PRÍLOHA

OBSAH

1.	Zhrnutie národnej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

2.	Očakávaná konečná spotreba energie v období rokov 2010 až 2020

3.	Ciele a trajektótie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

3.1.	Celkový národný cieľ

3.2.	Sektorové ciele a trajektórie

4.	Opatrenia na dosiahnutie cieľov

4.1.	Prehľad všetkých politík a opatrení zameraných na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov

4.2.	Osobitné opatrenia na splnenie požiadaviek podľa článkov 13, 14, 16 a článkov 17 až 21 smernice 2009/28/ES

4.2.1.

Administratívne postupy a územné plánovanie (článok 13 ods. 1 smernice 2009/28/ES)

4.2.2.

Technické špecifikácie (článok 13 ods. 2 smernice 2009/28/ES)

4.2.3.

Budovy (článok 13 ods. 3 smernice 2009/28/ES)

4.2.4.

Ustanovenia o informáciách (článok 14 ods. 1, 2 a 4 smernice 2009/28/ES)

4.2.5.

Osvedčenie inštalatérov (článok 14 ods. 3 smernice 2009/28/ES)

4.2.6.

Rozvoj elektrickej infraštruktúry (článok 16 ods. 1 a článok 16 ods. 3 až 6 smernice 2009/28/ES)

4.2.7.

Prevádzkovanie elektrickej siete (článok 16 ods. 2 a článok 16 ods. 7 a 8 smernice 2009/28/ES)

4.2.8.

Integrácia bioplynu do siete zemného plynu (článok 16 ods. 7 a článok 16 ods. 9 a 10 smernice 2009/28/ES)

4.2.9.

Rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia (článok 16 ods. 11 smernice 2009/28/ES)

4.2.10.

Biopalivá a ostatné biokvapaliny – kritériá trvalej udržateľnosti a overovanie ich splnenia (články 17 až 21 smernice 2009/28/ES)

4.3.	Systémy podpory na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov

4.4.	Systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov

4.5.	Systémy podpory na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov

4.6.	Konkrétne opatrenia zamerané na presadzovanie využívania energie z biomasy

4.6.1.

Dodávka biomasy: z domácich zdrojov a z obchodu

4.6.2.

Opatrenia na zlepšenie dostupnosti biomasy s prihliadnutím na iných používateľov biomasy (poľnohospodárstvo a sektory súvisiace s lesníctvom)

4.7.	Plánované využitie štatistických prenosov medzi členskými štátmi a plánovaná účasť na spoločných projektoch s inými členskými štátmi a tretími krajinami

4.7.1.

Procedurálne aspekty

4.7.2.

Odhadovaný nadbytok výroby energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s orientačnou trajektóriou, ktorý možno preniesť do iných členských štátov

4.7.3.

Odhadovaný potenciál pre spoločné projekty

4.7.4.

Odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou

5.	Hodnotenia

5.1.	Celkový očakávaný príspevok jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, tepla a chladu a v doprave

5.2.	Celkový očakávaný príspevok opatrení v oblasti energetickej účinnosti a úspory energie k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, tepla a chladu a v doprave

5.3.	Hodnotenie vplyvov (nepovinné)

5.4.	Príprava národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pokračovanie v jeho realizácii

Vzor národných akčných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov (NREAP)

Smernicou 2009/28/ES sa od členských štátov vyžaduje, aby do 30. júna 2010 predložili Európskej komisii svoje národné akčné plány pre energiu z obnoviteľných zdrojov (NREAP). Toto je vzor týchto akčných plánov. Podľa článku 4 smernice 2009/28/ES je používanie takéhoto vzoru povinné.

Cieľom tohto vzoru je zabezpečiť, aby boli NREAP úplné, obsahovali všetky požiadavky stanovené v smernici a aby bolo možné porovnať ich navzájom, ako aj s budúcimi dvojročnými správami členského štátu o vykonávaní smernice.

Pri vypĺňaní tohto formulára musia členské štáty spĺňať definície, pravidlá pre výpočet a terminológiu, stanovené v smernici 2009/28/ES. Členským štátom sa ďalej odporúča, aby používali definície, pravidlá pre výpočet a terminológiu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1099/2008  (1) .

Ďalšie informácie možno poskytnúť buď v predpísanej štruktúre akčného plánu alebo pridaním príloh.

Časti v kurzíve slúžia na usmerňovanie členských štátov pri príprave svojich NREAP. Vo verzii NREAP, ktorú predložia Komisii, môžu členské štáty tieto časti vymazať.

Komisia pripomína členským štátom, že všetky národné systémy podpory musia rešpektovať pravidlá štátnej pomoci v zmysle článkov 87 a 88 Zmluvy o ES. Oznámenie NREAP nenahrádza oznámenie o štátnej pomoci v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES.

1.   ZHRNUTIE NÁRODNEJ POLITIKY V OBLASTI ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV

Uveďte, prosím, stručný prehľad národnej politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a opíšte ciele tejto politiky (napríklad bezpečnosť dodávok a prínos z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska) a hlavné strategické smerovanie opatrení.

2.   OČAKÁVANÁ KONEČNÁ SPOTREBA ENERGIE V OBDOBÍ ROKOV 2010 AŽ 2020

V tomto oddiele majú členské štáty stanoviť svoje odhady hrubej konečnej a celkovej spotreby energie pre všetky druhy energie (z obnoviteľných aj tradičných zdrojov) a pre každý sektor za obdobie do roku 2020.

V týchto odhadoch sa musí zohľadniť aj očakávaný vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti a úspory energie, ktoré treba počas tohto obdobia zaviesť. V rámci položky „referenčný scenár“ treba predložiť scenár, v ktorom sa zohľadnia len opatrenia v oblasti energetickej účinnosti a úspory energie prijaté pred rokom 2009. V rámci položky „scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti“ treba predložiť scenár, v ktorom sa zohľadnia všetky opatrenia, ktoré sa majú prijať od roku 2009. Pri vypracúvaní ostatných častí NREAP treba vychádzať z tohto scenára doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti.

Pojem „spotreba energie pri výrobe tepla a chladu“ sa má chápať ako vyrobené druhotné teplo (predané teplo), ku ktorému sa pripočíta konečná spotreba všetkých ostatných energetických komodít (okrem elektrickej energie) v sektoroch s konečným využitím, ako je priemysel, domácnosti, služby, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybné hospodárstvo. Pojem výroba tepla a chladu preto zahŕňa aj konečnú spotrebu energie na spracovanie. Elektrická energia sa môže využívať aj na výrobu tepla a chladu v konečnej spotrebe, nachádza sa však v cieli výroby elektrickej energie, a preto sa na tomto mieste nezohľadňuje.

Podľa článku 5 ods. 6 smernice 2009/28/ES, na účely merania súladu s cieľmi na rok 2020 a orientačnou trajektóriou sa vychádza z toho, že množstvo energie spotrebovanej v leteckej doprave neprevyšuje 6,18 % hrubej konečnej spotreby energie (4,12 % v prípade Cypru a Malty). V prípade potreby možno primeraným spôsobom upraviť tabuľku. V rámčeku je znázornený spôsob výpočtu.

RÁMČEK – Spôsob výpočtu „limitujúceho leteckého mechanizmu“ v smernici o energii z obnoviteľných zdrojov

Predpokladajme, že v prípade krajiny A podiel spotreby energie v leteckej doprave (AEC) na celkovej konečnej spotrebe energie (GFEC) predstavuje X:

X = AEC/GFEC

Predpokladajme, že X > 6,18 %

v tomto prípade limit vyjadruje, že na účely hodnotenia súladu

GFECupravená = GFEC – AEC + AECupravená,

pričom AECupravená = 0,0618 * GFEC

Inými slovami

GFECupravená = GFEC – AEC + 0,0618 * GFEC =

= GFEC – X * GFEC + 0,0618 * GFEC =

= GFEC * (1,0618 – X)

„Úprava“ ako % reálnej GFEC a ako funkcia X je preto

Úprava = (GFEC – GFECupravená)/GFEC =

= X – 0,0618

Poznámka: V prípade Cypru a Malty by sa údaje 4,12 % a 0,0412 mali nahradiť údajmi 6,18 % a 0,0618.

Tabuľka 1

Očakávaná hrubá konečná spotreba energie [členský štát] pri výrobe tepla a chladu, výrobe elektrickej energie a v doprave do roku 2020 s prihliadnutím na vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti a úspory energie  (2) v období rokov 2010 až 2020 (ktoe)

	2005	2010		2011		2012		2013		2014
	Základný rok	Referenčný scenár	Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti	Referenčný scenár	Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti	Referenčný scenár	Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti	Referenčný scenár	Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti	Referenčný scenár	Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti
1. Výroba tepla a chladu (3)
2. Elektrická energia (4)
3. Doprava v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) (5)
4. Hrubá konečná spotreba energie (6)
Nasledujúci výpočet je potrebný len v prípade, ak sa očakáva, že konečná spotreba energie pre leteckú dopravu bude vyššia ako 6,18 % (4,12 % v prípade Malty a Cypru):
Konečná spotreba v leteckej doprave
Zníženie pre letecký limit (7) v zmysle článku 5 ods. 6
CELKOVÁ spotreba po znížení pre letecký limit

2015

2016

2017

2018

2019

2020

Referenčný scenár

Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti

Referenčný scenár

Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti

Referenčný scenár

Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti

Referenčný scenár

Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti

Referenčný scenár

Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti

Referenčný scenár

Scenár doplnkových opatrení v oblasti energetickej účinnosti

1. Výroba tepla a chladu (3)

2. Elektrická energia (4)

3. Doprava v zmysle článku 3 ods. 4 písm. a) (5)

4. Hrubá konečná spotreba energie (6)

Nasledujúci výpočet je potrebný len v prípade, ak sa očakáva, že konečná spotreba energie v leteckej doprave bude vyššia ako 6,18 % (4,12 % v prípade Malty a Cypru):

Konečná spotreba v leteckej doprave

Zníženie pre letecký limit (7) v zmysle článku 5 ods. 6

CELKOVÁ spotreba po znížení pre letecký limit

3.   CIELE A TRAJEKTÓTIE V OBLASTI ENERGIE Z OBNOVITEĽNÝCH ZDROJOV

3.1.   Celkový národný cieľ

Tabuľka 2

Celkové národné ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v údajoch za roky 2005 a 2020, ktoré sa majú prevziať z časti A prílohy I k smernici 2009/28/ES

A. Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2005 (S2005) (v %)
B. Cieľová hodnota energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie v roku 2020 (S2020) (v %)
C. Očakávaná celková upravená spotreba energie v roku 2020 (z posledného políčka tabuľky 1) (ktoe)
D. Očakávané množstvo energie z obnoviteľných zdrojov zodpovedajúce cieľu na rok 2020 (vypočítané ako B × C) (ktoe)

Členské štáty sa môžu rozhodnúť využiť opatrenia flexibility uvedené v článkoch 6, 7, 8 a 11 smernice 2009/28/ES, aby umožnili započítanie vlastnej spotreby obnoviteľných zdrojov energie do cieľov iného členského štátu (iných členských štátov) – alebo aby započítali spotrebu energie z obnoviteľných zdrojov iného členského štátu (iných členských štátoch) do vlastných cieľov. Okrem toho môžu v súlade s ustanoveniami článkov 9 a 10 smernice 2009/28/ES využívať fyzický dovoz elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov z tretích krajín.

V prílohe možno uviesť akékoľvek hodnotenia potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov vašej krajiny.

Do prílohy možno zaradiť aj všetky ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na regionálnej úrovni alebo vo väčších mestách či v sektoroch s najvyššou spotrebou energie, ktoré prispievajú k plneniu cieľa výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

3.2.   Sektorové ciele a trajektórie

Podľa článku 4 ods. 1 smernice 2009/28/ES sú členské štáty povinné stanoviť svoje ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2020 v týchto sektoroch:

—	výroba tepla a chladu,

—	výroba elektrickej energie,

—

doprava.

Súhrn týchto troch sektorových cieľov, prepočítaný do očakávaného objemu (ktoe) vrátane plánovaného využívania opatrení flexibility, musí byť aspoň taký vysoký ako očakávané množstvo energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré zodpovedá cieľu členského štátu na rok 2020 (ako je uvedené v poslednom políčku tabuľky 2).

Okrem toho musí byť cieľ v oblasti dopravy zlučiteľný s požiadavkami článku 3 ods. 4 smernice 2009/28/ES, podľa ktorého musí podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave predstavovať aspoň 10 %. Treba však poznamenať, že výpočet súladu s cieľom uvedeným v článku 3 ods. 4 sa líši od výpočtu príspevku dopravy k celkovému národnému cieľu členského štátu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

Pre cieľ v oblasti dopravy, a nie pre celkový cieľ:

—

spomedzi ropných produktov sa do menovateľa započítava len benzín a nafta. To znamená, že kerozín/letecký benzín, ktorý sa používa v leteckej doprave, ani palivová nafta používaná v námornej doprave, sa nezapočítavajú (hoci nafta, ktorú používajú niektoré vlaky a niektoré plavidlá na vnútrozemských vodných cestách, sa započítava),

—	biopalivá vyrobené z odpadu, zvyškov, nepotravinového celulózového a lignocelulózového materiálu sa dvakrát započítavajú do čitateľa,

—	elektrická energia vyrobená z obnoviteľných zdrojov, ktorá sa používa v cestných vozidlách, je 2,5-násobkom čitateľa a menovateľa.

Podľa článku 3 ods. 4 písm. c) smernice 2009/28/ES si členské štáty môžu vybrať, či na výpočet príspevku elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov a spotrebovanej vo vozidlách na elektrický pohon použijú priemerný podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v Spoločenstve alebo podiel elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov vo vlastnej krajine (hodnota nameraná dva roky pred dotknutým rokom). Na odhad priemerného podielu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v Spoločenstve môžu členské štáty použiť scenáre budúcnosti pripravené Európskou komisiou alebo pre Európsku komisiu  (8).

Členské štáty musia okrem stanovenia sektorových cieľov na rok 2020 opísať aj trajektóriu očakávaného rastu využívania obnoviteľných zdrojov energie v jednotlivých sektoroch v rokoch 2010 a 2020. Sektorové ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa týkajú výroby tepla a chladu, ako aj sektorové trajektórie, sú odhadmi.

Je potrebné, aby členské štáty doplnili do tabuľky 3 informácie uvedené vyššie.

Pri vypĺňaní tabuľky bude potrebné, aby členské štáty podrobnejšie uviedli očakávané využívanie obnoviteľnej energie tak ako v tabuľke 9. Výpočtové tabuľky 4a a 4b poskytujú usmernenia na zostavenie tabuľky 3.

Podľa smernice sú členské štáty povinné do 31. decembra 2009 uverejniť a oznámiť Komisii svoje prognózy využívania opatrení flexibility. Je potrebné, aby členské štáty pri vypĺňaní príslušných častí tabuľky 4a vychádzali z týchto odhadov. Členské štáty však nie sú povinné vo svojich akčných plánoch používať tie isté údaje, ktoré uviedli vo svojich prognózach. Predovšetkým môžu údaje upraviť na základe informácií, ktoré sa nachádzajú v prognózach iných členských štátov.

Tabuľka 3

Národný cieľ na rok 2020 a odhadovaná trajektória energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu, výrobe elektrickej energie a v doprave

(Výpočtové tabuľky 4a a 4b by mali slúžiť ako usmernenia na zostavenie tabuľky 3.)

(%)
	2005	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020
Obnoviteľné zdroje energie – výroba tepla a chladu (9)
Obnoviteľné zdroje energie – výroba elektrickej energie (10)
Obnoviteľné zdroje energie – doprava (11)
Celkový podiel obnoviteľných zdrojov energie (12)
Z čoho mechanizmus spolupráce predstavuje  (13)
Prebytok pre mechanizmus spolupráce  (13)

Ako časť B prílohy I k smernici			2011–2012	2013–2014	2015–2016	2017–2018		2020
			S2005 + 20 % (S2020-S2005)	S2005 + 30 % (S2020-S2005)	S2005 + 45 % (S2020-S2005)	S2005 + 65 % (S2020-S2005)		S2020
Minimálna trajektória obnoviteľných zdrojov energie (14)
Minimálna trajektória obnoviteľných zdrojov energie (ktoe)

Tabuľka 4a

Výpočtová tabuľka pre príspevok energie z obnoviteľných zdrojov v rámci jednotlivých sektorov ku konečnej spotrebe energie

(ktoe)
	2005	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020
A. Očakávaná hrubá konečná spotreba obnoviteľných zdrojov energie pri výrobe tepla a chladu
B. Očakávaná hrubá konečná spotreba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov
C. Očakávaná konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov v doprave
D. Očakávaná celková spotreba energie z obnoviteľných zdrojov obnoviteľných zdrojov (15)
E. Očakávaný prenos obnoviteľných zdrojov energie do iných členských štátov
F. Očakávaný prenos obnoviteľných zdrojov energie z iných členských štátov a tretích krajín
G. Očakávaná spotreba obnoviteľných zdrojov energie upravená pre cieľ D – E + F

Tabuľka 4b

Výpočtová tabuľka pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave

(ktoe)
	2005	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020
C. Očakávaná spotreba obnoviteľných zdrojov energie v doprave (16)
H. Očakávané obnoviteľné zdroje energie na výrobu elektrickej energie v cestnej doprave (17)
I. Očakávaná spotreba biopalív vyrobených z odpadu, zvyškov, nepotravinového celulózového a lignocelulózového materiálu v doprave (17)
J. Očakávaný príspevok obnoviteľných zdrojov energie k doprave v rámci cieľa obnoviteľných zdrojov energie v doprave: C + (2,5 – 1) × H + (2 – 1) × I

4.   OPATRENIA NA DOSIAHNUTIE CIEĽOV

4.1.   Prehľad všetkých politík a opatrení zameraných na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov

Tabuľka 5

Prehľad všetkých politík a opatrení

Názov a referencia opatrenia	Druh opatrenia (18)	Očakávaný výsledok (19)	Cieľová skupina a/alebo činnosť (20)	Existujúce alebo plánované	Dátum začiatku a konca opatrenia
1.
2.
3.
…

4.2.   Osobitné opatrenia na splnenie požiadaviek podľa článkov 13, 14, 16 a článkov 17 až 21 smernice 2009/28/ES

4.2.1.    Administratívne postupy a územné plánovanie (článok 13 ods. 1 smernice 2009/28/ES)

Od členských štátov sa vyžaduje, aby vo svojich odpovediach na nasledujúce otázky vysvetlili súčasné národné, regionálne a miestne pravidlá týkajúce sa postupov schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektrickej energie a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty. Tam, kde sú potrebné ďalšie opatrenia na zabezpečenie primeranosti a nevyhnutnosti týchto postupov, sa od členských štátov vyžaduje, aby opísali plánované revízie, očakávané výsledky a orgán zodpovedný za vykonávanie takýchto revízií. Ak sa tieto informácie týkajú konkrétnej technológie, uveďte ich. Ak regionálne/miestne orgány zohrávajú významnú úlohu, priblížte ju bližšie.

a)	Zoznam existujúcich národných a a prípade potreby regionálnych právnych predpisov týkajúcich sa postupov schvaľovania, vydávania osvedčení a povolení a územného plánovania, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav:

b)	Zodpovedné ministerstvo(-á)/orgán(-y) a ich právomoci v oblasti:

c)	Plánovaná revízia zameraná na prijatie primeraných opatrení podľa článku 13 ods. 1 smernice 2009/28/ES do: [dátum].

d)	Súhrn existujúcich a plánovaných opatrení na regionálnych/miestnych úrovniach (v prípade potreby):

e)

Vyskytli sa nepotrebné prekážky alebo neprimerané požiadavky týkajúce sa postupov schvaľovania, vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektrickej energie, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov, ako aj vo vzťahu k procesu premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty? Ak áno, o aké prekážky ide?

f)

Ktorá úroveň správy (miestna, regionálna alebo národná) je zodpovedná za schvaľovanie a vydávanie osvedčení a povolení pre zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a za územné plánovanie? (Ak to závisí od druhu zariadenia, špecifikujte.) Ak je zapojená viac ako jedna úroveň, aká je koordinácia medzi rôznymi riadenými úrovňami? Ako sa v budúcnosti zlepší koordinácia medzi rôznymi zodpovednými orgánmi?

g)

Ako sa zabezpečí sprístupnenie komplexných informácií o spracovaní žiadostí o schválenie a vydanie osvedčenia a povolenia a o pomoci poskytovanej žiadateľom? Aké informácie a pomoc sú dostupné potenciálnym žiadateľom o nové zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v súvislosti s ich žiadosťami?

h)

Ako je uľahčená horizontálna koordinácia medzi rôznymi správnymi orgánmi zodpovednými za rôzne časti povolenia? Koľko procedurálnych opatrení je potrebných na získanie konečného schválenia/oprávnenia/povolenia? Existuje jedno kontaktné miesto pre koordináciu všetkých opatrení? Sú harmonogramy na spracovanie žiadostí oznámené vopred? Aký je priemerný čas na získanie rozhodnutia o žiadosti?

i)	Zohľadňujú sa pri schvaľovacích postupoch špecifiká rôznych technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov? Ak áno, opíšte ako. Ak nie, plánujete ich v budúcnosti zohľadniť?

j)

Existujú konkrétne postupy, napríklad jednoduché oznámenia, pre maloobjemové decentralizované zariadenia (ako sú solárne panely na budovách alebo kotle na biomasu v budovách)? Ak áno, aké sú procedurálne opatrenia? Sú tieto pravidlá verejne dostupné občanom? Kde sú uverejnené? Plánuje sa do budúcnosti zavedenie postupov jednoduchého oznámenia? Ak áno, pre ktoré druhy zariadení/systému? (Je možné čisté meranie?)

k)	Kde sú uverejnené poplatky za žiadosti o schvaľovanie/oprávnenie/povolenie pre nové zariadenia? Týkajú sa administratívnych nákladov spojených s udelením takýchto povolení? Plánujú sa tieto poplatky preskúmať?

l)

Majú miestne a regionálne správne orgány pri plánovaní, projektovaní, výstavbe a rekonštrukcii priemyselných a obytných oblastí k dispozícii oficiálne usmernenia na inštaláciu zariadení a systémov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie na výrobu elektrickej energie, tepla a chladu vrátane diaľkového vykurovania a chladenia? Ak takéto oficiálne usmernenia nie sú k dispozícii alebo ak nie sú dostatočné, ako a kedy sa vyrieši táto potreba?

m)	Existujú konkrétne školenia pre osoby poverené riadením postupov schvaľovania, vydávania osvedčení a povolení pre zariadenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov?

4.2.2.    Technické špecifikácie (článok 13 ods. 2 smernice 2009/28/ES)

a)	Musia technológie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov spĺňať isté normy kvality, aby mohli čerpať výhody zo schém podpory? Ak áno, ktoré zariadenia a aké normy kvality? Existujú národné, regionálne normy, ktoré presahujú rámec európskych noriem?

4.2.3.    Budovy (článok 13 ods. 3 smernice 2009/28/ES)

V prípade zvýšeného využívania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách by sa nemala zohľadňovať dodávka elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov z národnej sústavy. Cieľom je zamerať sa na zvýšenie miestnych dodávok tepla a/alebo elektrickej energie do jednotlivých budov. Priama dodávka tepla alebo chladu prostredníctvom diaľkového vykurovania a chladenia v budovách by sa takisto mohla zohľadniť.

a)	Odkaz na platné národné a regionálne právne predpisy (ak existujú) a súhrn miestnych právnych predpisov zahŕňajúcich zvýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov v stavebnom sektore:

b)	Zodpovedné ministerstvo(-á)/orgán(-y):

c)	Revízia pravidiel, ak sa uskutoční, je naplánovaná na: [dátum].

d)	Súhrn existujúcich a plánovaných opatrení na regionálnych/miestnych úrovniach:

e)

Stanovujú stavebné predpisy minimálne úrovne pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov? V ktorých zemepisných oblastiach a aké sú tieto požiadavky? (Prosím, zhrňte.) Aké konkrétne opatrenia boli začlenené do týchto predpisov s cieľom zabezpečiť nárast podielu energie z obnoviteľných zdrojov používanej v stavebnom sektore? Aké sú budúce plány týkajúce sa týchto požiadaviek/opatrení?

f)

Aký je plánovaný nárast využívania energie z obnoviteľných zdrojov v budovách do roku 2020? (Ak je to možné, treba rozlišovať medzi obytným – „samostatná jednotka“ a „väčšia jednotka“ – obchodným, verejným a priemyselným sektorom.). (Na zodpovedanie tejto otázky môžete použiť tabuľku, ako je tabuľka 6 nižšie. Údaje možno uvádzať ročne alebo za vybrané roky. Mala by sa zahrnúť aj spotreba energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla, chladu a elektrickej energie.) Tabuľka 6 Odhadovaný podiel energie z obnoviteľných zdrojov v stavebnom sektore (v %)   2005 2010 2015 2020 Obytný         Obchodný         Verejný         Priemyselný         Spolu

g)	Zohľadnili sa v národnej politike povinnosti využívania minimálnych množstiev energie z obnoviteľných zdrojov v nových a novo zrekonštruovaných budovách? Ak áno, aké sú tieto úrovne? Ak nie, ako sa primeranosť tejto politickej možnosti preskúma do roku 2015?

h)

Opíšte plány na zabezpečenie, aby verejné budovy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni slúžili ako príklad tým, že budú využívať zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov alebo tým, že sa od roku 2012 stanú budovami s nulovou spotrebou energie. (Zohľadnite požiadavky stanovené v smernici o energetickej hospodárnosti budov).

i)

Ako sa podporujú energeticky účinné technológie pre energiu z obnoviteľných zdrojov v budovách? [Takéto opatrenia môžu zahŕňať kotly na biomasu, tepelné čerpadlá a solárne tepelné zariadenie spĺňajúce environmentálne označenia alebo iné normy vyvinuté na národnej úrovni alebo na úrovni Spoločenstva (porovnaj text článku 13 ods. 6)].

4.2.4.    Ustanovenia o informáciách (článok 14 ods. 1, 2 a 4 smernice 2009/28/ES)

Je potrebné opísať súčasné a budúce informačné a osvetové kampane a programy, ako aj plánované revízie a očakávané výsledky. Členské štáty by takisto mali uviesť, ktorý zodpovedný orgán bude monitorovať a skúmať účinky týchto programov. Ak regionálne/miestne orgány zohrávajú významnú úlohu, túto informáciu uveďte a danú úlohu zhrňte.

a)	Odkazy na platné národné a/alebo regionálne právne predpisy (ak existujú), týkajúce sa informačných požiadaviek v súlade s článkom 14 smernice 2009/28/ES:

b)	Orgán zodpovedný/orgány zodpovedné za šírenie informácií na národnej/regionálnej/miestnej úrovni:

c)	Súhrn existujúcich a plánovaných opatrení na regionálnych/miestnych úrovniach (v prípade potreby):

d)

Uveďte, akým spôsobom sú sprístupňované informácie o podporných opatreniach na využívanie energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, tepla a chladu a v doprave pre všetky zúčastnené subjekty (spotrebitelia, stavbári, inštalatéri, architekti, dodávatelia príslušného zariadenia a vozidiel). Kto je zodpovedný za primeranosť a uverejňovanie týchto informácií? Existujú konkrétne zdroje informácií pre rôzne cieľové skupiny, ako sú koneční spotrebitelia, stavbári, správcovia nehnuteľnosti, realitní agenti, inštalatéri, architekti, poľnohospodári, dodávatelia zariadenia využívajúceho energiu z obnoviteľných zdrojov, verejná správa? Existujú v súčasnosti informačné kampane alebo stále informačné centrá, alebo sa plánujú do budúcnosti?

e)	Kto je zodpovedný za uverejňovanie informácií o čistých prínosoch, nákladoch a energetickej účinnosti zariadení a systémov využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla, chladu a elektrickej energie? (Dodávateľ takéhoto zariadenia alebo systému, verejný orgán alebo niekto iný?)

f)

Ako sú zabezpečené usmernenia pre projektantov a architektov, ktoré im pomôžu náležite zvážiť optimálnu kombináciu obnoviteľných zdrojov energie, pri plánovaní, navrhovaní, výstavbe a rekonštrukcii priemyselných alebo obytných oblastí vysoko účinných technológií a diaľkového vykurovania a chladenia? Kto je za to zodpovedný?

g)	Opíšte existujúce a plánované informácie, osvetové programy a programy odbornej prípravy pre občanov týkajúce sa výhod a praktických aspektov vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Aká je úloha regionálnych a miestnych činiteľov pri navrhovaní a riadení týchto programov?

4.2.5.    Osvedčenie inštalatérov (článok 14 ods. 3 smernice 2009/28/ES)

a)	Odkazy na platné národné a/alebo regionálne právne predpisy (ak existujú) týkajúce sa osvedčovania alebo ekvivalentných kvalifikačných systémov pre inštalatérov v súlade s článkom 14 ods. 3 smernice 2009/28/ES:

b)	Orgán/orgány zodpovedné za systémy udeľovania osvedčení/kvalifikačných systémov do roku 2012 pre inštalatérov maloobjemových kotlov a pecí na biomasu, solárnych fotovoltaických a solárnych tepelných systémov, plytkých geotermálnych systémov a tepelných čerpadiel:

c)	Sú takéto systémy udeľovania osvedčení/kvalifikácií vhodné? Ak áno, opíšte prečo:

d)	Sú informácie o týchto systémoch verejne dostupné? Sú zverejnené zoznamy osvedčených alebo kvalifikovaných inštalatérov? Ak áno, kde? Sú prijaté iné systémy ako ekvivalentné voči národným/regionálnym systémom?

e)	Súhrn existujúcich a plánovaných opatrení na regionálnych/miestnych úrovniach (tam, kde je to potrebné):

4.2.6.    Rozvoj elektrickej infraštruktúry (článok 16 ods. 1 a článok 16 ods. 3 až 6 smernice 2009/28/ES)

Okrem súčasnej situácie a budúcich činností založených na platných právnych predpisoch treba opísať aj zodpovedné orgány a očakávané výsledky.

a)	Odkaz na platné vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa požiadaviek súvisiacich s energetickými sieťami (článok 16):

b)

Ako je zabezpečený rozvoj prenosových a distribučných sietí, pokiaľ ide o integráciu cieľového množstva obnoviteľnej elektrickej energie pri zachovaní bezpečnosti prevádzky elektrizačnej sústavy? Ako je táto požiadavka zahrnutá do prenosu a distribúcie periodického sieťového plánovania prevádzkovateľov?

c)	Aká bude úloha inteligentných sietí, nástrojov informačnej technológie a zariadení na skladovanie? Ako sa zabezpečí ich rozvoj?

d)	Plánuje sa posilniť spojovacia kapacita so susednými krajinami? Ak áno, ktoré prepojenia, pre ktorú kapacitu a kedy?

e)	Ako sa rieši urýchlenie postupov schvaľovania infraštruktúry sústavy? Aký je súčasný stav a priemerný čas na získanie súhlasu? Ako sa zlepší? (Uveďte súčasný stav a právne predpisy, zistené nedostatky a plány na zefektívnenie postupu s časovým rámcom implementácie a očakávanými výsledkami.)

f)	Ako je zabezpečená koordinácia medzi schválením infraštruktúry sústavy a ostatnými administratívnymi plánovacími postupmi?

g)	Sú zabezpečené práva na prednostné alebo rezervované pripojenie pre nové zariadenia vyrábajúce elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov?

h)	Je niektoré zariadenie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov pripravené byť online, ale nie je pripojené z dôvodu obmedzenia kapacity sústavy? Ak áno, aké opatrenia sa podnikli na vyriešenie tohto problému a kedy možno očakávať, že sa vyriešia?

i)

Stanovili a zverejnili prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav pravidlá týkajúce sa znášania a rozdelenia nákladov na technické úpravy siete? Ak áno, kde? Ako je zabezpečené, že tieto pravidlá sú založené na objektívnych, transparentných a nediskriminačných kritériách? Existujú špecifické pravidlá pre výrobcov, ktorí sa nachádzajú v okrajových regiónoch a regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva? (Pravidlá o rozdelení nákladov definujú, ktorú časť nákladov znáša výrobca, ktorý chce byť prepojený, a ktorú časť znáša prevádzkovateľ prenosovej a distribučnej sústavy. Pravidlá o rozdelení nákladov definujú, ako by sa mali nevyhnutné náklady rozdeliť medzi následne pripojenými výrobcami, z ktorých všetci profitujú z toho istého posilnenia alebo nových vedení.)

j)

Opíšte, ako sa náklady na pripojenie a technickú úpravu pripisujú výrobcom a/alebo prevádzkovateľom prenosovej a/alebo distribučnej sústavy. Ako získavajú prevádzkovatelia prenosovej a distribučnej sústavy tieto investičné náklady? Plánuje sa v budúcnosti úprava pravidiel o rozdelení týchto nákladov? Aké zmeny predpokladáte a aké očakávate výsledky? [Existuje niekoľko možností nákladov na pripojenie do distribučnej sústavy. Členské štáty si môžu zvoliť jednu z nich alebo ich kombináciu. Na základe účtovania nákladov na „hlboké“ pripojenie znáša staviteľ zariadenia vyrábajúceho elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov niekoľko nákladov súvisiacich s infraštruktúrou sústavy (pripojenie do sústavy, posilnenie a rozšírenie sústavy). Ďalším prístupom je účtovanie nákladov za „plytké“ pripojenie, čo znamená, že staviteľ znáša len náklady na pripojenie do sústavy, nie však náklady na posilnenie a rozšírenie (tie sú zarátané do taríf sústavy, ktoré platia spotrebitelia). Ďalším variantom je, keď sa všetky náklady na pripojenie socializujú a zahrnú sa do taríf sústavy.]

k)	Existujú pravidlá pre rozdelenie nákladov medzi pôvodne a následne pripojených výrobcov? Ak nie, ako sú zohľadnené prínosy pre následne pripojených výrobcov?

l)	Ako sa zabezpečí, aby prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav poskytovali novým výrobcom, ktorí sa chcú pripojiť, potrebné informácie o nákladoch, presnom harmonograme na spracovanie ich žiadostí a orientačnom harmonograme pre ich pripojenie do sústavy?

4.2.7.    Prevádzkovanie elektrickej siete (článok 16 ods. 2 a článok 16 ods. 7 a 8 smernice 2009/28/ES)

a)	Ako prevádzkovatelia prenosových a distribučných sústav zaručujú prenos a distribúciu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov? Je zabezpečený prednostný alebo garantovaný prístup?

b)	Ako je zabezpečené, aby prevádzkovatelia prenosových sústav pri využívaní zariadení vyrábajúcich elektrickú energiu uprednostňovali zariadenia, ktoré vyrábajú elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov?

c)

Ako sa prijímajú prevádzkové opatrenia týkajúce sa sústavy a trhu s cieľom minimalizovať redukciu výroby elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov? Aké opatrenia sa plánujú a kedy možno očakávať ich realizáciu? [Návrh trhu a sústavy, ktorý umožní začleniť rôzne zdroje, by mohol obsahovať opatrenia, ako je obchodovanie, ktoré užšie súvisí s reálnym časom (prechod z predbežného na priebežný plán a zmenu výrobcov), združenie oblastí trhu, zabezpečenie dostatočnej cezhraničnej kapacity pripojenia a obchodu, zlepšená spolupráca medzi bezprostrednými prevádzkovateľmi systému, používanie vylepšených nástrojov komunikácie a kontroly, riadenie na strane dopytu a aktívna účasť na trhoch (prostredníctvom dvojsmerných komunikačných systémov – inteligentného merania spotreby), zvýšená rozdelená výroba a domáce skladovanie (napr. elektrické autá) s aktívnym riadením distribučných sietí (inteligentné siete).]

d)	Je orgán regulujúci energiu informovaný o týchto opatreniach? Má právomoci na monitorovanie a vykonávanie týchto opatrení?

e)	Sú zariadenia vyrábajúce elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov začlenené do trhu s elektrickou energiou? Mohli by ste opísať ako? Aké sú ich povinnosti, pokiaľ ide o účasť na trhu s elektrickou energiou?

f)	Aké sú pravidlá pre účtovanie taríf za prenos a distribúciu výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov?

4.2.8.    Integrácia bioplynu do siete zemného plynu (článok 16 ods. 7 a článok 16 ods. 9 a 10 smernice 2009/28/ES)

a)	Ako je zabezpečené, aby účtovanie taríf za prenos a distribúciu nebolo diskriminačné voči plynu z obnoviteľných zdrojov energie?

b)	Uskutočnilo sa posúdenie potreby rozšírenia infraštruktúry plynárenskej siete s cieľom uľahčiť začlenenie plynu z obnoviteľných zdrojov energie? Aký je výsledok? Ak nie, uskutoční sa takéto posúdenie?

c)	Boli uverejnené technické pravidlá o pripojení do siete a tarifách za pripojenie pre bioplyn? Kde sú uverejnené tieto pravidlá?

4.2.9.    Rozvoj infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia (článok 16 ods. 11 smernice 2009/28/ES)

a)

Vyhodnoťte potrebu vybudovania novej infraštruktúry diaľkového vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov energie v záujme dosiahnutia cieľa na rok 2020. Existujú na základe tohto vyhodnotenia plány na podporu infraštruktúry v budúcnosti? Aké sú očakávané príspevky veľkých zariadení na biomasu, slnečnú a geotermálnu energiu v systémoch diaľkového chladenia a vykurovania?

4.2.10.    Biopalivá a ostatné biokvapaliny – kritériá trvalej udržateľnosti a overovanie ich splnenia (články 17 až 21 smernice 2009/28/ES)

Nasledujúca časť národného akčného plánu by mala objasniť budúcu stratégiu členských štátov, pokiaľ ide o splnenie kritérií trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny, a overenie súladu so systémom.

a)	Ako sa realizujú kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny na národnej úrovni? (Plánujú sa vypracovať právne predpisy na túto realizáciu? Aká bude inštitucionálna štruktúra?)

b)

Ako sa zabezpečí, aby biopalivá a biokvapaliny, ktoré sa radia medzi národné ciele v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov, národné povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov a/alebo ktoré sú oprávnené na poskytnutie finančnej podpory, spĺňali kritériá udržateľnosti stanovené v článku 17 ods. 2 až 5 smernice 2009/28/ES? (Bude zriadená národná inštitúcia/orgán zodpovedný za monitorovanie/overovanie splnenia týchto kritérií?)

c)	Ak bude splnenie týchto kritérií monitorovať národný orgán, bol už takýto orgán zriadený? Ak áno, špecifikujte. Ak nie, kedy sa plánuje jeho zriadenie?

d)

Uveďte informácie o existencii vnútroštátnych právnych predpisov o územnom plánovaní a národnom katastrálnom registri na overenie súladu s článkom 17 ods. 3 až 5 smernice 2009/28/ES. Ako môžu hospodárske subjekty získať prístup k týmto informáciám? (Uveďte informácie o existencii predpisov a rozlišovaní medzi rôznym charakterom krajiny, ako je oblasť biologickej rozmanitosti, chránená oblasť atď. a o príslušnom národnom orgáne, ktorý bude monitorovať tento katastrálny register a zmeny v štatúte pôdy.)

e)	Pokiaľ ide o chránené oblasti, uveďte informácie, podľa akého národného, európskeho alebo medzinárodného režimu ochrany sú klasifikované.

f)	Aký je postup na zmenu štatútu pôdy? Kto monitoruje a predkladá správy na národnej úrovni o zmenách v štatúte pôdy? Ako často sa aktualizuje register územného plánovania (mesačne, ročne, dvojročne atď.)?

g)	Ako sa zabezpečuje a overuje súlad s dobrými agroenvironmentálnymi postupmi a ostatnými požiadavkami krížového plnenia (uvedenými v článku 17 ods. 6 smernice 2009/28/ES) na národnej úrovni?

h)	Plánujete pomôcť vyvinúť dobrovoľný „certifikačný“ systém/dobrovoľné „certifikačné“ systémy pre trvalú udržateľnosť biopalív a biokvapalín, ako je uvedené v článku 18 ods. 4 druhom pododseku smernice 2009/28/ES? Ak áno, ako?

4.3.   Systémy podpory na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov

Systémy podpory môžu byť regulačné, zabezpečujúce ciele a/alebo povinnosti. Môžu poskytovať finančnú podporu buď pre investície, alebo počas prevádzky zariadenia. Takisto existujú mierne opatrenia, ako sú informačné, vzdelávacie alebo osvetové kampane. Keďže mierne opatrenia sú opísané vyššie, toto hodnotenie by sa malo zamerať na regulačné a finančné opatrenia.

Opíšte existujúce systémy s ochrannými opatreniami, detaily systému, trvanie (s uvedením dátumu začatia a ukončenia), minulý vplyv a vysvetlite, či sa plánuje reforma alebo budúce systémy a kedy sa tak stane. Aké výsledky očakávate?

Právne predpisy

V právnych predpisoch možno stanoviť cieľ (ciele) a povinnosti. V prípade, že takáto povinnosť existuje, uveďte:

a)	Aký je právny základ pre túto povinnosť/cieľ?

b)	Existujú konkrétne ciele pre jednotlivé technológie?

c)	Aké sú konkrétne povinnosti/ciele na každý rok (na technológiu)?

d)	Kto musí splniť túto povinnosť?

e)	Aké sú dôsledky v prípade jej nesplnenia?

f)	Existuje mechanizmus na kontrolu plnenia?

g)	Existuje mechanizmus na úpravu povinností/cieľov?

Finančná podpora

Finančnú podporu možno klasifikovať rôznymi spôsobmi. Príklady: finančná podpora pre investície, kapitálové granty, pôžičky s nízkym úrokom, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie daní, systémy verejných súťaží, povinnosti využívania energie z obnoviteľných zdrojov s ekologickými osvedčeniami alebo bez nich (obchodovateľné ekologické osvedčenia), vstupné tarify, vstupné prémie, dobrovoľné systémy.

Pre každú schému, ktorý používate, uveďte podrobný opis zodpovedaním týchto otázok:

a)	Aký je názov a stručný opis schémy?

b)	Ide o dobrovoľnú alebo povinnú schému?

c)	Kto schému riadi? (vykonávací orgán, orgán dohľadu)

d)	Aké opatrenia boli prijaté na zabezpečenie dostupnosti potrebného rozpočtu/financovania na dosiahnutie národného cieľa?

e)	Akým spôsobom rieši táto schéma dlhodobú bezpečnosť a spoľahlivosť?

f)	Kontroluje sa táto schéma pravidelne? Aký druh spätnej väzby alebo mechanizmu úpravy existuje? Ako bola táto schéma doteraz optimalizovaná?

g)	Líši sa podpora podľa technológie?

h)	Aký je očakávaný vplyv z hľadiska výroby energie?

i)	Je podpora podmienená splnením kritérií energetickej účinnosti?

j)	Ide o existujúce opatrenie? Mohli by ste uviesť vnútroštátny právny predpis, ktorým sa toto opatrenie upravuje?

k)	Ide o plánovaný systém? Kedy bude uvedený do prevádzky?

l)	Aký dátum začiatku a ukončenia (trvanie) bol stanovený pre celú schému?

m)	Existuje maximálny alebo minimálny rozsah oprávnenej schémy?

n)	Je možné, aby bol ten istý projekt podporený viac ako jedným podporným opatrením? Ktoré opatrenia možno kumulovať?

o)	Existujú regionálne/miestne schémy? Ak áno, uveďte ich na základe rovnakých kritérií.

Konkrétne otázky o finančnej podpore investícií:

a)	Čo sa udeľuje na základe tejto schémy? (dotácie, kapitálové granty, pôžičky s nízkym úrokom, oslobodenie od dane alebo zníženie dane, vrátenie daní)

b)	Kto môže túto schému využívať? Je určená pre určitú technológiu/určité technológie?

c)	Prijímajú a povoľujú sa žiadosti priebežne alebo na základe pravidelných výziev? Mohli by ste v prípade pravidelných výziev opísať frekvenciu a podmienky?

Konkrétne otázky o obchodovateľných osvedčeniach:

a)	Existuje v celkovej dodávke povinný podiel využívania elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov?

b)	Na koho sa táto povinnosť vzťahuje?

c)	Existujú pásma viazané na konkrétne technológie?

d)	Ktoré technológie patria do tejto schémy?

e)	Je povolené medzinárodné obchodovanie s osvedčeniami? Za akých podmienok?

f)	Je stanovená najnižšia možná cena?

g)	Sú stanovené sankcie za nesplnenie?

h)	Aká je priemerná cena osvedčení? Je uverejnená? Kde?

i)	V akej schéme sa obchoduje s osvedčeniami?

j)	Ako dlho sa môže zariadenie zúčastňovať na tejto schéme?

Konkrétne otázky o pevne stanovených tarifách výkupných cien:

a)	Za akých podmienok možno získať pevnú tarifu?

b)	Je stanovený limit na celkový objem elektrickej energie vyrobenej ročne alebo inštalovanej kapacity, ktorá má nárok na tarifu?

c)	Ide o schému viazanú na konkrétne technológie? Aké sú úrovne taríf pre každý z nich?

d)	Existujú ďalšie kritériá na rozlišovanie taríf?

e)	Na aké obdobie je zaručená pevná tarifa?

f)	Plánuje sa úprava taríf v rámci schémy?

Konkrétne otázky o výkupných prémiách:

a)	Za akých podmienok možno získať prémiu?

b)	Je stanovený limit na celkový objem elektrickej energie vyrobenej ročne alebo inštalovanej kapacity, ktorá má nárok na prémiu?

c)	Ide o alternatívu k pevnej tarife?

d)	Ide o schému viazanú na konkrétne technológie? Aké sú úrovne prémií pre jednotlivé technológie?

e)	Je stanovený základ a/alebo limit pre prémiu? Prosím, špecifikujte.

f)	Na aké obdobie je zaručená cenová prémia?

g)	Plánuje sa úprava taríf v rámci schémy?

Konkrétne otázky o verejnej súťaži:

a)	Aká je frekvencia a rozsah verejných súťaží?

b)	Ktoré technológie sú špecifikované?

c)	Je spojená s rozvojom sústavy?

4.4.   Systémy podpory na presadzovanie využívania energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov

Riaďte sa štruktúrou bodu 4.3 a aplikujte otázky na opatrenia na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektore výroby tepla a chladu. Zamerajte sa na tieto doplnkové body:

a)	Ako sú systémy podpory pre výrobu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov uspôsobené na podporu využívania zariadení na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla z obnoviteľných zdrojov?

b)	Ktoré systémy podpory sú vhodné na podporu využívania diaľkového vykurovania a chladenia pomocou obnoviteľných zdrojov energie?

c)	Ktoré systémy podpory sú vhodné na podporu využívania vykurovania a chladenia v malom rozsahu pomocou obnoviteľných zdrojov energie?

d)	Ktoré schémy podpory sú vhodné na podporu využívania vykurovania a chladenia v priemyselných zariadeniach pomocou obnoviteľných zdrojov energie?

4.5.   Systémy podpory na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, ktoré uplatňujú členské štáty alebo skupina členských štátov

Riaďte sa štruktúrou bodu 4.3 a aplikujte otázky na opatrenia na podporu využívania energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy. Rozlišujte podľa spôsobov dopravy (ako je cestná doprava, iná ako cestná pozemná doprava). Zamerajte sa na tieto doplnkové body:

a)	Aké sú konkrétne povinnosti/ciele na každý rok (na palivo alebo technológiu)?

b)	Líši sa podpora podľa typov paliva alebo technológií? Existuje konkrétna podpora pre biopalivá, ktoré spĺňajú kritériá článku 21 ods. 2 smernice?

4.6.   Konkrétne opatrenia zamerané na presadzovanie využívania energie z biomasy

Biomasa má významnú úlohu ako primárna energia vo všetkých troch sektoroch: výroba tepla a chladu, výroba elektrickej energie a doprava. Národná stratégia pre biomasu je kľúčová pre naplánovanie úlohy a interakcie využívania medzi koncovými používateľmi energie a interakciou s ostatnými neenergetickými sektormi. Členské štáty preto musia vyhodnotiť svoj domáci potenciál a zvýšiť mobilizáciu domácich a dovážaných zdrojov biomasy. Mal by sa analyzovať vplyv na ostatné neenergetické sektory (ako je potravinársky a krmovinársky priemysel, celulózový a papierenský priemysel, stavebný priemysel, nábytkársky priemysel atď.) a interakcia s nimi.

4.6.1.    Dodávka biomasy: z domácich zdrojov a z obchodu

V tomto bode by členské štáty mali vyhodnotiť dodávku biomasy dostupnej z domácich zdrojov a potrebu dovozu.

Malo by sa rozlišovať medzi biomasou pochádzajúcou A. z lesného hospodárstva –1. z priamych a 2. nepriamych dodávok; B. z poľnohospodárstva a rybného hospodárstva – 1. priamo poskytovanou a 2. z vedľajších produktov/spracovaných plodín a C. z odpadu – 1. biologicky rozložiteľnej časti mestského pevného odpadu; 2. biologicky rozložiteľnej časti priemyselného pevného odpadu a 3. splaškových kalov. Je potrebné uviesť údaje pre vyššie uvedené prvé podkategórie, kým podrobnejšie informácie sú nepovinné. Zhromaždené údaje majú zodpovedať tejto kategorizácii a poskytnúť informácie v položkách tabuľky 7. Musí sa zohľadniť úloha dovozu (z EÚ a z krajín mimo EÚ) a vývozu (ak je to možné, z EÚ aj z krajín mimo EÚ).

Majte na pamäti, že piliny, brikety a pelety môžu pochádzať buď z priamych, alebo z nepriamych dodávok z lesného hospodárstva. Ak sa v tabuľke uvedú informácie o peletách, treba špecifikovať, či táto surovina pochádza z priamej alebo nepriamej dodávky.

V prípade bioplynu a biopalív by sa malo v tabuľke č. 7 podrobne uviesť množstvo nespracovaných surovín a nie množstvo spracovaných surovín. Je pochopiteľné, že v prípade dovozu a vývozu je ťažšie zistiť množstvo surovín biomasy určenej na výrobu biopalív, preto je potrebné uviesť odhad. Prípadne, ak boli informácie o dovoze poskytnuté na základe dovozu biopalív, treba ich v tabuľke špecifikovať.

Tabuľka 7

Dodávka biomasy v roku 2006

Sektor pôvodu		Množstvo domácich zdrojov (21)	Dovoz		Vývoz	Čisté množstvo	Primárna výroba energie (ktoe)
			EÚ	Mimo EÚ	EÚ/Mimo EÚ
A. Biomasa z lesníctva (22)	Z toho:
	1. priama dodávka drevenej biomasy z lesov a inej lesnej pôdy na výrobu energie
	Nepovinné – ak sú informácie dostupné, môžete rozpísať množstvo východiskových surovín patriacich do tejto kategórie: a) výrub b) zvyšky z výrubu (vrcholy, konáre, kôra, kmene) c) zvyšky z ošetrovania zelene (drevená biomasa z parkov, záhrad, radov stromov, kríkov) d) iné (definujte)
	2. priama dodávka drevenej biomasy na výrobu energie
	Nepovinné – ak sú informácie dostupné, môžete ich rozpísať: a) zvyšky z piliarstva, spracovania dreva, nábytkárskeho priemyslu (kôra, piliny) b) vedľajšie produkty celulózového a papierenského priemyslu (výluh, tallový olej) c) spracované drevné palivo d) recyklované drevo od spotrebiteľov (recyklované drevo na výrobu energie, drevený odpad z domácností) e) iné (definujte)
B. Biomasa z poľnohospodárstva a rybného hospodárstva	Z toho:
	1. poľnohospodárske plodiny a produkty rybolovu priamo poskytované na výrobu energie
	Nepovinné – ak sú informácie dostupné, môžete ich rozpísať: a) pestované plodiny (obilniny, olejniny, cukrová repa, silážna kukurica) b) siláže c) výmladkové stromy d) iné energetické plodiny (trávy) e) riasy f) iné (definujte)
	2. vedľajšie poľnohospodárske produkty/spracované zvyšky a vedľajšie produkty rybolovu na výrobu energie
	Nepovinné – ak sú informácie dostupné, môžete ich rozpísať: a) slama b) hnoj c) živočíšny tuk d) mäso a kostná múčka e) vedľajšie produkty z lisovania (vrátane pokrutín z olejnatých semien a olivového oleja na výrobu energie) f) ovocná biomasa (vrátane škrupín a jadier) g) vedľajšie produkty rybolovu h) odrezky z viniča, olivovníkov a ovocných stromov i) iné (definujte)
C. Biomasa z odpadu:	Z toho:
	1. biologicky rozložiteľná časť mestského pevného odpadu vrátane bioodpadu (biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, zásobovateľských a predajných priestorov, a porovnateľný odpad zo zariadení na spracovanie potravín) a skládkový plyn
	2. biologicky rozložiteľná časť priemyselného odpadu (vrátane papiera, lepenky, paliet)
	3. splaškové kaly

Vysvetlite konverzný faktor/spôsob výpočtu použitý vyššie na konverziu množstva dostupných zdrojov na primárnu energiu.

Uveďte, na akom základe bola vypočítaná biologicky rozložiteľná časť mestského pevného odpadu a priemyselného odpadu.

Použite tabuľku 7a na zaznačenie odhadovaného príspevku využívania energie z biomasy v rokoch 2015 a 2020. (Podľa kategorizácie použitej v tabuľke 7.)

Tabuľka 7a

Odhadované dodávky domácej biomasy za rok 2015 a 2020

Sektor pôvodu		2015		2020
		Očakávané množstvo domácich zdrojov	Primárna výroba energie (ktoe)	Očakávané množstvo domácich zdrojov	Primárna výroba energie (ktoe)
A. Biomasa z lesníctva	1. priama dodávka drevenej biomasy z lesov a inej lesnej pôdy na výrobu energie
	2. priama dodávka drevenej biomasy na výrobu energie
B. Biomasa z poľnohospodárstva a rybného hospodárstva	1. poľnohospodárske plodiny a produkty rybolovu priamo poskytované na výrobu energie
	2. vedľajšie poľnohospodárske produkty/spracované zvyšky a vedľajšie produkty rybolovu na výrobu energie
C. Biomasa z odpadu	1. biologicky rozložiteľná časť mestského pevného odpadu vrátane bioodpadu (biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad a parkov, potravinový a kuchynský odpad z domácností, reštaurácií, zásobovateľských a predajných priestorov, a porovnateľný odpad zo zariadení na spracovanie potravín) a skládkový plyn
	2. biologicky rozložiteľná časť priemyselného odpadu (vrátane papiera, lepenky, paliet)
	3. splaškové kaly

Aká je odhadovaná úloha dovážanej biomasy do roku 2020? Uveďte očakávané množstvá (ktoe) a možné krajiny dovozu.

Okrem informácií uvedených vyššie opíšte súčasný stav poľnohospodárskej pôdy využívanej na výrobu energie týmto spôsobom:

Tabuľka 8

Súčasné využívanie poľnohospodárskej pôdy na pestovanie plodín určených na výrobu energie za rok 2006

Poľnohospodárska pôda využívaná na pestovanie plodín určených na výrobu energie	Plocha (ha)
1. Pôda využívaná na výsadbu výmladkových stromov (vŕby, topole)
2. Pôda využívaná pre iné plodiny určené na výrobu energie, ako sú trávy (lesknica lekárska, proso, ozdobnica čínska), cirok

4.6.2.    Opatrenia na zlepšenie dostupnosti biomasy s prihliadnutím na iných používateľov biomasy (poľnohospodárstvo a sektory súvisiace s lesníctvom)

Mobilizácia nových zdrojov biomasy

a)	Uveďte, koľko pôdy je znehodnotenej.

b)	Uveďte množstvo nevyužitej ornej pôdy.

c)	Plánujú sa nejaké opatrenia na podporu využívania nevyužitej ornej pôdy, znehodnotenej pôdy atď. na účely výroby energie?

d)	Plánuje sa energetické využitie dostupného primárneho materiálu (ako je živočíšny hnoj)?

e)	Existujú konkrétne politiky zamerané na podporu výroby a využívania bioplynu? Aké typy využívania sa podporujú (miestne, diaľkové vykurovanie, rozvod bioplynu, integrácia siete zemného plynu)?

f)

Aké opatrenia sú naplánované na zlepšenie techník v lesnom hospodárstve s cieľom maximalizovať ťažbu biomasy v lese trvalo udržateľným spôsobom? (23) Ako sa zlepší riadenie lesného hospodárstva, pokiaľ ide o zvýšenie budúceho rastu? Aké opatrenia sú naplánované na maximalizáciu ťažby existujúcej biomasy, ktoré už možno zaviesť do praxe?

Vplyv na iné sektory

a)	Ako sa bude monitorovať vplyv energetického využívania biomasy na iné sektory založené na poľnohospodárstve a lesníctve? Ktoré sú to vplyvy? (Ak je to možné, uveďte informácie aj o kvantitatívnych účinkoch.) Plánujú sa tieto vplyvy monitorovať aj v budúcnosti?

b)	Aký rozvoj s potenciálnym vplyvom na využívanie energie sa očakáva v ostatných sektoroch založených na poľnohospodárstve a lesníctve? (Napr. mohla by zlepšená účinnosť/produktivita zvýšiť alebo znížiť množstvo vedľajších produktov dostupných na energetické využitie?)

4.7.   Plánované využitie štatistických prenosov medzi členskými štátmi a plánovaná účasť na spoločných projektoch s inými členskými štátmi a tretími krajinami

V rámci tejto podkapitoly treba opísať očakávané použitie mechanizmov spolupráce medzi členskými štátmi a členskými štátmi a tretími krajinami. Táto informácia by sa mala získať z prognózy uvedenej v článku 4 ods. 3 smernice 2009/28/ES.

4.7.1.    Procedurálne aspekty

a)	Opíšte stanovené národné postupy (krok za krokom) alebo postupy, ktoré sa majú stanoviť na účely zavedenia štatistického prenosu alebo spoločného projektu (vrátane zodpovedných orgánov a kontaktných miest).

b)	Opíšte prostriedky, pomocou ktorých sa môžu súkromné subjekty uchádzať a zúčastniť na spoločných projektoch s členskými štátmi alebo tretími krajinami.

c)	Zadajte kritériá, pomocou ktorých možno určiť, kedy sa majú používať štatistické prenosy alebo spoločné projekty.

d)	Pomocou akého mechanizmu sa iné zainteresované členské štáty zapoja do spoločného projektu?

e)	Želáte si zúčastniť sa na spoločných projektoch v iných členských štátoch? Koľko inštalovanej kapacity/elektrickej energie alebo tepla vyrobeného za rok plánujete podporiť? Ako plánujete zabezpečiť systémy podpory pre takéto projekty?

4.7.2.    Odhadovaný nadbytok výroby energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s orientačnou trajektóriou, ktorý možno preniesť do iných členských štátov

Na vyplnenie požadovaných informácií použite tabuľku 9.

4.7.3.    Odhadovaný potenciál pre spoločné projekty

a)	V ktorých sektoroch na vašom území môžete ponúknuť rozvoj využívania energie z obnoviteľných zdrojov na účely spoločných projektov?

b)	Bola technológia, ktorá sa má vyvinúť, špecifikovaná? Koľko inštalovanej kapacity/elektrickej energie alebo tepla bolo vyrobenej za rok?

c)	Ako budú definované miesta pre spoločné projekty? (Môžu napríklad miestne alebo regionálne orgány alebo organizátori tieto miesta odporúčať? Alebo sa môže zúčastniť akýkoľvek projekt bez ohľadu na svoje umiestnenie?)

d)	Ste si vedomí potenciálu pre spoločné projekty v iných členských štátoch alebo v tretích krajinách? (V ktorom sektore? Aká veľká kapacita? Aká je plánovaná podpora? Pre ktoré technológie?)

e)	Uprednostňujete podporu niektorých technológií? Ak áno, ktorých?

4.7.4.    Odhadovaný dopyt po energii z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa pokryje inak ako domácou produkciou

Na vyplnenie požadovaných informácií použite tabuľku 9.

Tabuľka 9

Odhadovaný nadbytok a/alebo deficit výroby energie z obnoviteľných zdrojov v porovnaní s orientačnou trajektóriou, ktorý možno preniesť do/z iných členských štátov v [členský štát]

(ktoe)
	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020
Odhadovaný nadbytok uvedený v prognóze
Odhadovaný nadbytok v NREAP
Odhadovaný deficit uvedený v prognóze
Odhadovaný deficit v NREAP

5.   HODNOTENIA

5.1.   Celkový očakávaný príspevok jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, tepla a chladu a v doprave

Príspevok jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov k trajektórii a cieľom na rok 2020 v sektoroch výroby elektrickej energie, tepla a chladu a v doprave by sa mal odhadnúť na základe možného budúceho scenára bez nevyhnutnosti stanoviť technologický cieľ alebo povinnosť.

Pre sektor výroby elektrickej energie by sa prostredníctvom technológie mala uviesť očakávaná (akumulovaná) inštalovaná kapacita (v MW) a ročná produkcia (v GWh). V prípade hydroelektrární by sa malo rozlišovať medzi elektrárňami s hodnotami menej ako 1 MW, od 1 do 10 MW a nad 10 MW inštalovanej kapacity. V prípade solárnej energie by sa mali podrobnosti uviesť zvlášť pre príspevky z fotovoltaickej solárnej energie a koncentrovanej solárnej energie. Údaje o veternej energii by sa mali uviesť zvlášť pre pobrežie a zvlášť pre more. V prípade biomasy by sa malo rozlišovať medzi pevnou, plynovou a kvapalnou biomasou na výrobu elektrickej energie.

Pri hodnotení sektora výroby tepla a chladu by sa mali uviesť odhady inštalovanej kapacity a výroby pre geotermálne a solárne technológie, tepelné čerpadlá a biomasu, pričom v prípade poslednej kategórie treba rozlišovať medzi pevnou, plynovou a kvapalnou biomasou. Mal by sa uviesť odhad príspevku teplární diaľkového vykurovania využívajúcich obnoviteľné zdroje energie.

Príspevok rôznych technológií k cieľom v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy by mal byť uvedený pre bežné biopalivá (bioetanol aj bionaftu), biopalivá z odpadov a zvyškov, biopalivá z nepotravinového celulózového alebo lignocelulózového materiálu, bioplyn, elektrickú energiu z obnoviteľných zdrojov a vodík vyrobený z obnoviteľných zdrojov.

V prípade, že máte k dispozícii odhady o rozvoji využívania istých technológií v jednotlivých regiónoch, uveďte ich za tabuľkou.

Tabuľka 10a

Odhad celkového očakávaného príspevku (inštalovaná kapacita, hrubé množstvo vyrobenej elektrickej energie) jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v [členský štát] k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie v období rokov 2010 až 2014

2005

2010

2011

2012

2013

2014

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

Vodná:

< 1MW

1MW – 10 MW

> 10 MW

Z toho čerpadlá:

Geotermálna

Solárna

fotovoltaická

koncentrovaná solárna energia

Príliv a odliv, vlny, oceán

Veterná:

na pobreží

na mori:

Biomasa:

pevná

bioplyn

biokvapaliny  (24)

Spolu

Z toho v zariadení na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla

Tabuľka 10b

Odhad celkového očakávaného príspevku (inštalovaná kapacita, hrubé množstvo vyrobenej elektrickej energie) jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v [členský štát] k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie v období rokov 2015 až 2020

2015

2016

2017

2018

2019

2020

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

MW

GWh

Vodná:

< 1 MW

1MW – 10 MW

> 10 MW

Z toho čerpadlá:

Geotermálna

Solárna

fotovoltaická

koncentrovaná solárna energia

Príliv a odliv, vlny, oceán

Veterná:

na pobreží

na mori:

Biomasa:

pevná

bioplyn

biokvapaliny  (25)

Spolu

Z toho v zariadení na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla

Tabuľka 11

Odhad celkového očakávaného príspevku (konečná spotreba energie  (26) ) jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v [členský štát] k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu v období rokov 2010 až 2020

(ktoe)
	2005	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020
Geotermálna (s výnimkou geotermálneho tepla s nízkou teplotou v aplikáciách tepelných čerpadiel)
Solárna
Biomasa:
pevná
bioplyn
biokvapaliny  (27)
Obnoviteľná energia z tepelných čerpadiel: z toho aerotermálna z toho geotermálna z toho hydrotermálna
Spolu
Z toho diaľkové vykurovanie  (28)
Z toho biomasa v domácnostiach  (29)

Tabuľka 12

Odhad celkového očakávaného príspevku jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov v [členský štát] k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov v sektore dopravy v období rokov 2010 až 2020  (30)

(ktoe)
	2005	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020
Bioetanol/bio-ETBE
Z toho biopalivá  (31) podľa článku 21 ods. 2
Z toho dovoz  (32)
Bionafta
Z toho biopalivá  (31) podľa článku 21 ods. 2
Z toho dovoz  (33)
Vodík z obnoviteľných zdrojov energie
Elektrická energia z obnoviteľných zdrojov
Z toho cestná doprava
Z toho alternatívny spôsob inej ako cestnej dopravy
Iné (ako bioplyn, rastlinné oleje atď.) – špecifikujte
Z toho biopalivá  (31) podľa článku 21 ods. 2
Spolu

5.2.   Celkový očakávaný príspevok opatrení v oblasti energetickej účinnosti a úspory energie k dosiahnutiu záväzných cieľov na rok 2020 a splneniu orientačnej trajektórie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie, tepla a chladu a v doprave

Odpoveď na túto požiadavku by mala byť zahrnutá do tabuľky 1 v rámci kapitoly 2.

5.3.   Hodnotenie vplyvov (nepovinné)

Tabuľka 13

Odhadované náklady a prínosy podporných opatrení politiky v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov

Opatrenie	Očakávané využívanie energie z obnoviteľných zdrojov (ktoe)	Očakávané náklady (v EUR) – uviesť časový rámec	Očakávané zníženie emisií podľa jednotlivých plynov (t/rok)	Očakávané vytváranie pracovných miest

5.4.   Príprava národného akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov a pokračovanie v jeho realizácii

a)	Ako boli regionálne a/alebo miestne orgány a/alebo mestá zapojené do prípravy tohto akčného plánu? Zapojili sa iné subjekty?

b)	Existujú plány na rozvoj regionálnych/miestnych stratégií v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov? Ak áno, mohli by ste ich objasniť? v prípade, že príslušné právomoci budú delegované na regionálne/miestne úrovne, aký mechanizmus zabezpečí súlad s národným cieľom?

c)	Vysvetlite verejnú konzultáciu uskutočnenú pri príprave tohto akčného plánu.

d)	Uveďte vaše národné kontaktné miesto/národný orgán alebo subjekt zodpovedný za vykonávanie akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov.

e)	Disponujete monitorovacím systémom vrátane ukazovateľov pre individuálne opatrenia a nástroje s cieľom pokračovať vo vykonávaní akčného plánu pre energiu z obnoviteľných zdrojov? Ak áno, mohli by ste uviesť viac podrobností?

---

(1)  Ú. v. EÚ L 304, 14.11.2008, s. 1.

(2)  Tieto odhady energetickej účinnosti a úspory energie musia zodpovedať ostatným odhadom, ktoré členské štáty oznámia Komisii, najmä v akčných plánoch podľa smernice o energetických službách a smernice o energetickej hospodárnosti budov. Ak sa v týchto akčných plánoch používajú rôzne jednotky, mali by sa uviesť použité konverzné koeficienty.

(3)  Ide o konečnú spotrebu energie všetkých energetických komodít (okrem elektrickej energie určenej na iný účel ako na dopravu), ku ktorej sa pripočíta spotreba tepla na vlastné použitie v elektrárňach a teplárňach a tepelné straty v sieťach [bod 2: Vlastné využívanie zariadením a bod 11: Prenosové a distribučné straty nariadenia (ES) č. 1099/2008, s. 23 až 24].

(4)  Hrubá spotreba elektrickej energie je národná hrubá spotreba elektrickej energie vrátane vlastnej výroby, ku ktorej sa pripočíta dovoz a od ktorej sa odpočíta vývoz.

(5)  Spotreba v doprave v zmysle definície v článku 3 ods. 4 písm. a) smernice 2009/28/ES. Na výpočet tohto údaju sa elektrická energia z obnoviteľných zdrojov v cestnej doprave vynásobí koeficientom 2,5 v zmysle článku 3 ods. 4 písm. c) smernice 2009/28/ES.

(6)  V zmysle definície v článku 2 písm. f) smernice 2009/28/ES. To zahŕňa konečnú spotrebu energie, ku ktorej sa pripočítajú straty v sieťach a vlastné využívanie tepla a elektrickej energie v elektrárňach a teplárňach (napr. sem nepatrí spotreba elektrickej energie pre prečerpávacie vodné elektrárne alebo pre transformáciu v elektrických bojleroch alebo tepelných čerpadlách v rôznych teplárňach).

(7)  Podľa článku 5 ods. 6 sa spotreba v leteckej doprave pri výpočte hrubej konečnej spotreby energie berie do úvahy len do výšky 6,18 % (priemer Spoločenstva). V prípade Cypru a Malty je to maximálne 4,12 %.

(8)  Napríklad scenár zdokumentovaný v dodatku 4, s. 287, v Dodatkoch k analýze politického balíka EÚ na rok 2008 o zmene klímy a obnoviteľných zdrojoch energie založené na vzore: http://ec.europa.eu/environment/climat/pdf/climat_action/analysis_appendix.pdf. V tomto scenári priemerný podiel hrubej výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v EÚ 27 predstavuje 19,4 % za rok 2010, 24,6 % za rok 2015 a 32,4 % za rok 2020.

(9)  Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla a chladu: hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla a chladu [v zmysle definície v článku 5 ods. 1 písm. b) a článku 5 ods. 4 smernice 2009/28/ES] vydelená hrubou konečnou spotrebou energie na výrobu tepla a chladu. Riadok A z tabuľky 4a vydelený riadkom 1 tabuľky 1.

(10)  Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie: hrubá konečná spotreba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov [v zmysle definície v článku 5 ods. 1 písm. a) a článku 5 ods. 3 smernice 2009/28/ES] vydelená celkovou hrubou konečnou spotrebou elektrickej energie. Riadok B z tabuľky 4a vydelený riadkom 2 tabuľky 1.

(11)  Podiel obnoviteľnej energie v doprave: konečná energia z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v doprave [porovnaj článok 5 ods. 1 písm. c) a článok 5 ods. 5 smernice 2009/28/ES] vydelená spotrebou v doprave 1. benzínu; 2. nafty; 3. biopalív používaných v cestnej a železničnej doprave a 4. elektrickou energiou v pozemnej doprave (ako je uvedené v riadku 3 tabuľky 1. Riadok J z tabuľky 4b vydelený riadkom 3 tabuľky 1.

(12)  Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na hrubej konečnej spotrebe energie. Riadok G z tabuľky 4a vydelený riadkom 4 tabuľky 1.

(13)  V percentuálnych bodoch celkového podielu obnoviteľných zdrojov energie.

(14)  As defined in Annex I.B to the Directive 2009/28/EC.

(15)  V súlade s článkom 5 ods. 1 smernice 2009/28/ES sa plyn, elektrická energia a vodík z obnoviteľných zdrojov zohladnia len raz. Nepovoluje sa zdvojené zapačítanie.

(16)  Obsahuje všetky použité obnoviteľné zdroje energie vrátane elektrickej energie, vodíka a plynu z obnoviteľných zdrojov, s výnimkou biopalív, ktoré nespĺňajú kritériá udržateľnosti (porovnaj článok 5 ods. 1 posledný pododsek). Špecifikujte aktuálne hodnoty bez použitia koeficientu násobenia.

(17)  Špecifikujte aktuálne hodnoty bez použitia koeficientu násobenia.

(18)  Uveďte, či je opatrenie (prevažne) regulačné, finančné alebo mierne (t. j. informačná kampaň).

(19)  Je očakávaným výsledkom zmena správania, inštalovaná kapacita (MW; + t/rok), vyrobená energia (ktoe)?

(20)  Kto sú cieľové osoby: investori, koncoví používatelia, verejná správa, projektanti, architekti, inštalatéri atď.? Resp.: Aká je cieľová činnosť/cieľový sektor: výroba biopaliva, využívanie živočíšneho hnoja na účely výroby energie atď.?

(21)  Množstvo zdrojov v m3 (ak je to možné; v opačnom prípade v primeraných alternatívnych jednotkách) pre kategóriu a a jej podkategórie, a v tonách pre kategórie B a C a ich podkategórie.

(22)  Biomasa z lesníctva by mala zahŕňať aj biomasu zo sektorov súvisiacich s lesníctvom. Do kategórie biomasy pochádzajúcej z lesníctva by sa do príslušných podkategórií pôvodu mali zahrnúť aj spracované pevné palivá, ako sú piliny, pelety a brikety.

(23)  Odporúčania možno nájsť v správe, ktorú vydala ad hoc pracovná skupina II Stáleho lesníckeho výboru v júli 2008 o mobilizácii a účinnom využívaní dreva a drevených zvyškov na výrobu energie. Túto správu môžete prevziať na: http://ec.europa.eu/agriculture/fore/publi/sfc_wgii_final_report_072008_en.pdf.

(24)  Zohľadnite len tie biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti, porovnaj článok 5 ods. 1 posledný pododsek smernice 2009/28/ES.

(25)  Zohľadnite len tie biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti, porovnaj článok 5 ods. 1 posledný pododsek smernice 2009/28/ES.

(26)  Priame používanie a diaľkové vykurovanie v zmysle definície v článku 5 ods. 4 smernice 2009/28/ES.

(27)  Zohľadnite len tie biokvapaliny, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti, porovnaj článok 5 ods. 1 posledný pododsek smernice 2009/28/ES.

(28)  Diaľkové vykurovanie a/alebo chladenie z celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu (RES-DH).

(29)  Z celkovej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla a chladu.

(30)  Zohľadnite len tie biopalivá, ktoré spĺňajú kritériá udržateľnosti, porovnaj článok 5 ods. 1 posledný pododsek.

(31)  Biopalivá, ktoré sú zahrnuté v článku 21 ods. 2 smernice 2009/28/ES.

(32)  Z celkového množstva bioetanolu/bio-ETBE.

(33)  Z celkového množstva bionafty.