Choose the experimental features you want to try

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 32006D0954

    2006/954/ES: Rozhodnutie Rady z 18. decembra 2006 , ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatému 2. júla 1999 v Ženeve

    Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, p. 28–43 (ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, SK, SL, FI, SV)

    Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (BG, RO, HR)

    Legal status of the document In force

    ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2006/954/oj

    Related international agreement

    29.12.2006   

    SK

    Úradný vestník Európskej únie

    L 386/28


    ROZHODNUTIE RADY

    z 18. decembra 2006,

    ktorým sa schvaľuje pristúpenie Európskeho spoločenstva k Ženevskému aktu Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatému 2. júla 1999 v Ženeve

    (2006/954/ES)

    RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

    so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 308, v spojení s článkom 300 ods. 2 prvý pododsek druhá veta a článkom 300 ods. 3 prvý pododsek,

    so zreteľom na návrh Komisie,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

    so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu,

    keďže:

    (1)

    Cieľom nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch Spoločenstva (1), založeného na článku 308 zmluvy, je vytvoriť trh, ktorý riadne funguje a ponúka podmienky, ktoré sú podobné podmienkam existujúcim na vnútroštátnom trhu. Na účely vytvorenia takéhoto trhu a jeho postupnej transformácie na jednotný trh vytvorilo uvedené nariadenie systém dizajnov Spoločenstva, na ktorého základe môžu podniky prostredníctvom jednotného postupu získať dizajny Spoločenstva, ktorým sa poskytuje jednotná ochrana a ktoré majú platnosť na celom území Spoločenstva.

    (2)

    Po prípravných prácach, ktoré začala a vykonala Svetová organizácia duševného vlastníctva (WIPO) s účasťou členských štátov, ktoré sú členmi Haagskej únie, členských štátov, ktoré nie sú členmi Haagskej únie a Európskeho spoločenstva, diplomatická konferencia, zvolaná na tento účel v Ženeve, prijala 2. júla 1999 Ženevský akt Haagskej dohody o medzinárodnom zápise priemyselných dizajnov (ďalej len „Ženevský akt“).

    (3)

    Ženevský akt sa prijal s cieľom zaviesť určité inovácie do systému pre medzinárodné ukladanie dizajnov ustanoveného v Londýnskom akte, ktorý sa prijal 2. júna 1934, a Haagskom akte, ktorý sa prijal 28. novembra 1960.

    (4)

    Cieľom Ženevského aktu je rozšíriť haagsky systém medzinárodného zápisu o nových členov a zvýšiť príťažlivosť systému pre žiadateľov. V porovnaní s Londýnskym aktom a Haagskym aktom je jednou z hlavných inovácií skutočnosť, že medzivládna organizácia, ktorá má úrad oprávnený poskytovať ochranu dizajnom s účinnosťou na území danej organizácie, sa môže stať zmluvnou stranou Ženevského aktu.

    (5)

    Možnosť, aby sa medzivládna organizácia, ktorá má regionálny úrad pre zápis dizajnov, mohla stať zmluvnou stranou Ženevského aktu, sa zaviedla preto, aby umožnila najmä Európskemu spoločenstvu pristúpiť k tomuto aktu, a tým k Haagskej únii.

    (6)

    Ženevský akt nadobudol platnosť 23. decembra 2003 a uplatňovať sa začal 1. apríla 2004. Úrad pre harmonizáciu na vnútornom trhu (ochranné známky a dizajny) začal od 1. januára 2003 prijímať prihlášky na zápis dizajnov Spoločenstva, ktorým bol pridelený prvý deň podania 1. apríla 2003.

    (7)

    Systém dizajnov Spoločenstva a systém medzinárodného zápisu zriadený Ženevským aktom sa vzájomne dopĺňajú. Systém dizajnov Spoločenstva ustanovuje úplný a jednotný regionálny systém pre zápis dizajnov, ktorý sa vzťahuje na celé územie Spoločenstva. Haagska dohoda predstavuje zmluvu, ktorá sústreďuje postupy na získanie ochrany pre dizajny na území určených zmluvných strán.

    (8)

    Vytvorenie prepojenia medzi systémom dizajnov Spoločenstva a systémom medzinárodného zápisu podľa Ženevského aktu by umožnilo pôvodcom dizajnov prostredníctvom jedinej jednotnej medzinárodnej prihlášky získať ochranu na ich dizajny v Spoločenstve podľa systému dizajnov Spoločenstva a na území Ženevského aktu v rámci Spoločenstva i mimo neho.

    (9)

    Vytvorenie prepojenia medzi systémom dizajnov Spoločenstva a systémom medzinárodného zápisu podľa Ženevského aktu okrem toho podporí harmonický rozvoj hospodárskych činností, vylúči narušovanie hospodárskej súťaže, zefektívni náklady a zvýši úroveň integrácie a fungovania vnútorného trhu. Preto je z dôvodu zvýšenia príťažlivosti systému dizajnov Spoločenstva potrebné, aby Spoločenstvo pristúpilo k Ženevskému aktu.

    (10)

    Komisia by mala byť po pristúpení Spoločenstva k Ženevskému aktu oprávnená zastupovať Spoločenstvo na zhromaždení Haagskej únie.

    (11)

    Toto rozhodnutie nemá vplyv na právo členských štátov zúčastňovať sa na zhromaždení Haagskej únie, pokiaľ ide o ich vnútroštátne dizajny,

    ROZHODLA TAKTO:

    Článok 1

    Ženevský akt Haagskej dohody o medzinárodnom zápise dizajnov, prijatý 2. júla 1999 v Ženeve (ďalej len „Ženevský akt“), sa týmto schvaľuje v mene Spoločenstva vo vzťahu k záležitostiam, ktoré spadajú do jeho právomoci.

    Text Ženevského aktu je pripojený k tomuto rozhodnutiu.

    Článok 2

    1.   Týmto sa predseda Rady poveruje uložiť listinu o pristúpení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva odo dňa, kedy Rada a Komisia prijmú opatrenia potrebné na vytvorenie prepojenia medzi právnymi predpismi týkajúcimi sa dizajnov Spoločenstva a Ženevským aktom.

    2.   Vyhlásenia, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sa uvedú v listine o pristúpení.

    Článok 3

    1.   Týmto sa Komisia poveruje zastupovať Európske spoločenstvo na zasadnutiach zhromaždenia Haagskej únie, ktoré sa konajú pod záštitou Svetovej organizácie duševného vlastníctva.

    2.   Komisia jedná v mene Spoločenstva na zhromaždení Haagskej únie o všetkých záležitostiach v rámci právomoci Spoločenstva súvisiacich s dizajnmi Spoločenstva a v súlade s týmito dojednaniami:

    a)

    pozíciu, ktorú môže Spoločenstvo na zhromaždení prijať, pripravuje príslušná pracovná skupina Rady alebo, ak to nie je možné, pripravuje sa na operatívnych zasadnutiach zvolaných v priebehu pracovných činností v rámci Svetovej organizácie duševného vlastníctva;

    b)

    pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 6/2002 alebo akéhokoľvek iného aktu Rady vyžadujúceho jednomyseľnosť, pozíciu Spoločenstva prijíma Rada uznášajúc sa jednomyseľne na návrh Komisie;

    c)

    pokiaľ ide o iné rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú právne predpisy týkajúce sa dizajnov Spoločenstva, pozíciu Spoločenstva prijíma Rada uznášajúc sa kvalifikovanou väčšinou na návrh Komisie.

    V Bruseli, 18. decembra 2006

    Za Radu

    predseda

    J.-E. ENESTAM


    (1)  Ú. v. ES L 3, 5.1.2002, s. 1. Nariadenie zmenené a doplnené Aktom o pristúpení z roku 2003.


    PRÍLOHA

    Ženevský akt z 2. júla 1999

    OBSAH

    ÚVODNÉ USTANOVENIA

    Článok 1:

    Skrátené výrazy

    Článok 2:

    Uplatniteľnosť ďalšej ochrany v zmysle právnych poriadkov zmluvných strán a určitých medzinárodných zmlúv

    KAPITOLA I

    MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A MEDZINÁRODNÝ ZÁPIS

    Článok 3:

    Oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky

    Článok 4:

    Postup pri podaní medzinárodnej prihlášky

    Článok 5:

    Obsah medzinárodnej prihlášky

    Článok 6:

    Právo prednosti

    Článok 7:

    Poplatky za určenie

    Článok 8:

    Odstránenie nezrovnalostí

    Článok 9:

    Dátum podania medzinárodnej prihlášky

    Článok 10:

    Medzinárodný zápis, dátum medzinárodného zápisu, zverejnenie a dôverné kópie medzinárodného zápisu

    Článok 11:

    Odklad zverejnenia

    Článok 12:

    Zamietnutie

    Článok 13:

    Osobitné požiadavky vzťahujúce sa na jednotu dizajnu

    Článok 14:

    Účinnosť medzinárodného zápisu

    Článok 15:

    Zrušenie

    Článok 16:

    Zaznamenanie zmien a ďalších záležitostí týkajúcich sa medzinárodných zápisov

    Článok 17:

    Počiatočné obdobie a obnovenie medzinárodného zápisu a trvanie ochrany

    Článok 18:

    Informácie týkajúce sa zverejnených medzinárodných zápisov

    KAPITOLA II

    SPRÁVNE OPATRENIA

    Článok 19:

    Spoločný úrad viacerých štátov

    Článok 20:

    Členstvo Haagskej únie

    Článok 21:

    Zhromaždenie

    Článok 22:

    Medzinárodný úrad

    Článok 23:

    Finančné prostriedky

    Článok 24:

    Nariadenia

    KAPITOLA III

    REVÍZIA A ZMENA A DOPLNENIE

    Článok 25:

    Revízia tohto aktu

    Článok 26:

    Zmena a doplnenie určitých článkov zhromaždením

    KAPITOLA IV

    ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    Článok 27:

    Stať sa zmluvnou stranou tohto aktu

    Článok 28:

    Deň účinnosti ratifikácií a pristúpení

    Článok 29:

    Zákaz výhrad

    Článok 30:

    Vyhlásenia vydané zmluvnými stranami

    Článok 31:

    Uplatniteľnosť aktov z roku 1934 a aktu z roku 1960

    Článok 32:

    Vypovedanie tohto aktu

    Článok 33:

    Jazyky tohto aktu; podpis

    Článok 34:

    Depozitár

    ÚVODNÉ USTANOVENIA

    Článok 1

    Skrátené výrazy

    Na účely tohto aktu:

    (i)

    „Haagska dohoda“ je Haagska dohoda týkajúca sa medzinárodného uloženia dizajnov, ktorá sa odteraz nazýva Haagska dohoda týkajúca sa medzinárodného zápisu dizajnov;

    (ii)

    „tento akt“ je Haagska dohoda, ako to stanovuje tento akt;

    (iii)

    „nariadenia“ sú nariadenia podľa tohto aktu;

    (iv)

    „predpísaný“ je stanovený v nariadeniach;

    (v)

    „Parížsky dohovor“ je Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva podpísaný 20. marca 1 883 v Paríži, v revidovanom a zmenenom a doplnenom znení;

    (vi)

    „medzinárodný zápis“ je medzinárodný zápis dizajnu uskutočnený podľa tohto aktu;

    (vii)

    „medzinárodná prihláška“ je prihláška na medzinárodný zápis;

    (viii)

    „medzinárodný register“ je úradná zbierka údajov týkajúcich sa medzinárodných zápisov, ktoré spravuje medzinárodný úrad a ktorých zaznamenanie sa vyžaduje alebo povoľuje týmto aktom alebo nariadeniami, a to bez ohľadu na médium, na ktorom sú údaje uložené;

    (ix)

    „osoba“ je fyzická alebo právnická osoba;

    (x)

    „žiadateľ“ je osoba, v ktorej mene sa podáva medzinárodná prihláška;

    (xi)

    „držiteľ“ je osoba, v ktorej mene sa medzinárodný zápis zaznamenáva v medzinárodnom registri;

    (xii)

    „medzivládna organizácia“ je medzinárodná organizácia oprávnená stať sa zmluvnou stranou tohto aktu v súlade s článkom 27 ods. 1 bodom (ii);

    (xiii)

    „zmluvná strana“ je ktorýkoľvek štát alebo medzivládna organizácia, ktorá je zmluvnou stranou tohto aktu;

    (xiv)

    „zmluvná strana žiadateľa“ je zmluvná strana alebo jedna zo zmluvných strán, od ktorých žiadateľ odvodzuje oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky na základe splnenia aspoň jednej z podmienok uvedených v článku 3 vo vzťahu k tejto zmluvnej strane; v prípade viacerých zmluvných strán, od ktorých môže žiadateľ odvodiť oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky podľa článku 3, je „zmluvnou stranou žiadateľa“ tá zmluvná strana spomedzi týchto zmluvných strán, ktorá je takto označená v medzinárodnej prihláške;

    (xv)

    „územie zmluvnej strany“ je, ak je zmluvnou stranou štát, územie tohto štátu alebo, ak je zmluvnou stranou medzivládna organizácia, územie, v ktorom sa uplatňuje ustanovujúca zmluva danej medzivládnej organizácie;

    (xvi)

    „úrad“ je agentúra poverená zmluvnou stranou poskytovať ochranu pre dizajny s účinnosťou na území danej zmluvnej strany;

    (xvii)

    „preverovací úrad“ je úrad, ktorý ex officio preveruje prihlášky na ochranu dizajnov, ktoré sa u neho podajú, s cieľom určiť aspoň to, či dizajny spĺňajú podmienku novosti;

    (xviii)

    „určenie“ je žiadosť, aby bol medzinárodný zápis účinný v zmluvnej strane; taktiež znamená zaznamenanie tejto požiadavky v medzinárodnom registri;

    (xix)

    „určená zmluvná strana“ je zmluvná strana a „určený úrad“ je úrad zmluvnej strany, na ktoré sa určenie vzťahuje;

    (xx)

    „akt z roku 1934“ je akt Haagskej dohody podpísaný 2. júna 1934 v Londýne;

    (xxi)

    „akt z roku 1960“ akt Haagskej dohody podpísaný 28. novembra 1960 v Haagu;

    (xxii)

    „dodatočný akt z roku 1961“ je akt podpísaný 18. novembra 1961 v Monaku dodatočne k aktu z roku 1934;

    (xxiii)

    „doplnkový akt z roku 1967“ je doplnkový akt k Haagskej dohode podpísaný 14. júla 1967 v Štokholme, v znení zmien a doplnení;

    (xxiv)

    „únia“ je Haagska únia založená Haagskou dohodou zo 6. novembra 1925 a zachovaná aktom z roku 1934, aktom z roku 1960, dodatočným aktom z roku 1961, doplnkovým aktom z roku 1967 a týmto aktom;

    (xxv)

    „zhromaždenie“ je zhromaždenie uvedené v článku 21 ods. 1 písm. a) alebo ktorýkoľvek orgán, ktorý toto zhromaždenie nahrádza;

    (xxvi)

    „organizácia“ je Svetová organizácia duševného vlastníctva;

    (xxvii)

    „generálny riaditeľ“ je generálny riaditeľ organizácie;

    (xxviii)

    „medzinárodný úrad“ je medzinárodný úrad organizácie;

    (xxix)

    „listina o ratifikácii“ je listina, ktorá zahŕňa listinu o prijatí alebo o schválení.

    Článok 2

    Uplatniteľnosť ďalšej ochrany v zmysle právnych poriadkov zmluvných strán a určitých medzinárodných zmlúv

    1.   [Právne poriadky zmluvných strán a určité medzinárodné zmluvy] Ustanovenia tohto aktu nemajú vplyv na uplatňovanie vyššej ochrany, ktorú môžu udeľovať právne poriadky zmluvnej strany, a ani žiadnym spôsobom nemajú vplyv na ochranu, ktorú umeleckým dielam a dielam úžitkového umenia udeľujú medzinárodné zmluvy a dohovory o autorských právach, alebo ochranu, ktorú dizajnom udeľuje Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva, ktorá je prílohou Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie.

    2.   [Povinnosť konať v súlade s Parížskym dohovorom] Každá zmluvná strana je povinná konať v súlade s ustanoveniami Parížskeho dohovoru, ktoré sa týkajú dizajnu.

    KAPITOLA 1

    MEDZINÁRODNÁ PRIHLÁŠKA A MEDZINÁRODNÝ ZÁPIS

    Článok 3

    Oprávnenie na podanie medzinárodnej prihlášky

    Medzinárodnú prihlášku je oprávnená podať ktorákoľvek osoba, ktorá je štátnym príslušníkom štátu, ktorý je zmluvnou stranou, alebo štátu, ktorý je členom medzivládnej organizácie, ktorá je zmluvnou stranou, alebo osoba ktorá má trvalé bydlisko, obvyklé sídlo alebo skutočný a fungujúci priemyselný alebo obchodný podnik na území zmluvnej strany.

    Článok 4

    Postup pri podaní medzinárodnej prihlášky

    1.   [Priame alebo nepriame podanie]

    a)

    Medzinárodnú prihlášku možno podľa voľby žiadateľa podať priamo na medzinárodný úrad alebo prostredníctvom úradu zmluvnej strany žiadateľa.

    b)

    Bez ohľadu na písmeno a) môže ktorákoľvek zmluvná strana vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámiť, že prostredníctvom jej úradu medzinárodné nie je možné prihlášky podávať.

    2.   [Poplatok za doručenie v prípade nepriameho podania] Úrad ktorejkoľvek zmluvnej strany môže od žiadateľa požadovať, aby mu zaplatil poplatok za doručenie, a to v jeho prospech, v súvislosti s akoukoľvek medzinárodnou prihláškou, ktorá sa prostredníctvom neho podáva.

    Článok 5

    Obsah medzinárodnej prihlášky

    1.   [Povinný obsah medzinárodnej prihlášky] Medzinárodná prihláška musí byť v predpísanom jazyku alebo v jednom z predpísaných jazykov a musí obsahovať alebo je k nej potrebné priložiť

    (i)

    žiadosť o medzinárodný zápis podľa tohto aktu;

    (ii)

    predpísané údaje týkajúce sa žiadateľa;

    (iii)

    predpísané množstvo kópií reprodukcie alebo, podľa voľby žiadateľa, viacerých rôznych reprodukcií dizajnu, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, predložených predpísaným spôsobom; ak však ide o dvojrozmerný dizajn a žiadosť o odklad zverejnenia je v súlade s odsekom 5, medzinárodná prihláška nemusí obsahovať reprodukcie, ale namiesto toho k nej možno priložiť predpísané množstvo vzorov dizajnu;

    (iv)

    označenie výrobku alebo výrobkov, ktoré vytvárajú dizajn alebo v súvislosti s ktorými sa bude priemyselný dizajn používať tak, ako je to predpísané;

    (v)

    názov určených zmluvných strán;

    (vi)

    predpísané poplatky;

    (vii)

    iné predpísané údaje.

    2.   [Dodatočný povinný obsah medzinárodnej prihlášky]

    a)

    Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovací úrad a ktorej právny poriadok v čase, keď sa stáva zmluvnou stranou tohto aktu, vyžaduje, aby prihláška na poskytovanie ochrany dizajnu obsahovala niektoré z údajov uvedených v písmene b) na účely udelenia dňa podania tejto prihláške podľa tohto právneho poriadku, môže vo vyhlásení oznámiť tieto údaje generálnemu riaditeľovi.

    b)

    Údaje, ktoré možno oznámiť podľa písmena a), sú tieto:

    (i)

    údaje týkajúce sa totožnosti pôvodcu dizajnu, ktorý je predmetom tejto prihlášky;

    (ii)

    stručný opis reprodukcie alebo charakteristických znakov dizajnu, ktorý je predmetom prihlášky;

    (iii)

    nárok.

    c)

    Ak medzinárodná prihláška obsahuje určenie zmluvnej strany, ktorá podala oznámenie podľa písmena a), musí tiež predpísaným spôsobom uvádzať všetky údaje, ktoré sú predmetom tohto oznámenia.

    3.   [Ďalší možný obsah medzinárodnej prihlášky] Medzinárodná prihláška môže obsahovať alebo k nej možno priložiť ďalšie údaje, ktoré sú uvedené v nariadeniach.

    4.   [Niekoľko priemyselných dizajnov v jednej medzinárodnej prihláške] S výhradou podmienok, ktoré možno predpísať, medzinárodná prihláška môže zahŕňať dva alebo viaceré dizajny.

    5.   [Žiadosť o odklad zverejnenia] Medzinárodná prihláška môže obsahovať žiadosť o odklad zverejnenia.

    Článok 6

    Právo prednosti

    1.   [Nárokovanie práva prednosti]

    a)

    Medzinárodná prihláška môže obsahovať vyhlásenie, v ktorom si podľa článku 4 Parížskeho dohovoru nárokuje právo prednosti jednej alebo viacerých skorších prihlášok podaných v ktorejkoľvek krajine, ktorá je zmluvnou stranou tohto dohovoru, alebo pre ňu alebo v ktoromkoľvek členovi Svetovej obchodnej organizácie alebo preň.

    b)

    Nariadenia môžu ustanoviť, že vyhlásenie uvedené v písmene a) sa môže podať po podaní medzinárodnej prihlášky. V takom prípade nariadenia predpíšu lehotu, počas ktorej sa vyhlásenie môže podať.

    2.   [Medzinárodná prihláška slúžiaca ako základ pre nárokovanie práva prednosti] Medzinárodná prihláška je odo dňa podania a nezávisle od jej ďalšej existencie rovnocenná s riadnym podaním v zmysle článku 4 Parížskeho dohovoru.

    Článok 7

    Poplatky za určenie

    1.   [Predpísané poplatky za určenie] Predpísané poplatky musia podľa odseku 2 zahŕňať poplatok za určenie pre každú určenú zmluvnú stranu.

    2.   [Individuálny poplatok za určenie] Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovací úrad, a ktorákoľvek zmluvná strana, ktorá je medzivládnou organizáciou, môže vo vyhlásení oznámiť generálnemu riaditeľovi, že v súvislosti s akoukoľvek medzinárodnou prihláškou, v ktorej je určená, a v súvislosti s obnovením ktoréhokoľvek medzinárodného zápisu, ktorý vyplýva z takejto medzinárodnej prihlášky, sa predpísaný poplatok za určenie uvedený v odseku 1 nahradí individuálnym poplatkom za určenie, ktorého výška sa určí vo vyhlásení a môže sa zmeniť v ďalších vyhláseniach. Uvedená zmluvná strana môže pevne určiť uvedenú sumu pre počiatočné obdobie ochrany a pre každé obdobie obnovenia alebo maximálne obdobie ochrany povolené dotknutou zmluvnou stranou. Poplatok však nemôže byť vyšší než ekvivalent sumy, ktorú by bol úrad príslušnej zmluvnej strany oprávnený obdržať od žiadateľa o poskytovanie ochrany na rovnaké obdobie pre to isté množstvo dizajnov s tým, že sa táto suma musí znížiť o úspory vyplývajúce z medzinárodného postupu.

    3.   [Poukázanie poplatkov za určenie] Poplatky za určenie uvedené v odseku 1 a 2 poukáže medzinárodný úrad zmluvným stranám, v súvislosti s ktorými boli tieto poplatky zaplatené.

    Článok 8

    Odstránenie nezrovnalostí

    1.   [Preverenie medzinárodnej prihlášky] Ak medzinárodný úrad zistí, že medzinárodná prihláška v čase jej prijatia medzinárodným úradom nespĺňa požiadavky určené v tomto akte a v nariadeniach, vyzve žiadateľa, aby v predpísanej lehote uskutočnil požadované opravy.

    2.   [Neodstránené nezrovnalosti]

    a)

    Ak žiadateľ v predpísanej lehote nesplní požiadavky vyplývajúce z výzvy, konanie o medzinárodnej prihláške sa s výhradou písmena b) zastaví.

    b)

    Ak v prípade nezrovnalostí, ktoré sa týkajú článku 5 ods. 2 alebo osobitnej požiadavky, ktorú zmluvná strana oznámila generálnemu riaditeľovi v súlade s nariadeniami, žiadateľ v predpísanej lehote nesplní požiadavky vyplývajúce z výzvy, medzinárodná prihláška sa považuje za medzinárodnú prihlášku bez určenia tejto zmluvnej strany.

    Článok 9

    Dátum podania medzinárodnej prihlášky

    1.   [Medzinárodná prihláška podaná priamo] Ak sa medzinárodná prihláška podáva priamo na medzinárodný úrad, dátumom podania je s výhradou odseku 3 deň, kedy medzinárodný úrad obdrží medzinárodnú prihlášku.

    2.   [Medzinárodná prihláška podaná nepriamo] Ak sa medzinárodná prihláška podáva prostredníctvom úradu zmluvnej strany žiadateľa, dátum podania sa stanoví tak, ako je predpísané.

    3.   [Určité nezrovnalosti v medzinárodnej prihláške] Ak sú v medzinárodnej prihláške v čase, kedy ju obdrží medzinárodný úrad, nezrovnalosti, ktoré sú predpísané ako nezrovnalosti, ktoré majú za následok oneskorenie dátumu podania medzinárodnej prihlášky, dátumom podania je deň, kedy medzinárodný úrad obdrží opravu týchto nezrovnalostí.

    Článok 10 (1)

    Medzinárodný zápis, dátum medzinárodného zápisu, zverejnenie a dôverné kópie medzinárodného zápisu

    1.   [Medzinárodný zápis] Medzinárodný úrad zapíše každý dizajn, ktorý je predmetom medzinárodnej prihlášky, ihneď po obdržaní medzinárodnej prihlášky alebo ak došlo k výzve na opravu nezrovnalostí podľa článku 8, ihneď po obdržaní požadovaných opráv. K zápisu dôjde bez ohľadu na to, či je zverejnenie odložené podľa článku 11 alebo nie.

    2.   [Dátum medzinárodného zápisu]

    a)

    S výhradou písmena b) je dátumom medzinárodného zápisu deň podania medzinárodnej prihlášky.

    b)

    Ak sú v medzinárodnej prihláške nezrovnalosti vzťahujúce sa na článok 5 ods. 2 v čase, keď ju obdrží medzinárodný úrad, dátumom medzinárodného zápisu je deň, kedy medzinárodný úrad obdrží opravu týchto nezrovnalostí alebo deň podania medzinárodnej prihlášky podľa toho, čo nastane neskôr.

    3.   [Zverejnenie]

    a)

    Medzinárodný zápis zverejňuje medzinárodný úrad. Takéto zverejnenie budú všetky zmluvné strany považovať za dostatočné zverejnenie a ďalšie zverejnenie sa od držiteľa už nebude vyžadovať.

    b)

    Medzinárodný úrad zašle kópiu zverejnenia medzinárodného zápisu každému určenému úradu.

    4.   [Zachovávanie dôvernosti pred zverejnením] S výhradou odseku 5 a článku 11 ods. 4 písm. b) medzinárodný úrad do zverejnenia zachováva dôvernosť každej medzinárodnej prihlášky a každého medzinárodného zápisu.

    5.   [Dôverné kópie]

    a)

    Medzinárodný úrad zašle ihneď po uskutočnení zápisu kópiu medzinárodného zápisu spolu s akoukoľvek príslušnou správou, dokumentom alebo vzorom, ktoré boli priložené k medzinárodnej prihláške, každému úradu, ktorý oznámil medzinárodnému úradu, že chce obdržať takúto kópiu a ktorý bol určený v medzinárodnej prihláške.

    b)

    Pokiaľ medzinárodný úrad medzinárodný zápis nezverejní, úrad zachováva dôvernosť o každom medzinárodnom zápise, ktorého kópiu mu zaslal medzinárodný úrad, a uvedenú kópiu môže využiť len na účely preverovania medzinárodného zápisu alebo v prípade prihlášok na ochranu dizajnov podaných u zmluvnej strany, pre ktorú je úrad príslušný, alebo pre ňu. Nesmie najmä prezradiť obsah žiadneho takého medzinárodného zápisu nijakej osobe mimo úradu okrem držiteľa daného medzinárodného zápisu, iba ak na účely správneho alebo súdneho konania, ktoré sa týka sporu ohľadom oprávnenia podať medzinárodnú prihlášku, na ktorej sa medzinárodný zápis zakladá. V prípade takého správneho alebo súdneho konania sa obsah medzinárodného zápisu môže zverejniť stranám zapojeným do konania, ktorých povinnosťou je rešpektovať dôvernosť poskytnutých informácií.

    Článok 11

    Odklad zverejnenia

    1.   [Ustanovenia právnych poriadkov zmluvných strán vzťahujúcich sa na odklad zverejnenia]

    a)

    Ak právny poriadok zmluvnej strany ustanovuje odklad zverejnenia dizajnu na obdobie, ktoré je kratšie ako predpísané obdobie, táto zmluvná strana vyhlásením oznámi generálnemu riaditeľovi prípustné obdobie odkladu.

    b)

    Ak právny poriadok zmluvnej strany neustanovuje odklad zverejnenia dizajnu, zmluvná strana oznámi túto skutočnosť vyhlásením generálnemu riaditeľovi.

    2.   [Odklad zverejnenia] Ak medzinárodná prihláška obsahuje žiadosť o odklad zverejnenia, k zverejneniu dôjde

    (i)

    ak žiadna zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške nevydala vyhlásenie podľa odseku 1, po uplynutí predpísaného obdobia,

    alebo

    (ii)

    ak ktorákoľvek zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške vydala vyhlásenie podľa odseku 1 písm. a), po uplynutí predpísaného obdobia oznámeného v tomto vyhlásení, alebo ak existujú viaceré určené zmluvné strany, po uplynutí najkratšieho obdobia oznámeného v ich vyhláseniach.

    3.   [Spracovanie žiadostí o odklad, ak odklad nie je možný podľa uplatniteľného práva] Ak sa žiada o odklad zverejnenia a ktorákoľvek zo zmluvných strán určených v medzinárodnej prihláške vydala vyhlásenie podľa odseku 1 písm. b), že odklad zverejnenia nie je podľa jej právneho poriadku možný,

    (i)

    s výhradou bodu (ii) to medzinárodný úrad oznámi žiadateľovi; ak v rámci predpísaného obdobia žiadateľ písomným oznámením určeným medzinárodnému úradu nezruší určenie danej zmluvnej strany, medzinárodný úrad nevezme žiadosť o odklad zverejnenia na vedomie;

    (ii)

    ak namiesto reprodukcií dizajnu boli k medzinárodnej prihláške priložené vzory dizajnu, medzinárodný úrad nevezme na vedomie určenie danej zmluvnej strany a informuje o tom žiadateľa.

    4.   [Žiadosť o skoršie zverejnenie alebo o osobitný prístup k medzinárodnému zápisu]

    a)

    Kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 môže držiteľ žiadať o zverejnenie ktoréhokoľvek dizajnu alebo všetkých dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, pričom obdobie odkladu, ktoré sa týka takéhoto dizajnu alebo dizajnov, sa považuje za uplynuté v deň, keď medzinárodný úrad takú žiadosť obdrží.

    b)

    Kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 môže držiteľ od medzinárodného úradu žiadať, aby tretej strane určenej majiteľom poskytol ukážku ktoréhokoľvek dizajnu alebo všetkých dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, alebo jej k nim umožnil prístup.

    5.   [Vzdanie sa a obmedzenie]

    a)

    Ak sa kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 držiteľ vzdá medzinárodného zápisu s ohľadom na všetky určené zmluvné strany, dizajn alebo dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, sa nezverejnia.

    b)

    Ak kedykoľvek počas obdobia odkladu uplatniteľného podľa odseku 2 držiteľ s ohľadom na všetky zmluvné strany obmedzí medzinárodný zápis na jeden alebo niekoľko dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, ostatné dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, sa nezverejnia.

    6.   [Zverejnenie a poskytnutie reprodukcií]

    a)

    Po uplynutí obdobia odkladu uplatniteľného podľa ustanovení tohto článku medzinárodný úrad medzinárodný zápis zverejní s výhradou úhrady predpísaných poplatkov. Ak sa tieto poplatky neuhradia tak, ako je predpísané, medzinárodný zápis sa zruší a k zverejneniu nedôjde.

    b)

    Ak bola k medzinárodnej prihláške v súlade s článkom 5 ods. 1 bodom (iii) priložená jedna alebo viac vzoriek dizajnu, držiteľ v predpísanej lehote predloží medzinárodnému úradu predpísaný počet kópií reprodukcie každého dizajnu, ktorý je predmetom tejto žiadosti. Ak tak držiteľ neurobí, medzinárodný zápis sa zruší a k zverejneniu nedôjde.

    Článok 12

    Zamietnutie

    1.   [Právo na zamietnutie] Ak nie sú splnené podmienky na poskytovanie ochrany podľa právneho poriadku ktorejkoľvek zmluvnej strany s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, môže úrad tejto zmluvnej strany zamietnuť účinnosť medzinárodného zápisu alebo jeho častina území danej zmluvnej strany pod podmienkou, že žiaden úrad nemôže zamietnuť účinnosť medzinárodného zápisu alebo jeho časti na základe toho, že sa podľa právneho poriadku dotknutej zmluvnej strany nesplnili požiadavky vzťahujúce sa na formu alebo obsah medzinárodnej prihlášky, ktoré sú ustanovené v tomto akte alebo nariadeniach alebo sú dodatočné k týmto požiadavkám alebo sú od nich odlišné.

    2.   [Oznámenie o zamietnutí]

    a)

    Úrad prostredníctvom oznámenia o zamietnutí v predpísanom období oznámi zamietnutie účinnosti medzinárodného zápisu medzinárodnému úradu.

    b)

    V každom oznámení o zamietnutí sa uvedú všetky dôvody, na základe ktorých došlo k zamietnutiu.

    3.   [Zaslanie oznámenia o zamietnutí; opravné prostriedky]

    a)

    Medzinárodný úrad držiteľovi bezodkladne zašle kópiu oznámenia o zamietnutí.

    b)

    Držiteľ môže využiť tie isté opravné prostriedky ako v prípade, keby akýkoľvek dizajn, ktorý je predmetom medzinárodného zápisu, bol býval predmetom prihlášky na poskytovanie ochrany podľa právneho poriadku uplatniteľného na úrad, ktorý oznámil zamietnutie. Tieto opravné prostriedky prinajmenšom umožňujú opätovné preverenie zamietnutia alebo odvolanie sa proti nemu.

    4.    (2).[Zrušenie zamietnutia] Každé zamietnutie môže kedykoľvek zrušiť úrad, ktorý ho predložil, a to celé alebo jeho časť.

    Článok 13

    Osobitné požiadavky vzťahujúce sa na jednotu dizajnu

    1.   [Oznámenie osobitných požiadaviek] Každá zmluvná strana, ktorej právny poriadok v čase, keď sa stane zmluvnou stranou tohto aktu, požaduje, aby dizajny, ktoré sú predmetom tej istej prihlášky, spĺňali požiadavku jednoty dizajnu, jednoty výroby alebo jednoty použitia alebo patrili do to tej istej sady alebo skladby položiek alebo aby sa v jednej prihláške mohol nárokovať len jeden nezávislý a odlišný dizajn, to môže vyhlásením oznámiť generálnemu riaditeľovi. takéto vyhlásenie však neovplyvní právo žiadateľa zahrnúť podľa článku 5 ods. 4 do medzinárodnej prihlášky dva alebo viaceré dizajny ani v prípade, ak prihláška určuje zmluvnú stranu, ktorá takéto vyhlásenie vydala.

    2.   [Účinnosť vyhlásenia] Každé takéto vyhlásenie umožní úradu zmluvnej strany, ktorá ho vydala, zamietnuť podľa článku 12 ods. 1 účinnosť medzinárodného zápisu, kým sa nesplnia požiadavky oznámené touto zmluvnou stranou.

    3.   [Ďalšie poplatky splatné pri rozdelení zápisu] V prípade, keď je na základe oznámenia o zamietnutí v súlade s odsekom 2 medzinárodný zápis rozdelený pred dotknutým úradom s cieľom odstrániť dôvod zamietnutia uvedeného v oznámení, tento úrad je oprávnený účtovať poplatok vo vzťahu ku každej dodatočnej medzinárodnej prihláške, ktorá je potrebná na to, aby sa odstránil daný dôvod zamietnutia.

    Článok 14

    Účinnosť medzinárodného zápisu

    1.   [Účinnosť ako prihláška podľa uplatniteľného právneho poriadku] Medzinárodný zápis má odo dňa medzinárodného zápisu aspoň takú istú účinnosť v každej určenej zmluvnej strane ako obvykle podaná prihláška na poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právneho poriadku danej zmluvnej strany.

    2.   [Účinnosť ako poskytovanie ochrany podľa uplatniteľného právneho poriadku]

    a)

    V každej určenej zmluvnej strane, ktorej úrad neoznámil zamietnutie v súlade s článkom 12, má medzinárodný zápis takú istú účinnosť ako poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právneho poriadku danej zmluvnej strany najneskôr odo dňa uplynutia obdobia, v ktorom môže oznámiť zamietnutie, alebo ak zmluvná strana vydala príslušné vyhlásenie podľa nariadení, najneskôr v čase určenom v tomto vyhlásení.

    b) (3)

    Ak úrad určenej zmluvnej strany oznámil zamietnutie a následne zrušil celé zamietnutie alebo jeho časť, medzinárodný zápis má v rozsahu zrušenia rovnakú účinnosť v danej zmluvnej strane ako poskytovanie ochrany pre dizajn podľa právneho poriadku uvedenej zmluvnej strany najneskôr odo dňa, keď bolo zamietnutie zrušené.

    c)

    Účinnosť udelená medzinárodnému zápisu podľa tohto písmena sa uplatňuje na dizajny, ktoré sú predmetom tohto zápisu, tak, ako ju určený úrad obdržal od medzinárodného úradu, alebo v prípade potreby tak, ako bola zmenená a doplnená v postupe pred daným úradom.

    3.   [Vyhlásenie vzťahujúce sa na účinnosť určenia zmluvnej strany žiadateľa]

    a)

    Ktorákoľvek zmluvná strana, ktorej úrad je preverovacím úradom, môže vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámiť, že ak je zmluvnou stranou žiadateľa, určenie tejto zmluvnej strany nebude mať v medzinárodnom zápise žiadnu účinnosť.

    b)

    Ak je zmluvná strana, ktorá vydala vyhlásenie uvedené v písmene a), určená v medzinárodnej prihláške ako zmluvná strana žiadateľa a zároveň ako určená zmluvná strana, medzinárodný úrad nevezme určenie danej zmluvnej strany na vedomie.

    Článok 15

    Zrušenie

    1.   [Požiadavka možnosti obhajoby] Príslušné orgány určenej zmluvnej strany nemôžu vyhlásiť účinnosť medzinárodného zápisu alebo jeho časti za zrušenú na území tejto zmluvnej strany bez toho, aby mal držiteľ v dostatočnom čase možnosť obhajoby svojich práv.

    2.   [Oznámenie o zrušení] Úrad zmluvnej strany, na ktorej území bola zrušená účinnosť medzinárodného zápisu, oznámi túto skutočnosť medzinárodnému úradu, ak si je vedomý tohto zrušenia.

    Článok 16

    Zaznamenanie zmien a ďalších záležitostí týkajúcich sa medzinárodných zápisov

    1.   [Zaznamenanie zmien a ďalších záležitostí] Medzinárodný úrad v zmysle predpisov v medzinárodnom registri zaznamená

    (i)

    akékoľvek zmeny vo vlastníctve medzinárodného zápisu s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany a s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, za predpokladu, že nový majiteľ je oprávnený podať medzinárodnú prihlášku podľa článku 3;

    (ii)

    akékoľvek zmeny v mene/názve alebo adrese držiteľa;

    (iii)

    vymenovanie zástupcu žiadateľa alebo držiteľa a akúkoľvek ďalšiu dôležitú skutočnosť vzťahujúcu sa na tohto zástupcu;

    (iv)

    akékoľvek vzdanie sa medzinárodného zápisu zo strany držiteľa s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany;

    (v)

    akékoľvek obmedzenie medzinárodného zápisu zo strany držiteľa na jeden dizajn alebo niektoré z dizajnov, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, s ohľadom na ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany;

    (vi)

    akékoľvek zrušenie účinnosti medzinárodného zápisu s ohľadom na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu, zo strany príslušných orgánov určenej zmluvnej strany na území tejto zmluvnej strany;

    (vii)

    akúkoľvek ďalšiu zodpovedajúcu skutočnosť zistenú v nariadeniach, ktorá sa vzťahuje na ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu.

    2.   [Účinnosť zaznamenania v medzinárodnom registri] Akékoľvek zaznamenanie uvedené v bodoch (i), (ii), (iv), (vi) a (vii) odseku 1 ma rovnakú účinnosť, ako keby bolo vykonané v registri úradu každej dotknutej zmluvnej strany okrem prípadu, keď zmluvná strana vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámi, že zaznamenanie podľa bodu (i) článku 1 nemá účinnosť v tejto zmluvnej strane, pokiaľ úrad tejto zmluvnej strany neobdrží stanoviská alebo dokumenty uvedené v tomto vyhlásení.

    3.   [Poplatky] Za každé zaznamenanie podľa odseku 1 možno vyberať poplatky.

    4.   [Zverejnenie] Medzinárodný úrad zverejní oznámenie o každom zaznamenaní podľa odseku 1. Kópiu zverejnenia oznámenia zašle úradu každej dotknutej zmluvnej strany.

    Článok 17

    Počiatočné obdobie a obnovenie medzinárodného zápisu a trvanie ochrany

    1.   [Počiatočné obdobie medzinárodnej registrácie] Medzinárodný zápis sa uskutočňuje na počiatočné obdobie piatich rokov počnúc dňom medzinárodného zápisu.

    2.   [Obnovenie medzinárodného zápisu] Medzinárodný zápis možno obnoviť na dodatočné obdobie piatich rokov v súlade s predpísaným postupom a s výhradou úhrady predpísaných poplatkov.

    3.   [Trvanie ochrany v určených zmluvných stranách]

    a)

    Za predpokladu, že sa medzinárodný zápis obnoví a s výhradou písmena b) trvá ochrana 15 rokov v každej určenej zmluvnej strane počnúc dňom medzinárodného zápisu.

    b)

    Ak právny poriadok určenej zmluvnej strany ustanovuje trvanie ochrany na viac ako 15 rokov pre dizajn, pre ktorý sa poskytuje ochrana podľa tohto právneho poriadku, trvanie ochrany je rovnaké ako trvanie ochrany ustanovené právnym poriadkom tejto zmluvnej strany za predpokladu, že sa medzinárodný zápis obnoví.

    c)

    Každá zmluvná strana vyhlásením generálnemu riaditeľovi oznámi maximálne trvanie ochrany, ktorú ustanovuje jej právny poriadok.

    4.   [Možnosť obmedzeného obnovenia] Medzinárodný zápis možno obnoviť pre ktorúkoľvek určenú zmluvnú stranu alebo všetky určené zmluvné strany a pre ktorýkoľvek dizajn alebo všetky dizajny, ktoré sú predmetom medzinárodného zápisu.

    5.   [Zaznamenanie a zverejnenie obnovenia] Medzinárodný úrad zaznamená obnovenia v medzinárodnom registri a zverejní o tom oznámenie. Kópiu zverejnenia oznámenia zašle úradu každej dotknutej zmluvnej strany.

    Článok 18

    Informácie týkajúce zverejnených medzinárodných zápisov

    1.   [Prístup k informáciám] Medzinárodný úrad každému žiadateľovi poskytne po uhradení predpísaného poplatku výpisy z medzinárodného registra alebo informácie o obsahu medzinárodného registra s ohľadom na každý zverejnený medzinárodný zápis.

    2.   [Oslobodenie od úradného overenia] Výpisy z medzinárodného registra, ktoré poskytuje medzinárodný úrad, sú oslobodené od požiadavky na úradné overenie v každej zmluvnej strane.

    KAPITOLA II

    SPRÁVNE OPATRENIA

    Článok 19

    Spoločný úrad viacerých štátov

    1.   [Oznámenie o spoločnom úrade] Ak viaceré štáty, ktorých úmyslom je stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, zjednotili vnútroštátne právne predpisy o dizajnoch alebo ak sa viaceré štáty, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, dohodli zjednotiť vnútroštátne právne predpisy o dizajnoch, môžu generálnemu riaditeľovi oznámiť,

    (i)

    že spoločný úrad nahradí vnútroštátny úrad každého z nich,

    a

    (ii)

    že sa ich celé zodpovedajúce územia, na ktorých sa zjednotené právne predpisy uplatňujú, považujú na účely uplatňovania článkov 1, 3 až 18 a 31 tohto aktu za jednu zmluvnú stranu.

    2.   [Kedy je potrebné podať oznámenie] Oznámenie uvedené v odseku 1 sa podá

    (i)

    v prípade štátov, ktoré majú v úmysle stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, v čase uloženia listín uvedených v článku 27 ods. 2;

    (ii)

    v prípade štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, kedykoľvek po zjednotení ich vnútroštátnych právnych predpisov.

    3.   [Deň nadobudnutia účinnosti oznámenia] Oznámenie uvedené v odsekoch 1 a 2 nadobúda účinnosť

    (i)

    v prípade štátov, ktoré majú v úmysle stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, vo chvíli, keď sa tieto štáty stanú viazané týmto aktom;

    (ii)

    v prípade štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, tri mesiace po dni, kedy túto skutočnosť generálny riaditeľ oznámi iným zmluvným stranám, alebo ktorýkoľvek neskorší deň určený v oznámení.

    Článok 20

    Členstvo Haagskej únie

    Zmluvné strany sa stanú členmi tej istej únie ako štáty, ktoré sú zmluvnými stranami aktu z roku 1934 a aktu z roku 1960.

    Článok 21

    Zhromaždenie

    1.   [Zloženie]

    a)

    Zmluvné strany sú členmi toho istého zhromaždenia ako štáty viazané článkom 2 doplnkového aktu z roku 1967.

    b)

    Každého člena zhromaždenia zastupuje v zhromaždení jeden delegát, ktorému môžu pomáhať náhradní delegáti, poradcovia a experti, a každý delegát môže zastupovať len jednu zmluvnú stranu.

    c)

    Členovia únie, ktorí nie sú členmi zhromaždenia, sa môžu zasadnutí zúčastňovať ako pozorovatelia.

    2.   [Úlohy]

    a)

    Zhromaždenie

    (i)

    sa zaoberá všetkými záležitosťami, ktoré sa týkajú udržiavania a rozvoja únie a vykonávania tohto aktu;

    (ii)

    uplatňuje také práva a vykonáva také úlohy, aké sú mu konkrétne zverené alebo určené podľa tohto aktu alebo doplnkového aktu z roku 1967;

    (iii)

    usmerňuje generálneho riaditeľa v otázke príprav na revízne konferencie a rozhoduje o zvolaní takýchto konferencií;

    (iv)

    mení a dopĺňa nariadenia;

    (v)

    skúma a schvaľuje správy a činnosti generálneho riaditeľa, ktoré sa týkajú únie, a poskytuje generálnemu riaditeľovi všetky dôležité pokyny, pokiaľ ide o záležitosti v rámci právomoci únie;

    (vi)

    určuje program a prijíma dvojročný rozpočet únie a schvaľuje jej konečnú závierku;

    (vii)

    prijíma rozpočtové pravidlá únie;

    (viii)

    zriaďuje také výbory a pracovné skupiny, aké považuje za vhodné na dosiahnutie cieľov únie;

    (ix)

    s výhradou odseku 1 písm. c) určuje, ktoré štáty, medzivládne organizácie a mimovládne organizácie sa prizvú na stretnutia ako pozorovatelia;

    (x)

    prijíma všetky vhodné opatrenia na splnenie cieľov únie a vykonáva všetky ďalšie funkcie, ktoré sú príslušné podľa tohto aktu.

    b)

    Pokiaľ ide o záležitosti, ktoré sú predmetom záujmu aj iných únií, ktoré spravuje organizácia, zhromaždenie prijíma rozhodnutia po vypočutí rady od koordinačného výboru organizácie.

    3.   [Kvórum]

    a)

    Polovica členov zhromaždenia, ktorými sú štáty a ktoré majú právo hlasovať o danej záležitosti, tvorí kvórum potrebné na hlasovanie o tejto záležitosti.

    b)

    Bez ohľadu na ustanovenia písmena a), ak je na ktoromkoľvek zasadnutí počet členov zhromaždenia, ktorými sú štáty, majú právo hlasovať o danej záležitosti a sú zastúpení, nižší než polovica, avšak predstavuje jednu tretinu členov zhromaždenia alebo viac a títo členovia sú štáty a majú právo hlasovať o tejto záležitosti, zhromaždenie môže prijímať rozhodnutia s výnimkou rozhodnutí týkajúcich sa jeho vlastných postupov s tým, že všetky takéto rozhodnutia nadobudnú účinnosť, len ak sú splnené podmienky stanovené ďalej. Medzinárodný úrad oznámi uvedené rozhodnutia členom zhromaždenia, ktorými sú štáty, majú právo hlasovať o uvedenej záležitosti a neboli zastúpení, a vyzve ich, aby písomne vyjadrili svoj hlas alebo zdržanie sa hlasovania do troch mesiacov odo dňa oznámenia. Ak po uplynutí tohto obdobia počet členov, ktorí takto vyjadrili svoj hlas alebo zdržanie sa hlasovania, dosiahne počet členov, ktorí chýbali na dosiahnutie kvóra na samotnom zasadnutí, také rozhodnutia nadobudnú účinnosť za predpokladu, že sa zároveň dosiahne požadovaná väčšina.

    4.   [Prijímanie rozhodnutí v zhromaždení]

    a)

    Zhromaždenie sa usiluje o prijímanie rozhodnutí na základe konsenzu.

    b)

    Ak sa rozhodnutie nemôže prijať na základe konsenzu, o príslušnej záležitosti sa rozhodne hlasovaním. V takom prípade

    (i)

    každá zmluvná strana, ktorou je štát, má jeden hlas a hlasuje len vo vlastnom mene,

    a

    (ii)

    ktorákoľvek zmluvná strana, ktorou je medzivládna organizácia, môže hlasovať namiesto jej členských štátov s počtom hlasov zodpovedajúcim počtu jej členských štátov, ktoré sú zmluvnou stranou tohto aktu, a žiadna medzivládna organizácia sa nezúčastní hlasovania, ak ktorýkoľvek z jej členských štátov uplatní svoje právo hlasovať a naopak.

    c)

    O záležitostiach, ktoré sa týkajú len štátov, ktoré sú viazané článkom 2 doplnkového aktu z roku 1967, nemajú zmluvné strany, ktoré nie sú viazané uvedeným článkom, právo hlasovať, kým o záležitostiach, ktoré sa týkajú len zmluvných strán, majú právo hlasovať len tieto zmluvné strany.

    5.   [Väčšina]

    a)

    S výhradou článku 24 ods. 2 a článku 26 ods. 2 si rozhodnutia zhromaždenia vyžadujú dve tretiny odovzdaných hlasov.

    b)

    Zdržanie sa hlasovania sa nepovažuje za hlas.

    6.   [Zasadnutia]

    a)

    Generálny riaditeľ zvolá jedno riadne zasadnutie zhromaždenia každý druhý kalendárny rok, a to v rovnakom období a na rovnakom mieste ako valné zhromaždenie organizácie, ak neexistujú výnimočné okolnosti.

    b)

    Mimoriadne zasadnutie zhromaždenia zvolá generálny riaditeľ buď na základe žiadosti jednej štvrtiny členov zhromaždenia alebo z vlastnej iniciatívy.

    c)

    Program rokovania každého zasadnutia pripraví generálny riaditeľ.

    7.   [Rokovací poriadok] Zhromaždenie schváli svoj vlastný rokovací poriadok.

    Článok 22

    Medzinárodný úrad

    1.   [Administratívne úlohy]

    a)

    Medzinárodný zápis a s tým spojené povinnosti, ako aj všetky ďalšie administratívne úlohy vzťahujúce sa na úniu vykonáva medzinárodný úrad.

    b)

    Medzinárodný úrad konkrétne pripravuje stretnutia a vykonáva funkciu sekretariátu pre zhromaždenie a tie výbory expertov a pracovné skupiny, ktoré zriadi zhromaždenie.

    2.   [Generálny riaditeľ] Generálny riaditeľ je výkonným riaditeľom únie, ktorý úniu zastupuje.

    3.   [Iné zasadnutia než zasadnutia zhromaždenia] Generálny riaditeľ zvolá ktorýkoľvek výbor a pracovnú skupinu, ktorú zriadilo zhromaždenie, a všetky ďalšie zasadnutia pojednávajúce o záležitostiach, ktoré sa týkajú únie.

    4.   [Úloha medzinárodného úradu v zhromaždení a pri iných zasadnutiach]

    a)

    Generálny riaditeľ a osoby, ktoré generálny riaditeľ určí, sa bez práva hlasovať zúčastňujú všetkých zasadnutí zhromaždenia, výborov a pracovných skupín, ktoré zriadilo zhromaždenie a ďalších zasadnutí, ktoré zvolá generálny riaditeľ pod záštitou únie.

    b)

    Generálny riaditeľ alebo zamestnanec, ktorého určí generálny riaditeľ, je ex officio tajomníkom zhromaždenia, výborov, pracovných skupín a ďalších zasadnutí uvedených v písmene a).

    5.   [Konferencie]

    a)

    Medzinárodný úrad pripravuje všetky revízne konferencie v súlade s usmerneniami zhromaždenia.

    b)

    Medzinárodný úrad sa môže v súvislosti s uvedenými prípravami poradiť s medzivládnymi organizáciami a medzinárodnými a vnútroštátnymi mimovládnymi organizáciami.

    c)

    Generálny riaditeľ a osoby, ktoré generálny riaditeľ určí, sa bez práva hlasovať zúčastňujú rokovaní na revíznych konferenciách.

    6.   [Ďalšie úlohy] Medzinárodný úrad plní všetky ďalšie úlohy, ktoré sú mu určené v súvislosti s týmto aktom.

    Článok 23

    Finančné prostriedky

    1.   [Rozpočet]

    a)

    Únia má rozpočet.

    b)

    Rozpočet únie zahŕňa príjmy a výdavky týkajúce sa únie a jej príspevok do rozpočtu výdavkov, ktorý je spoločný pre únie, ktoré spravuje organizácia.

    c)

    Výdavky, ktoré nie je možné pripísať výlučne únii, ale aj jednej alebo viacerým úniám spravovaným organizáciou, sa považujú za spoločné výdavky únií. Podiel únie na týchto spoločných výdavkoch bude úmerný záujmu, ktorý v nich únia má.

    2.   [Koordinácia s rozpočtami ďalších únií] Rozpočet únie sa zostavuje s náležitým zohľadnením požiadavky koordinácie s rozpočtami ďalších únií, ktoré spravuje organizácia.

    3.   [Finančné zdroje rozpočtu] Rozpočet únie je financovaný z týchto zdrojov:

    (i)

    poplatky vzťahujúce sa na medzinárodné zápisy;

    (ii)

    úhrady za iné služby, ktoré medzinárodný úrad poskytuje vo vzťahu k únii;

    (iii)

    predaj publikácií medzinárodného úradu, ktoré sa týkajú únie, alebo licenčné poplatky za takéto publikácie;

    (iv)

    dary, poukázané finančné prostriedky a dotácie;

    (v)

    nájomné, úroky a rôzne ďalšie príjmy.

    4.   [Stanovenie poplatkov a úhrad; výška rozpočtu]

    a)

    Výšku poplatkov uvedených v odseku 3 bode (i) stanoví zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa. Úhrady uvedené v odseku 3 bode (ii) stanoví generálny riaditeľ a predbežne sa uplatňujú s výhradou ich schválenia na najbližšom zasadnutí zhromaždenia.

    b)

    Výška poplatkov uvedených v odseku 3 bode (i) sa stanoví tak, aby výnosy únie z poplatkov a ďalších zdrojov prinajmenšom postačovali na pokrytie všetkých výdavkov medzinárodného úradu, ktoré sa týkajú únie.

    c)

    Ak sa rozpočet neprijme pred začiatkom nového rozpočtového obdobia, musí mať rovnakú výšku ako rozpočet predchádzajúceho roka tak, ako to určujú rozpočtové pravidlá.

    5.   [Prevádzkový fond] Únia zriadi prevádzkový fond, ktorý sa tvorí z prebytkov z príjmov, a ak tieto prebytky nepostačujú, tvorí sa z jednej platby za každého člena únie. Ak fond nepostačuje, zhromaždenie rozhodne o jeho navýšení. Podiel a podmienky platby stanoví zhromaždenie na návrh generálneho riaditeľa.

    6.   [Zálohy hostiteľského štátu]

    a)

    V dohode o sídle uzavretej so štátom, na ktorého území má organizácia sídlo, sa ustanoví, že vždy keď prevádzkový fond nepostačuje, poskytne tento štát zálohy. Výška takýchto záloh a podmienky, za ktorých sa poskytujú, sú vo všetkých prípadoch predmetom samostatných dohôd medzi takýmto štátom a organizáciou.

    b)

    Tak štát uvedený v písmene a), ako aj organizácia majú právo písomným oznámením vypovedať povinnosť poskytovať zálohy. Vypovedanie nadobudne účinnosť tri roky po konci roka, v ktorom bolo oznámené.

    7.   [Účtovný audit] Účtovný audit uskutočňuje jeden alebo viaceré členské štáty únie alebo externí audítori, ako to ustanovujú rozpočtové pravidlá. Určuje ich zhromaždenie na základe ich súhlasu.

    Článok 24

    Nariadenia

    1.   [Predmet úpravy] Nariadenia upravujú podrobnosti vykonávania tohto aktu. Musia obsahovať najmä ustanovenia o:

    (i)

    záležitostiach, ktorých predpísanie tento akt výslovne ustanovuje;

    (ii)

    ďalších podrobnostiach vzťahujúcich sa na ustanovenia tohto aktu alebo o všetkých podrobnostiach užitočných pre jeho vykonávanie;

    (iii)

    o všetkých administratívnych požiadavkách, záležitostiach alebo postupoch.

    2.   [Zmeny a doplnenia určitých ustanovení nariadení]

    a)

    Nariadenia môžu špecifikovať, že určité ustanovenia nariadení možno zmeniť a doplniť len jednomyseľne alebo štvorpätinovou väčšinou.

    b)

    Na dosiahnutie toho, aby sa požiadavka jednomyseľnosti alebo štvorpätinovej väčšiny pri zmene a doplnení ustanovenia nariadení v budúcnosti už neuplatňovala, sa vyžaduje jednomyseľnosť.

    c)

    Na dosiahnutie toho, aby sa požiadavka jednomyseľnosti alebo štvorpätinovej väčšiny pri zmene a doplnení ustanovenia nariadení v budúcnosti uplatňovala, sa vyžaduje štvorpätinová väčšina.

    3.   [Konflikt medzi týmto aktom a nariadeniami] V prípade konfliktu medzi ustanoveniami tohto aktu a nariadeniami platia ustanovenia aktu.

    KAPITOLA III

    REVÍZIA A ZMENA A DOPLNENIE

    Článok 25

    Revízia tohto aktu

    1.   [Revízne konferencie] Tento akt môže revidovať konferencia zmluvných strán.

    2.   [Revízia alebo zmena a doplnenie určitých článkov] Články 21, 22, 23 a 26 môže zmeniť a doplniť buď revízna konferencia alebo zhromaždenie podľa ustanovení článku 26.

    Článok 26

    Zmena a doplnenie určitých článkov zhromaždením

    1.   [Návrhy na zmenu a doplnenie]

    a)

    Návrhy na zmenu a doplnenie článkov 21, 22, 23 a tohto článku zhromaždením môže iniciovať ktorákoľvek zmluvná strana alebo generálny riaditeľ.

    b)

    Generálny riaditeľ tieto návrhy oznámi zmluvným stranám najmenej šesť mesiacov predtým, ako ich posúdi zhromaždenie.

    2.   [Väčšina] Prijatie akýchkoľvek zmien a doplnení článkov uvedených v odseku 1 si vyžaduje trojštvrtinovú väčšinu okrem prijatia zmeny a doplnenia článku 21 alebo tohto odseku, čo si vyžaduje štvorpätinovú väčšinu.

    3.   [Nadobudnutie účinnosti]

    a)

    Okrem prípadov, keď sa uplatňuje písmeno b), každá zmena a doplnenie článkov uvedených v odseku 1 nadobudne účinnosť jeden mesiac po tom, čo generálny riaditeľ obdrží oznámenia o prijatí od troch štvrtín zmluvných strán, ktoré boli v období prijímania zmeny a doplnenia členmi zhromaždenia a mali právo hlasovať o tejto zmene a doplnení, pričom tieto oznámenia o prijatí uskutočnia v súlade so svojimi príslušnými ustanovujúcimi postupmi.

    b)

    Zmena a doplnenie článku 21 ods. 3 alebo 4 alebo tohto písmena nenadobudne účinnosť, ak do šiestich mesiacov po jej prijatí zhromaždením ktorákoľvek zmluvná strana oznámi generálnemu riaditeľovi, že takúto zmenu a doplnenie neprijíma.

    c)

    Každá zmena a doplnenie, ktorá nadobudne účinnosť v súlade s ustanoveniami tohto odseku, zaväzuje všetky štáty a medzivládne organizácie, ktoré sú zmluvnými stranami v období, keď zmena a doplnenie nadobudne účinnosť, alebo ktoré sa stanú zmluvnými stranami v nasledujúcom období.

    KAPITOLA IV

    ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

    Článok 27

    Stať sa zmluvnou stranou tohto aktu

    1.   [Oprávnenosť] S výhradou odsekov 2 a 3 a článku 28

    (i)

    každý štát, ktorý je členom organizácie, môže podpísať tento akt a stať sa jeho zmluvnou stranou;

    (ii)

    každá medzivládna organizácia, ktorá má úrad, ktorý môže poskytovať ochranu pre dizajny s účinnosťou na území, na ktorom sa uplatňuje ustanovujúca zmluva medzivládnej organizácie, môže podpísať tento akt a stať sa jeho zmluvnou stranou za predpokladu, že aspoň jeden z členských štátov medzivládnej organizácie je členom organizácie, a za predpokladu, že takýto úrad nie je predmetom oznámenia podľa článku 19.

    2.   [Ratifikácia alebo pristúpenie] Každý štát alebo medzivládna organizácia uvedená v odseku 1 môže uložiť

    (i)

    listinu o ratifikácii, ak podpísala tento akt,

    alebo

    (ii)

    listinu o pristúpení, ak nepodpísala tento akt.

    3.   [Dátum účinnosti uloženia]

    a)

    S výhradou písmen b) až d) je dátumom účinnosti uloženia listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení deň, kedy sa listina uloží.

    b)

    Dátum účinnosti uloženia listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení ktoréhokoľvek štátu, s ohľadom na ktorý možno obdržať ochranu pre dizajny len prostredníctvom úradu, ktorý má medzivládna organizácia, ktorej je tento štát členom, je deň, kedy sa listina tejto medzivládnej organizácie uloží, ak je tento deň neskorší než deň, kedy sa uloží listina uvedeného štátu.

    c)

    Dátum účinnosti uloženia listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení, ktorá obsahuje oznámenie uvedené v článku 19 alebo je k nej takéto oznámenie priložené, je deň, kedy sa uloží posledná listina štátov, ktoré sú členmi skupiny štátov, ktoré podali uvedené oznámenie.

    d)

    Každá listina o ratifikácii alebo listina o pristúpení štátu môže obsahovať vyhlásenie alebo k nej takéto vyhlásenie môže byť priložené, ktoré skutočnosť, že sa takáto listina považuje za uloženú, podmieňuje tým, že listina ďalšieho štátu alebo medzivládnej organizácie alebo listiny dvoch ďalších štátov alebo listiny ďalšieho štátu a medzivládnej organizácie, menovite určených a oprávnených stať sa zmluvnou stranou tohto aktu, sa taktiež uložia. Listina, ktorá obsahuje také vyhlásenie alebo je k nej takéto vyhlásenie priložené, sa považuje za uloženú v deň, kedy sa splní podmienka určená vo vyhlásení. Ak však samotná listina uvedená vo vyhlásení obsahuje vyhlásenie uvedeného typu alebo je k nej takéto vyhlásenie priložené, takáto listina sa považuje za uloženú v deň, kedy sa splní podmienka uvedená v tomto druhom vyhlásení.

    e)

    Akékoľvek vyhlásenie uvedené v písmene d) možno kedykoľvek celé alebo sčasti zrušiť. Takéto zrušenie nadobudne účinnosť v deň, kedy generálny riaditeľ obdrží oznámenie o zrušení.

    Článok 28

    Deň účinnosti ratifikácií a pristúpení

    1.   [Listiny, ktoré je potrebné vziať do úvahy] Na účely tohto článku sa berú do úvahy len listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení, ktoré uložia štáty alebo medzivládne organizácie uvedené v článku 27 ods. 1 a ktoré majú deň účinnosti podľa článku 27 ods. 3.

    2.   [Nadobudnutie účinnosti tohto aktu] Tento akt nadobudne účinnosť tri mesiace po tom, čo šesť štátov uloží svoje listiny o ratifikácii alebo listiny o pristúpení za predpokladu, že podľa najaktuálnejších výročných štatistických údajov, ktoré zhromaždí medzinárodný úrad, aspoň tri z týchto štátov splnia aspoň jednu z týchto podmienok:

    (i)

    aspoň 3 000 prihlášok na ochranu pre dizajny bolo podaných v príslušnom štáte alebo za príslušný štát;

    alebo

    (ii)

    aspoň 1 000 prihlášok na ochranu pre dizajny podali v príslušnom štáte alebo za príslušný štát obyvatelia iných štátov než je daný štát.

    3.   [Nadobudnutie účinnosti ratifikácií a pristúpení]

    a)

    Ktorýkoľvek štát alebo medzivládna organizácia, ktorí uložili svoju listinu o ratifikácii alebo listinu o pristúpení tri mesiace pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto aktu alebo skôr, sú týmto aktom viazaní v deň nadobudnutia účinnosti tohto aktu.

    b)

    Ktorýkoľvek iný štát alebo medzivládna organizácia sú viazaní týmto aktom tri mesiace po dni, keď uložia svoju listinu o ratifikácii alebo listinu o pristúpení, alebo v neskorší deň uvedený v danej listine.

    Článok 29

    Zákaz výhrad

    Výhrady k tomuto aktu nie sú povolené.

    Článok 30

    Vyhlásenia vydané zmluvnými stranami

    1.   [Čas, v ktorom sa môžu vyhlásenia vydať] Akékoľvek vyhlásenie podľa článku 4 ods. 1 písm. b), článku 5 ods. 2 písm. a), článku 7 ods. 2, článku 11 ods. 1, článku 13 ods. 1, článku 14 ods. 3, článku 16 ods. 2 alebo článku 17 ods. 3 písm. c) sa môže vydať

    (i)

    v čase uloženia listiny uvedenej v článku 27 ods. 2, pričom v tomto prípade nadobudne účinnosť v deň, kedy sa štát alebo medzivládna organizácia, ktorí vydali vyhlásenie, stanú viazaní týmto aktom;

    alebo

    (ii)

    po uložení listiny uvedenej v článku 27 ods. 2, pričom v tomto prípade nadobudne účinnosť tri mesiace po dni, keď ho obdrží generálny riaditeľ, alebo v neskorší deň uvedený vo vyhlásení, avšak uplatňuje sa len v súvislosti s tým medzinárodným zápisom, ktorého dátum medzinárodného zápisu je zhodný s dátumom účinnosti vyhlásenia alebo neskorší než dátum účinnosti vyhlásenia.

    2.   [Vyhlásenia štátov, ktoré majú spoločný úrad] Bez ohľadu na odsek 1, akékoľvek vyhlásenie uvedené v odseku 1, ktoré vydal štát, ktorý spolu s iným štátom alebo inými štátmi generálnemu riaditeľovi podľa článku 19 ods. 1 oznámil, že spoločný úrad nahrádza ich vnútroštátne úrady, nadobudne účinnosť len vtedy, ak tento iný štát vydá príslušné vyhlásenie alebo tieto iné štáty vydajú príslušné vyhlásenia.

    3.   [Zrušenie vyhlásení] Akékoľvek vyhlásenie uvedené v odseku 1 možno kedykoľvek zrušiť oznámením určeným generálnemu riaditeľovi. Takéto zrušenie nadobudne účinnosť tri mesiace po dni, keď generálny riaditeľ obdrží oznámenie, alebo v neskorší deň uvedený v oznámení. V prípade vyhlásenia vydaného podľa článku 7 ods. 2 zrušenie nemá vplyv na medzinárodné prihlášky podané pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zrušenia.

    Článok 31

    Uplatniteľnosť aktu z roku 1934 a aktu z roku 1960

    1.   [Vzťahy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960] Tento akt samotný je uplatniteľný, pokiaľ ide o vzájomné vzťahy štátov, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960. Tieto štáty však v ich vzájomných vzťahoch uplatňujú akt z roku 1934 alebo prípadne akt z roku 1960 na dizajny uložené v medzinárodnom úrade pred dňom, keď sa tento akt stane uplatniteľným, pokiaľ ide o ich vzájomné vzťahy.

    2.   [Vzťahy medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960, a štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami aktu z roku 1934 alebo aktu z roku 1960, ale nie sú zmluvnými stranami tohto aktu]

    a)

    Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto aktu a zároveň aktu z roku 1934, naďalej uplatňuje akt z roku 1934 vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou aktu z roku 1934, ale nie sú zmluvnou stranou aktu z roku 1960 alebo tohto aktu.

    b)

    Každý štát, ktorý je zmluvnou stranou tohto aktu a zároveň aktu z roku 1960, naďalej uplatňuje akt z roku 1960 vo vzťahoch so štátmi, ktoré sú zmluvnou stranou aktu z roku 1960, ale nie sú zmluvnou stranou tohto aktu.

    Článok 32

    Vypovedanie tohto aktu

    1.   [Oznámenie] Každá zmluvná strana môže tento akt vypovedať oznámením určeným generálnemu riaditeľovi.

    2.   [Deň účinnosti] Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok po dni, kedy generálny riaditeľ obdrží oznámenie, alebo v neskorší deň uvedený v oznámení. Nemá vplyv na uplatňovanie tohto aktu v čase, keď vypovedanie nadobudne účinnosť, na žiadnu medzinárodnú prihlášku, ktorá je v štádiu vybavovania, ani na žiadny medzinárodný zápis, ktorý je v platnosti, ktoré sa týkajú vypovedajúcej zmluvnej strany.

    Článok 33

    Jazyky tohto aktu; podpis

    1.   [Pôvodné znenia; úradné znenia]

    a)

    Tento akt sa podpíše v jednom origináli v anglickom, arabskom, čínskom, francúzskom, ruskom a španielskom jazyku, pričom každé znenie je rovnako autentické.

    b)

    Úradné znenia vyhotoví generálny riaditeľ po konzultácii so zainteresovanými vládami v tých ďalších jazykoch, ktoré určí zhromaždenie.

    2.   [Lehota na podpísanie] Tento akt zostane otvorený na podpísanie v sídle organizácie jeden rok po jeho prijatí.

    Článok 34

    Depozitár

    Depozitárom tohto aktu je generálny riaditeľ.

    VYHLÁSENIE

    o priamom podávaní

    Predseda Rady pripája k listine o pristúpení pri jej uložení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva toto vyhlásenie:

    „Európske spoločenstvo vyhlasuje, že medzinárodné prihlášky nie je možné podávať prostredníctvom jeho úradu.“

    VYHLÁSENIE

    o systéme individuálnych poplatkov

    Predseda Rady pripája k listine o pristúpení pri jej uložení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva toto vyhlásenie:

    „Európske spoločenstvo vyhlasuje, že v súvislosti s každou medzinárodnou prihláškou, v ktorej je určené, a v súvislosti s obnovou akéhokoľvek medzinárodného zápisu vyplývajúceho z tejto medzinárodnej prihlášky sa predpísaný poplatok za určenie uvedený v článku 7 ods. 1 Ženevského aktu nahrádza individuálnym poplatkom za určenie vo výške:

    62 € za dizajn pri medzinárodnej prihláške,

    31 € za dizajn pri obnovení.“

    VYHLÁSENIE

    o dĺžke trvania ochrany v Európskom spoločenstve

    Predseda Rady pripája k listine o pristúpení pri jej uložení u generálneho riaditeľa Svetovej organizácie duševného vlastníctva toto vyhlásenie:

    „Európske spoločenstvo vyhlasuje, že maximálna dĺžka trvania ochrany ustanovená jeho právnym poriadkom je 25 rokov.“


    (1)  Diplomatická konferencia bola pri prijímaní článku 10 toho názoru, že nič v tomto článku nebráni tomu, aby žiadateľ alebo držiteľ alebo osoba, ktorá má súhlas od žiadateľa alebo držiteľa, mali prístup k medzinárodnej žiadosti alebo medzinárodnému záznamu.

    (2)  Diplomatická konferencia bola pri prijímaní článku 12 ods. 4, článku 14 ods. 2 písm. b) a pravidla 18 ods. 4 toho názoru, že zrušenie zamietnutia úradom, ktorý predložil oznámenie o zrušení, môže mať formu vyhlásenia na ten účel, že dotknutý úrad sa rozhodol akceptovať účinnosť medzinárodného zápisu s ohľadom na dizajny, na ktoré sa vzťahuje oznámenie o zamietnutí, alebo niektoré z nich. Taktiež bola toho názoru, že v rámci obdobia, v ktorom sa môže predložiť oznámenie o zamietnutí, môže úrad zaslať vyhlásenie na ten účel, že sa rozhodol akceptovať účinnosť medzinárodného zápisu, a to aj v prípade, že takéto oznámenie o zamietnutí nepredložil.

    (3)  Pozri poznámku pod čiarou k článku 12 ods. 4.


    Top