatí osvedčenia späť v súlade s článkom 13 ods. 3 druhou vetou. Ak príslušný orgán štátu pôvodu osvedčenie nevezme späť, príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže uznať rozhodnutie o opatreniach dohľadu a monitorovať v ňom uvedené opatrenia dohľadu s tým, že dotknutá osoba sa nesmie odovzdať na základe európskeho zatykača.

Článok 16

Právo, ktorým sa spravuje dohľad

Monitorovanie opatrení dohľadu sa riadi právom vykonávajúceho štátu.

Článok 17

Pokračovanie monitorovania opatrení dohľadu

Ak sa blíži koniec obdobia uvedeného v článku 20 ods. 2 písm. b) a opatrenia dohľadu sú stále potrebné, príslušný orgán štátu pôvodu môže požiadať príslušný orgán vykonávajúceho štátu o predĺženie monitorovania opatrení dohľadu vzhľadom na okolnosti príslušného prípadu a očakávané dôsledky pre osobu, ak by sa uplatnil článok 11 ods. 2 písm. d). Príslušný orgán štátu pôvodu uvedie obdobie pravdepodobne potrebné na toto predĺženie.

Príslušný orgán vykonávajúceho štátu rozhodne o tejto žiadosti v súlade so svojím vnútroštátnym právom a prípadne uvedie maximálnu dĺžku predĺženia. V týchto prípadoch sa môže uplatniť článok 18 ods. 3.

Článok 18

Právomoc prijímať všetky následné rozhodnutia a rozhodné právo

1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 3, príslušný orgán štátu pôvodu má právomoc prijať všetky následné rozhodnutia týkajúce sa rozhodnutia o opatreniach dohľadu. Takéto následné rozhodnutia zahŕňajú najmä:

a)	predĺženie platnosti, preskúmanie a vzatie rozhodnutia o opatreniach dohľadu späť;

b)	zmenu opatrení dohľadu;

c)	vydanie zatykača alebo iného vykonateľného súdneho rozhodnutia s rovnakým účinkom.

2.   Na rozhodnutia prijaté podľa odseku 1 sa vzťahuje právo štátu pôvodu.

3.   Ak to vyžaduje vnútroštátne právo, príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže rozhodnúť, že na priznanie účinkov rozhodnutiam uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) vo svojom vnútroštátnom právnom systéme použije postup uznávania vymedzený v tomto rámcovom rozhodnutí. Pri takomto uznaní sa už dôvody neuznania opätovne neskúmajú.

4.   Ak príslušný orgán štátu pôvodu zmenil opatrenia dohľadu v súlade s odsekom 1 písm. b), príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže:

a)	prispôsobiť tieto zmenené opatrenia podľa článku 13 v prípade, že povaha zmenených opatrení dohľadu je nezlučiteľná s právom vykonávajúceho štátu, alebo

b)	odmietnuť monitorovať zmenené opatrenia dohľadu, ak sú tieto opatrenia nezlučiteľné s druhmi opatrení dohľadu uvedenými v článku 8 ods. 1 a/alebo s opatreniami oznámenými dotknutým vykonávajúcim štátom v súlade s článkom 8 ods. 2.

5.   Právomocou príslušného orgánu štátu pôvodu podľa odseku 1 nie je dotknuté prípadné konanie, ktoré sa začalo vo vykonávajúcom štáte proti dotknutej osobe v súvislosti s inými trestnými činmi, ktoré spáchala, ako s trestnými činmi, na ktorých je založené rozhodnutie o opatreniach dohľadu.

Článok 19

Povinnosti zúčastnených orgánov

1.   Kedykoľvek počas monitorovania opatrení dohľadu príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže vyzvať príslušný orgán štátu pôvodu na poskytnutie informácií, či je za okolností konkrétneho prípadu monitorovanie opatrení dohľadu stále potrebné. Príslušný orgán štátu pôvodu bezodkladne odpovie na takúto výzvu, ak je to potrebné, aj prijatím následného rozhodnutia uvedeného v článku 18 ods. 1.

2.   Pred uplynutím lehoty uvedenej v článku 10 ods. 5 príslušný orgán štátu pôvodu z úradnej moci alebo na žiadosť príslušného orgánu vykonávajúceho štátu určí, na aké dodatočné obdobie, ak vôbec, bude podľa neho ešte potrebné monitorovanie opatrení.

3.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu bezodkladne oznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu každé porušenie opatrenia dohľadu a akékoľvek ďalšie zistenie, ktoré by mohlo viesť k prijatiu akéhokoľvek následného rozhodnutia uvedeného v článku 18 ods. 1. Oznámenie sa zasiela na vzorovom tlačive uvedenom v prílohe II.

4.   S cieľom vypočuť dotknutú osobu možno primerane použiť postup a podmienky ustanovené v nástrojoch medzinárodného práva a práva Európskej únie, ktoré obsahujú možnosť využiť na vypočutie osôb telefonickú konferenciu a videokonferenciu, najmä ak právne predpisy štátu pôvodu ustanovujú, že pred prijatím rozhodnutia uvedeného v článku 18 ods. 1 musí byť osoba vypočutá na súde.

5.   Príslušný orgán štátu pôvodu bezodkladne oznámi príslušnému orgánu vykonávajúceho štátu každé rozhodnutie uvedené v článku 18 ods. 1 a skutočnosť, že proti rozhodnutiu o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu sa podal opravný prostriedok.

6.   Ak bolo osvedčenie súvisiace s rozhodnutím o opatreniach dohľadu vzaté späť, príslušný orgán vykonávajúceho štátu ukončí nariadené opatrenia čo najskôr po tom, ako mu to náležite oznámil príslušný orgán štátu pôvodu.

Článok 20

Informácie od vykonávajúceho štátu

1.   Orgán vykonávajúceho štátu, ktorému sa doručí rozhodnutie o opatreniach dohľadu, ktoré nemá právomoc uznať, spolu s osvedčením, informuje o tom príslušný orgán štátu pôvodu, ktorému postúpil toto rozhodnutie spolu s osvedčením v súlade s článkom 10 ods. 8.

2.   Príslušný orgán vykonávajúceho štátu bezodkladne informuje príslušný orgán štátu pôvodu akýmkoľvek spôsobom umožňujúcim vyhotovenie písomného záznamu o:

a)	akejkoľvek zmene pobytu dotknutej osoby;

b)	maximálnej dĺžke obdobia, počas ktorej možno monitorovať opatrenia dohľadu vo vykonávajúcom štáte, ak právo vykonávajúceho štátu ustanovuje takúto maximálnu dĺžku;

c)	skutočnosti, že v praxi nemožno monitorovať opatrenia dohľadu z dôvodu, že po odovzdaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a osvedčenia vykonávajúcemu štátu nemožno osobu na jeho území nájsť; v tomto prípade nie je vykonávajúci štát povinný opatrenia dohľadu monitorovať;

d)	skutočnosti, že proti rozhodnutiu o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu sa podal opravný prostriedok;

e)	konečnom rozhodnutí o uznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a prijatí všetkých opatrení potrebných na monitorovanie opatrení dohľadu;

f)	akomkoľvek rozhodnutí o prispôsobení opatrení dohľadu v súlade s článkom 13;

g)	akomkoľvek rozhodnutí o neuznaní rozhodnutia o opatreniach dohľadu a o neprevzatí zodpovednosti za monitorovanie opatrení dohľadu v súlade s článkom 15 s uvedením dôvodov pre také rozhodnutie.

Článok 21

Odovzdanie osoby

1.   Ak príslušný orgán štátu pôvodu vydal zatykač alebo akékoľvek iné vykonateľné súdne rozhodnutie s rovnakým účinkom, osobu možno odovzdať v súlade s rámcovým rozhodnutím o európskom zatykači.

2.   V tejto súvislosti sa príslušný orgán vykonávajúceho štátu nemôže na účely odmietnutia odovzdania osoby dovolávať článku 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači.

3.   Každý členský štát môže v čase transpozície tohto rámcového rozhodnutia alebo kedykoľvek neskôr oznámiť Generálnemu sekretariátu Rady, že pri rozhodovaní o odovzdaní dotknutej osoby štátu pôvodu bude uplatňovať aj článok 2 ods. 1 rámcového rozhodnutia o európskom zatykači.

4.   Generálny sekretariát Rady sprístupní informácie prijaté podľa odseku 3 všetkým členským štátom a Komisii.

Článok 22

Konzultácie

1.   Pokiaľ tomu nebránia prekážky, príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu sa navzájom radia:

a)	počas prípravy alebo aspoň pred zaslaním rozhodnutia o opatreniach dohľadu spolu s osvedčením uvedeným v článku 10;

b)	s cieľom uľahčiť hladké a efektívne monitorovanie opatrení dohľadu;

c)	ak dotknutá osoba vážne porušila uložené opatrenia dohľadu.

2.   Príslušný orgán štátu pôvodu náležite zohľadní všetky skutočnosti, ktoré mu oznámil príslušný orgán vykonávajúceho štátu o hrozbe, ktorú môže dotknutá osoba predstavovať pre obete a pre verejnosť.

3.   Príslušné orgány štátu pôvodu a vykonávajúceho štátu si na účely odseku 1 vymieňajú všetky užitočné informácie vrátane:

a)	informácií umožňujúcich overenie totožnosti a miesta pobytu dotknutej osoby;

b)	príslušných informácií získaných z registra trestov v súlade s uplatniteľnými legislatívnymi nástrojmi.

Článok 23

Oznámenia bez reakcie

1.   Ak príslušný orgán vykonávajúceho štátu zaslal niekoľko oznámení týkajúcich sa tej istej osoby, uvedených v článku 19 ods. 3, príslušnému orgánu štátu pôvodu bez toho, aby príslušný orgán štátu pôvodu prijal akékoľvek následné rozhodnutie uvedené v článku 18 ods. 1, príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže vyzvať príslušný orgán štátu pôvodu, aby také rozhodnutie prijal, a môže mu na to určiť primeranú lehotu.

2.   Ak príslušný orgán štátu pôvodu nekoná v lehote určenej príslušným orgánom vykonávajúceho štátu, príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže rozhodnúť o zastavení monitorovania opatrení dohľadu. V takom prípade oznámi príslušnému orgánu štátu pôvodu svoje rozhodnutie a právomoc monitorovať opatrenia dohľadu sa vracia príslušnému orgánu štátu pôvodu podľa článku 11 ods. 2.

3.   Ak právo vykonávajúceho štátu vyžaduje pravidelné potvrdzovanie potreby predĺžiť monitorovanie opatrení dohľadu, príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže požiadať príslušný orgán štátu pôvodu o poskytnutie takéhoto potvrdenia a stanoviť primeranú lehotu na odpoveď. V prípade, že príslušný orgán štátu pôvodu neodpovie v uvedenej lehote, príslušný orgán vykonávajúceho štátu môže zaslať novú žiadosť príslušnému orgánu štátu pôvodu, stanoviť v nej primeranú lehotu na odpoveď na túto žiadosť a uviesť, že môže rozhodnúť o zastavení monitorovania opatrení dohľadu, ak v tejto lehote nedostane odpoveď. Ak príslušný orgán vykonávajúceho štátu nedostane odpoveď ani na túto novú žiadosť v stanovenej lehote, môže konať v súlade s odsekom 2.

Článok 24

Jazyky

Osvedčenia sa prekladajú do úradného jazyka alebo niektorého z úradných jazykov vykonávajúceho štátu. Ktorýkoľvek členský štát môže buď v čase prijatia tohto rámcového rozhodnutia, alebo neskôr uviesť vo vyhlásení uloženom na Generálnom sekretariáte Rady, že bude akceptovať preklad do jedného alebo viacerých iných úradných jazykov inštitúcií Európskej únie.

Článok 25

Náklady

Náklady, ktoré vzniknú pri uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia, okrem nákladov, ktoré vzniknú výlučne na území štátu pôvodu, znáša vykonávajúci štát.

Článok 26

Vzťah k iným dohodám a dojednaniam

1.   Pokiaľ iné dohody alebo dojednania umožňujú rozšíriť ciele tohto rámcového rozhodnutia a pomôžu zjednodušiť alebo uľahčiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o opatreniach dohľadu, členské štáty môžu:

a)	naďalej uplatňovať také dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania, ktoré sú platné v čase nadobudnutia účinnosti tohto rámcového rozhodnutia;

b)	uzatvárať také dvojstranné alebo mnohostranné dohody alebo dojednania po nadobudnutí účinnosti tohto rámcového rozhodnutia.

2.   Dohody a dojednania podľa odseku 1 nemôžu v žiadnom prípade ovplyvniť vzťahy s členskými štátmi, ktoré nie sú ich zmluvnými stranami.

3.   Do 1. marca 2010 členské štáty oznámia Komisii a Rade existujúce dohody alebo dojednania podľa odseku 1 písm. a), v uplatňovaní ktorých si želajú pokračovať.

4.   Členské štáty oznámia Komisii a Rade aj každú novú dohodu alebo dojednanie podľa odseku 1 písm. b) do troch mesiacov od ich podpísania.

Článok 27

Vykonávanie

1.   Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s ustanoveniami tohto rámcového rozhodnutia do 1. decembra 2012.

2.   Do toho istého dátumu členské štáty doručia Rade a Komisii znenie ustanovení, ktorými transponujú do svojho vnútroštátneho práva povinnosti, ktoré im ukladá toto rámcové rozhodnutie.

Článok 28

Správa

1.   Do 1. decembra 2013 Komisia vypracuje správu na základe informácií prijatých od členských štátov podľa článku 27 ods. 2.

2.   Na základe tejto správy Rada zhodnotí:

a)	v akom rozsahu členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s týmto rámcovým rozhodnutím a

b)	uplatňovanie tohto rámcového rozhodnutia.

3.   V prípade potreby sa k správe priložia legislatívne návrhy.

Článok 29

Nadobudnutie účinnosti

Toto rámcové rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Stanovisko z … (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.

(3)  Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(4)  Ú. v. ES L 191, 7.7.1998, s. 4.

(5)  Ú. v. ES C 316, 27.11.1995, s. 49.

(6)  Ú. v. ES L 190, 18.7.2002, s. 1.

---

---

---

---

---

---

---