21.12.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 335/48

(1)

Opatrenie bolo oznámené listom zo 6. novembra 1997 s odvolaním sa na článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Príjemca pomoci už predtým zjavne dostal podobnú pomoc. Opatrenie bolo preto zaradené do zoznamu neoznámenej pomoci. Nemecko predložilo Komisii dodatočné informácie listami zo 4. februára 1998, 10. júna 1998 a 4. februára 1999.

(2)

Listom zo 7. júna 1999 júna Komisia oznámila Nemecku svoje rozhodnutie začať kvôli predmetnej pomoci konanie v zmysle článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES.

(3)

Uznesenie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev  (2). Pri tejto príležitosti požiadala účastníkov o stanovisko.

(4)

Tieto stanoviská boli zaslané na vyjadrenie Nemecku. Nemecko poslalo svoje vyjadrenie v liste z 23. februára 2000.

(5)

V liste z 18. mája 2005, doručenom 23. mája 2005, Nemecko s odvolaním sa na článok 7 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 s osobitnými ustanoveniami o uplatnení článku 93 Zmluvy o ES (3) poprosilo Komisiu, aby prijala rozhodnutie na základe informácií, ktoré má k dispozícii.

(6)

Podnik Greußener Salamifabrik GmbH, ktorému bola pomoc určená, bol závodom na spracovanie mäsa, ktorý vyrábal a predával rôzne druhy salámových a mäsových výrobkov. V podniku samotnom sa zvieratá nezabíjali, ale spracovávalo sa jatočné mäso. Podľa informácií z nemeckej strany 1. októbra 1999 bol na majetok podniku Greußener Salamifabrik GmbH vyhlásený konkurz. O výsledku konkurzného konania Komisia nebola informovaná. Zdá sa však, že minimálne zariadenie podniku bolo naďalej prevádzkované – pod názvom „Greußener Salami- und Schinkenfabrik GmbH“. Poznámky uvedené v tomto rozhodnutí sa však týkajú firmy Greußener Salamifabrik GmbH, na ktorú bol neskôr vyhlásený konkurz.

(7)

Neustále znižovanie obratu mal za následok, že podnik od roku 1995 vykazoval straty a peňažný tok bol od roku 1995 negatívny. Analýza, ktorú v septembri 1996 vypracovala spoločnosť Dr. Zimmermann & Partner, vedie k záveru, že peňažný tok podniku bol v tomto čase mimoriadne kritický. To, že sa podnik nachádza v ťažkostiach, bolo uvedené v uznesení Komisie o začatí konania (4) a počas prieskumného konania to ani nebolo spochybnené. Konštatovalo sa, že je potrebná reštrukturalizácia podniku Greußener Salamifabrik. Na jej financovanie si podnik musel vo štvrtom štvrťroku 1996 zobrať dodatočný úver (vo výške 375 000 DEM z Dresdner Bank AG a 725 000 DEM zo Sparkasse Erfurt). Ručiteľom úveru bola v oboch prípadoch Thüringer Aufbaubank až do výšky 80 %, čím sa pokryla suma 880 000 DEM. O tomto ručení Komisia nebola informovaná, čo bolo kvalifikované ako porušenie ustanovení listu Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989; ďalej len pomoc č. 1.

(8)

Dňa 8. januára 1997 prevzala spoločnosť Ergewa GmbH 75 % obchodných podielov podniku, ktorému bola poskytnutá pomoc. Nový vlastník vytvoril opravné položky na pohľadávky z nezabezpečených exportov do Ruska a znížil hodnotu majetku v celkovej výške 1,2 mil. DEM. Spolu s ďalším poklesom predaja to malo za následok zhoršenie bilancie, čo zasa vyvolalo potrebu ďalšej reštrukturalizácie.

(9)

Nemecko vo svojom oznámení v liste zo 6. novembra 1997 jasne uviedlo, že Greußener Salamifabrik v roku 1997 nedosiahla plánovaný obrat a príjmy, podniku neustále hrozí platobná neschopnosť a treba rátať s tým, že podnik už nebude schopný splniť svoje záväzky voči bankám. Z tohto dôvodu vypracovala spoločnosť Schitag, Ernst & Young Deutsche Allgemeine Treuhand AG v auguste 1997 koncepciu ozdravenia pre Greußener Salamifabrik GmbH. Táto koncepcia počítala s tromi druhmi opatrení:

(10)

V rámci reštrukturalizácie sa Sparkasse Erfurt zriekla pohľadávky vo výške 1,7 mil. DEM. Ako kompenzáciu si mohla čiastočne nárokovať ručenie, ktoré predtým prevzala Thüringer Aufbaubank (štátna banka) za úver vo výške 725 000 DEM (porovnaj odôvodnenie 7); 370 000 DEM (64 % hodnoty záruky) bolo v rámci reštrukturalizácie vyplatených v prospech Sparkasse Erfurt. Okrem toho bolo čiastočne uplatnené ručenie, ktoré prevzala Bürgschaftsbank Thüringen GmbH (súkromná banka) 1993 za úver vo výške 1 mil. DEM; 590 000 DEM (74 % hodnoty záruky) bolo vyplatených v prospech Sparkasse Erfurt.

(11)

Okrem toho Dresdner Bank Erfurt refinancovala úver vo výške 2,5 mil. DEM, ktorý schválila Sparkasse Erfurt. Dresdner Bank však tento úver poskytla len pod podmienkou, že Thüringer Aufbaubank sa zaručí za 80 % úveru.

(12)

O novej záruke vo výške 2 mil. DEM, ako aj o čiastočnom uplatnení (370 000 DEM) predchádzajúceho ručenia bola Komisia informovaná listom zo 6. novembra 1997 v zmysle článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES a v súlade s jej listom členským krajinám SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989. Obidve tieto opatrenia sa v ďalšej časti nazývajú pomocou č. 2. Vo svojom liste zo 4. februára 1999 a opakovane v liste z 18. mája 2005 Nemecko oznámilo, že ručenie zo strany Thüringer Aufbaubank vo výške 2 mil. DEM má byť poskytnuté len v prípade, že to Komisia schváli.

(13)

Úver z Dresdner Bank Erfurt vo výške 2,5 mil. DEM bol podniku Greußener Salamifabrik GmbH vyplatený.

(14)

A nakoniec spoločnosť Ergewa GmbH, ktorej patrí 75 % obchodných podielov, poskytla podniku ešte podriadený úver vo výške 1,5 mil. DEM.

(15)

Marketingová stratégia sleduje tieto tri ciele: vývoj produktov, produktovú politiku a podporu odbytu. Celkovo by sa tým mala posilniť orientácia na trhu.

(16)

Úspory, ktoré sa dali najľahšie realizovať, už boli uskutočnené v rámci predchádzajúcej reštrukturalizácie. Koncepcia ozdravenia však predpokladala ešte ďalšie zníženie nákladov, najmä čo sa týka spotreby elektriny a dopravných nákladov.

(17)

Podľa informácií predložených Komisii by všetky tieto opatrenia mali zabezpečiť opätovnú životaschopnosť a rentabilitu podniku. Na to by však bolo bývalo potrebné aj zvýšenie obratu zo 6 845 000 DEM v roku 1996 na 7 mil. DEM v roku 1998 a na 8 mil. DEM v roku 1999.

(18)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa uvedených opatrení v prospech Greußener Salamifabrik, ktoré sa dajú zhrnúť takto:

(19)

Keďže ručenie bolo prevzaté za podnik nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach, Komisia musí vychádzať z toho, že prvok pomoci v čase poskytnutia zodpovedá 100 % sumy, na ktorú bolo ručenie poskytnuté, a to 880 000 DEM v roku 1996 a 2 mil. DEM v roku 1997, teda celkom 2,88 mil. DEM.

(20)

Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES týkajúce sa uvedených opatrení z toho dôvodu, že mala pochybnosti, či je opatrenie v súlade s listom Komisie č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989 o zárukách štátu a so smernicami o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach z roku 1994 a 1997 (5). Čo sa týka ustanovení usmernenia, Komisia mala pochybnosti, či bude možné obnoviť rentabilitu podniku reštrukturalizáciou, či bola dodržaná zásada, podľa ktorej možno pomoc na reštrukturalizáciu poskytnúť iba raz a či bola splnená požiadavka na úplnú realizáciu reštrukturalizačného plánu.

(21)

Pomoc č. 1 bola poskytnutá formou štátnej záruky, čo znamená, že musí byť v súlade s listom Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989. V tomto liste Komisia uvádza, že záruky bude schvaľovať len vtedy, ak je ich uplatnenie zmluvne viazané osobitnými podmienkami, ktoré môžu zahŕňať dokonca aj predloženie rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na podnik, ktorý je príjemcom pomoci. Z predložených informácií však nevyplýva, že uplatnenie uvedených záruk bolo viazané na osobitné podmienky.

(22)

Pomoc bola poskytnutá preto, lebo podnik mal finančné ťažkosti a bolo ho treba ozdraviť. Preto ju treba podrobiť skúmaniu v rámci usmernenia Spoločenstva o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, ktoré boli platné v čase poskytnutia záruk. O pomoci č. 1 Komisia nemá k dispozícii žiadne informácie, na základe ktorých by mohla posúdiť zlučiteľnosť s vyššie uvedeným usmernením. Pre pomoc č. 2 neboli zjavne splnené tri podmienky uvedené v usmernení pre reštrukturalizáciu. Zdá sa, že poskytnutím pomoci sa nepodarilo obnoviť rentabilitu podniku. Okrem toho sa podnik podľa všetkého pokúšal obnoviť rentabilitu tým, že svoje problémy prekoná expanziou. Takáto expanzia by však mohla nedovoleným spôsobom narušiť hospodársku súťaž. V konečnom dôsledku nebolo ani jasné, či reštrukturalizačný plán bol v plnom rozsahu realizovaný.

(23)

Komisia dostala pripomienky týchto účastníkov: Kemper Fleischwarenfabrik (Nortrup), Spolkové združenie nemeckého mäsového priemyslu/Bundesverband der Deutschen Fleischwarenindustrie e.V./(Bonn) a ešte jedného účastníka, ktorý nechce byť menovaný. Všetci traja účastníci boli toho názoru, že zvýšenie obratu by sa bolo dalo dosiahnuť len znížením cien, čo by pre tento sektor malo nepriaznivé dôsledky. Spolkové združenie nemeckého mäsového priemyslu upozornilo na to, že ročne ubúda na trhu 1 % nemeckých podnikov na spracovanie mäsa. Na tomto trhu, kde vládne silná konkurencia, môžu prežiť len tí najlepší. Umelé udržiavanie podniku pri živote škodí záujmom sektora. Okrem toho rovnakú marketingovú stratégiu, ako bola navrhnutá, sledujú takmer všetky podniky sektoru. Podľa názoru Spolkového združenia takáto stratégia nemôže byť úspešná bez investovania značných prostriedkov – ktoré však neboli k dispozícii.

(24)

Odhliadnuc od žiadosti o predĺženie termínu na zaslanie odpovede, Nemecko predložilo svoje pripomienky v listoch z 22. júla 1999, 28. júla 1999, 6. augusta 1999 a 23. februára 2000.

(25)

V prvom liste Nemecko oznámilo, že podnik bol čiastočne prevzatý.

(26)

V druhom liste Nemecko oznámilo, že má v úmysle informovať o záručnej zmluve s podmienkami poskytnutia záruky, predložilo reštrukturalizačný plán pre prvú reštrukturalizáciu a oznámilo, že chce informovať aj o finančných výsledkoch očakávaných po druhej reštrukturalizácii. A na záver poskytlo ďalšie informácie, pokiaľ ide o otázku, prečo sa nepodarilo dosiahnuť plánované ciele obratu po druhom ozdravení.

(27)

V liste z 28. júla 1999 Nemecko poukázalo na to, že podnik neplánuje ďalšie rozšírenie výrobnej kapacity, ale naďalej chce vyrábať približne toľko ako v minulosti (1994/1995). Problémy podniku sú vraj zapríčinené externými faktormi, ako je vypuknutie moru ošípaných, rozpad ruského trhu a kríza BSE. A nakoniec je vraj nepravdepodobné, že by pomoc spôsobila narušenie hospodárskej súťaže, keďže v prípade príjemcu pomoci ide o podnik kategórie MSP, ktorého pôsobnosť je obmedzená len na Durínsko.

(28)

K tretiemu listu zo 6. augusta 1999 Nemecko pripojilo záručnú zmluvu a koncepciu ozdravenia v rámci prvej reštrukturalizácie.

(29)

V liste z 23. februára 2000 Nemecko oznámilo, že na majetok podniku Greußener Salamifabrik GmbH bol vyhlásený konkurz a banky vypovedali úverové linky. Okrem toho bol priložený list domovskej banky podniku, Dresdner Bank, v ktorom banka konštatovala, že konkurenti by sa určite vyjadrili proti poskytnutiu pomoci.

(30)

Týmito opatreniami bola závodu na spracovanie mäsa poskytnutá pomoc. Podľa článku 40 nariadenia Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím mäsom (6) a podľa článku 21 nariadenia Rady (EHS) č. 2759/75 z 29. októbra 1975 o spoločnej organizácii trhu s bravčovým mäsom (7) platia články 87, 88 a 89 Zmluvy o ES pre výrobky, na ktoré sa vzťahujú tieto nariadenia. Na sektory, dotknuté opatreniami pomoci, sa preto vzťahujú predpisy Spoločenstva o štátnej pomoci.

(31)

Podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES je akákoľvek štátna alebo zo štátnych prostriedkov poskytnutá pomoc, ktorá zvýhodnením určitých podnikov alebo výrobných odvetví narúša, alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže, nezlučiteľná so zásadami spoločného trhu, ak poškodzuje obchod medzi členskými štátmi.

(32)

Pomoc bola poskytnutá vo forme štátnych záruk. Vďaka týmto zárukám si príjemca pomoci mohol vziať úver na prežitie namiesto toho, aby vyhlásil konkurz alebo reštrukturalizáciu.

(33)

Pomoc č. 1 bola poskytnutá v roku 1996. Neoznámená štátna pomoc sa posudzuje na základe právnych predpisov platných v čase jej poskytnutia. Právnym základom pre hodnotenie štátnych záruk bol v roku 1996 list Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989. V tomto liste Komisia vyhlásila, že na všetky štátne záruky sa vzťahuje článok 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Okrem toho treba spomenúť, že podľa bodu 2.3 usmernenia o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (usmernenie z roku 1994) platí pre poskytovanie úverových záruk pre podnik v ťažkostiach domnienka, že finančné prevody zahŕňajú štátnu pomoc. Ako už bolo uvedené v bode 7, podnik poberajúci pomoc mal v čase poskytnutia pomoci č. 1 finančné ťažkosti. Podľa bodu 2.1 usmernenia z roku 1994 patrí klesajúca rentabilita, znižovanie obratu a oslabenie peňažného toku k typickým príznakom toho, že podnik sa nachádza v ťažkostiach.

(34)

Pomoc č. 2 bola oznámená v roku 1997. Oznámená pomoc sa posudzuje podľa právnych predpisov platných v čase jej hodnotenia. V bode 4 oznámenia Komisie o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme ručení a záruk (8) sú uvedené podmienky, pri splnení ktorých sa jednotlivé štátne záruky nepovažujú za pomoc podľa článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES. Keďže Nemecko jasne uviedlo, že príjemca úveru Greußener Salamifabrik GmbH bol v čase poskytnutia druhej záruky považovaný za podnik v ťažkostiach (porovnaj odôvodnenie 9), nie je splnená hneď prvá z príslušných podmienok.

(35)

Pri tomto opatrení teda ide o pomoc, ktorá bola poskytnutá zo štátnych prostriedkov (prostredníctvom Thüringer Aufbaubank).

(36)

Keďže záruky boli prevzaté za podnik nachádzajúci sa vo finančných ťažkostiach, Komisia vychádza z toho, že prvok pomoci sa rovná 100 % zaručenej sumy vo výške 880 000 DEM pre prvú a 2 mil. DEM pre druhú záruku, teda celkom 2,88 mil. DEM.

(37)

Pomoc zvýhodňuje určité podniky, v tomto konkrétnom prípade jediný podnik, a to Greußener Salamifabrik GmbH.

(38)

Podľa jurisdikcie Európskeho súdneho dvora znamená zlepšenie konkurenčného postavenia podniku následkom poskytnutia štátnej pomoci vo všeobecnosti narušenie hospodárskej súťaže z hľadiska iných konkurentov, ktorí takúto podporu nedostali (9). Ani pomerne malý objem pomoci, ani pomerne malá veľkosť zvýhodneného podniku dopredu nevylučujú možnosť poškodenia obchodu medzi členskými štátmi (10).

(39)

Opatrenie poškodzuje obchod medzi členskými štátmi v tom prípade, ak sťažuje dovoz z iných členských štátov alebo uľahčuje vývoz do iných členských štátov. Rozhodujúce pritom je, že obchod vnútri Spoločenstva sa na základe predmetného opatrenia vyvíja inak, resp. že sa bude vyvíjať inak.

(40)

Výrobky zvýhodnené systémom pomoci sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi (11), a teda podliehajú hospodárskej súťaži. V dôsledku toho existuje obava, že obchod vnútri Spoločenstva sa na základe predmetného opatrenia vyvíjal inak.

(41)

Uvedené opatrenie preto predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(42)

Po zákaze štátnej pomoci v článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES nasledujú výnimky uvedené v odsekoch 2 a 3.

(43)

Predpoklady na uplatnenie výnimky podľa článku 87 ods. 2 Zmluvy o ES sa kvôli druhu a účelu pomoci nedajú uplatniť. Nemecko si použitie článku 87 ods. 2 ani neuplatnilo.

(44)

V článku 87 ods. 3 Zmluvy o ES sa uvádza pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Pritom zlučiteľnosť z hľadiska jednotlivého štátu treba ešte preveriť aj z hľadiska zásad Spoločenstva. Aby sa zabezpečilo bezproblémové fungovanie spoločného trhu, je potrebné urobiť presný výklad výnimiek, sformulovaných v článku 87 ods. 3.

(45)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES, je potrebné poukázať na to, že zvýhodnený podnik sídli v regióne, ktorého hospodárska situácia je podľa usmernenia o poskytovaní štátnej pomoci na regionálne účely (12) v porovnaní s celkovou úrovňou Spoločenstva považovaná za mimoriadne nepriaznivú (hrubý domáci produkt na obyvateľa – vzhľadom na kúpnu silu – je pod úrovňou 75 % priemeru Spoločenstva). Podľa uvedeného usmernenia o poskytovaní štátnej pomoci na regionálne účely (a predchádzajúcej verzie tohto usmernenia (13) nemožno použiť ustanovenia o poskytovaní štátnej pomoci v regiónoch podľa článku 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES pre agrárny sektor. V dôsledku toho nie je možné uplatniť článok 87 ods. 3 písm. a) Zmluvy o ES na zdôvodnenie pomoci na výrobu, spracovanie a predaj výrobkov uvedených v prílohe I.

(46)

Čo sa týka článku 87 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, treba konštatovať, že predmetné opatrenie neslúži ani na podporu dôležitého zámeru v spoločnom európskom záujme, ani na odstránenie značných problémov v hospodárskom živote Nemecka.

(47)

Okrem toho predmetné opatrenie nie je ani určené, ani vhodné na to, aby pomohlo uskutočniť ciele stanovené v článku 87 ods. 3 písm. d) Zmluvy o ES.

(48)

Pomoc na podporu rozvoja určitých odvetví alebo oblastí hospodárstva môže Komisia podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES kvalifikovať ako zlučiteľnú so spoločným trhom, ak uľahčuje rozvoj určitých odvetví alebo oblastí hospodárstva a nemení podmienky obchodu natoľko, aby to bolo v rozpore so spoločným záujmom.

(49)

Normálne by Komisia posudzovala zlučiteľnosť pomoci podnikom, ktorý sa nachádza vo finančných ťažkostiach, podľa článku 87 ods. 3 písm. c) Zmluvy o ES na základe usmernenia Spoločenstva o poskytovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach (14) z roku 2004 (usmernenie z roku 2004). V súlade s bodmi 103 a 104 tohto usmernenia však Komisia posudzuje pomoc oznámenú pred 10. októbrom 2004, ako aj neoznámenú pomoc na záchranu a reštrukturalizáciu poskytnutú v plnej výške pred uverejnením usmernenia z roku 2004 na základe usmernenia platného v čase oznámenia, resp. v čase poskytnutia pomoci. Pomoc č. 1 bola poskytnutá v roku 1996, pomoc č. 2 bola oznámená v novembri 1997. V tomto čase platilo usmernenie z roku 1994. Podľa bodu 2.2 usmernenia z roku 1994 pre sektor poľnohospodárstva sa členské krajiny môžu samy rozhodnúť, či budú pre posudzovanie pomoci používať naďalej osobitné predpisy Komisie pre záchranu a reštrukturalizáciu v prospech jednotlivých príjemcov pomoci v tomto sektore. Nemecko nepožiadalo o využitie tejto možnosti. Preto sa opatrenie posudzuje na základe ustanovení usmernenia z roku 1994.

(50)

Pomoc č. 1 sa týka 80 % štátnej záruky za úver v hodnote 1,1 mil. DEM. Komisia začala konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES z týchto dôvodov:

(51)

Nemecko predložilo kópiu záručnej zmluvy, podľa ktorej záruku možno uplatniť iba v prípade, keď sa adresát pomoci nachádza vo finančných ťažkostiach (konkurzné konanie a pod.) a keď úver, na ktorý sa záruka poskytuje, nie je možné umoriť predajom iného majetku podniku. Takto bola teda splnená podmienka uvedená v liste Komisie členským štátom č. SG(89) D/4328 z 5. apríla 1989 (15). To znamená, že záruka bola v súlade s osobitnými podmienkami pre poskytovanie štátnych záruk.

(52)

Keďže zvýhodnený podnik, Greußener Salamifabrik GmbH, bolo možné v čase poskytnutia záruky považovať za podnik v ťažkostiach, je potrebné pomoc hodnotiť v rámci ustanovení Spoločenstva o posudzovaní štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach, ktoré boli platné v čase poskytnutia pomoci (porovnaj odôvodnenie 49). Záruka bola poskytnutá v rámci ozdravenia zvýhodneného podniku.

(53)

Nemecko predložilo správu, ktorú vypracovala spoločnosť Dr. Zimmermann & Partner, z 9. septembra 1996. Podľa informácie Nemecka predstavuje táto správa koncepciu ozdravenia, ktorá bola predložená v čase poskytnutia prvej štátnej pomoci. Existujú však aspoň dva dôvody, pre ktoré správa ako koncepcia ozdravenia nie je prijateľná: štatút správy je nejasný a reštrukturalizácia sa v nej ani nespomína.

(54)

Správa sa skôr javí opisom podniku k rozhodujúcemu dňu, 9. septembru 1996. Podľa toho boli ťažkosti podniku spôsobené krízou v spojitosti s BSE a zrútením vývozných trhov vo východnej Európe. Správa však obsahovala – zrejme neskôr ručne menené – číselné údaje. Štatút týchto opráv je nejasný. Okrem toho tiež nie je jasné, či plán akceptovali majitelia podniku.

(55)

Správa obsahuje informácie o štruktúre nákladov a potrebe kapitálu v podniku v septembri 1996. Odhliadnuc od informácie o posilnení existujúceho manažmentu nie je jasné, ako má byť podnik reštrukturalizovaný. Ak bola správa v čase jej vypracovania zamýšľaná ako reštrukturalizačný plán, čo však nie je jasné, mohla by sa chápať tak, že podnik by mohol prekonať svoje ťažkosti expanziou bez akejkoľvek reštrukturalizácie.

(56)

Podľa usmernenia z roku 1994 možno pomoc považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom, ak sú splnené tieto podmienky:

(57)

Podľa správy spoločnosti Dr. Zimmermann & Partner obrat zvýhodneného podniku od roku 1994 stále klesal. Napriek tomu mal podľa správy obrat v nasledujúcom roku opäť narásť. Vysvetlenie tohto očakávaného vývoja sa však neuvádza, hoci obnovenie rentability od takejto zmeny trendu záviselo. Podľa bodu 3.2.2 i) usmernenia z roku 1994 musí „zlepšenie hospodárenia podniku (…) nastať predovšetkým v dôsledku príslušných interných podnikových opatrení, ktoré sú uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Externé faktory ako vyššie ceny (…) môžu byť zohľadnené iba vtedy, ak príslušné prognózy trhu budú všeobecne uznané“. Keďže táto podmienka nebola splnená, Komisia sa nedomnieva, že pomoc vo forme záruky by viedla k obnoveniu rentability.

(58)

Rentabilita by sa mala obnoviť zvýšením obratu. Hoci by sa zvýšenie obratu dalo zrejme dosiahnuť s existujúcou kapacitou výroby, rentabilitu by bolo možné obnoviť len tým, že konkurenčné podniky by stratili trhové podiely (ak by však trh bol stabilný, ako sa tvrdí v „reštrukturalizačnej“ správe, dopyt by klesol). Aj preto Komisia prišla k záveru, že pomoc nie je takého druhu, aby mohla zabrániť neprípustnému narušeniu hospodárskej súťaže, keďže obnovenie rentability by malo za následok znevýhodnenie konkurenčných podnikov.

(59)

Či bola splnená požiadavka primeranosti nákladov a prínosov, je len ťažko posúdiť. Od podniku, ktorému sa poskytuje pomoc, sa spravidla očakáva, že bude môcť významne prispieť k reštrukturalizácii z vlastných zdrojov alebo externými komerčnými úvermi. Podľa správy spoločnosti Dr. Zimmermann & Partner mal vlastník vložiť do podniku nový kapitál, ale nebolo jasné, či sa to aj skutočne stalo. Preto na záver Komisia nemôže konštatovať, či pomoc v tomto smere korešponduje s uvedeným usmernením z roku 1994.

(60)

A nakoniec nie je jasné, ako mala byť „reštrukturalizácia“ kontrolovaná. V dôsledku toho nie je splnená ani táto podmienka uvedená v usmernení.

(61)

Greußener Salamifabrik GmbH spĺňa kritériá určené pre malý, resp. stredne veľký podnik (MSP). Podľa bodu 3.2.4 usmernenia z roku 1994 Komisia neuplatňuje pre posudzovanie pomoci na reštrukturalizáciu MSP rovnako prísne požiadavky ako na reštrukturalizáciu veľkých podnikov, pretože takáto pomoc zmení obchodné podmienky spravidla len nepatrne. Tento miernejší prístup k hodnoteniu pomoci na reštrukturalizáciu MSP sa však týka predovšetkým povinnosti znížiť kapacitu v predimenzovaných a ekonomických odvetviach a povinnosti podávať správy. Bez ohľadu na miernejšie princípy platné pre MSP už bolo konštatované, že pomoc nevedie k obnoveniu rentability zvýhodneného podniku (porovnaj odôvodnenie 57) a že neprípustne narúša hospodársku súťaž.

(62)

Z uvedených dôvodov Komisia považuje prvú pomoc, poskytnutú spoločnosti Greußener Salamifabrik GmbH vo forme štátnej záruky na sumu vo výške 880 000 DEM, za nezlučiteľnú s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES. Keďže pomoc bola poskytnutá protiprávne a je nezlučiteľná so zmluvou, je potrebné ju vrátiť.

(63)

Druhá pomoc sa týka čiastočného uplatnenia a vyplatenia 370 000 DEM bankeSparkasse Erfurt v rámci prvej záruky pri reštrukturalizácii dlhov/reštrukturalizácii z roku 1997, ako aj 80 % štátnej záruky za úver vo výške 2,5 mil. DEM, ktorý v roku 1997 poskytla Dresdner Bank.

(64)

Keďže prvá štátna záruka, ako je uvedené v bode 62, predstavuje protiprávne poskytnutú pomoc v prospech Greußener Salamifabrik GmbH, ktorá je nezlučiteľná s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES, platí toto konštatovanie aj pre čiastočné uplatnenie prvej záruky v rámci druhého reštrukturalizačného plánu.

(65)

80-percentnú štátnu záruku za úver vo výške 2,5 mil. DEM treba posudzovať podľa ustanovení oznámenia Komisie o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk a ručení (porovnaj odôvodnenie 34). Zo všeobecných podmienok, uplatňovaných zo strany Thüringer Aufbaubank, je zrejmé, že záruka môže byť uplatnená len vtedy, ak sa zvýhodnený podnik nachádza vo finančných ťažkostiach (konkurzné konanie a pod.) a ak sa zaručovaný úver nedá splatiť predajom iného majetku podniku (porovnaj tiež odôvodnenie 51). Týmto sú splnené osobitné podmienky uvedené v bode 5.3 spomenutého oznámenia Komisie.

(66)

Podľa bodu 2.1 usmernenia z roku 1994 k typickým symptómom toho, že podnik sa nachádza v ťažkostiach, patria klesajúca rentabilita, zvyšovanie strát, klesajúce obraty, rast skladových zásob, nadmerné kapacity, oslabený peňažný tok, rast zadĺženosti a úrokového zaťaženia, ako aj nízka zostatková účtovná hodnota.

(67)

Keďže Nemecko objasnilo, že podniku neustále hrozil konkurz, konštatovalo sa, že Greußener Salamifabrik GmbH bola v čase poskytnutia záruky podnikom v ťažkostiach (porovnaj odôvodnenia 9 a 34). Preto treba pomoc skúmať podľa platných ustanovení Spoločenstva pre posudzovanie štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov v ťažkostiach. Ako bolo uvedené v odôvodnenie 49, ide pritom o usmernenie z roku 1994. Komisia začala kvôli tejto pomoci konanie podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES, keďže pochybovala, že boli splnené nasledujúce podmienky usmernenia z roku 1994:

(68)

Podľa bodu 3.2.2 i) usmernenia z roku 1994 by sa pomoc na reštrukturalizáciu mala obvykle poskytnúť iba raz. K tomuto bodu sa Nemecko nevyjadrilo.

(69)

Skutočnosť, že v rámci druhej reštrukturalizácie bola poskytnutá ďalšia pomoc, porušuje zásadu, podľa ktorej sa pomoc na reštrukturalizáciu poskytuje iba raz.

(70)

Komisia pochybovala, či reštrukturalizačný plán, ktorý bol predložený na zdôvodnenie druhej pomoci na reštrukturalizáciu (vo forme druhej záruky), mohol viesť k obnoveniu rentability podniku. V tomto smere by bolo potrebné značné zvýšenie obratu. Zdalo sa však nepravdepodobné, že by k nemu v skutočnosti mohlo dôjsť, hlavne po tom, ako sa prvé prognózy obratu už v čase začatia konania ukázali ako príliš optimistické. Nemecko neposkytlo nijaké zdôvodnenie alebo vysvetlenie k oznámeným prognózam obratu. Preto Komisia aj naďalej pochybuje, či je realizáciou reštrukturalizačného plánu splnený predpoklad obnovenia dlhodobej rentability podniku.

(71)

Čo sa týka nedopustenia neprípustného narušenia hospodárskej súťaže, Nemecko predložilo dva argumenty. Po prvé, príslušný podnik je príliš malý na to, aby mohol narušiť hospodársku súťaž alebo obchod vnútri Spoločenstva. Po druhé, podnik sa nebude snažiť o rozšírenie výrobnej kapacity, ale len o lepšie využitie existujúcich kapacít.

(72)

Prvý argument vyvracia jurisdikcia Súdneho dvora (porovnaj odôvodnenie 38). K druhému argumentu treba poznamenať, že podľa bodu 3.2.2 ii) usmernenia z roku 1994 Komisia požaduje zníženie kapacít, iba ak ide o prebytočné štrukturálne kapacity v rámci Spoločenstva. V momente začatia konania Komisia konštatovala, že v príslušnom sektore neexistujú nadbytočné kapacity. Komisia sa však pýtala, ako možno opatrenie hodnotiť ako opatrenie v spoločnom záujme, keď jeho cieľom bolo zvýšenie výroby a zvýšenie výroby by automaticky viedlo k zníženiu trhových podielov konkurentov.

(73)

Nemecko nijako nevysvetlilo, ako môže trh absorbovať vyššiu výrobu bez negatívnych dôsledkov pre konkurenčné podniky. Okrem toho Nemecko neuviedlo žiadne údaje o pomere medzi prínosom pre daný podnik a nákladmi pre sektor ako celok. Preto Komisia ani nemôže posúdiť, či pomoc nevyvolá neprípustné narušenie hospodárskej súťaže.

(74)

Nemecko neposkytlo ani informácie o kontrole realizácie reštrukturalizačného plánu.

(75)

Dňa 8. januára 1997 prevzala Ergewa GmbH 75 % obchodných podielov zvýhodneného podniku. Nie je jasné, či Ergewa možno hodnotiť ako MSP v zmysle usmernenia z roku 1994, a či tým nastala zmena v postavení Greußener Salamifabrik GmbH, v ktorej má Ergewa viac ako 25 % obchodných podielov. Aj keď berieme za základ hodnotenia pomoci na reštrukturalizáciu miernejší prístup platný pre MSP (bod 3.2.4 usmernenia z roku 1994), musíme konštatovať, ako bolo uvedené v odôvodnení 72, že v sektore neexistujú nadbytočné kapacity a hodnotenie požiadaviek na kontrolu nebolo možné splniť z dôvodu chýbajúcich informácií. Skutočnosť, že zvýhodnený podnik by aj v roku 1997 zrejme mohol byť ešte hodnotený ako MSP, teda nič nemení na hodnotení predmetnej pomoci.

(76)

Z uvedených dôvodov zastáva Komisia názor, že druhá pomoc, poskytnutá spoločnosti Greußener Salamifabrik GmbH vo forme štátnej záruky na sumu 2 mil. DEM, je nezlučiteľná s článkami 87 a 88 Zmluvy o ES. Nemecko vo svojom liste zo 4. februára 1999 a opakovane aj v liste z 18. mája 2005 oznámilo, že záruka bola poskytnutá len za predpokladu, že bude schválená Komisiou. Keďže v rámci tejto záruky neboli uskutočnené žiadne platby, vrátenie tejto pomoci nezlučiteľnej so zmluvou je bezpredmetné.

(77)

Komisia konštatuje, že štátna pomoc, poskytnutá vo forme štátnych záruk vo výške 880 000 DEM (pomoc č. 1), resp. 2 mil. DEM (pomoc č. 2), t. j. v celkovej výške 2,88 mil. DEM, za úvery v hodnote 1,1 mil. DEM, resp. 2,5 mil. DEM, t. j. v celkovej výške 3,6 mil. DEM, nie je zlučiteľná so spoločným trhom.

(78)

Pomoc, ktorá bola poskytnutá protiprávne a nie je zlučiteľná so Zmluvou, sa musí vrátiť. Komisia konštatovala, že konkurzné konanie na majetok Greußener Salamifabrik GmbH sa začalo 1. októbra 1999. Keďže Komisii nie je známe, či konkurzné konanie viedlo k zániku existencie podniku, je možné, že vrátenie pomoci je aj naďalej aktuálne.

(79)

Komisia upozorňuje Nemecko, že na základe bodov 6.4 a 6.5 oznámenia Komisie o uplatnení článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc vo forme záruk a ručení, treba otázku, či sa protiprávnosť pomoci týka právneho vzťahu medzi štátom a tretími osobami, skúmať podľa zásad vnútroštátneho práva. V prípade potreby musia národné súdy skúmať, či vnútroštátne právne predpisy nie sú prekážkou splnenia garančných zmlúv; pri posudzovaní tejto otázky by mali brať do úvahy možnosť porušenia práva Spoločenstva,