9.6.2006   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 157/87

(1)

Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností (3), siedma smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983 o konsolidovaných účtovných závierkach (4), smernica Rady 86/635/EHS z 8. decembra 1986 o ročnej účtovnej závierke a konsolidovaných účtoch bánk a iných finančných inštitúcií (5) a smernica Rady 91/674/EHS z 19. decembra 1991 o ročných účtovných závierkach a konsolidovaných účtovných závierkach poisťovní (6) v súčasnej dobe požadujú, aby audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky vykonávala jedna alebo viac osôb, ktoré sú oprávnené takýto audit vykonávať.

(2)

Podmienky pre schvaľovanie osôb zodpovedných za vykonávanie štatutárneho auditu boli ustanovené v ôsmej smernici Rady 84/253/EHS z 10. apríla 1984 o schvaľovaní osôb zodpovedných za vykonávanie štatutárnych auditov účtovných dokumentov (7).

(3)

Nedostatok harmonizovaného prístupu k štatutárnemu auditu v Spoločenstve bol dôvodom, prečo Komisia vo svojom oznámení z roku 1998 Štatutárny audit v Európskej únii: cesta vpred (8) navrhla vytvorenie Výboru pre audit, ktorý by mohol rozvinúť ďalšiu činnosť v úzkej spolupráci s účtovnými profesiami a členskými štátmi.

(4)

Na základe práce uvedeného výboru Komisia vydala 15. novembra 2000 odporúčanie o Zabezpečovaní kvality štatutárneho auditu v Európskej únii: minimálne požiadavky (9) a 16. mája 2002 odporúčanie o Nezávislosti štatutárnych audítorov v EÚ: Súbor základných zásad (10).

(5)

Táto smernica má za cieľ rozsiahlu – hoci nie úplnú – harmonizáciu požiadaviek týkajúcich sa štatutárneho auditu. Členský štát, ktorý vyžaduje štatutárny audit, môže zaviesť prísnejšie požiadavky, pokiaľ v tejto smernici nie je ustanovené inak.

(6)

Kvalifikácie v oblasti auditu, ktoré získali štatutárni audítori na základe tejto smernice, by sa mali považovať za rovnocenné. Členské štáty by teda už nemali mať možnosť požadovať, aby väčšinu hlasovacích práv v audítorskej spoločnosti mali audítori schválení v príslušnom členskom štáte alebo aby väčšina členov správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti bola schválená v príslušnom členskom štáte.

(7)

Štatutárny audit si vyžaduje primerané znalosti v oblastiach, akými sú právo obchodných spoločností, finančné právo a právo sociálneho zabezpečenia. Pred schválením štatutárneho audítora z iného členského štátu by sa mali tieto znalosti preveriť.

(8)

Na ochranu tretích strán by mali byť všetci schválení audítori a audítorské spoločnosti zapísané v registri, ktorý je prístupný verejnosti a obsahuje základné informácie o štatutárnych audítoroch a audítorských spoločnostiach.

(9)

Štatutárni audítori by mali dodržiavať najvyššie etické normy. Mali by sa teda riadiť zásadami profesijnej etiky, čo zahŕňa aspoň vykonávanie ich poslania vo verejnom záujme, ich bezúhonnosť a nestrannosť a ich odbornú spôsobilosť, ako aj náležitú starostlivosť. Vykonávanie poslania štatutárnych audítorov vo verejnom záujme znamená, že širšie spoločenstvo ľudí a inštitúcií sa spolieha na kvalitu práce štatutárneho audítora. Kvalitný audit prispieva k riadnemu fungovaniu trhov prostredníctvom zvyšovania integrity a efektívnosti finančných výkazov. Komisia môže ako minimálne normy prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa profesijnej etiky. Pritom môže brať do úvahy zásady obsiahnuté v Etickom kódexe Medzinárodnej federácie účtovníkov (IFAC).

(10)

Je dôležité, aby štatutárni audítori a audítorské spoločnosti rešpektovali súkromie svojich klientov. Mali by byť preto viazaní prísnymi pravidlami o dôvernosti informácií a služobnom tajomstve, ktoré by však nemali brániť riadnemu presadzovaniu tejto smernice. Tieto pravidlá o dôvernosti by sa mali tiež uplatňovať na každého štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť, ktorá sa prestala angažovať v konkrétnom audite.

(11)

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by mali byť počas vykonávania štatutárneho auditu nezávislí. Môžu informovať auditovaný subjekt o záležitostiach vyplývajúcich z auditu, ale mali by sa zdržať zasahovania do procesov vnútorného rozhodovania auditovaného subjektu. Ak sa ocitnú v situácii, v ktorej je závažnosť ohrozenia ich nezávislosti aj po uplatnení ochranných opatrení na zníženie tohto ohrozenia príliš veľká, mali by od zákazky na audit odstúpiť alebo sa zdržať jej prijatia. Záver, že existuje vzťah, ktorý spochybňuje nezávislosť audítora, sa môže líšiť podľa toho, či ide o vzťah medzi audítorom a auditovaným subjektom alebo o vzťah medzi sieťou a auditovaným subjektom. Ak ustanovenia vnútroštátnych predpisov požadujú alebo povoľujú, aby družstvo v zmysle článku 2 ods. 14 alebo podobný subjekt uvedený v článku 45 smernice 86/635/EHS boli členmi neziskového audítorského subjektu, objektívna, rozumná a informovaná strana by nedošla k záveru, že vzťah založený na členstve spochybňuje nezávislosť štatutárneho audítora, pokiaľ sa pri vykonávaní štatutárneho auditu niektorého z členov uplatňujú zásady nezávislosti na audítorov vykonávajúcich audit a na osoby, ktoré by mohli ovplyvňovať štatutárny audit. Príkladmi ohrozenia nezávislosti štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti sú priamy alebo nepriamy finančný záujem v auditovanom subjekte a poskytovanie dodatočných neaudítorských služieb. Okrem toho môže nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti ohroziť úroveň poplatkov od jedného auditovaného subjektu a/alebo štruktúra týchto poplatkov. Typy ochranných opatrení uplatňovaných na zníženie alebo odstránenie tohto ohrozenia zahŕňajú zákazy, obmedzenia, iné opatrenia a postupy, ako aj zverejnenie informácií. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by mali odmietnuť vykonávanie akýchkoľvek dodatočných služieb nesúvisiacich s auditom, ktoré spochybňujú ich nezávislosť. Komisia môže ako minimálne normy prijať vykonávacie opatrenia týkajúce sa nezávislosti. V rámci toho môže Komisia vziať do úvahy zásady obsiahnuté vo vyššie uvedenom odporúčaní zo 16. mája 2002. Aby bolo možné určiť nezávislosť audítorov, je potrebné vysvetliť pojem „sieť“, v ktorej audítori pracujú. Z tohto pohľadu sa musí prihliadať na rôzne okolnosti, napríklad na prípady, keď možno štruktúru definovať ako sieť, pretože je zameraná na zdieľanie zisku alebo nákladov. Kritériá na preukázanie existencie siete by sa mali posudzovať a zvažovať na základe všetkých dostupných skutočností, napríklad, či majú spoločných bežných klientov.

(12)

Ak je potrebné zabezpečiť nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti v prípadoch previerky seba samého alebo existencie vlastného záujmu, mal by o odstúpení alebo neprijatí zákazky na audit rozhodovať skôr členský štát než audítor alebo audítorská spoločnosť, pokiaľ ide o ich klientov. To by však nemalo viesť k situácii, kedy by členské štáty mali všeobecnú povinnosť zakázať štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam poskytovať svojim klientom neaudítorské služby. Na účely určovania, či je vhodné, aby bol štatutárny audit vykonaný štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou v prípadoch existencie vlastného záujmu alebo previerky seba samého, pri zabezpečení nezávislosti audítora alebo audítorskej spoločnosti by sa malo zobrať do úvahy, či auditovaný subjekt verejného záujmu vydal alebo nevydal prevoditeľné cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhu s finančnými nástrojmi (11).

(13)

Je dôležité zaistiť dlhodobo vysokú kvalitu všetkých štatutárnych auditov vyžadovaných právnymi predpismi Spoločenstva. Všetky štatutárne audity by sa preto mali vykonávať na základe medzinárodných audítorských štandardov. Opatrenia na vykonávanie týchto štandardov v Spoločenstve by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (12). Odborný výbor alebo skupina pre audit by mali pomôcť Komisii pri hodnotení odbornej spoľahlivosti všetkých medzinárodných audítorských štandardov a do tohto by mali tiež zapojiť systém orgánov verejného dohľadu členských štátov. V záujme dosiahnutia maximálneho stupňa harmonizácie by uplatnenie dodatočných vnútroštátnych audítorských postupov alebo požiadaviek malo byť členským štátom umožnené len vtedy, ak tieto vychádzajú z osobitných vnútroštátnych právnych požiadaviek vzťahujúcich sa na rozsah štatutárneho auditu ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok v tom zmysle, že tieto požiadavky neboli pokryté prijatými medzinárodnými audítorskými štandardmi. Členské štáty by mohli zachovať tieto dodatočné postupy auditu až kým nebudú postupy auditu alebo požiadavky pokryté následne prijatými medzinárodnými audítorskými štandardmi. Ak by však prijaté medzinárodné audítorské štandardy obsahovali audítorské postupy, ktorých vykonávanie by vytváralo špecifický právny konflikt s vnútroštátnymi právnymi predpismi vyplývajúci zo špecifických vnútroštátnych požiadaviek týkajúcich sa rozsahu štatutárneho auditu, členské štáty môžu vyňať konfliktnú časť medzinárodného audítorského štandardu na dobu trvania konfliktu za predpokladu, že budú uplatnené opatrenia uvedené v článku 26 ods. 3. Akékoľvek doplnenie alebo vyňatie uskutočnené členskými štátmi by malo prispieť k vysokej úrovni dôveryhodnosti ročných účtovných závierok spoločností a byť prospešné pre verejné blaho. Hore uvedené znamená, že členské štáty môžu napríklad vyžadovať dodatočnú správu audítora pre dozornú radu alebo iné správy a požiadavky na audit, založené na vnútroštátnych pravidlách spravovania spoločností.

(14)

Na to, aby Komisia prijala medzinárodný audítorský štandard na uplatnenie v Spoločenstve, musí byť tento štandard všeobecne medzinárodne uznávaný, musí byť vypracovaný za plnej účasti všetkých zainteresovaných strán v rámci otvoreného a transparentného postupu, musí zvyšovať dôveryhodnosť a kvalitu ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok a slúžiť európskemu verejnému blahu. Potreba prijatia Medzinárodných audítorských praktických usmernení (International Audit Practice Statement) ako súčasti štandardu by mala byť posúdená prípade v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES na princípe posudzovania každého jednotlivého prípadu. Komisia by mala zabezpečiť, aby bola pred začiatkom procesu prijímania vykonaná previerka s cieľom zistiť, či uvedené požiadavky boli splnené a výsledok previerky oznámi členom výboru zriadeného podľa tejto smernice.

(15)

V prípade konsolidovanej účtovnej závierky je dôležité, aby existovalo jasné vymedzenie zodpovednosti medzi štatutárnymi audítormi, ktorí vykonávajú audit jednotlivých súčastí skupiny. Na tento účel by mal audítor skupiny niesť plnú zodpovednosť za audítorskú správu.

(16)

V záujme zvýšenia porovnateľnosti medzi spoločnosťami používajúcimi rovnaké účtovné štandardy a na pozdvihnutie verejnej dôvery vo význam auditu Komisia môže prijať jednotný text audítorskej správy z auditu ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok zostavených podľa schválených medzinárodných účtovných štandardov, ak pre takéto správy nebol na úrovni Spoločenstva prijatý iný vhodný štandard.

(17)

Dobrým prostriedkom na dosiahnutie dlhodobo vysokej kvality štatutárnych auditov sú pravidelné kontroly. Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti by preto mali podliehať systému zabezpečenia kvality, ktorý je organizovaný spôsobom nezávislým od preverovaných štatutárnych audítorov a audítorských spoločností. V záujme uplatňovania článku 29 o systémoch zabezpečenia kvality môžu členské štáty rozhodnúť, že v prípade, ak individuálni audítori majú vypracovaný spoločný spôsob zabezpečenia kvality, sa budú brať do úvahy len požiadavky týkajúce sa audítorských spoločností. Členské štáty môžu usporiadať systém zabezpečenia kvality takým spôsobom, aby sa každý individuálny audítor podroboval previerke zabezpečenia kvality minimálne každých šesť rokov. Z tohto hľadiska by financovanie systému zabezpečenia kvality malo byť zbavené neprimeraného vplyvu. Komisia by mala mať právomoc prijať vykonávacie opatrenia v otázkach súvisiacich s organizáciou systémov zabezpečenia kvality a v otázkach jeho financovania v prípadoch, keď je dôvera verejnosti v systém zabezpečenia kvality vážne ohrozená. Systémy verejného dohľadu členských štátov by mali byť motivované nájsť koordinovaný prístup pri vykonávaní kontrol zabezpečovania kvality so zámerom vyhnúť sa zbytočnému zaťaženiu dotknutých subjektov.

(18)

Prešetrovania a vhodné sankcie pomáhajú pri predchádzaní a náprave chýb pri vykonávaní štatutárneho auditu.

(19)

Štatutárni audítori a audítorské spoločnosti sú zodpovedné za výkon svojej práce s náležitou starostlivosťou, a preto by mali zodpovedať za finančné škody vzniknuté v dôsledku nedostatočnej starostlivosti. Avšak možnosť získať poistenie zodpovednosti za škody spôsobené pri výkone povolania pre audítorov a audítorské spoločnosti môže byť ovplyvnená tým, či je ich finančná zodpovednosť neobmedzená. Zo svojej strany má Komisia v úmysle prehodnotiť tieto otázky, pričom berie do úvahy, že režimy zodpovednosti v jednotlivých členských štátov môžu byť veľmi rôznorodé.

(20)

Členské štáty by mali vytvoriť efektívny systém verejného dohľadu nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami založený na kontrole vo vlastnej krajine. Regulačné opatrenia týkajúce sa verejného dohľadu by mali umožňovať efektívnu spoluprácu na úrovni Spoločenstva vo vzťahu k činnostiam dohľadu jednotlivých členských štátov. Systém verejného dohľadu by mali riadiť nepraktizujúce osoby, ktoré majú vedomosti o problematike súvisiacej so štatutárnym auditom. Tieto nepraktizujúce osoby môžu byť odborníci, ktorí neboli nikdy spojení s povolaním audítora alebo to môžu byť bývalí príslušníci profesie, ktorí z nej už odišli. Členské štáty však môžu umožniť, aby sa do riadenia systému verejného dohľadu zapojila menšina členov profesie. Príslušné orgány členských štátov by mali spolupracovať, kedykoľvek to bude potrebné na plnenie ich povinností týkajúcich sa dohľadu nad nimi schválenými štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami. Takáto spolupráca môže byť významným príspevkom k zabezpečeniu dlhodobo vysokej kvality štatutárneho auditu v Spoločenstve. Keďže je nevyhnutné zabezpečiť účinnú spoluprácu a koordináciu na európskej úrovni medzi príslušnými orgánmi, určenými členskými štátmi, menovanie jedného subjektu zodpovedného za zabezpečenie spolupráce by sa malo uskutočniť bez toho, aby boli dotknuté schopnosti priamej spolupráce každého jednotlivého orgánu s inými príslušnými orgánmi členských štátov.

(21)

V záujme zabezpečenia súladu s článkom 32 ods. 3 o zásadách verejného dohľadu sa od nepraktizujúcej osoby žiada, aby mala vedomosti v oblastiach súvisiacich so štatutárnym auditom buď vďaka vlastným odborným skúsenostiam z minulosti, alebo vďaka vedomostiam v aspoň jednej z oblastí uvedených v článku 8.

(22)

Štatutárneho audítora alebo audítorskú spoločnosť menuje valné zhromaždenie akcionárov alebo členov auditovaného subjektu. V záujme ochrany nezávislosti audítora je dôležité, aby jeho odvolanie bolo možné iba vtedy, ak na to existuje riadne zdôvodnenie a ak sa toto zdôvodnenie oznámi orgánu alebo orgánom zodpovedným za verejný dohľad.

(23)

Keďže subjekty verejného záujmu sú viditeľnejšie a významnejšie z hospodárskeho hľadiska, mali by sa na štatutárny audit ich ročnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky vzťahovať prísnejšie požiadavky.

(24)

Výbory pre audit a efektívny systém internej kontroly pomáhajú minimalizovať finančné a prevádzkové riziko a riziko nedodržiavania právnych predpisov a prehlbujú kvalitu finančného výkazníctva. Členské štáty môžu prihliadať na odporúčanie Komisie z 15. februára 2005 o úlohe riadiacich pracovníkov registrovaných spoločností s nevýkonnými alebo dozornými oprávneniami a o výboroch vrcholového (dozorného) orgánu (13), ktoré stanovuje, ako sa výbory pre audit zriaďujú a ako fungujú. Členské štáty môžu určiť, že funkcie zverené výboru pre audit alebo orgánu, ktorý vykonáva rovnaké funkcie, môže vykonávať správny alebo dozorný orgán ako celok. Pokiaľ ide o povinnosti výboru pre audit podľa článku 41, štatutárny audítor ani audítorská spoločnosť by nemali byť žiadnym spôsobom tomuto výboru podriadení.

(25)

Členské štáty sa môžu tiež rozhodnúť oslobodiť od požiadavky na zriadenie výboru pre audit subjekty verejného záujmu, ktoré sú spoločnosťami kolektívneho investovania a ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu. Táto možnosť berie do úvahy skutočnosť, že ak spoločnosť kolektívneho investovania vykonáva len činnosť s cieľom zhromažďovania majetku, nebude zriadenie výboru pre audit vždy vhodné. Finančné výkazníctvo a ani súvisiace riziká nie sú porovnateľné s tými, ktoré sa týkajú iných subjektov verejného záujmu. Okrem toho, podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a ich správcovské spoločnosti pracujú v striktne definovanom regulovanom prostredí a sú podriadené špecifickým mechanizmom riadenia, ako sú napríklad kontroly vykonávané ich depozitármi. Pre tie spoločnosti kolektívneho investovania, ktoré nie sú harmonizované smernicou 85/611/EHS (14), ale podliehajú rovnakým ochranným opatreniam, ako sú opatrenia zavedené uvedenou smernicou, by mali členské štáty môcť v takomto osobitnom prípade zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, ako pre tie spoločnosti kolektívneho investovania, ktoré sú harmonizované Spoločenstvom.

(26)

Na účel posilnenia nezávislosti audítorov subjektov verejného záujmu by sa mal kľúčový audítorský partner vykonávajúci audit v takýchto subjektoch striedať. Pre organizovanie takýchto striedaní by členské štáty mali požiadať o výmenu kľúčového audítorského partnera vykonávajúceho audit príslušného subjektu, pričom umožnia audítorskej spoločnosti, s ktorou je kľúčový audítorský partner spojený, pokračovať ako štatutárny audítor takého subjektu. Tam, kde to členský štát považuje za vhodné pre dosiahnutie sledovaných cieľov, môže ako alternatívu požadovať výmenu audítorskej spoločnosti bez toho, aby bol dotknutý článok 42 ods. 2.

(27)

Prepojenosť kapitálových trhov zvyšuje potrebu zabezpečiť taktiež vysokú kvalitu práce audítorov z tretích krajín, ktorá súvisí s kapitálovým trhom Spoločenstva. Audítori, ktorých sa to týka, by teda mali byť zapísaní v registri, aby ich bolo možné kontrolovať z hľadiska zabezpečenia kvality a aby podliehali systému prešetrovania a sankcií. Malo by byť možné schváliť odchýlky na báze reciprocity, pokiaľ Komisia v spolupráci s členskými štátmi vykoná preskúmanie rovnocennosti. V každom prípade by sa subjekt, ktorý vydal prevoditeľné cenné papiere na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, mal vždy podrobiť auditu vykonávanému audítorom zapísaným v registri v členskom štáte alebo audítorom, ktorý je pod dohľadom príslušných orgánov tretej krajiny, z ktorej pochádza, ak Komisia alebo členský štát uznali, že táto tretia krajina spĺňa požiadavky rovnocenné s požiadavkami Spoločenstva, pokiaľ ide o zásady dohľadu, systémy zabezpečenia kvality, systémy prešetrovania a sankcie, a to v prípade, že takéto opatrenie sa zakladá na zásade reciprocity. Zatiaľ čo jeden členský štát môže považovať systém zabezpečenia kvality tretej krajiny za rovnocenný, neznamená to, že iné členské štáty sú povinné prijať toto hodnotenie, ani by to nemalo prejudikovať rozhodnutie Komisie.

(28)

Komplexnosť auditov medzinárodných skupín si vyžaduje dobrú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských krajín a tretích krajín. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby príslušné vnútroštátne orgány umožnili príslušným orgánom tretích krajín prístup k pracovnej dokumentácii o audite a iným dokumentom. V záujme ochrany práv zainteresovaných strán a zároveň v záujme uľahčenia prístupu k týmto materiálom a dokumentom by malo byť členským štátom umožnené poskytnúť príslušným orgánom tretích krajín priamy prístup na základe súhlasu príslušného vnútroštátneho orgánu. Jedným zo závažných kritérií umožnenia prístupu je skutočnosť, či príslušné orgány tretích krajín spĺňajú požiadavky, ktoré Komisia vyhlási za primerané. Až do takéhoto rozhodnutia Komisie a bez toho, aby tým bolo takéto rozhodnutie dotknuté, môžu členské štáty posúdiť primeranosť týchto požiadaviek.

(29)

Zverejnenie informácií podľa článkov 36 a 47 by sa malo uskutočniť v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov do tretích krajín ustanovenými smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (15).

(30)

Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by mali byť prijaté v súlade s rozhodnutím 1999/468/ES a s primeraným ohľadom na vyhlásenie Komisie v Európskom parlamente z 5. februára 2002 o vykonávaní právnych predpisov v oblasti finančných služieb.

(31)

Európsky parlament by mal mať k dispozícii lehotu troch mesiacov od predloženia návrhu zmien a doplnení a vykonávacích opatrení, aby ich mohol preskúmať a predložiť svoje stanovisko. V naliehavých a riadne odôvodnených prípadoch by však malo byť možné uvedenú lehotu skrátiť. Ak Európsky parlament počas tejto lehoty prijme uznesenie, Komisia opätovne preskúma návrhy zmien a doplnení alebo opatrení.

(32)

Keďže ciele tejto smernice, a to predovšetkým požiadavka uplatňovania jednotných medzinárodných audítorských štandardov, aktualizácia požiadaviek týkajúcich sa vzdelávania, vymedzenie profesijnej etiky a praktická realizácia spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov a medzi týmito orgánmi a orgánmi tretích krajín, potrebné na ďalšie zlepšovanie a harmonizáciu kvality štatutárneho auditu v Spoločenstve a uľahčenia spolupráce medzi členskými štátmi a spolupráce s tretími krajinami, aby sa posilnila dôvera v štatutárny audit, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov rozsahu a dôsledkov tejto smernice ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(33)

V záujme umožnenia väčšej transparentnosti vzťahu medzi štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou a auditovaným subjektom by mali byť smernice 78/660/EHS a 83/349/EHS zmenené a doplnené tak, aby obsahovali požiadavku zverejniť v poznámkach k ročnej účtovnej závierke a konsolidovanej účtovnej závierke poplatky za audit a poplatky za neaudítorské služby.

(34)

Smernica 84/253/EHS by sa mala zrušiť, pretože neobsahuje dostatočné pravidlá na zabezpečenie vhodnej infraštruktúry auditu, ku ktorej patrí verejný dohľad, disciplinárne systémy a systémy zabezpečenia kvality, a pretože neobsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa regulovanej spolupráce členských štátov a tretích krajín. Na zabezpečenie právnej istoty je však potrebné, aby bolo jasne stanovené, že štatutárni audítori a audítorské spoločnosti, ktoré boli schválené podľa smernice 84/253/EHS, sa považujú za schválené podľa tejto smernice,

1.

„štatutárny audit“ je audit ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok, pokiaľ ho vyžadujú právne predpisy Spoločenstva;

2.

„štatutárny audítor“ je fyzická osoba, ktorú v súlade s touto smernicou schválili príslušné orgány členského štátu na vykonávanie štatutárnych auditov;

3.

„audítorská spoločnosť“ je právnická osoba alebo akýkoľvek iný subjekt, bez ohľadu na jej/jeho právnu formu, ktorú/ktorý v súlade s touto smernicou schválili príslušné orgány členského štátu na vykonávanie štatutárnych auditov;

4.

„audítorský subjekt z tretej krajiny“ je subjekt bez ohľadu na svoju právnu formu, ktorý vykonáva audity ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločnosti zaregistrovanej v tretej krajine;

5.

„audítor z tretej krajiny“ je fyzická osoba, ktorá vykonáva audity ročných alebo konsolidovaných účtovných závierok spoločnosti zaregistrovanej v tretej krajine;

6.

„audítor skupiny“ je štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť, ktorá vykonáva štatutárny audit konsolidovanej účtovnej závierky;

7.

„sieť“ je rozsiahlejšia štruktúra:

8.

„pridružená spoločnosť audítorskej spoločnosti“ je akýkoľvek podnik, bez ohľadu na jeho právnu formu, ktorý je spojený s audítorskou spoločnosťou prostredníctvom spoločného vlastníctva, kontroly alebo riadenia;

9.

„audítorská správa“ je správa, ktorá je uvedená v článku 51a smernice 78/660/EHS a v článku 37 smernice 83/349/EHS, a ktorú vydáva štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť;

10.

„príslušné orgány“ sú úrady alebo orgány určené zákonom, ktoré majú na starosti reguláciu a/alebo dohľad nad štatutárnymi audítormi a audítorskými spoločnosťami alebo ich špecifickými aspektmi; odkaz na „príslušný orgán“ v konkrétnom článku znamená odkaz na úrad alebo orgán (orgány) zodpovedný (zodpovedné) za funkcie uvedené v uvedenom článku;

11.

„medzinárodné audítorské štandardy“ sú Medzinárodné audítorské štandardy (International Standards on Auditing, ISA) a s nimi súvisiace vyhlásenia a štandardy, pokiaľ sa vzťahujú na štatutárny audit;

12.

„medzinárodné účtovné štandardy“ znamenajú Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards, IAS), Medzinárodné štandardy pre finančné výkazníctvo (International Financial Reporting Standards, IFRS) a s nimi súvisiace interpretácie (interpretácie SIC/IFRIC), ďalšie zmeny a doplnenia týchto štandardov a súvisiacich interpretácií, ako aj budúce štandardy a súvisiace interpretácie vydané alebo prijaté Radou pre Medzinárodné účtovné štandardy (International Accounting Standards Board, IASB);

13.

„subjekty verejného záujmu“ sú subjekty riadené právnymi predpismi členského štátu, ktorých prevoditeľné cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, úverové inštitúcie vymedzené v článku 1 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES z 20. marca 2000 o začatí a vykonávaní činnosti úverových inštitúcií (16) a poisťovne v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 91/674/EHS. Členské štáty môžu označiť aj iné subjekty ako subjekty verejného záujmu, napríklad subjekty, ktoré sú dôležité z verejného hľadiska z dôvodu povahy ich predmetu podnikania, ich veľkosti alebo počtu zamestnancov;

14.

„družstvo“ je Európska družstevná spoločnosť, ako ju definuje článok 1 nariadenia Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o štatúte Európskej družstevnej spoločnosti (SCE) (17), alebo akékoľvek iné družstvo, pre ktoré právne predpisy Spoločenstva požadujú štatutárny audit, napríklad úverové inštitúcie vymedzené v článku 1 bode 1 smernice 2000/12/ES a poisťovne v zmysle článku 2 ods. 1 smernice 91/674/EHS;

15.

„nepraktizujúca osoba“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá najmenej tri roky pred svojím zapojením do riadenia systému verejného dohľadu nevykonávala štatutárne audity, nemala hlasovacie práva v audítorskej spoločnosti, nebola členom správneho alebo riadiaceho orgánu audítorskej spoločnosti a nebola v zamestnaneckom ani inom vzťahu s audítorskou spoločnosťou;

16.

„kľúčový audítorský partner“ je:

a)

fyzické osoby, ktoré vykonávajú štatutárne audity v mene audítorskej spoločnosti, musia spĺňať aspoň podmienky stanovené v článku 4 a v článkoch 6 až 12 a musia byť schválené ako štatutárni audítori v príslušnom členskom štáte;

b)

väčšinu hlasovacích práv v subjekte musia mať audítorské spoločnosti schválené ktorýmkoľvek členským štátom alebo fyzické osoby, ktoré spĺňajú aspoň podmienky stanovené v článku 4 a v článkoch 6 až 12; členské štáty môžu ustanoviť, že tieto fyzické osoby tiež musia byť schválené iným členským štátom. Na účely štatutárneho auditu družstiev a podobných subjektov uvedených v článku 45 smernice 86/635/EHS, môžu členské štáty ustanoviť iné špecifické požiadavky týkajúce sa hlasovacích práv;

c)

väčšinu – maximálne 75 % – členov správneho alebo riadiaceho orgánu subjektu musia tvoriť audítorské spoločnosti, ktoré sú schválené v ktoromkoľvek členskom štáte alebo fyzické osoby, ktoré spĺňajú aspoň podmienky stanovené v článku 4 a v článkoch 6 až 12. Členské štáty môžu ustanoviť, že tieto fyzické osoby tiež musia byť schválené v ďalšom členskom štáte. Ak takýto orgán nemá viac než dvoch členov, jeden z týchto členov musí spĺňať aspoň podmienky uvedené v tomto písmene;

d)

spoločnosť musí spĺňať podmienku stanovenú v článku 4.

a)

všeobecná teória a zásady účtovníctva;

b)

právne požiadavky a štandardy týkajúce sa zostavovania ročnej a konsolidovanej účtovnej závierky;

c)

medzinárodné účtovné štandardy;

d)

finančná analýza;

e)

nákladové a manažérske účtovníctvo;

f)

riadenie rizík a interná kontrola;

g)

audit a odborné schopnosti;

h)

právne požiadavky a odborné štandardy týkajúce sa štatutárneho auditu a štatutárnych audítorov;

i)

medzinárodné audítorské štandardy;

j)

profesijná etika a nezávislosť.

a)

právo obchodných spoločností a spravovanie spoločností;

b)

právne predpisy v prípade insolventnosti a podobné postupy;

c)

daňové právo;

d)

občiansky a obchodný zákonník;

e)

právo sociálneho zabezpečenia a pracovné právo;

f)

informačné technológie a počítačové systémy;

g)

podniková, všeobecná a finančná ekonomika;

h)

matematika a štatistika;

i)

základné princípy finančného manažmentu podnikov.

a)

že po dobu 15 rokov vykonávala odborné činnosti, ktoré jej umožnili získať dostatočné skúsenosti v oblasti financií, práva a účtovníctva, a úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti podľa článku 7, alebo

b)

že po dobu 7 rokov vykonávala odborné činnosti v týchto oblastiach a okrem toho absolvovala praktickú odbornú prípravu uvedenú v článku 10 a úspešne zložila skúšku odbornej spôsobilosti podľa článku 7.

a)

meno, adresu a registračné číslo;

b)

v prípade potreby meno, adresu, internetovú adresu a registračné číslo audítorskej spoločnosti (spoločností), v ktorej je štatutárny audítor zamestnaný, alebo ku ktorej je pridružený ako partner či iným spôsobom;

c)

každú ďalšiu registráciu ako štatutárneho audítora u príslušných orgánov iných členských štátov a ako audítora v tretej krajine, vrátane názvu registračného orgánu a v prípade potreby registračné číslo.

a)

názov, adresu a registračné číslo;

b)

právnu formu;

c)

kontaktné informácie, hlavnú kontaktnú osobu a v prípade potreby internetovú adresu;

d)

adresu každej kancelárie v členskom štáte;

e)

mená a registračné čísla všetkých štatutárnych audítorov, ktorí sú zamestnaní v audítorskej spoločnosti alebo ktorí sú s ňou spojení ako partneri alebo iným spôsobom;

f)

mená a obchodné adresy všetkých vlastníkov a akcionárov;

g)

mená a obchodné adresy všetkých členov správneho alebo riadiaceho orgánu;

h)

v prípade potreby údaj o členstve v sieti a zoznam názvov a adries členských spoločností a pridružených spoločností alebo odkaz na miesto, kde sú tieto informácie prístupné verejnosti;

i)

každú ďalšiu registráciu ako audítorskej spoločnosti u príslušných orgánov členských štátov a ako audítorského subjektu v tretích krajinách, vrátane názvu registračného orgánu (orgánov) a v prípade potreby registračné číslo (čísla).

a)

ohrozenia a ochranných opatrení podľa odseku 2;

b)

situácií, v ktorých je závažnosť ohrozenia podľa odseku 2 taká veľká, že nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti je spochybnená;

c)

prípadov previerky seba samého a existencie vlastného záujmu, uvedených v odseku 2 druhom pododseku, v ktorých možno alebo nemožno vykonať štatutárny audit.

a)

nie sú ovplyvňované ani určované poskytovaním dodatočných služieb auditovanému subjektu;

b)

nemôžu byť založené na akejkoľvek forme podmienenosti.

a)

boli vypracované primeraným postupom, pod verejným dohľadom a transparentne a sú všeobecne akceptované na medzinárodnej úrovni;

b)

prispievajú k vysokej miere dôveryhodnosti a ku kvalite ročnej alebo konsolidovanej účtovnej závierky v súlade so zásadami ustanovenými v článku 2 ods. 3 smernice 78/660/EHS a v článku 16 ods. 3 smernice 83/349/EHS a

c)

prispievajú k verejnému blahu v Európe.

a)

audítor skupiny bol za audítorskú správu v súvislosti s konsolidovanou účtovnou závierkou plne zodpovedný;

b)

audítor skupiny vykonal previerku audítorskej práce vykonanej audítorom z tretej krajiny, štatutárnym audítorom, audítorským subjektom z tretej krajiny alebo audítorskou spoločnosťou na účel auditu skupiny a viedol o tom dokumentáciu. Dokumentácia, ktorú si uchováva audítor skupiny, musí umožniť, aby relevantný príslušný orgán mohol náležite preverovať prácu audítora skupiny;

c)

ak audit časti skupiny podnikov vykonáva audítor alebo audítorský subjekt z tretej krajiny, ktorá nemá uzatvorenú dohodu o spolupráci podľa článku 47, bol audítor skupiny zodpovedný za zabezpečenie riadneho predloženia dokumentácie o audítorskej práci vykonanej audítorom alebo audítorským subjektom z tretej krajiny, vrátane pracovnej dokumentácie týkajúcej sa auditu skupiny, orgánom verejného dohľadu, ak o to požiadajú. Na zabezpečenie takéhoto predloženia dokumentácie si audítor skupiny ponechá kópiu tejto dokumentácie alebo sa dohodne s audítorom alebo audítorským subjektom na svojom náležitom a neobmedzenom prístupe k nej na požiadanie, alebo prijme iné vhodné opatrenie. Ak právne alebo iné prekážky bránia postúpeniu pracovnej dokumentácie o audite z tretej krajiny audítorovi skupiny, musí dokumentácia, ktorú si ponecháva audítor skupiny, obsahovať dôkaz o tom, že podnikol náležité kroky na získanie prístupu k dokumentácii o audite, a v prípade iných prekážok, než sú právne prekážky vyplývajúce z právnych predpisov krajiny, musí obsahovať dôkaz o takýchto prekážkach.

a)

systém zabezpečenia kvality je organizovaný spôsobom, ktorý nie je závislý od preverovaných štatutárnych audítorov a audítorských spoločností a ktorý podlieha verejnému dohľadu, ako je ustanovené v kapitole VIII;

b)

financovanie systému zabezpečenia kvality je bezpečné a bez akéhokoľvek neprimeraného vplyvu zo strany štatutárnych audítorov alebo audítorských spoločností;

c)

systém zabezpečenia kvality má primerané zdroje;

d)

osoby, ktoré vykonávajú previerky zabezpečenia kvality, majú primerané odborné vzdelanie a relevantné skúsenosti v oblasti štatutárneho auditu a finančného výkazníctva spolu s osobitným školením v oblasti previerky zabezpečenia kvality;

e)

výber osôb na konkrétne úlohy previerky zabezpečenia kvality sa uskutočňuje v rámci objektívneho postupu navrhnutého tak, aby sa predišlo konfliktu záujmov medzi osobami uskutočňujúcimi previerku a preverovaným štatutárnym audítorom alebo audítorskou spoločnosťou;

f)

súčasťou previerky zabezpečenia kvality podporenej primeranou kontrolou vybraných zložiek audítorskej pracovnej dokumentácie je posúdenie súladu s uplatniteľnými audítorskými štandardmi a požiadavkami na nezávislosť, ako aj posúdenie kvantity a kvality vynaložených zdrojov, poplatkov účtovaných za audit a vnútorného systému kontroly kvality audítorskej spoločnosti;

g)

previerka zabezpečenia kvality podlieha správe, ktorá obsahuje hlavné závery previerky zabezpečenia kvality;

h)

previerka zabezpečenia kvality sa vykonáva aspoň raz za šesť rokov;

i)

celkové výsledky systému zabezpečenia kvality sa každoročne zverejňujú;

j)

štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vykonajú opatrenia v súlade s odporúčaniami previerky kvality v primeranej lehote.

a)

schvaľovaním a registrovaním štatutárnych audítorov a audítorských spoločností;

b)

prijímaním noriem profesijnej etiky, štandardov internej kontroly kvality audítorských spoločností a auditu a

c)

priebežným vzdelávaním, zabezpečením kvality a systémom prešetrovania a disciplinárnym systémom.

a)

by poskytnutie informácií mohlo nepriaznivo ovplyvniť suverenitu, bezpečnosť alebo verejný poriadok požiadaného členského štátu alebo porušiť vnútroštátne predpisy o bezpečnosti, alebo

b)

sa už začali súdne konania v súvislosti s rovnakými činnosťami a proti tým istým štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam pred orgánmi požiadaného členského štátu, alebo

c)

príslušné orgány požiadaného členského štátu už vyniesli konečné rozhodnutie vo vzťahu k rovnakej činnosti a proti rovnakým štatutárnym audítorom alebo audítorským spoločnostiam.

a)

by takéto prešetrovanie mohlo nepriaznivo ovplyvniť suverenitu, bezpečnosť alebo verejný poriadok požiadaného členského štátu, alebo

b)

sa už začali súdne konania v súvislosti s rovnakými činnosťami a proti tým istým osobám pred orgánmi požiadaného členského štátu, alebo

c)

príslušné orgány požiadaného členského štátu už vyniesli konečné rozhodnutie nad týmito osobami vo vzťahu k rovnakej činnosti.

a)

popis právnej štruktúry a vlastníctva;

b)

ak audítorská spoločnosť patrí do siete, popis siete a právneho a štrukturálneho usporiadania v sieti;

c)

popis štruktúry spravovania audítorskej spoločnosti;

d)

popis systému internej kontroly kvality audítorskej spoločnosti a vyhlásenie správneho alebo riadiaceho orgánu o účinnosti jeho fungovania;

e)

informáciu o dátume poslednej previerky zabezpečenia kvality podľa článku 29;

f)

zoznam subjektov verejného záujmu, v ktorých audítorská spoločnosť vykonala štatutárny audit počas predchádzajúceho účtovného obdobia;

g)

vyhlásenie o postupoch na zabezpečenie nezávislosti audítorskej spoločnosti, ktoré tiež potvrdzuje, že bola vykonaná interná previerka dodržiavania nezávislosti;

h)

vyhlásenie o postupoch, ktoré audítorská spoločnosť uplatňuje v súvislosti s priebežným vzdelávaním štatutárnych audítorov, uvedené v článku 13;

i)

finančné informácie, ktoré ukazujú význam audítorskej spoločnosti, ako je celkový obrat rozdelený na poplatky za štatutárny audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky a poplatky účtované za iné uisťovacie služby, služby v oblasti daňového poradenstva a iné neaudítorské služby;

j)

informácie o základe pre odmeňovanie partnerov.

a)

sledovať proces finančného výkazníctva;

b)

sledovať účinnosť internej kontroly spoločnosti, prípadne interného auditu a systémov riadenia rizík;

c)

sledovať štatutárny audit ročnej účtovnej závierky a konsolidovanej účtovnej závierky;

d)

preverovať a sledovať nezávislosť štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti a predovšetkým poskytovanie dodatočných služieb auditovanému subjektu.

a)

akýkoľvek subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou spoločnosťou v zmysle článku 1 smernice 83/349/EHS, ak subjekt spĺňa požiadavky odsekov 1 až 4 tohto článku na úrovni skupiny;

b)

akýkoľvek subjekt verejného záujmu, ktorý je podnikom kolektívneho investovania vymedzeným v článku 1 ods. 2 smernice 85/611/EHS; členské štáty tiež môžu oslobodiť tie subjekty verejného záujmu, ktorých jediným predmetom podnikania je kolektívne investovanie kapitálu získaného od verejnosti a ktoré pracujú podľa zásady rozloženia rizika a nesnažia sa získať právnu alebo riadiacu kontrolu nad žiadnym emitentom akcií predstavujúcich ich podkladové investície za predpokladu, že tieto spoločnosti kolektívneho investovania sú autorizované a podliehajú dohľadu príslušných orgánov a že majú funkcie vykonávania depozitára zodpovedajúce funkciám uvedeným v smernici 85/611/EHS;

c)

akýkoľvek subjekt verejného záujmu, ktorého jediným predmetom podnikania je emisia cenných papierov krytých majetkom podľa definície v článku 2 ods. 5 nariadenia Komisie (ES) č. 809/2004 (21). V takýchto prípadoch budú členské štáty vyžadovať od subjektu vysvetlenie pre verejnosť s uvedením dôvodov, pre ktoré nepovažuje za vhodné mať výbor pre audit, správny orgán alebo dozorný orgán poverený vykonávaním funkcií výboru pre audit;

d)

akákoľvek úverová inštitúcia v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2000/12/ES, ktorej akcie nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu žiadneho členského štátu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES a ktoré nepretržite alebo opakovane vydávajú iba dlhové cenné papiere, za predpokladu, že celková nominálna hodnota všetkých takýchto dlhových cenných papierov nepresiahne hodnotu 100 000 000 EUR a že táto inštitúcia nevydala prospekt podľa smernice 2003/71/ES.

a)

každoročne písomne potvrdili výboru pre audit svoju nezávislosť od auditovaného subjektu verejného záujmu;

b)

každoročne oznámili výboru pre audit všetky dodatočné služby poskytnuté auditovanému subjektu a

c)

prerokovali s výborom pre audit ohrozenia svojej nezávislosti a ochranné opatrenia uplatnené na zníženie tohto ohrozenia tak, ako to zdokumentovali podľa článku 22 ods. 3.

a)

spĺňa požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám ustanoveným v článku 3 ods. 3;

b)

väčšina členov správneho alebo riadiaceho orgánu audítorského subjektu z tretej krajiny spĺňa požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám ustanoveným v článkoch 4 až 10;

c)

audítor z tretej krajiny vykonávajúci audit v mene audítorského subjektu z tretej krajiny spĺňa požiadavky, ktoré sú rovnocenné požiadavkám ustanoveným v článkoch 4 až 10;

d)

audity ročnej účtovnej závierky alebo konsolidovanej účtovnej závierky uvedené v odseku 1 sa vykonávajú v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, ako sa uvádza v článku 26, ako aj s požiadavkami ustanovenými v článkoch 22, 24 a 25 alebo v súlade s rovnocennými štandardmi a požiadavkami;

e)

zverejní na svojej internetovej stránke výročnú správu o transparentnosti, ktorá obsahuje informácie uvedené v článku 40, alebo ak spĺňa rovnocenné požiadavky týkajúce sa zverejnenia.

a)

svoje hodnotenia rovnocennosti podľa odseku 2 a

b)

základné zložky svojich opatrení na spoluprácu so systémami verejného dohľadu tretích krajín, systémami zabezpečenia kvality a prešetrovania a sankcií na základe odseku 1.

a)

táto pracovná dokumentácia o audite alebo iné dokumenty sa vzťahujú na audity spoločností, ktoré vydali cenné papiere v tejto tretej krajine alebo ktoré tvoria skupinu, vydávajúcu štatutárne konsolidované účtovné závierky v tejto tretej krajine;

b)

sa prenos uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov domácej krajiny príslušným orgánom tejto tretej krajiny a na ich žiadosť;

c)

príslušné orgány tejto tretej krajiny spĺňajú požiadavky, ktoré boli vyhlásené za primerané podľa odseku 3;

d)

medzi dotknutými príslušnými orgánmi existujú dohody o spolupráci na základe reciprocity;

e)

prenos osobných údajov do tretej krajiny je v súlade s kapitolou IV smernice 95/46/ES.

a)

príslušné orgány predložili odôvodnenie účelu žiadosti o pracovnú dokumentáciu o audite a iné dokumenty;

b)

osoby, ktoré sú zamestnané alebo boli zamestnané príslušnými orgánmi tretej krajiny, ktoré dostávajú informácie, podliehali povinnosti dodržiavať služobné tajomstvo;

c)

príslušné orgány tretej krajiny mohli použiť pracovnú dokumentáciu o audite a iné dokumenty výlučne pre výkon funkcií verejného dohľadu, zabezpečenia kvality a prešetrovania, ktoré spĺňajú požiadavky rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článkoch 29, 30 a 32;

d)

žiadosť príslušného orgánu tretej krajiny o pracovnú dokumentáciu o audite alebo iné dokumenty v držbe štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti bolo možné odmietnuť v prípade:

a)

príslušné orgány tejto tretej krajiny začali prešetrovanie;

b)

odoslanie nie je v rozpore s povinnosťami, ktoré musia štatutárni audítori a audítorské spoločnosti plniť v súvislosti s odoslaním pracovnej dokumentácie o audite a iných dokumentov ich vnútroštátnemu príslušnému orgánu;

c)

existujú pracovné dojednania s príslušnými orgánmi tejto tretej krajiny, ktoré umožňujú príslušným orgánom členského štátu recipročný priamy prístup k pracovnej dokumentácii o audite a iným dokumentom audítorských subjektov z tejto tretej krajiny;

d)

žiadajúci príslušný orgán tretej krajiny vopred informuje vnútroštátny príslušný orgán štatutárneho audítora alebo audítorskej spoločnosti o každej priamej žiadosti o informácie s uvedením jej dôvodov;

e)

sú dodržané podmienky uvedené v odseku 2.

a)

V článku 43 ods. 1 sa dopĺňa tento bod:

b)

Odsek 1 v článku 44 sa nahrádza takto:

„1.   Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 11, aby vypracovali skrátené poznámky k účtovnej závierke bez informácií, ktoré vyžaduje článok 43 ods. 1 bod 5 až 12, bod 14 písm. a) a bod 15. V poznámkach však musia byť uvedené úplné informácie o všetkých položkách, ktoré upresňuje článok 43 ods. 1 bod 6.“

c)

Odsek 2 v článku 45 sa nahrádza takto:

„2.   Odsek 1 písm. b) sa vzťahuje aj na informácie uvedené v článku 43 ods. 1 bode 8.

Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 27, aby informácie uvedené v článku 43 ods. 1 bode 8 nezverejňovali. Členské štáty môžu povoliť spoločnostiam uvedeným v článku 27, aby informácie uvedené v článku 43 ods. 1 bode 15 nezverejňovali, ak tieto informácie postúpia systému verejného dohľadu uvedenému v článku 32 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES zo 17. mája 2006 o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok (23), ak ich o to tento systém verejného dohľadu požiada.