Scegli le funzioni sperimentali da provare

Questo documento è un estratto del sito web EUR-Lex.

Documento 32008R1001

    Nariadenie Rady (ES) č. 1001/2008 z  13. októbra 2008 , ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii

    Ú. v. EÚ L 275, 16.10.2008, pagg. 18–31 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

    Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)

    Stato giuridico del documento Non più in vigore, Data di fine della validità: 16/10/2013: Questo atto è stato modificato. Versione consolidata attuale: 30/04/2010

    ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2008/1001/oj

    16.10.2008   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 275/18


    NARIADENIE RADY (ES) č. 1001/2008

    z 13. októbra 2008,

    ktorým sa po preskúmaní pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 384/96 ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek zo železa alebo ocele s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

    so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (1) (ďalej len „základné nariadenie“), a najmä na jeho článok 9 a článok 11 ods. 2,

    po porade s poradným výborom,

    keďže:

    A.   POSTUP

    1.   Platné opatrenia

    (1)

    V auguste 2002 boli nariadením Rady (ES) č. 1514/2002 (2) uložené konečné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých rúrových a potrubných tvaroviek (ďalej len „príslušný výrobok“) s pôvodom okrem iného v Kórejskej republike a Malajzii (ďalej len „príslušné krajiny“) (ďalej len „pôvodné prešetrovanie“). Pokiaľ ide o Malajziu, platia tieto antidumpingové clá: 59,2 % pre Anggerik Laksana Sdn Bhd a 75 % pre všetky ostatné spoločnosti. V prípade Kórejskej republiky je clo 44 % pre všetky spoločnosti.

    (2)

    Mimo rozsahu pôsobnosti tohto konania sú v súčasnosti v platnosti antidumpingové opatrenia uložené nariadením Rady (ES) č. 964/2003 (3) na dovoz z Čínskej ľudovej republiky (58,6 %) a Thajska (58,9 %), s výnimkou dvoch spoločností v Thajsku, a výrobky zasielané z Taiwanu, či už deklarované ako tovar s pôvodom na Taiwane alebo nie. Opatrenia vzťahujúce sa na príslušný výrobok s pôvodom v Číne boli rozšírené na dovoz toho istého výrobku zasielaného z Indonézie nariadením Rady (ES) č. 2052/2004 (4), zo Srí Lanky nariadením Rady (ES) č. 2053/2004 (5) a z Filipín nariadením Rady (ES) č. 655/2006 (6), či už deklarovaných ako výrobky s pôvodom na Filipínach, v Indonézii, na Srí Lanke, alebo nie.

    2.   Žiadosť o preskúmanie

    (3)

    Po uverejnení oznámenia o blížiacom sa uplynutí platnosti (7) antidumpingových opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii Komisia dostala žiadosť o preskúmanie týchto opatrení podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

    (4)

    Podnet podal 23. mája 2007 Výbor Európskej únie na obranu odvetvia oceľových tvaroviek na zváranie na tupo (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 50 %, celkovej výroby rúrových a potrubných tvaroviek v Spoločenstve.

    (5)

    Podnet bol zdôvodnený tým, že uplynutie platnosti opatrení bude pravdepodobne viesť k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

    (6)

    Keď sa po konzultáciách s poradným výborom zistilo, že existuje dostatok dôkazov na začatie preskúmania, Komisia začala preskúmanie pred uplynutím platnosti (8) podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia.

    3.   Prešetrovanie

    (7)

    Útvary Komisie oficiálne oznámili začatie preskúmania výrobcom zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, ostatným výrobcom zo Spoločenstva, vyvážajúcim výrobcom v príslušných krajinách, dovozcom/obchodníkom, používateľom a ich združeniam, o ktorých sa vedelo, že sa ich tento problém týka, ako aj zástupcom vlád oboch vyvážajúcich krajín.

    (8)

    Komisia zaslala dotazníky všetkým týmto zainteresovaným stranám, ako aj tým, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

    (9)

    Komisia taktiež poskytla zainteresovaným stranám príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí.

    (10)

    Vzhľadom na zjavne vysoký počet vyvážajúcich výrobcov v Kórejskej republike, dovozcov/obchodníkov s príslušným výrobkom a výrobcov zo Spoločenstva sa v oznámení o začatí počítalo s výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Na to, aby Komisia mohla rozhodnúť, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že je, aby k nemu pristúpila, rozoslala dotazníky na výber vzorky, v ktorých žiadala o špecifické informácie o priemernom objeme predaja a cenách každého príslušného výrobcu zo Spoločenstva, vyvážajúceho výrobcu a dovozcu. Žiadny z kórejských vyvážajúcich výrobcov dotazník nevyplnil a od dovozcov prišlo len jedenásť vyplnených dotazníkov. Dotazník na výber vzorky vyplnili len štyria výrobcovia zo Spoločenstva. Preto sa rozhodlo, že výber vzorky nie je potrebný.

    (11)

    Dotazník vyplnili štyria výrobcovia zo Spoločenstva, ale jeden z nich poslal len čiastočne vyplnený dotazník a po výzve na odstránenie nedostatkov už neodpovedal. Pokiaľ ide o Malajziu, vrátili sa dva vyplnené dotazníky. Jeden poslala nová spoločnosť a ďalší spoločnosť, ktorá neskôr odoprela umožniť overovaciu návštevu. Dotazník nevyplnili žiadni kórejskí vyvážajúci výrobcovia. Dvaja dovozcovia predložili vyplnený dotazník.

    (12)

    Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na účely zistenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy a na účely stanovenia záujmov Spoločenstva. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

    a)

    Výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali podnet

    Erne Fittings GmbH, Schlins, Rakúsko

    Interfit S.A., Maubeuge, Francúzsko

    Virgilio Cena & Figli S.p.A, Brescia, Taliansko

    b)

    Nový výrobca v Malajzii

    Pantech Steel Industries SDN. BHD., Selangor, Malajzia

    4.   Obdobie prešetrovania

    (13)

    Prešetrovanie pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 (ďalej len „OP“). Preskúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2002 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

    B.   PRÍSLUŠNÝ VÝROBOK A PODOBNÝ VÝROBOK

    1.   Príslušný výrobok

    (14)

    Výrobkom, ktorý je predmetom preskúmania, sú rúrové a potrubné tvarovky (okrem tvaroviek z nekujnej liatiny, prírub a závitových tvaroviek) zo železa alebo ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm takého druhu, ktorý sa používa na zváranie na tupo alebo na iné účely, s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii, v súčasnosti zaradené pod kódy KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19, ex 7307 99 30 a ex 7307 99 90.

    (15)

    Rúrové a potrubné tvarovky sa v podstate vyrábajú rezaním a tvarovaním rúr a potrubí. Používajú sa na spájanie rúr a potrubí a vyrábajú sa v rôznych tvaroch (kolená, spojky tvaru T a uzávery), ako aj v rôznych veľkostiach a triedach materiálov. Používajú sa najmä v petrochemickom priemysle, stavebníctve, vo výrobe energie, v lodnom staviteľstve a v priemyselných zariadeniach. Tie, ktoré sa predávajú na použitie v petrochemickom priemysle, musia ako celosvetovú normu spĺňať normu ANSI. V prípade tvaroviek na iné účely je najbežnejšie uplatňovanou normou norma DIN.

    2.   Podobný výrobok

    (16)

    Rovnako ako v pôvodnom prešetrovaní aj v tomto prešetrovaní sa preukázalo, že rúrové a potrubné tvarovky vyrábané v príslušných krajinách, predávané na domácom trhu a/alebo vyvážané do Spoločenstva, majú rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti ako výrobky predávané v Spoločenstve výrobcami zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia sa považujú za podobné výrobky.

    C.   PRAVDEPODOBNOSŤ POKRAČOVANIA DUMPINGU

    (17)

    V súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia sa skúmalo, či je pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení bude viesť k pokračovaniu dumpingu.

    1.   Predbežné poznámky

    (18)

    Ako už bolo uvedené, pri tomto prešetrovaní sa vzhľadom na nespoluprácu zo strany vyvážajúcich výrobcov z Kórey a Malajzie, s výnimkou jednej novej spoločnosti, muselo vychádzať z informácií, ktoré Komisia mala k dispozícii z iných zdrojov. V tejto súvislosti a v súlade s ustanoveniami článku 18 základného nariadenia sa na stanovenie dovážaných množstiev a cien použili údaje Eurostatu na základe 8-miestneho kódu KN, ktoré boli overené z iných zdrojov. Na vypočítanie dumpingového rozpätia sa použili dostupné skutočnosti, t. j. v tomto prípade informácie uvedené v podnete a štatistické údaje USA.

    (19)

    Vzhľadom na to, že objem dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z Kórey a Malajzie do EÚ je v súčasnosti malý, Komisia musela použiť údaje z inej krajiny. Za vhodnú krajinu sa považovalo USA, keďže ide o trh podobnej veľkosti s mnohými domácimi výrobcami, ale zároveň so značným podielom dovozu, v dôsledku čoho je tento trh vysoko konkurenčný. Okrem toho je USA hlavným cieľom vývozu z Kórey a Malajzie.

    2.   Dumping dovozu počas obdobia prešetrovania

    a)   Normálna hodnota

    (20)

    V súlade s článkom 18 základného nariadenia a vzhľadom na nespoluprácu zo strany kórejských alebo malajzijských vyvážajúcich výrobcov, s výnimkou jednej novej spoločnosti, normálna hodnota bola založená na údajoch uvedených v podnete, t. j. na odhadovaných nákladoch na výrobu, ku ktorým bolo pripočítaných 12,3 %, resp. 15,1 %, na PVA a 5,6 %, resp. 6 %, ako zisk v prípade Kórey, resp. Malajzie, vyjadrené ako percento z obratu. Uvedené percentá sa považujú skôr za konzervatívne.

    b)   Vývozná cena

    (21)

    V súlade s článkom 18 základného nariadenia a vzhľadom na nespoluprácu zo strany kórejských a malajzijských vyvážajúcich výrobcov, s výnimkou jednej novej spoločnosti, bola vývozná cena vypočítaná na základe kórejských a malajzijských vývozných cien príslušného výrobku do USA, ktoré boli získané zo štatistiky dovozu USA. Tieto sumy boli pri jednotlivých druhoch výrobkov upravené proporcionálne k množstvu každého druhu výrobku v tonách na základe informácií uvedených v podnete.

    c)   Porovnanie

    (22)

    Vážená priemerná normálna hodnota sa porovnávala s váženou priemernou vývoznou cenou rúrových a potrubných tvaroviek v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, pričom obidve ceny boli porovnávané na úrovni ceny zo závodu.

    (23)

    V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa zobrali do úvahy rozdiely vo faktoroch, ktoré majú vplyv na ceny a cenovú porovnateľnosť v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. V tejto súvislosti sa zohľadnili náklady na vnútroštátnu a námornú dopravu, náklady na poistenie, náklady na manipuláciu, náklady na nakládku a náklady na pomocné činnosti.

    d)   Dumpingové rozpätie

    (24)

    Porovnaním vypočítanej normálnej hodnoty a vypočítanej vývoznej ceny sa zistila existencia dumpingu v oboch príslušných krajinách, pričom dumpingové rozpätie sa rovnalo sume, o ktorú zistená normálna hodnota prevýšila vývoznú cenu. Zistené dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento z dovoznej ceny CIF na hranici Spoločenstva, bolo 15,1 % v prípade Kórey a 61,3 % v prípade Malajzie.

    3.   Vývoj dovozu v prípade zrušenia opatrení

    a)   Predbežné poznámky

    (25)

    Po preskúmaní existencie dumpingu počas OP sa tiež skúmala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu. Vzhľadom na nespoluprácu zo strany kórejských a malajzijských vyvážajúcich výrobcov, s výnimkou jednej novej spoločnosti, a vzhľadom na nedostatok verejne dostupných údajov o odvetví výroby rúrových a potrubných tvaroviek sa ďalej uvedené závery opierajú najmä o dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia, a to údaje Eurostatu, podnet na preskúmanie a štatistické informácie USA.

    b)   Kórejská a malajzijská výrobná kapacita

    (26)

    Kapacita, ktorú majú k dispozícii Kórea a Malajzia, sa odhaduje na 35 300 ton a ich vývozná kapacita je 20 000 ton. To predstavuje viac ako jednu štvrtinu spotreby Spoločenstva.

    c)   Kórejské a malajzijské vývozné ceny do Spoločenstva

    (27)

    Ako sa uvádza v predbežných poznámkach, vývoz príslušného výrobku z oboch príslušných krajín na trh Spoločenstva takmer neexistuje. Pokiaľ ide o dovoz do tretích krajín, v podnete sa tvrdí, že dovoz príslušného výrobku do USA sa realizuje za dumpingové ceny.

    d)   Závery o pravdepodobnosti pokračovania dumpingu

    (28)

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti, t. j. na vysoké dumpingové rozpätia, značnú voľnú kapacitu v týchto krajinách a ich vývoznú kapacitu, možno dospieť k záveru, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by došlo k obnoveniu dumpingového dovozu z týchto dvoch krajín do EÚ. Okrem toho napriek vysokej úrovni antidumpingových ciel uložených na ich dovoz, ktorý prakticky zanikol, žiadny z vyvážajúcich výrobcov v Malajzii nežiadal predbežné preskúmanie. Ďalej je potrebné mať na pamäti, že kórejské vyvážajúce spoločnosti nikdy nespolupracovali v pôvodnom prešetrovaní. Nespolupráca v tomto prešetrovaní tiež nasvedčuje tomu, že títo vyvážajúci výrobcovia neboli ochotní alebo schopní preukázať, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by nedošlo k dumpingu.

    D.   VYMEDZENIE POJMU VÝROBNÉ ODVETVIE SPOLOČENSTVA

    (29)

    V rámci prešetrovania v plnej miere spolupracovali tri spoločnosti. Tieto spoločnosti sa nachádzajú vo Francúzsku (Interfit), v Rakúsku (Erne Fittings) a v Taliansku (Virgilio Cena). Rakúska skupina má tiež prepojenú spoločnosť v Nemecku (Siekmann Fittings). V prešetrovaní sa zistilo, že traja výrobcovia zo Spoločenstva, ktorí podali podnet a v plnej miere spolupracovali, predstavujú viac ako 50 % výroby rúrových a potrubných tvaroviek v Spoločenstve, a teda tvoria výrobné odvetvie Spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

    E.   SITUÁCIA NA TRHU SPOLOČENSTVA

    1.   Spotreba na trhu Spoločenstva

    (30)

    Spotreba Spoločenstva bola určená na základe kombinovaného objemu predaja uskutočneného výrobcami zo Spoločenstva, ktorí podali podnet, a inými výrobcami zo Spoločenstva na základe podnetu a dovozu z príslušných krajín, ako aj dovozu z iných tretích krajín odvodených z údajov Eurostatu.

    (31)

    Na základe toho sa v priebehu posudzovaného obdobia spotreba Spoločenstva zvýšila o 26 %, zo 58 561 ton v roku 2002 na 73 519 ton v priebehu OP. Rúrové a potrubné tvarovky sa používajú najmä v petrochemickom priemysle, stavebníctve, vo výrobe energie, v lodnom staviteľstve a v priemyselných zariadeniach, čo v spojitosti s ozdravením oceliarskeho priemyslu môže vysvetliť tento nárast.

    (32)

    Tabuľka 1

    Spotreba Spoločenstva

    Spotreba Spoločenstva

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    58 561

    62 122

    64 480

    56 255

    65 667

    73 519

    Index

    100

    106

    110

    96

    112

    126

    Medziročný vývoj

    100

    6

    4

    –14

    16

    13

    Zdroj: Eurostat, podnet, overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    2.   Dovoz z príslušných krajín

    a)   Objem a podiel na trhu

    (33)

    Objem dovezený z Malajzie a Kórey prudko klesol zo 404 na 11 ton. Zdá sa, že je to spôsobené antidumpingovými opatreniami, ktoré sú v platnosti od februára 2002. Ich podiel na trhu je minimálny.

    (34)

    Tabuľka 2

    Dovoz z príslušných krajín

    Dovoz z príslušných krajín

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    404

    22

    54

    94

    17

    11

    Index

    100

    5

    13

    23

    4

    3

    Medziročný vývoj

    100

    –95

    8

    10

    –19

    –1

    Podiel na trhu v % spotreby Spoločenstva

    1

    0,04

    0,08

    0,17

    0,03

    0,01

    Zdroj: Eurostat.

    b)   Vývoj dovozných cien a podhodnotenie

    (35)

    Z dôvodu veľmi obmedzeného dovozu z príslušných krajín a vzhľadom na širokú škálu rôznych druhov výrobkov nemožno údaje poskytnuté Eurostatom o cenách považovať za spoľahlivý základ na podrobnú analýzu.

    (36)

    Vzhľadom na nespoluprácu v príslušných krajinách boli rozpätia podhodnotenia vypočítané tým istým spôsobom, ako je uvedený v podnete, t. j. porovnaním vývozných cien príslušných krajín do USA a cien, ktoré účtujú navrhovatelia na trhu Spoločenstva. Rozpätie podhodnotenia je v prípade Kórey 25,2 % a v prípade Malajzie 53,3 %.

    3.   Hospodárska situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva

    a)   Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

    (37)

    Výroba výrobného odvetvia Spoločenstva počas posudzovaného obdobia vzrástla o 5 %, pričom spotreba Spoločenstva sa zvýšila o 26 %.

    (38)

    Tabuľka 3

    Objem výroby

    Objem výroby

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    46 454

    43 504

    47 155

    40 881

    49 300

    48 922

    Index

    100

    94

    102

    88

    106

    105

    Medziročný vývoj

    100

    –6

    8

    –14

    18

    –1

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    (39)

    V priebehu posudzovaného obdobia výrobná kapacita výrobného odvetvia Spoločenstva aj napriek miernemu poklesu v roku 2003 vzrástla o 6 %.

    (40)

    Tabuľka 4

    Výrobná kapacita

    Výrobná kapacita

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    89 400

    87 800

    89 700

    90 300

    94 800

    95 000

    Index

    100

    98

    100

    101

    106

    106

    Medziročný vývoj

    100

    –2

    2

    1

    5

    0

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    (41)

    V priebehu posudzovaného obdobia došlo k zníženiu využitia kapacity o 1 %.

    (42)

    Tabuľka 5

    Využitie kapacity

    Využitie kapacity

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    %

    52

    50

    53

    45

    52

    51

    Index

    100

    95

    101

    87

    100

    99

    Medziročný vývoj

    100

    –5

    6

    –14

    13

    –1

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    b)   Objem predaja a predajné ceny

    (43)

    Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným zákazníkom na trhu Spoločenstva klesol medzi rokom 2002 a OP o 11 %.

    (44)

    Tabuľka 6

    Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným stranám

    Predaj výrobného odvetvia Spoločenstva neprepojeným stranám

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    34 968

    34 893

    38 401

    32 841

    36 908

    38 750

    Index

    100

    100

    110

    94

    106

    111

    Medziročný vývoj

    100

    –0,2

    10

    –16

    12

    5

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    (45)

    V priebehu posudzovaného obdobia priemerná predajná cena účtovaná výrobným odvetvím Spoločenstva na trhu Spoločenstva postupne rástla. Od roku 2002 do OP bol zaznamenaný celkový nárast 63 %. Tento nárast možno sčasti vysvetliť zvýšením nákladov hlavných surovín, oceľových rúr, a sčasti prenesením ťažiska výroby výrobcov zo Spoločenstva, ktorí sa zamerali na drahšie špeciálne druhy výrobkov.

    (46)

    Tabuľka 7

    Predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva

    Predajná cena výrobného odvetvia Spoločenstva

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    EUR/t

    1 553

    1 652

    1 783

    2 133

    2 217

    2 528

    Index

    100

    106

    115

    137

    143

    163

    Medziročný vývoj

    100

    6

    8

    23

    5

    20

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    c)   Podiel na trhu

    (47)

    Celkový podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol v období medzi rokom 2002 a OP o 7 percentuálnych bodov.

    (48)

    Tabuľka 8

    Podiel predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu

    Podiel predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Percentuálny podiel na trhu

    60 %

    56 %

    60 %

    58 %

    56 %

    53 %

    Zdroj: Eurostat a overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    d)   Rast

    (49)

    Kým spotreba Spoločenstva vzrástla v posudzovanom období o 26 %, objem predaja výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu sa zvýšil iba o 11 % a podiel výrobného odvetvia Spoločenstva na trhu klesol o 7 percentuálnych bodov. Narastajúcu tendenciu spotreby Spoločenstva teda nesprevádzalo zodpovedajúce zvýšenie predaja výrobného odvetvia Spoločenstva.

    e)   Ziskovosť a návratnosť investícií

    (50)

    V posudzovanom období sa ziskovosť, vyjadrená ako percento z čistej hodnoty predaja nezávislým stranám, vyvíjala takto:

    (51)

    Tabuľka 9

    Ziskovosť

    Ziskovosť

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Percento z čistej hodnoty predaja

    2 %

    1 %

    4 %

    1 %

    6 %

    10 %

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    (52)

    Ziskovosť výrobného odvetvia Spoločenstva zaznamenala pozitívny vývoj v súlade s nárastom predajných cien výrobného odvetvia Spoločenstva. Napriek značnému poklesu v rokoch 2003 a 2005 celková ziskovosť dosiahla 10 %. Došlo k tomu v dôsledku prechodu na výrobu výrobkov s vyššou pridanou hodnotou v posudzovanom období, keď bol priemerný zisk vytváraný výrobným odvetvím Spoločenstva 4 %.

    (53)

    Návratnosť investícií, vyjadrená ako zisky/straty vo vzťahu k čistej účtovnej hodnote investícií, zaznamenala taký istý vývoj ako ziskovosť.

    (54)

    Tabuľka 10

    Návratnosť investícií

    Návratnosť investícií

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    %

    6

    2

    11

    4

    18

    37

    Index

    100

    37

    184

    62

    310

    618

    Medziročný vývoj

    100

    –63

    147

    – 122

    248

    309

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    f)   Peňažný tok

    (55)

    V období medzi rokmi 2002 a 2005 došlo k výrazným zmenám peňažného toku a v roku 2006 a v priebehu OP zaznamenal prudký nárast. Tento nárast peňažného toku tiež nasvedčuje tomu, že výrobné odvetvie sa ozdravuje. Táto úroveň peňažného toku umožňuje spoločnostiam opätovne investovať do rúrových a potrubných tvaroviek po obdobiach s nízkymi úrovňami peňažného toku.

    (56)

    Tabuľka 11

    Peňažný tok

    Peňažný tok

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    EUR

    1 310 693

    3 826 570

    2 378 520

    1 233 797

    7 559 501

    10 040 180

    Index

    100

    292

    181

    94

    577

    766

    Medziročný vývoj

    100

    192

    – 110

    –87

    483

    189

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    g)   Investície a schopnosť zvýšiť kapitál

    (57)

    V posudzovanom období výrobné odvetvie Spoločenstva zvýšilo investície o 65 %. Väčšina z investícií bola určená na strojové zariadenie v záujme zvýšenia produktivity. Žiadna zo spoločností, ktoré boli predmetom preskúmania, neuviedla, že by v danom období trpela ťažkosťami pri získavaní kapitálu.

    (58)

    Tabuľka 12

    Investície

    Investície

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    EUR

    5 839 416

    5 824 908

    3 438 352

    7 422 926

    9 986 636

    9 643 822

    Index

    100

    100

    59

    127

    171

    165

    Medziročný vývoj

    100

    –0,2

    –41

    68

    44

    –6

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    h)   Zásoby

    (59)

    Z ďalej uvedenej tabuľky vyplýva, že konečný stav zásob bol prakticky stabilný, hoci v posudzovanom období nastal malý pokles o približne 1 %.

    (60)

    Tabuľka 13

    Zásoby

    Objem konečného stavu zásob

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    7 233

    7 115

    7 449

    7 206

    7 580

    7 190

    Index

    100

    98

    103

    100

    105

    99

    Medziročný vývoj

    100

    –2

    5

    –3

    5

    –5

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    i)   Zamestnanosť, produktivita a náklady práce

    (61)

    Po poklese o 5 % v roku 2003 klesol v posudzovanom období celkový počet zamestnancov o 2 %.

    (62)

    Tabuľka 14

    Zamestnanosť

    Zamestnanosť

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Počet zamestnancov

    760

    725

    719

    692

    729

    741

    Index

    100

    95

    95

    91

    96

    98

    Medziročný vývoj

    100

    –5

    –0,8

    –3

    5

    2

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    (63)

    Následkom nárastu výroby a poklesu zamestnanosti produktivita vzrástla v posudzovanom období o 8 %.

    (64)

    Tabuľka 15

    Produktivita

    Produktivita

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony/zamestnanec

    61

    60

    66

    59

    68

    66

    Index

    100

    98

    107

    97

    111

    108

    Medziročný vývoj

    100

    –2

    9

    –11

    14

    –3

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    (65)

    Počas posudzovaného obdobia postupne rástli náklady práce vo výrobnom odvetví Spoločenstva. Náklady práce vykázali v posudzovanom období celkový nárast vo výške 22 %. K hlavnému nárastu nákladov práce došlo v spoločnosti, ktorá zmenila svoj sortiment výrobkov z komodít na špecializované výrobky, ktoré si vyžadujú vyššie odborné kvalifikácie.

    (66)

    Tabuľka 16

    Náklady práce

    Náklady práce/Mzdy

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    EUR

    28 941 652

    28 436 139

    29 607 915

    29 754 664

    33 069 402

    35 312 821

    Index

    100

    98

    102

    103

    114

    122

    Medziročný vývoj

    100

    –2

    4

    1

    11

    8

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    4.   Vplyv iných faktorov

    a)   Vývozná činnosť výrobného odvetvia Spoločenstva

    (67)

    Vývoz rúrových a potrubných tvaroviek výrobného odvetvia Spoločenstva nebol počas posudzovaného obdobia veľmi stabilný a vykazoval výrazné zmeny. Celkovo sa úroveň vývozu do tretích krajín znížila o 15 % a tento pokles bol zapríčinený najmä nevýhodným výmenným kurzom EUR/USD.

    (68)

    Tabuľka 17

    Vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva

    Vývoz výrobného odvetvia Spoločenstva

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    10 893

    8 003

    9 358

    8 410

    11 890

    9 278

    Index

    100

    73

    86

    77

    109

    85

    Medziročný vývoj

    100

    –27

    12

    –9

    32

    –24

    Zdroj: Overené vyplnené dotazníky výrobného odvetvia Spoločenstva.

    b)   Objem dovozu a dovozné ceny z tretích krajín

    (69)

    Nariadením (ES) č. 964/2003 boli uložené antidumpingové clá na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek z Čínskej ľudovej republiky (58,6 %) a Thajska (58,9 %). Opatrenia sa vzťahujú na príslušný výrobok s pôvodom v Číne zasielaný z jednej z týchto krajín: Filipíny, Indonézia, Srí Lanka a Taiwan. Napriek platným opatreniam proti dovozu z Číny vývoz z Číny do EÚ stabilne stúpa.

    (70)

    Celkový objem dovozu rúrových a potrubných tvaroviek z tretích krajín iných ako príslušné krajiny sa v priebehu posudzovaného obdobia viac ako zdvojnásobil, a to zo 9 654 ton v roku 2002 na 24 105 ton na konci OP.

    (71)

    Objem dovozu rúrových a potrubných tvaroviek do Spoločenstva z iných krajín ako Kórea a Malajzia sa vyvíjal takto:

    (72)

    Tabuľka 18

    Dovoz z iných tretích krajín

    Dovoz z iných tretích krajín

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Tony

    9 654

    12 453

    11 488

    13 344

    19 020

    24 105

    Index

    100

    129

    119

    138

    197

    250

    Medziročný vývoj

    100

    29

    –10

    19

    59

    53

    ZDROJ: Eurostat.

    (73)

    Podiel dovozu pochádzajúceho z tretích krajín iných ako príslušné krajiny na trhu dosiahol 33 % spotreby EÚ. To predstavuje 99 % nárast v posudzovanom období (nárast zo 16 % na 33 %).

    (74)

    Tabuľka 19

    Podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu

    Podiel dovozu z iných tretích krajín na trhu

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Percentuálny podiel na trhu

    16 %

    20 %

    18 %

    24 %

    29 %

    33 %

    Index

    100

    122

    108

    144

    176

    199

    Medziročný vývoj

    100

    22

    –14

    36

    32

    23

    Zdroj: Eurostat a trhové informácie poskytnuté výrobcami, ktorí podali podnet.

    (75)

    Tabuľka 20

    Hlavný dovoz do EÚ

    Dovoz z iných tretích krajín v tonách

    2002

    2003

    2004

    2005

    2006

    OP

    Čína

    859

    1 428

    1 772

    2 236

    5 846

    8 339

    Taiwan

    1 101

    2 372

    1 894

    2 540

    4 774

    5 854

    Vietnam

    1 835

    1 214

    767

    694

    1 224

    1 475

    India

    1 522

    1 569

    1 537

    1 763

    1 552

    2 096

    Thajsko

    676

    1 508

    778

    558

    1 622

    2 334

    c)   Zotavenie sa z účinkov dumpingu

    (76)

    Ako tomu nasvedčuje pozitívny vývoj väčšiny z vymenovaných ukazovateľov, v období od roku 2002 do polovice roku 2007 sa hospodárska situácia vo výrobnom odvetví Spoločenstva čiastočne zotavila z poškodzujúceho účinku dumpingového dovozu pochádzajúceho z oboch príslušných krajín.

    5.   Záver o situácii vo výrobnom odvetví Spoločenstva

    (77)

    Platné opatrenia viedli k čiastočnému zotaveniu výrobného odvetvia Spoločenstva od roku 2002. Výrobné odvetvie Spoločenstva dokázalo zvýšiť objem predaja a svoje ceny. Ukazovatele ujmy, ako je výroba, výrobná kapacita, ziskovosť, investície, návratnosť investícií a produktivita, tiež zaznamenali pozitívny vývoj. To nasvedčuje tomu, že výrobné odvetvie Spoločenstva vynaložilo úsilie v záujme zlepšenia svojej konkurencieschopnosti. Vďaka tomu bol predaj výrobného odvetvia Spoločenstva v rámci Spoločenstva od roku 2002 ziskový.

    (78)

    Výrobné odvetvie Spoločenstva však nedokázalo využiť vo svoj prospech významný nárast spotreby v Spoločenstve a niektoré pozitívne faktory možno pripísať tiež strate významného výrobcu zo Spoločenstva v Spojenom kráľovstve, ktorého činnosť prevzali dve spoločnosti, ktoré podporujú podnet.

    (79)

    Napriek tomu však možno dospieť k záveru, že zavedenie opatrení proti Kórei a Malajzii malo pozitívny vplyv na hospodársku situáciu vo výrobnom odvetví Spoločenstva.

    (80)

    Vzhľadom na náznaky zotavenia výrobného odvetvia Spoločenstva nemožno určiť, či bude pretrvávať ujma v dôsledku dumpingového dovozu. Preto sa skúmalo, či v prípade uplynutia platnosti opatrní dôjde k opakovanému výskytu ujmy.

    F.   PRAVDEPODOBNOSŤ OPAKOVANÉHO VÝSKYTU UJMY

    (81)

    Ako bolo uvedené, v prípade uplynutia platnosti opatrení majú kórejskí a malajzijskí výrobcovia potenciál presmerovať obrovský objem vývozu na trh Spoločenstva. Podľa podnetu sú tieto krajiny veľmi závislé od vývozných trhov: v prípade Kórey ide o 75 % a v prípade Malajzie o 84 %. Okrem toho sa zdá, že iné vývozné trhy ako USA a Japonsko by nedokázali absorbovať voľnú kapacitu, keďže objem vývozu do týchto krajín je už teraz značný, a preto by bol tento vývoz nasmerovaný na trh Spoločenstva. Navyše sa zdá, že na ázijskom trhu všeobecne panuje nadmerná ponuka.

    (82)

    Pokiaľ ide o ceny, zo štatistických údajov USA sa zistilo, že malajzijské a kórejské vývozné ceny do USA boli nižšie ako vývozné ceny výrobného odvetvia Spoločenstva. Hoci vzhľadom na množstvo rôznych druhov výrobkov nebolo možné vykonať podrobnú analýzu, je pravdepodobné, že títo vývozcovia prispôsobia svoje ceny veľmi nízkym cenám výrobkov z ostatných ázijských krajín, aby opätovne získali podiel na trhu, o ktorý prišli. Takáto cenová politika by vzhľadom na nespoluprácu z ich strany a ich schopnosť dodávať značné množstvá príslušného výrobku na trh Spoločenstva mohla byť signálom negatívneho vplyvu na výrobné odvetvie Spoločenstva.

    (83)

    Okrem toho je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že výrobné odvetvie Spoločenstva potrebuje byť aj naďalej konkurencieschopné, aby v záujme dosiahnutia úspor z rozsahu vyrobilo určité množstvo štandardných výrobkov, ktoré sú svojou povahou v priamej konkurencii s dovozom z Kórey a Malajzie.

    (84)

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že ak uplynie platnosť opatrení, so všetkou pravdepodobnosťou dôjde v dôsledku dumpingového dovozu k opakovanému výskytu ujmy pre výrobné odvetvie Spoločenstva.

    G.   ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

    1.   Úvod

    (85)

    V súlade s článkom 21 základného nariadenia sa skúmalo, či by predĺženie platnosti existujúcich antidumpingových opatrení bolo v rozpore so záujmami výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku. Záujem Spoločenstva sa určil na základe vyhodnotenia všetkých rôznych príslušných záujmov, t. j. záujmov daného výrobného odvetvia Spoločenstva, dovozcov/obchodníkov, ako aj používateľov príslušného výrobku. Používatelia nepredložili žiadne vyjadrenia.

    (86)

    V záujme vyhodnotenia pravdepodobného vplyvu predĺženia alebo nepredĺženia opatrení si Komisia vyžiadala informácie od všetkých uvedených zainteresovaných strán. Komisia zaslala dotazníky na výber vzorky 64 dovozcom príslušného výrobku a vrátilo sa jej jedenásť vyplnených dotazníkov. Komisia zaslala týmto jedenástim spoločnostiam dotazník a vrátili sa jej len dva neúplne vyplnené dotazníky, v ktorých sa neuvádzali žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že platné opatrenia mali na tieto spoločnosti významný vplyv. Je zrejmé, že dovozcovia si našli iných dodávateľov, čoho dôkazom je skutočnosť, že tretie krajiny majú významný podiel na trhu (33 %). To svedčí o tom, že podmienky hospodárskej súťaže sú na trhu Spoločenstva zaistené.

    (87)

    Okrem toho skutočnosť, že súčasné prešetrovanie je preskúmaním, čiže analyzuje sa situácia, v ktorej už platili antidumpingové opatrenia, umožňuje posúdenie akéhokoľvek nevhodného negatívneho vplyvu na strany, ktorých sa súčasné antidumpingové opatrenia týkajú.

    (88)

    Na tomto základe sa skúmalo, či napriek záverom o pokračovaní dumpingu a pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy existujú nevyvrátiteľné dôvody, ktoré by viedli k záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Spoločenstva zachovať opatrenia.

    2.   Záujmy výrobného odvetvia Spoločenstva

    (89)

    Výrobné odvetvie Spoločenstva preukázalo, že je štrukturálne životaschopným odvetvím. Potvrdil to pozitívny vývoj jeho hospodárskej situácie v čase, keď bola po uložení antidumpingových opatrení, ktoré sú v súčasnosti platné, obnovená efektívna hospodárska súťaž. Úsilie, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva vynaložilo na racionalizáciu svojej výroby a zvýšenie svojej konkurencieschopnosti, skutočne viedlo v posledných dvoch rokoch posudzovaného obdobia k primeranému zisku.

    (90)

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá ako potrebné predĺžiť platnosť existujúcich opatrení, aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom dumpingového dovozu, ktorý by mohol ohroziť proces ozdravenia výrobného odvetvia Spoločenstva a napokon aj jeho samotnú existenciu. Je tiež nutné uvedomiť si, že keby výrobné odvetvie Spoločenstva zaniklo, malo by to negatívny vplyv na druhotné výrobné odvetvia, pretože by sa im tým značne obmedzila možnosť výberu dodávateľov.

    3.   Záujmy dovozcov/obchodníkov

    (91)

    Ako bolo uvedené, len dvaja zo 64 neprepojených dovozcov vyplnili dotazníky Komisie. K prípadnému pokračovaniu opatrení však nevyjadrili žiadne negatívne stanoviská. Už samotná chýbajúca spolupráca je znakom toho, že tieto opatrenia nemali žiadny podstatný negatívny vplyv na hospodársku situáciu v tomto sektore. To potvrdzuje aj skutočnosť, že dovozcovia naďalej obchodujú s príslušným výrobkom vo významných množstvách a v priebehu posudzovaného obdobia dokonca dovážané množstvá zvýšili.

    (92)

    Z tohto dôvodu sa usudzuje, že uloženie v súčasnosti platných antidumpingových opatrení nemalo negatívny vplyv na hospodársku situáciu dovozcov príslušného výrobku. Z tých istých dôvodov je tiež nepravdepodobné, že by pokračovanie týchto opatrení viedlo k zhoršeniu ich hospodárskej situácie v budúcnosti.

    4.   Záujmy spotrebiteľov

    (93)

    Do súčasného prešetrovania sa neprihlásili žiadni používatelia. Používateľom príslušného výrobku je najmä petrochemické odvetvie a stavebníctvo. Vzhľadom na nespoluprácu z ich strany možno vyvodiť záver, že rúrové a potrubné tvarovky predstavujú len veľmi malú časť ich celkových výrobných nákladov a že platné opatrenia zdanlivo nemali za následok žiadnu stratu, pokiaľ ide o ich konkurencieschopnosť.

    (94)

    Dospelo sa preto k záveru, že ak by sa opatrenia zachovali na rovnakej úrovni, neznamenalo by to zhoršenie situácie používateľov.

    5.   Záver o záujme Spoločenstva

    (95)

    Prešetrovaním sa preukázalo, že existujúce antidumpingové opatrenia umožnili do určitej miery zotavenie výrobného odvetvia Spoločenstva. Ak by došlo k uplynutiu platnosti týchto opatrení, ohrozilo by to ozdravný proces a mohlo by to mať za následok zánik výrobného odvetvia Spoločenstva. Pokračovanie opatrení je preto v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva.

    (96)

    Okrem toho sa zdá, že v minulosti nemali existujúce opatrenia žiadny významne negatívny vplyv na hospodársku situáciu používateľov a dovozcov. Dospelo sa teda k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti predĺženiu platnosti existujúcich antidumpingových opatrení.

    H.   ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

    (97)

    Všetky zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa rozhodlo odporučiť zachovanie súčasných opatrení. Po oznámení týchto informácií im bola poskytnutá lehota na vyjadrenie. Z Kórejskej strany neprišli žiadne vyjadrenia. Jedno vyjadrenie predložila malajzijská spoločnosť, nemalo však taký význam, aby došlo k zmene uvedených záverov.

    (98)

    Z uvedeného vyplýva, že antidumpingové clo na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii uložené nariadením (ES) č. 1514/2002 by sa malo podľa článku 11 ods. 2 základného nariadenia zachovať,

    PRIJALA TOTO NARIADENIE:

    Článok 1

    1.   Týmto sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúrových a potrubných tvaroviek (okrem tvaroviek z nekujnej liatiny, prírub a závitových tvaroviek) zo železa alebo ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele) s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm takého druhu, ktorý sa používa na zváranie na tupo alebo na iné účely, s pôvodom v Kórejskej republike a Malajzii a zaradené pod kódy KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19, ex 7307 99 30 a ex 7307 99 90 (kódy TARIC 7307931191, 7307931193, 7307931194, 7307931195, 7307931199, 7307931991, 7307931993, 7307931994, 7307931995, 7307931999, 7307993092, 7307993093, 7307993094, 7307993095, 7307993098, 7307999092, 7307999093, 7307999094, 7307999095, 7307999098).

    2.   Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľná na čistú franko cenu na hranici Spoločenstva pred preclením výrobkov opísaných v odseku 1 a vyrobených ďalej uvedenými spoločnosťami je takáto:

    Krajina

    Spoločnosť

    Sadzbah cla

    (%)

    Doplnkový kód TARIC

    Malajzia

     

    Anggerik Laksana Sdn Bhd,

    Selangor Darul Ehsan

    59,2

    A324

     

    Všetky ostatné spoločnosti

    75

    A999

    Kórejská republika

     

    Všetky spoločnosti

    44

    3.   Ak nie je uvedené inak, uplatňujú sa platné ustanovenia týkajúce sa ciel.

    Článok 2

    Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

    Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

    V Luxemburgu 13. októbra 2008

    Za Radu

    predseda

    B. KOUCHNER


    (1)  Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1.

    (2)  Ú. v. ES L 228, 24.8.2002, s. 1.

    (3)  Ú. v. EÚ L 139, 6.6.2003, s. 1.

    (4)  Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 4.

    (5)  Ú. v. EÚ L 355, 1.12.2004, s. 9.

    (6)  Ú. v. EÚ L 116, 29.4.2006, s. 1.

    (7)  Ú. v. EÚ C 286, 23.11.2006, s. 8.

    (8)  Ú. v. EÚ C 192, 18.8.2007, s. 15.


    In alto