This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 02013R0575-20191225
Regulation (EU) No 575/2013 of the European Parliament and of the Council of 26 June 2013 on prudential requirements for credit institutions and investment firms and amending Regulation (EU) No 648/2012 (Text with EEA relevance)Text with EEA relevance
Consolidated text: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Text s významom pre EHP)Text s významom pre EHP
02013R0575 — SK — 25.12.2019 — 007.001
Tento text slúži výlučne ako dokumentačný nástroj a nemá žiadny právny účinok. Inštitúcie Únie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah. Autentické verzie príslušných aktov vrátane ich preambúl sú tie, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a ktoré sú dostupné na portáli EUR-Lex. Tieto úradné znenia sú priamo dostupné prostredníctvom odkazov v tomto dokumente
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. ES L 176 27.6.2013, s. 1) |
Zmenené a doplnené:
|
|
Úradný vestník |
||
Č. |
Strana |
Dátum |
||
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2015/62 z 10. októbra 2014, |
L 11 |
37 |
17.1.2015 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/1014 z 8. júna 2016, |
L 171 |
153 |
29.6.2016 |
|
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2017/2188 z 11. augusta 2017, |
L 310 |
1 |
25.11.2017 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2395 z 12. decembra 2017, |
L 345 |
27 |
27.12.2017 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/2401 z 12. decembra 2017, |
L 347 |
1 |
28.12.2017 |
|
DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2018/405 z 21. novembra 2017, |
L 74 |
3 |
16.3.2018 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/630 zo 17. apríla 2019, |
L 111 |
4 |
25.4.2019 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/876 z 20. mája 2019, |
L 150 |
1 |
7.6.2019 |
|
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2019/2033 z 27. novembra 2019 |
L 314 |
1 |
5.12.2019 |
Opravené a doplnené:
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 575/2013
z 26. júna 2013
o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012
(Text s významom pre EHP)
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
HLAVA I
PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1
Rozsah pôsobnosti
V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa všeobecných prudenciálnych požiadaviek, ktoré musia spĺňať inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, nad ktorými sa vykonáva dohľad podľa smernice 2013/36/EÚ, v súvislosti s týmito položkami:
požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky kreditného rizika, trhového rizika, operačného rizika, rizika vyrovnania a finančnej páky;
požiadavky obmedzujúce veľkú majetkovú angažovanosť;
požiadavky na likviditu, ktoré sa vzťahujú na plne vyčísliteľné, jednotné a štandardizované prvky rizika likvidity;
požiadavky na predkladanie správ v súvislosti s písmenami a), b) a c);
požiadavky na zverejňovanie.
V tomto nariadení sa stanovujú jednotné pravidlá týkajúce sa požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré musia spĺňať subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú globálnymi systémovo významnými inštitúciami (G-SII) alebo tvoria časť G-SII a významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ.
Týmto nariadením sa neupravujú požiadavky na uverejňovanie v prípade príslušných orgánov v oblasti prudenciálnej regulácie a dohľadu nad inštitúciami, ako sa stanovuje v smernici 2013/36/EÚ.
Článok 2
Právomoci v oblasti dohľadu
1. Na účel zabezpečenia súladu s týmto nariadením majú príslušné orgány právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici 2013/36/EÚ a v tomto nariadení.
2. Na účel zabezpečenia súladu s týmto nariadením majú orgány pre riešenie krízových situácií právomoci a dodržiavajú postupy stanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ ( 1 ) a v tomto nariadení.
3. Na účel zabezpečenia súladu s požiadavkami na vlastné zdroje a oprávnené záväzky príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú.
4. Jednotná rada pre riešenie krízových situácií zriadená článkom 42 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 ( 2 ) a Európska centrálna banka na účel zabezpečenia súladu v rámci svojich príslušných právomocí vo vzťahu k úlohám, ktoré sú na ne prenesené nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 ( 3 ), zabezpečujú pravidelnú a spoľahlivú výmenu príslušných informácií.
Článok 3
Uplatňovanie prísnejších požiadaviek inštitúciami
Toto nariadenie nebráni inštitúciám v tom, aby držali vlastné zdroje a ich zložky nad rámec zdrojov, ktoré sa vyžadujú v tomto nariadení, alebo aby uplatňovali prísnejšie opatrenia, než sa vyžadujú v tomto nariadení.
Článok 4
Vymedzenia pojmov
1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„úverová inštitúcia“ je spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je prijímanie vkladov alebo iných návratných peňažných prostriedkov od verejnosti a poskytovanie úverov na vlastný účet;
„investičná spoločnosť“ je osoba vymedzená v článku 4 ods. 1 smernice 2004/39/ES, ktorá podlieha požiadavkám stanoveným v uvedenej smernici s výnimkou:
úverových inštitúcií;
miestnych spoločností;
spoločnosti, ktorým nebolo udelené povolenie poskytovať vedľajšiu službu uvedenú v prílohe I oddiele B bode 1) smernice 2004/39/ES, ktoré poskytujú len jednu alebo viac investičných služieb a činností uvedených v prílohe I oddiele A bodoch 1, 2, 4 a 5 uvedenej smernice a ktoré nemôžu držať peniaze alebo cenné papiere patriace ich klientom, a ktoré sa teda v žiadnom prípade nesmú u týchto klientov zadlžiť;
„inštitúcia“ je úverová inštitúcia alebo investičná spoločnosť;
„miestna spoločnosť“ je spoločnosť, ktorá obchoduje na vlastný účet na trhoch s finančnými futures, opciami alebo inými derivátmi a na trhoch s hotovostnými prostriedkami výhradne na účel hedžingu pozícií na trhoch s derivátmi alebo ktorá obchoduje na účty iných členov týchto trhov a ktorej poskytli záruku zúčtovací členovia tých istých trhov, pričom zodpovednosť za zabezpečenie plnenia zmlúv, ktoré takáto spoločnosť uzatvorila, nesú zúčtovací členovia tých istých trhov;
„poisťovňa“ je poisťovňa vymedzená v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) ( 4 );
„zaisťovňa“ je zaisťovňa vymedzená v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;
„subjekt verejného sektora“ je neobchodný správny orgán, ktorý podlieha ústredným vládam, regionálnym vládam alebo miestnym orgánom alebo iným orgánom, ktoré plnia rovnaké úlohy ako regionálne vlády a miestne orgány, alebo neobchodná spoločnosť, ktorú vlastnia alebo ktorú zriadili a podporujú ústredné vlády, regionálne vlády alebo miestne orgány, ktoré uzatvorili výslovné dohody o zárukách, a môže zahŕňať samosprávne orgány zriadené zo zákona a podliehajúce verejnému dohľadu;
„riadiaci orgán“ je riadiaci orgán vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 7 smernice 2013/36/EÚ;
„vrcholový manažment“ je vrcholový manažment vymedzený v článku 3 ods. 1 bode 9 smernice2013/36/EÚ;
„systémové riziko“ je systémové riziko vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 10 smernice 2013/36/EÚ;
„riziko modelu“ je riziko modelu vymedzené v článku 3 ods. 1 bode 11 smernice 2013/36/EÚ;
„originátor“ je originátor v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 3 nariadenia (EÚ) 2017/2402 ( 7 );
„sponzor“ je sponzor v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„pôvodný veriteľ“ je pôvodný veriteľ v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 20 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„materská spoločnosť“ je:
materská spoločnosť v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS;
na účely oddielu II kapitol 3 a 4 hlavy VII a VIII smernice 2013/36/EÚ a piatej časti tohto nariadenia materská spoločnosť v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každá spoločnosť, ktorá účinne vykonáva rozhodujúci vplyv na inú spoločnosť;
„dcérska spoločnosť“ je:
dcérska spoločnosť spoločnosti v zmysle článkov 1 a 2 smernice 83/349/EHS;
dcérska spoločnosť spoločnosti v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 83/349/EHS a každá spoločnosť, nad ktorou materská spoločnosť účinne vykonáva rozhodujúci vplyv.
Všetky dcérske spoločnosti dcérskych spoločností sa takisto považujú za dcérske spoločnosti, ktorá je ich pôvodnou materskou spoločnosťou;
„pobočka“ je miesto podnikania, ktoré tvorí právne závislú časť inštitúcie a ktoré priamo vykonáva všetky alebo niektoré transakcie, ktoré sú charakteristické pre podnikanie inštitúcií;
„podnik pomocných služieb“ je podnik, ktorého hlavným predmetom činnosti je vlastníctvo alebo správa majetku, riadenie služieb spracovania údajov alebo iná podobná činnosť, ktorá je doplnkom hlavnej činnosti jednej alebo viacerých inštitúcií;
„správcovská spoločnosť“ je správcovská spoločnosť vymedzená v článku 2 bode 5 smernice 2002/87/ES alebo AIFM vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice 2011/61/EÚ vrátane, pokiaľ nie je ustanovené inak, subjektov z tretích krajín, ktoré vykonávajú podobné činnosti, a ktoré podliehajú právu tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii;
„finančná holdingová spoločnosť“ je finančná inštitúcia, ktorej dcérskymi spoločnosťami sú výhradne alebo prevažne inštitúcie alebo finančné inštitúcie a ktorá nie je zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou; dcérske spoločnosti finančnej inštitúcie sú prevažne inštitúciami alebo finančnými inštitúciami, pričom aspoň jedna z nich je inštitúciou a viac než 50 % vlastného imania, konsolidovaných aktív, príjmov, zamestnancov alebo iného ukazovateľa finančnej inštitúcie, ktorý príslušný orgán považuje za relevantný, súvisí s dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú inštitúciami alebo finančnými inštitúciami;
„zmiešaná finančná holdingová spoločnosť“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť vymedzená v článku 2 bode 15 smernice 2002/87/ES;
„holdingová spoločnosť so zmiešanou činnosťou“ je materská spoločnosť iná ako finančná holdingová spoločnosť, inštitúcia alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorej aspoň jedna dcérska spoločnosť je inštitúciou;
„poisťovňa z tretej krajiny“ je poisťovňa z tretej krajiny vymedzená v článku 13 bode 3 smernice 2009/138/ES;
„zaisťovňa z tretej krajiny“ je zaisťovňa z tretej krajiny vymedzená v článku 13 bode 6 smernice 2009/138/ES;
„uznané investičné spoločnosti tretej krajiny“ sú spoločnosti, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
ak by boli zriadené v Únii, vzťahovalo by sa na ne vymedzenie investičnej spoločnosti;
bolo im v tretej krajine udelené povolenie;
podliehajú prudenciálnym pravidlám, ktoré príslušné orgány považujú za aspoň také prísne, ako sú pravidlá stanovené týmto nariadením alebo smernicou 2013/36/EÚ, a tieto pravidlá dodržiavajú;
„finančná inštitúcia“ je spoločnosť, ktorá nie je inštitúciou a ani čisto priemyselnou holdingovou spoločnosťou a ktorej hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely alebo vykonávať jednu alebo viac činností uvedených v bodoch 2 až 12 a v bode 15 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ, vrátane finančnej holdingovej spoločnosti, zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, platobnej inštitúcie v zmysle vymedzenia v článku 4 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 ( 8 ) a správcovskej spoločnosti, ale s výnimkou holdingových poisťovní a zmiešaných holdingových poisťovní vymedzených v článku 212 ods. 1 písm. f), resp. g) smernice 2009/138/ES;
„subjekt finančného sektora“ je ktorýkoľvek z týchto subjektov:
inštitúcia;
finančná inštitúcia;
podnik pomocných služieb zahrnutý v konsolidovanej finančnej situácii inštitúcie;
poisťovňa;
poisťovňa z tretej krajiny;
zaisťovňa;
zaisťovňa z tretej krajiny;
holdingová poisťovňa vymedzená v článku 212 ods. 1 písm. f) smernice 2009/138/ES;
podnik vylúčený z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 4 uvedenej smernice;
podnik z tretej krajiny, ktorého hlavný predmet činnosti je porovnateľný s hlavným predmetom činnosti ktoréhokoľvek zo subjektov uvedených v písmenách a) až k);
„materská inštitúcia v členskom štáte“ je inštitúcia v členskom štáte, ktorej dcérskou spoločnosťou je inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb alebo ktorá má účasť v inštitúcii alebo finančnej inštitúcii alebo podniku pomocných služieb, a ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;
„materská inštitúcia v EÚ“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inej inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v niektorom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v niektorom členskom štáte;
„materská investičná spoločnosť v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá je investičnou spoločnosťou;
„materská investičná spoločnosť v EÚ“ je materská inštitúcia v EÚ, ktorá je investičnou spoločnosťou;
„materská úverová inštitúcia v členskom štáte“ je materská inštitúcia v členskom štáte, ktorá je úverovou inštitúciou;
„materská úverová inštitúcia v EÚ“ je materská inštitúcia v EÚ, ktorá je úverovou inštitúciou;
„materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;
„materská finančná holdingová spoločnosť v EÚ“ je materská finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v niektorom členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v niektorom členskom štáte;
„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte“ je zmiešaná finančná holdingová spoločnosť, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte, ani finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v tom istom členskom štáte;
„materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v EÚ“ je materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte, ktorá nie je dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie v niektorom členskom štáte, ani inej finančnej holdingovej spoločnosti, ani zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti založenej v niektorom členskom štáte;
„centrálna protistrana“ alebo CCP je CCP vymedzená v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
„účasť“ znamená účasť v zmysle prvej vety článku 17 štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností ( 9 ) alebo priamy alebo nepriamy podiel 20 % alebo viac na hlasovacích právach alebo na základnom imaní podniku;
„kvalifikovaná účasť“ je priamy alebo nepriamy podiel v podniku, ktorý predstavuje aspoň 10 % základného imania alebo hlasovacích práv, alebo ktorý umožňuje vykonávať významný vplyv na riadenie tohto podniku;
„kontrola“ je vzťah medzi materskou spoločnosťou a dcérskou spoločnosťou, ako je vymedzený v článku 1 smernice 83/349/EHS alebo účtovnými štandardami, ktoré sa vzťahujú na inštitúciu podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 alebo podobný vzťah medzi akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou a spoločnosťou;
„úzke prepojenie“ je situácia, v ktorej sú dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb prepojené jedným z týchto spôsobov:
účasťou vo forme priameho vlastníctva alebo kontroly aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základného imania podniku;
kontrolou;
trvalé prepojenie oboch alebo všetkých inštitúcií s jednou a tou istou treťou osobou prostredníctvom vzťahu kontroly;
„skupina prepojených klientov“ je akákoľvek z týchto skupín:
dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, ktoré, pokiaľ nie je uvedené inak, predstavujú jedno riziko vzhľadom na to, že jedna z nich priamo alebo nepriamo kontroluje druhú, respektíve ostatné;
dve alebo viac fyzických alebo právnických osôb, medzi ktorými nie je nijaký vzťah kontroly v zmysle písm. a), ale ktoré sa majú považovať za také, ktoré predstavujú jedno riziko, pretože sú natoľko prepojené, že ak sa jedna z nich dostane do finančných ťažkostí, najmä ťažkostí s financovaním alebo splácaním, je pravdepodobné, že sa do ťažkostí s financovaním alebo splácaním dostane aj druhá, respektíve všetky ostatné.
Bez ohľadu na písmená a) a b), ak ústredná vláda priamo kontroluje alebo je priamo prepojená s viac ako jednou fyzickou alebo právnickou osobou, nepožaduje sa, aby sa skupina pozostávajúca z ústrednej vlády a všetkých fyzických alebo právnických osôb priamo alebo nepriamo kontrolovaných ústrednou vládou v súlade s písmenom a) alebo prepojených s ústrednou vládou v súlade s písmenom b) považovala za skupinu prepojených klientov. Namiesto toho sa existencia skupiny prepojených klientov tvorenej ústrednou vládou a ďalšími fyzickými alebo právnickými osobami môže posudzovať samostatne pre každú osobu priamo kontrolovanú ústrednou vládou v súlade s písmenom a) alebo priamo prepojenú s ústrednou vládou v súlade s písmenom b) a pre všetky fyzické a právnické osoby, ktoré sú touto osobou kontrolované podľa písmena a) alebo prepojené s touto osobou v súlade s písmenom b) vrátane ústrednej vládou. To isté sa uplatňuje v prípade regionálnych vlád alebo miestnych orgánov, na ktoré sa uplatňuje článok 115 ods. 2.
Dve alebo viaceré fyzické alebo právnické osoby, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v písmene a) alebo b), sa vzhľadom na svoju priamu expozíciu voči tej istej CCP na účely zúčtovacích činností nepovažujú za skupinu prepojených klientov;
„príslušný orgán“ je orgán verejnej moci úradne uznaný podľa vnútroštátneho práva, ktorý je na základe vnútroštátneho práva oprávnený vykonávať dohľad nad inštitúciami ako súčasť systému dohľadu fungujúceho v dotknutom členskom štáte;
„orgán konsolidovaného dohľadu“ je príslušný orgán zodpovedný za výkon dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ;
„povolenie“ je nástroj, ktorý vydali orgány v akejkoľvek podobe a prostredníctvom ktorého sa udeľuje oprávnenie na podnikanie;
„domovský členský štát“ je členský štát, v ktorom bolo inštitúcii udelené povolenie;
„hostiteľský členský štát“ je členský štát, v ktorom má inštitúcia svoju pobočku alebo v ktorom poskytuje služby;
„centrálne banky ESCB“ sú národné centrálne banky, ktoré sú členmi Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB), a Európska centrálna banka (ECB);
„centrálne banky“ sú centrálne banky ESCB a centrálne banky tretích krajín;
„konsolidovaná situácia“ je situácia, ktorá vyplýva z uplatňovania požiadaviek tohto nariadenia v súlade s prvou časťou, hlavou II kapitolou 2 na inštitúciu, ako keby táto inštitúcia spoločne s jedným alebo viacerými inými subjektmi tvorila jedinú inštitúciu;
„konsolidovaný základ“ znamená na základe konsolidovanej situácie;
„subkonsolidovaný základ“ znamená na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti s výnimkou podskupiny subjektov, alebo na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá nie je konečnou materskou inštitúciou, finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;
„finančný nástroj“ je:
zmluva, na základe ktorej vzniknú jednej strane finančné aktíva a druhej strane finančné záväzky alebo kapitálové nástroje;
akýkoľvek nástroj uvedený v oddiele C prílohy I k smernici 2004/39/ES;
derivátový finančný nástroj;
primárny finančný nástroj;
hotovostný nástroj.
Nástroje uvedené v písmenách a), b) a c) sú finančnými nástrojmi len vtedy, ak je ich hodnota odvodená od ceny podkladového finančného nástroja alebo inej podkladovej položky, miery alebo indexu;
„počiatočný kapitál“ je výška a druhy vlastných zdrojov stanovené v článku 12 smernice 2013/36/EÚ v prípade úverových inštitúcií a v hlave IV uvedenej smernice v prípade investičných spoločností;
„operačné riziko“ je riziko straty vyplývajúce z neprimeraných alebo chybných interných postupov, zo zlyhania ľudského faktora a systémov alebo zapríčinené vonkajšími udalosťami, pričom zahŕňa právne riziko;
„riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov“ je riziko, že sa pohľadávka zníži o hodnotu hotovostných alebo bezhotovostných úverov poskytnutých dlžníkovi;
„pravdepodobnosť zlyhania“ alebo „PD“ je pravdepodobnosť zlyhania protistrany v priebehu jedného roka;
„strata v prípade zlyhania“ alebo „LGD“ je pomer straty z expozície z dôvodu zlyhania protistrany k nesplatenej sume v momente zlyhania;
„konverzný faktor“ je pomer aktuálne nečerpanej výšky prísľubu, ktorý by sa mohol čerpať, a byť preto nesplatený v momente zlyhania, k aktuálne nečerpanej výške prísľubu, pričom rozsah prísľubu sa určí na základe oznámeného limitu, pokiaľ nie je neoznámený limit vyšší;
„zmierňovanie kreditného rizika“ je postup, ktorý inštitúcia používa na zníženie kreditného rizika spojeného s expozíciou alebo expozíciami, ktoré inštitúcia naďalej drží;
„financované zabezpečenie“ je postup zmierňovania kreditného rizika, kde je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené z práva tejto inštitúcie – v prípade zlyhania protistrany alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí vzťahujúcich sa na protistranu – speňažiť určité aktíva alebo hodnoty, alebo ich získať prevodom alebo prisvojením, alebo si ich ponechať, alebo znížiť hodnotu expozície na výšku rozdielu medzi hodnotou expozície a výškou pohľadávky voči inštitúcii, alebo ju týmto rozdielom nahradiť;
„nefinancované zabezpečenie“ je postup zmierňovania kreditného rizika, kde je zníženie kreditného rizika expozície inštitúcie odvodené zo záväzku tretej strany zaplatiť istú hodnotu v prípade zlyhania dlžníka alebo pri výskyte iných bližšie určených kreditných udalostí;
„nástroj hotovostného typu“ je vkladový certifikát, dlhopisy vrátane krytých dlhopisov alebo akýkoľvek iný nepodriadený nástroj emitovaný inštitúciou, za ktorý už inštitúcia prijala platbu v plnej výške a ktorý musí inštitúcia bezpodmienečne uhradiť v jeho nominálnej hodnote;
„sekuritizácia“ je sekuritizácia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„sekuritizačná pozícia“ je sekuritizačná pozícia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 19 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„resekuritizácia“ je resekuritizácia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 4 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„resekuritizačná pozícia“ je expozícia vyplývajúca z resekuritizácie;
„zvýšenie kreditnej kvality“ je zmluvné dojednanie, ktorým sa zlepšuje kreditná kvalita pozície v sekuritizácii oproti stavu, ak by sa takéto zlepšenie kreditnej kvality neposkytlo, vrátane zlepšenia poskytnutého podriadenejšími tranžami v sekuritizácii a inými druhmi kreditného zabezpečenia;
„účelový subjekt zaoberajúci sa sekuritizáciou“ alebo „SSPE“ je účelový subjekt zaoberajúci sa sekuritizáciou alebo SSPE v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„tranža“ je tranža v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 6 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„oceňovanie trhovou cenou“ je oceňovanie pozícií na základe ľahko dostupných zatváracích cien pochádzajúcich z nezávislých zdrojov vrátane cien na burze, aktuálnych cien zo systému alebo kotácií od niekoľkých nezávislých renomovaných poskytovateľov investičných služieb;
„oceňovanie na základe modelu“ je akékoľvek oceňovanie, ktoré musí byť porovnateľné s referenčnou hodnotou, extrapolované alebo inak vypočítané z jedného alebo viacerých trhových vstupov;
„nezávislé overovanie cien“ je postup, pomocou ktorého sa pravidelne overuje presnosť a nezávislosť trhových cien alebo vstupov oceňovaných na základe modelu;
„prípustný kapitál“ je:
na účely druhej časti hlavy III súčtom týchto položiek:
kapitálu Tier 1 uvedeného v článku 25 bez uplatnenia odpočtu v článku 36 ods. 1 písm. k) bode (i);
kapitálu Tier 2 uvedeného v článku 71, ktorý sa rovná alebo je nižší ako jedna tretina kapitálu Tier 1 vypočítaného podľa bodu (i) tohto písmena;
„uznaná burza“ je burza, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
ide o regulovaný trh alebo trh tretej krajiny, ktorý sa považuje za rovnocenný s regulovaným trhom v súlade s postupom stanoveným v článku 25 ods. 4 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ ( 10 );
má zúčtovací mechanizmus, pričom na zmluvy uvedené v prílohe II sa vzťahuje požiadavka dennej marže, ktorá podľa názoru príslušných orgánov poskytuje dostatočné zabezpečenie;
„dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia“ sú rozšírené dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré inštitúcia podľa vlastného uváženia poskytne zamestnancovi v rámci balíka pohyblivej odmeny zamestnanca a ktoré nezahŕňajú kumulované dávky poskytnuté zamestnancovi podľa podmienok dôchodkového plánu spoločnosti;
„hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania“ je hodnota nehnuteľného majetku určená na základe obozretného posúdenia budúcej obchodovateľnosti majetku, berúc do úvahy aspekty dlhodobej udržateľnosti majetku, bežné a miestne trhové podmienky, súčasné využitie a alternatívne primerané využitie majetku;
„nehnuteľný majetok určený na bývanie“ je majetok určený na bývanie, ktoré obýva jeho majiteľ alebo nájomca vrátane práva obývať byt v bytových družstvách ako sú bytové družstvá vo Švédsku;
„trhová hodnota“ na účely nehnuteľného majetku je odhadovaná suma, za ktorú by sa mohol majetok ku dňu ocenenia vymeniť medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim v rámci transakcie na základe nezávislého vzťahu po náležitom marketingu, pričom by každá strana konala riadne informovaná, obozretne a bez nátlaku;
„uplatniteľný účtovný rámec“ sú účtovné štandardy, ktorým inštitúcia podlieha podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 alebo podľa smernice 86/635/EHS;
„jednoročná miera zlyhania“ je pomer medzi počtom zlyhaní, ku ktorým dôjde počas obdobia, ktoré začne jeden rok pred dátumom T, a počtom dlžníkov zaradených do tejto triedy alebo skupiny jeden rok pred týmto dátumom;
„špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku“ znamená úvery na účely nadobudnutia pozemkov alebo výstavby na pozemkoch v súvislosti s nehnuteľným majetkom, alebo na účely nadobudnutia takéhoto majetku a v súvislosti s takýmto majetkom, a to so zámerom ďalšieho predaja s cieľom zisku;
„obchodné financovanie“ znamená financovanie vrátane záruk spojených s výmenou tovaru a služieb prostredníctvom finančných produktov s pevnou krátkodobou splatnosťou vo všeobecnosti kratšou než jeden rok bez automatickej obnovy;
„oficiálne podporované exportné úvery“ sú pôžičky alebo úvery na financovanie vývozu tovaru a služieb, na ktoré oficiálna agentúra na podporu exportu poskytuje záruky, poistenie alebo priame financovanie;
„zmluva o repo transakciách“ a „zmluva o obrátených repo transakciách“ je každá zmluva, na základe ktorej inštitúcia alebo jej protistrana prevádza cenné papiere, komodity alebo zaručené práva vzťahujúce sa na vlastnícke právo k cenným papierom alebo komoditám, ak túto záruku poskytne uznaná burza, ktorá má práva k cenným papierom alebo komoditám, a zmluva inštitúcii nepovoľuje previesť alebo prisľúbiť určitý cenný papier alebo komoditu viac ako jednej protistrane naraz, a to s prísľubom ich spätného odkúpenia, alebo náhradné cenné papiere alebo komodity rovnakej povahy za stanovenú cenu k dátumu určenému v budúcnosti alebo určenému prevádzajúcou stranou, pričom ide o zmluvu o repo transakciách pre inštitúciu predávajúcu cenné papiere alebo komodity a zmluvu o obrátených repo transakciách pre inštitúciu, ktorá ich kupuje;
„repo transakcia“ je každá transakcia upravená zmluvou o repo transakciách alebo zmluvou o obrátených repo transakciách;
„jednoduchá zmluva o repo transakciách“ je repo transakcia týkajúca sa jedného alebo nezložitého aktíva, na rozdiel od koša aktív;
„pozície držané s úmyslom obchodovania“ sú:
vlastné pozície a pozície vyplývajúce z poskytovania služieb klientom a tvorba trhu;
pozície, ktoré sú držané na účely krátkodobého opätovného predaja;
pozície držané so zámerom získať prospech z rozdielov skutočnej alebo očakávanej krátkodobej ceny medzi nákupnou a predajnou cenou alebo z iných cenových alebo úrokových výkyvov;
„obchodná kniha“ sú všetky pozície vo finančných nástrojoch a komoditách, ktoré inštitúcia drží buď s úmyslom obchodovania, alebo s cieľom hedžovať pozície držané s úmyslom obchodovania v súlade s článkom 104;
„multilaterálny obchodný systém“ je multilaterálny obchodný systém vymedzený v článku 4 bode 15 smernice 2004/39/ES;
„kvalifikovaná centrálna protistrana“ alebo „QCCP“ je centrálna protistrana, ktorej sa buď udelilo povolenie v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo ktorá bola uznaná v súlade s článkom 25 uvedeného nariadenia;
„fond pre prípad zlyhania“ je fond zriadený centrálnou protistranou v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) 648/2012 a používaný v súlade s článkom 45 uvedeného nariadenia;
„predfinancovaný príspevok do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania“ je príspevok do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania, ktorý platí inštitúcia;
„obchodná expozícia“ je aktuálna expozícia vrátane variačnej marže splatnej zúčtovaciemu členovi, ale ešte neprijatej, a akákoľvek potenciálna budúca expozícia zúčtovacieho člena alebo klienta voči CCP vyplývajúca zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. a), b) a c), ako aj počiatočná marža;
„regulovaný trh“ je regulovaný trh vymedzený v článku 4 bode 14 smernice 2004/39/ES;
„finančná páka“ je relatívna výška aktív inštitúcie, podsúvahových záväzkov a podmienených záväzkov zaplatiť, postúpiť alebo poskytnúť kolaterál, vrátane záväzkov z prijatých finančných prostriedkov, urobených prísľubov, derivátov alebo zmlúv o repo transakciách, avšak s výnimkou prísľubov, ktoré možno uplatniť len počas likvidácie inštitúcie, a to v porovnaní s vlastnými zdrojmi inštitúcie;
„riziko nadmerného využívania finančnej páky“ je riziko vyplývajúce zo zraniteľnosti inštitúcie z dôvodu finančnej páky alebo podmienenej finančnej páky, ktoré si môže vyžiadať neplánované opravné opatrenia jej podnikateľského plánu, vrátane núdzového predaja aktív, ktorý môže vyústiť do straty alebo úpravy hodnoty zostávajúcich aktív;
„úprava kreditného rizika“ je výška špecifických a všeobecných rezerv na straty z úverov v súvislosti s kreditnými rizikami, ktoré boli vykázané v účtovnej závierke inštitúcie v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;
„interný hedžing“ je pozícia, ktorá významne kompenzuje jednotlivé rizikové prvky medzi pozíciou v obchodnej knihe a jednou alebo viacerými pozíciami v neobchodnej knihe alebo medzi dvoma trading deskmi;
„referenčný záväzok“ znamená záväzok použitý na účely určenia hodnoty hotovostného vyrovnania kreditného derivátu;
„externá ratingová agentúra“ alebo „ECAI“ je ratingová agentúra, ktorá je zaregistrovaná alebo certifikovaná v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 zo 16. septembra 2009 o ratingových agentúrach ( 11 ), alebo centrálna banka, ktorá vydáva ratingy, na ktoré sa nariadenie (ES) č. 1060/2009 nevzťahuje;
„nominovaná ECAI“ je ECAI, ktorú nominovala inštitúcia;
„akumulovaný iný komplexný účtovný výsledok“ má ten istý význam ako v medzinárodných účtovných štandardoch (IAS) 1, ktoré sa uplatňujú v súlade s nariadením (ES) č. 1606/2002;
„základné vlastné zdroje“ sú základné vlastné zdroje v zmysle článku 88 smernice 2009/138/ES;
„poistné položky vlastných zdrojov Tier 1“ sú položky základných vlastných zdrojov spoločností, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené do kapitálu Tier 1 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 1 uvedenej smernice;
„dodatočné poistné položky vlastných zdrojov Tier 1“ sú položky základných vlastných zdrojov podnikov, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené ako kapitál Tier 1 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 1 uvedenej smernice a zahrnutie týchto položiek je obmedzené delegovanými aktmi prijatými v súlade s článkom 99 uvedenej smernice;
„poistné položky vlastných zdrojov Tier 2“ sú položky základných vlastných zdrojov podnikov, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené do Tier 2 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 2 uvedenej smernice;
„poistné položky vlastných zdrojov Tier 3“ sú položky základných vlastných zdrojov podnikov, ktoré podliehajú požiadavkám smernice 2009/138/ES, ak sú tieto položky zaradené do Tier 3 v zmysle smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 94 ods. 3 uvedenej smernice;
„odložené daňové pohľadávky“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;
„odložené daňové pohľadávky, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou“ sú odložené daňové pohľadávky, ktorých budúca hodnota sa môže realizovať len v prípade, ak inštitúcia v budúcnosti vytvorí zdaniteľný zisk;
„odložené daňové záväzky“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;
„majetok dôchodkového fondu so stanovenými požitkami“ sú aktíva dôchodkového fondu alebo programu s definovanými dávkami, ktoré sa vypočítajú po ich znížení o výšku záväzkov v rámci toho istého fondu alebo programu;
„rozdeľovanie výnosov“ je výplata dividend alebo úroku v akejkoľvek forme;
„finančná spoločnosť“ má ten istý význam ako v článku 13 bodu 25 písm. b) a d) smernice 2009/138/ES;
„fondy pre všeobecné bankové riziká“ majú ten istý význam ako v článku 38 smernice 86/635/EHS;
„goodwill“ má ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;
„nepriamy podiel“ je akákoľvek expozícia voči sprostredkovateľskému subjektu s expozíciou voči kapitálovým nástrojom emitovaným subjektom finančného sektora, ak v prípade, že by kapitálové nástroje emitované subjektom finančného sektora boli neustále odpisované, strata, ktorá by v dôsledku toho inštitúcii vznikla, by sa podstatne nelíšila od straty, ktorá by inštitúcii vznikla pri priamom podiele na týchto kapitálových nástrojoch emitovaných subjektom finančného sektora;
„nehmotné aktíva“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci a zahŕňajú goodwill;
„ostatné kapitálové nástroje“ sú kapitálové nástroje emitované subjektmi finančného sektora, ktoré nespĺňajú podmienky na to, aby boli zaradené ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo poistné položky vlastných zdrojov Tier 1, dodatočné poistné položky vlastných zdrojov Tier 1, poistné položky vlastných zdrojov Tier 2 alebo poistné položky vlastných zdrojov Tier 3;
„ostatné rezervy“ sú rezervy v zmysle uplatniteľného účtovného rámca, na ktoré sa vzťahuje požiadavka zverejnenia podľa daného uplatniteľného účtovného štandardu, okrem akýchkoľvek súm, ktoré už boli zahrnuté do akumulovaného iného komplexného účtovného výsledku alebo do nerozdelených ziskov;
„vlastné zdroje“ sú súčtom kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2;
„nástroje vlastných zdrojov“ sú kapitálové nástroje emitované inštitúciou, ktoré spĺňajú podmienky na to, aby boli zaradené ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2;
„menšinová účasť“ je suma vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti inštitúcie, ktorú možno priradiť iným fyzickým alebo právnickým osobám ako sú tie, na ktoré sa vzťahuje prudenciálny rozsah pôsobnosti konsolidácie inštitúcie;
„zisk“ má ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;
„recipročný krížový podiel“ je podiel inštitúcie na nástrojoch vlastných zdrojov alebo iných kapitálových nástrojoch, ktoré emitovali subjekty finančného sektora, ak tieto subjekty takisto majú podiel na nástrojoch vlastných zdrojov, ktoré emitovala daná inštitúcia;
„nerozdelené zisky“ sú zisky a straty prenesené po použití konečného zisku alebo straty v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;
„emisné ážio“ má ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;
„dočasné rozdiely“ majú ten istý význam ako v uplatniteľnom účtovnom rámci;
„syntetický podiel“ je investícia inštitúcie do finančného nástroja, ktorého hodnota priamo závisí od hodnoty kapitálových nástrojov, ktoré emitoval subjekt finančného sektora;
„schéma krížových záruk“ je schémou, ktorá spĺňa tieto podmienky:
inštitúcie patria do tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7, alebo sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu v sieti;
inštitúcie sú plne konsolidované v súlade s článkom 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) alebo článkom 1 ods. 2 smernice 83/349/EHS a sú zahrnuté do dohľadu na konsolidovanom základe vykonávaného nad inštitúciou, ktorá je materskou inštitúciou v niektorom z členských štátov v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 tohto nariadenia a vzťahuje sa na ňu požiadavka na vlastné zdroje;
materská inštitúcia so sídlom v niektorom z členských štátov a jej dcérske spoločnosti sú usadené v tom istom členskom štáte a podliehajú udeleniu povolenia a dohľadu zo strany toho istého príslušného orgánu;
materská inštitúcia so sídlom v niektorom z členských štátov a jej dcérske spoločnosti uzatvorili dohodu o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni tieto inštitúcie a najmä zabezpečuje ich likviditu a solventnosť, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu;
prijali sa opatrenia na zabezpečenie rýchleho poskytnutia finančných prostriedkov v podobe kapitálu a likvidity, ak sa to vyžaduje podľa dohody o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti uvedenej v písm. d);
náležitosť dohôd a opatrení uvedených v písmenách d) a e) pravidelne monitoruje príslušný orgán;
minimálna výpovedná lehota v prípade dobrovoľného vypovedania dohody o zodpovednosti zo strany dcérskej spoločnosti je 10 rokov;
príslušný orgán je oprávnený zakázať dobrovoľné vypovedanie dohody o zodpovednosti zo strany dcérskej spoločnosti;
„rozdeliteľné položky“ je suma zisku na konci posledného finančného roka zvýšená o všetok nerozdelený zisk z predchádzajúcich období a rezervné fondy, ktoré sú k dispozícii na tento účel, pred rozdelením držiteľom nástrojov vlastného kapitálu, a znížená o všetky neuhradené straty z predchádzajúcich období, všetok nerozdeliteľný zisk podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva alebo predpisov inštitúcie a všetky sumy vložené do nerozdeliteľných rezervných fondov v súlade s vnútroštátnym právom alebo stanovami inštitúcie, v každom prípade pri zohľadnení osobitnej kategórie nástrojov vlastného kapitálu, ktorých sa týka právo Únie alebo vnútroštátne právo, predpisy alebo stanovy inštitúcie; výška takýchto ziskov, strát a rezervných fondov sa určuje na základe individuálnej účtovnej závierky inštitúcie, a nie na základe konsolidovanej účtovnej závierky;
„správca“ je správca v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 13 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 18 smernice 2014/59/EÚ;
„subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 83a smernice 2014/59/EÚ;
„skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ je skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, vymedzená v článku 2 ods. 1 bode 83b smernice 2014/59/EÚ;
„globálne systémovo významná inštitúcia“ alebo „G-SII“ je G-SII, ktorá bola určená v súlade s článkom 131 ods. 1 a 2 smernice 2013/36/EÚ;
„globálne systémovo významná inštitúcia mimo EÚ“ alebo „G-SII mimo EÚ“ je globálne systémovo významná banková skupina alebo banka (G-SIB), ktorá nie je G-SII a ktorá je zahrnutá do pravidelne aktualizovaného zoznamu G-SIB, ktorý uverejňuje Rada pre finančnú stabilitu;
„významná dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá na individuálnom alebo konsolidovanom základe spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
daná dcérska spoločnosť drží viac než 5 % konsolidovaných rizikovo vážených aktív svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
daná dcérska spoločnosť vytvára viac než 5 % celkových prevádzkových výnosov svojej pôvodnej materskej spoločnosti;
veľkosť celkovej expozície, uvedenej v článku 429 ods. 4 tohto nariadenia, v súvislosti s dcérskou spoločnosťou je viac než 5 % konsolidovanej veľkosti celkovej expozície jej pôvodnej materskej spoločnosti;
na účely určenia významnej dcérskej spoločnosti, ak sa uplatňuje článok 21b ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa dve sprostredkovateľské materské spoločnosti v EÚ počítajú za jedinú dcérsku spoločnosť na základe ich konsolidovanej situácie;
„subjekt G-SII“ je subjekt s právnou subjektivitou, ktorý je G-SII alebo ktorý tvorí časť G-SII alebo časť G-SII mimo EÚ;
„nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov“ je nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 57 smernice 2014/59/EÚ;
„skupina“ je skupina podnikov, z ktorých aspoň jeden je inštitúciou, a ktorá pozostáva z materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností, alebo z podnikov, ktoré sú vzájomne prepojené, ako je uvedené v článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ ( 12 );
„transakcia financovania prostredníctvom cenných papierov“ je repo transakcia, transakcia požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo transakcia požičiavania s dozabezpečením;
„počiatočná marža“ alebo „IM“ je akýkoľvek kolaterál okrem premenlivej marže, ktorý sa od subjektu vyberá alebo v prospech neho skladá s cieľom kryť aktuálnu a potenciálnu budúcu expozíciu transakcie alebo portfólia transakcií v období, ktoré je potrebné na likvidáciu uvedených transakcií, alebo s cieľom opätovne hedžovať svoje trhové riziko, po zlyhaní protistrany v rámci transakcie alebo portfólia transakcií;
„trhové riziko“ je riziko strát vyplývajúcich z pohybov trhových cien vrátane výmenných kurzov alebo cien komodít;
„devízové riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov výmenných kurzov;
„komoditné riziko“ je riziko strát vyplývajúce z pohybov cien komodít;
„trading desk“ je dobre vymedzená skupina obchodníkov, ktorú zriadila inštitúcia a ktorá spoločne spravuje portfólio pozícií v obchodnej knihe na základe dobre vymedzenej a konzistentnej obchodnej stratégie a ktorá pôsobí v rámci tej istej štruktúry riadenia rizík;
„malá a menej zložitá inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
nie je veľkou inštitúciou;
celková hodnota jej aktív na individuálnom základe alebo prípadne na konsolidovanom základe v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ v priemere neprevyšuje prahovú hodnotu 5 miliárd EUR v priebehu štyroch rokov bezprostredne predchádzajúcich bežnému každoročnému vykazovanému obdobiu. Členské štáty môžu túto prahovú hodnotu znížiť;
nemá žiadne povinnosti alebo podlieha zjednodušeným povinnostiam vo vzťahu k plánovaniu ozdravenia a riešenia krízových situácií v súlade s článkom 4 smernice 2014/59/EÚ;
jej činnosť v obchodnej knihe sa v zmysle článku 94 ods. 1 považuje za malú;
celková hodnota jej derivátových pozícií držaných s úmyslom obchodovania nepresahuje 2 % jej celkových súvahových a podsúvahových aktív a celková hodnota jej celkových derivátových pozícií nepresahuje 5 %, pričom obidve sa vypočítajú v súlade s článkom 273a ods. 3;
viac ako 75 % konsolidovaných celkových aktív a záväzkov inštitúcie s výnimkou, a to v obidvoch prípadoch, expozícií v rámci skupiny sa vzťahuje na činnosti s protistranami nachádzajúcimi sa v Európskom hospodárskom priestore;
inštitúcia nepoužíva interné modely na splnenie prudenciálnych požiadaviek v súlade s týmto nariadením, s výnimkou dcérskych spoločností používajúcich interné modely vyvinuté na úrovni skupiny, a to za predpokladu, že skupina podlieha na konsolidovanom základe požiadavkám na zverejňovanie informácií stanoveným v článku 433a alebo 433c;
inštitúcia neoznámila príslušnému orgánu svoj nesúhlas s tým, aby bola klasifikovaná ako malá a menej zložitá inštitúcia;
príslušný orgán nerozhodol, že na základe analýzy veľkosti, prepojenosti, komplexnosti alebo rizikového profilu nemožno inštitúciu považovať za malú a menej zložitú inštitúciu;
„veľká inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
je G-SII;
bola určená ako inak systémovo významná inštitúcia (O-SII) v súlade s článkom 131 ods. 1 a 3 smernice 2013/36/EÚ;
je v členskom štáte, v ktorom je usadená, jednou z troch najväčších inštitúcií z hľadiska celkovej hodnoty aktív;
celková hodnota jej aktív na individuálnom základe alebo prípadne na základe jej konsolidovanej situácie v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ sa rovná alebo je vyššia ako suma 30 miliárd EUR;
„veľká dcérska spoločnosť“ je dcérska spoločnosť, ktorá sa kvalifikuje ako veľká inštitúcia;
„nekótovaná inštitúcia“ je inštitúcia, ktorá neemitovala cenné papiere, ktoré sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu v zmysle vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 21 smernice 2014/65/EÚ;
„finančná správa“ je na účely ôsmej časti finančná správa v zmysle článkov 4 a 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES ( 13 ).
2. Ak sa v tomto nariadení odkazuje na nehnuteľný majetok, nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo nehnuteľný majetok určený na podnikanie, alebo na hypotéku na takúto nehnuteľnosť, tak takýto majetok zahŕňa podiely vo fínskych bytových podnikoch, ktoré svoju činnosť vykonávajú v súlade s fínskym zákonom o bytových podnikoch z roku 1991 alebo neskoršími rovnocennými právnymi predpismi. Členské štáty alebo ich príslušné orgány môžu povoliť, aby sa s podielmi predstavujúcimi rovnocennú nepriamu držbu nehnuteľného majetku zaobchádzalo ako s priamou držbou nehnuteľného majetku, ak je takáto nepriama držba osobitne regulovaná vo vnútroštátnom práve daného členského štátu a ak v prípade, že sa poskytne ako kolaterál, poskytuje rovnocennú ochranu pre veriteľov.
3. Obchodné financovanie uvedené v odseku 1 bode 80 nie je väčšinou záväzné a vyžaduje si uspokojivú podpornú transakčnú dokumentáciu ku každej žiadosti o čerpanie umožňujúcu odmietnutie financovania v prípade akejkoľvek pochybnosti o úverovej bonite alebo podpornej transakčnej dokumentácii. Splácanie expozícií spojených s obchodným financovaním je zvyčajne nezávislé od dlžníka, prostriedky naopak pochádzajú z hotovosti získanej od dovozcov alebo vyplývajúcej z príjmov z predaja podkladového tovaru.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa presne stanoví, za akých okolností sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 bode 39.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 5
Vymedzenia pojmov špecifické pre kapitálové požiadavky pre kreditné riziko
Na účely tretej časti, hlavy II sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„expozícia“ je aktívum alebo podsúvahová položka;
„strata“ je hospodárska strata vrátane významných diskontných účinkov a významných priamych a nepriamych nákladov spojených s vymáhaním nástroja;
„očakávaná strata“ alebo „EL“ je pomer straty očakávanej z expozície v prípade potenciálneho zlyhania protistrany alebo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov počas obdobia jedného roka k nesplatenej sume v momente zlyhania.
HLAVA II
ÚROVEŇ UPLATŇOVANIA POŽIADAVIEK
KAPITOLA 1
Uplatňovanie požiadaviek na individuálnom základe
Článok 6
Všeobecné zásady
1. Inštitúcie plnia povinnosti stanovené v druhej až piatej a ôsmej časti na individuálnom základe.
1a. Odchylne od odseku 1 tohto článku musia požiadavku stanovenú v článku 92a na individuálnom základe spĺňať len inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši a ktoré sú zároveň G-SII alebo ktoré tvoria časť G-SII a ktoré nemajú dcérske spoločnosti.
Významné dcérske spoločnosti G-SII mimo EÚ dodržiavajú ustanovenia článku 92b na individuálnom základe, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:
nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši;
nemajú dcérske spoločnosti;
nie sú dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ.
2. Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď dcérskou spoločnosťou v členskom štáte, kde jej bolo udelené povolenie a v ktorom podlieha dohľadu, alebo materskou spoločnosťou, ani inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie v súlade s článkom 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v článkoch 89, 90 a 91.
3. Od žiadnej inštitúcie, ktorá je buď materskou alebo dcérskou spoločnosťou, ani inštitúcie, ktorá je zahrnutá do konsolidácie v súlade s článkom 18, sa nevyžaduje, aby na individuálnom základe plnila povinnosti stanovené v ôsmej časti.
4. Úverové inštitúcie a investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie na poskytovanie investičných služieb a činností uvedených v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES, plnia povinnosti stanovené v šiestej časti na individuálnom základe. Kým Komisia nevypracuje správu v súlade s článkom 508 ods. 3, môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od plnenia povinností stanovených v šiestej časti, zohľadňujúc pritom povahu, rozsah a komplexnosť činností investičnej spoločnosti.
5. Inštitúcie okrem investičných spoločností uvedených v článku 95 ods. 1 a článku 96 ods. 1 a inštitúcií, v prípade ktorých príslušné orgány udelili výnimku uvedenú v článku 7 ods. 1 alebo 3, plnia povinnosti stanovené v siedmej časti na individuálnom základe.
Článok 7
Výnimka z uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe
1. Príslušné orgány môžu udeliť výnimku z uplatňovania článku 6 ods. 1 na akúkoľvek dcérsku spoločnosť inštitúcie, ak dcérska spoločnosť i inštitúcia podliehajú udeleniu povolenia a dohľadu zo strany príslušného členského štátu a na dcérsku spoločnosť sa vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe nad inštitúciou, ktorá je materskou spoločnosťou, a ak sú v záujme zabezpečenia primeraného rozdelenia vlastných zdrojov medzi materskú spoločnosť a dcérsku spoločnosť splnené všetky tieto podmienky:
v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskou spoločnosťou;
materská spoločnosť buď vyhovie príslušnému orgánu, pokiaľ ide o obozretné riadenie dcérskej spoločnosti, a vyhlási so súhlasom príslušného orgánu, že ručí za prísľuby, ktoré urobila dcérska spoločnosť, alebo riziká v dcérskej spoločnosti majú len zanedbateľný význam;
postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika materskej spoločnosti sa vzťahujú aj na dcérsku spoločnosť;
materská spoločnosť má podiel viac ako 50 % na hlasovacích právach spojených s podielmi na základnom imaní dcérskej spoločnosti a/alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti.
2. Príslušné orgány môžu využiť možnosť stanovenú v odseku 1, ak je materská spoločnosť finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou zriadenou v tom istom členskom štáte ako inštitúcia, za predpokladu, že podlieha rovnakému dohľadu, aký sa vykonáva nad inštitúciami, a najmä normám stanoveným v článku 11 ods. 1.
3. Príslušné orgány môžu udeliť výnimku z uplatňovania článku 6 ods. 1 na materskú inštitúciu v členskom štáte, ak táto inštitúcia podlieha udeleniu povolenia a dohľadu zo strany príslušného členského štátu a vzťahuje sa na ňu dohľad na konsolidovanom základe a ak sú v záujme primeraného rozdelenia vlastných zdrojov medzi materskú spoločnosť a dcérske spoločnosti splnené všetky tieto podmienky:
v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov materskej inštitúcii v členskom štáte;
postupy hodnotenia, merania a kontroly rizika, ktoré sú relevantné pre konsolidovaný dohľad, sa vzťahujú aj na materskú inštitúciu v členskom štáte.
Príslušný orgán, ktorý použije tento odsek, informuje príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov.
Článok 8
Výnimka z uplatňovania požiadaviek na likviditu na individuálnom základe
1. Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na inštitúciu a na všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti v Únii a vykonávať nad nimi dohľad ako nad jedinou likviditnou podskupinou, pokiaľ spĺňajú všetky tieto podmienky:
materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe plní povinnosti stanovené v šiestej časti;
materská inštitúcia na konsolidovanom základe alebo dcérska inštitúcia na subkonsolidovanom základe sústavne monitorujú pozície likvidity všetkých inštitúcií v skupine alebo podskupine, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka, a vykonávajú nad nimi dohľad a pre všetky tieto inštitúcie zabezpečujú dostatočnú úroveň likvidity;
inštitúcie uzatvorili zmluvy, ktoré vyhovujú príslušným orgánom a ktoré umožňujú voľný pohyb zdrojov medzi nimi, aby mohli riadne a včas splniť svoje individuálne a spoločné povinnosti;
v súčasnosti neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca dodržaniu zmlúv uvedených v písmene c).
Komisia do 1. januára 2014 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o všetkých právnych prekážkach, ktoré môžu znemožniť uplatňovanie písm. c) prvého pododseku, pričom sa vyzýva, aby do 31. decembra 2015 v prípade potreby predložila legislatívny návrh, na základe ktorého by sa tieto prekážky mali odstrániť.
2. Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania šiestej časti na inštitúciu a na všetky alebo niektoré jej dcérske spoločnosti, ak všetkým inštitúciám jedinej likviditnej podskupiny bolo udelené povolenie v tom istom členskom štáte a za predpokladu, že sú splnené podmienky odseku 1.
3. Ak inštitúciám jedinej likviditnej podskupiny bolo udelené povolenie v niekoľkých členských štátoch, odsek 1 sa uplatňuje len po uplatnení postupu stanoveného v článku 21 a len na inštitúcie, ktorých príslušné orgány sa dohodnú na týchto prvkoch:
na ich posúdení toho, či organizácia a zaobchádzanie s rizikom likvidity spĺňajú podmienky stanovené v článku 86 smernice 2013/36/EÚ v celej jedinej likviditnej podskupine;
na rozdelení súm, umiestnení a vlastníctve požadovaných likvidných aktív, ktoré má mať jediná likviditná podskupina v držbe;
na určení minimálnej výšky likvidných aktív, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, v prípade ktorých sa udelí výnimka z uplatňovania šiestej časti;
na potrebe prísnejších parametrov, než sú parametre stanovené v šiestej časti;
na neobmedzenej výmene úplných informácií medzi príslušnými orgánmi;
na plnom chápaní dôsledkov takejto výnimky.
4. Príslušné orgány môžu uplatňovať odseky 1, 2 a 3 aj na inštitúcie, ktoré sú členmi tej istej ►C2 schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7, ak spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky, a na iné inštitúcie, ktoré sú prepojené vzťahom v zmysle článku 113 ods. 6, ak spĺňajú všetky v ňom stanovené podmienky. ◄ Príslušné orgány v tomto prípade určia na základe konsolidovanej situácie všetkých inštitúcií jedinej likviditnej podskupiny jednu z inštitúcií, na ktoré sa vzťahuje výnimka z uplatňovania šiestej časti.
5. Ak sa podľa odseku 1 alebo 2 udelila výnimka z uplatňovania, môžu príslušné orgány na úrovni jedinej likviditnej podskupiny uplatňovať aj článok 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho časti a na individuálnom základe udeliť výnimku z uplatňovania článku 86 smernice 2013/36/EÚ alebo jeho častí.
Článok 9
Metóda individuálnej konsolidácie
1. S výhradou odsekov 2 a 3 tohto článku a článku 144 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ môžu príslušné orgány v jednotlivých prípadoch materským inštitúciám povoliť, aby zahrnuli do výpočtu svojich požiadaviek podľa článku 6 ods. 1 dcérske spoločnosti, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 7 ods. 1 písm. c) a d) a ktorých podstatné expozície alebo podstatné záväzky sú voči tejto materskej inštitúcii.
2. Zaobchádzanie stanovené v odseku 1 sa povolí len vtedy, keď materská inštitúcia príslušným orgánom v plnom rozsahu preukáže okolnosti a úpravu vrátane právnej úpravy, vďaka ktorým neexistuje, a ani sa nepredpokladá, žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov dcérskej spoločnosti svojej materskej spoločnosti v čase splatnosti.
3. Ak príslušný orgán využije možnosť stanovenú v odseku 1, pravidelne a najmenej raz za rok informuje príslušné orgány všetkých ostatných členských štátov o uplatnení odseku 1, ako aj o okolnostiach a úpravách uvedených v odseku 2. Ak je dcérska spoločnosť v tretej krajine, príslušné orgány poskytnú rovnaké informácie aj príslušným orgánom v danej tretej krajine.
Článok 10
Výnimka pre úverové inštitúcie, ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu
1. Príslušné orgány môžu v súlade s vnútroštátnym právom čiastočne alebo v plnom rozsahu udeliť výnimku z uplatňovania požiadaviek stanovených v druhej až ôsmej časti jednej alebo viacerým úverovým inštitúciám, ktoré sa nachádzajú v tom istom členskom štáte a ktoré sú trvalo pridružené k ústrednému orgánu, ktorý nad nimi vykonáva dohľad a ktorý je zriadený v tom istom členskom štáte, ak sú splnené tieto podmienky:
záväzky ústredného orgánu a pridružených inštitúcií sú spoločné a nerozdielne alebo záväzky jeho pridružených inštitúcií sú v plnom rozsahu zaručené ústredným orgánom;
platobná schopnosť a likvidita ústredného orgánu a všetkých pridružených inštitúcií sa monitorujú ako celok na základe konsolidovaných účtovných závierok týchto inštitúcií;
vedenie ústredného orgánu je oprávnené dávať pokyny vedeniu pridružených inštitúcií.
Členské štáty môžu zachovať a používať existujúce vnútroštátne právne predpisy, pokiaľ ide o uplatňovanie výnimky uvedenej v prvom pododseku, a to za predpokladu, že nie sú v rozpore s týmto nariadením alebo smernicou 2013/36/EÚ.
2. Ak príslušné orgány konštatujú, že sú splnené podmienky stanovené v odseku 1, a ak za záväzky ústredného orgánu úplne ručia pridružené inštitúcie, príslušné orgány môžu na individuálnom základe vyňať ústredný orgán z uplatňovania druhej až ôsmej časti.
KAPITOLA 2
Prudenciálna konsolidácia
Článok 11
Všeobecné zaobchádzanie
1. Materské inštitúcie v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a siedmej časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe svojej konsolidovanej situácie. Materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vytvoria vhodnú organizačnú štruktúru a zavedú primerané mechanizmy vnútornej kontroly s cieľom zabezpečiť náležité spracovanie a odoslanie údajov požadovaných na konsolidáciu. Predovšetkým zabezpečia, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy na zabezpečenie riadnej konsolidácie.
2. Inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou alebo materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte plnia povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a siedmej časti v rozsahu a spôsobom uvedeným v článku 18 na základe konsolidovanej situácie tejto finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
Ak materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť v členskom štáte kontroluje viac ako jednu inštitúciu, prvý pododsek sa uplatňuje iba na inštitúciu, na ktorú sa uplatňuje dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ.
3. Materské inštitúcie v EÚ, inštitúcie kontrolované materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ a inštitúcie kontrolované materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou v EÚ plnia povinnosti stanovené v šiestej časti na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie, finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, ak skupina zahŕňa jednu alebo viacero inštitúcií, ktoré môžu poskytovať investičné služby a činnosti uvedené v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES. Do podania správy Komisie v súlade s článkom 508 ods. 2 tohto nariadenia a v prípade, že skupinu tvoria len investičné spoločnosti, môžu príslušné orgány oslobodiť investičné spoločnosti od povinností stanovených v šiestej časti na konsolidovanom základe, zohľadňujúc pritom povahu, rozsah a zložitosť činností investičnej spoločnosti.
3a. Odchylne od odseku 1 tohto článku platí, že len materské inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII, tvoria časť G-SII alebo tvoria časť G-SII mimo EÚ, dodržiavajú ustanovenia článku 92a tohto nariadenia na konsolidovanom základe, a to v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 18 tohto nariadenia.
Len materské spoločnosti v EÚ, ktoré sú významnou dcérskou spoločnosťou G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, dodržiavajú ustanovenia článku 92b tohto nariadenia na konsolidovanom základe v rozsahu a spôsobom stanoveným v článku 18 tohto nariadenia. Ak sa uplatňuje článok 21b ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, každá z dvoch sprostredkovateľských materských spoločností v EÚ určených ako významná dcérska spoločnosť dodržiava ustanovenia článku 92b tohto nariadenia na základe svojej konsolidovanej situácie.
4. Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava požiadavky druhej a ôsmej časti na základe konsolidovanej situácie celku tvoreného ústredným orgánom spolu s jeho pridruženými inštitúciami.
5. Okrem požiadaviek v odsekoch 1 až 4 a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ, ak je to na účely dohľadu odôvodnené osobitnosťou rizika alebo kapitálovej štruktúry inštitúcie alebo v prípade, keď členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy, v ktorých sa vyžaduje štrukturálne oddelenie činností v rámci bankovej skupiny, príslušné orgány môžu od štrukturálne oddelených inštitúcií požadovať, aby dodržiavali povinnosti stanovené v druhej až štvrtej časti a v šiestej až ôsmej časti tohto nariadenia a v hlave VII smernice 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.
Uplatnením prístupu stanoveného v prvom pododseku nie je dotknutý účinný dohľad na konsolidovanom základe, pričom tento prístup nesmie mať na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii neprimeraný negatívny vplyv, ani nesmie predstavovať prekážku fungovania vnútorného trhu.
Článok 12
Finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť s dcérskou úverovou inštitúciou a dcérskou investičnou spoločnosťou
Ak má finančná holdingová spoločnosť alebo zmiešaná finančná holdingová spoločnosť ako dcérske spoločnosti aspoň jednu úverovú inštitúciu a jednu investičnú spoločnosť, potom sa požiadavky, ktoré sa uplatňujú na základe konsolidovanej situácie finančnej holdingovej spoločnosti alebo zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, uplatňujú na úverovú inštitúciu.
Článok 12
Konsolidovaný výpočet pre G-SII s viacerými subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši
Ak sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, najmenej dva subjekty G-SII patriace do tej istej G-SII, materská inštitúcia v EÚ uvedenej G-SII vypočíta výšku vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov uvedených v článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia. Uvedený výpočet sa vykonáva na základe konsolidovanej situácie materskej inštitúcie v EÚ, ako keby bola jediným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, v rámci G-SII.
Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým odsekom tohto článku nižšia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií konajú v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.
Ak je hodnota vypočítaná v súlade s prvým odsekom tohto článku vyššia než súčet hodnôt vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov podľa článku 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia pre všetky subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, patriace do uvedenej G-SII, orgány pre riešenie krízových situácií môžu konať v súlade s článkom 45d ods. 3 a článkom 45h ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.
Článok 13
Uplatňovanie požiadaviek na zverejňovanie informácií na konsolidovanom základe
1. Materské inštitúcie v EÚ dodržiavajú ustanovenia ôsmej časti na základe svojej konsolidovanej situácie.
Veľké dcérske spoločnosti materských inštitúcií v EÚ zverejňujú informácie uvedené v článkoch 437, 438, 440, 442, 450, 451, 451a a 453 na individuálnom základe alebo prípadne v súlade s týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ na subkonsolidovanom základe.
2. Inštitúcie určené ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII alebo sú súčasťou G-SII, dodržiavajú článok 437a a článok 447 písm. h) na základe konsolidovanej situácie svojej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.
3. Odsek 1 prvý pododsek sa neuplatňuje na materské inštitúcie v EÚ, materské finančné holdingové spoločnosti v EÚ, materské zmiešané finančné holdingové spoločnosti v EÚ alebo subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa na ne vzťahuje rovnocenné zverejňovanie informácií poskytnutých na konsolidovanom základe materskou spoločnosťou usadenou v tretej krajine.
Odsek 1 druhý pododsek sa uplatňuje na dcérske spoločnosti materských spoločností usadených v tretej krajine, ak sa uvedené dcérske spoločnosti kvalifikujú ako veľké dcérske spoločnosti.
4. Ak sa uplatňuje článok 10, ústredný orgán v ňom uvedený dodržiava ustanovenia ôsmej časti na základe svojej konsolidovanej situácie. Článok 18 ods. 1 sa uplatňuje na ústredný orgán a pridružené inštitúcie sa považujú za dcérske spoločnosti ústredného orgánu.
Článok 14
Uplatňovanie požiadaviek článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na konsolidovanom základe
1. Od materských spoločností a ich dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, sa vyžaduje, aby plnili povinnosti stanovené v článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na konsolidovanom alebo na subkonsolidovanom základe, aby sa zabezpečilo, že ich opatrenia, postupy a mechanizmy, ktoré sa vyžadujú v týchto ustanoveniach, sú konzistentné a vhodne integrované a že je možné poskytovať akékoľvek údaje a informácie, ktoré sú relevantné na účely dohľadu. Zabezpečujú najmä to, aby dcérske spoločnosti, na ktoré sa toto nariadenie nevzťahuje, vykonávali opatrenia, postupy a mechanizmy s cieľom zabezpečiť súlad s týmito ustanoveniami.
2. Inštitúcie pri uplatňovaní článku 92 tohto nariadenia na konsolidovanom alebo subkonsolidovanom základe uplatňujú dodatočnú rizikovú váhu v súlade s článkom 270a tohto nariadenia, ak dôjde k nedodržaniu požiadaviek stanovených v článku 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 na úrovni subjektu usadeného v tretej krajine, ktorý je zahrnutý do konsolidácie v súlade s článkom 18 tohto nariadenia, ak ide o závažné porušenie vo vzťahu k celkovému rizikovému profilu skupiny.
Článok 15
Výnimka z uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe v prípade skupín investičných spoločností
1. Orgán konsolidovaného dohľadu môže v jednotlivých prípadoch udeliť výnimku z uplatnenia tretej časti tohto nariadenia a hlavy VII kapitoly 4 smernice 2013/36/EÚ na konsolidovanom základe za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
každá investičná spoločnosť v EÚ v skupine používa alternatívny výpočet celkovej výšky rizikovej expozície uvedenej v článku 95 ods. 2 alebo v článku 96 ods. 2;
všetky investičné spoločnosti v skupine patria do kategórií v článku 95 ods. 1 alebo článku 96 ods. 1;
každá investičná spoločnosť v EÚ v skupine spĺňa požiadavky stanovené v článku 95 alebo v článku 96 na individuálnom základe a zároveň odpočíta od vlastného kapitálu Tier 1 akékoľvek podmienené záväzky v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované;
akákoľvek finančná holdingová spoločnosť, ktorá je materskou finančnou holdingovou spoločnosťou v členskom štáte akejkoľvek investičnej spoločnosti v skupine, má v držbe aspoň toľko kapitálu, ktorý je definovaný ako súčet položiek uvedených v článku 26 ods. 1, článku 51 ods. 1 a v článku 62 ods. 1, aby sa pokryla suma:
súčtu úplnej účtovnej hodnoty akýchkoľvek podielov, podriadených pohľadávok a nástrojov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. h) a i), článku 56 ods. 1 písm. c) a d) a v článku 66 ods. 1 písm. c) a d) v investičných spoločnostiach, finančných inštitúciách, správcovských spoločnostiach a podnikoch pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované, a
celkovej výšky akýchkoľvek podmienených záväzkov v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované;
v skupine nie sú zahrnuté úverové inštitúcie.
Ak sú splnené kritériá prvého pododseku, každá investičná spoločnosť v EÚ má mať zavedené systémy na monitorovanie a kontrolu zdrojov kapitálu a financovania všetkých finančných holdingových spoločností, investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb v rámci skupiny.
2. Príslušné orgány môžu udeliť výnimku z uplatňovania aj vtedy, ak finančné holdingové spoločnosti majú v držbe nižšiu sumu vlastných zdrojov, ako je suma vypočítaná podľa odseku 1 písm. d), ale nie nižšiu, ako je súčet požiadaviek na vlastné zdroje stanovený na individuálnom základe pre investičné spoločnosti, finančné inštitúcie, správcovské spoločnosti a podniky pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované, a ako celková výška akýchkoľvek podmienených záväzkov v prospech investičných spoločností, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb, ktoré by inak boli konsolidované. Na účely tohto odseku požiadavka na vlastné zdroje v prípade investičných spoločností tretích krajín, finančných inštitúcií, správcovských spoločností a podnikov pomocných služieb predstavuje pomyselnú požiadavku na vlastné zdroje.
Článok 16
Výnimka z uplatňovania požiadaviek na ukazovateľ finančnej páky na konsolidovanom základe v prípade skupín investičných spoločností
Ak sú všetky subjekty v skupine investičných spoločností, vrátane materského subjektu, investičnými spoločnosťami, ktoré sú oslobodené od uplatňovania požiadaviek ustanovených v siedmej časti na individuálnom základe v súlade s článkom 6 ods. 5, materská investičná spoločnosť sa môže rozhodnúť neuplatňovať požiadavky ustanovené v siedmej časti na konsolidovanom základe.
Článok 17
Dohľad nad investičnými spoločnosťami, ktorým bola udelená výnimka z uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe
1. Investičné spoločnosti v skupine, ktorej bola udelená výnimka ustanovená v článku 15, oznámia príslušným orgánom riziká, ktoré by mohli narušiť ich finančné pozície, vrátane tých, ktoré sú spojené so zložením a zdrojmi ich vlastných zdrojov, interného kapitálu a financovania.
2. Ak príslušné orgány zodpovedné za prudenciálny dohľad nad investičnou spoločnosťou udelia výnimku z uplatňovania povinnosti dohľadu na konsolidovanom základe, ako sa uvádza v článku 15, prijmú iné vhodné opatrenia na monitorovanie rizík, a to najmä veľkej majetkovej angažovanosti celej skupiny vrátane akýchkoľvek spoločností so sídlom mimo členského štátu.
3. Ak príslušné orgány zodpovedné za prudenciálny dohľad nad investičnou spoločnosťou udelia výnimku z uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje na konsolidovanom základe, ako sa uvádza v článku 15, požiadavky uvedené v ôsmej časti sa uplatňujú na individuálnom základe.
Článok 18
Metódy prudenciálnej konsolidácie
1. Inštitúcie, od ktorých sa vyžaduje, aby dodržiavali požiadavky uvedené v prvom oddiele 1 na základe ich konsolidovanej situácie, vykonajú úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami ►C2 alebo, ak je to relevantné, dcérskymi spoločnosťami tej istej materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti. ◄ Odseky 2 až 8 tohto článku sa neuplatňujú, ak sa uplatňuje šiesta časť na základe konsolidovanej situácie inštitúcie.
Na účely článku 11 ods. 3a vykonávajú inštitúcie, od ktorých sa vyžaduje, aby spĺňali požiadavky uvedené v článku 92a alebo 92b na konsolidovanom základe, úplnú konsolidáciu všetkých inštitúcií a finančných inštitúcií, ktoré sú ich dcérskymi spoločnosťami v príslušných skupinách, ktorých krízová situácia sa rieši.
2. Príslušné orgány však môžu v jednotlivých prípadoch povoliť podielovú konsolidáciu podľa veľkosti podielu materskej spoločnosti na kapitáli dcérskej spoločnosti. Podielovú konsolidáciu možno povoliť iba vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
ručenie materskej spoločnosti sa obmedzuje na veľkosť podielu na kapitáli, ktorý materská spoločnosť drží v dcérskej spoločnosti so zreteľom na ručenie ostatných akcionárov alebo členov;
platobná schopnosť týchto ostatných akcionárov alebo členov je uspokojivá;
ručenie ostatných akcionárov a členov je jasne stanovené právne záväzným spôsobom.
3. Ak sú spoločnosti prepojené vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS, príslušné orgány určia, ako sa má konsolidácia vykonať.
4. Orgán konsolidovaného dohľadu požaduje podielovú konsolidáciu podľa podielu na kapitáli držaného v súvislosti s účasťou v inštitúciách a finančných inštitúciách, ktoré riadi spoločnosť zahrnutá do konsolidácie spolu s jednou alebo viacerými spoločnosťami, ktoré do konsolidácie zahrnuté nie sú, ak sa ručenie týchto spoločností obmedzuje na veľkosť ich podielu na kapitáli, ktorý majú v držbe.
5. ►C2 V prípade účastí alebo iných kapitálových väzieb, ako sú väzby uvedené v odsekoch 1 a 4, príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať. ◄ Predovšetkým môžu povoliť alebo požadovať použitie metódy vlastného imania. Táto metóda však neznamená, že sa dotknuté spoločnosti zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.
6. Príslušné orgány určia, či a ako sa má konsolidácia vykonať v týchto prípadoch:
ak inštitúcia podľa názoru príslušných orgánov vykonáva významný vplyv na jednu alebo viacero inštitúcií alebo finančných inštitúcií a pritom v nich nemá účasť ani iné kapitálové väzby; a
ak dve alebo viac inštitúcií či finančných inštitúcií riadi jeden manažment, čo nie je v súlade s ustanoveniami spoločenskej zmluvy, zakladajúcej listiny či stanov.
Príslušné orgány môžu predovšetkým povoliť alebo požadovať použitie metódy ustanovenej v článku 12 smernice 83/349/EHS. Použitie tejto metódy však neznamená, že sa dotknuté podniky zahrnú do dohľadu na konsolidovanom základe.
7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých sa vykonáva konsolidácia v prípadoch uvedených v odsekoch 2 až 6 tohto článku.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2016.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
8. Ak sa v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ vyžaduje konsolidovaný dohľad na, podniky pomocných služieb a správcovské spoločnosti vymedzené v článku 2 bode 5 smernice 2002/87/ES sa do konsolidácie zahrnú v prípadoch stanovených v tomto článku a v súlade s metódami stanovenými v tomto článku.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, v súlade s ktorými sa vykonáva konsolidácia v prípadoch uvedených v odsekoch 3 až 6 a v odseku 8.
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 19
Subjekty vyňaté z rozsahu pôsobnosti prudenciálnej konsolidácie
1. Inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb, ktorý je dcérskou spoločnosťou alebo spoločnosťou, v ktorom má určitý subjekt účasť, sa nemusí zahrnúť do konsolidácie v prípade, že celková suma aktív a podsúvahových položiek dotknutej spoločnosti je menšia ako nižšia z nasledujúcich súm:
10 miliónov EUR;
1 % z celkovej sumy aktív a podsúvahových položiek materskej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá v ňom má účasť.
2. Príslušné orgány zodpovedné za vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že inštitúcia, finančná inštitúcia alebo podnik pomocných služieb, ktorý je dcérskou spoločnosťou alebo spoločnosťou, v ktorom má iný subjekt účasť, sa nemusí zahrnúť do konsolidácie v týchto prípadoch:
ak sa dotknutá spoločnosť nachádza v tretej krajine, v ktorej právne prekážky obmedzujú prenos potrebných informácií;
ak má dotknutá spoločnosť len zanedbateľný význam vzhľadom na ciele monitorovania inštitúcií;
ak by podľa názoru príslušných orgánov zodpovedných za vykonávanie dohľadu na konsolidovanom základe bola konsolidácia finančnej situácie dotknutej spoločnosti nevhodná alebo zavádzajúca, pokiaľ ide o ciele dohľadu nad inštitúciami.
3. Ak v prípadoch uvedených v odseku 1 a v odseku 2 písmene b) spĺňa uvedené kritériá viacero spoločností, napriek tomu sa zahrnú do konsolidácie vtedy, ak ako celok už nemajú zanedbateľný význam vzhľadom na stanovené ciele.
Článok 20
Spoločné rozhodnutia o prudenciálnych požiadavkách
1. Príslušné orgány spolupracujú a v plnom rozsahu konzultujú:
v prípade žiadostí o povolenia uvedené v článku 143 ods. 1, v článku 151 ods. 4 a 9, v článku 283, v článku 312 ods. 2 a v článku 363, ktoré predložila materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti alebo spoločne dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ, s cieľom rozhodnúť, či udeliť alebo neudeliť žiadané povolenie a určiť prípadné podmienky, ktorým by malo takéto povolenie podliehať;
na účely stanovenia, či sú splnené kritériá na špecifické zaobchádzanie v rámci skupiny, ako sa uvádza v článku 422 ods. 9 a v článku 425 ods. 5, ktoré dopĺňajú regulačné technické predpisy EBA uvedené v článku 422 ods. 10 a článku 425 ods. 6.
Žiadosti sa predkladajú len orgánu konsolidovaného dohľadu.
Žiadosť uvedená v článku 312 ods. 2 zahŕňa opis metodiky použitej na rozmiestnenie kapitálu na operačné riziko medzi jednotlivé subjekty skupiny. V žiadosti sa uvádza, či a ako sa plánujú zahrnúť účinky diverzifikácie do systému merania rizika.
2. Príslušné orgány vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie s cieľom do šiestich mesiacov dosiahnuť spoločné rozhodnutie o:
žiadosti uvedenej v odseku 1 písm. a);
posúdení kritérií a stanovení špecifického zaobchádzania podľa odseku 1 písm. b).
Spoločné rozhodnutie obsahuje plné odôvodnenie a príslušný orgán uvedený v odseku 1 ho doručí žiadateľovi.
3. Lehota uvedená v odseku 2 začne plynúť:
v deň doručenia úplnej žiadosti uvedenej v odseku 1 písm. a) orgánu konsolidovaného dohľadu. Orgán konsolidovaného dohľadu bezodkladne postúpi úplnú žiadosť ďalším príslušným orgánom;
v deň doručenia správy, ktorú vypracoval orgán konsolidovaného dohľadu a v ktorej sa analyzujú prísľuby v rámci skupiny, príslušným orgánom.
4. Ak príslušné orgány neprijmú do šiestich mesiacov spoločné rozhodnutie, orgán konsolidovaného dohľadu prijme vlastné rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. a). Rozhodnutím orgánu konsolidovaného dohľadu sa neobmedzujú právomoci príslušných orgánov podľa článku 105 smernice 2013/36/EÚ.
Toto rozhodnutie sa uvedie v dokumente obsahujúcom plne odôvodnené rozhodnutie a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady, ktoré ostatné príslušné orgány vyjadrili počas šesťmesačnej lehoty.
Orgán konsolidovaného dohľadu poskytne toto rozhodnutie materskej inštitúcii v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ a ostatným príslušným orgánom.
Ak na konci šesťmesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých príslušných orgánov postúpi vec EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán konsolidovaného dohľadu odloží svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. a) tohto článku, a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia o jeho rozhodnutí, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Táto šesťmesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Po skončení šesťmesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec nepostúpi EBA.
5. Ak príslušné orgány neprijmú do šiestich mesiacov spoločné rozhodnutie, príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskou spoločnosťou na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. b).
Rozhodnutie obsahuje plné odôvodnenie a zohľadnia sa v ňom stanoviská a výhrady, ktoré ostatné príslušné orgány vyjadrili počas šesťmesačnej lehoty.
Rozhodnutie sa poskytne orgánu konsolidovaného dohľadu, ktorý informuje materskú inštitúciu v EÚ, materskú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ alebo materskú zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť v EÚ.
Ak na konci šesťmesačnej lehoty orgán konsolidovaného dohľadu postúpi vec EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad dcérskou spoločnosťou na individuálnom základe odloží svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o odsek 1 písm. b) tohto článku, a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré môže EBA prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia o jeho rozhodnutí, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím EBA. Táto šesťmesačná lehota sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za zmierovacie obdobie. EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca. Po skončení šesťmesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec nepostúpi EBA.
6. Ak materská inštitúcia v EÚ a jej dcérske spoločnosti, dcérske spoločnosti materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ používajú jednotne pokročilý prístup merania uvedený v článku 312 ods. 2 nariadenia alebo prístup IRB uvedený v článku 143, povolia príslušné orgány materskej spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam, aby kvalifikačné kritériá stanovené v článkoch 321 a 322 alebo v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 6 splnili spoločne, a to spôsobom, ktorý je v súlade so štruktúrou skupiny a jej systémami, postupmi a metodikami riadenia rizík.
7. Rozhodnutia uvedené v odsekoch 2, 4 a 5 sa považujú za určujúce a príslušné orgány v dotknutých členských štátoch ich uplatňujú.
8. EBA vypracuje na účely uľahčenia prijímania spoločných rozhodnutí návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť spoločný rozhodovací proces uvedený v odseku 1 písm. a) so zreteľom na žiadosti o povolenia uvedené v článku 143 ods. 1, článku 151 ods. 4 a 9, článku 283, článku 312 ods. 2 a v článku 363.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 21
Spoločné rozhodnutia na úrovni uplatňovania požiadaviek na likviditu
1. Na základe žiadosti materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo subkonsolidovanej dcérskej spoločnosti materskej inštitúcie v EÚ alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ orgán konsolidovaného dohľadu a príslušné orgány zodpovedné za dohľad nad dcérskymi spoločnosťami materskej inštitúcie v EÚ, materskej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti v EÚ v členskom štáte vyvinú v rámci svojich právomocí maximálne úsilie na prijatie spoločného rozhodnutia o tom, či sú splnené podmienky podľa článku 8 ods. 1 písm. a) až d), pričom sa v ňom určí jediná likviditná podskupina na účely uplatňovania článku 8.
Toto spoločné rozhodnutie sa prijme do šiestich mesiacov odvtedy, ako orgán konsolidovaného dohľadu predloží správu, v ktorej na základe kritérií stanovených v článku 8 určí jedinú likviditnú podskupinu. V prípade nezhody počas lehoty šiestich mesiacov uskutoční orgán konsolidovaného dohľadu na žiadosť ktoréhokoľvek z ostatných dotknutých príslušných orgánov konzultácie s EBA. Orgán konsolidovaného dohľadu môže uskutočniť konzultácie s EBA aj z vlastnej iniciatívy.
Spoločným rozhodnutím sa takisto môžu uložiť obmedzenia, pokiaľ ide o umiestnenie a vlastníctvo likvidných aktív, pričom môže obsahovať požiadavku na minimálnu výšku likvidných aktív, ktoré majú mať v držbe inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje výnimka z uplatňovania šiestej časti.
Toto spoločné rozhodnutie sa uvedie v dokumente obsahujúcom plne odôvodnené rozhodnutie, ktorý orgán konsolidovaného dohľadu predloží materskej inštitúcii likviditnej podskupiny.
2. Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do šiestich mesiacov, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie.
Každý príslušný orgán sa však môže počas šesťmesačnej lehoty obrátiť na EBA s otázkou, či sú splnené podmienky uvedené v článku 8 ods. 1 písm. a) až d). V tomto prípade môže EBA v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonať nezáväznú mediáciu a všetky zúčastnené príslušné orgány odložia svoje rozhodnutie až do ukončenia nezáväznej mediácie. Ak príslušné orgány počas mediácie nedosiahnu do troch mesiacov dohodu, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie, zohľadňujúc pritom pomer medzi prínosmi a rizikami na úrovni členského štátu materskej inštitúcie a pomer medzi prínosmi a rizikami na úrovni členského štátu dcérskej spoločnosti. Po skončení tejto šesťmesačnej lehoty alebo po prijatí spoločného rozhodnutia sa vec nepostúpi EBA.
Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 a rozhodnutia uvedené v druhom pododseku tohto odseku sú záväzné.
3. Každý dotknutý príslušný orgán takisto môže počas šesťmesačnej lehoty konzultovať s EBA v prípade nezhody v súvislosti s podmienkami uvedenými v článku 8 ods. 3 písm. a) až d). V tomto prípade môže EBA v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vykonať nezáväznú mediáciu a všetky zúčastnené príslušné orgány odložia svoje rozhodnutie až do ukončenia nezáväznej mediácie. Ak príslušné orgány počas mediácie nedosiahnu do troch mesiacov dohodu, každý príslušný orgán zodpovedný za dohľad na individuálnom základe prijme vlastné rozhodnutie.
Článok 22
Subkonsolidácia v prípadoch subjektov v tretích krajinách
►C2 Dcérske inštitúcie uplatňujú požiadavky ustanovené v článkoch 89 až 91 a tretej časti a štvrtej časti na základe svojej subkonsolidovanej situácie ◄ , ak tieto inštitúcie alebo materská spoločnosť, pokiaľ je táto finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, majú inštitúciu alebo finančnú inštitúciu ako dcérsku spoločnosť v tretej krajine alebo majú v takomto podniku účasť.
Článok 23
Podniky v tretích krajinách
Na účely uplatňovania dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s touto kapitolou sa pojmy „investičná spoločnosť“, „úverová inštitúcia“ a „finančná inštitúcia“ a „inštitúcia“ vzťahujú aj na podniky založené v tretích krajinách, ktoré by, ak by boli založené v Únii, spadali do vymedzenia týchto pojmov uvedené v článku 4.
Článok 24
Oceňovanie aktív a podsúvahových položiek
1. Oceňovanie aktív a podsúvahových položiek sa vykonáva v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom.
2. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány vyžadovať, aby inštitúcie vykonávali oceňovanie aktív a podsúvahových položiek a určenie vlastných zdrojov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi uplatniteľnými podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002.
DRUHÁ ČASŤ
VLASTNÉ ZDROJE A OPRÁVNENÉ ZÁVÄZKY
HLAVA I
PRVKY VLASTNÝCH ZDROJOV
KAPITOLA 1
Kapitál Tier 1
Článok 25
Kapitál Tier 1
Kapitál Tier 1 inštitúcie pozostáva zo súčtu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie a dodatočného kapitálu Tier 1 inštitúcie.
KAPITOLA 2
Vlastný kapitál Tier 1
Článok 26
Položky vlastného kapitálu Tier 1
1. Vlastný kapitál Tier 1 inštitúcií pozostáva z týchto položiek:
kapitálových nástrojov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 28 prípadne v článku 29;
emisných ážií vzťahujúcich sa na nástroje uvedené v písmene a);
nerozdelených ziskov;
akumulovaného iného komplexného účtovného výsledku;
ostatných rezerv;
fondov pre všeobecné bankové riziká.
Položky uvedené v písmenách c) až f) sa uznajú ako vlastný kapitál Tier 1 iba vtedy, keď sú inštitúcii dostupné na neobmedzené a okamžité použitie na krytie rizík alebo strát, hneď ako tieto riziká či straty vzniknú.
2. Na účely odseku 1 písm. c) môžu inštitúcie zahrnúť predbežné alebo koncoročné zisky do vlastného kapitálu Tier 1 predtým, ako inštitúcia prijme formálne rozhodnutie potvrdzujúce záverečný zisk alebo stratu inštitúcie v danom roku, len s povolením, ktoré vopred udelil príslušný orgán. Príslušný orgán povolenie udelí, ak sú splnené tieto podmienky:
tieto zisky overili osoby, ktoré sú nezávislé od inštitúcie a ktoré zodpovedajú za audit účtovníctva danej inštitúcie, a
inštitúcia preukázala príslušnému orgánu k jeho spokojnosti, že od výšky týchto ziskov boli odpočítané všetky predpokladané platby alebo dividendy.
Overenie predbežných alebo koncoročných ziskov inštitúcie poskytne primeranú mieru istoty, že tieto zisky boli ocenené v súlade so zásadami uvedenými v uplatniteľnom účtovnom rámci.
3. Príslušné orgány posúdia, či emisie kapitálových nástrojov spĺňajú kritériá stanovené v článku 28 alebo prípadne v článku 29. Inštitúcie klasifikujú emisie kapitálových nástrojov ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 len po udelení povolenia príslušnými orgánmi.
Odchylne od prvého pododseku inštitúcie môžu ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 klasifikovať následné emisie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, pre ktoré už získali povolenie, za predpokladu, že sú splnené obidve tieto podmienky:
ustanovenia, ktorými sa upravujú tieto následné emisie sú v podstate rovnaké ako ustanovenia, ktorými sa upravujú takéto emisie, pre ktoré už inštitúcie získali povolenie;
inštitúcie oznámili takéto následné emisie príslušným orgánom v dostatočnom časovom predstihu pred ich klasifikáciou ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1.
Príslušné orgány konzultujú s EBA pred udelením povolenia pre nové formy kapitálových nástrojov, ktoré sa majú klasifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. Príslušné orgány náležite zohľadnia stanovisko EBA, a v prípade, ak sa rozhodnú odchýliť sa od neho, do troch mesiacov odo dňa doručenia stanoviska EBA zašlú EBA písomné oznámenie, v ktorom vymedzia dôvody odklonu od príslušného stanoviska. Tento pododsek sa neuplatňuje na kapitálové nástroje uvedené v článku 31.
EBA na základe informácií zhromaždených od príslušných orgánov vypracúva, vedie a uverejňuje zoznam všetkých foriem kapitálových nástrojov v každom členskom štáte, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1. V súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 môže EBA zhromažďovať akékoľvek informácie v súvislosti s nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1, ktoré považuje za potrebné na zistenie súladu s kritériami stanovenými v článku 28 alebo prípadne v článku 29 tohto nariadenia a na účely vedenia a aktualizácie zoznamu uvedeného v tomto pododseku.
Na základe postupu preskúmania stanoveného v článku 80 a v prípade, že existujú dostatočné dôkazy o tom, že príslušné kapitálové nástroje nespĺňajú alebo prestali spĺňať kritériá stanovené v článku 28 alebo prípadne v článku 29, môže EBA rozhodnúť, že nezaradí tieto nástroje do zoznamu uvedeného vo štvrtom pododseku, respektíve že ich z daného zoznamu vyradí. EBA na tento účel vydá oznámenie, v ktorom sa uvedie aj stanovisko relevantného príslušného orgánu k tejto záležitosti. Tento pododsek sa neuplatňuje na kapitálové nástroje uvedené v článku 31.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť význam pojmu „predpokladané“ pri určovaní, či boli odpočítané všetky predpokladané platby alebo dividendy.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 27
Kapitálové nástroje podielových fondov, družstevných spoločností, sporiteľní alebo podobných inštitúcií v položkách vlastného kapitálu Tier 1
1. Položky vlastného kapitálu Tier 1 zahŕňajú akýkoľvek kapitálový nástroj emitovaný inštitúciou za podmienok vyplývajúcich zo zákona za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia je druhom inštitúcie vymedzeným v uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisoch a podľa príslušných orgánov spĺňa na účely tejto časti podmienky na to, aby sa považovala za ktorýkoľvek z týchto subjektov:
vzájomnú spoločnosť;
družstevnú spoločnosť;
sporiteľňu;
podobnú inštitúciu;
úverovú inštitúciu, ktorej jediným vlastníkom je jedna z inštitúcií uvedených v bodoch i) až iv) a ktorej dotknutý príslušný orgán udelil súhlas na uplatňovanie ustanovení tohto článku, za predpokladu a dovtedy, kým 100 % vydaných kmeňových akcií úverovej inštitúcie priamo alebo nepriamo drží inštitúcia uvedená v týchto bodoch;
podmienky stanovené v článku 28 prípadne v článku 29 sú splnené.
Tie vzájomné spoločnosti, družstevné spoločnosti alebo sporiteľne uznané ako také podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov do 31. decembra 2012 sa na účely tejto časti naďalej klasifikujú ako také za predpokladu, že naďalej spĺňajú kritériá na takéto uznanie.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých môžu príslušné orgány určiť, že určitý druh spoločnosti uznanej podľa uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov spĺňa podmienky označenia ako vzájomná spoločnosť, družstevná spoločnosť, sporiteľňa alebo podobná inštitúcia na účely tejto časti.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 28
Nástroje vlastného kapitálu Tier 1
1. Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, iba ak sú splnené všetky tieto podmienky:
nástroje emituje priamo inštitúcia na základe predchádzajúceho súhlasu vlastníkov inštitúcie alebo, ak to povoľujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy, riadiaci orgán inštitúcie;
nástroje sú úplne splatené a nadobudnutie vlastníctva týchto nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;
nástroje spĺňajú všetky tieto podmienky, pokiaľ ide o ich zaradenie:
kvalifikujú sa ako kapitál v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS;
sú zaradené ako vlastný kapitál v zmysle uplatniteľného účtovného rámca;
sú zaradené ako vlastný kapitál na účely stanovenia platobnej neschopnosti v súvahe, ak je to prípustné podľa vnútroštátnych právnych predpisov o platobnej neschopnosti;
nástroje sú jasne a oddelene uvedené v súvahe vo finančných výkazoch;
nástroje sú trvalé;
istina nástrojov sa nesmie znížiť alebo splatiť s výnimkou týchto prípadov:
likvidácia inštitúcie;
spätné odkupovanie nástrojov na základe voľného uváženia alebo iné spôsoby znižovania kapitálu na základe voľného uváženia, ak príslušný orgán vopred udelil inštitúcii v súlade s článkom 77 povolenie;
v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že istina nástrojov by bola znížená alebo splatená alebo by mohla byť znížená alebo splatená inak ako pri likvidácii inštitúcie, a inštitúcia inak neposkytne taký údaj pred emisiou alebo v čase emisie nástroja, s výnimkou nástrojov uvedených v článku 27, v prípade ktorých uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy zakazujú, aby inštitúcia odmietla vyplatiť také nástroje;
nástroje spĺňajú tieto podmienky, pokiaľ ide o rozdeľovanie výnosov:
nedochádza k žiadnemu preferenčnému zaobchádzaniu pri rozdeľovaní výnosov z hľadiska poradia výplaty výnosov, a to ani v súvislosti s ostatnými nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1, a v podmienkach, ktorými sa nástroje spravujú, sa nestanovujú prednostné práva na vyplatenie rozdeľovaných výnosov;
držiteľom nástrojov sa môžu vyplácať výnosy len z rozdeliteľných položiek;
podmienky, ktorými sa nástroje spravujú, nezahŕňajú horné ohraničenie alebo iné obmedzenie maximálnej výšky rozdeľovaných výnosov s výnimkou nástrojov uvedených v článku 27;
výška rozdeľovaných výnosov nie je stanovená na základe sumy, za ktorú boli nástroje nakúpené v čase emisie s výnimkou nástrojov uvedených v článku 27;
podmienky, ktorými sa nástroje spravujú, nezahŕňajú žiadnu povinnosť pre inštitúciu, aby rozdelila výnosy ich držiteľom, a inštitúcia inak nepodlieha takejto povinnosti;
nevyplatenie rozdeľovaných výnosov nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;
zrušenie rozdeľovania výnosov nevedie k žiadnym obmedzeniam inštitúcie;
v porovnaní so všetkými kapitálovými nástrojmi, ktoré inštitúcia emitovala, tieto nástroje pokryjú prvý a proporcionálne najväčší podiel strát, keď k nim dôjde, a každý nástroj pokryje straty v rovnakej miere ako všetky ostatné nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie sa nástroje zaraďujú za všetky ostatné pohľadávky;
nástroje oprávňujú ich vlastníkov k nároku na zostatkové aktíva inštitúcie, ktorý je v prípade jej likvidácie a po vyplatení všetkých nadradených pohľadávok úmerný výške takýchto emitovaných nástrojov a nie je pevne stanovený ani nepodlieha hornej hranici, s výnimkou kapitálových nástrojov uvedených v článku 27;
nástroje nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorá posilňuje nadriadenosť nároku zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:
inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
materskej spoločnosti inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;
holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo jej dcérskych spoločností;
zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti a jej dcérskych spoločností;
akéhokoľvek podniku s úzkym prepojením so subjektmi uvedenými v bodoch i) až v);
nástroje nepodliehajú žiadnemu zmluvnému ani inému dojednaniu, ktoré zvyšuje nadriadenosť pohľadávok v súvislosti s nástrojmi v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie.
Podmienka stanovená v písmene j) prvého pododseku sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či sú nástroje zahrnuté do dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 na základe článku 484 ods. 3, pokiaľ majú rovnocenné postavenie (pari passu).
Na účely prvého pododseku písm. b) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj vlastného kapitálu Tier 1 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.
2. Podmienky stanovené v odseku 1 písm. i) sa považujú za splnené bez ohľadu na znižovanie hodnoty istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 na trvalom základe.
Podmienka stanovená v odseku 1 písm. f) sa považuje za splnenú bez ohľadu na zníženie hodnoty istiny kapitálového nástroja v rámci postupu riešenia krízovej situácie alebo ako dôsledok zníženia hodnoty kapitálových nástrojov, ktoré požaduje orgán na riešenie krízových situácií zodpovedný za inštitúciu.
Podmienka stanovená v odseku 1 písm. g) sa považuje za splnenú bez ohľadu na ustanovenia upravujúce kapitálový nástroj, z ktorých výslovne alebo implicitne vyplýva, že hodnota istiny nástroja sa zníži alebo môže znížiť v rámci postupu riešenia krízovej situácie alebo ako dôsledok zníženia hodnoty kapitálových nástrojov, ktoré požaduje orgán na riešenie krízových situácií zodpovedný za inštitúciu.
3. Podmienka stanovená v odseku 1 písm. h) bode iii) sa považuje za splnenú bez ohľadu na nástroj vyplácania viacnásobných dividend, pokiaľ takéto viacnásobné dividendy nevedú k takému rozdeľovaniu výnosov, ktoré by spôsobovalo neprimeraný tlak na vlastné zdroje.
Podmienky stanovené v odseku 1 prvom pododseku písm. h) bode v) sa považujú za splnené bez ohľadu na to, či sa na dcérsku spoločnosť vzťahuje dohoda s jej materskou spoločnosťou o prevode ziskov a strát, podľa ktorej je dcérska spoločnosť povinná previesť materskej spoločnosti svoj ročný výsledok po vypracovaní svojej ročnej účtovnej závierky, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
materská spoločnosť vlastní 90 % alebo viac hlasovacích práv a kapitálu dcérskej spoločnosti;
materská spoločnosť a dcérska spoločnosť sa nachádzajú v tom istom členskom štáte;
dohoda bola uzatvorená na legitímne účely zdaňovania;
dcérska spoločnosť má pri vypracovaní ročnej účtovnej závierky právo rozhodnúť sa znížiť sumu rozdelených výnosov tým, že skôr než vykoná akúkoľvek platbu v prospech svojej materskej spoločnosti, časť svojich ziskov alebo všetok svoj zisk pridelí na svoje vlastné rezervy alebo fondy pre všeobecné bankové riziká;
materská spoločnosť je na základe dohody povinná v plnom rozsahu kompenzovať dcérskej spoločnosti všetky jej straty;
dohoda podlieha výpovednej lehote, v súlade s ktorou je dohodu možné vypovedať len ku koncu účtovného roka, pričom výpoveď nadobudne účinnosť najskôr začiatkom nasledujúceho účtovného roka, pričom sa nič nemení na povinnosti materskej spoločnosti v plnom rozsahu kompenzovať dcérskej spoločnosti všetky straty, ktoré jej vznikli počas bežného účtovného roka.
Ak inštitúcia uzatvorila dohodu o prevode ziskov a strát, bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu a poskytne mu kópiu dohody. Inštitúcia príslušnému orgánu tiež bezodkladne oznámi akékoľvek zmeny dohody o prevode ziskov a strát a ukončenie jej platnosti. Inštitúcia neuzatvorí viac ako jednu dohodu o prevode ziskov a strát.
4. Na účely odseku 1 písm. h) bodu i) sa v diferencovanom rozdeľovaní výnosov zohľadnia len diferencované hlasovacie práva. V tejto súvislosti sa vyššia miera rozdeľovania výnosov uplatňuje len na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 s menším počtom hlasovacích práv alebo bez hlasovacích práv.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
uplatniteľné formy a povahu nepriameho financovania nástrojov vlastných zdrojov;
či a kedy by viacnásobné rozdeľovanie výnosov spôsobovalo neprimeraný tlak na vlastné zdroje;
význam preferenčného rozdeľovania výnosov.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 29
Kapitálové nástroje emitované podielovými fondmi, družstevnými spoločnosťami, sporiteľňami a podobnými inštitúciami
1. Kapitálové nástroje emitované podielovými fondmi, družstevnými spoločnosťami, sporiteľňami a podobnými inštitúciami sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, len keď sú splnené podmienky stanovené v článku 28 s úpravami vyplývajúcich z uplatnenia tohto článku.
2. Pokiaľ ide o splatenie kapitálových nástrojov, musia byť splnené tieto podmienky:
inštitúcia môže zamietnuť splatenie nástrojov s výnimkou prípadov, v ktorých to zakazujú uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy;
uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy zakazujú, aby inštitúcia splatenie nástrojov zamietla, ustanovenia, ktorými sa nástroje spravujú, musia inštitúcii poskytnúť možnosť, aby obmedzila ich splatenie;
zamietnutie, prípadne obmedzenie splatenia nástrojov nesmie predstavovať zlyhanie inštitúcie.
3. Kapitálové nástroje môžu zahŕňať horné ohraničenie alebo obmedzenie maximálnej výšky rozdeľovaných výnosov len v prípade, ak je toto horné ohraničenie alebo obmedzenie stanovené v súlade s uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo stanovami inštitúcie.
4. Ak kapitálové nástroje zabezpečujú vlastníkovi práva na rezervy inštitúcie v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie, pričom sa tieto práva obmedzujú na nominálnu hodnotu nástrojov, takéto obmedzenie sa uplatňuje v rovnakej miere na držiteľov všetkých ostatných nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných touto inštitúciou.
Podmienkou stanovenou v prvom pododseku nie je dotknutá možnosť, aby podielové fondy, družstevné spoločnosti, sporiteľne alebo podobné inštitúcie uznávali v rámci nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 nástroje, ktoré držiteľovi neposkytujú hlasovacie práva a spĺňajú všetky tieto podmienky:
nárok držiteľov nástrojov bez hlasovacieho práva je pri platobnej neschopnosti alebo likvidácii inštitúcie úmerný podielu z celkovej sumy nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktorú tieto nástroje bez hlasovacieho práva predstavujú;
nástroje sa inak kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1.
5. Ak kapitálové nástroje oprávňujú ich vlastníkov k nároku na aktíva inštitúcie v prípade jej platobnej neschopnosti alebo likvidácie, pričom tento nárok je pevne stanovený alebo podlieha hornému ohraničeniu, také obmedzenie sa uplatňuje v rovnakej miere na všetkých držiteľov všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných touto inštitúciou.
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť povahu nevyhnutných obmedzení, pokiaľ ide o splatenie, ak uplatniteľné vnútroštátne právne predpisy zakazujú, aby inštitúcia zamietla splatenie nástrojov vlastných zdrojov.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 30
Dôsledky vyplývajúce z neplnenia podmienok v prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1
Pokiaľ sa v prípade nástroja vlastného kapitálu Tier 1 prestanú plniť podmienky stanovené v článku 28 prípadne v článku 29, uplatňujú sa tieto opatrenia:
tento nástroj sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako nástroj vlastného kapitálu Tier 1;
emisné ážiá, ktoré sa týkajú tohto nástroja, sa bezodkladne prestanú kvalifikovať ako položky vlastného kapitálu Tier 1.
Článok 31
Kapitálové nástroje upísané orgánmi verejnej moci v núdzových situáciách
1. V krízových situáciách môžu príslušné orgány povoliť inštitúciám zahrnúť do vlastného kapitálu Tier 1 kapitálové nástroje, ktoré spĺňajú minimálne podmienky podľa článku 28 ods. 1 písm. b) až e), ak sú splnené všetky tieto podmienky:
kapitálové nástroje sa emitovali po 1 januára 2014;
Komisia považuje kapitálové nástroje za štátnu pomoc;
kapitálové nástroje sa emitovali v kontexte rekapitalizačných opatrení podľa platných pravidiel štátnej pomoci;
kapitálové nástroje v plnom rozsahu upísal a drží štát, dotknutý orgán verejnej moci alebo subjekt vo vlastníctve štátu;
kapitálové nástroje dokážu absorbovať straty;
kapitálové nástroje s výnimkou kapitálových nástrojov uvedených v článku 25 v prípade likvidácie oprávňujú svojich vlastníkov žiadať zostatkové aktíva inštitúcie po splatení všetkých nadradených pohľadávok;
štát, prípadne dotknutý orgán verejnej moci alebo subjekt vo vlastníctve štátu majú k dispozícii primerané výstupné mechanizmy;
príslušný orgán vopred udelil povolenie a zverejnil svoje rozhodnutie spolu s jeho odôvodnením.
2. EBA na odôvodnenú žiadosť dotknutého príslušného orgánu a v spolupráci s ním zohľadní na účely tohto nariadenia kapitálové nástroje uvedené v odseku 1 ako rovnocenné s nástrojmi vlastného kapitálu Tier 1.
Článok 32
Sekuritizované aktíva
1. Inštitúcia vylúči z každej zložky vlastných zdrojov akékoľvek zvýšenie vlastného kapitálu v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom, ktoré vyplýva zo sekuritizovaných aktív vrátane:
takého zvýšenia spojeného s budúcim príjmom z marže, ktoré vedie k zisku z predaja pre inštitúciu;
čistých ziskov vyplývajúcich z kapitalizácie budúceho príjmu zo sekuritizovaných aktív, ktoré umožňujú zvýšenie kreditnej kvality pozícií v sekuritizácii, ak je inštitúcia originátorom sekuritizácie.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť pojem zisk z predaja uvedený v odseku 1 písm. a).
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 33
Hedžing peňažných tokov a zmeny v hodnote vlastných pasív
1. Inštitúcie nezahrnú do žiadnej zložky vlastných zdrojov tieto položky:
oceňovacie rozdiely vyplývajúce z oceňovania reálnou cenou súvisiace so ziskami alebo stratami z hedžingu peňažných tokov finančných nástrojov, ktoré nie sú ocenené reálnou cenou, vrátane odhadovaných peňažných tokov;
zisky alebo straty z pasív inštitúcie ocenených reálnou cenou, ktoré vyplývajú zo zmien vlastnej kreditnej pozície inštitúcie;
zisky a straty z derivátových záväzkov inštitúcie vyjadrené v reálnej hodnote, ktoré vyplývajú zo zmien vlastného kreditného rizika inštitúcie.
2. Na účely odseku 1 písm. c) inštitúcie nezapočítavajú zisky alebo straty ocenené reálnou cenou, ktoré vyplývajú z vlastného kreditného rizika inštitúcie, proti ziskom a stratám, ktoré vyplývajú z kreditného rizika protistrany.
3. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 písm. b) inštitúcia môže zahrnúť sumu ziskov a strát do svojich záväzkov v rámci vlastných zdrojov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
záväzky sú vo forme dlhopisov v zmysle článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES;
zmeny v hodnote aktív a záväzkov inštitúcie sú dôsledkom rovnakých zmien v kreditnej pozícii inštitúcie;
existuje úzka spojitosť medzi hodnotou dlhopisov uvedených v písmene a) hodnotou aktív inštitúcie;
je možné splatiť hypotekárne úvery spätným odkúpením dlhopisov financujúcimi hypotekárne úvery v trhovej alebo nominálnej hodnote.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje úzku spojitosť medzi hodnotou dlhopisov a hodnotou aktív uvedených v odseku 3 písm. c).
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. septembra 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 34
Dodatočné úpravy ocenenia
Inštitúcie uplatňujú požiadavky uvedené v článku 105 pri výpočte výšky svojich vlastných zdrojov na všetky svoje aktíva ocenené reálnou cenou a od vlastného kapitálu Tier 1 odpočítajú výšku akýchkoľvek dodatočných úprav ocenenia, ktoré boli potrebné.
Článok 35
Nerealizované zisky a straty ocenené reálnou cenou
S výnimkou položiek uvedených v článku 33 inštitúcie nevykonajú úpravy, aby zo svojich vlastných zdrojov vyňali nerealizované zisky alebo straty zo svojich aktív alebo pasív, ktoré sú ocenené reálnou cenou.
Článok 36
Odpočty od položiek vlastného kapitálu Tier 1
1. Inštitúcie odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1:
straty za bežný finančný rok;
nehmotné aktíva;
odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti;
pre inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu IRB, záporné hodnoty vyplývajúce z výpočtu očakávanej výšky strát stanoveného v článkoch 158 a 159;
majetok dôchodkového fondu so stanovenými požitkami v súvahe inštitúcie;
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 vrátane nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, na ktoré sa vzťahuje skutočný alebo podmienený záväzok inštitúcie kúpiť na základe existujúcej zmluvnej povinnosti;
priame, nepriame a syntetické podiely v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak tieto subjekty majú recipročný krížový podiel v inštitúcii, o ktorom sa príslušný orgán domnieva, že má umelo zvyšovať vlastné zdroje inštitúcie;
uplatniteľná výška priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;
uplatniteľná výška priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v týchto subjektoch;
hodnota položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek dodatočného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 56 a ktorá presahuje položky dodatočného kapitálu Tier 1 inštitúcie;
hodnota expozície týchto položiek, ktoré sa kvalifikujú pre rizikovú váhu 1 250 %, ak inštitúcia odpočíta túto hodnotu expozície od hodnoty položiek vlastného kapitálu Tier 1 ako alternatívu uplatnenia rizikovej váhy 1 250 %:
kvalifikované účasti mimo finančného sektora;
sekuritizačné pozície v súlade s článkom 244 ods. 1 písm. b), článkom 245 ods. 1 písm. b) a s článkom 253;
bezodplatné dodania v súlade s článkom 379 ods. 3;
pozície v koši, pre ktoré inštitúcia nevie stanoviť rizikovú váhu v rámci prístupu IRB v súlade s článkom 153 ods. 8;
kapitálové expozície v rámci prístupu interných modelov v súlade s článkom 155 ods. 4.
akékoľvek daňové poplatky súvisiace s položkami vlastného kapitálu Tier 1 predpokladané v momente ich výpočtu s výnimkou prípadov, keď inštitúcia vhodne upraví hodnotu položiek vlastného kapitálu Tier 1, pokiaľ tieto daňové poplatky znižujú hodnotu, do ktorej sa môžu uvedené položky použiť na krytie rizík alebo strát;
uplatniteľnú výšku nedostatočného krytia pri problémových expozíciách.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť uplatňovanie odpočtov uvedených v odseku 1 písm. a), c), e), f), h), i) a l) tohto článku a súvisiacich odpočtov uvedených v článku 56 písm. a), c), d) a f) a v článku 66 písm. a), c) a d).
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť druhy kapitálových nástrojov finančných inštitúcií a po konzultácii s Európskym orgánom dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (EIOPA) zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010 ( 14 ), poisťovní a zaisťovní z tretích krajín a spoločností vyňatých z rozsahu pôsobnosti smernice 2009/138/ES v súlade s článkom 4 uvedenej smernice, ktoré sa odpočítajú od týchto položiek vlastných zdrojov:
položky vlastného kapitálu Tier 1;
položky dodatočného kapitálu Tier 1;
položky kapitálu Tier 2.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť uplatňovanie odpočtov uvedených v odseku 1 písm. b) vrátane závažnosti negatívnych účinkov na hodnotu, ktoré nespôsobujú prudenciálne obavy.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 37
Odpočítanie nehmotných aktív
Inštitúcie určia výšku nehmotných aktív, ktoré sa majú odpočítať, v súlade s týmto postupom:
hodnota, ktorá sa má odpočítať, sa zníži o hodnotu prislúchajúcich odložených daňových záväzkov, ktoré by zanikli, ak by sa kvalita nehmotných aktív zhoršila alebo ak by sa podľa uplatniteľného účtovného rámca vyňali zo súvahy;
hodnota, ktorá sa má odpočítať, zahŕňa goodwill zahrnutý do ocenenia významných investícií inštitúcie;
hodnota, ktorá sa má odpočítať, sa zníži o hodnotu účtovného precenenia nehmotných aktív dcérskych spoločností odvodených z konsolidácie dcérskych spoločností prisúditeľnú iným osobám než sú podniky zahrnuté do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.
Článok 38
Odpočítanie odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti
1. Inštitúcie určia výšku odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a ktoré sa majú odpočítať v súlade s týmto článkom.
2. Okrem prípadov, keď sú splnené podmienky stanovené v odseku 3, výška odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, sa vypočíta bez toho, že by sa znížila o výšku prislúchajúcich odložených daňových záväzkov inštitúcie.
3. Výška odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, sa môže znížiť o výšku prislúchajúcich odložených daňových záväzkov inštitúcie za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
subjekt má na základe uplatniteľných vnútroštátnych právnych predpisov právne vymožiteľné právo započítať tieto splatné daňové pohľadávky oproti splatným daňovým záväzkom;
odložené daňové pohľadávky a odložené daňové záväzky súvisia s daňami vyrubenými tým istým daňovým orgánom a tomu istému zdaniteľnému subjektu.
4. Prislúchajúce odložené daňové záväzky inštitúcie použité na účely odseku 3 nesmú zahŕňať odložené daňové záväzky, ktoré znižujú hodnotu nehmotných aktív alebo majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ktoré sa majú odpočítať.
5. Hodnota prislúchajúcich odložených daňových záväzkov uvedených v odseku 4 sa rozdelí medzi:
odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov, ktoré nie sú odpočítané podľa článku 48 ods. 1;
všetky ostatné odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti.
Inštitúcie rozdelia prislúchajúce odložené daňové záväzky podľa podielu odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a ktoré sú zastúpené položkami uvedenými v písmenách a) a b).
Článok 39
Daňové preplatky, prenos daňových strát do predchádzajúcich rokov a odložené daňové pohľadávky, ktoré nezávisia od budúcej ziskovosti
1. Tieto položky sa neodpočítajú z vlastných zdrojov a podliehajú rizikovej váhe v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3:
daňové preplatky inštitúcie za bežný rok;
daňové straty inštitúcie v bežnom roku prenesené do predchádzajúcich rokov, ktorých výsledkom je vznik nároku alebo pohľadávky voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnemu daňovému orgánu;
2. ►M8 Odložené daňové pohľadávky, ktoré nezávisia od budúcej ziskovosti, sa obmedzujú na odložené daňové pohľadávky, ktoré boli vytvorené pred 23. novembrom 2016 a ktoré vyplývajú z dočasných rozdielov, ak sú splnené všetky tieto podmienky: ◄
v prípade, že inštitúcia pri formálnom schválení ročnej účtovnej závierky inštitúcie vykáže stratu, alebo v prípade likvidácie či platobnej neschopnosti inštitúcie sa bezodkladne automaticky a povinne nahradia daňovým dobropisom;
inštitúcia má na základe uplatniteľných vnútroštátnych daňových právnych predpisov možnosť kompenzovať daňový dobropis uvedený v písmene a) akýmkoľvek daňovým záväzkom inštitúcie alebo akéhokoľvek iného podniku zahrnutého na daňové účely do tej istej konsolidácie ako inštitúcia na základe daných právnych predpisov alebo akéhokoľvek iného podniku, ktorý v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 podlieha dohľadu na konsolidovanom základe;
ak výška daňových dobropisov uvedených v písmene b) prekročí daňové záväzky uvedené v tom písmene, akékoľvek takéto prekročenie sa bezodkladne nahradí priamou pohľadávkou voči ústrednej vláde členského štátu, v ktorom má inštitúcia sídlo.
Ak sú splnené podmienky stanovené v písmenách a, b) a c), inštitúcie uplatňujú na odložené daňové pohľadávky rizikovú váhu 100 %.
Článok 40
Odpočítanie záporných hodnôt vyplývajúcich z výpočtu očakávanej výšky strát
Hodnota, ktorá sa má odpočítať v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. d), sa neznižuje o zvýšenie výšky odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti, alebo o iný dodatočný daňový efekt, ktorý by mohol nastať, ►C2 pokiaľ by sa rezervy zvýšili na úroveň očakávaných strát uvedených v tretej časti hlave II kapitole 3 oddiele 3 ◄ .
Článok 41
Odpočítanie majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami
1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. e) sa výška majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ktorý sa má odpočítať, znižuje o:
hodnotu akéhokoľvek prislúchajúceho odloženého daňového záväzku, ktorý by zanikol, ak by sa kvalita majetku zhoršila alebo ak by sa podľa príslušného účtovného rámca vyňal zo súvahy;
hodnotu majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ktorý môže inštitúcia neobmedzene využívať za predpokladu, že jej príslušný orgán vopred udelil povolenie.
Tomuto majetku použitému na zníženie hodnoty, ktorá sa má odpočítať, sa priradí riziková váha v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť kritériá, podľa ktorých príslušný orgán povolí inštitúcii znížiť hodnotu majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami, ako sa podrobne uvádza v odseku 1 písm. b).
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 42
Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1
Na účely článku 36 ods. 1 písm. f) vypočítajú inštitúcie podiely nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:
inštitúcie môžu vypočítať výšku podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dlhé a krátke pozície sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči nástrojom vlastného kapitálu Tier 1 zaradeným do týchto indexov;
inštitúcie môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 vyplývajúce z podielov cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, a to za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dlhé a krátke pozície sú v tých istých podkladových indexoch;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe.
Článok 43
Významná investícia do subjektu finančného sektora
Na účely odpočítania vznikne významná investícia inštitúcie do subjektu finančného sektora vtedy, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:
inštitúcia vlastní viac ako 10 % nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných týmto subjektom;
inštitúcia je úzko prepojená s týmto subjektom a vlastní nástroje vlastného kapitálu Tier 1 emitované týmto subjektom;
inštitúcia vlastní nástroje vlastného kapitálu Tier 1 emitované týmto subjektom a subjekt nie je zahrnutý do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2, ale je zahrnutý do tej istej účtovnej konsolidácie ako inštitúcia na účely finančného vykazovania podľa uplatniteľného účtovného rámca.
Článok 44
Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak má inštitúcia recipročný krížový podiel, ktorým sa majú umelo zvýšiť vlastné zdroje
Inštitúcie vykonávajú odpočty uvedené v článku 36 ods. 1 písm. g), h) a i) v súlade s týmto postupom:
podiely nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 a iných kapitálových nástrojov subjektov finančného sektora sa vypočítajú na základe brutto dlhých pozícií;
na účely odpočítania sa s poistnými položkami vlastných zdrojov Tier 1 zaobchádza ako s podielmi nástrojov vlastného kapitálu Tier 1.
Článok 45
Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora
Inštitúcie vykonávajú odpočty, ktoré sa vyžadujú v článku 36 ods. 1 písm. h) a i) v súlade s týmito ustanoveniami:
môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči kapitálovým nástrojom subjektov finančného sektora v týchto indexoch.
Článok 46
Odpočítanie podielov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 v prípade, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjekte finančného sektora
1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. h) inštitúcie vypočítajú uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:
súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % súhrnnej hodnoty položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaného po uplatnení týchto ustanovení na položky vlastného kapitálu Tier 1:
článkov 32 až 35;
odpočtov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodoch ii) až v) a písm. l) okrem hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
článkov 44 a 45;
hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 tých subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, ►C2 vydelená súhrnnou hodnotou priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 týchto subjektov finančného sektora. ◄
2. Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu uvedeného v odseku 1 písm. b) pozície z upísania, ktoré držia päť pracovných dní alebo menej.
3. Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rovnomerne rozdelí medzi všetky nástroje vlastného kapitálu Tier 1, ktoré sú v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja vlastného kapitálu Tier 1, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:
hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;
podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vo forme každého držaného nástroja vlastného kapitálu Tier 1.
4. Hodnota podielov uvedených v článku 36 ods. 1 písm. h), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení stanovených v odseku 1 písm. a) bodoch i) až iii), sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.
5. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja vlastného kapitálu Tier 1, ktorá je rizikovo vážená podľa odseku 4, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:
hodnota podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4;
podiel, ktorý je výsledkom výpočtu v odseku 3 písm. b).
Článok 47
Odpočítanie podielov nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ak inštitúcia má významnú investíciu v subjekte finančného sektora
Na účely článku 36 ods. 1 písm. i) uplatniteľná hodnota, ktorá sa má odpočítať od položiek vlastného kapitálu Tier 1, nezahŕňa pozície z upísania držané najviac päť pracovných dní a stanoví sa v súlade s článkami 44 a 45 a pododdielom 2.
Článok 47a
Problémové expozície
1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) výraz „expozícia“ zahŕňa ktorúkoľvek z týchto položiek za predpokladu, že nie sú zahrnuté v obchodnej knihe inštitúcie:
dlhový nástroj vrátane dlhového cenného papiera, úver, záloha a vklad splatný na požiadanie;
poskytnutý úverový prísľub, poskytnutá finančná záruka alebo akýkoľvek iný poskytnutý prísľub bez ohľadu na to, či je odvolateľný alebo neodvolateľný, s výnimkou nevyčerpaných kreditných facilít, ktoré možno kedykoľvek bezpodmienečne a bez predchádzajúcej výpovede zrušiť alebo v prípade ktorých zhoršenie úverovej bonity dlžníka vedie k ich automatickému zrušeniu.
2. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície dlhového nástroja jeho účtovná hodnota stanovená bez zohľadnenia akýchkoľvek špecifických úprav kreditného rizika, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m), iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s danou expozíciou alebo čiastočných odpisov, ktoré inštitúcia vykonala od poslednej klasifikácie expozície ako problémovej.
Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) hodnota expozície dlhového nástroja kúpeného za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, zahŕňa rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje.
Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) je hodnotou expozície poskytnutého úverového prísľubu, poskytnutej finančnej záruky alebo akéhokoľvek iného poskytnutého prísľubu uvedeného v odseku 1 písm. b) tohto článku ich nominálna hodnota, ktorá predstavuje maximálnu expozíciu inštitúcie voči kreditnému riziku bez zohľadnenia akéhokoľvek financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia. Nominálnou hodnotou poskytnutých úverových prísľubov je nevyčerpaná suma, ktorú sa inštitúcia zaviazala požičať, a nominálnou hodnotou poskytnutej finančnej záruky je maximálna suma, ktorú by musel subjekt zaplatiť, ak by došlo k uplatneniu záruky.
V nominálnej hodnote uvedenej v treťom pododseku tohto odseku sa nezohľadňujú žiadne špecifické úpravy kreditného rizika, dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, sumy odpočítané v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) ani iné zníženia vlastných zdrojov súvisiace s danou expozíciou.
3. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) sa ako problémové klasifikujú tieto expozície:
expozícia, v súvislosti s ktorou sa usúdilo, že došlo k jej zlyhaniu v súlade s článkom 178;
expozícia, ktorá sa považuje za expozíciu zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom;
expozícia v skúšobnej lehote podľa odseku 7, ak sú povolené dodatočné opatrenia týkajúce sa úľavy alebo ak sa stane expozíciou, ktorá je viac ako 30 dní po splatnosti;
expozícia vo forme prísľubu, ktorý – ak by došlo k jeho čerpaniu alebo inému použitiu – by pravdepodobne nebol splatený v plnej miere bez toho, aby došlo k speňaženiu kolaterálu;
expozícia vo forme finančnej záruky, ktorú si pravdepodobne uplatní zaručená strana, a to aj vtedy, keď podkladová zaručená expozícia spĺňa kritériá na to, aby sa považovala za problémovú.
Keď má inštitúcia na účely písmena a) súvahové expozície voči dlžníkovi, ktoré sú viac ako 90 dní po splatnosti a ktoré predstavujú viac ako 20 % všetkých súvahových expozícií voči uvedenému dlžníkovi, všetky súvahové a podsúvahové expozície voči uvedenému dlžníkovi sa považujú za problémové.
4. Expozície, ktoré nepodliehajú opatreniam týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:
expozícia spĺňa výstupné kritériá, ktoré inštitúcia používa na ukončenie klasifikácie ako expozície zhoršenej kvality v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom a klasifikácie ako zlyhanej expozície v súlade s článkom 178;
situácia dlžníka sa zlepšila do tej miery, že inštitúcia je presvedčená, že pravdepodobne dôjde k úplnému a včasnému splateniu;
dlžník nemá žiadnu sumu, ktorá by bola po splatnosti viac než 90 dní.
5. Klasifikáciou problémovej expozície ako dlhodobého aktíva držaného na predaj v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom sa neukončuje jej klasifikácia ako problémovej expozície na účely článku 36 ods. 1 písm. m).
6. Problémové expozície, ktoré sú predmetom opatrení týkajúcich sa úľavy, sa prestávajú klasifikovať ako problémové na účely článku 36 ods. 1 písm. m), ak sú splnené všetky tieto podmienky:
expozície sa už nenachádzajú v situácii, ktorá by viedla k ich klasifikácii ako problémových expozícií podľa odseku 3;
uplynul aspoň jeden rok medzi dátumom, keď boli povolené opatrenia týkajúce sa úľavy, a dátumom, keď boli expozície klasifikované ako problémové, podľa toho, ktorý je neskôr;
po prijatí opatrení týkajúcich sa úľavy neexistuje žiadna suma po splatnosti a inštitúcia je na základe analýzy finančnej situácie dlžníka presvedčená, že existuje pravdepodobnosť úplného a včasného splatenia expozície.
Úplné a včasné splatenie sa nepovažuje za pravdepodobné, pokiaľ dlžník nevykonával pravidelné a včasné splátky súm rovnajúcich sa jednej z týchto položiek:
sume, ktorá bola po splatnosti pred povolením opatrenia týkajúceho sa úľavy, ak existovali sumy po splatnosti;
sume, ktorá bola odpísaná na základe povolených opatrení týkajúcich sa úľavy, ak neexistovali sumy po splatnosti.
7. Ak sa problémová expozícia prestala klasifikovať ako problémová podľa odseku 6, takáto expozícia musí ostať v skúšobnej lehote až dovtedy, kým nie sú splnené všetky tieto podmienky:
uplynuli najmenej dva roky od dátumu, kedy bola expozícia podliehajúca opatreniam týkajúcim sa úľavy reklasifikovaná na bezproblémovú;
najmenej počas polovice obdobia, počas ktorého expozícia bola v skúšobnej lehote, sa vykonávali pravidelné a včasné platby, ktoré viedli k splateniu podstatnej súhrnnej sumy istiny alebo úroku;
žiadna z expozícií voči dlžníkovi nie je po splatnosti viac ako 30 dní.
Článok 47b
Opatrenia týkajúce sa úľavy
1. „Opatrenie týkajúce sa úľavy“ je úľava poskytnutá inštitúciou dlžníkovi, ktorý má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov. Úľava môže znamenať stratu pre veriteľa a týka sa ktorejkoľvek z týchto situácií:
zmena podmienok dlhového záväzku, pričom takáto zmena by nebola umožnená, keby dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;
celkové alebo čiastočné refinancovanie dlhového záväzku, pričom takéto refinancovanie by nebolo umožnené, keby dlžník nemal ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov.
2. Za opatrenia týkajúce sa úľavy sa považujú aspoň tieto situácie:
nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než predchádzajúce zmluvné podmienky, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;
nové zmluvné podmienky, ktoré sú pre dlžníka priaznivejšie než zmluvné podmienky, ktoré tá istá inštitúcia v danom čase ponúka dlžníkom s podobným rizikovým profilom, ak dlžník má alebo pravdepodobne bude mať ťažkosti s plnením svojich finančných záväzkov;
expozícia bola v rámci prvotných zmluvných podmienok klasifikovaná ako problémová ešte pred zmenou zmluvných podmienok, alebo by bola klasifikovaná ako problémová, ak by nedošlo k zmene zmluvných podmienok;
opatrenie má za následok celkové alebo čiastočné zrušenie dlhového záväzku;
inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia bola klasifikovaná ako problémová ešte pred uplatnením uvedených doložiek alebo by sa klasifikovala ako problémová, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo;
v čase alebo takmer v čase poskytnutia dlhu dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol klasifikovaný ako problémová expozícia alebo ktorý by bol klasifikovaný ako problémový, keby k uvedeným platbám nedošlo;
zmena zmluvných podmienok zahŕňa splátky, ktoré sa uskutočnili nadobudnutím vlastníctva kolaterálu, keď takáto zmena predstavuje úľavu.
3. Ukazovateľmi toho, že mohlo dôjsť k prijatiu opatrení týkajúcich sa úľavy sú tieto okolnosti:
prvotná zmluva bola po splatnosti o viac ako 30 dní najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred jej zmenou, alebo by bola po splatnosti o viac ako 30 dní bez uvedenej zmeny;
v čase alebo takmer v čase uzavretia úverovej zmluvy dlžník uskutočnil platby istiny alebo úroku týkajúce sa iného dlhového záväzku v tej istej inštitúcii, ktorý bol 30 dní po splatnosti, najmenej raz za obdobie troch mesiacov pred poskytnutím nového dlhu;
inštitúcia schvaľuje uplatnenie doložiek, ktoré umožňujú dlžníkovi zmeniť podmienky zmluvy, a expozícia je 30 dní po splatnosti alebo by bola 30 dní po splatnosti, keby k uplatneniu uvedených doložiek nedošlo.
4. Na účely tohto článku sa ťažkosti dlžníka s plnením jeho finančných záväzkov posudzujú na úrovni dlžníka, pričom sa zohľadňujú všetky právne subjekty v skupine dlžníka, ktoré sú zahrnuté do účtovnej konsolidácie skupiny, a fyzické osoby, ktoré uvedenú skupinu ovládajú.
Článok 47c
Odpočet pri problémových expozíciách
1. Na účely článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie určia príslušnú výšku nedostatočného krytia samostatne za každú problémovú expozíciu, ktorá sa má odpočítať od položiek vlastného kapitálu Tier 1, tak, že odpočítajú sumu stanovenú v písmene b) tohto odseku od sumy stanovenej v písmene a) tohto odseku, ak je suma uvedená v písmene a) vyššia než suma uvedená v písmene b):
súčet:
nezabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 2;
zabezpečenej časti každej problémovej expozície, ak existuje, vynásobenej príslušným koeficientom uvedeným v odseku 3;
súčet týchto položiek za predpokladu, že sa týkajú tej istej problémovej expozície:
špecifické úpravy kreditného rizika;
dodatočné úpravy ocenenia v súlade s článkami 34 a 105;
iné zníženia vlastných zdrojov;
v prípade inštitúcií, ktoré vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pomocou prístupu založeného na interných ratingoch, absolútna hodnota súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d), ktoré sa týkajú problémových expozícií, ak sa absolútna hodnota priraditeľná ku každej problémovej expozícii určuje vynásobením súm odpočítaných podľa článku 36 ods. 1 písm. d) príspevkom vo výške očakávanej straty v prípade problémovej expozície k celkovým sumám očakávaných strát v prípade zlyhaných alebo nezlyhaných expozícií, podľa konkrétneho prípadu;
ak bola problémová expozícia nakúpená za nižšiu cenu, ako je suma, ktorú dlžník dlhuje, rozdiel medzi kúpnou cenou a sumou, ktorú dlžník dlhuje;
sumy, ktoré inštitúcia odpísala odvtedy, ako bola expozícia klasifikovaná ako problémová.
Zabezpečená časť problémovej expozície je tá časť expozície, ktorá sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje podľa tretej časti hlavy II považuje za krytú financovaným zabezpečením alebo nefinancovaným zabezpečením alebo plne zabezpečenú hypotékami.
Nezabezpečená časť problémovej expozície zodpovedá prípadnému rozdielu medzi hodnotou expozície podľa článku 47a ods. 1 a prípadnou zabezpečenou časťou expozície.
2. Na účely odseku 1 písm. a) bodu i) sa uplatňujú tieto koeficienty:
0,35 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa tretieho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
1 pre nezabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej.
3. Na účely odseku 1 písm. a) bodu ii) sa uplatňujú tieto koeficienty:
0,25 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa štvrtého roka po jej klasifikácii ako problémovej;
0,35 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa piateho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
0,55 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa šiesteho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
0,70 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
0,80 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
0,80 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
1 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená iným financovaným alebo nefinancovaným zabezpečením podľa tretej časti hlavy II, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
0,85 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje počas obdobia od prvého do posledného dňa deviateho roka po jej klasifikácii ako problémovej;
1 pre časť problémovej expozície, ktorá je zabezpečená nehnuteľným majetkom podľa tretej časti hlavy II alebo ktorá je úverom na nehnuteľný majetok určený na bývanie zaručeným oprávneným poskytovateľom zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 201, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa desiateho roka po jej klasifikácii ako problémovej.
4. Odchylne od odseku 3 sa na časť problémovej expozície, ktorá je zaručená alebo poistená oficiálnou agentúrou na podporu exportu, uplatňujú tieto koeficienty:
0 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje v období od prvého do siedmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej; a
1 pre zabezpečenú časť problémovej expozície, pričom tento koeficient sa uplatňuje od prvého dňa ôsmeho roka po jej klasifikácii ako problémovej.
5. EBA posudzuje rozsah postupov uplatňovaných pri oceňovaní zabezpečených problémových expozícií a môže vypracovať usmernenia na stanovenie spoločnej metodiky, vrátane možných minimálnych požiadaviek na precenenie, pokiaľ ide o načasovanie a ad hoc metódy, pre prudenciálne oceňovanie prípustných foriem financovaného a nefinancovaného zabezpečenia, najmä v súvislosti s predpokladmi týkajúcimi sa možnosti ich spätného získania a presaditeľnosti. Tieto usmernenia môžu obsahovať aj spoločnú metodiku na určenie zabezpečenej časti problémovej expozície, ako sa uvádza v odseku 1.
Uvedené usmernenia sa vydajú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
6. Odchylne od odseku 2, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od jedného do dvoch rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 2 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.
Odchylne od odseku 3, ak bolo v súvislosti s expozíciou, v období od dvoch do šiestich rokov po jej klasifikácii ako problémovej, povolené opatrenie týkajúce sa úľavy, koeficient uplatniteľný v súlade s odsekom 3 v deň povolenia opatrenia týkajúceho sa úľavy je uplatniteľný na ďalšie obdobie jedného roka.
Tento odsek sa uplatňuje len vo vzťahu k prvému opatreniu týkajúcemu sa úľavy, ktoré bolo povolené od klasifikácie expozície ako problémovej.
Článok 48
Prahové výnimky z odpočtu od položiek vlastného kapitálu Tier 1
1. Pri vykonávaní odpočtov, ktoré sa vyžadujú v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. c) a i), sa od inštitúcií nevyžaduje, aby odpočítali hodnoty položiek uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku, ktorých súhrnná hodnota sa rovná alebo je nižšia ako prahová hodnota uvedená v odseku 2:
odložené daňové pohľadávky, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov a v súhrne sa rovnajú alebo sú nižšie ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaných po uplatnení týchto ustanovení:
článkov 32 až 35;
článku 36 ods. 1 písm. a) až h), písm. k) bodov ii) až v) a písm. l) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
ak má inštitúcia významnú investíciu v subjekte finančného sektora, priame, nepriame a syntetické podiely tejto inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 týchto subjektov, ktoré sa v súhrne rovnajú alebo sú nižšie ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie, vypočítaných po uplatnení týchto ustanovení:
článkov 32 až 35;
článku 36 ods. 1 písmen a) až h), písmena k) bodov ii) až v) a písmena l) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov.
2. Na účely odseku 1 sa prahová hodnota rovná hodnote uvedenej v písmene a) tohto odseku vynásobenej percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:
zostatková hodnota položiek vlastného kapitálu Tier 1 po vykonaní úprav a odpočtov podľa článkov 32 a 36 v plnom rozsahu a bez uplatnenia výnimiek prahových hodnôt uvedených v tomto článku;
17,65 %.
3. Inštitúcia na účely odseku 1 určí podiel odložených daňových pohľadávok v celkovej hodnote položiek, ktorá sa nemusí odpočítať, vydelením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:
hodnota odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov a v súhrne sa rovnajú alebo sú nižšie ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie;
súčet:
hodnoty uvedenej v písmene a);
hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastných zdrojov subjektov finančného sektora, v ktorých má inštitúcia významnú investíciu, a v súhrne sú rovné alebo nižšie ako 10 % hodnoty položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie.
Podiel významných investícií na celkovej hodnote položiek, ktorý sa nemusí odpočítať, sa rovná jednej mínus podiel uvedený v prvom pododseku.
4. Hodnoty položiek, ktoré sa neodpočítavajú v súlade s odsekom 1, sa priradí riziková váha 250 %.
Článok 49
Požiadavky na odpočet v prípade uplatňovania konsolidácie, doplnkového dohľadu alebo schémy inštitucionálneho zabezpečenia
1. Na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom, subkonsolidovanom a konsolidovanom základe, keď príslušné orgány požadujú alebo povoľujú, aby inštitúcie uplatňovali metódy 1, 2 alebo 3 uvedené v prílohe I k smernici 2002/87/ES, príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť, aby neodpočítali podiely nástrojov vlastných zdrojov subjektu finančného sektora, v ktorom má materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia významnú investíciu, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v písmenách a) až e) tohto odseku:
subjekt finančného sektora je poisťovňou, zaisťovňou alebo holdingovou poisťovňou;
táto poisťovňa, zaisťovňa alebo holdingová poisťovňa je zaradená pod ten istý doplnkový dohľad podľa smernice 2002/87/ES ako materská inštitúcia, materská finančná holdingová spoločnosť alebo materská zmiešaná finančná holdingová spoločnosť alebo inštitúcia, ktorá tento holding vlastní;
inštitúcia dostala od príslušných orgánov predchádzajúce povolenie;
pred udelením povolenia uvedeného v písmene c) sú príslušné orgány trvalo presvedčené, že úroveň integrovaného riadenia, riadenia rizík a vnútornej kontroly, pokiaľ ide o subjekty, ktoré by sa mali zahrnúť do rozsahu konsolidácie podľa metódy 1, 2 alebo 3, je primeraná;
podiely v subjekte patria jednému z týchto subjektov:
materskej úverovej inštitúcii;
materskej finančnej holdingovej spoločnosti;
materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti;
inštitúcii;
dcérskej spoločnosti jedného zo subjektov uvedených v bodoch i) až iv), ktorý je zahrnutý do rámca konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2.
Zvolená metóda sa počas daného obdobia uplatňuje konzistentne.
2. Na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom základe a na subkonsolidovanom základe inštitúcie podliehajúce dohľadu na konsolidovanom základe v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2 neodpočítavajú podiely nástrojov vlastných zdrojov emitovaných subjektmi finančného sektora zahrnutými do rámca konsolidovaného dohľadu pokiaľ príslušné orgány neurčia, že tieto odpočty sa vyžadujú na osobitné účely, najmä na účely štrukturálneho oddelenia bankových činností a plánovania riešenia krízových situácií, na účely dohľadu na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe.
Uplatnenie prístupu uvedeného v prvom pododseku nesmie mať na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch alebo v celej Únii neprimeraný negatívny vplyv, ani nesmie predstavovať prekážku fungovania vnútorného trhu.
Tento odsek sa neuplatňuje pri výpočte vlastných zdrojov na účely požiadaviek uvedených v článkoch 92a a 92b, ktoré sa vypočítajú v súlade s odpočtovým rámcom stanoveným v článku 72e ods. 4.
3. Príslušné orgány môžu na účely výpočtu vlastných zdrojov na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe povoliť inštitúciám, aby neodpočítali podiely nástrojov vlastných zdrojov v týchto prípadoch:
ak má inštitúcia podiel v inej inštitúcii a sú splnené podmienky uvedené v bodoch i) až v);
tieto inštitúcie patria do tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia uvedenej v článku 113 ods. 7;
príslušné orgány udelili povolenie uvedené v článku 113 ods. 7;
podmienky stanovené v článku 113 ods. 7 sú splnené;
schéma inštitucionálneho zabezpečenia vypracúva konsolidovanú súvahu uvedenú v článku 113 ods. 7 písm. e) alebo – v prípade, že nie je povinná vypracovať konsolidovanú účtovnú závierku – robí rozšírený súhrnný výpočet tak, aby bol k spokojnosti príslušných orgánov, a to v súlade s ustanoveniami smernice 86/635/EHS, ktorá zahŕňa niektoré upravené ustanovenia smernice 83/349/EHS alebo nariadenia (ES) č. 1606/2002, ktorými sa upravujú konsolidované účtovné závierky skupín úverových inštitúcií. Predmetný súlad tohto rozšíreného súhrnného výpočtu, a najmä vylúčenie viacnásobného použitia prvkov prípustných pre výpočet vlastných zdrojov, ako aj akéhokoľvek neprimeraného vytvárania vlastných zdrojov členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia z výpočtu, overí externý audítor. ►M8 Konsolidovaná súvaha alebo rozšírený súhrnný výpočet sa oznamujú príslušným orgánom v intervaloch stanovených vo vykonávacích technických normách uvedených v článku 430 ods. 7; ◄
inštitúcie zahrnuté do schémy inštitucionálneho zabezpečenia plnia spoločne na konsolidovanom alebo rozšírenom súhrnnom základe požiadaviek stanovených v článku 92 a predkladajú správy o plnení týchto požiadaviek v súlade s článkom 430. ◄ V rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia sa odpočet úroku patriaceho členom družstva alebo právnickým osobám, ktoré nie sú členmi tejto schémy, nepožaduje, pokiaľ je z výpočtu vylúčené viacnásobné použitie prvkov prípustných pre výpočet vlastných zdrojov, ako aj akékoľvek neprimerané vytváranie vlastných zdrojov medzi členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia a menšinovým akcionárom v prípade, že je inštitúciou;
ak má regionálna úverová inštitúcia podiel vo svojej ústrednej inštitúcii alebo v inej regionálnej úverovej inštitúcii a sú splnené podmienky stanovené v písmene a) bodoch i) až v).
4. Podiely, pri ktorých sa nevykoná odpočet v súlade s odsekmi 1, 2 alebo 3, sa kvalifikujú ako expozície a rizikovo sa vážia v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3.
►C2 5. Ak inštitúcia uplatňuje metódu 1, 2 alebo 3 uvedenú v prílohe I k smernici 2002/87/ES, táto inštitúcia ◄ oznamuje doplnkovú požiadavku na vlastné zdroje a mieru kapitálovej primeranosti finančného konglomerátu vypočítané v súlade s článkom 6 a prílohou I k uvedenej smernici.
6. EBA, EIOPA a Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ESMA) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010 ( 15 ) prostredníctvom spoločného výboru na účely tohto článku vypracujú návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky uplatňovania metód výpočtu uvedených v prílohe I časti II a v smernici 2002/87/ES na účely alternatív vzťahujúcich sa na odpočet uvedený v odseku 1 tohto článku.
EBA, EIOPA a ESMA predložia návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 50
Vlastný kapitál Tier 1
Vlastný kapitál inštitúcie Tier 1 pozostáva z položiek vlastného kapitálu Tier 1 po uplatnení úprav, ktoré sa vyžadujú v článkoch 32 až 35, odpočtov v súlade s článkom 36 a výnimiek a alternatív stanovených v článkoch 48, 49 a 79.
KAPITOLA 3
Dodatočný kapitál Tier 1
Článok 51
Položky dodatočného kapitálu Tier 1
Položky dodatočného kapitálu Tier 1 pozostávajú z:
kapitálových nástrojov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 52 ods. 1;
účtov emisného ážia súvisiacich s nástrojmi uvedenými v písmene a).
Nástroje, ktoré patria pod písmeno a), sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1 alebo položky kapitálu Tier 2.
Článok 52
Nástroje dodatočného kapitálu Tier 1
1. Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, len ak sú splnené tieto podmienky:
nástroje sú emitované priamo inštitúciou a sú úplne splatené;
nástroje nevlastní žiadny z týchto subjektov:
inštitúcia ani jej dcérske spoločnosti;
spoločnosť, v ktorej má inštitúcia účasť vo forme vlastníctva aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu tejto spoločnosti, či už priamo alebo prostredníctvom kontroly;
nadobudnutie vlastníctva týchto nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;
v prípade platobnej neschopnosti inštitúcie sa nástroje radia za nástroje Tier 2;
nástroje nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť pohľadávky, zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:
inštitúcie ani jej dcérskych spoločností;
materskej spoločnosti inštitúcie ani jej dcérskych spoločností;
materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;
holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo jej dcérskych spoločností;
zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;
žiadnej spoločnosti, ktorá má úzke prepojenia so subjektmi uvedenými v bodoch i) až v);
nástroje nepodliehajú žiadnym zmluvným alebo iným opatreniam, ktorými sa zvyšuje nadriadenosť pohľadávky v súvislosti s nástrojmi v konkurze alebo likvidácii;
nástroje sú trvalé a ustanovenia, ktorými sa spravujú, nezahŕňajú žiadny stimul pre inštitúciu, aby ich splatila;
ak nástroje zahŕňajú jednu alebo viacero opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta;
na nástroje môže byť uplatnená kúpna opcia, môžu byť splatené alebo spätne odkúpené, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 77 a nesmie k tomu dôjsť skôr ako pred uplynutím piatich rokov od dátumu emisie s výnimkou prípadov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 78 ods. 4;
v ustanoveniach, ktorými sa nástroje riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by inštitúcia mohla na tieto nástroje uplatniť kúpnu opciu, umorenie alebo spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;
inštitúcia výslovne alebo implicitne neuvádza, že príslušný orgán by súhlasil so žiadosťou o uplatnenie kúpnej opcie na nástroje, ich splatenie alebo ich spätné odkúpenie;
rozdeľované výnosy z nástrojov spĺňajú tieto podmienky:
vyplácajú sa z rozdeliteľných položiek;
výška rozdeľovaných výnosov z nástrojov sa nebude meniť na základe kreditnej pozície inštitúcie alebo jej materskej spoločnosti;
ustanovenia, ktorými sa nástroje spravujú, dávajú inštitúcii plné právo kedykoľvek rozhodnúť podľa vlastného uváženia o zrušení rozdeľovaných výnosov z nástrojov na neobmedzene dlhé obdobie a na nekumulatívnom základe a inštitúcia môže bez obmedzenia použiť také zrušené platby na splnenie svojich záväzkov, keď sa stanú splatnými;
zrušenie rozdeľovaných výnosov nepredstavuje prípad zlyhania inštitúcie;
zrušenie rozdeľovaných výnosov nemá za následok stanovenie obmedzení pre inštitúciu;
nástroje neprispejú k určeniu, že hodnota pasív inštitúcie presahuje hodnotu jej aktív, ak také určenie predstavuje test platobnej neschopnosti podľa vnútroštátnych právnych predpisov;
v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, sa vyžaduje, aby sa v prípade výskytu spúšťacej udalosti istina nástrojov trvalo alebo dočasne znížila alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ustanovenia, ktorými sa nástroje spravujú, nezahŕňajú žiadnu charakteristiku, ktorá by mohla predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu inštitúcie;
ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený podľa článku 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci odpísať a konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;
nástroje nie sú predmetom dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát.
Podmienka stanovená v písmene d) prvého pododseku sa považuje za splnenú bez ohľadu na to, či sú nástroje zahrnuté do dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 na základe článku 484 ods. 3, pokiaľ majú rovnaké postavenie.
Na účely prvého pododseku písm. a) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj dodatočného kapitálu Tier 1 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
formu a povahu stimulov na splatenie;
povahu akéhokoľvek navýšenia istiny nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 nasledujúceho po dočasnom znížení hodnoty jeho istiny;
postupy a termíny, pokiaľ ide o:
stanovenie, že došlo k spúšťacej udalosti;
navýšenie istiny nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 nasledujúce po dočasnom znížení hodnoty jeho istiny;
charakteristiky nástrojov, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu inštitúcie;
použitie účelových jednotiek pre nepriamu emisiu nástrojov vlastných zdrojov.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 53
Obmedzenia, pokiaľ ide o zrušenie rozdeľovaných výnosov z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a charakteristiky, ktoré by mohli predstavovať prekážku pre rekapitalizáciu inštitúcie
Na účely článku 52 ods. 1 písm. 1) bodu v) a písm. o) ustanovenia, ktorými sa spravujú nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, nesmú zahŕňať najmä:
požiadavku na rozdelenie výnosov z nástrojov, ktoré sa má uskutočniť v prípade rozdelenia výnosov z nástroja emitovaného inštitúciou, ktorý má rovnakú alebo nižšiu úroveň ako nástroj dodatočného kapitálu Tier 1, vrátane nástroja vlastného kapitálu Tier 1;
požiadavku, aby sa vyplatenie výnosov z nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 zrušilo v prípade, že sa rozdelenie výnosov z týchto nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 nevykonáva;
povinnosť nahradiť vyplatenie úroku alebo dividendy vyplatením v akejkoľvek inej forme. Inštitúcia inak nepodlieha takej povinnosti.
Článok 54
Zníženie hodnoty alebo konverzia nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1
1. Na účely článku 52 ods. 1 písm. n) sa na nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 uplatňujú tieto ustanovenia:
spúšťacia udalosť nastáva vtedy, keď podiel vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie uvedený v článku 92 ods. 1 písm. a) klesne pod niektorú z týchto hodnôt:
5,125 %;
úroveň vyššiu ako 5,125 %, ak ju stanovila inštitúcia a spresnila sa v ustanoveniach, ktorými sa daný nástroj spravuje;
inštitúcie môžu v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, okrem spúšťacích udalostí uvedených v písmene a) konkretizovať ešte jednu alebo viacero ďalších spúšťacích udalostí;
ak sa v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, vyžaduje, aby boli pri výskyte spúšťacej udalosti konvertované na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, v týchto ustanoveniach sa uvedie jeden z týchto údajov:
miera takejto konverzie a limit povoleného objemu konverzie;
rozsah, v rámci ktorého sa nástroje budú konvertovať na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ak sa v ustanoveniach, ktorými sa nástroje spravujú, vyžaduje, aby sa pri výskyte spúšťacej udalosti znížila hodnota ich istiny, toto zníženie má za následok zníženie:
nároku držiteľa nástroja pri platobnej neschopnosti alebo likvidácii inštitúcie;
sumy, ktorá má byť vyplatená v prípade uplatnenia kúpnej opcie alebo splatenia nástroja;
rozdeľovaných výnosov z nástroja;
ak nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 vydala dcérska spoločnosť so sídlom v tretej krajine, spúšťacia hodnota 5,125 % alebo viac uvedená v písmene a) sa vypočíta v súlade s vnútroštátnym právom danej tretej krajiny alebo zmluvnými ustanoveniami, ktorými sa nástroje riadia, za predpokladu, že príslušný orgán po porade s EBA si je istý, že tieto ustanovenia sú aspoň rovnocenné požiadavkám stanoveným v tomto článku.
2. Zníženie hodnoty alebo konverzia nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 vedie v rámci uplatniteľného účtovného rámca k vzniku položiek, ktoré sa kvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1.
3. Hodnota nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 uznaných ako položky dodatočného kapitálu Tier 1 sa obmedzuje na minimálnu hodnotu položiek vlastného kapitálu Tier 1, ktorá by sa dosiahla, ak by sa hodnota istiny nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 v plnom rozsahu znížila alebo ak by sa tieto nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1.
4. Súhrnná hodnota nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, v prípade ktorej sa vyžaduje, aby sa v dôsledku vzniku spúšťacej udalosti znížila alebo konvertovala, nie je nižšia, ako je nižšia hodnota z týchto dvoch hodnôt:
hodnota požadovaná na plnú obnovu podielu vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie na úroveň 5,125 %;
celková hodnota istiny nástroja.
5. V prípade vzniku spúšťacej udalosti inštitúcie:
bezodkladne informujú príslušné orgány;
informujú držiteľov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1;
bezodkladne, najneskôr však do jedného mesiaca znížia hodnotu istiny nástrojov alebo nástroje konvertujú na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku.
6. Inštitúcia emitujúca nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré sa pri výskyte spúšťacej udalosti konvertujú na vlastný kapitál Tier 1, zabezpečí, aby bol jej schválený akciový kapitál v prípade výskytu spúšťacej udalosti vždy dostatočný na konverziu všetkých takýchto konvertibilných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 na akcie. Všetky potrebné povolenia sa získajú k dátumu emisie takýchto konvertibilných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1. Inštitúcia zabezpečí, aby mala neustále potrebné predchádzajúce povolenie na emitovanie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, na ktoré by sa pri výskyte spúšťacej udalosti konvertovali dané nástroje dodatočného kapitálu Tier 1.
7. Inštitúcia, ktorá emituje nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré sa pri výskyte spúšťacej udalosti konvertujú na vlastný kapitál Tier 1, zabezpečí, aby v jej zakladateľských dokumentoch alebo stanovách alebo iných štatutárnych alebo zmluvných dojednaniach neexistovali žiadne procesné prekážky uvedenej konverzie.
Článok 55
Dôsledky vyplývajúce z neplnenia podmienok v prípade nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1
Pokiaľ sa v prípade nástroja dodatočného kapitálu Tier 1 prestanú plniť podmienky stanovené v článku 52 ods. 1, uplatňujú sa tieto podmienky:
tento nástroj sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako nástroj dodatočného kapitálu Tier 1;
časť emisných ážií, ktorá sa týka tohto nástroja, sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako položky dodatočného kapitálu Tier 1.
Článok 56
Odpočty od položiek dodatočného kapitálu Tier 1
Inštitúcie odpočítajú od položiek dodatočného kapitálu Tier 1:
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na vlastných nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 vrátane vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;
priame, nepriame a syntetické podiely na nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, s ktorými má inštitúcia recipročné krížové podiely, o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať vlastné zdroje inštitúcie;
uplatniteľnú výšku priamych, nepriamych a syntetických podielov na nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, stanovenú v súlade s článkom 60, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v týchto subjektoch, okrem pozícií z upísania, ktoré má inštitúcia v držbe päť pracovných dní alebo menej;
hodnotu položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek Tier 2 v súlade s článkom 66, a ktorá presahuje položky Tier 2 inštitúcie;
akékoľvek daňové poplatky súvisiace s položkami dodatočného kapitálu Tier 1 predpokladané v momente ich výpočtu s výnimkou prípadov, keď inštitúcia vhodne upraví hodnotu položiek dodatočného kapitálu Tier 1pokiaľ tieto daňové poplatky znižujú hodnotu, do ktorej sa môžu uvedené položky použiť na krytie rizík a strát.
Článok 57
Odpočítanie podielov vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1
Na účely článku 56 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:
inštitúcie môžu vypočítať výšku podielov vlastných nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dlhé a krátke pozície sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych alebo syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči nástrojom dodatočného kapitálu Tier 1 v týchto indexoch;
inštitúcie môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 vyplývajúce z podielov cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, a to za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dlhé i krátke pozície sú v tých istých podkladových indexoch;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo v neobchodnej knihe.
Článok 58
Odpočítanie podielov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, ak má inštitúcia recipročný krížový podiel ktorý má umelo zvýšiť vlastné zdroje
Inštitúcie vykonávajú odpočty, ktoré sa vyžadujú v článku 56 písm. b), c) a d), v súlade s týmto postupom:
podiely nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 sa vypočítajú na základe brutto dlhých pozícií;
na účely odpočítania sa s dodatočnými poistnými položkami vlastných zdrojov Tier 1 zaobchádza ako s nástrojmi dodatočného kapitálu Tier 1.
Článok 59
Odpočítanie podielov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora
Inštitúcie vykonávajú odpočty, ktoré sa vyžadujú v článku 56 písm. c) a d), v súlade s týmito postupmi:
môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov cenných papierov zaradených do indexu tak, že vypočítajú podkladovú expozíciu voči kapitálovým nástrojom subjektov finančného sektora v týchto indexoch.
Článok 60
Odpočítanie podielov nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjekte finančného sektora
1. Na účely článku 56 písm. c) vypočítajú inštitúcie uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:
súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaného po uplatnení týchto ustanovení:
článkov 32 až 35;
článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až v) a písm. l) s výnimkou odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
článkov 44 a 45;
hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 tých subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou sumou všetkých priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1, nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojoch kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora.
2. Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu uvedeného v odseku 1 písm. b) pozície z upísania, ktoré držia päť pracovných dní alebo menej.
3. Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rovnomerne rozdelí medzi všetky nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré sú v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja dodatočného kapitálu Tier 1, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:
hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;
podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom dodatočného kapitálu Tier 1, ktorý je v držbe.
4. Hodnota podielov uvedených v článku 56 písm. c), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení odseku 1 písm. a) bodoch i), ii) a iii), sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo kapitolou 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.
5. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja dodatočného kapitálu Tier 1, ktorá je rizikovo vážená podľa odseku 4 vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:
hodnota podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4;
podiel, ktorý je výsledkom výpočtu v odseku 3 písm. b).
Článok 61
Dodatočný kapitál Tier 1
Dodatočný kapitál Tier 1 inštitúcie pozostáva z položiek dodatočného kapitálu Tier 1 po odpočítaní položiek uvedených v článku 56 a uplatnení článku 79.
KAPITOLA 4
Kapitál Tier 2
Článok 62
Položky Tier 2
Položky Tier 2 pozostávajú z:
kapitálových nástrojov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 63 a v rozsahu stanovenom v článku 64;
účtov emisného ážia súvisiacich s nástrojmi uvedenými v písmene a);
v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s hlavou II kapitolou 2, všeobecných úprav kreditného rizika, a to bez zohľadnenia daňových účinkov, až do výšky 1,25 % hodnôt rizikovo vážených expozícií vypočítaných v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2;
v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3, kladných hodnôt, a to bez zohľadnenia daňových účinkov, ktoré sú výsledkom výpočtu stanoveného v článkoch 158 a 159, až do výšky 0,6 % hodnôt rizikovo vážených expozícií vypočítaných podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3.
Položky zaradené do písmena a) sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1 ani ako položky dodatočného kapitálu Tier 1.
Článok 63
Nástroje Tier 2
Kapitálové nástroje sa kvalifikujú ako nástroje Tier 2, ak sú splnené tieto podmienky:
nástroje sú emitované priamo inštitúciou a sú úplne splatené;
nástroje nevlastní žiadny z týchto subjektov:
inštitúcia alebo jej dcérske spoločnosti;
podnik, v ktorom má inštitúcia účasť vo forme vlastníctva, a to priameho alebo na základe kontroly aspoň 20 % hlasovacích práv alebo základnom imaní daného podniku;
nadobudnutie vlastníctva nástrojov nie je priamo ani nepriamo financované inštitúciou;
nárok na istinu nástrojov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje riadia, je podriadený akýmkoľvek nárokom vyplývajúcim z nástrojov oprávnených záväzkov;
nástroje nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť nároku ktoréhokoľvek z týchto subjektov:
inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
materskej spoločnosti inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;
holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou alebo jej dcérskych spoločností;
zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo jej dcérskych spoločností;
ktoréhokoľvek podniku, ktorý má úzke prepojenie so subjektmi uvedenými v bodoch i) až v);
nástroje nepodliehajú žiadnemu dojednaniu, ktorým sa inak zvyšuje nadriadenosť nároku v súvislosti s nástrojmi;
nástroje majú pôvodnú splatnosť najmenej päť rokov;
ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, nezahŕňajú žiadny stimul pre inštitúciu, aby umorila alebo splatila, podľa toho, čo je uplatniteľné, ich istinu pred dátumom ich splatnosti;
ak nástroje zahŕňajú jednu alebo viacero opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, opcie sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta;
na nástroje môže byť uplatnená kúpna opcia, môžu byť umorené, splatené alebo predčasne spätne odkúpené, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 77 a nesmie k tomu dôjsť skôr ako päť rokov od dátumu emisie s výnimkou prípadov, v ktorých sú splnené podmienky stanovené v článku 78 ods. 4;
v ustanoveniach, ktorými sa nástroje riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by inštitúcia mohla na tieto nástroje uplatniť kúpnu opciu, umorenie, splatenie alebo predčasné spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;
ustanoveniami, ktorými sa nástroje riadia, sa držiteľovi neposkytuje právo na urýchlenie budúcej plánovanej výplaty úroku alebo istiny okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie inštitúcie;
výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať z nástrojov, sa nebude meniť na základe úverovej bonity inštitúcie alebo jej materskej spoločnosti;
ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií uplatniť právomoc odpísať alebo konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ak je emitent usadený v tretej krajine a nebol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, právne predpisy alebo zmluvné ustanovenia, ktorými sa nástroje riadia, vyžadujú, aby sa na základe rozhodnutia relevantného orgánu tretej krajiny istina nástrojov trvalo odpísala alebo aby sa nástroje konvertovali na nástroje vlastného kapitálu Tier 1;
ak je emitent usadený v tretej krajine a bol určený v súlade s článkom 12 smernice 2014/59/EÚ ako súčasť skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorej subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, je usadený v Únii, alebo ak je emitent usadený v členskom štáte, nástroje sa môžu emitovať len podľa právnych predpisov tretej krajiny alebo sa na ne tieto právne predpisy musia inak vzťahovať, ak podľa týchto právnych predpisov je uplatnenie právomoci odpísať a konvertovať podľa článku 59 uvedenej smernice účinné a vymožiteľné na základe zákonných ustanovení alebo právne vymožiteľných zmluvných ustanovení, v ktorých sa uznáva riešenie krízových situácií alebo iné opatrenia odpísania alebo konverzie;
nástroje nie sú predmetom dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní, ktoré by ohrozili ich kapacitu na absorpciu strát.
Na účely prvého odseku písm. a) je oprávnená kvalifikovať sa ako nástroj Tier 2 iba tá časť kapitálového nástroja, ktorá je úplne splatená.
Článok 64
Amortizácia nástrojov Tier 2
1. Ako položky Tier 2 sa kvalifikuje plná hodnota nástrojov Tier 2 so zostatkovou splatnosťou viac než päť rokov.
2. Rozsah, v akom sa nástroje Tier 2 kvalifikujú ako položky Tier 2 počas posledných piatich rokov splatnosti nástrojov, sa vypočíta vynásobením výsledku odvodeného z výpočtu uvedeného v písmene a) hodnotou uvedenou v písmene b) takto:
účtovná hodnota nástrojov v prvý deň záverečného päťročného obdobia ich zmluvnej splatnosti vydelená počtom dní tohto obdobia;
počet zostávajúcich dní zmluvnej splatnosti nástrojov.
Článok 65
Dôsledky vyplývajúce z neplnenia podmienok v prípade nástrojov Tier 2
Pokiaľ sa v prípade nástroja Tier 2 prestanú plniť podmienky stanovené v článku 63, uplatňuje sa tento postup:
tento nástroj sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako nástroj Tier 2;
časť emisných ážií, ktorá sa týka tohto nástroja, sa bezodkladne prestane kvalifikovať ako položky Tier 2.
Článok 66
Odpočítanie od položiek Tier 2
Od položiek Tier 2 sa odpočítajú:
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na vlastných nástrojoch Tier 2 vrátane vlastných nástrojov Tier 2, ktoré by inštitúcia mohla povinne odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;
priame, nepriame a syntetické podiely na nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, s ktorými má inštitúcia recipročne krížové podiely a o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať vlastné zdroje inštitúcie;
uplatniteľná výška priamych, nepriamych a syntetických podielov nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora, stanovená v súlade s článkom 70, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v týchto subjektoch, okrem upisovacích pozícií, ktoré má inštitúcia v držbe kratšie než päť pracovných dní;
hodnota položiek, ktorú je potrebné odpočítať od položiek oprávnených záväzkov v súlade s článkom 72e a ktorá presahuje položky oprávnených záväzkov inštitúcie.
Článok 67
Odpočítanie podielov vlastných nástrojov Tier 2
Na účely článku 66 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:
inštitúcie môžu vypočítať výšku podielov na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dlhé a krátke pozície sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe podkladovej expozície voči vlastným nástrojom Tier 2 v týchto indexoch;
inštitúcie môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch Tier 2 vyplývajúce z podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch Tier 2 vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany za predpokladu, že obe tieto podmienky sú splnené:
dlhé a krátke pozície sú v tom istom podkladovom indexe;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe.
Článok 68
Odpočítanie podielov nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora, ak inštitúcia má recipročný krížový podiel, ktorý má umelo zvýšiť vlastné zdroje
Inštitúcie vykonávajú odpočítania, ktoré sa vyžadujú v článku 66 písm. b), c) a d) v súlade s týmito ustanoveniami:
podiely nástrojov Tier 2 sa vypočítajú na základe brutto dlhých pozícií;
na účely odpočítania sa s podielmi poistných položiek vlastných zdrojov Tier 2 a poistných položiek vlastných zdrojov Tier 3 zaobchádza ako s podielmi nástrojov Tier 2.
Článok 69
Odpočítanie podielov nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora
Inštitúcie vykonávajú odpočítania, ktoré sa vyžadujú v článku 66 písm. c) a d), v súlade s týmito ustanoveniami:
môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely nástrojov Tier 2 subjektov finančného sektora na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že obe tieto podmienky sú splnené:
dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe podkladovej expozície voči kapitálovým nástrojom subjektov finančného sektora v týchto indexoch.
Článok 70
Odpočítanie nástrojov Tier 2, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v relevantnom subjekte
1. Na účely článku 66 písm. c) inštitúcie vypočítajú uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:
súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítaného po uplatnení týchto ustanovení:
článkov 32 až 35;
článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až v) a písm. l) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
článkov 44 a 45;
hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou hodnotou všetkých priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 týchto subjektov finančného sektora.
2. Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficienta uvedeného v odseku 1 písm. b) upisovacie pozície, ktoré držia päť pracovných dní alebo menej.
3. Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rovnomerne rozdelí medzi všetky nástroje Tier 2, ktoré sú v držbe. Inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať od každého nástroja Tier 2, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1 vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:
celková hodnota podielov, ktoré sa majú odpočítať v súlade s odsekom 1;
podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie v nástrojoch Tier 2 subjektov finančného sektora, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom Tier 2, ktorý je v držbe.
4. Hodnota podielov uvedených v článku 66 ods. 1 písm. c), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení stanovených v odseku 1 písm. a) bodoch i) až iii), sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne kapitolou 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.
5. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja Tier 2, ktorá je rizikovo vážená podľa odseku 4, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku hodnotou uvedenou v písmene b) tohto odseku:
hodnota podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4;
podiel, ktorý je výsledkom výpočtu v odseku 3 písm. b).
Článok 71
Kapitál Tier 2
Kapitál inštitúcie zaradený do Tier 2 pozostáva z položiek inštitúcie zaradených do Tier 2 po vykonaní odpočítaní uvedených v článku 66 a uplatnení článku 79.
KAPITOLA 5
Vlastné zdroje
Článok 72
Vlastné zdroje
Vlastné zdroje inštitúcie pozostávajú zo súčtu jej kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2.
KAPITOLA 5a
Oprávnené záväzky
Článok 72a
Položky oprávnených záväzkov
1. Položky oprávnených záväzkov s výnimkou prípadu, keď patria do ktorejkoľvek z kategórií vylúčených záväzkov podľa odseku 2 tohto článku, a v rozsahu uvedenom v článku 72c pozostávajú z týchto prvkov:
nástroje oprávnených záväzkov, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 72b, ak sa nekvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2;
nástroje kapitálu Tier 2 so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok, ak sa nekvalifikujú ako položky kapitálu Tier 2 v súlade s článkom 64.
2. Z položiek oprávnených záväzkov sú vylúčené tieto záväzky:
kryté vklady;
netermínované vklady a krátkodobé vklady s pôvodnou splatnosťou menej než jeden rok;
časť oprávnených vkladov fyzických osôb a mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré presahujú úroveň krytia uvedenú v článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ ( 16 );
vklady, ktoré by boli oprávnenými vkladmi fyzických osôb, mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ak by sa nevkladali prostredníctvom pobočiek nachádzajúcich sa mimo Únie patriacich inštitúciám usadeným v Únii;
zabezpečené záväzky vrátane krytých dlhopisov a záväzkov vo forme finančných nástrojov používaných na účely hedžingu, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť krycej skupiny a ktoré sú v súlade s vnútroštátnym právom zabezpečené podobne ako kryté dlhopisy, a to za predpokladu, že všetky zabezpečené aktíva týkajúce sa krycej skupiny krytých dlhopisov ostanú neovplyvnené, oddelené a s dostatočným financovaním a nebudú zahŕňať žiadnu časť zabezpečeného záväzku alebo záväzku, pre ktorý bol zložený kolaterál, ktorý presahuje hodnotu aktív, záložného práva, zadržiavacieho práva alebo kolaterálu, oproti ktorým bol zabezpečený;
akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe podielov vo forme aktív klienta alebo peňazí klienta vrátane aktív klienta alebo peňazí klienta držaných v mene podnikov kolektívneho investovania za predpokladu, že takýto klient je chránený podľa platného konkurzného práva;
akýkoľvek záväzok, ktorý vznikne na základe fiduciárneho vzťahu medzi subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo ktoroukoľvek z jeho dcérskych spoločností (ako fiduciárom) a inou osobou (ako beneficientom) za predpokladu, že takýto beneficient je chránený podľa platného konkurzného alebo občianskeho práva;
záväzky voči inštitúciám s výnimkou záväzkov voči subjektom, ktoré sú súčasťou tej istej skupiny, s pôvodnou splatnosťou menej než sedem dní;
záväzky so zostatkovou splatnosťou menej ako sedem dní voči:
systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES ( 17 );
účastníkom systému určeným v súlade so smernicou 98/26/ES a vyplývajúce z účasti v takomto systéme; alebo
centrálnym protistranám z tretích krajín uznaným v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
záväzok voči ktorémukoľvek z týchto subjektov:
zamestnanec vo vzťahu k splatnej mzde, dôchodkovým dávkam alebo inej pevnej odmene s výnimkou variabilnej zložky odmeny, ktorú neupravuje kolektívna zmluva, a s výnimkou variabilnej zložky odmeny osôb zodpovedných za podstupovanie významného rizika v zmysle článku 92 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ;
komerčný alebo obchodný veriteľ, keď záväzok vzniká z toho, že sa inštitúcii alebo materskej spoločnosti poskytne tovar alebo služby, ktoré sú kritické pre denné fungovanie prevádzky inštitúcie alebo materskej spoločnosti, vrátane služieb IT, úžitkových služieb a prenájmu, obsluhy a údržby priestorov;
daňový úrad a orgán sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že uvedené záväzky sa v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi uprednostňujú;
systémy ochrany vkladov, keď záväzok vzniká z príspevkov splatných v súlade so smernicou 2014/49/EÚ;
záväzky, ktoré vznikajú z derivátov;
záväzky, ktoré vznikajú z dlhových nástrojov s vloženými derivátmi.
Na účely prvého pododseku písm. l) sa dlhové nástroje s opciami na predčasné splatenie uplatniteľnými na základe rozhodnutia emitenta alebo držiteľa a dlhové nástroje s premenlivým úrokom odvodeným od všeobecne používanej referenčnej sadzby, ako je Euribor alebo Libor, nepovažujú za dlhové nástroje s vloženými derivátmi len vzhľadom na takéto prvky.
Článok 72b
Nástroje oprávnených záväzkov
1. Záväzky sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov, ak spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku a len v rozsahu stanovenom v tomto článku.
2. Záväzky sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
záväzky sú emitované alebo nadobudnuté, podľa toho, čo je uplatniteľné, priamo inštitúciou a sú úplne splatené;
záväzky nevlastní žiaden z týchto subjektov:
inštitúcia alebo subjekt zahrnutý do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;
podnik, v ktorom má inštitúcia priamu alebo nepriamu účasť vo forme vlastníctva aspoň 20 % hlasovacích práv alebo kapitálu tohto podniku, či už priamo alebo prostredníctvom kontroly;
nadobudnutie vlastníctva záväzkov nie je priamo alebo nepriamo financované subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;
nárok na istinu záväzkov podľa ustanovení, ktorými sa nástroje riadia, je plne podriadený nárokom, ktoré vznikli z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2; uvedená požiadavka týkajúca sa podriadenia sa považuje za splnenú v ktorejkoľvek z týchto situácií:
v zmluvných ustanoveniach, ktorými sa riadia záväzky, sa presne stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 tohto nariadenia;
v uplatniteľných právnych predpisoch sa stanovuje, že v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok na istinu nástrojov podriadený nárokom, ktoré vznikli z ktoréhokoľvek z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 tohto nariadenia;
nástroje emituje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši a ktorý vo svojej súvahe nemá žiadne vylúčené záväzky podľa článku 72a ods. 2 tohto nariadenia, ktoré majú voči nástrojom oprávnených záväzkov rovnaké alebo podriadené postavenie;
záväzky nie sú zabezpečené ani sa na ne nevzťahuje záruka či akákoľvek iná dohoda, ktorou sa zvyšuje nadriadenosť nároku zo strany ktoréhokoľvek z týchto subjektov:
inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
materskej spoločnosti inštitúcie alebo jej dcérskych spoločností;
akéhokoľvek podniku, ktorý má úzke prepojenie so subjektmi uvedenými v bodoch i) a ii);
záväzky nie sú predmetom dohôd o vzájomnom započítaní alebo čistom zúčtovaní, ktoré by ohrozili ich schopnosť absorbovať straty pri riešení krízových situácií;
ustanovenia, ktorými sa riadia záväzky, neobsahujú žiadne stimuly pre inštitúciu na to, aby na ich istinu uplatnila kúpnu opciu, umorenie alebo spätné odkúpenie pred ich splatnosťou alebo predčasné splatenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 3;
záväzky nie sú umoriteľné držiteľmi nástrojov pred dátumom ich splatnosti, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 2;
s výhradou článku 72c ods. 3 a 4, ak záväzky zahŕňajú jednu alebo viacero opcií na predčasné splatenie vrátane kúpnych opcií, sú tieto opcie uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta, s výnimkou prípadov uvedených v článku 72c ods. 2;
na záväzky možno uplatniť kúpnu opciu, možno ich umoriť, splatiť alebo predčasne spätne odkúpiť len v prípade, keď sú splnené podmienky stanovené v článkoch 77 a 78a;
v ustanoveniach, ktorými sa záväzky riadia, sa výslovne ani implicitne neuvádza, že by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, mohol na tieto záväzky uplatniť kúpnu opciu, umorenie, platenie alebo predčasné spätné odkúpenie, podľa toho, čo je uplatniteľné, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie tejto inštitúcie a táto inštitúcia ani inak takúto možnosť neuvádza;
ustanovenia, ktorým sa riadia záväzky, neposkytujú držiteľovi právo na urýchlenie plánovanej budúcej výplaty úroku alebo istiny, okrem prípadu platobnej neschopnosti alebo likvidácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
výška výplat úrokov alebo prípadne dividend, ktoré sa majú vyplácať zo záväzkov, sa nemení na základe úverovej bonity subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo jeho materskej spoločnosti;
v prípade nástrojov emitovaných po 28. júni 2021 príslušná zmluvná dokumentácia a prípadne prospekt týkajúci sa emisie jasne uvádzajú možnosť vykonania právomoci odpísať a vykonať konverziu v súlade s článkom 48 smernice 2014/59/EÚ.
Na účely prvého pododseku písm. a) sú oprávnené kvalifikovať sa ako nástroje oprávnených záväzkov iba tie časti záväzkov, ktoré sú úplne splatené.
Na účely prvého pododseku písm. d) tohto článku, ak niektoré z vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2 sú podriadené bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva, okrem iného preto, že ich má v držbe veriteľ, ktorý má osobitný vzťah k dlžníkovi, je alebo bol akcionárom, je vo vzťahu kontroly alebo v skupinovom vzťahu, je členom riadiaceho orgánu alebo je vo vzťahu ku ktorejkoľvek z tých osôb, podriadenosť sa neposudzuje odkazom na pohľadávky vyplývajúce z takýchto vylúčených záväzkov.
3. Popri záväzkoch uvedených v odseku 2 tohto článku môže orgán pre riešenie krízových situácií povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá nepresahuje 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, a to za predpokladu, že:
sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 2 s výnimkou podmienky stanovenej v odseku 2 prvom pododseku písm. d);
záväzky majú rovnaké postavenie ako vylúčené záväzky s najnižším postavením uvedené v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov, ktoré sú podriadené bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva, uvedeným v odseku 2 treťom pododseku tohto článku; a
zahrnutie uvedených záväzkov medzi položky oprávnených záväzkov by nevyvolalo významné riziko úspešného právneho napadnutia alebo platných nárokov na náhradu škody posúdených orgánom pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k zásadám uvedeným v článku 34 ods. 1 písm. g) a článku 75 smernice 2014/59/EÚ.
4. Orgán pre riešenie krízových situácií môže povoliť, aby sa záväzky kvalifikovali ako nástroje oprávnených záväzkov navyše k záväzkom uvedeným v odseku 2, a to za predpokladu, že:
inštitúcia nemá povolené zahrnúť medzi položky oprávnených záväzkov záväzky uvedené v odseku 3;
sú splnené všetky podmienky stanovené v odseku 2 s výnimkou podmienky stanovenej v odseku 2 prvom pododseku písm. d);
záväzky majú rovnaké alebo nadradené postavenie voči vylúčeným záväzkom s najnižším postavením uvedeným v článku 72a ods. 2 s výnimkou vylúčených záväzkov podriadených bežným nezabezpečeným pohľadávkam podľa vnútroštátneho konkurzného práva uvedených v odseku 2 treťom pododseku tohto článku;
v súvahe inštitúcie hodnota vylúčených záväzkov uvedených v článku 72a ods. 2, ktoré majú rovnaké alebo nižšie postavenie vo vzťahu k záväzkom v konkurze, nepresahuje 5 % výšky vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov inštitúcie;
zahrnutie uvedených záväzkov medzi položky oprávnených záväzkov by nevyvolalo významné riziko úspešného právneho napadnutia alebo platných nárokov na náhradu škody posúdených orgánom pre riešenie krízových situácií vo vzťahu k zásadám uvedeným v článku 34 ods. 1 písm. g) a článku 75 smernice 2014/59/EÚ.
5. Orgán pre riešenie krízových situácií môže inštitúcii povoliť zahrnúť medzi položky oprávnených záväzkov len záväzky uvedené buď v odseku 3 alebo 4.
6. Pri skúmaní toho, či sú splnené podmienky stanovené v tomto článku, orgán pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom.
7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
uplatniteľné formy a povahu nepriameho financovania nástrojov oprávnených záväzkov;
formu a povahu stimulov na splatenie na účely splnenia podmienky stanovenej v odseku 2 druhom pododseku písm. g) tohto článku a v článku 72c ods. 3.
Uvedený návrh regulačných technických predpisov je v plnom rozsahu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 28 ods. 5 písm. a) a v článku 52 ods. 2 písm. a).
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 72c
Amortizácia nástrojov oprávnených záväzkov
1. Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou najmenej jeden rok sa v plnej miere kvalifikujú ako položky oprávnených záväzkov.
Nástroje oprávnených záväzkov so zostatkovou splatnosťou menej než jeden rok sa nekvalifikujú ako položky oprávnených záväzkov.
2. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa opciu, na základe ktorej môže jej držiteľ nástroj umoriť a ktorá je uplatniteľná pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému môže držiteľ uplatniť opciu na umorenie a požiadať o umorenie alebo splatenie daného nástroja.
3. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa stimul pre emitenta na to, aby na nástroj uplatnil kúpnu opciu, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, splatnosť nástroja sa vymedzuje ako najskorší možný dátum, ku ktorému môže emitent uplatniť uvedenú opciu a požiadať o umorenie alebo splatenie nástroja.
4. Na účely odseku 1 platí, že keď nástroj oprávnených záväzkov zahŕňa opcie na predčasné umorenie, ktoré sú uplatniteľné výlučne na základe rozhodnutia emitenta pred pôvodnou uvedenou splatnosťou nástroja, ale ustanovenia, ktorými sa nástroj riadi, nezahŕňajú žiadny stimul pre uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástroja pred jeho pôvodnou splatnosťou a nezahŕňajú ani žiadne opcie na umorenie alebo splatenie uplatniteľné na základe rozhodnutia držiteľov, vymedzuje sa splatnosť nástroja ako pôvodne uvedená splatnosť.
Článok 72d
Následky v situácii, keď podmienky oprávnenosti už nie sú splnené
Ak v prípade nástroja oprávnených záväzkov prestanú byť splnené uplatniteľné podmienky stanovené článku 72b, záväzky sa okamžite prestanú kvalifikovať ako nástroje oprávnených záväzkov.
Záväzky uvedené v článku 72b ods. 2 sa môžu naďalej považovať za nástroje oprávnených záväzkov, kým sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov podľa článku 72b ods. 3 alebo 4.
Článok 72e
Odpočty od položiek oprávnených záväzkov
1. Inštitúcie, ktoré podliehajú článku 92a, od položiek oprávnených záväzkov odpočítajú tieto položky:
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme vlastných nástrojov oprávnených záväzkov vrátane vlastných záväzkov, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná odkúpiť v dôsledku existujúcich zmluvných záväzkov;
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, s ktorými má inštitúcia recipročné krížové podiely a o ktorých sa príslušný orgán domnieva, že majú umelo zvyšovať schopnosť absorpcie strát a rekapitalizácie subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;
uplatniteľná hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, určená v súlade s článkom 72i, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v týchto subjektoch;
priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, ak daná inštitúcia má významnú investíciu v uvedených subjektoch, okrem upisovacích pozícií držaných päť pracovných dní alebo menej.
2. Na účely tohto oddielu sa so všetkými nástrojmi, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje oprávnených záväzkov, zaobchádza ako s nástrojmi oprávnených záväzkov s výnimkou nástrojov, ktoré majú rovnaké postavenie ako nástroje uznané za oprávnené záväzky podľa článku 72b ods. 3 a 4.
3. Na účely tohto oddielu môžu inštitúcie vypočítavať hodnotu podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3 takto:
kde:
h |
= |
hodnota podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v článku 72b ods. 3; |
i |
= |
index označujúci emitujúcu inštitúciu; |
Hi |
= |
celková hodnota podielov vo forme oprávnených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3; |
li |
= |
hodnota záväzkov, ktoré emitujúca inštitúcia i zahrnula medzi položky oprávnených záväzkov v rámci limitov uvedených v článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov, ktoré zverejnila emitujúca inštitúcia; a |
Li |
= |
celková hodnota nesplatených záväzkov emitujúcej inštitúcie i podľa článku 72b ods. 3 podľa najnovších údajov zverejnených emitentom. |
4. Ak materská inštitúcia v EÚ alebo materská inštitúcia v členskom štáte, na ktorú sa vzťahuje článok 92a, má priame, nepriame alebo syntetické podiely vo forme nástrojov vlastných zdrojov alebo nástrojov oprávnených záväzkov jednej alebo viacerých dcérskych spoločností, ktoré nepatria do tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako uvedená materská inštitúcia, orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie môže po tom, čo náležite posúdil stanovisko orgánov pre riešenie krízových situácií akýchkoľvek dotknutých dcérskych spoločností, povoliť materskej inštitúcii, aby odpočítala takéto podiely tak, že odpočíta nižšiu sumu určenú orgánom pre riešenie krízových situácií uvedenej materskej inštitúcie. Uvedená upravená suma sa musí minimálne rovnať sume m vypočítanej takto:
i |
= |
index označujúci dcérsku spoločnosť; |
OPi |
= |
hodnota nástrojov vlastných zdrojov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou; |
LPi |
= |
hodnota položiek oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou inštitúciou; |
β |
= |
percentuálny podiel nástrojov vlastných zdrojov a položiek oprávnených záväzkov emitovaných dcérskou spoločnosťou i a držaných materskou spoločnosťou; |
Oi |
= |
hodnota vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom; |
Li |
= |
hodnota oprávnených záväzkov dcérskej spoločnosti i, neberúc do úvahy odpočet vypočítaný v súlade s týmto odsekom; |
ri |
= |
pomer uplatniteľný na dcérsku spoločnosť i na úrovni jej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 92a ods. 1 písm. a) tohto nariadenia a článkom 45d smernice 2014/59/EÚ; a |
aRWAi |
= |
celková hodnota rizikovej expozície subjektu G-SII i vypočítaná v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4 berúc do úvahy úpravy stanovené v článku 12a. |
Ak je materskej inštitúcii povolené odpočítať upravenú sumu v súlade s prvým pododsekom, rozdiel medzi hodnotou podielov vo forme nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov uvedených v prvom pododseku a touto upravenou sumou odpočítava dcérska spoločnosť.
Článok 72f
Odpočítanie podielov vo forme vlastných nástrojov oprávnených záväzkov
Na účely článku 72e ods. 1 písm. a) inštitúcie vypočítajú podiely na základe brutto dlhých pozícií s výhradou týchto výnimiek:
inštitúcie môžu vypočítať hodnotu podielov na základe čistej dlhej pozície za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dlhá a krátka pozícia sú v tej istej podkladovej expozícii a krátke pozície nezahŕňajú žiadne riziko protistrany;
dlhá i krátka pozícia sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe;
inštitúcie určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, pomocou výpočtu podkladovej expozície voči vlastným nástrojom oprávnených záväzkov v týchto indexoch;
inštitúcie si môžu vzájomne započítať brutto dlhé pozície vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúce z podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu voči krátkym pozíciám vo vlastných nástrojoch oprávnených záväzkov vyplývajúcim z krátkych pozícií v podkladových indexoch aj v prípade, ak tieto krátke pozície zahŕňajú riziko protistrany, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dlhá a krátka pozícia sú v tých istých podkladových indexoch;
dlhá i krátka pozícia sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe.
Článok 72g
Základ pre odpočítanie v prípade položiek oprávnených záväzkov
Na účely článku 72e ods. 1 písm. b), c) a d) inštitúcie odpočítavajú brutto dlhé pozície s výhradou výnimiek stanovených v článkoch 72h a 72i.
Článok 72h
Odpočítanie podielov vo forme oprávnených záväzkov iných subjektov G-SII
Inštitúcie, ktoré nevyužívajú výnimku podľa článku 72j, vykonávajú odpočty uvedené v článku 72e ods. 1 písm. c) a d) v súlade s týmito zásadami:
môžu vypočítať priame, nepriame a syntetické podiely vo forme nástrojov oprávnených záväzkov na základe čistej dlhej pozície v tej istej podkladovej expozícii za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
dátum splatnosti krátkej pozície je buď rovnaký, alebo neskorší ako dátum splatnosti dlhej pozície, alebo zostatková splatnosť krátkej pozície je najmenej jeden rok;
dlhé i krátke pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo obe sú vedené v neobchodnej knihe;
určia hodnotu, ktorá sa má odpočítať v prípade priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme cenných papierov zaradených do indexu, na základe prezretia podkladovej expozície voči nástrojom oprávnených záväzkov v uvedených indexoch.
Článok 72i
Odpočítanie oprávnených záväzkov, ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjektoch G-SII
1. Na účely článku 72e ods. 1 písm. c) vypočítajú inštitúcie uplatniteľnú hodnotu, ktorá sa má odpočítať, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku koeficientom odvodeným z výpočtu uvedeného v písmene b) tohto odseku:
súhrnná hodnota, o ktorú priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, nástrojov kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, presiahnu 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení týchto ustanovení:
článkov 32 až 35;
článku 36 ods. 1 písm. a) až g), písm. k) bodu ii) až písm. k) bodu v) a písm. l) s výnimkou hodnoty, ktorá sa má odpočítať v prípade odložených daňových pohľadávok, ktoré sú závislé od budúcej ziskovosti a vyplývajú z dočasných rozdielov;
článkov 44 a 45;
hodnota priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu, vydelená súhrnnou hodnotou priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojov kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora a nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, nemá významnú investíciu.
2. Inštitúcie vylúčia z hodnoty uvedenej v odseku 1 písm. a) a z výpočtu koeficientu v súlade s odsekom 1 písm. b) upisovacie pozície, ktoré držia päť alebo menej pracovných dní.
3. Hodnota, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa rozdelí medzi všetky nástroje oprávnených záväzkov subjektu G-SII, ktoré má inštitúcia v držbe. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa odpočíta v súlade s odsekom 1, vynásobením hodnoty uvedenej v písmene a) tohto odseku podielom uvedeným v písmene b) tohto odseku:
hodnota podielov, ktoré sa musia odpočítať v súlade s odsekom 1;
podiel súhrnnej hodnoty priamych, nepriamych a syntetických podielov inštitúcie vo forme nástrojov oprávnených záväzkov subjektov G-SII, v ktorých inštitúcia nemá významnú investíciu zastúpenú každým nástrojom oprávnených záväzkov, ktorý má inštitúcia v držbe.
4. Hodnota podielov uvedených v článku 72e ods. 1 písm. c), ktorá sa rovná alebo je nižšia ako 10 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení ustanovení odseku 1 písm. a) bodu i), písm. a) bodu ii) a písm. a) bodu iii) tohto článku, sa neodpočíta a podlieha uplatniteľným rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3, prípadne požiadavkám stanoveným v tretej časti hlave IV.
5. Inštitúcie určia hodnotu každého nástroja oprávnených záväzkov, ktorá sa rizikovo váži podľa odseku 4, vynásobením hodnoty podielov, ktoré musia byť rizikovo vážené podľa odseku 4, podielom vyplývajúcim z výpočtu uvedeného v odseku 3 písm. b).
Článok 72j
Výnimka z odpočtov od položiek oprávnených záväzkov v rámci obchodnej knihy
1. Inštitúcie sa môžu rozhodnúť, že neodpočítajú určenú časť svojich priamych, nepriamych a syntetických podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov, ktorá sa v súhrne a meraná na brutto dlhom základe rovná alebo je menšia než 5 % položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie po uplatnení článkov 32 až 36, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
podiely sú v obchodnej knihe;
nástroje oprávnených záväzkov sú v držbe počas najviac 30 pracovných dní.
2. Hodnoty položiek, ktoré sa neodpočítavajú podľa odseku 1, musia podliehať požiadavkám na vlastné zdroje pre položky v obchodnej knihe.
3. Ak v prípade podielov neodpočítaných v súlade s odsekom 1 už nie sú splnené podmienky stanovené v uvedenom odseku, podiely sa odpočítavajú v súlade s článkom 72g bez toho, aby sa uplatnili výnimky stanovené v článkoch 72h a 72i.
Článok 72k
Oprávnené záväzky
Oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú z položiek oprávnených záväzkov inštitúcie po vykonaní odpočtov uvedených v článku 72e.
Článok 72l
Vlastné zdroje a oprávnené záväzky
Vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie pozostávajú zo súčtu jej vlastných zdrojov a jej oprávnených záväzkov.
KAPITOLA 6
Všeobecné požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
Článok 73
Rozdeľovanie výnosov z nástrojov
1. Kapitálové nástroje a záväzky, v prípade ktorých má inštitúcia výlučnú diskrečnú právomoc rozhodnúť o výplate rozdeľovaných výnosov v inej forme než v hotovosti alebo nástrojoch vlastných zdrojov, nie sú oprávnené sa kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov okrem prípadu, keď inštitúcia vopred dostala povolenie od príslušného orgánu.
2. Príslušné orgány vopred udelia povolenie uvedené v odseku 1 len vtedy, ak považujú za splnené všetky tieto podmienky:
schopnosť inštitúcie zrušiť platby súvisiace s nástrojom by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
schopnosť kapitálového nástroja alebo záväzku absorbovať straty by nebola nepriaznivo ovplyvnená diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť;
kvalita kapitálového nástroja alebo záväzku by sa inak neznížila diskrečnou právomocou uvedenou v odseku 1 alebo formou, v ktorej by sa výnosy mohli rozdeliť.
Pred tým, ako príslušný orgán vopred udelí povolenie podľa odseku 1, konzultuje s orgánom pre riešenie krízových situácií, o tom, či inštitúcia dodržiava uvedené podmienky.
3. Kapitálové nástroje a záväzky, pri ktorých má iná právnická osoba než inštitúcia, ktorá ich emituje, diskrečnú právomoc rozhodnúť alebo požadovať, aby sa výplata rozdeľovaných výnosov z uvedených nástrojov alebo záväzkov vykonala v inej forme než v hotovosti alebo formou nástrojov vlastných zdrojov, nie sú oprávnené sa kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 alebo nástroje oprávnených záväzkov.
4. Inštitúcie môžu použiť všeobecný trhový index ako jeden zo základov na určenie výšky rozdeľovaných výnosov z nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástrojov oprávnených záväzkov.
5. Odsek 4 sa neuplatňuje, ak je inštitúcia referenčným subjektom v uvedenom všeobecnom trhovom indexe okrem prípadu, keď sú splnené obe tieto podmienky:
inštitúcia považuje pohyby tohto všeobecného trhového indexu za nevýznamne korelované s kreditnou pozíciou tejto inštitúcie, jej materskej inštitúcie alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti alebo materskej holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou;
príslušný orgán nedospel k určeniu odlišnému od určenia uvedeného v písmene a).
6. Inštitúcie predkladajú správy o všeobecných trhových indexoch, o ktoré sa opierajú ich kapitálové nástroje a nástroje oprávnených záväzkov, a zverejňujú ich.
7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, na základe ktorých sa indexy budú považovať za kvalifikované ako všeobecné trhové indexy na účely odseku 4.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 74
Podiely kapitálových nástrojov emitovaných regulovanými subjektmi finančného sektora, ktoré sa nekvalifikujú ako regulatórny kapitál
Inštitúcie neodpočítavajú od žiadneho prvku vlastných zdrojov priame, nepriame alebo syntetické podiely kapitálových nástrojov emitovaných regulovaným subjektom finančného sektora, ktoré sa nekvalifikujú ako regulatórny kapitál tohto subjektu. Inštitúcie uplatňujú na také podiely rizikovú váhu v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, prípadne 3.
Článok 75
Požiadavky na odpočítanie a splatnosť v prípade krátkych pozícií
Požiadavky na splatnosť v prípade krátkych pozícií podľa článku 45 písm. a), článku 59 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) sa považujú za splnené v súvislosti s držanými pozíciami, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
inštitúcia má zmluvné právo predať ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti protistrane poskytujúcej hedžing dlhú pozíciu, ktorá je hedžovaná;
protistrana poskytujúca hedžing inštitúcii je zmluvne viazaná kúpiť od inštitúcie k uvedenému konkrétnemu dátumu v budúcnosti dlhú pozíciu uvedenú v písmene a).
Článok 76
Podiely kapitálových nástrojov zaradených do indexu
1. Na účely článku 42 písm. a), článku 45 písm. a), článku 57 písm. a), článku 59 písm. a), článku 67 písm. a), článku 69 písm. a) a článku 72h písm. a) môžu inštitúcie znížiť výšku dlhej pozície v kapitálovom nástroji o časť indexu, ktorá je tvorená tou istou podkladovou expozíciou, ktorá je hedžovaná, a to za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
dlhá pozícia, ktorá je hedžovaná, aj krátka pozícia v indexe použitá na hedžovanie uvedenej dlhej pozície sú vedené v obchodnej knihe alebo sú obe vedené v neobchodnej knihe;
pozície uvedené v písmene a) sú v súvahe inštitúcie vedené v reálnej hodnote;
krátka pozícia uvedená v písmene a) sa na základe postupov inštitúcie v oblasti vnútornej kontroly kvalifikuje ako účinný hedžing;
príslušné orgány posudzujú aspoň raz za rok primeranosť postupov vnútornej kontroly uvedených v písmene c) a prejavujú súhlas s ich kontinuálnou vhodnosťou.
2. Ak príslušný orgán vopred udelil povolenie, inštitúcia môže použiť konzervatívny odhad podkladovej expozície inštitúcie voči nástrojom zaradeným do indexov ako alternatívu k vypočítaniu svojej expozície voči položkám uvedeným v jednom alebo viacerých z týchto písmen:
nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov zaradené do indexov;
nástroje vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 subjektov finančného sektora zaradené do indexov;
nástroje oprávnených záväzkov inštitúcií zaradené do indexov.
3. Príslušné orgány vopred udelia povolenie uvedené v odseku 2 len vtedy, ak inštitúcia preukáže k ich spokojnosti, že z prevádzkového hľadiska je pre inštitúciu zaťažujúce, aby monitorovala svoju podkladovú expozíciu voči položkám uvedeným v jednom alebo prípadne viacerých písmenách odseku 2.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
kedy je odhad použitý ako alternatíva k výpočtu podkladovej expozície uvedenej v odseku 2 dostatočne konzervatívny;
významu spojenia „z prevádzkového hľadiska zaťažujúce“ na účely odseku 3.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 77
Podmienky na zníženie vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov
1. Inštitúcia od príslušného orgánu získa povolenie pred uskutočnením ktoréhokoľvek z týchto úkonov:
zníženie, umorenie alebo spätné odkúpenie nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných inštitúciou spôsobom, ktorý povoľuje uplatniteľné vnútroštátne právo;
redukcia, distribúcia alebo reklasifikácia ako inej položky vlastných zdrojov účtov emisného ážia súvisiacich s nástrojmi vlastných zdrojov;
uplatnenie kúpnej opcie, vykonanie umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2 pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.
2. Inštitúcia vopred získa povolenie od orgánu pre riešenie krízových situácií na uplatnenie kúpnej opcie, vykonanie umorenia, splatenia alebo spätného odkúpenia nástrojov oprávnených záväzkov, na ktoré sa nevzťahuje odsek 1, pred dátumom ich zmluvnej splatnosti.
Článok 78
Povolenie orgánov dohľadu znížiť vlastné zdroje
1. Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na zníženie, uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie v prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2, alebo na redukciu, distribúciu alebo reklasifikáciu súvisiacich účtov emisného ážia v prípade splnenia ktorejkoľvek z týchto podmienok:
inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením ktoréhokoľvek z úkonov uvedených v článku 77 ods. 1 nahradí nástroje alebo súvisiace účty emisného ážia uvedené v článku 77 ods. 1 nástrojmi vlastných zdrojov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov;
inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by po uskutočnení úkonu uvedeného v článku 77 ods. 1 tohto nariadenia prevýšili požiadavky stanovené v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ v rozsahu, ktorý príslušný orgán považuje za potrebný.
Ak inštitúcia poskytne dostatočné záruky v súvislosti s jej schopnosťou fungovať s vlastnými zdrojmi presahujúcimi výšku požadovanú týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ, príslušný orgán môže uvedenej inštitúcii vopred udeliť všeobecné povolenie na vykonanie ktoréhokoľvek z úkonov stanovených v článku 77 ods. 1 tohto nariadenia pod podmienkou dodržania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby všetky takéto budúce úkony boli v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku písm. a) a b). Uvedené všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje len na konkrétne obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok a po ktorého uplynutí sa môže povolenie obnoviť. Všeobecné povolenie udelené vopred sa udeľuje na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje príslušný orgán. V prípade nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 3 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 10 % hodnoty, o ktorú vlastný kapitál Tier 1 presahuje hodnotu požiadaviek na vlastný kapitál Tier 1 uvedených v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, a to v rozsahu, ktorý príslušný orgán považuje za nevyhnutný. V prípade nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 uvedená vopred stanovená hodnota nesmie presiahnuť 10 % príslušnej emisie a nesmie presiahnuť 3 % celkovej hodnoty nesplatených nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne kapitálu Tier 2.
Príslušné orgány odoberú všeobecné povolenie udelené vopred v prípade, keď inštitúcia poruší ktorékoľvek z kritérií, ktoré boli stanovené na účely uvedeného povolenia.
2. Príslušné orgány pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov podľa odseku 1 písm. a) zvažujú rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje boli pre inštitúciu nákladnejšie než kapitálové nástroje alebo účty emisného ážia, ktoré by sa nimi nahradili.
3. Ak inštitúcia vykoná úkon uvedený v článku 77 ods. 1 písm. a) a zamietnutie umorenia nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článku 27 sa zakazuje podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, príslušný orgán môže upustiť od podmienok stanovených v odseku 1 tohto článku za predpokladu, že príslušný orgán vyžaduje, aby inštitúcia primerane obmedzila umorenie takýchto nástrojov.
4. Príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám, aby uplatnili kúpnu opciu, umorili, splatili alebo spätne odkúpili nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2 alebo súvisiace účty emisného ážia počas piatich rokov od dátumu ich emisie, ak sú splnené podmienky stanovené v odseku 1 a jedna z týchto podmienok:
dôjde k zmene regulačnej klasifikácie uvedených nástrojov, ktorá by pravdepodobne viedla k ich vylúčeniu z vlastných zdrojov alebo k reklasifikácii na vlastné zdroje nižšej kvality, pričom sú splnené obe tieto podmienky:
príslušný orgán považuje takúto zmenu za dostatočne istú;
inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že regulačná reklasifikácia uvedených nástrojov nebola v čase ich emisie primerane predvídateľná;
dôjde k zmene v uplatniteľných daňových podmienkach uvedených nástrojov, v súvislosti s ktorou inštitúcia k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že je významná a v čase ich emisie nebola primerane predvídateľná;
nástroje a súvisiace účty emisného ážia sú zachované v predchádzajúcom stave podľa článku 494b;
inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením úkonu uvedeného v článku 77 ods. 1 nahradí nástroje alebo súvisiace účty emisného ážia uvedené v článku 77 ods. 1 nástrojmi vlastných zdrojov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov, a príslušný orgán uvedený úkon povolil na základe zistenia, že z prudenciálneho hľadiska by bol prínosný a opodstatnený mimoriadnymi okolnosťami;
nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástroje kapitálu Tier 2 sa spätne odkúpia na účely tvorby trhu.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
význam spojenia „udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov“;
primerané základy pre obmedzenie umorenia uvedeného v odseku 3;
proces vrátane obmedzení a postupov na udelenie schválenia vopred príslušnými orgánmi na úkon uvedený v článku 77 ods. 1 a požiadavky na údaje v súvislosti so žiadosťou inštitúcie o udelenie povolenia zo strany príslušného orgánu na vykonanie úkonu uvedeného v danom článku vrátane postupu, ktorý sa má uplatniť v prípade umorenia akcií emitovaných pre členov družstiev, a lehoty na spracovanie takejto žiadosti.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 78a
Povolenie znížiť nástroje oprávnených záväzkov
1. Orgán pre riešenie krízových situácií udelí inštitúcii povolenie na uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
inštitúcia pred uskutočnením alebo súčasne s uskutočnením ktoréhokoľvek z úkonov uvedených v článku 77 ods. 2 tohto nariadenia nahradí nástroje oprávnených záväzkov nástrojmi vlastných zdrojov alebo nástrojmi oprávnených záväzkov rovnakej alebo vyššej kvality za podmienok, ktoré sú udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov;
inštitúcia k spokojnosti orgánu pre riešenie krízových situácií preukázala, že vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie by po uskutočnení úkonu uvedeného v článku 77 ods. 2 prevýšili požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky stanovené v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ v rozsahu, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií po dohode s príslušným orgánom považuje za potrebný;
inštitúcia preukázala k spokojnosti orgánu pre riešenie krízových situácií, že čiastočné alebo úplné nahradenie oprávnených záväzkov nástrojmi vlastných zdrojov je potrebné na zabezpečenie dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ z hľadiska kontinuálnej autorizácie.
Ak inštitúcia poskytuje dostatočné záruky, že je schopná fungovať s vlastnými zdrojmi a oprávnenými záväzkami presahujúcimi výšku požiadaviek uvedených v tomto nariadení a v smerniciach 2013/36/EÚ a 2014/59/EÚ, môže orgán pre riešenie krízových situácií uvedenej inštitúcii po konzultácii s príslušným orgánom udeliť vopred všeobecné povolenie, aby uskutočňovala uplatnenie kúpnej opcie, umorenie, splatenie alebo spätné odkúpenie nástrojov oprávnených záväzkov pod podmienkou dodržiavania kritérií, ktorými sa zabezpečuje, aby každý takýto budúci úkon bol v súlade s podmienkami stanovenými v tomto odseku písm. a) a b). Uvedené všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje len na konkrétne obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden rok a po ktorého uplynutí sa môže povolenie obnoviť. Všeobecné povolenie, ktoré sa musí udeliť vopred, sa udeľuje na určitú vopred stanovenú hodnotu, ktorú určuje orgán pre riešenie krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií informujú príslušné orgány o všetkých všeobecných povoleniach, ktoré udelili vopred.
Orgán pre riešenie krízových situácií odoberie všeobecné povolenie udelené vopred v prípade, keď inštitúcia poruší ktorékoľvek z kritérií, ktoré boli stanovené na účely uvedeného povolenia.
2. Orgány pre riešenie krízových situácií pri posudzovaní udržateľnosti nahrádzajúcich nástrojov z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov podľa odseku 1 písm. a) zvažujú rozsah, v ktorom by tieto nahrádzajúce kapitálové nástroje alebo nahrádzajúce oprávnené záväzky boli pre inštitúciu nákladnejšie než tie, ktoré by sa nimi nahradili.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
proces spolupráce medzi príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií;
postup na udelenie povolenia v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom vrátane lehôt a požiadaviek na informácie;
postup na udelenie všeobecného povolenia, ktoré sa musí udeliť vopred, v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom vrátane lehôt a požiadaviek na informácie;
význam spojenia „udržateľné z hľadiska výkonnosti inštitúcie v oblasti príjmov.
Na účely prvého pododseku písm. d) tohto odseku je návrh regulačných technických predpisov v plnom rozsahu v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 78.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 79
Dočasné upustenie od odpočítavania od vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov
1. Ak má inštitúcia v držbe kapitálové nástroje alebo záväzky, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu v subjekte finančného sektora alebo ako nástroje oprávnených záväzkov v inštitúcii, a ak príslušný orgán považuje tieto podiely za podiely určené na účely operácie finančnej pomoci na reorganizáciu a obnovu životaschopnosti tohto subjektu alebo tejto inštitúcie, príslušný orgán môže dočasne upustiť od ustanovení o odpočítavaní, ktoré by sa inak na uvedené nástroje uplatňovali.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť pojem dočasnosti na účely odseku 1 a podmienky, na základe ktorých môže príslušný orgán považovať uvedené dočasné podiely za podiely určené na účely operácie finančnej pomoci, ktorá má slúžiť na reorganizáciu a záchranu dotknutého subjektu.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 79a
Posúdenie súladu s podmienkami pre nástroje vlastných zdrojov a nástroje oprávnených záväzkov
Inštitúcie pri posudzovaní súladu s požiadavkami stanovenými v druhej časti zohľadňujú podstatné charakteristiky nástrojov, a nielen ich právnu formu. Pri posudzovaní podstatných charakteristík nástroja sa berú do úvahy všetky opatrenia súvisiace s týmito nástrojmi, a to aj vtedy, ak tieto opatrenia nie sú výslovne stanovené v podmienkach samotných nástrojov, aby sa určilo, že kombinované hospodárske účinky takýchto opatrení sú v súlade s cieľom príslušných ustanovení.
Článok 80
Priebežné skúmanie kvality nástrojov vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov
1. EBA monitoruje kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii a bezodkladne oznamuje Komisii existenciu závažného dôkazu o tom, že uvedené nástroje nespĺňajú príslušné kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení.
Príslušné orgány bezodkladne a na žiadosť EBA zašlú EBA všetky informácie, ktoré EBA považuje za relevantné v súvislosti s novými kapitálovými nástrojmi alebo novými druhmi záväzkov, ktoré sa emitovali, s cieľom umožniť EBA, aby monitoroval kvalitu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov emitovaných inštitúciami v celej Únii.
2. Oznámenie zahŕňa tieto informácie:
podrobné vysvetlenie povahy a rozsahu zisteného nedostatku;
technické odporúčania, pokiaľ ide o opatrenie zo strany Komisie, ktoré EBA považuje za nevyhnutné;
významný pokrok vo vývoji metodiky EBA na stresové testovanie solventnosti inštitúcií.
3. EBA poskytne Komisii technické odporúčania ku všetkým podstatným zmenám, ktoré považuje za potrebné v súvislosti s vymedzením vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov v dôsledku ktorejkoľvek z týchto skutočností:
relevantného vývoja trhových štandardov alebo postupov;
zmien v príslušných právnych normách alebo účtovných štandardoch;
významného vývoja v metodike EBA, pokiaľ ide o stresové testovanie platobnej schopnosti inštitúcií.
4. EBA do 1. januára 2014 poskytne Komisii technické odporúčania o možnom inom zaobchádzaní s nerealizovanými ziskami ocenenými reálnou cenou, než je ich zahrnutie do vlastného kapitálu Tier 1 bez úpravy. V takých odporúčaniach sa zohľadní príslušný vývoj v medzinárodných účtovných štandardoch a v medzinárodných dohodách o prudenciálnych štandardoch pre banky.
HLAVA II
MENŠINOVÁ ÚČASŤ A NÁSTROJE DODATOČNÉHO KAPITÁLU TIER 1 A TIER 2 EMITOVANÉ DCÉRSKYMI SPOLOČNOSŤAMI
Článok 81
Menšinové účasti, ktoré spĺňajú podmienky na zahrnutie do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1
1. Menšinové účasti pozostávajú zo súčtu položiek vlastného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:
dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
inštitúciou;
podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
položky vlastného kapitálu Tier 1 uvedené v úvodnej časti tohto odseku vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.
2. Menšinové podiely, ktoré sú financované prostredníctvom účelovej jednotky alebo inak priamo či nepriamo materskou spoločnosťou inštitúcie alebo jej dcérskymi spoločnosťami, sa nekvalifikujú ako konsolidovaný vlastný kapitál Tier 1.
Článok 82
Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje
Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a kvalifikované vlastné zdroje zahŕňajú menšinovú účasť, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo prípadne kapitálu Tier 2 spolu so súvisiacimi nerozdelenými ziskmi a účtami emisného ážia dcérskej spoločnosti, ak sú splnené tieto podmienky:
dcérska spoločnosť je jedným z týchto subjektov:
inštitúciou;
podnikom, ktorý na základe uplatniteľného vnútroštátneho práva podlieha požiadavkám uvedeným v tomto nariadení a smernici 2013/36/EÚ;
sprostredkovateľskou finančnou holdingovou spoločnosťou v tretej krajine, ktorá podlieha prudenciálnym požiadavkám rovnako prísnym ako prudenciálne požiadavky uplatňované na úverové inštitúcie uvedenej tretej krajiny, a ak Komisia v súlade s článkom 107 ods. 4 rozhodla, že uvedené prudenciálne požiadavky sú minimálne rovnocenné s prudenciálnymi požiadavkami tohto nariadenia;
dcérska spoločnosť je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
uvedené nástroje vlastnia iné osoby ako podniky zahrnuté do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.
Článok 83
Kvalifikovaný dodatočný kapitál Tier 1 a Tier 2 emitovaný účelovou jednotkou
1. Nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2 emitované účelovo vytvoreným subjektom a súvisiace účty emisného ážia sú do 31. decembra 2021 zahrnuté do kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 1 alebo kapitálu Tier 2, prípadne kvalifikovaných vlastných zdrojov, len ak sú splnené tieto podmienky:
účelová jednotka, ktorá emituje tieto nástroje, je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2;
nástroje, súvisiace účty emisného ážia sú zahrnuté do kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 52 ods. 1;
nástroje, súvisiace účty emisného ážia sú zahrnuté do kvalifikovaného kapitálu Tier 2, len ak sú splnené podmienky stanovené v článku 63;
jediným aktívom účelovej jednotky je jej investícia do vlastných zdrojov materskej spoločnosti alebo jej dcérskej spoločnosti, ktorá je v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2, pričom forma materskej spoločnosti alebo jej dcérskej spoločnosti spĺňa príslušné podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 alebo v článku 63.
Ak príslušný orgán považuje iné aktíva účelovej jednotky ako jej investície do vlastných zdrojov materskej spoločnosti alebo dcérskej spoločnosti tejto materskej spoločnosti, ktorá je zahrnutá do konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2, za minimálne a nepodstatné pre takýto subjekt, príslušný orgán môže upustiť od uplatňovania podmienky uvedenej v písmene d) prvého pododseku.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť typy aktív, ktoré môžu súvisieť s fungovaním účelových jednotiek, a pojmy minimálne a nepodstatné uvedené v odseku 1 druhom pododseku.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 84
Menšinové účasti zahrnuté do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1
1. Inštitúcie stanovia hodnotu menšinových účastí dcérskej spoločnosti, ktorá je zahrnutá do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1 tak, že od menšinových účastí tohto podniku odpočítajú výsledok vynásobenia hodnoty uvedenej v písmene a) percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b):
hodnota vlastného kapitálu Tier dcérskej spoločnosti 1 mínus nižšia z týchto hodnôt:
hodnota vlastného kapitálu Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti, ktorý sa vyžaduje, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1;
hodnota konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou a ktorý sa vyžaduje na konsolidovanom základe, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. a), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať vlastný kapitál Tier 1;
menšinové účasti dcérskej spoločnosti vyjadrené ako percentuálna hodnota všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 tohto podniku spolu so súvisiacimi účtami emisného ážia, nerozdelenými ziskami a inými rezervami.
2. Výpočet uvedený v odseku 1 sa vykoná na subkonsolidovanom základe za každú dcérsku spoločnosť uvedenú v článku 81 ods. 1.
Inštitúcia sa môže rozhodnúť nevykonať tento výpočet v prípade dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 81 ods. 1. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, menšinová účasť tejto dcérskej spoločnosti sa nemôže zahrnúť do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1.
3. Ak sa príslušný orgán odchýli od uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe, ako sa stanovuje v článku 7, menšinová účasť v dcérskych spoločnostiach, na ktoré sa vzťahuje výnimka, sa neuzná v rámci vlastných zdrojov na subkonsolidovanej úrovni, prípadne na konsolidovanej úrovni.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť subkonsolidovaný výpočet potrebný v súlade s odsekom 2 tohto článku a článkami 85 a 87.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
5. Príslušné orgánu môžu udeliť výnimku z uplatňovania tohto článku materskej finančnej holdingovej spoločnosti, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
jej hlavným predmetom činnosti je nadobúdať podiely;
podlieha prudenciálnemu dohľadu na konsolidovanom základe;
konsoliduje dcérsku inštitúciu, v ktorej má len menšinový podiel prostredníctvom vzťahu kontroly v zmysle článku 1 siedmej smernice Rady 83/349/EHS;
viac ako 90 % požadovaného konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1, vypočítaného na konsolidovanom základe, pochádza z dcérskej inštitúcie uvedenej v písmene c).
►C1 Ak sa materská finančná holdingová spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v prvom pododseku, stane po 28. júni 2013 ◄ materskou zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, príslušný orgán môže takejto materskej zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti udeliť výnimku uvedenú v prvom pododseku za predpokladu, že spĺňa podmienky ustanovené v uvedenom pododseku.
6. Na úverové inštitúcie trvalo pridružené k ústrednému orgánu a inštitúciám v sieti zriadenej v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia za podmienok stanovených v článku 113 ods. 7, ktoré uplatňujú schému krížových záruk, v zmysle ktorých neexistuje ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka prevodu vlastných zdrojov z protistrany na úverovú inštitúciu v hodnote vyššej ako regulačné požiadavky, sa neuplatňujú ustanovenia tohto článku týkajúce sa odpočtov, pričom môžu tieto inštitúcie plne uznať akúkoľvek menšinovú účasť nadobudnutú v rámci schémy krížových záruk.
Článok 85
Kvalifikované nástroje Tier 1 zahrnuté do konsolidovaného kapitálu Tier 1
►C2 1. Inštitúcie stanovia hodnotu kvalifikovaného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ktorý je zahrnutý do konsolidovaných vlastných zdrojov tak, že od kvalifikovaného kapitálu Tier 1 tohto podniku odpočítajú výsledok ◄ vynásobenia hodnoty uvedenej v písmene a) percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b):
hodnota kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:
hodnota kapitálu Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti, ktorý sa vyžaduje, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1;
hodnota konsolidovaného kapitálu Tier 1, ktorý súvisí s touto dcérskou spoločnosťou a ktorý sa vyžaduje na konsolidovanom základe, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. b), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách, pokiaľ má takéto požiadavky spĺňať kapitál Tier 1;
kvalifikovaný kapitál Tier 1 dcérskej spoločnosti vyjadrený ako percentuálna hodnota všetkých nástrojov Tier 1 tohto podniku spolu so súvisiacimi účtami emisných ážií, nerozdelenými ziskami a inými rezervami.
2. Výpočet uvedený v odseku 1 sa vykoná na subkonsolidovanom základe za každú dcérsku spoločnosť uvedenú v článku 81 ods. 1.
Inštitúcia sa môže rozhodnúť nevykonať tento výpočet v prípade dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 81 ods. 1. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, kvalifikovaný kapitál Tier 1 tejto dcérskej spoločnosti sa nemôže zahrnúť do konsolidovaného kapitálu Tier 1.
3. Ak sa príslušný orgán odchýli od uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe, ako sa stanovuje v článku 7, nástroje kapitálu Tier 1 v rámci dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje výnimka, sa neuznajú v rámci vlastných zdrojov na subkonsolidovanej úrovni, prípadne na konsolidovanej úrovni.
Článok 86
Kvalifikovaný kapitál Tier 1 zahrnutý do konsolidovaného dodatočného kapitálu Tier 1
►C2 Bez toho, aby bol dotknutý článok 84 ods. 5 alebo 6, inštitúcie stanovia ◄ hodnotu kvalifikovaného kapitálu Tier 1 dcérskej spoločnosti, ktorý je zahrnutý do konsolidovaného dodatočného kapitálu Tier 1 tak, že od kvalifikovaného kapitálu Tier 1 tohto podniku zahrnutého do konsolidovaného kapitálu Tier 1 odpočítajú menšinové účasti tohto podniku, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1.
Článok 87
Kvalifikované vlastné zdroje zahrnuté do konsolidovaných vlastných zdrojov
1. Inštitúcie stanovia hodnotu kvalifikovaných vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaných vlastných zdrojov tak, že od kvalifikovaných vlastných zdrojov tohto podniku odpočítajú výsledok vynásobenia hodnoty uvedenej v písmene a) percentuálnou hodnotou uvedenou v písmene b):
vlastné zdroje dcérskej spoločnosti mínus nižšia z týchto hodnôt:
hodnota vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sa vyžadujú, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, požiadaviek uvedených v článku 500 a akýchkoľvek ďalších vnútroštátnych predpisov v oblasti dohľadu v tretích krajinách;
hodnota vlastných zdrojov, ktoré súvisia s touto dcérskou spoločnosťou a ktoré sa vyžadujú na konsolidovanom základe, aby bol splnený súčet požiadavky stanovenej v článku 92 ods. 1 písm. c), požiadaviek uvedených v článkoch 458 a 459, osobitných požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 104 smernice 2013/36/EÚ, požiadavky na kombinovaný vankúš vymedzenej v článku 128 bode 6 smernice 2013/36/EÚ, a požiadaviek uvedených v článku 500 a akejkoľvek ďalšej vnútroštátnej požiadavky na vlastné zdroje v tretích krajinách;
kvalifikované vlastné zdroje spoločnosti vyjadrené ako percentuálna hodnota všetkých nástrojov vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do položiek vlastného kapitálu Tier 1 a dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2 a súvisiacich účtov emisných ážií, nerozdelených ziskov a iných rezerv.
2. Výpočet uvedený v odseku 1 sa vykoná na subkonsolidovanom základe za každú dcérsku spoločnosť uvedenú v článku 81 ods. 1.
Inštitúcia sa môže rozhodnúť nevykonať tento výpočet v prípade dcérskej spoločnosti uvedenej v článku 81 ods. 1. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, kvalifikované vlastné zdroje dcérskej spoločnosti sa nemôžu zahrnúť do konsolidovaných vlastných zdrojov.
3. Ak sa príslušný orgán odchýli od uplatňovania prudenciálnych požiadaviek na individuálnom základe, ako sa stanovuje v článku 7, nástroje vlastných zdrojov v rámci dcérskych spoločností, na ktoré sa vzťahuje výnimka, sa neuznajú v rámci vlastných zdrojov na subkonsolidovanej úrovni, prípadne na konsolidovanej úrovni.
Článok 88
Kvalifikované nástroje vlastných zdrojov zahrnuté do konsolidovaného kapitálu Tier 2
►C2 Bez toho, aby bol dotknutý článok 84 ods. 5 alebo 6, inštitúcie stanovia ◄ kvalifikovaných vlastných zdrojov dcérskej spoločnosti, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaného kapitálu Tier 2 tak, že od kvalifikovaných vlastných zdrojov tohto podniku, ktoré sú zahrnuté do konsolidovaných vlastných zdrojov, odpočítajú kvalifikovaný kapitál Tier 1 tohto podniku, ktorý je zahrnutý do konsolidovaného kapitálu Tier 1.
HLAVA III
KVALIFIKOVANÉ ÚČASTI MIMO FINANČNÉHO SEKTORA
Článok 89
Stanovenie rizikovej váhy a zákaz kvalifikovaných účastí mimo finančného sektora
1. Kvalifikovaná účasť, ktorej hodnota presiahne 15 % prípustného kapitálu inštitúcie v spoločnosti, ktorá nie je jedným z nasledujúcich subjektov, podlieha ustanoveniam uvedeným v odseku 3:
subjektom finančného sektora;
spoločnosťou, ktorá nie je subjektom finančného sektora vykonávajúcim činnosti, ktoré príslušný orgán považuje za ktorúkoľvek z týchto činností:
priame rozšírenie bankových služieb;
pomocné činnosti spojené s bankovníctvom;
leasing, faktoring, správa podielových fondov, riadenie služieb spracovania údajov alebo akékoľvek ďalšie podobné činnosti.
2. Celková výška kvalifikovaných účastí inštitúcie v iných spoločnostiach, ako sú spoločnosti uvedené v odseku 1 písm. a) a b), ktorá presiahne 60 % jej prípustného kapitálu, podlieha ustanoveniam stanoveným v odseku 3.
3. Príslušné orgány uplatňujú požiadavky stanovené v písmenách a) alebo b) na kvalifikované účasti inštitúcií uvedené v odsekoch 1 a 2:
na účely výpočtu kapitálových požiadaviek v súlade s treťou časťou inštitúcie uplatňujú rizikovú váhu 1 250 % na väčšiu z týchto hodnôt:
hodnotu kvalifikovaných účastí uvedených v odseku 1, ktoré presahujú prípustný kapitál o 15 %;
celkovú hodnotu kvalifikovaných účastí uvedených v odseku 2, ktorá presiahne 60 % prípustného kapitálu inštitúcie;
príslušné orgány zakážu inštitúciám, aby mali kvalifikované účasti uvedené v odsekoch 1 a 2, ktorých výška presahuje percentuálne podiely prípustného kapitálu stanoveného v týchto odsekoch.
Príslušné orgány zverejnia, či sa rozhodli uplatniť písmeno a) alebo písmeno b).
4. EBA vydá na účely odseku 1 písm. b) usmernenia, v ktorých sa upresnia tieto pojmy:
činnosti, ktoré sú priamym rozšírením bankových činností;
činnosti, ktoré sú pomocnými činnosťami vo vzťahu k bankovým činnostiam;
podobné činnosti.
Usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 90
Alternatíva k rizikovej váhe na úrovni 1 250 %
Inštitúcie môžu ako alternatívu k uplatňovaniu rizikovej váhy na úrovni 1 250 % na hodnoty, ktoré presahujú limity stanovené v článku 89 ods. 1 a 2, odpočítať tieto hodnoty od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).
Článok 91
Výnimky
1. Akcie podnikov, ktoré nie sú uvedené v článku 89 ods. 1 písm. a) a b), sa nezahrnú do výpočtu limitov prípustného kapitálu stanovených v uvedenom článku v prípade, že je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:
tieto akcie sú držané prechodne počas operácie finančnej pomoci, ako sa uvádza v článku 79;
podiel týchto akcií je upisovacou pozíciou držanou počas piatich pracovných dní alebo kratšie;
tieto akcie sa držia vo vlastnom mene inštitúcie a na účet iných subjektov.
2. Akcie, ktoré nie sú fixnými finančnými aktívami uvedenými v článku 35 ods. 2 smernice 86/635/EHS, sa nezahrnú do výpočtu uvedeného v článku 89.
TRETIA ČASŤ
KAPITÁLOVÉ POŽIADAVKY
HLAVA I
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY, OCEŇOVANIE A PREDKLADANIE SPRÁV
KAPITOLA 1
Požadovaná výška vlastných zdrojov
Článok 92
Požiadavky na vlastné zdroje
1. Inštitúcie spĺňajú s výhradou článkov 93 a 94 vždy tieto požiadavky na vlastné zdroje:
podiel vlastného kapitálu Tier 1 vo výške 4,5 %;
podiel kapitálu Tier 1 vo výške 6 %;
celkový podiel kapitálu vo výške 8 %.
2. Inštitúcie vypočítajú svoje kapitálové podiely takto:
podiel vlastného kapitálu Tier 1 sa rovná vlastnému kapitálu Tier 1 inštitúcie vyjadrenému ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície;
podiel kapitálu Tier 1 sa rovná kapitálu Tier 1 inštitúcie vyjadrenému ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície;
celkový podiel kapitálu sa rovná vlastným zdrojom inštitúcie vyjadreným ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície.
3. Celková hodnota rizikovej expozície sa vypočíta ako súčet písmen a) až f) tohto odseku po zohľadnení ustanovení odseku 4:
hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov vo vzťahu ku všetkým obchodným činnostiam inštitúcie vypočítané v súlade s hlavou II a článkom 379, s výnimkou hodnôt rizikovo vážených expozícií z činností v obchodnej knihe inštitúcie;
požiadavky na vlastné zdroje stanovené v súlade s hlavou IV tejto časti, prípadne štvrtou časťou, pre činnosti v obchodnej knihe inštitúcie pre:
pozičné riziko;
veľkú majetkovú angažovanosť prevyšujúcu limity stanovené v článkoch 395 až 401, pokiaľ má inštitúcia povolenie tieto limity prekročiť;
požiadavky na vlastné zdroje stanovené v súlade s hlavou IV, prípadne hlavou V s výnimkou článku 379, pre:
devízové riziko;
riziko vyrovnania;
komoditné riziko;
požiadavky na vlastné zdroje vypočítané v súlade s hlavou VI pre riziko úpravy ocenenia pohľadávky iných mimoburzových derivátových nástrojov, ako sú kreditné deriváty uznané na účely zníženia hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko;
požiadavky na vlastné zdroje stanovené v súlade s hlavou III pre operačné riziko;
hodnoty rizikovo vážených expozícií stanovené v súlade s hlavou II pre riziko protistrany vyplývajúce z činností v obchodnej knihe inštitúcie pre tieto druhy transakcií a zmlúv:
zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;
repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít založené na cenných papieroch alebo komoditách;
transakcie požičiavania s dozabezpečením založené na cenných papieroch a komoditách;
transakcie s dlhou dobou vyrovnania.
4. Pri výpočte celkovej hodnoty rizikovej expozície podľa odseku 3 sa uplatňujú tieto ustanovenia:
požiadavky na vlastné zdroje uvedené v písmenách c), d) a e) tohto odseku zahŕňajú požiadavky vyplývajúce zo všetkých obchodných činností inštitúcie;
inštitúcie vynásobia požiadavky na vlastné zdroje uvedené v písmenách b) až e) tohto odseku koeficientom 12,5.
Článok 92a
Požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII
1. S výhradou článkov 93 a 94 a s výhradou výnimiek uvedených v odseku 2 tohto článku musia inštitúcie, ktoré sú identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a ktoré sú G-SII alebo súčasťou G-SII, nepretržite spĺňať tieto požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky:
rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4;
nerizikový pomer 6,75 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4.
2. Požiadavky uvedené v odseku 1 sa neuplatňujú v týchto prípadoch:
do troch rokov po dátume, ku ktorému inštitúcia alebo skupina, ktorej je inštitúcia súčasťou, boli identifikované ako G-SII;
do dvoch rokov po dátume, ku ktorému orgán pre riešenie krízových situácií uplatnil nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade so smernicou 2014/59/EÚ;
do dvoch rokov po dátume, ku ktorému subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, zaviedol alternatívne opatrenie súkromného sektora uvedené v článku 32 ods. 1 písm. b) smernice 2014/59/EÚ, ktorým sa kapitálové nástroje a iné záväzky odpísali alebo konvertovali na položky vlastného kapitálu Tier 1 s cieľom rekapitalizovať subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, bez uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií.
3. Ak súhrn vyplývajúci z uplatnenia požiadavky uvedenej v odseku 1 písm. a) tohto článku na každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, tej istej G-SII presahuje požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky vypočítanú v súlade s článkom 12a tohto nariadenia, orgán pre riešenie krízových situácií materskej inštitúcie v EÚ môže po konzultácii s ostatnými príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií konať v súlade s článkom 45d ods. 4 alebo článkom 45h ods. 1 smernice 2014/59/EÚ.
Článok 92b
Požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre G-SII mimo EÚ
1. Inštitúcie, ktoré sú významnými dcérskymi spoločnosťami G-SII mimo EÚ a ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, musia nepretržite spĺňať požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré sa rovnajú 90 % požiadaviek na vlastné zdroje a oprávnené záväzky uvedených v článku 92a.
2. Na účel dodržiavania súladu s odsekom 1 sa nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, kapitálu Tier 2 a nástroje oprávnených záväzkov zohľadňujú len vtedy, ak uvedené nástroje vlastní konečná materská spoločnosť globálne systémovo významnej inštitúcie mimo EÚ a ak boli emitované priamo alebo nepriamo prostredníctvom iných subjektov v rámci tej istej skupiny za predpokladu, že všetky takéto subjekty sú usadené v tej istej tretej krajine ako konečná materská spoločnosť alebo v niektorom členskom štáte.
3. Nástroj oprávnených záväzkov sa na účely dodržiavania súladu s odsekom 1 zohľadňuje len vtedy, ak spĺňa všetky tieto dodatočné podmienky:
v prípade bežného konkurzného konania v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 47 smernice 2014/59/EÚ je nárok vyplývajúci zo záväzku podriadený nárokom vyplývajúcim zo záväzkov, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku a ktoré sa nekvalifikujú ako vlastné zdroje;
podlieha právomoci odpísať alebo vykonať konverziu v súlade s článkami 59 až 62 smernice 2014/59/EÚ.
Článok 93
Požiadavka na počiatočný kapitál pri bežnej činnosti
1. Vlastné zdroje inštitúcie nesmú klesnúť pod úroveň počiatočného kapitálu požadovanú v čase, keď jej bolo udelené povolenie.
2. Úverové inštitúcie, ktoré existovali už k 1. januáru 1993 a ktorých výška vlastných zdrojov nedosahuje požadovanú výšku počiatočného kapitálu, môžu naďalej vykonávať svoje činnosti. V tomto prípade nesmie výška ich vlastných zdrojov klesnúť pod najvyššiu úroveň dosiahnutú po 22. decembri 1989.
3. Investičné spoločnosti, ktorým bolo udelené povolenie, a spoločnosti, na ktoré sa vzťahoval článok 6 smernice 2006/49/ES, ktoré existovali pred 31. decembrom 1995 a ktorých výška vlastných zdrojov nedosahuje výšku požadovaného počiatočného kapitálu, môžu naďalej vykonávať svoju činnosť. Vlastné zdroje takýchto spoločností alebo investičných spoločností nesmú klesnúť pod najvyššiu referenčnú úroveň vypočítanú po dátume oznámenia uvedenom v smernici Rady 93/6/EHS z 15. marca 1993 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií ( 18 ). Táto referenčná úroveň je priemernou dennou úrovňou vlastných zdrojov vypočítanou za šesťmesačné obdobie, ktoré predchádzalo dátumu výpočtu. Počíta sa každých šesť mesiacov so zreteľom na zodpovedajúce predchádzajúce obdobie.
4. Ak nad inštitúciou, ktorá patrí do kategórie uvedenej v odsekoch 2 alebo 3, získa kontrolu iná fyzická alebo právnická osoba než osoba, ktorá inštitúciu kontrolovala predtým, výška vlastných zdrojov tejto inštitúcie musí dosiahnuť požadovanú úroveň počiatočného kapitálu.
5. Ak dôjde k splynutiu/zlúčeniu dvoch alebo viacerých inštitúcií, ktoré patria do kategórie uvedenej v odsekoch 2 alebo 3, nesmie výška vlastných zdrojov inštitúcie, ktorá vznikla splynutím/zlúčením, klesnúť pod úroveň rovnajúcu sa súčtu vlastných zdrojov zlúčených inštitúcií v čase splynutia/zlúčenia, až kým sa nedosiahne požadovaná úroveň počiatočného kapitálu.
6. Ak sa príslušné orgány domnievajú, že na zabezpečenie platobnej schopnosti inštitúcie je potrebné splnenie požiadavky stanovenej v odseku 1, ustanovenia odsekov 2 až 5 sa neuplatňujú.
Článok 94
Výnimka pre činnosti v obchodnej knihe s menším rozsahom
1. Inštitúcie môžu v súvislosti so svojimi činnosťami vykazovanými v obchodnej knihe nahradiť kapitálovú požiadavku uvedenú v článku 92 ods. 3 písm. b) kapitálovou požiadavkou vypočítanou v súlade s písmenom a) tohto odseku, pokiaľ rozsah ich súvahových a podsúvahových činností vykazovaných v obchodnej knihe spĺňa obe tieto podmienky:
zvyčajne nedosahuje 5 % celkových aktív a sumu 15 miliónov EUR;
nikdy nepresiahne 6 % celkových aktív a sumu 20 miliónov EUR.
2. Pri výpočte rozsahu činností v súvahe a podsúvahe inštitúcie uplatnia nasledovné:
dlhové nástroje sa oceňujú ich trhovou hodnotou alebo ich nominálnymi hodnotami, kapitálové cenné papiere trhovou hodnotou a deriváty nominálnou alebo trhovou hodnotou ich podkladových nástrojov;
absolútna hodnota dlhých pozícií sa spočíta s absolútnou hodnotou krátkych pozícií.
3. Ak inštitúcia nesplní podmienku stanovenú v odseku 1 písm. b), bezodkladne to oznámi príslušnému orgánu. Ak príslušný orgán na základe vlastného posúdenia zistí, že požiadavka stanovená v odseku 1 písm. a) nie je splnená, oznámi to dotknutej inštitúcii a táto inštitúcia prestane od najbližšieho dátumu na predloženie správy odsek 1 uplatňovať.
Článok 95
Požiadavky na vlastné zdroje pre investičné spoločnosti s obmedzeným povolením na poskytovanie investičných služieb
1. Investičné spoločnosti, ktoré nemajú povolenie na poskytovanie investičných služieb a činností uvedených v bodoch 3 a 6 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES, postupujú pri výpočte celkovej hodnoty rizikovej expozície na účely článku 92 ods. 3 podľa odseku 2.
2. Investičné spoločnosti uvedené v odseku 1 tohto článku a spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I smernice 2004/39/ES, stanovia celkovú hodnotu rizikovej expozície tak, že použijú vyššiu hodnotu z nasledujúcich výpočtov:
súčet položiek uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a) až d) a písm. f) po uplatnení článku 92 ods. 4;
12,5-násobok hodnoty uvedenej v článku 97.
Spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I k smernici 2004/39/ES, musia spĺňať požiadavky uvedené v článku 92 ods. 1 a 2 založené na celkovej hodnote rizikovej expozície uvedenej v prvom pododseku.
Príslušné orgány môžu stanoviť požiadavky na vlastné zdroje pre spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I smernice 2004/39/ES, a to ako požiadavky na vlastné zdroje, ktoré by boli záväzné pre uvedené spoločnosti na základe vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smerníc 2006/49/ES a 2006/48/ES, účinných k 31. decembru 2013.
3. Investičné spoločnosti uvedené v odseku 1 podliehajú všetkým ostatným ustanoveniam o operačnom riziku uvedeným v hlave VII kapitole 2 oddiele II pododdiele 2 smernice 2013/36/EÚ.
Článok 96
Požiadavky na vlastné zdroje voči investičným spoločnostiam, ktoré majú počiatočný kapitál, ako sa ustanovuje v článku 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ
1. Na účely článku 92 ods. 3 uplatňujú výpočet celkovej výšky rizikovej expozície stanovený v odseku 2 tohto článku tieto kategórie investičných spoločností, ktoré majú počiatočný kapitál v súlade s článkom 28 ods. 2 smernice 2013/36/EÚ:
investičné spoločnosti, ktoré obchodujú na vlastný účet výhradne s cieľom splniť alebo vykonať príkaz klienta alebo na účely získania prístupu do systému zúčtovania a vyrovnania alebo na uznanú burzu, keď pôsobia ako sprostredkovatelia alebo vykonávajú príkaz klienta;
investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
ktoré nedržia peniaze alebo cenné papiere klientov;
ktoré obchodujú len na vlastný účet;
ktoré nemajú externých klientov;
ktorých transakcie sa vykonávajú a vyrovnávajú v rámci zodpovednosti zúčtovacej inštitúcie a sú touto zúčtovacou inštitúciou zaručené.
2. V prípade investičných spoločností uvedených v odseku 1 sa celková hodnota rizikovej expozície vypočíta ako súčet:
položiek uvedených v článku 92 ods. 3 písm. a) až d) a písm. f) po uplatnení článku 87 ods. 4;
hodnoty uvedenej v článku 97 vynásobenej koeficientom 12,5.
3. Investičné spoločnosti uvedené v odseku 1 podliehajú všetkým ostatným ustanoveniam o operačnom riziku v hlave VII kapitole 3 oddiele II pododdiele 1 smernice 2013/36/EÚ.
Článok 97
Vlastné zdroje založené na fixných režijných nákladoch
1. V súlade s článkami 95 a 96 drží investičná spoločnosť a spoločnosti uvedené v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. c), ktoré poskytujú investičné služby a vykonávajú investičné činnosti uvedené v bodoch 2 a 4 oddielu A prílohy I smernice 2004/39/ES, prípustný kapitál, ktorý sa rovná najmenej jednej štvrtine fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok.
2. Ak od predchádzajúceho roka došlo k zmene obchodnej činnosti investičnej spoločnosti, ktorú príslušný orgán považuje za podstatnú, môže príslušný orgán upraviť požiadavku stanovenú v odseku 1.
3. Investičná spoločnosť, ktorá vykonáva svoju obchodnú činnosť menej ako jeden rok počnúc dňom, keď ju začala vykonávať, musí mať prípustný kapitál vo výške najmenej jednej štvrtiny fixných režijných nákladov plánovaných v jej obchodnom pláne, pokiaľ príslušný orgán nepožaduje jeho úpravu.
4. EBA po porade s ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť:
výpočet požiadavky na držbu prípustného kapitálu vo výške aspoň jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok;
podmienky, za ktorých príslušný orgán upraví požiadavku na držbu prípustného kapitálu vo výške aspoň jednej štvrtiny fixných režijných nákladov za predchádzajúci rok;
výpočet plánovaných fixných režijných nákladov v prípade investičnej spoločnosti, ktorá nevykonávala činnosť jeden rok.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. marca 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 98
Vlastné zdroje v prípade investičných spoločností na konsolidovanom základe
1. V prípade investičných spoločností uvedených v článku 95 ods. 1, ktoré patria k skupine, ktorá nezahŕňa úverové inštitúcie, uplatňuje materská investičná spoločnosť v členskom štáte článok 92 na konsolidovanom základe takto:
použije výpočet celkovej hodnoty rizikovej expozície uvedený v článku 95 ods. 2;
použije výpočet vlastných zdrojov na základe konsolidovanej situácie materskej investičnej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti prípadne zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti.
2. V prípade investičných spoločností uvedených v článku 96 ods. 1, ktoré patria k skupine, ktorá nezahŕňa úverové inštitúcie, uplatňuje materská investičná spoločnosť v členskom štáte a investičná spoločnosť kontrolovaná finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou článok 92 na konsolidovanom základe takto:
použije výpočet celkovej hodnoty rizikovej expozície uvedený v článku 96 ods. 2;
použije výpočet vlastných zdrojov na základe konsolidovanej situácie materskej investičnej spoločnosti, finančnej holdingovej spoločnosti prípadne zmiešanej finančnej holdingovej spoločnosti, a to v súlade s prvou časťou hlavou II kapitolou 2.
KAPITOLA 2
Výpočet a predkladanie správ
Článok 99
Predkladanie správ týkajúcich sa požiadaviek na vlastné zdroje a finančných informácií
1. Inštitúcie predkladajú príslušným orgánom správy týkajúce sa povinností stanovených v článku 92 najmenej polročne.
2. Inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje článok 4 nariadenia (ES) č. 1606/2002, a iné úverové inštitúcie, ako sú inštitúcie uvedené v článku 4 uvedeného nariadenia, ktoré pripravujú svoje konsolidované účtovné závierky podľa medzinárodných účtovných štandardov v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2 uvedeného nariadenia, tiež predkladajú správy týkajúce sa finančných informácií.
3. Príslušné orgány môžu požadovať od úverových inštitúcií, ktoré uplatňujú medzinárodné účtovné štandardy na základe nariadenia (ES) č. 1606/2002 na vykazovanie vlastných zdrojov na konsolidovanom základe podľa článku 23 ods. 2 tohto nariadenia, aby predkladali aj správy týkajúce sa finančných informácií podľa odseku 2 tohto článku.
4. Správy týkajúce sa finančných informácií uvedených v odsekoch 2 a 3 sa predkladajú v rozsahu potrebnom na získanie komplexného pohľadu na rizikový profil činností inštitúcie a pohľadu na systémové riziká, ktoré inštitúcie predstavujú pre finančný sektor alebo reálnu ekonomiku podľa nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
5. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty, frekvenciu a dátumy predkladania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti informačných technológií, ktoré sa majú uplatňovať v Únii pri predkladaní správ podľa odsekov 1 až 4.
Požiadavky na predkladanie správ musia byť primerané povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcií.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
6. Ak sa v prípade iných inštitúcií, ako sú inštitúcie uvedené v odsekoch 2 a 3, na ktoré sa vzťahuje účtovný rámec na základe smernice 86/635/EHS, príslušný orgán domnieva, že finančné informácie požadované v odseku 2 sú potrebné na získanie komplexného pohľadu na rizikový profil činností inštitúcie a pohľadu na systémové riziká, ktoré inštitúcie predstavujú pre finančný sektor alebo reálnu ekonomiku, príslušné orgány konzultujú EBA v otázke rozšírenia požiadaviek na predkladanie správ týkajúcich sa finančných informácií na konsolidovanom základe na uvedené inštitúcie, pokiaľ už inštitúcie správy na takomto základe nepredkladajú.
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť formáty, ktoré používajú inštitúcie a prostredníctvom ktorých môžu príslušné orgány rozšíriť požiadavky na predkladanie správ v súlade s prvým pododsekom.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7. Ak sa príslušný orgán domnieva, že informácie, na ktoré sa nevzťahujú vykonávacie technické predpisy uvedené v odseku 5, sú potrebné na účely uvedené v odseku 4, oznámi EBA a ESRB dodatočné informácie, ktoré by sa podľa neho mali zahrnúť do vykonávacích technických predpisov uvedených v odseku 5.
Článok 100
Dodatočné požiadavky na predkladanie správ
Inštitúcie predkladajú príslušným orgánom správy týkajúce sa úrovne – aspoň v súhrnnej podobe – ich zmlúv o repo transakciách, požičiavania cenných papierov a všetkých foriem zaťaženia aktív.
EBA zahrnie tieto informácie do vykonávacích technických predpisov o predkladaní správ podľa článku 99 ods. 5.
Článok 101
Osobitné povinnosti týkajúce sa predkladania správ
1. Inštitúcie v polročných intervaloch za každý národný trh s nehnuteľným majetkom, ktorému sú vystavené, oznamujú príslušným orgánom tieto údaje:
straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál, a to do výšky, ktorá nepresahuje založenú hodnotu a 80 % trhovej hodnoty alebo 80 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania podľa toho, ktorá je nižšia, pokiaľ nebolo rozhodnuté inak podľa článku 124 ods. 2;
celkové straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál do výšky časti expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 124 ods. 1;
hodnota expozície všetkých zostávajúcich expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na bývanie za kolaterál obmedzený na časť, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v súlade s článkom 124 ods. 1;
straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál, a to do výšky, ktorá nepresahuje založenú hodnotu a 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania podľa toho, ktorá je nižšia, pokiaľ nebolo rozhodnuté inak podľa článku 124 ods. 2;
celkové straty pochádzajúce z expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál do výšky časti expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 124 ods. 1;
hodnota expozície všetkých zostávajúcich expozícií, v prípade ktorých inštitúcia uznala nehnuteľný majetok určený na podnikanie za kolaterál obmedzený na časť, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie v súlade s článkom 124 ods. 1.
2. Údaje uvedené v odseku 1 sa oznamujú príslušným orgánom domovského členského štátu dotknutej inštitúcie. Ak inštitúcia má pobočku v inom členskom štáte sa údaje týkajúce sa tejto pobočky oznamujú aj príslušným orgánom hostiteľského členského štátu. Údaje sa oznamujú osobitne pre každý trh s nehnuteľným majetkom v Únii, ktorému je dotknutá inštitúcia vystavená.
3. Príslušné orgány každoročne uverejňujú súhrnné údaje uvedené v odseku 1 písm. a) až f) spolu s historickými údajmi, ak sú dostupné. Príslušný orgán na žiadosť iného príslušného orgánu v členskom štáte alebo na žiadosť EBA poskytne tomuto príslušnému orgánu alebo EBA podrobnejšie informácie o stave trhov s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo na podnikanie v danom členskom štáte.
4. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
jednotné formáty, vymedzenia, frekvenciu a dátumy predkladania správ, ako aj riešenia v oblasti informačných technológií, položiek uvedených v odseku 1;
jednotné formáty, vymedzenia, frekvenciu a dátumy predkladania správ, ako aj riešenia v oblasti informačných technológií pre súhrnné údaje uvedené v odseku 2.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
KAPITOLA 3
Obchodná kniha
Článok 102
Požiadavky na obchodnú knihu
1. Pozície v obchodnej knihe sú buď bez akýchkoľvek obmedzení, pokiaľ ide o ich obchodovateľnosť, alebo ich možno hedžovať.
2. Úmysel obchodovania sa preukazuje na základe stratégií, politík a postupov stanovených inštitúciou na účely riadenia pozície alebo portfólia v zmysle článku 103.
3. Inštitúcie zavedú a udržiavajú systémy a kontroly na riadenie svojej obchodnej knihy v zmysle článkov 104 a 105.
4. Inštitúcie môžu zahrnúť do výpočtu kapitálových požiadaviek na pozičné riziko interný hedžing za predpokladu, že sú držané s úmyslom obchodovania a že sú splnené požiadavky uvedené v článkoch 103 až 106.
Článok 103
Riadenie obchodnej knihy
Pri riadení svojich pozícií alebo súborov pozícií v obchodnej knihe musí inštitúcia spĺňať všetky tieto požiadavky:
inštitúcia uplatňuje presne zdokumentovanú obchodnú stratégiu pre pozíciu/nástroj alebo portfóliá, ktorú schválil vrcholový manažment a ktorá zahŕňa očakávané obdobie držby;
inštitúcia má presne vymedzené stratégie a postupy aktívneho riadenia pozícií, do ktorých sa vstupuje prostredníctvom trading desk. Tieto stratégie a postupy zahŕňajú:
určenie pozícií, do ktorých možno vstupovať, a trading desk, prostredníctvom ktorého možno vstupovať;
stanovenie pozičných limitov a monitorovanie ich primeranosti;
obchodníci môžu samostatne vstúpiť do pozície alebo ju riadiť v rámci dohodnutých limitov a podľa schválenej stratégie;
pozície sa oznamujú vrcholovému manažmentu ako neoddeliteľná súčasť procesu riadenia rizík inštitúcie;
pozície sa aktívne monitorujú na základe zdrojov informácií o trhu a hodnotí sa obchodovateľnosť alebo možnosť hedžingu pozície alebo jej čiastkových rizík, ako aj kvalita a dostupnosť trhových vstupov pre proces oceňovania, úrovne obratu na trhu a objem pozícií obchodovaných na trhu;
aktívne postupy a kontrolné mechanizmy v oblasti boja proti podvodom;
inštitúcia má presne vymedzené stratégie a postupy monitorovania pozícií vzhľadom na obchodnú stratégiu inštitúcie vrátane monitorovania obratu a pozícií, v prípade ktorých bolo pôvodne plánované obdobie držby prekročené.
Článok 104
Zahrnutie do obchodnej knihy
1. Inštitúcie majú zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na určovanie pozícií, ktoré sa zahrnú do obchodnej knihy na účely výpočtu ich kapitálových požiadaviek v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 102 a vymedzením obchodnej knihy v zmysle článku 4 ods. 1 bode 86, berúc do úvahy schopnosti a prax riadenia rizík danej inštitúcie. Inštitúcia plne dokumentuje dodržiavanie týchto stratégií a postupov a podrobuje ich pravidelnému internému auditu.
2. Inštitúcie majú zavedené presne vymedzené stratégie a postupy na celkové riadenie obchodnej knihy. Tieto stratégie a postupy sa zameriavajú prinajmenšom na:
činnosti, ktoré inštitúcia pokladá za obchodovanie a ktoré sú súčasťou obchodnej knihy, pokiaľ ide o požiadavky na vlastné zdroje;
mieru, do akej možno pozíciu denne oceňovať trhovou hodnotou so zreteľom na aktívny, likvidný obojsmerný trh;
pokiaľ ide o pozície oceňované na základe modelu, mieru, do akej môže inštitúcia:
identifikovať všetky podstatné riziká pozície;
hedžovať pozície pred všetkými podstatnými rizikami pomocou nástrojov, pre ktoré existuje aktívny, likvidný obojsmerný trh;
spoľahlivo odhadnúť kľúčové predpoklady a parametre použité v modeli;
mieru, do akej môže a musí inštitúcia oceňovať pozície, ktoré môžu byť validované externe konzistentným spôsobom;
mieru, do akej by zákonné obmedzenia alebo iné prevádzkové požiadavky mohli obmedziť schopnosť inštitúcie zatvoriť alebo hedžovať pozíciu v krátkom období;
mieru, do akej môže a musí inštitúcia aktívne riadiť riziká pozícií v rámci svojej obchodnej činnosti;
mieru, do akej môže inštitúcia presunúť riziko alebo pozície medzi neobchodnou a obchodnou knihou a kritériá takéhoto presunu.
Článok 104b
Požiadavky na trading desk
1. Na účely požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b ods. 3 inštitúcie zriadia trading desky a priradia každú zo svojich pozícií v obchodnej knihe k jednému z uvedených trading deskov. Pozície v obchodnej knihe sa priradia rovnakému trading desku len v prípade, keď sú v súlade s dohodnutou obchodnou stratégiou daného trading desku a keď sú konzistentne riadené a monitorované v súlade odsekom 2 tohto článku.
2. Trading desky inštitúcií musia nepretržite spĺňať všetky tieto požiadavky:
každý trading desk musí mať jasnú a presne vymedzenú obchodnú stratégiu a štruktúru riadenia rizík, ktorá je primeraná jeho obchodnej stratégii;
každý trading desk musí mať jasnú organizačnú štruktúru; pozície v danom trading desku musia riadiť obchodníci, ktorí boli v rámci inštitúcie na to určení; každý obchodník musí mať v danom trading desku vymedzené funkcie; každý z obchodníkov musí byť pridelený len k jednému trading desku;
pozičné limity sa v rámci každého trading desku stanovujú v súlade s obchodnou stratégiou konkrétneho trading desku;
správy o činnostiach, ziskovosti, riadení rizík a regulatórnych požiadavkách na úrovni trading desku sa vypracúvajú minimálne raz za týždeň a pravidelne sa oznamujú riadiacemu orgánu;
každý trading desk musí mať jasný ročný obchodný plán vrátane dobre vymedzenej politiky odmeňovania vychádzajúcej z vhodných kritérií merania výkonnosti;
správy o pozíciách s blížiacou sa splatnosťou, porušeniach limitov vnútrodenného obchodovania, porušeniach limitov denného obchodovania a o opatreniach, ktoré inštitúcia prijala na riešenie týchto porušení, ako aj posúdenia trhovej likvidity sa pripravujú za každý trading desk mesačne a sprístupňujú sa príslušným orgánom.
3. Odchylne od odseku 2 písm. b) môže inštitúcia priradiť obchodníka k viac ako jednému trading desku za predpokladu, že inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že priradenie sa vykonalo na základe zvážení obchodných aspektov alebo zdrojov a sa ním spĺňajú iné kvalitatívne požiadavky stanovené v tomto článku, ktoré sa vzťahujú na obchodníkov a trading desky.
4. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom spôsob, akým dosiahli súlad s odsekom 2. Príslušné orgány môžu od inštitúcie požadovať, aby zmenila štruktúru alebo organizáciu svojich trading deskov tak, aby boli v súlade s týmto článkom.
Článok 105
Požiadavky na obozretné oceňovanie
1. Všetky pozície v obchodnej knihe podliehajú zásadám obozretného oceňovania, ktoré sa podrobnejšie uvádzajú v tomto článku. Inštitúcie predovšetkým zabezpečia, aby obozretné oceňovanie ich pozícií v obchodnej knihe dosiahlo primeraný stupeň istoty vzhľadom na dynamickú povahu pozícií v obchodnej knihe, požiadavky prudenciálnej primeranosti, ako aj spôsob fungovania a účel kapitálových požiadaviek vo vzťahu k pozíciám v obchodnej knihe.
2. Inštitúcie zavedú a udržiavajú systémy a kontroly, ktoré sú dostatočné na zabezpečenie obozretných a spoľahlivých odhadov ocenenia. Tieto systémy a kontroly zahŕňajú prinajmenšom tieto prvky:
zdokumentované stratégie a postupy procesu oceňovania vrátane presného vymedzenia zodpovednosti jednotlivých oblastí zapojených do oceňovania, zdrojov informácií o trhu a preskúmania ich primeranosti, usmernení pre používanie nepozorovateľných parametrov odzrkadľujúcich predpoklady inštitúcie v súvislosti s otázkou, čo budú účastníci trhu používať pri oceňovaní pozície, frekvencie nezávislého oceňovania, načasovania uzatváracích cien, postupov pre úpravu oceňovaní, postupov overovania na konci mesiaca a ad hoc;
jasne vymedzený spôsob predkladania správ útvaru zodpovednému za oceňovanie, ktoré sa uskutočňuje nezávisle od front office, a ktorého poslednou inštanciou je riadiaci orgán.
3. Inštitúcie preceňujú pozície v obchodnej knihe najmenej raz za deň.
4. Pri oceňovaní trhovou hodnotou inštitúcia použije obozretnejšiu stranu kotácie ceny okrem prípadu, keď inštitúcia môže zatvoriť pozíciu za strednú trhovú cenu.
5. Pri oceňovaní trhovou cenou použije inštitúcia obozretnejšiu stranu nákupu/predaja, okrem prípadu, keď inštitúcia môže zatvoriť pozíciu za strednú trhovú cenu. Ak inštitúcie postupujú týmto odchylným spôsobom, každých šesť mesiacov informujú príslušné orgány o dotknutých pozíciách a predložia dôkazy o tom, že môžu zatvoriť pozíciu za strednú trhovú cenu.
6. Ak oceňovanie trhovou cenou nie je možné, inštitúcie oceňujú svoje pozície a portfóliá na základe modelu konzervatívne, a to aj pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozície v obchodnej knihe.
7. Pri oceňovaní na základe modelu dodržiavajú inštitúcie tieto požiadavky:
vrcholový manažment pozná položky obchodnej knihy alebo iné reálne ocenené pozície, ktoré sú predmetom oceňovania na základe modelu, a uvedomuje si závažnosť neistoty, ktorá tak vzniká pri predkladaní správ o rizikách/výkonnosti obchodnej činnosti;
ak je to možné, inštitúcie získavajú trhové vstupy v súlade s trhovými cenami a pravidelne posudzujú primeranosť trhových vstupov konkrétnej oceňovanej pozície a parametre modelu;
inštitúcie používajú dostupné metodiky oceňovania, ktoré sú na trhu akceptovanou praxou pre konkrétne finančné nástroje alebo komodity;
ak model vypracuje samotná inštitúcia, zakladá sa na primeraných predpokladoch, posúdených a kriticky preskúmaných náležite kvalifikovanými stranami, ktoré sa nezúčastnili na jeho vypracovaní;
inštitúcie majú zavedené formálne postupy kontroly zmien a uchovávajú záložnú kópiu modelu, ktorá sa pravidelne používa na kontrolu oceňovania;
útvar zodpovedný za riadenie rizík pozná slabé stránky použitých modelov a vie, ako ich najlepšie zohľadniť vo výstupoch oceňovania; a
modely inštitúcií sú predmetom pravidelnej kontroly, ktorej cieľom je stanoviť presnosť ich výkonnosti (čo zahŕňa posúdenie pretrvávajúcej primeranosti predpokladov, analýzu ziskov a strát vzhľadom na rizikové faktory a porovnanie skutočných zatváracích cien s výstupmi modelu).
Na účely písmena d) sa model vypracuje alebo schváli nezávisle od trading desk a nezávisle sa testuje, čo zahŕňa validáciu matematických základov a predpokladov a implementáciu softvéru.
8. Okrem denného oceňovania trhovou cenou alebo oceňovania na základe modelu vykonávajú inštitúcie aj nezávislé overovanie cien. Overovanie trhových cien a vstupov modelu vykonávajú osoby alebo útvary nezávislé od osôb alebo útvarov, ktoré využívajú výhody obchodnej knihy, a to aspoň raz mesačne alebo častejšie v závislosti od charakteru trhu alebo obchodnej činnosti. Ak nie sú k dispozícii nezávislé zdroje ocenenia alebo sú zdroje ocenenia viac subjektívne, môže byť primerané prijať opatrenia obozretnosti, akými sú napríklad úpravy ocenenia.
9. Inštitúcie zavedú a udržiavajú postupy na posudzovanie úprav ocenenia.
10. Inštitúcie formálne posúdia tieto úpravy ocenenia: nezískané kreditné rozpätia, náklady na zatvorenie pozícií, operačné riziká, neistotu trhovej ceny, predčasné ukončenie, náklady na investovanie a financovanie, budúce administratívne náklady a v prípade potreby aj riziko modelu.
11. Inštitúcie zavedú a udržiavajú postupy na výpočet úpravy aktuálneho ocenenia akýchkoľvek menej likvidných pozícií, ktoré môžu vyplynúť najmä z udalostí na trhu alebo zo situácií týkajúcich sa inštitúcie, akými sú napríklad koncentrované pozície a/alebo pozície, v prípade ktorých bolo prekročené pôvodne plánované trvanie držby. Inštitúcie vykonajú takéto úpravy v prípade potreby popri akýchkoľvek zmenách hodnoty pozície, ktoré sú potrebné na účely predkladania finančných správ, a navrhnú ich tak, aby sa v nich odzrkadľovala nelikvidnosť pozície. Pri rozhodovaní, či je pre menej likvidné pozície potrebná úprava ocenenia, zohľadňujú inštitúcie v rámci týchto postupov viaceré faktory. Tieto faktory zahŕňajú:
čas potrebný na hedžing pozície alebo rizík v rámci pozície;
volatilitu a priemerné rozpätie nákup/predaj;
dostupnosť trhových kotácií (počet a totožnosť tvorcov trhu) a volatilitu a priemerné objemy obchodovania vrátane objemov obchodovaných počas období stresu na trhu;
trhové koncentrácie;
starnutie pozícií;
mieru závislosti oceňovania od oceňovania na základe modelu;
vplyv iných rizík modelu.
12. Pri použití oceňovania tretej strany alebo oceňovania na základe modelu inštitúcie zvážia, či uplatnia úpravu ocenenia. Okrem toho inštitúcie zvážia potrebu úprav pre menej likvidné pozície a priebežne kontrolujú, či sú aj naďalej vhodné. Inštitúcie tiež explicitne posúdia potrebu úpravy ocenenia vzhľadom na neistotu vstupných parametrov, ktoré sa využívajú v modeloch.
13. Pokiaľ ide o komplexné produkty, ktoré zahŕňajú sekuritizačné expozície a kreditné deriváty pre n-té zlyhanie, inštitúcie explicitne posúdia potrebu úprav ocenenia, aby sa zohľadnilo riziko modelu spojené s použitím potenciálne nesprávnej metodiky oceňovania a riziko modelu spojené s použitím nepozorovateľných (a možno nesprávnych) kalibračných parametrov v modeli oceňovania.
14. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, na základe ktorých sa majú uplatňovať požiadavky článku 105 na účely odseku 1 tohto článku.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 106
Interný hedžing
1. Interný hedžing spĺňa najmä tieto požiadavky:
jeho hlavným cieľom nie je vyhnúť sa požiadavkám na vlastné zdroje ani ich znížiť;
je riadne zdokumentované a podlieha osobitným interným postupom schvaľovania a auditu;
realizuje sa v trhových podmienkach;
trhové riziko vyplývajúce z interného hedžingu sa dynamicky riadi v obchodnej knihe v rámci povolených limitov;
dôsledne sa monitoruje v súlade s primeranými postupmi.
2. Požiadavky uvedené v odseku 1 sa uplatňujú bez toho, aby boli dotknuté požiadavky uplatniteľné na hedžovanú pozíciu v neobchodnej knihe.
3. Odchylne od odsekov 1 a 2, ak inštitúcia hedžuje expozíciu kreditného rizika alebo expozíciu rizika protistrany v neobchodnej knihe použitím kreditných derivátov zahrnutých do obchodnej knihy, použijúc interné zaistenie, expozícia v neobchodnej knihe alebo expozícia voči riziku protistrany sa na účely výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií nepovažuje za zaistenú, pokiaľ inštitúcia nekúpi od oprávnenej tretej strany poskytujúcej zabezpečenie zodpovedajúci kreditný derivát, ktorý spĺňa požiadavky na nefinancované zabezpečenie v neobchodnej knihe. Bez toho, aby bol dotknutý článok 299 ods. 2 písm. h), ak je takéto zabezpečenie tretej strany zakúpené a ak je uznané ako hedžing expozície v neobchodnej knihe na účely výpočtu kapitálových požiadaviek, do obchodnej knihy sa nezahŕňa ani interný, ani externý hedžing kreditným derivátom na účely výpočtu kapitálových požiadaviek.
HLAVA II
KAPITÁLOVÉ POŽIADAVKY NA KREDITNÉ RIZIKO
KAPITOLA 1
Všeobecné zásady
Článok 107
Prístupy ku kreditnému riziku
1. Inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 alebo, ak to povoľujú príslušné orgány v súlade s článkom 143, prístup IRB stanovený v kapitole 3, aby vypočítali svoje hodnoty rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f).
2. Pre obchodné expozície a pre príspevky do fondu pre prípad zlyhania voči centrálnej protistrane uplatňujú inštitúcie na výpočet hodnôt ich rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f) rovnaké zaobchádzanie, ako sa uvádza v kapitole 6 oddiele 9. V prípade všetkých ostatných druhov expozícií voči centrálnej protistrane inštitúcie zaobchádzajú s týmito expozíciami takto:
v prípade ostatných druhov expozícií voči kvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči inštitúcii;
v prípade ostatných druhov expozícií voči nekvalifikovaným CCP ako s expozíciami voči podnikateľským subjektom.
3. Na účely tohto nariadenia sa s expozíciami voči investičným spoločnostiam z tretích krajín a expozíciami voči úverovým inštitúciám z tretích krajín a expozíciami voči zúčtovacím strediskám a burzám z tretích krajín zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám, a to výlučne len vtedy, ak tretia krajina uplatňuje na danú investičnú spoločnosť alebo úverovú inštitúciu požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.
4. Na účely odseku 3 môže Komisia prijať prostredníctvom vykonávacích aktov a po uplatnení postupu preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 464 ods. 2, rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii. Ak takéto rozhodnutie neexistuje, inštitúcie môžu až do 1. januára 2015 naďalej zaobchádzať s expozíciami voči subjektom uvedeným v odseku 3 ako s expozíciami voči inštitúciám za predpokladu, že relevantné príslušné orgány schválili danú tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie pred 1. januárom 2014.
Článok 108
Použitie postupu na zmierňovanie kreditného rizika podľa štandardizovaného prístupu a prístupu IRB
1. V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje štandardizovaný prístup podľa kapitoly 2 alebo uplatňuje prístup IRB podľa kapitoly 3, ale bez použitia svojich vlastných odhadov straty v prípade zlyhania (LGD) a konverzných faktorov podľa článku 151, môže inštitúcia použiť postup na zmierňovanie kreditného rizika v súlade s kapitolou 4 pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a) a f) alebo prípadne výšky očakávaných strát na účely výpočtu uvedeného v článku 36 ods. 1 písm. d) a v článku 62 písm. c).
2. V prípade expozície, na ktorú inštitúcia uplatňuje prístup IRB pomocou svojich vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov podľa článku 151, môže inštitúcia použiť postup na zmierňovanie kreditného rizika v súlade s kapitolou 3.
Článok 109
Zaobchádzanie so sekuritizačnými pozíciami
Inštitúcie vypočítavajú rizikovo váženú hodnotu expozície pre pozíciu, ktorú držia v rámci sekuritizácie, v súlade s kapitolou 5.
Článok 110
Zaobchádzanie s úpravou kreditného rizika
1. Inštitúcie, ktoré uplatňujú štandardizovaný prístup, zaobchádzajú so všeobecnými úpravami kreditného rizika v súlade s článkom 62 písm. c).
2. Inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, zaobchádzajú so všeobecnými úpravami kreditného rizika v súlade s článkom 159, článkom 62 písm. d) a článkom 36 ods. 1 písm. d).
Na účely tohto článku a kapitol 2 a 3 všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika nezahŕňajú fondy pre všeobecné bankové riziká.
3. Inštitúcie, ktoré používajú prístup IRB a ktoré na časť svojich expozícií uplatňujú štandardizovaný prístup na konsolidovanom alebo individuálnom základe v súlade s článkami 148 a 150, určia časť všeobecnej úpravy kreditného rizika, ktorá bude zaradená do všeobecnej úpravy kreditného rizika podľa štandardizovaného prístupu a do všeobecnej úpravy kreditného rizika podľa prístupu IRB, takto:
ak je to vhodné, keď inštitúcia zahrnutá do konsolidácie uplatňuje výlučne prístup IRB, všeobecné úpravy kreditného rizika tejto inštitúcie sa zaradia do zaobchádzania uvedeného v odseku 2;
ak je to vhodné, keď inštitúcia zahrnutá do konsolidácie uplatňuje výlučne štandardizovaný prístup, úprava kreditného rizika tejto inštitúcie sa zaradí do zaobchádzania uvedeného v odseku 1;
zostávajúca časť úpravy kreditného rizika sa zaradí na pomernom základe podľa podielu hodnôt rizikovo vážených expozícií podliehajúcich štandardizovanému prístupu a podielu hodnôt rizikovo vážených expozícií podliehajúcich prístupu IRB.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť výpočet špecifických úprav kreditného rizika a všeobecných úprav kreditného rizika podľa uplatniteľného účtovného rámca pre tieto údaje:
hodnota expozície podľa štandardizovaného prístupu uvedeného v článku 111;
hodnota expozície podľa prístupu IRB uvedeného v článkoch 166 až 168;
zaobchádzanie s výškou očakávaných strát uvedenou v článku 159;
hodnota expozície na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizačné pozície uvedené v článkoch 246 a 266;
vymedzenie pojmu zlyhanie podľa článku 178.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
KAPITOLA 2
Štandardizovaný prístup
Článok 111
Hodnota expozície
1. Hodnotou expozície položky aktív je jej účtovná hodnota zostávajúca po uplatnení špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110, dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105, súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) a iných znížení vlastných zdrojov súvisiacich s touto položkou aktív. Hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I sa rovná týmto percentuálnym hodnotám jej nominálnej hodnoty po znížení špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m):
100 % pri plne rizikových položkách;
50 % pri stredne rizikových položkách;
20 % pri stredne/nízko rizikových položkách;
0 % pri nízko rizikových položkách.
Podsúvahové položky uvedené v prvom pododseku druhej vete sa zaradia do rizikových kategórií tak, ako sa uvádza v prílohe I.
Ak úverová inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom podľa článku 223, hodnota expozície cenných papierov alebo komodít predaných, poskytnutých alebo požičaných v rámci repo transakcie alebo v rámci transakcie poskytovania alebo prijímania pôžičiek v cenných papieroch alebo komoditách a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa zvýši o úpravu z dôvodu volatility primeranú pre takéto cenné papiere alebo komodity tak, ako sa stanovuje v článkoch 223 až 225.
2. Hodnota expozície derivátového nástroja uvedeného v prílohe II sa určí v súlade s kapitolou 6 pri zohľadnení účinkov zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní na účely týchto metód v súlade s kapitolou 6. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením môže byť určená buď v súlade s kapitolou 6, alebo s kapitolou 4.
3. Ak expozícia podlieha financovanému kreditnému zabezpečeniu, hodnota expozície uplatniteľná na túto položku môže byť zmenená v súlade s kapitolou 4.
Článok 112
Triedy expozícií
Každá expozícia sa zaradí do jednej z týchto tried expozícií:
expozície voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám;
expozície voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom;
expozície voči subjektom verejného sektora;
expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám;
expozície voči medzinárodným organizáciám;
expozície voči inštitúciám;
expozície voči podnikateľským subjektom;
retailové expozície;
expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok;
expozície v stave zlyhania;
expozície, s ktorými súvisí osobitne vysoké riziko;
expozície vo forme krytých dlhopisov;
položky predstavujúce sekuritizačné pozície;
expozície voči inštitúciám a podnikateľským subjektom s krátkodobým ratingovým hodnotením;
expozície vo forme podielov na majetku v podnikoch kolektívneho investovania (PKI);
kapitálové expozície;
iné položky.
Článok 113
Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií
1. Na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií sa rizikové váhy uplatňujú na všetky expozície v súlade s ustanoveniami oddielu 2, ak sa neodpočítajú od vlastných zdrojov. Uplatňovanie rizikových váh je založené na triede expozícií, do ktorej je expozícia zaradená, a na jej kreditnej kvalite v rozsahu stanovenom v oddiele 2. Kreditná kvalita sa môže určiť odkazom na ratingové hodnotenie ECAI alebo na ratingové hodnotenie agentúr na podporu exportu v súlade s oddielom 3.
2. Na účely uplatňovania rizikovej váhy, ako sa uvádza v odseku 1, sa hodnota expozície vynásobí rizikovou váhou stanovenou alebo určenou v súlade s oddielom 2.
3. Ak expozícia podlieha kreditnému zabezpečeniu, môže sa riziková váha uplatniteľná na túto položku zmeniť v súlade s kapitolou 4.
4. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície sa vypočítajú v súlade s kapitolou 5.
5. Expozíciám, pre ktoré nie je stanovený žiadny výpočet v oddiele 2, sa priradí riziková váha 100 %.
6. S výnimkou expozícií, na základe ktorých vzniknú položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočné položky Tier 1 alebo Tier 2, sa inštitúcia s výhradou predchádzajúceho súhlasu príslušných orgánov môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať požiadavky odseku 1 tohto článku na expozície tejto inštitúcie voči protistrane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti alebo podnikom, ktorý je prepojený vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS. Príslušné orgány sú oprávnené súhlas udeliť, ak sú splnené tieto podmienky:
protistrana je inštitúciou, finančnou inštitúciou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným prudenciálnym požiadavkám;
protistrana je v plnom rozsahu zahrnutá do rovnakej konsolidácie ako inštitúcia;
protistrana podlieha rovnakým postupom hodnotenia, merania a kontroly rizika ako inštitúcia;
protistrana je založená v rovnakom členskom štáte ako inštitúcia;
v súčasnosti neexistuje a ani sa nepredpokladá žiadna významná vecná alebo právna prekážka brániaca okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splneniu záväzkov protistrany voči inštitúcii.
Ak inštitúcia v súlade s týmto odsekom dostala súhlas neuplatňovať požiadavky odseku 1, môže priradiť rizikovú váhu 0 %.
7. S výnimkou expozícií, na základe ktorých vzniknú položky vlastného kapitálu Tier 1, dodatočné položky Tier 1 alebo Tier 2, môžu inštitúcie s výhradou vopred udeleného povolenia príslušných orgánov neuplatniť požiadavky odseku 1 tohto článku na expozície voči protistranám, s ktorými inštitúcia vstúpila do schémy inštitucionálneho zabezpečenia, to znamená uzatvorila dohodu o zmluvnej alebo štatutárnej zodpovednosti, ktorá chráni tieto inštitúcie, a najmä zabezpečuje ich likviditu a platobnú schopnosť na to, aby sa v prípade potreby vyhli konkurzu. Príslušné orgány sú oprávnené udeliť povolenie, ak sú splnené tieto podmienky:
požiadavky stanovené v odseku 6 písm. a), d) a e) sú splnené;
dohodami sa zaisťuje, aby schéma inštitucionálneho zabezpečenia dokázala poskytnúť podporu potrebnú v rámci svojho prísľubu z finančných prostriedkov, ktoré má priamo k dispozícii;
schéma inštitucionálneho zabezpečenia disponuje vhodne a jednotne stanovenými systémami monitorovania a klasifikácie rizika, ktoré poskytujú úplný prehľad o rizikovej situácii všetkých jej jednotlivých členov a schémy inštitucionálneho zabezpečenia ako celku s príslušnými možnosťami na uplatňovanie vplyvu; tieto systémy vhodným spôsobom monitorujú expozície v stave zlyhania v súlade s článkom 178 ods. 1;
schéma inštitucionálneho zabezpečenia vykonáva vlastné preskúmanie rizika, ktoré sa oznámi jeho jednotlivým členom;
schéma inštitucionálneho zabezpečenia každoročne vypracuje a uverejní konsolidovanú správu o schéme inštitucionálneho zabezpečenia ako celku pozostávajúcu zo súvahy, výkazov ziskov a strát, situačnej správy a správy o rizikách alebo správu o schéme inštitucionálneho zabezpečenia ako celku pozostávajúcu z agregovanej súvahy, agregovaných výkazov ziskov a strát, situačnej správy a správy o rizikách;
členovia schémy inštitucionálneho zabezpečenia sú povinní oznámiť aspoň 24 mesiacov vopred svoj úmysel ukončiť svoju účasť v schéme inštitucionálneho zabezpečenia;
viacnásobné využitie položiek prípustných pre výpočet vlastných zdrojov (ďalej len „viacnásobné využitie“), ako aj akékoľvek neprimerané vytváranie vlastných zdrojov medzi členmi schémy inštitucionálneho zabezpečenia je vylúčené;
schéma inštitucionálneho zabezpečenia sa zakladá na širokej členskej základni úverových inštitúcií s prevažne homogénnym profilom činnosti;
primeranosť systémov uvedených v písmene c) a d) v pravidelných intervaloch schvaľujú a monitorujú relevantné príslušné orgány.
Pokiaľ sa inštitúcia v súlade s týmto odsekom rozhodne, že neuplatní požiadavky odseku 1, môže priradiť rizikovú váhu 0 %.
Článok 114
Expozície voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám
1. Expozíciám voči ústredným vládam a centrálnym bankám sa priradí riziková váha 100 %, ak sa neuplatňuje zaobchádzanie stanovené v odsekoch 2 až 7.
2. Expozíciám voči ústredným vládam a centrálnym bankám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 1, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.
Tabuľka 1
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
0 % |
20 % |
50 % |
100 % |
100 % |
150 % |
3. Expozíciám voči ECB sa priradí riziková váha 0 %.
4. Expozíciám voči ústredným vládam členských štátov a ich centrálnym bankám, denominovaným a financovaným v domácej mene tejto ústrednej vlády a centrálnej banky, sa priradí riziková váha 0 %.
6. V prípade expozícií uvedených v článku 495 ods. 2:
v roku 2018 dosiahne riziková váha uplatniteľná na hodnoty expozície výšku 20 % z rizikovej váhy priradenej týmto expozíciám v súlade s odsekom 2;
v roku 2019 dosiahne riziková váha uplatniteľná na hodnoty expozície výšku 50 % z rizikovej váhy priradenej týmto expozíciám v súlade s odsekom 2;
v roku 2020 a neskôr dosiahne riziková váha uplatniteľná na hodnoty expozície výšku 100 % z rizikovej váhy priradenej týmto expozíciám v súlade s odsekom 2.
7. Ak príslušné orgány tretej krajiny, ktorá uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii, priradia expozíciám voči svojej ústrednej vláde a centrálnej banke denominovaným a financovaným v domácej mene rizikovú váhu nižšiu, než sa uvádza v odsekoch 1 a 2, inštitúcie môžu takýmto expozíciám priradiť rizikovú váhu rovnakým spôsobom.
Na účely tohto odseku môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej na expozície voči ústrednej vláde alebo centrálnej banke tretej krajiny uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na takéto zaobchádzanie do 1. januára 2014.
Článok 115
Expozície voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom
1. Expozície voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom sú rizikovo vážené ako expozície voči inštitúciám, pokiaľ sa s nimi nezaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam podľa odseku 2 alebo 4 alebo im je priradená riziková váha, ako sa uvádza v odseku 5. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami stanovené v článku 119 ods. 2 a článku 120 ods. 2 sa neuplatňuje.
2. S expozíciami voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom sa zaobchádza rovnako ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v ktorého jurisdikcii sú tieto regionálne vlády a miestne orgány zriadené, ak neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami z dôvodu osobitných právomocí regionálnych vlád a miestnych orgánov vyberať príjem a z dôvodu existencie osobitných inštitucionálnych opatrení, ktorých účinkom sa zníži ich riziko zlyhania.
EBA vedie verejne prístupnú databázu všetkých regionálnych vlád a miestnych orgánov v Únii, s ktorými relevantné príslušné orgány zaobchádzajú ako s expozíciami voči ich centrálnym vládam.
3. S expozíciami voči cirkvám alebo náboženským komunitám založeným vo forme právnickej osoby podľa verejného práva, pokiaľ vyberajú dane v súlade s právnymi predpismi, ktoré ich k tomu oprávňujú, sa zaobchádza ako s expozíciami voči regionálnym vládam a miestnym orgánom. V tomto prípade sa odsek 2 neuplatňuje a na účely článku 150 ods. 1 písm. a) sa nevylučuje povolenie uplatňovať štandardizovaný prístup.
4. Ak príslušné orgány, ktoré patria do jurisdikcie tretej krajiny, ktorá uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii, zaobchádzajú s expozíciami voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom rovnako ako s expozíciami voči svojej ústrednej vláde a ak neexistuje rozdiel v riziku medzi týmito expozíciami z dôvodu osobitných právomocí regionálnych vlád alebo miestnych orgánov vyberať príjem a z dôvodu existencie osobitných inštitucionálnych opatrení na zníženie rizika zlyhania, inštitúcie môžu expozíciám voči takým regionálnym vládam a miestnym orgánom priradiť rizikovú váhu rovnakým spôsobom.
Na účely tohto odseku môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej voči tejto tretej krajine uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie do 1. januára 2014.
5. Expozíciám voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom členských štátov, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 2 až 4 a sú denominované a financované v domácej mene tejto regionálnej vlády a miestneho orgánu, sa priradí riziková váha 20 %.
Článok 116
Expozície voči subjektom verejného sektora
1. Expozíciám voči subjektom verejného sektora, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa stupňa kreditnej kvality, do ktorého sú zaradené expozície voči ústrednej vláde, v ktorej jurisdikcii má subjekt verejného sektora sídlo v súlade s touto tabuľkou 2:
Tabuľka 2
Stupeň kreditnej kvality, ktorý je priradený ústrednej vláde |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
20 % |
50 % |
100 % |
100 % |
100 % |
150 % |
Expozíciám voči subjektom verejného sektora so sídlom v krajinách s ústrednou vládou bez ratingu sa priradí riziková váha 100 %.
2. S expozíciami voči subjektom verejného sektora, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa zaobchádza v súlade s článkom 120. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami stanovené v článku 119 ods. 2 a v článku 120 ods. 2 sa voči týmto subjektom neuplatňuje.
3. Expozíciám voči subjektom verejného sektora s pôvodnou splatnosťou tri mesiace alebo menej sa priradí riziková váha 20 %.
4. Vo výnimočných situáciách sa s expozíciami voči subjektom verejného sektora môže zaobchádzať ako s expozíciami voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnym orgánom, v ktorých jurisdikcii boli zriadené, ak podľa stanoviska príslušných orgánov v tejto jurisdikcii neexistuje rozdiel v riziku medzi takýmito expozíciami vzhľadom na existenciu primeranej záruky zo strany ústrednej vlády, regionálnej vlády alebo miestneho orgánu.
5. Ak príslušné orgány jurisdikcie tretej krajiny, ktorá uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii, zaobchádzajú s expozíciami voči subjektom verejného sektora v súlade s odsekmi 1 alebo 2, môžu inštitúcie expozíciám voči subjektom verejného sektora priradiť rizikovú váhu rovnakým spôsobom. Inak inštitúcie uplatňujú rizikovú váhu 100 %.
Na účely tohto odseku môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej voči tejto tretej krajine uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie do 1. januára 2014.
Článok 117
Expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám
1. S expozíciami voči multilaterálnym rozvojovým bankám, ktoré nie sú uvedené v odseku 2, sa zaobchádza rovnakým spôsobom ako s expozíciami voči inštitúciám. Preferenčné zaobchádzanie s krátkodobými expozíciami stanovenými v článku 119 ods. 2, článku 120 ods. 2 a v článku 121 ods. 3 sa neuplatňuje.
Medziamerické investičné združenie (Inter-American Investment Corporation), Čiernomorská obchodná a rozvojová banka (Black Sea Trade and Development Bank), Stredoamerická banka pre hospodársku integráciu (Central American Bank for Economic Integration) a CAF – Rozvojová banka Latinskej Ameriky (CAF-Development Bank of Latin America) sa považujú za multilaterálne rozvojové banky.
2. Riziková váha 0 % sa priradí expozíciám voči týmto multilaterálnym rozvojovým bankám:
Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj;
Medzinárodná finančná korporácia;
Medziamerická rozvojová banka;
Ázijská rozvojová banka;
Africká rozvojová banka;
Rozvojová banka Rady Európy;
Severská investičná banka;
Karibská rozvojová banka;
Európska banka pre obnovu a rozvoj;
Európska investičná banka;
Európsky investičný fond;
Multilaterálna agentúra pre investičné záruky;
Medzinárodný finančný nástroj na imunizáciu;
Islamská rozvojová banka;
Medzinárodné združenie pre rozvoj;
Ázijská banka pre investície do infraštruktúry.
Komisia sa splnomocňuje zmeniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 462, ktorým zmení v súlade s medzinárodnými normami zoznam multilaterálnych rozvojových bánk uvedených v prvom pododseku.
3. Riziková váha 20 % sa priradí na nesplatenú časť kapitálu upísaného Európskemu investičnému fondu.
Článok 118
Expozície voči medzinárodným organizáciám
Riziková váha 0 % sa priradí expozíciám voči týmto medzinárodným organizáciám:
Európska únia a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu;
Medzinárodný menový fond;
Banka pre medzinárodné zúčtovanie;
Európsky nástroj finančnej stability;
Európsky mechanizmus pre stabilitu;
medzinárodná finančná inštitúcia zriadená dvoma alebo viacerými členskými štátmi, ktorej účelom je mobilizovať finančné prostriedky a poskytovať finančnú pomoc v prospech svojich členov, ktorí majú závažné finančné problémy alebo ktorým takéto problémy hrozia.
Článok 119
Expozície voči inštitúciám
1. Expozíciám voči inštitúciám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha v súlade s článkom 120. Expozíciám voči inštitúciám, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha v súlade s článkom 121.
2. Expozíciám voči inštitúciám so zostatkovou splatnosťou tri mesiace alebo menej, denominovaným a financovaným v národnej mene dlžníka sa priradí riziková váha, ktorá je o jednu kategóriu nižšia ako preferenčná riziková váha, ako sa uvádza v článku 114 ods. 4 až 7, priradená expozíciám voči ústrednej vláde, v ktorom má táto inštitúcia sídlo.
3. Žiadnym expozíciám so zostatkovou splatnosťou tri mesiace alebo menej, denominovaným a financovaným v národnej mene dlžníka, sa nepriradí riziková váha nižšia ako 20 %.
4. Expozícii voči inštitúcii vo forme minimálnych rezerv, ktoré má mať v držbe inštitúcia na základe požiadavky ECB alebo centrálnej banky členského štátu, sa môže priradiť riziková váha ako expozíciám voči centrálnej banke príslušného členského štátu za predpokladu, že:
sú rezervy držané v súlade s nariadením Európskej centrálnej banky (ES) č. 1745/2003 z 12. septembra 2003 o povinných minimálnych rezervách ( 19 ), alebo v súlade s vnútroštátnymi požiadavkami, ktoré sú vo všetkých významných aspektoch rovnocenné s požiadavkami daného nariadenia;
v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti inštitúcie, ktorá má rezervy v držbe, sa rezervy včas a v plnej výške splatia inštitúcii a nebude možné ich použiť na plnenie iných záväzkov inštitúcie.
5. Expozíciám voči finančným inštitúciám s povolením a pod dohľadom príslušných orgánov a podliehajúcim prudenciálnym požiadavkám, ktoré sú porovnateľné v zmysle ich náročnosti s tými, ktoré sa uplatňujú voči inštitúciám, sa priradí riziková váha ako expozíciám voči inštitúciám.
Článok 120
Expozície voči inštitúciám s ratingovým hodnotením
1. Expozíciám voči inštitúciám so zostatkovou dobou splatnosti dlhšou ako tri mesiace, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 3, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.
Tabuľka 3
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
20 % |
50 % |
50 % |
100 % |
100 % |
150 % |
2. Expozíciám voči inštitúcii so zostatkovou lehotou splatnosti tri mesiace alebo menej, pre ktorú je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 4, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136:
Tabuľka 4
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
20 % |
20 % |
20 % |
50 % |
50 % |
150 % |
3. Medzi krátkodobým ratingovým hodnotením podľa článku 131 a všeobecným preferenčným zaobchádzaním pre krátkodobé expozície stanoveným v odseku 2 je takéto vzájomné pôsobenie:
ak nie je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie expozície, uplatní sa na všetky expozície voči inštitúciám so zostatkovou splatnosťou maximálne tri mesiace všeobecné preferenčné zaobchádzanie pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2;
ak je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie a podľa tohto ratingového hodnotenia sa použije priaznivejšia alebo identická riziková váha ako v prípade všeobecného preferenčného zaobchádzania pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2, potom sa krátkodobé ratingové hodnotenie použije len pre túto konkrétnu expozíciu. V prípade ostatných krátkodobých expozícií sa použije všeobecné preferenčné zaobchádzanie pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2;
ak je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie a podľa tohto ratingového hodnotenia sa použije menej priaznivá riziková váha ako v prípade všeobecného preferenčného zaobchádzania pre krátkodobé expozície, ako sa uvádza v odseku 2, potom sa všeobecné preferenčné zaobchádzanie na krátkodobé expozície nepoužije a všetkým krátkodobým pohľadávkam bez ratingového hodnotenia sa priradí rovnaká riziková váha, aká sa uplatnila v prípade špecifického krátkodobého ratingového hodnotenia.
Článok 121
Expozície voči inštitúciám bez ratingového hodnotenia
1. Expozíciám voči inštitúciám, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa stupňa kreditnej kvality, do ktorého sú v súlade s tabuľkou 5 zaradené expozície voči ústrednej vláde, v ktorého jurisdikcii má inštitúcia sídlo.
Tabuľka 5
Stupeň kreditnej kvality, ktorý je priradený ústrednej vláde |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
20 % |
50 % |
100 % |
100 % |
100 % |
150 % |
2. Expozíciám voči inštitúciám bez ratingu so sídlom v krajinách s ústrednou vládou bez ratingu, sa priradí riziková váha 100 %.
3. Expozíciám voči inštitúciám bez ratingu s pôvodnou efektívnou splatnosťou tri mesiace alebo menej sa priradí riziková váha 20 %.
4. Bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, sa expozíciám spojeným s obchodným financovaním podľa článku 162 ods. 3 písm. b) druhého pododseku voči inštitúciám bez ratingu priradí riziková váha 50 % a v prípade, že zostatková splatnosť týchto expozícií spojených s obchodným financovaním voči inštitúciám bez ratingu je najviac tri mesiace, riziková váha 20 %.
Článok 122
Expozície voči podnikateľským subjektom
1. Expozíciám, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 6, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.
Tabuľka 6
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
20 % |
50 % |
100 % |
100 % |
150 % |
150 % |
2. Expozíciám, pre ktoré nie je k dispozícii takéto ratingové hodnotenie, sa priradí riziková váha 100 % alebo riziková váha expozícií voči ústrednej vláde jurisdikcie, v ktorej má podnikateľský subjekt sídlo, podľa toho, ktorá z nich je vyššia.
Článok 123
Retailové expozície
Riziková váha75 % sa priradí expozíciám, ktoré spĺňajú tieto kritériá:
expozícia je expozíciou buď voči fyzickej osobe alebo osobám, alebo voči malému alebo stredne podniku (MSP);
expozícia je jednou z významného počtu expozícií s podobnými vlastnosťami, vzhľadom na ktoré sú riziká spojené s týmto úverovaním podstatne znížené;
celková suma vrátane akýchkoľvek expozícií v stave zlyhania okrem expozícií plne a komplexne zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie, ktorý bol zaradený do triedy expozícií stanovenej v článku 112 bode i), ktorú dlží klient alebo skupina prepojených klientov inštitúcii a materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam, neprekračuje podľa vedomia inštitúcie 1 milión EUR. Inštitúcia prijme primerané kroky na účely získania týchto informácií.
Pre triedu retailových expozícií cenné papiere nie sú prípustné.
Expozície, ktoré nespĺňajú kritériá uvedené v prvom pododseku písmenách a) až c), nie sú oprávnené na zaradenie do triedy retailových expozícií.
Na zaradenie do triedy retailových expozícií je oprávnená súčasná hodnota retailových minimálnych platieb z prenájmu.
Článok 124
Expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok
1. Ak nie sú splnené podmienky uvedené v článkoch 125 alebo 126, priradí sa expozíciám plne zabezpečeným hypotékou na nehnuteľný majetok alebo akejkoľvek časti takejto expozície riziková váha 100 % s výnimkou ktorejkoľvek časti expozície, ktorá je zaradená do inej triedy expozícií. Časti expozície, ktorá presahuje hodnotu hypotéky na nehnuteľný majetok, sa priradí riziková váha uplatniteľná na nezabezpečené expozície dotknutej protistrany.
Časť expozície, ktorá sa považuje za plne zabezpečenú nehnuteľným majetkom, nie je vyššia ako založená trhová hodnota alebo ako hodnota príslušnej nehnuteľnosti na hypotekárne financovanie v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty na hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.
2. Príslušné orgány na základe údajov zhromaždených podľa článku 101 a akýchkoľvek ďalších relevantných ukazovateľov pravidelne a aspoň raz za rok posúdia, či riziková váha 35 % pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie podľa článku 125 a riziková váha 50 % pre expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie podľa v článku 126, ktorý sa nachádza na ich území, sú dostatočne podložené:
zaznamenanou stratou v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom;
budúcim vývojom trhov s nehnuteľným majetkom.
Príslušné orgány môžu podľa potreby stanoviť vyššiu rizikovú váhu alebo prísnejšie kritériá, než sú kritériá stanovené v článku 125 ods. 2 a článku 126 ods. 2, na základe zváženia z hľadiska finančnej stability.
V prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie príslušné orgány stanovia rizikovú váhu ako percentuálnu hodnotu v rozmedzí od 35 % do 150 %.
V prípade expozícií zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie príslušné orgány stanovia rizikovú váhu ako percentuálnu hodnotu v rozmedzí od 50 % do 150 %.
V týchto rozpätiach sa vyššia riziková váha stanoví na základe zaznamenanej straty a vezme sa do úvahy budúci vývoj trhov a zváženie z hľadiska finančnej stability. Ak sa v rámci posúdenia preukáže, že rizikové váhy stanovené v článku 125 ods. 2 a v článku 126 ods. 2 neodrážajú skutočné riziká súvisiace s jedným alebo viacerými segmentmi majetku takýchto expozícií, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie alebo na nehnuteľný majetok určený na podnikanie nachádzajúci sa na jednom alebo na viacerých miestach na území daného štátu, príslušné orgány pre tieto majetkové segmenty expozícií stanovia vyššiu rizikovú váhu zodpovedajúcu skutočným rizikám.
Príslušné orgány konzultujú s EBA v súvislosti s úpravami uplatňovaných rizikových váh a kritérií, ktoré sa vypočítajú v súlade s kritériami uvedenými v tomto odseku, ako sa presne stanovia v regulačných technických predpisoch uvedených v odseku 4 tohto článku. ►C2 EBA zverejní rizikové váhy a kritériá, ktoré príslušné orgány stanovia pre expozície uvedené v článkoch 125, 126 a článku 199 ods. 1 písm. a). ◄
3. Ak príslušné orgány stanovia vyššiu rizikovú váhu alebo prísnejšie kritériá, inštitúcie majú na uplatnenie novej rizikovej váhy prechodnú šesťmesačnú lehotu.
4. EBA v úzkej spolupráci s ESRB vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť prísne kritériá posudzovania hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania uvedenej v odseku 1 a typy faktorov, ktoré sa majú zohľadniť pri posúdení primeranosti rizikových váh uvedených v odseku 2 prvom pododseku.
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
5. ESRB môže prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytnúť orgánom určeným v súlade s odsekom 1a tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:
faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 2 druhom pododseku; a
orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený podľa odseku 1a zohľadniť pri stanovení vyšších rizikových váh.
Článok 125
Expozície plne zabezpečené hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie
1. Pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú inak v súlade s článkom 124 ods. 2, s expozíciami, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, sa zaobchádza takto:
expozíciám plne zabezpečeným hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý jej vlastník alebo – v prípade osobných investičných spoločností – konečný vlastník užíva alebo bude užívať, prípadne prenajíma alebo prenajme, alebo akejkoľvek časti takýchto expozícií sa priradí riziková váha 35 %;
expozíciám voči nájomcovi v rámci transakcie, ktorej predmetom je prenájom nehnuteľného majetku určeného na bývanie, pri ktorom je inštitúcia prenajímateľom a nájomca má predkupné právo, sa priradí riziková váha 35 % za predpokladu, že expozícia inštitúcie je plne zabezpečená jej vlastníctvom nehnuteľnosti.
2. Inštitúcie považujú expozíciu alebo akúkoľvek časť expozície za plne zabezpečenú na účely odseku 1, len ak sú splnené tieto podmienky:
hodnota nehnuteľnosti nezávisí významne od kreditnej kvality dlžníka. Inštitúcie môžu z určovania významnosti takej závislosti vylúčiť situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;
riziko dlžníka nezávisí významne od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov, a v dôsledku toho splatenie facility nie je závislé významne od akéhokoľvek peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál. Pokiaľ ide o tieto iné zdroje, inštitúcie stanovia maximálne pomery úveru k príjmu ako súčasť svojej úverovej politiky a pri poskytovaní úveru získajú vhodné dôkazy o príslušnom príjme;
sú splnené požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1;
pokiaľ článok 124 ods. 2 neustanovuje inak, časť úveru, ktorej sa priradí riziková váha 35 % nepresiahne 80 % trhovej hodnoty príslušnej nehnuteľnosti alebo 80 % hodnoty pre hypotekárne financovanie príslušnej nehnuteľnosti v tých členských štátoch, ktoré stanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty pre hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.
3. Inštitúcie môžu uplatniť výnimku z odseku 2 písm. b) v prípade expozícií plne zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejnil dôkaz svedčiaci o tom, že na jeho území je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný trh s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie so stratovosťou, ktorá nepresahuje tieto limity:
straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie do výšky 80 % trhovej hodnoty alebo 80 % hodnoty pre hypotekárne financovanie, pokiaľ sa podľa článku 124 ods. 2 nerozhodlo inak, nesmú prekročiť 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku;
celkové straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie nesmú prekročiť 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku.
4. Ak niektorý z limitov uvedených v odseku 3 v danom roku nie je splnený, oprávnenosť uplatniť odsek 3 zaniká a platí podmienka podľa odseku 2 písm. b), pokým sa nesplnia podmienky uvedené v odseku 3 v nasledujúcom roku.
Článok 126
Expozície plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie
1. Pokiaľ príslušné orgány nerozhodnú inak v súlade s článkom 124 ods. 2, s expozíciami, ktoré sú plne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie, sa zaobchádza takto:
expozíciám plne zabezpečeným hypotékami na kancelárske priestory alebo iné priestory určené na podnikanie, alebo akejkoľvek časti takýchto expozícií sa môže priradiť riziková váha 50 %;
expozíciám spojeným s transakciami, ktorých predmetom je prenájom nehnuteľnosti, pokiaľ ide o kancelárske priestory alebo iné priestory určené na podnikanie, v rámci ktorých je inštitúcia prenajímateľom a nájomca má predkupné právo, sa môže priradiť riziková váha50 % za predpokladu, že expozícia inštitúcie je plne zabezpečená jej vlastníctvom nehnuteľnosti.
2. Inštitúcie považujú expozíciu alebo akúkoľvek časť expozície za plne a celkovo zabezpečenú na účely odseku 1, len ak sú splnené tieto podmienky:
hodnota nehnuteľnosti podstatne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka. Inštitúcie môžu z určovania významnosti takej závislosti vylúčiť situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;
riziko dlžníka podstatne nezávisí od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale od súvisiacej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov, a v dôsledku toho splatenie facility podstatne nezávisí od peňažného toku vytvoreného založenou nehnuteľnosťou, ktorá slúži ako kolaterál;
sú splnené požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1;
pokiaľ článok 124 ods. 2 neustanovuje inak, riziková váha 50 % sa priradí časti úveru, ktorá nepresiahne 50 % trhovej hodnoty nehnuteľnosti alebo 60 % hodnoty na hypotekárne financovanie príslušnej nehnuteľnosti v tých členských štátoch, ktoré stanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty na hypotekárne financovanie v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach.
3. Inštitúcie môžu uplatniť výnimku z odseku 2 písm. b) v prípade expozícií plne zabezpečených hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie, ktorý sa nachádza na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejnil dôkaz svedčiaci o tom, že na tomto území je dobre rozvinutý a dlhodobo etablovaný trh s nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie so stratovosťou, ktoré nepresahuje tieto limity:
pokiaľ článok 124 ods. 2 neustanovuje inak, straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie do 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty pre hypotekárne financovanie nepresiahnu 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie;
celkové straty pochádzajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie neprekročia 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie.
4. Keď niektorý z limitov uvedených v odseku 3 v danom roku nie je splnený, oprávnenie uplatniť odsek 3 zaniká a platí podmienka podľa odseku 2 písm. b), kým sa nesplnia podmienky uvedené v odseku 3 v nasledujúcom roku.
Článok 127
Expozície v stave zlyhania
1. Nezabezpečenej časti každej pohľadávky, pri ktorej došlo k zlyhaniu dlžníka v súlade s článkom 178, alebo v prípade retailových expozícií nezabezpečenej časti každej kreditnej facility, pri ktorej došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, sa priradí riziková váha:
150 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí menej ako 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili;
100 %, keď súčet špecifických úprav kreditného rizika a súm odpočítaných v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m) tvorí aspoň 20 % nezabezpečenej časti hodnoty expozície, ak sa tieto špecifické úpravy kreditného rizika a zníženia neuplatnili.
2. Na účely stanovenia zabezpečenej časti pohľadávky po termíne splatnosti sa oprávneným kolaterálom a zárukami rozumie kolaterál a záruky oprávnené na účely zmierňovania kreditného rizika podľa kapitoly 4.
3. Ak došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, hodnote expozície zostávajúcej po špecifickej úprave kreditného rizika expozícií, ktoré sú plne a komplexne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie v súlade s článkom 125, sa priradí riziková váha 100 %.
4. Ak došlo k zlyhaniu v súlade s článkom 178, hodnote expozície zostávajúcej po špecifickej úprave kreditného rizika expozícií, ktoré sú plne a komplexne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na podnikanie v súlade s článkom 126, sa priradí riziková váha 100 %.
Článok 128
Položky spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika
1. Inštitúcie priradia rizikovú váhu 150 % expozíciám a podľa potreby aj expozíciám vo forme podielov na majetku v podnikoch kolektívneho investovania, ktoré sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika.
2. Expozície s mimoriadne vysokým stupňom rizika sú tieto expozície:
investície do spoločností s rizikovým kapitálom;
investície do AIF vymedzených v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ okrem prípadu, keď mandát fondu neumožňuje vyššiu finančnú páku, ako je finančná páka požadovaná v článku 51 ods. 3 smernice 2009/65/ES.;
investície do verejne neobchodovateľných akcií;
špekulatívne financovanie nehnuteľného majetku.
3. Inštitúcie pri posudzovaní toho, či je iná expozícia ako expozície uvedené v odseku 2 spojená s mimoriadne vysokým stupňom rizika, berú do úvahy tieto riziká:
existuje vysoké riziko straty v dôsledku zlyhania dlžníka;
nie je možné primerane posúdiť, či expozícia patrí pod písmeno a).
EBA vydá usmernenia, v ktorých stanoví, ktoré druhy expozícií sú spojené s mimoriadne vysokým stupňom rizika a za akých okolností.
Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 129
Expozície vo forme krytých dlhopisov
1. Aby sa mohlo uplatniť preferenčné zaobchádzanie stanovené v odsekoch 4 a 5, dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES (kryté dlhopisy) musia spĺňať požiadavky stanovené v odseku 7 a musia byť zabezpečené kolaterálom vo forme niektorých z týchto oprávnených aktív:
expozíciami voči ústredným vládam, centrálnym bankám ESCB, subjektom verejného sektora, regionálnym vládam alebo miestnym orgánom v Únii, alebo expozíciami, ktoré sú niektorým z uvedených subjektov zaručené;
expozíciami voči ústredným vládam tretích krajín, centrálnym bankám tretích krajín, multilaterálnym rozvojovým bankám, medzinárodným organizáciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v tejto kapitole, alebo expozíciami, ktoré sú niektorým z uvedených subjektov zaručené, a expozíciami voči subjektom verejného sektora tretích krajín, regionálnym vládam a miestnym orgánom tretích krajín, ktoré sú rovnako rizikovo vážené ako expozície voči inštitúciám alebo ústredným vládam a centrálnym bankám v súlade s článkom 115 ods. 1 alebo 2, článkom 116 ods. 1, 2 alebo 4, a ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa uvádza v tejto kapitole, alebo expozíciami, ktoré sú niektorým z uvedených subjektov zaručené, a expozíciami v zmysle tohto písmena, ktoré sa kvalifikujú minimálne do 2. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v tejto kapitole za predpokladu, že nepresiahnu 20 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcich inštitúcií;
expozíciami voči inštitúciám, ktoré sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa stanovuje v tejto kapitole. Celková expozícia tohto druhu nesmie presiahnuť 15 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie. Expozície voči inštitúciám v Únii so splatnosťou nepresahujúcou 100 dní nie sú zahrnuté do požiadaviek 1. stupňa, tieto inštitúcie sa však musia kvalifikovať minimálne do 2. stupňa kreditnej kvality, ako sa ustanovuje v tejto kapitole;
úvermi zabezpečenými:
nehnuteľným majetkom určeným na bývanie až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv, ktoré sú kombinované s akýmikoľvek prednostnými záložnými právami a 80 % hodnoty založených nehnuteľností; alebo
nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou a riadia sa právom členského štátu sekuritizujúceho expozície voči nehnuteľnému majetku určenému na bývanie. V prípade, ak sa tieto nadriadené podielové listy používajú ako kolaterál, osobitný verejný dohľad na ochranu držiteľov dlhopisov ustanovený v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES zabezpečí, že podkladové aktíva týchto podielových listov budú nepretržite od ich zahrnutia do krycej skupiny najmenej z 90 % pozostávať z hypoték na nehnuteľný majetok určený na bývanie spolu so všetkými prednostnými záložnými právami až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín splatných podľa týchto podielových listov, hodnôt istín záložných práv a 80 % hodnoty založených nehnuteľností, že sa tieto podielové listy kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa ustanovuje v tejto kapitole, a že takéto podielové listy nepresahujú 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie;
úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie plne zaručené oprávneným poskytovateľom zabezpečenia uvedeným v článku 201, ktoré sa kvalifikujú do 2. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie, ako sa stanovuje v tejto kapitole, ak časť každého úveru, ktorá sa používa na splnenie požiadavky podľa tohto odseku na kolateralizáciu krytého dlhopisu nepredstavuje viac než 80 % hodnoty príslušného nehnuteľného majetku určeného na bývanie nachádzajúceho sa vo Francúzsku, a ak pomer úveru a príjmu je pri poskytnutí úveru najviac 33 %. Pri poskytnutí úveru sa na nehnuteľný majetok určený na bývanie nevzťahuje žiadne hypotekárne záložné právo a v prípade úverov poskytnutých od 1. januára 2014 sa dlžník zmluvne zaviaže neposkytnúť takéto záložné právo bez súhlasu úverovej inštitúcie, ktorá poskytla úver. Pomer úveru a príjmu predstavuje podiel hrubého príjmu dlžníka, ktorý kryje splácanie úveru vrátane úrokov. Poskytovateľ zabezpečenia je finančná inštitúcia s povolením a pod dohľadom príslušných orgánov a podliehajúca prudenciálnym požiadavkám, ktoré sú porovnateľné v zmysle ich náročnosti s požiadavkami, ktoré sa uplatňujú voči inštitúciám, alebo inštitúcia či poisťovňa. Zriadi fond vzájomného ručenia alebo rovnocenné zabezpečenie pre poisťovne na absorbovanie strát spojených s kreditným rizikom, ktorých kalibráciu pravidelne prehodnocujú príslušné orgány. Úverová inštitúcia aj poskytovateľ zabezpečenia vykonávajú posúdenie úverovej bonity dlžníka;
úvermi zabezpečenými:
nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín záložných práv, ktoré sú kombinované s akýmikoľvek prednostnými záložnými právami a 60 % hodnoty založených nehnuteľností; alebo
nadriadenými podielovými listami, ktoré emitujú francúzske fondy Fonds Communs de Titrisation alebo rovnocenné subjekty, ktoré sa zaoberajú sekuritizáciou a riadia sa právom členského štátu sekuritizujúceho expozície voči nehnuteľnému majetku určenému na podnikanie. V prípade, ak sa tieto nadriadené podielové listy používajú ako kolaterál, osobitný verejný dohľad na ochranu držiteľov dlhopisov ustanovený v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES zabezpečí, že podkladové aktíva týchto podielových listov budú nepretržite od ich zahrnutia do krycej skupiny najmenej z 90 % pozostávať z hypoték na nehnuteľný majetok určený na podnikanie spolu so všetkými prednostnými záložnými právami až do výšky nižšej hodnoty spomedzi hodnôt istín splatných podľa týchto podielových listov, hodnôt istín záložných práv a 60 % hodnoty založených nehnuteľností, že tieto podielové listy sa kvalifikujú do 1. stupňa kreditnej kvality, ako sa ustanovuje v tejto kapitole, a že takéto podielové listy nepresahujú 10 % nominálnej hodnoty nesplatenej emisie.
Úvery zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie sú oprávnené aj v prípade, že pomer hodnoty úveru a nehnuteľnosti prekročí hodnotu 60 %, maximálne však do výšky 70 %, ak hodnota celkových aktív založených ako kolaterál na kryté dlhopisy prekročí nesplatenú nominálnu hodnotu krytých dlhopisov najmenej o 10 % a pohľadávka držiteľa dlhopisu spĺňa požiadavky právnej istoty stanovené v kapitole 4. Pohľadávka držiteľa dlhopisu má prednosť pred všetkými ostatnými pohľadávkami z kolaterálu;
úvermi zabezpečenými námorným záložným právom na lode až do rozdielu medzi 60 % hodnoty založenej lode a hodnotou akýchkoľvek iných prednostných námorných záložných práv.
Na účely prvého pododseku písmena c), písmena d) bodu ii) a písmena f) bodu ii) expozície vzniknuté prevodom a riadením platieb dlžníkov alebo výnosov z realizácie, ktoré sa týkajú úverov zabezpečených nehnuteľnosťami, sa držiteľom krytých dlhopisov do limitov uvedených v týchto písmenách nezapočítavajú.
Príslušné orgány môžu po porade s EBA čiastočne upustiť od uplatňovania prvého pododseku písm. c) a povoliť 2. stupeň kreditnej kvality pre celkovú expozíciu až do 10 % nominálnej hodnoty nesplatených krytých dlhopisov emitujúcej inštitúcie za predpokladu, že podstatné potenciálne problémy s koncentráciou v príslušných členských štátoch je možné zdokumentovať vzhľadom na uplatňovanie požiadavky 1. stupňa kreditnej kvality uvedenej v uvedenom písmene.
2. Situácie v odseku 1 písm. a) až f) zahŕňajú aj kolaterál, ktorý je právnymi predpismi obmedzený výlučne na ochranu držiteľov dlhopisov pred stratami.
3. Inštitúcie spĺňajú pre nehnuteľný majetok zabezpečujúci kryté dlhopisy minimálne požiadavky stanovené v článku 208 a pravidlá oceňovania stanovené v článku 229 ods. 1.
4. Krytým dlhopisom, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 6a, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136:
Tabuľka 6a
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
10 % |
20 % |
20 % |
50 % |
50 % |
100 % |
5. Krytým dlhopisom, pre ktoré nie je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha na základe rizikovej váhy priradenej nezabezpečeným expozíciám vo forme nadriadených pohľadávok voči inštitúcii, ktorá ich emituje. Medzi rizikovými váhami platia takéto vzťahy:
ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha20 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha10 %;
ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha50 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha20 %;
ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha100 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha50 %;
ak sa expozíciám voči inštitúcii priradí riziková váha150 %, krytému dlhopisu sa priradí riziková váha100 %.
6. Kryté dlhopisy emitované do 31. decembra 2007 nepodliehajú požiadavkám uvedeným v odsekoch 1 a 3. Sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie podľa odseku 4 a 5 až do dátumu svojej splatnosti.
7. Expozície vo forme krytých dlhopisov sú oprávnené na preferenčné zaobchádzanie, pokiaľ inštitúcia investujúca do krytých dlhopisov môže príslušným orgánom preukázať, že:
dostáva informácie o portfóliu zahŕňajúce aspoň:
hodnotu krycej skupiny a nesplatených krytých dlhopisov;
geografické rozloženie a druh krycích aktív, veľkosť úveru, úrokovú mieru a menové riziká;
štruktúru splatnosti krycích aktív a krytých dlhopisov; a
percentuálny podiel úverov, ktoré sú viac ako 90 dní po lehote splatnosti;
emitent poskytuje inštitúcii informácie uvedené v písmene a) najmenej v polročných intervaloch.
Článok 130
Položky predstavujúce sekuritizačné expozície
Hodnoty rizikovo vážených expozícií sa pre sekuritizačné pozície určujú v súlade s kapitolou 5.
Článok 131
Expozície voči inštitúciám a podnikateľským subjektom s krátkodobým ratingovým hodnotením
Expozíciám voči inštitúciám a expozíciám voči podnikateľským subjektom, pre ktoré je k dispozícii krátkodobé ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 7, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136:
Tabuľka 7
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
20 % |
50 % |
100 % |
150 % |
150 % |
150 % |
Článok 132
Expozície vo forme podielov na majetku v PKI
1. Expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI sa priradí riziková váha 100 %, pokiaľ inštitúcia neuplatňuje metódu hodnotenia kreditného rizika podľa odseku 2, prístup založený na prezretí podkladových expozícií v odseku 4 alebo prístup založený na priemernej rizikovej váhe podľa odseku 5 v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 3.
2. Expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI, pre ktoré je k dispozícii ratingové hodnotenie nominovanej ECAI, sa priradí riziková váha podľa tabuľky 8, ktorá zodpovedá ratingovému hodnoteniu od ECAI v súlade s článkom 136.
Tabuľka 8
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
Riziková váha |
20 % |
50 % |
100 % |
100 % |
150 % |
150 % |
3. Inštitúcie môžu určiť rizikovú váhu pre PKI v súlade s odsekmi 4 a 5, ak sú splnené tieto kvalifikačné kritériá:
PKI je riadený podnikom, ktorý podlieha dohľadu v členskom štáte alebo v prípade PKI tretej krajiny, ak sú splnené tieto podmienky:
PKI je riadený spoločnosťou podliehajúcou dohľadu, ktorý sa považuje za rovnocenný dohľadu stanovenému v práve Únie;
spolupráca medzi príslušnými orgánmi je zaručená na dostatočnej úrovni;
prospekt PKI alebo rovnocenný dokument obsahuje tieto náležitosti:
kategórie aktív, do ktorých smie PKI investovať;
ak sa uplatňujú investičné limity, príslušné limity a metodika ich výpočtu;
PKI predkladá aspoň raz ročne správu o svojej obchodnej činnosti, aby sa mohli zhodnotiť jeho aktíva a pasíva, príjmy a operácie za vykazované obdobie.
Na účely písmena a) môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu aj naďalej uplatňovať zaobchádzanie stanovené v tomto odseku voči expozíciám vo forme podielov na majetku v PKI z tretích krajín, ak relevantné príslušné orgány schválili túto tretiu krajinu ako oprávnenú na toto zaobchádzanie do 1. januára 2014.
4. Ak má inštitúcia informácie o podkladových expozíciách PKI, môže prezrieť tieto podkladové expozície s cieľom vypočítať priemernú rizikovú váhu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v v PKI v súlade s metódami stanovenými v tejto kapitole. Ak samotná podkladová expozícia PKI je expozíciou vo forme podielov v inom PKI, ktorý spĺňa kritériá uvedené v odseku 3, inštitúcia môže prezrieť podkladové expozície tohto iného PKI.
5. Ak inštitúcia nemá informácie o podkladových expozíciách PKI, môže vypočítať priemernú rizikovú váhu pre svoje expozície vo forme podielov na majetku v PKI v súlade s metódami stanovenými v tejto kapitole za predpokladu, že PKI najprv investuje v maximálnom rozsahu, ktorý mu mandát umožňuje, do tried expozícií s najvyššou kapitálovou požiadavkou, a potom bude v investovaní pokračovať v zostupnom poradí, až kým nedosiahne maximálny limit pre celkové investície.
Pokiaľ ide o výpočet rizikovej váhy pre PKI a predkladanie správ v súlade s metódami stanovenými v odsekoch 4 a 5, môžu sa inštitúcie spoľahnúť na tieto tretie strany:
depozitnú inštitúciu alebo depozitnú finančnú inštitúciu PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii;
PKI, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a), správcovskú spoločnosť PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v odseku 3 písm. a).
Správnosť výpočtu uvedeného v prvom pododseku potvrdzuje externý audítor.
Článok 132a
Prístupy k výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií PKI
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na presné stanovenie spôsobu, akým inštitúcie vypočítavajú hodnotu rizikovo váženej expozície uvedenú v odseku 2 v prípade, keď nie je k dispozícii jeden alebo viacero vstupov požadovaných na uvedený výpočet.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. marca 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkom 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 133
Kapitálové expozície
1. Za kapitálové expozície sa považujú tieto expozície:
nedlhové expozície vyjadrujúce podriadenú, zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;
dlhové expozície a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám uvedeným v písmene a).
2. Kapitálovým expozíciám sa priradí riziková váha100 %, pokiaľ sa nevyžaduje, aby boli odpočítané v súlade s druhou časťou, priradí sa im riziková váha250 % v súlade s článkom 48 ods. 4, priradí sa im riziková váha1 250 % v súlade s článkom 89 ods. 3 alebo sa považujú za vysoko rizikové položky v súlade s článkom 128.
3. Investície do akciových nástrojov alebo nástrojov regulatórneho kapitálu emitovaných inštitúciami sa klasifikujú ako kapitálové pohľadávky, pokiaľ sa neodpočítajú od vlastných zdrojov alebo sa na ne nevzťahuje riziková váha250 % podľa článku 48 ods. 4, alebo pokiaľ sa nepovažujú za vysoko rizikové položky v súlade s článkom 128.
Článok 134
Iné položky
1. Hmotným aktívam v zmysle článku 4 bodu 10 pod záhlavím „Aktíva“ smernice 86/635/EHS sa priradí riziková váha 100 %.
2. Predbežným platbám a vzniknutému príjmu z úverov, pri ktorých inštitúcia nedokáže určiť protistranu v súlade so smernicou 86/635/EHS, sa priradí riziková váha 100 %.
3. Hotovostným prostriedkom na ceste sa priradí riziková váha 20 %. Hotovosti a jej rovnocenným prostriedkom sa priradí riziková váha 0 %.
4. Zásobám zlata držaným vo vlastných trezoroch alebo v spoločnej správe v rozsahu, v akom sú kryté záväzkami v zlate, sa priradí riziková váha 0 %.
5. V prípade zmlúv o predaji a spätnom odkúpení aktív a priamych termínovaných nákupov sa priradí tá riziková váha, ktorá je priradená daným aktívam, a nie riziková váha protistrán transakcií.
6. Ak inštitúcia poskytne kreditné zabezpečenie pre určitý počet expozícií pod podmienkou, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa s výnimkou n-1 expozícií sčítajú až do výšky maximálne 1 250 % a vynásobia sa nominálnou hodnotou zabezpečenia z úverového derivátu s cieľom získať rizikovo váženú hodnotu expozície. Tie n-1 expozície, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určia tak, že budú zahŕňať tie expozície, z ktorých každá produkuje nižšiu rizikovo váženú hodnotu expozície, než je rizikovo vážená hodnota expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do súčtu.
7. Hodnota expozície z prenájmu zodpovedá diskontovaným minimálnym platbám nájmu. Minimálnymi platbami nájmu sú platby presahujúce dobu nájmu, ktoré sa vyžadujú alebo sa môžu vyžadovať od nájomcu, a akákoľvek výhodná opcia, ktorej uplatnenie je dostatočne isté. Ak od inej protistrany, ako je nájomca, možno vyžadovať, aby uskutočnila platbu týkajúcu sa zostatkovej hodnoty prenajímanej nehnuteľnosti a platobný záväzok spĺňa súbor podmienok uvedených v článku 201 vzťahujúcich sa na oprávnenosť poskytovateľov kreditného zabezpečenia, ako aj na požiadavky na uznanie ostatných druhov záruk uvedených v článkoch 213 až 215, platobný záväzok sa môže vziať do úvahy ako nefinancované kreditné zabezpečenie podľa kapitoly 4. Tieto expozície sa zaradia do príslušných tried expozícií v súlade s článkom 112. Ak expozícia zahŕňa zostatkovú hodnotu prenajatého majetku, hodnoty rizikovo vážených expozícií sa vypočítajú takto: 1/t * 100 % * zostatková hodnota, kde t je väčšie ako 1 a najbližší počet celých rokov zostávajúcej doby nájmu.
Článok 135
Využívanie ratingových hodnotení ECAI
1. Externé ratingové hodnotenie sa môže použiť na stanovenie rizikovej váhy expozície podľa tejto kapitoly len v prípade, ak ho vydala ECAI alebo ak ho potvrdila ECAI v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.
2. EBA na svojej webovej stránke zverejní zoznam ECAI v súlade s článkom 2 ods. 4 a článkom 18 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1060/2009.
Článok 136
Priraďovanie ratingových hodnotení ECAI
1. EBA, EIOPA a ESMA prostredníctvom spoločného výboru vypracujú návrhy vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť pre všetky ECAI, ktorým stupňom kreditnej kvality uvedeným v oddiele 2 majú zodpovedať príslušné ratingové hodnotenia od ECAI („priraďovanie“). Tieto stanovenia musia byť objektívne a konzistentné.
EBA, EIOPA a ESMA predložia návrhy týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014 a v prípade potreby predloží revidované návrhy vykonávacích technických predpisov.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
2. Pri určovaní priradenia ratingových hodnotení dodržiavajú EBA, EIOPA a ESMA tieto požiadavky:
v záujme diferencovania medzi relatívnymi stupňami rizika vyjadrenými každým ratingovým hodnotením zvážia EBA, EIOPA a ESMA kvantitatívne faktory, ako napríklad dlhodobú mieru zlyhania spojenú so všetkými položkami, ktorým bolo priradené rovnaké ratingové hodnotenie. V prípade nedávno zriadených ECAI a agentúr, ktoré majú zostavené len obmedzené záznamy o zlyhaní, si EBA, EIOPA a ESMA od ECAI vyžiadajú jej odhad dlhodobej miery zlyhania spojenej so všetkými položkami, ktorým bolo priradené rovnaké ratingové hodnotenie;
v záujme diferencovania medzi relatívnymi stupňami rizika vyjadrenými každým ratingovým hodnotením zvážia EBA, EIOPA a ESMA kvalitatívne faktory, ako napríklad skupinu emitentov hodnotených ECAI, rozsah ratingových hodnotení, ktoré ECAI priraďuje, význam každého ratingového hodnotenia a definíciu zlyhania, ktorú ECAI používa;
EBA, EIOPA a ESMA porovnajú zaznamenané miery zlyhania v prípade každého ratingového hodnotenia konkrétnej ECAI s referenčnou hodnotou stanovenou na základe mier zlyhania zaznamenaných ostatnými ECAI pri skupine emitentov, ktorí predstavujú rovnaký stupeň kreditného rizika;
ak sú zaznamenané miery zlyhania v prípade ratingových hodnotení konkrétnej ECAI podstatne a systematicky vyššie ako príslušná referenčná hodnota, EBA, EIOPA a ESMA zaradia ratingové hodnotenie od ECAI do vyššieho stupňa kreditnej kvality stupnice kreditnej kvality;
ak EBA, EIOPA a ESMA zvýšia rizikovú váhu spojenú s určitým ratingovým hodnotením od konkrétnej ECAI a ak zaznamenané miery zlyhania v prípade ratingového hodnotenia od tejto ECAI už nie sú podstatne a systematicky vyššie ako referenčná hodnota, EBA, EIOPA a ESMA môžu zaradiť dané ratingové hodnotenie od ECAI do pôvodného stupňa kreditnej kvality stupnice kreditnej kvality.
3. EBA, EIOPA a ESMA vypracujú návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť kvantitatívne faktory uvedené v odseku 2 písm. a), kvalitatívne faktory uvedené v odseku 2 písm. b) a referenčné hodnoty uvedené v odseku 2 písm. c).
EBA, EIOPA a ESMA predložia návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 137
Použitie ratingových hodnotení agentúr na podporu exportu
1. Na účely článku 114 môžu inštitúcie použiť ratingové hodnotenia agentúry na podporu exportu, ktorú vymenovala inštitúcia, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
existuje dohodnuté rizikové skóre od agentúr na podporu exportu zapojených do „Dohody o usmerneniach pre oficiálne podporované exportné úvery“ v rámci OECD;
agentúra na podporu exportu uverejňuje svoje ratingové hodnotenia, používa dohodnutú metodiku OECD a ratingové hodnotenie je spojené s jednou z ôsmich minimálnych poistných prémií pre poistenie exportu, ktoré sa stanovujú v odsúhlasenej metodike OECD. Inštitúcia môže zrušiť vymenovanie agentúry na podporu exportu. Ak existujú konkrétne náznaky, že dôvodom zrušenia vymenovania bolo zmiernenie požiadaviek na kapitálovú primeranosť, musí inštitúcia toto zrušenie odôvodniť.
2. Expozíciám, pre ktoré je uznané ratingové hodnotenie agentúry na podporu exportu, sa na účely určenia rizikovej váhy priradí riziková váha podľa tabuľky 9.
Tabuľka 9
MEIP |
0 |
1 |
2 |
3 |
4 |
5 |
6 |
7 |
Riziková váha |
0 % |
0 % |
20 % |
50 % |
100 % |
100 % |
100 % |
150 % |
Článok 138
Všeobecné požiadavky
Inštitúcia môže nominovať jednu alebo viac ECAI na určenie rizikových váh, ktoré sa majú priradiť aktívam a podsúvahovým položkám. Inštitúcia môže zrušiť nominovanie ECAI. Ak existujú konkrétne náznaky, že dôvodom zrušenia vymenovania bolo zmiernenie požiadaviek na kapitálovú primeranosť, musí inštitúcia toto zrušenie odôvodniť. Ratingové hodnotenia sa nepoužívajú selektívne. Inštitúcia používa vyžiadané ratingové hodnotenia. Nevyžiadané ratingové hodnotenia však môžu používať v tom prípade, ak EBA potvrdila, že sa nevyžiadané ratingové hodnotenia od ECAI svojou kvalitou neodlišujú od vyžiadaných ratingových hodnotení tejto ECAI. EBA odmietne vydať takéto potvrdenie alebo ho zruší predovšetkým vtedy, ak ECAI použila nevyžiadané ratingové hodnotenie s cieľom vyvinúť tlak na hodnotený subjekt, aby si objednal ratingové hodnotenia alebo iné služby. Pri používaní ratingových hodnotení musia inštitúcie dodržiavať tieto požiadavky:
inštitúcia, ktorá sa rozhodne použiť ratingové hodnotenia vypracované ECAI pre určitú triedu položiek, musí tieto ratingové hodnotenia konzistentne použiť pre všetky expozície, ktoré do danej triedy patria;
inštitúcia, ktorá sa rozhodne použiť ratingové hodnotenia vypracované ECAI, ich musí po celý čas používať konzistentným spôsobom;
inštitúcia môže použiť len tie ratingové hodnotenia ECAI, v ktorých sa berú do úvahy všetky jej dlžné sumy istín a úrokov;
ak je pre položku s ratingovým hodnotením k dispozícii len jedno ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI, toto ratingové hodnotenie sa použije na určenie rizikovej váhy pre túto položku;
ak sú pre položku s ratingovým hodnotením k dispozícii dve ratingové hodnotenia nominovaných ECAI a obidve zodpovedajú rôznym rizikovým váham, priradí sa tá riziková váha, ktorá je vyššia;
ak sú pre položku s ratingovým hodnotením k dispozícii viac ako dve ratingové hodnotenia nominovaných ECAI, vychádza sa z tých dvoch ratingových hodnotení, ktoré predstavujú najnižšie rizikové váhy. Ak sa tieto dve najnižšie rizikové váhy navzájom odlišujú, priradí sa tá riziková váha, ktorá je vyššia. Ak sú tieto dve najnižšie rizikové váhy rovnaké, priradí sa táto riziková váha.
Článok 139
Ratingové hodnotenie emitenta a emisie
1. Ak existuje ratingové hodnotenie pre konkrétny emisný program alebo facilitu, ku ktorej patrí položka predstavujúca expozíciu, toto ratingové hodnotenie sa použije na určenie rizikovej váhy, ktorá sa priradí k danej položke.
2. Ak neexistuje pre určitú položku priamo použiteľné ratingové hodnotenie, existuje však ratingové hodnotenie pre konkrétny emisný program alebo facilitu, ku ktorým nepatrí položka predstavujúca expozíciu, alebo existuje všeobecné ratingové hodnotenie emitenta, potom sa toto ratingové hodnotenie použije v obidvoch týchto prípadoch:
ak so sebou prináša vyššiu rizikovú váhu, než aká by vznikla v inom prípade a príslušná expozícia sa z každého hľadiska zaraďuje rovnako alebo nižšie ako konkrétny emisný program, facilita alebo prípadne emitentove nezabezpečené expozície vo forme nadriadených pohľadávok;
prináša nižšiu rizikovú váhu a príslušná expozícia sa z každého hľadiska zaraďuje rovnako alebo vyššie ako konkrétny emisný program, facilita alebo prípadne emitentove nezabezpečené expozície vo forme nadriadených pohľadávok.
Vo všetkých ostatných prípadoch sa s expozíciou zaobchádza ako s expozíciou bez ratingu.
3. Odseky 1 a 2 nevylučujú uplatňovanie článku 129.
4. Ratingové hodnotenia emitentov v rámci skupiny podnikateľských subjektov sa nemôžu použiť ako ratingové hodnotenie iného emitenta v tej istej skupine.
Článok 140
Dlhodobé a krátkodobé ratingové hodnotenia
1. Krátkodobé ratingové hodnotenia sa môžu použiť iba v prípade krátkodobých aktív a podsúvahových položiek, ktoré predstavujú expozície voči inštitúciám a podnikateľským subjektom.
2. Krátkodobé ratingové hodnotenia sa použijú len na položku, na ktorú sa vzťahuje krátkodobé ratingové hodnotenie, a nepoužijú sa na odvodenie rizikových váh pre žiadnu inú položku, okrem týchto prípadov:
ak sa krátkodobej facilite s ratingovým hodnotením priradí riziková váha 150 %, potom sa všetkým nezabezpečeným expozíciám bez ratingového hodnotenia voči tomuto dlžníkovi, krátkodobým alebo dlhodobým, takisto priradí riziková váha 150 %;
ak sa krátkodobej facilite s ratingovým hodnotením priradí riziková váha 50 %, žiadnej krátkodobej expozícii bez ratingového hodnotenia sa nepriradí riziková váha nižšia ako 100 %.
Článok 141
Položky v domácej a cudzej mene
Ratingové hodnotenie, ktoré sa vzťahuje na položku denominovanú v domácej mene dlžníka, sa nemôže použiť na odvodenie rizikovej váhy pre inú expozíciu voči tomu istému dlžníkovi, ktorá je denominovaná v cudzej mene.
Ak expozícia vznikne účasťou inštitúcie na úvere od multilaterálnej rozvojovej banky, ktorej štatút preferovaného veriteľa je uznaný na trhu, môže sa použiť ratingové hodnotenie na položku dlžníka v domácej mene na účely určenia rizikovej váhy.
KAPITOLA 3
Prístup interných ratingov
Článok 142
Vymedzenia pojmov
1. Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„ratingový systém“ sú všetky metódy, postupy, kontroly, zhromažďovanie údajov a systémy IT, ktoré podporujú hodnotenie kreditného rizika, zaraďovanie expozícií do ratingových stupňov alebo skupín a kvantifikáciu odhadov zlyhaní a strát pri určitých druhoch expozícií;
„druh expozícií“ je skupina homogénne riadených expozícií, ktoré pozostávajú z určitého druhu facilít a ktoré sa môžu obmedzovať na jediný subjekt alebo jediný podsúbor subjektov v rámci skupiny za predpokladu, že ten istý druh expozícií sa v iných subjektoch skupiny riadi odlišne;
„obchodný útvar“ sú akékoľvek samostatné organizačné alebo právne subjekty, obchodné línie, geografické oblasti;
„veľký subjekt finančného sektora“ je každý subjekt finančného sektora, ktorý spĺňa nasledovné podmienky:
hodnota jeho celkových aktív vypočítaných na individuálnom alebo konsolidovanom základe je vyššia alebo sa rovná prahovej hodnote 70 miliárd EUR, pričom na stanovenie hodnoty aktív sa použije najnovší finančný výkaz alebo konsolidovaný finančný výkaz overený audítorom; a
samotný subjekt alebo aspoň jedna z jeho dcérskych spoločností podlieha prudenciálnej regulácii v Únii alebo právu tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii;
„neregulovaný subjekt finančného sektora“ je akýkoľvek subjekt, ktorý nie je regulovaným subjektom finančného sektora ◄ , ale ako svoju hlavnú činnosť vykonáva jednu alebo viacero činností uvedených v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ alebo uvedených v prílohe I k smernici 2004/39/ES;
„ratingový stupeň dlžníka“ je kategória rizika v rámci ratingovej stupnice dlžníkov v ratingovom systéme, do ktorej sú dlžníci zaraďovaní na základe súboru konkretizovaných a jasných ratingových kritérií, z ktorých sa odvodzujú odhady pravdepodobnosti zlyhania (PD);
„stupeň facility“ je kategória rizika v rámci stupnice facility v ratingovom systéme, do ktorej sú expozície zaraďované na základe súboru konkretizovaných a jasných ratingových kritérií, z ktorých sa odvodzujú vlastné odhady LGD.
▼M5 —————
2. Komisia môže na účely odseku 1 bodu 4 písm. b) tohto článku formou vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 464 ods. 2, prijať rozhodnutie o tom, či tretia krajina uplatňuje také postupy/režimy dohľadu a regulácie, ktoré sú aspoň rovnocenné postupom/režimom uplatňovaným v Únii. Ak sa takéto rozhodnutie neprijme do 1. januára 2015, inštitúcie môžu naďalej uplatňovať vo vzťahu k tretej krajine zaobchádzanie uvedené v tomto odseku, ak relevantné príslušné orgány schválili dotknutú tretiu krajinu za oprávnenú na takéto zaobchádzanie do 1. januára 2014.
Článok 143
Povolenie na používanie prístupu IRB
1. Ak sú splnené podmienky uvedené v tejto kapitole, príslušný orgán povolí inštitúciám, aby vypočítali hodnoty rizikovo vážených expozícií s použitím prístupu interných ratingov (ďalej len „prístup IRB“).
2. Vopred udelené povolenie na používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov sa vyžaduje v prípade každej triedy expozícií a každého ratingového systému a prístupov interných modelov ku kapitálovým expozíciám a v prípade každého prístupu k odhadovaniu LGD a konverzných faktorov.
3. Inštitúcie musia získať vopred udelené povolenie príslušných orgánov pre tieto prípady:
závažné zmeny v rozsahu uplatňovania ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, na ktorých používanie inštitúcia získala povolenie;
závažné zmeny ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, na ktorých používanie inštitúcia získala povolenie.
Rozsah uplatňovania ratingového systému zahŕňa všetky expozície príslušného druhu expozície, pre ktorý bol tento ratingový systém vyvinutý.
4. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom všetky zmeny ratingových systémov a prístupov interných modelov pre kapitálové expozície.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky pre posúdenie závažnosti používania exitujúceho ratingového systému v prípade iných dodatočných expozícií, na ktoré sa už neuplatňuje tento ratingový systém, a zmien ratingových systémov alebo prístupov interných modelov pre kapitálové expozície podľa prístupu IRB.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 144
Posúdenie žiadosti o používanie prístupu IRB zo strany príslušných orgánov
1. Príslušný orgán udelí inštitúcii povolenie na používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 143, iba ak je príslušný orgán presvedčený, že požiadavky stanovené v tejto kapitole sú splnené, a to najmä požiadavky stanovené v oddiele 6, a že systémy inštitúcie pre riadenie a rating expozícií kreditného rizika sú správne a dôsledne sa uplatňujú, a najmä, že inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že sú splnené tieto podmienky:
ratingové systémy inštitúcie poskytujú zmysluplné hodnotenie charakteristík dlžníka a transakcií, zmysluplné rozdelenie rizika a presné a konzistentné kvantitatívne odhady rizika;
interné ratingy a odhady zlyhaní a strát použité vo výpočte požiadaviek na vlastné zdroje a súvisiace systémy a procesy hrajú základnú úlohu v procese riadenia rizík a rozhodovania, pri schvaľovaní úveru, alokácii interného kapitálu a funkciách správy a riadenia inštitúcie;
inštitúcia má útvar kontroly kreditného rizika, ktorý je zodpovedný za jej ratingové systémy, a ktorý je primerane nezávislý a nie je nevhodne ovplyvňovaný;
inštitúcia zhromažďuje a uchováva všetky príslušné údaje, aby zabezpečila účinnú podporu svojmu procesu merania a riadenia kreditného rizika;
inštitúcia dokumentuje svoje ratingové systémy a odôvodnenie ich návrhu a validuje ich;
inštitúcia validuje každý ratingový systém a každý prístup interných modelov pre kapitálové expozície počas primeraného časového obdobia pred udelením povolenia na používanie tohto ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, posúdi počas tohto časového obdobia, či je tento ratingový systém alebo prístup interných modelov pre kapitálové expozície vhodný pre rozsah uplatňovania ratingového systému alebo prístupu interných modelov pre kapitálové expozície, a na základe svojho posúdenia uskutoční potrebné zmeny týchto ratingových systémov alebo prístupov interných modelov pre kapitálové expozície;
inštitúcia vypočíta na základe prístupu IRB požiadavky na vlastné zdroje, ktoré vyplývajú z jej odhadov rizikových ukazovateľov, a môže predložiť správu, ako sa vyžaduje v článku 99;
inštitúcia zaradila a naďalej zaraďuje každú expozíciu v rozsahu uplatňovania ratingového systému do ratingového stupňa alebo skupiny tohto ratingového systému; inštitúcia zaradila a naďalej zaraďuje každú expozíciu v rozsahu uplatňovania prístupu pre kapitálové expozície do tohto prístupu interných modelov.
Požiadavky, pokiaľ ide o používanie prístupu IRB vrátane vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov sa uplatňujú aj v prípade, ak inštitúcia implementovala ratingový systém alebo model používaný v rámci ratingového systému, ktorý kúpila od dodávateľa tretej strany.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť metodiku hodnotenia, ktorú príslušné orgány dodržiavajú na posúdenie, či inštitúcia pri používaní prístupu IRB dodržiava dané požiadavky.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 145
Predchádzajúce skúsenosti s používaním prístupov IRB
1. Inštitúcia, ktorá požaduje, aby sa jej umožnilo používanie prístupu IRB, preukáže, že pre príslušné triedy expozícií interných ratingov používala ratingové systémy, ktoré boli vo všeobecnosti v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele 6 na účely merania a riadenia interných rizík počas obdobia najmenej troch rokov predtým, než sa kvalifikuje pre používanie prístupu IRB.
2. Inštitúcia, ktorá požaduje, aby sa jej umožnilo používanie vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov, k spokojnosti príslušných orgánov preukáže, že odhadovala a používala vlastné odhady LGD a konverzných faktorov spôsobom, ktorý bol vo všeobecnosti konzistentný s požiadavkami na používanie vlastných odhadov týchto parametrov stanovených v oddiele 6 počas obdobia najmenej troch rokov predtým, než sa kvalifikuje na používanie vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov.
3. Ak inštitúcia dodatočne po udelení pôvodného povolenia rozšíri používanie prístupu IRB, musia byť skúsenosti inštitúcie dostatočné na to, aby spĺňala požiadavky odsekov 1 a 2 v súvislosti s dodatočnými zahrnutými expozíciami. Ak sa používanie ratingových systémov rozšíri na expozície, ktoré sa podstatne líšia od rozsahu existujúceho pokrytia, takže nie je možné odôvodnene predpokladať, že existujúce skúsenosti sú dostatočné na to, aby spĺňali požiadavky týchto ustanovení v súvislosti s dodatočnými expozíciami, potom sa požiadavky odsekov 1 a 2 uplatňujú na dodatočné expozície samostatne.
Článok 146
Opatrenia, ktoré sa majú prijať, ak požiadavky tejto kapitoly prestanú byť plnené
Ak inštitúcia prestane spĺňať požiadavky stanovené v tejto kapitole, oznámi to príslušnému orgánu a urobí jeden z týchto úkonov:
k spokojnosti príslušného orgánu predloží plán opätovného včasného dodržiavania požiadaviek a tento plán splní v lehote dohodnutej s príslušným orgánom;
preukáže k spokojnosti príslušných orgánov, že účinok nedodržiavania požiadaviek je nepodstatný.
Článok 147
Metodika zaraďovania expozícií do tried expozícií
1. Metodika, ktorú inštitúcia používa na zaraďovanie expozícií do rôznych tried expozícií, je primeraná a dlhodobo konzistentná.
2. Každá expozícia sa zaradí do jednej z týchto tried expozícií:
expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám;
expozície voči inštitúciám;
expozície voči podnikateľským subjektom;
retailové expozície;
kapitálové expozície;
položky predstavujúce sekuritizačné pozície;
iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.
3. Triede stanovenej v odseku 2 písm. a) sa priradia tieto expozície:
expozície voči regionálnym vládam, miestnym orgánom alebo subjektom verejného sektora, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam podľa článku 115 a článku 116;
expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám uvedeným v článku 117 ods. 2;
expozície voči medzinárodným organizáciám, na ktoré sa vzťahuje riziková váha 0 % podľa článku 118.
4. Triede stanovenej v odseku 2 písm. b) sa priradia tieto expozície:
expozície voči regionálnym vládam a miestnym orgánom, s ktorými sa nezaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam v súlade s článkom 115 ods. 2 a 4;
expozície voči subjektom verejného sektora, s ktorými sa nezaobchádza ako s expozíciami voči ústredným vládam v súlade s článkom 116 ods. 4;
expozície voči multilaterálnym rozvojovým bankám, ktorým sa nepriraďuje riziková váha 0 % podľa článku 117; a
expozície voči finančným inštitúciám, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám v súlade s článkom 119 ods. 5.
5. Aby sa expozície kvalifikovali do triedy retailových expozícií stanovenej v odseku 2 písm. d), musia spĺňať tieto kritériá:
sú jednými z týchto expozícií:
expozíciami voči jednej alebo viacerým fyzickým osobám;
expozíciami voči MSP, v tomto prípade za predpokladu, že celková suma, ktorú dlží klient alebo skupina prepojených klientov inštitúcii a materským spoločnostiam a ich dcérskym spoločnostiam vrátane akýchkoľvek expozícií po splatnosti, ale okrem expozícií zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie, podľa vedomia inštitúcie, ktorá prijala odôvodnené kroky, aby potvrdila tento stav, neprekročí 1 milión EUR;
inštitúcia s nimi zaobchádza vo svojom riadení rizík dlhodobo konzistentne a podobným spôsobom;
nie sú riadené individuálne rovnakým spôsobom ako expozície v triede expozícií voči podnikateľským subjektom;
každá z nich predstavuje jednu z významného počtu podobne riadených expozícií.
Okrem expozícií uvedených v prvom pododseku sa do triedy retailových expozícií zahrnie súčasná hodnota retailových minimálnych platieb z prenájmu.
6. Triede stanovenej v odseku 2 písm. e) sa priradia tieto expozície:
nedlhové expozície vyjadrujúce podriadenú, zostatkovú pohľadávku voči aktívam alebo príjmu emitenta;
dlhové expozície a iné cenné papiere, partnerstvá, deriváty alebo iné prostriedky, ktorých ekonomický význam je podobný expozíciám uvedeným v písmene a).
7. Akýkoľvek kreditný záväzok, ktorý nie je zaradený do tried expozícií uvedených v odseku 2 písm. a), b), d), e) a f), sa zaradí do triedy expozícií voči podnikateľským subjektom uvedenej v písmene c) tohto odseku.
8. V rámci triedy expozícií voči podnikateľským subjektom stanovenej v odseku 2 písm. c) určia inštitúcie oddelene ako expozície vo forme špecializovaného financovania tie expozície, ktoré majú tieto vlastnosti:
expozícia je voči subjektu, ktorý bol vytvorený výhradne na financovanie alebo prevádzkovanie hmotného majetku, alebo je ekonomicky porovnateľnou expozíciou;
zmluvné úpravy poskytujú veriteľovi značný stupeň kontroly nad aktívami a príjmom, ktorý produkujú;
primárny zdroj splatenia záväzku je príjem vyprodukovaný aktívami, ktoré sú financované, a nie nezávislá kapacita širšej obchodnej spoločnosti.
9. Zostatková hodnota prenajatého majetku sa zaradí do triedy expozícií stanovenej v odseku 2 písm. g) okrem prípadov, keď je zostatková hodnota už zahrnutá do expozície z prenájmu stanovenej v článku 166 ods. 4.
10. Expozície z poskytovania zabezpečenia v rámci koša kreditných derivátov pre n-té zlyhanie sa zaradia do tej istej triedy stanovenej v odseku 2, do ktorej by sa expozície z koša zaradili s výnimkou situácií, keď by sa jednotlivé expozície zaradili do rozličných tried expozícií, pričom v tomto prípade sa expozície zaradia do triedy expozícií voči podnikateľským subjektom ustanovenej v odseku 2 písm. c).
Článok 148
Podmienky implementácie prístupu IRB v rôznych triedach expozícií a obchodných útvaroch
1. Inštitúcie a akékoľvek materské spoločnosti a ich dcérske spoločnosti implementácie prístup IRB v prípade všetkých expozícií, pokiaľ im nebolo udelené povolenie príslušných orgánov na trvalé používanie štandardizovaného prístupu v súlade s článkom 150.
Na základe vopred udeleného povolenia príslušnými orgánmi sa môže implementácia vykonávať postupne naprieč rôznymi triedami expozícií uvedenými v článku 147, v rámci rovnakého obchodného útvaru, medzi rôznymi obchodnými útvarmi v rovnakej skupine alebo na používanie vlastných odhadov LGD alebo konverzných faktorov na výpočet rizikových váh pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám a ústredným vládam a centrálnym bankám.
V prípade triedy retailových expozícií uvedenej v článku 147 ods. 5 sa môže implementácia vykonávať postupne naprieč kategóriami expozícií, ktorým zodpovedajú rôzne korelácie v článku 154.
2. Príslušné orgány stanovia lehotu, v rámci ktorej sa od inštitúcie a akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností bude vyžadovať, aby implementovali prístup IRB pre všetky expozície. Touto lehotou je lehota, ktorú príslušné orgány považujú za primeranú na základe povahy a rozsahu činností inštitúcií alebo akejkoľvek materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností a na základe počtu a povahy ratingových systémov, ktoré sa majú implementovať.
3. Inštitúcie implementujú prístup IRB podľa podmienok, ktoré určia príslušné orgány. Príslušný orgán určí tieto podmienky tak, aby zabezpečovali, že flexibilita podľa odseku 1 sa nepoužíva selektívne s cieľom dosiahnuť znížené požiadavky na vlastné zdroje vzhľadom na tie triedy expozícií alebo obchodné útvary, ktoré zatiaľ nie sú zahrnuté do prístupu IRB alebo do používania vlastných odhadov LGD a konverzných faktorov.
4. Inštitúcie, ktoré začnú používať prístup IRB až po 1. januári 2013 alebo ktoré do tohto dátumu príslušné orgány požiadali, aby boli schopné vypočítať svoje kapitálové požiadavky použitím štandardizovaného prístupu, si zachovajú svoju schopnosť vypočítať kapitálové požiadavky pomocou štandardizovaného prístupu pre všetky svoje expozície počas obdobia implementácie dovtedy, kým im príslušné orgány neoznámia, že sa presvedčili, že implementácia prístupu IRB bude ukončené s primeranou istotou.
5. Inštitúcia, ktorá má povolené používať prístup IRB pre každú triedu expozícií, používa prístup IRB pre triedu kapitálových expozícií stanovenú v článku 147 ods. 2 písm. e) okrem prípadov, keď má táto inštitúcia povolené uplatňovať štandardizovaný prístup pre kapitálové expozície v súlade s článkom 150 a pre triedu iných aktív, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku, stanovenú v článku 147 ods. 2 písm. g).
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, podľa ktorých príslušné orgány stanovia primeranú povahu a harmonogram postupného zavádzania prístupu IRB pre triedy expozícií uvedené v odseku 3.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 149
Podmienky na opätovné používanie menej sofistikovaných prístupov
1. Inštitúcia, ktorá používa prístup IRB pre konkrétnu triedu alebo druh expozície, neprestane používať tento prístup a nezačne na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií opäť používať štandardizovaný prístup, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že používanie štandardizovaného prístupu sa nenavrhuje s cieľom znížiť požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie, ale je potrebné na základe povahy a zložitosti všetkých expozícií inštitúcie, ktoré sú tohto druhu, a nemalo by závažný nepriaznivý vplyv na platobnú schopnosť inštitúcie alebo jej schopnosť účinne riadiť riziká;
inštitúcii bolo vopred udelené povolenie príslušného orgánu.
2. Inštitúcie, ktoré získali povolenie podľa článku 151 ods. 9 používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, nezačnú opäť používať hodnoty LGD a konverzné faktory uvedené v článku 151 ods. 8, pokiaľ nie sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že používanie LGD a konverzných faktorov stanovené v článku 151 ods. 8 pre určitú triedu alebo druh expozície sa nenavrhuje s cieľom znížiť požiadavku na vlastné zdroje inštitúcie, ale je potrebné na základe povahy a zložitosti všetkých expozícií inštitúcie, ktoré sú tohto druhu, a nemalo by závažný nepriaznivý vplyv na platobnú schopnosť inštitúcie alebo jej schopnosť účinne riadiť riziká;
inštitúcii bolo vopred udelené povolenie príslušného orgánu.
3. Uplatňovanie odsekov 1 a 2 podlieha podmienkam pre postupné zavádzanie prístupu IRB stanoveným príslušnými orgánmi v súlade s článkom 148 a povoleniu na trvalé čiastočné používanie podľa článku 150.
Článok 150
Podmienky na trvalé čiastočné používanie
1. Ak inštitúciám bolo vopred udelené povolenie príslušných orgánov, inštitúcie, ktorým bolo povolené použiť prístup IRB pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre jednu alebo viac tried expozícií, môžu uplatniť štandardizovaný prístup pre tieto expozície:
trieda expozícií stanovená v článku 147 ods. 2 písm. a), ak je počet významných protistrán obmedzený a pre úverovú inštitúciu by bolo nadmieru ťažké implementovať ratingový systém pre tieto protistrany;
trieda expozícií stanovená v článku 147 ods. 2 písm. b), ak je počet významných protistrán obmedzený a pre úverovú inštitúciu by bolo nadmieru ťažké implementovať ratingový systém pre tieto protistrany;
expozície v nevýznamných obchodných útvaroch, ako aj triedy alebo druhy expozícií, ktoré sú nepodstatné, pokiaľ ide o veľkosť a pozorovaný rizikový profil;
expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám členských štátov a voči ich regionálnym vládam, miestnym orgánom a správnym orgánom a subjektom verejného sektora za predpokladu, že:
neexistuje rozdiel v riziku medzi expozíciami voči tejto ústrednej vláde a centrálnej banke a týmito ostatnými expozíciami z dôvodu osobitných verejných úprav;
expozíciám voči ústrednej vláde a centrálnej banke sa priradí riziková váha 0 % podľa článku 114 ods. 2 alebo 4 alebo článku 495 ods. 2;
expozície inštitúcie voči protistrane, ktorá je jej materskou spoločnosťou, jej dcérskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou jej materskej spoločnosti za predpokladu, že protistrana je inštitúciou alebo finančnou holdingovou spoločnosťou, zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou inštitúciou, správcovskou spoločnosťou alebo podnikom pomocných služieb podliehajúcim primeraným prudenciálnym požiadavkám alebo podnikom prepojeným vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;
expozície medzi inštitúciami spĺňajúcimi požiadavky ustanovené v článku 113 ods. 7;
kapitálové expozície voči subjektom, ktorých kreditné záväzky majú priradenú rizikovú váhu 0 % podľa kapitoly 2, vrátane tých verejne sponzorovaných subjektov, pri ktorých sa môže uplatniť riziková váha %;
kapitálové expozície, ktoré vznikli podľa legislatívnych programov na podporu určitých hospodárskych odvetví poskytujúcich významné dotácie na investovanie inštitúcii a zahŕňajú určitú formu vládneho dozoru a reštrikcií akciových investícií v prípade, že také expozície môžu byť súhrnne vyňaté z prístupu IRB len do limitu 10 % vlastných zdrojov;
expozície uvedené v článku 119 ods. 4, ktoré spĺňajú v ňom uvedené podmienky;
štátne a štátom zaistené záruky uvedené v článku 215 ods. 2.
Príslušné orgány povolia uplatňovanie štandardizovaného prístupu na kapitálové expozície uvedené v písmenách g) a h) prvého pododseku, pre ktoré bolo povolené takéto zaobchádzanie v ostatných členských štátoch. EBA na svojej webovej stránke zverejní a pravidelne aktualizuje zoznam expozícií uvedených v uvedených písmenách ako oprávnené na zaobchádzanie podľa štandardizovaného prístupu.
2. Na účely odseku 1 sa trieda kapitálových expozícií inštitúcie považuje za významnú, ak ich celková hodnota ►C2 s výnimkou kapitálových expozícií, ktoré vznikli podľa legislatívnych programov, ako sa uvádza v odseku 1 písm. h), ◄ za predchádzajúci rok presahuje v priemere výšku 10 % vlastných zdrojov inštitúcie. Ak je počet týchto kapitálových expozícií menší než 10 individuálnych podielov, prahová hodnota je vo výške 5 % vlastných zdrojov inštitúcie.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky uplatňovania odseku 1 písm. a), b) a c).
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. EBA vydá v roku 2018 usmernenia na uplatňovanie odseku 1 písm. d), v ktorých odporučí limity vyjadrené v percentuálnych podieloch z celkovej súvahy a/alebo rizikovo vážených aktív, ktoré sa vypočítajú na základe štandardizovaného prístupu.
Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 151
Zaobchádzanie podľa triedy expozície
1. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície patriace do jednej z tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až e) a písm. g) sa pod podmienkou, že sa neodpočítajú od vlastných zdrojov, vypočítajú v súlade s pododdielom 2 s výnimkou prípadov, keď sa tieto expozície odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1, položiek dodatočného kapitálu Tier 1 alebo položiek Tier 2.
2. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa vypočítajú podľa článku 157. Ak má úverová inštitúcia plné právo postihu voči predávajúcemu v súvislosti s odkúpenými pohľadávkami na riziko zlyhania a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov, ustanovenia tohto článku a článkov 152 a 158 ods. 1 až 4 sa vo vzťahu k odkúpeným pohľadávkam neuplatňujú a s expozíciou sa zaobchádza ako s expozíciou zabezpečenou kolaterálom.
3. Výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je založený na príslušných parametroch spojených s danou expozíciou. Tieto zahŕňajú PD, LGD, splatnosť (ďalej len „M“ – maturity) a hodnotu danej expozície. PD a LGD možno brať do úvahy oddelene alebo spoločne v súlade s oddielom 4.
4. Inštitúcie vypočítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre všetky expozície patriace do triedy expozícií „kapitálové pohľadávky“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e) v súlade s článkom 155. Inštitúcie môžu použiť prístupy stanovené v článku 155 ods. 3 a 4, ak im príslušné orgány vopred udelili povolenie. Príslušné orgány udelia inštitúcii povolenie na používanie prístupu interných modelov stanoveného v článku 155 ods. 4 za predpokladu, že inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v oddiele 6 pododdiele 4.
5. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko pre expozície vo forme špecializovaného financovania sa vypočítajú v súlade s článkom 153 ods. 5.
6. Pokiaľ ide o expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až d), inštitúcie poskytnú vlastné odhady PD v súlade s článkom 143 a oddielom 6.
7. Pokiaľ ide o expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. d), inštitúcie poskytnú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 143 a oddielom 6.
8. Pokiaľ ide o expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až c), inštitúcie uplatňujú hodnoty LGD stanovené v článku 161 ods. 1 a konverzné faktory stanovené v článku 166 ods. 8 písm. a) až d), pokiaľ im nebolo povolené používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov pre tieto triedy expozícií v súlade s odsekom 9.
9. Pokiaľ ide o všetky expozície patriace do tried expozícií uvedených v článku 147 ods. 2 písm. a) až c), príslušné orgány môžu povoliť inštitúciám použiť vlastné odhady LGD a konverzných faktorov v súlade s článkom 143 a oddielom 6.
10. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre sekuritizované expozície a pre expozície patriace do triedy expozícií uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. f) sa vypočítajú v súlade s kapitolou 5.
Článok 152
Zaobchádzanie s expozíciami vo forme podielov na majetku v PKI
1. Ak expozície vo forme podielov na majetku v PKI spĺňajú kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 a inštitúcia pozná všetky podkladové expozície PKI alebo ich časti, inštitúcia preskúma tieto podkladové expozície s cieľom vypočítať hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s metódami stanovenými v tejto kapitole.
Ak samotná podkladová expozícia PKI je inou expozíciou vo forme podielov na majetku v inom PKI, prvá inštitúcia tiež preskúma podkladové expozície tohto iného PKI.
2. Ak inštitúcia nespĺňa podmienky pre používanie metód stanovených v tejto kapitole pre všetky podkladové expozície PKI alebo ich časti, hodnoty rizikovo vážených expozícií a výška očakávaných strát sa vypočítajú v súlade s týmito prístupmi:
pokiaľ ide o expozície patriace do triedy expozícií „kapitálové pohľadávky“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. e), inštitúcie uplatňujú jednoduchý prístup založený na použití rizikovej váhy stanovený v článku 155 ods. 2;
pokiaľ ide o všetky ostatné podkladové expozície uvedené v odseku 1, inštitúcie uplatňujú štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 2 na základe týchto úprav:
v prípade expozícií, na ktoré sa vzťahuje osobitná riziková váha pre expozície bez ratingu alebo na ktoré sa vzťahuje stupeň kreditnej kvality s najvyššou rizikovou váhou pre danú triedu expozícií, sa riziková váha vynásobí koeficientom 2, pričom nemôže byť vyššia ako 1 250 %;
v prípade všetkých ostatných expozícií sa riziková váha vynásobí koeficientom 1,1, pričom nesmie byť nižšia ako 5 %.
Ak na účely písmena a) nedokáže inštitúcia rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, burzovými kapitálovými expozíciami a ostatnými kapitálovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými kapitálovými expozíciami. Ak tieto expozície spolu s priamymi expozíciami inštitúcie v tejto triede expozícií nie sú významné v zmysle článku 150 ods. 1 a 2, sa môžu uplatniť po schválení príslušnými orgánmi.
3. Ak expozície vo forme podielov na majetku v podnikoch kolektívneho investovania (PKI) nespĺňajú kritériá stanovené v článku 132 ods. 3, alebo ak inštitúcia nepozná všetky podkladové expozície PKI alebo podkladové expozície PKI vo forme podielov na majetku v PKI, ktoré sú samy o sebe podkladovou expozíciou, inštitúcia preskúma tieto podkladové expozície a vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát v súlade s jednoduchým prístupom založeným na použití rizikovej váhy stanoveným v článku 155 ods. 2.
Ak inštitúcia nedokáže rozlíšiť medzi expozíciami vo forme verejne neobchodovateľných akcií, burzovými kapitálovými expozíciami a ostatnými kapitálovými expozíciami, zaobchádza s príslušnými expozíciami ako s ostatnými kapitálovými expozíciami. Nekapitálové expozície zaradí do triedy ostatných kapitálových expozícií.
4. Okrem metódy opísanej v odseku 3 môžu inštitúcie samostatne vypočítať alebo sa môžu spoliehať na tretiu stranu pri výpočte a predkladaní správ o priemerných hodnotách rizikovo vážených expozícií založených na podkladových expozíciách PKI v súlade s prístupmi uvedenými v odseku 2 písm. a) a b) v týchto prípadoch:
depozitná inštitúcia alebo finančná inštitúcia PKI za predpokladu, že PKI investuje výlučne do cenných papierov a všetky cenné papiere má uložené v tejto depozitnej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii;
v prípade ostatných PKI, správcovská spoločnosť PKI za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a).
Správnosť výpočtu potvrdí externý audítor.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých môžu príslušné orgány povoliť inštitúciám uplatňovať štandardizovaný prístup uvedený v článku 150 ods. 1 v súlade s odsekom 2 písm. b) tohto článku.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. júna 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 153
Hodnota rizikovo vážených expozícií pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám
1. S výhradou uplatňovania osobitného zaobchádzania ustanoveného v odsekoch 2, 3 a 4 sa hodnoty rizikovo vážených expozícií pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám vypočítajú podľa týchto vzorcov:
kde je riziková váha RW definovaná ako
pre PD = 0, RW je 0;
pre PD = 1, t. j. pre expozície v stave zlyhania:
;
kde najlepším odhadom očakávaných strát (ďalej len „ELBE“ – Expected Loss Best Estimate) je najlepší odhad očakávaných strát pre expozície v stave zlyhania, ktorý vypracovala inštitúcia v súlade s článkom 181 ods. 1 písm. h);
ak 0 < PD < 1
kde
N(x) |
= |
kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej (t. j. pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná x); |
G (Z) |
= |
inverzná kumulatívna distribučná funkcia pre štandardnú normálnu náhodnú premennú [t. j. hodnotu x takú, že N (x) = z]; |
R |
= |
koeficient korelácie, je definovaný ako
|
b |
= |
koeficient úpravy splatnosti, ktorý je definovaný ako . |
2. ►C2 V prípade všetkých expozícií voči neregulovaným subjektom finančného sektora sa koeficient korelácie uvedený v odseku 1 bode iii) a prípadne v odseku 4 vynásobí hodnotou 1,25. ◄ V prípade všetkých expozícií voči neregulovaným finančným subjektom sa koeficient korelácie uvedený v odseku 1 bode iii) a prípadne v odseku 4 vynásobí hodnotou 1,25.
3. Hodnota rizikovo váženej expozície pre každú expozíciu, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 202 a 217, sa môže upraviť podľa tohto vzorca:
kde
PDpp |
= |
PD poskytovateľa zabezpečenia. |
RW sa vypočíta pomocou príslušného vzorca rizikovej váhy podľa bodu 1 pre expozíciu, PD dlžníka a LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia. Koeficient splatnosti b sa vypočíta pomocou nižšej hodnoty z hodnôt PD poskytovateľa zabezpečenia a PD dlžníka.
4. V prípade expozícií voči spoločnostiam, ktoré patria do konsolidovanej skupiny s celkovým ročným obratom menším ako 50 miliónov EUR, môžu inštitúcie na výpočet rizikových váh expozícií voči podnikateľským subjektom použiť korelačný vzorec uvedený v odseku 1 bode iii). V tomto vzorci S vyjadruje celkový ročný obrat v miliónoch EUR, pričom platí, že 5 miliónov EUR ≤ S ≤ 50 miliónov EUR. Pri oznámených obratoch menších ako 5 miliónov EUR sa postupuje ako pri obratoch rovnajúcich sa 5 miliónom EUR. V prípade odkúpených pohľadávok sa celkový ročný obrat vypočíta váženým priemerom individuálnych expozícií z príslušnej skupiny.
Inštitúcie nahradia celkový ročný obrat celkovými aktívami konsolidovanej skupiny, pokiaľ celkový ročný obrat nie je zmysluplným ukazovateľom veľkosti podniku a celkové aktíva sú zmysluplnejším ukazovateľom než celkový ročný obrat.
5. V prípade expozícií vo forme špecializovaného financovania, pri ktorých inštitúcia nedokáže odhadnúť PD, alebo ak jej odhady PD nespĺňajú požiadavky stanovené v oddiele 6, inštitúcia priradí týmto expozíciám rizikové váhy podľa tabuľky 1 takto:
Tabuľka 1
Zostatková splatnosť |
Kategória 1 |
Kategória 2 |
Kategória 3 |
Kategória 4 |
Kategória 5 |
Menej ako 2,5 roka |
50 % |
70 % |
115 % |
250 % |
0 % |
2,5 roka a viac |
70 % |
90 % |
115 % |
250 % |
0 % |
Pri priraďovaní rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania inštitúcie zohľadňujú tieto faktory: finančnú silu, politické a právne prostredie, charakteristiky transakcie a/alebo aktíva, silu sponzora a developera vrátane každého príjmu verejno-súkromného partnerstva, ako aj balík zabezpečenia.
6. Pokiaľ ide o odkúpené podnikové pohľadávky, inštitúcie spĺňajú požiadavky stanovené v článku 184. V prípade odkúpených podnikových pohľadávok, ktoré navyše spĺňajú podmienky stanovené v článku 154 ods. 5, a ak by použitie štandardov kvantifikácie rizika pre expozície voči podnikateľským subjektom tak, ako sú pre tieto pohľadávky stanovené v oddiele 6, bolo pre inštitúciu príliš veľkým zaťažením, môžu sa použiť štandardy kvantifikácie rizika pre retailové expozície stanovené v oddiele 6.
7. Pri odkúpených podnikových pohľadávkach môže s refundovateľnými zľavami z obstarávacej ceny, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát zo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov alebo v oboch prípadoch, zaobchádzať subjekt kupujúci pohľadávky alebo príjemca kolaterálu alebo čiastočnej záruky ako so zabezpečením pri prvej strate v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3. Predávajúci, ktorý poskytuje refundovateľné zľavy z obstarávacej ceny, a poskytovateľ kolaterálu alebo čiastočných záruk s nimi musia zaobchádzať ako s expozíciou pozície prvej straty v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3.
8. Ak inštitúcia poskytne kreditné zabezpečenie pre určitý počet expozícií pod podmienkou, že n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, rizikové váhy expozícií zahrnutých v koši sa sčítajú s výnimkou n-1 expozícií, kde sa súčet sumy očakávanej straty vynásobí 12,5 a suma rizikovo váženej hodnoty expozície nepresiahne nominálnu hodnotu zabezpečenia, ktoré poskytuje kreditný derivát vynásobený 12,5. Tie n-1 expozície, ktoré majú byť z uvedeného súčtu vyňaté, sa určia tak, že budú zahŕňať tie expozície, z ktorých každá produkuje nižšiu rizikovo váženú hodnotu expozície, než je rizikovo vážená hodnota expozície ktorejkoľvek expozície zahrnutej do súčtu. Riziková hodnota 1 250 % sa vzťahuje na pozície, pre ktoré inštitúcia nemôže stanoviť rizikovú váhu podľa prístupu IRB.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť spôsob, akým inštitúcie zohľadňujú faktory uvedené v druhom pododseku odseku 5 pri priraďovaní rizikových váh pre expozície vo forme špecializovaného financovania.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 154
Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre retailové expozície
1. Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre retailové expozície sa vypočítajú podľa tohto vzorca:
kde je riziková váha RW definovaná takto:
pre PD = 1, t. j. pre expozície v stave zlyhania, RW je
;
kde ELBE je najlepším odhadom očakávaných strát pre expozície v stave zlyhania, ktorý vypracovala inštitúcia v súlade s článkom 181 ods. 1 písm. h);
ak 0 < PD < 1 t. j. pre každú možnú hodnotu PD okrem hodnôt uvedených v bode i)
kde
N(x) |
= |
kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej (t. j. pravdepodobnosť, že normálna náhodná premenná so strednou hodnotou nula a varianciou jedna je menšia alebo sa rovná x); |
G (z) |
= |
inverzná kumulatívna distribučná funkcia štandardnej normálnej náhodnej premennej [t. j. hodnotu x takú, že N (x) = z]; |
R |
= |
koeficient korelácie definovaný ako
|
2. Hodnota rizikovo váženej expozície pre každú expozíciu voči MSP, ako sú uvedené v článku 147 ods. 5, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 202 a 217, sa môže vypočítať v súlade s článkom 153 ods. 3.
3. V prípade retailových expozícií zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku sa výsledok korelačného vzorca v odseku 1 nahradí koeficientom korelácie R v hodnote 0,15.
4. V prípade kvalifikovaných revolvingových retailových expozícií v súlade s písmenami a) až e) sa výsledok korelačného vzorca v odseku 1 nahradí koeficientom korelácie R v hodnote 0,04.
Expozície sa kvalifikujú ako kvalifikované revolvingové retailové expozície, ak spĺňajú tieto podmienky:
sú expozíciami voči fyzickým osobám;
expozície sú revolvingové, nezabezpečené a ak nie sú čerpané, môže ich inštitúcia okamžite a bez akýchkoľvek podmienok zrušiť. V tejto súvislosti sú revolvingové expozície vymedzené ako expozície, pri ktorých sa môžu nesplatené zostatky klienta pohybovať na základe jeho rozhodnutia požičiavať si a splácať až do výšky limitu stanoveného inštitúciou. Nečerpané prísľuby sa môžu považovať za bezpodmienečne vypovedateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich inštitúcia zrušila v plnom rozsahu, ktorý je prípustný v zmysle ochrany spotrebiteľa a príslušných právnych predpisov;
maximálna expozícia voči jednej fyzickej osobe v subportfóliu predstavuje 100 000 EUR alebo menej;
použitie korelácie podľa tohto odseku sa obmedzuje na portfóliá, ktoré vykázali nízku volatilitu stratovosti vo vzťahu k ich priemernej úrovni stratovosti, najmä v rámci pásma nízkej PD;
zaobchádzanie s expozíciami ako s kvalifikovanými revolvingovými retailovými expozíciami zodpovedá podkladovým rizikovým charakteristikám subportfólia.
Odchylne od písmena b) sa požiadavka, aby expozícia nebola zabezpečená, neuplatňuje v súvislosti s kreditnými nástrojmi zabezpečenými kolaterálom a spojenými so mzdovým účtom. V takomto prípade sa hodnoty získané z kolaterálu nezohľadňujú v odhade LGD.
Príslušné orgány preskúmajú relatívnu volatilitu stratovosti v rámci kvalifikovaných revolvingových retailových subportfólií, ako aj celého kvalifikovaného revolvingového retailového portfólia a poskytnú informácie o typických charakteristikách stratovosti kvalifikovaného revolvingového retailu v členských štátoch.
5. Aby sa odkúpené pohľadávky kvalifikovali na retailové zaobchádzanie, musia spĺňať minimálne požiadavky stanovené v článku 184 a tieto podmienky:
inštitúcia pohľadávky odkúpila od predávajúcich tretej strany, s ktorými nie je nijakým spôsobom prepojená, a jej expozícia voči dlžníkovi pohľadávky nezahŕňa žiadne expozície s priamym alebo nepriamym pôvodom v samotnej inštitúcii;
odkúpené pohľadávky vzniknú v rámci transakcie na základe nezávislého vzťahu medzi predávajúcim a dlžníkom. Takéto pohľadávky v rámci medzipodnikových účtov a pohľadávky na protiúčtoch medzi podnikmi, ktoré medzi sebou nakupujú a predávajú, sú neoprávnené;
odkupujúca inštitúcia má nárok na všetky výnosy z odkúpených pohľadávok alebo pomerný podiel na týchto výnosoch; a
portfólio odkúpených pohľadávok je dostatočne diverzifikované.
6. Pri odkúpených retailových pohľadávkach môže s refundovateľnými zľavami z obstarávacej ceny, kolaterálom alebo čiastočnými zárukami, ktoré poskytujú zabezpečenie pri prvej strate v prípade strát zo zlyhania, strát zo zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov alebo v oboch prípadoch, zaobchádzať subjekt kupujúci pohľadávky alebo príjemca kolaterálu alebo čiastočnej záruky ako so zabezpečením pri prvej strate v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3. Predávajúci, ktorý poskytuje refundovateľné zľavy z obstarávacej ceny, a poskytovateľ kolaterálu alebo čiastočnej záruky s nimi musia zaobchádzať ako s expozíciou pozície prvej straty v súlade s kapitolou 5 oddielom 3 pododdielmi 2 a 3.
7. V prípade zmiešaných skupín odkúpených retailových pohľadávok, kde odkupujúce úverové inštitúcie nemôžu oddeliť expozície zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku a kvalifikované revolvingové retailové expozície od ostatných retailových expozícií, sa na tieto expozície použije funkcia retailovej rizikovej váhy, ktorá vytvára najvyššie kapitálové požiadavky.
Článok 155
Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kapitálové expozície
1. Inštitúcie stanovujú hodnoty svojich rizikovo vážených expozícií pre kapitálové expozície, okrem hodnôt, ktoré sa odpočítavajú v súlade s druhou časťou alebo podliehajú rizikovej váhe 250 % v súlade s článkom 48, v súlade s prístupmi stanovenými v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku. Inštitúcia môže uplatňovať rôzne prístupy na rôzne akciové portfóliá, ak samotná inštitúcia používa rozličné prístupy na účely interného riadenia rizík. Ak inštitúcia používa rozličné prístupy, voľba medzi prístupom PD a LGD alebo prístupom interných modelov sa robí konzistentne, a to počas daného obdobia a v súlade s prístupom použitým na účely interného riadenia rizík príslušnej kapitálovej expozície, a nezávisí od zváženia z hľadiska regulačnej arbitráže.
Inštitúcie môžu zaobchádzať s kapitálovými expozíciami voči podnikom pomocných služieb podľa zaobchádzania s inými aktívami, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku.
2. V rámci jednoduchého prístupu založeného na použití rizikovej váhy sa hodnota rizikovo váženej expozície vypočíta podľa vzorca:
kde
Riziková váha (RW) = 190 % pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách.
Riziková váha (RW) = 290 % pre kapitálové expozície obchodované na burze.
Riziková váha (RW) = 370 % pre všetky ostatné kapitálové expozície.
Krátke pozície v peňažnej hotovosti a derivátové nástroje, ktoré nie sú zaznamenané v obchodnej knihe, môžu vykompenzovať dlhé pozície v tých istých akciách za predpokladu, že tieto nástroje boli vyslovene určené na zaistenie určitých kapitálových expozícií a že poskytujú zaistenie aspoň na jeden ďalší rok. S ostatnými krátkymi pozíciami sa zaobchádza, ako keby boli dlhými pozíciami, pričom príslušná riziková váha sa priradí absolútnej hodnote každej pozície. V súvislosti s pozíciami s rozdielnou splatnosťou sa použije taká istá metóda ako pri expozíciách voči podnikateľským subjektom, ako sa stanovuje v článku 162 ods. 5.
Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie získané na kapitálovú expozíciu v súlade s metódami stanovenými v kapitole 4.
3. V rámci prístupu PD/LGD sa hodnoty rizikovo vážených expozícií vypočítajú podľa vzorcov uvedených v článku 153 ods. 1. Ak inštitúcie nemajú dostatok informácií na použitie definície zlyhania uvedenej v článku 178, rizikovým váham sa priradí koeficient veľkosti 1,5.
Na úrovni jednotlivých expozícií nesmie súčet výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5 a hodnoty rizikovo váženej expozície prekročiť hodnotu expozície vynásobenú 12,5.
Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie získané na kapitálovú expozíciu v súlade s metódami stanovenými v kapitole 4. Toto je podmienené LGD vo výške 90 % na expozíciu voči poskytovateľovi zaistenia. Pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách sa môže použiť LGD vo výške 65 %. Na tieto účely je splatnosť (M) päť rokov.
4. V rámci prístupu interných modelov zodpovedá hodnota rizikovo vážených expozícií potenciálnej strate z kapitálových expozícií inštitúcie, ako je odvodená pomocou interných modelov „hodnoty v riziku“ (value-at-risk) používajúcich 99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti rozdielu medzi štvrťročnými výnosmi a príslušnou bezrizikovou úrokovou sadzbou počítanou počas dlhodobého výberového obdobia, ktorá sa vynásobí koeficientom 12,5. Hodnoty rizikovo vážených expozícií na úrovni akciového portfólia nie sú nižšie ako celkový súčet týchto hodnôt:
hodnôt rizikovo vážených expozícií požadovaných v rámci prístupu PD/LGD; a
zodpovedajúcej výšky očakávanej straty vynásobenej 12,5.
Hodnoty uvedené v písmenách a) a b) sa vypočítajú na základe hodnôt PD stanovených v článku 165 ods. 1 a zodpovedajúcich hodnôt LGD stanovených v článku 165 ods. 2.
Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie získané na akciovú pozíciu.
Článok 156
Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku
Hodnoty rizikovo vážených expozícií pre iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku, sa vypočítajú podľa tohto vzorca:
,
s výnimkou:
hotovosti a jej rovnocenných prostriedkov, ako aj zásob zlata držaných vo vlastných trezoroch alebo v spoločnej správe v rozsahu, v akom sú kryté záväzkami v zlate, pričom v tomto prípade sa priradí riziková váha 0 %;
keď je expozícia zostatkovou hodnotou prenajatého majetku, pričom v tomto prípade sa vypočíta takto:
kde t je väčšie ako 1 a najbližší počet celých rokov zostatkového nájmu.
Článok 157
Hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality odkúpených pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov
1. Inštitúcie vypočítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových a retailových pohľadávkach podľa vzorca stanoveného v článku 153 ods. 1.
2. Inštitúcie stanovia vstupné parametre PD a LGD v súlade s oddielom 4.
3. Inštitúcie stanovia hodnotu expozície v súlade s oddielom 5.
4. Na účely tohto článku je hodnota M 1 rok.
5. Príslušné orgány oslobodia inštitúciu od výpočtu a vykazovania hodnôt rizikovo vážených expozícií v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri type expozícií spôsobených odkúpenými podnikovými alebo retailovými pohľadávkami, ak inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je pre túto inštitúciu v prípade tohto typu expozícií nevýznamné.
Článok 158
Zaobchádzanie podľa druhu expozície
1. Výpočet výšky očakávanej straty sa musí zakladať na rovnakých vstupných hodnotách PD, LGD a hodnote expozície pre každú expozíciu, ako sa používa na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s článkom 151.
2. Výška očakávanej straty pre sekuritizované expozície sa vypočíta v súlade s kapitolou 5.
3. Výška očakávanej straty pre expozície zahrnuté do triedy expozícií „iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditných záväzkov“ uvedenej v článku 147 ods. 2 písm. g) sa rovná nule.
4. Výška očakávanej straty pre expozície vo forme podielov na majetku v PKI uvedené v článku 152 sa vypočíta v súlade s metódami stanovenými v tomto článku.
5. Očakávaná strata (expected loss – EL) a výška očakávanej straty pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a pre retailové expozície sa vypočíta podľa týchto vzorcov:
Výška očakávanej straty |
= |
EL* hodnota expozície. |
V prípade expozícií v stave zlyhania (PD = 100 %), keď inštitúcie využívajú vlastné odhady LGD, EL musí zodpovedať ELBE, najlepšiemu odhadu očakávanej straty vypracovanému inštitúciou pre expozície v stave zlyhania podľa článku 181 ods. 1 písm. h).
Pri expozíciách, na ktoré sa vzťahuje zaobchádzanie ustanovené v článku 153 ods. 3, sa EL rovná 0 %.
6. Hodnoty EL pre expozície vo forme špecializovaného financovania, pri ktorých inštitúcie na pridelenie rizikových váh používajú metódy uvedené v článku 153 ods. 5, sa pridelia podľa tabuľky 2.
Tabuľka 2
Zostatková splatnosť |
Kategória 1 |
Kategória 2 |
Kategória 3 |
Kategória 4 |
Kategória 5 |
Menej než 2,5 roka |
0 % |
0,4 % |
2,8 % |
8 % |
50 % |
2,5 roka alebo viac |
0,4 % |
0,8 % |
2,8 % |
8 % |
50 % |
7. Výška očakávanej straty pre kapitálové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo váženej expozície počítajú podľa postupu jednoduchého určenia rizikovej váhy, sa vypočíta podľa tohto vzorca:
Hodnoty EL sú takéto:
Očakávaná strata (EL) = 0,8 % pre expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách.
Očakávaná strata (EL) = 0,8 % pre kapitálové expozície obchodované na burze.
Očakávaná strata (EL) = 2,4 % pre všetky ostatné kapitálové expozície.
8. Očakávaná strata a výška očakávanej straty pre kapitálové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú prístupom PD/LGD, sa vypočíta podľa týchto vzorcov:
9. Výška očakávanej straty pre kapitálové expozície, pri ktorých sa hodnoty rizikovo vážených expozícií počítajú podľa interných modelov, musí byť nula.
10. Výška očakávanej straty pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa vypočíta podľa tohto vzorca:
Článok 159
Zaobchádzanie so sumami očakávanej straty
Inštitúcie odpočítajú sumy očakávanej straty vypočítané v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 od všeobecných a špecifických úprav kreditného rizika v súlade s článkom 110 a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 105 a inými zníženiami vlastných zdrojov týkajúcimi sa týchto expozícií s výnimkou odpočtov uskutočnených v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. m). K diskontom pri súvahových expozíciách nakúpených v stave zlyhania v súlade s článkom 166 ods. 1 sa pristupuje rovnako ako k špecifickým úpravám kreditného rizika. Špecifické úpravy kreditného rizika pri expozíciách v stave zlyhania sa nepoužívajú na krytie súm očakávanej straty pri iných expozíciách. Do tohto výpočtu sa nezapočítavajú sumy očakávaných strát pri sekuritizovaných expozíciách a všeobecné a špecifické úpravy kreditného rizika týkajúce sa týchto expozícií.
Článok 160
Pravdepodobnosť zlyhania (PD)
1. PD expozície voči podnikateľskému subjektu alebo inštitúcii je aspoň 0,03 %.
2. V prípade odkúpených podnikových pohľadávok, pri ktorých inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky ustanovené v oddiele 6, sa PD týchto expozícií určuje podľa týchto metód:
v prípade nadradených pohľadávok, ktoré sú z odkúpených podnikových pohľadávok, PD zodpovedá odhadu EL vypracovanému inštitúciami, delenému LGD týchto pohľadávok;
v prípade podriadených pohľadávok na odkúpené podnikové pohľadávky zodpovedá PD odhadu EL vypracovanému inštitúciou;
inštitúcia, ktorá dostala od príslušného orgánu povolenie používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom podľa článku 143 a ktorá svoje odhady EL pre odkúpené podnikové pohľadávky dokáže rozložiť na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, môže použiť odhad PD, ktorý vyplýva z tohto rozloženia.
3. V prípade dlžníkov v stave zlyhania je PD 100 %.
4. Inštitúcie môžu v PD zohľadniť nefinancované zabezpečenie v súlade s ustanoveniami kapitoly 4. V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je okrem poskytovateľov zabezpečenia uvedených v článku 201 ods. 1 písm. g) oprávneným predávajúci odkúpených pohľadávok, ak sú splnené tieto podmienky:
podnikateľský subjekt má ratingové hodnotenie od ECAI, ktorý EBA určil, že má zodpovedať 3. stupňu kreditnej kvality alebo vyššiemu podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2;
v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávanej straty pomocou prístupu IRB, podnikateľský subjekt nemá ratingové hodnotenie od uznanej ECAI a má určený interný rating rovnocenný hodnote PD, ktorá zodpovedá ratingovým hodnoteniam od ECAI, ktoré EBA zaradil do 3. stupňa kreditnej kvality alebo vyššie podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2.
5. Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD, môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou PD so zreteľom na článok 161 ods. 3.
6. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhad EL vypracovaný inštitúciou v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Inštitúcia, ktorá dostala povolenie od príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom, ktorá vie svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach rozložiť na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, môže použiť odhad PD vyplývajúci z tohto rozloženia. Inštitúcie môžu uznať nefinancované kreditné zabezpečenie v PD v súlade s ustanoveniami kapitoly 4. V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je okrem poskytovateľov zabezpečenia uvedených v článku 201 ods. 1 písm. g) oprávneným predávajúci odkúpených pohľadávok, ak sú splnené podmienky ustanovené v odseku 4.
7. Odchylne od článku 201 ods. 1 písm. g) sú podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v odseku 4, oprávnené.
Inštitúcia, ktorá dostala povolenie príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady LGD pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach, môže uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou odhadov PD podľa článku 161 ods. 3.
Článok 161
Strata v prípade zlyhania (LGD)
1. Inštitúcie používajú tieto hodnoty LGD:
expozície vo forme nadradených pohľadávok, ktoré sú bez prípustného kolaterálu: 45 %;
podriadené expozície bez prípustného kolaterálu: 75 %;
inštitúcie môžu uznať financované a nefinancované kreditné zabezpečenie v LGD v súlade s kapitolou 4;
krytým dlhopisom oprávneným na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5, sa môže priradiť hodnota LGD vo výške 11,25 %;
v prípade expozícií vo forme odkúpených nadradených podnikových pohľadávok, ak inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky ustanovené v oddiele 6: 45 %;
v prípade expozícií vo forme podriadených odkúpených podnikových pohľadávok, keď inštitúcia nie je schopná odhadnúť PD alebo odhady PD vypracované inštitúciou nespĺňajú požiadavky ustanovené v oddiele 6: 100 %;
v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených podnikových pohľadávkach: 75 %.
2. V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a rizika zlyhania, ak inštitúcia dostala povolenie od príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom podľa článku 143 a svoje odhady EL pre odkúpené podnikové pohľadávky vie spôsobom, ktorý príslušný orgán považuje za spoľahlivý, rozložiť na PD a LGD, sa pre odkúpené podnikové pohľadávky môže použiť odhad LGD.
3. Ak inštitúcia dostala povolenie príslušného orgánu používať vlastné odhady LGD pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám a ústredným vládam a centrálnym bankám podľa článku 143, môže uznať nefinancované kreditné zabezpečenie úpravou PD alebo LGD s prihliadnutím na požiadavky ustanovené v oddiele 6 a po schválení príslušnými orgánmi. Inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD takým spôsobom, že by upravená riziková váha bola nižšia než riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.
4. Na účely záväzkov uvedených v článku 153 ods. 3 sa LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia rovná buď LGD priradenej nehedžovanej facilite ručiteľa, alebo nehedžovanej facilite dlžníka, a to podľa toho, či v prípade, keď ručiteľ i dlžník zlyhajú počas trvania hedžovanej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.
Článok 162
Splatnosť
1. Inštitúcie, ktoré nedostali povolenie používať vlastné LGD a vlastné konverzné faktory pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám, priradia expozíciám vyplývajúcim z repo transakcií alebo transakcií požičiavania, alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít splatnosť (M) v rozsahu pol roka a pre všetky ostatné expozície M 2,5 roka.
Prípadne príslušné orgány v rámci povolenia uvedeného v článku 143 rozhodnú o tom, či inštitúcia použije splatnosť (maturity - M) pre každú expozíciu, ako sa uvádza v odseku 2.
2. Inštitúcie, ktoré dostali povolenie príslušného orgánu používať vlastné LGD a vlastné konverzné faktory pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám alebo ústredným vládam a centrálnym bankám podľa článku 143, vypočítajú M pre každú takúto expozíciu podľa písmen a) až e) tohto odseku a so zreteľom na odseky 3 až 5 tohto článku. M je najviac päť rokov s výnimkou prípadov uvedených v článku 384 ods. 1, v ktorých sa použije M tam uvedené:
pre nástroj so stanoveným plánom peňažného toku sa M vypočíta podľa tohto vzorca:
kde CFt označuje peňažné toky (platby istiny, úrokov a poplatky), ktoré sú zmluvne splatné dlžníkom v období t;
v prípade derivátov, ktoré podliehajú rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou expozície, pričom M musí byť aspoň 1 rok, a na váženie splatnosti sa použije pomyselná hodnota každej expozície;
pre expozície, ktoré vznikli z transakcií s derivátovými nástrojmi uvedenými v prílohe II, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom, a transakcií požičiavania s dozabezpečením, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečované kolaterálom, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň 10 dní;
pre repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, je M váženou priemernou zostatkovou splatnosťou transakcií, pričom M musí byť aspoň 5 dní. Na váženie splatnosti sa použije pomyslená hodnota každej transakcie;
ak inštitúcia dostala povolenie od príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady PD pre odkúpené podnikové pohľadávky, pri čerpaných sumách sa M rovná váženej priemernej splatnosti expozícií vo forme odkúpených pohľadávok, pričom M musí byť aspoň 90 dní. Tá istá hodnota M sa použije aj pri nečerpaných sumách v rámci záväznej nákupnej facility za predpokladu, že facilita obsahuje platné zmluvné doložky, spúšťacie faktory pre predčasné splatenie alebo iné prvky, ktoré nakupujúcu inštitúciu chránia pred významným zhoršením kvality budúcich pohľadávok, ktoré musí nakúpiť počas trvania facility. Ak takéto účinné zabezpečovacie prvky chýbajú, M sa pri nečerpaných sumách vypočíta ako súčet najdlhšie trvajúcej potenciálnej pohľadávky v rámci kúpnej zmluvy a zostatkovej splatnosti nákupnej facility, pričom M musí byť aspoň 90 dní;
pre všetky iné nástroje ako sú nástroje uvedené v tomto odseku, alebo ak inštitúcia nemôže vypočítať M podľa písmena a), zodpovedá M maximálnemu zostatkovému času (v rokoch), ktorý má dlžník k dispozícii na úplné splnenie svojich zmluvných záväzkov, pričom M musí byť aspoň 1 rok;
v prípade inštitúcií, ktoré na výpočet hodnoty expozícií používajú metódu interného modelu ustanovenú v kapitole 6 oddiele 6, sa M počíta pre expozície, pri ktorých sa používa táto metóda a pri ktorých je splatnosť najdlhšej zmluvy obsiahnutej v súbore vzájomného započítavania väčšia než jeden rok, podľa tohto vzorca:
pričom:
|
= |
fiktívna premenná, ktorej hodnota na ďalšie obdobie tk sa rovná 0, ak tk > 1 rok, a 1, ak tk ≤ 1; |
|
= |
očakávaná expozícia v budúcom období tk; |
|
= |
efektívna očakávaná expozícia v budúcom období tk; |
|
= |
bezrizikový diskontný koeficient pre budúce obdobie tk; |
;
inštitúcia, ktorá na výpočet jednostrannej úpravy ocenenia pohľadávky (CVA – credit valuation adjustment) používa interný model, môže na základe povolenia od príslušných orgánov použiť ako M efektívnu duráciu pohľadávky odhadnutú na základe interného modelu.
S výhradou odseku 2 sa na súbory vzájomného započítavania, v ktorých pôvodná splatnosť všetkých zmlúv je kratšia než jeden rok, uplatňuje vzorec uvedený v písmene a);
pre inštitúcie, ktoré používajú metódu interného modelu ustanovenú v kapitole 6 oddiele 6 na výpočet hodnôt expozícií a ktoré majú povolenie na interný model pre špecifické riziká súvisiace s obchodovanými dlhovými pozíciami v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 5, je M nastavená na hodnotu 1 vo vzorci uvedenom v článku 153 ods. 1, ak je inštitúcia schopná preukázať príslušným orgánom, že interný model pre špecifické riziko súvisiace s obchodovanými dlhovými pozíciami použitý v článku 383 zahŕňa vplyv migrácií ratingov;
na účely článku 153 ods. 3 sa M rovná efektívnej splatnosti kreditného zabezpečenia, avšak najmenej 1 roku.
3. Keď sa podľa dokumentácie požaduje každodenné dozabezpečovanie a každodenné precenenie a dokumentácia zahŕňa ustanovenia, ktoré umožňujú okamžitú realizáciu alebo kompenzáciu kolaterálu v prípade zlyhania alebo nedozabezpečenia, je M aspoň jeden deň v prípade:
derivátových nástrojov uvedených v prílohe II, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom;
transakcií požičiavania s dozabezpečením, ktoré sú v plnej alebo takmer plnej miere zabezpečené kolaterálom;
repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít.
Popritom M pre oprávnenie iných krátkodobých expozícií, ktoré nie sú súčasťou priebežného financovania dlžníka zo strany inštitúcie, je aspoň jeden deň. Oprávnenie krátkodobých expozícií zahŕňa:
expozície voči inštitúciám vyplývajúce z vyrovnania devízových záväzkov;
samolikvidné krátkodobé transakcie obchodného financovania spojené s výmenou tovaru alebo služieb so zostatkovou splatnosťou do jedného roka uvedené v článku 4 ods. 1 bode 80;
expozície vyplývajúce z vyrovnania nákupov a predajov cenných papierov v rámci bežnej lehoty dodania alebo dvoch obchodných dní;
expozície vyplývajúce z vyrovnania hotovosti bankovým prevodom a vyrovnania elektronických platobných transakcií a predplatených nákladov, vrátane prečerpaní vyplývajúcich z neúspešných transakcií, ktoré nepresahujú iba niekoľko obchodných dní, ktorých počet je pevne stanovený.
4. Inštitúcie sa v prípade expozícií voči podnikateľským subjektom so sídlom v Únii s konsolidovaným obratom a celkovými aktívami nižšími než 500 miliónov EUR môžu rozhodnúť trvalo nastaviť M, ako sa ustanovuje v odseku 1, namiesto uplatnenia odseku 2. Inštitúcie môžu nahradiť celkové aktíva v sume 500 miliónov EUR celkovými aktívami v sume 1 000 miliónov EUR v prípade podnikateľských subjektov, ktoré predovšetkým vlastnia a prenajímajú nehnuteľný majetok určený na bývanie bez špekulatívnych úmyslov.
5. K nesúladom splatností sa pristupuje tak, ako sa uvádza v kapitole 4.
Článok 163
Pravdepodobnosť zlyhania (PD)
1. PD expozície je aspoň 0,03 %.
2. PD dlžníkov, ktorí sa ocitli v stave zlyhania, alebo v prípade použitia prístupu zohľadňujúceho jednotlivé záväzky PD expozícií v stave zlyhania je 100 %.
3. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa PD stanoví na rovnakú úroveň ako odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Ak je inštitúcia schopná rozložiť svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD spôsobom, ktorý príslušné orgány považujú za spoľahlivý, môže sa použiť odhad PD.
4. Nefinancované kreditné zabezpečenie sa môže vziať do úvahy na základe úpravy hodnôt PD so zreteľom na článok 164 ods. 2. V prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je popri poskytovateľoch zabezpečenia uvedených v článku 201 ods. 1 písm. g) oprávneným predávajúci odkúpených pohľadávok, ak sú splnené podmienky ustanovené v článku 160 ods. 4.
Článok 164
Strata v prípade zlyhania (LGD)
1. S prihliadnutím na požiadavky stanovené v oddiele 6 a na základe povolenia udeleného príslušnými orgánmi v súlade s článkom 143 inštitúcie zabezpečujú vlastné odhady LGD. Pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach sa použije hodnota LGD vo výške 75 %. Ak je inštitúcia schopná spoľahlivým spôsobom rozložiť svoje odhady EL pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pri odkúpených pohľadávkach na PD a LGD, môže použiť odhad LGD.
2. Nefinancované kreditné zabezpečenie sa môže uznať za prípustné úpravou odhadov PD alebo LGD podľa požiadaviek stanovených v článku 183 ods. 1, 2 a 3 a po schválení príslušnými orgánmi, buď ako podpora jednotlivej expozície alebo celej skupiny expozícií. Inštitúcia nepriradí zaručeným expozíciám upravené hodnoty PD alebo LGD tak, že by upravená riziková váha bola nižšia než riziková váha porovnateľnej priamej expozície voči ručiteľovi.
3. Na účely článku 154 ods. 2 sa LGD porovnateľnej priamej expozície voči poskytovateľovi zabezpečenia uvedenému v článku 153 ods. 3 rovná buď LGD priradenej nezaistenej facilite ručiteľa, alebo nezaistenej facilite dlžníka podľa toho, či v prípade, keď ručiteľ aj dlžník zlyhajú počas trvania zaistenej transakcie, z dostupných dôkazov a štruktúry záruky vyplýva, že výška získanej hodnoty by závisela od finančných podmienok ručiteľa alebo dlžníka.
4. Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 10 %.
Expozíciami vážená priemerná LGD pre všetky retailové expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie, ktoré nevyužívajú záruky ústredných vlád, nie je nižšia než 15 %.
5. Na základe údajov zozbieraných podľa článku 101 a so zreteľom na predpokladaný budúci vývoj na trhu s nehnuteľným majetkom a akékoľvek ďalšie relevantné ukazovatele príslušné orgány v pravidelných intervaloch, najmenej však raz ročne, posúdia, či minimálne hodnoty LGD uvedené v odseku 4 tohto článku sú pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo podnikanie nachádzajúcim sa na ich území primerané. Príslušné orgány môžu podľa potreby vzhľadom na zváženie z hľadiska finančnej stability stanoviť vyššie minimálne hodnoty expozíciami váženej priemernej LGD pre expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa na ich území.
Príslušné orgány oznámia EBA všetky zmeny v minimálnych hodnotách LGD, ktoré vykonajú v súlade s prvým pododsekom, a EBA tieto hodnoty LGD zverejní.
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, ktoré príslušné orgány berú do úvahy pri stanovovaní vyšších minimálnych hodnôt LGD.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7. Inštitúcie jedného členského štátu uplatňujú vyššie minimálne hodnoty LGD, ktoré stanovili príslušné orgány iného členského štátu, na expozície zabezpečené nehnuteľným majetkom nachádzajúcim sa v tomto členskom štáte.
8. EBA vypracuje v úzkej spolupráci s ESRB návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, ktoré musí orgán určený v súlade s odsekom 5 zohľadniť pri posudzovaní primeranosti hodnôt LGD ako súčasti posúdenia uvedeného v odseku 6.
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2019.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
9. ESRB môže prostredníctvom odporúčaní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010 a v úzkej spolupráci s EBA poskytnúť orgánom určeným v súlade s odsekom 5 tohto článku usmernenie, pokiaľ ide o:
faktory, ktoré by mohli „nepriaznivo ovplyvniť súčasnú alebo budúcu finančnú stabilitu“ uvedenú v odseku 6; a
orientačné referenčné hodnoty, ktoré má orgán určený v súlade s odsekom 5 zohľadniť pri stanovení vyšších minimálnych hodnôt LGD.
Článok 165
Kapitálové expozície, na ktoré sa vzťahuje metóda PD/LGD
1. PD sa určí v súlade s metódami pre expozície voči podnikateľským subjektom.
Uplatnia sa tieto minimálne hodnoty PD:
0,09 % pre kapitálové expozície obchodované na burze, ak je investícia súčasťou dlhodobého vzťahu s klientom;
0,09 % pre kapitálové expozície obchodované mimo burzy, pri ktorých sú výnosy z investície založené na pravidelných a periodických peňažných tokoch neodvodených z kapitálových ziskov;
0,40 % pre kapitálové expozície obchodované na burze vrátane ostatných krátkych pozícií uvedených v článku 155 ods. 2;
1,25 % pre všetky ostatné kapitálové expozície vrátane ostatných krátkych pozícií uvedených v článku 155 ods. 2.
2. Expozíciám vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách sa môže priradiť LGD vo výške 65 %. Všetkým ostatným takýmto expozíciám sa priradí LGD vo výške 90 %.
3. M priradené všetkým expozíciám je päť rokov.
Článok 166
Expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a retailové expozície
1. Ak nie je uvedené inak, hodnotu expozície v prípade súvahových expozícií predstavuje účtovná hodnota nameraná bez ohľadu na vykonané úpravy kreditného rizika.
Toto pravidlo sa takisto vzťahuje na aktíva nakúpené za inú cenu, než je dlžná suma.
V prípade kúpených aktív sa rozdiel medzi dlžnou sumou a účtovnou hodnotou zostávajúcou po vykonaní špecifických úprav kreditného rizika, ktorý sa zaznamenal v súvahe inštitúcií pri nákupe aktív, označí ako diskont, ak je dlžná suma vyššia, alebo ako prémia, ak je nižšia.
2. Keď inštitúcie vo vzťahu k repo transakciám alebo transakciám požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít využívajú rámcové dohody o vzájomnom započítavaní, hodnota expozície sa vypočíta v súlade s kapitolou 4 alebo 6.
3. Na výpočet hodnoty expozície pri vzájomnom započítavaní úverov a vkladov v súvahe použijú inštitúcie metódy uvedené v kapitole 4.
4. Hodnota expozície z prenájmu musí zodpovedať diskontovaným minimálnym platbám nájmu. Minimálne platby nájmu zahŕňajú platby presahujúce termín nájmu, ktoré sú alebo môžu byť vyžadované od nájomcu, a akúkoľvek výhodnú opciu (t. j. opciu, ktorej uplatnenie je dostatočne isté). Ak sa môže od inej strany, než je nájomca, požadovať, aby vykonala platbu súvisiacu so zostatkovou hodnotou prenajatého majetku a táto platobná povinnosť spĺňa súbor podmienok v článku 201 týkajúcich sa oprávnenosti poskytovateľov zabezpečenia, ako aj požiadavky na uznanie iných typov záruk uvedené v článku 213, platobná povinnosť sa môže vziať do úvahy ako nefinancované kreditné zabezpečenie v súlade s kapitolou 4.
5. V prípade všetkých zmlúv uvedených v prílohe II sa hodnota expozície určí metódami uvedenými v kapitole 6 a vykonané úpravy kreditného rizika sa v nej nezohľadňujú.
6. Hodnota expozície na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií odkúpených pohľadávok sa rovná hodnote určenej v súlade s odsekom 1, od ktorej sa odpočítajú požiadavky na vlastné zdroje v prípade rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pred zmierňovaním kreditného rizika.
7. V prípade expozícií vo forme cenných papierov alebo komodít, ktoré boli predané, poskytnuté alebo požičané na základe repo transakcií či transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením, zodpovedá hodnota expozície hodnote cenných papierov alebo komodít určenej v súlade s článkom 23. Pri použití súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom stanovenej v článku 223 sa hodnota expozície zvýši pomocou úprav z dôvodu volatility, ktoré prináležia takýmto cenným papierom alebo komoditám, ako sa ustanovuje v uvedenom článku. Hodnota expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením sa môže určiť v súlade s kapitolou 6 alebo článkom 220 ods. 2.
8. Hodnota expozície pre ďalej uvedené položky sa vypočíta tak, ako v prípade záväznej, ale nečerpanej sumy, vynásobenej konverzným faktorom. Inštitúcie používajú na expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám v súlade s článkom 151 ods. 8 tieto konverzné faktory:
pre úverové linky, ktoré inštitúcia môže kedykoľvek bezpodmienečne odvolať bez predchádzajúceho oznámenia alebo ktoré účinne umožňujú automatické vypovedanie z dôvodu zhoršenia kreditnej spoľahlivosti dlžníka, sa použije konverzný faktor 0 %. Inštitúcie na to, aby mohli použiť konverzný faktor 0 %, aktívne monitorujú finančnú situáciu dlžníka, pričom ich systémy internej kontroly im umožňujú okamžite odhaliť zhoršenie kreditnej kvality dlžníka. Nečerpané úverové linky sa môžu považovať za bezpodmienečne vypovedateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich inštitúcia zrušila v plnom rozsahu, ktorý je prípustný v zmysle ochrany spotrebiteľa a príslušných právnych predpisov;
v prípade krátkodobých akreditívov vyplývajúcich z pohybu tovaru sa pre vystavujúce, ako aj pre potvrdzujúce inštitúcie použije konverzný faktor 20 %;
na nečerpané odkúpené prísľuby revolvingových odkúpených pohľadávok, ktoré je možné bezpodmienečne vypovedať alebo ktoré kedykoľvek účinne umožňujú automatické vypovedanie zo strany inštitúcie bez predchádzajúceho oznámenia, sa uplatní konverzný faktor 0 %. Inštitúcie na to, aby mohli použiť konverzný faktor 0 %, aktívne monitorujú finančnú situáciu dlžníka, pričom ich systémy internej kontroly im umožňujú okamžite odhaliť zhoršenie kreditnej kvality dlžníka;
pre iné úverové linky, strednodobé zmenky/úpisy (NIF) a revolvingové upisovacie facility (RUF) sa používa konverzný faktor 75 %;
Inštitúcie, ktoré spĺňajú požiadavky na použitie vlastných odhadov konverzných faktorov podľa oddielu 6, môžu použiť vlastné odhady konverzných faktorov pre rôzne typy produktov, ako sa uvádzajú v písmenách a) až d), s výhradou schválenia príslušnými orgánmi.
9. Keď sa nejaký prísľub vzťahuje na predĺženie iného prísľubu, z dvoch konverzných faktorov spojených s jednotlivými prísľubmi sa použije ten, ktorý je nižší.
10. Pre všetky iné podsúvahové položky než tie, ktoré sú uvedené v odsekoch 1 až 8, sa hodnota expozície rovná týmto percentuálnym podielom svojej hodnoty:
100 % pri úplne rizikových položkách;
50 % pri stredne rizikových položkách;
20 % pri stredne rizikových položkách;
0 % pri nízko rizikových položkách.
Na účely tohto odseku sa podsúvahové položky priradia k rizikovým kategóriám podľa prílohy I.
Článok 167
Kapitálové expozície
1. Hodnota expozície v prípade kapitálových expozícií musí zodpovedať zostatkovej účtovnej hodnote po vykonaní špecifických úprav kreditného rizika.
2. Hodnota expozície podsúvahových kapitálových expozícií musí zodpovedať jej nominálnej hodnote po znížení jej nominálnej hodnoty na základe špecifických úprav kreditného rizika tejto expozície.
Článok 168
Iné aktíva, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku
Hodnota expozície iných aktív, ktoré nemajú povahu kreditného záväzku, musí zodpovedať zostatkovej účtovnej hodnote po vykonaní špecifických úprav kreditného rizika.
Článok 169
Všeobecné zásady
1. Keď inštitúcia používa viaceré ratingové systémy, odôvodnenie priradenia dlžníka alebo transakcie do ratingového systému sa zdokumentuje a použije takým spôsobom, ktorý náležite odzrkadlí úroveň rizika.
2. Kritériá a postupy priradenia sa pravidelne preskúmavajú, aby sa mohlo posúdiť, či sú naďalej vhodné pre aktuálne portfólio a vonkajšie podmienky.
3. Keď inštitúcia používa priame odhady parametrov rizika pre individuálnych dlžníkov alebo expozície, môžu sa tieto parametre považovať za odhady priradené stupňom na spojitej ratingovej stupnici.
Článok 170
Štruktúra ratingových systémov
1. Štruktúra ratingových systémov pre expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám musí spĺňať tieto požiadavky:
ratingový systém zohľadňuje rizikové charakteristiky dlžníka a transakcie;
ratingový systém má ratingovú stupnicu dlžníkov, ktorá odzrkadľuje výlučne kvantifikáciu rizika zlyhania dlžníka. Ratingová stupnica dlžníkov má aspoň sedem stupňov pre dlžníkov, ktorí nezlyhali, a jeden stupeň pre dlžníkov, ktorí zlyhali;
inštitúcia zdokumentuje vzťah medzi ratingovými stupňami dlžníkov z hľadiska miery rizika zlyhania, ktoré jednotlivé stupne znamenajú, a kritérií používaných na určenie daných mier rizika zlyhania;
inštitúcie s portfóliami koncentrovanými v určitom trhovom segmente a rozpätí rizika zlyhania majú dostatočný počet ratingových stupňov dlžníkov v rámci tohto rozpätia, aby sa vyhli nadmerným koncentráciám dlžníkov v jednotlivých stupňoch. Významné koncentrácie v rámci jedného stupňa sa doložia presvedčivým empirickým dôkazom, že ratingový stupeň dlžníkov sa vzťahuje na dostatočne úzke pásmo PD a že riziko zlyhania všetkých dlžníkov v tomto stupni spadá do toho istého pásma;
na to, aby príslušný orgán vydal povolenie používať vlastné odhady LGD na výpočet požiadavky na vlastné zdroje, musí ratingový systém obsahovať odlišnú ratingovú stupnicu pre facility, ktorá odzrkadľuje výhradne LGD súvisiace s charakteristikami transakcií. Vymedzenie stupňa facility obsahuje opis zaraďovania expozícií do stupňov, ako aj opis kritérií používaných na rozlíšenie úrovne rizika medzi stupňami;
významné koncentrácie v rámci jedného stupňa facility sa doložia presvedčivým empirickým dôkazom, že stupeň facility sa vzťahuje na dostatočne úzke pásmo LGD a že riziko všetkých expozícií v tomto stupni spadá do toho istého pásma.
2. Inštitúcie, ktoré používajú metódy stanovené v článku 153 ods. 5 pre priraďovanie rizikových váh expozíciám vo forme špecializovaného financovania, sú oslobodené od požiadavky mať ratingovú stupnicu dlžníkov, ktorá odzrkadľuje výlučne kvantifikáciu rizika zlyhania dlžníka pri týchto expozíciách. Tieto inštitúcie musia mať v prípade týchto expozícií aspoň štyri ratingové stupne pre dlžníkov, ktorí nezlyhali, a aspoň jeden ratingový stupeň pre dlžníkov, ktorí zlyhali.
3. Štruktúra ratingových systémov pre retailové expozície musí spĺňať tieto požiadavky:
ratingové systémy odzrkadľujú riziko dlžníka, ako aj riziko transakcie a zachytávajú všetky relevantné charakteristické črty dlžníka a transakcie;
úrovňou diferenciácie rizika sa zabezpečuje, aby počet expozícii v danom stupni alebo skupine bol dostatočný na to, aby bola možná zmysluplná kvantifikácia a validácia charakteristík straty na úrovni stupňa alebo skupiny. Expozície a dlžníci sa rozdeľujú do ratingových stupňov alebo skupín tak, aby sa zabránilo nadmerným koncentráciám;
postupom zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín sa zabezpečuje zmysluplná diferenciácia rizika, zoskupovanie dostatočne homogénnych expozícií a umožňuje sa ním presne a konzistentne odhadnúť charakteristické znaky straty na úrovni stupňa alebo skupiny. Pri nakúpených pohľadávkach zoskupovanie odzrkadľuje postupy predávajúceho upisovania a rôznorodosť jeho klientov;
4. Inštitúcie pri zaraďovaní expozícií do stupňov alebo skupín zohľadňujú tieto rizikové faktory:
rizikové charakteristiky dlžníka;
rizikové charakteristiky transakcie vrátane typov produktov alebo kolaterálu, prípadne obidvoch. Inštitúcie sa výlučne zaoberajú prípadmi, pri ktorých niekoľko expozícií využíva ten istý kolaterál;
platobná disciplinovanosť, ale s výnimkou prípadov, keď inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že platobná disciplinovanosť nie je podstatným rizikovým faktorom pre danú expozíciu.
Článok 171
Zaraďovanie do stupňov alebo skupín
1. Inštitúcia má na zaraďovanie expozícií do stupňov alebo skupín v rámci ratingového systému osobitné vymedzenia, postupy a kritériá, ktoré spĺňajú tieto požiadavky:
vymedzenia stupňov alebo skupín, ako aj kritériá sú dostatočne podrobné, aby subjektom, ktoré sú zodpovedné za priraďovanie ratingov, umožňovali konzistentne zaraďovať dlžníkov alebo facility predstavujúcich podobné riziko do rovnakého stupňa alebo skupiny. Táto konzistentnosť sa uplatňuje vo všetkých obchodných líniách, oddeleniach a geografických oblastiach;
dokumentácia ratingového procesu tretej strane umožňuje porozumieť zaraďovaniu expozícií do stupňov alebo skupín, reprodukovať ho a posúdiť jeho vhodnosť;
kritériá musia byť aj v súlade s internými štandardmi inštitúcie pre poskytovanie úverov a jej postupmi zaobchádzania s problémovými dlžníkmi a facilitami.
2. Inštitúcia pri zaraďovaní dlžníkov a facilít do ratingových stupňov alebo skupín zohľadňuje všetky významné informácie. Informácie musia byť aktuálne a inštitúcii umožňujú predpovedať budúcu výkonnosť expozície. Čím menej má inštitúcia informácií, tým je jej zaradenie expozícií do ratingových stupňov a skupín dlžníkov a facilít konzervatívnejšie. Ak inštitúcia používa externý rating ako prvotný faktor určujúci priradenie interného ratingu, ubezpečí sa, že berie do úvahy aj ostatné významné informácie.
Článok 172
Zaradenie expozícií
1. V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3, sa zaraďovanie expozícií vykonáva v súlade s týmito kritériami:
v rámci procesu schválenia úveru sa každý dlžník zaraďuje do ratingového stupňa dlžníka;
v prípade expozícií, pre ktoré dostala inštitúcia od príslušných orgánov povolenie používať vlastné odhady LGD a konverzné faktory podľa článku 143, sa v rámci procesu schválenia úveru každá expozícia takisto zaraďuje do stupňa facility;
inštitúcie, ktoré používajú metódy uvedené v článku 153 ods. 5 na určovanie rizikových váh na expozície vo forme špecializovaného financovania, zaradia každú z týchto expozícií do stupňa v súlade s článkom 170 ods. 2;
každá samostatná právnická osoba, voči ktorej je inštitúcia vystavená riziku, sa ohodnocuje osobitne. Inštitúcia má zodpovedajúce stratégie týkajúce sa zaobchádzania s jednotlivými klientmi – dlžníkmi a so skupinami prepojených klientov;
samostatné expozície voči rovnakému dlžníkovi sa zaraďujú do rovnakého ratingového stupňa dlžníka bez ohľadu na akékoľvek rozdiely v povahe každej osobitnej transakcie. Ak je však povolené, aby samostatné expozície vyústili do viacerých ratingových stupňov pre rovnakého dlžníka, uplatňujú sa tieto podmienky:
riziko prevodu cez štát v závislosti od toho, či sú expozície denominované v domácej alebo cudzej mene;
zaobchádzanie so zárukami súvisiacimi s expozíciou sa môže odzrkadľovať v upravenom zaradení do ratingového stupňa dlžníka;
ochrana spotrebiteľov, bankové tajomstvo alebo iné právne predpisy zakazujú výmenu údajov o klientoch.
2. V prípade retailových expozícií sa v rámci procesu schválenia úveru každá expozícia zaraďuje do stupňa alebo skupiny.
3. Inštitúcie v prípade zaradenia do stupňov a skupín zdokumentujú situácie, v ktorých sa ľudským úsudkom môžu nahradiť vstupné alebo výstupné parametre procesu zaradenia, a zamestnancov zodpovedných za schvaľovanie týchto zmien. Inštitúcie zdokumentujú tieto zmeny a urobia o zamestnancoch, ktorí sú za tieto zmeny zodpovední, záznam. Inštitúcie analyzujú výkonnosť expozícií, ktorých zaradenia boli zmenené. Táto analýza obsahuje posúdenie výkonnosti expozícií, ktorých rating zmenila konkrétna osoba, ktorá nesie zodpovednosť za všetkých zodpovedných zamestnancov.
Článok 173
Integrita procesu zaraďovania
1. V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3, spĺňa proces zaraďovania tieto požiadavky integrity:
zaradenia a pravidelné preskúmania zaradení vykoná alebo schváli nezávislá strana, ktorá nemá priame výhody z rozhodnutí o poskytnutí úveru;
inštitúcie preskúmajú zaradenia aspoň raz ročne a zaradenie prispôsobia v prípade, že výsledok preskúmania neodôvodňuje ďalšie trvanie aktuálneho zaradenia. Vysokorizikoví dlžníci a problémové expozície podliehajú častejšiemu preskúmaniu. Inštitúcie vykonajú nové zaradenie, ak sa zistia podstatné informácie o dlžníkovi alebo expozícii;
inštitúcia má účinný postup získavania a aktualizácie príslušných informácií o charakteristikách dlžníka, ktoré ovplyvňujú PD, a o charakteristikách transakcie, ktoré majú vplyv na LGD alebo konverzné faktory.
2. V prípade retailových expozícií inštitúcia aspoň raz ročne preskúma zaradenia dlžníkov a facilít a tieto zaradenia prispôsobí v prípade, že výsledok preskúmania neodôvodňuje ďalšie trvanie aktuálneho zaradenia, alebo preskúmava charakteristiky straty a prípadne mieru platobnej disciplinovanosti každej zistenej rizikovej skupiny. Inštitúcia takisto aspoň raz ročne preskúma na reprezentatívnej vzorke stav individuálnych expozícií v rámci každej skupiny, aby zabezpečila, že expozície sa naďalej zaraďujú do správnej skupiny, a ich zaradenie prispôsobí v prípade, že výsledok preskúmania neodôvodňuje ďalšie trvanie aktuálneho zaradenia.
3. EBA vypracuje regulačné technické predpisy pre metodiky príslušných orgánov na posúdenie integrity procesu zaraďovania a pravidelné a nezávislé posudzovanie rizík.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 174
Používanie modelov
Ak inštitúcia používa štatistické modely a iné výpočtové metódy na zaradenie expozícií do stupňov alebo skupín dlžníkov alebo facilít, musia byť splnené tieto požiadavky:
model má dobrú predpovedaciu silu a v dôsledku jeho použitia sa nesmú narušiť kapitálové požiadavky. Vstupné premenné tvoria racionálny a účinný základ pre výsledné predpovede. Model nemá podstatné odchýlky;
inštitúcia zaviedla postup preverovania údajových vstupov do modelu, ktorý zahŕňa posúdenie presnosti, úplnosti a primeranosti údajov;
údaje použité pri zostavení modelu sú reprezentatívne pre populáciu skutočných dlžníkov inštitúcie alebo expozícií inštitúcie;
inštitúcia používa pravidelný cyklus validácie modelu, ktorý zahŕňa monitorovanie výkonnosti a stability modelu, preskúmanie špecifikácie modelu a testovanie výstupov modelu oproti výsledkom;
inštitúcia doplní štatistický model o faktor ľudského úsudku a ľudského dohľadu s cieľom preskúmať zaradenia založené na modeli a zabezpečiť riadne použitie modelov. Postupy preskúmania sa zameriavajú na zistenie a obmedzenie chýb vyplývajúcich z nedostatkov modelu. Ľudský úsudok berie do úvahy všetky príslušné informácie, ktoré model nezohľadňuje. Inštitúcia dokumentuje, ako sa má kombinovať ľudský úsudok s výsledkami modelu.
Článok 175
Dokumentácia ratingových systémov
1. Inštitúcie zdokumentujú formu a prevádzkové podrobnosti svojich ratingových systémov. Dokumentácia musí poskytovať dôkazy o dodržaní požiadaviek v tomto oddiele a zahŕňať oblasti, akými sú napr. diferenciácia portfólia, ratingové kritériá, povinnosti strán, ktoré hodnotia dlžníkov a expozície, frekvenciu preskúmania zaradenia a dohľad manažmentu nad ratingovým postupom.
2. Inštitúcia dokumentuje dôvody svojho výberu ratingových kritérií a analýzu, o ktorú sa jej výber opiera. Inštitúcia dokumentuje všetky dôležité zmeny v postupe ratingu rizika a táto dokumentácia musí umožniť zistiť zmeny vykonané v procese ratingu rizika následne po poslednom preskúmaní príslušnými orgánmi. Dokumentuje sa takisto organizácia ratingového zaradenia vrátane postupu ratingového zaradenia a štruktúry internej kontroly.
3. Inštitúcie dokumentujú špecifické vymedzenia zlyhania a straty, ktoré sa používajú interne, a preukážu súlad s vymedzeniami uvedenými v tomto nariadení.
4. Keď inštitúcia využíva v ratingovom postupe štatistické modely, dokumentuje ich metodiky. Tento materiál:
poskytuje podrobný prehľad teórie, predpokladov a matematického a empirického základu zaradenia odhadov do stupňov, individuálnych dlžníkov, expozície alebo skupiny a zdroj(-e) údajov použitých pri odhade modelu;
zavádza prísny štatistický postup na validáciu modelu vrátane testovania výkonnosti modelu na vzorke údajov z iného obdobia a na inej vzorke údajov;
uvádza všetky okolnosti, za ktorých tento model nefunguje účinne.
5. Inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že požiadavky uvedené v tomto článku sú splnené, ak inštitúcia získala ratingový systém alebo model používaný v rámci ratingového systému od predávajúceho tretej strany a ak predávajúci odmietne alebo obmedzuje prístup inštitúcie k informáciám týkajúcim sa metodiky tohto ratingového systému alebo modelu alebo k východiskovým údajom použitým na vytvorenie tejto metodiky alebo modelu z dôvodu súkromného charakteru takýchto informácií.
Článok 176
Nakladanie s údajmi
1. Inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú údaje týkajúce sa ich interných ratingov podľa požiadaviek ôsmej časti.
2. V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3, inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú:
kompletné ratingové histórie dlžníkov a uznaných ručiteľov;
dátumy priradenia ratingov;
kľúčové údaje a metodiku použité na určenie ratingu;
údaje o osobe zodpovednej za priradenie ratingu;
totožnosť dlžníkov a označenie expozícií, ktoré zlyhali;
dátum a okolnosti takýchto zlyhaní;
údaje o PD a realizovaných mierach zlyhania, ktoré sú spojené s ratingovými stupňami a migráciou ratingov.
3. Inštitúcie, ktoré nepoužívajú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, zhromažďujú a uchovávajú údaje o porovnaniach realizovaných LGD s hodnotami uvedenými v článku 161 ods. 1 a realizovaných konverzných faktorov s hodnotami uvedenými v článku 166 ods. 8.
4. Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, zhromažďujú a uchovávajú:
kompletné historické údaje o ratingoch facility a odhadoch LGD a konverzných faktorov spojených s každou ratingovou stupnicou;
dátumy priradenia ratingov a uskutočnenia odhadov;
kľúčové údaje a metodiku použité na určenie ratingov facility a odhadov LGD a konverzného faktora;
údaje o osobe, ktorá facilite priradila rating, a o osobe, ktorá poskytla odhady LGD a konverzného faktora;
údaje o odhadovaných a realizovaných LGD a konverzných faktoroch spojených s každou expozíciou, ktorá zlyhala;
údaje o LGD expozície pred hodnotením účinkov záruky/alebo kreditného derivátu a po tomto hodnotení v prípade tých inštitúcií, ktoré zohľadňujú účinky zmierňovania kreditného rizika záruk alebo kreditných derivátov prostredníctvom LGD;
údaje o zložkách straty pre každú expozíciu, ktorá zlyhala.
5. V prípade retailových expozícií inštitúcie zhromažďujú a uchovávajú:
údaje použité pri postupe zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín;
údaje o odhadovaných PD, LGD a konverzných faktoroch spojených so stupňami alebo skupinami expozícií;
totožnosť dlžníkov a označenie expozícií, ktoré zlyhali;
v prípade expozícií, ktoré zlyhali, údaje o stupňoch alebo skupinách, do ktorých bola expozícia zaradená počas roka pred zlyhaním a o realizovaných výsledkoch týkajúcich sa LGD a konverzných faktorov;
údaje o stratovosti pre kvalifikované revolvingové retailové expozície.
Článok 177
Stresové testy použité pri posúdení kapitálovej primeranosti
1. Inštitúcia má zavedené spoľahlivé postupy stresového testovania, ktoré sa používajú pri posudzovaní jej kapitálovej primeranosti. Stresové testovanie zahŕňa identifikovanie možných udalostí alebo budúcich zmien hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivé účinky na expozície voči kreditným rizikám inštitúcie, a posúdenie schopnosti inštitúcie odolať takýmto zmenám.
2. Inštitúcia vykonáva pravidelne stresové testy kreditného rizika s cieľom posúdiť účinky určitých špecifických podmienok na svoje celkové kapitálové požiadavky na kreditné riziko. Test, ktorý sa má vykonať, vyberie inštitúcia a musí ho preskúmať orgán dohľadu. Test, ktorý sa má použiť, musí byť zmysluplný a musí zohľadňovať účinky drsných, ale pravdepodobných scenárov recesie. Inštitúcia posúdi v rámci scenárov stresového testu migráciu svojich ratingov. Portfóliá podrobené stresovým testom obsahujú prevažnú väčšinu celkových expozícií inštitúcie.
3. Inštitúcie, ktoré uplatňujú postup stanovený v článku 153 ods. 3, ako súčasť svojho rámca stresového testovania posudzujú vplyv zhoršenia kreditnej kvality poskytovateľov zabezpečenia, najmä vplyv poskytovateľov zabezpečenia, na ktorých sa nevzťahujú kritériá prípustnosti.
Článok 178
Zlyhanie dlžníka
1. Skutočnosť, že došlo k zlyhaniu v súvislosti s konkrétnym dlžníkom, sa konštatuje vtedy, keď nastane aspoň jedna z týchto okolností:
inštitúcia usúdi, že dlžník pravdepodobne nesplatí svoje kreditné záväzky voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností v plnej výške bez toho, aby inštitúcia urobila úkony, akými je napríklad realizácia zabezpečenia;
ktorýkoľvek podstatný kreditný záväzok dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností je viac než 90 dní po termíne splatnosti. Príslušné orgány môžu nahradiť lehotu 90 dní lehotou 180 dní v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie alebo nehnuteľným majetkom MSP určeným na podnikanie v triede retailových expozícií, ako aj v prípade expozícií voči subjektom verejného sektora. Lehota 180 dní sa neuplatňuje na účely článku 36 ods. 1 písm. m) alebo článku 127.
V prípade retailových expozícií môžu inštitúcie uplatňovať vymedzenie zlyhania stanovené v prvom pododseku písmenách a) a b) skôr na úrovni individuálnych kreditných facilít, a nie vo vzťahu k celkovým záväzkom dlžníka.
2. Na účely odseku 1 písm. b) platí:
pre kontokorentné úvery začínajú dni po termíne splatnosti plynúť vtedy, keď dlžník poruší oznámený limit, bol mu oznámený nižší limit, než sú aktuálne zostatky, alebo čerpal úver bez schválenia a dlžná suma je významná;
na účely písmena a) oznámený limit obsahuje úverový limit stanovený inštitúciou, o ktorom inštitúcia dlžníka informovala;
dni po termíne splatnosti sa v prípade kreditných kariet začínajú počítať dňom splatnosti minimálnej platby;
závažnosť kreditného záväzku po termíne splatnosti sa posúdi porovnaním s prahom, ktorý stanovili príslušné orgány. Tento prah odzrkadľuje mieru rizika, ktorú príslušný orgán považuje za primeranú;
inštitúcie majú zdokumentované zásady týkajúce sa počítania dní po dni splatnosti, a to najmä pokiaľ ide o prehodnotenie splatností facilít a poskytovanie predĺžení splatnosti, úpravy alebo odklady, obnovenia a vzájomné započítavanie existujúcich účtov. Tieto zásady sa uplatňujú priebežne a dôsledne a sú v súlade s vnútornými procesmi riadenia rizík a rozhodovacími procesmi inštitúcie.
3. Na účely odseku 1 písm. a) prvky, ktoré sa považujú za náznaky pravdepodobnosti neplatenia, zahŕňajú tieto okolnosti:
inštitúcia prestane kreditný záväzok úročiť;
inštitúcia uzná špecifickú úpravu úveru vyplývajúcu zo zrejmého výrazného zníženia kvality úveru následne po tom, čo inštitúcii vznikne expozícia;
inštitúcia predá kreditný záväzok s významnou ekonomickou stratou vyplývajúcou z kreditných dôvodov;
inštitúcia súhlasí s núdzovou reštrukturalizáciou kreditného záväzku, keď to pravdepodobne vyústi do zníženého finančného záväzku vyvolaného významným odpustením alebo odkladom platby istiny, úroku alebo prípadne poplatkov. Toto v prípade, keď sú kapitálové expozície posúdené na základe prístupu PD/LGD, zahŕňa núdzovú reštrukturalizáciu samotných akcií;
inštitúcia podala návrh na vyhlásenie konkurzu vo vzťahu k dlžníkovi alebo podobný príkaz vo vzťahu k kreditnému záväzku dlžníka voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností;
dlžník podal návrh na vyhlásenie konkurzu alebo bol naňho vyhlásený konkurz alebo podobný režim, ak by to znemožnilo alebo oneskorilo splatenie kreditného záväzku voči inštitúcii, materskej spoločnosti alebo ktorejkoľvek z jej dcérskych spoločností.
4. Inštitúcie používajúce externé údaje, ktoré samotné nie sú v súlade s vymedzením zlyhania uvedeným v odseku 1, vykonajú príslušné úpravy s cieľom dosiahnuť všeobecnú zhodu s vymedzením zlyhania.
5. Ak inštitúcia usúdi, že na expozíciu, pri ktorej predtým došlo k zlyhaniu, sa už vymedzenie zlyhania nevzťahuje, stanoví rating dlžníka alebo facility spôsobom, ktorý by uplatňovala v prípade expozície, pri ktorej k zlyhaniu nedošlo. Ak by následne bolo potrebné uplatniť vymedzenie zlyhania, bude sa to považovať za vznik nového zlyhania.
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, podľa ktorých príslušný orgán stanoví prah uvedený v odseku 2 písm. d).
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7. EBA vydá usmernenia o uplatňovaní tohto článku. Tieto usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 179
Celkové požiadavky na odhadovanie
1. Pri kvantifikácii parametrov rizika, ktorým sa priraďujú ratingové stupne alebo skupiny, inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky:
vlastné odhady inštitúcie týkajúce sa parametrov rizika PD, LGD, konverzného faktora a EL obsahujú všetky príslušné údaje, informácie a metódy. Odhady sú odvodené na základe historických skúseností, ako aj empirického dôkazu, a nie sú založené iba na úsudkoch. Odhady sú hodnoverné a výstižné a zakladajú sa na podstatných faktoroch príslušných parametrov rizika. Čím menej údajov inštitúcia má, tým konzervatívnejšia musí byť pri svojom odhade;
inštitúcia je schopná poskytnúť rozdelenie svojich zaznamenaných strát podľa frekvencie zlyhania, LGD, konverzného faktora, alebo v prípade strát, pri ktorých sú použité odhady EL, podľa faktorov, ktoré považuje za rozhodujúce pre príslušné parametre rizika. Do odhadov inštitúcie sa premietajú dlhodobé skúsenosti;
zohľadňujú sa všetky zmeny v praxi poskytovania úverov alebo v procese spätného vymáhania pohľadávok za sledované obdobia uvedené v článku 180 ods. 1 písm. h), a ods. 2 písm. e), v článku 181 ods. 1 písm. j) a ods. 2 a v článku 182 ods. 2 a 3. Odhady inštitúcie odzrkadľujú vplyvy technického pokroku a nových údajov a ďalších informácií, ak sú k dispozícii. Inštitúcie revidujú svoje odhady, keď sa objavia nové informácie, no najmenej raz ročne;
skupina expozícií, na ktorých sú založené údaje použité na odhad, štandardy poskytovania úverov použité vtedy, keď vznikli údaje, a ďalšie príslušné charakteristiky sú porovnateľné s expozíciami a štandardmi inštitúcie. Hospodárske alebo trhové podmienky, na ktorých sa údaje zakladajú, sa týkajú aktuálnych a predvídateľných podmienok. Počet expozícií vo vzorke a časový rozsah údajov použitý na kvantifikáciu sú dostatočné na to, aby sa inštitúcia mohla spoľahnúť, že jej odhady sú presné a spoľahlivé;
v prípade odkúpených pohľadávok odhady odzrkadľujú všetky príslušné informácie dostupné kupujúcej inštitúcii, ktoré sa týkajú kvality podkladových pohľadávok, vrátane údajov pre podobné skupiny poskytnuté predávajúcou osobou, kupujúcou inštitúciou alebo externými zdrojmi. Kupujúca inštitúcia vyhodnotí všetky údaje od predávajúceho, na ktoré sa spolieha;
inštitúcia pridáva do svojich odhadov určitú mieru konzervatívnosti, ktorá súvisí s očakávaným rozsahom chýb v odhade. Keď sa metódy a údaje považujú za menej uspokojivé, očakávaný rozsah chýb je väčší, musí byť aj miera konzervatívnosti väčšia.
Keď inštitúcie používajú rozdielne odhady na výpočet rizikových váh a na interné účely, zabezpečia ich zdokumentovanie a primeranosť. Ak inštitúcie môžu príslušným orgánom preukázať, že v prípade údajov zhromaždených pred 1. januárom 2007 sa vykonali vhodné úpravy, aby sa dosiahla všeobecná rovnocennosť s vymedzením zlyhania uvedeným v článku 178 alebo so stratou, príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť určitú flexibilitu pri uplatňovaní požadovaných noriem na údaje.
2. Keď inštitúcia používa údaje, ktoré sú združené medzi inštitúciami, musí spĺňať tieto požiadavky:
ratingové systémy a kritériá ostatných inštitúcií v skupine sú podobné jej vlastným;
skupina je reprezentatívna pre portfólio, pre ktoré sa združené údaje používajú;
združené údaje používa inštitúcia konzistentne po celý čas na svoje odhady;
inštitúcia zostáva zodpovedná za integritu svojich ratingových systémov;
inštitúcia udržiava dostatočnú úroveň interných poznatkov o svojich ratingových systémoch vrátane schopnosti účinne monitorovať ratingový proces a vykonávať jeho audit.
Článok 180
Osobitné požiadavky na odhadovanie PD
1. V kvantifikácii parametrov rizika, ktorým sa priraďujú ratingové stupne alebo skupiny, inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky špecifické pre odhadovanie PD pre expozície voči podnikovým subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám a v prípade kapitálových expozícií, keď inštitúcia používa prístup PD/LGD uvedený v článku 155 ods. 3:
inštitúcie odhadujú PD pomocou ratingového stupňa dlžníka vychádzajúc z dlhodobých priemerov jednoročných mier zlyhania. Odhady PD pre dlžníkov s veľkým špekulatívnym kapitálom, alebo pre dlžníkov, ktorých aktíva sú prevažne obchodované aktíva, odzrkadľujú výkonnosť podkladových aktív na základe období volatilít podliehajúcich stresom;
v prípade odkúpených podnikových pohľadávok môžu inštitúcie odhadnúť očakávanú stratu EL pomocou ratingového stupňa dlžníka vychádzajúc z dlhodobých priemerov jednoročných realizovaných mier zlyhania;
ak inštitúcia odvodzuje dlhodobé priemerné odhady PD a LGD pre odkúpené podnikové pohľadávky z odhadu EL a primeraného odhadu PD alebo LGD, proces odhadovania celkových strát musí spĺňať všetky štandardy pre odhadovanie PD a LGD stanovené v tejto časti a výsledok musí byť v súlade s LGD, ako sa uvádza v článku 181 ods. 1 písm. a);
inštitúcie používajú techniky odhadovania PD iba spolu s podpornou analýzou. Inštitúcie uznávajú dôležitosť hodnotiacich úvah pri kombinovaní výsledkov techník a pri vykonávaní úprav kvôli obmedzeniam techník a informácií;
ak inštitúcia používa údaje o interných skúsenostiach so zlyhaním na odhadovanie PD, odhady odzrkadľujú štandardy upisovania a všetky rozdiely v ratingovom systéme, ktorým sa vytvorili údaje, a v súčasnom ratingovom systéme. Keď sa štandardy upisovania alebo ratingové systémy zmenia, vykonáva inštitúcia odhad PD s väčšou mierou konzervatívnosti;
ak inštitúcia začleňuje alebo zaraďuje svoje interné stupne do stupnice, ktorú používa ECAI alebo podobné organizácie, a potom priradí mieru zlyhania pozorovanú pre stupne externej organizácie svojim vlastným stupňom, zakladá sa zaraďovanie na porovnaní interných ratingových kritérií s kritériami použitými externou organizáciou a na porovnaní interných a externých ratingov všetkých spoločných dlžníkov. Treba sa vyhnúť odchýlkam alebo nesúladom v metóde zaraďovania alebo v podkladových údajoch. Kritériá externej organizácie, ktoré sú základom pre údaje použité na kvantifikáciu, sa orientujú iba na riziko zlyhania a neodzrkadľujú charakteristiky transakcie. Analýza, ktorú vykonajú inštitúcie, obsahuje porovnanie použitých vymedzení zlyhania, ale s výhradou požiadaviek uvedených v článku 178. Inštitúcia zdokumentuje základ pre zaraďovanie;
ak inštitúcia používa štatistické modely predpovedania zlyhania, je povolené odhadovať PD ako jednoduchý priemer odhadov PD pre individuálnych dlžníkov v danom stupni. Inštitúcia, ktorá na tento účel používa modely PD, musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 174;
bez ohľadu na to, či inštitúcia používa externé, interné alebo združené zdroje údajov alebo kombináciu týchto troch zdrojov, pokiaľ ide o jej odhady PD, je dĺžka obdobia použitého historického pozorovania aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj. Ak dostupné obdobie pozorovania v prípade ktoréhokoľvek zdroja trvá dlhšie a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Toto písmeno sa takisto uplatňuje na prístup PD/LGD v prípade akcií. S výhradou povolenia príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré nedostali povolenie od príslušného orgánu podľa článku 143 používať vlastné odhady LGD alebo konverzné faktory, pri uplatnení prístupu IRB využiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.
2. V prípade retailových expozícií sa uplatňujú tieto požiadavky:
inštitúcie odhadujú PD podľa ratingového stupňa alebo skupiny dlžníka na základe dlhodobých priemerov jednoročných mier zlyhania;
odhady PD sa môžu odvodiť aj od odhadu celkových strát a primeraných odhadov LGD;
inštitúcie považujú interné údaje pre zaraďovanie expozícií do stupňov alebo skupín za primárny zdroj informácií pre odhadovanie charakteristík strát. Inštitúcie môžu používať externé údaje (vrátane združených údajov) alebo štatistické modely na kvantifikáciu, ak existujú obe tieto silné spojenia:
medzi procesom zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín, ktorý používa inštitúcia, a procesom použitým externým zdrojom údajov; a
medzi interným rizikovým profilom inštitúcie a zložením externých údajov;
ak inštitúcia odvodzuje dlhodobé priemerné odhady PD a LGD pre retailové expozície z odhadu celkových strát ◄ a primeraného odhadu PD alebo LGD, proces odhadovania celkových strát musí spĺňať všetky štandardy pre odhadovanie PD a LGD ustanovené v tejto časti a výsledok je v súlade s LGD, ako sa uvádza v článku 181 ods. 1 písm. a);
bez ohľadu na to, či inštitúcia používa externé, interné, alebo združené zdroje údajov, alebo kombináciu týchto troch zdrojov, pokiaľ ide o odhady charakteristík strát, je dĺžka obdobia použitého historického pozorovania aspoň päť rokov pre najmenej jeden zdroj. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie. Inštitúcia nemusí pripisovať rovnaký význam historickým údajom, ak na základe aktuálnejších údajov možno lepšie predpovedať miery straty. S výhradou povolenia od príslušných orgánov môžu inštitúcie v prípade, keď uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov;
inštitúcie identifikujú a analyzujú očakávané zmeny parametrov rizika počas obdobia životnosti expozícií voči kreditným rizikám (účinky sezónnych zmien).
V prípade odkúpených retailových pohľadávok môžu inštitúcie použiť externé a interné referenčné údaje. Inštitúcie používajú všetky príslušné zdroje údajov pre porovnanie.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
podmienky, za ktorých môžu príslušné orgány udeliť povolenia uvedené v odseku 1 písm. h) a v odseku 2 písm. e);
metodiky, na základe ktorých príslušné orgány posúdia metodiku inštitúcie pre odhad PD v súlade s článkom 143.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 181
Špecifické požiadavky na vlastné odhady LGD
1. Inštitúcie pri kvantifikácii parametrov rizika spojených s ratingovými stupňami alebo skupinami uplatňujú tieto požiadavky špecifické pre ich vlastné odhady LGD:
inštitúcie odhadujú LGD pre stupeň alebo skupinu facility na základe priemeru realizovanej LGD pre stupeň alebo skupinu facility pri použití všetkých pozorovaných zlyhaní v rámci zdrojov údajov (priemer vážený zlyhaniami);
inštitúcie používajú odhady LGD, ktoré zodpovedajú hospodárskemu poklesu, ak sú konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Ak sa očakáva, že ratingový systém bude po celý čas poskytovať realizované LGD na konštantnej úrovni pre každý stupeň alebo skupinu, inštitúcie vykonajú úpravy svojich odhadov parametrov rizika pre každý stupeň alebo skupinu, aby sa obmedzil vplyv hospodárskeho poklesu na kapitál;
inštitúcia zohľadňuje rozsah každej závislosti medzi rizikom dlžníka a kolaterálu alebo poskytovateľa kolaterálu. Prípady, keď existuje významný stupeň závislosti, sa riešia konzervatívnym spôsobom;
nesúlady mien medzi podkladovým záväzkom a kolaterálom sa riešia konzervatívne v rámci hodnotenia LGD vykonaného inštitúciou;
ak odhady LGD zohľadňujú existenciu kolaterálu, tieto odhady sa nezakladajú výlučne na odhadovanej trhovej hodnote kolaterálu. Odhady LGD zohľadňujú účinok potenciálnej neschopnosti inštitúcií pohotovo získať kontrolu nad ich kolaterálom a speňažiť ho;
ak odhady LGD zohľadňujú existenciu kolaterálu, inštitúcie stanovia interné požiadavky na riadenie kolaterálu, právnu istotu a riadenie rizík, ktoré sú vo všeobecnosti konzistentné s požiadavkami uvedenými v kapitole 4 oddiele 3;
ak inštitúcia uznáva kolaterál na určovanie hodnoty expozície voči kreditnému riziku protistrany v súlade s kapitolou 6 oddielov 5 alebo 6, hodnota, pri ktorej sa očakáva, že bude realizovaná z kolaterálu, sa v odhadoch LGD nezohľadňuje;
v špecifickom prípade expozícií, ktoré už sú v stave zlyhania, inštitúcia používa súčet svojich najlepších odhadov očakávanej straty pre každú expozíciu za danej súčasnej hospodárskej situácie a stavu expozície a svoj odhad nárastu miery straty spôsobeného možnými dodatočnými neočakávanými stratami počas obdobia realizácie náhrad, t. j. medzi dátumom zlyhania a konečnou likvidáciou expozície;
ak sa neuhradené poplatky z omeškania kapitalizovali vo výkaze ziskov a strát inštitúcie, zahrnú sa do miery expozície a straty danej inštitúcie;
v prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám sa odhady LGD zakladajú na údajoch za obdobie aspoň piatich rokov v prípade aspoň jedného zdroja údajov, pričom toto obdobie sa po prevzatí každý rok predlžuje o jeden rok až do dosiahnutia obdobia aspoň siedmich rokov. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá v prípade ktoréhokoľvek zdroja dlhšie a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie.
2. V prípade retailových expozícií inštitúcie môžu postupovať takto:
odvodiť odhady LGD z realizovaných strát a primeraných odhadov PD;
zohľadňovať budúce čerpania buď vo svojich odhadoch konverzných faktorov, alebo vo svojich odhadoch LGD;
v prípade odkúpených retailových pohľadávok použiť na odhad LGD externé a interné referenčné údaje.
V prípade retailových expozícií sa odhady LGD zakladajú na údajoch za obdobie aspoň piatich rokov. Inštitúcia nemusí prikladať rovnaký význam historickým údajom, ak aktuálnejšie údaje lepšie predpovedajú miery straty. S výhradou súhlasu od príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré má byť zahrnuté, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
povahu, závažnosť a trvanie hospodárskeho poklesu uvedeného v odseku 1;
podmienky, za ktorých môže príslušný orgán povoliť inštitúcii podľa odseku 2 používať príslušné údaje ◄ zahŕňajúce obdobie dvoch rokov, ak inštitúcia použije prístup IRB.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 182
Špecifické požiadavky na vlastné odhady konverzného faktora
1. Pri kvantifikácii parametrov rizika spojených s ratingovými stupňami alebo skupinami inštitúcie uplatňujú tieto požiadavky špecifické pre ich vlastné odhady konverzných faktorov:
inštitúcie odhadujú konverzné faktory pre každý stupeň alebo skupinu facility na základe priemeru realizovaných konverzných faktorov pre každý stupeň alebo skupinu facility pri použití váženého priemeru zlyhaní v rámci zdrojov údajov;
inštitúcie používajú odhady konverzného faktora, ktoré prislúchajú hospodárskemu poklesu, ak sú konzervatívnejšie než dlhodobý priemer. Ak sa očakáva, že ratingový systém bude po celý čas poskytovať realizované konverzné faktory na konštantnej úrovni pre každý stupeň alebo skupinu, inštitúcie vykonajú úpravy svojich odhadov parametrov rizika pre každý stupeň alebo skupinu, aby sa obmedzil vplyv hospodárskeho poklesu na kapitál;
odhady konverzných faktorov vypracované inštitúciami odzrkadľujú možnosť dodatočných čerpaní zo strany dlžníka do okamihu, keď nastane zlyhanie a po tomto okamihu. Odhad konverzného faktora musí zahŕňať väčšiu mieru konzervatívnosti, keď sa môže odôvodnene očakávať silnejšia pozitívna korelácia medzi frekvenciou zlyhania a veľkosťou konverzného faktora;
pri vypracovávaní odhadov konverzných faktorov inštitúcie zohľadňujú svoje špecifické politiky a stratégie prijaté v súvislosti s monitorovaním účtov a spracovaním platieb. Inštitúcie takisto zvážia svoju schopnosť a ochotu predísť ďalším čerpaniam za okolností, ktoré sa blížia zlyhaniu platieb, ako sú napríklad porušenia reštriktívnych klauzúl alebo iné technické zlyhania;
inštitúcie majú zavedené primerané systémy a postupy na monitorovanie objemu facility, aktuálnych zostatkov pod záväznými úverovými rámcami a zmien v zostatkoch podľa dlžníkov a stupňov. Inštitúcia je schopná denne monitorovať nesplatené zostatky;
ak inštitúcie používajú rozdielne odhady konverzných faktorov na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a na vnútorné účely, tieto odhady sú zdokumentované a primerané.
2. V prípade expozícií voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám sa odhady konverzných faktorov zakladajú na údajoch za obdobie aspoň piatich rokov v prípade aspoň jedného zdroja údajov, pričom toto obdobie sa po prevzatí každý rok predlžuje o jeden rok až do dosiahnutia obdobia aspoň siedmich rokov. Ak dostupné obdobie pozorovania trvá dlhšie pre ktorýkoľvek zdroj a tieto údaje sú relevantné, použije sa toto dlhšie obdobie.
3. V prípade retailových expozícií môžu inštitúcie zohľadňovať budúce čerpania buď vo svojich konverzných faktoroch alebo vo svojich odhadoch LGD.
V prípade retailových expozícií sa odhady konverzných faktorov zakladajú na údajoch počas minimálne piatich rokov. Odchylne od odseku 1 písm. a) inštitúcia nemusí priradiť rovnaký význam historickým údajom, ak aktuálnejšie údaje lepšie predpovedajú miery straty. S výhradou súhlasu príslušných orgánov môžu inštitúcie, ktoré uplatňujú prístup IRB, použiť príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov. Obdobie, ktoré sa má zahrnúť, sa každý rok predĺži o jeden rok až dovtedy, kým príslušné údaje nebudú zahŕňať obdobie piatich rokov.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
povahu, závažnosť a trvanie hospodárskeho poklesu uvedeného v odseku 1;
podmienky, za ktorých môže príslušný orgán povoliť a inštitúcia používať príslušné údaje zahŕňajúce obdobie dvoch rokov v čase, keď inštitúcia prvýkrát prevezme prístup IRB.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 183
Požiadavky na posudzovanie vplyvu záruk a kreditných derivátov na expozície voči podnikateľským subjektom, inštitúciám, ústredným vládam a centrálnym bankám, keď sa používajú vlastné odhady LGD, a na retailové expozície
1. Na oprávnených ručiteľov a záruky sa uplatňujú tieto požiadavky:
inštitúcie majú jasne stanovené kritériá pre typy ručiteľov, ktorých uznávajú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií;
na uznaných ručiteľov sa uplatňujú rovnaké pravidlá ako na dlžníkov, ako sa stanovuje v článkoch 171, 172 a 173;
záruka musí byť preukázaná v písomnej podobe, nevypovedateľná zo strany ručiteľa, platná až do úplného uspokojenia záväzku (v rozsahu hodnoty a trvania záruky) a právne vymožiteľná voči ručiteľovi v rámci jurisdikcie, v ktorej ručiteľ vlastní aktíva uplatniteľné a vymožiteľné súdnym rozhodnutím. Podmienené záruky, ktorými sa stanovujú podmienky, za ktorých ručiteľ nemusí byť povinný plniť svoj záväzok, môžu byť uznané s výhradou povolenia od príslušných orgánov. Kritériá zaradenia musia primerane zohľadňovať všetky potenciálne zníženia účinku zmierňovania rizika.
2. Inštitúcia má jasne stanovené kritériá pre upravovanie stupňov, skupín alebo odhadov LGD a v prípade retailových a oprávnených odkúpených pohľadávok proces zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín s cieľom zohľadniť vplyv záruk na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií. Tieto kritériá musia spĺňať požiadavky ustanovené v článkoch 171 až 173.
Kritériá musia byť hodnoverné a výstižné. Musia zohľadňovať schopnosť a ochotu ručiteľa plniť v rámci záruky, pravdepodobný termín platieb ručiteľa, mieru, do akej schopnosť ručiteľa plniť v rámci záruky súvisí so schopnosťou dlžníka splácať, a v akej miere zostáva reziduálne riziko na dlžníkovi.
3. Požiadavky na záruky v tomto článku sa uplatňujú aj na kreditné deriváty, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany. Vo vzťahu k nesúladu medzi podkladovým záväzkom a referenčným záväzkom kreditného derivátu alebo záväzkom použitým na určenie, či vznikla kreditná udalosť, sa uplatňujú požiadavky stanovené v článku 216 ods. 2. Pokiaľ ide o retailové expozície a oprávnené odkúpené pohľadávky, tento odsek sa uplatňuje na proces zaraďovania expozícií do stupňov alebo skupín.
Kritériá zohľadňujú výplatnú štruktúru kreditného derivátu a konzervatívne sa nimi posudzuje jej vplyv na úroveň a načasovanie realizácie náhrad. Inštitúcia zohľadní rozsah pretrvávania iných foriem reziduálneho rizika.
4. Požiadavky uvedené v odsekoch 1 až 3 sa neuplatňujú na záruky, ktoré poskytli inštitúcie, ústredné vlády a centrálne banky a podnikateľské subjekty, ktoré spĺňajú požiadavky ustanovené v článku 201 ods. 1 písm. g), ak inštitúcia dostala povolenie uplatňovať štandardizovaný prístup na expozície voči týmto subjektom v súlade s článkami 148 a 150. V tomto prípade sa uplatňujú požiadavky uvedené v kapitole 4.
5. Pri retailových zárukách sa na zaradenie expozícií do stupňov alebo skupín a na odhadovanie PD uplatňujú aj požiadavky uvedené v odsekoch 1, 2 a 3.
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, na základe ktorých môže príslušný orgán povoliť uznanie podmienených záruk.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 184
Požiadavky na odkúpené pohľadávky
1. Pri kvantifikácii parametrov rizika spojených s ratingovými stupňami alebo skupinami odkúpených pohľadávok inštitúcie zaručia dodržiavanie podmienok ustanovených v odsekoch 2 až 6.
2. Štruktúrou facility sa zabezpečuje, že za všetkých predvídateľných okolností inštitúcia skutočne vlastní a kontroluje všetky peňažné úhrady z pohľadávok. Keď dlžník realizuje úhradu priamo predávajúcemu alebo správcovi, inštitúcia pravidelne overuje, či sú úhrady posielané v plnej výške a v rámci zmluvne dohodnutých podmienok. Inštitúcie zavedú postupy s cieľom zabezpečiť ochranu vlastníctva pohľadávok a peňažných príjmov proti konkurzným konaniam alebo právnym námietkam, ktoré by mohli podstatne oneskoriť schopnosť veriteľa speňažiť alebo previesť pohľadávky alebo udržať kontrolu nad peňažnými príjmami.
3. Inštitúcia monitoruje kvalitu odkúpených pohľadávok, ako aj finančnú situáciu predávajúceho a správcu. Uplatňujú sa tieto zásady:
inštitúcia posudzuje koreláciu medzi kvalitou odkúpených pohľadávok a finančnou situáciou predávajúceho i správcu a má zavedené interné politiky a postupy, ktoré poskytnú primerané zabezpečenie na ochranu proti takýmto nepredvídaným udalostiam vrátane priradenia interného rizikového ratingu každému predávajúcemu a správcovi;
inštitúcia používa jasné a účinné politiky a postupy určenia oprávnenosti predávajúceho a správcu. Inštitúcia alebo jej zástupca vykonávajú pravidelné kontroly predávajúcich a správcov s cieľom overiť presnosť správ od predávajúceho alebo správcu, odhaliť podvod alebo prevádzkové nedostatky a overiť kvalitu politík v oblasti poskytovania úverov predávajúceho a správcove politiky a postupy inkasovania. Výsledky týchto kontrol sa dokumentujú;
inštitúcia posudzuje charakteristiky skupín odkúpených pohľadávok vrátane účtov s prevýšenými limitmi, históriu nedoplatkov predávajúceho, stratové pohľadávky a úpravu ocenenia stratových pohľadávok, splátkový kalendár a potenciálne protiúčty;
inštitúcia má účinné politiky a postupy monitorovania koncentrácií voči jednotlivým dlžníkom na agregovanom základe v rámci skupín odkúpených pohľadávok a medzi týmito skupinami;
inštitúcia zabezpečí, aby od správcu dostala včasné a dostatočne podrobné správy o časovej štruktúre pohľadávok a znížení ich kvality z iných ako kreditných dôvodov, aby sa zaistil súlad s kritériami oprávnenosti inštitúcie a politikami pre poskytnutie prostriedkov, ktorými sa upravujú odkúpené pohľadávky, a aby sa poskytli účinné prostriedky, pomocou ktorých sa monitorujú a potvrdzujú podmienky predávajúceho týkajúce sa predaja a zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov.
4. Inštitúcia má systémy a postupy na zistenie zhoršenia finančných podmienok predávajúceho a kvality odkúpených pohľadávok v počiatočnom štádiu a na proaktívne riešenie vznikajúcich problémov. Inštitúcia má najmä jasné a účinné politiky, postupy a informačné systémy na monitorovanie porušení reštriktívnych klauzúl a jasné a účinné politiky a postupy na začatie súdnych konaní a riešenie problémových odkúpených pohľadávok.
5. Inštitúcia má jasné a účinné politiky a postupy upravujúce kontrolu odkúpených pohľadávok, úveru a peňažnej hotovosti. V písomných interných politikách sa predovšetkým vymedzia všetky podstatné prvky programu odkupovania pohľadávok vrátane mier preddavkov, prípustného kolaterálu, nevyhnutnej dokumentácie, limitov koncentrácie a spôsobu zaobchádzania s peňažnými príjmami. V týchto prvkoch sa primerane zohľadnia všetky významné a vecné faktory vrátane finančnej situácie predávajúceho a správcu, koncentrácií rizík a trendov kvality odkúpených pohľadávok a okruhu klientov predávajúceho, a interné systémy zabezpečia, že sa finančné prostriedky poskytujú iba voči presne vymedzenému podpornému kolaterálu a dokumentácii.
6. Inštitúcia využíva účinný interný proces posudzovania súladu so všetkými internými politikami a postupmi. Tento proces zahŕňa pravidelný audit všetkých kritických fáz programu inštitúcie pre odkupovanie pohľadávok, overovanie oddelenia povinností, a to v prvom rade medzi hodnotením predávajúceho a správcu a hodnotením dlžníka a v druhom rade medzi hodnotením predávajúceho a správcu a auditom na mieste predávajúceho a správcu a hodnotenie prevádzky obslužného oddelenia (back office) s osobitným dôrazom na kvalifikáciu, skúsenosti, úroveň personálneho obsadenia a podporné systémy automatizácie.
Článok 185
Validácia interných odhadov
Inštitúcie validujú svoje interné odhady na základe týchto požiadaviek:
inštitúcie majú zavedené spoľahlivé systémy validácie presnosti a konzistentnosti ratingových systémov, procesov a odhadovania všetkých príslušných parametrov rizika. Proces internej validácie inštitúcii umožňuje dôsledne a zmysluplne posúdiť výkonnosť interného ratingu a systémov odhadovania rizika;
inštitúcie pravidelne porovnávajú realizované miery zlyhania s odhadovanými PD pre každý stupeň a v prípadoch, keď sa realizované miery zlyhania nachádzajú mimo očakávaného rozsahu pre tento stupeň, inštitúcie presne analyzujú dôvody odchýlky. Inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a konverzných faktorov, takisto vykonávajú analogickú analýzu týchto odhadov. V takýchto porovnaniach sa používajú historické údaje, ktoré sa musia vzťahovať na obdobie s maximálnou možnou dĺžkou. Metódy a údaje použité v takýchto porovnaniach inštitúcia zdokumentuje. Táto analýza a dokumentácia sa aktualizuje aspoň raz ročne;
inštitúcie takisto používajú ďalšie nástroje kvantitatívnej validácie a porovnania s relevantnými externými zdrojmi údajov. Analýza sa zakladá na údajoch, ktoré zodpovedajú portfóliu, pravidelne sa aktualizujú a obsiahnu príslušné obdobie pozorovania. Interné hodnotenia vykonávané inštitúciou týkajúce sa výkonnosti jej ratingových systémov sa vzťahujú na obdobie s maximálnou možnou dĺžkou;
metódy a údaje použité na kvantitatívnu validáciu sú počas celého obdobia konzistentné. Zmeny v metódach odhadovania a validácie a v údajoch (zdrojoch údajov i pokrytých obdobiach) sa zdokumentujú;
inštitúcie majú spoľahlivé interné štandardy pre situácie, keď sa pri použití EL odchýlky v realizovaných PD, LGD, konverzných faktoroch a celkových stratách ukážu v porovnaní s očakávaním ako dostatočne významné na to, aby bola platnosť odhadov spochybnená. Tieto štandardy musia zohľadňovať hospodárske cykly a podobnú systematickú variabilitu v zaznamenaných zlyhaniach. Keď sú realizované hodnoty aj naďalej vyššie než očakávané hodnoty, inštitúcie upravujú odhady smerom nahor s cieľom zohľadniť svoje zlyhania a zaznamenané straty.
Článok 186
Požiadavky na vlastné zdroje a kvantifikácia rizika
Inštitúcie na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje musia spĺňať tieto zásady:
odhad potenciálnej straty je odolný voči nepriaznivým trhovým pohybom, ktoré sú relevantné z hľadiska dlhodobého rizikového profilu konkrétnych podielov inštitúcie. Údaje použité na to, aby predstavovali rozdeľované výnosy, odzrkadľujú najdlhšie obdobie slúžiace ako vzorka, za ktoré sú údaje dostupné a zmysluplné pri zobrazení rizikového profilu konkrétnych kapitálových expozícií inštitúcie. Použité údaje sú dostatočné na to, aby poskytovali konzervatívne, štatisticky hodnoverné a spoľahlivé odhady straty, ktoré sa nezakladajú výhradne na subjektívnych alebo hodnotiacich úvahách. Použitý šok musí poskytovať konzervatívny odhad možných strát počas príslušného dlhodobého trhového alebo hospodárskeho cyklu. Inštitúcia kombinuje empirickú analýzu dostupných údajov s úpravami založenými na rozličných faktoroch, aby získala primerane realistické a konzervatívne výstupy modelu. Pri zostavovaní modelov „hodnoty v riziku“ (VaR – „Value at Risk“) na odhad potenciálnych štvrťročných strát môžu inštitúcie použiť štvrťročné údaje alebo konvertovať údaje kratšieho časového horizontu na štvrťročný ekvivalent použitím analyticky primeranej metódy podporenej empirickými dôkazmi a pomocou rozvinutého a zdokumentovaného myšlienkového procesu a analýzy. Takýto prístup sa používa po celý čas konzervatívne a konzistentne. Ak sú príslušné údaje dostupné iba v obmedzenom rozsahu, inštitúcia využije primeranú mieru konzervatívnosti;
použité modely primerane zachytávajú všetky podstatné riziká spojené s výnosmi z akcií vrátane všeobecného trhového rizika i špecifického rizika expozície akciového portfólia inštitúcie. Interné modely primerane vysvetľujú historické kolísanie cien, zachytávajú rozsah a zmeny v zložení potenciálnych koncentrácií a sú odolné voči nepriaznivému trhovému prostrediu. Súbor rizikových expozícií, ktoré sú zastúpené v údajoch použitých na odhad, sa tesne približuje kapitálovým expozíciám inštitúcie alebo je s nimi aspoň porovnateľný;
interný model je primeraný rizikovému profilu a zložitosti akciového portfólia inštitúcie. Ak inštitúcia drží významné podiely, ktorých hodnoty sú svojou povahou značne nelineárne, interné modely sa zostavia tak, aby primerane zachytávali riziká spojené s takýmito nástrojmi;
zaraďovanie jednotlivých pozícií k proxy údajom, trhovým indexom a rizikovým faktorom je hodnoverné, výstižné a koncepčne spoľahlivé;
inštitúcie prostredníctvom empirických analýz preukazujú primeranosť rizikových faktorov vrátane svojej schopnosti vyrovnať všeobecné i špecifické riziko;
pri odhadoch volatility výnosov kapitálových expozícií sa zohľadňujú príslušné a dostupné údaje, informácie a metódy. Používajú sa interné údaje preskúmané nezávislou stranou alebo údaje z vonkajších zdrojov vrátane združených údajov;
je zavedený presný a komplexný program stresového testovania.
Článok 187
Proces riadenia a kontroly rizík
Inštitúcie vzhľadom na vývoj a použitie interných modelov na účely požiadaviek na vlastné zdroje zavedú politiky, postupy a kontroly s cieľom zabezpečiť integritu modelu a procesu modelovania. Uvedené politiky, postupy a kontroly zahŕňajú:
plnú integráciu interného modelu do celkových riadiacich informačných systémov inštitúcie a do riadenia akciového portfólia neobchodnej knihy. Interné modely sú plne začlenené do infraštruktúry inštitúcie pre riadenie rizík v prípade, že sa používajú najmä pri meraní a posudzovaní výkonnosti akciového portfólia vrátane výkonnosti prispôsobenej riziku, pri prideľovaní ekonomického kapitálu kapitálovým expozíciám a hodnotení celkovej kapitálovej primeranosti a procesu riadenia investícií;
zavedené systémy riadenia, postupy a funkcie kontroly na zaistenie pravidelného a nezávislého preskúmavania všetkých prvkov interného procesu modelovania vrátane schválenia revízií modelu, preverovania vstupov modelu a preskúmania výsledkov modelu, ako je priame overenie výpočtu rizika. Pri týchto preskúmaniach sa posudzuje presnosť, úplnosť a primeranosť vstupov modelu a výsledkov modelu a dôraz sa kladie na zistenie a obmedzenie potenciálnych chýb spojených so známymi nedostatkami, ako aj na zistenie neznámych nedostatkov modelu. Tieto preskúmania môže vykonávať nezávislý interný útvar alebo nezávislá externá tretia strana;
primerané systémy a postupy monitorovania investičných limitov a rizikových expozícií týkajúcich sa kapitálových expozícií;
útvary zodpovedné za vypracovanie a uplatňovanie modelu sú funkčne nezávislé od útvarov zodpovedných za riadenie individuálnych investícií;
strany zodpovedné za všetky aspekty procesu modelovania sú primerane kvalifikované. Manažment vyčlení na funkcie modelovania ľudské zdroje, ktoré majú potrebné odborné zručnosti a znalosti.
Článok 188
Validácia a dokumentácia
Inštitúcie zavedú dôkladné systémy validácie presnosti a konzistentnosti svojich interných modelov a modelových procesov. Všetky podstatné prvky interných modelov a procesu modelovania a validácia sa dokumentujú.
Na validáciu a dokumentáciu interných modelov a procesov modelovania, ktoré inštitúcie zaviedli, sa vzťahujú tieto požiadavky:
inštitúcie používajú proces internej validácie na hodnotenie výkonnosti svojich interných modelov a procesov konzistentne a zmysluplne;
metódy a údaje použité na kvantitatívnu validáciu používajú počas celého obdobia konzistentne. ►C2 Zmeny v metódach odhadovania a validácie a zmeny v zdrojoch údajov a zahrnutých obdobiach, sa zdokumentujú; ◄
inštitúcie pravidelne porovnávajú skutočné výnosy z akcií vypočítané pomocou realizovaných a nerealizovaných ziskov a strát s modelovanými odhadmi. Pri týchto porovnaniach sa využívajú historické údaje, ktoré sa vzťahujú na čo najdlhšie obdobie. Inštitúcia zdokumentuje metódy a údaje, ktoré sa v týchto porovnaniach použili. Táto analýza a dokumentácia sa aktualizuje aspoň raz ročne;
inštitúcie využívajú ďalšie nástroje kvantitatívnej validácie a porovnania s externými zdrojmi údajov. Analýza sa zakladá na údajoch, ktoré zodpovedajú portfóliu, pravidelne sa aktualizujú a vzťahujú sa na príslušné obdobie pozorovania. Interné hodnotenia inštitúcie týkajúce sa výkonnosti jej modelov sa zakladajú na období s maximálnou možnou dĺžkou;
inštitúcie používajú spoľahlivé interné štandardy pre riešenie situácií, pri ktorých z porovnania skutočných výnosov z akcií s odhadmi modelov vyplýva pochybnosť o platnosti odhadov alebo samotných modelov. Tieto štandardy zohľadňujú hospodárske cykly a podobnú systematickú premenlivosť výnosov z akcií. Všetky úpravy vykonané v interných modeloch v reakcii na preskúmanie modelu sa zdokumentujú a sú konzistentné so štandardmi inštitúcie pre preskúmanie modelu;
interný model a proces modelovania sa zdokumentuje, a to vrátane zodpovedností strán zúčastnených na modelovaní, procesu schvaľovania modelu a procesu kontroly modelu.
Článok 189
Správa a riadenie
1. Všetky podstatné stránky procesov ratingu a odhadov schvaľuje riadiaci orgán inštitúcie alebo jeho poverený výbor a vrcholový manažment. Členovia týchto orgánov majú všeobecné znalosti o ratingových systémoch inštitúcie a dôkladne rozumejú správam o hospodárení, ktoré s tým súvisia.
2. Členovia vrcholového manažmentu podliehajú týmto požiadavkám:
upozorňujú riadiaci orgán alebo poverený výbor na podstatné zmeny alebo výnimky v zavedených politikách, ktoré podstatne ovplyvnia fungovanie ratingových systémov inštitúcie;
dobre poznajú formu a fungovanie ratingových systémov;
trvalo zabezpečujú, aby ratingové systémy riadne fungovali.
Útvary kontroly kreditného rizika vrcholový manažment pravidelne informujú o výkonnosti ratingového procesu, oblastiach, ktoré potrebujú zlepšenie, a stave prác na zlepšení nedostatkov, ktoré sa predtým zistili.
3. Analýza založená na interných ratingoch profilu inštitúcie z hľadiska kreditného rizika je nevyhnutnou súčasťou podávania správ o hospodárení uvedeným orgánom. Správy zahŕňajú minimálne profil rizika pre každý stupeň, migráciu medzi stupňami, odhad príslušných parametrov pre každý stupeň a porovnanie realizovaných mier zlyhania a v prípade, že sa používajú vlastné odhady, porovnanie realizovanej LGD a realizovaných konverzných faktorov oproti očakávaniam a výsledky stresového testovania. Frekvencia podávania správ závisí od významu a druhu informácií a postavenia príjemcu v organizačnej štruktúre.
Článok 190
Kontrola kreditného rizika
1. Útvar kontroly kreditného rizika je nezávislý od zamestnaneckých a riadiacich funkcií, ktoré zodpovedajú za vznik a obnovovanie expozícií, a priamo podlieha vrcholovému manažmentu. Útvar zodpovedá za vypracovanie alebo výber ratingových systémov, za ich implementáciu, dozor nad nimi a ich výkonnosť. Pravidelne vypracováva a analyzuje správy o výstupe ratingových systémov.
2 Do zodpovednosti útvaru alebo útvarov kontroly kreditného rizika patria tieto oblasti:
testovanie a monitorovanie stupňov a skupín;
vypracovávanie a analýza súhrnných správ ratingových systémov inštitúcie;
vykonávacie postupy pre overenie, či sa konzistentne uplatňujú vymedzenia stupňa a skupiny vo všetkých útvaroch a geografických oblastiach;
preskúmavanie a dokumentovanie všetkých zmien v ratingovom procese vrátane dôvodov týchto zmien;
preskúmanie ratingových kritérií s cieľom vyhodnotiť, či sú aj naďalej vhodné na predpovedanie rizika. Zmeny v ratingovom procese, kritériách alebo jednotlivých ratingových parametroch sa zdokumentujú a uchovajú;
aktívna účasť na vypracovaní alebo výbere, prevzatí a validácii modelov použitých v ratingovom procese;
dozor a dohľad nad modelmi použitými v ratingovom procese;
priebežné preskúmavanie a upravovanie modelov použitých v ratingovom procese.
3. Inštitúcie, ktoré používajú združené údaje v súlade s článkom 179 ods. 2, môžu externým subjektom zadať tieto úlohy:
vypracovať prehľad informácií súvisiacich s testovaním a monitorovaním stupňov a skupín;
vypracovať súhrnné správy z ratingových systémov inštitúcie;
vypracovať prehľad informácií súvisiacich sa preskúmaním ratingových kritérií s cieľom vyhodnotiť, či sú aj naďalej vhodné na predpoveď rizika;
dokumentovať zmeny v ratingovom procese, kritériách alebo individuálnych ratingových parametroch;
vypracovať prehľad informácií súvisiacich s priebežným preskúmaním a zmenami modelov použitých v ratingovom procese.
4. Inštitúcie uplatňujúce odsek 3 zabezpečia, aby príslušné orgány mali prístup ku všetkým príslušným informáciám od tretej strany, ktoré sú nevyhnutné na kontrolu dodržiavania požiadaviek, a aby príslušné orgány mohli vykonať kontroly na mieste v rovnakom rozsahu ako v rámci inštitúcie.
Článok 191
Interný audit
Interným auditom alebo prostredníctvom iného porovnateľného nezávislého útvaru auditu sa aspoň raz ročne preskúmavajú ratingové systémy inštitúcie a ich fungovanie vrátane fungovania úverových funkcií a odhadov PD, LGD, EL a konverzných faktorov. Preskúmavané oblasti zahŕňajú dodržiavanie všetkých uplatniteľných požiadaviek.
KAPITOLA 4
Zmierňovanie kreditného rizika
Článok 192
Vymedzenia pojmov
Na účely tejto kapitoly sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
„požičiavajúca inštitúcia“ znamená inštitúciu, ktorá má príslušnú expozíciu;
„zabezpečená pôžička“ znamená každú transakciu, na základe ktorej vzniká expozícia zabezpečená kolaterálom, ktorá neobsahuje ustanovenie, ktoré priznáva inštitúcii právo aspoň denne dostávať maržu;
„transakcia kapitálového trhu“ znamená každú transakciu, na základe ktorej vzniká expozícia zabezpečená kolaterálom, ktorá obsahuje ustanovenie priznávajúce inštitúcii právo aspoň denne dostávať maržu;
„podkladový PKI“ znamená PKI, do ktorého akcií alebo podielových listov investoval iný PKI.
Článok 193
Zásady uznávania vplyvu postupov zmierňovania kreditného rizika
1. Expozícia, v súvislosti s ktorou existuje zmierňovanie kreditného rizika, nemôže vytvárať vyššiu hodnotu rizikovo vážených expozícií alebo výšku očakávanej straty, než inak identická expozícia, v súvislosti s ktorou neexistuje v rámci inštitúcie zmierňovanie kreditného rizika.
2. Ak sa v hodnote rizikovo vážených expozícií už zohľadňuje zabezpečenie podľa kapitoly 2 alebo prípadne podľa kapitoly 3, inštitúcie nezohľadňujú toto zabezpečenie vo výpočtoch podľa tejto kapitoly.
3. Ak sú splnené ustanovenia oddielov 2 a 3, inštitúcie môžu zmeniť výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu a výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa prístupu interných ratingov v súlade s ustanoveniami oddielov 4, 5 a 6.
4. Inštitúcie zaobchádzajú s peňažnými prostriedkami, cennými papiermi alebo komoditami kúpenými, vypožičanými alebo získanými na základe repo transakcií alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, ako s kolaterálom.
5. Ak má inštitúcia, ktorá počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu, viac než jednu formu zmierňovania kreditného rizika pre jednu expozíciu, vykoná tieto dva kroky:
expozíciu rozdelí na časti kryté jednotlivými druhmi nástrojov na zmierňovanie kreditného rizika;
vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií pre každú časť získanú podľa písmena a) samostatne v súlade s ustanoveniami kapitoly 2 a tejto kapitoly.
6. Ak inštitúcia, ktorá počíta hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu, pokrýva jednu expozíciu zabezpečením poskytnutým jediným poskytovateľom zabezpečenia a ak má uvedené zabezpečenie rôzne lehoty splatnosti, vykoná tieto dva kroky:
expozíciu rozdelí na časti kryté jednotlivými nástrojmi zmierňovania kreditného rizika;
vypočíta hodnoty rizikovo vážených expozícií pre každú časť získanú podľa písmena a) samostatne v súlade s ustanoveniami kapitoly 2 a tejto kapitoly.
Článok 194
Zásady, ktorými sa riadi prípustnosť postupov zmierňovania kreditného rizika
1. Postup použitý s cieľom poskytnúť zabezpečenie spolu s prijatými opatreniami a krokmi spoločne s postupmi a politikami uplatňovanými touto požičiavajúcou inštitúciou sú také, aby ich výsledkom boli dohody o zabezpečení, ktoré sú právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách.
Požičiavajúca inštitúcia poskytne na žiadosť príslušného orgánu najnovšiu verziu nezávislého, písomného a odôvodneného právneho stanoviska alebo stanovísk, ktoré použila na určenie, či jej dohoda alebo dohody o zabezpečení spĺňajú podmienky ustanovené v prvom pododseku.
2. Požičiavajúca inštitúcia vykoná všetky zodpovedajúce kroky na zaistenie účinnosti dohôd o zabezpečení a na riešenie súvisiacich rizík.
3. Inštitúcie môžu uznať financované zabezpečenie pri výpočte účinku zmiernenia kreditného rizika, iba ak aktíva, na ktoré sa spolieha so zabezpečením, spĺňajú obe tieto podmienky:
sú uvedené v zozname prípustných aktív stanovených v článkoch 197 až 200, podľa toho, ako je to vhodné; a
sú dostatočne likvidné a ich hodnota je v priebehu času dostatočne stabilná na to, aby poskytovali primeranú istotu, pokiaľ ide o dosiahnuté kreditné zabezpečenie, a to so zreteľom na prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a miery povoleného uznania.
4. Inštitúcie môžu uznať financované zabezpečenie na výpočet účinku zmiernenia kreditného rizika iba, ak má požičiavajúca inštitúcia právo včas speňažiť alebo ponechať si aktíva, z ktorých toto zabezpečenie vyplýva, v prípade zlyhania, platobnej neschopnosti alebo konkurzu – alebo inej kreditnej udalosti uvedenej v obchodnej dokumentácii – dlžníka a prípadne správcu, ktorý má v držbe kolaterál. Stupeň korelácie medzi hodnotou aktív, na ktoré sa spolieha v súvislosti so zabezpečením, a kreditnou kvalitou dlžníka nesmie byť príliš vysoký.
5. V prípade nefinancovaného zabezpečenia sa poskytovateľ zabezpečenia uzná za prípustného poskytovateľa zabezpečenia, iba ak je poskytovateľ zabezpečenia zaradený do zoznamu prípustných poskytovateľov zabezpečenia uvedeného v článkoch 201 alebo 202, podľa toho, ako je to vhodné.
6. V prípade nefinancovaného zabezpečenia sa dohoda o zabezpečení uzná za prípustnú dohodu o zabezpečení, len ak spĺňa tieto dve podmienky:
je zaradená do zoznamu prípustných dohôd o zabezpečení uvedených v článkoch 203 a 204 ods. 1;
je právne účinná a vymožiteľná v príslušných jurisdikciách, aby poskytla primeranú istotu vzhľadom na dosiahnuté zabezpečenie, pričom sa zohľadňuje prístup použitý pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií a povolený stupeň uznania;
poskytovateľ zabezpečenia spĺňa kritériá uvedené v odseku 5.
7. Zabezpečenie musí spĺňať požiadavky ustanovené v oddiele 3, ktoré sú uplatniteľné.
8. Inštitúcia musí byť schopná preukázať príslušným orgánom, že má primerané procesy riadenia rizík na kontrolu tých rizík, ktorým môže byť vystavená v dôsledku vykonávania postupov na zmierňovanie kreditného rizika.
9. Bez ohľadu na to, že zmiernenia kreditného rizika bolo zohľadnené na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát, inštitúcie naďalej vykonávajú úplné hodnotenie kreditného rizika podkladovej expozície a sú schopné preukázať príslušným orgánom splnenie tejto požiadavky. V prípade repo transakcií a transakcií požičiavania cenných papierov alebo požičiavania či vypožičiavania komodít sa podkladová expozícia iba na účely tohto odseku považuje za čistú hodnotu expozície.
10. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje dostatočne likvidné aktíva a kedy možno hodnoty aktív považovať za dostatočne stabilné na účely odseku 3.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. septembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 195
Vzájomné započítavanie v súvahe
Pri vzájomných pohľadávkach medzi inštitúciou a jej zmluvnou stranou môže inštitúcia používať vzájomné započítavanie v súvahe ako prípustnú formu zmierňovania kreditného rizika.
Bez toho, aby bol dotknutý článok 196, prípustnosť sa obmedzuje na recipročné pokladničné zostatky medzi požičiavajúcou inštitúciou a protistranou. Inštitúcie môžu zmeniť hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšku očakávaných strát iba pri úveroch a vkladoch, ktoré samy získali a ktoré sú predmetom dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe.
Článok 196
Rámcové dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúce repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu.
Inštitúcie prijímajúce súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom ustanovenú v článku 223, môžu zohľadňovať účinky dvojstranných zmlúv o vzájomnom započítavaní, ktoré sa vzťahujú na repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu s protistranou. Bez toho, aby bol dotknutý článok 299, prijatý kolaterál a cenné papiere alebo komodity vypožičané v rámci takýchto dohôd alebo transakcií musia spĺňať požiadavky prípustnosti týkajúce sa kolaterálu uvedené v článkoch 197 a 198.
Článok 197
Prípustnosť kolaterálov v rámci všetkých prístupov a metód
1. Inštitúcie môžu použiť tieto položky ako prípustný kolaterál v rámci všetkých prístupov a metód:
peňažné vklady v požičiavajúcej inštitúcii alebo nástroje hotovostného typu v držbe tejto inštitúcie;
dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami, pričom tieto cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI alebo agentúry na podporu exportu uznanej na účely kapitoly 2 ako prípustná, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči ústredným vládam a centrálnym bankám podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 4 alebo vyšší;
dlhové cenné papiere emitované inštitúciami, pričom tieto cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči inštitúciám podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší;
dlhové cenné papiere emitované inými subjektmi, pričom tieto cenné papiere majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší;
dlhové cenné papiere s krátkodobým ratingovým hodnotením od ECAI, ktorému EBA priradil podľa pravidiel pre rizikové váženie krátkodobých expozícií podľa kapitoly 2 stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší;
kapitálové cenné papiere alebo konvertibilné dlhopisy, ktoré sú zahrnuté v hlavnom indexe;
zlato;
sekuritizačné pozície, ktoré nie sú resekuritizačnými pozíciami a na ktoré sa vzťahuje riziková váha vo výške 100 % alebo nižšia v súlade s článkami 261 až 264.
2. Na účely odseku 1 písm. b) medzi „dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami“ patria:
dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi, s expozíciami voči ktorým sa v súlade s článkom 115 ods. 2 zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v ktorého jurisdikcii sú zriadené;
dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora, s expozíciami voči ktorým sa v súlade s článkom 116 ods. 4 zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde;
dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami, ktorým sa v zmysle článku 117 ods. 2 priraďuje 0 % riziková váha;
dlhové cenné papiere emitované medzinárodnými organizáciami, ktorým sa v zmysle článku 118 priraďuje 0 % riziková váha.
3. Na účely odseku 1 písm. c) medzi „dlhové cenné papiere emitované inštitúciami“ patria:
dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi iné ako dlhové cenné papiere uvedené v odseku 2 písm. a);
dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza v súlade s článkom 116 ods. 1 a 2;
dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami inými než tými, ktorým sa v zmysle článku 117 ods. 2 priraďuje 0 % riziková váha.
4. Inštitúcia môže použiť dlhové cenné papiere, ktoré sú emitované inými inštitúciami a ktoré nemajú ratingové hodnotenie od ECAI, ako prípustný kolaterál, ak tieto dlhové cenné papiere spĺňajú všetky tieto kritériá:
sú kótované na uznanej burze;
kvalifikujú sa ako nadriadený dlh;
všetky ostatné emisie s ratingom emitujúcej inštitúcie, ktoré majú rovnakú úroveň nadriadenosti, majú ratingové hodnotenie od ECAI, ktorý EBA zaradil do stupňa, ktorý zodpovedá 3. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality podľa pravidiel pre rizikové váženie expozícií voči inštitúciám alebo krátkodobých expozícií podľa kapitoly 2;
požičiavajúca inštitúcia nemá informácie, na základe ktorých by mohla predpokladať, že emisia by mala mať nižšie ratingové hodnotenie než to, ktoré sa uvádza v písmene c);
trhová likvidita nástroja je na tieto účely dostatočná.
5. Inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v PKI ako prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
podiely na majetku v kolektívnom investovaní majú denne zverejňovanú kótovanú cenu;
PKI sa obmedzujú na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné na uznanie podľa odsekov 1 a 4;
PKI spĺňajú podmienky ustanovené v článku 132 ods. 3.
Ak PKI investuje do podielov na majetku v inom podniku kolektívneho investovania, podmienky stanovené v písmenách a) až c) prvého pododseku sa uplatňujú rovnako na každý takýto podkladový podnik kolektívneho investovania.
Použitie derivátových nástrojov PKI na hedžing povolených investícií nebráni tomu, aby boli podiely na majetku v tomto podniku prípustné ako kolaterál.
6. Na účely odseku 5, ak investovanie PKI (pôvodný podnik kolektívneho investovania) alebo ktoréhokoľvek z jeho podkladových PKI nie je obmedzené na investovanie do nástrojov, ktoré sú podľa odsekov 1 a 4 prípustné, inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál do výšky rovnajúcej sa hodnote akceptovateľných aktív, ktoré má tento PKI v držbe, ak daný podnik kolektívneho investovania alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKI investovali do neakceptovateľných aktív v maximálnej možnej miere povolenej v rámci ich príslušných mandátov.
Ak akýkoľvek podkladový podnik kolektívneho investovania má svoje vlastné podkladové podniky kolektívneho investovania, inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v kolektívnom investovaní v pôvodnom podniku kolektívneho investovania ako prípustný kolaterál za predpokladu, že uplatňujú metodiku ustanovenú v prvom pododseku.
Ak neakceptovateľné aktíva môžu mať zápornú hodnotu v dôsledku záväzkov alebo podmienených záväzkov vyplývajúcich z vlastníctva, inštitúcie vykonajú tieto kroky:
vypočítajú celkovú hodnotu neakceptovateľných aktív;
ak je hodnota získaná podľa písmena a) záporná, odpočítajú absolútnu hodnotu tejto sumy od celkovej hodnoty akceptovateľných aktív.
7. So zreteľom na odsek 1písm. b) až e), keď cenný papier má dve ratingové hodnotenia od ECAI, inštitúcie použijú menej priaznivé hodnotenie. Ak má cenný papier viac než dve ratingové hodnotenia od ECAI, inštitúcie použijú dve najpriaznivejšie ratingové hodnotenia. Ak sú dve najpriaznivejšie ratingové hodnotenia rozdielne, inštitúcie použijú menej priaznivé z nich.
8. ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
hlavné indexy uvedené v odseku 1 písm. f) tohto článku, v článku 198 ods. 1 písm. a), v článku 224 ods. 1 a 4 a v článku 299 ods. 2 písm. e);
uznané burzy uvedené v odseku 4 písm. a) tohto článku a v článku 198 ods. 1 písm. a), v článku 224 ods. 1 a 4, článku 299 ods. 2 písm. e), článku 400 ods. 2 písm. k), článku 416 ods. 3 písm. e), článku 428 ods. 1 písm. c) a v prílohe III bode 12, a to v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 4 ods. 1 bode 72.
ESMA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.
Článok 198
Dodatočná prípustnosť kolaterálu podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom
1. Keď inštitúcia používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom uvedenú v článku 197, môže popri kolateráli ustanovenom v článku 223 použiť ako prípustný kolaterál tieto položky:
kapitálové cenné papiere alebo konvertibilné dlhopisy, ktoré nie sú zahrnuté v hlavnom indexe, ale sú obchodované na uznanej burze;
podiely na majetku v PKI, ak sú splnené tieto dve podmienky:
podiely na majetku v kolektívnom investovaní majú denne zverejňovanú kótovanú cenu;
PKI sa obmedzuje na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné na účel uznania podľa článku 197 ods. 1 a 4 a položiek uvedených v písmene a) tohto pododseku.
Ak PKI investuje do podielov na majetku v inom podniku kolektívneho investovania, podmienky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku sa uplatňujú rovnako na každý takýto podkladový PKI.
Použitie derivátových nástrojov PKI na hedžing povolených investícií nebráni tomu, aby boli podiely na majetku v tomto podniku prípustné ako kolaterál.
2. Ak investovanie PKI alebo ktoréhokoľvek PKI nie je obmedzené na investovanie do nástrojov, ktoré sú prípustné podľa článku 197 ods. 1 a 4, a položky uvedené v odseku 1 písm. a), inštitúcie môžu použiť podiely na majetku v tomto PKI ako kolaterál do výšky rovnajúcej sa hodnote akceptovateľných aktív, ktoré má tento PKI v držbe, ak daný podnik kolektívneho investovania alebo ktorýkoľvek z jeho podkladových PKI investovali do neakceptovateľných aktív v maximálnej možnej miere povolenej v rámci ich príslušných mandátov.
Ak neakceptovateľné aktíva môžu mať zápornú hodnotu v dôsledku záväzkov alebo podmienených záväzkov vyplývajúcich z vlastníctva, inštitúcie vykonajú tieto dva kroky:
vypočítajú celkovú hodnotu neakceptovateľných aktív;
ak je hodnota získaná podľa písmena a) záporná, odpočítajú absolútnu hodnotu tejto sumy od celkovej hodnoty akceptovateľných aktív.
Článok 199
Dodatočná prípustnosť kolaterálu podľa prístupu IRB
1. Inštitúcie, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB, môžu okrem kolaterálu uvedeného v článkoch 197 a 198 použiť aj tieto formy kolaterálu:
kolaterál vo forme nehnuteľného majetku v súlade s odsekmi 2, 3 a 4;
pohľadávky v súlade s odsekom 5;
iný nefinančný kolaterál v súlade s odsekmi 6 a 8;
lízing v súlade s odsekom 7.
2. Ak nie je uvedené inak podľa článku 124 ods. 2, inštitúcie môžu použiť ako prípustný kolaterál nehnuteľný majetok určený na bývanie, ktorý užíva alebo bude užívať alebo prenajíma alebo bude prenajímať vlastník alebo konečný vlastník v prípade osobných investičných spoločností, a nehnuteľný majetok určený na podnikanie vrátane kancelárskych priestorov a iných priestorov určených na podnikanie, ak sú splnené tieto dve podmienky:
hodnota nehnuteľnosti významne nezávisí od kreditnej kvality dlžníka. Inštitúcie môžu z určovania významnosti takej závislosti vylúčiť situácie, v ktorých hodnotu nehnuteľnosti i výkonnosť dlžníka ovplyvňujú výhradne makroekonomické faktory;
riziko dlžníka významne nezávisí od výkonnosti založenej nehnuteľnosti alebo projektu, ale od základnej schopnosti dlžníka splácať dlh z iných zdrojov a v dôsledku toho splatenie facility nie je významne závislé od žiadneho peňažného toku vytvoreného založeným majetkom, ktorý slúži ako kolaterál.
3. Inštitúcie sa môžu odchýliť od ustanovení odseku 2 písm. b) v prípade expozícií zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie nachádzajúcim sa na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejní dôkaz, ktorým sa preukáže, že na danom území je dobre rozvinutý a dlhodobo ustálený trh s nehnuteľným majetkom určeným na bývanie s mierou strát, ktorá nepresahuje žiadny z týchto limitov:
straty vyplývajúce z úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie až do 80 % trhovej hodnoty alebo 80 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, ak nie je ustanovené inak v článku 124 ods. 2, nepresahujú 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v ktoromkoľvek danom roku;
celkové straty vyplývajúce z úverov zabezpečených nehnuteľným majetkom určeným na bývanie nepresahujú 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie v ktoromkoľvek danom roku.
Ak v danom roku nie je splnená ktorákoľvek podmienka uvedená v prvom pododseku písmenách a) a b), inštitúcie nepoužijú zaobchádzanie stanovené v uvedenom pododseku, kým obe podmienky nie sú v nasledujúcom roku splnené.
4. Inštitúcie sa môžu odchýliť od ustanovení odseku 2 písm. b) v prípade nehnuteľného majetku určeného na podnikanie nachádzajúceho sa na území členského štátu, ak príslušný orgán tohto členského štátu uverejní dôkaz, ktorým sa preukáže, že na danom území je dobre rozvinutý a dlhodobo ustálený trh s nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie s mierou strát, ktorá nepresahuje žiadny z týchto limitov:
straty vyplývajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie do výšky 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania nepresahujú 0,3 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku;
celkové straty vyplývajúce z úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie nepresahujú 0,5 % nesplatených úverov zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie v ktoromkoľvek danom roku.
Ak v danom roku nie je splnená jedna z podmienok uvedených v písmenách a) a b) prvého pododseku, inštitúcie nepoužijú zaobchádzanie špecifikované v danom pododseku, až kým obe podmienky nebudú splnené v bezprostredne nasledujúcom roku.
5. Inštitúcie môžu použiť ako prípustný kolaterál pohľadávky súvisiace s obchodnou transakciou alebo transakciami s pôvodnou splatnosťou kratšou alebo rovnajúcou sa jednému roku. Medzi prípustné pohľadávky nepatria tie, ktoré sú spojené so sekuritizáciami, sub-participáciami alebo kreditnými derivátmi alebo sumami, ktoré dlhujú pridružené strany.
6. Príslušné orgány povolia inštitúcii používať ako prípustný kolaterál nefinančný kolaterál iného druhu než sú druhy uvedené v odsekoch 2, 3 a 4, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
existujú likvidné trhy – o čom pri zohľadnení druhu aktív svedčia časté transakcie – na realizáciu kolaterálu rýchlym a ekonomicky efektívnym spôsobom. Inštitúcie vykonávajú posudzovanie tejto podmienky pravidelne a vtedy, keď informácie naznačujú významné zmeny na trhu;
existujú riadne ustálené, verejne dostupné trhové ceny pre kolaterál. Inštitúcie môžu považovať trhové ceny za riadne ustálené, ak pochádzajú zo spoľahlivých zdrojov informácií, ako sú verejné indexy, a odzrkadľujú cenu transakcií za bežných podmienok. Inštitúcie môžu považovať trhové ceny za verejne dostupné, ak sú tieto ceny uverejnené, ľahko prístupné a získateľné pravidelne a bez akéhokoľvek zbytočného administratívneho alebo finančného zaťaženia;
inštitúcia analyzuje trhové ceny, čas a náklady potrebné na uplatnenie kolaterálu a dosiahnuté výnosy z tohto kolaterálu;
inštitúcia preukáže, že dosiahnuté výnosy z kolaterálu nie sú nižšie než 70 % hodnoty kolaterálu v prípade viac než 10 % všetkých likvidácií pre daný druh kolaterálu. Ak existuje podstatná volatilita trhových cien, inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušných orgánov, že jej ocenenie kolaterálu je dostatočne konzervatívne.
Inštitúcie zdokumentujú splnenie podmienok uvedených v písmenách a) až d) prvého pododseku a podmienok, ktoré sú uvedené v článku 210.
7. S výhradou ustanovení článku 230 ods. 2, ak sú splnené požiadavky stanovené v článku 211, sa s expozíciami vyplývajúcimi z transakcií, v rámci ktorých inštitúcia prenajíma majetok tretej strane, môže zaobchádzať rovnako ako s úvermi zabezpečenými daným druhom prenajímaného majetku.
8. EBA zverejní zoznam druhov nefinančných kolaterálov, ktoré príslušné orgány povolili inštitúciám použiť v súlade s odsekom 6.
Článok 200
Iné financované zabezpečenie
Inštitúcie môžu použiť ako prípustný kolaterál toto ďalšie financované zabezpečenie:
peňažný vklad alebo nástroje hotovostného typu v držbe tretej strany, ktorá je inštitúciou, na základe inej dohody než dohoda o správe a založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie;
životné poistky založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie;
nástroje emitované treťou stranou, ktorá je inštitúciou a ktorá ich na požiadanie spätne odkúpi.
Článok 201
Oprávnenosť poskytovateľov zabezpečenia podľa všetkých prístupov
1. Inštitúcie môžu použiť tieto strany ako oprávnených poskytovateľov nefinancovaného zabezpečenia:
ústredné vlády a centrálne banky;
regionálne vlády alebo miestne orgány;
multilaterálne rozvojové banky;
medzinárodné organizácie, expozície voči ktorým majú podľa článku 117 priradenú 0 % rizikovú váhu;
subjekty verejného sektora, s pohľadávkami voči ktorým sa zaobchádza v súlade s článkom 116;
inštitúcie a finančné inštitúcie, v prípade ktorých sa s expozíciami voči danej finančnej inštitúcii zaobchádza ako s expozíciami voči inštitúciám v súlade s článkom 119 ods. 5;
ďalšie podnikateľské subjekty vrátane materských spoločností, dcérskych spoločností a pridružených podnikateľských subjektov inštitúcie ◄ , ktoré spĺňajú jednu z týchto podmienok:
tieto ďalšie podnikateľské subjekty majú ratingové hodnotenie od ECAI;
v prípade inštitúcií počítajúcich hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB, tieto ďalšie podnikateľské subjekty nemajú ratingové hodnotenie od uznanej ECAI a interný rating určila inštitúcia;
centrálne protistrany.
2. Ak inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB, musí ručiteľ, aby bol oprávnený ako poskytovateľ nefinancovaného zabezpečenia, mať interný rating určený inštitúciou v súlade s ustanoveniami oddielu 6 kapitoly 3.
Príslušné orgány uverejnia a aktualizujú zoznam týchto finančných inštitúcií, ktoré sú oprávnenými poskytovateľmi nefinancovaného zabezpečenia podľa odseku 1 písm. f) alebo hlavné kritériá na určenie takýchto oprávnených poskytovateľov nefinancovaného zabezpečenia spolu s opisom platných prudenciálnych požiadaviek a používajú svoj zoznam spoločne s ďalšími príslušnými orgánmi v súlade s 117 smernice 2013/36/EÚ.
Článok 202
Oprávnenosť poskytovateľov zabezpečenia podľa prístupu IRB, ktorí spĺňajú podmienky na zaobchádzanie ustanovené v článku 153 ods. 3
Inštitúcia môže ako oprávnených poskytovateľov nefinancovaného zabezpečenia použiť inštitúcie, poisťovne a zaisťovne a agentúry na podporu exportu, ktoré spĺňajú podmienky na uplatnenie zaobchádzania ustanoveného v článku 153 ods. 3, ak spĺňajú všetky tieto podmienky:
majú dostatočné odborné znalosti pre poskytnutie nefinancovaného zabezpečenia;
podliehajú regulácii spôsobom, ktorý je rovnocenný s pravidlami uvedenými v tomto nariadení, alebo mali v čase poskytnutia zabezpečenia ratingové hodnotenie od uznanej ECAI, ktorý EBA zaradil do stupňa zodpovedajúceho 3. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality, v súlade s pravidlami pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2;
mali v čase poskytnutia zabezpečenia alebo počas akéhokoľvek po ňom nasledujúceho obdobia interný rating s PD zodpovedajúcou alebo nižšou než je tá, ktorá zodpovedá 2. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality, v súlade s pravidlami pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2;
majú interný rating s PD zodpovedajúcou alebo nižšou, než je tá, ktorá zodpovedá 3. alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality, v súlade s pravidlami pre rizikové váženie expozícií voči podnikateľským subjektom podľa kapitoly 2.
Na účely tohto článku nemôžu v prospech zabezpečenia poskytnutému agentúrou na podporu exportu plynúť žiadne výhody z výslovnej dodatočnej záruky ústrednej vlády.
Článok 203
Prípustnosť záruk ako nefinancovaného zabezpečenia
Inštitúcie môžu použiť záruky ako prípustné nefinancované zabezpečenie.
Článok 204
Prípustné druhy kreditných derivátov
1. Inštitúcie môžu použiť tieto druhy kreditných derivátov a nástroje, ktoré sa môžu skladať z takýchto kreditných derivátov, alebo ktoré sú podobne ekonomicky účinné, ako prípustné zabezpečenie:
swapy na kreditné zlyhanie;
swapy na celkový výnos;
dlhové nástroje viazané na úver v rozsahu, v akom sú podložené splácaním peňažnými prostriedkami.
Ak inštitúcia kupuje zabezpečenie úveru prostredníctvom swapu na celkový výnos a zaznamenáva čisté platby prijaté v rámci swapu ako čistý príjem, ale nezaznamenáva kompenzačné zníženie hodnoty aktíva, ktoré je zabezpečené, buď znížením reálnej hodnoty alebo doplnením k zdrojom, toto zabezpečenie sa neuzná ako prípustné zabezpečenie.
2. Keď inštitúcia vykonáva interný hedžing použitím kreditného derivátu, kreditné riziko presunuté do obchodnej knihy sa musí preniesť na tretiu stranu alebo strany, aby bolo zabezpečenie uznané za prípustné zabezpečenie na účely tejto kapitoly.
Keď sa interný hedžing vykonal v súlade s prvým pododsekom a boli splnené požiadavky uvedené v tejto kapitole, inštitúcie pri získaní nefinancovaného zabezpečenia uplatnia na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pravidlá stanovené v oddieloch 4 až 6.
Článok 205
Požiadavky na iné dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní uvedené v článku 206
Dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe iné než rámcové dohody o vzájomnom započítavaní uvedené v článku 206 sa považujú za prípustnú formu zmiernenia kreditného rizika, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
tieto dohody sú právne účinné a vymožiteľné v každej príslušnej jurisdikcii, aj v prípade platobnej neschopnosti alebo konkurzu protistrany;
inštitúcie sú schopné kedykoľvek zistiť aktíva a pasíva podliehajúce týmto dohodám;
inštitúcie priebežne monitorujú a kontrolujú riziká spojené so zrušením zabezpečenia;
inštitúcie priebežne monitorujú a kontrolujú príslušné expozície na čistom základe.
Článok 206
Požiadavky na rámcové dohody o vzájomnom započítavaní vzťahujúce sa na repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu
Rámcové dohody o vzájomnom započítavaní vzťahujúce sa na repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu sa uznajú za prípustnú formu zmiernenia kreditného rizika, ak kolaterál poskytnutý v rámci týchto dohôd spĺňa všetky požiadavky stanovené v článku 207 ods. 2 až 4 a ak sú splnené všetky tieto podmienky:
sú právne účinné a vymožiteľné v každej príslušnej jurisdikcii, aj v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti protistrany;
udeľujú strane, ktorá nezlyhala, právo včas ukončiť a zavrieť všetky transakcie podľa dohody v prípade zlyhania, a to aj v prípade konkurzu alebo platobnej neschopnosti protistrany;
zabezpečujú také vzájomné započítavanie ziskov a strát z transakcií uzavretých podľa dohody, aby jediná čistá suma tvorila pohľadávku jednej strany voči druhej.
Článok 207
Požiadavky na finančný kolaterál
1. V rámci všetkých prístupov a metód sa finančný kolaterál a zlato kvalifikuje ako prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky požiadavky uvedené v odsekoch 2 až 4.
2. Kreditná kvalita dlžníka a hodnota kolaterálu nesmú mať významnú pozitívnu koreláciu. Ak by sa hodnota kolaterálu významne znížila, samo osebe to neznamená významné zhoršenie kreditnej kvality dlžníka. Ak by sa kreditná kvalita dlžníka dostala na kritickú úroveň, samo osebe to neznamená významné zníženie hodnoty kolaterálu.
Cenné papiere emitované dlžníkom alebo členom skupiny prepojených subjektov sa nepovažujú za prípustný kolaterál. Napriek tomu sa vlastné emisie krytých dlhopisov dlžníka v zmysle článku 129 kvalifikujú ako prípustný kolaterál, ak sú poskytnuté ako kolaterál na účely repo transakcií, ak spĺňajú podmienky ustanovené v prvom pododseku.
3. Inštitúcie musia splniť všetky zmluvné a štatutárne požiadavky v súvislosti s vymožiteľnosťou dohôd o kolaterále podľa právnych predpisov vzťahujúcich sa na ich práva z kolaterálu, a prijmú všetky kroky potrebné na jej presadenie.
Inštitúcie vykonali dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť dohôd o kolaterále vo všetkých príslušných jurisdikciách. Opätovne vykonajú takéto preskúmanie vtedy, keď je nevyhnutné zaistiť stálu vymožiteľnosť.
4. Inštitúcie musia splniť všetky tieto operačné požiadavky:
riadne zdokumentujú dohody o kolaterále a majú zavedené jasné a spoľahlivé postupy pre včasné uplatnenie kolaterálu;
využívajú spoľahlivé postupy a procesy kontroly rizík vyplývajúcich z použitia kolaterálu, vrátane rizík neúspešného alebo zníženého zabezpečenia, rizík oceňovania, rizík spojených so zrušením zabezpečenia, rizika koncentrácie vyplývajúceho z použitia kolaterálu a v súvislosti s celkovým profilom rizika inštitúcie;
majú zavedené zdokumentované politiky a postupy týkajúce sa druhov a hodnôt prijatých kolaterálov;
vypočítavajú trhovú hodnotu kolaterálu a zodpovedajúcim spôsobom ho preceňujú aspoň raz za šesť mesiacov a vždy, keď majú dôvod domnievať sa, že nastal výrazný pokles jeho trhovej hodnoty;
ak má kolaterál v držbe tretia strana, prijmú primerané kroky, aby zaistili, že tretia strana oddeľuje kolaterál od svojich vlastných aktív;
zabezpečia, aby vyčlenili dostatočné zdroje na riadne fungovanie dohôd o maržiach s protistranami financujúcimi OTC deriváty a cenné papiere, merané na základe včasnosti a presnosti ich odchádzajúcich požiadaviek na doplnenie marže a času reakcie na prichádzajúce požiadavky na doplnenie marže;
majú zavedené postupy správy kolaterálov s cieľom kontrolovať, monitorovať a predkladať hlásenia týkajúce sa:
rizík, ktorým sú vystavené na základe dohôd o maržiach;
koncentrácie rizika v prípade konkrétnych druhov kolaterálových aktív;
opätovného použitia kolaterálu, vrátane možných nedostatkov likvidity v dôsledku opakovaného použitia kolaterálu prijatého od protistrán;
vzdania sa práv na kolaterál poskytnutý protistranám.
5. Okrem splnenia všetkých požiadaviek ustanovených v odsekoch 2 až 4 musí byť zostatková splatnosť zabezpečenia aspoň taká dlhá ako zostatková splatnosť expozície, aby sa finančný kolaterál uznal za prípustný podľa jednoduchej metódy nakladania s finančným kolaterálom.
Článok 208
Požiadavky na kolaterál vo forme nehnuteľného majetku
1. Nehnuteľný majetok sa uzná za prípustný kolaterál len vtedy, keď sú splnené všetky požiadavky ustanovené v odsekoch 2 až 5.
2. Musia byť splnené tieto požiadavky týkajúce sa právnej istoty:
hypotéka alebo záložné právo sú vymožiteľné vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú príslušné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, a sú riadne a včas zaregistrované;
sú splnené všetky právne požiadavky na zriadenie záložného práva;
dohoda o zabezpečení a právny postup, ktorý je jej základom, umožňujú inštitúcii realizovať hodnotu zabezpečenia v primeranej lehote.
3. Na monitorovanie hodnoty majetku a oceňovanie majetku musia byť splnené tieto požiadavky:
inštitúcie monitorujú hodnotu majetku v častých intervaloch a aspoň raz ročne v prípade nehnuteľného majetku určeného na podnikanie a aspoň raz za tri roky v prípade nehnuteľného majetku určeného na bývanie. Inštitúcie musia vykonávať monitorovanie častejšie, ak na trhu dochádza k výrazným zmenám podmienok;
oceňovanie majetku sa preskúma, ak informácie dostupné inštitúciám naznačujú, že hodnota majetku v porovnaní so všeobecnými trhovými cenami asi podstatne klesla a toto preskúmanie vykoná oceňovateľ, ktorý má požadovanú kvalifikáciu, schopnosti a skúsenosti na vykonanie ocenenia a ktorý je nezávislý od procesu rozhodovania o poskytnutí úveru. V prípade úverov presahujúcich 3 milióny EUR alebo 5 % vlastných zdrojov inštitúcie, oceňovanie majetku preskúma takýto oceňovateľ aspoň každé tri roky.
Inštitúcie môžu na monitorovanie hodnoty nehnuteľného majetku a identifikáciu nehnuteľného majetku, ktorý je potrebné preceniť, použiť štatistické metódy.
4. Inštitúcie presne zdokumentujú druhy nehnuteľného majetku určeného na bývanie a nehnuteľného majetku určeného na podnikanie, ktoré akceptujú, a politiky poskytovania úverov v tejto oblasti.
5. Inštitúcie majú zavedené postupy na monitorovanie toho, či nehnuteľný majetok prijatý ako zabezpečenie je primerane poistený proti riziku poškodenia.
Článok 209
Požiadavky na pohľadávky
1. Pohľadávky sa kvalifikujú ako prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky požiadavky ustanovené v odsekoch 2 a 3.
2. Musia byť splnené tieto požiadavky týkajúce sa právnej istoty:
právny mechanizmus, na základe ktorého sa poskytuje kolaterál požičiavajúcej inštitúcii, je spoľahlivý a účinný a zabezpečuje jednoznačné právo tejto inštitúcie na kolaterál vrátane práva na príjmy z predaja kolaterálu;
inštitúcie vykonali všetky kroky potrebné na splnenie miestnych požiadaviek súvisiacich s vymožiteľnosťou záujmov súvisiacich s kolaterálom. Požičiavajúce inštitúcie majú prvoradý nárok na daný kolaterál, hoci tento nárok môže byť ešte podriadený pohľadávkam prednostných veriteľov stanovených v právnych predpisoch;
inštitúcie vykonali dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť dohôd o kolaterále vo všetkých príslušných jurisdikciách;
inštitúcie riadne zdokumentujú svoje dohody o kolaterále a majú zavedené presné a spoľahlivé postupy pre včasnú realizáciu kolaterálu;
inštitúcie majú zavedené postupy, ktoré zabezpečia dodržiavanie všetkých právnych podmienok potrebných na vyhlásenie zlyhania dlžníka a včasnú realizáciu kolaterálu;
v prípade finančnej núdze alebo zlyhania dlžníka majú inštitúcie právomoc predať alebo postúpiť pohľadávky iným stranám bez súhlasu dlžníkov vo vzťahu k pohľadávkam.
3. Musia byť splnené sú tieto požiadavky na riadenie rizík:
inštitúcia má zavedený spoľahlivý proces určovania kreditného rizika spojeného s pohľadávkami. Tento proces musí obsahovať analýzu obchodnej činnosti a odvetvia dlžníka a typov klientov, s ktorými tento dlžník obchoduje. Ak sa inštitúcia spolieha na svojich dlžníkov s cieľom uistiť sa o kreditnom riziku odberateľov, inštitúcia preskúma prax dlžníka týkajúcu sa poskytovania úverov, aby sa uistila o ich spoľahlivosti a dôveryhodnosti;
rozdiel medzi výškou expozície a hodnotou pohľadávok musí odzrkadľovať všetky primerané faktory vrátane nákladov na realizáciu, koncentrácie v rámci skupiny pohľadávok založených individuálnym dlžníkom a potenciálnej koncentrácie rizika v rámci celkových expozícií inštitúcie nad rámec tej, ktorá je kontrolovaná všeobecnou metodikou inštitúcie. Inštitúcie zabezpečia priebežný proces monitorovania primeraný pohľadávkam. Inštitúcie pravidelne preskúmavajú aj dodržiavanie reštriktívnych klauzúl v úverových zmluvách, environmentálnych obmedzení a iných právnych požiadaviek;
pohľadávky založené dlžníkom sa diverzifikujú a nesmú byť neprimerane korelované s dlžníkom. Ak existuje podstatná pozitívna korelácia, inštitúcie pri stanovovaní marží pre kolaterálovú skupinu ako celok berú do úvahy sprievodné riziko;
inštitúcie nesmú používať pohľadávky voči osobám spojeným s dlžníkom, vrátane dcérskych spoločností a zamestnancov, ako prípustné zabezpečenie;
inštitúcie majú zavedený zdokumentovaný proces na inkaso platieb pohľadávok v prípadoch finančných problémov. Inštitúcie majú zavedené potrebné nástroje na inkasovanie, a to aj v prípade, keď zvyčajne ponechávajú inkasovanie pohľadávok na svojich dlžníkov.
Článok 210
Požiadavky na iný nefinančný kolaterál
Nefinančný kolaterál iný ako kolaterál vo forme nehnuteľného majetku sa uzná za prípustný kolaterál podľa prístupu IRB, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
dohoda o kolaterále, na základe ktorej sa nefinančný kolaterál poskytuje inštitúcii, je právne účinná a vymožiteľná v každej príslušnej jurisdikcii a umožňuje tejto inštitúcii realizovať hodnotu kolaterálu v primeranej lehote;
s jedinou výnimkou prípustného prvoradého nároku uvedeného v článku 209 ods. 2 písm. b) sa za prípustný kolaterál uznajú len prednostné záložné práva na kolaterál alebo požiadavky na kolaterál a inštitúcia má pred všetkými ostatnými veriteľmi prednosť na realizovaný výnos z kolaterálu;
inštitúcie monitorujú hodnotu kolaterálov v častých intervaloch a aspoň raz ročne. Inštitúcie vykonávajú častejšie monitorovanie, keď na trhu dochádza k výrazným zmenám podmienok;
úverová zmluva musí obsahovať podrobný opis kolaterálu a podrobné spresnenia spôsobu a frekvencie preceňovania;
inštitúcie vo svojich interných politikách poskytovania úverov a postupoch, ktoré majú k dispozícii pre posudzovanie, zreteľne zdokumentujú druhy nefinančných kolaterálov, ktoré akceptujú, a politiky a postupy, ktoré majú zavedené vzhľadom na primerané hodnoty každého druhu kolaterálu vo vzťahu k hodnote expozície;
politiky inštitúcií týkajúce sa poskytovania úverov so zreteľom na štruktúru transakcie sa sústreďujú na:
primerané požiadavky na kolaterál vo vzťahu k hodnote expozície;
schopnosť pohotovo realizovať kolaterál;
schopnosť objektívne určiť cenu alebo trhovú hodnotu;
frekvenciu, s ktorou môže byť hodnota pohotovo získaná vrátane odborného posúdenia alebo ocenenia;
volatilitu alebo proxy hodnotu volatility hodnoty kolaterálu.
pri vykonávaní oceňovania i preceňovania inštitúcie v plnom rozsahu zohľadňujú každé zhoršenie kvality alebo zastarávanie kolaterálu, pričom venujú osobitnú pozornosť účinkom zastarávania kolaterálu závislého od trendov alebo termínov;
inštitúcie majú právo fyzicky skontrolovať kolaterál. Majú zavedené aj politiky a postupy zamerané na uplatnenie svojho práva na fyzickú kontrolu;
kolaterál prijatý ako zabezpečenie musí byť primerane poistený proti škodám a inštitúcie majú zavedené postupy na monitorovanie takéhoto poistenia.
Článok 211
Požiadavky na zaobchádzanie s lízingovými expozíciami ako zabezpečenými kolaterálom
Inštitúcie zaobchádzajú s expozíciami z lízingových transakcií ako zabezpečenými kolaterálom podľa druhu majetku, ktorý je predmetom lízingu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
sú splnené podmienky ustanovené v článkoch 208 alebo prípadne 210 podľa druhu majetku, ktorý je predmetom lízingu, na uznanie za prípustný kolaterál;
poskytovateľ lízingu má zavedené spoľahlivé riadenie rizík so zreteľom na spôsob využitia aktíva, ktoré je predmetom lízingu, jeho umiestnenie, vek a plánovanú dobu používania, vrátane primeraného monitorovania hodnoty zabezpečenia;
poskytovateľ lízingu je zákonným vlastníkom daného aktíva a je schopný včas uplatniť výkon svojich vlastníckych práv;
keď tak nebolo stanovené už pri výpočte výšky LGD, rozdiel medzi neumorenou hodnotou a trhovou hodnotou zabezpečenia nesmie byť taký vysoký, aby sa nadhodnocovalo zmiernenie kreditného rizika priraďovaného k aktívu, ktoré je predmetom lízingu.
Článok 212
Požiadavky na iné financované zabezpečenie
1. Peňažný vklad v inštitúcii, ktorá je treťou stranou, alebo nástroje hotovostného typu, ktoré sú v držbe tejto inštitúcie, sú prípustné na zaobchádzanie uvedené v článku 232 ods. 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
pohľadávka dlžníka voči inštitúcii, ktorá je treťou stranou, je verejne založená v prospech požičiavajúcej inštitúcie alebo postúpená požičiavajúcej inštitúcii a takéto záložné právo alebo postúpenie je právne účinné a vymožiteľné vo všetkých príslušných jurisdikciách a je bezpodmienečné a neodvolateľné;
inštitúcii, ktorá je treťou stranou, sa vznik záložného práva alebo postúpenie oznámi;
na základe oznámenia je inštitúcia, ktorá je treťou stranou, schopná vykonať platby výhradne požičiavajúcej inštitúcii alebo iným stranám len na základe predchádzajúceho súhlasu požičiavajúcej inštitúcie.
2. Poistky životného poistenia založené v prospech požičiavajúcej inštitúcie sa uznajú za prípustný kolaterál, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
poistka životného poistenia je verejne založená alebo postúpená v prospech požičiavajúcej inštitúcie;
spoločnosť poskytujúca životné poistenie je o tomto záložnom práve alebo postúpení informovaná a vzhľadom na toto oznámenie nesmie sumy splatné podľa zmluvy uhradiť bez predchádzajúceho súhlasu požičiavajúcej inštitúcie;
v prípade zlyhania dlžníka má požičiavajúca inštitúcia právo zrušiť poistnú zmluvu a dostať odkupnú hodnotu;
požičiavajúca inštitúcia je informovaná o každej neuhradenej sume splatnej podľa poistnej zmluvy zo strany poistenca;
zabezpečenie sa poskytuje na obdobie splatnosti úveru. Ak to nie je možné, pretože poistný vzťah sa končí pred uplynutím platnosti úverového vzťahu, požičiavajúca inštitúcia zabezpečí, aby suma vyplývajúca z poistnej zmluvy slúžila požičiavajúcej inštitúcii ako zabezpečenie až do konca platnosti úverovej zmluvy;
záložné právo alebo postúpenie musí byť právne účinné a vymožiteľné vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú príslušné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy;
odkupná hodnota je deklarovaná spoločnosťou poskytujúcou životné poistenie a nie je možné ju znížiť;
spoločnosť poskytujúca životné poistenie vyplatí odkupnú hodnotu včas na požiadanie;
odkupnú hodnotu nemožno požadovať bez predchádzajúceho súhlasu inštitúcie;
spoločnosť poskytujúca životné poistenie podlieha ustanoveniam smernice 2009/138/ES alebo dohľadu príslušného orgánu tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.
Článok 213
Spoločné požiadavky na záruky a kreditné deriváty
1. S výhradou článku 214 ods. 1 sa zabezpečenie odvodené od záruky alebo kreditného derivátu považuje za prípustné nefinancované zabezpečenie úveru, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
zabezpečenie je priame;
rozsah zabezpečenia je presne vymedzený a nesporný;
zmluva o zabezpečení neobsahuje ustanovenie, ktorého plnenie nie je pod priamou kontrolou veriteľa a ktoré by:
poskytovateľovi zabezpečenia umožňovalo jednostranne zrušiť zabezpečenie;
zvyšovalo skutočné náklady na zabezpečenie v dôsledku zhoršujúcej sa kreditnej kvality zabezpečenej expozície;
mohlo poskytovateľovi zabezpečenia brániť v povinnosti zaplatiť včas v prípade, že pôvodný dlžník neuhradí ktorúkoľvek splatnú sumu, alebo ak uplynula platnosť lízingovej zmluvy na účely uznania zaručenej zostatkovej hodnoty podľa článku 134 ods. 7 a 166 ods. 4;
mohlo umožniť, aby poskytovateľ zabezpečenia skrátil splatnosť zabezpečenia;
zmluva o zabezpečení je právne účinná a vymožiteľná vo všetkých jurisdikciách, ktoré sú príslušné v čase uzatvorenia úverovej zmluvy.
2. Inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že má zavedené systémy riadenia potenciálnej koncentrácie rizika vznikajúcej v dôsledku jej použitia záruk a kreditných derivátov. Inštitúcia je schopná preukázať k spokojnosti príslušných orgánov, akým spôsobom je jej stratégia v súvislosti s využívaním kreditných derivátov a záruk prepojená s riadením jej celkového rizikového profilu.
3. Inštitúcia plní všetky zmluvné a štatutárne požiadavky v súvislosti s vymožiteľnosťou jej nefinancovaného zabezpečenia podľa právnych predpisov uplatniteľných na jej dohodnuté zabezpečenie a prijmú všetky kroky potrebné na jej zaistenie.
Inštitúcia vykoná dostatočné právne preskúmanie potvrdzujúce vymožiteľnosť nefinancovaného zabezpečenia vo všetkých príslušných jurisdikciách. Opätovne vykoná takéto preskúmanie vtedy, keď bude nevyhnutné zabezpečiť pokračujúcu vymožiteľnosť.
Článok 214
Dodatočné záruky štátu a ostatného verejného sektora
1. Inštitúcie môžu s expozíciami uvedenými v odseku 2 zaobchádzať ako so zabezpečenými zárukou poskytnutou subjektmi uvedenými v danom odseku, ak sú splnené tieto podmienky:
dodatočná záruka pokrýva všetky prvky kreditného rizika pohľadávky;
pôvodná záruka aj dodatočná záruka spĺňajú požiadavky na záruky uvedené v článku 213 a článku 215 ods. 1, ale s výnimkou toho, že dodatočná záruka nemusí byť priama;
krytie je spoľahlivé a z doterajších skúseností nevyplýva dôkaz, že krytie dodatočnou zárukou je menej než skutočne rovnocenné s krytím priamou zárukou, ktoré poskytol daný subjekt.
2. Zaobchádzanie uvedené v odseku 1 sa uplatní na expozície zabezpečené zárukou, ktorá je dodatočne krytá jedným z týchto subjektov:
ústredná vláda alebo centrálna banka;
regionálna vláda alebo miestny orgán;
subjekt verejného sektora, pohľadávky voči ktorému sa posudzujú ako pohľadávky voči ústrednej vláde v súlade s článkom 116 ods. 4;
multilaterálna rozvojová banka alebo medzinárodná organizácia, ktorej sa v zmysle alebo podľa článku 117 ods. 2, resp. článku 118 priraďuje 0 % riziková váha;
subjekt verejného sektora, pohľadávky voči ktorému sa posudzujú v súlade s článkom 116 ods. 1 a 2.
3. Inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie ustanovené v odseku 1 aj na expozíciu, ktorá nie je dodatočne zaručená subjektmi uvedenými v odseku 2, ak samotná dodatočná záruka expozície je priamo zaručená jedným z uvedených subjektov a sú splnené podmienky uvedené v odseku 1.
Článok 215
Dodatočné požiadavky na záruky
1. Záruky sa uznajú ako prípustné nefinancované zabezpečenie, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 213 a všetky tieto podmienky:
pri stanovení zlyhania protistrany alebo neplatenia protistranou má požičiavajúca inštitúcia právo vymáhať včas od ručiteľa akékoľvek peniaze splatné v rámci pohľadávky, pre ktorú je zabezpečenie poskytnuté, a platba ručiteľa nie je podmienená predchádzajúcim vymáhaním platby od dlžníka zo strany požičiavajúcej inštitúcie.
V prípade nefinancovaného zabezpečenia zabezpečujúceho hypotekárne úvery na nehnuteľný majetok určený na bývanie musia byť požiadavky uvedené v článku 213 ods. 1 písm. c) bod iii) a v prvom pododseku tohto písmena splnené len v období 24 mesiacov;
záruka je explicitne zdokumentovaným záväzkom prijatým zo strany ručiteľa;
je splnená niektorá z týchto podmienok:
záruka kryje všetky druhy platieb, ktoré má dlžník vo vzťahu k pohľadávke uskutočniť;
keď sú zo záruky vyňaté určité druhy platieb, požičiavajúca inštitúcia upravila hodnotu záruky tak, aby zodpovedala obmedzenému krytiu.
2. V prípade záruk poskytnutých v rámci schém vzájomného ručenia alebo poskytnutých subjektmi uvedenými článku 214 ods. 2, požiadavky v odseku 1 písm. a) tohto článku sa považujú za splnené, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
požičiavajúca inštitúcia má právo včas dostať predbežnú platbu od ručiteľa, ktorá spĺňa obidve tieto podmienky:
predstavuje spoľahlivý odhad výšky straty vrátane straty vyplývajúcej z neplatenia úrokov a iných druhov platieb, ktoré je dlžník povinný uhrádzať, ktorá pravdepodobne požičiavajúcej inštitúcii vznikne,
je úmerná krytiu záruky;
požičiavajúca úverová inštitúcia je schopná preukázať k spokojnosti príslušných orgánov, že účinky záruky, ktorá kryje aj straty vyplývajúcej z neuskutočnenia platieb úrokov a iných druhov platieb, ktoré je dlžník povinný uhrádzať, takéto zaobchádzanie odôvodňujú.
Článok 216
Dodatočné požiadavky na kreditné deriváty
1. Kreditný derivát sa uzná ako prípustné nefinancované zabezpečenie, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 213 a všetky tieto podmienky:
kreditné udalosti špecifikované v rámci zmluvy o kreditnom deriváte zahŕňajú:
neuhradenie súm splatných v zmysle podmienok podkladového záväzku platných v čase tohto neuhradenia, s dobou odkladu, ktorá je rovnaká alebo kratšia ako doba odkladu podkladového záväzku;
konkurz, platobnú neschopnosť alebo neschopnosť dlžníka splácať svoje dlhy, alebo jeho zlyhanie či písomné uznanie jeho všeobecnej neschopnosti splácať svoje dlhy, keď sú splatné, a analogické udalosti;
reštrukturalizácia podkladového záväzku zahŕňajúca odpustenie alebo odklad splátok istiny, úrokov alebo poplatkov, čo vedie k udalosti kreditnej straty;
ak kreditné deriváty umožňujú peňažné vyrovnanie:
inštitúcie majú zavedený dôkladný proces oceňovania s cieľom spoľahlivo odhadnúť stratu;
obdobie na získanie ocenení podkladového záväzku po kreditnej udalosti je jasne stanovené;
ak je na vyrovnanie potrebné právo a schopnosť kupujúceho zabezpečenia previesť podkladový záväzok na poskytovateľa zabezpečenia, v podmienkach podkladového záväzku sa ustanoví, že vyžiadaný súhlas s takýmto prevodom nesmie byť bezdôvodne odopretý;
totožnosť strán zodpovedných za určenie, či vznikla kreditná udalosť, musí byť jasne vymedzená;
za toto určenie nemá výlučnú zodpovednosť poskytovateľ zabezpečenia;
kupujúci zabezpečenia má právo alebo možnosť informovať poskytovateľa zabezpečenia o vzniku kreditnej udalosti.
Ak kreditné udalosti nezahŕňajú reštrukturalizáciu podkladového záväzku tak, ako sa uvádza v písmene a) bode iii), zabezpečenie sa môže aj napriek tomu uznať, pod podmienkou, že sa zníži hodnota, ako sa uvádza v článku 233 ods. 2.
2. Nesúlad medzi podkladovým záväzkom a referenčným záväzkom v rámci kreditného derivátu alebo medzi podkladovým záväzkom a záväzkom použitým na účely určenia, či vznikla kreditná udalosť, je prípustný len vtedy, keď sú splnené obidve tieto podmienky:
referenčný záväzok alebo záväzok použitý na účely určenia vzniku kreditnej udalosti je v rovnakom alebo nižšom poradí vyrovnania ako podkladový záväzok;
podkladový záväzok a referenčný záväzok alebo záväzok použitý na účely určenia, či kreditná udalosť vznikla, majú spoločného dlžníka a obsahujú ustanovenia o cross-defaulte alebo o cross-acceleration, ktoré sú právne vymožiteľné.
Článok 217
Požiadavky na uznanie zaobchádzania uvedeného v článku 153 ods. 3
1. Pre prípustnosť na zaobchádzanie ustanovené v článku 153 ods. 3 musí zabezpečenie vyplývajúce zo záruky alebo kreditného derivátu spĺňať tieto podmienky:
podkladový záväzok je jedna z týchto expozícií:
expozícia podnikateľského subjektu uvedená v článku 147, ale bez poisťovní a zaisťovní;
expozícia voči regionálnej vláde, miestnemu orgánu alebo subjektu verejného sektora, s ktorou sa nezaobchádza ako s expozíciou voči ústrednej vláde alebo centrálnej banke v súlade s článkom 147;
expozícia voči MSP klasifikovaná ako retailová expozícia v súlade s článkom 147 ods. 5;
dlžníci, voči ktorým sú podkladové pohľadávky, nie sú členmi rovnakej skupiny ako poskytovateľ zabezpečenia;
expozícia je hedžovaná jedným z týchto nástrojov:
nefinancované kreditné deriváty, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany, alebo záruky, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany;
produkty pre prvé zlyhanie z koša aktív;
produkty pre n-té zlyhanie z koša aktív;
zabezpečenie úveru spĺňa požiadavky ustanovené v článku 213, 215 a 216, ktoré sú uplatniteľné;
riziková váha, ktorá sa spája s expozíciou pred uplatnením zaobchádzania stanoveným v článku 153 ods. 3, sa už na aspekte zabezpečenia nepodieľa;
inštitúcia má právo na platby od poskytovateľa zabezpečenia a očakáva ich prijatie bez toho, aby musela právnymi prostriedkami nútiť protistranu k platbe. Inštitúcia prijme v najväčšej možnej miere kroky, ktorými sa ubezpečí o tom, že poskytovateľ zabezpečenia má v úmysle okamžite zaplatiť, ak by sa vyskytla kreditná udalosť;
získané zabezpečenie absorbuje všetky kreditné straty na hedžovanej časti expozície, ktoré vznikli v dôsledku výskytu kreditných udalostí uvedených v zmluve;
ak výplatná štruktúra zabezpečenia voči kreditnému riziku stanovuje nefinančné vyrovnanie, existuje právna istota v súvislosti s postúpiteľnosťou úveru, dlhopisom alebo podmienených záväzkov;
ak má inštitúcia v úmysle postúpiť záväzok iný ako podkladovú expozíciu, zabezpečí, aby dodateľný záväzok bol dostatočne likvidný, aby ho táto inštitúcia bola schopná kúpiť na účel postúpenia v súlade so zmluvou;
podmienky dohody o zabezpečení právne potvrdí v písomnej podobe poskytovateľ zabezpečenia aj inštitúcia;
inštitúcie majú zavedený postup na zisťovanie nadmernej korelácie medzi úverovou bonitou poskytovateľa zabezpečenia a dlžníkom podkladovej expozície v dôsledku závislosti ich výkonnosti od spoločných faktorov nad rámec faktora systematického rizika;
v prípade zabezpečenia pred rizikom zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov nie je predávajúci odkúpených pohľadávok členom rovnakej skupiny ako poskytovateľ zabezpečenia.
2. Na účely odseku 1 písm. c) bodu ii) uplatnia inštitúcie zaobchádzanie uvedené v článku 153 ods. 3 na aktíva v koši s najnižšou hodnotou rizikovo vážených expozícií.
3. Na účely odseku 1 písm. c) bodu iii) je získané zabezpečenie prípustné na zváženie len v tomto rámci, ak bolo získané aj prípustné zabezpečenie pre (n-1)-té zlyhanie, alebo keď (n-1) aktív v koši už zlyhalo. V takomto prípade inštitúcie uplatnia zaobchádzanie uvedené v článku 153 ods. 3 na aktíva v koši s najnižšou hodnotou rizikovo vážených expozícií.
Článok 218
Dlhové nástroje viazané na úver
S investíciami do dlhových nástrojov viazaných na úver emitovaných inštitúciami sa môže zaobchádzať ako s peňažným kolaterálom na účely výpočtu účinku financovaného zabezpečenia v súlade s týmto pododdielom za predpokladu, že swapy na kreditné zlyhanie vložené do dlhových nástrojov viazaných na úver sa kvalifikujú ako prípustné nefinancované zabezpečenie. Na účely stanovenia, či sa swapy na kreditné zlyhanie vložené do dlhových nástrojov viazaných na úver kvalifikujú ako prípustné nefinancované zabezpečenie, môže inštitúcia zvážiť splnenie podmienky uvedenej v článku 194 ods. 6 písm. c).
Článok 219
Vzájomné započítavanie v súvahe
S úvermi požičiavajúcej inštitúcii a vkladmi u požičiavajúcej inštitúcie, ktoré podliehajú vzájomnému započítavaniu v súvahe, má táto inštitúcia zaobchádzať ako s peňažným kolaterálom na účely výpočtu účinku financovaného zabezpečenia v prípade tých úverov a vkladov požičiavajúcej inštitúcie, ktoré sú predmetom vzájomného započítavania v súvahe a sú denominované v rovnakej mene.
Článok 220
Používanie prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu úprav z dôvodu volatility založených na vlastných odhadoch pre rámcové dohody o vzájomnom započítavaní
1. Ak inštitúcie počítajú „plne upravenú hodnotu expozície“ (E*) pre expozície, ktoré sú predmetom prípustnej rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá sa vzťahuje na repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu, vypočítajú úpravy z dôvodu volatility, ktoré musia uplatniť buď použitím prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu úprav z dôvodu volatility založených na vlastných odhadoch („prístup založený na vlastných odhadoch“ – Own Estimates Approach), ako sa ustanovuje v článkoch 223 až 226 pre súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom.
Použitie prístupu založenom na vlastných odhadoch podlieha rovnakým podmienkam a požiadavkám ako pri súhrnnej metóde nakladania s finančným kolaterálom.
2. Na účel výpočtu E* musia inštitúcie:
vypočítať čistú pozíciu v každej skupine cenných papierov alebo pri každom druhu komodít odpočítaním sumy v bode ii) od sumy v bode i):
celková hodnota skupiny cenných papierov alebo komodít rovnakého druhu ako sú cenné papiere alebo komodity požičané, predané alebo poskytnuté na základe rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní;
celková hodnota skupiny cenných papierov alebo komodít rovnakého druhu ako sú cenné papiere alebo komodity vypožičané, kúpené alebo prijaté na základe rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní;
vypočítať čistú pozíciu v jednotlivých menách iných než je mena vyrovnania rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní odpočítaním sumy uvedenej v bode ii) od sumy uvedenej v bode i):
súčet celkovej hodnoty cenných papierov denominovaných v danej mene požičaných, predaných alebo poskytnutých na základe rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní a výšky hotovosti v danej mene požičanej alebo prevedenej na základe tejto dohody;
súčet celkovej hodnoty cenných papierov denominovaných v danej mene vypožičaných, kúpených alebo prijatých na základe rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní a výšky hotovosti v danej mene vypožičanej alebo prijatej na základe tejto dohody;
uplatniť úpravu z dôvodu volatility primeranú pre danú skupinu cenných papierov alebo pozíciu v peňažnej hotovosti na absolútnu hodnotu kladnej alebo zápornej čistej pozície v cenných papieroch v danej skupine;
uplatniť úpravu z dôvodu volatility spôsobenej devízovým rizikom (fx) na čistú kladnú alebo zápornú pozíciu v každej mene inej než je mena vyrovnania rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní.
3. Inštitúcie vypočítajú E* podľa tohto vzorca:
kde:
Ei |
= |
hodnota expozície pre každú jednotlivú expozíciu „i“ na základe dohody, ktorá by sa uplatnila v prípade chýbajúceho zabezpečenia, ak inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu, alebo ak počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB; |
Ci |
= |
hodnota cenných papierov v každej skupine alebo komodít rovnakého druhu vypožičaných, kúpených alebo prijatých alebo hotovosti vypožičanej alebo prijatej v prípade každej expozície i; |
|
= |
čistá pozícia (kladná alebo záporná) v danej skupine cenných papierov „j“; |
|
= |
čistá pozícia (kladná alebo záporná) v danej mene „k“ inej ako je mena vyrovnania dohody vypočítaná podľa odseku 2 písm. b); |
|
= |
úprava z dôvodu volatility primeraná pre určitú skupinu cenných papierov „j“; |
|
= |
úprava z dôvodu volatility výmenných kurzov pre menu „k“. |
4. Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát v prípade repo transakcií alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iných transakcií kapitálového trhu, na ktoré sa vzťahujú rámcové dohody o vzájomnom započítavaní, inštitúcie použijú E* vypočítanú podľa odseku 3 ako hodnotu expozície v prípade expozície voči protistrane vyplývajúcej z transakcií v zmysle rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní na účely článku 113 podľa štandardizovaného prístupu alebo kapitoly 3 podľa prístupu IRB.
5. Na účely odsekov 2 a 3 pojem „skupina cenných papierov“ znamená cenné papiere emitované rovnakým subjektom, ktoré majú rovnaký dátum emisie, rovnakú splatnosť, ktoré podliehajú rovnakým podmienkam a platia pre ne rovnaké doby na zatvorenie pozície, ako sa uvádza v článku 224 a prípadne 225.
Článok 221
Používanie prístupu interných modelov pre rámcové dohody o vzájomnom započítavaní
1. S výhradou povolenia príslušných úradov, alternatívne k použitiu prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu úprav z dôvodu volatility založených na vlastných odhadoch môžu inštitúcie pri výpočte plne upravenej hodnoty expozície (E*) vyplývajúcej z uplatnenia prípustnej rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní zahŕňajúcej repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iné transakcie kapitálového trhu s výnimkou derivátových transakcií, použiť prístup interných modelov, ktorý zohľadňuje účinky korelácie medzi pozíciami cenných papierov v zmysle rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ako aj likviditu príslušných nástrojov.
2. S výhradou povolenia príslušných orgánov môžu inštitúcie používať aj svoje interné modely pre transakcie požičiavania s dozabezpečením, ak sa na tieto transakcie vzťahuje dvojstranná rámcová dohoda o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v kapitole 6 oddiele 7.
3. Inštitúcia sa môže rozhodnúť používať prístup interných modelov nezávisle na svojom predchádzajúcom výbere štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií. Keď však inštitúcia chce použiť prístup interných modelov, musí tak urobiť v prípade všetkých protistrán a cenných papierov, ale s výnimkou nevýznamných portfólií, pri ktorých môže použiť prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístup založený na vlastných odhadoch, ako je stanovené v článku 220.
Prístup interných modelov môžu používať inštitúcie, ktoré získali povolenie na interné modely merania rizika podľa hlavy IV kapitoly 5.
4. Príslušné orgány povolia inštitúciám používať prístup interných modelov, len keď sú presvedčené, že systém riadenia rizík inštitúcie pre riadenie rizík vyplývajúcich z transakcií na základe rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní je koncepčne spoľahlivý a dôsledne uplatňovaný, a ak sú splnené tieto kvalitatívne štandardy:
interný model merania rizika použitý na výpočet potenciálnej volatility ceny pre transakcie je dôkladne zahrnutý do procesu každodenného riadenia rizík inštitúcie a slúži ako základ pre vykazovanie rizikových expozícií vrcholovému manažmentu inštitúcie;
inštitúcia má útvar kontroly rizika, ktorý spĺňa všetky tieto požiadavky:
je nezávislý od obchodných útvarov a podlieha priamo vrcholovému manažmentu inštitúcie;
je zodpovedný za vypracovanie a zavedenie systému riadenia rizík inštitúcie;
predkladá a analyzuje denné správy o výstupoch modelu merania rizika a o primeraných opatreniach, ktoré treba prijať vo vzťahu k pozičným limitom;
denné správy vypracovávané útvarom kontroly rizika sa posudzujú na úrovni manažmentu, ktorý ma dostatočnú právomoc na presadenie zníženia prijatých pozícií a celkovej rizikovej expozície;
inštitúcia má v rámci útvaru kontroly rizika dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov, ktorí majú skúsenosti s používaním sofistikovaných modelov;
inštitúcia zaviedla postupy na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania písomných interných zásad a kontrol týkajúcich sa celkového fungovania systému merania rizika;
modely inštitúcie majú overené záznamy o prijateľnej presnosti pri meraní rizika, preukázanej prostredníctvom spätného testovania jej výstupu pomocou údajov najmenej za jeden rok;
inštitúcia frekventovane vykonáva prísny program stresového testovania a výsledky týchto testov preskúmava vrcholový manažment, ktorý ich potom zohľadňuje v stratégiách a pri stanovovaní limitov;
inštitúcia vykonáva nezávislé preskúmanie svojho systému merania rizika ako súčasť svojho pravidelného interného auditu. Toto preskúmanie zahŕňa činnosť obchodných útvarov, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizika;
inštitúcia vykonáva aspoň raz za rok preskúmanie svojho systému riadenia rizík;
interný model spĺňa požiadavky ustanovené v článku 292 ods. 8 a 9 a článku 294.
5. Interný model inštitúcie na meranie rizika musí zachytiť dostatočný počet rizikových faktorov s cieľom zachytiť všetky podstatné cenové riziká.
Inštitúcia môže používať empirické korelácie v rámci kategórií rizika a medzi kategóriami rizika, ak je jej systém pre meranie korelácií správny a dôsledne používaný.
6. Inštitúcie, ktoré používajú prístup interných modelov, počítajú E* podľa tohto vzorca:
kde:
Ei |
= |
hodnota expozície pre každú jednotlivú expozíciu „i“ na základe dohody, ktorá by sa uplatnila v prípade chýbajúceho zabezpečenia, ak inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu, alebo ak počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa prístupu IRB; |
Ci |
= |
hodnota cenných papierov vypožičaných, kúpených alebo prijatých alebo peňažných prostriedkov vypožičaných alebo prijatých vo vzťahu ku každej takej expozícii „i“. |
Inštitúcie používajú pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií pomocou interných modelov výstup modelu z predchádzajúceho obchodného dňa.
7. Na výpočet potenciálnej zmeny hodnoty uvedený v odseku 6 sa vzťahujú všetky tieto požiadavky:
vykonáva sa najmenej denne;
zakladá sa na 99. percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti;
zakladá sa na dobe na zatvorenie pozície ekvivalentnej 5 dňom, ale s výnimkou transakcií iných než repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov, keď sa použije doba na zatvorenie pozície ekvivalentná 10 dňom;
zakladá sa na efektívnom historickom pozorovacom období minimálne jedného roka, ale s výnimkou prípadu, keď je opodstatnené kratšie pozorovacie obdobie z dôvodu významného zvýšenia volatility ceny;
údaje použité pre výpočet sa aktualizujú každé tri mesiace.
Keď má inštitúcia repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakcie požičiavania s dozabezpčením alebo podobné transakcie alebo súbor vzájomného započítavania, ktorý spĺňa kritériá uvedené v článku 285 ods. 2, 3 a 4, minimálne obdobie držby musí byť zosúladené s obdobím rizika dozabezpečenia, ktoré by sa uplatňovalo podľa týchto odsekov v kombinácii s článkom 285 ods. 5.
8. Na účely výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo iné transakcie kapitálového trhu, na ktoré sa vzťahujú rámcové dohody o vzájomnom započítavaní, inštitúcie použijú E* vypočítanú podľa odseku 6 ako hodnotu expozície voči protistrane vyplývajúcej z transakcií v zmysle rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní na účely článku 113 podľa štandardizovaného prístupu alebo kapitoly 3 podľa prístupu IRB.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
čo predstavuje na účely odseku 3 nevýznamné portfólio;
kritériá určenia toho, či je interný model spoľahlivý a uplatňovaný poctivo na účely odsekov 4 a 5 a rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2015.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 222
Jednoduchá metóda nakladania s finančným kolaterálom
1. Inštitúcie môžu použiť jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom iba v prípade, keď hodnotu rizikovo vážených expozícií počítajú podľa štandardizovaného prístupu. Inštitúcia nepoužíva súčasne jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom aj súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, s výnimkou použitia na účely článku 148 ods. 1 a článku 150 ods. 1. Inštitúcia nesmie používať túto výnimku selektívne s cieľom dosiahnuť zníženie kapitálových požiadaviek alebo na účel vykonávania regulatórnej arbitráže.
2. Podľa jednoduchej metódy nakladania s finančným kolaterálom inštitúcie priradia prípustnému finančnému kolaterálu hodnotu, ktorá sa rovná jeho trhovej hodnote stanovenej v súlade s článkom 207 ods. 4 písm. d).
3. Inštitúcie pridelia tým častiam hodnoty expozície, ktoré sú zabezpečené trhovou hodnotou prípustného kolaterálu, riziková váhu, ktorú by priradili podľa kapitoly 2, ak by požičiavajúca inštitúcia mala priamu expozíciu voči nástroju kolaterálu. Na tento účel sa hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I rovná skôr 100 % jej hodnoty, než hodnote expozície uvedenej v článku 111 ods. 1.
Riziková váha časti zabezpečenej kolaterálom musí byť aspoň 20 %, ale s výnimkou prípadov špecifikovaných v odsekoch 4 až 6. Inštitúcie uplatnia na zostatkovú hodnotu expozície rizikovú váhu, ktorú by pridelili nezabezpečenej expozícii voči protistrane podľa kapitoly 2.
4. Inštitúcie priradia 0 % rizikovú váhu kolaterálom zabezpečenej časti expozície vyplývajúcej z repo transakcií a transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 227. Ak protistrana transakcie nie je kľúčovým účastníkom trhu, inštitúcie priradia 10 % rizikovú váhu.
5. Riziková váha 0 % sa priradí v rozsahu zabezpečenia kolaterálom hodnotám expozícií určeným podľa kapitoly 6 pre derivátové nástroje uvedené v prílohe II a podliehajúce dennému oceňovaniu trhovou hodnotou, zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo nástrojmi peňažného typu, pri ktorých nie je menový nesúlad.
Inštitúcie priradia 10 % rizikovú váhu v rozsahu zabezpečenia kolaterálom hodnotám expozícií takých transakcií, ktoré sú zabezpečené dlhovými cennými papiermi emitovanými ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami, ktorým sa podľa kapitoly 2 priraďuje 0 % riziková váha.
6. V prípade transakcií iných, než sú transakcie uvedené v odsekoch 4 a 5, môžu inštitúcie priradiť 0 % rizikovú váhu, ak sú expozícia aj kolaterál denominované v rovnakej mene a je splnená jedna z týchto podmienok:
kolaterál je vo forme peňažného vkladu alebo nástrojov hotovostného typu;
kolaterál je vo forme dlhových cenných papierov emitovaných ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami, na ktoré sa v zmysle článku 114 vzťahuje 0 % riziková váha, a trhová hodnota tohto kolaterálu sa znížila o 20 %.
7. Na účel odsekov 5 a 6 medzi dlhové cenné papiere emitované ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami patria:
dlhové cenné papiere emitované regionálnymi vládami alebo miestnymi orgánmi, s expozíciami voči ktorým sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde, v ktorého jurisdikcii sú v zmysle článku 115 zriadené;
dlhové cenné papiere emitované multilaterálnymi rozvojovými bankami, ktorým sa v zmysle alebo podľa článku 117 ods. 2 priraďuje 0 % riziková váha;
dlhové cenné papiere emitované medzinárodnými organizáciami, ktorým sa v zmysle článku 118 priraďuje 0 % riziková váha;
dlhové cenné papiere emitované subjektmi verejného sektora, s ktorými sa v súlade s článkom 116 ods. 4 zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde.
Článok 223
Súhrnná metóda nakladania s finančným kolaterálom
1. Inštitúcie s cieľom zohľadniť volatilitu cien uplatňujú pri oceňovaní finančného kolaterálu na účely súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom úpravy z dôvodu volatility na trhovú hodnotu kolaterálu, ako je stanovené v článkoch 224 až 227.
Ak je kolaterál denominovaný v mene, ktorá sa líši od meny, v ktorej je denominovaná podkladová expozícia, inštitúcie pridajú k úprave z dôvodu volatility úpravu, ktorá odzrkadľuje volatilitu meny vhodnú pre daný kolaterál, ako sa uvádza v článkoch 224 až 227.
V prípade transakcií s OTC derivátmi, na ktoré sa vzťahujú dohody o vzájomnom započítavaní uznané príslušnými orgánmi podľa kapitoly 6, úprava z dôvodu volatility odzrkadľujúca volatilitu meny sa vykoná, ak existuje nesúlad medzi menou kolaterálu a menou vyrovnania. Aj keď sú v rámci transakcií, na ktoré sa vzťahujú dohody o vzájomnom započítavaní, viaceré meny, vykoná sa len jedna úprava z dôvodu volatility.
2. Inštitúcie vypočítajú hodnotu kolaterálu upravenú z dôvodu volatility (CVA), pričom zohľadňujú:
kde:
C |
= |
hodnota kolaterálu; |
HC |
= |
úprava z dôvodu volatility vhodná pre daný kolaterál, vypočítaná podľa článkov 224 a 227; |
Hfx |
= |
úprava z dôvodu volatility zodpovedajúca nesúladu mien, vypočítaná podľa článkov 224 a 227. |
Inštitúcie použijú vzorec, ktorý je uvedený v tomto odseku, pri výpočte hodnoty kolaterálu upravenej z dôvodu volatility v prípade všetkých transakcií s výnimkou transakcií, na ktoré sa vzťahujú uznané rámcové dohody o vzájomnom započítavaní, na ktoré sa uplatňujú ustanovenia uvedené v článkoch 220 a 221.
3. Inštitúcie vypočítajú hodnotu expozície upravenú z dôvodu volatility (EVA), pričom zohľadnia:
kde:
E |
= |
hodnota expozície, ako by bola určená za primeranú podľa kapitoly 2 alebo kapitoly 3 v prípade, keď expozícia nie je zabezpečená kolaterálom; |
HE |
= |
úprava z dôvodu volatility vhodná pre expozíciu, vypočítaná podľa článkov 224 a 227. |
V prípade transakcií s OTC derivátmi inštitúcie počítajú EVA takto:
.
4. Na účely výpočtu E v odseku 3 sa uplatňuje:
v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu, musí byť hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I skôr 100 % hodnoty tejto položky, než hodnota expozície uvedená v článku 111 ods. 1;
v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií podľa prístupu IRB, tieto inštitúcie počítajú hodnotu expozície položiek uvedených v článku 166 ods. 8 až 10 skôr s použitím konverzného faktora 100 %, než konverzných faktorov či percentuálnych hodnôt uvedených v týchto odsekoch.
5. Inštitúcie vypočítajú plne upravenú hodnotu expozície (E*), pričom zohľadnia volatilitu a účinky kolaterálu zmierňujúce riziko, takto:
kde:
EVA |
= |
hodnota expozície upravená z dôvodu volatility vypočítaná podľa odseku 3; |
CVAM |
= |
ďalej upravené CVA z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností v súlade s ustanoveniami oddielu 5. |
6. Inštitúcie môžu počítať úpravy z dôvodu volatility buď pomocou použitia prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu uvedeného v článku 224, alebo prístupu založeného na vlastných odhadoch uvedeného v článku 225.
Inštitúcia sa môže rozhodnúť používať prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístup založený na vlastných odhadoch nezávisle od svojho predchádzajúceho výberu štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií.
Ak však inštitúcia používa prístup založený na vlastných odhadoch, musí tak urobiť v prípade všetkých druhov nástrojov, ale s vylúčením nevýznamných portfólií, pri ktorých môže použiť prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu.
7. Ak kolaterál pozostáva z niekoľkých prípustných položiek, inštitúcie vypočítajú úpravu z dôvodu volatility (H) takto:
kde:
ai |
= |
podiel hodnoty prípustnej položky „i“ na celkovej hodnote kolaterálu; |
Hi |
= |
úprava z dôvodu volatility uplatniteľná na prípustnú položku „i“. |
Článok 224
Úpravy z dôvodu volatility stanovené orgánom dohľadu v rámci súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom
1. Úpravy z dôvodu volatility, ktoré inštitúcie majú vykonať na základe prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu za predpokladu denného preceňovania, sú stanovené v tabuľkách 1 až 4 tohto odseku.
ÚPRAVY Z DÔVODU VOLATILITY
Tabuľka 1
Stupeň kreditnej kvality, s ktorým je spojené ratingové hodnotenie dlhových cenných papierov |
Zostatková splatnosť |
Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v článku 197 ods. 1 písm. b) |
Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v článku 197 ods. 1 písm. c) a d) |
Úpravy z dôvodu volatility pre sekuritizačné pozície, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 197 ods. 1 písm. h) |
||||||
|
|
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
1 |
≤ 1 rok |
0,707 |
0,5 |
0,354 |
1,414 |
1 |
0,707 |
2,829 |
2 |
1,414 |
|
>1 ≤ 5 rokov |
2,828 |
2 |
1,414 |
5,657 |
4 |
2,828 |
11,314 |
8 |
5,657 |
|
> 5 rokov |
5,657 |
4 |
2,828 |
11,314 |
8 |
5,657 |
22,628 |
16 |
11,313 |
2-3 |
≤ 1 rok |
1,414 |
1 |
0,707 |
2,828 |
2 |
1,414 |
5,657 |
4 |
2,828 |
|
>1 ≤ 5 rokov |
4,243 |
3 |
2,121 |
8,485 |
6 |
4,243 |
16,971 |
12 |
8,485 |
|
> 5 rokov |
8,485 |
6 |
4,243 |
16,971 |
12 |
8,485 |
33,942 |
24 |
16,970 |
4 |
≤ 1 rok |
21,213 |
15 |
10,607 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
> 1 ≤ 5 rokov |
21,213 |
15 |
10,607 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
|
> 5 rokov |
21,213 |
15 |
10,607 |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
neuvádza sa |
Tabuľka 2
Stupeň kreditnej kvality, s ktorým je spojené ratingové hodnotenie krátkodobých dlhových cenných papierov |
Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v článku 197 ods. 1 písm. b) s krátkodobým ratingovým hodnotením |
Úpravy z dôvodu volatility pre dlhové cenné papiere emitované subjektmi uvedenými v v článku 197 ods. 1 písm. c) a d) s krátkodobým ratingovým hodnotením |
Úpravy z dôvodu volatility pre sekuritizačné pozície a na účely dodržania kritérií v článku 197 ods. 1 písm. h) |
||||||
|
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
1 |
0,707 |
0,5 |
0,354 |
1,414 |
1 |
0,707 |
2,829 |
2 |
1,414 |
2-3 |
1,414 |
1 |
0,707 |
2,828 |
2 |
1,414 |
5,657 |
4 |
2,828 |
Tabuľka 3
Ostatné druhy kolaterálov alebo expozícií
|
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
Kapitálové cenné papiere hlavného indexu, konvertibilné dlhopisy hlavného indexu |
21,213 |
15 |
10,607 |
Ostatné kapitálové cenné papiere alebo konvertibilné dlhopisy kótované na uznanej burze |
35,355 |
25 |
17,678 |
Peňažné prostriedky |
0 |
0 |
0 |
Zlato |
21,213 |
15 |
10,607 |
Tabuľka 4
Úprava z dôvodu volatility pre nesúlad mien
20-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
10-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
5-dňová doba na zatvorenie pozície (v %) |
11,314 |
8 |
5,657 |
2. Na výpočet úprav z dôvodu volatility v súlade s odsekom 1 sa vzťahujú tieto podmienky:
na zabezpečené transakcie požičiavania je doba na zatvorenie pozície 20 obchodných dní;
pre repo transakcie, ale s výnimkou prípadov, keď takéto transakcie zahŕňajú prevod komodít alebo zaručených práv vzťahujúcich sa na vlastnícke právo ku komoditám, a transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov je doba na zatvorenie pozície 5 obchodných dní;
pre ostatné transakcie kapitálového trhu je doba na zatvorenie pozície 10 obchodných dní.
Ak inštitúcia má súbor transakcií alebo započítaní, ktorý spĺňa kritériá stanovené v článku 285 ods. 2, 3 a 4, minimálne obdobie držby sa zosúladí s obdobím rizika dozabezpečenia, ktoré by sa uplatňovalo podľa uvedených odsekov.
3. V tabuľkách 1 až 4 odseku 1 a v odsekoch 4 až 6 predstavuje stupeň kreditnej kvality, s ktorým sa spája ratingové hodnotenie dlhových cenných papierov, stupeň kreditnej kvality, ktorému zodpovedá ratingové hodnotenie určené zo strany EBA v zmysle kapitoly 2.
Na účely stanovenia stupňa kreditnej kvality, s ktorým je spojené ratingové hodnotenie dlhových cenných papierov uvedený v prvom pododseku, sa uplatňuje aj článok 197 ods. 7.
4. Pre neprípustné cenné papiere alebo pre komodity požičané alebo predané v rámci repo transakcií alebo transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít je úprava z dôvodu volatility rovnaká ako pre kapitálové cenné papiere nezaradené do hlavného indexu kótované na uznaných burzách.
5. Úprava z dôvodu volatility pre prípustné podiely v PKI predstavuje vážený priemer úprav z dôvodu volatility, ktoré by sa použili so zreteľom na dobu na zatvorenie pozície transakcie, ako sa uvádza v odseku 2 na aktíva, do ktorých fond investoval.
Ak inštitúcia nepozná aktíva, do ktorých fond investoval, úpravu z dôvodu volatility predstavuje najvyššia úprava z dôvodu volatility, ktorá by sa uplatnila na akékoľvek aktíva, do ktorých má fond právo investovať.
6. Pre dlhové cenné papiere bez ratingu, ktoré sú emitované inštitúciami a spĺňajú kritériá prípustnosti uvedené v článku 197 ods. 4, sú úpravy z dôvodu volatility rovnaké ako pre cenné papiere emitované inštitúciami alebo podnikateľskými subjektmi s externým ratingovým hodnotením, ktorý zodpovedá 2. alebo 3. stupňu kreditnej kvality.
Článok 225
Vlastné odhady úprav z dôvodu volatility v rámci súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom
1. Príslušné orgány inštitúciám povolia používať vlastné odhady volatility na výpočet úprav z dôvodu volatility, ktoré sa uplatnia na kolaterály a expozície, ak tieto inštitúcie spĺňajú požiadavky ustanovené v odsekoch 2 a 3. Inštitúcie, ktoré získali povolenie na používanie vlastných odhadov volatility, nesmú znovu používať iné metódy, s výnimkou odôvodnených prípadov a s výhradou súhlasu príslušných orgánov.
V prípade dlhových cenných papierov, ktoré majú ratingové hodnotenie od ECAI rovnocenný s investičným stupňom alebo vyšší, môžu inštitúcie počítať odhad volatility pre každú kategóriu cenných papierov.
Pre dlhové cenné papiere, ktoré majú ratingové hodnotenie od ECAI rovnocenný s nižším než investičným stupňom, a pre ostatné prípustné kolaterály, inštitúcie počítajú úpravy z dôvodu volatility pre každú jednotlivú položku.
Inštitúcie, ktoré používajú prístup založený na vlastných odhadoch, odhadujú volatilitu kolaterálu alebo volatilitu výmenných kurzov pri nesúlade mien bez zohľadnenia akýchkoľvek korelácií medzi nezabezpečenou expozíciou, kolaterálom alebo výmennými kurzami.
Pri určovaní príslušných kategórií inštitúcie berú do úvahy druh emitenta cenného papiera, externé ratingové hodnotenie cenných papierov, ich zostatkovú splatnosť a ich modifikovanú duráciu. Odhady volatility musia byť pre cenné papiere, ktoré inštitúcia zahrnula do kategórie, reprezentatívne.
2. Na výpočet úprav z dôvodu volatility sa vzťahujú tieto kritériá:
inštitúcie založia výpočet na 99. percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti;
inštitúcie založia výpočet na týchto dobách na zatvorenie pozícií:
20 obchodných dní v prípade zabezpečených transakcií požičiavania;
5 obchodných dní v prípade repo transakcií, s výnimkou prípadov, keď transakcie zahŕňajú prevod komodít alebo zaručených práv vzťahujúcich sa na vlastnícke právo ku komoditám, a transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov;
10 obchodných dní v prípade ostatných transakcií kapitálového trhu;
inštitúcie môžu použiť hodnoty úprav z dôvodu volatility vypočítané podľa kratších alebo dlhších dôb na zatvorenie pozícií, preškálovaných nahor alebo nadol k dobe na zatvorenie pozície stanovenej v písmene b) pre daný druh transakcie, pomocou tohto vzorca:
kde:
TM |
= |
príslušná doba na zatvorenie pozície; |
HM |
= |
úprava z dôvodu volatility na základe doby na zatvorenie pozície TM; |
HN |
= |
úprava z dôvodu volatility na základe doby na zatvorenie pozície TN. |
inštitúcie zohľadnia nelikvidnosť aktív nižšej kvality. V prípadoch, keď existujú pochybnosti o likvidite kolaterálu, upravia dobu na zatvorenie pozície smerom nahor. Určia aj prípady, v ktorých historické údaje môžu podceniť potenciálnu volatilitu. S takýmito prípadmi sa zaobchádza pomocou stresového scenára;
dĺžka obdobia historického pozorovania, ktorú inštitúcie používajú na výpočet úprav z dôvodu volatility, je aspoň jeden rok. V prípade inštitúcií, ktoré používajú systém váženia alebo iné metódy pre obdobie historického pozorovania, je dĺžka skutočného obdobia pozorovania aspoň jeden rok. Príslušné orgány môžu takisto požadovať, aby inštitúcia počítala úpravy z dôvodu volatility s použitím kratšieho obdobia pozorovania, ak je to podľa úsudku príslušného orgánu odôvodnené významným nárastom volatility ceny;
inštitúcie aktualizujú svoje súbory údajov a vypočítajú úpravy z dôvodu volatility aspoň raz za tri mesiace. Takisto prehodnocujú svoje súbory údajov vždy, keď sa trhové ceny výrazne menia.
3. Odhad úprav z dôvodu volatility musí spĺňať všetky tieto kvalitatívne kritériá:
inštitúcie používajú odhady volatility v procese každodenného riadenia rizík, a to aj vo vzťahu k svojim interným limitom pre expozície;
keď je doba na zatvorenie pozície, ktorú inštitúcia používa v rámci svojho procesu každodenného riadenia rizík, dlhšia než je doba stanovená v tomto oddiele pre daný druh transakcie, úpravy inštitúcie z dôvodu volatility sa preškálujú nahor v súlade so vzorcom uvedeným v odseku 2 písm. c);
inštitúcia má zavedené postupy pre monitorovanie a zabezpečovanie súladu s dokumentovaným súborom politík a kontrol pre fungovanie svojho systému pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility a pre integráciu týchto odhadov do procesu riadenia rizík;
pravidelne sa vykonáva nezávislé preskúmavanie systému inštitúcie pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility v rámci vlastného procesu interného auditu inštitúcie. Preskúmanie celkového systému pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility a pre integráciu týchto odhadov do procesu riadenia rizík inštitúcie sa uskutoční najmenej raz ročne. Predmetom tohto preskúmania je aspoň:
integrácia odhadovaných úprav z dôvodu volatility do každodenného riadenia rizík;
validácia každej významnej zmeny v procese odhadovania úprav z dôvodu volatility;
overenie konzistentnosti, aktuálnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov použitých na fungovanie systému pre odhadovanie úprav z dôvodu volatility vrátane nezávislosti týchto zdrojov údajov;
presnosť a primeranosť predpokladov spojených s volatilitou.
Článok 226
Škálovanie úprav z dôvodu volatility podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom
Úpravy z dôvodu volatility stanovené v článku 224 sú úpravy z dôvodu volatility, ktoré inštitúcia uplatní pri dennom preceňovaní. Podobne v prípadoch, keď inštitúcia používa svoje vlastné odhady úprav z dôvodu volatility v súlade s článkom 225, počíta ich v prvom rade na základe denného preceňovania. Keď preceňovanie vykonáva menej často než raz denne, inštitúcie použijú väčšie úpravy z dôvodu volatility. Tieto sa počítajú preškálovaním úprav z dôvodu volatility pri dennom preceňovaní nahor, a to pomocou tohto vzorca:
kde:
H |
= |
úprava z dôvodu volatility, ktorá sa použije; |
HM |
= |
úprava z dôvodu volatility pri dennom preceňovaní; |
NR |
= |
skutočný počet obchodných dní medzi preceneniami; |
TM |
= |
doba na zatvorenie pozície pre daný druh transakcie. |
Článok 227
Podmienky uplatnenia úpravy z dôvodu volatility v rozsahu 0 % v rámci súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom
1. Vo vzťahu k repo transakciám a transakciám požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov, keď inštitúcia používa prístup úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu podľa článku 224 alebo prístup založený na vlastných odhadoch podľa článku 225 a keď sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) až h), inštitúcie môžu namiesto uplatňovania úpravy z dôvodu volatility vypočítanej podľa článkov 224 až 226 uplatniť úpravu z dôvodu volatility v rozsahu 0 %. Inštitúcie, ktoré používajú prístup interných modelov podľa článku 221, nemôžu používať postup ustanovený v tomto článku.
2. Inštitúcie môžu uplatniť úpravy z dôvodu volatility v rozsahu 0 %, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
expozícia aj kolaterál sú peňažnými prostriedkami alebo dlhovými cennými papiermi emitovanými ústrednými vládami alebo centrálnymi bankami v zmysle článku 197 ods. 1 písm. b) a sú podľa kapitoly 2 prípustné pre 0 % rizikovú váhu;
expozícia aj kolaterál sú denominované v rovnakej mene;
splatnosť transakcie nie je dlhšia než jeden deň alebo expozícia aj kolaterál podliehajú dennému oceňovaniu trhovou hodnotou alebo dennému vyrovnávaniu marží;
čas medzi posledným ocenením trhovou hodnotou pred nevyrovnaním marže protistranou a realizáciou kolaterálu nie je dlhší než štyri obchodné dni;
transakcia je vyrovnaná v systéme vyrovnania osvedčeného pre tento druh transakcie;
dokumentácia týkajúca sa dohody alebo transakcie predstavuje štandardnú trhovú dokumentáciu pre repo transakcie alebo transakcie požičiavania alebo vypožičiavania príslušných cenných papierov;
transakcia sa riadi dokumentáciou, v ktorej sa ustanovuje, že ak protistrana nesplní svoj záväzok dodať peňažné prostriedky alebo cenné papiere alebo doplniť maržu, alebo inak zlyhá, transakciu možno okamžite zrušiť;
príslušné orgány považujú protistranu za kľúčového účastníka trhu.
3. Medzi kľúčových účastníkov trhu uvedených v odseku 2 písm. h) patria tieto subjekty:
subjekty uvedené v článku 197 ods. 1 písm. b), expozíciám voči ktorým sa podľa kapitoly 2 priraďuje 0 % riziková váha;
inštitúcie;
iné finančné podniky v zmysle článku 13 bodu 25 písm. b) a d) smernice 2009/138/ES, expozíciám voči ktorým sa podľa štandardizovaného prístupu priraďuje 20 % riziková váha, alebo ktoré v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií a výšku očakávaných strát podľa prístupu IRB, nemajú ratingové hodnotenie od uznanej ECAI a ktorým interný rating určila inštitúcia;
regulované PKI, ktoré podliehajú kapitálovým požiadavkám alebo požiadavkám na pomer cudzích zdrojov k vlastným zdrojom;
regulované dôchodkové fondy;
uznané zúčtovacie organizácie.
Článok 228
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom
1. Podľa štandardizovaného prístupu použijú inštitúcie E* vypočítanú podľa článku 223 ods. 5 ako hodnotu expozície na účely článku 113. V prípade podsúvahových položiek uvedených v prílohe I použijú inštitúcie E* ako hodnotu, na ktorú sa uplatnia percentuálne hodnoty uvedené v článku 111 ods. 1 s cieľom stanoviť hodnotu expozície.
2. Inštitúcie použijú podľa prístupu IRB skutočnú LGD (LGD*) ako LGD na účely kapitoly 3. Inštitúcie vypočítajú LGD* takto:
kde:
LGD |
= |
LGD, ktorá by sa uplatnila na expozíciu podľa kapitoly 3, keď expozícia nie je zabezpečená kolaterálom; |
E |
= |
hodnota expozície v súlade s článkom 223 ods. 3; |
E* |
= |
plne upravená hodnota expozície vypočítaná v súlade s článkom 223 ods. 5. |
Článok 229
Zásady oceňovania pre ostatné prípustné kolaterály podľa prístupu IRB
1. V prípade kolaterálu vo forme nehnuteľného majetku musí nezávislý oceňovateľ kolaterál oceniť na úrovni trhovej hodnoty alebo nižšej. Inštitúcia musí požadovať, aby oceňovateľ zdokumentoval trhovú hodnotu transparentným a zrozumiteľným spôsobom.
►C2 V tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá pre posudzovanie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach, nezávislý oceňovateľ môže namiesto toho nehnuteľný majetok oceniť ◄ na úrovni hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania alebo nižšej. Inštitúcie od nezávislého oceňovateľa požadujú, aby pri posúdení hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania nezohľadňoval špekulatívne prvky a aby túto hodnotu zdokumentoval transparentným a zrozumiteľným spôsobom.
Hodnota kolaterálu je trhová hodnota alebo hodnota poskytnutého hypotekárneho financovania znížená primerane tak, aby odzrkadľovala ►C2 výsledky monitorovania požadovaného podľa článku 208 ods. 3 a zohľadňovala všetky predchádzajúce nároky na nehnuteľný majetok. ◄
2. V prípade pohľadávok hodnota pohľadávok predstavuje sumu, ktorá sa má prijať.
3. Inštitúcie oceňujú nefinančné kolaterály iné než nehnuteľný majetok ich trhovou hodnotou. Na účely tohto článku je trhovou hodnotou odhadovaná suma, za ktorú by sa majetok vymenil ku dňu ocenenia medzi ochotným kupujúcim a ochotným predávajúcim v rámci transakcie na základe nezávislého vzťahu.
Článok 230
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát pre iný prípustný kolaterál podľa prístupu IRB
1. Inštitúcie použijú LGD* vypočítanú v súlade s týmto odsekom a odsekom 2, ako LGD na účely kapitoly 3.
Ak je pomer hodnoty kolaterálu (C) k hodnote expozície (E) pod požadovanou minimálnou úrovňou zabezpečenia expozície kolaterálom (C*), stanovenou v tabuľke 5, LGD* je LGD stanovená v kapitole 3 pre expozície voči protistrane nezabezpečené kolaterálom. Inštitúcie na tento účel vypočítajú hodnotu expozície položiek uvedených v článku 166 ods. 8 až 10 skôr s využitím konverzného faktora alebo percentuálnej hodnoty 100 %, než konverzných faktorov či percentuálnych hodnôt uvedených v daných odsekoch.
Ak pomer hodnoty kolaterálu k hodnote expozície prevyšuje druhú, vyššiu hraničnú úroveň C**, ako sa uvádza v tabuľke 5, LGD* je na úrovni stanovenej v tabuľke 5.
Ak nie je dosiahnutá požadovaná úroveň zabezpečenia kolaterálom C** vo vzťahu k expozícii ako celku, inštitúcie považujú expozíciu za dve expozície – jednu, ktorá zodpovedá časti, vo vzťahu ku ktorej je požadovaná úroveň zabezpečenia kolaterálom C** dosiahnutá, a druhú, ktorá zodpovedá zvyšku.
2. Uplatniteľné LGD* a požadované úrovne zabezpečenia kolaterálom pre zabezpečené časti expozícií sú uvedené v tabuľke 5 tohto odseku.
Tabuľka 5
Minimálna LGD pre zabezpečené časti expozícií
|
LGD* pre nadriadené expozície |
LGD* pre podriadené expozície |
Požadovaná minimálna úroveň zabezpečenia expozície kolaterálom (C*) |
Požadovaná minimálna úroveň zabezpečenia expozície kolaterálom (C**) |
Pohľadávky |
35 % |
65 % |
0 % |
125 % |
►C2 Nehnuteľný majetok určený na bývanie/nehnuteľný majetok určený na podnikanie ◄ |
35 % |
65 % |
30 % |
140 % |
Iný kolaterál |
40 % |
70 % |
30 % |
140 % |
3. Inštitúcie môžu ako alternatívu k zaobchádzaniu stanovenému v odsekoch 1 a 2 a podľa článku 124 ods. 2 priradiť 50 % rizikovú váhu časti expozície, ktorá je v limitoch stanovených v článku 125 ods. 2 písm. d) a prípadne v článku 126 ods. 2 písm. d), ►C2 plne zabezpečenou kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie alebo nehnuteľného majetku určeného na podnikanie nachádzajúcich sa na území členského štátu, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 199 ods. 3 alebo 4. ◄
Článok 231
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát v prípade zmiešanej skupiny kolaterálov
1. Inštitúcia vypočíta hodnotu LGD*, ktorú použije ako LGD na účely kapitoly 3 v súlade s odsekmi 2 a 3, ak sú splnené tieto dve podmienky:
inštitúcia používa prístup IRB na výpočet sumy rizikovo vážených expozícií a sumy očakávaných strát;
expozícia je zabezpečená finančným kolaterálom aj iným prípustným kolaterálom.
2. Inštitúcie sú povinné rozdeliť hodnotu expozície upravenú z dôvodu volatility, ktorú získajú na základe uplatnenia úpravy z dôvodu volatility, ako sa uvádza v článku 223 ods. 5, na hodnotu expozície, na časti tak, aby získali časť krytú prípustným finančným kolaterálom, časť krytú pohľadávkami, časť krytu kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie alebo kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie, časť krytú iným prípustným kolaterálom a prípadne nezabezpečenú časť.
3. Inštitúcie počítajú LGD* pre každú časť expozície získanú v odseku 2 osobitne v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto kapitoly.
Článok 232
Iné financované zabezpečenie
1. Ak sú splnené podmienky ustanovené v článku 212 ods. 1, s vkladmi v inštitúciách, ktoré sú tretími stranami, sa môže zaobchádzať ako so zárukou inštitúcie, ktoré je treťou stranou.
2. Ak sú splnené podmienky stanovené v článku 212 ods. 2, inštitúcie zaobchádzajú s časťou expozície zabezpečenou kolaterálom vo forme aktuálnej odkupnej hodnoty životných poistiek založených v prospech požičiavajúcej inštitúcie takto:
ak expozícia podlieha štandardizovanému prístupu, musí byť rizikovo vážená na základe použitia rizikových váh uvedených v odseku 3;
ak expozícia podlieha prístupu IRB, ale nevzťahujú sa na ňu vlastné odhady LGD inštitúcie, priradí sa jej LGD vo výške 40 %.
Inštitúcie v prípade nesúladu mien znížia aktuálnu odkupnú hodnotu v súlade s článkom 233 ods. 3, pričom hodnota zabezpečenia predstavuje aktuálnu odkupnú hodnotu životnej poistky.
3. Inštitúcie priradia na účely odseku 2 písm. a) tieto rizikové váhy na základe rizikovej váhy priradenej nadriadeným nezabezpečeným expozíciám voči spoločnosti poskytujúcej životné poistenie:
20 % riziková váha, ak je nadriadenej nezabezpečenej expozícii voči spoločnosti poskytujúcej životné poistenie priradená 20 % riziková váha;
35 % riziková váha, ak je nadriadenej nezabezpečenej expozícii voči spoločnosti poskytujúcej životné poistenie priradená 50 % riziková váha;
70 % riziková váha, ak je nadriadenej nezabezpečenej expozícii voči spoločnosti poskytujúcej životné poistenie priradená 100 % riziková váha;
150 % riziková váha, ak je nadriadenej nezabezpečenej expozícii voči spoločnosti poskytujúcej životné poistenie priradená 150 % riziková váha.
4. Inštitúcia môže nástroje spätne odkúpené na požiadanie, ktoré sú prípustné podľa článku 200 písm. c), považovať za záruku emitujúcej inštitúcie. Hodnota prípustného zabezpečenia je takáto:
ak sa nástroj odkúpi späť za jeho nominálnu hodnotu, hodnotou zabezpečenia je táto hodnota;
ak sa nástroj odkúpi späť za trhovú cenu, hodnotou zabezpečenia je hodnota nástroja stanovená rovnakým spôsobom ako pri dlhových cenných papieroch, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 197 ods. 4.
Článok 233
Oceňovanie
1. Na účely výpočtu účinkov nefinancovaného zabezpečenia v súlade s týmto pododdielom je hodnotou nefinancovaného zabezpečenia (G) suma, ktorú sa poskytovateľ zabezpečenia zaviazal uhradiť v prípade zlyhania alebo neplatenia dlžníka alebo pri výskyte iných špecifikovaných kreditných udalostí.
2. V prípade kreditných derivátov, ktoré nezahŕňajú ako kreditnú udalosť reštrukturalizáciu podkladového záväzku obsahujúcu odpustenie alebo odklad splátok istiny, úrokov alebo poplatkov, čo vedie ku kreditnej strate, sa uplatňuje:
ak hodnota, ktorú sa poskytovateľ zabezpečenia zaviazal uhradiť, nie je vyššia než hodnota expozície, inštitúcie znížia hodnotu zabezpečenia počítanú podľa odseku 1 o 40 %;
ak je hodnota, ktorú sa poskytovateľ zabezpečenia zaviazal uhradiť, vyššia než hodnota expozície, hodnota zabezpečenia nesmie byť vyššia než 60 % hodnoty expozície.
3. Ak je nefinancované zabezpečenie denominované v inej mene, než v ktorej je denominovaná expozícia, inštitúcie znížia hodnotu zabezpečenia vykonaním úpravy z dôvodu volatility takto:
kde:
G* |
= |
výška zabezpečenia upravená o kurzové riziko; |
G |
= |
nominálna hodnota zabezpečenia; |
Hfx |
= |
úprava z dôvodu volatility akéhokoľvek nesúladu mien medzi zabezpečením a podkladovým záväzkom stanovená v súlade s odsekom 4. |
Ak nesúlad mien nie je, Hfx sa rovná nule.
4. Inštitúcie zakladajú úpravy z dôvodu volatility pre všetky prípady nesúladu mien na dobe na zatvorenie pozície v trvaní 10 obchodných dní, ak sa vykonáva denné preceňovanie, a môžu ich vypočítať na základe prístupu úprav z dôvodu volatility stanovených orgánom dohľadu alebo prístupu založenom na vlastných odhadoch, ako sa uvádza v článkoch 224 a 225. Inštitúcie škálujú úpravy z dôvodu volatility v súlade s článkom 226.
Článok 234
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát v prípade čiastočného zabezpečenia a tranžovania
Ak inštitúcia presúva časť rizika z úveru v jednej alebo viacerých tranžiach, uplatňujú sa pravidlá uvedené v kapitole 5. Inštitúcie môžu považovať prahy významnosti pri platbách, pod úrovňou ktorých sa v prípade straty platba neuskutoční, za rovnocenné s ponechanými pozíciami prvej straty a umožňujúce presun rizika v tranžiach.
Článok 235
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií podľa štandardizovaného prístupu
1. Na účely článku 113 ods. 3 inštitúcie vypočítajú hodnotu rizikovo vážených expozícií v súlade s týmto vzorcom:
kde:
E |
= |
hodnota expozície v súlade s článkom 111; na tento účel musí byť hodnota expozície podsúvahovej položky uvedenej v prílohe I skôr 100 % jej hodnoty než hodnota expozície uvedená v článku 111 ods. 1; |
GA |
= |
výška zabezpečenia vypočítaná podľa článku 233 ods. 3 (G*) ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností, ako sa uvádza v oddiele 5; |
r |
= |
riziková váha expozícií voči dlžníkovi, ako sa uvádza v kapitole 2; |
g |
= |
riziková váha expozícií voči poskytovateľovi zabezpečenia, ako sa uvádza v kapitole 2. |
2. Ak je zabezpečená suma (GA) nižšia než hodnota expozície (E), inštitúcie môžu uplatniť vzorec uvedený v odseku 1 iba vtedy, keď zabezpečené a nezabezpečené časti expozície majú rovnakú úroveň nadriadenosti.
3. Inštitúcie môžu rozšíriť zaobchádzanie stanovené v článku 114 ods. 4 a 7 na expozície alebo časti expozícií zaručené ústrednou vládou alebo centrálnou bankou, ak je záruka denominovaná v domácej mene dlžníka a expozícia je financovaná v tejto mene.
Článok 236
Výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a výšky očakávaných strát podľa prístupu IRB
1. V prípade krytej časti hodnoty expozície (E) a na základe upravenej hodnoty zabezpečenia GA môže byť PD na účely oddielu 4 kapitoly 3 PD poskytovateľa zabezpečenia alebo PD medzi dlžníkovým a ručiteľovým PD, ak sa celková substitúcia nepovažuje za opodstatnenú. V prípade podriadených expozícií a nepodriadeného nefinancovaného zabezpečenia môže byť LGD, ktoré majú inštitúcie použiť na účely oddielu 4 kapitoly 3, spojené s nadriadenými pohľadávkami.
2. Pre akúkoľvek nekrytú časť hodnoty expozície (E) sa použije PD dlžníka a LGD podkladovej expozície.
3. Na účely tohto článku je GA hodnota G* vypočítaná podľa článku 233 ods. 3 ďalej upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu splatností, ako sa ustanovuje v oddiele 5. E je hodnota expozície určená v súlade s oddielom 5 kapitoly 3. Inštitúcie na tento účel vypočítajú hodnotu expozície položiek uvedených v článku 166 ods. 8 až 10 skôr pomocou konverzného faktora alebo percentuálnej hodnoty 100 % než pomocou konverzných faktorov či percentuálnych hodnôt uvedených v daných odsekoch.
Článok 237
Nesúlad splatností
1. Na účel výpočtu hodnoty rizikovo vážených expozícií nesúlad splatností vzniká vtedy, keď je zostatková splatnosť zabezpečenia kratšia než zostatková splatnosť zabezpečenej expozície. Ak je zostatková splatnosť zabezpečenia kratšia než tri mesiace a splatnosť zabezpečenia je kratšia než splatnosť podkladovej expozície, takéto zabezpečenie sa neuzná ako prípustné zabezpečenie.
2. Ak existuje nesúlad splatností, zabezpečenie sa nepovažuje za prípustné, ak je splnená niektorá z týchto podmienok:
pôvodná splatnosť zabezpečenia je kratšia než 1 rok;
expozícia je krátkodobou expozíciou, na ktorú sa podľa špecifikácie príslušných orgánov vo vzťahu k hodnote splatnosti (M) v zmysle článku 162 ods. 3 uplatňuje jednodňové dolné ohraničenie namiesto jednoročného.
Článok 238
Splatnosť zabezpečenia
1. S výhradou dodržania maximálne päťročnej hranice je efektívnou splatnosťou podkladového nástroja najdlhší možný čas, ktorý zostáva do stanoveného splnenia záväzkov dlžníka. Ak sa v odseku 2 neustanovuje inak, je splatnosťou zabezpečenia čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému sa zabezpečenie môže ukončiť alebo môže byť ukončené.
2. Ak existuje možnosť ukončiť zabezpečenie, ktorá je na rozhodnutí predávajúceho zabezpečenia, inštitúcie považujú za splatnosť zabezpečenia čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému môže byť táto možnosť využitá. Ak existuje možnosť ukončenia zabezpečenia, ktorá je na rozhodnutí kupujúceho zabezpečenia, a zmluvné podmienky pri vzniku zabezpečenia obsahujú pozitívny podnet, aby inštitúcia požadovala splatenie transakcie pred uplynutím zmluvnej splatnosti, inštitúcia za splatnosť zabezpečenia považuje čas do najbližšieho dátumu, ku ktorému takáto možnosť môže byť využitá; inak inštitúcia môže predpokladať, že táto možnosť neovplyvní splatnosť zabezpečenia.
3. Ak kreditný derivát nie je chránený proti zrušeniu pred uplynutím akejkoľvek doby odkladu požadovanej kvôli zlyhaniu pri podkladovom záväzku v dôsledku neplatenia, inštitúcie splatnosť zabezpečenia skrátia o dĺžku doby odkladu.
Článok 239
Ocenenie zabezpečenia
1. V prípade transakcií s financovaným zabezpečením podľa jednoduchej metódy nakladania s finančným kolaterálom, ak existuje nesúlad medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia, kolaterál sa neuzná ako prípustné financované zabezpečenie.
2. V prípade transakcií s financovaným zabezpečením podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom inštitúcie premietnu splatnosť zabezpečenia a expozície do upravenej hodnoty kolaterálu podľa tohto vzorca:
kde:
CVA |
= |
hodnota kolaterálu upravená z dôvodu volatility podľa článku 223 ods. 2 alebo hodnota expozície podľa toho, ktorá hodnota je nižšia; |
t |
= |
počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti zabezpečenia počítaný v súlade s článkom 238 alebo počet rokov T podľa toho, ktorý počet je nižší; |
T |
= |
počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti expozície počítaných v súlade s článkom 238 alebo päť rokov podľa toho, ktorý počet rokov je nižší; |
t* |
= |
0,25. |
Inštitúcie používajú CVAM ako CVA ďalej upravenú z dôvodu nesúladu splatností vo vzorci na výpočet plne upravenej hodnoty expozície (E*) stanovenom v článku 223 ods. 5.
3. V prípade transakcií s nefinancovaným zabezpečením inštitúcie zohľadnia splatnosti zabezpečenia a expozície v upravenej hodnote zabezpečenia podľa tohto vzorca:
kde:
GA |
= |
G* upravená z dôvodu nesúladu splatností; |
G* |
= |
hodnota zabezpečenia upravená z dôvodu akéhokoľvek nesúladu mien; |
t |
= |
je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti zabezpečenia počítaný v súlade s článkom 238 alebo počet rokov T podľa toho, ktorý počet je nižší; |
T |
= |
je počet rokov zostávajúcich do dátumu splatnosti expozície počítaných v súlade s článkom 238 alebo päť rokov podľa toho, ktorý počet rokov je nižší; |
t* |
= |
0,25. |
Inštitúcie použijú GA ako hodnotu zabezpečenia na účely článkov 233 až 236.
Článok 240
Kreditné deriváty pre prvé zlyhanie
Ak inštitúcia získa zabezpečenie pre určitý počet expozícií za podmienok, že prvým zlyhaním medzi expozíciami sa aktivuje platba a že táto kreditná udalosť spôsobí ukončenie zmluvy, inštitúcia môže zmeniť výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát expozície, ktorá by v prípade chýbajúceho zabezpečenia produkovala najnižšiu rizikovo váženú expozíciu v súlade s touto kapitolou:
v prípade inštitúcií, ktoré používajú štandardizovaný prístup, je hodnotou rizikovo vážených expozícií hodnota vypočítaná podľa štandardizovaného prístupu;
v prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup IRB, je hodnotou rizikovo vážených expozícií hodnota vypočítaná podľa prístupu IRB a 12,5-násobku výšky očakávaných strát.
Zaobchádzanie ustanovené v tomto článku sa uplatňuje len v prípade, ak je hodnota expozície nižšia ako hodnota zabezpečenia alebo sa jej rovná.
Článok 241
Kreditné deriváty pre n-té zlyhanie
Ak n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu zo zabezpečenia, inštitúcia kupujúca zabezpečenie môže uznať zabezpečenie na výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávanej straty, iba ak bolo zabezpečenie získané aj pre zlyhania 1 až n-1, alebo ak už nastalo n-1 zlyhaní. V takýchto prípadoch môže inštitúcia zmeniť výpočet hodnoty rizikovo vážených expozícií a prípadne výšky očakávaných strát expozície, ktorá by v prípade chýbajúceho zabezpečenia rizika produkovala n-tú najnižšiu hodnotu rizikovo vážených expozícií v súlade s touto kapitolou. Inštitúcie vypočítajú n-tú najnižšiu hodnotu, ako sa uvádza v článku 240 písm. a) a b).
Zaobchádzanie ustanovené v tomto článku sa uplatňuje len v prípade, ak je hodnota expozície nižšia ako hodnota zabezpečenia alebo sa jej rovná.
Všetky expozície v koši musia spĺňať požiadavky ustanovené v článku 204 ods. 2 a v článku 216 ods. 1 písm. d).
KAPITOLA 5
Sekuritizácia
Článok 242
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„kúpna clean-up opcia“ je zmluvná opcia, ktorá originátora oprávňuje požadovať odkúpenie sekuritizačných pozícií pred splatením všetkých sekuritizovaných expozícií, a to buď spätným odkúpením podkladových expozícií, ktoré zostávajú v skupine, v prípade tradičných sekuritizácií, alebo ukončením kreditného zabezpečenia v prípade syntetických sekuritizácií, pričom v oboch prípadoch vtedy, keď hodnota nesplatených podkladových expozícií klesne na alebo pod určitú vopred stanovenú úroveň;
„séria úrokových platieb zvyšujúca kreditnú kvalitu“ je súvahové aktívum, ktoré predstavuje ocenenie peňažných tokov súvisiacich s budúcimi príjmami z marží a je v rámci sekuritizácie podriadenou tranžou;
„nástroj likvidity“ je nástroj likvidity v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 14 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„pozícia bez ratingu“ je sekuritizačná pozícia, ktorá nemá prípustné ratingové hodnotenie v súlade s oddielom 4;
„pozícia s ratingom“ je sekuritizačná pozícia, ktorá má prípustné ratingové hodnotenie v súlade s oddielom 4;
„nadriadená sekuritizačná pozícia“ je pozícia krytá alebo zabezpečená prvým nárokom na celok podkladových expozícií, pričom na tieto účely sa neberú do úvahy sumy dlžné na základe úrokových alebo menových derivátových zmlúv, poplatky alebo iné podobné platby; a bez ohľadu na akýkoľvek rozdiel v splatnosti jednou alebo viacerými inými nadriadenými tranžami, s ktorými táto pozícia znáša straty na pomernom základe;
„skupina podľa IRB“ je skupina podkladových expozícií takého druhu, vo vzťahu ku ktorým inštitúcia má povolenie používať prístup na základe interných ratingov (IRB) a dokáže vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií v súlade s kapitolou 3 pre všetky tieto expozície;
„zmiešaná skupina“ je skupina podkladových expozícií takého druhu, vo vzťahu ku ktorým inštitúcia má povolenie používať prístup IRB a dokáže vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií v súlade s kapitolou 3 pre niektoré expozície, nie však pre všetky;
„nadmerné zabezpečenie kolaterálom“ je akákoľvek forma zvýšenia kreditnej kvality, prostredníctvom ktorej sú podkladové expozície uvedené v hodnote, ktorá je vyššia ako hodnota sekuritizačných expozícií;
„jednoduchá, transparentná a štandardizovaná sekuritizácia“ alebo „STS sekuritizácia“ je sekuritizácia, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v článku 18 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„program aktívami zabezpečených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov“ alebo „program ABCP“ je program aktívami zabezpečených krátkodobých obchodovateľných cenných papierov alebo program ABCP v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 7 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„transakcia s krátkodobými obchodovateľnými cennými papiermi zabezpečenými aktívami“ alebo „transakcia ABCP“ je transakcia s krátkodobými obchodovateľnými cennými papiermi zabezpečenými aktívami alebo transakcia ABCP v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 8 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„tradičná sekuritizácia“ je tradičná sekuritizácia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 9 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„syntetická sekuritizácia“ je syntetická sekuritizácia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„revolvingová sekuritizácia“ je revolvingová sekuritizácia v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 15 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„ustanovenie o predčasnom splatení“ je ustanovenie o predčasnom splatení v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 17 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„tranža prvej straty“ je tranža prvej straty v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 18 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
„mezanínová sekuritizačná pozícia“ je pozícia v sekuritizácii, ktorá je podriadená nadriadenej sekuritizačnej pozícii a nadriadenejšia ako tranža prvej straty, pričom sa na ňu vzťahuje riziková váha nižšia ako 1 250 % a vyššia ako 25 % v súlade s oddielom 3 pododdielmi 2 a 3;
„podporný subjekt“ je akýkoľvek podnik alebo subjekt zriadený ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnou samosprávou členského štátu, ktorý poskytuje podporné úvery alebo podporné záruky, ktorého hlavným zámerom nie je tvorba zisku alebo maximalizácia trhového podielu, ale podpora cieľov verejnej politiky tejto vlády, za predpokladu, že, pri dodržaní pravidiel štátnej pomoci, je táto vláda povinná chrániť ekonomický základ podniku alebo subjektu a zachovávať jeho životaschopnosť počas jeho celej existencie, alebo že za minimálne 90 % jeho pôvodného kapitálu alebo financovania, alebo podporných úverov, ktoré poskytuje, priamo alebo nepriamo ručí ústredná vláda, regionálna vláda alebo miestna samospráva členského štátu.
Článok 243
Kritériá STS sekuritizácií na splnenie podmienok pre zaobchádzanie s diferencovaným kapitálom
1. Pozície v programe ABCP alebo ABCP transakcie, ktoré spĺňajú kritériá pozícií v rámci STS sekuritizácie, sú oprávnené na zaobchádzanie stanovené v článkoch 260, 262 a 264, ak sú splnené tieto požiadavky:
podkladové expozície podľa najlepších znalostí originátora alebo pôvodného veriteľa spĺňajú v čase, keď boli pridané do programu ABCP, podmienky na to, aby im bola na základe štandardizovaného prístupu a pri zohľadnení akéhokoľvek prípustného zmierňovania kreditného rizika priradená riziková váha rovnajúca sa alebo nižšia než 75 % na jednotlivom základe, ak je expozícia retailovou expozíciou, alebo 100 % pre všetky ostatné expozície; a
agregovaná hodnota expozície všetkých expozícií voči jedinému dlžníkovi na úrovni programu ABCP nepresahuje 2 % agregovanej hodnoty expozície všetkých expozícií v rámci programu ABCP v čase, keď boli dané expozície do programu ABCP pridané. Na účely tohto výpočtu sa podľa najlepších znalostí sponzora úvery alebo lízingy pre skupinu prepojených klientov považujú za expozície voči jedinému dlžníkovi.
V prípade obchodných pohľadávok sa prvý pododsek písmena b) neuplatňuje, ak je kreditné riziko uvedených obchodných pohľadávok plne kryté prípustným kreditným zabezpečením v súlade s kapitolou 4 za predpokladu, že v danom prípade je poskytovateľom zabezpečenia inštitúcia, poisťovňa alebo zaisťovňa. Na účely tohto pododseku sa na určenie toho, či sú kreditné riziká plne kryté a či je splnený limit pre koncentráciu, používa iba tá časť obchodných pohľadávok, ktorá zostala po zohľadnení účinkov akejkoľvek zľavy z obstarávacej ceny a nadmerného zabezpečenia kolaterálom.
V prípade sekuritizovaných zostatkových lízingových hodnôt sa prvý pododsek písmena b) neuplatňuje, ak tieto hodnoty nie sú vystavené riziku z refinancovania alebo následného predaja v dôsledku právne vymáhateľného záväzku spätne odkúpiť alebo refinancovať danú expozíciu za vopred určenú sumu treťou stranou oprávnenou podľa článku 201 ods. 1
Odchylne od prvého pododseku písmena a), ak inštitúcia uplatňuje článok 248 ods. 3 alebo jej bolo udelené povolenie uplatniť prístup interného hodnotenia v súlade s článkom 265, sa riziková váha, ktorú by táto inštitúcia priradila nástroju likvidity, ktorý úplne pokrýva ABCP emitované v rámci programu, rovná alebo je nižšia ako 100 %.
2. Pozície v sekuritizácii, pri ktorej nejde o program ABCP alebo transakciu ABCP, ktoré spĺňajú kritériá pozícií v rámci STS sekuritizácie, sú oprávnené na zaobchádzanie stanovené v článkoch 260, 262 a 264, ak sú splnené tieto požiadavky:
v čase zahrnutia do sekuritizácie agregovaná hodnota expozície všetkých expozícií voči jedinému dlžníkovi v skupine nepresahuje 2 % hodnôt expozície agregovaných nesplatených hodnôt expozície v skupine podkladových expozícií. Na účely tohto výpočtu sa úvery alebo lízingy pre skupinu prepojených klientov považujú za expozície voči jedinému dlžníkovi.
V prípade sekuritizovaných zostatkových lízingových hodnôt sa prvý pododsek tohto písmena neuplatňuje, ak tieto hodnoty nie sú vystavené riziku z refinancovania alebo následného predaja v dôsledku právne vymáhateľného záväzku spätne odkúpiť alebo refinancovať danú expozíciu za vopred určenú sumu treťou stranou oprávnenou podľa článku 201 ods. 1;
podkladové expozície v čase zahnutia do sekuritizácie spĺňajú podmienky na to, aby sa im na základe štandardizovaného prístupu a po zohľadnení akéhokoľvek prípustného zmierňovania kreditného rizika priradila riziková váha rovnajúca sa alebo nižšia než:
40 % na základe priemeru pre dané portfólio váženého hodnotou expozície, ak sú expozície úvermi, ktoré sú zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie, alebo plne zaručenými úvermi na nehnuteľný majetok určený na bývanie, ako sa uvádza v článku 129 ods. 1 písm. e);
50 % na základe individuálnych expozícií, ak je expozícia úverom zabezpečeným komerčnou hypotékou;
75 % na základe individuálnych expozícií, ak je expozícia retailovou expozíciou;
pre akékoľvek iné expozície 100 % na základe individuálnych expozícií;
ak sa uplatňuje písmeno b) body i) a ii), úvery zabezpečené zabezpečovacími právami nižšieho stupňa na dané aktívum sa do sekuritizácie zahrnú iba vtedy, ak sa do danej sekuritizácie zahrnú aj všetky úvery zabezpečené zabezpečovacími právami vyššieho stupňa na dané aktívum;
ak sa uplatňuje písmeno b) bod i) tohto odseku, žiadny úver v skupine podkladových expozícií nesmie mať v čase zahrnutia do sekuritizácie pomer výšky úveru k hodnote zabezpečenia vyšší než 100 %, pričom tento pomer sa meria v súlade s článkom 129 ods. 1 písm. d) bodom i) a článkom 229 ods. 1.
Článok 244
Tradičná sekuritizácia
1. Inštitúcia, ktorá je originátorom tradičnej sekuritizácie, môže zo svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií a v relevantných prípadoch i očakávaných strát vylúčiť podkladové expozície, ak je splnená aspoň jedna z týchto podmienok:
na tretie strany sa presunulo významné kreditné riziko súvisiace s podkladovými expozíciami;
inštitúcia, ktorá je originátorom, uplatňuje 1 250 % rizikovú váhu na všetky sekuritizačné pozície, ktoré drží v danej sekuritizácii, alebo tieto sekuritizačné pozície odpočíta od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).
2. Významné kreditné riziko sa považuje za presunuté v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
rizikovo vážené hodnoty expozícií mezanínových sekuritizačných pozícií držaných v danej sekuritizácii inštitúciou, ktorá je originátorom, nepresahujú 50 % rizikovo vážených hodnôt expozícií všetkých mezanínových sekuritizačných pozícií existujúcich v tejto sekuritizácii;
inštitúcia, ktorá je originátorom, nedrží v danej sekuritizácii viac než 20 % hodnoty expozície tranže prvej straty za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
originátor dokáže preukázať, že hodnota expozície tranže prvej straty vo významnej miere presahuje odôvodnený odhad očakávanej straty z podkladových expozícií;
neexistujú mezanínové sekuritizačné pozície.
Ak sa možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by inštitúcia, ktorá je originátorom, dosiahla touto sekuritizáciou na základe písmena a) alebo b), nedá odôvodniť zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany, príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že sa významné kreditné riziko nepovažuje za presunuté na tretie strany.
3. Odchylne od odseku 2 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcie, ktoré sú originátormi, uznali presun významného kreditného rizika vo vzťahu k sekuritizácii, ak inštitúcia, ktorá je originátorom, preukáže v každom prípade, že zníženie požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré originátor dosahuje sekuritizáciou, je odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany. Povolenie sa smie udeliť iba v prípade, ak inštitúcia spĺňa obe tieto podmienky:
inštitúcia má zavedené primerané interné politiky a metodiky riadenia rizík na to, aby posúdila presun kreditného rizika;
inštitúcia uznala v každom prípade aj presun kreditného rizika na tretie strany na účely interného riadenia rizík inštitúcie a jej alokácie interného kapitálu.
4. Popri požiadavkách stanovených v odsekoch 1, 2 a 3 musia byť splnené všetky tieto podmienky:
dokumentácia o transakcii odzrkadľuje ekonomickú podstatu sekuritizácie;
sekuritizačné pozície nepredstavujú platobné záväzky inštitúcie, ktorá je originátorom;
podkladové expozície sú umiestnené mimo dosahu inštitúcie, ktorá je originátorom, a mimo dosahu jej veriteľov spôsobom, ktorý spĺňa požiadavku stanovenú v článku 20 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2017/2402;
inštitúcia, ktorá je originátorom, si neponecháva kontrolu nad podkladovými expozíciami. Konštatuje sa, že originátor si ponechal kontrolu nad podkladovými expozíciami, ak má právo spätne odkúpiť od nadobúdateľa predtým presunuté expozície, aby mohol využiť výhody, ktoré z nich plynú, alebo ak je inak povinný opätovne vziať na seba presunuté riziko. Ak si inštitúcia, ktorá je originátorom, ponechá práva spravovať alebo záväzky vo vzťahu k podkladovým expozíciám, samo osebe to nepredstavuje kontrolu nad expozíciami;
dokumentácia o sekuritizácii neobsahuje podmienky, ktorými sa:
od inštitúcie, ktorá je originátorom, vyžaduje, aby v snahe zlepšiť priemernú kvalitu skupiny zmenila podkladové expozície; alebo
zvyšuje výnos splatný držiteľom pozícií alebo inak vylepšia pozície v sekuritizácii v reakcii na zhoršenie kreditnej kvality podkladových expozícií;
ak je to vhodné, v príslušnej dokumentácii o transakcii sa jasne uvádza, že originátor alebo sponzor môžu kupovať alebo spätne odkupovať sekuritizačné pozície alebo spätne odkupovať, reštrukturalizovať alebo nahradiť podkladové expozície nad rámec svojich zmluvných povinností, ak sa takéto mechanizmy vykonávajú v súlade s prevládajúcimi trhovými podmienkami a účastnícke strany konajú vo vlastnom záujme ako slobodné a nezávislé strany (podmienky nezávislosti);
ak existuje nákupná clean-up opcia, táto opcia musí spĺňať aj všetky tieto podmienky:
možno ju uplatniť na základe rozhodnutia inštitúcie, ktorá je originátorom;
možno ju uplatniť len vtedy, ak je stále nesplatených 10 % alebo menej z pôvodnej hodnoty podkladových expozícií;
nie je štruktúrovaná tak, aby sa vyhla priradeniu strát pozíciám zvyšujúcim kreditnú kvalitu alebo iným pozíciám držaným investormi v danej sekuritizácii, a nie je inak štruktúrovaná na zabezpečenie zvýšenia kreditnej kvality;
inštitúcia, ktorá je originátorom, dostala stanovisko od kvalifikovaného právneho poradcu potvrdzujúce, že sekuritizácia spĺňa podmienky stanovené v písmene c) tohto odseku.
5. Príslušné orgány informujú EBA o tých prípadoch, v ktorých rozhodli, že možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií nebolo odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekom 2, a o tých prípadoch, v ktorých sa inštitúcie rozhodli uplatňovať odsek 3.
6. EBA monitoruje rozsah postupov orgánov dohľadu v súvislosti s uznaním presunu významného rizika v tradičných sekuritizáciách v súlade s týmto článkom. EBA preskúmava najmä:
podmienky presunu významného kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekmi 2, 3 a 4;
výklad pojmu „zodpovedajúci presun kreditného rizika na tretie strany“ na účely posudzovania príslušnými orgánmi, ktoré je stanovené v druhom pododseku odseku 2 a odseku 3;
požiadavky na to, aby príslušné orgány posudzovali sekuritizačné transakcie, vo vzťahu ku ktorým sa originátor snaží získať uznanie presunu významného kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekom 2 alebo 3.
EBA podá správu o svojich zisteniach Komisii do 2. januára 2021. Komisia môže po zohľadnení správy od EBA prijať delegovaný akt v súlade s článkom 462 s cieľom doplniť toto nariadenie bližším špecifikovaním skutočností uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku.
Článok 245
Syntetická sekuritizácia
1. Inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, môže vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií a v relevantných prípadoch i výšku očakávaných strát, pokiaľ ide o podkladové expozície, v súlade s článkami 251 a 252, ak je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok:
významné kreditné riziko bolo presunuté na tretie strany prostredníctvom financovaného alebo nefinancovaného kreditného zabezpečenia;
inštitúcia, ktorá je originátorom, uplatňuje 1 250 % rizikovú váhu na všetky sekuritizačné pozície, ktoré si ponecháva v danej sekuritizácii, alebo tieto sekuritizačné pozície odpočíta od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).
2. Významné kreditné riziko sa považuje za presunuté v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
rizikovo vážené hodnoty expozícií mezanínových sekuritizačných pozícií držaných v danej sekuritizácii inštitúciou, ktorá je originátorom, nepresahujú 50 % rizikovo vážených hodnôt expozícií všetkých mezanínových sekuritizačných pozícií existujúcich v tejto sekuritizácii;
inštitúcia, ktorá je originátorom, nedrží v danej sekuritizácii viac než 20 % hodnoty expozície tranže prvej straty za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
originátor dokáže preukázať, že hodnota expozície tranže prvej straty vo významnej miere presahuje odôvodnený odhad očakávanej straty z podkladových expozícií;
neexistujú mezanínové sekuritizačné pozície.
Ak sa možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by inštitúcia, ktorá je originátorom, dosiahla touto sekuritizáciou, nedá odôvodniť zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany, príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, že sa významné kreditné riziko nepovažuje za presunuté na tretie strany.
3. Odchylne od odseku 2 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcie, ktoré sú originátormi, uznali presun významného kreditného rizika vo vzťahu k sekuritizácii, ak inštitúcia, ktorá je originátorom, preukáže v každom prípade, že zníženie požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré originátor dosahuje sekuritizáciou, je odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany. Povolenie sa smie udeliť iba v prípade, ak inštitúcia spĺňa obe tieto podmienky:
inštitúcia má zavedené primerané interné politiky a metodiky riadenia rizík na to, aby posúdila presun rizika;
inštitúcia uznala v každom prípade aj presun kreditného rizika na tretie strany na účely interného riadenia rizík inštitúcie a jej alokácie interného kapitálu.
4. Popri požiadavkách uvedených v odsekoch 1, 2 a 3 musia byť splnené všetky tieto podmienky:
dokumentácia o transakcii odzrkadľuje ekonomickú podstatu sekuritizácie;
kreditné zabezpečenie, prostredníctvom ktorého sa kreditné riziko presúva, je v súlade s článkom 249;
dokumentácia o sekuritizácii neobsahuje podmienky, ktorými sa:
stanovujú podstatné prahy významnosti, pod úrovňou ktorých sa realizácia kreditného zabezpečenia v prípade vzniku kreditnej udalosti neaktivuje;
umožňuje zrušenie zabezpečenia z dôvodu zhoršenia kreditnej kvality podkladových expozícií;
od inštitúcie, ktorá je originátorom, vyžaduje, aby v snahe zlepšiť priemernú kvalitu skupiny zmenila zloženie podkladových expozícií; alebo
zvyšujú náklady inštitúcie na kreditné zabezpečenie alebo zvyšuje výnos splatný držiteľom pozícií v sekuritizácii v reakcii na zhoršenie kreditnej kvality podkladovej skupiny;
kreditné zabezpečenie je vymožiteľné vo všetkých relevantných jurisdikciách;
ak je to vhodné, v príslušnej dokumentácii o transakcii sa jasne uvádza, že originátor alebo sponzor môžu kupovať alebo spätne odkupovať sekuritizačné pozície alebo spätne odkupovať, reštrukturalizovať alebo nahradiť podkladové expozície nad rámec svojich zmluvných povinností, ak sa takéto opatrenia vykonávajú v súlade s prevládajúcimi trhovými podmienkami a účastnícke strany konajú vo vlastnom záujme ako slobodné a nezávislé strany (podmienky nezávislosti);
ak existuje nákupná clean-up opcia, táto opcia spĺňa všetky tieto podmienky:
možno ju uplatniť na základe rozhodnutia inštitúcie, ktorá je originátorom;
možno ju uplatniť len vtedy, ak je stále nesplatených 10 % alebo menej z pôvodnej hodnoty podkladových expozícií;
nie je štruktúrovaná tak, aby sa vyhla priradeniu strát pozíciám zvyšujúcim kreditnú kvalitu alebo iným pozíciám držaným investormi v danej sekuritizácii, a nie je inak štruktúrovaná na zabezpečenie zvýšenia kreditnej kvality;
inštitúcia, ktorá je originátorom, dostala stanovisko od kvalifikovaného právneho poradcu potvrdzujúce, že sekuritizácia spĺňa podmienky stanovené v písmene d) tohto odseku.
5. Príslušné orgány informujú EBA o prípadoch, v ktorých rozhodli, že možné zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií nebolo odôvodnené zodpovedajúcim presunom kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekom 2, a o prípadoch, v ktorých sa inštitúcie rozhodli uplatňovať odsek 3.
6. EBA monitoruje rozsah postupov orgánov dohľadu v súvislosti s uznaním presunu významného rizika v syntetických sekuritizáciách v súlade s týmto článkom. EBA preskúmava najmä:
podmienky presunu významného kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekmi 2, 3 a 4;
výklad pojmu „zodpovedajúci presun kreditného rizika na tretie strany“ na účely posudzovania príslušnými orgánmi, ktoré je stanovené v druhom pododseku odseku 2 a odseku 3 a
požiadavky na to, aby príslušné orgány posudzovali sekuritizačné transakcie, vo vzťahu ku ktorým sa originátor snaží získať uznanie presunu významného kreditného rizika na tretie strany v súlade s odsekom 2 alebo 3.
EBA podá správu o svojich zisteniach Komisii do 2. januára 2021. Komisia môže po zohľadnení správy od EBA prijať delegovaný akt v súlade s článkom 462 s cieľom doplniť toto nariadenie bližším špecifikovaním skutočností uvedených v písmenách a), b) a c) tohto odseku.
Článok 246
Prevádzkové požiadavky pre ustanovenia o predčasnom splatení
Ak sekuritizácia zahŕňa revolvingové expozície a ustanovenia o predčasnom splatení alebo podobné ustanovenia, významné kreditné riziko sa považuje za presunuté inštitúciou, ktorá je originátorom, vtedy, ak sú splnené požiadavky uvedené v článkoch 244 a 245 a ak sa ustanovením o predčasnom splatení, keď došlo k jeho aktivácii:
nepodriaďuje nadriadený alebo rovnocenný nárok inštitúcie na podkladové expozície nárokom iných investorov;
ďalej nepodriaďuje nárok inštitúcie na podkladové expozície vo vzťahu k nárokom iných strán, alebo
inak nezvyšuje expozícia inštitúcie voči stratám súvisiacim s podkladovými revolvingovými expozíciami.
Článok 247
Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií
1. Ak inštitúcia, ktorá je originátorom, presunula významné kreditné riziko spojené s podkladovými expozíciami sekuritizácie v súlade s oddielom 2, táto inštitúcia môže:
v prípade tradičnej sekuritizácie vyňať podkladové expozície zo svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií a prípadne výšky očakávaných strát;
v prípade syntetickej sekuritizácie vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií a prípadne výšky očakávaných strát vzhľadom na podkladové expozície v súlade s článkami 251 a 252.
2. Ak sa inštitúcia, ktorá je originátorom, rozhodla uplatňovať odsek 1, vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií tak, ako je stanovené v tejto kapitole pre pozície, ktoré môže držať v sekuritizácii.
Ak inštitúcia, ktorá je originátorom, nepresunula významné kreditné riziko alebo sa rozhodla neuplatňovať odsek 1, nevyžaduje sa od nej vypočítavanie rizikovo vážených hodnôt expozícií pre žiadnu pozíciu, ktoré môže v sekuritizácii mať, ale naďalej zahŕňa podkladové expozície do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií a prípadne výšky očakávaných strát, ako keby neboli sekuritizované.
3. Ak existuje expozícia voči pozíciám v rôznych tranžiach sekuritizácie, expozícia voči každej tranži sa považuje za samostatnú sekuritizačnú pozíciu. Poskytovatelia kreditného zabezpečenia sekuritizačných pozícií sa považujú za držiteľov pozícií v sekuritizácii. Sekuritizačné pozície zahŕňajú expozície voči sekuritizácii vyplývajúce z úrokových alebo menových derivátových zmlúv, ktoré inštitúcia v rámci transakcie uzavrela.
4. Ak nie je sekuritizačná pozícia odpočítaná od položiek vlastného kapitálu Tier 1 podľa článku 36 ods. 1 písm. k), rizikovo vážená hodnota expozícií sa zahrnie do súčtu rizikovo vážených hodnôt expozícií inštitúcie na účely článku 92 ods. 3.
5. Rizikovo vážená hodnota expozície sekuritizačnej pozície sa vypočítava tak, že sa hodnota expozície predmetnej pozície vypočítaná podľa článku 248 vynásobí príslušnou celkovou rizikovou váhou.
6. Celková riziková váha sa určuje ako súčet rizikovej váhy stanovenej v tejto kapitole a každej dodatočnej rizikovej váhy v súlade s článkom 270a.
Článok 248
Hodnota expozície
1. Hodnota expozície sekuritizačnej pozície sa vypočítava takto:
hodnotou expozície súvahovej sekuritizačnej pozície je jej účtovná hodnota, ktorá zostane po tom, ako boli na sekuritizačnú pozíciu v súlade s článkom 110 uplatnené akékoľvek príslušné špecifické úpravy kreditného rizika;
hodnotou expozície podsúvahovej sekuritizačnej pozície je jej nominálna hodnota znížená o akékoľvek príslušné špecifické úpravy kreditného rizika v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou v súlade s článkom 110 a vynásobená príslušným konverzným faktorom, ako je stanovený v tomto písmene. Tento konverzný faktor je na úrovni 100 %, s výnimkou nástrojov hotovostnej zálohy. S cieľom stanoviť hodnotu expozície nečerpanej časti nástrojov hotovostnej zálohy sa na nominálnu hodnotu nástroja likvidity, ktorý je odvolateľný bez akýchkoľvek podmienok, môže uplatniť konverzný faktor na úrovni 0 % za predpokladu, že splatenie čerpaných súm nástroja má prioritu pred akýmikoľvek inými nárokmi spojenými s peňažnými tokmi vyplývajúcimi z podkladových expozícií a že inštitúcia príslušnému orgánu dostatočne preukázala, že uplatňuje primerane konzervatívnu metódu stanovovania hodnoty nečerpanej časti;
hodnota expozície kreditného rizika protistrany pri sekuritizačnej pozícii, ktorá vyplýva z derivátového nástroja uvedeného v prílohe II, sa určuje v súlade s kapitolou 6;
inštitúcia, ktorá je originátorom, môže odpočítať od hodnoty expozície sekuritizačnej pozície, ktorej je priradená riziková váha 1 250 % v súlade s pododdielom 3, alebo ktorá je odpočítaná od vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k), hodnotu špecifických úprav kreditného rizika podkladových expozícií v súlade s článkom 110 a akékoľvek nerefundovateľné zľavy z obstarávacej ceny spojené s takýmito podkladovými expozíciami v rozsahu, v akom tieto zľavy spôsobili zníženie vlastných zdrojov.
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo predstavuje adekvátne konzervatívnu metódu na meranie výšky nečerpanej časti uvedenú v prvom pododseku písmena b).
EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do 18. januára 2019.
Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v treťom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
2. Ak má inštitúcia v sekuritizácii dve alebo viac prekrývajúcich sa pozícií, do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií zahrnie len jednu z týchto pozícií.
Ak sa pozície prekrývajú čiastočne, inštitúcia môže pozíciu rozdeliť na dve časti a uznať prekrývanie iba vo vzťahu k jednej časti v súlade s prvým pododsekom. Alternatívne môže inštitúcia s pozíciami zaobchádzať tak, akoby sa prekrývali plne, a to tak, že na účely výpočtu kapitálu rozšíri pozíciu, ktorá produkuje vyššie rizikovo vážené hodnoty expozícií.
Inštitúcia môže takisto uznať prekrývanie medzi požiadavkami na vlastné zdroje pri špecifickom riziku pre pozície v obchodnej knihe a požiadavkami na vlastné zdroje pre sekuritizačné pozície v neobchodnej knihe za predpokladu, že táto inštitúcia dokáže vypočítať a porovnať požiadavky na vlastné zdroje pre príslušné pozície.
Na účely tohto odseku sa dve pozície považujú za prekrývajúce, ak sa vzájomne kompenzujú takým spôsobom, že inštitúcia dokáže zamedziť stratám vyplývajúcim z jednej pozície tak, že realizuje záväzky požadované v rámci druhej pozície.
3. Ak sa článok 270c písm. d) uplatňuje na pozície v ABCP, inštitúcia môže použiť rizikovú váhu priradenú nástroju likvidity s cieľom vypočítať rizikovo váženú hodnotu expozícií pre ABCP za predpokladu, že sa daným nástrojom likvidity kryje 100 % ABCP vydaných na základe programu ABCP a daný nástroj likvidity je rovnocenný s ABCP tak, že tvoria prekrývajúcu sa pozíciu. Ak inštitúcia uplatnila ustanovenia uvedené v tomto odseku, oznamuje to príslušným orgánom. Na účely určenia 100 % krytia uvedeného v tomto odseku môže inštitúcia zohľadniť iné nástroje likvidity v programe ABCP za predpokladu, že s ABCP tvoria prekrývajúcu sa pozíciu.
Článok 249
Uznanie zmierňovania kreditného rizika sekuritizačných pozícií
1. Inštitúcia môže uznať financované alebo nefinancované kreditné zabezpečenie, pokiaľ ide o sekuritizačnú pozíciu, ak sú splnené požiadavky pre zmierňovanie kreditného rizika stanovené v tejto kapitole a v kapitole 4.
2. Prípustné financované kreditné zabezpečenie je obmedzené na finančný kolaterál, ktorý je prípustný na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa kapitoly 2, ako je stanovené v kapitole 4, pričom uznanie zmierňovania kreditného rizika je podmienené súladom s príslušnými požiadavkami stanovenými v kapitole 4.
Prípustné nefinancované kreditné zabezpečenie a poskytovatelia nefinancovaného kreditného zabezpečenia sa obmedzujú na nefinancované kreditné zabezpečenie a poskytovateľov, ktorí sú prípustní v súlade s kapitolou 4, pričom uznanie zmierňovania kreditného rizika je podmienené súladom s príslušnými požiadavkami stanovenými v kapitole 4.
3. Odchylne od odseku 2 majú oprávnení poskytovatelia nefinancovaného kreditného zabezpečenia uvedení v článku 201 ods. 1 písm. a) až h) priradené ratingové hodnotenie od uznanej ECAI, ktoré má v čase prvého uznania zabezpečenia stupeň kreditnej kvality 2 alebo vyšší, a neskôr stupeň kreditnej kvality 3 alebo vyšší. Požiadavka stanovená v tomto pododseku sa neuplatňuje na kvalifikované centrálne protistrany.
Inštitúcie, ktoré môžu uplatňovať prístup IRB na priamu expozíciu voči poskytovateľovi zabezpečenia, môžu posúdiť prípustnosť v súlade s prvým pododsekom na základe rovnocennosti PD poskytovateľa zabezpečenia s PD spojenej so stupňami kreditnej kvality podľa článku 136.
4. Odchylne od odseku 2 sú SSPE prípustnými poskytovateľmi zabezpečenia, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
SSPE vlastní aktíva, ktoré sa kvalifikujú ako prípustný finančný kolaterál v súlade s kapitolou 4;
aktíva uvedené v písmene a) nepodliehajú pohľadávkam ani podmieneným pohľadávkam s lepším alebo rovnocenným postavením vo vzťahu k pohľadávke alebo podmienenej pohľadávke inštitúcie, ktorá prijíma nefinancované kreditné zabezpečenie a
sú splnené všetky požiadavky stanovené v kapitole 4 na uznanie finančného kolaterálu.
5. Na účely odseku 4 je výška zabezpečenia upravená o akýkoľvek nesúlad mien a splatností (Ga) v súlade s kapitolou 4 obmedzená na trhovú hodnotu uvedených aktív upravenú z dôvodu volatility a riziková váha expozícií voči poskytovateľovi zabezpečenia podľa štandardizovaného prístupu g) sa určuje ako vážená priemerná riziková váha, ktorá by sa na uvedené aktíva uplatnila ako finančný kolaterál podľa štandardizovaného prístupu.
6. Ak sekuritizačná pozícia využíva úplné kreditné zabezpečenie alebo čiastočné kreditné zabezpečenie na pomernom základe, uplatňujú sa tieto požiadavky:
inštitúcia poskytujúca kreditné zabezpečenie vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií pre tú časť sekuritizačnej pozície, ktorá využíva kreditné zabezpečenie, v súlade s pododdielom 3, ako keby uvedenú časť pozície držala priamo;
inštitúcia kupujúca kreditné zabezpečenie vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií v súlade s kapitolou 4 pre zabezpečenú časť.
7. Vo všetkých prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 6, sa uplatňujú tieto požiadavky:
inštitúcia poskytujúca kreditné zabezpečenie zaobchádza s časťou pozície, ktorá využíva kreditné zabezpečenie, ako so sekuritizačnou pozíciou a vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií tak, ako keby uvedenú pozíciu držala priamo v súlade s pododdielom 3 s výhradou odsekov 8, 9 a 10;
inštitúcia kupujúca kreditné zabezpečenie vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií pre zabezpečenú časť pozície uvedenú v písmene a) v súlade s kapitolou 4. Inštitúcia zaobchádza s časťou sekuritizačnej pozície, ktorá nevyužíva kreditné zabezpečenie, ako so samostatnou sekuritizačnou pozíciou a vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií v súlade s pododdielom 3 s výhradou odsekov 8, 9 a 10.
8. Inštitúcie používajúce prístup na základe interných ratingov (SEC-IRBA) alebo štandardizovaný prístup k sekuritizácii (SEC-SA) podľa pododdielu 3 určujú bod priradenia (A) (attachment point) a bod vyradenia (D) (detachment point) samostatne pre každú z pozícií odvodených v súlade s odsekom 7, ako keby boli v čase vzniku transakcie emitované ako samostatné sekuritizačné pozície. Hodnota KIRB alebo KSA sa vypočítava s prihliadnutím na pôvodnú skupinu expozícií, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu.
9. Inštitúcie používajúce sekuritizáciu na základe externých ratingov (SEC-ERBA) podľa pododdielu 3 pre pôvodnú sekuritizačnú pozíciu vypočítavajú rizikovo vážené hodnoty expozícií pre pozície odvodené v súlade s odsekom 7 takto:
ak má odvodená pozícia vyššiu nadriadenosť, priraďuje sa jej riziková váha pôvodnej sekuritizačnej pozície;
ak má odvodená pozícia nižšiu nadriadenosť, môže sa jej priradiť odvodený rating v súlade s článkom 263 ods. 7 Hrúbka tranže T sa v uvedenom prípade vypočíta len na základe odvodenej pozície. Ak rating nemôže byť odvodený, inštitúcia uplatňuje vyššiu rizikovú váhu vyplývajúcu buď z:
uplatňovania SEC-SA v súlade s odsekom 8 a pododdielom 3, alebo
rizikovej váhy pôvodnej sekuritizačnej pozície podľa SEC-ERBA.
10. S odvodenou pozíciou s nižšou nadriadenosťou sa zaobchádza ako s nenadriadenou sekuritizačnou pozíciou, a to aj vtedy, keď sa pôvodná sekuritizačná pozícia predchádzajúca zabezpečeniu kvalifikuje ako nadriadená.
Článok 250
Implicitná podpora
1. Inštitúcia, ktorá je sponzorom, alebo inštitúcia, ktorá je originátorom, ktorá v súvislosti so sekuritizáciou využila pri výpočte rizikovo váženej hodnoty expozícií článok 247 ods. 1 a 2 alebo predala nástroje zo svojej obchodnej knihy tak, že sa už ďalej od nej nevyžaduje, aby na riziká spojené s týmito nástrojmi držala vlastné zdroje, nemôže na účely zníženia potenciálnych alebo skutočných strát investorov poskytovať priamu ani nepriamu podporu sekuritizácii nad rámec svojich zmluvných povinností.
2. Transakcia sa nepovažuje za podporu na účely odseku 1, ak bola riadne zohľadnená pri posúdení presunu významného kreditného rizika a obe strany vykonali túto transakciu vo vlastnom záujme ako slobodné a nezávislé strany (podmienky nezávislosti). Na tieto účely vykonáva inštitúcia úplné kreditné preskúmanie transakcie a prinajmenšom zohľadňuje všetky tieto položky:
cenu pri spätnom odkúpení;
kapitálovú a likviditnú pozíciu inštitúcie pred spätným odkúpením a po ňom;
výnosnosť podkladových expozícií;
výnosnosť sekuritizačných pozícií;
vplyv podpory na očakávané straty originátora vo vzťahu k investorom.
3. Inštitúcia, ktorá je originátorom, a inštitúcia, ktorá je sponzorom, oznamujú príslušnému orgánu každú transakciu uzavretú v súvislosti so sekuritizáciou v súlade s odsekom 2.
4. Na účely tohto článku, a za okolností, za ktorých transakcia nie je štruktúrovaná na poskytnutie podpory, vydá EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia týkajúce sa toho, čo predstavuje „podmienky nezávislosti“.
5. Ak inštitúcia, ktorá je originátorom, alebo inštitúcia, ktorá je sponzorom, nedodržia v súvislosti so sekuritizáciou odsek 1, inštitúcia musí do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií zahrnúť všetky podkladové expozície uvedenej sekuritizácie, ako keby neboli sekuritizované, a zverejniť:
že poskytla podporu sekuritizácii v rozpore s odsekom 1 a
vplyv podpory poskytnutej z hľadiska požiadaviek na vlastné zdroje.
Článok 251
Výpočet rizikovo váženej hodnoty expozícií sekuritizovaných v syntetickej sekuritizácii inštitúciami, ktoré sú originátormi
1. Na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií pre podkladové expozície používa inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, podľa možností metodiky výpočtu stanovené v tomto oddiele, namiesto tých, ktoré sú stanovené v kapitole 2. Pre inštitúcie, ktoré vypočítavajú rizikovo vážené hodnoty expozícií, prípadne výšku očakávaných strát v súvislosti s podkladovými expozíciami podľa kapitoly 3, sa výška očakávanej straty vo vzťahu k týmto expozíciám rovná nule.
2. Požiadavky stanovené v odseku 1 tohto článku sa uplatňujú na celú skupinu expozícií zabezpečujúcu sekuritizáciu. S výhradou článku 252 vypočítava inštitúcia, ktorá je originátorom, rizikovo vážené hodnoty expozícií v súvislosti so všetkými tranžami v sekuritizácii v súlade s týmto oddielom vrátane pozícií, v súvislosti s ktorými inštitúcia dokáže uznať zmierňovanie kreditného rizika v súlade s článkom 249. Riziková váha, ktorá sa má uplatniť na pozície, ktoré využívajú zmierňovanie kreditného rizika, sa môže v súlade s kapitolou 4 zmeniť.
Článok 252
Zaobchádzanie s nesúladom splatností v syntetických sekuritizáciách
Na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií v súlade s článkom 251 sa každý nesúlad splatností medzi kreditným zabezpečením, ktorým sa dosiahne presun rizika, a podkladovými expozíciami vypočítava takto:
za splatnosť podkladových expozícií sa považuje najdlhšia splatnosť ktorejkoľvek z týchto expozícií, pričom táto lehota je maximálne päť rokov. Splatnosť kreditného zabezpečenia sa určuje v súlade s kapitolou 4;
inštitúcia, ktorá je originátorom, nezohľadňuje nesúlad splatností pri výpočte rizikovo vážených hodnôt expozícií pre sekuritizačné pozície, na ktoré sa vzťahuje riziková váha 1 250 % v súlade s týmto oddielom. V prípade všetkých ostatných pozícií sa použije prístup k nesúladu splatností stanovený v kapitole 4 v súlade s týmto vzorcom:
kde:
RW* |
= |
rizikovo vážené hodnoty expozícií na účely článku 92 ods. 3 písm. a); |
RWAss |
= |
rizikovo vážené hodnoty expozícií pre podkladové expozície, ak neboli sekuritizované, vypočítané na pomernom základe; |
RWSP |
= |
rizikovo vážené hodnoty expozícií vypočítané podľa článku 251, ak by neexistoval nesúlad splatností; |
T |
= |
splatnosť podkladových expozícií vyjadrená v rokoch; |
t |
= |
splatnosť zabezpečenia vyjadrená v rokoch; |
t* |
= |
0,25 |
Článok 253
Zníženie rizikovo vážených hodnôt expozícií
1. Ak sa sekuritizačnej pozícii priradí riziková váha 1 250 % podľa tohto oddielu, inštitúcie môžu odpočítať hodnotu expozície takejto pozície od vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k) ako alternatívu k zahrnutiu tejto pozície do svojho výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií. Na uvedený účel môže výpočet hodnoty expozície odzrkadľovať prípustné financované kreditné zabezpečenie v súlade s článkom 249.
2. Ak inštitúcia využije alternatívu stanovenú v odseku 1, môže odpočítať hodnotu odpočítanú v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k) od hodnoty uvedenej v článku 268 ako maximálnu kapitálovú požiadavku, ktorá by sa vypočítala pre podkladové expozície, ako keby neboli sekuritizované.
Článok 254
Hierarchia metód
1. Inštitúcie používajú na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií jednu z metód stanovených v pododdiele 3 v súlade s touto hierarchiou:
ak sú splnené podmienky stanovené v článku 258, inštitúcia používa SEC-IRBA v súlade s článkami 259 a 260;
ak sa SEC-IRBA nemôže použiť, inštitúcia používa SEC-SA v súlade s článkami 261 a 262;
ak sa nemôže použiť SEC-SA, inštitúcia používa SEC-ERBA v súlade s článkami 263 a 264 v prípade pozície s ratingom alebo pozície, pri ktorých sa môže použiť odvodený rating.
2. V prípade pozície s ratingom alebo pozície, pri ktorej sa môže použiť odvodený rating, používa inštitúcia namiesto prístupu SEC-SA prístup SEC-ERBA v každom z týchto prípadov:
ak by uplatňovanie SEC-SA viedlo k vyššej ako 25 % rizikovej váhe pre pozície kvalifikované ako pozície v STS sekuritizácii;
ak by uplatňovanie SEC-SA viedlo k vyššej ako 25 % rizikovej váhe alebo ak by uplatňovanie SEC-ERBA viedlo k vyššej ako 75 % rizikovej váhe pre pozície, ktoré sa nekvalifikovali ako pozície v STS sekuritizácii;
v prípade sekuritizačných transakcií zabezpečených skupinami úverov na motorové vozidlá, lízingov na motorové vozidlá a lízingov na zariadenia.
3. V prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje odsek 2, a odchylne od odseku 1 písm. b) môže inštitúcia rozhodnúť o uplatnení SEC-ERBA namiesto SEC-SA pre všetky svoje sekuritizačné pozície s ratingom alebo pozície, pri ktorých sa môže použiť odvodený rating.
Inštitúcia na účely prvého pododseku oznámi svoje rozhodnutie príslušnému orgánu najneskôr 17. novembra 2018.
Akékoľvek následné rozhodnutie o ďalšej zmene prístupu, ktorý sa uplatňuje na všetky sekuritizačné pozície inštitúcie s ratingom, musí inštitúcia oznámiť svojmu príslušnému orgánu pred 15. novembrom nasledujúcim okamžite po tomto rozhodnutí.
Ak príslušný orgán nepredloží nijaké námietky do 15. decembra, ktorý nasleduje hneď po uplynutí lehoty uvedenej v druhom alebo treťom pododseku, rozhodnutie oznámené inštitúciou nadobudne účinnosť od 1. januára nasledujúceho roka a je v platnosti, kým nenadobudne účinnosť neskoršie oznámené rozhodnutie. Inštitúcia nesmie používať rôzne prístupy v priebehu toho istého roka.
4. Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány inštitúciám v jednotlivých prípadoch zakázať uplatňovanie prístupu SEC-SA, ak rizikovo vážená hodnota expozície vyplývajúca z uplatňovania prístupu SEC-SA nezodpovedá rizikám pre inštitúciu alebo pre finančnú stabilitu, a to vrátane, ale nielen výlučne, kreditného rizika vloženého do expozícií, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu. V prípade expozícií, ktoré nie sú kvalifikované ako pozície v STS sekuritizácii, sa prihliada najmä na sekuritizácie, ktoré majú veľmi zložité a vysokorizikové prvky.
5. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 tohto článku, môže inštitúcia na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií vo vzťahu k pozícii bez ratingu v programe ABCP alebo transakcii ABCP v súlade s článkom 266 uplatniť prístup interného hodnotenia za predpokladu, že sú splnené podmienky stanovené v článku 265. Ak sa inštitúcii udelilo povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia v súlade s článkom 265 ods. 2 a konkrétna pozícia v rámci programu ABCP alebo transakcie ABCP patrí do oblasti, na ktorú sa vzťahuje uplatňovanie vyplývajúce z takéhoto povolenia, inštitúcia uplatňuje na výpočet rizikovo váženej hodnoty expozície tejto pozície uvedený prístup.
6. V prípade pozície v resekuritizácii uplatňujú inštitúcie prístup SEC-SA v súlade s článkom 261 a so zmenami stanovenými v článku 269.
7. Vo všetkých ostatných prípadoch sa sekuritizačným pozíciám priraďuje 1 250 % riziková váha.
8. Príslušné orgány informujú EBA o všetkých oznámeniach podľa odseku 3 tohto článku. EBA monitoruje vplyv tohto článku na kapitálové požiadavky a škálu postupov dohľadu v spojitosti s odsekom 4 tohto článku, podáva každoročne správu Komisii o svojich zisteniach a vydáva usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 255
Stanovenie KIRB a KSA
1. Ak inštitúcia uplatňuje SEC-IRBA podľa pododdielu 3, inštitúcia vypočítava KIRB v súlade s odsekmi 2 až 5.
2. Inštitúcie určujú KIRB vynásobením rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 3, pokiaľ ide o podkladové expozície, ako keby neboli sekuritizované, hodnotou 8 % a vydelením výsledku hodnotou expozície podkladových expozícií. KIRB sa vyjadrí v desatinnom formáte medzi nula a jeden.
3. Na účely výpočtu KIRB zahŕňajú rizikovo vážené hodnoty expozícií, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 3, pokiaľ ide o podkladové expozície, tieto prvky:
výšku očakávaných strát spojených so všetkými podkladovými expozíciami sekuritizácie vrátane podkladových expozícií v stave zlyhania, ktoré sú stále súčasťou skupiny v súlade s kapitolou 3 a
výšku neočakávaných strát spojených so všetkými podkladovými expozíciami vrátane podkladových expozícií v stave zlyhania v skupine v súlade s kapitolou 3.
4. Inštitúcie môžu vypočítať KIRB vo vzťahu k podkladovým expozíciám sekuritizácie v súlade s ustanoveniami uvedenými v kapitole 3 na výpočet kapitálových požiadaviek pre odkúpené pohľadávky. Na tieto účely sa s retailovými expozíciami zaobchádza ako s odkúpenými retailovými pohľadávkami a s neretailovými expozíciami ako s odkúpenými podnikovými pohľadávkami.
5. Inštitúcie vypočítavajú KIRB samostatne pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov vo vzťahu k podkladovým expozíciám sekuritizácie, ak je toto riziko pre takéto inštitúcie závažné.
Ak sa so stratami z rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a so stratami z kreditného rizika zaobchádza v rámci sekuritizácie ako s celkom, inštitúcie skombinujú na účely pododdielu 3 príslušnú KIRB pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a KIRB pre kreditné riziko do jedinej KIRB. Prítomnosť jediného rezervného fondu alebo nadmerné zabezpečenie kolaterálom dostupné na krytie strát buď z kreditného rizika, alebo z rizika zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov sa môže považovať za údaj o tom, že sa s týmito rizikami zaobchádza ako s celkom.
Ak sa s rizikom zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a s kreditným rizikom nezaobchádza v rámci sekuritizácie ako s celkom, inštitúcie zmenia zaobchádzanie stanovené v druhom pododseku tak, aby sa príslušná KIRB pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a KIRB pre kreditné riziko skombinovali obozretným spôsobom.
6. Ak inštitúcia uplatňuje prístup SEC-SA podľa pododdielu 3, inštitúcia vypočítava KSA vynásobením rizikovo vážených hodnôt expozícií, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 2, pokiaľ ide o podkladové expozície, ako keby neboli sekuritizované, ôsmimi percentami a vydelením expozičnou hodnotou podkladových expozícií. KSA sa vyjadrí v desatinnom formáte medzi nula a jeden.
Na účely tohto odseku vypočítavajú inštitúcie hodnotu expozície podkladových expozícií bez vzájomného započítavania akýchkoľvek špecifických úprav kreditného rizika a dodatočných úprav ocenenia v súlade s článkami 34 a 110 a iných znížení vlastných zdrojov.
7. Ak na účely odsekov 1 až 6 zahŕňa sekuritizačná štruktúra využitie SSPE, so všetkými expozíciami SSPE týkajúcimi sa sekuritizácie sa zaobchádza ako s podkladovými expozíciami. Bez toho, aby boli dotknuté predchádzajúce ustanovenia, môže inštitúcia vylúčiť expozície SSPE zo skupiny podkladových expozícií na účely výpočtu KIRB alebo KSA, ak riziko z expozícií SSPE nie je závažné alebo ak nemá vplyv na sekuritizačnú pozíciu inštitúcie.
V prípade financovaných syntetických sekuritizácií sa akékoľvek podstatné príjmy z emisie dlhových nástrojov viazaných na kreditné riziko alebo z iných financovaných záväzkov SSPE, ktoré slúžia ako kolaterál pre splatenie sekuritizačných pozícií, zahŕňajú do výpočtu KIRB alebo KSA, ak sa na kreditné riziko kolaterálu vzťahuje tranžované rozdelenie strát.
8. Na účely tretieho pododseku odseku 5 tohto článku vydá EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia o vhodných metódach kombinácie KIRB pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a pre kreditné riziko, ak sa s týmito rizikami v rámci sekuritizácie nezaobchádza ako s celkom.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom podrobnejšie stanoviť podmienky umožňujúce inštitúciám vypočítavať KIRB pre skupiny podkladových expozícií v súlade s odsekom 4, najmä pokiaľ ide o:
internú kreditnú politiku a modely pre výpočet KIRB pre sekuritizácie;
používanie rôznych rizikových faktorov týkajúcich sa skupiny podkladových expozícií, a ak nie sú k dispozícii dostatočne presné alebo spoľahlivé údaje o uvedenej skupine, zástupné údaje na odhadovanie PD a LGD; a
požiadavky náležitej starostlivosti pri monitorovaní opatrení a politík subjektov predávajúcich pohľadávky alebo iných originátorov.
EBA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do 18. januára 2019.
Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v druhom pododseku tohto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 256
Určenie bodu priradenia (A) a bodu vyradenia (D)
1. Na účely pododdielu 3 stanovia inštitúcie bod priradenia (A) na prahovej hodnote, na ktorej by sa straty v rámci skupiny podkladových expozícií začali priraďovať príslušnej sekuritizačnej pozícii.
Bod priradenia (A) sa vyjadruje ako desatinná hodnota medzi nula a jeden a rovná sa nule alebo – ak je táto hodnota vyššia – pomeru medzi nesplateným zostatkom skupiny podkladových expozícií v sekuritizácii mínus nesplatený zostatok všetkých tranží, ktoré sú nadriadené tranži obsahujúcej príslušnú sekuritizačnú pozíciu vrátane samotnej expozície alebo ktoré majú rovnaké postavenie ako táto tranža, a nesplateným zostatkom všetkých podkladových expozícií v sekuritizácii.
2. Na účely pododdielu 3 stanovia inštitúcie bod vyradenia (D) na prahovej hodnote, na ktorej by straty v rámci skupiny podkladových expozícií mali za následok úplnú stratu istiny pri tranži obsahujúcej príslušnú sekuritizačnú pozíciu.
Bod vyradenia (D) je vyjadrený ako desatinná hodnota medzi nula a jeden a rovná sa nule alebo – ak je táto hodnota vyššia – pomeru medzi nesplateným zostatkom skupiny podkladových expozícií v sekuritizácii mínus nesplatený zostatok všetkých tranží, ktoré sú nadriadené tranži obsahujúcej príslušnú sekuritizačnú pozíciu, a nesplateným zostatkom všetkých podkladových expozícií v sekuritizácii.
3. Na účely odsekov 1 a 2 inštitúcie zaobchádzajú s nadmerným zabezpečením kolaterálom a s financovanými účtami povinných minimálnych rezerv ako s tranžami a s aktívami zahŕňajúcimi takéto účty povinných minimálnych rezerv ako s podkladovými expozíciami.
4. Na účely odsekov 1 a 2 inštitúcie neberú do úvahy nefinancované účty povinných minimálnych rezerv ani aktíva, ktoré neposkytujú zvýšenie kreditnej kvality, ako sú tie, ktoré poskytujú len podporu likvidity, menové swapy alebo úrokové swapy a peňažné kolaterálne účty súvisiace s uvedenými pozíciami v sekuritizácii. V prípade financovaných účtov povinných minimálnych rezerv a aktív poskytujúcich zvýšenie kreditnej kvality inštitúcie zaobchádzajú ako so sekuritizačnými pozíciami len s časťami tých uvedených účtov alebo aktív, ktoré absorbujú straty.
5. Ak majú dve alebo viaceré pozície tej istej transakcie rôzne splatnosti, ale delia sa spoločne o straty na pomernom základe, výpočet bodov priradenia (A) a bodov vyradenia (D) musí vychádzať zo súhrnného nesplateného zostatku týchto pozícií a výsledné body priradenia (A) a body vyradenia (D) musia byť rovnaké.
Článok 257
Určenie splatnosti tranže (MT)
1. Na účely pododdielu 3 a s výhradou odseku 2 môžu inštitúcie určiť splatnosť tranže (MT) buď ako:
váženú priemernú splatnosť zmluvných platieb splatných v rámci tranže v súlade s týmto vzorcom:
kde CFt označuje všetky zmluvné platby (istina, úroky a poplatky) splatné dlžníkom počas obdobia t; alebo
konečnú zmluvne dohodnutú splatnosť tranže v súlade s týmto vzorcom:
kde ML je konečná zmluvne dohodnutá splatnosť tranže.
2. Na účely odseku 1 sa na určenie splatnosti tranže (MT) vzťahuje vo všetkých prípadoch dolné ohraničenie jeden rok a horné ohraničenie päť rokov.
3. Ak môže byť inštitúcia vystavená potenciálnym stratám z podkladových expozícií na základe zmluvy, inštitúcia určuje splatnosť sekuritizačnej pozície s prihliadnutím na splatnosť zmluvy, ako aj na najdlhšiu splatnosť takýchto podkladových expozícií. V prípade revolvingových expozícií sa uplatňuje najdlhšia zmluvne možná zostatková splatnosť expozície, ktorú možno počas revolvingového obdobia pridať.
4. EBA monitoruje okruh postupov v tejto oblasti, a to s osobitným prihliadnutím na uplatňovanie odseku 1 písm. a) tohto článku, a v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia do 31. decembra 2019.
Článok 258
Podmienky používania prístupu na základe interných ratingov (SEC-IRBA)
1. Inštitúcie používajú na výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií vo vzťahu k sekuritizačnej pozícii prístup SEC-IRBA, ak sú splnené tieto podmienky:
pozícia je zabezpečená skupinou podľa IRB alebo zmiešanou skupinou za predpokladu, že v posledne uvedenom prípade inštitúcia dokáže vypočítať KIRB v súlade s oddielom 3 pre minimálne 95 % podkladovej hodnoty expozície;
vo vzťahu k podkladovým expozíciám sekuritizácie existujú dostatočné dostupné informácie na to, aby inštitúcia mohla vypočítať KIRB a
inštitúcii nebolo zamedzené používať SEC-IRBA vo vzťahu k špecifikovanej sekuritizačnej pozícii v súlade odsekom 2.
2. Príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch zamedziť používaniu SEC-IRBA, ak majú sekuritizácie veľmi zložité alebo vysokorizikové prvky. Na tieto účely sa za veľmi zložité alebo vysokorizikové prvky môže považovať:
zvýšenie kreditnej kvality, ktoré môže byť narušené z iných dôvodov než portfóliové straty;
skupiny podkladových expozícií s vysokým stupňom internej korelácie v dôsledku koncentrovaných expozícií voči jednotlivým sektorom alebo geografickým oblastiam;
transakcie, v prípade ktorých je splatenie sekuritizačných pozícií vysoko závislé od rizikových faktorov, ktoré nie sú premietnuté v KIRB; alebo
veľmi zložité rozdelenia straty medzi tranžami.
Článok 259
Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa SEC-IRBA
1. Podľa SEC-IRBA sa rizikovo vážená hodnota expozície pre sekuritizačnú pozíciu vypočítava vynásobením hodnoty expozície tejto pozície vypočítanej v súlade s článkom 248 príslušnou rizikovou váhou určenou nasledovne, pričom vo všetkých prípadoch sa uplatňuje dolné ohraničenie 15 %:
RW = 1 250 % |
ak D ≤ KIRB |
|
ak A ≥ KIRB |
|
ak A < KIRB < D |
kde:
KIRB |
je kapitálová požiadavka skupiny podkladových expozícií podľa vymedzenia v článku 255 |
D |
je bod vyradenia určený v súlade s článkom 256 |
A |
je bod priradenia určený v súlade s článkom 256 |
kde:
a |
= |
– (1/(p * KIRB)) |
u |
= |
D – KIRB |
l |
= |
max (A – KIRB; 0) |
kde:
kde:
N |
je skutočný počet expozícií v skupine podkladových expozícií vypočítaný v súlade s odsekom 4; |
LGD |
je priemerná strata vážená expozíciami v prípade zlyhania skupiny podkladových expozícií vypočítaná v súlade s odsekom 5; |
MT |
je splatnosť tranže určená v súlade s článkom 257. |
Parametre A, B, C, D a E sa určujú podľa tejto vyhľadávacej tabuľky:
|
A |
B |
C |
D |
E |
|
Nie retail |
Nadriadené, granulárne (N ≥ 25) |
0 |
3,56 |
-1,85 |
0,55 |
0,07 |
Nadriadené, negranulárne (N < 25) |
0,11 |
2,61 |
-2,91 |
0,68 |
0,07 |
|
Nie nadriadené, granulárne (N ≥ 25) |
0,16 |
2,87 |
-1,03 |
0,21 |
0,07 |
|
Nie nadriadené, negranulárne (N < 25) |
0,22 |
2,35 |
-2,46 |
0,48 |
0,07 |
|
Retail |
Nadriadené |
0 |
0 |
-7,48 |
0,71 |
0,24 |
Nie nadriadené |
0 |
0 |
-5,78 |
0,55 |
0,27 |
2. Ak podkladová skupina podľa IRB zahŕňa retailové a neretailové expozície, skupina sa rozdelí do jednej retailovej a do jednej neretailovej podskupiny a pre každú podskupinu sa odhadne samostatný parameter p (a zodpovedajúce vstupné parametre N, KIRB a LGD). Následne sa na základe parametrov p každej podskupiny a nominálnej veľkosti expozícií v každej podskupine vypočíta vážený priemerný parameter p pre transakciu.
3. Ak inštitúcia uplatňuje SEC-IRBA na zmiešanú skupinu, výpočet parametra p sa zakladá na podkladových expozíciách, na ktoré sa vzťahuje len prístup IRB. Podkladové expozície, na ktoré sa vzťahuje štandardizovaný prístup, sa na tieto účely nezohľadňujú.
4. Skutočný počet expozícií (N) sa vypočítava takto:
kde EADi označuje expozičnú hodnotu spojenú s i-tou expozíciou v skupine.
Viaceré expozície voči rovnakému dlžníkovi sa konsolidujú a zaobchádza sa s nimi ako s jedinou expozíciou.
5. Priemerná LGD vážená expozíciou sa vypočítava takto:
kde LGDi označuje priemernú LGD spojenú so všetkými expozíciami voči i-tému dlžníkovi.
Ak sa kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov pre odkúpené pohľadávky riadia v rámci sekuritizácie ako celok, vstupná hodnota LGD sa vykladá ako vážený priemer LGD pre kreditné riziko a 100 % LGD pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Váhy predstavujú samostatné kapitálové požiadavky podľa prístupu IRB osobitne pre kreditné riziko a osobitne pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov. Na tieto účely sa prítomnosť jediného rezervného fondu alebo nadmerné zabezpečenie kolaterálom dostupné na krytie strát buď z kreditného rizika, alebo z rizika zníženia kvality môžu považovať za údaj o tom, že tieto riziká sa riadia ako celok.
6. Ak podiel najväčšej podkladovej expozície v skupine (C1) nie je väčší než 3 %, inštitúcie môžu na výpočet N a priemerných LGD vážených expozíciou použiť túto zjednodušenú metódu:
LGD = 0,50
kde
Cm |
označuje podiel skupiny zodpovedajúci súčtu najväčších m expozícií a |
m |
stanovuje inštitúcia. |
Ak je k dispozícii len C1 a táto hodnota nie je vyššia než 0,03; potom inštitúcia môže stanoviť LGD ako 0,50 a N ako 1/C1.
7. Ak je pozícia zabezpečená zmiešanou skupinou a inštitúcia môže vypočítať KIRB pre minimálne 95 % hodnôt podkladových expozícií v súlade s článkom 258 ods. 1 písm. a), inštitúcia vypočítava kapitálovú požiadavku pre skupinu podkladových expozícií ako:
kde
d je podiel hodnoty expozície podkladových expozícii, pre ktoré inštitúcia môže vypočítať KIRB vo vzťahu k hodnote expozície všetkých podkladových expozícií.
8. Ak má inštitúcia sekuritizačnú pozíciu vo forme derivátu na zaistenie proti trhovým rizikám vrátane úrokového alebo menového rizika, inštitúcia môže k tomuto derivátu priradiť odvodenú rizikovú váhu ekvivalentnú rizikovej váhe referenčnej pozície vypočítanej v súlade s týmto článkom.
Na účely prvého pododseku je referenčná pozícia pozíciou, ktorá má vo všetkých ohľadoch rovnocenné postavenie s derivátom, alebo – pri neexistencii takejto pozície s rovnocenným postavením – pozíciou, ktorá je derivátu bezprostredne podriadená.
Článok 260
Zaobchádzanie s STS sekuritizáciami podľa SEC-IRBA
Podľa SEC-IRBA sa riziková váha pre pozíciu v STS sekuritizácii vypočítava v súlade s článkom 259 pri uplatnení týchto zmien:
dolné ohraničenie rizikovej váhy pre nadriadené sekuritizačné pozície = 10 %
Článok 261
Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa štandardizovaného prístupu (SEC-SA)
1. Podľa SEC-SA sa rizikovo vážená hodnota expozície pre pozíciu v sekuritizácii vypočítava vynásobením hodnoty expozície tejto pozície vypočítanej v súlade s článkom 248 príslušnou rizikovou váhou určenou nasledovne, pričom vo všetkých prípadoch sa uplatňuje dolné ohraničenie 15 %:
RW = 1 250 % |
ak D ≤ KA |
|
ak A ≥ KA |
|
ak A < KA < D |
kde:
D |
je bod vyradenia určený v súlade s článkom 256; |
A |
je bod priradenia určený v súlade s článkom 256; |
KA |
je parameter vypočítaný v súlade s odsekom 2; |
kde:
a |
= |
– (1/(p * KA)) |
u |
= |
D – KA |
l |
= |
max (A – KA; 0) |
p |
= |
1 pre sekuritizačnú expozíciu, ktorá nie je resekuritizačnou expozíciou |
2. Na účely odseku 1 sa KA vypočítava takto:
kde:
KSA je kapitálová požiadavka podkladovej skupiny podľa vymedzenia v článku 255;
W = pomer:
súčtu nominálnej hodnoty podkladových expozícií v stave zlyhania a
súčtu nominálnej hodnoty všetkých podkladových expozícií.
Na tieto účely je expozícia v stave zlyhania podkladovou expozíciou, ktorá je buď: i) 90 alebo viac dní po splatnosti; ii) vzťahuje sa na ňu konkurzné konanie alebo konanie vo veci platobnej neschopnosti; iii) vzťahuje sa na ňu konanie vo veci zabavenia majetku alebo podobné konanie; alebo iv) je v stave zlyhania v súlade so sekuritizačnou dokumentáciou.
Ak inštitúcia nepozná mieru platobnej disciplinovanosti pri 5 % alebo menej podkladových expozícií v skupine, inštitúcia môže použiť SEC-SA s výhradou tejto úpravy vo výpočte KA:
Ak inštitúcia nepozná mieru platobnej disciplinovanosti pri viac než 5 % podkladových expozícií v skupine, pozícia v sekuritizácii musí mať rizikovú váhu 1 250 %.
3. Ak má inštitúcia sekuritizačnú pozíciu vo forme derivátu na zaistenie proti trhovým rizikám vrátane úrokového alebo menového rizika, inštitúcia môže k tomuto derivátu priradiť odvodenú rizikovú váhu ekvivalentnú rizikovej váhe referenčnej pozície vypočítanej v súlade s týmto článkom.
Na účely tohto odseku je referenčná pozícia pozíciou, ktorá má vo všetkých ohľadoch rovnocenné postavenie s derivátom, alebo, pri neexistencii takejto pozície s rovnocenným postavením, je pozíciou, ktorá je derivátu bezprostredne podriadená.
Článok 262
Zaobchádzanie s STS sekuritizáciami podľa SEC-SA
Podľa SEC-SA sa riziková váha pre pozíciu v STS sekuritizácii vypočítava v súlade s článkom 261 pri uplatnení týchto zmien:
Článok 263
Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa prístupu na základe externých ratingov (SEC-ERBA)
1. Podľa SEC-ERBA sa rizikovo vážená hodnota expozície pre sekuritizačnú pozíciu vypočítava vynásobením hodnoty expozície tejto pozície vypočítanej v súlade s článkom 248 príslušnou rizikovou váhou v súlade s týmto článkom.
2. V prípade expozícií s krátkodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na krátkodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s odsekom 7, sa uplatňujú tieto rizikové váhy:
Tabuľka 1
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
Všetky ostatné ratingy |
Riziková váha |
15 % |
50 % |
100 % |
1 250 % |
3. V prípade expozícií s dlhodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na dlhodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s odsekom 7 tohto článku, sa uplatňujú rizikové váhy uvedené v tabuľke 2, upravené podľa príslušnej splatnosti tranže (MT) v súlade s článkom 257 a odsekom 4 tohto článku a podľa hrúbky tranže pri tranžiach, ktoré nie sú nadriadené, v súlade s odsekom 5 tohto článku:
Tabuľka 2
Stupeň kreditnej kvality |
Nadriadená tranža |
Nie nadriadená (tenká) tranža |
||
Splatnosť tranže (MT) |
Splatnosť tranže (MT) |
|||
1 rok |
5 rokov |
1 rok |
5 rokov |
|
1 |
15 % |
20 % |
15 % |
70 % |
2 |
15 % |
30 % |
15 % |
90 % |
3 |
25 % |
40 % |
30 % |
120 % |
4 |
30 % |
45 % |
40 % |
140 % |
5 |
40 % |
50 % |
60 % |
160 % |
6 |
50 % |
65 % |
80 % |
180 % |
7 |
60 % |
70 % |
120 % |
210 % |
8 |
75 % |
90 % |
170 % |
260 % |
9 |
90 % |
105 % |
220 % |
310 % |
10 |
120 % |
140 % |
330 % |
420 % |
11 |
140 % |
160 % |
470 % |
580 % |
12 |
160 % |
180 % |
620 % |
760 % |
13 |
200 % |
225 % |
750 % |
860 % |
14 |
250 % |
280 % |
900 % |
950 % |
15 |
310 % |
340 % |
1 050 % |
1 050 % |
16 |
380 % |
420 % |
1 130 % |
1 130 % |
17 |
460 % |
505 % |
1 250 % |
1 250 % |
Všetky ostatné |
1 250 % |
1 250 % |
1 250 % |
1 250 % |
4. S cieľom určiť rizikovú váhu pre tranže so splatnosťou od jedného do piatich rokov používajú inštitúcie lineárnu interpoláciu medzi rizikovými váhami uplatniteľnými na splatnosť jeden, resp. päť rokov v súlade s tabuľkou 2.
5. S cieľom zohľadniť hrúbku tranže vypočítavajú inštitúcie rizikovú váhu pre tranže, ktoré nie sú nadriadené, takto:
kde
T = hrúbka tranže meraná ako D – A
kde
D |
je bod vyradenia určený v súlade s článkom 256 |
A |
je bod priradenia určený v súlade s článkom 256 |
6. Rizikové váhy pre tranže, ktoré nie sú nadriadené a vyplývajú z odsekov 3, 4 a 5, sa vzťahuje dolné ohraničenie 15 %. Okrem toho tieto vyplývajúce rizikové váhy nesmú byť nižšie než riziková váha zodpovedajúca hypotetickej nadriadenej tranži rovnakej sekuritizácie s rovnakým ratingovým hodnotením a splatnosťou.
7. Na účely použitia odvodených ratingov inštitúcie priraďujú pozícii bez ratingu odvodený rating ekvivalentný ratingovému hodnoteniu referenčnej pozície s ratingom, ktorá spĺňa všetky tieto podmienky:
referenčná pozícia má so sekuritizačnou pozíciou bez ratingu vo všetkých ohľadoch rovnocenné postavenie, alebo – pri neexistencii pozície s rovnocenným postavením – je referenčná pozícia bezprostredne podriadená pozícii bez ratingu;
referenčná pozícia nevyužíva žiadne záruky tretej strany ani iné zvýšenie kreditnej kvality, ktoré nie sú dostupné pre pozíciu bez ratingu;
splatnosť referenčnej pozície musí byť rovnaká alebo dlhšia ako splatnosť dotknutej pozície bez ratingu;
každý odvodený rating sa musí neustále aktualizovať, aby sa zohľadnili všetky zmeny v ratingovom hodnotení referenčnej pozície.
8. Ak má inštitúcia sekuritizačnú pozíciu vo forme derivátu na zaistenie proti trhovým rizikám vrátane úrokového alebo menového rizika, inštitúcia môže k tomuto derivátu priradiť odvodenú rizikovú váhu ekvivalentnú rizikovej váhe referenčnej pozície vypočítanej v súlade s týmto článkom.
Na účely prvého pododseku je referenčná pozícia pozíciou, ktorá má vo všetkých ohľadoch rovnocenné postavenie s derivátom, alebo – pri neexistencii takejto pozície s rovnocenným postavením – pozíciou, ktorá je derivátu bezprostredne podriadená.
Článok 264
Zaobchádzanie s STS sekuritizáciami podľa SEC-ERBA
1. Podľa SEC-ERBA sa riziková váha pre pozíciu v STS sekuritizácii vypočítava v súlade s článkom 263 pri uplatnení zmien stanovených v tomto článku.
2. V prípade expozícií s krátkodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na krátkodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s článkom 263 ods. 7, sa uplatňujú tieto rizikové váhy:
Tabuľka 3
Stupeň kreditnej kvality |
1 |
2 |
3 |
Všetky ostatné ratingy |
Riziková váha |
10 % |
30 % |
60 % |
1 250 % |
3. V prípade expozícií s dlhodobým ratingovým hodnotením alebo v prípade, keď sa rating založený na dlhodobom ratingovom hodnotení môže odvodiť v súlade s článkom 263 ods. 7, sa rizikové váhy určujú v súlade s tabuľkou 4 a upravujú o splatnosť tranže (MT) v súlade s článkom 257 a článkom 263 ods. 4 a o hrúbku tranže pri tranžiach, ktoré nie sú nadriadené, v súlade s článkom 263 ods. 5:
Tabuľka 4
Stupeň kreditnej kvality |
Nadriadená tranža |
Nie nadriadená (tenká) tranža |
||
Splatnosť tranže (MT) |
Splatnosť tranže (MT) |
|||
1 rok |
5 rokov |
1 rok |
5 rokov |
|
1 |
10 % |
10 % |
15 % |
40 % |
2 |
10 % |
15 % |
15 % |
55 % |
3 |
15 % |
20 % |
15 % |
70 % |
4 |
15 % |
25 % |
25 % |
80 % |
5 |
20 % |
30 % |
35 % |
95 % |
6 |
30 % |
40 % |
60 % |
135 % |
7 |
35 % |
40 % |
95 % |
170 % |
8 |
45 % |
55 % |
150 % |
225 % |
9 |
55 % |
65 % |
180 % |
255 % |
10 |
70 % |
85 % |
270 % |
345 % |
11 |
120 % |
135 % |
405 % |
500 % |
12 |
135 % |
155 % |
535 % |
655 % |
13 |
170 % |
195 % |
645 % |
740 % |
14 |
225 % |
250 % |
810 % |
855 % |
15 |
280 % |
305 % |
945 % |
945 % |
16 |
340 % |
380 % |
1 015 % |
1 015 % |
17 |
415 % |
455 % |
1 250 % |
1 250 % |
Všetky ostatné |
1 250 % |
1 250 % |
1 250 % |
1 250 % |
Článok 265
Rozsah pôsobnosti a operačné požiadavky pre prístup interného hodnotenia
1. Inštitúcie môžu vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií pre pozície bez ratingu v programoch ABCP alebo transakciách ABCP podľa prístupu interného hodnotenia v súlade s článkom 266, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2 tohto článku.
Ak sa inštitúcii udelilo povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia v súlade s odsekom 2 tohto článku a konkrétna pozícia v rámci programu ABCP alebo transakcie ABCP patrí do oblasti, na ktorú sa vzťahuje uplatňovanie vyplývajúce z takéhoto povolenia, inštitúcia uplatňuje na výpočet rizikovo váženej hodnoty expozície tejto pozície uvedený prístup.
2. Príslušné orgány udelia inštitúciám v rámci jasne vymedzeného rozsahu pôsobnosti uplatňovania povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
všetky pozície v komerčných cenných papieroch emitovaných v rámci programu ABCP sú pozíciami s ratingom;
interné hodnotenie kreditnej kvality pozície odzrkadľuje verejne prístupnú metodiku hodnotenia od jednej alebo viacerých ECAI pre rating sekuritizačných pozícií zabezpečených podkladovými expozíciami sekuritizovaného druhu;
komerčné cenné papiere emitované v rámci programu ABCP sa emitujú hlavne pre investorov, ktorí sú tretími stranami;
postup interného hodnotenia inštitúcie je aspoň tak konzervatívny ako verejne prístupné hodnotenia od tých ECAI, ktoré poskytli externý rating pre komerčné cenné papiere emitované v rámci programu ABCP, najmä pokiaľ ide o stresové faktory a iné relevantné kvantitatívne prvky;
v metodike interného hodnotenia inštitúcie sú zohľadnené všetky relevantné verejne prístupné metodiky ECAI pre rating, ktoré priraďujú rating komerčným cenným papierom programu ABCP, a táto metodika zahŕňa ratingové stupne zodpovedajúce ratingovým hodnoteniam ECAI. Inštitúcia zdokumentuje vo svojich interných záznamoch vysvetľujúce stanovisko, v ktorom opíše, ako sa splnili požiadavky stanovené v tomto písmene, a takéto stanovisko pravidelne aktualizuje;
inštitúcia používa metodiku interného hodnotenia na účely riadenia interného rizika, a to aj vo svojich procesoch rozhodovania, informáciách pre manažment a internom procese alokácie kapitálu;
interní alebo externí audítori, ECAI alebo útvar interného kreditného preskúmavania alebo útvar riadenia rizík inštitúcie vykonávajú pravidelné preskúmavanie procesu interného hodnotenia a kvality interného hodnotenia kreditnej kvality expozícií inštitúcie v rámci programu ABCP alebo transakcie ABCP;
inštitúcia priebežne sleduje výsledky svojich interných ratingov s cieľom vyhodnotiť spoľahlivosť svojej metodiky interného hodnotenia a uvedenú metodiku v prípade potreby upravuje, keď sa výnosnosť expozícii opakovane líši od výnosnosti, ktorú ukazujú interné ratingy;
program ABCP zahŕňa štandard upisovania a riadenia pasív vo forme usmernení pre správcu programu, ktoré sa týkajú aspoň:
kritérií prípustnosti aktív s výhradou písmena j);
druhu a peňažnej hodnoty expozícií vyplývajúcich z poskytovania nástrojov likvidity a zvýšenia kreditnej kvality;
rozdelenia straty medzi sekuritizačné pozície v programe ABCP alebo transakcii ABCP;
právneho a ekonomického oddelenia prevedených aktív od subjektu, ktorý tieto aktíva predáva;
v kritériách prípustnosti aktív v programe ABCP je stanovené minimálne:
vylúčenie kúpy aktív, ktoré sú výrazne po splatnosti alebo v stave zlyhania;
obmedzenie nadmernej koncentrácie na jednotlivého dlžníka alebo geografickú oblasť; a
obmedzenie doby splatnosti aktív, ktoré sa majú kúpiť;
vykonáva sa analýza kreditného rizika a profilu činnosti subjektu predávajúceho aktíva, ktorá zahŕňa aspoň hodnotenie predávajúceho vo vzťahu k:
minulej a očakávanej budúcej finančnej výkonnosti;
súčasnej trhovej pozícii a očakávanej budúcej konkurencieschopnosti;
finančnej páke, peňažnému toku, úrokovému krytiu a ratingu dlhu; a
štandardom upisovania, schopnosti obsluhy a postupom inkasovania;
program ABCP obsahuje politiky a postupy inkasovania, v ktorých je zohľadnená operačná schopnosť a kreditná kvalita správcu, a zahŕňa prvky, ktorými sa zmierňujú riziká súvisiace s výkonnosťou predávajúceho a správcu. Na účely tohto písmena sa môžu riziká súvisiace s výkonnosťou zmierniť prostredníctvom spúšťacích faktorov založených na súčasnej kreditnej kvalite predávajúceho alebo správcu s cieľom zamedziť vzájomnému zmiešavaniu zdrojov v prípade zlyhania predávajúceho alebo správcu;
v agregovanom odhade straty v skupine aktív, ktorá sa môže kúpiť v rámci programu ABCP, sú zohľadnené všetky zdroje potenciálneho rizika, akým je kreditné riziko a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov;
ak zvýšenie kreditnej kvality poskytnuté predávajúcim vychádza len z kreditných strát a riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov je závažné pre konkrétnu skupinu aktív, program ABCP zahŕňa samostatnú rezervu pre riziko zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov;
veľkosť požadovanej úrovne zvýšenia kreditnej kvality v programe ABCP sa vypočíta s prihliadnutím na informácie získané za niekoľko minulých rokov vrátane strát, platobnej disciplíny, zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov a miery obratu pohľadávok;
vo vzťahu k nákupu expozícií sú súčasťou programu ABCP štrukturálne prvky, ktoré majú za cieľ zmierniť potenciálne zhoršenie kreditnej kvality podkladového portfólia. Takéto prvky môžu zahŕňať spúšťacie faktory pre ukončenie transakcií špecifické pre skupinu expozícií;
inštitúcia vyhodnocuje charakteristiky podkladovej skupiny aktív, ako je jej vážené priemerné úverové hodnotenie, a identifikuje všetky koncentrácie na jednotlivého dlžníka alebo geografickú oblasť a granularitu skupiny aktív.
3. Ak preskúmavanie stanovené v odseku 2 písm. g) vykonáva útvar interného auditu, kreditného preskúmania alebo riadenia rizík inštitúcie, uvedené útvary musia byť nezávislé od interných útvarov inštitúcie zaoberajúcich sa obchodnými vzťahmi a vzťahmi so zákazníkmi v rámci programu ABCP.
4. Inštitúcie, ktoré získali povolenie uplatňovať prístup interného hodnotenia, nezačnú v súvislosti s pozíciami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti uplatňovania prístupu interného hodnotenia, opäť používať iné metódy, pokiaľ nie sú splnené obidve tieto podmienky:
inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že na to má náležitý dôvod;
inštitúcia získala od príslušného orgánu predchádzajúce povolenie.
Článok 266
Výpočet rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa prístupu interného hodnotenia
1. Podľa prístupu interného hodnotenia inštitúcia priraďuje pozícii bez ratingu v programe ABCP alebo transakcii ABCP jeden z ratingových stupňov stanovených v článku 265 ods. 2 písm. e) na základe svojho interného hodnotenia. Pozícii sa priradí odvodený rating, ktorý je rovnaký ako ratingové hodnotenie zodpovedajúce danému ratingovému stupňu stanovenému v článku 265 ods. 2 písm. e).
2. Rating odvodený v súlade s odsekom 1 musí byť v čase, keď bol prvýkrát priradený, minimálne na úrovni investičného stupňa alebo vyššej a na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií v súlade s článkom 263 alebo prípadne s článkom 264 sa považuje za prípustné ratingové hodnotenie od ECAI.
Článok 267
Maximálna riziková váha pre nadriadené sekuritizačné pozície: prístup založený na prezretí podkladových expozícií
1. Inštitúcia, ktorá neustále pozná zloženie podkladových expozícií, môže nadriadenej sekuritizačnej pozícii priradiť maximálnu rizikovú váhu rovnajúcu sa expozíciou váženej priemernej rizikovej váhe, ktorá by sa uplatnila na podkladové expozície, ak by podkladové expozície neboli sekuritizované.
2. V prípade skupín podkladových inštitúcií, pri ktorých inštitúcia používa výhradne štandardizovaný prístup alebo prístup IRB, sa maximálna riziková váha nadriadenej sekuritizačnej pozície rovná expozíciou váženej priemernej rizikovej váhe, ktorá by sa uplatňovala na podkladové expozície podľa kapitoly 2 alebo kapitoly 3, ako keby neboli sekuritizované.
V prípade zmiešaných skupín sa maximálna riziková váha vypočítava takto:
ak inštitúcia uplatňuje SEC-IRBA, časť podkladovej skupiny podľa štandardizovaného prístupu a časť podkladovej skupiny podľa prístupu IRB sa jednotlivo priradia zodpovedajúcej rizikovej váhe podľa štandardizovaného prístupu, resp. podľa prístupu IRB;
ak inštitúcia uplatňuje SEC-SA alebo SEC-ERBA, maximálna riziková váha pre nadriadené sekuritizačné pozície sa rovná váženej priemernej rizikovej váhe podkladových expozícií podľa štandardizovaného prístupu.
3. Na účely tohto článku zahŕňa riziková váha, ktorá by sa uplatňovala podľa prístupu IRB v súlade s kapitolou 3, pomer medzi:
očakávanými stratami vynásobenými koeficientom 12,5 a
hodnotou expozície podkladových expozícií.
4. Ak má maximálna riziková váha vypočítaná v súlade s odsekom 1 za následok nižšiu rizikovú váhu, než je dolné ohraničenie rizikových váh stanovené v článkoch 259 až 264, použije sa namiesto toho táto nižšia riziková váha.
Článok 268
Maximálne kapitálové požiadavky
1. Inštitúcia, ktorá je originátorom, inštitúcia, ktorá je sponzorom, alebo iná inštitúcia používajúca SEC-IRBA alebo inštitúcia, ktorá je originátorom, alebo inštitúcia, ktorá je sponzorom, používajúca SEC-SA alebo SEC-ERBA, môžu uplatniť maximálnu kapitálovú požiadavku v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou, ktorú držia, rovnajúcu sa kapitálovým požiadavkám, ktoré by sa vypočítali podľa kapitoly 2 alebo 3, pokiaľ ide o podkladové expozície, ak by neboli sekuritizované. Na účely tohto článku zahŕňa kapitálová požiadavka podľa prístupu IRB výšku očakávaných strát spojených s uvedenými expozíciami vypočítanú podľa kapitoly 3 a výšku neočakávaných strát.
2. V prípade zmiešaných skupín sa maximálna kapitálová požiadavka určí vypočítaním expozíciou váženého priemeru kapitálových požiadaviek časti podkladových expozícií podľa prístupu IRB a štandardizovaného prístupu v súlade s odsekom 1.
3. Maximálna kapitálová požiadavka je výsledkom vynásobenia sumy vypočítanej v súlade s odsekom 1 alebo 2 najväčším pomerným podielom, ktorý inštitúcia drží v príslušných tranžiach (V), vyjadreným ako percentuálna hodnota a vypočítaným takto:
v prípade inštitúcie, ktorá má jednu alebo viac sekuritizačných pozícií v jedinej tranži, sa V rovná pomeru medzi nominálnou hodnotou sekuritizačných pozícií, ktoré inštitúcia v uvedenej danej tranži drží, a nominálnou hodnotou tranže;
v prípade inštitúcie, ktorá má sekuritizačné pozície v rôznych tranžiach, sa V rovná maximálnemu pomernému podielu vo všetkých tranžiach. Na tieto účely sa pomerný podiel pre každú z rôznych tranží vypočítava tak, ako je stanovené v písmene a).
4. Pri výpočte maximálnej kapitálovej požiadavky v súvislosti so sekuritizačnou pozíciou v súlade s týmto článkom sa celá suma akéhokoľvek zisku z predaja a séria úrokových platieb zvyšujúca kreditnú kvalitu vyplývajúca zo sekuritizačnej transakcie odpočítava od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).
Článok 269
Resekuritizácia
1. V prípade pozície v resekuritizácii uplatňujú inštitúcie SEC-SA v súlade s článkom 261 s týmito zmenami:
W = 0 pre každú expozíciu voči sekuritizačnej tranži v rámci skupina podkladových expozícií;
p = 1,5;
na výslednú rizikovú váhu sa vzťahuje dolné ohraničenie rizikovej váhy 100 %.
2. KSA pre podkladové sekuritizačné expozície sa vypočítava v súlade s pododdielom 2.
3. Maximálne kapitálové požiadavky stanovené v pododdiele 4 sa na resekuritizačné pozície neuplatňujú.
4. Ak skupina podkladových expozícií pozostáva zo zmesi sekuritizačných tranží a iných druhov aktív, parameter KA sa určuje ako nominálny expozíciou vážený priemer KA vypočítaný jednotlivo za každý podsúbor expozícií.
Článok 270
Nadriadené pozície v sekuritizáciách MSP
Inštitúcia, ktorá je originátorom, môže vypočítať rizikovo vážené hodnoty expozícií, pokiaľ ide o sekuritizačnú pozíciu, v súlade s článkami 260, 262 alebo 264, podľa potreby, ak sú splnené tieto podmienky:
sekuritizácia spĺňa v relevantných prípadoch požiadavky na STS sekuritizáciu stanovené v kapitole 4 nariadenia (EÚ) 2017/2402 okrem článku 20 ods. 1 až 6 uvedeného nariadenia;
pozícia sa kvalifikuje ako nadriadená sekuritizačná pozícia;
sekuritizácia je zabezpečená skupinou expozícií voči podnikom za predpokladu, že aspoň 70 % z nich sa z hľadiska rozloženia portfólia v čase emisie sekuritizácie alebo – v prípade revolvingových sekuritizácií – v čase, keď je expozícia pridaná do sekuritizácie, kvalifikuje ako MSP v zmysle článku 501;
kreditné riziko spojené s pozíciami, ktoré si inštitúcia, ktorá je originátorom, neponechala, sa prevedie prostredníctvom záruky alebo protizáruky, ktoré spĺňajú požiadavky pre nefinancované zabezpečenie stanovené v kapitole 4 pre štandardizovaný prístup ku kreditnému riziku;
treťou stranou, na ktorú sa presúva kreditné riziko, je jeden alebo viacero týchto subjektov:
ústredná vláda alebo centrálna banka členského štátu, multilaterálna rozvojová banka, medzinárodná organizácia alebo podporný subjekt za predpokladu, že expozície voči ručiteľovi alebo dodatočnému ručiteľovi sa kvalifikujú pre rizikovú váhu 0 % podľa kapitoly 2;
inštitucionálny investor, ako sa vymedzuje v článku 2 bode 12 nariadenia (EÚ) 2017/2402 za predpokladu, že záruka alebo protizáruka je plne zabezpečená kolaterálom vo forme peňažného vkladu v inštitúcii, ktorá je originátorom.
Článok 270a
Dodatočná riziková váha
1. Ak inštitúcia nespĺňa požiadavky uvedené v kapitole 2 nariadenia (EÚ) 2017/2402 v akomkoľvek podstatnom ohľade z dôvodu nedbalosti alebo opomenutia zo strany inštitúcie, príslušné orgány uložia primeranú dodatočnú rizikovú váhu v hodnote minimálne 250 % rizikovej váhy s horným ohraničením vo výške 1 250 %, ktorá sa uplatňuje na príslušné sekuritizačné pozície spôsobom bližšie určeným v článku 247 ods. 6 alebo v článku 337 ods. 3 tohto nariadenia. Dodatočná riziková váha sa progresívne zvyšuje po každom následnom porušení ustanovení o náležitej starostlivosti a riadení rizík. Príslušné orgány zohľadňujú výnimky pre určité sekuritizácie uvedené v článku 6 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402 znížením rizikovej váhy, ktorú by inak podľa tohto článku uložili v súvislosti so sekuritizáciou, na ktorú sa vzťahuje článok 6 ods. 5 nariadenia (EÚ) 2017/2402.
2. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na uľahčenie zbližovania postupov dohľadu v súvislosti s vykonávaním odseku 1 vrátane opatrení, ktoré sa majú prijať v prípade porušenia povinností týkajúcich sa náležitej starostlivosti a riadenia rizík. EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do 1. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 270b
Použitie ratingových hodnotení zo strany ECAI
Inštitúcie môžu používať ratingové hodnotenia na určenie rizikovej váhy sekuritizačnej pozície v súlade s touto kapitolou len vtedy, ak ratingové hodnotenie vydala alebo schválila ECAI v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009.
Článok 270c
Požiadavky, ktoré musia spĺňať ratingové hodnotenia ECAI
Na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií v súlade s oddielom 3 používajú inštitúcie ratingové hodnotenie od ECAI len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
neexistuje nesúlad medzi druhmi platieb zohľadnenými v ratingovom hodnotení a druhmi platieb, na ktoré je inštitúcia oprávnená podľa zmluvy, na základe ktorej vznikla daná sekuritizačná pozícia;
ECAI uverejňuje ratingové hodnotenia a informácie o analýze strát a peňažných tokov, citlivosti ratingov na zmeny v základných predpokladoch pre ratingy, vrátane výnosnosti podkladových expozícií, ako aj o postupoch, metodikách, predpokladoch a základných prvkoch, na ktorých sa ratingové hodnotenia zakladajú, v súlade s nariadením (ES) č. 1060/2009. Na účely tohto písmena sa informácie považujú za verejne dostupné, keď sú uverejnené v prístupnom formáte. Informácie, ktoré sú dostupné len obmedzenému počtu subjektov, sa nepovažujú za verejne dostupné;
ratingové hodnotenia sú zahrnuté v matici prechodu ECAI;
ratingové hodnotenia nie sú založené ani sčasti založené na podpore nekrytej kapitálom, ktorú poskytla samotná inštitúcia. Keď je pozícia založená alebo sčasti založená na podpore nekrytej kapitálom, inštitúcia považuje danú pozíciu na účely výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií pre túto pozíciu v súlade s oddielom 3 za pozíciu bez ratingu;
ECAI sa zaviazala uverejniť vysvetlenie, aký má výnosnosť podkladových aktív vplyv na ratingové hodnotenie.
Článok 270d
Použitie ratingových hodnotení
1. Inštitúcia môže rozhodnúť nominovať jednu alebo viaceré ECAI, ktorých ratingové hodnotenia sa použijú na výpočet jej rizikovo vážených hodnôt expozícií podľa tejto kapitoly (ďalej len „nominovaná ECAI“).
2. Inštitúcia používa ratingové hodnotenia svojich sekuritizačných pozícií konzistentne, a nie selektívne, a na tieto účely dodržiava tieto požiadavky:
inštitúcia nepoužíva ratingové hodnotenia od ECAI pre svoje pozície v niektorých tranžiach a ratingové hodnotenia od iných ECAI pre svoje pozície v iných tranžiach v rámci rovnakej sekuritizácie, ktoré môžu, ale nemusia mať udelený rating od prvej ECAI;
ak má pozícia dve ratingové hodnotenia od nominovaných ECAI, inštitúcia používa ratingové hodnotenie, ktoré je menej priaznivé;
ak má pozícia tri alebo viac ratingových hodnotení od nominovaných ECAI, používajú sa dve najpriaznivejšie ratingové hodnotenia. Ak sú tieto dve najpriaznivejšie hodnotenia rozdielne, používa sa to, ktoré je z nich menej priaznivé;
inštitúcia nesmie aktívne žiadať o odňatie menej priaznivých ratingov.
3. Ak expozície, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu, využívajú úplné alebo čiastočné prípustné zabezpečenie v súlade s kapitolou 4, a účinok takéhoto zabezpečenia je premietnutý v ratingovom hodnotení sekuritizačnej pozície od nominovanej ECAI, inštitúcia používa rizikovú váhu spojenú s uvedeným ratingovým hodnotením. Ak nie je zabezpečenie uvedené v tomto odseku prípustné podľa kapitoly 4, ratingové hodnotenie sa neuzná a so sekuritizačnou pozíciou sa zaobchádza ako s pozíciou bez ratingu.
4. Ak sekuritizačná pozícia využíva prípustné zabezpečenie v súlade s kapitolou 4 a účinok takéhoto zabezpečenia je premietnutý v jej ratingovom hodnotení od nominovanej ECAI, inštitúcia zaobchádza so sekuritizačnou pozíciou tak, ako keby bola bez ratingu, a vypočítava rizikovo vážené hodnoty expozícií v súlade s kapitolou 4.
Článok 270e
Priradenie sekuritizácie
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov na objektívne a konzistentné priradenie stupňov kreditnej kvality stanovených v tejto kapitole vo vzťahu k príslušným ratingovým hodnoteniam všetkých ECAI. Na účely tohto článku EBA najmä:
rozlišuje medzi relatívnymi stupňami rizika vyjadrenými každým hodnotením;
zohľadňuje kvantitatívne faktory, ako je miera zlyhania alebo straty, a historickú výkonnosť ratingových hodnotení od jednotlivých ECAI v rôznych triedach aktív;
zohľadňuje kvalitatívne faktory, akými sú napríklad rozsah transakcií hodnotených zo strany ECAI, jej metodiku a význam jej ratingových hodnotení, najmä či sú v takýchto hodnoteniach zohľadnené očakávané straty alebo strata prvého eura, a včasné vyplatenie úrokov alebo konečné vyplatenie úrokov;
sa snaží zabezpečiť, aby sekuritizačné pozície, na ktoré sa uplatňuje rovnaká riziková váha na základe ratingových hodnotení od ECAI, podliehali ekvivalentným stupňom kreditného rizika.
EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku tohto odseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
KAPITOLA 6
Kreditné riziko protistrany
Článok 271
Určovanie hodnoty expozície
1. Inštitúcia stanoví hodnotu expozície derivátových nástrojov uvedených v prílohe II v súlade s touto kapitolou.
2. Inštitúcia môže stanoviť hodnotu expozície repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou dobou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením v súlade s touto kapitolou namiesto kapitoly 4.
Článok 272
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto kapitoly a hlavy VI tejto časti sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„kreditné riziko protistrany“ (CCR) znamená riziko zlyhania protistrany transakcie pred konečným vyrovnaním peňažných tokov transakcie;
„transakcie s dlhou dobou vyrovnania“ znamenajú transakcie, pri ktorých sa protistrana zaviaže dodať cenný papier, komoditu alebo čiastku v cudzej mene ako protihodnotu za hotovosť, iné finančné nástroje alebo komodity, prípadne naopak, a to v deň vyrovnania alebo dodania, ktorý je podľa zmluvy stanovený neskôr ako termín stanovený podľa trhových noriem pre tento konkrétny typ transakcie, alebo päť obchodných dní odo dňa, keď úverová inštitúcia vstúpi do transakcie, a to podľa toho, čo nastane skôr;
„transakcie požičiavania s dozabezpečením“ znamenajú transakcie, pri ktorých úverová inštitúcia rozšíri pôžičku v súvislosti s nákupom, predajom, prevodom cenných papierov alebo obchodovaním s nimi. Transakcie požičiavania s dozabezpečením nezahŕňajú iné pôžičky, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme cenných papierov;
„súbor vzájomného započítavania“ znamená skupinu transakcií medzi inštitúciou a jednou protistranou, ktorá podlieha právne vynútiteľnej dvojstrannej dohode o vzájomnom započítavaní uznanej podľa oddielu 7 a kapitoly 4.
Všetky transakcie, ktoré nepodliehajú právne vynútiteľnej dvojstrannej dohode o vzájomnom započítavaní uznanej podľa oddielu 7, sa na účely tejto kapitoly považujú za vlastný súbor vzájomného započítavania.
V súlade s metódou interných modelov uvedenou v oddiele 6 sa so všetkými súbormi vzájomného započítavania s jednou protistranou môže zaobchádzať ako s jedným súborom vzájomného započítavania, ak sú negatívne simulované trhové hodnoty jednotlivých súborov vzájomného započítavania nastavené v odhade očakávanej expozície (expected exposure, ďalej len „EE“) na hodnotu 0;
„riziková pozícia“ znamená hodnotu rizika, ktorá je priradená transakcii podľa štandardizovanej metódy uvedenej v oddiele 5 vychádzajúc z vopred určeného algoritmu;
„hedžovací súbor“ znamená skupinu rizikových pozícií z transakcií v rámci jedného súboru vzájomného započítavania, pre ktoré sa pri stanovení hodnoty expozície podľa štandardizovanej metódy uvedenej v oddiele 5 používa iba ich čistá hodnota;
„dohoda o dozabezpečení“ znamená dohodu alebo ustanovenia k dohode, podľa ktorých jedna protistrana musí poskytnúť kolaterál druhej protistrane v prípade, keď expozícia druhej protistrany voči prvej protistrane presiahne stanovenú úroveň;
„hraničná hodnota pre dozabezpečenie“ znamená najväčšiu hodnotu expozície, ktorá zostáva nevyrovnaná, kým jedna zo strán nemá právo požiadať o kolaterál;
„obdobie rizika dozabezpečenia“ znamená časové obdobie od poslednej výmeny kolaterálu, ktorý pokrýva súbor vzájomného započítavania transakcií s protistranou, ktorá zlyhala, do zatvorenia pozícií a opätovného hedžingu vyplývajúceho trhového rizika;
„efektívna splatnosť“ podľa metódy interných modelov pre súbor vzájomného započítavania so splatnosťou dlhšou ako jeden rok znamená pomer medzi celkovou expozíciou očakávanou počas trvania transakcií v súbore vzájomného započítavania diskontovanou bezrizikovou mierou návratnosti a celkovou expozíciou očakávanou počas jedného roka v súbore vzájomného započítavania diskontovanou bezrizikovou mierou.
Túto efektívnu splatnosť možno upraviť tak, aby zohľadňovala riziko obnovenia, a to nahradením očakávanej expozície efektívnou očakávanou expozíciou v predpovediach na kratšie obdobie ako jeden rok;
„krížové vzájomné započítavanie produktov“ znamená zahrnutie transakcií rôznych kategórií produktov do rovnakého súboru vzájomného započítavania v súlade s pravidlami krížového vzájomného započítavania produktov uvedenými v tejto kapitole;
„súčasná trhová hodnota“ (current market value, ďalej len „CMV“) na účely oddielu 5 odkazuje na čistú trhovú hodnotu portfólia transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania. Pri jej výpočte sa využívajú kladné aj záporné trhové hodnoty;
„rozdelenie trhových hodnôt“ znamená predpovedané rozdelenie pravdepodobnosti čistých trhových hodnôt transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania k určitému dátumu v budúcnosti (obdobie predpovede) so zreteľom na trhové hodnoty týchto transakcií realizované ku dňu predpovede;
„rozdelenie expozícií“ znamená predpovedané rozdelenie pravdepodobnosti trhových hodnôt, pri ktorom sa predpovedaným záporným čistým trhovým hodnotám priradí nula;
„rizikovo neutrálne rozdelenie“ znamená rozdelenie trhových hodnôt alebo expozícií počas určitého obdobia v budúcnosti, pričom sa rozdelenie vypočíta na základe hodnôt implikovaných trhom, ako sú napríklad implikované hodnoty volatility;
„skutočné rozdelenie“ znamená rozdelenie trhových hodnôt alebo expozícií počas určitého obdobia v budúcnosti, pričom sa rozdelenie vypočíta na základe historických alebo realizovaných hodnôt, ako sú napríklad hodnoty volatility vypočítané na základe zmien cien alebo sadzieb v minulosti;
„aktuálna expozícia“ znamená vyššiu z nasledujúcich dvoch hodnôt: nuly alebo trhovej hodnoty transakcie alebo portfólia transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania s protistranou, ktorá by v prípade zlyhania protistrany zanikla, keby neexistovala možnosť opätovného nadobudnutia hodnoty týchto transakcií v prípade platobnej neschopnosti alebo likvidácie;
„vrcholová expozícia“ znamená vysoký percentil rozdelenia expozícií ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti pred dátumom splatnosti najdlhšie trvajúcej transakcie v súbore vzájomného započítavania;
„očakávaná expozícia“ (expected exposure, ďalej len „EE“) znamená priemer rozdelenia expozícií ku konkrétnemu dátumu v budúcnosti pred splatnosťou transakcie s najdlhšou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania;
„efektívna očakávaná expozícia k určitému dátumu“ (effective expected exposure, ďalej len „efektívna EE“) znamená maximálnu očakávanú expozíciu k tomuto dátumu alebo akémukoľvek skoršiemu dátumu. Prípadne ju možno vymedziť k určitému dátumu buď ako očakávanú expozíciu k tomuto dátumu, alebo ako efektívne očakávanú expozíciu k akémukoľvek skoršiemu dátumu podľa toho, ktorá z nich je vyššia;
„očakávaná pozitívna expozícia“ (expected positive exposure, ďalej len „EPE“) znamená vážený priemer očakávaných expozícií za isté obdobie, pričom váhy sú podielom konkrétnej očakávanej expozície na celkovom období.
Inštitúcie používajú pri výpočte požiadavky na vlastné zdroje priemer za prvý rok alebo – v prípade, že sú všetky zmluvy v súbore vzájomného započítavania splatné do jedného roka – za časové obdobie, kým nenadobudne splatnosť zmluva s najdlhšou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania;
„efektívna očakávaná pozitívna expozícia“ (effective expected positive exposure, ďalej len „efektívna EPE“) znamená vážený priemer efektívnej očakávanej expozície počas prvého roka trvania súboru vzájomného započítavania alebo – v prípade, že sú všetky zmluvy v súbore vzájomného započítavania splatné do jedného roka – za obdobie trvania zmluvy s najdlhšou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania, pričom váhy sú podielom konkrétnej očakávanej expozície na celkovom období;
„riziko obnovenia“ znamená hodnotu, o ktorú je EPE podhodnotená, ak sa očakáva, že budúce transakcie s protistranou budú realizované nepretržite.
Dodatočná expozícia, ktorá vznikne na základe týchto budúcich transakcií, sa do výpočtu EPE nezahŕňa;
„protistrana“ na účely oddielu 7 znamená právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá vstupuje do dohody o vzájomnom započítavaní a je k tomu zmluvne spôsobilá;
„dohoda o vzájomnom krížovom započítavaní produktov“ znamená dvojstrannú zmluvnú dohodu medzi inštitúciou a protistranou, na základe ktorej vzniká jediný právny záväzok (založený na vzájomnom započítavaní krytých transakcií), ktorý sa vzťahuje na všetky dvojstranné rámcové dohody a transakcie, ktoré patria k rôznym kategóriám produktov zahrnutých do dohody.
„Rôzne kategórie produktov“ na účely tohto vymedzenia pojmov znamenajú:
repo transakcie, pôžičky a výpožičky cenných papierov a komodít;
transakcie požičiavania s dozabezpečením;
zmluvy uvedené v prílohe II;
„platobná pozícia“ znamená platbu schválenú v rámci transakcie s OTC derivátmi s lineárnym rizikovým profilom, ktorá si vyžaduje výmenu finančného nástroja za platbu.
V prípade transakcií, ktoré si vyžadujú výmenu platby za platbu, predstavujú tieto dve platobné pozície zmluvne dohodnuté hrubé platby vrátane pomyselnej hodnoty transakcie.
Článok 273
Metódy výpočtu hodnoty expozície
1. Inštitúcia stanoví hodnotu expozície v prípade zmlúv uvedených v prílohe II na základe jednej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 v súlade s týmto článkom.
Inštitúcia, ktorá nie je oprávnená na zaobchádzanie v zmysle článku 94, nepoužíva metódu uvedenú v oddiele 4. Na stanovenie hodnoty expozície v prípade zmlúv uvedených v bode 3 prílohy II nepoužíva inštitúcia metódu uvedenú v oddiele 4. Inštitúcie môžu v rámci skupiny trvalo používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6. Jedna inštitúcia nesmie používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 až 6 trvalo, ale povolí sa jej používať kombináciu metód uvedených v oddieloch 3 a 5, ak sa jedna z metód používa v prípadoch uvedených v článku 282 ods. 6.
2. Ak to povolia príslušné orgány v súlade s článkom 283 ods. 1 a 2, inštitúcia môže stanoviť hodnotu expozície metódou interných modelov uvedenou v oddiele 6 pre tieto položky:
zmluvy uvedené v prílohe II;
repo transakcie;
transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít;
transakcie požičiavania s dozabezpečením;
transakcie s dlhou dobou vyrovnania.
3. Ak inštitúcia kúpi zabezpečenie vo forme kreditného derivátu pre expozíciu nezahrnutú do obchodnej knihy alebo expozíciu voči riziku protistrany, požiadavku na vlastné zdroje pre hedžovanú expozíciu môže vypočítať v súlade s:
článkami 233 až 236;
článkom 153 ods. 3 alebo článkom 183, ak bolo udelené povolenie v súlade s článkom 143.
Hodnota expozície voči CCR v prípade týchto kreditných derivátov sa rovná nule, pokiaľ inštitúcia neuplatňuje postup podľa článku 299 ods. 2 písm. h) bodu ii).
4. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, sa inštitúcia na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany môže rozhodnúť pre konzistentné zahrňovanie všetkých kreditných derivátov nezahrnutých do obchodnej knihy a kúpené ako zabezpečenie pre expozíciu nezahrnutú do obchodnej knihy alebo zabezpečenie pre expozíciu voči kreditnému riziku protistrany, ak sa v tomto nariadení takéto zabezpečenie uznáva.
5. Ak inštitúcia považuje swapy na kreditné zlyhanie, ktoré predala nejaká inštitúcia, za kreditné zabezpečenie poskytnuté touto inštitúciou, a v prípade, že swapy na kreditné zlyhanie podliehajú požiadavke na vlastné zdroje pre kreditné riziko podkladových aktív v plnej pomyselnej hodnote, ich hodnota expozície na účely CCR nezahrnutého do obchodnej knihy sa rovná nule.
6. Na základe všetkých metód uvedených v oddieloch 3 až 6 sa hodnota expozície pre dotknutú protistranu rovná súčtu hodnôt expozícií vypočítaných pre každý súbor vzájomného započítavania s dotknutou protistranou.
Čo sa týka dotknutej protistrany, hodnota expozície pre daný súbor vzájomného započítavania OTC derivátov uvedených v prílohe II vypočítaná v súlade s touto kapitolou musí byť vyššia z nasledujúcich hodnôt: nuly alebo rozdielu medzi súčtom hodnôt expozícií pre všetky súbory vzájomného započítavania s protistranou a súčtom CVA pre túto protistranu, ktoré inštitúcia uznala ako odpis. Úpravy ocenenia pohľadávok sa vypočítajú bez ohľadu na akékoľvek vykompenzujúce úpravy ocenenia záväzkov pripísané vlastnému kreditnému riziku spoločnosti, ktoré sa už vylúčili z vlastných zdrojov podľa článku 33 ods. 1 písm. c).
7. Inštitúcie stanovia hodnoty expozícií pre expozície vyplývajúce z transakcií s dlhou dobou vyrovnania na základe niektorej z metód uvedených v oddieloch 3 až 6 bez ohľadu na to, akú metódu si inštitúcia vyberie pre zaobchádzanie s OTC derivátmi a repo transakciami, transakciami požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakciami požičiavania s dozabezpečením. Pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre transakcie s dlhou dobou vyrovnania môže inštitúcia, ktorá uplatňuje prístup uvedený v kapitole 3, trvalo a bez ohľadu na dôležitosť takýchto pozícií priradiť rizikové váhy na základe prístupu uvedeného v kapitole 2.
8. V prípade metód uvedených v oddieloch 3 a 4 prijme inštitúcia konzistentnú metodiku na stanovenie pomyselnej hodnoty rôznych typov produktov a zabezpečí, aby pomyselná hodnota, ktorá sa má zohľadniť, bola primeranou mierou rizika obsiahnutého v zmluve. Ak sa v zmluve ustanovuje násobenie peňažných tokov, inštitúcia upraví pomyslenú hodnotu tak, aby zohľadňovala účinky násobenia na štruktúru rizík tejto zmluvy.
Inštitúcie v prípade metód uvedených v oddieloch 3 až 6 zaobchádzajú s transakciami, v súvislosti s ktorými bolo identifikované špecifické riziko nesprávnej voľby, v súlade s článkom 291 ods. 2, 4, 5 a 6, podľa toho, ktorý odsek je vhodný.
Článok 274
Metóda oceňovania trhovou hodnotou
1. Na účely stanovenia bežných reprodukčných nákladov všetkých zmlúv s kladnými hodnotami priradia inštitúcie zmluvám aktuálne trhové hodnoty.
2. Na účely stanovenia potenciálnej budúcej expozície voči kreditným rizikám vynásobia inštitúcie pomyselné hodnoty alebo prípadne podkladové hodnoty percentuálnymi hodnotami uvedenými v tabuľke 1 a v súlade s týmito zásadami:
zmluvy, ktoré nepatria do žiadnej z piatich kategórií uvedených v tabuľke 1, sa považujú za zmluvy týkajúce sa iných komodít, ako sú drahé kovy;
pri zmluvách s viacnásobnou výmenou istiny sa percentuálne hodnoty vynásobia počtom zostávajúcich platieb, ktoré sa v súlade so zmluvou majú ešte uskutočniť;
pri zmluvách, ktoré sú štruktúrované tak, aby sa nesplatená expozícia vyrovnala v stanovených platobných termínoch, a v prípadoch, že sa podmienky zmenia tak, aby bola trhová hodnota zmluvy v týchto termínoch nulová, zostatková doba splatnosti sa rovná času do najbližšieho termínu zmeny. V prípade úrokových zmlúv, ktoré tieto kritériá spĺňajú a ktorých zostatková doba splatnosti predstavuje viac ako jeden rok, nemôže byť použitá nižšia percentuálna hodnota ako 0,5 %.
Tabuľka 1
Zostatková doba splatnosti |
Úrokové zmluvy |
Zmluvy týkajúce sa devíz a zlata |
Zmluvy týkajúce sa kapitálových cenných papierov |
Zmluvy týkajúce sa drahých kovov s výnimkou zlata |
Zmluvy týkajúce sa iných komodít, ako sú drahé kovy |
jeden rok alebo menej |
0 % |
1 % |
6 % |
7 % |
10 % |
viac ako jeden rok, ale nie viac ako päť rokov |
0,5 % |
5 % |
8 % |
7 % |
12 % |
viac ako päť rokov |
1,5 % |
7,5 % |
10 % |
8 % |
15 % |
3. V prípade zmlúv týkajúcich sa iných komodít, ako je zlato, ktoré sa uvádzajú v bode 3 prílohy II, môžu inštitúcie alternatívne k percentuálnym hodnotám uvedeným v tabuľke 1 použiť percentuálne hodnoty v tabuľke 2, ak inštitúcia v prípade týchto zmlúv dodržiava rozšírený prístup stupnice splatnosti uvedený v článku 361.
Tabuľka 2
Zostatková doba splatnosti |
Drahé kovy (s výnimkou zlata) |
Základné kovy |
Poľnohospodárske výrobky (netrvanlivé – softs) |
Iné, vrátane energetických produktov |
jeden rok alebo menej |
2 % |
2,5 % |
3 % |
4 % |
viac ako jeden rok, ale nie viac ako päť rokov |
5 % |
4 % |
5 % |
6 % |
viac ako päť rokov |
7,5 % |
8 % |
9 % |
10 % |
4. Súčet bežných reprodukčných nákladov a potenciálnej budúcej expozície voči kreditným rizikám predstavuje hodnotu expozície.
Článok 275
Metóda pôvodnej expozície
1. Hodnota expozície je pomyselná hodnota každého nástroja vynásobená percentuálnymi hodnotami uvedenými v tabuľke 3.
Tabuľka 3
Pôvodná doba splatnosti |
Úrokové zmluvy |
Zmluvy týkajúce sa devíz a zlata |
jeden rok alebo menej |
0,5 % |
2 % |
viac ako rok, ale nie viac ako dva roky |
1 % |
5 % |
dodatková hodnota za každý ďalší rok |
1 % |
3 % |
2. Pri výpočte hodnoty expozície úrokových zmlúv môže inštitúcia používať pôvodnú alebo zostatkovú dobu splatnosti.
Článok 276
Štandardizovaná metóda
1. Inštitúcie môžu používať štandardizovanú metódu (standardised method, ďalej len „SM“) len pri výpočte hodnoty expozície pre OTC deriváty a transakcie s dlhou dobou vyrovnania.
2. Pri uplatňovaní SM inštitúcie vypočítajú hodnotu expozície osobitne pre každý súbor vzájomného započítavania po zohľadnení kolaterálu takto:
kde:
CMV |
= |
aktuálna trhová hodnota portfólia transakcií v rámci súboru vzájomného započítavania s protistranou bez zohľadnenia kolaterálu, kde:
kde:
|
CMC |
= |
aktuálna trhová hodnota kolaterálu priradená súboru vzájomného započítavania, kde:
kde:
|
i |
= |
index označujúci transakciu; |
l |
= |
index označujúci kolaterál; |
j |
= |
index označujúci kategóriu hedžingového súboru. |
Hedžingové súbory na tento účel zodpovedajú rizikovým faktorom, ktoré sa môžu započítať s rizikovými pozíciami s opačným znamienkom, aby sa dosiahla čistá riziková pozícia, ktorá je základom pre meranie expozície.
RPTij |
= |
riziková pozícia z transakcie i vzhľadom na hedžovací súbor j; |
RPClj |
= |
riziková pozícia z kolaterálu l vzhľadom na hedžovací súbor j; |
CCRMj |
= |
multiplikátor CCR uvedený v tabuľke 5 vzhľadom na hedžovací súbor j; |
β |
= |
1,4. |
3. Na účely výpočtu podľa odseku 2:
prípustný kolaterál prijatý od protistrany má kladné znamienko a kolaterál poskytnutý protistrane má záporné znamienko;
pri SM sa použije iba kolaterál prípustný podľa článku 197, článku 198 a článku 299 ods. 2 písm. d);
inštitúcia môže nebrať na vedomie úrokové riziko spojené s platobnými pozíciami so zostatkovou dobou splatnosti kratšou ako jeden rok;
inštitúcia môže považovať transakcie zložené z dvoch platobných pozícií denominovaných v rovnakej mene za jednu súhrnnú transakciu. Tento postup pre platobné pozície sa uplatňuje aj v prípade súhrnných transakcií.
Článok 277
Transakcie s lineárnym rizikovým profilom
1. Inštitúcie zaraďujú transakcie s lineárnym rizikovým profilom do rizikových pozícií v súlade s týmito ustanoveniami:
transakcie s lineárnym rizikovým profilom s podkladovými nástrojmi vo forme kapitálových cenných papierov (vrátane akciových indexov), zlata, iných drahých kovov alebo iných komodít sa zaraďujú do rizikovej pozície v príslušnej akcii (alebo akciovom indexe) alebo komodite a do úrokovej rizikovej pozície pre platobnú pozíciu;
transakcie s lineárnym rizikovým profilom s podkladovým nástrojom vo forme dlhového nástroja sa zaraďujú do úrokovej rizikovej pozície pre dlhový nástroj a ďalšej úrokovej rizikovej pozície pre platobnú pozíciu;
transakcie s lineárnym rizikovým profilom, ktoré si vyžadujú výmenu platby za platbu, vrátane devízových forwardov, sa zaraďujú do úrokovej rizikovej pozície pre každú platobnú pozíciu.
Ak sú v rámci transakcie uvedenej v písmene a), b) alebo c) platobná pozícia alebo podkladový dlhový nástroj denominované v cudzej mene, táto platobná pozícia alebo podkladový nástroj sa zaraďujú do rizikovej pozície v tejto mene.
2. Na účely odseku 1 sa výška rizikovej pozície z transakcie s lineárnym rizikovým profilom rovná efektívnej pomyselnej hodnote (trhovej cene vynásobenej množstvom) podkladových finančných nástrojov alebo komodít prepočítanej do domácej meny inštitúcie vynásobením príslušným výmenným kurzom, s výnimkou dlhových nástrojov.
3. V prípade dlhových nástrojov a platobných pozícií sa výška rizikovej pozície rovná efektívnej pomyselnej hodnote nesplatených hrubých platieb (vrátane pomyselnej hodnoty) prepočítanej do meny domáceho členského štátu a vynásobenej modifikovanou duráciou dlhového nástroja, prípadne platobnej pozície.
4. Výška rizikovej pozície zo swapu na kreditné zlyhanie sa rovná pomyselnej hodnote referenčného dlhového nástroja vynásobenej zostatkovou dobou splatnosti swapu na kreditné zlyhanie.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
metódu na identifikáciu transakcií s len jedným významným rizikovým faktorom;
metódu identifikácie transakcií s viac než jedným významným rizikovým faktorom a identifikácie najvýznamnejšieho z týchto rizikových faktorov na účely odseku 3;
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 278
Transakcie s nelineárnym rizikovým profilom
1. Inštitúcie stanovia výšku rizikových pozícií z transakcií s nelineárnym rizikovým profilom v súlade s nasledujúcimi odsekmi.
2. Výška rizikovej pozície z OTC derivátu s nelineárnym rizikovým profilom vrátane opcií a swapcií, ktorých podkladovým nástrojom nie je dlhový nástroj alebo platobná pozícia, sa rovná delta ekvivalentu efektívnej pomyselnej hodnoty finančného nástroja, ktorý je základom transakcie v súlade s článkom 280 ods. 1.
3. Výška rizikovej pozície z OTC derivátu s nelineárnym rizikovým profilom vrátane opcií a swapcií, ktorých podkladovým nástrojom je dlhový nástroj alebo platobná pozícia, sa rovná delta ekvivalentu efektívnej pomyselnej hodnoty finančného nástroja alebo platobnej pozície vynásobenej modifikovanou duráciou dlhového nástroja, prípadne platobnej pozície.
Článok 279
Zaobchádzanie s kolaterálom
Na účely stanovenia rizikových pozícií zaobchádzajú inštitúcie s kolaterálom takto:
kolaterál prijatý od protistrany sa považuje za záväzok voči protistrane v rámci zmluvy o derivátoch (krátka pozícia), ktorá je splatná ku dňu stanovenia;
kolaterál poskytnutý protistranou sa považuje za pohľadávku voči protistrane (dlhá pozícia), ktorý je splatný ku dňu stanovenia.
Článok 279a
Delta na účely dohľadu
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
v súlade s medzinárodným vývojom v oblasti regulácie vzorec, ktorý inštitúcie použijú na výpočet delty na účely dohľadu pre kúpne a predajné opcie zaradené do kategórie úrokového rizika zlučiteľné s trhovými podmienkami, v ktorých úrokové sadzby môžu byť záporné, ako aj volatilitu na účely dohľadu, ktorá je vhodná pre uvedený vzorec;
metódu na určenie toho, či je transakcia dlhou alebo krátkou pozíciou v primárnom rizikovom faktore alebo najvýznamnejšom rizikovom faktore v danej rizikovej kategórii pre transakcie uvedené v článku 277 ods. 3.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 280
Výpočet rizikových pozícií
1. Inštitúcia stanoví výšku a znamienko rizikovej pozície takto:
pre všetky nástroje okrem dlhových nástrojov:
ako efektívnu pomyselnú hodnotu v prípade transakcie s lineárnym rizikovým profilom;
v prípade transakcií s nelineárnym rizikovým profilom,
kde:
Pref |
= |
cena podkladového nástroja vyjadrená v referenčnej mene; |
V |
= |
hodnota finančného nástroja (v prípade opcie je touto hodnotou cena opcie); |
p |
= |
cena podkladového nástroja vyjadrená v rovnakej mene ako V; |
pre dlhové nástroje a platobné pozície všetkých transakcií:
ako efektívnu pomyselnú hodnotu vynásobenú modifikovanou duráciou v prípade transakcie s lineárnym rizikovým profilom;
v prípade transakcií s nelineárnym rizikovým profilom,
kde:
V |
= |
hodnota finančného nástroja (v prípade opcie je touto hodnotou cena opcie); |
r |
= |
výška úrokovej sadzby. |
Ak je V denominovaná v inej ako referenčnej mene, derivát sa prepočíta do referenčnej meny vynásobením príslušným výmenným kurzom.
2. Inštitúcie zoskupia rizikové pozície do hedžovacích súborov. Pre každý hedžovací súbor sa vypočíta absolútna hodnota súčtu výsledných rizikových pozícií. Výsledkom tohto výpočtu je čistá riziková pozícia, ktorá sa na účely článku 276 ods. 2 vypočíta takto:
Článok 281
Úrokové rizikové pozície
1. Na účely výpočtu úrokových rizikových pozícií uplatňujú inštitúcie ustanovenia uvedené nižšie.
2. V prípade úrokových rizikových pozícií z:
peňažných vkladov prijatých od protistrany ako kolaterál;
platobných pozícií;
podkladových dlhových nástrojov;
pri ktorých sa v každom prípade v súlade s tabuľkou 1 článku 336 uplatňuje požiadavka na vlastné zdroje vo výške 1,60 % alebo menej, priradia inštitúcie týmto pozíciám jeden zo šiestich hedžovacích súborov pre každú menu, ako sa uvádza v tabuľke 4.
Tabuľka 4
|
Vládne referenčné úrokové sadzby |
Mimovládne referenčné úrokové sadzby |
Doba splatnosti |
< 1 rok |
< 1 rok |
> 1 ≤ 5 rokov |
> 1 ≤ 5 rokov |
|
> 5 rokov |
> 5 rokov |
3. Pre úrokové rizikové pozície z podkladových dlhových nástrojov alebo platobných pozícií, pri ktorých je úroková sadzba viazaná na referenčnú úrokovú sadzbu, ktorá predstavuje všeobecnú úroveň úrokovej sadzby na trhu, sa zostatková doba splatnosti rovná časovému intervalu do ďalšej úpravy úrokovej sadzby. Vo všetkých ostatných prípadoch je to zostatková doba podkladového dlhového nástroja alebo v prípade platobnej pozície zostatková doba transakcie.
Článok 282
Hedžovacie súbory
1. Inštitúcie postupujú pri vytváraní hedžovacích súborov podľa odsekov 2 až 5.
2. Pre každého emitenta referenčného dlhového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom swapu na kreditné zlyhanie, existuje jeden hedžovací súbor.
So swapmi na kreditné zlyhanie pre n-té zlyhanie z koša aktív sa zaobchádza takto:
výška rizikovej pozície v referenčnom dlhovom nástroji v podkladovom koši pre swap na kreditné zlyhanie pre n-té zlyhanie sa rovná efektívnej pomyselnej hodnote referenčného dlhového nástroja vynásobenej modifikovanou duráciou derivátu pre n-té zlyhanie so zreteľom na zmenu kreditného rozpätia referenčného dlhového nástroja;
pre každý referenčný dlhový nástroj v podkladovom koši pre daný swap na kreditné zlyhanie pre n-té zlyhanie existuje jeden hedžovací súbor. Rizikové pozície z iných swapov na kreditné zlyhanie pre n-té zlyhanie sa nezahŕňajú do toho istého hedžovacieho súboru;
multiplikátor CCR, ktorý sa uplatňuje na každý hedžovací súbor vytvorený pre jeden z referenčných dlhových nástrojov pre derivát pre n-té zlyhanie, je:
0,3 % pre referenčné dlhové nástroje, ktoré majú ratingové hodnotenie od uznanej ECAI zodpovedajúci 1. až 3. stupňu kreditnej kvality;
0,6 % pre ostatné dlhové nástroje.
3. V prípade rizikových úrokových pozícií z:
peňažných vkladov, ktoré sa poskytujú protistrane ako kolaterál, keď má splatené dlhové záväzky nízkeho špecifického rizika;
podkladových dlhových nástrojov, na ktoré sa podľa tabuľky 1 článku 336 uplatňuje požiadavka na vlastné zdroje vo výške viac ako 1,60 %. Existuje jeden hedžovací súbor pre každého emitenta.
Ak platobná pozícia napodobňuje takýto dlhový nástroj, existuje tiež jeden hedžovací súbor pre každého emitenta referenčného dlhového nástroja.
Inštitúcia môže priradiť rizikové pozície vyplývajúce z dlhových nástrojov určitého emitenta alebo z referenčných dlhových nástrojov toho istého emitenta, ktoré sú napodobňované platobnými pozíciami alebo sú podkladovým nástrojom swapu na kreditné zlyhanie, k rovnakému hedžovaciemu súboru.
4. Podkladové finančné nástroje okrem dlhových nástrojov sa priraďujú k rovnakým hedžovacím súborom len v prípade, že ide o identické alebo podobné nástroje. Vo všetkých ostatných prípadoch sa priraďujú k samostatným hedžovacím súborom.
Inštitúcie na účely tohto odseku určia, či sú podkladové nástroje podobné v súlade s týmito zásadami:
v prípade kapitálových cenných papierov sú podkladové nástroje podobné, ak ich vydal rovnaký emitent. S akciovým indexom sa zaobchádza ako so samostatným emitentom;
v prípade drahých kovov sú podkladové nástroje podobné, ak ide o rovnaký kov. S indexom cenných kovov sa zaobchádza ako so samostatným cenným kovom;
v prípade elektrickej energie sú podkladové nástroje podobné, ak sa práva a povinnosti dodávky týkajú rovnakých časových intervalov silnej alebo slabej prevádzky v priebehu 24 hodín;
v prípade komodít sú podkladové nástroje podobné, ak ide o rovnakú komoditu. S komoditným indexom sa zaobchádza ako so samostatnou komoditou.
5. Multiplikátory CCR (multipliers CCR, ďalej len „CCRM“) pre rôzne kategórie hedžovacích súborov sa uvádzajú v tejto tabuľke:
Tabuľka 5
|
Kategórie hedžovacích súborov |
CCRM |
1. |
Úrokové sadzby |
0,2 % |
2. |
Úrokové sadzby pre rizikové pozície z referenčného dlhového nástroja, ktorý je podkladovým nástrojom swapu na kreditné zlyhanie a na ktorý sa podľa hlavy IV kapitoly 2 tabuľky 1 uplatňuje kapitálová požiadavka vo výške 1,60 % alebo menej. |
0,3 % |
3. |
Úrokové sadzby pre rizikové pozície z dlhového nástroja alebo referenčného dlhového nástroja, na ktorý sa podľa hlavy IV kapitoly 2 tabuľky 1 uplatňuje kapitálová požiadavka vo výške viac ako 1,60 %. |
0,6 % |
4. |
Výmenné kurzy |
2,5 % |
5. |
Elektrická energia |
4 % |
6. |
Zlato |
5 % |
7. |
Akcie |
7 % |
8. |
Drahé kovy (okrem zlata) |
8,5 % |
9. |
Iné komodity (okrem drahých kovov a elektrickej energie) |
10 % |
10. |
Podkladové nástroje OTC derivátov, ktoré sa neuvádzajú v predchádzajúcich kategóriách |
10 % |
Podkladové nástroje OTC derivátov uvedené v bode 10 tabuľky 5 sa priraďujú k samostatným hedžovacím súborom pre každú kategóriu podkladového nástroja.
6. V prípade transakcií s nelineárnym rizikovým profilom alebo v prípade platobných pozícií a transakcií s podkladovými nástrojmi vo forme dlhových nástrojov, pre ktoré inštitúcia nedokáže stanoviť delta, prípadne modifikovanú duráciu, na základe modelu nástroja schváleného príslušným orgánom na účely stanovenia požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, stanoví príslušný orgán výšku rizikových pozícií a príslušné CCRMj konzervatívnym spôsobom alebo požiada inštitúciu, aby použila metódu uvedenú v oddiele 3. Vzájomné započítavanie sa neuznáva (t. j. hodnota expozície sa stanoví tak, ako keby existoval jeden súbor vzájomného započítavania zahŕňajúci len jednu transakciu).
7. Inštitúcia má interné postupy, pomocou ktorých pred zahrnutím transakcie do hedžovacieho súboru overí, či je transakcia predmetom právne vynútiteľnej zmluvy o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v oddiele 7.
8. Inštitúcia, ktorá používa kolaterál na zmiernenie svojho CCR, má interné postupy, pomocou ktorých pred zohľadnením účinku kolaterálu vo svojich výpočtoch overí, či kolaterál spĺňa štandardy právnej istoty v zmysle kapitoly 4.
Článok 283
Povolenie používať metódu interných modelov
1. Ak sa príslušné orgány presvedčili, že inštitúcia splnila požiadavku v odseku 2, povolia tejto inštitúcii používať metódu interných modelov (IMM) na účely výpočtu hodnoty expozície pre tieto transakcie:
transakcie uvedené v článku 273 ods. 2 písm. a);
transakcie uvedené v článku 273 ods. 2 písm. b), c) a d);
transakcie uvedené v článku 273 ods. 2 písm. a) až d).
Ak má inštitúcia povolenie používať IMM na účely výpočtu hodnoty expozície pre ktorúkoľvek z transakcií uvedených v písmenách a) až c) prvého pododseku, môže použiť IMM aj v prípade transakcií uvedených v článku 273 ods. 2 písm. e).
Odchylne od článku 273 ods. 1 tretieho pododseku sa inštitúcie môžu rozhodnúť, že nepoužijú túto metódu pri expozíciách, ktorých hodnota a riziko sú nepodstatné. V takom prípade inštitúcia uplatní na tieto expozície jednu z metód uvedených v oddieloch 3 až 5, ak sú splnené príslušné požiadavky na každý prístup.
2. Príslušné orgány povolia inštitúciám používať IMM na účely výpočtu uvedené v odseku 1 len v prípade, že inštitúcia preukázala, že spĺňa požiadavky stanovené v tomto oddiele, a príslušné orgány overili, že systémy inštitúcie pre riadenie CCR sú spoľahlivé a že sa riadne uplatňujú.
3. Príslušné orgány môžu inštitúciám povoliť, aby počas obmedzeného časového obdobia postupne uplatňovali IMM na rôzne typy transakcií. Počas tohto obdobia postupného uplatňovania môžu inštitúcie používať metódy uvedené v oddiele 3 alebo 5 pre typ transakcií, pri ktorom nepoužívajú IMM.
4. V prípade všetkých transakcií s OTC derivátmi a všetkých transakcií s dlhou dobou vyrovnania, pre ktoré inštitúcia nedostala povolenie na použitie IMM podľa odseku 1, používa inštitúcia metódy uvedené v oddiele 3 alebo 5.
Tieto metódy sa v rámci skupiny môžu trvalo používať v kombinácii. V rámci jednej inštitúcie sa tieto metódy môžu používať v kombinácii iba v prípade, že sa jedna z metód použije pre prípady uvedené v článku 282 ods. 6.
5. Inštitúcia, ktorá má povolenie používať IMM podľa odseku 1, sa nesmie vrátiť k používaniu metód uvedených v oddiele 3 alebo 5, ak jej to nepovolí príslušný orgán. Príslušné orgány vydajú takéto povolenie v prípade, že inštitúcia má na to oprávnený dôvod.
6. Ak inštitúcia prestane spĺňať požiadavky stanovené v tomto oddiele, oznámi to príslušnému orgánu a vykoná jeden z týchto krokov:
predloží príslušnému orgánu plán včasného návratu k plneniu uvedených požiadaviek;
preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že dôsledok neplnenia uvedených požiadaviek je nepodstatný.
Článok 284
Hodnota expozície
1. Ak má inštitúcia v súlade s článkom 283 ods. 1 povolenie používať IMM na účely výpočtu hodnoty expozície niektorých alebo všetkých transakcií uvedených v tomto odseku, meria hodnoty expozície týchto transakcií na úrovni súboru vzájomného započítavania.
Model, ktorý inštitúcia používa na tento účel, musí:
upresniť predpovedané rozdelenie pre zmeny trhovej hodnoty súboru vzájomného započítavania, ktoré možno pripísať zmenám príslušných trhových premenných, ako sú úrokové sadzby a výmenné kurzy;
vypočítať hodnotu expozície pre súbor vzájomného započítavania ku každému dátumu v budúcnosti na základe spoločných zmien trhových premenných.
2. Aby model zachytil účinky dozabezpečenia, musí model hodnoty kolaterálu spĺňať kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky, ako aj požiadavky na údaje pre IMM uvedené v tomto oddiele a inštitúcia môže zahrnúť do svojho predpovedaného rozdelenia pre zmeny trhovej hodnoty súboru vzájomného započítavania len prípustný finančný kolaterál uvedený v článkoch 197 a 198 a článku 299 ods. 2. písm. c) a d).
3. Požiadavka na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany pokiaľ ide o expozície voči CCR, na ktoré inštitúcia uplatňuje IMM, predstavuje vyššiu z týchto hodnôt:
požiadavky na vlastné zdroje pre tieto expozície vypočítané na základe efektívnej EPE vychádzajúc z aktuálnych trhových údajov;
požiadavky na vlastné zdroje pre tieto expozície vypočítané na základe efektívnej EPE pomocou jednotnej stresovej kalibrácie pre všetky expozície CCR, na ktoré sa uplatňuje IMM.
4. S výnimkou protistrán, v prípade ktorých sa zistilo špecifické riziko nesprávnej voľby a ktoré patria do rozsahu pôsobnosti článku 291 ods. 4 a 5, vypočítajú inštitúcie hodnotu expozície ako súčin alfa (α) a efektívnej EPE takto:
kde:
α |
= |
1,4, ak príslušné orgány požadujú vyššie α alebo ak inštitúciám povolia, aby použili vlastné odhady v súlade s odsekom 9. |
Efektívna EPE sa vypočíta odhadom očakávanej expozície (EE t ) ako priemernej expozície v budúcom čase t, pričom priemer sa počíta z potenciálnych budúcich hodnôt príslušných faktorov trhového rizika.
V rámci tohto modelu sa EE odhaduje pre radu budúcich termínov t1, t2, t3 atď.
5. Efektívna EE sa vypočíta rekurzívne ako:
kde:
6. Efektívna EPE je priemerom efektívnej EE počas prvého roka budúcej expozície. Ak sú všetky zmluvy v súbore vzájomného započítavania splatné do jedného roka, EPE je priemerom EE do nadobudnutia splatnosti všetkých zmlúv v súbore vzájomného započítavania. Efektívna EPE sa vypočíta ako vážený priemer efektívnej EE:
pričom váhy
sa použijú v prípade, že sa budúca expozícia vypočíta k dátumom, ktoré nie sú v čase rovnomerne rozložené.
7. Inštitúcie vypočítajú EE alebo vrcholovú expozíciu na základe rozdelenia expozícií, pri ktorom sa zohľadnia možné anomálie rozdelenia expozícií.
8. Inštitúcia môže použiť mieru rozdelenia vypočítanú na základe IMM, ktorá je konzervatívnejšia ako súčin α a efektívnej EPE vypočítaný pre každú protistranu podľa rovnice v odseku 4.
9. Odchylne od odseku 4 môžu príslušné orgány inštitúciám povoliť, aby použili vlastné odhady alfa, pričom:
alfa sa rovná pomeru interného kapitálu z plnej simulácie expozície CCR pre všetky protistrany (čitateľ) a interného kapitálu stanoveného na základe EPE (menovateľ);
EPE v menovateli sa použije ako fixná nesplatená suma.
Ak sa alfa odhaduje v súlade s týmto odsekom, nesmie byť nižšia ako 1,2.
10. Inštitúcia na účely odhadu alfa podľa odseku 9 zabezpečí, aby sa čitateľ a menovateľ vypočítali v súlade s modelovou metodikou, špecifikáciami parametrov a zložením portfólia. Prístup použitý na odhad α vychádza z prístupu inštitúcie k internému kapitálu, je riadne zdokumentovaný a podlieha nezávislej validácii. Okrem toho, inštitúcia preskúma svoje odhady najmenej raz za štvrťrok alebo častejšie, ak sa zmení zloženie portfólia. Inštitúcia tiež posudzuje riziko modelu.
11. Inštitúcie preukazujú k spokojnosti príslušných orgánov, že ich interné odhady alfa zachytávajú v čitateli podstatné príčiny závislosti rozdelenia trhových hodnôt transakcií alebo portfólií transakcií medzi zmluvnými stranami. Interné odhady alfa zohľadňujú granularitu portfólií.
12. Príslušné orgány zohľadňujú pri dohľade nad používaním odhadov podľa odseku 9 podstatné zmeny v odhadoch alfa vyplývajúce z možnosti nesprávnej špecifikácie v modeloch použitých pre čitateľa, najmä v prípadoch konvexity.
13. V prípade potreby by mali byť volatility a korelácie faktorov trhového rizika použitých v spoločnej simulácii trhového a kreditného rizika podmienené faktorom kreditného rizika, aby zohľadňovali možný nárast volatility alebo korelácie pri hospodárskom poklese.
Článok 285
Hodnota expozície pre súbory vzájomného započítavania podliehajúce dohode o dozabezpečení
1. Ak súbor vzájomného započítavania podlieha dohode o dozabezpečení a dennému oceňovaniu trhovou hodnotou, inštitúcia vypočíta efektívnu EPE uvedenú v tomto odseku. Ak model zahŕňa účinky dozabezpečenia pri odhade EE, inštitúcia môže na základe povolenia príslušného orgánu použiť mieru EE modelu priamo v rovnici uvedenej v článku 284 ods. 5. Príslušné orgány udeľujú takéto povolenie len v prípade, že sa presvedčili, že pri odhade EE model riadne zahŕňa účinky dozabezpečenia. Inštitúcia, ktorá nezískala takéto povolenie môže použiť jednu z týchto hodnôt efektívnej EPE:
efektívna EPE vypočítaná bez zohľadnenia kolaterálu, ktorý je držaný alebo poskytnutý vo forme dozabezpečenia, a akéhokoľvek kolaterálu, ktorý je poskytnutý protistrane, nezávisle od denného oceňovania a dozabezpečenia alebo aktuálnej expozície;
efektívna EPE vypočítaná ako možný nárast expozície počas obdobia rizika dozabezpečenia, a vyššia z týchto hodnôt:
aktuálna expozícia vrátane akéhokoľvek aktuálne držaného alebo poskytnutého kolaterálu okrem realizovaného kolaterálu alebo kolaterálu, ktorý je predmetom sporu;
najvyššia čistá expozícia vrátane kolaterálu, na ktorý sa vzťahuje dohoda o dozabezpečení, ktorá by neviedla k splateniu kolaterálu. Táto suma odzrkadľuje všetky uplatniteľné prahové hodnoty, minimálne sumy prevodov, nezávislé sumy a počiatočné marže podľa dohody o dozabezpečení.
Inštitúcie vypočítajú na účely písmena b) dodatočnú hodnotu ako očakávanú pozitívnu zmenu oceňovania transakcií trhovou hodnotou počas obdobia rizika dozabezpečenia. Zmeny hodnoty kolaterálu sa zohľadnia pomocou prístupu úprav z dôvodu volatility v súlade s oddielom 4 kapitoly 4 alebo úprav z dôvodu volatility na základe vlastných odhadov podľa súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom, pričom sa počas obdobia rizika dozabezpečenia neprijímajú platby z kolaterálu. Pre obdobie rizika dozabezpečenia platia minimálne obdobia uvedené v odsekoch 2 až 5.
2. V prípade transakcií, na ktoré sa vzťahuje denné dozabezpečovanie a oceňovanie trhovou hodnotou, nemôže byť obdobie rizika dozabezpečenia na účely modelovania hodnoty expozície na základe dohôd o dozabezpečení kratšie ako:
5 obchodných dní pre súbory vzájomného započítavania pozostávajúce len z repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít a transakcií požičiavania s dozabezpečením;
10 obchodných dní pre všetky ostatné súbory vzájomného započítavania.
3. Na písmená a) a b) odseku 2 sa vzťahujú tieto výnimky:
pre všetky súbory vzájomného započítavania, keď kedykoľvek v priebehu štvrťroka počet obchodov presahuje 5 000 , nemôže byť obdobie rizika dozabezpečenia na nasledujúci štvrťrok kratšie ako 20 obchodných dní. Táto výnimka sa neuplatňuje na obchodné expozície inštitúcií;
pre súbory vzájomného započítavania s jedným alebo viacerými obchodmi, ktoré zahŕňajú nelikvidný kolaterál alebo OTC deriváty, ktoré sa nedajú ľahko nahradiť, nemôže byť obdobie rizika dozabezpečenia kratšie ako 20 obchodných dní.
Inštitúcia určí, či je kolaterál nelikvidný alebo či sa OTC deriváty nedajú ľahko nahradiť v kontexte stresových trhových podmienok, ktoré sa vyznačujú absenciou stálych aktívnych trhov, na ktorých by protistrana v priebehu dvoch alebo menej dní získala rôzne cenové ponuky, ktoré by trhom nepohli alebo by nepredstavovali cenu odzrkadľujúcu trhový diskont (v prípade kolaterálu) alebo prémiu (v prípade OTC derivátov).
Inštitúcia zváži, či obchody alebo cenné papiere, ktoré má v držbe ako kolaterál, nie sú sústredené na konkrétnu protistranu a či by v prípade, že by táto protistrana náhle odišla z trhu, bola inštitúcia schopná nahradiť tieto obchody alebo cenné papiere.
4. Ak je inštitúcia počas dvoch bezprostredne predchádzajúcich štvrťrokov zapojená do viac ako dvoch sporov týkajúcich sa požiadaviek na doplnenie marže v prípade konkrétneho súboru vzájomného započítavania, ktoré trvali dlhšie ako uplatniteľné obdobie rizika dozabezpečenia v zmysle odsekov 2 a 3, inštitúcia použije pre daný súbor vzájomného započítavania počas dvoch nasledujúcich štvrťrokov obdobie rizika dozabezpečenia, ktoré trvá aspoň dvakrát dlhšie ako obdobie v zmysle odsekov 2 a 3.
5. V prípade dozabezpečenia s periodicitou N dní sa obdobie rizika dozabezpečenia rovná aspoň obdobiu uvedenému v odsekoch 2 a 3, F plus N dní mínus jeden deň. To znamená:
6. Ak interný model zahŕňa účinok dozabezpečenia na zmeny trhovej hodnoty súboru vzájomného započítavania, inštitúcia pri svojich výpočtoch hodnoty expozície pre OTC deriváty a transakcie spojené s financovaním cenných papierov modeluje kolaterál spolu s expozíciou, s výnimkou kolaterálu, ktorý je hotovosťou v tej istej mene, v akej je samotná expozícia.
7. Ak inštitúcia nie je schopná modelovať kolaterál spolu s expozíciou, neuzná vo svojich výpočtoch hodnoty expozície pre OTC deriváty a transakcie spojené s financovaním cenných papierov účinok žiadneho iného kolaterálu ako hotovosti v tej istej mene, v akej je samotná expozícia, pokiaľ nepoužije buď úpravy z dôvodu volatility, ktoré spĺňajú štandardy súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom s vlastnými odhadmi pre úpravy z dôvodu volatility, alebo štandardný prístup úpravy z dôvodu volatility stanovený orgánom dohľadu v súlade s kapitolou 4.
8. Inštitúcia, ktorá používa IMM, nezohľadňuje vo svojich modeloch účinok zníženia hodnoty expozície v dôsledku akéhokoľvek ustanovenia v dohode o kolateráli, ktoré si vyžaduje prijatie kolaterálu v prípade zhoršenia kreditnej kvality protistrany.
Článok 286
Riadenie CCR – stratégie, postupy a systémy
1. Inštitúcia vytvorí a zachováva rámec riadenia CCR, ktorý sa skladá zo:
stratégií, postupov a systémov na zabezpečenie identifikácie, merania, riadenia, schvaľovania a interného predkladania správ o CCR;
postupov na zabezpečenie dodržiavania týchto stratégií, postupov a systémov.
Tieto stratégie, postupy a systémy musia byť koncepčne spoľahlivé, jednotne vykonávané a zdokumentované. Dokumentácia musí obsahovať vysvetlenie empirických techník používaných na meranie CCR.
2. V rámci riadenia CCR podľa odseku 1 sa zohľadnia riziká likvidity a trhové, právne a operačné riziká spojené s CCR. Týmto rámcom sa predovšetkým zabezpečí, aby inštitúcia dodržiavala tieto zásady:
nevstúpi do obchodu s protistranou bez posúdenia jej úverovej bonity;
riadne zohľadní kreditné riziko pri vyrovnaní a pred vyrovnaním;
takéto riziká riadi v čo najväčšej možnej miere na úrovni protistrany agregovaním expozícií voči CCR s ostatnými expozíciami voči kreditným rizikám a na úrovni spoločnosti.
3. Inštitúcia, ktorá používa IMM, zabezpečí k spokojnosti príslušných orgánov, aby jej rámec riadenia CCR zohľadňoval riziká likvidity súvisiace s:
možnými prichádzajúcimi požiadavkami na doplnenie marže v súvislosti s výmenami premenlivých marží alebo iných druhov marží, ako napríklad počiatočnej alebo nezávislej marže, v prípade nepriaznivých trhových otrasov;
možnými prichádzajúcimi požiadavkami na vrátenie nadbytočného kolaterálu poskytnutého protistranami;
požiadavkami vyplývajúcimi z potenciálneho zníženia vlastného externého ratingového hodnotenia.
Inštitúcia zabezpečí, aby povaha a horizont opätovného použitia kolaterálu boli v súlade s jej potrebami likvidity a neohrozili jej schopnosť včas poskytnúť alebo vrátiť kolaterál.
4. Riadiaci orgán a vrcholový manažment inštitúcie sa musia aktívne zapájať do riadenia CCR a musia zabezpečiť, aby sa na riadenie CCR vyčlenili primerané zdroje. Vrcholový manažment musí poznať obmedzenia a predpoklady používaného modelu a prípadný vplyv týchto obmedzení a predpokladov na spoľahlivosť výsledkov prostredníctvom formálneho postupu. Vrcholový manažment musí poznať aj neistoty trhového prostredia a prevádzkové záležitosti a musí vedieť, ako sa zohľadňujú v modeli.
5. Denné správy o expozíciách inštitúcie voči CCR, vypracované v súlade s článkom 287 ods. 2 písm. b), preskúmajú riadiaci pracovníci, ktorí majú dostatočné právomoci a autoritu, aby presadili zníženie pozícií držaných jednotlivými úverovými manažérmi alebo obchodníkmi a zníženie celkovej expozície inštitúcie voči CCR.
6. Rámec riadenia CCR inštitúcie vytvorený v súlade s odsekom 1 sa používa v spojení s internými kreditnými a obchodnými limitmi. Kreditné a obchodné limity musia súvisieť s modelom merania rizika inštitúcie spôsobom, ktorý je počas určitého obdobia konzistentný a správne pochopený zo strany kreditných manažérov, obchodníkov a vrcholového manažmentu. Inštitúcia disponuje formálnym postupom podávania správ o porušení rizikových limitov príslušnej úrovni manažmentu.
7. Meranie CCR inštitúcie zahŕňa meranie používania úverových liniek každý deň a ich používania v priebehu dňa. Inštitúcia meria aktuálnu expozíciu bez zohľadnenia a po zohľadnení kolaterálu. Inštitúcia vypočíta a monitoruje na úrovni portfólia a protistrany vrcholovú expozíciu alebo potenciálnu budúcu expozíciu v intervale spoľahlivosti, ktorý si zvolila. Zohľadňuje veľké alebo koncentrované pozície, ako aj pozície skupín prepojených protistrán, odvetví a trhov.
8. Inštitúcia vypracuje a udržiava zaužívaný a presný program stresového testovania. Výsledky tohto stresového testovania pravidelne – aspoň raz za štvrťrok – preskúma vrcholový manažment a zohľadňujú sa v stratégiách a limitoch CCR stanovených riadiacim orgánom alebo vrcholovým manažmentom. Ak stresové testovanie odhalí určitú zraniteľnosť voči daným okolnostiam, inštitúcia prijme okamžité opatrenia na zvládnutie týchto rizík.
Článok 287
Organizačné štruktúry pre riadenie CCR
1. Inštitúcia, ktorá používa IMM, zriadi a udržiava:
útvar kontroly rizika v zmysle odseku 2;
útvar pre riadenie kolaterálov v zmysle odseku 3.
2. Útvar kontroly rizika zodpovedá za navrhnutie a realizáciu systému riadenia CCR vrátane počiatočnej a priebežnej validácie modelu a plní tieto funkcie a požiadavky:
je zodpovedný za navrhnutie a realizáciu systému riadenia CCR inštitúcie;
vypracúva denné správy o výsledkoch modelu merania rizík inštitúcie a tieto výsledky analyzuje. Uvedená analýza zahŕňa hodnotenie vzťahu medzi mierou hodnôt expozícií voči CCR a obchodnými limitmi;
kontroluje integritu vstupných údajov, predkladá a analyzuje správy o výsledkoch modelu merania rizika inštitúcie, pričom hodnotí aj vzťah medzi mierou rizikovej expozície a kreditnými a obchodnými limitmi;
je nezávislý od útvarov zodpovedných za vytváranie a obnovovanie expozícií alebo obchodovanie s nimi a nie je nenáležite ovplyvňovaný;
má primerane obsadené pracovné pozície;
podlieha priamo vrcholovému manažmentu inštitúcie;
jeho práca je úzko začlenená do každodenného procesu riadenia kreditného rizika inštitúcie;
jeho výsledky sú neoddeliteľnou súčasťou plánovania, monitorovania a kontroly kreditného a celkového rizikového profilu inštitúcie.
3. Útvar pre riadenie kolaterálov plní tieto úlohy a funkcie:
vypočíta a predkladá požiadavky na doplnenie marže, riadi spory týkajúce sa požiadaviek na doplnenie marže a každý deň predkladá presné správy o úrovniach nezávislých hodnôt a o počiatočných a premenlivých maržiach;
kontroluje integritu údajov použitých v súvislosti s požiadavkami na doplnenie marže a zabezpečuje, aby boli konzistentné a pravidelne zosúlaďované so všetkými relevantnými zdrojmi údajov v rámci inštitúcie;
sleduje rozsah opätovného použitia kolaterálu a všetky zmeny práv inštitúcie na kolaterál, ktorý poskytuje, alebo v súvislosti s ním;
predkladá správy príslušnej úrovni manažmentu o typoch aktív, ktoré slúžia ako kolaterál a opakovane sa používajú, a o podmienkach takéhoto opätovného používania vrátane nástrojov, kreditnej kvality a doby splatnosti;
sleduje koncentráciu na jednotlivé typy aktív slúžiacich ako kolaterál, ktoré inštitúcia akceptovala;
pravidelne – aspoň raz za štvrťrok – predkladá vrcholovému manažmentu informácie o riadení kolaterálov, vrátane informácií o typoch prijatých a poskytnutých kolaterálov, výške, vekovej štruktúre a príčinách sporov týkajúcich sa požiadaviek na doplnenie marže. Uvedené interné správy musia odzrkadľovať vývoj týchto údajov.
4. Vrcholový manažment vyčlení pre útvar pre riadenie kolaterálov zriadený na základe odseku 1 písm. b) dostatočné zdroje, aby sa zabezpečilo, že jeho systémy dosiahnu primeranú úroveň prevádzkovej výkonnosti, ktorá sa meria na základe včasnosti a presnosti požiadaviek inštitúcie na doplnenie marže a včasnosti reakcie inštitúcie na požiadavky na doplnenie marže jej protistrán. Vrcholový manažment zabezpečí, aby mal tento útvar primerane obsadené pracovné pozície, aby sa umožnilo včasné spracovanie požiadaviek a riešenie sporov, a to aj v prípade vážnej krízy na trhu, a aby inštitúcia mohla obmedziť počet veľkých sporov zapríčinených objemom obchodov.
Článok 288
Preskúmanie systému riadenia CCR
Inštitúcia vykonáva pravidelné nezávislé preskúmanie systému riadenia CCR prostredníctvom vlastného interného auditu. Toto preskúmanie zahŕňa činnosti útvaru pre kontrolu rizika a útvaru pre riadenie kolaterálov zriadených na základe článku 287 a osobitne sa sústreďuje prinajmenšom na:
primeranosť dokumentácie systému a procesu riadenia CCR v zmysle článku 286;
organizáciu útvaru kontroly CCR zriadeného na základe článku 287 ods. 1 písm. a);
organizáciu útvaru pre riadenie kolaterálov zriadeného na základe článku 287 ods. 1 písm. b);
začlenenie merania CCR do každodenného riadenia rizika;
proces schvaľovania modelov oceňovania rizika a systémov hodnotenia, ktoré používajú pracovníci front-office a back-office;
validáciu akejkoľvek podstatnej zmeny v procese merania CCR;
rozsah CCR zachyteného v modeli merania rizika;
integritu informačného systému riadenia;
presnosť a úplnosť údajov o CCR;
presné zohľadnenie právnych podmienok dohôd o kolateráloch a vzájomnom započítavaní v meraniach hodnôt expozície;
overovanie konzistentnosti, včasnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných v modeloch vrátane nezávislosti takýchto zdrojov;
presnosť a primeranosť predpokladov týkajúcich sa volatility a korelácie;
presnosť oceňovania a výpočtov transformácie rizika;
overovanie presnosti modelu prostredníctvom častého spätného testovania, ako sa uvádza v článku 293 ods. 1 písm. b) až e);
dodržiavanie príslušných regulatórnych požiadaviek útvarom pre kontrolu CCR a útvarom pre riadenie kolaterálov.
Článok 289
Test používania
1. Inštitúcie zabezpečia, aby rozdelenie expozícií vytvorených na základe modelu, ktorý sa používa pri výpočte efektívnej EPE, bolo úzko prepojené s každodenným procesom riadenia CCR inštitúcie a aby sa výsledky modelu zohľadnili pri schvaľovaní úverov, riadení CCR, alokácii interného kapitálu a správe a riadení spoločnosti.
2. Inštitúcia preukáže k spokojnosti príslušných orgánov, že pri výpočte rozdelenia expozícií používa model, na ktorom sa zakladá výpočet EPE, ktorý vo všeobecnosti spĺňa požiadavky stanovené v tomto oddiele, aspoň rok pred tým, ako príslušné orgány vydajú povolenie na používanie IMM v súlade s článkom 283.
3. Model, ktorý sa používa na vytvorenie rozdelenia expozícií voči CCR, je súčasťou rámca riadenia CCR v zmysle článku 286. Tento rámec zahŕňa meranie využívania úverových liniek agregovaním expozícií voči CCR s inými expozíciami voči kreditným rizikám a alokáciu interného kapitálu.
4. Inštitúcia popri EPE meria a riadi aktuálne expozície. V prípade potreby meria aktuálnu expozíciu bez zohľadnenia a po zohľadnení kolaterálu. Test používania je splnený, ak inštitúcia používa iné merania CCR, ako napríklad vrcholovú expozíciu, ktoré sa zakladajú na rozdelení expozícií vytvorených na základe toho istého modelu, na ktorom sa zakladá výpočet EPE.
5. Inštitúcia má systémy, ktoré v prípade potreby dokážu odhadnúť EE každý deň, pokiaľ k spokojnosti príslušných orgánov nepreukáže, že pre jej expozície voči CCR postačujú menej časté výpočty. Inštitúcia odhaduje EE počas istého časového horizontu predpovedí, v ktorom sa primerane zohľadňuje časová štruktúra budúcich peňažných tokov a doba splatnosti zmlúv, a to spôsobom, ktorý je konzistentný s významom a zložením expozície.
6. Expozícia sa meria, monitoruje a kontroluje počas trvania všetkých zmlúv v súbore vzájomného započítavania, nielen v horizonte jedného roka. Inštitúcia má zavedené postupy na identifikáciu a kontrolu rizík protistrán, keď expozícia presiahne jednoročný horizont. Predpokladaný nárast expozície predstavuje vstupný údaj pre model interného kapitálu inštitúcie.
Článok 290
Stresové testovanie
1. Inštitúcia má komplexný program stresového testovania CCR, ktorý sa využíva aj pri posudzovaní požiadaviek na vlastné zdroje na CCR a ktorý spĺňa požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 10.
2. Uvedeným programom sa identifikujú možné udalosti alebo budúce zmeny hospodárskych podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivé účinky na expozície voči kreditným rizikám inštitúcie, a posudzuje schopnosť inštitúcie čeliť takýmto zmenám.
3. Stresové opatrenia v rámci programu sa porovnávajú s limitmi rizika a inštitúcia ich považuje za súčasť postupu uvedeného v článku 81 smernice 2013/36/EÚ.
4. Program komplexne zachytáva obchody a agregované expozície na úrovni jednotlivých protistrán pre všetky formy kreditného rizika protistrany v dostatočnom časovom rámci na účely pravidelného vykonávania stresového testovania.
5. V rámci programu sa aspoň raz za mesiac zabezpečí stresové testovanie expozícií v súvislosti s hlavnými faktormi trhového rizika, ako sú úrokové sadzby, menové kurzy, kapitálové cenné papiere, kreditné rozpätie a ceny komodít pre všetky protistrany inštitúcie, s cieľom identifikovať nadmerné koncentrácie v prípade konkrétnych riadených rizík a, ako to bude potrebné, umožniť inštitúcii ich zníženie. Stresové testovanie expozícií vrátane rizík súvisiacich s jednotlivými alebo viacerými faktormi a podstatných neriadených rizík, ako aj spoločné testovanie expozícií a úverovej bonity sa vykonáva na úrovni CCR jednotlivých protistrán, skupín protistrán a celej inštitúcie.
6. Programom sa aspoň raz za štvrťrok uplatňujú viacfaktorové scenáre stresového testovania a posudzujú závažné neriadené riziká vrátane výnosovej krivky expozície a základných rizík. Viacfaktorové stresové testy sa zameriavajú aspoň na tieto scenáre, v ktorých:
sa vyskytli závažné hospodárske alebo trhové udalosti;
sa všeobecná likvidita na trhu výrazne znížila;
veľký finančný sprostredkovateľ uzatvára pozície.
7. Závažnosť šokov podkladových rizikových faktorov musí byť konzistentná s účelom stresového testu. Pri hodnotení platobnej schopnosti pri stresových podmienkach musia byť šoky podkladových rizikových faktorov dostatočne závažné na to, aby zachytili historické extrémne trhové prostredie a extrémne, ale vierohodné stresové trhové podmienky. Pri stresových testoch sa hodnotí vplyv týchto šokov na vlastné zdroje, požiadavky na vlastné zdroje a zisky. Na účely každodenného monitorovania portfólia, hedžingu a riadenia koncentrácií v programe testovania sa zohľadňujú aj scenáre, ktoré sú menej závažné a pravdepodobnejšie.
8. Program v prípade potreby zahŕňa aj možnosť obrátených stresových testov na účely identifikácie extrémnych, ale vierohodných scenárov, ktoré by mohli mať za následok značné nepriaznivé výsledky. Pri obrátenom stresovom testovaní sa zohľadňuje vplyv podstatnej nelinearity v portfóliu.
9. Výsledky stresových testov v rámci programu sa pravidelne – aspoň raz za štvrťrok – oznamujú vrcholovému manažmentu. Správy a analýzy výsledkov sa týkajú najväčšieho vplyvu na protistrany v rámci portfólia, podstatných koncentrácií v rámci jednotlivých častí portfólia (v rámci rovnakého odvetvia alebo regiónu) a relevantného vývoja portfólií a protistrán.
10. Vrcholový manažment prevezme vedúcu úlohu pri začleňovaní stresového testovania do rámca riadenia rizík a rizikovej kultúry inštitúcie a zabezpečí, aby boli výsledky zmysluplné a aby sa využívali na účely riadenia CCR. Výsledky stresového testovania v prípade podstatných expozícií sa posudzujú na základe usmernení, ktoré naznačujú ochotu inštitúcie riskovať, a ak sa zistia nadmerné alebo koncentrované riziká, predložia sa vrcholovému manažmentu na prerokovanie a prijatie opatrení.
Článok 291
Riziko nesprávnej voľby
1. Na účely tohto článku:
„všeobecné riziko nesprávnej voľby“ vzniká, keď pravdepodobnosť zlyhania protistrán pozitívne koreluje so všeobecnými faktormi trhového rizika;
„špecifické riziko nesprávnej voľby“ vzniká, keď budúca expozícia voči určitej protistrane pozitívne koreluje s PD tejto protistrany vzhľadom na povahu transakcií s touto protistranou. Inštitúcia sa považuje za stranu vystavenú špecifickému riziku nesprávnej voľby, ak sa očakáva, že budúca expozícia voči určitej protistrane bude vysoká, keďže je vysoká aj pravdepodobnosť zlyhania tejto protistrany.
2. Inštitúcie venujú veľkú pozornosť expozíciám, ktoré sú príčinou vzniku závažného všeobecného a špecifického rizika nesprávnej voľby.
3. Na účely identifikácie všeobecného rizika nesprávnej voľby navrhnú inštitúcie stresové testovanie a analýzy scenárov vzhľadom na rizikové faktory, ktoré sú v nepriaznivom vzťahu s úverovou bonitou protistrany. Takéto testovanie sa zameriava na možnosť závažných šokov, ku ktorým dochádza, keď sa zmenia vzťahy medzi rizikovými faktormi. Inštitúcia monitoruje všeobecné riziko nesprávnej voľby podľa produktov, regiónov, odvetví alebo iných kategórií, ktoré sú dôležité pre danú obchodnú činnosť.
4. Inštitúcia udržiava zavedené postupy na identifikáciu, monitorovanie a kontrolu prípadov špecifického rizika nesprávnej voľby pre každý právny subjekt, a to od samotného vzniku transakcie, ako aj počas jej trvania.
5. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre CCR vo vzťahu k transakciám, pri ktorých sa zistilo špecifické riziko nesprávnej voľby a pri ktorých existuje právne prepojenie medzi protistranou a emitentom podkladového OTC derivátu alebo podkladového aktíva transakcií uvedených v článku 273 ods. 2 písm. b), c) a d), v súlade s týmito zásadami:
nástroje, pri ktorých existuje špecifické riziko nesprávnej voľby, sa nezahŕňajú do rovnakého súboru vzájomného započítavania ako ostatné transakcie s protistranou, a s každým z týchto nástrojov sa zaobchádza ako so samostatným súborom vzájomného započítavania;
v rámci takýchto samostatných súborov vzájomného započítavania sa hodnota expozície v prípade swapov na kreditné zlyhanie, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany, rovná celkovej očakávanej strate hodnoty zostávajúcej reálnej hodnoty podkladových nástrojov za predpokladu, že podkladový emitent je v likvidácii;
LGD v prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup uvedený v kapitole 3, predstavuje pre takéto swapové transakcie 100 %;
v prípade inštitúcií, ktoré používajú prístup uvedený v kapitole 2, sa použije riziková váha pre nezabezpečené transakcie;
pre všetky ostatné transakcie v takýchto samostatných súboroch vzájomného započítavania, ktoré zmierňujú kreditné riziko len jednej protistrany, je výpočet hodnoty expozície v súlade s predpokladom náhleho zlyhania tých podkladových záväzkov, v prípade ktorých je emitent právne prepojený s protistranou. V prípade transakcií zmierňujúcich kreditné riziko viacerých protistrán alebo indexu sa v prípade významnosti uplatní predpoklad náhleho zlyhania príslušných podkladových záväzkov, ak je emitent právne prepojený s protistranou;
v rozsahu, v akom sa používajú výpočty existujúceho trhového rizika pre požiadavky na vlastné zdroje v prípade inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie, ako sa uvádza v hlave IV kapitoly 5 oddiele 4, ktoré už obsahujú predpoklad LGD, sa LGD v použitom vzorci rovná 100 %.
6. Inštitúcie pravidelne predkladajú vrcholovému manažmentu a príslušnému výboru riadiaceho orgánu správy o špecifickom aj všeobecnom riziku nesprávnej voľby a o opatreniach, ktoré sa prijímajú na účely riadenia týchto rizík.
Článok 292
Integrita procesu modelovania
1. Inštitúcia zabezpečí integritu procesu modelovania, ako sa uvádza v článku 284, prijatím aspoň týchto opatrení:
podmienky a špecifikácie transakcie sa v modeli zohľadňujú včas, v plnej miere a konzervatívnym spôsobom;
tieto podmienky zahŕňajú prinajmenšom pomyselné hodnoty zmluvy, splatnosť, referenčné aktíva, dojednania týkajúce sa dozabezpečenia a vzájomného započítavania;
tieto podmienky a špecifikácie sa uchovávajú v databáze, ktorá podlieha formálnemu a pravidelnému auditu;
pri postupe uznávania dojednaní, ktoré sa týkajú vzájomného započítavania, musia právnici overiť, či je vzájomné započítavanie v zmysle týchto dojednaní právne vynútiteľné;
nezávislý útvar zaznamená overenie v zmysle písmena d) v databáze uvedenej v písmene c);
prenos podmienok transakcií a údajov o špecifikáciách do modelu EPE podlieha internému auditu;
k dispozícii musia byť postupy pre formálne zosúladenie modelu so systémami zdrojových údajov, aby sa priebežne zabezpečilo, že sa podmienky a špecifikácie transakcií zohľadnia v EPE správne alebo aspoň konzervatívnym spôsobom.
2. Na určenie aktuálnych expozícií sa používajú aktuálne trhové údaje. Inštitúcia môže kalibrovať svoj model EPE pomocou historických trhových údajov alebo údajov implikovaných trhom s cieľom stanoviť parametre podkladových stochastických procesov, ako napríklad kolísanie, volatilita a korelácia. Ak inštitúcia používa historické údaje, musí takéto údaje používať aspoň tri roky. Údaje sa aktualizujú aspoň raz za štvrťrok a v prípade potreby častejšie, aby odzrkadľovali trhové podmienky.
Na účely výpočtu efektívnej EPE pomocou stresovej kalibrácie kalibruje inštitúcia efektívnu EPE buď pomocou údajov za obdobie troch rokov, ktoré zahŕňa obdobie stresu pre rozpätia kreditného zlyhania jej protistrán, alebo údajov implikovaných trhom počas takéhoto obdobia stresu.
Na tento účel uplatňuje inštitúcia požiadavky v odsekoch 3, 4 a 5.
3. Inštitúcia aspoň raz za štvrťrok preukáže k spokojnosti príslušného orgánu, že stresové obdobie použité na účely výpočtu podľa tohto odseku sa zhoduje s obdobím vyššieho swapu na kreditné zlyhanie alebo iných kreditných rozpätí (ako sú úvery alebo podnikové dlhopisy) v prípade reprezentatívneho výberu jej protistrán s obchodnými kreditnými rozpätiami. Keď inštitúcia nemá dostatočné údaje o kreditnom rozpätí protistrany, priradí tejto protistrane konkrétne údaje o kreditnom rozpätí na základe regiónu, interného ratingového hodnotenia a druhov obchodných činností.
4. Model EPE pre všetky protistrany sa opiera o údaje, historické alebo implikované, ktoré zahŕňajú údaje zo stresového úverového obdobia, a takéto údaje používa spôsobom, ktorý je v súlade s metódou použitou pre kalibráciu modelu EPE na základe aktuálnych údajov.
5. Na účely posúdenia účinnosti stresovej kalibrácie pre EEPE vytvorí inštitúcia niekoľko referenčných portfólií, ktoré sú citlivé na hlavné rizikové faktory, ktorým je inštitúcia vystavená. Expozície voči týmto referenčným portfóliám sa vypočítajú na základe a) stresovej metodiky založenej na aktuálnych trhových hodnotách a parametroch modelu kalibrovaných na základe stresových trhových podmienok a b) expozície, ktorá vznikla počas obdobia stresu, avšak uplatnením metódy uvedenej v tomto oddiele (trhová hodnota na konci obdobia stresu, volatilita a korelácie počas 3-ročného obdobia stresu).
Ak sa expozície týchto referenčných portfólií navzájom podstatne líšia, príslušné orgány požiadajú inštitúciu, aby upravila stresovú kalibráciu.
6. Inštitúcia podrobí model postupu validácie, ktorý je jasne vymedzený v stratégiách a postupoch inštitúcie. Pri tomto postupe validácie sa:
spresňuje druh testovania potrebného na zabezpečenie integrity modelu a určujú podmienky, za akých sú predpoklady, z ktorých model vychádza, neprimerané a môžu mať preto za následok podcenenie EPE;
preskúma komplexnosť modelu.
►C2 7. Inštitúcia monitoruje relevantné riziká a má zavedené postupy na úpravu svojich odhadov efektívnej EPE, ak ◄ sa tieto riziká stanú podstatnými. Inštitúcia na účely tohto odseku:
identifikuje a riadi svoje expozície voči vzniknutému špecifickému riziku nesprávnej voľby, ako sa uvádza v článku 291 ods. 1 písm. b) a všeobecnému riziku nesprávnej voľby, ako sa uvádza v článku 291 ods. 1 písm. a);
v prípade expozícií s rizikovým profilom, ktorý sa po jednom roku zvýši, pravidelne porovnáva odhad relevantných meraní expozície počas jedného roka s rovnakými meraniami expozície počas jej trvania;
v prípade expozícií so zostatkovou dobou splatnosti kratšou ako jeden rok pravidelne porovnáva reprodukčné náklady (aktuálnu expozíciu) a realizovaný profil expozície a uchováva údaje, ktoré by umožnili takéto porovnanie.
8. Inštitúcia má interné postupy, na základe ktorých pred zahrnutím transakcie do súboru vzájomného započítavania overuje, či je táto transakcia predmetom právne vynútiteľnej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa požiadavky stanovené v oddiele 7.
9. Inštitúcia, ktorá používa kolaterál na zmiernenie svojho CCR, má interné postupy, na základe ktorých pred zohľadnením účinku kolaterálu vo svojich výpočtoch overuje, či tento kolaterál spĺňa štandardy právnej istoty uvedené v kapitole 4.
10. EBA monitoruje rozsah postupov v tejto oblasti a v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydáva usmernenia o uplatňovaní tohto článku.
Článok 293
Požiadavky na systém riadenia rizika
1. Inštitúcia spĺňa tieto požiadavky:
spĺňa kvalitatívne požiadavky stanovené v tretej časti hlavy IV kapitoly 5;
pravidelne vykonáva program spätného testovania, ktorým porovnáva meranie rizík vykonané prostredníctvom modelu so skutočným meraním rizík a hypotetické zmeny, ktorých základom sú statické pozície, so skutočným meraním;
vykonáva počiatočnú validáciu a pravidelný priebežný prieskum svojho modelu expozícií voči CCR a meraní rizika vykonaných prostredníctvom tohto modelu. Validácia a prieskum sú nezávislé od vývoja modelu;
členovia riadiaceho orgánu a vrcholového manažmentu sú zapojení do kontroly rizík a zabezpečia, aby sa na kontrolu kreditného rizika a kreditného rizika protistrán vyčlenili dostatočné prostriedky. Denné správy, ktoré v tejto súvislosti vypracováva nezávislý útvar kontroly rizika zriadený v súlade s článkom 287 ods. 1 písm. a), preskúmajú pracovníci, ktorí majú dostatočné právomoci a autoritu, aby presadili zníženie pozícií držaných jednotlivými obchodníkmi a zníženie celkovej rizikovej expozície inštitúcie;
interný model merania rizikovej expozície musí byť súčasťou každodenného procesu riadenia rizika inštitúcie;
systém merania rizika sa používa v spojení s internými obchodnými limitmi a limitmi pre expozície. V tejto súvislosti musia limity pre expozície súvisieť s modelom merania rizika inštitúcie spôsobom, ktorý je počas určitého obdobia konzistentný a správne pochopený zo strany obchodníkov, kreditných manažérov a vrcholového manažmentu;
inštitúcia zabezpečí, aby jej systém riadenia rizík bol riadne zdokumentovaný. Uchováva predovšetkým zdokumentovaný súbor interných stratégií, kontrol a postupov týkajúcich sa vykonávania systému merania rizika, ako aj dojednania zamerané na zabezpečenie dodržiavania týchto stratégií;
nezávislé preskúmanie systému merania rizika sa vykonáva pravidelne v rámci vlastného interného auditu inštitúcie. Toto preskúmanie sa týka činností obchodných útvarov, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizika. Preskúmanie celkového procesu riadenia rizík sa vykonáva v pravidelných intervaloch (najmenej však raz ročne) a zameriava sa aspoň na všetky položky uvedené v článku 288;
priebežná validácia modelov kreditného rizika protistrany vrátane spätného testovania sa pravidelne preskúma na úrovni manažmentu, ktorý má dostatočné právomoci na to, aby rozhodoval o opatreniach, ktoré sa prijímajú na riešenie nedostatkov modelov.
2. Príslušné orgány zohľadnia pri nastavení úrovne alfa, ako sa uvádza v článku 284 ods. 4, rozsah, v akom inštitúcia spĺňa požiadavky uvedené v odseku 1. Len inštitúcie, ktoré spĺňajú tieto požiadavky v plnom rozsahu, sú môžu uplatňovať minimálny multiplikačný faktor.
3. Inštitúcia zdokumentuje postup počiatočnej a priebežnej validácie svojho modelu expozícií voči CCR a výpočet meraní rizika vykonaných prostredníctvom modelov s takou mierou podrobnosti, ktorou sa tretej strane umožní znovu vypracovať analýzu a vykonať meranie rizika. V tejto dokumentácii sa uvedie častosť vykonávania analýz spätného testovania a akejkoľvek ďalšej priebežnej validácie, spôsob vykonávania validácie so zreteľom na toky údajov, portfólia a použité analýzy.
4. Inštitúcia stanoví kritériá, na základe ktorých sa posúdia modely expozície voči CCR a modely, ktoré vstupujú do výpočtu expozície, a v písomnej podobe uchováva stratégie, v ktorých sa uvádza, ako sa zistí a napraví neprijateľná výkonnosť.
5. Inštitúcia určí, ako sa vytvoria reprezentatívne portfóliá protistrán na účely validácie modelu expozície voči CCR a jeho meraní rizika.
6. Pri validácii modelov expozície voči CCR a ich meraní rizika, na základe ktorých sa predpovedá rozdelenie, sa zohľadňuje viac než len jednoduchá štatistická predpoveď rozdelenia.
Článok 294
Požiadavky na validáciu
1. Inštitúcia pri počiatočnej a priebežnej validácii modelu expozície voči CCR a jeho meraní rizika zabezpečí, aby boli splnené tieto požiadavky:
inštitúcia vykonáva pred udelením povolenia príslušných orgánov v súlade s článkom 283 ods. 1 spätné testovanie, pri ktorom použije historické údaje o pohyboch faktorov trhového rizika. Pri tomto spätnom testovaní sa zohľadní niekoľko predpovedí pre odlišné časové horizonty (aspoň za obdobie jedného roka) s rôznymi počiatočnými údajmi a pokrýva široká škála trhových podmienok;
inštitúcia, ktorá používa prístup uvedený v článku 285 ods. 1 písm. b), pravidelne validuje svoj model, aby otestovala, či sú skutočné aktuálne expozície v súlade s predpoveďami počas všetkých období dozabezpečenia v rámci jedného roka. Ak majú niektoré obchody v súbore vzájomného započítavania kratšiu dobu splatnosti ako jeden rok a ak súbor vzájomného započítavania má vyšší faktor citlivosti voči riziku bez týchto obchodov, táto skutočnosť sa zohľadní pri validácii;
inštitúcia spätne testuje výkonnosť svojho modelu expozícií voči CCR a jeho relevantných meraní rizika, ako aj predpovede vývoja faktorov trhového rizika. Zohľadnené predpokladané horizonty zahŕňajú v prípade obchodov zabezpečených kolaterálom horizonty, ktoré odzrkadľujú typické obdobia rizika dozabezpečenia uplatňované pri obchodoch zabezpečených kolaterálom alebo maržovom obchodovaní;
ak z modelu validácie vyplýva, že efektívna EPE je podcenená, inštitúcia prijme opatrenia potrebné na nápravu nepresností modelu;
inštitúcia testuje modely oceňovania používané na výpočet expozície voči CCR pre daný scenár budúcich šokov pri faktoroch trhového rizika ako súčasť postupu počiatočnej a priebežnej validácie modelu. V modeloch oceňovania pre opcie sa zohľadňuje nelineárnosť hodnoty opcie vo vzťahu k faktorom trhového rizika;
v modeli expozície voči CCR sa zachytávajú informácie špecifické pre transakcie, ktoré sú potrebné na agregovanie expozícií na úrovni súboru vzájomného započítavania. Inštitúcia overuje, či sú transakcie v rámci modelu priradené k primeranému súboru vzájomného započítavania;
model expozícií voči CCR tiež zahŕňa informácie, ktoré sa týkajú konkrétnej transakcie, s cieľom zachytiť účinky dozabezpečenia. Zohľadňuje sa v ňom aktuálna výška dozabezpečenia, ako aj budúce dozabezpečenie medzi protistranami. V takom modeli sa zohľadňuje povaha dohôd o dozabezpečení, ktoré sú jednostranné alebo dvojstranné, častosť požiadaviek na doplnenie marže, obdobie rizika dozabezpečenia, minimálna hraničná hodnota expozície bez dozabezpečenia, ktorú je inštitúcia ochotná prijať, a minimálna výška transferu. Takým modelom sa buď odhadujú zmeny oceňovania trhovou hodnotou vo vzťahu k hodnote poskytnutého kolaterálu, alebo sa uplatňujú pravidlá stanovené v kapitole 4;
postup validácie modelu zahŕňa statické historické spätné testovanie reprezentatívnych portfólií protistrany. Inštitúcia vykonáva takéto spätné testovanie niekoľkých reprezentatívnych portfólií protistrán, ktoré sú skutočné alebo hypotetické, v pravidelných intervaloch. Uvedené reprezentatívne portfóliá sa vyberajú na základe ich citlivosti voči závažným rizikovým faktorom a kombináciám rizikových faktorov, ktorým je inštitúcia vystavená;
inštitúcia vykonáva spätné testovanie, ktoré sa týka kľúčových predpokladov modelu expozícií voči CCR a príslušných meraní rizika vrátane modelovaného vzťahu medzi rôznymi dobami trvania rovnakých rizikových faktorov a modelovaných vzťahov medzi rizikovými faktormi;
výkonnosť modelov expozícií voči CCR a ich meraní rizika podlieha primeranému postupu spätného testovania. Programom spätného testovania sa musí umožniť identifikácia nedostatočnej výkonnosti pri meraniach rizika na základe modelu EPE;
inštitúcia validuje svoje modely expozícií voči CCR a všetky merania rizika v časových horizontoch zodpovedajúcich dobe splatnosti obchodov, pre ktoré sa vypočíta expozícia použitím IMM v súlade s článkom 283;
inštitúcia pravidelne testuje modely oceňovania používané na výpočet expozície voči protistrane na základe primeraných nezávislých kritérií ako súčasť priebežnej validácie modelu;
priebežná validácia modelu expozície inštitúcie voči CCR a príslušné merania rizika zahŕňajú posúdenie primeranosti nedávnej výkonnosti;
inštitúcia posúdi častosť, akou sa aktualizujú parametre modelu expozície voči CCR, v rámci postupu počiatočnej a priebežnej validácie;
pri počiatočnej a priebežnej validácii modelov expozícií voči CCR sa posudzuje, či možno považovať výpočty expozícií na úrovni protistrany a súboru vzájomného započítavania za primerané.
2. Meranie, ktoré je konzervatívnejšie než metrika použitá na výpočet regulatórnej hodnoty expozície pre každú protistranu, sa môže použiť namiesto alfa-násobku efektívnej EPE na základe vopred udeleného povolenia príslušných orgánov. Miera relatívnej konzervatívnosti sa posúdi pri prvom schválení zo strany príslušných orgánov a v rámci pravidelného preskúmania modelov EPE zo strany orgánov dohľadu. Inštitúcia pravidelne validuje konzervatívnosť. Priebežné posudzovanie výkonnosti modelov sa týka všetkých protistrán, pre ktoré sa modely používajú.
3. Ak zo spätného testovania vyplynie, že model nie je dostatočne presný, príslušné orgány odvolajú povolenie používať daný model alebo prijmú primerané opatrenia, aby sa zabezpečilo bezodkladné zlepšenie tohto modelu.
Článok 295
Uznanie zmluvného vzájomného započítavania za faktor znižujúci riziko
Inštitúcie môžu v súlade s článkom 298 považovať za faktor znižujúci riziko iba nasledujúce druhy dohôd o vzájomnom započítavaní, a to len v prípade, že dohodu o vzájomnom započítavaní uznali príslušné orgány v súlade s článkom 296 a že inštitúcia spĺňa požiadavky uvedené v článku 297:
dvojstranné zmluvy o novácii medzi inštitúciou a jej protistranou, podľa ktorej sa vzájomné pohľadávky a záväzky automaticky zlučujú tak, že sa pri každej novácii stanoví jedna čistá suma, čím vznikne jedna nová zmluva, ktorou sa nahrádzajú všetky predchádzajúce zmluvy a všetky záväzky medzi stranami vyplývajúce z týchto zmlúv a ktorá je pre všetky strany záväzná;
iné dvojstranné dohody medzi inštitúciou a jej protistranou;
dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov v prípade inštitúcií, ktoré dostali súhlas používať metódu uvedenú v oddiele 6 pri transakciách patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto metódy. Príslušné orgány predložia EBA zoznam schválených dohôd o krížovom vzájomnom započítavaní produktov.
Vzájomné započítavanie transakcií, ktoré uzavreli rôzne právne subjekty skupiny, sa neuznáva na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje.
Článok 296
Uznanie dohôd o vzájomnom započítavaní
1. Príslušné orgány uznajú dohodu o vzájomnom započítavaní len v prípade, že sú splnené podmienky uvedené v odseku 2, prípadne podmienky uvedené v odseku 3.
2. Všetky dohody o vzájomnom započítavaní, ktoré používajú inštitúcie na účely stanovenia hodnoty expozície v tejto časti, musia spĺňať tieto podmienky:
inštitúcia uzavrela dohodu o vzájomnom započítavaní s protistranou, ktorá vytvára jediný právny záväzok pokrývajúci všetky zahrnuté transakcie, a to tak, že v prípade zlyhania protistrany by inštitúcia bola oprávnená dostať alebo povinná zaplatiť len čistú hodnotu kladných a záporných trhových hodnôt jednotlivých zahrnutých transakcií;
inštitúcia sprístupnila príslušným orgánom písomné a odôvodnené právne posudky, z ktorých vyplýva, že v prípade právneho napadnutia dohody o vzájomnom započítavaní by pohľadávky a záväzky inštitúcie neprekročili pohľadávky a záväzky uvedené v písmene a). Právny posudok odkazuje na platné právne predpisy:
jurisdikcie krajiny, v ktorej má sídlo protistrana;
jurisdikcie krajiny, v ktorej ma sídlo pobočka, ak sa pobočka podniku nachádza v inej krajine ako sídlo podniku;
jurisdikcie krajiny, ktorej právnymi predpismi sa riadia jednotlivé transakcie zahrnuté do dohody o vzájomnom započítavaní;
jurisdikcie krajiny, ktorej právnymi predpismi sa riadi každá zmluva alebo dohoda potrebná na uskutočnenie zmluvného vzájomného započítavania;
kreditné riziko každej protistrany sa agreguje s cieľom získať jedinú právne nárokovateľnú expozíciu pre všetky transakcie s každou protistranou. Toto agregovanie sa zohľadňuje pri kreditných limitoch a internom kapitále;
zmluva neobsahuje žiadnu doložku, ktorou by sa v prípade zlyhania protistrany umožňovalo protistrane, u ktorej k zlyhaniu nedošlo, vykonávať len obmedzené alebo platby nevykonávať v prospech protistrany, u ktorej došlo k zlyhaniu, a to ani v prípade, že by protistrana, u ktorej došlo k zlyhaniu, bola čistým veriteľom (t. j. walk away clause, t. j. doložka o odstúpení od zmluvy).
Ak niektorý príslušný orgán nie je presvedčený o tom, že dohoda o vzájomnom započítavaní je právne platná a vynútiteľná podľa právnych predpisov každej z jurisdikcií uvedených v písmene b), zmluvné vzájomné započítavanie sa pre žiadnu z protistrán neuzná za faktor znižujúci riziko. Príslušné orgány sa o tom navzájom náležitým spôsobom informujú.
3. Právne posudky uvedené v písmene b) sa môžu vypracovať s odkazom na jednotlivé druhy zmluvného vzájomného započítavania. Okrem toho musia dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov spĺňať tieto podmienky:
čistá hodnota uvedená v odseku 2 písm. a) je čistou hodnotou kladných a záporných konečných hodnôt všetkých zahrnutých dvojstranných rámcových dohôd a kladných a záporných hodnôt jednotlivých transakcií ocenených podľa trhových cien („čistá hodnota vzájomného započítavania produktov“);
právne posudky uvedené v odseku 2 písm. b) sa týkajú platnosti a vymožiteľnosti celej dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov na základe jej podmienok a vplyvu dohody o vzájomnom započítavaní na podstatné ustanovenia akejkoľvek zahrnutej dvojstrannej rámcovej dohody.
Článok 297
Povinnosti inštitúcií
1. Inštitúcia zavedie a udržiava postupy, na základe ktorých zabezpečí, že sa právna platnosť a vymožiteľnosť jej zmluvného vzájomného započítavania preskúma so zreteľom na zmeny právnych predpisov príslušných jurisdikcií uvedených v článku 296 ods. 2 písm. b).
2. Inštitúcia uchováva vo svojich spisoch všetku požadovanú dokumentáciu týkajúcu sa jej zmluvného vzájomného započítavania.
3. Inštitúcia zahrnie účinky vzájomného započítavania do merania celkovej expozície voči kreditnému riziku každej protistrany a riadi CCR na základe účinkov takéhoto merania.
4. V prípade zmluvných dohôd o krížovom vzájomnom započítavaní produktov uvedených v článku 295 dodržiavajú inštitúcie postupy podľa článku 296 ods. 2 písm. c) s cieľom overiť, či sa na každú transakciu, ktorá sa má zahrnúť do súboru vzájomného započítavania, vzťahuje právny posudok podľa článku 296 ods. 2 písm. b).
Čo sa týka dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov, inštitúcia musí aj naďalej spĺňať požiadavky týkajúce sa uznania dvojstranného vzájomného započítavania alebo požiadavky kapitoly 4 týkajúce sa uznania zmiernenia kreditného rizika vzhľadom na každú zahrnutú dvojstrannú rámcovú dohodu alebo transakciu.
Článok 298
Účinky uznania vzájomného započítavania za faktor znižujúci riziko
1. S dohodami o vzájomnom započítavaní sa zaobchádza takto:
Vzájomné započítavanie na účely oddielov 5 a 6 sa uznáva tak, ako sa uvádza v týchto oddieloch;
V prípade zmlúv o novácii sa môžu vážiť jednotlivé čisté sumy stanovené na základe takýchto zmlúv namiesto zahrnutých hrubých súm.
Pri uplatňovaní oddielu 3 môžu inštitúcie zohľadniť zmluvu o novácii pri určovaní:
bežných reprodukčných nákladov uvedených v článku 274 ods. 1;
pomyselných hodnôt istín alebo podkladových hodnôt uvedených v článku 274 ods. 2.
Pri uplatňovaní oddielu 4 môžu inštitúcie pri určovaní nominálnej hodnoty uvedenej v článku 275 ods. 1 zohľadniť zmluvu o novácii na účely výpočtu nominálnej hodnoty istín. V takýchto prípadoch uplatnia inštitúcie percentuálne hodnoty uvedené v tabuľke 3.
V prípade ostatných dohôd o vzájomnom započítavaní uplatňujú inštitúcie oddiel 3 takto:
bežné reprodukčné náklady uvedené v článku 274 ods. 1 na zmluvy zahrnuté do dohody o vzájomnom započítavaní sa určia tak, že sa zohľadnia aktuálne hypotetické čisté reprodukčné náklady vyplývajúce z tejto dohody. Ak je výsledkom vzájomného započítavania čistý záväzok úverovej inštitúcie, ktorá počíta čisté reprodukčné náklady, bežné reprodukčné náklady sa rovnajú „0“;
hodnota potenciálnej budúcej expozície voči kreditným rizikám uvedenej v článku 274 ods. 2 pre všetky zmluvy zahrnuté do dohody o vzájomnom započítavaní sa zníži podľa tohto vzorca:
kde:
PCEred |
= |
znížená hodnota potenciálnej budúcej expozície voči kreditným rizikám pre všetky zmluvy s danou protistranou, ktoré sú zahrnuté do právoplatnej dvojstrannej dohody o vzájomnom započítavaní |
PCEhrubá |
= |
súčet hodnôt potenciálnych budúcich expozícií voči kreditným rizikám pre všetky zmluvy s danou protistranou, ktoré sú zahrnuté do právoplatnej dvojstrannej dohody o vzájomnom započítavaní a ktoré sa počítajú tak, že ich nominálne hodnoty istín sa vynásobia percentuálnymi hodnotami uvedenými v tabuľke 1 |
NGR |
= |
pomer čistej a hrubej hodnoty vypočítaný ako kvocient čistých reprodukčných nákladov pre všetky zmluvy zahrnuté do právoplatnej dvojstrannej dohody o vzájomnom započítavaní s danou protistranou (čitateľ) a hrubých reprodukčných nákladov pre všetky zmluvy zahrnuté do právoplatnej dvojstrannej dohody o vzájomnom započítavaní s touto protistranou (menovateľ). |
2. Pri výpočte potenciálnej budúcej expozície voči kreditným rizikám podľa vzorca uvedeného v odseku 1 môžu inštitúcie zaobchádzať s dokonale zodpovedajúcimi zmluvami zahrnutými do dohody o vzájomnom započítavaní ako s jednou zmluvou, ktorej nominálna hodnota istín sa rovná čistým príjmom.
Pri uplatňovaní článku 275 ods. 1 môžu inštitúcie zaobchádzať s dokonale zodpovedajúcimi zmluvami zahrnutými do dohody o vzájomnom započítavaní ako s jednou zmluvou, ktorej nominálna hodnota istín sa rovná čistým príjmom, pričom nominálne hodnoty istín sa vynásobia percentuálnymi hodnotami uvedenými v tabuľke 3.
Na účely tohto odseku sú dokonale zodpovedajúce zmluvy termínovanými devízovými zmluvami a podobnými zmluvami, pri ktorých sa nominálna istina rovná peňažným tokom, ak sú tieto peňažné toky splatné v ten istý deň a plne splatné v tej istej mene.
3. Pri všetkých ostatných zmluvách zahrnutých do dohody o vzájomnom započítavaní sa použité percentuálne hodnoty môžu znížiť tak, ako sa uvádza v tabuľke 6:
Tabuľka 6
Pôvodná doba splatnosti |
Úrokové zmluvy |
Devízové zmluvy |
jeden rok alebo menej |
0,35 % |
1,50 % |
viac ako jeden rok, ale nie viac ako dva roky |
0,75 % |
3,75 % |
dodatková hodnota pre každý ďalší rok |
0,75 % |
2,25 % |
4. V prípade úrokových zmlúv si inštitúcie môžu so súhlasom príslušných orgánov vybrať buď pôvodnú, alebo zostatkovú dobu splatnosti.
Článok 299
Položky v obchodnej knihe
1. Na účely uplatňovania tohto článku obsahuje príloha II odkaz na derivátové nástroje pre prenos kreditného rizika, ako sa uvádza v bode 8 oddielu C prílohy I k smernici 2004/39/ES.
2. Pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií v prípade rizika protistrany, pokiaľ ide o položky v obchodnej knihe, dodržiavajú inštitúcie tieto zásady:
v prípade kreditných derivátov spojených so swapmi na celkový výnos a kreditných derivátov spojených so swapmi na kreditné zlyhanie sa na získanie hodnoty potenciálnej budúcej expozície voči kreditným rizikám podľa metódy uvedenej v oddiele 3 vynásobí nominálna hodnota nástroja týmito percentuálnymi hodnotami:
5 %, ak by referenčný záväzok v prípade, že by v dôsledku tohto záväzku vznikla priama expozícia inštitúcie, bol kvalifikovanou položkou na účely tretej časti hlavy IV kapitoly 2;
10 %, ak by referenčný záväzok v prípade, že by v dôsledku tohto záväzku vznikla priama expozícia inštitúcie, nebol kvalifikovanou položkou na účely tretej časti hlavy IV kapitoly 2.
V prípade inštitúcie, ktorej expozícia vyplývajúca zo swapu na kreditné zlyhanie predstavuje dlhú pozíciu v podkladovom nástroji, možno ako percentuálnu hodnotu pre potenciálnu budúcu expozíciu voči kreditným rizikám uplatniť 0 %, pokiaľ swap na kreditné zlyhanie nepodlieha zavretiu pri platobnej neschopnosti subjektu, ktorého expozícia vyplývajúca zo swapu predstavuje krátku pozíciu v podkladovom nástroji, hoci v prípade podkladového nástroja k zlyhaniu nedošlo.
Ak kreditný derivát poskytuje zabezpečenie vo vzťahu k „n-tému zlyhaniu“ v prípade viacerých podkladových záväzkov, inštitúcia stanoví, ktorá z percentuálnych hodnôt uvedených v prvom pododseku sa uplatní vzhľadom na záväzok n-tej najnižšej kreditnej kvality, ktorý by v prípade, že by inštitúcii vznikol, bol kvalifikovanou položkou na účely tretej časti hlavy IV kapitoly 2;
inštitúcie nepoužijú jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom uvedenú v článku 222 na uznanie účinkov finančného kolaterálu;
v prípade repo transakcií a transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít zahrnutých do obchodnej knihy môžu inštitúcie uznať za prípustný kolaterál všetky finančné nástroje a komodity, ktoré možno zahrnúť do obchodnej knihy;
v prípade expozícií vyplývajúcich z OTC derivátov zahrnutých do obchodnej knihy môžu inštitúcie uznať za prípustný kolaterál komodity, ktoré možno zahrnúť do obchodnej knihy;
ak sa finančné nástroje alebo komodity, ktoré nie sú prípustné podľa kapitoly 4, požičiavajú, predávajú alebo poskytujú, či vypožičiavajú, kupujú alebo nadobúdajú prostredníctvom kolaterálu alebo iným spôsobom v rámci takejto transakcie a ak inštitúcia uplatňuje postup úprav z dôvodu volatility stanovený orgánom dohľadu podľa oddielu 3 kapitoly 4, zaobchádzajú inštitúcie na účely výpočtu úprav z dôvodu volatility s takýmito nástrojmi a komoditami rovnako ako s kapitálovými cennými papiermi nezahrnutými do hlavného indexu a kótovanými na uznanej burze;
ak inštitúcia v prípade finančných nástrojov alebo komodít, ktoré nie sú prípustné podľa kapitoly 4, uplatňuje prístup úprav z dôvodu volatility založený na vlastných odhadoch podľa oddielu 3 kapitoly 4, vypočíta úpravy z dôvodu volatility pre každú jednotlivú položku. Ak inštitúcia dostala súhlas používať prístup interných modelov uvedený v kapitole 4, môže tento prístup uplatniť aj na obchodnú knihu;
pokiaľ ide o uznávanie rámcových dohôd o vzájomnom započítavaní týkajúcich sa repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít alebo iných transakcií na kapitálovom trhu, inštitúcie uznávajú vzájomné započítavanie medzi pozíciami v obchodnej knihe a pozíciami v neobchodnej knihe len vtedy, ak vzájomne započítané transakcie spĺňajú tieto podmienky:
všetky transakcie sú denne oceňované trhovou hodnotou;
všetky položky, ktoré boli vypožičané, kúpené alebo nadobudnuté v rámci transakcií, sa môžu uznať za prípustný finančný kolaterál podľa kapitoly 4 bez toho, aby sa uplatnili písmená c) až f) tohto odseku;
ak kreditný derivát zahrnutý do obchodnej knihy predstavuje časť interného hedžingu a ak je zabezpečenie uznané v súlade s článkom 204 tohto nariadenia, inštitúcie uplatňujú jeden z týchto postupov:
s kreditným derivátom zaobchádzajú tak, akoby neexistovalo žiadne riziko protistrany vyplývajúce z pozície v tomto kreditnom deriváte;
ak je zabezpečenie uznané za prípustné podľa kapitoly 4, pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany dôsledne zahŕňajú do obchodnej knihy všetky kreditné deriváty, ktoré predstavujú časť interných hedžingov alebo sa nakupujú ako zabezpečenie pre expozíciu voči CCR.
Článok 300
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto oddielu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„odolnosť voči konkurzu“ (bankruptcy remote) vo vzťahu k aktívam klienta znamená, že existujú účinné dojednania, na základe ktorých sa zabezpečí, že v prípade platobnej neschopnosti centrálnej protistrany (CCP) alebo zúčtovacieho člena nebudú tieto aktíva k dispozícii veriteľom CCP alebo zúčtovaciemu členovi alebo že aktíva nebudú k dispozícii zúčtovaciemu členovi na pokrytie strát v dôsledku zlyhania iného klienta alebo iných klientov, ako sú klienti, ktorí tieto aktíva poskytli;
„transakcia súvisiaca s CCP“ znamená zmluvu alebo transakciu uvedenú v článku 301 ods. 1 medzi klientom a zúčtovacím členom, ktorá priamo súvisí so zmluvou alebo transakciou uvedenou v uvedenom odseku medzi týmto zúčtovacím členom a CCP;
„zúčtovací člen“ znamená zúčtovací člen v zmysle článku 2 bodu 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;
„klient“ znamená klient v zmysle článku 2 bodu 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012alebo podnik, ktorý sa v súlade s článkom 4 ods. 3 uvedeného nariadenia dohodol na nepriamom zúčtovacom mechanizme so zúčtovacím členom.
Článok 301
Vecný rozsah pôsobnosti
1. Tento oddiel sa vzťahuje na nasledujúce zmluvy a transakcie, pokiaľ sú voči CCP nesplatené:
zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty;
repo transakcie;
transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít;
transakcie s dlhou dobou vyrovnania;
transakcie požičiavania s dozabezpečením.
2. Inštitúcie sa môžu rozhodnúť, či na zmluvy a transakcie nesplatené voči kvalifikovanej centrálnej protistrane uvedené v odseku 1 uplatnia jeden z týchto spôsobov zaobchádzania:
zaobchádzanie s obchodnými expozíciami stanovenými v článku 297 s výnimkou odseku 1 písm. b) a zaobchádzanie s expozíciami vyplývajúcimi z príspevkov do fondu pre prípad zlyhania uvedené v článku 307;
zaobchádzanie stanovené v článku 310.
3. Inštitúcie uplatňujú zaobchádzanie stanovené v článku 306, okrem zaobchádzania stanoveného v odseku 1 písm. a) uvedeného článku, a podľa potreby v článku 309 na zmluvy a transakcie nesplatené voči nekvalifikovanej CCP uvedené v odseku 1 tohto článku.
Článok 302
Monitorovanie expozícií voči centrálnym protistranám
1. Inštitúcie monitorujú všetky svoje expozície voči CCP a stanovia postupy pre pravidelné predkladanie informácií o týchto expozíciách vrcholovému manažmentu a príslušnému výboru alebo výborom riadiaceho orgánu.
2. Inštitúcie na základe náležitej analýzy scenára a na základe stresového testovania posúdia, či je výška vlastných zdrojov držaných voči expozíciám voči CCP, vrátane potenciálnych budúcich kreditných expozícií alebo expozícií z príspevkov do fondu pre prípad zlyhania a, ak banka koná ako zúčtovací člen, expozícií vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní ustanovených v článku 304, primeraná voči inherentným rizikám vyplývajúcim z týchto expozícií.
Článok 303
Zaobchádzanie s expozíciami zúčtovacích členov voči centrálnym protistranám
1. Ak inštitúcia koná ako zúčtovací člen, buď na vlastné účely, alebo ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, požiadavky na vlastné zdroje pre svoje expozície voči CCP vypočíta v súlade s článkom 301 ods. 2 a 3.
Článok 304
Zaobchádzanie s expozíciami zúčtovacích členov voči klientom
1. Ak inštitúcia koná ako zúčtovací člen a z tohto titulu koná ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP, vypočíta požiadavky na vlastné zdroje pre svoje transakcie s klientom súvisiace s CCP v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly a prípadne v súlade s hlavou VI tretej časti.
2. Ak inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen uzavrie zmluvné dojednanie s klientom iného zúčtovacieho člena, ktorým sa v súlade s článkom 48 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 zabezpečuje pre tohto klienta prevod pozícií a kolaterálu uvedený v článku 305 ods. 2 písm. b) tohto nariadenia, a na základe tohto zmluvného dojednania vznikne tejto inštitúcii podmienený záväzok, táto inštitúcia môže priradiť expozíciám voči tomuto podmienému záväzku nulovú hodnotu expozície.
3. Inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen môže uplatniť kratšie obdobie rizika, ak počíta požiadavku na vlastné zdroje pre svoje expozície voči klientovi v súlade s metódou interných modelov.
4. Inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen môže vynásobiť svoj EAD skalárom, ak počíta požiadavku na svoje vlastné zdroje pre svoje expozície voči klientovi v súlade s metódou oceňovania trhovou hodnotou, štandardizovanou metódou alebo metódou pôvodnej expozície. Skaláre, ktoré môže inštitúcia uplatniť, sú tieto:
0,71 pre obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní päť dní;
0,77 pre obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní šesť dní;
0,84 pre obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní sedem dní;
0,89 pre obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní osem dní;
0,95 pre obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní deväť dní;
1 pre obdobie rizika dozabezpečenia v trvaní desať a viac dní.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť obdobia rizika dozabezpečenia, ktoré inštitúcia môže použiť na účely odsekov 3 a 4.
EBA pri vypracúvaní uvedeného návrhu regulačných technických predpisov dodržiava tieto zásady:
vymedzí obdobie rizika dozabezpečenia pre každý typ zmluvy a transakcie uvedený v článku 301 ods. 1;
obdobia rizika dozabezpečenia, ktoré sa vymedzia podľa písmena a), musia zohľadňovať lehotu na zavretie (close-out period) zmlúv a transakcií uvedených v tom istom písmene.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. júna 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 305
Zaobchádzanie s expozíciami klientov
1. Ak je inštitúcia klientom, vypočíta požiadavky na vlastné zdroje pre svoje transakcie so svojím zúčtovacím členom súvisiace s CCP v súlade s inými predchádzajúcimi oddielmi tejto kapitoly a prípadne v súlade s hlavou VI tretej časti.
2. Bez toho, aby bol dotknutý prístup uvedený v odseku 1, ak je inštitúcia klientom, môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre svoje obchodné expozície v prípade transakcií so svojím zúčtovacím členom súvisiacich s CCP v súlade s článkom 306, a to za predpokladu, že sú splnené všetky nasledujúce podmienky:
pozície a aktíva tejto inštitúcie súvisiace s uvedenými transakciami sú odlíšené a oddelené, a to na úrovni zúčtovacieho člena aj CCP, od pozícií a aktív zúčtovacieho člena aj iných klientov tohto zúčtovacieho člena a v dôsledku tohto odlíšenia a oddelenia sú tieto pozície a aktíva v prípade zlyhania alebo v prípade platobnej neschopnosti zúčtovacieho člena alebo jedného či viacerých jeho iných klientov odolné voči konkurzu;
právne predpisy, nariadenia, pravidlá a zmluvné dojednania uplatniteľné alebo záväzné pre danú inštitúciu alebo CCP uľahčujú prevod klientových pozícií súvisiacich s uvedenými zmluvami a transakciami, ako aj súvisiaceho kolaterálu na iného zúčtovacieho člena v rámci uplatniteľného obdobia rizika dozabezpečenia v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti pôvodného zúčtovacieho člena. Za takých okolností sa klientove pozície a kolaterál prevedú v trhovej hodnote, s výnimkou prípadu, keď klient požaduje zavrieť pozíciu za trhovú hodnotu;
inštitúcia má k dispozícii nezávislé, písomné a odôvodnené právne stanovisko, v ktorom sa konštatuje, že v prípade právnej námietky by príslušné súdy a správne orgány dospeli k záveru, že klient by neznášal žiadne straty v dôsledku platobnej neschopnosti svojho zúčtovacieho člena ani ktoréhokoľvek klienta svojho zúčtovacieho člena podľa právnych predpisov jurisdikcie tejto inštitúcie, jej zúčtovacieho člena a CCP, práva upravujúceho transakcie a zmluvy, ktoré inštitúcia vyrovnáva prostredníctvom CCP, práva upravujúceho kolaterál a práva upravujúceho akúkoľvek zmluvu alebo dohodu potrebnú na splnenie podmienok uvedených v písmene b);
CCP je QCCP.
3. Bez toho, aby boli dotknuté podmienky uvedené v odseku 2, ak inštitúcia, ktorá je klientom, nie je chránená pred stratami v prípade, že zúčtovací člen a iný klient zúčtovacieho člena spoločne zlyhajú, ale všetky ostatné podmienky stanovené v odseku 2 sú splnené, klient môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre svoje obchodné expozície v prípade transakcií so svojím zúčtovacím členom súvisiacich s CCP v súlade s článkom 306 za predpokladu, že 2 % rizikovú váhu uvedenú v odseku 1 písm. a) uvedeného článku nahradí 4 % rizikovou váhou.
4. Ak inštitúcia, ktorá je klientom, má v súlade s článkom 4 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 prístup k službám CCP prostredníctvom nepriameho zúčtovacieho mechanizmu, táto inštitúcia môže uplatniť zaobchádzanie stanovené v odseku 2 alebo 3 len vtedy, ak sú podmienky uvedené v každom odseku splnené na každej úrovni reťazca sprostredkovateľov.
Článok 306
Požiadavky na vlastné zdroje v súvislosti s obchodnými expozíciami
1. Inštitúcia uplatňuje nasledujúce zaobchádzanie na svoje obchodné expozície voči CCP:
uplatňuje 2 % rizikovú váhu na hodnoty expozícií všetkých svojich obchodných expozícií voči QCCP;
na všetky svoje obchodné expozície voči nekvalifikovaným CCP uplatňuje rizikovú váhu používanú pri štandardizovanom prístupe ku kreditnému riziku stanovenom v článku 107 ods. 2 písm. b);
v prípadoch, keď inštitúcia koná ako finančný sprostredkovateľ medzi klientom a CCP a v podmienkach transakcie súvisiacej s CCP sa stanovuje, že inštitúcia nie je povinná nahradiť klientovi žiadne straty utrpené v dôsledku zmien hodnoty uvedenej transakcie v prípade, že CCP zlyhá. Hodnota expozície transakcie s CCP, ktorá zodpovedá uvedenej transakcii súvisiacej s CCP, sa rovná nule.
2. Ak sú aktíva uložené ako kolaterál pre CCP alebo zúčtovacieho člena v prípade platobnej neschopnosti CCP, zúčtovacieho člena alebo jedného či viacerých ostatných klientov zúčtovacieho člena odolné voči konkurzu, inštitúcia môže bez ohľadu na odsek 1 priradiť expozíciám voči kreditnému riziku protistrany pre tieto aktíva nulovú hodnotu expozície.
3. Inštitúcia vypočíta hodnoty expozícií svojich obchodných expozícií voči CCP podľa potreby v súlade s oddielmi 1 až 8 tejto kapitoly.
4. Na účely článku 92 ods. 3 vypočíta inštitúcia hodnotu rizikovo vážených expozícií pre svoje obchodné expozície voči CCP ako súčet hodnôt expozícií svojich obchodných expozícií voči CCP, ktorý sa vypočíta v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku a vynásobí rizikovou váhou stanovenou v súlade s odsekom 1 tohto článku.
Článok 307
Požiadavky na vlastné zdroje pre predfinancované príspevky do fondu CCP pre prípad zlyhania
Inštitúcia, ktorá koná ako zúčtovací člen zaobchádza so svojimi expozíciami vyplývajúcimi z jej príspevkov do fondu CCP pre prípad zlyhania nasledovným spôsobom:
Požiadavku na vlastné zdroje pre svoje predfinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania vypočíta v súlade s prístupom stanoveným v článku 308;
požiadavku na vlastné zdroje pre svoje predfinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP vypočíta v súlade s prístupom stanoveným v článku 309.
Článok 308
Požiadavky na vlastné zdroje pre predfinancované príspevky do fondu QCCP pre prípad zlyhania
1. Hodnota expozície v prípade predfinancovaného príspevku inštitúcie do fondu CCP pre prípad zlyhania (DFi) je splatená suma alebo trhová hodnota aktív dodaných touto inštitúciou znížená o akúkoľvek sumu tohto príspevku, ktorú už QCCP použila na absorbovanie svojich strát v dôsledku zlyhania jedného alebo viacerých svojich zúčtovacích členov.
2. Inštitúcia vypočíta požiadavku na vlastné zdroje (Ki) na krytie expozície vyplývajúcej z jej predfinancovaného príspevku (DFi) takto:
kde:
β |
= |
faktor koncentrácie, ktorý inštitúcii oznámila CCP; |
N |
= |
počet zúčtovacích členov, ktorý inštitúcii oznámila CCP; |
DFCM |
= |
súčet predfinancovaných príspevkov všetkých zúčtovacích členov CCP , ktorý inštitúcii oznámila CCP; |
KCM |
= |
súčet požiadaviek na vlastné zdroje všetkých zúčtovacích členov CCP vypočítaný v súlade s uplatniteľným vzorcom, ktorý sa uvádza v odseku 3 . |
3. Inštitúcia vypočíta KCM takto:
ak KCCP ≤ DFCCP , inštitúcia použije tento vzorec:
;
ak DFCCP < KCCP ≤ DF*, inštitúcia použije tento vzorec:
;
ak DF* < KCCP , inštitúcia použije tento vzorec:
kde:
DFCCP |
= |
predfinancované finančné zdroje CCP, ktoré inštitúcii oznámila CCP; |
KCCP |
= |
hypotetický kapitál CCP, ktorý inštitúcii oznámila CCP; |
DF* |
= |
|
|
= |
|
|
= |
priemerný predfinancovaný príspevok, , ktorý inštitúcii oznámila CCP; |
c1 |
= |
kapitálový faktor rovnajúci sa
|
c2 |
= |
kapitálový faktor rovnajúci sa 100 %; |
μ |
= |
1,2. |
4. Inštitúcia vypočíta výšku rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií vyplývajúcich z predfinancovaného príspevku inštitúcie na účely článku 92 ods. 3 ako požiadavku na vlastné zdroje (Ki) určenú v súlade s odsekom 2 vynásobenú koeficientom 12,5.
5. Keď sa KCCP rovná nule, inštitúcie použijú pri výpočte podľa odseku 3 pre c1 hodnotu vo výške 0,16 %.
Článok 309
Požiadavky na vlastné zdroje pre predfinancované príspevky do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania a pre nefinancované príspevky nekvalifikovanej CCP
1. Na výpočet požiadavky na vlastné zdroje (Ki ) pre expozície vyplývajúce z predfinancovaných príspevkov do fondu nekvalifikovanej CCP pre prípad zlyhania (DFi ) a z nefinancovaných príspevkov (UCi ) takejto CCP uplatňuje inštitúcia tento vzorec:
kde c2 ·a μ sú vymedzené v článku 308 ods. 3.
2. Nefinancované príspevky sú na účely odseku 1 príspevky, ktoré sa inštitúcia konajúca ako zúčtovací člen zmluvne zaviazala poskytnúť CCP po tom, čo CCP vyčerpala svoj fond pre prípad zlyhania, na pokrytie strát, ktoré jej vznikli v dôsledku zlyhania jedného alebo viacerých svojich zúčtovacích členov.
3. Inštitúcia vypočíta výšku rizikovo vážených expozícií v prípade expozícií vyplývajúcich z predfinancovaného príspevku inštitúcie na účely článku 92 ods. 3 ako požiadavku na vlastné zdroje (Ki) určenú v súlade s odsekom 1 vynásobenú koeficientom 12,5.
Článok 310
Alternatívny výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči QCCP
Na výpočet požiadavky na vlastné zdroje (Ki) pre expozície vyplývajúce z obchodných expozícií a obchodných expozícií klienta (TEi) a predfinancovaných príspevkov (DFi) do fondu QCCP pre prípad zlyhania uplatňuje inštitúcia tento vzorec:
Článok 311
Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči CCP, ktoré prestali spĺňať niektoré podmienky
1. Inštitúcia uplatňuje zaobchádzanie ustanovené v tomto článku, ak bola splnená jedna alebo obe nasledujúce podmienky:
inštitúcia dostala od CCP oznámenie, ktoré sa vyžaduje podľa článku 50b písm. j) bodu ii) nariadenia (EÚ) č. 648/2012, o tom, že CCP prestala počítať KCCP;
inštitúcia sa dozvedela na základe verejného oznámenia alebo oznámenia od príslušného orgánu CCP, ktorú inštitúcia používa, alebo od samotnej CCP, že CCP už viac nebude spĺňať podmienky pre povolenie alebo prípadne uznanie.
2. Ak bola splnené len podmienka uvedená v odseku 1 písm. a), príslušný orgán inštitúcie overí dôvody, pre ktoré CCP prestala počítať KCCP.
Ak sa príslušný orgán domnieva, že dôvody uvedené v prvom pododseku sú platné, môže inštitúciám vo svojom členskom štáte povoliť na ich obchodné expozície a príspevky do fondu tejto CCP pre prípad zlyhania uplatňovať zaobchádzanie ustanovené v článku 310. Ak takéto povolenie udelí, zverejní aj dôvody svojho rozhodnutia.
Ak sa príslušný orgán domnieva, že dôvody uvedené v prvom pododseku nie sú platné, všetky inštitúcie v jeho členskom štáte bez ohľadu na zaobchádzanie, pre ktoré sa rozhodli v súlade s článkom 301 ods. 2, uplatňujú zaobchádzanie ustanovené v odseku 3 písm. a) až d) tohto článku.
3. Ak bola splnená podmienka uvedená v odseku 1 písm. b), a to bez ohľadu na to, či bola splnená podmienka uvedená v odseku 1 písm. a), inštitúcia do troch mesiacov od vzniku okolností uvedených písmene b) uvedeného odseku alebo skôr, ak to vyžaduje príslušný orgán inštitúcie, vykoná v súvislosti so svojimi expozíciami voči danej CCP nasledovné:
prestane uplatňovať zaobchádzanie, pre ktoré sa rozhodla v súlade s článkom 301 ods. 2;
uplatňuje zaobchádzanie ustanovené v článku 306 ods. 1 písm. b) na svoje obchodné expozície voči danej CCP;
uplatňuje zaobchádzanie ustanovené v článku 309 na svoje predfinancované do fondu CCP pre prípad zlyhania a na svoje nefinancované príspevky do tejto CCP;
zaobchádza s inými expozíciami, než sú expozície uvedené v písmenách b) a c), voči danej CCP ako s expozíciami voči spoločnosti v súlade so štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko stanoveným v kapitole 2.
HLAVA III
POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE PRE OPERAČNÉ RIZIKO
KAPITOLA 1
Všeobecné zásady upravujúce používanie rôznych prístupov
Článok 312
Povolenie a oznamovanie
1. Štandardizovaný prístup môžu používať iba inštitúcie, ktoré spĺňajú popri všeobecných zásadách riadenia rizík uvedených v článkoch 74 a 85 smernice 2013/36/EÚ aj kritériá uvedené v článku 320. Inštitúcie musia pred použitím štandardizovaného prístupu informovať príslušný orgán.
Príslušné orgány povolia inštitúciám používať alternatívny príslušný ukazovateľ pre obchodné línie „retailové bankovníctvo“ a „komerčné bankovníctvo“, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 319 ods. 2 a článku 320.
2. Príslušné orgány povolia inštitúciám používať pokročilé prístupy merania založené na ich vlastných systémoch merania operačného rizika, ak sú splnené všetky kvalitatívne a kvantitatívne štandardy uvedené v článku 321 a 322 a ak inštitúcie spĺňajú všeobecné štandardy v oblasti riadenia rizík uvedené v článkoch 74 a 85 smernice 2013/36/EÚ a v oddiele II kapitole 3 hlave VII uvedenej smernice.
Inštitúcie musia požiadať svoje príslušné orgány o povolenie aj v prípade, že chcú podstatne rozšíriť a zmeniť uvedené pokročilé prístupy merania. Príslušné orgány udelia toto povolenie len vtedy, ak inštitúcie aj po tomto podstatnom rozšírení a zmenách spĺňajú štandardy uvedené v prvom pododseku.
3. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom všetky zmeny svojich modelov pokročilých prístupov merania.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
metodiku posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány povoľujú inštitúciám používať pokročilé prístupy merania;
podmienky posudzovania závažnosti rozšírenia a zmien pokročilých prístupov merania;
spôsoby oznámenia vyžadovaného podľa odseku 3.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 313
Návrat k používaniu menej sofistikovaných prístupov
1. Inštitúcie, ktoré používajú štandardizovaný prístup, sa nesmú vrátiť k používaniu prístupu základného ukazovateľa, ak nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 3.
2. Inštitúcie, ktoré používajú pokročilé prístupy merania, sa nesmú vrátiť k používaniu štandardizovaného prístupu alebo prístupu základného ukazovateľa, ak nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 3.
3. Inštitúcia sa môže vrátiť k používaniu menej sofistikovaných prístupov pre operačné riziko, ak sú splnené obe tieto podmienky:
inštitúcia preukázala k spokojnosti príslušného orgánu, že používanie menej sofistikovaného prístupu sa nenavrhuje v snahe znížiť požiadavky inštitúcie na vlastné zdroje v súvislosti s operačným rizikom, že je potrebné vzhľadom na povahu a komplexnosť inštitúcie a že nebude mať závažný nepriaznivý vplyv na platobnú schopnosť inštitúcie alebo jej schopnosť účinne riadiť operačné riziko;
inštitúcia dostala vopred udelené povolenie príslušného orgánu.
Článok 314
Kombinované používanie rôznych prístupov
1. Inštitúcie môžu používať kombináciu prístupov, ak dostanú povolenie od príslušných orgánov. Príslušné orgány udelia takéto povolenie, ak sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 2 až 4.
2. Inštitúcia môže používať pokročilý prístup merania v kombinácii s prístupom základného ukazovateľa alebo so štandardizovaným prístupom, ak sú splnené obidve tieto podmienky:
kombinácia prístupov používaných inštitúciou zahŕňa všetky jej operačné riziká a príslušné orgány sú spokojné s metodikou, ktorú inštitúcia používa, aby zohľadnila rôzne činnosti, geografické oblasti, právne štruktúry alebo iné interne stanovené podstatné rozdelenia;
kritériá uvedené v článku 320 a štandardy uvedené v článkoch 321 a 322 sú splnené, pokiaľ ide o činnosti, na ktoré sa vzťahuje štandardizovaný prístup alebo pokročilé prístupy merania.
3. Príslušné orgány uložia inštitúciám, ktoré chcú používať pokročilý prístup merania v kombinácii s prístupom základného ukazovateľa alebo štandardizovaným prístupom, tieto dodatočné podmienky na udelenie povolenia:
k dátumu zavedenia pokročilého prístupu merania zahŕňa tento prístup podstatnú časť operačných rizík inštitúcie;
inštitúcia sa zaviaže, že pokročilý prístup merania bude uplatňovať na podstatnú časť svojich operácií podľa časového harmonogramu, ktorý bol predložený jej príslušným orgánom a ktorý tieto orgány schválili.
4. Inštitúcia môže požiadať príslušný orgán o povolenie používať kombináciu prístupu základného ukazovateľa a štandardizovaného prístupu len vo výnimočných prípadoch, akými je napríklad nadobudnutie nových obchodných činností v nedávnej minulosti, ktoré si môžu vyžadovať prechodné obdobie na uplatnenie štandardizovaného prístupu.
Príslušný orgán udelí takéto povolenie len v prípade, že sa inštitúcia zaviazala uplatňovať pokročilý prístup merania podľa časového harmonogramu, ktorý bol predložený príslušnému orgánu a ktorý tento orgán schválil.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
podmienky, ktoré budú príslušné orgány zohľadňovať pri posudzovaní metodiky uvedenej v odseku 2 písm. a);
podmienky, ktoré budú príslušné orgány zohľadňovať pri rozhodovaní, či uložiť dodatočné podmienky uvedené v odseku 3.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2016.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
KAPITOLA 2
Prístup základného ukazovateľa
Článok 315
Požiadavka na vlastné zdroje
1. Podľa prístupu základného ukazovateľa sa požiadavka na vlastné zdroje pre operačné riziko rovná 15 % trojročného priemeru príslušného ukazovateľa stanoveného v článku 316.
Inštitúcie vypočítajú trojročný priemer príslušného ukazovateľa na základe posledných troch dvanásťmesačných pozorovaní ku koncu finančného roka. Ak nie sú k dispozícii overené údaje, inštitúcie môžu použiť obchodné odhady.
2. Ak inštitúcia vykonáva svoju činnosť kratšie ako tri roky, môže pri výpočte príslušného ukazovateľa použiť predpokladané obchodné odhady, a to za predpokladu, že začne používať historické údaje hneď, ako budú k dispozícii.
3. Ak vie inštitúcia svojmu príslušnému orgánu preukázať, že z dôvodu splynutia/zlúčenia, nadobudnutia alebo odpredaja subjektov alebo činností viedlo použitie trojročného priemeru na výpočet príslušného ukazovateľa k zaujatému odhadu požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko, príslušný orgán môže inštitúciám povoliť upraviť výpočet tak, aby sa takéto prípady zohľadnili, a náležite o tom informuje EBA. Príslušný orgán môže za takýchto okolností z vlastného podnetu od inštitúcie tiež požadovať, aby upravila výpočet.
4. Ak je v prípade niektorého pozorovania príslušný ukazovateľ záporný alebo sa rovná nule, inštitúcie túto hodnotu pri výpočte trojročného priemeru nezohľadnia. Inštitúcie vypočítajú trojročný priemer ako súčet kladných hodnôt vydelený počtom kladných hodnôt.
Článok 316
Príslušný ukazovateľ
1. V prípade inštitúcií, ktoré uplatňujú účtovné štandardy stanovené v smernici 86/635/EHS, sa príslušný ukazovateľ počíta ako súčet položiek uvedených v tabuľke 1 tohto odseku, a to na základe účtovných položiek výkazu ziskov a strát inštitúcií podľa článku 27 uvedenej smernice. Inštitúcie zahrnú do súčtu každú položku s jej kladným alebo záporným znamienkom.
Tabuľka 1
1 Výnosy z úrokov a podobné výnosy
2 Náklady na úroky a podobné náklady
3 Výnosy z akcií a iných cenných papierov s premenlivým/pevným výnosom
4 Výnosy z provízií a poplatkov
5 Náklady na provízie a poplatky
6 Čistý zisk alebo čistá strata z finančných operácií
7 Ostatné prevádzkové výnosy
Inštitúcie upravia tieto položky tak, aby zohľadňovali tieto požiadavky:
inštitúcie vypočítajú príslušný ukazovateľ pred odpočítaním akýchkoľvek rezerv a prevádzkových nákladov. Inštitúcie zahrnú do prevádzkových nákladov poplatky za outsourcingové služby poskytované tretími stranami, ktoré nie sú ani materskou, ani dcérskou spoločnosťou inštitúcie, ani dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá je zároveň materskou spoločnosťou inštitúcie. Inštitúcie môžu použiť náklady na outsourcingové služby poskytované tretími stranami na zníženie príslušného ukazovateľa, ak tieto náklady vznikli podniku, ktorý podlieha predpisom v zmysle tohto nariadenia alebo rovnocenným predpisom;
inštitúcie nepoužívajú pri výpočte príslušného ukazovateľa:
realizované zisky a straty z predaja položiek nezahrnutých do obchodnej knihy;
výnosy z mimoriadnych alebo nepravidelných položiek;
výnosy z poistenia;
ak je precenenie obchodovateľných položiek súčasťou výkazu ziskov a strát, môžu inštitúcie toto precenenie zahrnúť do výpočtu. Ak inštitúcie uplatňujú článok 36 ods. 2 smernice 86/635/EHS, do výpočtu zahrnú precenenie zaúčtované vo výkaze ziskov a strát.
2. Ak inštitúcie uplatňujú iné účtovné štandardy, ako sú štandardy stanovené v smernici 86/635/EHS, príslušný ukazovateľ vypočítajú na základe údajov, ktoré najlepšie zodpovedajú vymedzeniu uvedenému v tomto článku.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom určiť metodiku výpočtu príslušného ukazovateľa uvedeného v odseku 2.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2017.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
KAPITOLA 3
Štandardizovaný prístup
Článok 317
Požiadavka na vlastné zdroje
1. Podľa štandardizovaného prístupu rozdelia inštitúcie svoje činnosti do obchodných línií uvedených v odseku 4 tabuľke 2 a v súlade so zásadami stanovenými v článku 318.
2. Inštitúcie vypočítajú požiadavku na vlastné zdroje pre operačné riziko ako trojročný priemer súčtu ročných požiadaviek na vlastné zdroje vo všetkých obchodných líniách uvedených v odseku 4 tabuľke 2. Ročná požiadavka na vlastné zdroje každej obchodnej línie sa rovná súčinu zodpovedajúceho beta faktora uvedeného v danej tabuľke a časti príslušného ukazovateľa priradenej k príslušnej obchodnej línii.
3. V ktoromkoľvek danom roku môžu inštitúcie bez obmedzenia vyrovnať záporné požiadavky na vlastné zdroje vyplývajúce zo zápornej časti príslušného ukazovateľa v ktorejkoľvek obchodnej línii s kladnými požiadavkami na vlastné zdroje v ostatných obchodných líniách. Ak je však súhrnná požiadavka na vlastné zdroje vo všetkých obchodných líniách v danom roku záporná, inštitúcie dosadia do čitateľa za daný rok nulovú hodnotu.
4. Inštitúcie vypočítajú trojročný priemer súčtu v zmysle odseku 2 na základe posledných troch dvanásťmesačných pozorovaní ku koncu účtovného roka. Ak nie sú k dispozícii overené údaje, inštitúcie môžu použiť obchodné odhady.
Ak vie inštitúcia svojmu príslušnému orgánu preukázať, že z dôvodu splynutia/zlúčenia, nadobudnutia alebo odpredaja subjektov alebo činností viedlo použitie trojročného priemeru pri výpočte príslušného ukazovateľa k zaujatému odhadu požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko, príslušný orgán môže inštitúciám povoliť upraviť výpočet tak, aby sa takéto prípady zohľadnili, a náležite o tom informuje EBA. Príslušný orgán môže za takýchto okolností z vlastného podnetu od inštitúcie tiež požadovať, aby upravila výpočet.
Ak inštitúcia vykonáva svoju činnosť kratšie ako tri roky, môže pri výpočte príslušného ukazovateľa použiť predpokladané obchodné odhady, a to za predpokladu, že začne používať historické údaje hneď, ako budú k dispozícii.
Tabuľka 2
Obchodná línia |
Zoznam činností |
Percentuálna hodnota (beta faktor) |
Podnikové financie |
Upisovanie finančných nástrojov alebo umiestňovanie finančných nástrojov so záväzkom Služby spojené s upisovaním Investičné poradenstvo Poradenstvo podnikom vo veci kapitálovej štruktúry a odvetvovej stratégie a v súvisiacich otázkach, poradenstvo a služby v oblasti splynutia/zlúčenia a kúpy podnikov Výskum v oblasti investovania a finančná analýza a iné formy všeobecne platných odporúčaní týkajúcich sa transakcií s finančnými nástrojmi |
18 % |
Obchodovanie na finančných trhoch |
Obchodovanie na vlastný účet Sprostredkovanie na peňažnom trhu Prijímanie a prevod príkazov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov Vykonávanie príkazov v mene klientov Umiestňovanie finančných nástrojov bez záväzku Prevádzka multilaterálnych systémov obchodovania |
18 % |
Retailové maklérstvo (Činnosti spojené s jednotlivými fyzickými osobami alebo s MSP, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 123, týkajúce sa triedy retailových expozícií) |
Prijímanie a prevod príkazov týkajúcich sa jedného alebo viacerých finančných nástrojov Vykonávanie príkazov v mene klientov Umiestňovanie finančných nástrojov bez záväzku |
12 % |
Komerčné bankovníctvo |
Prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov Poskytovanie úverov Finančný lízing Záruky a prísľuby |
15 % |
Retailové bankovníctvo (Činnosti spojené s jednotlivými fyzickými osobami alebo s MSP, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 123, týkajúce sa triedy retailových expozícií) |
Prijímanie vkladov a iných návratných zdrojov Poskytovanie úverov Finančný lízing Záruky a prísľuby |
12 % |
Platobný styk a vyrovnanie |
Služby spojené s prevodom peňazí Vydávanie a správa platobných prostriedkov |
18 % |
Služby z poverenia |
Úschova a správa finančných nástrojov na účet klientov vrátane zvereneckej správy a s tým spojených služieb, ako napríklad spravovanie peňažných prostriedkov a kolaterálov |
15 % |
Správa aktív |
Správa portfólia Správa PKIPCP Iné formy správy aktív |
12 % |
Článok 318
Zásady zaraďovania do obchodných línií
1. Inštitúcie stanovia a zdokumentujú konkrétne zásady a kritériá zaraďovania príslušného ukazovateľa pre aktuálne obchodné línie a činnosti do štandardizovaného rámca podľa článku 317. Inštitúcie tieto zásady a kritériá preskúmajú a podľa potreby upravia so zreteľom na nové alebo meniace sa obchodné činnosti a riziká.
2. Inštitúcie uplatňujú pri zaraďovaní do obchodných línií tieto zásady:
inštitúcie zaradia všetky činnosti do obchodných línií tak, aby nedochádzalo k vzájomnému prekrývaniu a aby sa nevynechala žiadna činnosť;
inštitúcie zaradia každú činnosť, ktorú nemožno jednoznačne zaradiť do žiadnej z obchodnej línií príslušného rámca, ktorá však predstavuje pomocnú činnosť nejakej inej činnosti zahrnutej do tohto rámca, do obchodnej línie, ktorú podporuje. Ak pomocná činnosť podporuje viaceré obchodné línie, inštitúcie použijú pri zaraďovaní objektívne kritérium;
ak sa nejaká činnosť nedá zaradiť do konkrétnej obchodnej línie, inštitúcie použijú obchodnú líniu s najvyššou percentuálnou hodnotou. Do tej istej obchodnej línie sa zaradí aj každá pomocná činnosť, ktorá s uvedenou činnosťou súvisí;
inštitúcie môžu pri zaraďovaní príslušného ukazovateľa k jednotlivým obchodným líniám použiť interné metódy oceňovania. Náklady vzniknuté v jednej obchodnej línii, ktoré vecne súvisia s inou obchodnou líniou, sa môžu preradiť do obchodnej línie, s ktorou vecne súvisia;
zaraďovanie činností do obchodných línií na účely výpočtu kapitálovej požiadavky pre operačné riziko musí byť v súlade s kategóriami, ktoré inštitúcie používajú pre kreditné a trhové riziko;
za zásady zaraďovania zodpovedá vrcholový manažment pod kontrolou riadiaceho orgánu inštitúcie;
inštitúcie podrobia postup zaraďovania do obchodných línií nezávislému preskúmaniu.
3. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť podmienky uplatňovania zásad zaraďovania do obchodných línií uvedených v tomto článku.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. decembra 2017.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 319
Alternatívny štandardizovaný prístup
1. Inštitúcie uplatňujú pri alternatívnom štandardizovanom prístupe pre obchodné línie „retailové bankovníctvo“ a „komerčné bankovníctvo“ tieto podmienky:
príslušný ukazovateľ je normalizovaný ukazovateľ príjmov, ktorý sa rovná nominálnej hodnote úverov a preddavkov vynásobenej koeficientom 0,035;
úvery a preddavky pozostávajú z celkových čerpaných súm v príslušných úverových portfóliách. Pri obchodnej línii „komerčné bankovníctvo“ zahŕňajú inštitúcie do nominálnej hodnoty úverov a preddavkov aj cenné papiere držané v neobchodnej knihe.
2. Na získanie povolenia používať alternatívny štandardizovaný prístup musí inštitúcia spĺňať všetky tieto podmienky:
na činnosti retailového alebo komerčného bankovníctva pripadá najmenej 90 % jej príjmov;
značnú časť jej činností retailového alebo komerčného bankovníctva tvoria úvery s vysokou PD;
alternatívny štandardizovaný prístup je vhodným základom pre výpočet jej požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko.
Článok 320
Kritériá pre štandardizovaný prístup
V článku 312 ods. 1 prvom pododseku sa odkazuje na tieto kritériá:
inštitúcie majú dobre zdokumentovaný systém hodnotenia a riadenia operačného rizika a presne stanovené povinnosti v rámci tohto systému. Zistia svoje expozície voči operačnému riziku a priebežne sledujú údaje týkajúce sa operačného rizika, ako aj údaje o podstatných stratách. Tento systém podlieha pravidelnému nezávislému preskúmaniu, ktoré vykonáva interný alebo externý subjekt disponujúci poznatkami, ktoré sú na vykonanie takéhoto preskúmania potrebné;
systém hodnotenie operačného rizika inštitúcie musí byť dôsledne integrovaný do postupov riadenia rizík tejto inštitúcie. Jeho výsledky musí byť neoddeliteľnou súčasťou procesu monitorovania a kontroly profilu operačného rizika inštitúcie;
inštitúcie zavedú systém podávania správ vrcholovému manažmentu, v rámci ktorého sa príslušným útvarom inštitúcií poskytujú správy o operačnom riziku. Inštitúcie disponujú aj postupmi, prostredníctvom ktorých prijímajú v súlade s informáciami v správach adresovaných manažmentu primerané opatrenia.
KAPITOLA 4
Pokročilé prístupy merania
Článok 321
Kvalitatívne štandardy
V článku 312 ods. 2 sa odkazuje na tieto kvalitatívne štandardy:
interný systém inštitúcie na meranie operačného rizika je dôsledne integrovaný do jej každodenných postupov riadenia rizík inštitúcie;
inštitúcia má nezávislý útvar zodpovedný za riadenie operačného rizika;
inštitúcia má zavedené pravidelné predkladanie správ o expozíciách voči operačnému riziku a o zaznamenaných stratách, ako aj postupy prijímania primeraných nápravných opatrení;
systém riadenia rizík inštitúcie je riadne zdokumentovaný. Inštitúcia má zavedené postupy na zabezpečenie dodržiavania pravidiel a zásady, ako postupovať v prípade ich nedodržiavania;
inštitúcia podrobuje svoje postupy riadenia operačného rizika a systémy merania pravidelnému preskúmaniu, ktoré vykonávajú interní a/alebo externí audítori;
interné postupy validácie musia fungovať spoľahlivo a účinne;
toky údajov a postupy spojené so systémom inštitúcie na meranie rizík musia byť transparentné a dostupné.
Článok 322
Kvantitatívne štandardy
1. Kvantitatívne štandardy uvedené v článku 312 ods. 2 zahŕňajú štandardy týkajúce sa postupov, interných údajov, externých údajov, analýz scenárov, podnikateľského prostredia a faktorov vnútornej kontroly stanovené v odsekoch 2 až 6.
2. Tieto štandardy sa týkajú postupov:
inštitúcia vypočíta svoju požiadavku na vlastné zdroje tak, aby zahŕňala očakávanú aj neočakávanú stratu, pokiaľ očakávaná strata nie je primerane zachytená v jej interných obchodných postupoch. Meranie operačného rizika zahŕňa možné extrémne udalosti z konca rozdelenia a dosahuje úroveň spoľahlivosti porovnateľnú s 99,9 % intervalom spoľahlivosti v priebehu jedného roka;
systém inštitúcie na meranie operačného rizika zahŕňa používanie interných údajov, externých údajov, analýzy scenárov a faktory odzrkadľujúce obchodné prostredie a systémy vnútornej kontroly, ako sa uvádza v odsekoch 3 až 6. Inštitúcia má zavedený riadne zdokumentovaný prístup váženia používania týchto štyroch prvkov vo svojom celkovom systéme merania operačného rizika;
systém inštitúcie na meranie rizika zohľadňuje hlavné rizikové faktory, ktoré majú vplyv na tvar okrajov krivky odhadovaného rozdelenia strát;
inštitúcia uznáva korelácie strát z operačného rizika medzi jednotlivými odhadmi operačného rizika len v prípade, že jej systémy merania korelácií sú spoľahlivé, že sa uplatňujú jednotne a že sa v nich zohľadňuje neistota, ktorú takéto odhady korelácií so sebou prinášajú najmä v obdobiach stresu. Inštitúcia validuje platnosť svojich predpokladov korelácie pomocou primeraných kvantitatívnych a kvalitatívnych techník;
systém inštitúcie na meranie rizika je vnútorne konzistentný a vyhýba sa viacnásobnému započítavaniu kvalitatívnych hodnotení alebo techník zmierňovania rizika uznaných v iných častiach tohto nariadenia.
3. Tieto štandardy sa týkajú interných údajov:
inštitúcia vychádza pri internom meraní operačného rizika z minimálne päťročného obdobia pozorovania. Ak inštitúcia prvýkrát použije pokročilý prístup merania, môže použiť trojročné obdobie pozorovania;
inštitúcia je schopná priradiť svoje historické interné údaje o stratách k obchodným líniám vymedzeným v článku 317 a ku kategóriám udalostí vymedzeným v článku 324 a na požiadanie poskytnúť tieto údaje príslušným orgánom. Vo výnimočných prípadoch môže inštitúcia priradiť straty, ktoré majú vplyv na celú inštitúciu, k dodatočnej obchodnej línii „podnikové položky“. Inštitúcia má zavedené zdokumentované objektívne kritériá, na základe ktorých priraďujú straty k presne vymedzeným obchodným líniám a kategóriám udalostí. Inštitúcia zaznamenáva straty z operačného rizika, ktoré sa týkajú kreditného rizika a ktoré v minulosti zahŕňali do interných databáz kreditného rizika, v databázach operačného rizika a označuje ich oddelene. Takéto straty nepodliehajú požiadavke na vlastné zdroje pre operačné riziko, ak sa od inštitúcie vyžaduje, aby na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje naďalej zaobchádzala ako s kreditným rizikom. Inštitúcia zahŕňa straty z operačného rizika, ktoré sa týkajú trhových rizík, do požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko;
interné údaje inštitúcie o stratách sú úplné, t. j. zohľadňujú všetky významné činnosti a expozície zo všetkých príslušných podsystémov a geografických oblastí. Inštitúcia je schopná zdôvodniť, že akékoľvek nezahrnuté činnosti alebo expozície, či už jednotlivo alebo v kombinácii, by nemali významný vplyv na celkové odhady rizika. Inštitúcia stanoví pre zber interných údajov o stratách primerané minimálne prahy strát;
popri informáciách o hrubej výške strát musí inštitúcia zbierať informácie o dátume stratovej udalosti, akýchkoľvek realizovaných náhradách hrubých strát, ako aj popisné informácie o faktoroch a príčinách stratových udalostí;
inštitúcia má zavedené presne vymedzené kritériá pre priraďovanie údajov o stratách vyplývajúcich zo stratových udalostí v centralizovanom útvare alebo z činnosti, ktorá sa týka viac ako jednej obchodnej línie, ako aj zo vzájomne súvisiacich udalostí v priebehu istého času;
inštitúcia má zavedené zdokumentované postupy posudzovania pretrvajúcej relevantnosti historických údajov o stratách, pričom sa posudzujú situácie, v ktorých sa môže použiť osobný úsudok, škálovanie alebo iné úpravy, v akom rozsahu sa môžu použiť a kto je oprávnený o ich použití rozhodnúť.
4. Tieto kvalifikačné štandardy sa týkajú externých údajov:
v systéme inštitúcie na meranie operačného rizika sa relevantné externé údaje používajú najmä vtedy, ak existuje dôvod domnievať sa, že inštitúcia je vystavená zriedkavým, ale potenciálne závažným stratám. Inštitúcia má systematický postup, na základe ktorého určí situácie, v ktorých sa použijú externé údaje, a metodiky začleňovania týchto údajov do svojho systému merania;
inštitúcia pravidelne skúma podmienky a postupy používania externých údajov, dokumentuje ich a podrobuje pravidelnému nezávislému prieskumu.
5. Inštitúcia používa analýzy scenárov na základe znaleckého posudku spolu s externými údajmi, aby vyhodnotila svoju expozíciu voči udalostiam, ktoré majú veľmi vážne následky so závažnými následkami. Inštitúcie priebežne validujú a prehodnocujú také hodnotenia prostredníctvom porovnania so skutočnými zaznamenanými stratami, aby sa zaistila výpovedná hodnota týchto hodnotení.
6. Tieto kvalifikačné štandardy sa týkajú faktorov obchodného prostredia a vnútornej kontroly:
metodika hodnotenia rizík na úrovni celej inštitúcie zahŕňa kľúčové faktory obchodného prostredia a vnútornej kontroly, ktoré môžu zmeniť jej operačný rizikový profil;
inštitúcia odôvodní opodstatnenosť výberu každého faktora, ktorý podstatne ovplyvňuje riziko, na základe skúseností a odborného posudku odborníkov z dotknutých obchodných oblastí;
inštitúcia je schopné zdôvodniť príslušným orgánom citlivosť odhadov rizika na zmeny faktorov a pomernú váhu jednotlivých faktorov. Okrem zaznamenania zmien rizika v dôsledku zlepšeného riadenia rizík zaznamenáva rámec merania rizík inštitúcie aj potenciálny nárast rizika v dôsledku narastajúcej komplexnosti činností alebo väčšieho objemu obchodných činností;
inštitúcia dokumentuje svoj rámec merania rizika a podrobuje ho nezávislému preskúmaniu v rámci inštitúcie i zo strany príslušných orgánov. Inštitúcie priebežne validujú a prehodnocujú postupy a výsledky prostredníctvom porovnania so skutočnými internými zaznamenanými stratami a relevantnými externými údajmi.
Článok 323
Vplyv poistenia a iných mechanizmov prenosu rizika
1. Príslušné orgány povolia inštitúciám zohľadniť vplyv poistenia, ak sa dodržiavajú podmienky stanovené v odsekoch 2 až 5, ako aj ďalšie mechanizmy prenosu rizika, pokiaľ inštitúcia môže preukázať, že sa dosiahol viditeľný účinok zmierňovania rizika.
2. Poskytovateľ poistenia je oprávnený poskytovať poistenie alebo zaistenie a od ECAI má minimálne ratingové hodnotenie platobnej schopnosti, ktoré podľa EBA zodpovedá tretiemu alebo vyššiemu stupňu kreditnej kvality podľa pravidiel rizikového váženia expozícií voči inštitúciám v zmysle hlavy II kapitoly 2.
3. Poistenie a rámec poistenia inštitúcií musia spĺňať všetky tieto podmienky:
počiatočná doba platnosti poistnej zmluvy predstavuje aspoň jeden rok. V prípade zmlúv, ktorých zostatková doba platnosti je kratšia ako jeden rok, musí inštitúcia uplatniť primerané haircuty, ktoré odzrkadľujú skracujúcu sa zostatkovú dobu platnosti zmluvy, a to až do výšky 100 % pri zmluvách, ktorých zostatková doba platnosti je 90 dní alebo kratšia;
minimálna výpovedná lehota na zrušenie poistnej zmluvy je 90 dní;
poistná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenia o vylúčení či obmedzení v dôsledku intervencie orgánu dohľadu alebo o vylúčení či obmedzení, ktoré v prípade zlyhania inštitúcie bránia správcovi konkurznej podstaty tejto inštitúcie alebo likvidátorovi vymáhať náhradu za škody alebo výdavky, ktoré jej vznikli, s výnimkou udalostí, ktoré sa nastali po začatí konkurzného konania alebo nútenej správy v súvislosti s touto inštitúciou. Poistná zmluva však môže vylúčiť akúkoľvek pokutu, sankciu alebo náhradu škody vyplývajúcu z intervencie príslušných orgánov;
výpočty účinkov zmierňovania rizika zohľadňujú poistné krytie transparentným a konzistentným spôsobom vo vzťahu k skutočnej pravdepodobnosti a vplyvu strát použitých pri celkovom výpočte kapitálovej požiadavky pre operačné riziko;
poistenie poskytuje tretia strana. Ak poistenie poskytujú kaptívne poisťovne a pridružené spoločnosti, expozícia sa musí preniesť na nezávislú tretiu stranu, ktorá spĺňa kritériá spôsobilosti uvedené v odseku 2;
rámec na uznávanie poistenia je riadne odôvodnený a zdokumentovaný.
4. Metodikou uznávania poistenia sa prostredníctvom diskontov alebo haircutov, ktoré sa uplatňujú pri uznávaní poistenia, zohľadňujú všetky tieto prvky:
zostatková doba platnosti poistnej zmluvy, ak je kratšia ako jeden rok;
podmienky zrušenia zmluvy, ak je kratšia ako jeden rok;
platobná neistota, ako aj nesúlad v pokrytí poistnými zmluvami.
5. Zníženie požiadaviek na vlastné zdroje vyplývajúce z uznania poistenia a iných mechanizmov prenosu rizika nesmie presiahnuť 20 % požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko pred uznaním techník zmierňovania rizika.
Článok 324
Klasifikácia druhov stratových udalosti
Druhy stratových udalostí uvedené v článku 322 ods. 3 písm. b) sú:
Tabuľka 3
Kategória druhu udalosti |
Vymedzenie pojmu |
Interný podvod |
Straty spôsobené konaním s úmyslom podviesť, spreneveriť majetok alebo obísť právne predpisy a interné predpisy spoločnosti, s výnimkou prípadov diverzity alebo diskriminácie, na ktorom sa zúčastňuje aspoň jedna interná strana spoločnosti. |
Externý podvod |
Straty spôsobené konaním tretej strany s úmyslom podviesť, spreneveriť majetok alebo obísť právne predpisy. |
Postupy pri zamestnávaní a bezpečnosť na pracovisku |
Straty spôsobené konaním, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi alebo dohodami týkajúcimi sa zamestnávania, ochrany zdravia a bezpečnosti, straty spôsobené platbami súvisiacimi s nárokmi v dôsledku ujmy na zdraví alebo z dôvodu diverzity alebo diskriminácie. |
Klienti, produkty a obchodné postupy |
Straty spôsobené neúmyselným konaním alebo nedbalosťou pri plnení profesionálnych povinností vo vzťahu k určitým klientom (vrátane požiadaviek týkajúcich sa dôvernosti a primeranosti konania) alebo straty spôsobené povahou alebo štruktúrou produktu. |
Poškodenie hmotného majetku |
Straty spôsobené stratou alebo poškodením hmotného majetku následkom prírodnej katastrofy alebo iných udalostí. |
Prerušenie obchodných činností a zlyhanie systémov |
Straty spôsobené prerušením obchodných činností a zlyhaním systémov. |
Vykonávanie transakcií, dodávky a riadenie procesov |
Straty spôsobené chybami pri spracovaní transakcií alebo riadení procesov, straty vyplývajúce zo vzťahov s obchodnými partnermi a dodávateľmi. |
HLAVA IV
POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE PRE TRHOVÉ RIZIKO
KAPITOLA 1
Všeobecné ustanovenia
Článok 325
Prístupy k výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko
1. Inštitúcia vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií v obchodnej knihe a pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s týmito prístupmi:
štandardizovaný prístup uvedený v odseku 2;
prístup interného modelu stanovený v kapitole 5 tejto hlavy pre kategórie rizika, pre ktoré dostala inštitúcia povolenie v súlade s článkom 363 použiť uvedený prístup.
2. Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko vypočítané v súlade so štandardizovaným prístupom uvedeným v odseku 1 písm. a) znamenajú podľa konkrétneho prípadu súčet týchto požiadaviek na vlastné zdroje:
požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko uvedené v kapitole 2;
požiadaviek na vlastné zdroje pre devízové riziko uvedené v kapitole 3;
požiadaviek na vlastné zdroje pre komoditné riziko uvedené v kapitole 4.
3. Inštitúcia, ktorá nie je oslobodená od požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b v súlade s článkom 325a, predkladá správy o výpočte v súlade s článkom 430b v súvislosti so všetkými pozíciami v obchodnej knihe a pozíciami v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku v súlade s nasledujúcimi prístupmi:
alternatívny štandardizovaný prístup stanovený v kapitole 1a;
alternatívny prístup interného modelu stanovený v kapitole 1b;
4. Inštitúcia môže trvalo kombinovať prístupy stanovené v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku v rámci skupiny v súlade s článkom 363.
5. Inštitúcia nesmie použiť prístup stanovený v odseku 3 písm. b) pre nástroje v ich obchodnej knihe, ktoré sú sekuritizačnými pozíciami alebo pozíciami zahrnutými do alternatívneho korelačného obchodného portfólia (ďalej len „ACTP“) stanoveného v odsekoch 6, 7 a 8.
6. Sekuritizačné pozície a kreditné deriváty pre n-té zlyhanie, ktoré spĺňajú všetky nasledujúce kritériá, sa zaradia do ACTP:
pozície nie sú ani resekuritizačnými pozíciami, ani opciami na sekuritizačné tranže, ani inými derivátmi sekuritizačných expozícií, ktoré neposkytujú pomerný podiel na výnosoch zo sekuritizačnej tranže;
všetky ich podkladové nástroje sú:
nástroje zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany vrátane kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, pre ktoré existuje likvidný obojsmerný trh;
bežne obchodované indexy založené na nástrojoch uvedených v bode i).
Obojsmerný trh sa považuje za existujúci, keď existujú nezávislé ponuky na kúpu a predaj v dobrej viere, takže v rámci jedného dňa možno stanoviť cenu, ktorá sa primerane vzťahuje na poslednú predajnú cenu alebo aktuálne konkurencieschopné kotácie ponuky a dopytu v dobrej viere, a za uvedenú cenu uskutočniť vyrovnanie v pomerne krátkom čase v súlade s obchodnými zvyklosťami.
7. Pozície v akýchkoľvek z týchto podkladových nástrojov sa nezaradia do ACTP:
podkladové nástroje, ktoré sú zaradené do tried expozícií uvedených v článku 112 písm. h) alebo i);
nárok voči účelovo vytvorenému subjektu, ktorý je priamo alebo nepriamo zabezpečený kolaterálom vo forme pozície, ktorá by podľa odseku 6 sama osebe nebola oprávnená na zaradenie do ACTP.
8. Inštitúcie môžu zaradiť do ACTP pozície, ktoré nie sú ani sekuritizačnými pozíciami ani kreditnými derivátmi pre n-té zlyhanie, ale ktoré predstavujú hedžing ostatných pozícií tohto portfólia, a to pod podmienkou, že pre tento nástroj alebo jeho podkladové nástroje existuje likvidný obojsmerný trh uvedený v odseku 6 druhom pododseku.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť, ako majú inštitúcie vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko pre pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v súlade s prístupmi stanovenými v odseku 3 písm. a) a b).
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. septembra 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325a
Oslobodenie od osobitných požiadaviek na predkladanie správ o trhovom riziku
1. Inštitúcia sa oslobodí od požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b za predpokladu, že rozsah súvahových a podsúvahových činností inštitúcie podliehajúcich trhovému riziku neprevyšuje na základe posúdenia uskutočňovaného každý mesiac s použitím údajov k poslednému dňu mesiaca žiadnu z týchto prahových hodnôt:
10 % celkových aktív inštitúcie;
500 miliónov EUR.
2. Inštitúcie vypočítavajú rozsah svojich súvahových a podsúvahových činností, ktoré podliehajú trhovému riziku s použitím údajov k poslednému dňu každého mesiaca v súlade s týmito požiadavkami:
zahrnú sa všetky pozície zaradené do obchodnej knihy okrem kreditných derivátov, ktoré sú uznané za interný hedžing proti expozíciám voči kreditnému riziku neobchodnej knihy, a transakcie s kreditnými derivátmi, ktoré dokonale kompenzujú trhové riziko interných hedžingov, ako sa uvádza v článku 106 ods. 3;
zahrnú sa všetky pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku;
všetky pozície sa oceňujú svojou trhovou hodnotou k danému dátumu okrem pozícií uvedených v písmene b); ak trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie použijú k danému dátumu pre túto pozíciu reálnu hodnotu; ak reálna hodnota a trhová hodnota pozície nie je k danému dátumu k dispozícii, inštitúcie uvedenú pozíciu ocenia poslednou trhovou hodnotou alebo reálnou hodnotou;
všetky pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku sa považujú za celkovú čistú devízovú pozíciu a oceňujú sa v súlade s článkom 352;
všetky pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú komoditnému riziku sa oceňujú v súlade s článkami 357 a 358;
absolútna hodnota dlhých pozícií sa pridáva k absolútnej hodnote krátkych pozícií.
3. Inštitúcie informujú príslušné orgány, keď vypočítavajú alebo prestávajú vypočítavať svoje požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s týmto článkom.
4. Inštitúcia, ktorá už nespĺňa jednu alebo viacero podmienok stanovených v odseku 1, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému orgánu.
5. Oslobodenie od požiadaviek na predkladanie správ stanovených v článku 430b prestane platiť do troch mesiacov po jednom z nasledujúcich prípadov:
inštitúcia nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 písm. a) alebo b) počas troch po sebe nasledujúcich mesiacov; alebo
inštitúcia nespĺňa podmienku stanovenú v odseku 1 písm. a) alebo b) počas viac než 6 z posledných 12 mesiacov.
6. Keď inštitúcia začne podliehať požiadavkám na predkladanie správ stanoveným v článku 430b v súlade s odsekom 5 tohto článku, inštitúcia bude môcť byť od týchto požiadaviek oslobodená len vtedy, keď príslušnému orgánu preukáže, že všetky podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku boli splnené za nepretržité obdobie jedného roka.
7. Inštitúcie počas každomesačného posudzovania nesmú vstupovať do pozícií, kupovať alebo predávať takéto pozície len na účely splnenia ktorejkoľvek z podmienok stanovených v odseku 1.
8. Inštitúcia, ktorá je oprávnená na zaobchádzanie stanovené v článku 94, sa oslobodí od požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b.
Článok 325b
Povolenie pri konsolidovaných požiadavkách
1. S výhradou odseku 2 a len na účely výpočtu čistých pozícií a požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s touto hlavou na konsolidovanom základe môžu inštitúcie použiť pozície v jednej inštitúcii alebo podniku na kompenzovanie pozícií v druhej inštitúcii alebo podniku.
2. Inštitúcie môžu uplatniť odsek 1 len s povolením príslušných orgánov, ktoré sa udelí, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
vlastné zdroje sú v rámci skupiny uspokojivo alokované;
regulačný, právny alebo zmluvný rámec, v ktorom inštitúcie vykonávajú činnosť, zaručuje vzájomnú finančnú podporu v rámci skupiny.
3. Ak sa podniky nachádzajú v tretích krajinách, musia byť popri podmienkach stanovených v odseku 2 splnené aj všetky tieto podmienky:
takýmto podnikom bolo udelené povolenie v tretej krajine a buď zodpovedajú vymedzeniu pojmu úverová inštitúcia, alebo sú uznanými investičnými spoločnosťami tretej krajiny;
v jednotlivých prípadoch takéto podniky spĺňajú požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v tomto nariadení;
v príslušných tretích krajinách neexistujú predpisy, ktoré by mohli významne ovplyvniť prevod zdrojov v rámci skupiny.
KAPITOLA 1a
Alternatívny štandardizovaný prístup
Článok 325c
Rozsah pôsobnosti a štruktúra alternatívneho štandardizovaného prístupu
1. Alternatívny štandardizovaný prístup stanovený v tejto kapitole sa použije len na účely požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b ods. 1.
2. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s alternatívnym štandardizovaným prístupom pre portfólio pozícií v obchodnej knihe alebo pozícií v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému alebo komoditnému riziku, ako súčet týchto troch prvkov:
požiadavky na vlastné zdroje podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2;
požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania stanovenej v oddiele 5, ktorá sa vzťahuje len na pozície v obchodnej knihe spomenuté v uvedenom oddiele;
požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziká stanovenej v oddiele 4, ktoré sa vzťahujú len na pozície v obchodnej knihe spomenuté v uvedenom oddiele.
Článok 325d
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto kapitoly sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„trieda rizika“ je jedna z týchto siedmich kategórií:
všeobecné úrokové riziko;
riziko kreditného rozpätia (CSR) pre nesekuritizáciu;
riziko kreditného rozpätia pre sekuritizáciu obsiahnuté v alternatívnom korelačnom obchodnom portfóliu (mimo ACTP CSR);
riziko kreditného rozpätia pre sekuritizáciu obsiahnuté v alternatívnom korelačnom obchodnom portfóliu (ACTP CSR);
akciové riziko;
komoditné riziko;
devízové riziko;
„citlivosť“ je relatívna zmena hodnoty pozície v dôsledku zmeny hodnoty jedného z relevantných faktorov rizika pozície vypočítaná pomocou modelu oceňovania inštitúcie v súlade s pododdielom 2 oddielu 3;
„skupina“ je podkategória pozícií v rámci jednej triedy rizika s podobným rizikovým profilom, ktorej je priradená riziková váha v súlade s pododdielom 1 oddielom 3.
Článok 325e
Prvky metódy založenej na citlivostiach
1. Inštitúcie vypočítavajú požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko podľa metódy založenej na citlivostiach agregáciou týchto troch požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s článkom 325h:
požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko delta, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku pohybov v jeho faktoroch rizika nesúvisiacich s volatilitou;
požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko vega, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku pohybov v jeho faktoroch rizika súvisiacich s volatilitou;
požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia, ktoré zachytáva riziko zmien v hodnote nástroja v dôsledku tých pohybov v hlavných faktoroch rizika nesúvisiacich s volatilitou, ktoré sa nezachytili v požiadavkách na vlastné zdroje pre riziko delta.
2. Na účely výpočtu uvedeného v odseku 1
podliehajú všetky pozície nástrojov s opcionalitou požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v odseku 1 písm. a), b) a c);
podliehajú všetky pozície nástrojov bez opcionality len požiadavkám na vlastné zdroje uvedeným v odseku 1 písm. a).
Na účely tejto kapitoly nástroje s opcionalitou zahŕňajú okrem iného: kúpne opcie, predajné opcie, opcie s maximálnou a minimálnou úrokovou mierou, swapcie, bariérové opcie a exotické opcie. Vložené opcie, napríklad predbežné platby alebo behaviorálne opcie, sa na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko považujú za samostatné pozície v opciách.
Na účely tejto kapitoly sa nástroje, ktorých peňažné toky možno zapísať ako lineárnu funkciu pomyselnej hodnoty podkladového nástroja, považujú za nástroje bez opcionality.
Článok 325f
Požiadavky na vlastné zdroje pre riziká delta a vega
1. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta a vega použijú inštitúcie faktory rizika delta a vega opísané v oddiele 3 pododdiele 1.
2. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta a vega inštitúcia použije postup stanovený v odsekoch 3 až 8.
3. Pre každú triedu rizika sa citlivosť všetkých nástrojov v rozsahu pôsobnosti požiadaviek na vlastné zdroje pre riziká delta alebo vega, a to pre každý z príslušných faktorov rizika delta alebo vega zahrnutých do uvedenej triedy rizika, vypočítava pomocou zodpovedajúcich vzorcov uvedených v oddiele 3 pododdiele 2. Ak hodnota nástroja závisí od viacerých faktorov rizika, citlivosť sa stanovuje samostatne pre každý faktor rizika.
4. Citlivosti sa priradia jednej zo skupín b v rámci každej triedy rizika.
5. V rámci každej skupiny b sa vzájomne započítajú kladné a záporné citlivosti na rovnaký faktor rizika, čím sa získajú čisté citlivosti (sk) na každý faktor rizika k v skupine.
6. Čisté citlivosti na každý faktor rizika v rámci každej skupiny sa vynásobia zodpovedajúcimi rizikovými váhami stanovenými v oddiele 6, čím sa získajú vážené citlivosti na každý faktor rizika v rámci danej skupiny podľa tohto vzorca:
WSk |
= |
vážené citlivosti; |
RWk |
= |
rizikové váhy; a |
sk |
= |
faktor rizika. |
7. Vážené citlivosti na rôzne faktory rizika v rámci každej skupiny sa agregujú podľa vzorca uvedeného ďalej, kde spodná hodnota funkcie druhej odmocniny je nula, čím sa získa citlivosť špecifická pre danú skupinu. Použijú sa zodpovedajúce korelácie pre vážené citlivosti v rámci rovnakej skupiny (ρkl) stanovené v oddiele 6
Kb |
= |
citlivosť špecifická pre danú skupinu; a |
WS |
= |
vážené citlivosti. |
8. Citlivosť špecifická pre skupinu sa vypočíta pre každú skupinu v rámci triedy rizika v súlade s odsekmi 5, 6 a 7. Keď sa citlivosť špecifická pre skupinu vypočítala pre všetky skupiny, vážené citlivosti na všetky faktory rizika naprieč skupinami sa agregujú podľa vzorca uvedeného ďalej s použitím zodpovedajúcich korelácií γbc pre vážené citlivosti v rôznych skupinách stanovených v oddiele 6, čím sa vytvorí požiadavka na vlastné zdroje pre riziko delta alebo vega špecifická pre triedu rizika:
kde:
Sb |
= |
Σk WSk pre všetky faktory rizika v skupine b a Sc = Σk WSk v skupine c; ak uvedené hodnoty pre Sb a Sc vedú k zápornému číslu pre celkový súčet |
Sb |
= |
max [min (Σk WSk, Kb), – Kb] pre všetky rizikové faktory v skupine b a |
Sc |
= |
max [min (Σk WSk, Kc), – Kc] pre všetky rizikové faktory v skupine c. |
Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta alebo vega špecifické pre triedu rizika sa vypočítajú pre každú triedu rizika v súlade s odsekmi 1 až 8.
Článok 325g
Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia
Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 461a.
Článok 325h
Agregácia požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko delta, riziko vega a riziko zakrivenia špecifických pre triedu rizika
1. Inštitúcie agregujú požiadavky na vlastné zdroje špecifické pre triedu rizika pre riziká delta, vega a riziko zakrivenia v súlade s postupom stanoveným v odsekoch 2, 3 a 4.
2. Postup výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje špecifické pre triedu rizika pre riziká delta, vega a riziko zakrivenia špecifických pre triedu rizika opísaný v článkoch 325f a 325g sa vykonáva trikrát pre každú triedu rizika, a to vždy s použitím iného súboru korelačných parametrov ñkl (korelácia medzi faktormi rizika v skupine) a ãbc (korelácia medzi skupinami v rámci triedy rizika). Každý z týchto troch súborov zodpovedá inému z týchto scenárov:
scenár stredných korelácií, kde korelačné parametre ñkl a ãbc zostávajú bez zmeny v porovnaní s parametrami uvedenými v oddiele 6;
scenár vysokých korelácií, kde sa korelačné parametre ñkl a ãbc stanovené v oddiele 6 jednotne násobia koeficientom 1,25, pričom pre hodnoty ñkl a ãbc platí horná hranica 100 %;
scenár nízkych korelácií sa stanoví v delegovanom akte, ako sa uvádza v článku 461a.
3. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta, riziko vega a riziko zakrivenia špecifické pre danú triedu rizika v prípade každého scenára s cieľom určiť tri požiadavky na vlastné zdroje špecifické pre príslušný scenár.
4. Požiadavka na vlastné zdroje podľa metódy založenej na citlivostiach je najvyššou z týchto troch požiadaviek na vlastné zdroje špecifických pre príslušný scenár, ktoré sú uvedené v odseku 3.
Článok 325i
Zaobchádzanie s indexovými nástrojmi a opciami s viacerými podkladovými nástrojmi
Inštitúcie zaobchádzajú s indexovými nástrojmi a opciami s viacerými podkladovými nástrojmi v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 461a.
Článok 325j
Zaobchádzanie s podnikmi kolektívneho investovania
Inštitúcie zaobchádzajú s podnikmi kolektívneho investovania v súlade s delegovaným aktom uvedeným v článku 461a.
Článok 325k
Upisovacie pozície
1. Inštitúcie môžu používať postup stanovený v tomto článku na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko upisovacích pozícií dlhových alebo kapitálových nástrojov.
2. Inštitúcia použije jeden z vhodných násobiacich koeficientov uvedených v tabuľke 1 na čisté citlivosti všetkých upisovacích pozícií pre každého jednotlivého emitenta, pričom vylúči upisovacie pozície, ktoré sú upísané alebo podpísané tretími osobami na základe formálnych dohôd, a vypočíta požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom stanoveným v tejto kapitole na základe upravených čistých citlivostí.
Tabuľka 1
pracovný deň 0 |
0 % |
pracovný deň 1 |
10 % |
pracovné dni 2 a 3 |
25 % |
pracovný deň 4 |
50 % |
pracovný deň 5 |
75 % |
po pracovnom dni 5 |
100 % |
Na účely tohto článku „pracovný deň 0“ je pracovný deň, keď sa inštitúcia bezpodmienečne zaviaže prijať známe množstvo cenných papierov za dohodnutú cenu.
3. Inštitúcie informujú príslušné orgány o uplatnení postupu stanoveného v tomto článku.
Článok 325l
Faktory všeobecného úrokového rizika
1. Pre všetky faktory všeobecného úrokového rizika vrátane inflačného rizika a krížového menového bázického rizika existuje jedna skupina pre každú menu, pričom každá skupina obsahuje rôzne druhy faktorov rizika.
Faktory všeobecného úrokového rizika delta vzťahujúce sa na nástroje citlivé na úrokové sadzby sú príslušné bezrizikové úrokové sadzby pre každú menu a každú z týchto splatností: 0,25 roka, 0,5 roka, 1 rok, 2 roky, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov, 15 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Inštitúcie priraďujú faktory rizika stanoveným vrcholným bodom lineárnou interpoláciou alebo pomocou metódy, ktorá najlepšie zodpovedá funkciám oceňovania používaným v rámci funkcie nezávislej kontroly rizík inštitúcie na vykazovanie trhového rizika alebo ziskov a strát vrcholovému manažmentu.
2. Inštitúcie získavajú bezrizikové úrokové sadzby pre každú menu z nástrojov peňažného trhu vedených v obchodnej knihe inštitúcie, ktoré majú najnižšie kreditné riziko, ako sú napríklad jednodňové indexové swapy.
3. Pokiaľ inštitúcia nemôže použiť prístup uvedený v odseku 2, bezrizikové úrokové sadzby musia byť založené na jednej alebo viacerých swapových krivkách implikovaných trhom, ktoré inštitúcia používa na označenie pozícií na trhu, ako sú swapové krivky pre úrokové sadzby ponúkané na medzibankovom trhu.
Ak sú údaje o swapových krivkách implikovaných trhom opísaných v odseku 2 a prvom pododseku tohto odseku nedostatočné, bezrizikové úrokové sadzby možno odvodiť od najvhodnejšej krivky štátnych dlhopisov pre danú menu.
Ak inštitúcie používajú faktory všeobecného úrokového rizika odvodené v súlade s postupom stanoveným v druhom pododseku tohto odseku pre nástroje štátneho dlhu, nástroj štátneho dlhu nesmie byť vyňatý z požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko kreditného rozpätia. V prípadoch, keď nie je možné oddeliť bezrizikovú úrokovú sadzbu od zložky kreditného rozpätia, citlivosť voči faktoru rizika sa pridelí triede všeobecného úrokového rizika aj triede rizika kreditného rozpätia.
4. V prípade faktorov všeobecného úrokového rizika tvorí každá mena samostatnú skupinu. Inštitúcie priradia faktorom rizika v rovnakej skupine, ale s rôznou splatnosťou, inú rizikovú váhu v súlade s oddielom 6.
Inštitúcie použijú dodatočné faktory rizika pre inflačné riziko dlhových nástrojov, ktorých peňažné toky sú funkčne závislé od mier inflácie. Tieto dodatočné faktory rizika sa skladajú z jedného vektora mier inflácie implikovaných trhom s rôznymi splatnosťami pre jednotlivé meny. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych mier inflácie sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
5. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja na dodatočný faktor rizika pre inflačné riziko uvedené v odseku 4 ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej zo zložiek vektora. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. V rámci každej skupiny pristupujú inštitúcie k inflácii ako k jednotnému faktoru rizika bez ohľadu na počet zložiek každého vektora. Inštitúcie započítajú všetky citlivosti na infláciu v rámci skupiny vypočítané podľa opisu v tomto odseku s cieľom umožniť vznik jedinej čistej citlivosti pre každú skupinu.
6. Dlhové nástroje, ktoré zahŕňajú platby v rôznych menách, podliehajú aj krížovému menovému bázickému riziku medzi uvedenými menami. Na účely metódy založenej na citlivostiach sú faktormi rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať, krížové menové bázické riziká každej meny vo vzťahu k americkému doláru alebo euru. Inštitúcie počítajú krížové menové bázy, ktoré sa netýkajú ani bázy vzťahujúcej sa k americkému doláru, ani bázy vzťahujúcej sa k euru, buď na „báze vzťahujúcej sa k americkému doláru“ alebo „báze vzťahujúcej sa k euru“.
Každý faktor krížového menového bázického rizika pozostáva z jedného vektora krížovej menovej bázy rôznych splatností pre každú menu. Vektor obsahuje pre každý dlhový nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych mier inflácie sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Každá mena tvorí samostatnú skupinu.
Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči faktoru krížového menového bázického rizika ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej z komponentov vektora. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. V rámci každej skupiny existujú dva možné rozdielne faktory rizika: báza vzťahujúca sa k euru a báza vzťahujúca sa k americkému doláru, a to bez ohľadu na počet zložiek existujúcich v každom vektore krížovej menovej bázy. Maximálny počet čistých citlivostí na skupinu je dve.
7. Faktory všeobecného úrokového rizika vega vzťahujúce sa na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na všeobecnú úrokovú sadzbu, sú implikované volatility príslušných bezrizikových sadzieb opísaných v odsekoch 2 a 3, ktoré sa priradia skupinám v závislosti od meny a zaradené do týchto splatností v rámci každej skupiny: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Pre každú menu existuje jedna skupina.
Na účely vzájomného započítavania považujú inštitúcie implikované volatility spojené s rovnakými bezrizikovými sadzbami a zaradené do rovnakých splatností za volatility tvoriace rovnaký rizikový faktor.
Ak inštitúcie zaraďujú implikované volatility do splatností podľa tohto odseku, platia tieto požiadavky:
ak je splatnosť opcie v súlade so splatnosťou podkladového aktíva, použije sa jednotný faktor rizika, ktorý sa zaradí do uvedenej splatnosti;
ak je splatnosť opcie kratšia než splatnosť podkladového aktíva, nasledujúce faktory rizika sa použijú nasledovne:
prvý faktor rizika sa zaradí do splatnosti opcie;
druhý faktor rizika sa zaradí do zostatkovej splatnosti podkladového aktíva opcie k dátumu exspirácie opcie.
8. Faktory všeobecného úrokového rizika zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať, pozostávajú z jedného vektora bezrizikových sadzieb, ktorý predstavuje konkrétnu bezrizikovú výnosovú krivku na každú menu. Každá mena tvorí samostatnú skupinu. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych splatností bezrizikových sadzieb sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
9. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja na každý faktor rizika použitý vo vzorci rizika zakrivenia v súlade s článkom 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory, ktoré zodpovedajú rôznym výnosovým krivkám a majú rôzny počet zložiek za rovnaký faktor rizika, a to za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakej mene. Inštitúcie vzájomne započítajú citlivosti na rovnaký faktor rizika. Pre každú skupinu existuje iba jedna čistá citlivosť.
Pre infláciu ani krížové menové bázické riziká nesmie existovať žiadna požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia.
Článok 325m
Faktory rizika kreditného rozpätia pre nesekuritizáciu
1. Faktormi rizika kreditného rozpätia delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nesekuritizačné nástroje citlivé na kreditné rozpätie, sú sadzby kreditného rozpätia emitenta uvedených nástrojov odvodené od príslušných dlhových nástrojov a swapov na kreditné zlyhanie a zaradené do každej z týchto splatností: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Inštitúcie použijú jeden faktor rizika na emitenta a splatnosť bez ohľadu na to, či uvedené sadzby kreditného rozpätia ich emitenta sú odvodené od dlhových nástrojov alebo swapov na kreditné zlyhanie. Skupiny sú sektorovými skupinami, ako sa uvádza v oddiele 6, a každá skupina musí obsahovať všetky faktory rizika pridelené príslušnému sektoru.
2. Faktormi rizika kreditného rozpätia vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s nesekuritizačnými podkladovými aktívami citlivými na kreditné rozpätie, sú implikované volatility sadzieb kreditného rozpätia emitenta podkladových aktív odvodené tak, ako sa stanovuje v odseku 1, ktoré sa zaraďujú do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Použijú sa rovnaké skupiny ako skupiny, ktoré sa použili pre riziko kreditného rozpätia delta pre nesekuritizáciu.
3. Faktory rizika zakrivenia kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nesekuritizačné nástroje, pozostávajú z jedného vektora sadzieb kreditného rozpätia, ktorý predstavuje krivku kreditného rozpätia špecifickú pre emitenta. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko rôznych splatností sadzieb kreditného rozpätia sa používa ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Použijú sa rovnaké skupiny ako skupiny, ktoré sa použili pre riziko kreditného rozpätia delta pre nesekuritizáciu.
4. Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja na každý faktor rizika použitý vo vzorci rizika zakrivenia v súlade s článkom 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory odvodené buď od príslušných dlhových nástrojov, alebo od swapov na kreditné zlyhanie a s rôznym počtom zložiek za rovnaký faktor rizika, za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakému emitentovi.
Článok 325n
Faktory rizika kreditného rozpätia pre sekuritizáciu
1. Inštitúcie použijú faktory rizika kreditného rozpätia uvedené v odseku 3 na sekuritizačné pozície, ktoré sú zaradené v do ACTP, ako sa uvádza v článku 325 ods. 6, 7 a 8.
Inštitúcie použijú faktory rizika kreditného rozpätia uvedené v odseku 5 na sekuritizačné pozície, ktoré nie sú zaradené do ACTP, ako sa uvádza v článku 325 ods. 6, 7 a 8.
2. Skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP, musia byť rovnaké ako skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie, ako sa uvádza v oddiele 6.
Skupiny použiteľné na riziko kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP, musia byť špecifické pre uvedenú kategóriu rizika, ako sa uvádza v oddiele 6.
3. Faktory rizika kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie použiť na sekuritizačné pozície, ktoré sú zaradené do ACTP, sú nasledovné:
faktormi rizika delta sú všetky príslušné sadzby kreditného rozpätia emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície odvodené od príslušných dlhových nástrojov a swapov na kreditné zlyhanie pre každú z týchto splatností: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
faktormi rizika vega použiteľnými na opcie so sekuritizačnými pozíciami, ktoré sú zaradené do ACTP ako podkladové aktíva, sú implikované volatility kreditných rozpätí emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície odvodené podľa písmena a) tohto odseku, ktoré musia byť zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou príslušnej opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
faktormi rizika zakrivenia sú príslušné výnosové krivky kreditného rozpätia emitentov podkladových expozícií sekuritizačnej pozície vyjadrené ako vektor sadzieb kreditného rozpätia pre rôzne splatnosti odvodené podľa písmena a) tohto odseku; vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko je rôznych splatností sadzieb kreditného rozpätia, ktoré sa používajú ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
4. Inštitúcie vypočítajú citlivosť sekuritizačnej pozície voči každému faktoru rizika použitému vo vzorci rizika zakrivenia, ako sa uvádza v článku 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory odvodené buď od príslušných dlhových nástrojov, alebo od swapov na kreditné zlyhanie a s rôznym počtom zložiek za rovnaký faktor rizika, za predpokladu, že uvedené vektory zodpovedajú rovnakému emitentovi.
5. Faktory rizika kreditného rozpätia, ktoré majú inštitúcie použiť na sekuritizačné pozície, ktoré nie sú zaradené do ACTP, sa vzťahujú na rozpätie tranže, a nie na rozpätie podkladových nástrojov, a sú tieto:
faktormi rizika delta sú príslušné sadzby kreditného rozpätia tranže zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou tranže: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov;
faktormi rizika vega použiteľnými na opcie so sekuritizačnými pozíciami, ktoré nie sú zaradené do ACTP ako podkladové aktíva, sú implikované volatility kreditných rozpätí tranží, pričom každá z nich je zaradená do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťou opcie, ktorá podlieha požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov;
faktory rizika zakrivenia sú rovnaké ako tie, ktoré sú opísané v písmene a) tohto odseku; na všetky uvedené faktory rizika sa použije spoločná riziková váha, ako sa uvádza v oddiele 6.
Článok 325o
Faktory akciového rizika
1. Skupinami pre všetky faktory akciového rizika sú sektorové skupiny uvedené v oddiele 6.
2. Faktormi akciového rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatniť, sú všetky spotové ceny akcií a všetky akciové repo sadzby.
Na účely akciového rizika tvorí špecifická krivka repo akcií jednotný faktor rizika, ktorý je vyjadrený ako vektor repo sadzieb pre rôzne splatnosti. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko je rôznych splatností repo sadzieb, ktoré sa používajú ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj.
Inštitúcie vypočítajú citlivosť nástroja voči faktoru akciového rizika ako zmenu v hodnote nástroja podľa jeho modelu oceňovania ako výsledok posunu o 1 bázický bod v každej zo zložiek vektora. Inštitúcie započítajú citlivosti na faktor rizika repo sadzby rovnakého majetkového cenného papiera bez ohľadu na počet zložiek každého vektora.
3. Faktormi akciového rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na akcie, sú implikované volatility spotových cien akcií, ktoré sa zaradia do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Pre akciové repo sadzby nesmú existovať žiadne požiadavky na vlastné zdroje pre riziko vega.
4. Faktormi akciového rizika zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na akcie, sú všetky spotové ceny akcií bez ohľadu na splatnosť príslušných opcií. Pre akciové repo sadzby nesmie existovať žiadna požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zakrivenia.
Článok 325p
Faktory komoditného rizika
1. Skupinami pre všetky faktory komoditného rizika sú sektorové skupiny uvedené v oddiele 6.
2. Faktormi komoditného rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje citlivé na komodity, sú všetky spotové ceny komodít pre každý druh komodity a pre každú z týchto splatností 0,25 roka, 0,5 roka, 1 rok, 2 roky, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov, 15 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Inštitúcie použijú len dve ceny komodít rovnakého druhu komodity a s rovnakou splatnosťou s cieľom vytvoriť rovnaký faktor rizika, ak je súbor právnych podmienok týkajúcich sa miesta dodania identický.
3. Faktormi komoditného rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na komoditu, sú implikované volatility cien komodít podľa druhu komodity, ktoré sa zaraďujú do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov. Inštitúcie považujú citlivosti na rovnaký druh komodity a pridelené rovnakej splatnosti za jediný faktor rizika, ktorý si potom inštitúcie vzájomne započítavajú.
4. Faktory komoditného rizika zakrivenia, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na komodity, tvoria jeden súbor cien komodít s rôznymi splatnosťami na druh komodity vyjadrený ako vektor. Vektor obsahuje pre každý nástroj taký počet komponentov, koľko je cien tejto komodity, ktoré sa používajú ako premenné v modeli oceňovania inštitúcie pre daný nástroj. Inštitúcie nesmú rozlišovať medzi cenami komodít podľa miesta dodania.
Citlivosť nástroja na každý faktor rizika použitý vo vzorci rizika zakrivenia sa vypočíta tak, ako sa uvádza v článku 325g. Na účely rizika zakrivenia považujú inštitúcie vektory s rôznym počtom zložiek za vektory tvoriace rovnaký faktor rizika za predpokladu, že tieto vektory zodpovedajú rovnakému druhu komodity.
Článok 325q
Faktory devízového rizika
1. Faktormi devízového rizika delta, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na nástroje citlivé na devízy, sú všetky spotové výmenné kurzy medzi menou, v ktorej je nástroj denominovaný, a menou, v ktorej inštitúcia predkladá správy. Na každý menový pár existuje jedna skupina, ktorá obsahuje jediný faktor rizika a jedinú čistú citlivosť.
2. Faktormi devízového rizika vega, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na devízy, sú implikované volatility výmenných kurzov medzi menovými pármi uvedenými v odseku 1. Uvedené implikované volatility výmenných kurzov musia byť zaradené do nasledujúcich splatností v súlade so splatnosťami príslušných opcií, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje: 0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov.
3. Rizikové faktory zakrivenia devízového rizika, ktoré majú inštitúcie uplatňovať na opcie s podkladovými aktívami, ktoré sú citlivé na devízy, sú rovnaké ako tie, ktoré sú uvedené v odseku 1.
4. Od inštitúcií sa nevyžaduje, aby rozlišovali medzi domácimi a zahraničnými menovými variantmi pre všetky faktory devízového rizika delta, vega a zakrivenia.
Článok 325r
Citlivosti na riziko delta
1. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na všeobecné úrokové riziko (GIRR) delta takto:
citlivosti na faktory rizika, ktoré pozostávajú z bezrizikových sadzieb, sa vypočítavajú takto:
kde:
|
= |
citlivosti na faktory rizika, ktoré pozostávajú z bezrizikových sadzieb; |
rkt |
= |
sadzba bezrizikovej krivky k so splatnosťou t; |
Vi (.) |
= |
funkcia oceňovania nástroja i; a |
x, y |
= |
iné faktory rizika než rkt vo funkcii oceňovania Vi; |
citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z inflačného rizika a krížovej menovej bázy sa vypočítavajú takto:
kde:
|
= |
citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z inflačného rizika a krížovej menovej bázy; |
|
= |
vektor m zložiek predstavujúci implicitnú inflačnú krivku alebo krížovú menovú bázickú krivku pre danú menu j, kde m sa rovná počtu premenných týkajúcich sa inflácie alebo krížovej meny použitých v modeli oceňovania nástroja i; |
|
= |
matica jednoty rozmeru (1 × m); |
Vi (.) |
= |
funkcia oceňovania nástroja i; a |
y, z |
= |
iné premenné v modeli oceňovania. |
2. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na riziko kreditného rozpätia delta pre všetky sekuritizačné a nesekuritizačné pozície takto:
kde:
|
= |
citlivosti na riziko kreditného rozpätia delta pre všetky sekuritizačné a nesekuritizačné pozície; |
cskt |
= |
hodnota sadzby kreditného rozpätia emitenta j pri splatnosti t; |
Vi (.) |
= |
funkcia oceňovania nástroja i; a |
x, y |
= |
iné faktory rizika než cskt vo funkcii oceňovania Vi. |
3. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na akciové riziko delta takto:
citlivosti na faktory rizika k pozostávajúce zo spotových cien akcií sa vypočítavajú takto:
kde:
sk |
= |
citlivosti na faktory rizika k pozostávajúce zo spotových cien akcií; |
k |
= |
konkrétny majetkový cenný papier; |
EQk |
= |
hodnota spotovej ceny daného akciového cenného papiera; |
Vi (.) |
= |
funkcia oceňovania nástroja i; a |
x, y |
= |
iné faktory rizika než EQk vo funkcii oceňovania Vi; |
citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z akciových repo sadzieb sa vypočítavajú takto:
kde:
|
= |
citlivosti na faktory rizika pozostávajúce z akciových repo sadzieb; |
k |
= |
index, ktorý označuje akcie; |
|
= |
vektor m zložiek predstavujúci termínovú štruktúru repo obchodu pre špecifické akcie k, kde m sa rovná počtu repo sadzieb zodpovedajúcich rôznym splatnostiam použitým v modeli oceňovania nástroja i; |
|
= |
matica jednoty rozmeru (1. m); |
Vi (.) |
= |
funkcia oceňovania nástroja i; a |
y,z |
= |
iné faktory rizika než |
4. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na komoditné riziko delta na každý faktor rizika k takto:
kde:
sk |
= |
citlivosti na komoditné riziko delta na každý faktor rizika k; |
k |
= |
faktor rizika danej komodity; |
CTYk |
= |
hodnota faktora rizika k; |
Vi (.) |
= |
trhová hodnota nástroja i ako funkcia faktora rizika k; a |
y, z |
= |
iné faktory rizika než CTYk v modeli oceňovania nástroja i. |
5. Inštitúcie vypočítavajú citlivosti na devízové riziko delta na každý faktor devízového rizika k takto:
kde:
sk |
= |
citlivosti na devízové riziko delta na každý faktor devízového rizika k; |
k |
= |
faktor rizika danej devízy; |
FXk |
= |
hodnota faktora rizika; |
Vi (.) |
= |
trhová hodnota nástroja i ako funkcia faktora rizika k; a |
y, z |
= |
iné faktory rizika než FXk v modeli oceňovania nástroja i. |
Článok 325s
Citlivosti na riziko vega
1. Inštitúcie vypočítavajú citlivosť opcie na riziko vega voči danému faktoru rizika k takto:
kde:
sk |
= |
citlivosť opcie na riziko vega voči danému faktoru rizika k; |
k |
= |
špecifický faktor rizika vega pozostávajúci z implikovanej volatility; |
volk |
= |
hodnota daného faktora rizika, ktorá by mala byť vyjadrená v percentách; a |
x, y |
= |
iné faktory rizika než volk vo funkcii oceňovania Vi. |
2. V prípade tried rizika, keď faktory rizika vega majú rozmer splatnosti, ale keď pravidlá týkajúce sa zaraďovania faktorov rizika nie sú použiteľné, pretože opcie nemajú splatnosť, inštitúcie priraďujú uvedené faktory rizika najdlhšej predpísanej splatnosti. Na uvedené opcie sa vzťahuje dodatočná hodnota reziduálneho rizika.
3. V prípade opcií, ktoré nemajú realizačnú alebo bariérovú cenu, a opcií, ktoré majú viaceré realizačné alebo bariérové ceny, použijú inštitúcie na ocenenie opcie priraďovanie realizačným cenám a splatnostiam, ktoré interne používa inštitúcia. Aj na uvedené opcie sa vzťahuje aj dodatočná hodnota reziduálneho rizika.
4. Inštitúcie nevypočítavajú riziko vega pre sekuritizačné tranže zaradené do ACTP, ako sa uvádza v článku 325 ods. 6, 7 a 8, ktoré nemajú implikovanú volatilitu. Pre uvedené sekuritizačné tranže sa vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko delta a riziko zakrivenia.
Článok 325t
Požiadavky na výpočty citlivosti
1. Inštitúcie odvodzujú citlivosti z modelov oceňovania inštitúcie, ktoré slúžia ako základ pre vykazovanie ziskov a strát určené vrcholovému manažmentu použitím vzorcov stanovených v tomto pododdiele.
Odchylne od prvého pododseku môžu príslušné orgány požadovať, aby inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na používanie prístupu alternatívneho interného modelu stanoveného v kapitole 1b tejto hlavy, používala pri výpočte citlivostí podľa tejto kapitoly funkcie oceňovania systému merania rizika v rámci svojho prístupu interného modelu na výpočet a vykazovanie požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s článkom 430b ods. 3.
2. Inštitúcie pri výpočte citlivostí na riziko delta v prípade nástrojov s opcionalitou uvedených v článku 325e ods. 2 písm. a) môžu vychádzať z toho, že implikovaná volatilita faktorov rizika zostáva konštantná.
3. Pri výpočte citlivostí nástrojov s opcionalitou uvedených v článku 325e ods. 2, písm. b) na riziko vega sa uplatňujú tieto požiadavky:
inštitúcie v prípade všeobecného úrokového rizika a rizika kreditného rozpätia pri každej jednotlivej mene predpokladajú, že podkladové aktívum faktorov rizika volatility, pre ktoré sa vypočítava riziko vega, má lognormálne alebo normálne rozdelenie v modeloch oceňovania, ktoré sa používajú pre tieto nástroje;
inštitúcie v prípade akciového rizika, komoditného rizika a devízového rizika predpokladajú, že podkladové aktívum faktorov rizika volatility, pre ktoré sa vypočítava riziko vega, má lognormálne rozdelenie v modeloch oceňovania, ktoré sa používajú pre tieto nástroje.
4. Inštitúcie vypočítavajú všetky citlivosti okrem citlivostí na úpravy ocenenia pohľadávok.
5. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia po povolení príslušných orgánov používať alternatívne definície citlivostí na riziko delta pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozíciu v obchodnej knihe podľa tejto kapitoly, za predpokladu, že inštitúcia spĺňa všetky tieto podmienky:
tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika a vykazovanie ziskov a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;
inštitúcia preukáže, že tieto alternatívne definície sú vhodnejšie na zachytenie citlivostí pre danú pozíciu než vzorce stanovené v tomto pododdiele, a že výsledné citlivosti sa významne neodlišujú od uvedených vzorcov.
6. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia po povolení príslušných orgánov vypočítavať citlivosti na riziko vega na základe lineárnej transformácie alternatívnych definícií citlivostí pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozíciu v obchodnej knihe podľa tejto kapitoly, za predpokladu, že inštitúcia spĺňa obe tieto podmienky:
tieto alternatívne definície sa používajú na účely interného riadenia rizika a na vykazovanie ziskov a strát vrcholovému manažmentu zo strany nezávislého útvaru kontroly rizika v rámci inštitúcie;
inštitúcia preukáže, že uvedené alternatívne definície sú na zachytenie citlivostí pre danú pozíciu vhodnejšie ako vzorce stanovené v tomto pododdiele a že lineárna transformácia uvedená v prvom pododseku odzrkadľuje citlivosť na riziko vega.
Článok 325u
Požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziko
1. Okrem požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko stanovených v oddiele 2 použijú inštitúcie dodatočné požiadavky na vlastné zdroje na nástroje vystavené reziduálnym rizikám v súlade s týmto článkom.
2. Nástroje sa považujú za vystavené reziduálnym rizikám, ak spĺňajú ktorúkoľvek z týchto podmienok:
nástroj, ktorý sa týka exotického podkladového aktíva a ktorý na účely tohto kapitoly je nástrojom obchodnej knihy s podkladovou expozíciou, ktorá nie je v rozsahu zaobchádzania s rizikom delta, vega alebo zakrivenia podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2 alebo požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania stanovenej v oddiele 5;
nástroj je nástrojom, ktorý nesie iné reziduálne riziká a ktorý na účely tejto kapitoly je niektorým z týchto nástrojov:
nástroje, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje pre riziko vega a riziko zakrivenia podľa metódy založenej na citlivostiach stanovenej v oddiele 2 a ktoré vytvárajú splátky, ktoré nemožno replikovať ako konečnú lineárnu kombináciu plain vanilla opcií s jedinou podkladovou cenou akcií, komoditnou cenou, výmenným kurzom, dlhopisovou cenou, swapovou cenou za swapy na kreditné zlyhanie alebo výmenou úrokov s jedinou podkladovou cenou akcií, cenou komodít, výmenným kurzom, cenou dlhopisov, cenou za swapy na kreditné zlyhanie alebo úrokové swapy;
nástroje, ktoré sú pozíciami, ktoré sú zaradené do ACTP, ako je uvedené v článku 325 ods. 6; hedžingy, ktoré sú zaradené do uvedeného ACTP, ako je uvedené v článku 325 ods. 8, sa nezohľadňujú.
3. Inštitúcie vypočítavajú dodatočné požiadavky na vlastné zdroje uvedené v odseku 1 ako súčet hrubých pomyselných hodnôt nástrojov uvedených v odseku 2 vynásobený týmito rizikovými váhami:
1,0 % v prípade nástrojov uvedených v odseku 2 písm. a);
0,1 % v prípade nástrojov uvedených v odseku 2 písm. b).
4. Odchylne od odseku 1 inštitúcia neuplatňuje požiadavku na vlastné zdroje pre reziduálne riziká pre nástroj, ktorý spĺňa ktorúkoľvek z týchto podmienok:
nástroj je kótovaný na uznanej burze;
nástroj je oprávnený na centrálne zúčtovanie v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012;
týmto nástrojom sa dokonale kompenzuje trhové riziko inej pozície v obchodnej knihe, pričom v takom prípade sú dve dokonale spárované pozície v obchodnej knihe oslobodené od požiadavky na vlastné zdroje pre reziduálne riziká.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo je exotické podkladové aktívum a ktoré nástroje sú vystavené iným reziduálnym rizikám na účely odseku 2.
Pri vypracúvaní uvedeného návrhu regulačných technických predpisov EBA preskúma to, či by sa riziko dlhovekosti, počasie, prírodné katastrofy a budúca realizovaná volatilita mali považovať za exotické podkladové aktíva.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2021.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325v
Vymedzenie pojmov a všeobecné ustanovenia
1. Na účely tohto oddielu sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„krátka expozícia“ je zlyhanie emitenta alebo skupiny emitentov vedúce k zisku pre inštitúciu bez ohľadu na druh nástroja alebo transakcie vytvárajúce expozíciu;
„dlhá expozícia“ je zlyhanie emitenta alebo skupiny emitentov vedúce k strate pre inštitúciu bez ohľadu na druh nástroja alebo transakcie vytvárajúce expozíciu;
„hrubá suma náhleho zlyhania (gross jump to default, hrubá JTD)“ je odhadovaná veľkosť straty alebo zisku, ktoré by zlyhanie dlžníka vytvorilo pre špecifickú expozíciu;
„čistá suma náhleho zlyhania (net jump to default, čistá JTD)“ je odhadovaná veľkosť straty alebo zisku, ktoré by zlyhanie dlžníka vytvorilo pre inštitúciu po tom, ako došlo k vzájomnému započítaniu hrubých súm JTD;
„strata v prípade zlyhania“ alebo „LGD“ je strata v prípade zlyhania dlžníka pre nástroj emitovaný týmto dlžníkom vyjadrená ako podiel pomyselnej hodnoty nástroja;
„riziková váha zlyhania“ je percentuálna hodnota, ktorá predstavuje odhadovanú pravdepodobnosť zlyhania každého dlžníka v závislosti od úverovej bonity tohto dlžníka.
2. Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania sa uplatňujú na dlhové a kapitálové nástroje, na derivátové nástroje, ktorých podkladovými aktívami sú tieto dlhové a kapitálové nástroje, a na deriváty, ktorých výplaty alebo reálne hodnoty sú ovplyvnené zlyhaním iného dlžníka ako je samotná protistrana derivátového nástroja. Inštitúcie vypočítavajú požiadavky pre riziko zlyhania oddelene pre každý z týchto druhov nástrojov: nesekuritizácie, sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP, a sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP. Konečné požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania, ktoré má uplatniť inštitúcia, sú súčtom týchto troch zložiek.
Článok 325w
Hrubé sumy náhleho zlyhania
1. Inštitúcie vypočítavajú hrubé sumy JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom takto:
JTDlong |
= |
hrubá suma JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom; |
Vnotional |
= |
pomyselná hodnota nástroja; |
P&Llong |
= |
parameter, ktorý je úpravou o zisky alebo straty už zaúčtované inštitúciou v dôsledku zmien reálnej hodnoty nástroja vytvárajúceho dlhú expozíciu; zisky sa do vzorca zadávajú s kladným znamienkom a straty so záporným; a |
Adjustmentlong |
= |
suma, o ktorú by sa vzhľadom na štruktúru derivátového nástroja strata inštitúcie v prípade zlyhania zvýšila alebo znížila vzhľadom na úplnú stratu vyplývajúcu z podkladového nástroja; zvýšenia sa do parametra Adjustmentlong zadávajú s kladným znamienkom a zníženia so záporným. |
2. Inštitúcie vypočítavajú hrubé sumy JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom takto:
JTDshort |
= |
hrubá suma JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom; |
Vnotional |
= |
pomyselná hodnota nástroja, ktorá sa do vzorca zadáva so záporným znamienkom; |
P&Lshort |
= |
parameter, ktorý je úpravou o zisky alebo straty už zaúčtované inštitúciou v dôsledku zmien reálnej hodnoty nástroja vytvárajúceho krátku expozíciu; zisky sa do vzorca zadávajú s kladným znamienkom a straty so záporným; a |
Adjustmentshort |
= |
suma, o ktorú by sa vzhľadom na štruktúru derivátového nástroja strata inštitúcie v prípade zlyhania zvýšila alebo znížila vzhľadom na úplnú stratu vyplývajúcu z podkladového nástroja; zníženia sa do parametra Adjustmentshort zadávajú s kladným znamienkom a zvýšenia sa do parametra Adjustmentshort zadávajú so záporným znamienkom. |
3. Na účely výpočtu stanoveného v odsekoch 1 a 2, LGD pre dlhové nástroje, ktorú majú inštitúcie uplatňovať, sú tieto:
expozíciám voči iným ako nadriadeným dlhovým nástrojom sa prideľuje LGD vo výške 100 %;
expozíciám voči nadriadeným dlhovým nástrojom sa prideľuje LGD vo výške 75 %;
expozíciám voči krytým dlhopisom, ako je uvedené v článku 129, sa prideľuje LGD vo výške 25 %.
4. Na účely výpočtov stanovených v odsekoch 1 a 2 sa pomyselné hodnoty určujú takto:
v prípade dlhových nástrojov je pomyselnou hodnotou nominálna hodnota dlhového nástroja;
v prípade derivátových nástrojov s podkladovými dlhovými cennými papiermi je pomyselnou hodnotou pomyselná hodnota derivátového nástroja.
5. Pre expozície voči kapitálovým nástrojom vypočítavajú inštitúcie hrubé sumy JTD namiesto používania vzorca uvedeného v odsekoch 1 a 2, takto:
JTDlong |
= |
hrubá suma JTD pre každú dlhú expozíciu voči dlhovým nástrojom; |
JTDshort |
= |
hrubá suma JTD pre každú krátku expozíciu voči dlhovým nástrojom; a |
V |
= |
reálna hodnota kapitálového nástroja alebo, v prípade derivátových nástrojov s kapitálovými podkladovými aktívami, reálna hodnota kapitálového podkladového aktíva. |
6. Inštitúcie prideľujú LGD vo výške 100 % kapitálovým nástrojom na účely výpočtu stanoveného v odseku 5.
7. V prípade expozícií voči riziku zlyhania vyplývajúcemu z derivátových nástrojov, ktorých výplaty v prípade zlyhania dlžníka nesúvisia s pomyselnou hodnotou špecifického nástroja emitovaného týmto dlžníkom ani s LGD dlžníka ani nástrojom emitovaným týmto dlžníkom, inštitúcie používajú alternatívne metódy na odhadnutie hrubých súm JTD.
8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
ako majú inštitúcie vypočítať sumy JTD pre rôzne druhy nástrojov v súlade s týmto článkom;
ktoré alternatívne metodiky majú inštitúcie používať na účely odhadu hrubých súm JTD uvedených v odseku 7.
pomyselné hodnoty iných nástrojov ako sú tie, ktoré sú uvedené v odseku 4 písm. a) a b).
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2021.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325x
Čisté sumy náhleho zlyhania
1. Inštitúcie vypočítavajú čisté sumy náhleho zlyhania (JTD) vzájomným započítaním hrubých súm JTD krátkych a dlhých expozícií. Vzájomné započítanie je možné iba medzi expozíciami voči rovnakému dlžníkovi vtedy, keď krátke expozície majú rovnakú alebo nižšiu nadriadenosť ako dlhé expozície.
2. Úplné alebo čiastočné vzájomné započítanie závisí od splatností započítavaných expozícií.
vzájomné započítanie je úplné vtedy, keď všetky vzájomne započítavané expozície majú splatnosť jeden rok alebo dlhšiu.
vzájomné započítanie je čiastočné vtedy, keď má aspoň jedna zo vzájomne započítavaných expozícií splatnosť kratšiu ako jeden rok, pričom v tomto prípade sa veľkosť sumy JTD každej expozície so splatnosťou kratšou ako jeden rok násobí pomerom splatnosti danej expozície k obdobiu jedného roka.
3. Ak vzájomné započítanie nie je možné, hrubé sumy JTD sa rovnajú čistým sumám JTD v prípade expozícií so splatnosťou jeden rok alebo dlhšou. Na výpočet čistých súm JTD sa násobia hrubé sumy JTD so splatnosťou kratšou ako jeden rok pomerom splatnosti danej expozície k obdobiu jedného roka s dolným ohraničením tri mesiace.
4. Na účely odsekov 2 a 3 sa používajú splatnosti zmlúv o derivátoch, a nie splatnosti ich podkladových nástrojov. Expozíciám hotovostného kapitálu sa prideľuje splatnosť jeden rok alebo tri mesiace, podľa voľného uváženia inštitúcie.
Článok 325y
Výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko zlyhania
1. Čisté sumy JTD sa bez ohľadu na druh protistrany vynásobia rizikovými váhami zlyhania, ktoré zodpovedajú ich kreditnej kvalite podľa tabuľky 2:
Tabuľka 2
Kategória kreditnej kvality |
Riziková váha zlyhania |
Stupeň kreditnej kvality 1 |
0,5 % |
Stupeň kreditnej kvality 2 |
3 % |
Stupeň kreditnej kvality 3 |
6 % |
Stupeň kreditnej kvality 4 |
15 % |
Stupeň kreditnej kvality 5 |
30 % |
Stupeň kreditnej kvality 6 |
50 % |
Bez ratingu |
15 % |
V stave zlyhania |
100 % |
2. Expozície, ktoré by dostali rizikovú váhu 0 % podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v súlade s hlavou II kapitolou 2, dostanú rizikovú váhu zlyhania 0 % pre požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania.
3. Vážená čistá suma JTD sa prideľuje týmto skupinám: podnikateľské subjekty, štáty a miestne samosprávy/obce.
4. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny podľa tohto vzorca:
DRCb |
= |
požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b; |
i |
= |
index, ktorý označuje nástroj patriaci do skupiny b; |
RWi |
= |
iziková váha; a |
WtS |
= |
pomer, ktorým sa opisuje prínos pre hedžingové vzťahy v skupine, ktorý sa vypočítava takto:
|
Na účely výpočtu DRCb a WtS sa agregujú dlhé a krátke pozície pre všetky pozície v rámci skupiny bez ohľadu na stupeň kreditnej kvality, ktorá sa daným pozíciám pridelila, s cieľom vytvoriť požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania špecifické pre skupinu.
5. Konečné požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre nesekuritizácie sa vypočítavajú ako jednoduchý súčet požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni skupiny.
Článok 325z
Sumy náhleho zlyhania
1. Hrubými sumami náhleho zlyhania pre sekuritizačné expozície sú ich trhové hodnoty alebo, ak ich trhová hodnota nie je k dispozícii, ich reálna hodnota určená v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom.
2. Čisté sumy náhleho zlyhania sa určujú vzájomným započítaním dlhých hrubých súm náhleho zlyhania a krátkych hrubých súm náhleho zlyhania. Vzájomné započítanie je možné iba medzi sekuritizačnými expozíciami s rovnakou skupinou podkladových aktív patriacich do rovnakej tranže. Povolené nie je žiadne vzájomné započítanie medzi sekuritizačnými expozíciami s rôznymi skupinami podkladových aktív, a to ani v prípade, že body pripojenia a odpojenia sú rovnaké.
3. V prípade, že rozložením alebo kombináciou existujúcich sekuritizačných expozícií môžu byť dokonale replikované iné existujúce sekuritizačné expozície s výnimkou rozmeru splatnosti, namiesto existujúcich sekuritizačných expozícií sa na účely vzájomného započítania môžu použiť expozície vyplývajúce z tohto rozloženia alebo kombinácie.
4. V prípade, že rozložením alebo kombináciou existujúcich expozícií v podkladových referenčných tituloch možno dokonale replikovať celú štruktúru tranží existujúcej sekuritizačnej expozície, namiesto existujúcich sekuritizačných expozícií možno na účely vzájomného započítania použiť expozície vyplývajúce z tohto rozloženia alebo kombinácie. Ak sa podkladové referenčné tituly používajú týmto spôsobom, odstránia sa zo zaobchádzania s nesekuritizačným rizikom zlyhania.
5. Článok 325x sa uplatňuje na existujúce sekuritizačné expozície aj na sekuritizačné expozície použité v súlade s odsekom 3 alebo 4 tohto článku. Príslušnými splatnosťami sú splatnosti sekuritizačných tranží.
Článok 325aa
Výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie
1. Čisté sumy JTD sekuritizačných expozícií sa násobia koeficientom 8 % rizikovej váhy, ktorá sa vzťahuje na príslušnú sekuritizačnú expozíciu, vrátane STS sekuritizácií, v neobchodnej knihe v súlade s hierarchiou prístupov stanovených v hlave II kapitole 5 oddiele 3, a to bez ohľadu na druh protistrany.
2. Splatnosť v dĺžke jedného roka sa použije na všetky tranže, pre ktoré sa rizikové váhy vypočítavajú v súlade s prístupmi SEC-IRBA a SEC-ERBA.
3. Rizikovo vážené sumy JTD pre jednotlivé sekuritizačné expozície v hotovosti sú zhora obmedzené reálnou hodnotou pozície.
4. Rizikovo vážené čisté sumy JTD sa priradia týmto skupinám:
jedna spoločná skupina pre všetky podnikateľské subjekty bez ohľadu na región;
44 rôznych skupín zodpovedajúcich jednej skupine na región pre každú z 11 tried aktív definovaných v druhom pododseku.
Na účely prvého pododseku sú 11 triedami aktív ABCP, úvery/lízingy na autá, cenné papiere zabezpečené hypotékami na obytné nehnuteľnosti (RMBS), kreditné karty, cenné papiere zabezpečené hypotékami na komerčné nehnuteľnosti (CMBS), záväzky zabezpečené úvermi, záväzky zabezpečené dlhmi (CDO-kvadrát), malé a stredné podniky (MSP), študentské pôžičky, ostatný retail, ostatný wholesale. Štyrmi regiónmi sú Ázia, Európa, Severná Amerika a zvyšok sveta.
5. Aby bolo možné zaradiť sekuritizačnú expozíciu do skupiny, inštitúcie sa spoliehajú na klasifikáciu bežne používanú na trhu. Inštitúcie zaradia každú sekuritizačnú expozíciu iba do jednej zo skupín uvedených v odseku 4. Sekuritizačné expozície, ktoré inštitúcia nemôže priradiť k skupine pre triedu aktív alebo regiónu, sa zaradia do kategórie aktív „ostatný retail“ alebo „ostatný wholesale“ alebo „zvyšok sveta“.
6. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny rovnakým spôsobom ako pri riziku zlyhania nesekuritizačných expozícií pomocou vzorca uvedeného v článku 325y ods. 4, čoho výsledkom je požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre každú skupinu.
7. Konečná požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP sa vypočítavajú ako jednoduchý súčet požiadaviek na vlastné zdroje na úrovni skupiny.
Článok 325ab
Rozsah pôsobnosti
1. Pre ACTP musia požiadavky na vlastné zdroje obsahovať riziko zlyhania pre sekuritizačné expozície a pre nesekuritizačné hedžingy. Uvedené hedžingy sa z výpočtov rizika zlyhania pre nesekuritizácie odstránia. Nesmie existovať žiadna výhoda diverzifikácie medzi požiadavkami na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre nesekuritizácie, požiadavkami na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP a požiadavkami na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP.
2. Pre obchodované nesekuritizačné kreditné a akciové deriváty sa sumy JTD jednotlivých zložiek určujú na základe prístupu založeného na prezretí podkladových expozícií.
Článok 325ac
Sumy náhleho zlyhania pre ACTP
1. Na účely tohto článku sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
„rozloženie s použitím modelu oceňovania“ znamená, že zložka sekuritizácie tvorená jednotlivým referenčným titulom sa oceňuje ako rozdiel medzi bezpodmienečnou hodnotou sekuritizácie a podmienečnou hodnotou sekuritizácie za predpokladu, že jednotlivý referenčný titul zlyhá s LGD vo výške 100 %;
„replikácia“ znamená, že kombinácia jednotlivých sekuritizačných indexových tranží sa skombinuje s cieľom replikovať inú tranžu rovnakej indexovej série alebo replikovať netranžovanú pozíciu v indexovej sérii;
„rozloženie“ znamená replikovanie indexu prostredníctvom sekuritizácie, ktorej podkladové expozície v skupine sú totožné s expozíciami voči jednotlivému referenčnému titulu, ktoré tvoria daný index.
2. Hrubými sumami náhleho zlyhania pre sekuritizačné expozície a pre nesekuritizačné expozície v ACTP sú ich trhové hodnoty alebo, ak ich trhová hodnota nie je k dispozícii, ich reálna hodnota určená v súlade s uplatniteľným účtovným rámcom.
3. S produktmi n-tého zlyhania sa zaobchádza ako s produktmi rozdelenými do tranží s týmito bodmi pripojenia a odpojenia:
bod pripojenia = (N – 1) / počet titulov;
bod odpojenia = N / počet titulov;
kde „počet titulov“ je celkový počet referenčných titulov v podkladovom balíku alebo skupine.
4. Čisté sumy JDT sa určujú vzájomným započítaním dlhých hrubých súm JTD a krátkych hrubých súm JTD. Vzájomné započítanie je možné iba medzi expozíciami, ktoré sú s výnimkou splatnosti identické. Vzájomné započítanie je možné iba v týchto prípadoch:
pre indexy, indexové tranže a individualizované tranže je vzájomné započítanie možné v splatnostiach v rámci rovnakej indexovej rodiny, série a tranže, s výhradou ustanovení o expozíciách kratších ako jeden rok stanovených v článku 325x; dlhé a krátke hrubé sumy JTD, ktoré sa navzájom dokonale replikujú, sa môžu vzájomne započítať rozložením na expozície ekvivalentné jednotlivým referenčným titulom s použitím modelu oceňovania; v takýchto prípadoch sa súčet hrubých súm JTD pre expozície ekvivalentné jednotlivým referenčným titulom získané rozložením rovná hrubej sume JTD pre nerozloženú expozíciu;
vzájomné započítanie rozložením stanovené v písmene a) nie je povolené pre resekuritizácie ani deriváty sekuritizácií;
pre indexy a indexové tranže je vzájomné započítanie možné v splatnostiach v rámci rovnakej indexovej rodiny, série a tranže prostredníctvom replikácie alebo rozloženia; ak sú dlhé expozície a krátke expozície inak ekvivalentné okrem jednej reziduálnej zložky, vzájomné započítanie je povolené a čistá suma JTD odzrkadľuje reziduálnu expozíciu;
rôzne tranže rovnakej indexovej série, rôzne série rovnakého indexu a rôzne indexové rodiny sa na vzájomne započítavanie nesmú používať.
Článok 325ad
Výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre ACTP
1. Čisté sumy JTD sa vynásobia:
pre produkty rozdelené do tranží rizikovými váhami zlyhania zodpovedajúcimi ich kreditnej kvalite, ako je stanovené v článku 325y ods. 1 a 2;
pre produkty nerozdelené do tranží rizikovými váhami zlyhania uvedenými v článku 325aa ods. 1.
2. Rizikovo vážené čisté sumy JTD sa pridelia skupinám, ktoré zodpovedajú indexu.
3. Vážené čisté sumy JTD sa agregujú v rámci každej skupiny podľa tohto vzorca:
DRCb |
= |
požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b; |
i |
= |
nástroj patriaci do skupiny b; a |
WtSACTP |
= |
pomer uznávajúci prínos pre hedžingové vzťahy v rámci skupiny, ktorý sa vypočíta v súlade so vzorcom WtS stanoveným v článku 325y ods. 4, ale za použitia dlhých pozícií a krátkych pozícií v celej ACTP, nielen pozícií v danej skupine. |
4. Inštitúcie vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre ACTP pomocou tohto vzorca:
kde:
DRCACTP |
= |
požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre ACTP; a |
DRCb |
= |
požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania pre skupinu b. |
Článok 325ae
Rizikové váhy pre všeobecné úrokové riziko
1. Pre meny, ktoré nie sú zahrnuté do podkategórie najlikvidnejších mien, ako je uvedené v článku 325bd ods. 7 písm. b), sa rizikové váhy citlivostí na faktory rizika bezrizikovej sadzby pre každú skupinu v tabuľke 3 stanovia podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.
Tabuľka 3
Skupina |
Splatnosť |
1 |
0,25 roka |
2 |
0,5 roka |
3 |
1 rok |
4 |
2 roky |
5 |
3 roky |
6 |
5 rokov |
7 |
10 rokov |
8 |
15 rokov |
9 |
20 rokov |
10 |
30 rokov |
2. Pre všetky citlivosti na faktory inflačného aj krížového menového bázického rizika sa v delegovanom akte uvedenom v článku 461a stanoví spoločná riziková váha.
3. Pre meny zahrnuté do podkategórie najlikvidnejších mien, ako je uvedené v článku 325bd ods. 7 písm. b), a domácu menu inštitúcie sa rizikové váhy faktorov rizika bezrizikovej sadzby uvedené v tabuľke 3 vydelia hodnotou√2.
Článok 325af
Korelácie v rámci skupiny pre všeobecné úrokové riziko
1. Medzi dvoma váženými citlivosťami faktorov všeobecného úrokového rizika WSk a WSl v rámci rovnakej skupiny a s rovnakou pridelenou splatnosťou, ale zodpovedajúce rôznym krivkám, sa korelácia ρkl stanoví na 99,90 %.
2. Medzi dvoma váženými citlivosťami faktorov všeobecného úrokového rizika WSk a WSl v rámci rovnakej skupiny zodpovedajúcimi rovnakej krivke, ale s rôznymi splatnosťami, sa korelácia stanoví v súlade s týmto vzorcom:
kde:
Tk (pre jednotlivéTl) |
= |
splatnosť, ktorá sa vzťahuje na bezrizikovú sadzbu; |
è |
= |
3 %. |
3. Medzi dvoma váženými citlivosťami faktorov všeobecného úrokového rizika WSk a WSl v rámci rovnakej skupiny, ktoré zodpovedajú rôznym krivkám a majú rôzne splatnosti, sa korelácia ρkl rovná korelačnému parametru uvedenému v odseku 2 vynásobenému koeficientom 99,90 %.
4. Medzi akoukoľvek váženou citlivosťou faktorov všeobecného úrokového rizika WSk a akoukoľvek váženou citlivosťou faktorov rizika inflácie WSl sa korelácia stanoví na 40 %.
5. Medzi akoukoľvek váženou citlivosťou faktorov krížového menového bázického rizika WSk a akoukoľvek danou váženou citlivosťou faktorov všeobecného úrokového rizika WSl vrátane ďalšieho faktora krížového menového bázického rizika sa korelácia stanoví na 0 %.
Článok 325ag
Korelácie naprieč skupinami pre všeobecné úrokové riziko
1. Parameter γbc = 50 % sa použije na agregáciu faktorov rizika, ktoré patria do rôznych skupín.
2. Parameter γbc = 80 % sa použije na agregáciu faktora úrokového rizika založeného na mene, ako sa uvádza v článku 325av ods. 3 a faktora úrokového rizika založeného na eure.
Článok 325ah
Rizikové váhy pre riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie
1. Rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika kreditného rozpätia pre nesekuritizácie sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny v tabuľke 4:
Tabuľka 4
Číslo skupiny |
Kreditná kvalita |
Sektor |
Riziková váha (percentuálne body) |
1 |
Všetky |
Ústredná vláda členského štátu vrátane centrálnych bánk |
0,50 % |
2 |
Stupeň kreditnej kvality 1 až 3 |
Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118 |
0,5 % |
3 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
1,0 % |
|
4 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov |
5,0 % |
|
5 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
3,0 % |
|
6 |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
3,0 % |
|
7 |
Technológie, telekomunikácie |
2,0 % |
|
8 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
1,5 % |
|
9 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v členských štátoch |
1,0 % |
|
11 |
Stupeň kreditnej kvality 4 až 6 |
Ústredná vláda tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118 |
|
12 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
4,0 % |
|
13 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov |
12,0 % |
|
14 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
7,0 % |
|
15 |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
8,5 % |
|
16 |
Technológie, telekomunikácie |
5,5 % |
|
17 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
5,0 % |
|
18 |
Iný sektor |
12,0 % |
2. S cieľom prideliť expozíciu voči rizikám k sektoru sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každého emitenta iba do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke 4. Expozície voči rizikám súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého inštitúcia nedokáže takýmto spôsobom zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 18 v tabuľke 4.
Článok 325ai
Korelácie v rámci skupiny pre riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie
1. Korelačný parameter ρk l medzi dvoma citlivosťami WS k a WS l v rámci rovnakej skupiny sa stanovuje takto:
2. Korelačné parametre uvedené v odseku 1 tohto článku sa nevzťahujú na skupinu 18 v tabuľke 4 v článku 325ah ods. 1. Kapitálová požiadavka pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 18 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí priradených uvedenej skupine:
Článok 325aj
Korelácie naprieč skupinami pre riziko kreditného rozpätia pre nesekuritizácie
Korelačný parameter γbc, ktorý sa uplatňuje pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami, sa stanovuje takto:
Tabuľka 5
Skupina |
1, 2 a 11 |
3 a 12 |
4 a 13 |
5 a 14 |
6 a 15 |
7 a 16 |
8 a 17 |
9 |
1, 2 a 11 |
|
75 % |
10 % |
20 % |
25 % |
20 % |
15 % |
10 % |
3 a 12 |
|
|
5 % |
15 % |
20 % |
15 % |
10 % |
10 % |
4 a 13 |
|
|
|
5 % |
15 % |
20 % |
5 % |
20 % |
5 a 14 |
|
|
|
|
20 % |
25 % |
5 % |
5 % |
6 a 15 |
|
|
|
|
|
25 % |
5 % |
15 % |
7 a 16 |
|
|
|
|
|
|
5 % |
20 % |
8 a 17 |
|
|
|
|
|
|
|
5 % |
9 |
|
|
|
|
|
|
|
— |
Článok 325ak
Rizikové váhy rizika kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP
Rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika sekuritizácií kreditného rozpätia, ktoré sú zaradené do ACTP, sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny a stanovia sa pre každú skupinu v tabuľke 6 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.
Tabuľka 6
Číslo skupiny |
Kreditná kvalita |
Sektor |
1 |
Všetky |
Ústredná štátna správa členských štátov vrátane centrálnych bánk |
2 |
Stupeň kreditnej kvality 1 až 3 |
Ústredná štátna správa tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118 |
3 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
|
4 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov |
|
5 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
|
6 |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
|
7 |
Technológie, telekomunikácie |
|
8 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
|
9 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v členských štátoch |
|
10 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v tretích krajinách |
|
11 |
Stupeň kreditnej kvality 4 až 6 |
Ústredná štátna správa tretej krajiny vrátane centrálnych bánk, multilaterálne rozvojové banky a medzinárodné organizácie uvedené v článku 117 ods. 2 alebo článku 118 |
12 |
Regionálne alebo miestne orgány a subjekty verejného sektora |
|
13 |
Subjekty finančného sektora vrátane úverových inštitúcií zriadených alebo založených ústrednou vládou, regionálnou vládou alebo miestnym orgánom a poskytovatelia podporných úverov |
|
14 |
Základné materiály, energetika, priemyselné podniky, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
|
15 |
|
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti |
16 |
Technológie, telekomunikácie |
|
17 |
Zdravotná starostlivosť, úžitkové služby, odborné a technické činnosti |
|
18 |
Iný sektor |
Článok 325al
Korelácie rizika kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré sú zaradené do ACTP
1. Korelácia rizika delta ρk l sa odvodzuje v súlade s článkom 325ai s výnimkou toho, že na účely tohto odseku sa ρk l (basis) rovná 1, ak sa dve citlivosti vzťahujú na rovnaké krivky, a 99,00 % v ostatných prípadoch.
2. Korelácia γb csa odvodzuje v súlade s článkom 325aj.
Článok 325am
Rizikové váhy rizika kreditného rozpätia pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP
1. Rizikové váhy pre citlivosti na faktory rizika sekuritizácie kreditného rozpätia, ktoré nie sú zaradené do ACTP, sú rovnaké pre všetky splatnosti (0,5 roka, 1 rok, 3 roky, 5 rokov, 10 rokov) v rámci každej skupiny v tabuľke 7 a stanovia sa pre každú skupinu v tejto tabuľke podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.
Tabuľka 7
Číslo skupiny |
Kreditná kvalita |
Sektor |
1 |
Nadriadené a stupeň kreditnej kvality 1 až 3 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – vysoká kvalita |
2 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredná kvalita |
|
3 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita |
|
4 |
CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti) |
|
5 |
Cenný papier zabezpečený aktívami (ABS) – študentské pôžičky |
|
6 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty |
|
7 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – automobily |
|
8 |
Záväzok zabezpečený úvermi (CLO) mimo ACTP |
|
9 |
Nenadriadené a stupeň kreditnej kvality 1 až 3 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – vysoká kvalita |
10 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredná kvalita |
|
11 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita |
|
12 |
|
CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti) |
13 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – študentské pôžičky |
|
14 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty |
|
15 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – automobily |
|
16 |
Záväzok zabezpečený úvermi (CLO) mimo ACTP |
|
17 |
Stupeň kreditnej kvality 4 až 6 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – vysoká kvalita |
18 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – stredná kvalita |
|
19 |
RMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na obytné nehnuteľnosti) – nízka kvalita |
|
20 |
CMBS (cenný papier zabezpečený hypotékami na komerčné nehnuteľnosti) |
|
21 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – študentské pôžičky |
|
22 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – kreditné karty |
|
23 |
ABS (cenný papier zabezpečený aktívami) – automobily |
|
24 |
Záväzok zabezpečený úvermi (CLO) mimo ACTP |
|
25 |
Iný sektor |
2. S cieľom prideliť expozíciu voči rizikám k sektoru sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každú tranžu do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke 7. Expozície voči rizikám z akejkoľvek tranže, ktoré inštitúcia nedokáže takto zaradiť do nejakého sektora týmto spôsobom, sa zaradia do skupiny 25.
Článok 325an
Korelácie rizika kreditného rozpätia v rámci skupiny pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP
1. Medzi dvoma citlivosťami WS k a WS l v rámci rovnakej skupiny sa korelačný parameter ρk l stanovuje takto:
2. Korelačné parametre uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na skupinu 25 v tabuľke 7 článku 325am ods. 1. Požiadavka na vlastné zdroje pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 25 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí zaradených do danej skupiny:
Článok 325ao
Korelácie rizika kreditného rozpätia naprieč skupinami pre sekuritizácie, ktoré nie sú zaradené do ACTP
1. Pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami sa použije korelačný parameter γb c a stanoví sa na 0 %.
2. Požiadavka na vlastné zdroje pre skupinu 25 sa pripočítava ku kapitálu na úrovni triedy celkového rizika bez diverzifikácie alebo hedžingových účinkov uznávaných pri akejkoľvek inej skupine.
Článok 325ap
Rizikové váhy pre akciové riziko
1. Rizikové váhy pre citlivosti na faktory akciového rizika a akciovej repo sadzby sú stanovené pre každú skupinu v tabuľke 8 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.
Tabuľka 8
Číslo skupiny |
Trhová kapitalizácia |
Hospodárstvo |
Sektor |
1 |
Veľký podnik |
Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti, zdravotná starostlivosť, úžitkové služby |
2 |
Telekomunikácie, priemyselné podniky |
||
3 |
Základné materiály, energetika, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
||
4 |
Finančné podniky vrátane podnikov zabezpečených vládou, realitné činnosti, technológie |
||
5 |
Rozvinuté hospodárstvo |
Spotrebný tovar a služby, doprava a skladovanie, administratívne a podporné činnosti, zdravotná starostlivosť, úžitkové služby |
|
6 |
Telekomunikácie, priemyselné podniky |
||
7 |
Základné materiály, energetika, poľnohospodárstvo, spracovateľský priemysel, ťažba a dobývanie |
||
8 |
Finančné podniky vrátane podnikov zabezpečených vládou, realitné činnosti, technológie |
||
9 |
Malý podnik |
Rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo |
Všetky sektory opísané v skupinách číslo 1, 2, 3 a 4 |
10 |
Rozvinuté hospodárstvo |
Všetky sektory opísané v skupinách číslo 5, 6, 7 a 8 |
|
11 |
Iný sektor |
2. Na účely tohto článku sa v regulačných technických predpisoch uvedených v článku 325bd ods. 7 presne stanoví, čo tvorí malú a veľkú trhovú kapitalizáciu.
3. EBA na účely tohto článku vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť, čo tvorí rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo a čo rozvinuté hospodárstvo.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2021.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. Pri zaraďovaní expozície voči rizikám k sektoru sa inštitúcie spoliehajú na klasifikáciu, ktorá sa bežne používa na trhu na zoskupovanie emitentov podľa sektora. Inštitúcie zaradia každého emitenta do jednej zo sektorových skupín uvedených v tabuľke 8 a zaradia všetkých emitentov z rovnakého priemyselného odvetvia do rovnakého sektora. Expozície voči rizikám súvisiace s akýmkoľvek emitentom, ktorého inštitúcia nedokáže takýmto spôsobom zaradiť do nejakého sektora, sa zaradia do skupiny 11 v tabuľke 8. Nadnárodní alebo viacsektoroví emitenti akcií sa zaradia do konkrétnej skupiny na základe najvýznamnejšieho regiónu a sektora, v ktorom emitent akcií pôsobí.
Článok 325aq
Korelácie v rámci skupiny pre akciové riziko
1. Korelačný parameter rizika delta ρkl medzi dvoma citlivosťami WS k a WS l v rámci rovnakej skupiny sa stanoví na 99,90 %, kde jedna je citlivosť na spotovú cenu akcií a druhá je citlivosť na akciovú repo sadzbu, keď sa obe vzťahujú na rovnaký referenčný titul emitenta akcií.
2. V iných prípadoch než v prípadoch uvedených v odseku 1 sa korelačný parameter ρkl medzi dvoma citlivosťami WS k a WS l voči spotovej cene akcie v rámci rovnakej skupiny stanoví takto:
15 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie veľkej trhovej kapitalizácie, rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo (skupina číslo 1, 2, 3 alebo 4);
25 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie veľkej trhovej kapitalizácie, rozvinuté hospodárstvo (skupina číslo 5, 6, 7 alebo 8);
7,5 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie malej trhovej kapitalizácie, rozvíjajúce sa trhové hospodárstvo (skupina číslo 9);
12,5 % medzi dvoma citlivosťami v rámci rovnakej skupiny, ktoré spadajú do kategórie malej trhovej kapitalizácie, rozvinuté trhové hospodárstvo (skupina číslo 10).
3. Korelačný parameter ρkl medzi dvoma citlivosťami WS k a WS na akciovú repo sadzbu v rámci rovnakej skupiny sa stanoví v súlade s odsekom 2.
4. Medzi dvoma citlivosťami WS k a WS l v rámci rovnakej skupiny, kde jedna je citlivosť na spotovú cenu akcií a druhá je citlivosť na akciovú repo sadzbu a obe citlivosti sa vzťahujú na rôzny referenčný titul emitenta akcií, sa korelačný parameter ρkl stanoví na základe korelačných parametrov špecifikovaných v odseku 2 vynásobených koeficientom 99,90 %.
5. Korelačné parametre špecifikované v odsekoch 1 až 4 sa nevzťahujú na skupinu 11. Kapitálová požiadavka pre vzorec agregácie rizika delta v rámci skupiny 11 sa rovná súčtu absolútnych hodnôt čistých vážených citlivostí pridelených do danej skupiny:
Článok 325ar
Korelácie naprieč skupinami pre akciové riziko
Pri agregácii citlivostí medzi rôznymi skupinami sa použije korelačný parameter γb c. Stanovuje sa na 15 %, keď dve skupiny patria do skupín číslo 1 až 10.
Článok 325as
Rizikové váhy pre komoditné riziko
Rizikové váhy pre citlivosti na faktory komoditného rizika sa stanovia pre každú skupinu v tabuľke 9 podľa delegovaného aktu uvedeného v článku 461a.
Tabuľka 9
Číslo skupiny |
Názov skupiny |
1 |
Energia – tuhé palivá |
2 |
Energia – tekuté palivá |
3 |
Energia – elektrina a obchodovanie s emisiami uhlíka |
4 |
Preprava nákladu |
5 |
Kovy – bežné |
6 |
Plynné palivá |
7 |
Drahé kovy (vrátane zlata) |
8 |
Obilniny a olejniny |
9 |
Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky |
10 |
Netrvanlivé a iné poľnohospodárske komodity |
11 |
Ostatné komodity |
Článok 325at
Korelácie v rámci skupiny pre komoditné riziko
1. Na účely tohto článku sa akékoľvek dve komodity považujú za rozdielne komodity vtedy, keď na trhu existujú dve zmluvy, ktoré sú rozlíšené len podkladovou komoditou, ktorá má byť dodaná v rámci každej zmluvy.
2. Korelačný parameter ρk l medzi dvoma citlivosťami WS k a WS l v rámci rovnakej skupiny sa stanovuje takto:
3. Korelácie v rámci skupiny ρkl (commodity) sú:
Tabuľka 10
Číslo skupiny |
Názov skupiny |
Korelácia ρkl (commodity) |
1 |
Energia – tuhé palivá |
55 % |
2 |
Energia – tekuté palivá |
95 % |
3 |
Energia – elektrina a obchodovanie s emisiami uhlíka |
40 % |
4 |
Preprava nákladu |
80 % |
5 |
Kovy – bežné |
60 % |
6 |
Plynné palivá |
65 % |
7 |
Drahé kovy (vrátane zlata) |
55 % |
8 |
Obilniny a olejniny |
45 % |
9 |
Hospodárske zvieratá a mliečne výrobky |
15 % |
10 |
Netrvanlivé a iné poľnohospodárske výrobky |
40 % |
11 |
Ostatné komodity |
15 % |
4. Bez ohľadu na odsek 1 sa uplatňujú tieto ustanovenia:
dva faktory rizika, ktoré sú zaradené do skupiny 3 v tabuľke 10 a ktoré sa týkajú elektriny, ktorá sa vyrába v rozdielnych regiónoch alebo sa dodáva v iných obdobiach podľa zmluvnej dohody, sa považujú za odlišné faktory komoditného rizika;
dva faktory rizika, ktoré sú zaradené do skupiny 4 v tabuľke 10 a ktoré sa týkajú nákladnej dopravy, pri ktorých sa trasa nákladnej dopravy alebo týždeň dodania odlišujú, sa považujú za odlišné faktory komoditného rizika.
Článok 325au
Korelácie naprieč skupinami pre komoditné riziko
Korelačný parameter γb c, ktorý sa vzťahuje na agregáciu citlivostí medzi rôznymi skupinami, sa stanoví na:
20 %, keď dve skupiny patria do skupín číslo 1 až 10;
0 %, keď ktorákoľvek z dvoch skupín je skupinou číslo 11.
Článok 325av
Rizikové váhy pre devízové riziko
1. Riziková váha pre všetky citlivosti na faktory devízového rizika sa stanoví v delegovanom akte uvedenom v článku 461a.
2. Rizikovou váhou faktorov devízového rizika týkajúcich sa menových párov, ktoré sú tvorené eurom a menou členského štátu zúčastneného na druhom stupni hospodárskej a menovej únie (ďalej len „ERM II“), je jedna z týchto rizikových váh:
riziková váha uvedená v odseku 1 vydelená 3;
maximálna fluktuácia v rámci fluktuačného pásma formálne odsúhlaseného členským štátom a Európskou centrálnou bankou, ak je toto fluktuačné pásmo užšie ako fluktuačné pásmo vymedzené podľa ERM II.
3. Bez ohľadu na odsek 2 riziková váha faktorov devízového rizika týkajúcich sa mien uvedených v odseku 2, ktoré sa zúčastňujú na ERM II s formálne dohodnutým fluktuačným pásmom užším ako štandardné pásmo plus alebo mínus 15 %, sa rovná maximálnej percentuálnej fluktuácii v tomto užšom pásme.
4. Rizikovou váhou faktorov devízového rizika obsiahnutých v podkategórii najlikvidnejších menových párov, ako je uvedené v článku 325bd ods. 7 písm. c), je riziková váha uvedená v odseku 1 tohto článku vydelená√2.
5. Ak z denných údajov o výmennom kurze za predchádzajúce tri roky vyplýva, že menový pár tvorený eurom a inou menou členského štátu, než je euro, je konštantný a že inštitúcia dokáže v prípade príslušných obchodov súvisiacich s daným menovým párom vždy čeliť rozpätiu na strane ponuky/dopytu rovnajúcemu sa nule, inštitúcia môže uplatniť rizikovú váhu uvedenú v odseku 1 vydelenú 2 za predpokladu, že má od príslušného orgánu výslovný súhlas, že tak môže urobiť.
Článok 325aw
Korelácie pre devízové riziko
Pri agregácii citlivostí na faktory devízového rizika sa použije jednotný korelačný parameter γb c v hodnote 60 %.
Článok 325ax
Rizikové váhy vega a zakrivenia
1. Pre faktory rizika vega sa použijú skupiny delta uvedené v pododdiele 1.
2. Riziková váha pre daný faktor rizika vega k sa určuje ako podiel súčasnej hodnoty uvedeného faktora rizika k, ktorý predstavuje implicitnú volatilitu podkladového aktíva, ako je opísané v oddiele 3.
3. Podiel uvedený v odseku 2 závisí od predpokladanej likvidity každého druhu faktora rizika v súlade s týmto vzorcom:
kde:
Tabuľka 11
Riziková trieda |
LHrisk class |
GIRR |
60. |
CSR nesekuritizácie |
120. |
CSR sekuritizácie (ACTP) |
120. |
CSR sekuritizácie (mimo ACTP) |
120. |
Kapitál (veľká trhová kapitalizácia) |
20. |
Kapitál (malá trhová kapitalizácia) |
60. |
Komoditné |
120. |
Devízy |
40. |
4. Skupiny používané v kontexte rizika delta v pododdiele 1 sa použijú v kontexte rizika zakrivenia, ak nie je v tejto kapitole stanovené inak.
5. Pre faktory devízového rizika a faktory rizika zakrivenia kapitálu sú rizikovými váhami zakrivenia relatívne posuny rovnajúce sa váham rizika delta uvedeným v pododdiele 1.
6. Pre všeobecné úrokové riziko, riziko kreditného rozpätia a komoditné riziko zakrivenia je rizikovou váhou zakrivenia paralelný posun všetkých vrcholov pre každú krivku na základe najvyššej predpísanej váhy rizika delta uvedenej v pododdiele 1 pre príslušnú triedu rizika.
Článok 325ay
Korelácie rizika vega a rizika zakrivenia
1. Medzi citlivosťami na riziko vega v rámci rovnakej skupiny triedy všeobecného úrokového rizika (ďalej len „GIRR“) sa korelačný parameter rkl stanoví takto:
kde:
sa rovná
, kde α je stanovené na 1 %, Tk a Tl sa rovnajú splatnostiam opcií, pre ktoré sú odvodené citlivosti vega, vyjadrené ako počet rokov; a
sa rovná
, kde α je stanovené na 1 %,
a
sa rovnajú splatnostiam podkladových aktív opcií, pre ktoré sú odvodené citlivosti vega, mínus splatnosti zodpovedajúcich opcií, vyjadrené v oboch prípadoch ako počet rokov.
2. Medzi citlivosťami na riziko vega v rámci skupiny ostatných rizikových kategórií sa korelačný parameter ρkl stanoví takto:
kde:
sa rovná korelácii delta v rámci skupiny zodpovedajúcej skupine, do ktorej by boli zaradené faktory k a l rizika vega; a
je nastavený v súlade s odsekom 1.
3. S ohľadom na citlivosti na riziko vega medzi skupinami v rámci rizikovej triedy (GIRR a mimo GIRR) sa používajú rovnaké korelačné parametre pre γbc, aké sa stanovili pre korelácie delta pre každú rizikovú triedu v oddiele 4, v kontexte rizika vega.
4. Medzi faktormi rizika vega a faktormi rizika delta nesmie existovať žiadna diverzifikácia alebo hedžingový prínos uznaný v štandardizovanom prístupe. Kapitálové požiadavky na riziko vega a riziko delta sa agregujú jednoduchým sčítaním.
5. Korelácie rizika zakrivenia sú druhou mocninou zodpovedajúcich korelácií rizika delta ñkl a γbc uvedených v pododdiele 1.
KAPITOLA 1B
Alternatívny prístup interného modelu
Článok 325az
Alternatívny prístup interného modelu a povolenie používať alternatívne interné modely
1. Alternatívny prístup interného modelu stanovený v tejto kapitole sa použije len na účely požiadavky na predkladanie správ stanovenej v článku 430b ods. 3.
2. Po overení, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bh, 325bi a 325bj, udelia príslušné orgány povolenie týmto inštitúciám, aby vypočítali svoje požiadavky na vlastné zdroje pre portfólio všetkých pozícií priradených k trading deskom použitím ich alternatívnych interných modelov v súlade s článkom 325ba za predpokladu, že sú splnené všetky tieto požiadavky:
trading desky boli zriadené v súlade s článkom 104b;
inštitúcia zdôvodnila príslušnému orgánu zahrnutie trading deskov do rozsahu alternatívneho prístupu interného modelu;
trading desky splnili požiadavky na spätné testovanie uvedené v článku 325bf ods. 3 za predchádzajúci rok;
inštitúcia predložila svojim príslušným orgánom výsledky požiadavky na pridelenie ziskov a strát trading deskom, stanoveným v článku 325bg;
trading desky, ktorým sa pridelila aspoň jedna z daných pozícií v obchodnej knihe uvedených v článku 325bl, spĺňajú požiadavky stanovené v článku 325bm pre interný model rizika zlyhania;
k trading deskom sa nepridelili nijaké sekuritizačné alebo resekuritizačné pozície.
Na účely písmena b) prvého pododseku tohto odseku nie je nezahrnutie trading desk do rozsahu alternatívneho prístupu interného modelu odôvodnené tým, že by požiadavka na vlastné zdroje vypočítaná podľa alternatívneho štandardizovaného prístupu stanoveného v článku 325 ods. 3 písm. a) bola nižšia ako požiadavka na vlastné zdroje vypočítaná podľa alternatívneho prístupu interného modelu.
3. Inštitúcie, ktoré dostali povolenie používať alternatívny prístup interného modelu predkladajú príslušným orgánom správy v súlade s článkom 430b ods. 3.
4. Inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie uvedené v odseku 2, bezodkladne oznámi svojim príslušným orgánom, že jeden z jej trading deskov už nespĺňa aspoň jednu z požiadaviek stanovených v uvedenom odseku. Uvedenej inštitúcii už nie je povolené uplatňovať túto kapitolu na žiadnu z pozícií priradených uvedenému trading desku a vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s prístupom stanoveným v kapitole 1a pre všetky pozície priradené k uvedenému trading desku od najskoršieho dátumu vykazovania a až dovtedy, kým inštitúcia nepreukáže príslušným orgánom, že trading desk opäť spĺňa všetky požiadavky stanovené v odseku 2.
5. Odchylne od odseku 4 môžu príslušné orgány za mimoriadnych okolností povoliť, aby inštitúcia naďalej používala svoje alternatívne interné modely na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko trading desku, ktoré už nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. c) tohto článku a v článku 325bg ods. 1. Keď príslušné orgány uplatnia uvedenú právomoc, oznámia to EBA a zdôvodnia svoje rozhodnutie.
6. Pre pozície priradené k trading deskom, pre ktoré inštitúcii nebolo udelené povolenie ako je uvedené v odseku 2, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko uvedená inštitúcia vypočítava v súlade s kapitolou 1a tejto hlavy. Na účely uvedeného výpočtu sa musia všetky uvedené pozície považovať jednotlivo za samostatné portfólio.
7. Významné zmeny v používaní alternatívnych interných modelov, na ktorých používanie dostala inštitúcia povolenie, rozšírenie používania alternatívnych interných modelov, na ktorých používanie dostala inštitúcia povolenie, a významné zmeny pri výbere v podmnožine modelovateľných faktorov rizika zo strany inštitúcie uvedených v článku 325bc ods. 2 si vyžadujú osobitné povolenie od svojich príslušných orgánov.
Inštitúcie oznámia príslušným orgánom všetky iné rozšírenia a používania alternatívnych interných modelov, pre ktoré dostala inštitúcia povolenie.
8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
podmienky pre posúdenie významnosti rozšírení a zmien v používaní alternatívnych interných modelov a zmien v podmnožine modelovateľných faktorov rizika uvedených v článku 325bc;
metodiku posudzovania, podľa ktorej príslušné orgány overujú, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bh, 325bi, 325bn, 325bo a 325bp.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2024.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť mimoriadne okolnosti, za ktorých môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcia:
naďalej používala svoje alternatívne interné modely na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko trading desku, ktoré už nespĺňa podmienky uvedené v odseku 2 písm. c) tohto článku a v článku 325bg ods. 1;
obmedzila navýšenie na také, ktoré vyplýva z prekročení pri spätnom testovaní hypotetických zmien.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2024.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325ba
Požiadavky na vlastné zdroje pri používaní alternatívnych interných modelov
1. Inštitúcia používajúca alternatívny interný model vypočítava požiadavky na vlastné zdroje pre portfólio všetkých pozícií priradených k trading deskom, pre ktoré bolo inštitúcii udelené povolenie uvedené v článku 325az ods. 2, ako vyššiu z týchto položiek:
súčet týchto hodnôt:
miery rizika predpokladaného schodku inštitúcie za predchádzajúci deň vypočítanej v súlade s článkom 325bb (ESt-1) a
miery rizika v rámci stresového scenára inštitúcie za predchádzajúci deň vypočítanej v súlade s oddielom 5 (SSt-1); alebo
súčet týchto hodnôt:
priemer dennej miery rizika predpokladaného schodku inštitúcie vypočítaný v súlade s článkom 325bb za každý z predchádzajúcich šesťdesiatich pracovných dní (ESavg), vynásobený multiplikačným koeficientom (mc) a
priemer dennej miery rizika v rámci stresového scenára inštitúcie vypočítaný v súlade s oddielom 5 za každý z predchádzajúcich šesťdesiatich pracovných dní (SSavg).
2. Inštitúcie, ktoré držia pozície v obchodovaných dlhových a kapitálových nástrojoch, ktoré sú obsiahnuté v rozsahu pôsobnosti interného modelu rizika zlyhania a priradené k trading deskom uvedeným v odseku 1, musia spĺňať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vyjadrenú ako vyššiu z týchto hodnôt:
najnovšia požiadavka na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vypočítaná v súlade s oddielom 3;
priemer sumy uvedenej v písmene a) za predchádzajúcich 12 týždňov.
Článok 325bb
Miera rizika predpokladaného schodku
1. Inštitúcie vypočítavajú mieru rizika predpokladaného schodku uvedenú v článku 325ba ods. 1 písm. a) pre daný dátum t a pre akékoľvek dané portfólio pozícií v obchodnej knihe takto:
kde:
ESt |
= |
miera rizika predpokladaného schodku; |
i |
= |
index, ktorý označuje päť hlavných kategórií faktorov rizika uvedených v prvom stĺpci tabuľky 2 článku 325bd; |
UES t |
= |
miera neobmedzeného predpokladaného schodku vypočítaná takto:
|
|
= |
miera neobmedzeného predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i a vypočítaná takto:
|
|
= |
hodnota čiastkového predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i, ktorá sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 2; |
|
= |
hodnota čiastkového predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i, ktorá sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 3; a |
|
= |
hodnota čiastkového predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i, ktorá sa vypočítava pre všetky pozície v portfóliu v súlade s článkom 325bc ods. 4. |
2. Inštitúcie používajú len scenáre budúcich otrasov na konkrétny súbor modelovateľných faktorov rizika použiteľných na každú hodnotu čiastkového predpokladaného schodku, ako je stanovené v článku 325bc, pri určovaní hodnoty každého čiastkového predpokladaného schodku pre výpočet miery rizika predpokladaného schodku podľa odseku 1.
3. Keď aspoň jedna transakcia z portfólia má aspoň jeden modelovateľný faktor rizika, ktorý bol zaradený do kategórie hlavného faktora rizika i v súlade s článkom 325bd, inštitúcie vypočítavajú mieru neobmedzeného predpokladaného schodku pre kategóriu hlavného faktora rizika i a zahrnú ju do vzorca pre mieru rizika predpokladaného schodku uvedenú v odseku 1 tohto článku.
4. Odchylne od odseku 1 môže inštitúcia znížiť frekvenciu výpočtu miery neobmedzeného predpokladaného schodku
a čiastočné miery predpokladaného schodku
,
a
pre všetky kategórie hlavného faktora rizika i z dennej na týždennú, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky:
sa nepodceňujú trhové riziko príslušných pozícií v obchodnej knihe;
,
,
a
z týždennej na dennú, ak to vyžaduje jej príslušný orgán.
Článok 325bc
Výpočty čiastkového predpokladaného schodku
1. Inštitúcie vypočítavajú všetky hodnoty čiastkových predpokladaných schodkov uvedené v článku 325bb ods. 1 takto:
denné výpočty hodnôt čiastkových predpokladaných schodkov;
97,5-ný percentil, jednostranný interval spoľahlivosti;
pre dané portfólio pozícií v obchodnej knihe vypočítava inštitúcia hodnotu čiastkového predpokladaného schodku v čase t podľa tohto vzorca:
kde:
PESt |
= |
hodnota čiastkového predpokladaného schodku v čase t; |
j |
= |
index, ktorý označuje päť horizontov likvidity uvedených v prvom stĺpci tabuľky 1; |
LHj |
= |
dĺžka horizontov likvidity j vyjadrená v dňoch uvedených v tabuľke 1; |
T |
= |
základný časový horizont, kde T = 10 dní; |
PESt(T) |
= |
hodnota čiastkového predpokladaného schodku, ktorý sa určí uplatnením scenárov budúcich otrasov s časovým horizontom 10 dní len na špecifický súbor modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 pre každú hodnotu čiastkového predpokladaného schodku uvedenú v článku 325bb ods. 1. |
PESt(T, j) |
= |
hodnota čiastkového predpokladaného schodku, ktorá sa určí uplatnením scenára budúcich otrasov s časovým horizontom 10 dní iba na špecifický súbor modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu stanovený v odsekoch 2, 3 a 4 pre každú hodnotu čiastkového predpokladaného schodku uvedenú v článku 325bb ods. 1, a ktorej horizont účinnej likvidity, ako je stanovené v súlade s článkom 325bd ods. 2, je rovnaký alebo dlhší ako LHj.
Tabuľka 1
|
2. Na účely výpočtu hodnôt čiastkového predpokladaného schodku
a
uvedených v článku 325bb ods.1 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku spĺňať tieto požiadavky:
použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu, ktoré si inštitúcia zvolila k spokojnosti príslušných orgánov tak, aby nasledujúca podmienka bola splnená s tým, že suma bola prijatá z predchádzajúcich 60 pracovných dní:
Inštitúcia, ktorá už nespĺňa požiadavku uvedenú v prvom odseku tohto písmena, to okamžite oznámi príslušným orgánom a do dvoch týždňov aktualizuje podmnožinu modelovateľných faktorov rizika s cieľom splniť uvedenú požiadavku; ak inštitúcia po dvoch týždňoch uvedenú požiadavku nesplnila, vráti sa k prístupu stanovenému v kapitole 1a pre výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko pre niektoré trading desky až dovtedy, kým nebude môcť preukázať príslušnému orgánu, že spĺňa požiadavku stanovenú v prvom pododseku tohto písmena;
použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu zvolenom inštitúciou na účely písmena a) tohto odseku a ktoré boli zaradené do kategórie hlavného faktora rizika „i“ v súlade s článkom 325bd;
. Na účely identifikácie uvedeného stresového obdobia inštitúcie využívajú obdobie pozorovania začínajúce sa najneskôr od 1. januára 2007, aby vyhoveli príslušným orgánom a
sa kalibrujú na stresové obdobie 12 mesiacov, ktoré inštitúcia identifikovala na účely písmena c).
3. Na účely výpočtu hodnôt čiastkových predpokladaných schodkov
a
uvedených v článku 325bb ods.1 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku spĺňať tieto požiadavky:
musia inštitúcie používať scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu uvedených v odseku 2 písm. a);
musia inštitúcie používať scenáre budúcich otrasov iba na podmnožinu modelovateľných faktorov rizika pozícií v portfóliu uvedených v odseku 2 písm. b);
vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku musia byť kalibrované na historické údaje uvedené v odseku 4 písm. c). Uvedené údaje sa aktualizujú aspoň raz mesačne.
4. Na účely výpočtu hodnôt čiastkových predpokladaných schodkov
a
uvedených v článku 325bb ods.1 musia inštitúcie okrem požiadaviek stanovených v odseku 1 tohto článku spĺňať tieto požiadavky:
použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov na všetky modelovateľné faktory rizika pozícií v portfóliu;
použijú inštitúcie scenáre budúcich otrasov na všetky modelovateľné faktory rizika pozícií v portfóliu, ktoré boli zaradené do kategórie hlavného faktora rizika i v súlade s článkom 325bd;
vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika uvedené v písmenách a) a b) musia byť kalibrované na historické údaje z obdobia predchádzajúcich 12 mesiacov; keď existuje významný vzostup cenovej volatility významného počtu modelovateľných faktorov rizika portfólia inštitúcie, ktoré nie sú v podmnožine faktorov rizika uvedených v odseku 2 písm. a), príslušné orgány môžu požadovať, aby inštitúcia používala historické údaje na obdobie kratšieho ako predchádzajúcich 12 mesiacov, ale takéto kratšie obdobie nesmie byť kratšie ako predchádzajúcich šesť mesiacov; príslušné orgány oznámia EBA akékoľvek rozhodnutie požadovať, aby inštitúcia používala historické údaje z obdobia kratšieho ako 12 mesiacov, a toto rozhodnutie odôvodnia.
5. Pri výpočte danej hodnoty čiastkového predpokladaného schodku ako sa uvádza v článku 325bb ods. 1 musia inštitúcie ponechať hodnoty modelovateľných faktorov rizika, pre ktoré nebolo potrebné, aby používali scenáre budúcich otrasov pre túto výšku čiastkového predpokladaného schodku podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku.
Článok 325bd
Horizonty likvidity
1. Inštitúcie musia zaradiť každý faktor rizika pozícií priradených k trading deskom, pre ktoré im bolo udelené povolenie, ako sa uvádza v článku 325az ods. 2, alebo pre ktoré prebieha získavanie takéhoto povolenia, do jednej z hlavných kategórií faktorov rizika uvedených v tabuľke 2 a do jednej z hlavných podkategórií faktorov rizika uvedených v danej tabuľke.
2. Horizontom likvidity faktora rizika pozícií uvedených v odseku 1 je horizont likvidity zodpovedajúcej hlavnej podkategórii faktorov rizika, do ktorej bol zaradený.
3. Odchylne od odseku 1 tohto článku sa pre daný trading desk môže inštitúcia rozhodnúť, že nahradí horizont likvidity hlavnej podkategórie faktorov rizika uvedených v tabuľke 2 tohto článku jedným z dlhších horizontov likvidity uvedených v tabuľke 1 v článku 325bc. Ak inštitúcia prijme takéto rozhodnutie, dlhší horizont likvidity sa uplatňuje na všetky modelovateľné faktory rizika pre pozície priradené k tomuto trading desku, ktorý bol zaradený do tejto hlavnej podkategórie faktorov rizika na účely výpočtov hodnoty čiastkového predpokladaného schodku v súlade s článkom 325bc ods. 1 písm. c).
Inštitúcia oznámi príslušným orgánom trading desky a hlavné podkategórie faktorov rizika, pre ktoré sa rozhodne uplatniť zaobchádzanie uvedené v prvom pododseku.
4. Na účely výpočtu hodnôt čiastkového predpokladaného schodku v súlade s článkom 325bc ods. 1 písm. c) sa horizont účinnej likvidity daného modelovateľného faktora rizika pre danú pozíciu v obchodnej knihe vypočíta takto:
EffectiveLH = |
|
SubCatLH if Mat > LH5 |
|
min (SubCatLH, minj{LHj/LHj ≥ Mat}) if LH1 ≤ Mat ≤ LH5 |
|||
LH1 if Mat < LH1 |
kde:
EffectiveLH |
= |
horizont účinnej likvidity; |
Mat |
= |
splatnosť pozície v obchodnej knihe; |
SubCatLH |
= |
dĺžka horizontu likvidity modelovateľného faktora rizika určeného v súlade s odsekom 1; a |
minj {LHj / LHj ≥ Mat} |
= |
dĺžka jedného z horizontov likvidity uvedeného v tabuľke 1 v článku 325bc, čo je najbližší horizont likvidity nad splatnosťou pozície v obchodnej knihe. |
5. Menové páry, ktoré sú zložené z eura a meny členského štátu zúčastneného na ERM II, sú zaradené v podkategórii najlikvidnejších menových párov v hlavnej kategórii faktora devízového rizika v tabuľke 2.
6. Inštitúcia overuje vhodnosť zaradenia uvedeného v odseku 1 aspoň raz mesačne.
7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
ako majú inštitúcie zaraďovať faktory rizika pozícií uvedených v odseku 1 do hlavných kategórií faktorov rizika a hlavných podkategórií faktorov rizika na účely odseku 1;
ktoré meny tvoria podkategóriu najlikvidnejších mien v hlavnej kategórii faktora rizika úrokovej sadzby v tabuľke 2;
ktoré menové páry tvoria podkategóriu najlikvidnejších menových párov v hlavnej kategórii faktora devízového rizika v tabuľke 2;
definície malej trhovej kapitalizácie a veľkej trhovej kapitalizácie na účely ceny akcií a podkategóriu volatility v hlavnej kategórii faktora akciového rizika v tabuľke 2;
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. marca 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Tabuľka 2
Hlavné kategórie faktorov rizika |
Hlavné podkategórie faktorov rizika |
Horizonty likvidity |
Dĺžka horizontu likvidity (v dňoch) |
Úroková sadzba |
Najlikvidnejšie meny a domáca mena |
1 |
10 |
Ostatné meny (okrem najlikvidnejších mien) |
2 |
20 |
|
Volatilita |
4 |
60 |
|
Ostatné druhy |
4 |
60 |
|
Kreditné rozpätie |
Ústredná štátna správa členských štátov vrátane centrálnych bánk |
2 |
20 |
Kryté dlhopisy emitované úverovými inštitúciami v členských štátoch (investičný stupeň) |
2 |
20 |
|
Štátny (investičný stupeň) |
2 |
20 |
|
Štátny (vysoký výnos) |
3 |
40 |
|
Podnikový (investičný stupeň) |
3 |
40 |
|
Podnikový (vysoký výnos) |
4 |
60 |
|
Volatilita |
5 |
120 |
|
Ostatné druhy |
5 |
120 |
|
Akciové |
Cena kapitálu (veľká trhová kapitalizácia) |
1 |
10 |
Cena kapitálu (malá trhová kapitalizácia) |
2 |
20 |
|
Volatilita (veľká trhová kapitalizácia) |
2 |
20 |
|
Volatilita (malá trhová kapitalizácia) |
4 |
60 |
|
Ostatné druhy |
4 |
60 |
|
Devízové |
Najlikvidnejšie menové páry |
1 |
10 |
Ostatné menové páry (okrem najlikvidnejších menových párov) |
2 |
20 |
|
Volatilita |
3 |
40 |
|
Ostatné druhy |
3 |
40 |
|
Komoditné |
Cena energie a cena emisií uhlíka |
2 |
20 |
Cena drahých kovov a cena neželezných kovov |
2 |
20 |
|
Ceny ostatných komodít (okrem ceny energie, ceny emisií uhlíka, ceny drahých kovov a ceny neželezných kovov) |
4 |
60 |
|
Volatilita energie a volatilita emisií uhlíka |
4 |
60 |
|
Volatilita drahých kovov a volatilita neželezných kovov |
4 |
60 |
|
Volatilita ostatných komodít (okrem volatility energie, volatility emisií uhlíka, volatility drahých kovov a volatility neželezných kovov) |
5 |
120 |
|
Ostatné druhy |
5 |
120 |
Článok 325be
Posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika
1. Inštitúcie posúdia modelovateľnosť všetkých faktorov rizika pre pozície priradené k trading deskom, pre ktoré im bolo udelené povolenie uvedené v článku 325az ods. 2, alebo ktoré sú v procese získavania takéhoto povolenia.
2. Inštitúcie ako súčasť posúdenia uvedeného v odseku 1 tohto článku vypočítajú pre tie faktory rizika, ktoré sú nemodelovateľné, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko v súlade s článkom 325bk.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presnejšie stanoviť kritériá na posúdenie modelovateľnosti faktorov rizika v súlade s odsekom 1 a stanoviť frekvenciu tohto posúdenia.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. marca 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325bf
Regulačné požiadavky na spätné testovanie a multiplikačné koeficienty
1. Na účely tohto článku „prekročenie“ znamená jednodňovú zmenu v hodnote portfólia zloženého zo všetkých pozícií priradených k trading desku, ktorá prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú na základe alternatívneho interného modelu inštitúcie v súlade s týmito požiadavkami:
výpočet hodnoty v riziku podlieha jednodňovej dobe držby;
scenáre budúcich otrasov sa uplatňujú na faktory rizika pozícií trading desku uvedené v článku 325bg ods. 3, ktoré sú považované za modelovateľné v súlade s článkom 325be;
vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika musia byť kalibrované na historické údaje uvedené v článku 325bc ods. 4 písm. c);
ak nie je v tomto článku uvedené inak, alternatívny interný model inštitúcie je založený na rovnakých modelovacích predpokladoch, ako sú tie, ktoré boli použité na výpočet miery rizika predpokladaného schodku uvedeného v článku 325ba ods. 1 písm. a).
2. Inštitúcie počítajú denné prekročenia na základe spätného testovania hypotetických a skutočných zmien v hodnote portfólia zloženého zo všetkých pozícií priradených k trading desku.
3. Trading desk inštitúcie sa považuje za spĺňajúci požiadavky na spätné testovanie, ak počet prekročení pre daný trading desk, ku ktorým došlo v priebehu posledných 250 pracovných dní, nepresahuje žiadnu z týchto hodnôt:
12 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 99-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania hypotetických zmien v hodnote portfólia;
12 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 99-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania skutočných zmien v hodnote portfólia;
30 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 97,5-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania hypotetických zmien v hodnote portfólia;
30 prekročení pre výšku hodnoty v riziku, vypočítanú na 97,5-nom percentile jednostranného intervalu spoľahlivosti na základe spätného testovania skutočných zmien v hodnote portfólia.
4. Inštitúcie počítajú denné prekročenia v súlade s týmito požiadavkami:
spätné testovanie hypotetických zmien v hodnote portfólia je založené na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a hodnoty portfólia na konci nasledujúceho dňa za predpokladu nezmenených pozícií;
spätné testovanie skutočných zmien v hodnote portfólia je založené na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a jeho skutočnej hodnoty na konci nasledujúceho dňa bez poplatkov a provízií;
prekročenie sa počíta za každý pracovný deň, keď inštitúcia nedokáže posúdiť hodnotu portfólia alebo nedokáže vypočítať výšku hodnoty v riziku uvedenú v odseku 3.
5. Inštitúcia vypočítava v súlade s odsekmi 6 a 7 tohto článku multiplikačný koeficient (mc) uvedený v článku 325ba pre portfólio všetkých pozícií priradených k trading deskom, pre ktoré jej bolo udelené povolenie používať alternatívne vnútorné modely uvedené v článku 325az ods. 2.
6. Multiplikačný koeficient (mc) je súčtom hodnoty 1,5 a navýšenia v rozmedzí od 0 do 0,5 podľa tabuľky 3. Pre portfólio uvedené v odseku 5 sa toto navýšenie vypočítava na základe počtu prekročení, ku ktorým došlo v priebehu posledných 250 pracovných dní, čo je preukázané spätným testovaním výšky hodnoty v riziku inštitúcie vypočítanej v súlade s písmenom a) tohto pododseku. Na výpočet navýšenia sa vzťahujú tieto požiadavky:
prekročením je jednodňová zmena v hodnote portfólia, ktorá prekračuje súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú podľa interného modelu inštitúcie v súlade s týmito skutočnosťami:
jednodňové obdobie držby;
99-ný percentil, jednostranný interval spoľahlivosti;
scenáre budúcich otrasov sa uplatňujú na faktory rizika pozícií trading deskov uvedené v článku 325bg ods. 3, ktoré sú považované za modelovateľné v súlade s článkom 325be;
vstupné údaje používané na určenie scenárov budúcich otrasov použité na modelovateľné faktory rizika musia byť kalibrované na historické údaje uvedené v článku 325bc ods. 4 písm. c);
pokiaľ nie je v tomto článku uvedené inak, interný model inštitúcie je založený na rovnakých modelovacích predpokladoch, ako sú tie, ktoré boli použité na výpočet miery rizika predpokladaného schodku uvedeného v článku 325ba ods. 1 písm. a);
počet prekročení sa rovná vyššiemu z počtu prekročení pri hypotetických a skutočných zmenách v hodnote portfólia.
Tabuľka 3
Počet prekročení |
Navýšenie |
Menej než 5 |
0,00 |
5 |
0,20 |
6 |
0,26 |
7 |
0,33 |
8 |
0,38 |
9 |
0,42 |
Viac než 9 |
0,50 |
Príslušné orgány môžu za výnimočných okolností obmedziť navýšenie na také, ktoré vyplýva z prekročení pri spätnom testovaní hypotetických zmien, keď počet prekročení pri spätnom testovaní skutočných zmien nevyplýva z nedostatkov interného modelu.
7. Príslušné orgány monitorujú vhodnosť multiplikačného koeficientu uvedeného v odseku 5 a to, či trading desky dodržiavajú požiadavky na spätné testovanie uvedené v odseku 3. Inštitúcie bezodkladne oznámia príslušným orgánom prekročenia, ktoré vyplývajú z ich programu spätného testovania, a poskytnú vysvetlenie uvedených prekročení, a v každom prípade oznámia toto príslušným orgánom najneskôr do piatich pracovných dní po výskyte prekročenia.
8. Odchylne od odsekov 2 a 6 tohto článku môžu príslušné orgány povoliť inštitúcii, aby nepočítala prekročenie, keď jednodňovú zmenu v hodnote jej portfólia, ktorá prekročí súvisiacu výšku hodnoty v riziku vypočítanú interným modelom danej inštitúcie, možno pripísať nemodelovateľnému faktoru rizika. Na to, aby sa tak mohlo stať, inštitúcia svojmu príslušnému orgánu preukáže, že daná miera rizika v rámci stresového scenára vypočítaná v súlade s článkom 325bk pre tento nemodelovateľný faktor rizika je vyššia než kladný rozdiel medzi zmenou v hodnote portfólia inštitúcie a súvisiacou výškou hodnoty v riziku.
9. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť technické prvky, ktoré majú byť obsiahnuté v skutočných a hypotetických zmenách hodnoty portfólia inštitúcie na účely tohto článku.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. marca 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325bg
Požiadavka na pridelenie ziskov a strát
1. Trading desk inštitúcie spĺňa požiadavky na pridelenie ziskov a strát vtedy, keď daný trading desk dodržiava požiadavky stanovené v tomto článku.
2. Požiadavkou na pridelenie ziskov a strát sa zabezpečí, aby teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku, ktoré sú založené na modeli merania rizika inštitúcie, boli dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na základe modelu oceňovania inštitúcie.
3. Pre každú pozíciu daného trading desku vedie splnenie požiadavky na pridelenie ziskov a strát inštitúciou k tomu, že sa identifikuje presný zoznam faktorov rizika, ktoré sa považujú za vhodné na overovanie, či inštitúcia dodržiava požiadavku na spätné testovanie stanovenú v článku 325bf.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
kritériá potrebné na zabezpečenie toho, aby boli teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku dostatočne blízko k hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na účely odseku 2 pri zohľadnení vývoja v oblasti medzinárodnej regulácie;
dôsledky pre inštitúciu, ak teoretické zmeny v hodnote portfólia trading desku nie sú dostatočne blízko hypotetickým zmenám v hodnote portfólia trading desku na účely odseku 2;
frekvencia, v ktorej má inštitúcia vykonávať prideľovanie ziskov a strát;
technické prvky, ktoré majú byť zahrnuté do teoretických a hypotetických zmien v hodnote portfólia trading desku na účely tohto článku;
spôsob, akým majú inštitúcie používajúce interný model agregovať celkovú požiadavku na vlastné zdroje pre trhové riziko pre všetky svoje pozície v obchodnej knihe a pozície v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, pri zohľadnení dôsledkov uvedených v písmene b).
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. marca 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325bh
Požiadavky na meranie rizík
1. Inštitúcie používajúce interný model merania rizika používaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, ako je uvedené v článku 325ba, zabezpečia, aby model spĺňal všetky tieto požiadavky:
interný model merania rizika musí zachytávať dostatočný počet faktorov rizika, ktoré musia obsahovať minimálne faktory rizika uvedené v kapitole 1a oddiele 3 pododdiele 1 okrem prípadu, keď inštitúcia príslušným orgánom preukáže, že opomenutie uvedených faktorov rizika nemá významný vplyv na výsledky požiadavky na pridelenie ziskov a strát, ako je uvedené v článku 325bg; inštitúcia musí byť schopná vysvetliť príslušným orgánom, prečo faktor rizika zahrnula do svojho modelu oceňovania, ale nie do svojho interného modelu merania rizika;
interný model merania rizika musí zachytávať nelineárnosti pre opcie a iné produkty, ako aj riziko korelácie a bázické riziko;
interný model merania rizika musí obsahovať súbor faktorov rizika, ktoré zodpovedajú úrokovým sadzbám v každej mene, v ktorej má inštitúcia súvahové alebo podsúvahové pozície citlivé na úrokové sadzby; inštitúcia použije pri modelovaní výnosových kriviek jeden zo všeobecne akceptovaných prístupov; výnosová krivka sa rozdelí na rôzne segmenty splatnosti s cieľom zachytávať zmeny volatility sadzieb pozdĺž výnosovej krivky; pre významné expozície voči úrokovému riziku v hlavných menách a na hlavných trhoch sa výnosová krivka modeluje pomocou minimálne šiestich segmentov splatnosti a počet faktorov rizika používaných na modelovanie výnosovej krivky musí byť primeraný povahe a zložitosti obchodných stratégií inštitúcie; tento model musí zároveň zachytávať šírenie rizika nedokonalo korelovaných pohybov medzi rozličnými výnosovými krivkami alebo rôznymi finančnými nástrojmi toho istého podkladového emitenta;
interný model merania rizika musí obsahovať faktory rizika zodpovedajúce zlatu a jednotlivým cudzím menám, v ktorých má inštitúcia denominované pozície; pri PKI sa berú do úvahy skutočné devízové pozície PKI; inštitúcie môžu využívať vykazovanie devízových pozícií PKI tretími stranami, za predpokladu, že je primerane zabezpečená správnosť tohto vykazovania; devízové pozície PKI, ktorých si inštitúcia nie je vedomá, sa vylúčia z prístupu interných modelov a zaobchádza sa s nimi v súlade s kapitolou 1a;
prepracovanosť techniky modelovania musí byť primeraná významnosti činností inštitúcii na akciových trhoch; interný model merania rizika musí využívať samostatný faktor rizika aspoň pre každý akciový trh, na ktorom drží inštitúcia významné pozície, a aspoň jeden faktor rizika, ktorý zachytáva systémové pohyby v cenách akcií a závislosť uvedeného faktora rizika od jednotlivých faktorov rizika pre každý akciový trh;
interný model merania rizika musí využívať samostatný faktor rizika aspoň pre každú komoditu, v ktorej inštitúcia drží významné pozície, okrem prípadu, ak má inštitúcia malú agregovanú komoditnú pozíciu v porovnaní so všetkými svojimi obchodnými aktivitami, pričom v takom prípade môže použiť samostatný faktor rizika pre každý hlavný druh komodity; pre významné expozície voči komoditným trhom musí model zachytávať riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi komoditami, ktoré sú podobné, ale nie identické, expozíciu voči zmenám forwardových cien vyplývajúcich z nesúladov splatnosti a dispozičnú prémiu medzi derivátovými a hotovostnými pozíciami;
použité proxy údaje musia pre skutočne držanú pozíciu vykazovať dobré historické údaje, musia byť primerane konzervatívne a musia byť použité iba vtedy, ak sú dostupné údaje nedostatočné, ako napríklad počas stresového obdobia uvedeného v článku 325bc ods. 2 písm. c);
pre významné expozície voči rizikám volatility v nástrojoch s opcionalitou musí interný model merania rizika zachytávať závislosť implikovaných volatilít v realizačných cenách a splatnostiach opcií.
2. Inštitúcie môžu používať empirické korelácie v rámci hlavných kategórií faktorov rizika a na účely výpočtu miery neobmedzeného predpokladaného schodkuUESt, ako je uvedené v článku 325bb ods. 1, v hlavných kategóriách faktorov rizika iba vtedy, keď je prístup inštitúcie k meraniu uvedených korelácií správny, konzistentný s príslušnými horizontmi likvidity a vykonávaný jednotne.
3. EBA do 28. septembra 2020 vydá v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 usmernenia špecifikujúce kritériá pre používanie vstupných údajov v modeli merania rizík uvedených v článku 325bc.
Článok 325bi
Kvalitatívne požiadavky
1. Akýkoľvek interný model merania rizika použitý na účely tejto kapitoly musí byť koncepčne správny, musí byť vypočítaný a jednotne vykonávaný, a musí spĺňať všetky tieto kvalitatívne požiadavky:
každý interný model merania rizika použitý na výpočet kapitálových požiadaviek pre trhové riziko musí byť úzko prepojený s každodenným procesom riadenia rizík inštitúcie a musí slúžiť ako základ pre vykazovanie rizikových expozícií vrcholovému manažmentu;
inštitúcia musí mať útvar kontroly rizika, ktorý je nezávislý od obchodných útvarov a podlieha priamo vrcholovému manažmentu; uvedený útvar je zodpovedný za vytvorenie a implementáciu interného modelu merania rizika; uvedený útvar uskutočňuje počiatočnú a priebežnú validáciu každého interného modelu používaného na účely tejto kapitoly a zodpovedá za celkový systém riadenia rizík; uvedený útvar vypracúva a analyzuje denné správy o výstupoch každého interného modelu používaného na výpočet kapitálových požiadaviek pre trhové riziko, ako aj správy o vhodnosti opatrení, ktoré majú byť prijaté, pokiaľ ide o obmedzenia obchodovania;
riadiaci orgán a vrcholový manažment sa musia aktívne zapájať do procesu kontroly rizika a denné správy vypracúvané útvarom kontroly rizika musia preskúmať riadiaci pracovníci, ktorí majú dostatočné právomoci požadovať zníženie pozícií jednotlivých obchodníkov a požadovať zníženie celkovej rizikovej expozície inštitúcie;
inštitúcia musí mať dostatočný počet pracovníkov s úrovňou kvalifikácií, ktorá je primeraná pre zvládnutie zložitosť interných modelov merania rizika a dostatočný počet pracovníkov, ktorí sú kvalifikovaní v oblastiach obchodovania, kontroly rizika, auditu a back-office;
inštitúcia musí mať zavedený zdokumentovaný súbor interných politík, postupov a kontrolných mechanizmov na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania celkového fungovania svojich interných modelov merania rizika;
každý interný model merania rizika vrátane akéhokoľvek modelu oceňovania musí mať overenú históriu rozumnej presnosti pri meraní rizík a nesmie sa výrazne líšiť od modelov, ktoré inštitúcia používa na vnútorné riadenie rizika;
inštitúcia musí často uskutočňovať prísne programy stresového testovania vrátane reverzných stresových testov, ktoré musia zahŕňať každý interný model merania rizika; výsledky uvedených stresových testov skúma vrcholový manažment aspoň raz za mesiac a musia byť v súlade so zásadami a obmedzeniami schválenými riadiacim orgánom; inštitúcia musí prijať príslušné opatrenia, keď výsledky uvedených stresových testov ukazujú nadmerné straty vyplývajúce z obchodovania inštitúcie za určitých okolností;
inštitúcia musí uskutočňovať pravidelné nezávislé preskúmania svojich interných modelov merania rizika, a to buď ako súčasť svojho pravidelného vnútorného auditu alebo tak, že uskutočnením preskúmania poverí tretiu stranu, a toto preskúmanie sa bude viesť k spokojnosti príslušných orgánov.
Na účely prvého pododseku písm. h) znamená tretia strana podnik, ktorý poskytuje audítorské alebo poradenské služby inštitúciám a ktorý má dostatočne kvalifikovaných pracovníkov v oblasti trhových rizík v obchodných činnostiach.
2. Preskúmanie uvedené v odseku 1 písm. h) sa týka tak činností obchodných útvarov, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizika. Inštitúcia musí minimálne raz ročne preskúmať celkový proces riadenia rizika. V uvedenom preskúmaní sa posudzuje:
primeranosť dokumentácie systému a procesu riadenia rizika a organizácie útvaru kontroly rizika;
integrácia rizikových opatrení do každodenného riadenia rizika a integrita systému riadenia informácií;
procesy, ktoré inštitúcia používa pri schvaľovaní modelov oceňovania rizika a systémov oceňovania, ktoré používajú pracovníci front-office a back-office;
rozsah rizík zachytených modelom, presnosť a vhodnosť systému merania rizika a validáciu akýchkoľvek významných zmien v internom modeli merania rizika;
presnosť a úplnosť údajov o pozícii, presnosť a primeranosť predpokladov o volatilite a korelácii, presnosť oceňovania a výpočtov citlivosti na riziko a presnosť a vhodnosť na vytváranie proxy údajov, keď sú dostupné údaje nedostatočné na splnenie požiadavky stanovenej v tejto kapitole;
overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie konzistentnosti, včasnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných na fungovanie akýchkoľvek jej interných modelov merania rizika vrátane nezávislosti uvedených zdrojov údajov;
overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie požiadaviek spätného testovania a požiadaviek na prideľovanie ziskov a strát, ktoré sú vedené s cieľom posúdiť presnosť jej interných modelov merania rizika;
ak preskúmanie vykonáva tretia strana v súlade s odsekom 1 písm. h) tohto článku, overenie, že proces internej validácie uvedený v článku 325bj spĺňa svoje ciele.
3. Inštitúcie aktualizujú techniky a postupy, ktoré používajú pre niektorý z interných modelov merania rizika, ktorý používajú na účely tejto kapitoly, aby zohľadnili vývoj nových techník a najlepších postupov, ktoré sa vyvíjajú vo vzťahu k uvedeným interným modelom merania rizika.
Článok 325bj
Interná validácia
1. Inštitúcie musia mať zavedené postupy na zaistenie toho, aby ich interné modely merania rizika používané na účely tejto kapitoly boli primerane validované náležite kvalifikovanými stranami, ktoré sú nezávislé od vývojového procesu, aby sa pri týchto modeloch zaistila koncepčná správnosť a schopnosť primerane zachytávať všetky významné riziká.
2. Inštitúcie musia validáciu uvedenú v odseku 1 uskutočňovať za týchto okolností:
keď je prvotne vyvinutý akýkoľvek interný model merania rizika a keď sa v tomto modeli vykonajú akékoľvek významné zmeny;
pravidelne, a vtedy, keď dôjde k akýmkoľvek významným štrukturálnym zmenám na trhu alebo zmenám v zložení portfólia, ktoré by mohli viesť k tomu, že interný model merania rizík už nebude primeraný.
3. Validácia interných modelov merania rizika inštitúcie sa nesmie obmedzovať na spätné testovanie a požiadavky na prideľovanie ziskov a strát, ale musí zahŕňať aspoň tieto aspekty:
testy s cieľom overiť, či sú predpoklady vykonané v internom modeli primerané a nepodceňujú alebo nepreceňujú riziko;
vlastné testy validácie interného modelu vrátane spätného testovania nad rámec regulačných programov spätného testovania vo vzťahu k rizikám a štruktúram svojich portfólií;
použitie hypotetických portfólií, aby sa zabezpečilo, že interný model merania rizika je schopný zohľadniť konkrétne štrukturálne prvky, ktoré sa môžu objaviť, napríklad významné bázické riziká a riziko koncentrácie alebo riziká spojené s používaním proxy údajov.
Článok 325bk
Výpočet miery rizika v rámci stresového scenára
1. Miera rizika v rámci stresového scenára daného nemodelovateľného faktora rizika znamená stratu, ktorá vzniká vo všetkých pozíciách v obchodnej knihe alebo pozíciách v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku, v prípade portfólia, ktoré obsahuje uvedený nemodelovateľný faktor rizika, keď sa pre daný faktor rizika použije extrémny scenár budúceho otrasu.
2. Inštitúcie vypracujú k spokojnosti svojich príslušných orgánov vhodné extrémne scenáre budúceho otrasu pre všetky nemodelovateľné faktory rizika.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
ako majú inštitúcie vypracovať extrémne scenáre budúceho otrasu použiteľné pre nemodelovateľné faktory rizika a ako majú použiť tieto extrémne scenáre budúceho otrasu pre dané faktory rizika;
regulačný extrémny scenár budúceho otrasu pre každú hlavnú podkategóriu faktorov rizika uvedenú v tabuľke 2 v článku 325bd, ktorý môžu inštitúcie použiť, keď nedokážu vypracovať extrémny scenár budúceho otrasu v súlade s písmenom a) tohto pododseku, alebo ktorého použitie môžu príslušné orgány od inštitúcie požadovať, ak tieto orgány nie sú spokojné s extrémnym scenárom budúceho šoku vypracovaným inštitúciou;
okolnosti, za ktorých môže inštitúcia vypočítať mieru rizika v rámci stresového scenára pre viac než jeden nemodelovateľný faktor rizika;
spôsob, akým inštitúcie majú agregovať miery rizika v rámci stresového scenára pre všetky nemodelovateľné faktory rizika zaradené v pozíciách v ich obchodnej knihe a pozíciách v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovému riziku alebo komoditnému riziku.
Pri vypracúvaní týchto návrhov regulačných technických predpisov berie EBA do úvahy požiadavku, že úroveň požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko nemodelovateľného faktora rizika, ako sa stanovuje v tomto článku, je rovnako vysoká ako úroveň požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko, ktorá by bola vypočítaná na základe tejto kapitoly, ak by bol daný faktor rizika modelovateľný.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. septembra 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 325bl
Rozsah pôsobnosti interného modelu rizika zlyhania
1. Všetky pozície inštitúcie, ktoré boli priradené k trading deskom, pre ktoré bolo inštitúcii udelené povolenie, ako sa uvádza v článku 325az ods. 2, podliehajú požiadavke na vlastné zdroje pre riziko zlyhania vtedy, keď tieto pozície obsahujú aspoň jeden faktor rizika, ktorý bol zaradený do kategórie hlavných kategórií faktorov rizika „kapitál“ alebo „kreditné rozpätie“ v súlade s článkom 325bd ods. 1. Uvedená požiadavka na vlastné zdroje, ktorá je dodatočná k rizikám zachyteným požiadavkami na vlastné zdroje uvedenými v článku 325ba ods. 1, sa vypočíta použitím interného modelu rizika zlyhania inštitúcie. Toho modelu, ktorý musí spĺňať požiadavky stanovené v tomto oddiele.
2. Pre každú z pozícií uvedených v odseku 1 musí inštitúcia určiť jedného emitenta obchodovaných dlhových alebo kapitálových nástrojov spojených aspoň s jedným faktorom rizika.
Článok 325bm
Povolenie používať interný model rizika zlyhania
1. Príslušné orgány udelia inštitúcii povolenie, aby používala interný model rizika zlyhania na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje uvedených v článku 325ba ods. 2 pre všetky pozície v obchodnej knihe uvedené v článku 325bl, ktoré sú priradené k trading desku, ktorého interný model rizika zlyhania spĺňa požiadavky stanovené v článkoch 325bi, 325bj, 325bn, 325bo a 325bp.
2. Ak trading desk inštitúcie, ku ktorému bola priradená aspoň jedna z pozícií v obchodnej knihe uvedených v článku 325bl, nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1 tohto článku, požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko všetkých pozícií v tomto trading desku sa vypočítavajú v súlade s prístupom stanoveným v kapitole 1a.
Článok 325bn
Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania
1. Inštitúcie vypočítajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko zlyhania s použitím interného modelu rizika zlyhania pre portfólio všetkých pozícií v obchodnej knihe uvedených v článku 325bl takto:
požiadavky na vlastné zdroje sa musia rovnať výške hodnoty v riziku merajúcej potenciálne straty v trhovej hodnote portfólia spôsobené zlyhaním emitentov súvisiacim s danými pozíciami na 99,9-% intervale spoľahlivosti v časovom horizonte jedného roka;
potenciálna strata uvedená v písmene a) znamená priamu alebo nepriamu stratu trhovej hodnoty pozície spôsobenú zlyhaním emitentov, ktorá je dodatočná k akýmkoľvek stratám už zohľadneným v aktuálnom ocenení pozície; zlyhanie emitentov akciových pozícií znamená stanovenie hodnôt cien akcií emitentov na nulu;
inštitúcie určia korelácie zlyhania medzi rôznymi emitentmi na základe koncepčne správnej metodiky, použitím objektívnych historických údajov o trhových kreditných rozpätiach alebo cenách akcií, ktoré pokrývajú časové obdobie aspoň 10 rokov, ktoré zahŕňa stresové obdobie identifikované inštitúciou v súlade s článkom 325bc ods. 2; výpočet korelácií zlyhania medzi rôznymi emitentmi sa kalibruje na časový horizont jedného roka;
interný model rizika zlyhania je založený na predpoklade konštantnej pozície po dobu jedného roka.
2. Inštitúcie vypočítavajú požiadavku na vlastné zdroje pre riziko zlyhania použitím interného modelu rizika zlyhania, ako je uvedené v odseku 1, aspoň raz týždenne.
3. Odchylne od odseku 1 písm. a) a c) môže inštitúcia nahradiť časový horizont jedného roka časovým horizontom šesťdesiatich dní na účely výpočtu rizika zlyhania pre niektoré alebo všetky akciové pozície podľa potreby. V takom prípade výpočet korelácií zlyhania medzi cenami akcií a pravdepodobnosťami zlyhania musí byť konzistentný s časovým horizontom šesťdesiatich dní a výpočet korelácií zlyhania medzi cenami akcií a cenami dlhopisov musí byť konzistentný s časovým horizontom jedného roka.
Článok 325bo
Zohľadnenie hedžingov v internom modeli rizika zlyhania
1. Inštitúcie môžu do svojho interného modelu rizika zlyhania začleňovať hedžingy a pozície môžu vzájomne započítavať vtedy, keď dlhé a krátke pozície súvisia s rovnakým finančným nástrojom.
2. Inštitúcie môžu vo svojich interných modeloch rizika zlyhania zohľadniť iba účinky hedžingu alebo diverzifikácie spojené s dlhými a krátkymi pozíciami zahŕňajúcimi rôzne nástroje alebo rôzne cenné papiere rovnakého dlžníka, ako aj dlhé a krátke pozície rôznych emitentov explicitným modelovaním hrubých dlhých a krátkych pozícií v rôznych nástrojoch vrátane modelovania bázických rizík medzi rôznymi emitentmi.
3. Inštitúcie vo svojich interných modeloch rizika zlyhania zachytia významné riziká medzi hedžingovým nástrojom a hedžovaným nástrojom, ktoré by mohli nastať v intervale medzi splatnosťou hedžingového nástroja a jednoročným horizontom, ako aj potenciál pre významné bázické riziká v stratégiách hedžingu, ktoré vyplývajú z rozdielov v type produktu, v nadriadenosti v kapitálovej štruktúre, v internom alebo externom ratingu, v splatnosti, roku emisie a z ďalších rozdielov. Inštitúcie zohľadnia hedžingový nástroj, len ak ho možno zachovať aj v prípade, ak sa dlžník blíži ku kreditnej alebo inej udalosti.
Článok 325bp
Osobitné požiadavky pre interný model rizika zlyhania
1. Interný model rizika zlyhania uvedený v článku 325bm ods. 1 musí byť schopný modelovať zlyhanie jednotlivých emitentov, ako aj súčasné zlyhanie viacerých emitentov a musí sa v ňom brať do úvahy vplyv týchto zlyhaní na trhové hodnoty pozícií, ktoré sú zahrnuté v rozsahu daného modelu. Na tieto účely sa zlyhanie každého jednotlivého emitenta modeluje pomocou dvoch druhov faktorov systémového rizika.
2. Interný model rizika zlyhania musí odzrkadľovať hospodársky cyklus vrátane závislosti medzi mierami navrátenia a faktormi systémového rizika uvedenými v odseku 1.
3. Interný model rizika zlyhania musí odzrkadľovať nelineárny vplyv opcií a iných pozícií s významným nelineárnym správaním vo vzťahu k cenovým zmenám. Inštitúcie musia zároveň riadne zohľadňovať aj veľkosť rizika modelu spojeného s oceňovaním a odhadom cenových rizík súvisiacich s danými produktmi.
4. Interný model rizika zlyhania musí vychádzať z objektívnych a aktuálnych údajov.
5. Pre simuláciu zlyhania emitentov v internom modeli rizika zlyhania musia odhady inštitúcie, pokiaľ ide o pravdepodobnosti zlyhania, spĺňať tieto požiadavky:
spodná hodnota pravdepodobností zlyhania je 0,03 %;
pravdepodobnosti zlyhania musia byť založené na ročnom časovom horizonte, ak nie je v tomto oddiele stanovené inak;
pravdepodobnosti zlyhania sa merajú výhradne alebo v kombinácii s aktuálnymi trhovými cenami, údajmi o skutočných minulých zlyhaniach a extrémnych poklesoch trhových cien zodpovedajúcich zlyhaniam, sledovanými počas historického obdobia aspoň piatich rokov; pravdepodobnosti zlyhania nesmú byť odvodzované len z aktuálnych trhových cien;
inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, uplatní metodiku stanovenú v hlave II kapitole 3 oddiele 1 s cieľom vypočítať pravdepodobnosti zlyhania;
inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad pravdepodobností zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, na odhad pravdepodobností zlyhania vypracuje internú metodiku alebo použije externé zdroje; v oboch situáciách musia byť odhady pravdepodobností zlyhania konzistentné s požiadavkami stanovenými v tomto článku.
6. Na simuláciu zlyhania emitentov v internom modeli rizika zlyhania musia odhady inštitúcie, pokiaľ ide o straty v prípade zlyhania, spĺňať tieto požiadavky:
spodná hodnota odhadov straty v prípade zlyhania je 0 %;
odhady straty v prípade zlyhania musia odzrkadľovať nadriadenosť každej pozície;
inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, uplatní metodiku stanovenú v hlave II kapitole 3 oddiele 1 s cieľom vypočítať odhady straty v prípade zlyhania;
inštitúcia, ktorej nebolo udelené povolenie na odhad straty v prípade zlyhania v súlade s hlavou II kapitolou 3 oddielom 1, vypracuje na odhad straty v prípade zlyhania internú metodiku alebo použije externé zdroje; v oboch situáciách musia byť odhady straty v prípade zlyhania konzistentné s požiadavkami stanovenými v tomto článku.
7. Ako súčasť nezávislého preskúmania a validácie interných modelov používaných na účely tejto kapitoly, a to aj pre systém merania rizika, inštitúcie:
overia, že ich prístup k modelovaniu, ak sa zmenia korelácie a ceny, je vhodný pre ich portfólio vrátane výberu a váh faktorov systémového rizika modelu;
vykonajú rôzne stresové testy vrátane analýz citlivosti a analýz scenára s cieľom posúdiť kvalitatívnu a kvantitatívnu opodstatnenosť interného modelu rizika zlyhania, najmä so zreteľom na zaobchádzanie s koncentráciami a
použijú vhodnú kvantitatívnu validáciu vrátane príslušných referenčných hodnôt interného modelovania.
Testy uvedené v písmen b) sa neobmedzujú na škálu predchádzajúcich zaznamenaných udalostí.
8. Interný model rizika zlyhania musí vhodne odzrkadľovať koncentrácie emitenta a koncentrácie, ktoré môžu vzniknúť v rámci tried produktov a naprieč nimi za stresových podmienok.
9. Interný model rizika zlyhania musí byť konzistentný s internými metodikami riadenia rizika inštitúcie pre identifikovanie, meranie a riadenie obchodných rizík.
10. Inštitúcie musia mať jasne vymedzené zásady a postupy na určovanie predpokladov zlyhania pre korelácie medzi rôznymi emitentmi v súlade s článkom 325bn ods. 1 písm. c) a uprednostňovaný výber metódy na odhadovanie pravdepodobností zlyhania uvedených v odseku 5 písm. e) tohto článku a straty v prípade zlyhania, ktoré sa uvádzajú v odseku 6 písm. d) tohto článku.
11. Inštitúcie musia dokumentovať svoje interné modely tak, aby ich predpoklady korelácií a iné predpoklady modelovania boli pre príslušné orgány transparentné.
12. EBA vypracuje návrhy regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť požiadavky, ktoré majú spĺňať interné metodiky inštitúcie alebo externých zdrojov pre odhadovanie pravdepodobností zlyhania a strát v prípade zlyhania v súlade s odsekom 5 písm. e) a odsekom 6 písm. d).
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. septembra 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
KAPITOLA 2
Požiadavky na vlastné zdroje pre pozičné riziko
Článok 326
Požiadavky na vlastné zdroje pre pozičné riziko
Požiadavka na vlastné zdroje inštitúcie na pokrytie pozičného rizika je súčtom požiadaviek na vlastné zdroje na pokrytie všeobecného a špecifického rizika jej pozícií v dlhových a kapitálových nástrojoch. So sekuritizačnými pozíciami v obchodnej knihe sa zaobchádza ako s dlhovými nástrojmi.
Článok 327
Vzájomné započítavanie
1. Absolútna hodnota prebytku dlhých (krátkych) pozícií inštitúcie nad jej krátkymi (dlhými) pozíciami v tých istých emisiách kapitálových, dlhových a konvertibilných cenných papierov a identických finančných futures, opciách, warantoch a krytých warantoch je jej čistou pozíciou v každom z týchto jednotlivých nástrojov. Pri výpočte čistej pozície sa s pozíciami v derivátových nástrojoch zaobchádza podľa článkov 328 až 330. Vlastné dlhové nástroje inštitúcií, ktoré majú tieto inštitúciu v držbe, sa pri výpočte kapitálových požiadaviek pre špecifické riziko podľa článku 336 neberú do úvahy.
2. Vzájomné započítavanie medzi konvertibilným cenným papierom a kompenzačnou pozíciou v nástroji, ktorý je jeho podkladom, nie je dovolené v prípade, keď príslušné orgány neprijali postup, pri ktorom sa berie do úvahy pravdepodobnosť, že určitý konvertibilný cenný papier sa konvertuje, alebo ak nepožadujú, aby požiadavka na vlastné zdroje pokryla akúkoľvek stratu, ktorú by konverzia mohla spôsobiť. Takéto prístupy alebo požiadavky na vlastné zdroje sa oznámia EBA. EBA monitoruje okruh postupov v tejto oblasti a v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydáva usmernenia.
3. Všetky čisté pozície bez ohľadu na ich znamienka sa musia denne prepočítať na menu vykazovania inštitúcie v prevládajúcom spotovom výmennom kurze pred ich celkovým súčtom.
Článok 328
Úrokové futures a forwardy
1. S úrokovými futures, dohodami o budúcej úrokovej sadzbe (FRA – forward-rate agreement) a forwardovými záväzkami kúpiť alebo predať dlhové nástroje sa zaobchádza ako s kombináciami dlhých a krátkych pozícií. S dlhými pozíciami úrokových futures sa teda zaobchádza ako s kombináciou vypožičania so splatnosťou v deň dodania futures a držania aktív s dátumom splatnosti rovnajúcim sa dátumu splatnosti podkladového nástroja alebo podkladovej pomyselnej pozície pre príslušné futures. Podobne s predanou FRA sa zaobchádza ako s dlhou pozíciou s dátumom splatnosti rovnajúcim sa dátumu vyrovnania plus zmluvné obdobie a s krátkou pozíciou so splatnosťou rovnajúcou sa dátumu vyrovnania. Vypožičanie aj držanie aktív musí byť zahrnuté v prvej kategórii stanovenej v tabuľke 1 v článku 336, aby sa vypočítala požiadavka na vlastné zdroje pre krytie špecifického rizika pre úrokové futures a FRA. S forwardovým záväzkom kúpiť dlhový nástroj sa zaobchádza ako s kombináciu vypožičania so splatnosťou v deň dodania a dlhej (spotovej) pozície v samotnom dlhovom nástroji. Vypožičanie sa na účely špecifického rizika zahrnie do prvej kategórie stanovenej v tabuľke 1 v článku 336 a dlhový nástroj do zodpovedajúceho stĺpca v tej istej tabuľke.
2. Na účely tohto článku pojem „dlhá pozícia“ je pozícia, v ktorej inštitúcia stanovila úrok, ktorý dostane niekedy v budúcnosti, a „krátka pozícia“ je pozícia, v ktorej inštitúcia stanovila úrok, ktorý zaplatí niekedy v budúcnosti.
Článok 329
Opcie a waranty
1. S opciami a warantmi na úrokové sadzby, dlhové nástroje, kapitálové cenné papiere, akciové indexy, finančné futures, swapy a cudzie meny sa zaobchádza tak, ako keby boli pozíciami v hodnote rovnajúcej sa sume podkladového nástroja, na ktorý sa opcia vzťahuje, vynásobenej na účely tejto kapitoly svojím delta faktorom. Uvedené pozície možno započítať voči akýmkoľvek kompenzačným pozíciám v identických podkladových cenných papieroch alebo derivátoch. Použitý delta faktor je delta faktor príslušnej burzy. V prípade OTC opcií, alebo keď delta faktor nie je od príslušnej burzy k dispozícii, môže s výhradou povolenia príslušných orgánov delta faktor vypočítať samotná inštitúcia, pričom použije vhodný model. Povolenie sa udelí, ak tento model poskytuje primerané odhady miery zmeny hodnoty opcie alebo warantu v súvislosti s malými zmenami trhovej ceny podkladového nástroja.
2. Inštitúcie primerane zohľadnia ďalšie riziká spojené s opciami, okrem rizika delta, v požiadavkách na vlastné zdroje.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanoví škála metód na to, ako v požiadavkách na vlastné zdroje zohľadniť ďalšie riziká, okrem rizika delta, uvedené v odseku 2, spôsobom, ktorý je primeraný rozsahu a zložitosti činností inštitúcií s opciami a warantmi.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. Pred nadobudnutím účinnosti technických predpisov uvedených v odseku 3 môžu príslušné orgány naďalej uplatňovať existujúce vnútroštátne zaobchádzanie, ak príslušné orgány uplatňovali dané zaobchádzanie pred 31. decembrom 2013.
Článok 330
Swapy
So swapmi sa na účely úrokového rizika zaobchádza rovnako ako s nástrojmi uvedenými v súvahe. S úrokovým swapom, pri ktorom inštitúcia dostáva pohyblivý úrok a platí pevný úrok, sa preto zaobchádza ako s ekvivalentom dlhej pozície v nástroji s pohyblivou úrokovou sadzbou so splatnosťou ekvivalentnou obdobiu až do najbližšieho stanovenia úroku a krátkej pozície v nástroji s pevnou úrokovou sadzbou s rovnakou splatnosťou ako samotný swap.
Článok 331
Úrokové riziko pri derivátových nástrojoch
1. Inštitúcie, ktoré svoje pozície oceňujú podľa trhovej hodnoty a riadia úrokové riziko pri derivátových nástrojov uvedených v článkoch 328 až 330 na základe diskontovaných peňažných tokov, smú s povolením príslušných orgánov použiť modely citlivosti na výpočet pozícií uvedených v daných článkoch a smú ich použiť na akýkoľvek dlhopis, ktorý je amortizovaný počas svojej zostatkovej životnosti, a nie prostredníctvom jednej konečnej splátky istiny. Povolenie sa udelí, ak tieto modely vytvárajú pozície, ktoré majú rovnakú citlivosť na zmeny úrokovej sadzby ako podkladové peňažné toky. Táto citlivosť sa musí posúdiť vzhľadom na nezávislé pohyby vo vzorkových sadzbách naprieč výnosovou krivkou, s aspoň jedným bodom citlivosti v každom z pásem splatnosti uvedených v tabuľke 2 v článku 339. Pozície sa zahŕňajú do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre všeobecné riziko dlhových nástrojov.
2. Inštitúcie, ktoré nepoužívajú modely podľa odseku 1, smú považovať akékoľvek pozície derivátových nástrojov, na ktoré sa vzťahujú články 328 až 330, za plne kompenzačné, ak spĺňajú aspoň tieto podmienky:
pozície majú rovnakú hodnotu a sú denominované v rovnakej mene;
referenčná sadzba (pre pozície s pohyblivou sadzbou) alebo kupón (pre pozície s pevnou sadzbou) sa tesne kryjú;
nasledujúci dátum stanovenia úroku, alebo v prípade fixných kupónových pozícií zostatková splatnosť, zodpovedá týmto ohraničeniam:
menej než jeden mesiac od daného dňa: ten istý deň;
medzi jedným mesiacom a jedným rokom od daného dňa: do siedmich dní;
viac než jeden rok od daného dňa: do tridsiatich dní.
Článok 332
Kreditné deriváty
1. Pri výpočte požiadavky na vlastné zdroje pre všeobecné a špecifické riziko strany, ktorá preberá kreditné riziko („predávajúci zabezpečenia“), sa použije pomyselná hodnota zo zmluvy o kreditnom deriváte, ak nie je uvedené inak. Bez ohľadu na prvú vetu sa inštitúcia môže rozhodnúť, že pomyselnú hodnotu nahradí pomyselnou hodnotou plus čistá zmena trhovej hodnoty kreditného derivátu od začatia obchodovania, čo je z pohľadu predávajúceho zabezpečenia čistá zmena nadol, ktorá má záporné znamienko. Na účely výpočtu požiadavky na krytie špecifického rizika, ktorá sa netýka swapu na celkový výnos, sa namiesto splatnosti záväzku uplatní splatnosť zmluvy o kreditnom deriváte. Pozície sa stanovujú takto:
swap na celkový výnos vytvára dlhú pozíciu vo všeobecnom riziku referenčného záväzku a krátku pozíciu vo všeobecnom riziku štátneho dlhopisu so splatnosťou ekvivalentnou obdobiu do nasledujúceho stanovenia úroku, pričom sa mu podľa hlavy II kapitoly 2 priradí riziková váha 0 %. Rovnako vytvorí dlhú pozíciu v špecifickom riziku referenčného záväzku;
swap na kreditné zlyhanie nevytvára pozíciu pre všeobecné riziko. Na účely špecifického rizika musí inštitúcia zaznamenať syntetickú dlhú pozíciu v záväzku referenčného subjektu, s výnimkou prípadu, keď derivát má externý rating a spĺňa podmienky pre prípustnú dlhovú položku, pričom v tom prípade sa zaznamená dlhá derivátová pozícia. Ak sú súčasťou produktu prémie alebo úrokové platby, tieto peňažné toky musia predstavovať pomyselné pozície v štátnych dlhopisoch;
dlhový nástroj viazaný na úver zmierňujúci kreditné riziko len jednej zmluvnej strany vytvára dlhú pozíciu vo všeobecnom riziku samotného dlhového nástroja ako úrokový produkt. Na účely špecifického rizika je v záväzku referenčného subjektu vytvorená syntetická dlhá pozícia. Ďalšia dlhá pozícia je vytvorená v prípade emitenta dlhového nástroja. Keď dlhový nástroj viazaný na úver má externý rating a spĺňa podmienky pre prípustnú dlhovú položku, musí sa zaznamenať len jedna dlhá pozícia so špecifickým rizikom dlhového nástroja;
popri dlhej pozícii v špecifickom riziku emitenta dlhového nástroja dlhový nástroj viazaný na úver zmierňujúci kreditné riziko viacerých subjektov, ktorý poskytuje proporcionálne zabezpečenie, vytvára pozíciu v každom referenčnom subjekte s celkovou pomyselnou hodnotou zmluvy priradenou pozíciám podľa pomeru celkovej pomyselnej hodnoty, ktorú predstavuje každá expozícia voči referenčnému subjektu. Ak môže byť vybratý viac než jeden záväzok referenčného subjektu, špecifické riziko je určené záväzkom s najvyššou rizikovou váhou;
Kreditný derivát pre prvé zlyhanie aktív vytvára pozíciu pre pomyselnú hodnotu v záväzku každého referenčného subjektu. Ak je výška maximálnej platby v prípade kreditnej udalosti nižšia než požiadavka na vlastné zdroje podľa postupu uvedeného v prvej vete tohto odseku, výška maximálnej platby sa môže považovať za požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko.
Kreditný derivát pre n-té zlyhanie aktív vytvára pozíciu pre pomyselnú hodnotu v záväzku každého referenčného subjektu mínus n-1 referenčných subjektov s najnižšou požiadavkou na vlastné zdroje pre špecifické riziko. Ak je výška maximálnej platby v prípade kreditnej udalosti nižšia než požiadavka na vlastné zdroje podľa postupu uvedeného v prvej vete tohto odseku, táto hodnota sa môže považovať za požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko.
Ak má kreditný derivát pre n-té zlyhanie externý rating, predávajúci zabezpečenie vypočíta požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko použitím ratingu derivátu a prípadne uplatní príslušné sekuritizačné váženie rizika.
2. Pre stranu, ktorá presúva kreditné riziko („kupujúci zabezpečenie“), sa pozície určujú podľa zásady zrkadlového obrazu (mirror principle) predávajúceho zabezpečenie, s výnimkou dlhového nástroja viazaného na úver (kde voči emitentovi nevzniká krátka pozícia). Pri výpočte požiadavky na vlastné zdroje pre kupujúceho zabezpečenie sa používa pomyselná hodnota zo zmluvy o kreditnom deriváte. Bez ohľadu na prvú vetu sa inštitúcia môže rozhodnúť, že pomyselnú hodnotu nahradí pomyselnou hodnotou plus čistá zmena trhovej hodnoty kreditného derivátu od začatia obchodovania, čo je z pohľadu predávajúceho zabezpečenie čistá zmena nadol, ktorá má záporné znamienko. Ak v danom momente existuje kúpna opcia skombinovaná s klauzulou o zvýšení, tento moment sa považuje za splatnosť zabezpečenia.
3. Kreditné deriváty v súlade s článkom 338 ods. 1 alebo 3 sa zahrnú len do stanovenia požiadavky na vlastné zdroje pre špecifické riziko v súlade s článkom 338 ods. 4.
Článok 333
Cenné papiere predané v rámci zmluvy o repo transakciách alebo požičané
Strana prevádzajúca cenné papiere alebo zaručené práva, ktoré sa týkajú vlastníckych práv k cenným papierom pri zmluve o repo transakciách, a požičiavateľ cenných papierov pri požičiavaní cenných papierov zahrnú tieto cenné papiere do výpočtu svojej požiadavky na vlastné zdroje podľa tejto kapitoly za predpokladu, že takéto cenné papiere predstavujú pozície v obchodnej knihe.
Článok 334
Čisté pozície v dlhových nástrojoch
Čisté pozície sa klasifikujú podľa meny, v ktorej sú denominované, a na ich základe sa vypočíta požiadavka na vlastné zdroje pre všeobecné a špecifické riziko pre každú jednotlivú menu samostatne.
Článok 335
Horné ohraničenie pre požiadavku na vlastné zdroje pre čistú pozíciu
Inštitúcia môže stanoviť horné ohraničenie pre požiadavku na vlastné zdroje na pokrytie špecifického rizika čistej pozície v dlhovom nástroji vo výške maximálnej možnej straty súvisiacej s rizikom zlyhania. Pri krátkej pozícii sa tento limit môže vypočítať ako zmena hodnoty v dôsledku toho, že nástroj alebo prípadne podkladové referenčné tituly okamžite prestanú niesť riziko zlyhania.
Článok 336
Požiadavka na vlastné zdroje pre nesekuritizačné dlhové nástroje
1. Inštitúcia priradí svoje čisté pozície v obchodnej knihe v nástrojoch, ktoré nie sú sekuritizačnými pozíciami, na základe výpočtu v súlade s článkom 327 k príslušným kategóriám v tabuľke 1 podľa ich emitenta alebo dlžníka, externého alebo interného ratingového hodnotenia a zostatkovej splatnosti, a následne ich vynásobí váhami uvedenými v danej tabuľke. Sčíta svoje vážené pozície vyplývajúce z uplatnenia tohto článku bez ohľadu na to, či sú dlhé alebo krátke, aby vypočítala svoju požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko.
Tabuľka 1
Kategórie |
Požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko |
Dlhové cenné papiere, ktoré by podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko dostali rizikovú váhu 0 %. |
0 % |
Dlhové cenné papiere, ktoré by podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko dostali rizikovú váhu 20 % alebo 50 %, a iné prípustné položky vymedzené v odseku 4. |
0,25 % (zostatkové obdobie do konečnej splatnosti šesť mesiacov alebo menej) 1,00 % (zostatkové obdobie do konečnej splatnosti viac než 6 mesiacov a menej než 24 mesiacov vrátane) 1,60 % (zostatkové obdobie do konečnej splatnosti viac než 24 mesiacov) |
Dlhové cenné papiere, ktoré by podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko dostali rizikovú váhu 100 %. |
8,00 % |
Dlh, ktorý by bol podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko dostal rizikovú váhu 150 %. |
12,00 % |
2. Na to, aby inštitúcie, ktoré uplatnia prístup IRB na triedu expozícií, ku ktorej emitent dlhového nástroja patrí, splnili kritériá pre rizikovú váhu podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko, ako sa uvádza v odseku 1, musí mať emitent expozície interný rating s PD zodpovedajúcou alebo nižšou než je PD, ktorá zodpovedá primeranému stupňu kreditnej kvality podľa štandardizovaného prístupu.
3. Inštitúcie môžu vypočítať požiadavky pre špecifické riziko pre všetky dlhopisy, pre ktoré je v súlade so zaobchádzaním stanoveným v článku 129 ods. 4, 5 a 6 prípustná riziková váha 10 %, ako polovicu z požiadavky na vlastné zdroje pre špecifické riziko, ktorá sa vzťahuje na druhú kategóriu v tabuľke 1.
4. Ďalšie kvalifikačné položky sú tieto:
dlhé a krátke pozície v aktívach, pri ktorých nie je k dispozícii ratingové hodnotenie ECAI a ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
dotknutá inštitúcia ich považuje za dostatočne likvidné;
ich investičná kvalita sa na základe vlastného rozhodnutia inštitúcie prinajmenšom rovná investičnej kvalite aktív uvedených v druhom riadku v tabuľke 1;
sú kótované aspoň na jednom regulovanom trhu v členskom štáte alebo na burze cenných papierov v tretej krajine za predpokladu, že takáto burza je uznaná príslušnými orgánmi príslušného členského štátu;
dlhé a krátke pozície v aktívach emitovaných inštitúciami, ktoré podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje stanoveným v tomto nariadení, ktoré príslušná inštitúcia považuje za dostatočne likvidné a ktorých investičná kvalita je na základe vlastného rozhodnutia inštitúcie prinajmenšom ekvivalentná investičnej kvalite aktív uvedených v druhom riadku v tabuľke 1;
cenné papiere emitované inštitúciami, ktorých kreditná kvalita sa považuje za ekvivalentnú alebo vyššiu než v prípade inštitúcií, ktorých kreditná kvalita zodpovedá stupňu 2 podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko expozícií voči inštitúciám a ktoré podliehajú režimom dohľadu a regulácie porovnateľným s tými, ktoré sú stanovené podľa tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ.
Inštitúcie, ktoré využívajú ustanovenia uvedené v písmene a) alebo b), musia mať zavedenú zdokumentovanú metodiku posudzovania, či aktíva spĺňajú požiadavky uvedené v týchto písmenách, a oznámia túto metodiku príslušným orgánom.
Článok 337
Požiadavka na vlastné zdroje pre sekuritizačné nástroje
1. V prípade nástrojov v obchodnej knihe, ktoré sú sekuritizačnými pozíciami, váži inštitúcia čisté pozície vypočítané v súlade s článkom 327 ods. 1 8 % rizikovej váhy, ktorú by inštitúcia uplatnila na pozíciu vo svojej neobchodnej knihe podľa hlavy II kapitoly 5 oddielu 3.
2. Pri určovaní rizikových váh na účely odseku 1 sa môžu odhady PD a LGD určiť na základe odhadov, ktoré sú odvodené od interného modelu na zachytávanie inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie (model IRC) inštitúcie, ktorej bolo udelené povolenie používať interný model pre špecifické riziko dlhových nástrojov. Táto alternatíva sa môže používať len na základe povolenia od príslušných orgánov, ktoré sa udelí vtedy, keď uvedené odhady spĺňajú kvantitatívne požiadavky pre prístup IRB stanovené v hlave II kapitole 3.
V súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá EBA usmernenia o používaní odhadov PD a LGD ako vstupných údajov, keď sú tieto odhady založené na modeli IRC.
3. Na sekuritizačné pozície, na ktoré sa vzťahuje dodatočná riziková váha v súlade s článkom 247 ods. 6, sa uplatňuje 8 % celkovej rizikovej váhy.
4. Inštitúcia sčíta svoje vážené pozície vyplývajúce z uplatňovania odsekov 1, 2 a 3 bez ohľadu na to, či sú dlhé alebo krátke, aby vypočítala svoju požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko, s výnimkou sekuritizačných pozícií, na ktoré sa vzťahuje článok 338 ods. 4
5. Ak inštitúcia, ktorá je originátorom tradičnej sekuritizácie, nespĺňa podmienky na presun významného rizika podľa článku 244, zahrnie inštitúcia, ktorá je originátorom, do svojho výpočtu požiadavky na vlastné zdroje expozície, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu, a to tak, ako keby uvedené expozície neboli sekuritizované.
Ak inštitúcia, ktorá je originátorom syntetickej sekuritizácie, nespĺňa podmienky na presun významného rizika podľa článku 245, zahrnie inštitúcia, ktorá je originátorom, do svojho výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje expozície, ktoré sú podkladom pre sekuritizáciu, a to tak, ako keby uvedené expozície neboli sekuritizované, pričom nezohľadňuje účinok syntetickej sekuritizácie na účely zabezpečenia.
Článok 338
Požiadavka na vlastné zdroje pre korelačné obchodné portfólio
1. Korelačné obchodné portfólio pozostáva zo sekuritizačných pozícií a kreditných derivátov pre n-té zlyhanie, ktoré spĺňajú všetky tieto kritériá:
pozície nie sú ani resekuritizačnými pozíciami, ani opciami na sekuritizačné tranže, ani inými derivátmi sekuritizačných expozícií, ktoré neposkytujú pomerný podiel na výnosoch zo sekuritizačnej tranže;
všetky referenčné nástroje zodpovedajú jednému z týchto druhov:
nástroje zmierňujúce kreditné riziko len jednej zmluvnej strany vrátane kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany, pre ktoré existuje likvidný obojsmerný trh;
bežne obchodované indexy založené na týchto referenčných subjektoch.
Obojsmerný trh sa pokladá za existujúci, keď existujú nezávislé ponuky na kúpu a predaj v dobrej viere, takže v rámci jedného dňa možno stanoviť cenu, ktorá sa primerane vzťahuje na poslednú predajnú cenu alebo aktuálne konkurencieschopné kotácie ponuky a dopytu v dobrej viere, a za takúto cenu uskutočniť vyrovnanie v pomerne krátkom čase v súlade s obchodnými zvyklosťami.
2. Súčasťou korelačného obchodného portfólia nie sú pozície, ktoré sa týkajú:
podkladového nástroja, ktorý môže byť zaradený do triedy expozícií „retailové expozície“ alebo do triedy expozícií „expozície zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok“ podľa štandardizovaného prístupu pre kreditné riziko v neobchodnej knihe inštitúcie;
pohľadávky voči účelovej jednotke, priamo alebo nepriamo zabezpečenej pozíciou, ktorá by sama osebe nebola prípustná na začlenenie do korelačného obchodného portfólia v súlade s odsekom 1 a týmto odsekom.
3. Inštitúcia môže zaradiť do korelačného obchodného portfólia pozície, ktoré nie sú ani sekuritizačnými pozíciami ani kreditnými derivátmi pre n-té zlyhanie, ale ktoré predstavujú hedžing ostatných pozícií tohto portfólia, a to pod podmienkou, že pre tento nástroj alebo jeho podkladové nástroje existuje likvidný obojsmerný trh uvedený v odseku 1 poslednom pododseku.
4. Inštitúcia určí pre korelačné obchodné portfólio vyššiu z nasledujúcich súm ako požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko:
celková požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko, ktorá by sa uplatnila len na čisté dlhé pozície korelačného obchodného portfólia;
celková požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko, ktorá by sa uplatnila len na čisté krátke pozície korelačného obchodného portfólia.
Článok 339
Výpočet všeobecného rizika na základe splatnosti
1. Na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre všeobecné riziko sa všetky pozície vážia podľa splatnosti, ako sa vysvetľuje v odseku 2, aby sa vypočítala suma vlastných zdrojov požadovaných vo vzťahu k nim. Táto požiadavka sa zníži, ak sa vážená pozícia drží spolu s opačnou váženou pozíciou v rámci toho istého pásma splatnosti. Požiadavka sa zníži takisto v prípade, keď opačne vážené pozície patria do rôznych pásem splatnosti, pričom veľkosť tohto zníženia závisí od toho, či tieto dve pozície patria alebo nepatria do tej istej zóny, a od toho, do ktorej konkrétnej zóny patria.
2. Inštitúcia zaradí svoje čisté pozície do príslušných pásem splatnosti uvedených v stĺpci 2 alebo prípadne 3 v tabuľke 2 v odseku 4. Zaradenie vykoná na základe zostatkovej splatnosti v prípade nástrojov s pevnou úrokovou sadzbou a na základe času zostávajúceho do ďalšieho stanovenia úrokovej sadzby v prípade nástrojov, ktorých úroková sadzba je pohyblivá pred ich konečnou splatnosťou. Rozlišuje aj medzi dlhovými nástrojmi, ktorých kupón má hodnotu 3 % alebo vyššiu, a dlhovými nástrojmi s kupónom s hodnotou nižšou než 3 % a podľa toho ich zaradí do stĺpca 2 alebo 3 v tabuľke 2. Potom každý z nich vynásobí váhou pre príslušné pásmo splatnosti v stĺpci 4 v tabuľke 2.
3. Inštitúcia potom vypočíta súčet vážených dlhých pozícií a súčet vážených krátkych pozícií v každom pásme splatnosti. Hodnota vážených dlhých pozícií, ktoré sú spárované s váženými krátkymi pozíciami v danom pásme splatnosti, je spárovaná vážená pozícia v danom pásme a zostávajúca dlhá alebo krátka pozícia je nespárovaná vážená pozícia pre to isté pásmo. Potom sa vypočíta celkový súčet spárovaných vážených pozícií vo všetkých pásmach.
4. Inštitúcia vypočíta celkové súčty nespárovaných vážených dlhých pozícií pre pásma zahrnuté v každej zo zón v tabuľke 2 s cieľom odvodiť nespárované vážené dlhé pozície pre každú zónu. Podobne sa stanoví súčet nespárovaných vážených krátkych pozícií pre každé pásmo v danej zóne, aby sa vypočítala nespárovaná vážená krátka pozícia pre túto zónu. Tá časť nespárovanej váženej dlhej pozície pre danú zónu, ktorá je spárovaná nespárovanou váženou krátkou pozíciou pre tú istú zónu, je spárovaná vážená pozícia pre túto zónu. Tá časť nespárovanej váženej dlhej alebo nespárovanej váženej krátkej pozície pre zónu, ktorá takto nemôže byť spárovaná, je nespárovaná vážená pozícia pre túto zónu.
Tabuľka 2
Zóna |
Pásmo splatnosti |
Váženie (v %) |
Predpokladaná zmena úrokovej miery (v %) |
|
kupón 3 % alebo viac |
kupón pod 3 % |
|||
Jedna |
0 ≤ 1 mesiac |
0 ≤ 1 mesiac |
0,00 |
— |
> 1 ≤ 3 mesiace |
> 1 ≤ 3 mesiace |
0,20 |
1,00 |
|
> 3 ≤ 6 mesiacov |
> 3 ≤ 6 mesiacov |
0,40 |
1,00 |
|
> 6 ≤ 12 mesiacov |
> 6 ≤ 12 mesiacov |
0,70 |
1,00 |
|
Dva |
> 1 ≤ 2 roky |
> 1,0 ≤ 1,9 roka |
1,25 |
0,90 |
> 2 ≤ 3 roky |
> 1,9 ≤ 2,8 roka |
1,75 |
0,80 |
|
> 3 ≤ 4 roky |
> 2,8 ≤ 3,6 roka |
2,25 |
0,75 |
|
Tri |
> 4 ≤ 5 rokov |
> 3,6 ≤ 4,3 roka |
2,75 |
0,75 |
> 5 ≤ 7 rokov |
> 4,3 ≤ 5,7 roka |
3,25 |
0,70 |
|
> 7 ≤ 10 rokov |
> 5,7 ≤ 7,3 roka |
3,75 |
0,65 |
|
> 10 ≤ 15 rokov |
> 7,3 ≤ 9,3 roka |
4,50 |
0,60 |
|
> 15 ≤ 20 rokov |
> 9,3 ≤ 10,6 roka |
5,25 |
0,60 |
|
> 20 rokov |
> 10,6 ≤ 12,0 rokov |
6,00 |
0,60 |
|
|
> 12,0 ≤ 20,0 rokov |
8,00 |
0,60 |
|
|
> 20 rokov |
12,50 |
0,60 |
5. Suma nespárovanej váženej dlhej alebo krátkej pozície v zóne jedna, ktorá je spárovaná nespárovanou váženou krátkou alebo dlhou pozíciou v zóne dva, je potom spárovanou váženou pozíciou medzi zónami jedna a dva. Rovnaký výpočet sa potom vykoná vzhľadom na tú časť nespárovanej váženej pozície v zóne dva, ktorá sa zvýši, a nespárovanú váženú pozíciu v zóne tri, aby sa vypočítala spárovaná vážená pozícia medzi zónami dva a tri.
6. Inštitúcia môže obrátiť poradie v odseku 5, aby vypočítala spárovanú váženú pozíciu medzi zónami dva a tri skôr, než vypočíta spárovanú váženú pozíciu medzi zónami jedna a dva.
7. Zostatok nespárovanej váženej pozície v zóne jedna sa potom spáruje s tým, čo zostane z nespárovanej váženej pozície pre zónu tri po jej spárovaní so zónou dva, aby sa odvodila spárovaná vážená pozícia medzi zónami jedna a tri.
8. Po vykonaní troch oddelených výpočtov na určenie spárovaných a nespárovaných pozícií, uvedených v odsekoch 5, 6 a 7, sa zostávajúce pozície sčítajú.
9. Požiadavka inštitúcie na vlastné zdroje sa vypočíta ako súčet:
10 % zo súčtu spárovaných vážených pozícií vo všetkých pásmach splatnosti;
40 % zo spárovanej váženej pozície v zóne jedna;
30 % zo spárovanej váženej pozície v zóne dva;
30 % zo spárovanej váženej pozície v zóne tri;
40 % zo spárovanej váženej pozície medzi zónami jedna a dva a medzi zónami dva a tri;
150 % zo spárovanej váženej pozície medzi zónami jedna a tri;
100 % zo zostávajúcich nespárovaných vážených pozícií.
Článok 340
Výpočet všeobecného rizika na základe durácie
1. Inštitúcie môžu namiesto prístupu stanoveného v článku 339 používať na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre všeobecné riziko dlhových nástrojov prístup, ktorý odzrkadľuje duráciu, ak ho inštitúcia používa konzistentne.
2. Podľa prístupu založeného na durácii, ktorý je uvedený v odseku 1, použije inštitúcia trhovú hodnotu každého dlhového nástroja s pevnou sadzbou, a potom vypočíta jeho výnos do splatnosti, ktorý je implikovanou diskontnou sadzbou pre tento nástroj. V prípade nástrojov s pohyblivou sadzbou použije inštitúcia trhovú hodnotu každého nástroja, a potom vypočíta jeho výnos za predpokladu, že istina je splatná vtedy, keď sa najbližšie môže meniť úroková sadzba.
3. Inštitúcia potom vypočíta modifikovanú duráciu každého dlhového nástroja na základe tohto vzorca:
kde:
D |
= |
durácia vypočítaná podľa tohto vzorca:
kde:
|
Pri výpočte modifikovanej durácie dlhových nástrojov, na ktoré sa vzťahuje riziko predčasného splatenia, sa vykoná korekcia. EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia o spôsobe uplatnenia takýchto korekcií.
4. Inštitúcia potom zaradí každý dlhový nástroj do príslušnej zóny v tabuľke 3. Urobí tak na základe modifikovanej durácie každého nástroja.
Tabuľka 3
Zóna |
Modifikovaná durácia (v rokoch) |
Predpokladaný úrok (zmena v %) |
Jedna |
> 0 ≤ 1,0 |
1,0 |
Dva |
> 1,0 ≤ 3,6 |
0,85 |
Tri |
> 3,6 |
0,7 |
5. Inštitúcia potom vypočíta duráciou váženú pozíciu pre každý nástroj vynásobením jeho trhovej ceny jeho modifikovanou duráciou a predpokladanou zmenou úrokovej sadzby pre nástroj s touto príslušnou modifikovanou duráciou (pozri stĺpec 3 v tabuľke 3).
6. Inštitúcia vypočíta svoje duráciou vážené dlhé a svoje duráciou vážené krátke pozície v každej zóne. Výška duráciou vážených dlhých pozícií, ktoré sú spárované duráciou váženými krátkymi pozíciami v každej zóne, je spárovanou duráciou váženou pozíciou pre túto zónu.
Inštitúcia potom vypočíta nespárované duráciou vážené pozície pre každú zónu. Potom pokračuje podľa postupov stanovených pre nespárované vážené pozície v článku 339 ods. 5 až 8.
7. Požiadavka inštitúcie na vlastné zdroje sa potom vypočíta ako súčet týchto položiek:
2 % spárovanej duráciou váženej pozície pre každú zónu;
40 % spárovaných duráciou vážených pozícií medzi zónami jedna a dva a medzi zónami dva a tri;
150 % spárovaných duráciou vážených pozícií medzi zónami jedna a tri;
100 % zostávajúcich nespárovaných duráciou vážených pozícií.
Článok 341
Čisté pozície v kapitálových nástrojoch
1. Inštitúcia samostatne spočíta všetky svoje čisté dlhé pozície a všetky svoje čisté krátke pozície podľa článku 327. Súčet absolútnych hodnôt týchto dvoch číselných údajov je jej celkovou brutto pozíciou.
2. Inštitúcia vypočíta samostatne za každý trh rozdiel medzi súčtom čistých dlhých pozícií a čistých krátkych pozícií. Súčet absolútnych hodnôt týchto rozdielov je jej celkovou čistou pozíciou.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa vymedzí pojem trh uvedený odseku 2.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v predchádzajúcom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 342
Špecifické riziko kapitálových nástrojov
Inštitúcia vynásobí svoju celkovú brutto pozíciu koeficientom 8 %, aby vypočítala svoju požiadavku na vlastné zdroje na krytie špecifického rizika.
Článok 343
Všeobecné riziko kapitálových nástrojov
Požiadavka na vlastné zdroje na krytie všeobecného rizika je celkovou čistou pozíciou inštitúcie vynásobenou koeficientom 8 %.
Článok 344
Akciové indexy
1. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorom sa uvedie zoznam akciových indexov, v súvislosti s ktorými sú k dispozícii postupy uvedené v odseku 4 druhej vete.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
►C2 2. Pred nadobudnutím účinnosti technických predpisov uvedených v odseku 1 môžu inštitúcie pokračovať v uplatňovaní zaobchádzania stanoveného v odseku 4 druhej vete, ak ◄ príslušné orgány uplatňovali toto zaobchádzanie pred 1. januárom 2014.
3. Futures na akciový index, delta vážené ekvivalenty opcií na futures na akciový index a akciové indexy, ktoré sa ďalej spoločne označujú ako „futures na akciový index“, možno rozdeliť na pozície v každej z kapitálových cenných papierov tvoriacich ich súčasť. S týmito pozíciami možno zaobchádzať ako s podkladovými pozíciami v príslušných kapitálových cenných papieroch a môžu byť započítané voči opačným pozíciám v samotných podkladových kapitálovým cenným papierom. Inštitúcie oznámia príslušnému orgánu, že využívajú toto zaobchádzanie.
4. Keď futures na akciový index nie sú rozčlenené na svoje podkladové pozície, zaobchádza sa s nimi tak, ako keby boli jednotlivou akciou. Špecifické riziko tejto jednotlivej akcie je však možné nezohľadniť, ak príslušné futures na akciový index sú obchodované na burze a reprezentuje relevantný primerane diverzifikovaný index.
Článok 345
Znižovanie čistých pozícií
1. V prípade upisovania dlhových a kapitálových nástrojov môže inštitúcia pri výpočte svojich požiadaviek na vlastné zdroje používať nasledujúci postup. Inštitúcia najprv vypočíta čisté pozície odpočítaním pozícií v prevzatých nových emisiách, ktoré sú upísané alebo podupísané tretími osobami na základe formálnych dohôd. Inštitúcia potom zníži čisté pozície o redukčné koeficienty uvedené v tabuľke 4 a vypočíta svoje požiadavky na vlastné zdroje s použitím znížených pozícií z upísania.
Tabuľka 4
Pracovný deň 0: |
100 % |
Pracovný deň 1: |
90 % |
Pracovné dni 2 až 3: |
75 % |
Pracovný deň 4: |
50 % |
Pracovný deň 5: |
25 % |
po pracovnom dni 5: |
0 %. |
Pracovný deň 0 je pracovný deň, keď sa inštitúcia bezpodmienečne zaviaže prijať známe množstvo cenných papierov za dohodnutú cenu.
2. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom uplatňovanie odseku 1.
Článok 346
Zníženie požiadaviek pri hedžingu kreditnými derivátmi
1. V prípade hedžingu poskytnutom kreditnými derivátmi sa umožňuje zníženie požiadaviek na vlastné zdroje v súlade so zásadami stanovenými v odsekoch 2 až 6.
2. Inštitúcie zaobchádzajú s pozíciou v kreditnom deriváte ako s jednou „vetvou“ a s hedžovanou pozíciou, ktorá má tú istú nominálnu, prípadne pomyselnú hodnotu, ako s druhou „vetvou“.
3. Úplné zníženie požiadaviek na vlastné zdroje sa poskytne vtedy, keď sa hodnoty daných dvoch častí transakcie pohybujú vždy opačným smerom a väčšinou v rovnakom rozsahu. Takýto prípad môže nastať v týchto situáciách:
obidve časti transakcie pozostávajú z úplne totožných nástrojov;
dlhá pozícia v peňažnej hotovosti je hedžovaná swapom na celú mieru výnosu (alebo naopak) a existuje úplný súlad medzi referenčným záväzkom a podkladovou expozíciou (t. j. pozíciou v peňažnej hotovosti). Splatnosť samotného swapu sa môže líšiť od splatnosti podkladovej expozície.
V týchto situáciách sa požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko neuplatňuje na žiadnu zo strán pozície.
4. Vzájomné započítanie vo výške 80 % sa uplatní, keď sa hodnoty obidvoch častí transakcie pohybujú vždy opačným smerom a ak existuje úplný súlad, pokiaľ ide o referenčný záväzok, splatnosť referenčného záväzku a kreditného derivátu a menu podkladovej expozície. Okrem toho hlavné body zmluvy o kreditnom deriváte nesmú spôsobovať pohyb ceny kreditného derivátu, ktorý by sa podstatne odchyľoval od pohybov ceny pozície v peňažnej hotovosti. So zreteľom na mieru, v akej táto transakcia presúva riziko, sa vzájomné započítanie vo výške 80 % na účely špecifického rizika uplatní na tú stranu transakcie, ktorá má vyššiu požiadavku na vlastné zdroje, pričom požiadavky týkajúce sa špecifického rizika na druhej strane transakcie sa stanovia na nulu.
5. Odhliadnuc od situácií uvedených v odsekoch 3 a 4 sa čiastočné zníženie požiadaviek na vlastné zdroje vykoná v týchto situáciách:
pozícia spadá pod odsek 3 písm. b), avšak existuje nesúlad aktív medzi referenčným záväzkom a podkladovou expozíciou. Pozície však spĺňajú tieto požiadavky:
referenčný záväzok je v rovnakom alebo nižšom poradí vyrovnania ako podkladový záväzok;
podkladový záväzok a referenčný záväzok majú rovnakého dlžníka a majú právne vymožiteľné ustanovenia o cross-defaulte alebo o cross-acceleration;
pozícia spĺňa podmienky podľa odseku 3 písm. a) alebo odseku 4, ale existuje nesúlad z hľadiska meny alebo splatnosti medzi zabezpečením a podkladovým aktívom. Takýto nesúlad z hľadiska meny sa zahrnie do požiadavky na vlastné zdroje pre devízové riziko;
pozícia spadá pod odsek 4, ale existuje nesúlad aktív medzi pozíciou v peňažnej hotovosti a kreditným derivátom. Podkladové aktíva sú však zahrnuté v (dodateľných) záväzkoch v dokumentácii ku kreditnému derivátu.
S cieľom poskytnúť čiastočné zníženie požiadaviek na vlastné zdroje sa namiesto pridania požiadaviek na vlastné zdroje pre špecifické riziko ku každej strane transakcie uplatňuje len vyššia z daných dvoch požiadaviek na vlastné zdroje.
6. Vo všetkých situáciách, ktoré nespadajú pod odseky 3 až 5, sa požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko počíta samostatne pre obe strany pozícií.
Článok 347
Zníženie požiadaviek pri hedžingu kreditnými derivátmi pre prvé zlyhanie a pre n-té zlyhanie
V prípade kreditných derivátov pre prvé zlyhanie a kreditných derivátov pre n-té zlyhanie sa na zníženie požiadaviek na vlastné zdroje, ktoré sa má poskytnúť v súlade s článkom 346, uplatňuje toto zaobchádzanie:
keď inštitúcia získa zabezpečenie pre niekoľko referenčných subjektov, ktoré sú podkladom kreditného derivátu, za takých podmienok, že prvé zlyhanie medzi aktívami aktivuje platbu a že sa touto kreditnou udalosťou ukončí zmluva, inštitúcia môže kompenzovať špecifické riziko pre referenčný subjekt, voči ktorému sa podľa tabuľky 1 v článku 336 uplatňuje najnižšia percentuálna sadzba pre špecifické riziko medzi podkladovými referenčnými subjektmi;
keď n-té zlyhanie medzi expozíciami aktivuje platbu v rámci zabezpečenia, kupujúci zabezpečenie môže kompenzovať špecifické riziko, iba ak bolo zabezpečenie získané aj pre zlyhania 1 až n-1, alebo ak už nastalo n-1 zlyhaní. V takýchto prípadoch sa metodika stanovená v písmene a) pre kreditné deriváty pre prvé zlyhanie bude po primeranej zmene používať aj pre produkty pre n-té zlyhanie.
Článok 348
Požiadavky na vlastné zdroje pre PKI
1. Bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia v tomto oddiele, pozície v PKI podliehajú požiadavkám na vlastné zdroje pre pozičné riziko na úrovni 32 % zahŕňajúce špecifické a všeobecné riziko. Bez toho, aby bol dotknutý článok 353 spolu so zmeneným zaobchádzaním so zlatom stanoveným v článku 352 ods. 4 a článok 367 ods. 2 písm. b), pozície v PKI podliehajú požiadavke na vlastné zdroje pre pozičné riziko, zahŕňajúce špecifické a všeobecné riziko, a devízové riziko na úrovni 40 %.
2. Ak nie je uvedené inak v článku 350, medzi podkladovými investíciami PKI a ostatnými pozíciami držanými inštitúciou nie je povolené žiadne vzájomné započítavanie.
Článok 349
Všeobecné kritériá pre PKI
PKI sú oprávnené pre prístup stanovený v článku 350, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
prospekt alebo ekvivalentný dokument PKI musí zahŕňať všetky tieto položky:
kategórie aktív, do ktorých je PKI oprávnený investovať;
ak sa uplatňujú investičné limity, príslušné limity a metodika ich výpočtu;
ak je povolená finančná páka, maximálnu výšku finančnej páky;
ak je povolené uzatváranie transakcií s OTC finančnými derivátmi, repo transakcií alebo požičiavanie alebo vypožičiavanie cenných papierov, postup na obmedzenie rizika protistrany vyplývajúceho z týchto transakcií;
obchodovanie PKI sa vykazuje v polročných a ročných správach, aby sa mohli vyhodnotiť aktíva a pasíva, príjmy a operácie za vykazované obdobie;
podiely PKI sú splatné v hotovosti z aktív podniku na dennej báze na žiadosť držiteľa podielu;
investície v PKI sú oddelené od aktív správcu PKI;
investujúca inštitúcia vykoná adekvátne posúdenie rizika PKI;
PKI musia byť riadené osobami, nad ktorými sa vykonáva dohľad v súlade so smernicou 2009/65/ES alebo rovnocennými právnymi predpismi.
Článok 350
Špecifické metódy pre PKI
1. Ak je inštitúcia denne oboznamovaná s podkladovými investíciami PKI, môže tieto podkladové investície jednotlivo zohľadniť pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko zahŕňajúce všeobecné a špecifické riziko. Podľa takéhoto prístupu sa s pozíciami v PKI zaobchádza ako s pozíciami v podkladových investíciách PKI. Vzájomné započítavanie medzi pozíciami v podkladových investíciách PKI a inými pozíciami držanými inštitúciou je povolené, pokiaľ inštitúcia drží dostatočné množstvo podielov na majetku v kolektívnom investovaní, aby ich mohla splatiť/vytvoriť výmenou za podkladové investície.
2. Inštitúcie môžu vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre pozičné riziko, zahŕňajúce špecifické a všeobecné riziko, pre pozície v PKI tak, že sa predpokladajú pozície, ktoré predstavujú pozície potrebné na replikáciu zloženia a výkonnosť externe generovaného indexu alebo fixného koša kapitálových cenných papierov alebo dlhových cenných papierov uvedených v písmene a), na základe týchto podmienok:
účelom mandátu PKI je replikovať zloženie a výkonnosť externe generovaného indexu alebo fixného koša kapitálových cenných papierov alebo dlhových cenných papierov;
minimálny korelačný koeficient medzi dennými výnosmi PKI a indexom alebo košom kapitálových cenných papierov alebo dlhových cenných papierov, ktoré sleduje, vo výške 0,9 môže byť jasne stanovená na obdobie minimálne šiestich mesiacov.
3. Ak inštitúcia nie je denne oboznamovaná s podkladovými investíciami PKI, môže vypočítať požiadavky na vlastné zdroje pre pozičné riziko, zahŕňajúce špecifické a všeobecné riziko, na základe týchto podmienok:
predpokladá sa, že PKI najprv investuje v maximálnej miere, ktorú jeho mandát povoľuje, do tried aktív, na ktoré sa vzťahuje najvyššia požiadavka na vlastné zdroje pre všeobecné riziko a špecifické riziko samostatne, a potom pokračuje v investovaní zostupne až do dosiahnutia maximálneho limitu pre celkové investície. S pozíciou v PKI sa zaobchádza ako s priamym podielom v predpokladanej pozícii;
pri výpočte svojej požiadavky na vlastné zdroje pre špecifické riziko a všeobecné riziko samostatne inštitúcie zohľadňujú maximálnu nepriamu expozíciu, ktorú by mohli dosiahnuť zaujatím pozícií s využitím pákového efektu prostredníctvom PKI, a to tým, že úmerne zvýšia pozície v PKI až do úrovne maximálnej expozície voči položkám podkladových investícií vyplývajúcim z mandátu;
ak by požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické a všeobecné riziko spolu v súlade s týmto odsekom presahovala požiadavku stanovenú v článku 348 ods. 1, bude požiadavka na vlastné zdroje znížená na uvedenú úroveň.
4. Inštitúcie sa môžu pri výpočte a vykazovaní požiadaviek na vlastné zdroje pre pozičné riziko pre pozície v PKI spĺňajúcich podmienky odsekov 1 až 4 v súlade s postupmi stanovenými v tejto kapitole spoliehať na tieto tretie strany:
depozitár PKI za predpokladu, že PKI investuje výhradne do cenných papierov a ukladá všetky cenné papiere u tohto depozitára;
v prípade ostatných PKI správcovská spoločnosť PKI, za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a).
Správnosť výpočtu potvrdí externý audítor.
KAPITOLA 3
Požiadavky na vlastné zdroje pre devízové riziko
Článok 351
De minimis a váhy pre devízové riziko
Ak súčet celkovej čistej devízovej pozície inštitúcie a jej čistej pozície v zlate, ktorý je vypočítaný v súlade s postupom stanoveným v článku 352, vrátane akejkoľvek devízovej pozície a pozície v zlate, pre ktoré sa požiadavky na vlastné zdroje počítajú s použitím interného modelu, prevyšuje 2 % jej celkových vlastných zdrojov, inštitúcia vypočíta požiadavku na vlastné zdroje pre devízové riziko. Požiadavka na vlastné zdroje pre devízové riziko je súčtom jej celkovej čistej devízovej pozície a jej čistej pozície v zlate v mene vykazovania vynásobeným koeficientom 8 %.
Článok 352
Výpočet celkovej čistej devízovej pozície
1. Čistá otvorená pozícia inštitúcie v každej mene (vrátane meny vykazovania) a v zlate sa počíta ako súčet týchto prvkov (kladných alebo záporných):
čistá spotová pozícia (t. j. všetky položky aktív mínus všetky položky pasív, vrátane vzniknutého úroku, v príslušnej mene, alebo v prípade zlata čistá spotová pozícia v zlate);
čistá forwardová pozícia, ktorá predstavuje všetky sumy, ktoré majú byť prijaté, mínus všetky sumy, ktoré majú byť zaplatené na základe devízových forwardových transakcií a forwardových transakcií so zlatom, vrátane menových futures, futures so zlatom a istiny pri menových swapoch, ktoré nie sú zahrnuté v spotovej pozícii;
neodvolateľné záruky a podobné nástroje, ktoré budú určite vyžiadané a pravdepodobne budú neodvolateľné;
čistý delta ekvivalent alebo ekvivalent, ktorý je vypočítaný na základe delty, celého portfólia devízových opcií a opcií na zlato;
trhová hodnota ostatných opcií.
Delta faktor použitý na účely písmena d) je delta faktor príslušnej burzy. V prípade OTC opcií, alebo keď delta faktor nie je od príslušnej burzy k dispozícii, môže s výhradou povolenia príslušných orgánov delta faktor vypočítať samotná inštitúcia, pričom použije vhodný model. Povolenie sa udelí, ak tento model poskytuje primerané odhady miery zmeny hodnoty opcie alebo warantu v súvislosti s malými zmenami trhovej ceny podkladového nástroja.
Inštitúcia môže zahrnúť čisté budúce príjmy/výdavky, ktoré zatiaľ nevznikli, ale ktoré sú už plne hedžované, ak to vykonáva systematicky.
Inštitúcia môže rozložiť čisté pozície v zložených menách na jednotlivé meny podľa platných kvót.
2. Z výpočtu čistej otvorenej menovej pozície možno s povolením príslušných orgánov vylúčiť všetky pozície, ktoré inštitúcia vedome prevzala na účely hedžingu proti nepriaznivým vplyvom výmenného kurzu na jej ukazovatele v súlade s článkom 92 ods. 1. Takéto pozície musia mať neobchodnú alebo štrukturálnu povahu a všetky odchýlky od podmienok ich vylúčenia si vyžadujú osobitný súhlas príslušných orgánov. Rovnaké zaobchádzanie podliehajúce rovnakým podmienkam sa môže uplatniť na pozície, ktoré inštitúcia má a ktoré sa týkajú položiek, ktoré už boli odpočítané pri výpočte vlastných zdrojov.
3. Inštitúcia môže používať čistú súčasnú hodnotu pri výpočte čistej otvorenej pozície v každej mene a v zlate, ak inštitúcia uplatňuje tento prístup systematicky.
4. Čistá krátka a dlhá pozícia v každej inej mene, než je mena vykazovania, a čistá dlhá alebo krátka pozícia v zlate sa konvertujú za použitia spotových kurzov do meny vykazovania. Potom sa sčítajú oddelene a vytvoria súčet čistých krátkych pozícií a súčet čistých dlhých pozícií. Vyšší z týchto dvoch súčtov je celkovou čistou devízovou pozíciou inštitúcie.
5. Inštitúcie v požiadavkách na vlastné zdroje primerane zohľadnia okrem delta rizika aj iné riziká spojené s opciami.
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanoví škála metód na zohľadnenie iných rizík ako delta rizika v požiadavkách na vlastné zdroje spôsobom, ktorý je primeraný rozsahu a zložitosti činností inštitúcií s opciami.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Pred nadobudnutím účinnosti technických predpisov uvedených v prvom pododseku môžu príslušné orgány naďalej uplatňovať existujúce vnútroštátne zaobchádzanie, ak príslušné orgány uplatňovali dané zaobchádzanie pred 31. decembrom 2013.
Článok 353
Devízové riziko PKI
1. Na účely článku 352 sa v súvislosti s PKI zohľadňujú skutočné devízové pozície PKI.
2. Inštitúcie sa môžu pri vykazovaní devízových pozícií v PKI spoľahnúť na vykazovanie týchto tretích strán:
depozitárna inštitúcia podniku kolektívneho investovania za predpokladu, že tento PKI investuje výhradne do cenných papierov a ukladá všetky cenné papiere v tejto depozitárnej inštitúcii;
v prípade ostatných PKI správcovská spoločnosť podniku kolektívneho investovania za predpokladu, že daná správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a).
Správnosť výpočtu potvrdí externý audítor.
3. Ak inštitúcia nie je oboznámená s devízovými pozíciami v PKI, predpokladá sa, že PKI v maximálnej miere povolenej v rámci mandátu PKI investoval do devízových nástrojov a inštitúcie v prípade pozícií v obchodnej knihe zohľadnia pri výpočte svojej požiadavky na vlastné zdroje pre devízové riziko maximálnu nepriamu expozíciu, ktorú by mohli dosiahnuť zaujatím pozícií s využitím pákového efektu prostredníctvom PKI. To sa uskutoční úmerným zvýšením pozície v PKI na úroveň maximálnej expozície voči položkám podkladovej investície vyplývajúcim z investičného mandátu. S predpokladanou pozíciou PKI v cudzej mene sa zaobchádza ako so samostatnou menou tak, ako sa zaobchádza s investíciami do zlata, s výhradou pripočítania celkovej dlhovej pozície k celkovej dlhej otvorenej devízovej pozícii a pripočítania celkovej krátkej pozície k celkovej krátkej otvorenej devízovej pozícii, ak je známe smerovanie investícií PKI. Vzájomné započítanie medzi takými pozíciami pred výpočtom nie je dovolené.
Článok 354
Úzko korelované meny
1. Inštitúcie môžu stanoviť nižšie požiadavky na vlastné zdroje vo vzťahu k pozíciám v relevantných, úzko korelovaných menách. Menový pár sa môže považovať za úzko korelovaný iba vtedy, ak strata – vypočítaná na základe denných údajov o výmenných kurzoch za predchádzajúce tri roky alebo päť rokov – vyskytujúca sa na rovnakých a opačných pozíciách v takýchto menách počas nasledujúcich 10 pracovných dní, ktorá je 4 % alebo menej z hodnoty príslušnej spárovanej pozície (hodnotenej v mene vykazovania), má pravdepodobnosť najmenej 99 %, ak sa použije obdobie pozorovania dlhé tri roky, a 95 %, ak sa použije obdobie pozorovania dlhé päť rokov. Požiadavka na vlastné zdroje pre spárované pozície v dvoch úzko korelovaných menách je 4 % vynásobené hodnotou spárovanej pozície.
2. Pri výpočte požiadaviek podľa tejto kapitoly môžu inštitúcie vynechať pozície v menách, na ktoré sa vzťahuje právne záväzná medzivládna dohoda, aby sa obmedzili jej odchýlky vo vzťahu k iným menám, na ktoré sa vzťahuje tá istá dohoda. Inštitúcie vypočítajú svoje spárované pozície v takýchto menách a stanovia pre ne požiadavku na vlastné zdroje vo výške minimálne polovice maximálnej povolenej odchýlky stanovenej v príslušnej medzivládnej dohode o príslušných menách.
3. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa uvedú meny, v prípade ktorých je k dispozícii postup stanovený v odseku 1.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. Požiadavka na vlastné zdroje pre spárované pozície v menách členských štátov zapojených v druhej etape hospodárskej a menovej únie sa môže vypočítať ako 1,6 % hodnoty takýchto spárovaných pozícií.
5. Do celkovej čistej otvorenej pozície v súlade s článkom 352 ods. 4 sa môžu zahrnúť len nespárované pozície v menách uvedených v tomto článku.
6. Ak z denných údajov o výmenných kurzoch za predchádzajúce tri alebo predchádzajúcich päť rokov – objavujúcich sa na rovnakých a opačných pozíciách v menovom páre počas nasledujúcich 10 pracovných dní – vyplýva, že tieto dve meny sú dokonale kladne korelované a inštitúcia môže vždy očakávať nulové rozpätie ponuka/dopyt na príslušné obchody, inštitúcia môže na základe výslovného povolenia svojho príslušného orgánu uplatňovať požiadavku na vlastné zdroje vo výške 0 % až do konca roku 2017.
KAPITOLA 4
Požiadavky na vlastné zdroje pre komoditné riziko
Článok 355
Voľba metódy pre komoditné riziko
S výhradou článkov 356 až 358 inštitúcie vypočítajú požiadavku na vlastné zdroje pre komoditné riziko jednou z metód stanovených v článkoch 359, 360 alebo 361.
Článok 356
Vedľajšie obchody s komoditami
1. Inštitúcia, ktorá vykonáva vedľajšie obchody s poľnohospodárskymi komoditami, môžu určiť požiadavky na vlastné zdroje pre svoje fyzické zásoby komodít na konci každého roka pre nasledujúci rok, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
kedykoľvek počas roka drží vlastné zdroje pre toto riziko, ktoré nie sú nižšie než priemerná požiadavka na vlastné zdroje pre toto riziko, odhadnuté na konzervatívnom základe pre nasledujúci rok;
na konzervatívnom základe vykonáva odhad očakávanej volatility pre hodnotu vypočítanú podľa písmena a);
jej priemerná požiadavka na vlastné zdroje pre toto riziko nepresahuje 5 % jej vlastných zdrojov alebo 1 milión EUR a očakávané najvyššie požiadavky na vlastné zdroje nepresahujú 6,5 % jej vlastných zdrojov s ohľadom na volatilitu odhadnutú podľa písmena b);
inštitúcia priebežne monitoruje, či odhady vykonané podľa písmen a) a b) stále odzrkadľujú realitu.
2. Inštitúcie oznámia príslušným orgánom, ako využívajú možnosť ustanovenú v odseku 1.
Článok 357
Pozície v komoditách
1. Každá pozícia v komoditách alebo komoditných derivátoch sa vyjadruje v štandardných jednotkách merania. Spotová cena každej komodity sa vyjadruje v mene vykazovania.
2. Pozície v zlate alebo derivátoch na zlato sú považované za pozície podliehajúce devízovému riziku a na účely výpočtu komoditného rizika sa s nimi zaobchádza v súlade s kapitolou 3, prípadne s kapitolou 5.
3. Na účely článku 360 ods. 1 sa prekročenie dlhej pozície inštitúcie nad jej krátku pozíciu, alebo naopak, v tej istej komodite a vo futures, opciách a warantoch na tú istú komoditu považuje za jej čistú pozíciu v každej komodite. S derivátovými nástrojmi sa podľa článku 358 zaobchádza ako s pozíciami v podkladovej komodite.
4. Na účely výpočtu pozície v komodite sa ako s pozíciami v tej istej komodite zaobchádza s týmito pozíciami:
pozície v rôznych podkategóriách komodít v prípadoch, keď tieto podkategórie môžu byť dodané jedna namiesto druhej;
pozície v podobných komoditách, ak sú blízkymi substitútmi a ak možno jednoznačne preukázať minimálnu koreláciu 0,9 medzi cenovými pohybmi za obdobie minimálne jedného roka.
Článok 358
Osobitné nástroje
1. Komoditné futures a forwardové záväzky na kúpu alebo predaj jednotlivých komodít sa zahrnú do systému merania ako pomyselné hodnoty v štandardných jednotkách merania a priradí sa im splatnosť vo vzťahu k dátumu uplynutia platnosti.
2. S komoditnými swapmi, pri ktorých je na jednej strane transakcie pevná cena a na druhej aktuálna trhová cena, sa zaobchádza ako so sériami pozícií rovnajúcich sa pomyselnej hodnote zmluvy, pričom jedna pozícia prípadne prislúcha každej úhrade swapu a zaradí sa do jedného z pásem splatnosti uvedených v článku 359 ods. 1. Tieto pozície sú dlhými pozíciami, ak inštitúcia platí pevnú cenu a dostane pohyblivú cenu, a krátkymi pozíciami, ak inštitúcia dostane pevnú cenu a platí pohyblivú cenu. Komoditné swapy, pri ktorých je na každej strane transakcie iná komodita, sa vykazujú v príslušnej stupnici vykazovania v postupe stupnice splatnosti.
3. Na účely tejto kapitoly sa s opciami a warantmi na komodity alebo na komoditné deriváty zaobchádza tak, ako keby boli pozíciami, ktorých hodnota sa rovná hodnote podkladového nástroja, ktorého sa opcia týka, vynásobenej príslušným delta faktorom. Tieto pozície môžu byť vzájomne započítané voči akýmkoľvek kompenzačným pozíciám v identickej podkladovej komodite alebo komoditnom deriváte. Použitý delta faktor je delta faktor príslušnej burzy. V prípade OTC opcií, alebo keď delta faktor nie je od príslušnej burzy k dispozícii, môže s výhradou povolenia príslušných orgánov delta faktor vypočítať samotná inštitúcia, pričom použije vhodný model. Povolenie sa udelí, ak tento model poskytuje primerané odhady miery zmeny hodnoty opcie alebo warantu v súvislosti s malými zmenami trhovej ceny podkladového nástroja.
Inštitúcie v požiadavkách na vlastné zdroje primerane zohľadnia okrem delta rizika aj iné riziká spojené s opciami.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa stanoví škála metód na zohľadnenie iných rizík ako delta riziko v požiadavkách na vlastné zdroje spôsobom, ktorý je primeraný rozsahu a zložitosti činností inštitúcií s opciami.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Pred nadobudnutím účinnosti technických predpisov uvedených v prvom pododseku môžu príslušné orgány naďalej uplatňovať existujúce vnútroštátne zaobchádzanie, ak príslušné orgány uplatňovali dané zaobchádzanie pred 31. decembrom 2013.
5. Inštitúcia do výpočtu svojej požiadavky na vlastné zdroje pre komoditné riziko zahŕňa príslušné komodity, ak je jedným z nasledujúcich subjektov:
strana prevádzajúca komodity alebo zaručené práva týkajúce sa vlastníckeho práva ku komoditám uvedeným v zmluve o repo obchode;
požičiavateľ komodít uvedených v zmluve o požičaní komodít.
Článok 359
Postup stupnice splatnosti
1. Inštitúcia použije pre každú komoditu osobitnú stupnicu splatnosti v súlade s tabuľkou 1. Všetky pozície v danej komodite sa zaradia do príslušného pásma splatnosti. Fyzické zásoby sa zaradia do prvého pásma splatnosti od 0 do 1 mesiaca vrátane.
Tabuľka 1
Pásmo splatnosti (1) |
Rozpätie (v %) (2) |
0 ≤ 1 mesiac |
1,50 |
> 1 ≤ 3 mesiace |
1,50 |
> 3 ≤ 6 mesiace |
1,50 |
> 6 ≤ 12 mesiace |
1,50 |
> 1 ≤ 2 roky |
1,50 |
> 2 ≤ 3 roky |
1,50 |
> 3 roky |
1,50 |
2. Pozície v tej istej komodite sa môžu navzájom započítavať? a zaradiť ako čisté pozície do zodpovedajúcich pásem splatnosti, a to pre:
pozície zmlúv splatné v ten istý deň;
pozície zmlúv splatné v rámci 10 dní po sebe, ak sa so zmluvami obchoduje na trhoch, na ktorých sa dodanie uskutočňuje každý deň.
3. Inštitúcia potom v každom pásme splatnosti vypočíta súčet dlhých pozícií a súčet krátkych pozícií. Objem dlhých pozícií, ktoré sú spárované krátkymi pozíciami v danom pásme splatnosti, predstavuje spárovanú pozíciu v danom pásme, zatiaľ čo zostávajúca dlhá alebo krátka pozícia predstavuje nespárovanú pozíciu pre to isté pásmo.
4. Časť nespárovanej dlhej pozície pre dané pásmo splatnosti, ktorá je spárovaná nespárovanou krátkou pozíciou, alebo naopak, pre ďalšie pásmo splatnosti, je spárovanou pozíciou medzi dvoma pásmami splatnosti. Časť nespárovanej dlhej alebo nespárovanej krátkej pozície, ktorú nie je možné takto spárovať, je nespárovanou pozíciou.
5. Požiadavka inštitúcie na vlastné zdroje pre každú komoditu sa vypočíta na základe príslušnej stupnice splatnosti, ako súčet:
súčtu spárovaných dlhých a krátkych pozícií, vynásobeného príslušným rozpätím (spread rate), ktorá je uvedená v druhom stĺpci v tabuľke 1 pre každé pásmo splatnosti, a spotovou cenou komodity;
spárovanej pozície medzi dvoma pásmami splatnosti pre každé pásmo splatnosti, do ktorého sa prenáša nespárovaná pozícia, vynásobenej koeficientom 0,6 %, ktorý predstavuje sadzbu „carry rate“, a spotovou cenou komodity;
zostávajúcich nespárovaných pozícií vynásobených koeficientom 15 %, ktorý predstavuje sadzbu „outright rate“, a spotovou cenou komodity.
6. Celková požiadavka inštitúcie na vlastné zdroje pre komoditné riziko sa vypočíta ako súčet požiadaviek na vlastné zdroje vypočítaných pre každú komoditu v súlade s odsekom 5.
Článok 360
Zjednodušený postup
1. Požiadavka inštitúcie na vlastné zdroje pre každú komoditu sa vypočíta ako súčet:
15 % čistej pozície, dlhej alebo krátkej, vynásobených spotovou cenou komodity;
3 % brutto pozície, dlhej plus krátkej, vynásobených spotovou cenou komodity.
2. Celková požiadavka inštitúcie na vlastné zdroje pre komoditné riziko sa vypočíta ako súčet požiadaviek na vlastné zdroje vypočítaných pre každú komoditu v súlade s odsekom 1.
Článok 361
Rozšírený postup stupnice splatnosti
Inštitúcie môžu používať minimálne spread, carry a outright sadzby stanovené v tabuľke 2 namiesto sadzieb uvedených v článku 359 za predpokladu, že:
vykonávajú významný objem obchodov s komoditami;
majú primerane diverzifikované komoditné portfólio;
zatiaľ nie sú schopné používať interné modely na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre komoditné riziko.
Tabuľka 2
|
Drahé kovy (s výnimkou zlata) |
Bežné kovy |
Poľnohospodárske výrobky (netrvanlivé) |
Iné, vrátane energetických produktov |
Rozpätie (spread rate) (%) |
1,0 |
1,2 |
1,5 |
1,5 |
Sadzba držania (carry rate) (%) |
0,3 |
0,5 |
0,6 |
0,6 |
Priama sadzba (outright rate) (%) |
8 |
10 |
12 |
15 |
Inštitúcie oznámia svojim príslušným orgánom, ako uplatňujú tento článok spolu s dôkazom o úsilí vynaloženom na zavedenie interného modelu na účely výpočtu požiadavky na vlastné zdroje pre komoditné riziko.
KAPITOLA 5
Použitie interných modelov na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje
Článok 362
Špecifické a všeobecné riziko
Pozičné riziko z obchodovaného dlhového alebo kapitálového nástroja alebo ich derivátov možno na účely tejto kapitoly rozdeliť na dve zložky. Prvá zložka je zložka špecifického rizika a zahŕňa riziko zmeny ceny príslušného nástroja v dôsledku skutočností spojených s jeho emitentom, alebo v prípade derivátu, emitentom podkladového nástroja. Zložka všeobecného rizika zahŕňa riziko zmeny ceny nástroja, ktoré v prípade obchodovaného dlhového nástroja alebo dlhového derivátu vznikne v dôsledku zmeny úrovne úrokových sadzieb, alebo v prípade akcie alebo akciového derivátu v dôsledku zmien na akciovom trhu zo širšieho pohľadu bez vzťahu k akýmkoľvek špecifickým atribútom jednotlivých cenných papierov.
Článok 363
Povolenie používať interné modely
1. Po preverení, či inštitúcia spĺňa požiadavky stanovené v zodpovedajúcich oddieloch 2, 3 a 4, príslušné orgány udelia inštitúciám povolenie počítať svoje požiadavky na vlastné zdroje pre jednu alebo viaceré nasledujúce kategórie rizika s použitím ich interných modelov namiesto metód uvedených v kapitolách 2 až 4, alebo v kombinácii s nimi:
všeobecné riziko kapitálových nástrojov;
špecifické riziko kapitálových nástrojov;
všeobecné riziko dlhových nástrojov;
špecifické riziko dlhových nástrojov;
devízové riziko;
komoditné riziko.
2. V prípade kategórií rizika, pre ktoré inštitúcia nedostala povolenie používať svoje interné modely podľa odseku 1, počíta svoje požiadavky na vlastné zdroje naďalej v súlade s kapitolami 2, 3, respektíve 4. Povolenie príslušných orgánov používať interné modely sa vyžaduje pre každú kategóriu rizika a udeľuje sa, len ak sa interný model vzťahuje na významný podiel pozícií určitej kategórie rizika.
3. Na závažné zmeny v používaní interných modelov, na ktorých používanie získala inštitúcia povolenie, rozšírenie používania interných modelov, na ktorých používanie získala inštitúcia povolenie, najmä o dodatočné kategórie rizika, a začiatočný výpočet stresovanej hodnoty v riziku v súlade s článkom 365 ods. 2 musí byť osobitné povolenie príslušného orgánu.
Inštitúcie oznámia príslušným orgánom každé iné rozšírenie alebo zmenu používania týchto interných modelov, na ktorých používanie získala inštitúcia povolenie.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
podmienky posudzovania závažnosti rozšírení a zmien v používaní interných modelov;
metodiku posudzovania, na základe ktorej príslušné orgány povoľujú inštitúciám používať interné modely;
podmienky, za ktorých sa podiel pozícií, na ktoré sa vzťahuje interný model, v rámci určitej kategórie rizika považuje za „významný“, ako sa uvádza v odseku 2.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 364
Požiadavky na vlastné zdroje pri používaní interných modelov
1. Každá inštitúcia, ktorá používa interný model, musí okrem požiadaviek na vlastné zdroje vypočítaných v súlade s kapitolami 2, 3 a 4 pre tie kategórie rizika, pre ktoré nebolo udelené povolenie používať interný model, spĺňať požiadavku na vlastné zdroje vyjadrenú ako súčet písmen a) a b):
vyššia z týchto hodnôt:
hodnota v riziku (value-at-risk) inštitúcie z predchádzajúceho dňa vypočítaná podľa článku 365 ods. 1 (VaRt-1);
priemer hodnôt denných meraní hodnoty v riziku vypočítaných podľa článku 365 ods. 1 v každom z predchádzajúcich šesťdesiatich obchodných dní (VaRavg), vynásobený multiplikačným koeficientom (mc) v súlade s článkom 366;
vyššia z týchto hodnôt:
najnovšia dostupná hodnota stresovanej hodnoty v riziku inštitúcie vypočítaná podľa článku 365 ods. 2 (sVaRt-1); a
priemer stresovaných hodnôt v riziku vypočítaných spôsobom a s periodickosťou uvedenou v článku 365 ods. 2 počas predchádzajúcich šesťdesiatich obchodných dní (sVaRavg), vynásobený multiplikačným koeficientom (ms) v súlade s článkom 366.
2. Inštitúcie, ktoré používajú interný model na výpočet svojej požiadavky na vlastné zdroje pre špecifické riziko dlhových nástrojov, musia spĺňať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje vyjadrenú ako súčet týchto písmen a) a b):
požiadavka na vlastné zdroje vypočítaná v súlade s článkami 337 a 338 pre špecifické riziko sekuritizačných pozícií a kreditných derivátov pre n-té zlyhanie v obchodnej knihe s výnimkou tých, ktoré sú zahrnuté v požiadavke na vlastné zdroje pre špecifické riziko korelačného obchodného portfólia v súlade s oddielom 5, a tam, kde to prichádza do úvahy, požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické riziko podľa kapitoly 2 oddielu 6 pre tie pozície v PKI, pri ktorých nie sú splnené podmienky uvedené v článku 350 ods. 1 ani v článku 350 ods. 2;
vyššia z týchto hodnôt:
najnovšia hodnota inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie, vypočítaná v súlade s oddielom 3;
priemer tejto hodnoty za predchádzajúcich 12 týždňov.
3. Inštitúcie, ktoré majú korelačné obchodné portfólio, ktoré spĺňa požiadavky uvedené v článku 338 ods. 1 až 3, sa môžu rozhodnúť, že budú spĺňať požiadavku na vlastné zdroje na základe článku 377 namiesto článku 338 ods. 4 vypočítanú ako vyššia z týchto hodnôt:
najnovšia hodnota rizika pre korelačné obchodné portfólio vypočítaná v súlade s oddielom 5;
priemer tejto hodnoty za predchádzajúcich 12 týždňov;
8 % z požiadavky na vlastné zdroje, ktorá by sa v čase výpočtu najnovšej hodnoty rizika uvedenej v písmene a) vypočítala podľa článku 338 ods. 4 pre všetky pozície, ktoré sú zahrnuté do interného modelu pre korelačné obchodné portfólio.
Článok 365
Výpočet VaR a stresovanej VaR
1. Na výpočet hodnoty v riziku uvedenej v článku 364 sa vzťahujú tieto požiadavky:
denný výpočet hodnoty v riziku;
99. percentil jednostranného intervalu spoľahlivosti;
desaťdňová doba držania;
obdobie efektívneho historického pozorovania minimálne jeden rok okrem prípadov, ak je kratšie obdobie pozorovania opodstatnené z dôvodu významného zvýšenia volatility ceny;
prinajmenšom mesačné aktualizácie súboru údajov.
Inštitúcia môže využívať hodnoty v riziku vypočítané na základe kratších období držby než 10 dní, ktoré sa prepočítajú na 10 dní vhodnou metodikou, ktorá sa pravidelne skúma.
2. Okrem toho inštitúcia najmenej raz týždenne vypočíta „stresovanú hodnotu v riziku“ súčasného portfólia v súlade s požiadavkami stanovenými v odseku 1, pričom vstupy modelov hodnoty v riziku sú kalibrované podľa historických údajov z nepretržitého 12-mesačného obdobia výrazného finančného stresu týkajúceho sa portfólia inštitúcie. Výber týchto historických údajov podlieha najmenej raz ročne preskúmaniu inštitúciou, ktorá výsledok oznámi príslušným orgánom. EBA monitoruje škálu postupov výpočtu stresovanej hodnoty v riziku a v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá usmernenia o týchto postupoch.
Článok 366
Regulatórne spätné testovanie a multiplikačné koeficienty
1. Výsledky výpočtov uvedených v článku 365 sa násobia multiplikačnými koeficientmi(mc) a (ms).
2. Každý z multiplikačných koeficientov (mc) a (ms) je súčtom hodnoty najmenej 3 a sčítanca od 0 do 1 podľa tabuľky 1. Tento sčítanec závisí od počtu prekročení za posledných 250 obchodných dní preukázaných spätným testovaním hodnoty v riziku stanovenej v súlade s článkom 365 ods. 1 vykonaným inštitúciou.
Tabuľka 1
Počet prekročení |
Sčítanec |
menej než 5 |
0,00 |
5 |
0,40 |
6 |
0,50 |
7 |
0,65 |
8 |
0,75 |
9 |
0,85 |
10 alebo viac |
1,00 |
3. Inštitúcie počítajú denné prekročenia na základe spätného testovania pre hypotetické a skutočné zmeny hodnoty portfólia. Za prekročenie sa považuje jednodňová zmena hodnoty portfólia, ktorá presahuje súvisiacu jednodňovú hodnotu v riziku vypočítanú za pomoci modelu inštitúcie. Na účely určenia sčítanca sa počet prekročení vyhodnocuje aspoň štvrťročne a rovná sa vyššiemu z počtu prekročení na základe hypotetických a skutočných zmien hodnoty portfólia.
Spätné testovanie na hypotetické zmeny hodnoty portfólia sa zakladá na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a jeho hodnoty na konci nasledujúceho dňa za predpokladu nezmenených pozícií.
Spätné testovanie na skutočné zmeny hodnoty portfólia sa zakladá na porovnaní hodnoty portfólia na konci dňa a jeho skutočnej hodnoty na konci nasledujúceho dňa, ale bez poplatkov, provízií a čistých úrokových príjmov.
4. Príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch obmedziť sčítanec na sčítanec vyplývajúci z prekročení na základe hypotetických zmien, ak počet prekročení na základe skutočných zmien nevyplýva z nedostatkov v internom modeli.
5. Inštitúcie v snahe umožniť príslušným orgánom trvale monitorovať primeranosť multiplikačných koeficientov oznámia príslušným orgánom čo najskôr, v každom prípade najneskôr do piatich pracovných dní, prekročenia, ktoré vyplývajú z ich programu spätného testovania.
Článok 367
Požiadavky na meranie rizík
1. Každý interný model používaný na výpočet kapitálových požiadaviek pre pozičné riziko, devízové riziko a komoditné riziko a každý interný model pre korelačné obchodovanie musí spĺňať všetky tieto požiadavky:
model presne zachytáva všetky závažné cenové riziká;
model zachytáva dostatočný počet rizikových faktorov v závislosti od úrovne aktivity inštitúcie na príslušných trhoch. Ak je rizikový faktor začlenený do modelu oceňovania inštitúcie, ale nie do modelu merania rizika, musí inštitúcia tento nedostatok odôvodniť k spokojnosti príslušného orgánu. Model merania rizika zachytáva nelineárnosti opcií a iných produktov, ako aj riziko korelácie a bázické riziko. Ak sa pre rizikové faktory použijú proxy údaje, musia pre konkrétnu držanú pozíciu vykazovať spoľahlivé záznamy o minulom vývoji.
2. Každý interný model používaný na výpočet kapitálových požiadaviek pre pozičné riziko, devízové riziko alebo komoditné riziko spĺňa všetky tieto požiadavky:
model obsahuje súbor rizikových faktorov zodpovedajúcich úrokovým sadzbám v každej mene, v ktorej má inštitúcia súvahové alebo podsúvahové pozície citlivé na úrokové sadzby. Inštitúcia modeluje výnosové krivky pomocou jedného zo všeobecne akceptovaných prístupov. Pre podstatné expozície voči úrokovému riziku v hlavných menách a na hlavných trhoch je výnosová krivka rozdelená aspoň do šiestich segmentov splatnosti, aby sa zachytávali odchýlky volatility sadzieb pozdĺž výnosovej krivky. Model musí zachytávať aj riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi rôznymi výnosovými krivkami;
model obsahuje rizikové faktory zodpovedajúce zlatu a jednotlivým cudzím menám, v ktorých sú denominované pozície inštitúcie. Pri PKI sa berú do úvahy skutočné devízové pozície PKI. Inštitúcie sa môžu spoliehať na vykazovanie devízových pozícií PKI treťou stranou, keď je primerane zabezpečená správnosť tohto vykazovania. Ak inštitúcia nie je oboznámená s devízovými pozíciami PKI, táto pozícia sa vynechá a zaobchádza sa s ňou v súlade s článkom 353 ods. 3;
model využíva samostatný rizikový faktor minimálne pre každý akciový trh, na ktorom inštitúcia drží významné pozície;
model využíva samostatný rizikový faktor minimálne pre každú komoditu, v ktorej inštitúcia drží významné pozície. Model musí zachytávať aj riziko nie úplne korelovaných pohybov medzi podobnými, ale nie identickými komoditami a expozíciu voči zmenám forwardových cien vyplývajúcim z nesúladu splatností. Zohľadňuje aj charakteristiku trhu, najmä dátumy dodania a možnosti poskytnuté obchodníkom na zatvorenie pozícií;
interný model inštitúcie konzervatívne hodnotí riziko vyplývajúce z menej likvidných pozícií a z pozícií s obmedzenou transparentnosťou cien pri realistických trhových scenároch. Interný model musí okrem toho spĺňať minimálne štandardy pre údaje. Proxy údaje musia byť primerane konzervatívne a používajú sa len v prípade, keď dostupné údaje sú nedostatočné, alebo keď tieto údaje neodzrkadľujú skutočnú volatilitu pozície alebo portfólia.
3. Inštitúcie môžu v každom internom modeli používanom na účely tejto kapitoly používať empirické korelácie v rámci kategórií rizika a medzi kategóriami rizika, len ak prístup inštitúcie k meraniu korelácií je spoľahlivý a uplatňuje sa integrovane.
Článok 368
Kvalitatívne požiadavky
1. Každý interný model používaný na účely tejto kapitoly musí byť koncepčne správny a musí sa uplatňovať integrovane, a predovšetkým musí spĺňať všetky tieto kvalitatívne požiadavky:
každý interný model používaný na výpočet kapitálových požiadaviek pre pozičné riziko, devízové riziko alebo komoditné riziko je dôsledne integrovaný do každodenného procesu riadenia rizík inštitúcie a slúži ako základ pre vykazovanie rizikových expozícií vrcholovému manažmentu;
inštitúcia má útvar kontroly rizika, ktorý je nezávislý od obchodných útvarov a podlieha priamo vrcholovému manažmentu. Tento útvar zodpovedá za vytvorenie a implementáciu interného modelu používaného na účely tejto kapitoly. Vykonáva počiatočnú a priebežnú validáciu akéhokoľvek interného modelu používaného na účely tejto kapitoly, pričom zodpovedá za celý systém riadenia rizík. Zostavuje a analyzuje denné správy o výstupoch z akéhokoľvek interného modelu používaného na výpočet kapitálových požiadaviek pre pozičné riziko, devízové riziko a komoditné riziko a o príslušných opatreniach, ktoré je potrebné prijať na obmedzenie obchodovania;
riadiaci orgán inštitúcie a vrcholový manažment sa aktívne zapájajú do procesu kontroly rizika a denné správy vypracovávané útvarom kontroly rizika vyhodnocujú riadiaci pracovníci, ktorí majú dostatočné právomoci presadiť tak zníženie pozícií jednotlivých obchodníkov, ako aj zníženie celkovej rizikovej expozície inštitúcie;
inštitúcia má dostatočný počet pracovníkov, ktorí vedia pracovať so zložitými internými modelmi vrátane modelov používaných na účely tejto kapitoly v oblasti obchodovania, kontroly rizika, auditu a back officu;
inštitúcia zaviedla postupy na monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania písomných interných zásad a kontrol týkajúcich sa celkového fungovania jej interných modelov vrátane modelov používaných na účely tejto kapitoly;
bola preukázaná prijateľná presnosť akéhokoľvek interného modelu používaného na účely tejto kapitoly pri meraní rizík;
inštitúcia často vykonáva prísny program stresového testovania vrátane obráteného stresového testovania, do ktorého je zahrnutý každý interný model používaný na účely tejto kapitoly, a výsledky týchto testov vyhodnocuje vrcholový manažment, ktorý ich potom zohľadňuje v postupoch a limitoch, ktoré stanovuje. Tento proces sa týka predovšetkým nelikvidity trhov v stresových trhových podmienkach, rizika koncentrácie, jednosmerných trhov, rizika udalosti a rizika náhleho zlyhania, nelinearity produktov, pozícií hlboko mimo peňazí, pozícií podliehajúcich absencii cien a ďalších rizík, ktoré interné modely nemusia primerane zohľadňovať. Použité šoky odzrkadľujú povahu portfólií a čas, ktorý by bol potrebný na hedžing alebo riadenie rizík v nepriaznivých trhových podmienkach;
inštitúcia vykonáva ako súčasť svojho riadneho procesu interného auditu nezávislé preskúmanie svojich interných modelov vrátane modelov používaných na účely tejto kapitoly.
2. Preskúmanie uvedené v odseku 1 písm. h) sa týka tak činností obchodných útvarov, ako aj nezávislého útvaru kontroly rizika. Najmenej raz ročne inštitúcia preskúma celý svoj proces riadenia rizík. Toto preskúmanie sa zameriava na:
primeranosť dokumentácie systému a procesu riadenia rizík a organizácie útvaru kontroly rizika;
integráciu opatrení zameraných na riziká do každodenného riadenia rizík a integritu manažérskeho informačného systému;
proces, ktorý inštitúcia používa pri schvaľovaní modelov oceňovania rizík a systémov oceňovania, ktoré používajú pracovníci front officu a back officu;
rozsah rizík, ktoré zachytáva model merania rizika, a validáciu všetkých významných zmien v procese merania rizika;
presnosť a úplnosť údajov o pozíciách, správnosť a primeranosť predpokladov volatility a korelácie a presnosť oceňovania a výpočtov citlivosti na riziko;
overovací proces, ktorý inštitúcia používa na hodnotenie konzistentnosti, časovej presnosti a spoľahlivosti zdrojov údajov používaných pri interných modeloch vrátane nezávislosti takýchto zdrojov údajov;
overovací postup, ktorý inštitúcia používa na vyhodnotenie spätného testovania, ktoré sa vykonáva na účely stanovenia presnosti modelov.
3. S vývojom techník a osvedčených postupov uplatňujú inštitúcie tieto nové techniky a osvedčené postupy v každom internom modeli, ktorý sa používa na účely tejto kapitoly.
Článok 369
Interná validácia
1. Inštitúcie majú zavedené postupy na zaistenie toho, že ich interné modely používané na účely tejto kapitoly boli primerane validované vhodne kvalifikovanými stranami, ktoré sa nezúčastnili na vytvorení modelov, aby sa tak zaistila ich koncepčná správnosť a schopnosť primerane zohľadňovať všetky významné riziká. Validácia sa uskutočňuje po počiatočnom vytvorení interného modelu a vtedy, keď dôjde k jeho významnej zmene. Validácia sa okrem toho vykonáva pravidelne, no najmä vtedy, keď dôjde k akýmkoľvek významným štrukturálnym zmenám na trhu alebo zmenám v zložení portfólia, ktoré by mohli viesť k tomu, že interný model už nebude primeraný. Inštitúcie uplatnia výsledky pokroku, ktorý nastal vo vývoji techník a osvedčených postupov internej validácie. Validácia interného modelu sa neobmedzuje iba na spätné testovanie, ale zároveň pozostáva aspoň z týchto prvkov:
testy na preukázanie toho, že všetky predpoklady prijaté v rámci interného modelu sú primerané a nepodhodnocujú, ani nenadhodnocujú dané riziko;
okrem regulatórnych programov spätného testovania vykonávajú inštitúcie v súvislosti s rizikami a štruktúrou svojich portfólií vlastné testy validácie interných modelov vrátane spätného testovania,;
použitie hypotetických portfólií s cieľom zaistiť, že interný model dokáže zohľadniť konkrétne štrukturálne prvky, ktoré by mohli vzniknúť, napríklad významné bázické riziká a riziká koncentrácie.
2. Inštitúcia vykonáva spätné testovanie zamerané na skutočné, ako aj hypotetické zmeny hodnoty portfólia.
Článok 370
Požiadavky na modelovanie špecifického rizika
Interný model používaný na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre špecifické riziko a interný model pre korelačné obchodovanie spĺňa tieto dodatočné požiadavky:
vysvetľuje historické kolísanie cien v portfóliu;
zachytáva koncentráciu, čo sa týka veľkosti a zmien zloženia portfólia;
je odolný voči nepriaznivému prostrediu;
je validovaný prostredníctvom spätného testovania zameraného na posúdenie skutočnosti, či sa presne zachytáva špecifické riziko. Ak inštitúcia vykonáva takéto spätné testovanie na základe príslušných subportfólií, tieto subportfóliá musia byť vyberané systematicky;
zachytáva bázické riziko týkajúce sa titulov a predovšetkým je citlivý na podstatné idiosynkratické rozdiely medzi podobnými, ale nie identickými pozíciami;
zachytáva riziko udalosti.
Článok 371
Vylúčenie pozícií z modelov pre špecifické riziko
1. Inštitúcia sa môže rozhodnúť vylúčiť z výpočtu svojej požiadavky na vlastné zdroje pre špecifické riziko, pri ktorom používa interný model, tie pozície, pre ktoré spĺňa požiadavku na vlastné zdroje pre špecifické riziko v súlade s článkom 332 ods. 1 písm. e) alebo článkom 337 s výnimkou tých pozícií, na ktoré sa vzťahuje postup stanovený v článku 377.
2. Inštitúcia sa môže rozhodnúť nezachytávať riziká zlyhania a migrácie pri obchodovaných dlhových nástrojoch vo svojom internom modeli, ak zachytáva tieto riziká prostredníctvom požiadaviek stanovených v oddiele 4.
Článok 372
Požiadavka mať interný model IRC
Inštitúcia, ktorá používa na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre špecifické riziko obchodovaných dlhových nástrojov interný model, má zavedený aj interný model pre inkrementálne riziko zlyhania a riziko migrácie (IRC) na zachytávanie rizika zlyhania a rizika migrácie svojich pozícií v obchodnej knihe, ktoré sú inkrementálne k rizikám zachyteným pri meraní hodnoty v riziku, ako sa stanovuje v článku 365 ods. 1. Inštitúcia preukáže, že jej interný model, upravený podľa potreby tak, aby odzrkadľoval vplyv likvidity, koncentrácií, hedžingu a voliteľnosti, spĺňa za predpokladu konštantnej úrovne rizika tieto štandardy:
interný model poskytuje zmysluplnú diferenciáciu rizika a presné a konzistentné odhady inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie;
odhady interného modelu týkajúce sa potenciálnych strát zohrávajú zásadnú úlohu v riadení rizík inštitúcie;
údaje o trhu a pozíciách používané v internom modeli sa aktualizujú a podliehajú primeranému posúdeniu kvality;
požiadavky uvedené v článku 367 ods. 3, článku 368, článku 369 ods. 1 a článku 370 písm. b), c) e) a f) sú splnené.
EBA vydá usmernenia pre požiadavky uvedené v článkoch 373 až 376.
Článok 373
Rozsah interného modelu IRC
Interný model IRC zahŕňa všetky pozície, na ktoré sa vzťahuje požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické úrokové riziko, vrátane pozícií, na ktoré sa vzťahuje 0 % kapitálová požiadavka na krytie špecifického rizika podľa článku 336, ale nezahŕňa sekuritizačné pozície a kreditné deriváty pre n-té zlyhanie.
Inštitúcia sa s povolením príslušných orgánov môže rozhodnúť, že bude systematicky zahŕňať všetky pozície v kótovaných kapitálových cenných papieroch a pozície v derivátoch založených na kótovaných kapitálových cenných papieroch. Toto povolenie sa udelí, ak takéto zahrnutie je v súlade s tým, ako inštitúcia interne meria a riadi riziko.
Článok 374
Parametre interného modelu IRC
1. Inštitúcie používajú interný model na výpočet hodnoty, ktorou sa merajú straty spôsobené zlyhaním a migráciou interných alebo externých ratingov v intervale spoľahlivosti 99,9 % v horizonte jedného roka. Inštitúcie počítajú túto hodnotu najmenej raz týždenne.
2. Korelačné predpoklady sú podporené analýzou objektívnych údajov v koncepčne pevnom rámci. Interný model primerane odráža koncentrácie emitenta. Zohľadňujú sa aj koncentrácie, ktoré môžu za stresových podmienok vzniknúť v rámci tried produktov a medzi triedami produktov.
3. Interný model IRC odráža vplyv korelácií medzi udalosťami zlyhania a migrácie. Vplyv diverzifikácie medzi udalosťami zlyhania a migrácie na jednej strane a ostatnými rizikovými faktormi na strane druhej sa nezohľadňuje.
4. Interný model sa zakladá na predpoklade konštantnej úrovne rizika v horizonte jedného roka, čo znamená, že dané jednotlivé pozície alebo súbory pozícií v obchodnej knihe, ktoré zaznamenali zlyhanie alebo migráciu počas svojho horizontu likvidity, sa na konci svojho horizontu likvidity znovu vyvážia tak, aby dosiahli začiatočnú úroveň rizika. Inštitúcia sa alternatívne môže rozhodnúť, že bude konzistentne používať predpoklad jednoročnej konštantnej pozície.
5. Horizonty likvidity sa stanovia na základe času potrebného na predaj pozície alebo na hedžing všetkých závažných relevantných cenových rizík na trhu vystavenom stresu, s osobitným zreteľom na veľkosť pozície. Horizonty likvidity odzrkadľujú skutočnú prax a skúsenosti počas období systematického, ako aj idiosynkratického stresu. Horizont likvidity sa meria na základe konzervatívnych predpokladov a je dostatočne dlhý, aby samotný akt predaja alebo hedžingu nemal závažný vplyv na cenu, za ktorú sa uskutoční predaj alebo hedžing.
6. Pri určovaní vhodného horizontu likvidity pre pozíciu alebo súbor pozícií platí minimálna hranica troch mesiacov.
7. Pri určovaní vhodného horizontu likvidity pre pozíciu alebo súbor pozícií sa zohľadňujú interné politiky inštitúcie týkajúce sa úprav ocenenia a riadenia neuplatnených pozícií. Keď inštitúcia určuje horizonty likvidity skôr pre súbory pozícií ako pre jednotlivé pozície, kritériá na vymedzenie súborov pozícií sa stanovia spôsobom, ktorý účelne odzrkadľuje rozdiely v likvidite. Horizonty likvidity sú dlhšie pre pozície, ktoré sú koncentrované, čo odzrkadľuje dlhšie obdobie potrebné na likvidáciu takýchto pozícií. Horizont likvidity v prípade sekuritizačných skladov (securitisation warehouse) odzrkadľuje čas na vybudovanie, predaj a sekuritizáciu aktív alebo na hedžing závažných rizikových faktorov za stresových trhových podmienok.
Článok 375
Zohľadnenie hedžingov v internom modeli IRC
1. Do interného modelu inštitúcie na zachytávanie inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie môžu byť zahrnuté hedžingy. Pozície možno vzájomne započítavať, keď sa dlhé a krátke pozície týkajú toho istého finančného nástroja. Účinky hedžingu alebo diverzifikácie spojené s dlhými a krátkymi pozíciami zahŕňajúcimi rôzne nástroje alebo rôzne cenné papiere toho istého dlžníka, ako aj s dlhými a krátkymi pozíciami rôznych emitentov môžu byť uznané len explicitným modelovaním brutto dlhých a krátkych pozícií v rôznych nástrojoch. Inštitúcie zohľadnia vplyv závažných rizík, ktoré by mohli nastať počas intervalu medzi splatnosťou hedžingu a horizontom likvidity, ako aj potenciál závažných bázických rizík v stratégiách hedžingu podľa produktov, nadriadenosti v kapitálovej štruktúre, interného alebo externého ratingu, splatnosti, ročníka a ďalších rozdielov v nástrojoch. Inštitúcia zohľadní hedžing, len ak ho možno zachovať aj v prípade, ak sa dlžník blíži ku kreditnej alebo inej udalosti.
2. V prípade pozícií, ktoré sú hedžované dynamickými hedžingovými stratégiami, je opätovné vyváženie hedžingu v horizonte likvidity hedžovanej pozície možné uznať len za predpokladu, že inštitúcia:
sa rozhodne modelovať opätovné vyváženie hedžingu konzistentne v celom príslušnom súbore pozícií v obchodnej knihe;
preukáže, že zahrnutie opätovného vyváženia povedie k lepšiemu meraniu rizík;
preukáže, že trhy nástrojov slúžiacich ako hedžing sú dostatočne likvidné, aby umožnili takéto opätovné vyváženie aj počas období stresu. Akékoľvek reziduálne riziká vyplývajúce z dynamických hedžingových stratégií sa premietnu do požiadavky na vlastné zdroje.
Článok 376
Osobitné požiadavky na interný model IRC
1. Interný model na zachytávanie inkrementálneho rizika zlyhania a rizika migrácie odzrkadľuje nelineárny účinok opcií, štruktúrovaných kreditných derivátov a iných pozícií s výrazným nelineárnym správaním vzhľadom na zmeny ceny. Inštitúcia riadne zohľadňuje aj veľkosť rizika modelu spojeného s oceňovaním a odhadom cenových rizík súvisiacich s takýmito produktmi.
2. Interný model sa zakladá na údajoch, ktoré sú objektívne a aktuálne.
3. Ako súčasť nezávislého preskúmania a validácie svojich interných modelov používaných na účely tejto kapitoly, a to aj na účely systému merania rizika, inštitúcia robí najmä všetky tieto úkony:
validuje, že jej prístup k modelovaniu korelácií a cenových zmien je vhodný pre jej portfólio vrátane výberu a váh jej systematických rizikových faktorov;
vykonáva rôzne stresové testy vrátane analýzy citlivosti a analýzy scenárov s cieľom posúdiť kvalitatívnu a kvantitatívnu opodstatnenosť interného modelu, najmä so zreteľom na zaobchádzanie s koncentráciami. Tieto testy sa nesmú obmedzovať na škálu udalostí, ktoré boli zaznamenané v minulosti;
uplatňuje primeranú kvantitatívnu validáciu vrátane príslušných interných porovnávacích štandardov pre modelovanie.
4. Interný model je konzistentný s internými metodikami inštitúcie pre riadenie rizík, ktoré sa týkajú určovania, merania a riadenia rizík obchodovania.
5. Inštitúcie dokumentujú svoje interné modely tak, aby ich korelačné a iné predpoklady modelovania boli pre príslušné orgány transparentné.
6. Interný model konzervatívne hodnotí riziko vyplývajúce z menej likvidných pozícií a z pozícií s obmedzenou transparentnosťou cien pri realistických trhových scenároch. Interný model musí okrem toho spĺňať minimálne štandardy pre údaje. Proxy údaje musia byť primerane konzervatívne a môžu sa použiť len v prípade, keď existujúce údaje sú nedostatočné, alebo keď tieto údaje neodzrkadľujú skutočnú volatilitu pozície alebo portfólia.
Článok 377
Požiadavky na interný model pre korelačné obchodovanie
1. Príslušné orgány udelia povolenie na používanie interného modelu pre požiadavku na vlastné zdroje pre korelačné obchodné portfólio namiesto požiadavky na vlastné zdroje v súlade s článkom 338 inštitúciám, ktoré smú používať interný model pre špecifické riziko dlhových nástrojov a spĺňajú požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 6 tohto článku, v článku 367 ods. 1 a 3, článkoch 368, 369 ods. 1 a článku 370 písm. a), b), c), e) a f).
2. Inštitúcie používajú tento interný model na výpočet hodnoty, ktorá primerane zachytáva všetky cenové riziká s intervalom spoľahlivosti 99,9 % počas horizontu jedného roka za predpokladu, že sa udrží konštantná úroveň rizika, a upraví sa podľa potreby tak, aby zohľadňoval vplyv likvidity, koncentrácií, hedžingu a voliteľnosti. Inštitúcie počítajú túto hodnotu najmenej raz týždenne.
3. Model uvedený v odseku 1 primerane zachytáva tieto riziká:
kumulatívne riziko vyplývajúce z viacnásobných zlyhaní vrátane rozdielneho poradia zlyhaní v tranžovaných produktoch;
riziko kreditného rozpätia vrátane účinkov faktorov gamma a cross-gamma;
volatilita implikovaných korelácií vrátane krížových účinkov medzi rozpätiami a koreláciami;
bázické riziko vrátane:
bázy medzi rozpätím indexu a rozpätiami individualizovaných titulov, z ktorých pozostáva; a
bázy medzi implikovanou koreláciou indexu a koreláciou individualizovaných portfólií;
volatilita miery návratnosti, ak ide o dispozíciu miery návratnosti ovplyvňovať ceny tranží;
v rozsahu, v akom meranie komplexného rizika zahŕňa prínosy dynamického hedžingu, riziko zlyhania hedžingu a potenciálne náklady na opätovné vyváženie takéhoto hedžingu;
akékoľvek ďalšie závažné cenové riziká pozícií v korelačnom obchodnom portfóliu.
4. Inštitúcia používa v modeli uvedenom v odseku 1 dostatočné údaje o trhu s cieľom zabezpečiť, aby vo svojom internom prístupe v plnom rozsahu zachytávala najdôležitejšie riziká týchto expozícií v súlade s požiadavkami stanovenými v tomto článku. Musí byť schopná preukázať príslušnému orgánu prostredníctvom spätného testovania alebo iných primeraných prostriedkov, že pomocou jej modelu sa môže primerane vysvetliť historické kolísanie ceny týchto produktov.
Inštitúcia má zavedené primerané politiky a postupy, aby mohla oddeliť pozície, pre ktoré má povolenie začleniť ich do požiadavky na vlastné zdroje podľa tohto článku, od pozícií, pre ktoré takéto povolenie nemá.
5. Vzhľadom na portfólio všetkých pozícií zahrnutých v modeli uvedenom v odseku 1 inštitúcia pravidelne uplatňuje súbor špecifických, vopred stanovených stresových scenárov. Týmito stresovými scenármi sa skúmajú účinky stresu na miery zlyhania, miery návratnosti, kreditné rozpätia, bázické riziko, korelácie a iné relevantné rizikové faktory vplývajúce na korelačné obchodné portfólio. Inštitúcia uplatňuje stresové scenáre aspoň v týždňových intervaloch a príslušným orgánom minimálne štvrťročne podáva správu o výsledkoch vrátane porovnaní s požiadavkou na vlastné zdroje inštitúcie podľa tohto článku. O každom prípade, keď výsledky stresového testovania predstavujú podstatné prevýšenie požiadaviek na vlastné zdroje pre korelačné obchodné portfólio, sa musí príslušným orgánom včas podať správa. EBA vypracuje usmernenia pre uplatňovanie stresových scenárov pre korelačné obchodné portfólio.
6. Interný model konzervatívne hodnotí riziko vyplývajúce z menej likvidných pozícií a z pozícií s obmedzenou transparentnosťou cien pri realistických trhových scenároch. Interný model musí okrem toho spĺňať minimálne štandardy pre údaje. Proxy údaje musia byť primerane konzervatívne a môžu sa použiť len v prípade, keď existujúce údaje sú nedostatočné, alebo keď tieto údaje neodzrkadľujú skutočnú volatilitu pozície alebo portfólia.
HLAVA V
POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE PRE RIZIKO VYROVNANIA
Článok 378
Riziko vyrovnania/riziko dodania
V prípade transakcií, pri ktorých dlhové nástroje, kapitálové cenné papiere, cudzie meny a komodity, s výnimkou repo transakcií a pôžičiek či výpožičiek cenných papierov alebo komodít, nie sú vyrovnané po dátume ich riadneho dodania, inštitúcia vypočíta cenový rozdiel, ktorému je vystavená.
Cenový rozdiel sa vypočíta ako rozdiel medzi dohodnutou cenou vyrovnania za príslušný dlhový nástroj, akciu, cudziu menu alebo komoditu a jeho aktuálnou trhovou hodnotou, pričom rozdiel by mohol zahŕňať stratu pre úverovú inštitúciu.
Na výpočet požiadavky inštitúcie na vlastné zdroje pre riziko vyrovnania inštitúcia vynásobí tento cenový rozdiel príslušným koeficientom uvedeným v pravom stĺpci tabuľky 1.
Tabuľka 1
Počet pracovných dní po termíne vyrovnania |
(%) |
5 — 15 |
8 |
16 — 30 |
50 |
31 — 45 |
75 |
46 alebo viac |
100 |
Článok 379
Bezodplatné dodanie
1. Od inštitúcie sa vyžaduje, aby mala vlastné zdroje tak, ako sa stanovuje v tabuľke 2, ak nastanú tieto skutočnosti:
zaplatila za cenné papiere, cudzie meny alebo komodity pred ich prijatím, alebo ak dodala cenné papiere, cudzie meny alebo komodity pred prijatím úhrady za ne;
v prípade cezhraničných transakcií uplynul jeden alebo viac dní odo dňa, keď uskutočnila úhradu alebo dodanie.
Tabuľka 2
Zaobchádzanie s kapitálom v prípade bezodplatného dodania
Stĺpec 1 |
Stĺpec 2 |
Stĺpec 3 |
Stĺpec 4 |
Typ transakcie |
Po prvú zmluvnú platbu alebo časť dodania |
Od prvej zmluvnej platby alebo časti dodania do štyroch dní po druhej zmluvnej platbe alebo časti dodania |
Od piatich obchodných dní po druhej zmluvnej platbe alebo časti dodania do ukončenia transakcie |
Bezodplatné dodanie |
Bez kapitálovej požiadavky |
Zaobchádzanie ako s expozíciou |
Zaobchádzanie ako s expozíciou, ktorej sa priradí riziková váha 1 250 % |
2. Pri uplatňovaní rizikovej váhy na expozície bezodplatných dodaní, s ktorými sa zaobchádza podľa stĺpca 3 v tabuľke 2, môže inštitúcia využívajúca prístup IRB stanovený v tretej časti hlave II kapitole 3 priradiť PD protistranám, voči ktorým nemá žiadnu expozíciu v neobchodnej knihe, na základe externého ratingu protistrany. Inštitúcie používajúce vlastné odhady LGD môžu uplatniť LGD stanovenú v článku 161ods. 1 na expozície bezodplatných dodaní, s ktorými sa zaobchádza podľa stĺpca 3 v tabuľke 2, za predpokladu, že ich uplatnia na všetky takéto expozície. Inštitúcia využívajúca prístup IRB stanovený v tretej časti hlave II kapitole 3 môže prípadne uplatniť rizikové váhy podľa štandardizovaného prístupu, ako sa stanovuje v tretej časti hlave II kapitole 2, za predpokladu, že ich uplatní na všetky takéto expozície, alebo môže uplatniť 100 % rizikovú váhu na všetky takéto expozície.
Ak suma kladnej expozície vyplývajúcej z transakcií bezodplatných dodaní nie je významná, inštitúcie môžu uplatniť na tieto expozície rizikovú váhu 100 % s výnimkou prípadu, keď sa podľa stĺpca 4 v tabuľke 2 v odseku 1 vyžaduje riziková váha 1 250 %.
3. Ako alternatívu k uplatneniu rizikovej váhy 1 250 % na expozície bezodplatného dodania podľa stĺpca 4 v tabuľke 2 v odseku 1 môžu inštitúcie odpočítať prevedenú hodnotu a aktuálnu kladnú expozíciu týchto expozícií od položiek vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. k).
Článok 380
Oslobodenie od povinnosti
Ak nastane celosystémové zlyhanie systému vyrovnania, systému zúčtovania alebo CCP, príslušné orgány môžu upustiť od uplatňovania požiadaviek na vlastné zdroje vypočítaných v súlade s článkami 378 a 379 až do nápravy situácie. V takomto prípade sa na účely kreditného rizika nevyrovnanie obchodu protistranou nepovažuje za zlyhanie.
HLAVA VI
POŽIADAVKY NA VLASTNÉ ZDROJE PRE RIZIKO ÚPRAVY OCENENIA POHĽADÁVOK
Článok 381
Význam úpravy ocenenia pohľadávok
Na účely tejto hlavy a hlavy II kapitoly 6 znamená „úprava ocenenia pohľadávok“ úpravu portfólia transakcií s protistranou na stredné trhové ocenenie. Táto úprava zohľadňuje súčasnú trhovú hodnotu kreditného rizika protistrany voči inštitúcii, ale nezohľadňuje súčasnú trhovú hodnotu kreditného rizika inštitúcie voči protistrane.
Článok 382
Rozsah
1. Inštitúcia počíta požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s touto hlavou pre všetky OTC derivátové nástroje týkajúce sa všetkých jej obchodných činností okrem kreditných derivátov uznaných na zníženie hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko.
2. Inštitúcia zahrnie do výpočtu vlastných zdrojov požadovaných v odseku 1 transakcie spočívajúce vo financovaní cenných papierov, ak príslušný orgán rozhodne, že expozície inštitúcie voči riziku úpravy ocenenia pohľadávok, vyplývajúce z týchto transakcií, sú významné.
3. Transakcie s kvalifikovanou centrálnou protistranou a transakcie klienta so zúčtovacím členom, ak zúčtovací člen koná ako sprostredkovateľ medzi klientom a kvalifikovanou centrálnou protistranou, ako aj transakcie, na základe ktorých vzniká zúčtovaciemu členovi obchodná expozícia voči kvalifikovanej centrálnej protistrane, sú vylúčené z požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.
4. Nasledujúce transakcie sú vylúčené z požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok:
transakcie s nefinančnými protistranami vymedzenými v článku 2 bode 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo s nefinančnými protistranami usadenými v tretej krajine, ak tieto transakcie neprekračujú zúčtovacie prahové hodnoty, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia;
transakcie v rámci skupiny stanovené v článku 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s výnimkou prípadu, keď členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy vyžadujúce štrukturálne oddelenie v rámci bankovej skupiny, pričom v takom prípade môžu príslušné orgány vyžadovať, aby sa uvedené transakcie v rámci skupiny medzi štrukturálne oddelenými inštitúciami zahrnuli do požiadaviek na vlastné zdroje;
transakcie s protistranami uvedenými v článku 2 bode 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podliehajúce prechodným ustanoveniam článku 89 ods. 2 uvedeného nariadenia, a to až dovtedy, kým sa tieto prechodné ustanovenia prestanú uplatňovať;
transakcie s protistranami uvedenými v článku 1 ods. 4 a 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a transakcie s protistranami, v prípade ktorých sa v článku 114 ods. 4 a článku 115 ods. 2 tohto nariadenia uvádza riziková váha 0 % pre expozície voči týmto protistranám.
Výnimka týkajúca sa požiadavky na krytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok v prípade transakcií uvedených v písmene c) tohto odseku uzavretých počas prechodného obdobia ustanoveného v článku 89 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 sa vzťahuje na dĺžku trvania zmluvy danej transakcie.
V súvislosti s písmenom a), pokiaľ inštitúcia prestala byť vyňatá z dôvodu prekročenia prahovej hodnoty výnimky alebo z dôvodu zmeny v prahovej hodnote výnimky, nesplatené zmluvy zostanú vyňaté až do dátumu ich splatnosti.
5. EBA uskutoční do 1. januára 2015 a potom každé dva roky preskúmanie so zreteľom na vývoj v oblasti medzinárodnej regulácie, ktoré sa zároveň bude týkať potenciálnych metodík kalibrácie a prahových hodnôt pre uplatňovanie požiadavky na krytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok na nefinančné protistrany usadené v tretej krajine.
EBA v spolupráci s ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť postupy na vylúčenie transakcií s nefinančnými protistranami usadenými v tretej krajine z požiadavky na vlastné zdroje pre krytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov do šiestich mesiacov od preskúmania uvedeného v prvom pododseku.
Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 383
Pokročilá metóda
1. Inštitúcia, ktorá má v zmysle článku 363 ods. 1 písm. d) povolenie používať interný model pre špecifické riziko dlhových nástrojov, stanoví pre všetky transakcie, pre ktoré má v zmysle článku 283 povolenie používať IMM na určenie hodnoty expozície pre súvisiacu expozíciu voči kreditnému riziku protistrany, požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok modelovaním vplyvu zmien kreditných rozpätí protistrán na úpravy ocenenia pohľadávok všetkých protistrán týchto transakcií, pričom sa zohľadňujú hedžingy pre úpravy ocenenia pohľadávok, ktoré sú prípustné podľa článku 386.
Inštitúcia využíva svoj interný model na určovanie požiadaviek na vlastné zdroje pre špecifické riziko spojené s pozíciami v obchodovaných dlhových nástrojoch a uplatňuje interval spoľahlivosti 99 % a obdobie držby ekvivalentné desiatim dňom. Interný model sa používa tak, že simuluje zmeny v kreditných rozpätiach protistrán, ale nemodeluje citlivosť úpravy ocenenia pohľadávok voči zmenám ostatných trhových faktorov vrátane zmien hodnoty referenčného aktíva, komodity, meny alebo úrokovej sadzby derivátu.
Požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok za každú protistranu sa vypočítajú podľa tohto vzorca:
kde:
ti |
= |
čas i-tého precenenia, začínajúc od t0 = 0; |
tT |
= |
najdlhšia zmluvná splatnosť v rámci skupín transakcií so vzájomným započítavaním s protistranou; |
si |
= |
kreditné rozpätie protistrany pri lehote ti používané na výpočet úpravy ocenenia pohľadávok protistrany. Ak je k dispozícii rozpätie protistrany pre swap na kreditné zlyhanie, inštitúcia používa toto rozpätie. Ak takéto rozpätie pre swap na kreditné zlyhanie nie je k dispozícii, inštitúcia používa proxy rozpätie, ktoré je primerané s ohľadom na rating, odvetvie a región protistrany; |
LGDMKT |
= |
LGD protistrany, ktorá sa zakladá na rozpätí trhového nástroja protistrany, ak je k dispozícii nástroj protistrany. Ak nie je k dispozícii nástroj protistrany, zakladá sa na proxy rozpätí, ktoré je primerané s ohľadom na rating, odvetvie a región protistrany. |
Prvý koeficient v rámci sumy predstavuje aproximáciu hraničnej pravdepodobnosti, že zlyhanie nastane medzi časmi ti-1 a ti, odvodenú od trhu.
EEi |
= |
očakávaná expozícia voči zmluvnej strane v čase precenenia ti, ak sú za takúto protistranu pripočítané expozície rôznych súborov vzájomného započítavania a ak najdlhšia splatnosť každého súboru vzájomného započítavania je daná najdlhšou zmluvnou splatnosťou vnútri súboru vzájomného započítavania. Inštitúcia uplatňuje zaobchádzanie uvedené v odseku 3 v prípade maržového obchodovania, ak inštitúcia používa pre maržové obchody hodnotu EPE uvedenú v článku 285 ods. 1 písm. a) alebo b). |
Di |
= |
diskontný koeficient bezrizikovosti v prípade zlyhania v čase ti, kde D0 = 1. |
2. Inštitúcia pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok za protistranu zakladá všetky vstupy do svojho interného modelu pre špecifické riziko dlhových nástrojov na nasledujúcich vzorcoch (podľa toho, ktorý je primeraný):
ak sa model zakladá na úplnom precenení, musí sa vzorec v odseku 1 používať priamo;
ak sa model zakladá na citlivostiach kreditného rozpätia pre konkrétne doby splatnosti, inštitúcia zakladá každú citlivosť kreditného rozpätia („Regulatory CS01“) na nasledujúcom vzorci:
V prípade záverečnej časovej skupiny i = T sa použije tento vzorec:
ak sa v modeli používajú citlivosti kreditného rozpätia voči súbežným zmenám kreditných rozpätí, inštitúcia používa tento vzorec:
ak sa v modeli používajú druhostupňové citlivosti voči zmenám kreditných rozpätí (gamma rozpätia), faktory gamma sa počítajú na základe vzorca v odseku 1.
3. Inštitúcia, ktorá pri určovaní požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok podľa odseku 1 používa hodnotu EPE pre OTC deriváty zabezpečené kolaterálom uvedenú v článku 285 ods. 1 písm. a) alebo b), vykoná toto:
predpokladá konštantný profil EE;
stanoví EE rovnajúcu sa efektívnej očakávanej expozícii vypočítanej podľa článku 285 ods. 1 písm. b) pre splatnosť rovnajúcu sa vyššej z nasledujúcich hodnôt:
polovica najdlhšej splatnosti v súbore vzájomného započítavania;
pomyselná vážená priemerná splatnosť všetkých transakcií v súbore vzájomného započítavania.
4. Inštitúcia, ktorej príslušný orgán udelil v zmysle článku 283 povolenie používať IMM na výpočet hodnôt expozície v súvislosti s väčšinou jej obchodov, ktorá však používa pre menšie portfóliá metódu stanovenú v hlave II kapitole 6 oddiele 3, oddiele 4 alebo oddiele 5, a ktorá má v zmysle článku 363 ods. 1 písm. d) povolenie používať pre špecifické riziko dlhových nástrojov interné modely pre trhové riziká, môže s povolením príslušných orgánov počítať požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s odsekom 1 pre súbory vzájomného započítavania, pre ktoré sa nevyužíva IMM. Príslušné orgány udelia toto povolenie, len ak inštitúcia používa metódu stanovenú v hlave II kapitole 6 oddiele 3, oddiele 4 alebo oddiele 5 pre obmedzený počet menších portfólií.
Na účely výpočtu podľa predchádzajúceho pododseku a ak model IMM neposkytuje očakávaný profil expozície, inštitúcia vykoná toto:
predpokladá konštantný profil EE;
stanoví EE vo výške rovnej hodnote expozície vypočítanej podľa metód stanovených v hlave II kapitole 6 oddiele 3, oddiele 4 alebo oddiele 5, alebo podľa IMM pre splatnosť rovnajúcu sa vyššej z nasledujúcich hodnôt:
polovica najdlhšej splatnosti v súbore vzájomného započítavania;
pomyselná vážená priemerná splatnosť všetkých transakcií v súbore vzájomného započítavania.
5. Inštitúcia určí požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v súlade s článkom 364 ods. 1 a článkami 365 a 367 ako súčet nestresovanej a stresovanej hodnoty v riziku, ktoré sa počítajú takto:
pre nestresovanú hodnotu v riziku sa použijú súčasné kalibrácie parametrov pre očakávanú expozíciu, ako sa uvádza v článku 292 ods. 2 prvom pododseku;
pre stresovanú hodnotu v riziku sa použijú budúce profily EE protistrany s použitím stresovej kalibrácie, ako sa uvádza v článku 292 ods. 2 druhom pododseku. Obdobím stresu pre parametre kreditného rozpätia je obdobie najväčšieho jednoročného stresu v rámci trojročného obdobia stresu používaného pre parametre expozície;
na tieto výpočty sa uplatní trojnásobný multiplikačný koeficient použitý na výpočet požiadavky vlastných zdrojov na základe hodnoty v riziku a stresovej hodnoty v riziku v súlade s článkom 364 ods. 1. EBA monitoruje z hľadiska jednotnosti všetky vlastné rozhodnutia orgánov dohľadu o uplatňovaní vyššieho multiplikačného koeficientu, než je trojnásobný multiplikačný koeficient, na faktor hodnoty v riziku a faktor stresovej hodnoty v riziku pre krytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok. Príslušné orgány uplatňujúce multiplikačný koeficient vyšší ako tri poskytnú EBA písomné odôvodnenie;
výpočet sa vykonáva aspoň mesačne a použitá EE sa vypočítava s tou istou frekvenciou. Ak sa použije nižšia ako denná frekvencia, inštitúcie na účely výpočtu uvedeného v článku 364 ods. 1 písm. a) bode ii) a článku 364 ods. 1 písm. b) bode ii) použijú priemer za tri mesiace.
6. V prípade expozícií voči protistrane, pre ktoré zo schváleného interného modelu hodnoty v riziku inštitúcie pre osobitné riziko dlhových nástrojov nevzniká proxy rozpätie, ktoré je primerané vzhľadom na kritériá ratingu, odvetvia a regiónu protistrany, inštitúcia použije na výpočet požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok metódu stanovenú v článku 384.
7. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presnejšie stanoviť:
ako sa určí proxy rozpätie schváleným interným modelom hodnoty v riziku inštitúcie pre osobitné riziko dlhových nástrojov na účely stanovenia si a LGDMKT uvedených v odseku 1;
počet a veľkosť portfólií, ktoré spĺňajú kritérium obmedzeného množstva menších portfólií uvedené v odseku 4.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 384
Štandardizovaná metóda
1. Inštitúcia, ktorá nepočíta požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok za svoje protistrany podľa článku 383, počíta portfóliové požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok za každú protistranu podľa nasledujúceho vzorca, pričom zohľadní hedžingy pre úpravu ocenenia pohľadávok, ktoré sú prípustné podľa článku 386:
kde:
h |
= |
jednoročný horizont rizika (v jednotkách roka); h = 1; |
wi |
= |
váha vzťahujúca sa na protistranu „i“. Protistrana „i“ sa priradí jednej zo šiestich váh wi na základe externého ratingového hodnotenia od nominovanej ECAI, ako sa uvádza v tabuľke 1. V prípade protistrany, pre ktorú ratingové hodnotenie od nominovanej ECAI nie je k dispozícii:
a)
inštitúcia používajúca prístup uvedený v hlave II kapitole 3 priradí interný rating protistrany jednému z externých ratingových hodnotení;
b)
inštitúcia používajúca prístup uvedený v hlave II kapitole 2 priradí tejto protistrane wi = 1,0 %. Ak však inštitúcia používa článok 128 na rizikové váženie expozície voči kreditnému riziku protistrany voči tejto protistrane, priradí sa wi = 3,0 %. |
|
= |
celková hodnota expozície voči kreditnému riziku protistrany za protistranu „i“ (spočítaná za všetky jej súbory vzájomného započítavania) vrátane vplyvu kolaterálu v súlade s metódami stanovenými v hlave II kapitole 6 oddieloch 3 až 6 vzťahujúcimi sa na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre kreditné riziko protistrany pre danú protistranu. Inštitúcia používajúca jednu z metód stanovených v hlave II kapitole 6 oddieloch 3 a 4 môže ako EADitotal použiť plne upravenú hodnotu expozície v súlade s článkom 223 ods. 5. V prípade inštitúcie, ktorá nepoužíva postup stanovený v hlave II kapitole 6 oddiele 6, sa expozícia diskontuje s použitím tohto koeficientu:
|
Bi |
= |
pomyselná suma nakúpených hedžingov vo forme swapov na kreditné zlyhanie zmierňujúcich kreditné riziko len jednej protistrany (v prípade viac než jednej pozície spočítaná), ktoré obsahujú odkaz na protistranu „i“ a používajú sa na hedžing rizika úpravy ocenenia pohľadávok. Táto pomyselná suma sa diskontuje použitím tohto koeficientu:
|
Bind |
= |
úplná pomyselná suma jedného alebo viacerých indexových swapov na kreditné zlyhanie nakúpeného zabezpečenia použitého na hedžing rizika úpravy ocenenia pohľadávok. Táto pomyselná suma sa diskontuje použitím tohto koeficientu:
|
wind |
= |
váha vzťahujúca sa na indexový hedžing. Inštitúcia určí wind na základe výpočtu váženého priemeru wi uplatniteľných na jednotlivé zložky indexu; |
Mi |
= |
efektívna splatnosť transakcií s protistranou i. V prípade inštitúcie, ktorá používa metódu stanovenú v hlave II kapitole 6 oddiele 6, sa Mi vypočíta podľa článku 162 ods. 2 písm. g). Na tento účel však Mi nie je ohraničená piatimi rokmi, ale najdlhšou zostávajúcou zmluvnou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania. V prípade inštitúcie, ktorá nepoužíva metódu stanovenú v hlave II kapitole 6 oddiele 6, Mi je priemerná pomyselná vážená splatnosť taká, ako sa uvádza v článku 162 ods. 2 písm. b). Na tento účel však Mi nie je ohraničená piatimi rokmi, ale najdlhšou zostávajúcou zmluvnou splatnosťou v súbore vzájomného započítavania; |
|
= |
splatnosť hedžingového nástroja s pomyselnou sumou Bi (množstvá Mi hedge Bi je potrebné spočítať, ak tieto predstavujú viaceré pozície); |
Mind |
= |
splatnosť indexového hedžingu. V prípade viac než jednej pozície indexového hedžingu predstavuje Mind pomyselnú váženú splatnosť. |
2. Ak je protistrana zahrnutá v indexe, na ktorom sa zakladá swap na kreditné zlyhanie použitý na hedžing kreditného rizika protistrany, inštitúcia môže odpočítať pomyselnú sumu priraditeľnú k danej protistrane v súlade s váhou jej referenčného subjektu od pomyselnej sumy indexových swapov na kreditné zlyhanie a zaobchádzať s ňou ako s hedžingom zmierňujúcim kreditné riziko len jednej protistrany (Bi) individuálnej protistrany so splatnosťou založenou na splatnosti indexu.
Tabuľka 1
Stupeň kreditnej kvality |
Váha wi |
1 |
0,7 % |
2 |
0,8 % |
3 |
1,0 % |
4 |
2,0 % |
5 |
3,0 % |
6 |
10,0 % |
Článok 385
Alternatíva k použitiu metód úpravy ocenenia pohľadávok na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje
Inštitúcie, ktoré používajú metódu pôvodnej expozície stanovenú v článku 275, môžu v prípade nástrojov uvedených v článku 382 a na základe predchádzajúceho súhlasu príslušného orgánu ako alternatívu k článku 384 uplatniť multiplikačný koeficient (10) na výsledné hodnoty rizikovo vážených expozícií pre kreditné riziko protistrany pre dané expozície namiesto výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.
Článok 386
Prípustné hedžingy
1. Hedžingy sú „prípustné hedžingy“ na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok v zmysle článkov 383 a 384, len ak sa používajú na účely zmiernenia rizika úpravy ocenenia pohľadávok a ako také sa spravujú, a sú jednou z týchto možností:
swapy na kreditné zlyhanie zmierňujúce kreditné riziko len jednej protistrany alebo iné rovnocenné hedžingové nástroje obsahujúce priamy odkaz na protistranu;
indexové swapy na kreditné zlyhanie za predpokladu, že v hodnote v riziku a v stresovanej hodnote v riziku je k spokojnosti príslušných orgánov zohľadnená báza medzi rozpätím ktorejkoľvek jednotlivej protistrany a rozpätiami indexových hedžingov vo forme swapov na kreditné zlyhanie.
►C2 Požiadavka uvedená v písmene b), aby báza medzi rozpätím ktorejkoľvek jednotlivej protistrany a rozpätiami indexových hedžingov vo forme swapov na kreditné zlyhanie bola zohľadnené v hodnote v riziku a v stresovanej hodnote v riziku, sa vzťahuje aj ◄ na prípady, keď sa pre rozpätie protistrany použije proxy údaj.
V prípade všetkých protistrán, pre ktoré sa použije proxy údaj, inštitúcia použije časové rady primeranej bázy z reprezentatívnej skupiny podobných titulov, pre ktoré je k dispozícii rozpätie.
Ak báza medzi rozpätím ktorejkoľvek jednotlivej protistrany a rozpätiami indexových hedžingov vo forme swapov na kreditné zlyhanie nie je zohľadnená k spokojnosti príslušného orgánu, ►C2 inštitúcia zohľadní v hodnote v riziku a v stresovanej hodnote v riziku len 50 % pomyselnej sumy indexového hedžingu. ◄
Nadmerný hedžing expozícií spojených so swapmi na kreditné zlyhanie zmierňujúcimi kreditné riziko len jednej protistrany podľa metódy ustanovenej v článku 383 nie je povolený.
2. Inštitúcia nezohľadní pri výpočte požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok iné druhy hedžingov rizika protistrany. Najmä swapy na kreditné zlyhanie rozdelené do tranží alebo pre n-té zlyhanie a dlhové nástroje viazané na úver nepredstavujú prípustné hedžingy na účely výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.
3. Prípustné hedžingy, ktoré sú zahrnuté do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok, sa nezahrnú do výpočtu požiadaviek na vlastné zdroje pre špecifické riziko, ako sa uvádza v hlave IV, ani sa s nimi nezaobchádza ako so zmiernením kreditného rizika iným, než je pre kreditné riziko protistrany toho istého portfólia transakcie.
ŠTVRTÁ ČASŤ
VEĽKÁ MAJETKOVÁ ANGAŽOVANOSŤ
Článok 387
Predmet úpravy
Inštitúcie monitorujú a kontrolujú svoju veľkú majetkovú angažovanosť v súlade s touto časťou.
Článok 388
Vyňatie z rozsahu pôsobnosti
Táto časť sa nevzťahuje na investičné spoločnosti, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 95 ods. 1 alebo v článku 96 ods. 1.
Táto časť sa neuplatňuje na skupinu na základe jej konsolidovanej situácie, ak skupina pozostáva výlučne z investičných spoločností podľa článku 95 ods. 1 alebo článku 96 ods. 1 a pomocných spoločností, a ak táto skupina nezahŕňa úverové inštitúcie.
Článok 389
Vymedzenie pojmu
Na účely tejto časti je „expozícia“ akékoľvek aktívum alebo podsúvahová položka, uvedené v tretej časti hlave II kapitole 2, bez uplatnenia rizikových váh alebo stupňov rizika.
Článok 390
Výpočet hodnoty expozície
1. Expozície vyplývajúce z položiek uvedených v prílohe II sa počítajú v súlade s jednou z metód stanovených v tretej časti hlave II kapitole 6.
2. Inštitúcie, ktoré majú v zmysle článku 283 povolenie používať metódu interného modelu, môžu používať metódu interného modelu na výpočet hodnoty expozície pre repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcie požičiavania s dozabezpečením a transakcie s dlhou dobou vyrovnania.
3. Inštitúcie, ktoré počítajú požiadavky na vlastné zdroje pre svoje činnosti v rámci obchodnej knihy v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 2 článkom 299 a treťou časťou hlavou V a podľa vhodnosti v súlade s treťou časťou hlavou IV kapitolou 5, počítajú expozície voči jednotlivým klientom, ktoré vznikajú v obchodnej knihe, sčítaním týchto položiek:
kladného previsu dlhých pozícií inštitúcie nad jej krátkymi pozíciami vo všetkých finančných nástrojoch emitovaných príslušným klientom, pričom čistá pozícia v každom z rôznych nástrojov sa vypočíta podľa metód stanovených v tretej časti hlave IV kapitole 2;
čistej expozície v prípade upísania dlhového alebo kapitálového nástroja;
expozícií v dôsledku transakcií, dohôd a zmlúv uvedených v článkoch 299 a 378 až 380 s príslušným klientom, pričom takéto expozície sa vypočítajú spôsobom ustanoveným v uvedených článkoch pre výpočet hodnôt expozície.
Na účely písmena b) sa čistá expozícia vypočíta tak, že sa odpočítajú tie pozície v prevzatých nových emisiách, ktoré sú upísané alebo podupísané tretími osobami na základe formálnej dohody, znížené o koeficienty uvedené v článku 345.
Na účely písmena b) inštitúcie vytvoria systémy na monitorovanie a kontrolu svojich expozícií z upísania medzi časom počiatočného záväzku a nasledujúcim pracovným dňom z hľadiska povahy rizík, ktorým sú vystavené na príslušnom trhu.
Na účely písmena c) sa tretia časť hlava II kapitola 3 vylúči z odkazu v článku 299.
4. Celkové expozície voči jednotlivým klientom alebo skupinám prepojených klientov sa počítajú spočítaním expozícií obchodnej knihy a expozícií neobchodnej knihy.
5. Expozície voči skupinám prepojených klientov sa vypočítajú sčítaním expozícií voči jednotlivým klientom v skupine.
6. Expozície nezahŕňajú:
v prípade devízových transakcií expozície, ktoré sú výsledkom bežného postupu vyrovnania počas dvoch pracovných dní po platbe;
v prípade transakcie kúpy alebo predaja cenných papierov expozície, ktoré sú výsledkom bežného postupu vyrovnania počas piatich pracovných dní po platbe alebo dodaní cenných papierov, a to podľa toho, čo nastane skôr;
v prípade poskytovania služieb peňažného prevodu vrátane vykonávania platobných služieb, zúčtovania a vyrovnania v akejkoľvek mene a v rámci korešpondenčného bankovníctva alebo v prípade služieb zúčtovania, vyrovnania a správy finančných nástrojov pre klientov, oneskorené prijatie finančných prostriedkov a iné expozície vyplývajúce z činnosti klienta, ktoré netrvajú dlhšie než nasledujúci obchodný deň;
v prípade poskytovania služieb peňažného prevodu vrátane vykonávania platobných služieb, zúčtovania a vyrovnania v akejkoľvek mene a v rámci korešpondenčného bankovníctva, expozície v rámci dňa voči inštitúciám poskytujúcim tieto služby; a
expozície odpočítané od vlastných zdrojov v súlade s článkami 36, 56 a 66.
7. S cieľom zistiť celkovú expozíciu voči klientovi alebo skupine prepojených klientov v súvislosti s klientmi, voči ktorým má inštitúcia expozície prostredníctvom transakcií uvedených v článku 112 písm. m) a o) alebo prostredníctvom iných transakcií v prípade, že ide o expozíciu voči podkladovým aktívam, inštitúcia posúdi svoje podkladové expozície a zohľadní ekonomickú podstatu štruktúry transakcie a riziká obsiahnuté v samotnej štruktúre transakcie, a to s cieľom určiť, či predstavuje dodatočnú expozíciu.
8. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
podmienky a metodiky používané na určenie celkovej expozície voči klientovi alebo skupine prepojených klientov v súvislosti s druhmi expozícií uvedenými v odseku 7;
podmienky, za ktorých štruktúra transakcie uvedená v odseku 7 nepredstavuje dodatočnú expozíciu.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
9. Na účely odseku 5 vypracuje EBA návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť, ako určiť expozície vyplývajúce zo zmlúv o derivátoch uvedených v prílohe II a zmlúv o kreditných derivátov, ak zmluva nebola priamo uzavretá s klientom, ale ktoré sú podkladovým aktívom dlhového alebo akciového nástroja vydaného uvedeným klientom pre ich začlenenie do expozícií voči klientovi.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. marca 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 391
Vymedzenie pojmu inštitúcia na účely veľkej majetkovej angažovanosti
Na účely výpočtu hodnoty expozícií v súlade s touto časťou pojem „inštitúcia“ zahŕňa aj akýkoľvek súkromný alebo verejný podnik, vrátane jeho pobočiek, usadený v Únii, ktorý by zodpovedal vymedzeniu pojmu „úverová inštitúcia“ alebo „investičná spoločnosť“ a bolo mu udelené povolenie v tretej krajine, ktorá uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.
Na účely prvého odseku môže Komisia prijať prostredníctvom vykonávacích aktov a po uplatnení postupu preskúmania, na ktorý sa odkazuje v článku 464 ods. 2, rozhodnutia o tom, či tretia krajina uplatňuje požiadavky prudenciálneho dohľadu a regulácie, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné požiadavkám uplatňovaným v Únii.
Článok 392
Vymedzenie veľkej majetkovej angažovanosti
Expozícia inštitúcie voči klientovi alebo skupine prepojených klientov sa považuje za veľkú majetkovú angažovanosť, ak jej hodnota dosiahne alebo prekročí 10 % jej prípustného kapitálu.
Článok 393
Schopnosť zistiť a riadiť veľkú majetkovú angažovanosť
Inštitúcia používa náležité administratívne a účtovné postupy a primerané mechanizmy vnútornej kontroly na účely zisťovania, riadenia, monitorovania, vykazovania a evidencie všetkých prípadov veľkej majetkovej angažovanosti a ich následných zmien, a to v súlade s týmto nariadením.
Článok 394
Požiadavky na podávanie správ
1. Inštitúcia o každom prípade veľkej majetkovej angažovanosti vrátane veľkej majetkovej angažovanosti vyňatej z pôsobnosti článku 395 ods. 1 oznamuje príslušným orgánom tieto informácie:
identifikáciu klienta alebo skupiny prepojených klientov, voči ktorým má inštitúcia veľkú majetkovú angažovanosť;
hodnotu expozície pred zohľadnením prípadného vplyvu zmierňovania kreditného rizika;
druh financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia v prípade, že sa použilo;
hodnotu expozície po zohľadnení vplyvu zmierňovania kreditného rizika vypočítaného na účely článku 395 ods. 1.
Ak sa na inštitúciu vzťahuje tretia časť hlava II kapitola 3, poskytne príslušným orgánom údaje o svojich 20 najväčších expozíciách na konsolidovanom základe, ale bez expozícií vyňatých z pôsobnosti článku 395 ods. 1.
2. Okrem informácií uvedených v odseku 1 oznamuje inštitúcia príslušným orgánom tieto informácie v súvislosti so svojimi 10 najväčšími expozíciami na konsolidovanom základe voči inštitúciám, ►C2 ako aj svojich 10 najväčších expozícií na konsolidovanom základe voči neregulovaným subjektom finančného sektora, vrátane ◄ veľkej majetkovej angažovanosti vyňatej z uplatňovania článku 395 ods. 1:
identifikáciu klienta alebo skupiny prepojených klientov, voči ktorým má inštitúcia veľkú majetkovú angažovanosť;
hodnotu expozície pred zohľadnením prípadného vplyvu zmierňovania kreditného rizika;
druh financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia v prípade, že sa použilo;
hodnotu expozície po zohľadnení vplyvu zmierňovania kreditného rizika vypočítaného na účely článku 395 ods. 1;
očakávané znižovanie expozície vyjadrené ako suma splácaná v rámci mesačných skupín splátok až do jedného roka, štvrťročných skupín splátok až do troch rokov a následne ročne.
3. Správy sa podávajú aspoň dvakrát ročne.
4. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť kritériá identifikácie subjektov tieňového bankovníctva uvedených v odseku 2.
Pri vypracúvaní uvedeného návrhu regulačných technických predpisov EBA zohľadní medzinárodný vývoj a medzinárodne dohodnuté normy týkajúce sa tieňového bankovníctva a zváži, či:
vzťah s jednotlivým subjektom alebo so skupinou subjektov môže predstavovať riziká pre platobnú schopnosť alebo pozíciu likvidity inštitúcie;
subjekty, ktoré podliehajú požiadavkám na platobnú schopnosť alebo likviditu podobným tým, ktoré sa ukladajú týmto nariadením a smernicou 2013/36/EÚ, by sa mali úplne alebo čiastočne vylúčiť z oznamovacej povinnosti podľa odseku 2 týkajúcej sa subjektov tieňového bankovníctva.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 395
Limity veľkej majetkovej angažovanosti
1. Inštitúcii nesmie po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v zmysle článkov 399 až 403 vzniknúť voči klientovi alebo skupine prepojených klientov expozícia, ktorej hodnota presahuje 25 % jej prípustného kapitálu. Ak je takýto klient inštitúciou, alebo ak skupina prepojených klientov zahŕňa jednu alebo viaceré inštitúcie, táto hodnota nesmie presiahnuť 25 % prípustného kapitálu inštitúcie alebo 150 miliónov EUR, podľa toho, ktorá hodnota je vyššia, pod podmienkou, že súčet hodnôt expozícií po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v zmysle článkov 399 až 403 voči všetkým prepojeným klientom, ktorí nie sú inštitúciami, nepresahuje 25 % prípustného kapitálu inštitúcie.
Ak je suma 150 miliónov EUR vyššia ako 25 % prípustného kapitálu inštitúcie, hodnota expozície po zohľadnení účinku zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403 nesmie presiahnuť primeraný limit z hľadiska prípustného kapitálu inštitúcie. Tento limit si s cieľom riešiť a kontrolovať riziko koncentrácie stanoví inštitúcia v súlade s politikami a postupmi uvedenými v článku 81 smernice 2013/36/EÚ. Tento limit nesmie byť vyšší než 100 % prípustného kapitálu inštitúcie.
Príslušné orgány môžu stanoviť nižší limit než 150 miliónov EUR a informujú o tom orgán EBA a Komisiu.
2. EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, berúc do úvahy vplyv zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403, ako aj výsledky vývoja v oblasti tieňového bankovníctva a veľkej majetkovej angažovanosti na úrovni Únie a medzinárodnej úrovni, vypracuje do 31. decembra 2014 usmernenia s cieľom stanoviť vhodné súhrnné limity pre takéto expozície alebo prísnejšie jednotlivé limity pre expozície voči subjektom tieňového bankovníctva, ktoré vykonávajú bankové činnosti mimo regulovaného rámca.
EBA pri vypracúvaní týchto usmernení zváži, či by zavedenie dodatočných limitov malo významný odrádzajúci účinok na rizikový profil inštitúcií usadených v Únii, na poskytovanie úverov reálnej ekonomike alebo na stabilitu a riadne fungovanie finančných trhov.
Komisia do 31. decembra 2015 posúdi vhodnosť a vplyv limitov stanovených pre expozície voči subjektom tieňového bankovníctva, ktoré vykonávajú bankové činnosti mimo regulovaného rámca, pričom zohľadní vývoj v Únii a medzinárodný vývoj v oblasti tieňového bankovníctva a veľkej majetkovej angažovanosti, ako aj zmierňovanie kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403. Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej podľa potreby pripojí legislatívny návrh o limitoch expozícií voči subjektom tieňového bankovníctva, ktoré vykonávajú bankové činnosti mimo regulovaného rámca.
3. S výhradou článku 396 musí inštitúcia vždy spĺňať príslušný limit stanovený v odseku 1.
4. Aktíva predstavujúce pohľadávky a ostatné expozície voči uznaným investičným spoločnostiam z tretích krajín môžu podliehať rovnakému zaobchádzaniu, ako sa stanovuje v odseku 1.
5. Limity stanovené v tomto článku sa môžu prekročiť v prípade expozícií v obchodnej knihe inštitúcie, ak sú splnené tieto podmienky:
expozícia v neobchodnej knihe voči klientovi alebo príslušnej skupine prepojených klientov neprevyšuje limit stanovený v odseku 1, pričom tento limit sa vypočítava so zreteľom na prípustný kapitál tak, že prekročenie vzniká výlučne v obchodnej knihe;
inštitúcia spĺňa dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje na sumy prevyšujúce limit stanovený v odseku 1, ktorá sa vypočíta v súlade s článkami 397 a 398;
keď uplynulo 10 dní alebo menej od vtedy, keď došlo k prekročeniu, expozícia v obchodnej knihe voči klientovi alebo skupine prepojených klientov nesmie presiahnuť 500 % prípustného kapitálu inštitúcie;
ktorékoľvek z prekročení, ktoré trvali viac než 10 dní, nesmie v celkovej hodnote presiahnuť 600 % prípustného kapitálu inštitúcie.
V každom prípade, v ktorom bol prekročený limit, inštitúcia bez odkladu oznámi príslušným orgánom sumu prekročenia prípadne meno príslušnej skupiny prepojených klientov.
6. Štrukturálne opatrenia sú na účely tohto odseku opatrenia, ktoré prijal členský štát a ktoré vykonávajú relevantné príslušné orgány tohto členského štátu až do nadobudnutia účinnosti právneho aktu jasne harmonizujúceho takéto opatrenia, na základe ktorých sa od úverových inštitúcií, ktorým bolo v uvedenom členskom štáte udelené povolenie, vyžaduje, aby znížili svoje expozície voči jednotlivým právnickým osobám v závislosti od ich činností, bez ohľadu na to, kde sa tieto činnosti vykonávajú, s cieľom chrániť vkladateľov a zachovať finančnú stabilitu.
Bez ohľadu na odsek 1 tohto článku a článok 400 ods. 1 písm. f), v prípade, že členské štáty prijmú vnútroštátne právne predpisy vyžadujúce, aby sa v rámci bankovej skupiny prijali štrukturálne opatrenia, príslušné orgány môžu od inštitúcií danej bankovej skupiny, ktoré vedú vklady kryté systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 94/19/ES z 30. mája 1994 o systémoch ochrany vkladov ( 20 ) alebo rovnocenným systémom ochrany vkladov v tretej krajine, požadovať, ►C1 aby uplatnili limit veľkej majetkovej angažovanosti nižší ako 25 % ale nie nižší ako 15 % medzi 28. júnom 2013 a 30. júnom 2015, ◄ a nie nižší ako 10 % od 1. júla 2015 na subkonsolidovanom základe, v súlade s článkom 11 ods. 5 pre expozície v rámci skupiny, ak tieto expozície pozostávajú z expozícií voči subjektu, ktorý nepatrí k tej istej podskupine, pokiaľ ide o štrukturálne opatrenia.
Na účely tohto odseku musia byť splnené tieto podmienky:
všetky subjekty, ktoré patria k tej istej podskupine, pokiaľ ide o štrukturálne oparenia, sa považujú za jedného klienta alebo skupinu prepojených klientov;
príslušné orgány uplatňujú jednotný limit na expozície uvedené v prvom pododseku.
Uplatňovaním tohto prístupu nie je dotknutý účinný dohľad na konsolidovanom základe a uplatňovanie tohto prístupu nesmie mať nepriaznivý vplyv na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch či v Únii ako celku a nesmie ani predstavovať či vytvárať prekážku fungovania vnútorného trhu.
7. Príslušné orgány pred prijatím konkrétnych štrukturálnych opatrení, ako sa uvádza v odseku 6, týkajúcich sa veľkej majetkovej angažovanosti oznámia Komisii, Rade, dotknutým príslušným orgánom a EBA najmenej dva mesiace pred uverejnením rozhodnutia o prijatí štrukturálnych opatrení všetky nasledovné skutočnosti a predložia relevantné kvantitatívne a kvalitatívne dôkazy, ktoré s nimi súvisia:
rozsah činností, na ktoré sa štrukturálne opatrenia vzťahujú;
vysvetlenie, prečo sa takéto navrhované opatrenia považujú za vhodné, účinné a primerané na ochranu vkladateľov;
posúdenie pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu opatrení na vnútorný trh, a to na základe informácií, ktoré sú členskému štátu dostupné.
8. Komisii konajúcej v súlade s postupom uvedeným v článku 464 ods. 2. sa udeľuje právomoc prijať vykonávací akt na schválenie alebo zamietnutie navrhovaných vnútroštátnych opatrení uvedených v odseku 7.
EBA do jedného mesiaca po prijatí oznámenia uvedeného v odseku 7 poskytne Komisii, Rade a dotknutému členskému štátu svoje stanovisko k bodom uvedeným v uvedenom odseku. Stanoviská k bodom uvedeným v uvedenom odseku môžu Komisii, Rade a príslušnému členskému štátu poskytnúť aj dotknuté príslušné orgány.
Berúc v maximálnej možnej miere do úvahy stanoviská uvedené v druhom pododseku a v prípade, že existujú spoľahlivé a presvedčivé dôkazy o tom, že opatrenia majú negatívny vplyv na vnútorný trh, ktorý prevažuje nad prínosmi z hľadiska finančnej stability, Komisia do dvoch mesiacov po prijatí oznámenia navrhované vnútroštátne opatrenia zamietne. V opačnom prípade Komisia akceptuje navrhované vnútroštátne opatrenia na počiatočné obdobie 2 rokov a v prípade, že je to vhodné, sa tieto opatrenia môžu zmeniť a doplniť.
Komisia môže navrhované vnútroštátne opatrenia zamietnuť len vtedy, ak sa domnieva, že majú neprimeraný nepriaznivý vplyv na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátoch či v Únii ako celku, čím predstavujú alebo vytvárajú prekážku fungovania vnútorného trhu alebo voľného pohybu kapitálu v súlade s ustanoveniami ZFEÚ.
Komisia pri svojom posudzovaní zohľadní stanovisko EBA, ako aj dôkazy predložené v súlade s odsekom 7.
Príslušné orgány môžu pred skončením platnosti opatrení navrhnúť nové opatrenia na predĺžené obdobie uplatňovania, pričom dodatočné obdobie trvá vždy 2 roky. V takom prípade informujú Komisiu, Radu, dotknuté príslušné orgány a EBA. Schválenie nových opatrení podlieha postupu stanovenému v tomto článku. Týmto článkom nie je dotknutý článok 458.
Článok 396
Dodržiavanie požiadaviek týkajúcich sa veľkej majetkovej angažovanosti
1. Ak expozície vo výnimočných prípadoch presiahnu limit stanovený v článku 395 ods. 1, inštitúcia musí hodnotu expozície bezodkladne ohlásiť príslušným orgánom, ktoré v prípade, keď to okolnosti umožňujú, môžu inštitúcii povoliť obmedzenú lehotu na splnenie požadovaného limitu.
Ak sa uplatňuje suma 150 miliónov EUR uvedená v článku 395 ods. 1, príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch povoliť prekročenie limitu stanoveného vo výške 100 % prípustného kapitálu inštitúcie.
2. Ak sa na inštitúciu podľa článku 7 ods. 1 neuplatňuje na individuálnom alebo subkonsolidovanom základe dodržiavanie povinností stanovených v tejto časti, alebo sa uplatňujú ustanovenia článku 9 v prípade materských inštitúcií v členskom štáte, musia sa prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí uspokojivá alokácia rizík v rámci skupiny.
3. Na účely odseku 1 vydá EBA usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 s cieľom stanoviť, ako môžu príslušné orgány určiť:
mimoriadne prípady uvedené v odseku 1 tohto článku;
čas považovaný za vhodný pre návrat k splneniu limitu;
opatrenia, ktoré sa majú prijať na zabezpečenie včasného návratu k splneniu limitu inštitúciou.
Článok 397
Výpočet dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje pre veľké majetkové angažovanosti v obchodnej knihe
1. Prekročenie uvedené v článku 395 ods. 5 písm. b) sa vypočíta výberom tých prvkov celkovej expozície v obchodnej knihe voči klientovi alebo príslušnej skupine prepojených klientov, na ktoré sa vzťahujú najvyššie požiadavky na špecifické riziko v tretej časti hlave IV kapitole 2 a/alebo požiadavky v článku 299 a v tretej časti hlave V, ktorých súčet sa rovná objemu prekročenia uvedenému v článku 395 ods. 5 písm. a).
2. Ak toto prekročenie netrvalo viac než 10 dní, dodatočná požiadavka na vlastné zdroje je pre tieto prvky 200 % z požiadaviek uvedených v odseku 1.
3. Po uplynutí 10 dní po prekročení sú prvky prekročenia, vybrané podľa odseku 1, zaradené do príslušného riadku v stĺpci 1 v tabuľke 1 vo vzostupnom poradí požiadaviek na špecifické riziko v tretej časti hlave IV kapitole 2 a/alebo požiadaviek v článku 299 a v tretej časti hlave V. Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje sa rovná súčtu požiadaviek pre špecifické riziko uvedených v tretej časti hlave IV kapitole 2 a/alebo požiadaviek v článku 299 a v tretej časti hlave V pre tieto prvky, vynásobenému zodpovedajúcim koeficientom uvedeným v tabuľke 1 stĺpci 2.
Tabuľka 1
Stĺpec 1: Prekročenie limitov (ako percentuálny podiel prípustného kapitálu) |
Stĺpec 2: Koeficienty |
do 40 % |
200 % |
od 40 % do 60 % |
300 % |
od 60 % do 80 % |
400 % |
od 80 % to 100 % |
500 % |
od 100 % do 250 % |
600 % |
nad 250 % |
900 % |
Článok 398
Postupy na zabránenie inštitúciám obchádzať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje
Inštitúcie sa nesmú zámerne vyhýbať dodatočným požiadavkám na vlastné zdroje stanoveným v článku 397, ktoré by sa na ne inak vzťahovali a ktoré sa týkajú expozícií presahujúcich limit stanovený v článku 395 ods. 1, ak tieto expozície trvali viac než 10 dní, a to prostredníctvom dočasného prevodu daných expozícií na inú spoločnosť, či už v rovnakej skupine alebo nie, a/alebo vykonaním umelých transakcií na zatvorenie expozície počas obdobia 10 dní a vytvorenie novej expozície.
Inštitúcie prevádzkujú systémy, ktoré zabezpečia, aby sa každý prevod s účinkom uvedeným v prvom pododseku ihneď oznámil príslušným orgánom.
Článok 399
Prípustné postupy zmierňovania kreditného rizika
1. Na účely článkov 400 až 403 zahŕňa pojem „záruka“ kreditné deriváty uznané podľa tretej časti hlavy II kapitoly 4, ktoré nie sú dlhovými nástrojmi viazanými na úver.
2. S výhradou odseku 3 tohto článku, keď sa podľa článkov 400 až 403 povoľuje uznanie financovaného alebo nefinancovaného zabezpečenia, musí toto povolenie podliehať splneniu požiadaviek prípustnosti a iných požiadaviek uvedených v tretej časti hlave II kapitole 4.
3. Keď inštitúcia využíva článok 401 ods. 2, uznanie financovaného zabezpečenia podlieha príslušným požiadavkám podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3. Na účely tejto časti inštitúcia nezohľadňuje kolaterál uvedený v článku 199 ods. 5 až 7, s výnimkou prípadu, keď je to povolené podľa článku 402.
4. Inštitúcie v najväčšej možnej miere analyzujú svoje expozície voči emitentom kolaterálu, poskytovateľom nefinancovaného zabezpečenia a podkladovým aktívam podľa článku 390 ods. 7 z hľadiska možných koncentrácií a v prípade potreby prijmú opatrenia a oznámia všetky významné zistenia svojmu príslušnému orgánu.
Článok 400
Výnimky
1. Z uplatňovania článku 395 ods. 1 sú vyňaté tieto expozície:
aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam, centrálnym bankám alebo subjektom verejného sektora, ktorým by sa ako nezabezpečeným priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 0 %;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči medzinárodným organizáciám alebo mnohostranným rozvojovým bankám, ktorým by sa ako nezabezpečeným priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 0 %;
aktíva predstavujúce pohľadávky spojené s výslovnými zárukami ústredných vlád, centrálnych bánk, medzinárodných organizácií, mnohostranných rozvojových bánk alebo subjektov verejného sektora, v súvislosti s ktorými by sa nezabezpečeným pohľadávkam voči subjektu poskytujúcemu záruku priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 0 %;
ostatné expozície voči ústredným vládam, centrálnym bankám, medzinárodným organizáciám, mnohostranným rozvojovým bankám alebo subjektom verejného sektora, alebo expozície, za ktoré uvedené subjekty ručia, v súvislosti s ktorými by sa nezabezpečeným pohľadávkam voči subjektu, voči ktorému existuje expozícia alebo ktorý za ňu ručí, priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 0 %;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom členských štátov, ak by sa týmto pohľadávkam priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 0 %, a ostatné expozície voči takýmto regionálnym vládam alebo miestnym orgánom, alebo expozície, za ktoré takéto regionálne vlády alebo miestne orgány ručia, ak by sa pohľadávkam voči nim priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 0 %;
expozície voči protistranám uvedené v článku 113 ods. 6 alebo 7, ak by sa im priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 0 %. S expozíciami, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, sa bez ohľadu na to, či sú oslobodené od uplatňovania článku 395 ods. 1, zaobchádza ako s expozíciami voči tretej strane;
aktíva a iné expozície, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme peňažných vkladov u požičiavajúcej inštitúcie alebo u inštitúcie, ktorá je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou požičiavajúcej inštitúcie;
aktíva a iné expozície, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme vkladových listov vydaných požičiavajúcou inštitúciou alebo inštitúciou, ktorá je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou požičiavajúcej inštitúcie, a ktoré sú uložené u niektorej z nich;
expozície vyplývajúce z nevyčerpaných kreditných facilít, ktoré sú klasifikované ako nízkorizikové podsúvahové položky v prílohe I, za predpokladu, že sa zatvorila dohoda s klientom alebo skupinou prepojených klientov, na základe ktorej sa facilita môže čerpať, len ak sa zistí, že sa tým nespôsobí prekročenie limitu uplatniteľného podľa článku 395 ods. 1;
obchodné expozície voči centrálnym protistranám a príspevky do fondu pre prípad zlyhania voči centrálnej protistrane;
expozície voči systémom ochrany vkladov podľa smernice 94/19/ES, vyplývajúce z financovania týchto systémov, ak členské inštitúcie systému majú zákonnú alebo zmluvnú povinnosť financovať tento systém.
Peňažné prostriedky prijaté v rámci dlhových nástrojov viazaných na úver emitovaných inštitúciou a úvery a vklady protistrany inštitúcii alebo u inštitúcie, ktoré sú predmetom dohody o vzájomnom započítavaní v súvahe, uznanej podľa tretej časti hlavy II kapitoly 4, sa považujú za prostriedky, na ktoré sa vzťahuje písmeno g).
2. Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku týmto expozíciám:
kryté dlhopisy v zmysle článku 129 ods. 1, 3 a 6;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnym vládam a miestnym orgánom členských štátov, ak by sa týmto pohľadávkam priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 20 %, a ostatné expozície voči takýmto regionálnym vládam alebo miestnym orgánom, alebo expozície, za ktoré takéto regionálne vlády alebo miestne orgány ručia, ak by sa pohľadávkam voči nim priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 20 %;
expozície, a to vrátane účastí alebo iných druhov držaných aktív, inštitúcie voči jej materskej spoločnosti, voči iným dcérskym spoločnostiam tejto materskej spoločnosti alebo voči jej vlastným dcérskym spoločnostiam, ak sa na tieto podniky vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, ktorému podlieha aj sama inštitúcia, v súlade s týmto nariadením, smernicou 2002/87/ES alebo podobnými predpismi platnými v tretej krajine; s expozíciami, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, sa bez ohľadu na to, či sú oslobodené od uplatňovania článku 395 ods. 1, zaobchádza ako s expozíciami voči tretej strane;
aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície, a to vrátane účastí alebo iných druhov držaných aktív, voči regionálnym alebo ústredným úverovým inštitúciám, s ktorými je úverová inštitúcia spojená v sieti v súlade so zákonnými alebo štatutárnymi ustanoveniami a ktoré sú podľa týchto ustanovení zodpovedné za peňažné zúčtovanie v rámci siete;
aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči úverovým inštitúciám, ktoré vznikli úverovým inštitúciám, z ktorých jedna pôsobí na nekonkurenčnom základe a poskytuje úvery alebo ručí za úvery na základe legislatívnych programov alebo svojich stanov na podporu určených odvetví hospodárstva, ktoré podliehajú určitej forme vládneho dohľadu a obmedzeniam týkajúcim sa využitia úverov, za predpokladu, že príslušné expozície vzniknú z takýchto úverov, ktoré sa prenášajú na príjemcov prostredníctvom úverových inštitúcií, alebo zo záruk za tieto úvery;
aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči inštitúciám za predpokladu, že tieto expozície nepredstavujú vlastné zdroje takýchto inštitúcií, netrvajú dlhšie než do nasledujúceho obchodného dňa a nie sú denominované v niektorej hlavnej mene obchodovania;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči centrálnym bankám vo forme vyžadovaných minimálnych rezerv, ktoré majú tieto centrálne banky v držbe a ktoré sú denominované v ich národných menách;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam vo forme štátnych cenných papierov, ktoré sú držané z dôvodu splnenia požiadaviek na likviditu vyplývajúcich zo zákona a ktoré sú denominované a financované v ich národných menách za predpokladu, že príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia rozhodnúť, že ratingové hodnotenie týchto ústredných vlád udelené nominovanou ECAI predstavuje investičný stupeň;
50 % stredne rizikových alebo nízkorizikových podsúvahových dokumentárnych akreditívov a stredne rizikových alebo nízkorizikových podsúvahových nevyčerpaných kreditných facilít uvedených v prílohe I, a v prípade súhlasu príslušných orgánov 80 % záruk okrem záruk na úvery, ktoré majú právny alebo regulačný základ a ktoré poskytujú za svojich členov schémy vzájomného ručenia, ktoré majú postavenie úverovej inštitúcie;
zákonom vyžadované záruky, ktoré sa využívajú v prípade, keď sa hypotekárny úver financovaný vydaním hypotekárnych záložných listov vyplatí príjemcovi hypotéky pred konečnou registráciou hypotéky v katastri, a to za predpokladu, že sa záruka nepoužije na zníženie rizika pri výpočte rizikovo vážených expozícií;
aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči uznaným burzám.
3. Príslušné orgány môžu uplatniť výnimku stanovenú v odseku 2 len vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:
osobitná povaha expozície, protistrany alebo vzťahu medzi inštitúciou a protistranou vylučujú alebo obmedzujú riziko expozície; a
akékoľvek zostávajúce riziko koncentrácie sa môže riešiť inými, rovnako účinnými prostriedkami, ako sú napríklad opatrenia, postupy a mechanizmy stanovené v článku 79 smernice 2013/36/EÚ.
Príslušné orgány informujú EBA, či majú v úmysle uplatniť niektorú z výnimiek stanovených v odseku 2 v súlade s písmenami a) a b) tohto odseku, a o tomto rozhodnutí sa poradia s EBA.
Článok 401
Výpočet vplyvu používania postupov zmierňovania kreditného rizika
1. Pre výpočet hodnoty expozícií na účely článku 395 ods. 1 môže inštitúcia využiť „plne upravenú hodnotu expozície“ vypočítanú podľa tretej časti hlavy II kapitoly 4 pri zohľadnení zmierňovania kreditného rizika, úprav z dôvodu volatility a akéhokoľvek nesúladu splatnosti (E*).
2. Inštitúcia, ktorej bolo udelené povolenie používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov pre triedu expozícií podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3, môže s povolením príslušných orgánov zohľadniť pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 395 ods. 1 účinky finančného kolaterálu.
Príslušné orgány udelia povolenie uvedené v predchádzajúcom pododseku, len ak je inštitúcia schopná odhadnúť účinky finančného kolaterálu na jej expozície oddelene od ostatných relevantných aspektov LGD.
Odhady, ktoré vypracovala inštitúcia, musia byť dostatočne vhodné na zníženie hodnoty expozície na účely dodržiavania ustanovení článku 395.
Ak bolo inštitúcii udelené povolenie používať vlastné odhady účinkov finančného kolaterálu, používa ich konzistentne s prístupom prijatým na výpočet požiadaviek na vlastné zdroje v súlade s týmto nariadením.
Inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie používať vlastné odhady LGD a konverzných faktorov pre triedu expozícií podľa tretej časti hlavy II kapitoly 3 a ktoré nevypočítavajú hodnotu svojich expozícií pomocou metódy uvedenej v prvom pododseku tohto odseku, môžu na výpočet hodnoty expozícií používať súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom alebo prístup stanovený v článku 403 ods. 1 písm. b).
3. Inštitúcia, ktorá používa súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom alebo získala povolenie používať metódu uvedenú v odseku 2 tohto článku pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 395 ods. 1, vykonáva pravidelné stresové testy svojich koncentrácií kreditného rizika, a to aj vo vzťahu k realizovateľnej hodnote akéhokoľvek prijatého kolaterálu.
Tieto pravidelné stresové testovania uvedené v prvom pododseku sa zaoberajú rizikami vyplývajúcimi z potenciálnych zmien trhových podmienok, ktoré by mohli mať nepriaznivý vplyv na primeranosť vlastných zdrojov inštitúcií, a rizikami vyplývajúcimi z realizácie kolaterálu v stresových situáciách.
Vykonávané stresové testovania sú primerané a vhodné pre posudzovanie takýchto rizík.
Ak pravidelné stresové testovanie poukazuje na nižšiu realizovateľnú hodnotu prevzatého kolaterálu, než by bolo povolené zohľadniť pri využití súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom, respektíve metódy uvedenej v odseku 2, hodnota povoleného kolaterálu, ktorá má byť uznaná pri výpočte hodnoty expozícií na účely článku 395 ods. 1, sa zodpovedajúco zníži.
Inštitúcie uvedené v prvom pododseku zahŕňajú do svojich stratégií na riešenie rizika koncentrácie tieto prvky:
politiky a postupy na riešenie rizík vyplývajúcich z nesúladu splatnosti medzi expozíciami a každým zabezpečením pri týchto expozíciách;
politiky a postupy v situácii, keď stresové testovanie poukazuje na nižšiu realizovateľnú hodnotu kolaterálu než tú, ktorá sa berie do úvahy pri využití súhrnnej metódy nakladania s finančným kolaterálom alebo metódy opísanej v odseku 2;
politiky a postupy týkajúce sa rizika koncentrácie vyplývajúceho z uplatňovania postupov zmierňovania kreditného rizika, a najmä veľkých nepriamych expozícií voči kreditnému riziku, napríklad voči jednotlivému emitentovi cenných papierov prijatých ako kolaterál.
Článok 402
Expozície vyplývajúce z hypotekárneho financovania
►C2 1. Na výpočet hodnoty expozícií na účely článku 395 môže inštitúcia znížiť hodnotu expozície alebo akejkoľvek časti expozície plne zabezpečenej nehnuteľným majetkom v súlade s článkom 125 ods. 1 o založenú trhovú hodnotu dotknutého nehnuteľného majetku alebo o jeho hodnotu ◄ poskytnutého hypotekárneho financovania, avšak nie o viac ako 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania v štatutárnych alebo regulatórnych ustanoveniach, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
príslušné orgány členského štátu nestanovili pre expozície alebo časti expozícií zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na bývanie vyššiu rizikovú váhu ako 35 % v súlade s článkom 124 ods. 2;
expozícia alebo časť expozície je plne zabezpečená:
hypotékou na nehnuteľný majetok určený na bývanie; alebo
nehnuteľným majetkom určeným na bývanie v rámci nájomnej transakcie, pri ktorej si prenajímateľ ponecháva plné vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku určenému na bývanie a nájomca ešte neuplatnil svoju kúpnu opciu;
požiadavky uvedené v článku 208 a článku 229 ods. 1 sú splnené.
►C2 2. Na výpočet hodnoty expozícií na účely článku 395 môže inštitúcia znížiť hodnotu expozície alebo akejkoľvek časti expozície plne zabezpečenej nehnuteľným majetkom v súlade s článkom 126 ods. 1 o založenú trhovú hodnotu dotknutého nehnuteľného majetku alebo o jeho hodnotu ◄ poskytnutého hypotekárneho financovania, avšak nie o viac ako 50 % trhovej hodnoty alebo 60 % hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania, v tých členských štátoch, ktoré ustanovili prísne kritériá na posudzovanie hodnoty poskytnutého hypotekárneho financovania v štatutórnych alebo regulatórnych ustanoveniach, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
príslušné orgány členského štátu nestanovili pre expozície alebo časti expozícií zabezpečené nehnuteľným majetkom určeným na podnikanie vyššiu rizikovú váhu ako 50 % v súlade s článkom 124 ods. 2;
požiadavky uvedené v článku 126 ods. 2 písm. a), v článku 208 a článku 229 ods. 1 sú splnené;
nehnuteľný majetok určený na podnikanie je stavebne v plnom rozsahu dokončený.
3. Inštitúcia môže zaobchádzať s expozíciou voči protistrane, ktorá je výsledkom zmluvy o obrátených repo transakciách, na základe ktorej inštitúcia kúpila od protistrany nezávislé samostatné hypotekárne záložné práva na nehnuteľný majetok tretích strán (non accessory independent mortgage liens), ako s niekoľkými individuálnymi expozíciami voči každej z týchto tretích strán za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
protistrana je inštitúciou;
expozícia je plne zabezpečená záložnými právami na nehnuteľný majetok uvedených tretích strán, ktoré inštitúcia kúpila, a inštitúcia je schopná tieto práva uplatniť;
inštitúcia zabezpečila, že požiadavky vyplývajúce z článku 208 a článku 229 ods. 1 sú splnené;
inštitúcia sa stáva príjemcom nárokov, ktoré má protistrana voči tretím stranám v prípade zlyhania, platobnej neschopnosti alebo likvidácie protistrany;
inštitúcia v súlade s článkom 394 oznamuje príslušným orgánom celkovú sumu expozícií voči každej inej inštitúcii, s ktorými sa zaobchádza v súlade s týmto odsekom.
Na tieto účely inštitúcia predpokladá, že má expozíciu voči každej z uvedených tretích strán vo výške nároku, ktorý má protistrana voči tretej strane, namiesto zodpovedajúcej sumy expozície voči protistrane. So zostatkom expozície voči protistrane, ak nejaký existuje, sa naďalej zaobchádza ako s expozíciou voči protistrane.
Článok 403
Substitučný prístup
1. Ak za expozíciu voči klientovi ručí tretia strana, alebo je táto expozícia zabezpečená kolaterálom emitovaným treťou stranou, inštitúcia môže:
s tou časťou expozície, za ktorú je prevzatá záruka, zaobchádzať tak, ako keby vznikla voči ručiteľovi, a nie voči klientovi, za predpokladu, že by sa nezabezpečenej expozícii voči ručiteľovi priradila rovnaká alebo nižšia riziková váha ako riziková váha nezabezpečenej expozície voči klientovi podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2;
s tou časťou expozície, ktorá je zabezpečená uznaným kolaterálom v trhovej hodnote, zaobchádzať tak, ako keby vznikla voči tretej strane, a nie voči klientovi, ak je expozícia zabezpečená kolaterálom a za predpokladu, že by sa kolaterálom zabezpečenej časti expozície priradila rovnaká alebo nižšia riziková váha ako riziková váha nezabezpečenej expozície voči klientovi podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2.
Prístup uvedený v prvom pododseku písmene b) inštitúcia nevyužíva v prípade nesúladu medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia.
Na účely tejto časti môže inštitúcia použiť súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, ako aj zaobchádzanie ustanovené v prvom pododseku písmene b), len ak má povolenie používať súhrnnú metódu nakladania s finančným kolaterálom, ako aj jednoduchú metódu nakladania s finančným kolaterálom na účely článku 92.
2. Ak inštitúcia uplatňuje odsek 1 písm. a):
ak je záruka denominovaná v inej mene, než v ktorej je denominovaná expozícia, hodnota expozície, ktorá sa považuje za krytú, sa vypočíta v súlade s ustanoveniami o zaobchádzaní s nesúladom mien pre nefinancované zabezpečenie stanovenými v tretej časti hlave II kapitole 4;
s nesúladom medzi splatnosťou expozície a splatnosťou zabezpečenia sa zaobchádza v súlade s ustanoveniami o zaobchádzaní s nesúladom splatností stanovenými v tretej časti hlave II kapitole 4;
čiastočné krytie môže byť uznané v súlade so zaobchádzaním stanovenými v tretej časti hlave II kapitole 4.
4. EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 stanovujúce podmienky uplatňovania zaobchádzania uvedeného v odseku 3 tohto článku vrátane podmienok a frekvencie určovania, monitorovania a revidovania limitov uvedených v písmene b) tohto odseku.
EBA vydá tieto usmernenia do 31. decembra 2019.
▼M5 —————
ŠIESTA ČASŤ
LIKVIDITA
HLAVA I
VYMEDZENIE POJMOV A POŽIADAVKA NA KRYTIE LIKVIDITY
Článok 411
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto časti sa uplatňujú tieto pojmy:
„Finančný klient“ je klient, ktorý vykonáva jednu alebo viaceré činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ ako svoju hlavnú obchodnú činnosť, alebo je niektorým z týchto subjektov:
úverovou inštitúciou;
investičnou spoločnosťou;
SSPE;
PKI;
uzavretou investičnou schémou;
poisťovňou;
finančnou holdingovou spoločnosťou alebo zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou.
„Retailový vklad“ je záväzok voči fyzickej osobe alebo MSP, ak sa táto fyzická osoba alebo MSP kvalifikuje na triedu retailových expozícií podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB pre kreditné riziko, alebo záväzok voči spoločnosti, v súvislosti s ktorou je prípustné zaobchádzanie stanovené v článku 153 ods. 4, a ak celkové vklady všetkých takýchto podnikov na skupinovom základe nepresahujú 1 milión EUR.
Článok 412
Požiadavka na krytie likvidity
1. Inštitúcie majú v držbe likvidné aktíva, ktorých súčet hodnôt pokrýva záporný tok likvidity mínus kladný tok likvidity za stresových podmienok, s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcie zachovávali úrovne vankúšov likvidity, ktoré sú primerané na vyrovnanie sa s akoukoľvek možnou nerovnováhou medzi kladným a záporným tokom likvidity za závažne stresových podmienok počas obdobia tridsiatich dní. Inštitúcie môžu počas stresového obdobia použiť svoje likvidné aktíva na pokrytie svojich čistých záporných tokov likvidity.
2. Inštitúcie nepočítajú dvojmo kladné toky likvidity a likvidné aktíva.
3. Inštitúcie môžu použiť likvidné aktíva uvedené v odseku 1 na splnenie svojich záväzkov za stresových okolností, ako sa uvádza v článku 414.
4. Ustanovenia uvedené v hlave II sa uplatňujú výlučne na účely stanovenia povinností týkajúcich sa vykazovania stanovených v článku 415.
5. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia v oblasti požiadaviek na krytie likvidity predtým, ako sa v Únii stanovia a úplne zavedú záväzné minimálne štandardy pre požiadavky na krytie likvidity v súlade s článkom 460. Členské štáty alebo príslušné orgány môžu od inštitúcií, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, alebo od podskupiny týchto inštitúcií vyžadovať, aby dodržiavali vyššiu požiadavku na krytie likvidity do výšky 100 %, až kým sa v súlade s článkom 460 úplne nezavedie záväzný minimálny štandard pre krytie na úrovni 100 %.
Článok 413
Stabilné financovanie
1. Inštitúcie zabezpečia, aby sa dlhodobé záväzky primerane plnili pomocou rozličných stabilných nástrojov financovania, a to za obvyklých aj stresových podmienok.
2. Ustanovenia uvedené v hlave III sa uplatňujú výlučne na účely upresnenia povinností týkajúcich sa vykazovania stanovených v článku 415.
3. Členské štáty môžu zachovať alebo zaviesť vnútroštátne ustanovenia v oblasti požiadaviek stabilného financovania predtým, ako sa v Únii stanovia a zavedú záväzné minimálne štandardy pre čisté požiadavky stabilného financovania v súlade s článkom 510.
Článok 414
Dodržiavanie požiadaviek likvidity
Ak inštitúcia nespĺňa, alebo očakáva, že nesplní, požiadavku stanovenú v článku 412 alebo všeobecný záväzok uvedený v článku 413 ods. 1, a to aj počas stresového obdobia, bezodkladne informuje príslušné orgány a bez zbytočného meškania im predloží plán na včasné obnovenie súladu s článkom 412 alebo článkom 413 ods. 1. Kým sa súlad neobnoví, inštitúcia vykazuje položky uvedené v hlave II alebo prípadne v hlave III denne do konca každého obchodného dňa, ak príslušný orgán nepovolí nižšiu častosť vykazovania a dlhší interval vykazovania. Príslušné orgány udelia tieto povolenia len na základe individuálnej situácie inštitúcie a po zohľadnení rozsahu a komplexnosti činností inštitúcie. Monitorujú vykonávanie plánu obnovy a v prípade potreby vyžadujú rýchlejšie načasovanie obnovy.
HLAVA II
VYKAZOVANIE LIKVIDITY
Článok 415
Povinnosť vykazovania a forma vykazovania
1. Inštitúcie vykazujú v jednotnej mene príslušným orgánom položky uvedené v hlavách II a III a ich zložky vrátane zloženia svojich likvidných aktív v súlade s článkom 416, a to bez ohľadu na skutočnú denomináciu položiek. Kým sa požiadavka na krytie likvidity uvedená v šiestej časti v plnom rozsahu nešpecifikuje a nevykonáva ako minimálny štandard v súlade s článkom 460, vykazujú inštitúcie položky stanovené v hlave II a prílohe III. Inštitúcie vykazujú položky uvedené v hlave III. Častosť vykazovania je v prípade položiek uvedených v hlave II a v prílohe III najmenej mesačná a v prípade položiek uvedených v hlave III najmenej štvrťročná.
Formáty vykazovania musia zahŕňať všetky potrebné informácie a musia umožniť EBA posúdiť, či zabezpečené pôžičky a transakcie swapu kolaterálu, v prípade ktorých sa likvidné aktíva uvedené v článku 416 ods. 1 písm. a), b) a c) získali voči kolaterálu, ktorý sa nekvalifikuje podľa článku 416 ods. 1 písm. a), b) a c), boli náležite ukončené.
2. Inštitúcia vykazuje oddelene príslušným orgánom domovského členského štátu položky uvedené v odseku 1 v nižšie uvedenej mene, ak má:
celkové záväzky v inej mene, ako je mena vykazovania podľa odseku 1, vo výške rovnej alebo väčšej ako 5 % celkových záväzkov inštitúcie alebo jedinej likviditnej podskupiny, alebo
dôležitú pobočku v súlade s článkom 52 smernice 2013/36/EÚ v hostiteľskom členskom štáte, ktorý používa inú menu, ako je mena vykazovania vymedzená v odseku 1 tohto článku.
3. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť:
jednotné formáty vykazovania a riešení v oblasti informačných technológií a s nimi súvisiace pokyny pre častosť, referenčné dátumy a dátumy zasielania. Formáty a častosť vykazovania sú primerané povahe, rozsahu a zložitosti rôznych činností inštitúcií a zahŕňajú vykazovanie požadované v súlade s odsekmi 1 a 2;
požadované dodatočné ukazovatele na sledovanie likvidity, s cieľom umožniť príslušným orgánom získať komplexný prehľad o profile rizika likvidity, ktorý je primeraný povahe, rozsahu a zložitosti činností inštitúcie.
EBA predloží Komisii návrh týchto vykonávacích technických predpisov pre položky uvedené v písmene a) Komisii do 28. júla 2013 a pre položky uvedené v písmene b) do 1. januára 2014.
Do úplného zavedenia záväzných požiadaviek likvidity môžu príslušné orgány naďalej zbierať informácie prostredníctvom monitorovacích nástrojov na účely zosúladenia monitorovania s existujúcimi vnútroštátnymi normami likvidity.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
3a. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť, ktoré dodatočné ukazovatele na sledovanie likvidity, ako sa uvádza v odseku 3, sa uplatňujú pre malé a menej zložité inštitúcie.
EBA predloží tento návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. Príslušné orgány domovského členského štátu na požiadanie poskytnú včas a elektronickými prostriedkami príslušným orgánom a národným centrálnym bankám hostiteľských členských štátov a EBA jednotlivé výkazy podľa tohto článku.
►C2 5. Príslušné orgány, ktoré vykonávajú dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ, ◄ na požiadanie včas poskytnú elektronickými prostriedkami všetky výkazy, ktoré inštitúcia predložila v súlade s jednotnými formátmi vykazovania uvedenými v odseku 3 týmto orgánom:
príslušným orgánom a národnej centrálnej banke hostiteľských členských štátov, v ktorých sa nachádzajú dôležité pobočky v súlade s článkom 52 smernice 2013/36/EÚ, materskej inštitúcie alebo inštitúcií kontrolovaných tou istou materskou finančnou holdingovou spoločnosťou;
príslušným orgánom, ktoré udelili povolenie dcérskym spoločnostiam materskej inštitúcie alebo inštitúcií kontrolovaných tou istou materskou finančnou holdingovou spoločnosťou, a centrálnej banke toho istého členského štátu;
EBA;
ECB.
6. Príslušné orgány, ktoré udelili povolenie inštitúcii, ktorá je dcérskou spoločnosťou materskej inštitúcie alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti, na požiadanie poskytnú včas a elektronickými prostriedkami na požiadanie príslušným orgánom, ktoré vykonávajú dohľad na konsolidovanom základe v súlade s článkom 111 smernice 2013/36/EÚ, centrálnej banke členského štátu, v ktorom bolo inštitúcii udelené povolenie, a EBA všetky výkazy predložené inštitúciou v súlade s jednotnými formátmi vykazovania uvedenými v odseku 3.
Článok 416
Vykazovanie likvidných aktív
1. Inštitúcie vykazujú ako likvidné aktíva tieto položky, ak nie sú vyňaté podľa odseku 2 a len ak spĺňajú podmienky uvedené v odseku 3:
hotovosť a expozície voči centrálnym bankám, pokiaľ tieto expozície možno vybrať kedykoľvek v čase stresu. Pokiaľ ide o vklady v držbe centrálnych bánk, príslušný orgán a centrálna banka sa usilujú dosiahnuť zhodu v tom, do akej miery možno minimálne rezervy vyberať v čase stresu;
iné prevoditeľné aktíva, ktoré majú mimoriadne vysokú likviditu a kreditnú kvalitu;
prevoditeľné aktíva predstavujúce pohľadávky voči nasledujúcim subjektom alebo zaručené týmito subjektmi:
ústrednou vládou členského štátu, regiónu s fiškálnou autonómiou pri určovaní a vyberaní daní alebo tretej krajiny v domácej mene ústrednej alebo regionálnej vlády, ak inštitúcii v tomto členskom štáte alebo v tejto tretej krajine vzniká riziko likvidity, ktoré pokrýva držbou uvedených likvidných aktív;
centrálnymi bankami a subjektmi verejného sektora, ktoré nepatria k ústrednej vláde, v domácej mene centrálnej banky a subjektov verejného sektora;
Bankou pre medzinárodné zúčtovanie, Medzinárodným menovým fondom, Komisiou a mnohostrannými rozvojovými bankami;
Európskemu nástroju finančnej stability a Európskemu mechanizmu pre stabilitu;
prevoditeľné aktíva, ktoré majú vysokú likviditu a kreditnú kvalitu;
pohotovostné kreditné facility poskytnuté centrálnymi bankami v rámci menovej politiky, pokiaľ tieto facility nie sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív, a s výnimkou núdzovej pomoci na zabezpečenie likvidity;
ak úverová inštitúcia patrí do siete v súlade so zákonnými alebo štatutárnymi ustanoveniami, zákonné alebo štatutárne minimálne vklady v ústrednej úverovej inštitúcii a iné štatutárne alebo zmluvne dostupné likvidné finančné prostriedky od ústrednej úverovej inštitúcie alebo inštitúcií, ktoré sú členmi siete uvedenej v článku 113 ods. 7, alebo sú oprávnené na výnimku podľa článku 10, pokiaľ tieto finančné prostriedky nie sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív.
Až do jednotného vymedzenia vysokej a mimoriadne vysokej likvidity a kreditnej kvality v zmysle článku 460 inštitúcie samy stanovia v danej mene prevoditeľné aktíva, ktoré sú vysokej alebo mimoriadne vysokej likvidity a kreditnej kvality. Až do jednotného vymedzenia môžu príslušné orgány s ohľadom na kritériá uvedené v článku 509 ods. 3, 4 a 5 poskytnúť všeobecné pokyny, ktoré musia inštitúcie dodržiavať pri stanovení aktív vysokej a mimoriadne vysokej likvidity a kreditnej kvality. Až do poskytnutia týchto pokynov inštitúcie používajú na tento účel transparentné a objektívne kritériá, a to aj niektoré alebo všetky kritériá uvedené v článku 509 ods. 3, 4 a 5.
2. Za likvidné aktíva sa nepovažujú tieto položky:
aktíva emitované úverovou inštitúciou, s výnimkou prípadu, keď spĺňajú jednu z týchto podmienok:
predstavujú dlhopisy oprávnené na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 alebo nástroje podložené aktívami, ak je preukázané, že majú najvyššiu kreditnú kvalitu, ako stanovila EBA, podľa kritérií uvedených v článku 509 ods.3, 4 a 5;
predstavujú dlhopisy uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES, ktoré nie sú uvedené v tomto písmene bode i);
úverovú inštitúciu zriadil orgán ústrednej alebo regionálnej vlády členského štátu, ktorý má povinnosť ochraňovať ekonomickú základňu inštitúcie a zachovávať jej životaschopnosť počas celej jej existencie, alebo tento orgán za aktívum explicitne ručí, alebo aspoň za 90 % úverov, ktoré poskytla inštitúcia, priamo alebo nepriamo ručí uvedená vláda a aktívum sa používa najmä na financovanie podporných úverov poskytovaných na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporovať ciele verejného záujmu tohto orgánu;
aktíva, ktoré sú poskytnuté ako kolaterál inštitúcii v rámci obrátenej repo transakcie a transakcie spočívajúcej vo financovaní cenných papierov a ktoré inštitúcia drží iba na účely zmiernenia kreditného rizika, pričom nie sú právne a zmluvne dostupné na použitie inštitúciou;
aktíva emitované ktorýmkoľvek z týchto subjektov:
investičnou spoločnosťou;
poisťovňou;
finančnou holdingovou spoločnosťou;
zmiešanou finančnou holdingovou spoločnosťou;
akýmkoľvek iným subjektom, ktorý vykonáva ako svoju hlavnú činnosť jednu alebo viaceré činnosti uvedené v prílohe I k smernici 2013/36/EÚ.
3. V súlade s odsekom 1 vykazujú inštitúcie aktíva, ktoré spĺňajú tieto podmienky ako likvidné aktíva:
sú nezaťažené alebo dostupné v rámci skupín kolaterálu, ktoré sa majú použiť pri získavaní dodatočných finančných prostriedkov na základe záväzných, ale ešte nefinancovaných úverových liniek, ktoré sú inštitúcii k dispozícii;
nie sú emitované samotnou inštitúciou, jej materskou ani dcérskou inštitúciou ani inou dcérskou spoločnosťou jej materských inštitúcií alebo materskej finančnej holdingovej spoločnosti;
ich cena je vo všeobecnosti výsledkom dohody účastníkov trhu a je možné jednoducho ju pozorovať na trhu alebo ich cenu možno určiť pomocou vzorca, ktorý sa dá ľahko vypočítať na základe verejne dostupných vstupných údajov, a táto cena nezávisí od výrazných predpokladov, ako je tomu zvyčajne pri štruktúrovaných alebo exotických produktoch;
predstavujú prípustný kolaterál pre štandardné operácie centrálnej banky zamerané na likviditu v niektorom členskom štáte, alebo ak sú likvidné aktíva držané na účely krytia záporných tokov likvidity v mene tretej krajiny, centrálnej banky danej tretej krajiny;
sú kótované na uznanej burze alebo sú obchodovateľné na aktívnych trhoch priameho predaja alebo prostredníctvom jednoduchej zmluvy o repo transakciách na schválených trhoch s repo transakciami. Tieto kritériá sa posúdia samostatne pre každý trh.
Podmienky uvedené v písmenách c), d) a e) prvého pododseku sa neuplatňujú na aktíva uvedené v odseku 1 písm. a), e) a f).
Podmienka uvedená v písmene d) prvého pododseku sa neuplatňuje v prípade likvidných aktív slúžiacich na krytie záporného peňažného toku likvidity v mene, v ktorej existuje mimoriadne úzke vymedzenie oprávnenosti centrálnej banky. V prípade likvidných aktív denominovaných v menách tretích krajín sa táto výnimka uplatňuje iba vtedy, ak rovnakú alebo rovnocennú výnimku uplatňujú aj príslušné orgány danej tretej krajiny.
4. Bez ohľadu na ustanovenia odsekov 1, 2 a 3 inštitúcie dovtedy, kým sa neupresní záväzná požiadavka likvidity v súlade s článkom 460 a v súlade s odsekom 1 druhým pododsekom tohto článku vykazujú:
iné aktíva, ktoré nie sú prípustné z hľadiska centrálnej banky, ale sú obchodovateľné, ako napríklad akcie a zlato, a to na základe transparentných a objektívnych kritérií vrátane niektorých alebo všetkých kritérií uvedených v článku 509 ods. 3, 4 a 5;
iné aktíva, ktoré sú prípustné z hľadiska centrálnej banky a sú obchodovateľné, ako napríklad aktívami podložené nástroje najvyššej kreditnej kvality, ako stanovila EBA, podľa kritérií uvedených v článku 509 ods. 3, 4 a 5;
iné aktíva, ktoré sú prípustné z hľadiska centrálnej banky, ale nie sú obchodovateľné, ako napríklad úverové pohľadávky, ako stanovila EBA, podľa kritérií uvedených v článku 509 ods. 4.
5. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa uvedú meny, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v odseku 3 treťom pododseku.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. marca 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Pred nadobudnutím účinnosti technických predpisov uvedených v treťom pododseku môžu inštitúcie pokračovať v uplatňovaní zaobchádzania stanoveného v odseku 3 druhom pododseku, ak príslušné orgány uplatňovali uvedené zaobchádzanie pred 1 januára 2014.
6. S podielmi na majetku v PKI možno zaobchádzať ako s likvidnými aktívami do absolútnej výšky 500 miliónov EUR v portfóliu likvidných aktív každej inštitúcie za predpokladu, že sú splnené požiadavky uvedené v článku 132 ods. 3 a že PKI, okrem derivátov na zmiernenie úrokového rizika, kreditného rizika alebo menového rizika investuje len do likvidných aktív uvedených v odseku 1 tohto článku.
Použitie (alebo potenciálne použitie) derivátových nástrojov zo strany PKI na hedžovanie rizík povolených nástrojov nebráni tomu, aby sa tento PKI posudzoval ako oprávnený. Ak hodnotu podielov na majetku PKI nestanovujú pravidelne podľa trhových cien tretie strany uvedené v článku 418 ods. 4 písm. a) a b) a príslušný orgán dospel k záveru, že inštitúcia nevytvorila spoľahlivú metódu a postup pre takéto oceňovanie, ako sa stanovuje v prvej vete článku 418 ods. 4, s podielmi na majetku v danej PKI sa nezaobchádza ako s likvidnými aktívami.
7. Ak likvidné aktívum prestane byť oprávnené v skupine likvidných aktív, inštitúcia ho môže napriek tomu považovať za likvidné aktívum počas dodatočného obdobia 30 kalendárnych dní. Ak likvidné aktívum v PKI prestane byť oprávnené na zaobchádzanie stanovené v odseku 6, môže sa napriek tomu považovať za likvidné aktívum počas dodatočného obdobia 30 dní za predpokladu, že tieto aktíva nepresiahnu 10 % podielov na aktívach v PKI.
Článok 417
Prevádzkové požiadavky týkajúce sa držby likvidných aktív
Inštitúcia vykazuje ako likvidné aktíva len tie držané likvidné aktíva, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
sú primerane diverzifikované. Diverzifikácia sa nevyžaduje, pokiaľ ide o aktíva zodpovedajúce článku 416 ods. 1 písm. a), b) a c);
sú právne a prakticky jednoducho dostupné kedykoľvek počas nasledujúcich 30 dní na likvidáciu prostredníctvom priameho predaja alebo prostredníctvom jednoduchých zmlúv o repo transakciách na schválenom trhu s repo transakciami na účely splnenia záväzkov v čase ich splatnosti. Likvidné aktíva uvedené v článku 416 ods. 1 písm. c), ktoré sú držané v tretích krajinách, v ktorých existujú obmedzenia prevodu, alebo ktoré sú denominované v nekonvertibilných menách, sa považujú za dostupné len v rozsahu, v akom zodpovedajú záporným peňažným tokom v tretej krajine alebo v príslušnej mene, s výnimkou prípadu, keď inštitúcia môže príslušným orgánom preukázať, že primerane hedžovala súvisiace menové riziko;
likvidné aktíva sú kontrolované útvarom riadenia likvidity;
časť likvidných aktív s výnimkou tých, ktoré sa uvádzajú v článku 416 ods. 1 písm. a), c), e) a f), sa pravidelne a aspoň raz ročne likviduje ◄ priamym predajom alebo prostredníctvom jednoduchých zmlúv o repo transakciách na schválených trhoch s repo transakciami na tieto účely:
na testovanie prístupu týchto aktív na trh;
na testovanie účinnosti postupov na likvidáciu aktív;
na testovanie použiteľnosti aktív;
na minimalizáciu rizika negatívnych signálov počas obdobia stresu;
cenové riziká spojené s aktívami môžu byť hedžované, ale na likvidné aktíva sa vzťahujú vhodné interné mechanizmy, ktoré zabezpečujú, že sú v prípade potreby ľahko dostupné útvaru treasury a najmä že sa nepoužívajú v iných prebiehajúcich operáciách, ktoré zahŕňajú:
hedžing alebo iné obchodné stratégie;
poskytovanie zvýšenia kreditnej kvality v štruktúrovaných transakciách;
krytie prevádzkových nákladov;
denominácia likvidných aktív je zlučiteľná s menovým zložením záporných tokov likvidity po odpočítaní kladných tokov.
Článok 418
Ocenenie likvidných aktív
1. Hodnota likvidného aktíva, ktoré sa má vykazovať, je jeho trhová hodnota, na ktorú sa uplatnia primerané haircuty, ktoré zohľadňujú aspoň trvanie, kreditné riziko a riziko likvidity, a zvyčajné haircuty na podkladový nástroj v repo obchode v obdobiach všeobecného trhového stresu. V prípade aktív uvedených v článku 416 ods. 1 písm. d) výška haircutov nemôže byť nižšia než 15 %. Ak inštitúcia hedžuje cenové riziko spojené s aktívom, zohľadní peňažné toky vyplývajúce z potenciálneho zavretia hedžingu.
2. Na podiely na majetku v PKI uvedené v článku 416 ods. 6 sa uplatňujú haircuty, pričom sa podkladové aktíva posudzujú takto:
0 % pre aktíva uvedené v článku 416 ods. 1 písm. b) a c);
5 % pre aktíva uvedené v článku 416 ods. 1 písm. b) a c);
20 % pre aktíva uvedené v článku 416 ods. 1 písm. d).
3. Transparentný prístup (look-through approach) uvedený v odseku 2 sa uplatňuje takto:
ak je inštitúcia oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, môže posúdiť tieto podkladové expozície s cieľom priradiť ich k písmenám a) až d) v článku 416 ods. 1;
ak inštitúcia nie je oboznámená s podkladovými expozíciami PKI, predpokladá sa, že PKI investuje v maximálnej výške, ktorú mu povoľuje jeho mandát, v zostupnom poradí do aktív typov uvedených v článku 416 ods. 1 písm. a) až d), kým sa nedosiahne maximálny celkový investičný limit.
4. Inštitúcie vypracujú spoľahlivé metodiky a postupy výpočtu a oznamovania trhovej hodnoty a haircutov pre podiely na majetku v PKI. Len v prípade, že inštitúcie môžu k spokojnosti príslušného orgánu preukázať, že významnosť expozície nie je dôvodom na vypracovanie ich vlastných metodík, môžu sa pri výpočte a vykazovaní haircutov pre podiely na majetku v PKI v súlade s metódami stanovenými v odseku 3 písm. a) a b) opierať o tieto tretie strany:
depozitná inštitúcia podniku kolektívneho investovania za predpokladu, že tento PKI investuje výhradne do cenných papierov a ukladá všetky cenné papiere v tejto depozitnej inštitúcii;
v prípade ostatných PKI správcovská spoločnosť PKI, za predpokladu, že správcovská spoločnosť PKI spĺňa kritériá stanovené v článku 132 ods. 3 písm. a).
Správnosť výpočtov depozitnej inštitúcie alebo správcovskej spoločnosti PKI potvrdzuje externý audítor.
Článok 419
Meny s obmedzeniami týkajúcimi sa dostupnosti likvidných aktív
1. EBA posudzuje, či sú pre inštitúcie dostupné likvidné aktíva uvedené v článku 416 ods. 1 písm. b) v menách, ktoré sú pre inštitúcie usadené v Únii relevantné.
2. Ak odôvodnené potreby likvidných aktív vzhľadom na požiadavky uvedené v článku 412 prekračujú dostupnosť týchto likvidných aktív v určitej mene, uplatňuje sa jedna alebo viaceré z týchto výnimiek:
odchylne od článku 417 písm. f) môže byť denominácia likvidných aktív v nesúlade s distribúciou záporných tokov likvidity podľa meny po odpočítaní kladných tokov;
v prípade mien členského štátu alebo tretích krajín sa môžu vyžadované likvidné aktíva nahradiť úverovými linkami od centrálnej banky uvedeného členského štátu alebo tretej krajiny, ktoré sú zmluvne neodvolateľne záväzné na nasledujúcich 30 dní a sú primerane ocenené nezávisle od aktuálne čerpanej sumy, a to za predpokladu, že príslušné orgány uvedeného členského štátu alebo tretej krajiny vykonajú to isté a že uvedený členský štát alebo tretia krajina majú zavedené porovnateľné požiadavky na vykazovanie.
3. Výnimky uplatnené v súlade s odsekom 2 musia byť nepriamo úmerné dostupnosti relevantných aktív. Odôvodnené potreby inštitúcií sa posudzujú pri zohľadnení ich schopnosti znížiť na základe zdravého riadenia likvidity potrebu týchto likvidných aktív a takéto aktíva v držbe iných účastníkov trhu.
4. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorých uvedie meny, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v tomto článku.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 31. marca 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
5. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť výnimky uvedené v odseku 2 vrátane podmienok ich uplatňovania.
EBA predloží uvedený návrh regulačných technických predpisov Komisii do 28. decembra 2019.
Komisii sa udeľuje právomoc doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 420
Záporné toky likvidity
1. Až do upresnenia požiadavky likvidity v súlade s článkom 460 záporné toky likvidity, ktoré sa majú vykazovať, zahŕňajú:
aktuálny stav retailových vkladov, ako sa stanovuje v článku 421;
aktuálny stav ostatných záväzkov, ktoré sú splatné, ktorých splatenie môže byť vyžiadané emitujúcimi inštitúciami alebo poskytovateľom finančných prostriedkov alebo ktoré zahŕňajú implicitné očakávanie poskytovateľa finančných prostriedkov, že inštitúcia splatí záväzok počas nasledujúcich 30 dní, ako sa stanovuje v článku 422;
dodatočné záporné peňažné toky uvedené v článku 423;
maximálnu sumu, ktorá sa môže čerpať počas nasledujúcich 30 dní z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a facilít likvidity, ako sa stanovuje v článku 424;
dodatočné záporné peňažné toky stanovené v posúdení v súlade s odsekom 2.
2. Inštitúcie pravidelne posudzujú pravdepodobnosť a potenciálny objem záporných tokov likvidity počas nasledujúcich 30 dní, pokiaľ ide o produkty alebo služby, ktoré nie sú zachytené v článkoch 422, 423 a 424 a ktoré poskytujú alebo sponzorujú, alebo ktoré by potenciálni kupujúci považovali za spojené s týmito inštitúciami, vrátane – ale nielen – záporných peňažných tokov likvidity vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní, ako sú ostatné podsúvahové a podmienené záväzky financovania vrátane – ale nielen – záväzných facilít financovania, nevyčerpaných úverov a záloh veľkým (wholesale) protistranám, hypoték, ktoré boli dohodnuté, ale sú ešte nečerpané, kreditných kariet, kontokorentných úverov, plánovaných záporných peňažných tokov súvisiacich s obnovou alebo predĺžením nových retailových úverov alebo úverov veľkým (wholesale) klientom, plánovaných derivátových záväzkov a produktov súvisiacich s podsúvahovým obchodným financovaním uvedeným v článku 429 a v prílohe I. Tieto záporné peňažné toky sa posudzujú za predpokladu kombinovaného idiosynkratického a celotrhového stresového scenára.
Inštitúcie zohľadňujú pri tomto posudzovaní najmä závažné poškodenie dobrej povesti, ku ktorému by mohlo dôjsť, keby neposkytli takýmto produktom alebo službám podporu likvidity. Inštitúcie najmenej raz ročne vykazujú príslušným orgánom produkty a služby, v prípade ktorých sú pravdepodobnosť a potenciálny objem záporných tokov likvidity, ako sa uvádzajú v prvom pododseku, významné, a príslušné orgány určia záporné peňažné toky, ktoré sa majú priradiť. Príslušné orgány môžu uplatniť mieru záporného peňažného toku až do výšky 5 % v prípade produktov súvisiacich s podsúvahovým obchodným financovaním uvedeným v článku 429 a v prílohe I.
Príslušné orgány minimálne raz ročne podajú EBA správu o druhoch produktov alebo služieb, za ktoré určili záporné peňažné toky na základe výkazov inštitúcií. V tejto správe vysvetlia aj metodiku použitú na určenie záporných peňažných tokov.
Článok 421
Záporné toky retailových vkladov
1. Inštitúcie vykazujú samostatne sumu retailových vkladov krytých systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou 94/19/ES alebo rovnocenným systémom ochrany vkladov v tretej krajine, a vynásobia ju koeficientom aspoň 5 %, ak je daný vklad buď:
súčasťou zriadeného vzťahu, v rámci ktorého je výber vysoko nepravdepodobný;
vedie sa na transakčnom účte vrátane účtov, v prospech ktorých sa pravidelne pripisujú mzdy.
2. Retailové vklady, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, inštitúcie vynásobia koeficientom minimálne 10 %.
3. EBA zohľadní správanie miestnych vkladateľov podľa odporúčania príslušných vnútroštátnych orgánov a do 31. decembra 2013 uverejní usmernenia pre kritériá na stanovenie podmienok uplatňovania odsekov 1 a 2 v súvislosti s určením retailových vkladov, ktoré sú vystavené rôznym záporným peňažným tokom, ako aj na stanovenie vymedzení týchto produktov na účely tejto hlavy. V týchto usmerneniach sa zohľadní pravdepodobnosť, že tieto vklady budú viesť k záporným m tokom likvidity počas nasledujúcich 30 dní. Tieto záporné toky sa posudzujú za predpokladu kombinovaného idiosynkratického a celotrhového stresového scenára.
4. Bez ohľadu na odseky 1 a 2, inštitúcie vynásobia retailové vklady, ktoré prijali v tretích krajinách, vyššou percentuálnou hodnotou, než sa ustanovuje v uvedených odsekoch, ak je táto percentuálna hodnota stanovená v porovnateľných požiadavkách tretej krajiny na vykazovanie.
5. Inštitúcie môžu vylúčiť z výpočtu záporných peňažných tokov určité presne vymedzené kategórie retailových vkladov, pokiaľ úplne vo všetkých prípadoch inštitúcia dôsledne uplatňuje nasledujúce požiadavky na celú kategóriu týchto vkladov, s výnimkou prípadov individuálne odôvodnenej ťažkej situácie vkladateľa:
vkladateľ nesmie vybrať vklad do tridsiatich dní; alebo
v prípade predčasného výberu do tridsiatich dní musí vkladateľ zaplatiť sankciu, ktorá zahŕňa stratené úroky za obdobie medzi dátumom výberu a dátumom zmluvnej splatnosti a samotnú sankciu, ktorá nemusí presiahnuť splatný úrok za čas, ktorý uplynul medzi dátumom vkladu a dátumom výberu.
Článok 422
Záporné toky iných záväzkov
1. Inštitúcie vynásobia záväzky, ktoré vyplývajú z vlastných prevádzkových nákladov inštitúcie, koeficientom 0 %.
2. Inštitúcie vynásobia záväzky vyplývajúce zo zabezpečených pôžičiek a transakcií orientovaných na kapitálový trh v zmysle článku 192 bode 3 koeficientom:
0 % do hodnoty likvidných aktív v súlade s článkom 418, ak sú zabezpečené aktívami, ktoré by sa kvalifikovali ako likvidné aktíva v súlade s článkom 416;
100 % nad hodnotu likvidných aktív v súlade s článkom 418, ak sú zabezpečené aktívami, ktoré by sa kvalifikovali ako likvidné aktíva v súlade s článkom 416;
100 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by sa nekvalifikovali ako likvidné aktíva v súlade s článkom 416, s výnimkou transakcií, na ktoré sa vzťahujú písmená c) a d);
25 %, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme aktív, ktoré by sa nekvalifikovali ako likvidné aktíva v súlade s článkom 416 a veriteľom je ústredná vláda, subjekt verejného sektora členského štátu, v ktorom bolo úverovej inštitúcii udelené povolenie alebo v ktorom si zriadila pobočku, alebo mnohostranná rozvojová banka. Subjekty verejného sektora, s ktorými sa takto zaobchádza, sa obmedzujú na tie subjekty, ktorých riziková váha je 20 % alebo nižšia v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2;
0 %, ak je veriteľ centrálnou bankou.
3. Inštitúcie vynásobia záväzky vyplývajúce z vkladov, ktoré:
musí vkladateľ viesť, aby získal od inštitúcie služby zúčtovania, správy finančných nástrojov alebo pokladničného manažmentu alebo iné porovnateľné služby;
sa musia viesť v súvislosti so spoločným plnením úloh v rámci schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ktorý spĺňa požiadavky článku 113 ods. 7, alebo ako zákonom alebo stanovami predpísaný minimálny vklad iného subjektu, ktorý je členom tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia;
musí vkladateľ viesť v kontexte iného zriadeného prevádzkového vzťahu, ako je vzťah uvedený v písmene a);
musí vkladateľ viesť, aby získal služby hotovostného zúčtovania a služby centrálnej úverovej inštitúcie a ak úverová inštitúcia patrí do siete v súlade so zákonnými a štatutárnymi ustanoveniami;
koeficientom 5 % v prípade písmena a) v miere, v akej sa na ne vzťahuje systém ochrany vkladov v súlade so smernicou 94/19/ES alebo rovnocenný systém ochrany vkladov v tretej krajine, a inak koeficientom 25 %.
Vklady od úverových inštitúcií umiestnené v centrálnych úverových inštitúciách, ktoré sa v súlade s článkom 416 ods. 1 písm. f) považujú za likvidné aktíva, sa vynásobia 100 % mierou záporného peňažného toku.
4. Služby zúčtovania, správy finančných nástrojov alebo pokladničného manažmentu alebo iné porovnateľné služby uvedené v odseku 3 písm. a) a d) zahŕňajú takéto služby len v takej miere, v akej sa poskytujú v súvislosti so zriadeným vzťahom, od ktorého vkladateľ významne závisí. Nespočívajú iba v službách korešpondenčného bankovníctva alebo službách prime brokerage a inštitúcia má dôkazy, že klient nie je schopný vybrať sumy, ktoré sú z právneho hľadiska splatné v horizonte 30 dní, bez ohrozenia funkčnosti svojej prevádzky.
Kým sa jednotne nevymedzí zriadený prevádzkový vzťah stanovený v odseku 3 písm. c), inštitúcie pre seba stanovia kritériá na určenie zriadeného prevádzkového vzťahu, pri ktorom majú dôkaz, že klient nie je schopný vybrať sumy, ktoré sú z právneho hľadiska splatné v horizonte 30 dní, bez ohrozenia funkčnosti svojej prevádzky, a tieto kritériá oznámia príslušným orgánom. Príslušné orgány môžu v prípade, že neexistuje jednotné vymedzenie, vydať pre inštitúcie všeobecné usmernenie, ktorého sa inštitúcie budú pridŕžať pri určovaní vkladov vedených vkladateľom v rámci zriadeného prevádzkového vzťahu.
5. Inštitúcie vynásobia záväzky vyplývajúce z vkladov klientov, ktorí nie sú finančnými klientmi, v miere, v akej nespadajú do pôsobnosti odsekov 3 a 4, koeficientom 40 % a vynásobia sumu týchto záväzkov krytých systémom ochrany vkladov v súlade so smernicou 94/19/ES alebo rovnocenným systémom ochrany vkladov v tretej krajine koeficientom 20 %.
6. Inštitúcie zohľadňujú záporné peňažné toky a kladné peňažné toky očakávané v horizonte 30 dní zo zmlúv uvedených v prílohe II na čistom základe medzi protistranami a vynásobia ich koeficientom 100 % v prípade čistého záporného peňažného toku. Čistý základ znamená aj po zohľadnení kolaterálu, ktorý má byť prijatý a ktorý sa kvalifikuje ako likvidné aktíva podľa článku 416.
7. Inštitúcie vykazujú samostatne ostatné záväzky, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 až 5.
8. Príslušné orgány môžu v jednotlivých prípadoch udeliť povolenie uplatňovať nižšie percento záporného peňažného toku, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
vkladateľ je:
materská alebo dcérska inštitúcia inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie;
prepojený s inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS;
inštitúcia, na ktorú sa vzťahuje rovnaká schéma inštitucionálneho zabezpečenia, aká spĺňa požiadavky uvedené v článku 113 ods. 7;
centrálna inštitúcia alebo člen siete vyhovujúcej ustanoveniu článku 400 ods. 2 písm. d);
existujú dôvody očakávať nižší záporný peňažný tok počas nasledujúcich 30 dní, a to aj pri kombinovanom idiosynkratickom a celotrhovom stresovom scenári;
vkladateľ uplatňuje odchylne od článku 425 zodpovedajúci symetrický alebo konzervatívnejší kladný peňažný tok;
inštitúcia a vkladateľ sú zriadení v tom istom členskom štáte.
9. Príslušné orgány môžu upustiť od podmienok stanovených v odseku 8 písm. d), ak sa uplatňuje článok 20 ods. 1 písm. b). V takom prípade sa musia splniť ďalšie objektívne kritériá stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460. Ak sa povolí uplatnenie takéhoto nižšieho záporného peňažného toku, príslušné orgány informujú EBA o výsledku postupu uvedeného v článku 20 ods. 1 písm. b). Príslušné orgány pravidelne skúmajú plnenie podmienok takýchto nižších záporných peňažných tokov.
10. EBA do 1. januára 2015 vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorom sa upresnia dodatočné objektívne kritériá uvedené v odseku 9.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 15. januára 2015.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 423
Dodatočné záporné peňažné toky
1. Kolaterál, ktorý je iný ako aktíva uvedené v článku 416 ods. 1 písm. a), b) a c) a ktorý inštitúcia zloží pre zmluvy uvedené v prílohe II a kreditné deriváty podlieha dodatočnému zápornému peňažnému toku vo výške 20 %.
2. Inštitúcie príslušným orgánom oznámia všetky uzatvorené zmluvy obsahujúce zmluvné podmienky, ktoré vedú v rámci 30 dní v dôsledku závažného zhoršenia kreditnej kvality inštitúcie k záporným tokom likvidity alebo dodatočným potrebám kolaterálu. Ak príslušné orgány považujú takéto zmluvy za významné v súvislosti s potenciálnymi zápornými tokmi likvidity inštitúcie, požiadajú inštitúciu, aby pripočítala dodatočný záporný peňažný tok v súvislosti s týmito zmluvami vrátane zodpovedajúcich dodatočných potrieb kolaterálu, ktoré vyplývajú zo závažného zhoršenia kreditnej kvality inštitúcie, akým je zhoršenie jej externého ratingového hodnotenia o tri pozície. Inštitúcia pravidelne preskúma mieru tohto závažného zhoršenia vzhľadom na prvky, ktoré sú relevantné podľa zmlúv, ktoré uzatvorila, a výsledky svojho preskúmania oznámi príslušným orgánom.
3. Inštitúcia pripočíta dodatočný záporný peňažný tok zodpovedajúci potrebám kolaterálu, ktoré by vyplývali z vplyvu negatívneho trhového scenára na transakcie inštitúcie s derivátmi, jej finančné transakcie a iné zmluvy, ak sú významné.
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na určenie podmienok uplatňovania v súvislosti s pojmom významnosti a metódami merania tohto dodatočného záporného peňažného toku.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. marca 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v druhom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
4. Inštitúcia pripočíta dodatočný záporný peňažný tok prislúchajúci trhovej hodnote cenných papierov alebo iných aktív predaných nakrátko, ktoré majú byť dodané v horizonte 30 dní, okrem prípadu, ak inštitúcia vlastní cenné papiere, ktoré sa majú dodať, alebo ich vypožičala za podmienok, ktoré vyžadujú ich vrátenie až po horizonte 30 dní, a tieto cenné papiere netvoria súčasť likvidných aktív inštitúcie.
5. Inštitúcia pripočíta dodatočný záporný peňažný tok zodpovedajúci:
nadmernému kolaterálu, ktorý inštitúcia drží a o ktorého splatenie na základe zmluvy môže protistrana kedykoľvek požiadať;
kolaterálu, ktorý sa má vrátiť protistrane;
kolaterálu, ktorý zodpovedá aktívam, ktoré by sa kvalifikovali ako likvidné aktíva na účely článku 416 a ktorý možno nahradiť aktívami zodpovedajúcimi aktívam, ktoré by sa nekvalifikovali ako likvidné aktíva na účely článku 416 bez súhlasu inštitúcie.
6. Vklady prijaté ako kolaterál sa nepovažujú za záväzky na účely článku 422, ale v prípade potreby sa na ne vzťahujú ustanovenia tohto článku.
Článok 424
Záporné peňažné toky z kreditných facilít a facilít likvidity
1. Inštitúcie vykazujú záporné peňažné toky zo záväzných kreditných facilít a záväzných facilít likvidity, ktoré sa stanovujú ako percento z maximálnej sumy, ktorú možno čerpať v rámci nasledujúcich 30 dní. Táto maximálna suma, ktorú možno čerpať, sa smie stanoviť po odpočítaní akejkoľvek požiadavky likvidity, ktorá by sa stanovila ako povinná podľa článku 420 ods. 2 pre podsúvahové položky obchodného financovania apo odpočítaní hodnoty kolaterálu v súlade s článkom 418, ktorý sa má poskytnúť, ak inštitúcia môže opätovne použiť kolaterál a ak je kolaterál v držbe vo forme likvidných aktív v súlade s článkom 416. Kolaterálom, ktorý sa má poskytnúť, nie sú aktíva emitované protistranou facility alebo jedným z jej pridružených subjektov. Ak inštitúcia má k dispozícii potrebné informácie, maximálna suma, ktorú možno čerpať pre kreditné facility alebo facility likvidity, sa určí ako maximálna suma, ktorá by sa mohla čerpať vzhľadom na vlastné záväzky protistrany alebo vzhľadom na vopred stanovený zmluvný harmonogram čerpania, ktoré by sa stali splatnými počas nasledujúcich 30 dní.
2. Maximálna suma, ktorú možno čerpať z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a nevyčerpaných záväzných facilít likvidity v rámci nasledujúcich 30 dní, sa vynásobí koeficientom 5 %, ak sa tieto kvalifikujú pre triedu retailových expozícií podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB pre kreditné riziko.
3. Maximálna suma, ktorú možno čerpať z nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a nevyčerpaných záväzných facilít likvidity v rámci nasledujúcich 30 dní, sa vynásobí koeficientom 10 %, ak spĺňajú tieto podmienky:
nekvalifikujú sa pre triedu retailových expozícií podľa štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB pre kreditné riziko;
boli poskytnuté klientom, ktorí nie sú finančnými klientmi;
neboli poskytnuté na účel nahradenia finančných prostriedkov klienta v situáciách, keď nie je schopný získať požadované finančné prostriedky na finančných trhoch.
4. Záväzná suma facility likvidity, ktorá sa poskytla SSPE, aby sa jej umožnilo nakúpiť od klientov, ktorí nie sú finančnými klientmi, aktíva, ktoré nie sú cennými papiermi, sa vynásobí koeficientom 10 %, pokiaľ neprevýši sumu aktív, ktoré sú v v danom čase nakúpené od klientov, pričom maximálna suma, ktorú možno čerpať, je zmluvne obmedzená na sumu aktív, ktoré sú v danom čase nakúpené.
5. Inštitúcie vykazujú maximálnu sumu, ktorú možno čerpať z ostatných nevyčerpaných záväzných kreditných facilít a nevyčerpaných záväzných facilít likvidity v rámci nasledujúcich 30 dní. Vzťahuje sa to najmä na:
facility likvidity, ktoré inštitúcia poskytla SSPE okrem prípadov uvedených v odseku 3 písm. b);
dohody, na základe ktorých je inštitúcia povinná kúpiť alebo zameniť aktíva od SSPE;
facility predĺžené na úverové inštitúcie;
facility predĺžené na finančné inštitúcie a investičné spoločnosti.
6. Odchylne od odseku 5 inštitúcie, ktoré boli zriadené a sú sponzorované aspoň jednou ústrednou alebo regionálnou vládou členského štátu, môžu odchylne od odseku 4 požiadať o zaobchádzanie stanovené v odsekoch 2 a 3 aj pre kreditné facility a facility likvidity, ktoré sú inštitúciám poskytnuté na jediný účel priameho alebo nepriameho financovania podporných úverov, ktoré sa kvalifikujú pre triedy expozícií uvedené v tých odsekoch. ►C2 Odchylne od článku 425 ods. 2 písm. g) ak sa tieto podporné úvery predĺžia ◄ prostredníctvom inej inštitúcie ako sprostredkovateľa (pass through loans – postupované úvery), môžu inštitúcie uplatňovať symetrický kladný a záporný peňažný tok. Tieto podporné úvery sú k dispozícii len osobám, ktoré nie sú finančnými klientmi, na nesúťažnom a neziskovom základe v záujme podpory cieľov verejného záujmu Únie a/alebo danej ústrednej alebo regionálnej vlády členského štátu. Čerpať z týchto facilít možno len v nadväznosti na odôvodnene očakávanú požiadavku na podporný úver a len do výšky tejto požiadavky spojenej s následným vykazovaním použitia vyplatených finančných prostriedkov.
Článok 425
Kladné peňažné toky
1. Inštitúcie vykazujú svoje kladné toky likvidity. Obmedzené kladné toky likvidity sú kladné toky likvidity obmedzené na 75 % záporných tokov likvidity. Inštitúcie môžu vyňať z tohto obmedzenia kladné toky likvidity z vkladov umiestnených v iných inštitúciách, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 113 ods. 6 alebo 7. Inštitúcie môžu vyňať z tohto obmedzenia kladné toky likvidity z peňazí splatných dlžníkmi a investormi do dlhopisov súvisiace s hypotekárnymi úvermi financovanými dlhopismi prípustnými na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4, 5, alebo 6 alebo dlhopismi uvedenými v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES. Inštitúcie môžu vyňať kladné peňažné toky z podporných úverov, ktoré inštitúcia postúpila. Na základe predchádzajúceho schválenia príslušným orgánom zodpovedným za individuálny dohľad môže inštitúcia úplne alebo čiastočne vyňať kladné peňažné toky, ak je poskytovateľom materská alebo dcérska inštitúcia tejto inštitúcie alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie, alebo je prepojená s touto inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS.
2. Kladné toky likvidity sa merajú počas nasledujúcich 30 dní. Zahŕňajú iba zmluvné kladné peňažné toky z expozícií, ktoré nie sú po termíne splatnosti a vo vzťahu ku ktorým inštitúcia nemá dôvod očakávať nesplnenie podmienok v horizonte 30 dní. Kladné toky likvidity sa vykazujú v plnom rozsahu, pričom samostatne sa vykazujú tieto kladné toky likvidity:
peniaze splatné klientmi, ktorí nie sú finančnými klientmi, sa na účely platby istiny znížia o 50 % ich hodnoty alebo o zmluvné prísľuby týmto klientom na poskytnutie finančných prostriedkov, podľa toho, čo je vyššie. To sa nevzťahuje na peniaze splatné zo zabezpečených pôžičiek alebo transakcií orientovaných na kapitálový trh vymedzených v článku 192 bode 3, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív podľa článku 416, ako sa uvádza v písmene d) tohto odseku.
Odchylne od prvého pododseka tohto bodu môžu inštitúcie, ktoré získali prísľub uvedený v článku 424 ods. 6, aby mohli poskytnúť podporný úver konečnému príjemcovi, zohľadniť kladný peňažný tok až do výšky záporného peňažného toku, ktorý uplatňujú na príslušný prísľub, s cieľom predĺžiť takéto podporné úvery;
peniaze splatné z transakcií uvedených v článku 162 ods. 3 písm. b) druhom pododseku so zostatkovou dobou splatnosti do 30 dní sa zohľadnia v plnom rozsahu ako kladné peňažné toky;
aktíva bez stanoveného zmluvného konečného dátumu sa zohľadnia s 20 % kladným peňažným tokom za predpokladu, že zmluva umožňuje banke ukončiť zmluvný vzťah a požadovať úhradu do 30 dní;
peniaze splatné zo zabezpečených pôžičiek alebo transakcií orientovaných na kapitálový trh vymedzených v článku 192 bode 3, ak sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív, ako sa uvádza v článku 416 ods. 1, sa nezohľadňujú do hodnoty likvidných aktív znížených o haircuty a vo vzťahu k zostávajúcim splatným peniazom sa zohľadňujú v plnom rozsahu;
splatné peniaze, s ktorými inštitúcia, ktorá dlhuje tieto peniaze, zaobchádza v súlade s článkom 422 ods. 3 a 4, sa vynásobia zodpovedajúcim symetrickým kladným peňažným tokom;
peniaze splatné z pozícií v kapitálových nástrojoch viazaných na významný index, a to za predpokladu, že nedochádza k dvojitému započítavaniu s likvidnými aktívami;
akékoľvek nevyčerpané kreditné facility alebo facility likvidity a akékoľvek iné prijaté prísľuby sa nezohľadňujú.
3. Záporné peňažné toky a kladné peňažné toky očakávané v horizonte 30 dní zo zmlúv uvedených v prílohe II sa zohľadňujú na čistom základe medzi protistranami a vynásobia sa 100 % čistého kladného peňažného toku. Čistý základ znamená aj po zohľadnení kolaterálu, ktorý má byť prijatý a ktorý sa kvalifikuje ako likvidné aktíva podľa článku 416.
4. Odchylne od odseku 2 písm. g) môžu príslušné orgány udeliť v jednotlivých prípadoch povolenie uplatňovať vyšší kladný peňažný tok pre kreditné facility a facility likvidity, keď sú splnené všetky tieto podmienky:
existujú dôvody očakávať vyšší kladný peňažný tok aj za podmienok kombinovaného trhového a idiosynkratického stresu poskytovateľa;
protistrana je materská alebo dcérska inštitúcia inštitúcie, alebo iná dcérska spoločnosť tej istej materskej inštitúcie, alebo je prepojená s touto inštitúciou vzťahom v zmysle článku 12 ods. 1 smernice 83/349/EHS, alebo je členom tej istej schémy inštitucionálneho zabezpečenia, ako sa uvádza v článku 113 ods. 7 tohto nariadenia, alebo je centrálnou inštitúciou, alebo je členom siete, na ktorého sa vzťahuje výnimka uvedená v článku 10 tohto nariadenia;
odchylne od článkov 422, 423 a 424 protistrana uplatňuje zodpovedajúci symetrický alebo konzervatívnejší záporný peňažný tok;
inštitúcia a protistrana sú usadení v tom istom členskom štáte.
5. Príslušné orgány môžu upustiť od podmienok stanovených v písmene d), ak sa uplatňuje článok 20 ods. 1 písm. b). V takom prípade sa musia splniť ďalšie objektívne kritériá stanovené v delegovanom akte uvedenom v článku 460. Ak sa povolí uplatnenie takéhoto vyššieho kladného peňažného toku, príslušné orgány informujú EBA o výsledku postupu uvedeného v článku 20 ods. 1 písm. b). Príslušné orgány pravidelne skúmajú plnenie podmienok pre takéto vyššie kladné peňažné toky.
6. EBA do 1. januára 2015 vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej upresniť dodatočné objektívne kritériá uvedené v odseku 5.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2015.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7. Inštitúcie nevykazujú kladné peňažné toky zo žiadnych likvidných aktív vykázaných v súlade s článkom 404 iné než sú splatné platby z aktív, ktoré nie sú zohľadnené v trhovej hodnote aktíva.
8. Inštitúcie nevykazujú kladné peňažné toky zo žiadnych novonadobudnutých dlhopisov.
9. Inštitúcie zohľadňujú kladné toky likvidity, ktoré majú byť prijaté v tretích krajinách, v ktorých existujú obmedzenia prevodu, alebo ktoré sú denominované v nekonvertibilných menách, len v rozsahu, v akom zodpovedajú záporným peňažným tokom v tretej krajine alebo v príslušnej mene.
Článok 426
Aktualizácia budúcich požiadaviek likvidity
EBA môže po tom, čo Komisia prijme delegovaný akt upresňujúci požiadavku likvidity v súlade s článkom 460, vypracovať návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom upresniť podmienky stanovené v článku 421 ods. 1, článku 422 okrem odsekov 8, 9 a 10 uvedeného článku a článku 424, aby sa zohľadnili medzinárodne dohodnuté štandardy.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
HLAVA III
VYKAZOVANIE STABILNÉHO FINANCOVANIA
Článok 427
Položky poskytujúce stabilné financovanie
1. Inštitúcie príslušným orgánom oznamujú v súlade s požiadavkami na vykazovanie ustanovenými v článku 415 ods. 1 a jednotnými formátmi vykazovania uvedenými v článku 415 ods. 3 tieto položky a ich zložky s cieľom umožniť hodnotenie dostupnosti stabilného financovania:
vlastné zdroje po prípadnom odpočítaní:
nástrojov vlastného kapitálu Tier 1;
nástrojov vlastného kapitálu Tier 2;
iných prioritných akcií a kapitálových nástrojov nad rámec prípustného objemu kapitálu Tier 2, ktorých efektívna splatnosť je minimálne jeden rok;
tieto záväzky, ktoré nie sú zahrnuté v písmene a):
retailové vklady, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 421 ods. 1;
retailové vklady, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 421 ods. 2;
vklady, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 422 ods. 3 a 4;
z vkladov uvedených v bode iii) tie, na ktoré sa vzťahuje systém ochrany vkladov v súlade so smernicou 94/19/ES ►C2 alebo rovnocenný systém tretej krajiny na ochranu vkladov v zmysle článku 421 ods. 1; ◄
z vkladov uvedených v bode iii) tie, ktoré sú zahrnuté do článku 422 ods. 3 písm. b);
z vkladov uvedených v bode iii) tie, na ktoré sa vzťahuje článok 422 ods. 3 písm. d);
vložené sumy, na ktoré sa nevzťahujú body i), ii) ani iii), ak ich neuložili finanční klienti;
všetky finančné prostriedky získané od finančných klientov;
oddelene od súm, ktoré spadajú pod bod vii) a prípadne viii), finančné prostriedky zo zabezpečených pôžičiek a transakcií orientovaných na kapitálový trh vymedzených v článku 192 bode 3:
záväzky vyplývajúce z emitovaných cenných papierov, ktoré sa kvalifikujú na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5 alebo ktoré sú uvedené v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES;
tieto ostatné záväzky vyplývajúce z emitovaných cenných papierov, na ktoré sa nevzťahuje písmeno a):
všetky ostatné záväzky.
2. Ak to prichádza do úvahy, všetky položky sa predkladajú v ďalej uvedených piatich skupinách podľa najbližšieho dátumu z dátumu ich splatnosti a najskoršieho dátumu, ku ktorému sa môže na základe zmluvy požadovať ich splatenie:
do troch mesiacov;
od troch do šiestich mesiacov;
od šesť do deväť mesiacov;
od deväť do 12 mesiacov;
po 12 mesiacoch.
Článok 428
Položky vyžadujúce stabilné financovanie
1. Nasledujúce položky, ak nie sú odpočítané z vlastných zdrojov, sa vykazujú príslušným orgánom samostatne s cieľom umožniť hodnotenie potrieb stabilného financovania:
aktíva, ktoré by sa kvalifikovali ako likvidné aktíva v súlade s článkom 416, členené podľa druhu aktív;
tieto cenné papiere a nástroje peňažného trhu nezahrnuté v písmene a):
aktíva, ktoré sa kvalifikujú pre stupeň kreditnej kvality 1 podľa článku 122;
aktíva, ktoré sa kvalifikujú pre stupeň kreditnej kvality 2 podľa článku 122;
iné aktíva;
majetkové cenné papiere nefinančných subjektov kótované vo významnom indexe na uznávanej burze;
ostatné majetkové cenné papiere;
zlato;
ostatné drahé kovy;
neobnoviteľné úvery a obchodné pohľadávky a osobitne tie neobnoviteľné úvery a obchodné pohľadávky, pri ktorých vypožičiavateľmi sú:
fyzické osoby iné, než je fyzické osoby – podnikatelia a obchodné spoločnosti;
MSP, ktoré sa kvalifikujú pre retailové expozície v rámci štandardizovaného prístupu alebo prístupu IRB pre kreditné riziko, alebo spoločnosť, ktorá je prípustná na zaobchádzanie stanovené v článku 153 ods. 4, ak celkový vklad vložený týmto klientom alebo skupinou prepojených klientov je nižší než 1 milión EUR;
krajiny, centrálne banky a subjekty verejného sektora;
klienti, ktorí nie sú uvedení v bodoch i) a ii) a nie sú finančnými klientmi;
klienti, ktorí nie sú uvedení v bodoch i), ii) a iii) a ktorí sú finančnými klientmi, a osobitne tí, ktorí sú úverovými inštitúciami a inými finančnými klientmi;
neobnoviteľné úvery a obchodné pohľadávky uvedené v písmene g), osobitne tie, ktoré sú:
zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na podnikanie;
zabezpečené kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie;
krytie financované (pass through) prostredníctvom dlhopisov prípustných na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5, alebo prostredníctvom dlhopisov uvedených v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES;
deriváty predstavujúce pohľadávky;
všetky ostatné aktíva;
nevyčerpané záväzné kreditné facility, ktoré sa kvalifikujú ako také, ktoré predstavujú „stredné riziko“ alebo „stredné/nízke riziko“ podľa prílohy I.
2. Ak to prichádza do úvahy, všetky položky sa predkladajú v piatich skupinách uvedených v článku 427 ods. 2.
SIEDMA ČASŤ
FINANČNÁ PÁKA
Článok 429
Výpočet ukazovateľa finančnej páky
1. Inštitúcie počítajú svoj ukazovateľ finančnej páky v súlade s metodikou stanovenou v odsekoch 2 až 13.
2. Ukazovateľ finančnej páky sa vypočíta ako miera kapitálu inštitúcie vydelená veľkosťou celkovej expozície tejto inštitúcie a vyjadruje sa v percentách.
Inštitúcie vypočítajú ukazovateľ finančnej páky k referenčnému dátumu vykazovania.
3. Na účely odseku 2 je mierou kapitálu kapitál Tier 1.
4. Veľkosťou celkovej expozície je súčet hodnôt expozície:
aktív uvedených v odseku 5, pokiaľ nie sú odpočítané pri určení miery kapitálu uvedenej v odseku 3;
derivátov uvedených v odseku 9;
dodatočných hodnôt kreditného rizika protistrany pre repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcie s dlhou lehotou vyrovnania a transakcie požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií uvedených v článku 429b;
podsúvahových položiek uvedených v odseku 10.
5. Inštitúcie určia hodnotu expozície aktív, okrem zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov, v súlade s týmito zásadami:
hodnoty expozície aktív sú hodnoty expozície v súlade s článkom 111 ods. 1 prvou vetou;
nefinančný alebo finančný kolaterál, záruky alebo nakúpené zmiernenie kreditného rizika sa nesmú používať na zníženie hodnôt expozície aktív;
úvery a vklady sa nesmú vzájomne započítavať;
repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcie s dlhou lehotou vyrovnania a transakcie požičiavania s dozabezpečením sa nesmú vzájomne započítavať.
6. Inštitúcie môžu od veľkosti expozície uvedenej v odseku 4 tohto článku odpočítať sumy odpočítané od vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. d).
7. Príslušné orgány môžu povoliť inštitúcii, aby do veľkosti expozície nezahrnula expozície, s ktorými sa môže zaobchádzať podľa článku 113 ods. 6. Príslušné orgány môžu udeliť toto povolenie len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v článku 113 ods. 6 písm. a) až e) a ak udelili súhlas stanovený v článku 113 ods. 6.
8. Odchylne od odseku 5 písm. d) môžu inštitúcie stanoviť hodnotu expozície peňažných pohľadávok a peňažných záväzkov vyplývajúcich z repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením s rovnakou protistranou ako čistú hodnotu len vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
transakcie majú rovnaký explicitný dátum konečného vyrovnania;
právo započítať sumu, ktorá sa dlhuje protistrane, oproti sume, ktorú dlhuje protistrana, je právne vymožiteľné vo všetkých týchto situáciách:
pri bežnej obchodnej činnosti;
v prípade zlyhania, platobnej neschopnosti a konkurzu;
protistrany majú v úmysle uskutočniť čisté vyrovnanie alebo súbežné vyrovnanie alebo sú transakcie predmetom mechanizmu vyrovnania, ktorého výsledkom je funkčný ekvivalent čistého vyrovnania.
Na účely písmena c) prvého pododseku je výsledkom mechanizmu vyrovnania funkčný ekvivalent čistého vyrovnania vtedy, ak sa k dátumu vyrovnania čistý výsledok peňažných tokov vyplývajúcich z transakcií v rámci daného mechanizmu rovná jedinej čistej sume v rámci čistého vyrovnania.
9. Inštitúcie určia hodnotu expozície zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov vrátane tých, ktoré sú podsúvahové, v súlade s článkom 429a.
10. Inštitúcie určia hodnotu expozície podsúvahových položiek okrem zmlúv uvedených v prílohe II, kreditných derivátov, repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením v súlade s článkom 111 ods. 1. Inštitúcie však nesmú znížiť nominálnu hodnotu týchto položiek špecifickými úpravami kreditného rizika.
V súlade s článkom 166 ods. 9, keď sa nejaký prísľub vzťahuje na predĺženie iného prísľubu, z dvoch konverzných faktorov spojených s jednotlivými prísľubmi sa použije ten, ktorý je nižší. Hodnota expozície nízko rizikových podsúvahových položiek uvedených v článku 111 ods. 1 písm. d) podlieha minimálnej úrovni 10 % ich nominálnej hodnoty.
11. Inštitúcia, ktorá je zúčtovacím členom QCCP, môže z výpočtu veľkosti expozície vylúčiť obchodné expozície nasledujúcich položiek za predpokladu, že tieto obchodné expozície sú zúčtované s danou QCCP a zároveň spĺňajú podmienky stanovené v článku 306 ods. 1 písm. c):
zmluvy uvedené v prílohe II;
kreditné deriváty;
repo transakcie;
transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít;
transakcie s dlhou lehotou vyrovnania;
transakcie požičiavania s dozabezpečením.
12. Ak inštitúcia, ktorá je zúčtovacím členom QCCP, zaručí tejto QCCP plnenie zo strany klienta, ktorý vstupuje priamo do derivátových transakcií s QCCP, do veľkosti expozície zahrnie expozíciu vyplývajúcu zo záruky ako expozíciu derivátu voči klientovi v súlade s článkom 429a.
13. Ak sa v súlade s článkom 10 smernice 86/635/EHS v rámci národných všeobecne uznávaných účtovných zásad vykazujú spravované aktíva v súvahe, tieto aktíva je možné vylúčiť z veľkosti celkovej expozície ukazovateľa finančnej páky pod podmienkou, že spĺňajú kritériá pre nevykazovanie stanovené v medzinárodnom účtovnom štandarde (IAS) 39 uplatniteľnom podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002 a prípadne kritériá pre nekonsolidáciu stanovené v medzinárodnom štandarde finančného výkazníctva (IFRS) 10 uplatniteľnom podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002.
14. Príslušné orgány môžu inštitúcii povoliť, aby z veľkosti expozície vylúčila expozície, ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
sú expozíciami voči subjektu verejného sektora;
zaobchádza sa s nimi v súlade s článkom 116 ods. 4;
vyplývajú z vkladov, ktoré musí inštitúcia na základe právnej povinnosti previesť na subjekt verejného sektora uvedený v písmene a) na účely financovania investícií všeobecného záujmu.
Článok 429a
Hodnota expozície derivátov
1. Inštitúcie určia hodnotu expozície zmlúv uvedených v prílohe II a kreditných derivátov vrátane tých, ktoré sú podsúvahové, v súlade s metódou stanovenou v článku 274. Inštitúcie pri určovaní potenciálnej budúcej expozície kreditných derivátov voči kreditným rizikám uplatňujú článok 299 ods. 2 písm. a).
Inštitúcie pri určovaní potenciálnej budúcej expozície kreditných derivátov voči kreditným rizikám uplatňujú zásady stanovené v článku 299 ods. 2 písm. a) na všetky svoje kreditné deriváty, teda nielen na tie, ktoré sú zaradené do obchodnej knihy.
Pri určovaní hodnoty expozície môžu inštitúcie zohľadniť účinky zmlúv o novácii a iných dohôd o vzájomnom započítavaní v súlade s článkom 295. Krížové vzájomné započítavanie produktov sa nesmie uplatňovať. Inštitúcie však môžu využívať vzájomné započítavanie v rámci kategórie produktov uvedenej v článku 272 bode 25 písm. c) a kreditných derivátov, keď sú predmetom zmluvnej dohody o krížovom vzájomnom započítavaní produktov uvedenej v článku 295 písm. c).
2. Keď poskytovanie kolaterálu súvisiace s derivátovými zmluvami znižuje sumu aktív podľa uplatniteľného účtovného rámca, inštitúcie toto zníženie stornujú.
3. Na účely odseku 1 môžu inštitúcie variačnú maržu prijatú v hotovosti od protistrany odpočítať od časti hodnoty expozície týkajúcej sa bežných reprodukčných nákladov, pokiaľ sa už variačná marža podľa uplatniteľného účtovného rámca nevykázala ako zníženie hodnoty expozície a ak sú splnené všetky tieto podmienky:
v prípade obchodov nezúčtovaných prostredníctvom QCCP sa hotovosť prijatá prijímajúcou protistranou neoddeľuje;
variačná marža sa vypočítava a vymieňa denne na základe oceňovania pozícií v derivátoch podľa trhovej hodnoty;
variačná marža prijatá v hotovosti je v rovnakej mene, akou je mena vyrovnania derivátovej zmluvy;
vymenená variačná marža je celá suma, ktorá by bola potrebná na úplné splatenie expozície derivátu ocenenej podľa trhovej hodnoty, pričom sa uplatňujú prahové hodnoty a minimálne prevodné hodnoty uplatniteľné na protistranu;
na derivátovú zmluvu a variačnú maržu medzi inštitúciou a protistranou danej zmluvy sa vzťahuje jednotná dohoda o vzájomnom započítavaní, ktorú môže inštitúcia považovať za faktor znižujúci riziko v súlade s článkom 295.
Na účely písmena c) prvého pododseku, keď derivátová zmluva podlieha kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní, je menou vyrovnania akákoľvek mena vyrovnania určená v derivátovej zmluve, v hlavnej kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní alebo v prílohe o úverovej podpore pripojenej ku kvalifikovanej rámcovej dohode o vzájomnom započítavaní.
Keď podľa uplatniteľného účtovného rámca inštitúcia variačnú maržu zaplatenú v hotovosti protistrane vykazuje ako pohľadávku, môže toto aktívum vylúčiť z veľkosti expozície za predpokladu, že sú splnené podmienky uvedené v písmenách a) až e).
4. Na účely odseku 3 platí toto:
odpočítanie prijatej variačnej marže musí byť obmedzené na kladnú časť hodnoty expozície týkajúcu sa bežných reprodukčných nákladov;
inštitúcia nesmie používať variačnú maržu prijatú v hotovosti na zníženie výšky potenciálnej budúcej expozície voči kreditným rizikám, a to ani na účely článku 298 ods. 1 písm. c) bodu ii).
5. Popri zaobchádzaní stanovenom v odseku 1 v prípade vypísaných kreditných derivátov inštitúcie do hodnoty expozície zahrnú efektívne pomyselné hodnoty uvedené vo vypísaných kreditných derivátoch znížené o akékoľvek záporné zmeny reálnej hodnoty, ktoré sa začlenili do kapitálu Tier 1 vo vzťahu k danému vypísanému kreditnému derivátu. Výsledná hodnota expozície sa môže ďalej znížiť o efektívnu pomyselnú hodnotu kúpeného kreditného derivátu na rovnaký referenčný názov za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
v prípade kreditných derivátov zmierňujúcich kreditné riziko len jednej zmluvnej strany musia byť kúpené kreditné deriváty na referenčný názov, ktorý sa zaraďuje rovnako alebo nižšie ako podkladový referenčný záväzok vyplývajúci z vypísaného kreditného derivátu, a výsledkom kreditnej udalosti týkajúcej sa nadriadeného referenčného aktíva by bola kreditná udalosť týkajúca sa podriadeného aktíva;
keď inštitúcia kupuje zabezpečenie na skupinu referenčných názvov, kúpeným zabezpečením môže kompenzovať predané zabezpečenie na skupinu referenčných názvov len vtedy, ak je skupina referenčných subjektov a úroveň podriadenosti v rámci obidvoch transakcií identická;
zostatková splatnosť kúpeného kreditného derivátu sa rovná zostatkovej splatnosti vypísaného kreditného derivátu alebo je väčšia;
pri určovaní hodnoty dodatočnej expozície vypísaných kreditných derivátov sa pomyselná hodnota kúpeného kreditného derivátu znižuje o akúkoľvek kladnú zmenu reálnej hodnoty začlenenú do kapitálu Tier 1 vo vzťahu k danému kúpenému kreditnému derivátu;
v prípade tranžovaných produktov kreditný derivát kúpený ako zabezpečenie je na referenčný záväzok, ktorý sa zaraďuje rovnako ako podkladový referenčný záväzok vyplývajúci z vypísaného kreditného derivátu.
Keď sa pomyselná hodnota vypísaného kreditného derivátu nezníži o pomyselnú hodnotu kúpeného kreditného derivátu, inštitúcie môžu odpočítať individuálnu potenciálnu budúcu expozíciu daného vypísaného kreditného derivátu od celkovej potenciálnej budúcej expozície stanovenej podľa odseku 1 tohto článku v spojení s článkom 274 ods. 2 alebo článkom 299 ods. 2 písm. a) podľa toho, ktorý je uplatniteľný. V prípade, že sa potenciálna budúca expozícia voči kreditným rizikám stanovuje v spojení s článkom 298 ods. 1 písm. c) bodom ii), hrubá potenciálna expozícia voči kreditným rizikám (PCEgross) sa môže znížiť o individuálnu potenciálnu budúcu expozíciu vypísaných kreditných derivátov bez úpravy pomeru čistej a hrubej hodnoty (NGR).
6. Inštitúcie nesmú znížiť efektívnu pomyselnú hodnotu vypísaného kreditného derivátu, keď kupujú zabezpečenie úveru prostredníctvom swapu celkových výnosov a zaznamenávajú prijaté čisté platby ako čistý príjem, ale nezaznamenávajú kompenzačné zníženie hodnoty vypísaného kreditného derivátu zohľadnené v kapitáli Tier 1.
7. V prípade kúpených kreditných derivátov na skupinu referenčných subjektov môžu inštitúcie vykázať zníženie podľa odseku 5 v rámci vypísaných kreditných derivátov na jednotlivé referenčné názvy len vtedy, ak je kúpené zabezpečenie ekonomicky rovnocenné kupovaniu zabezpečenia samostatne na každý z jednotlivých názvov v skupine. Ak inštitúcia kupuje kreditný derivát na skupinu referenčných názvov, môže zníženie v rámci skupiny vypísaných kreditných derivátov vykázať len vtedy, ak je skupina referenčných subjektov a úroveň podriadenosti v rámci obidvoch transakcií identická.
8. Odchylne od odseku 1 tohto článku môžu inštitúcie používať metódu stanovenú v článku 275 na určenie hodnoty expozície zmlúv uvedených v bodoch 1 a 2 prílohy II, len ak používajú túto metódu aj na určenie hodnoty expozície týchto zmlúv na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92.
Keď inštitúcie uplatňujú metódu stanovenú v článku 275, nesmú znížiť veľkosť expozície o sumu variačnej marže prijatej v hotovosti.
Článok 429b
Dodatočná hodnota kreditného rizika protistrany pre repo transakcie, transakcie požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcie s dlhou lehotou vyrovnania a transakcie požičiavania s dozabezpečením
1. Popri hodnote expozície vyplývajúcej z repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií v súlade s článkom 429 ods. 5 inštitúcie do veľkosti expozície započítajú dodatočnú hodnotu kreditného rizika protistrany určenú v súlade s odsekmi 2 alebo 3 tohto článku podľa toho, ktorý je uplatniteľný.
2. Na účely odseku 1 sa v prípade transakcií s protistranou, ktoré nie sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 206, dodatočná hodnota (Ei*) určí na základe jednotlivých transakcií podľa tohto vzorca:
kde:
3. Na účely odseku 1 sa v prípade transakcií s protistranou, ktoré sú predmetom rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, ktorá spĺňa podmienky stanovené v článku 206, dodatočná hodnota týchto transakcií (Ei*) určí na základe jednotlivých dohôd podľa tohto vzorca:
kde:
4. Odchylne od odseku 1 tohto článku inštitúcie za predpokladu uplatnenia 20 % najnižšej úrovne uplatniteľnej rizikovej váhy môžu na určenie dodatočnej hodnoty repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií používať metódu stanovenú v článku 222. Inštitúcie môžu používať túto metódu len vtedy, ak ju používajú aj na určenie hodnoty expozície vyplývajúcej z týchto transakcií na účely splnenia požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článku 92.
5. Keď sa pri repo transakcii dosiahne účtovanie predaja podľa jej uplatniteľného účtovného rámca, inštitúcia vykoná reverzne všetky účtovné záznamy súvisiace s predajom.
6. Keď inštitúcia koná ako zástupca medzi dvomi stranami repo transakcií, transakcií požičiavania alebo vypožičiavania cenných papierov alebo komodít, transakcií s dlhou lehotou vyrovnania a transakcií požičiavania s dozabezpečením vrátane podsúvahových transakcií, platí toto:
ak inštitúcia klientovi alebo protistrane poskytuje sľub odškodnenia alebo záruku obmedzenú na akýkoľvek rozdiel medzi hodnotou cenného papiera alebo hotovosti, ktorú požičal klient, a hodnotou kolaterálu, ktorý poskytol dlžník, do veľkosti expozície započíta iba dodatočnú hodnotu určenú v súlade s odsekmi 2 alebo 3 podľa toho, ktorý je uplatniteľný;
keď inštitúcia neposkytuje žiadnej zúčastnenej strane sľub odškodnenia ani záruku, transakcia sa do veľkosti expozície nesmie započítať;
keď je inštitúcia ekonomicky vystavená podkladovému cennému papieru alebo hotovosti v rámci transakcie nad rámec expozície, na ktorú sa vzťahuje dodatočná hodnota, do veľkosti expozície započíta aj expozíciu, ktorá sa rovná plnej výške cenného papiera alebo hotovosti.
SIEDMA A ČASŤ
POŽIADAVKY NA PREDKLADANIE SPRÁV
Článok 430
Predkladanie správ týkajúcich sa prudenciálnych požiadaviek a finančných informácií
1. Inštitúcie predložia príslušným orgánom všetky potrebné informácie o ukazovateli finančnej páky a jeho zložkách v súlade s článkom 429. Príslušné orgány zohľadnia tieto informácie pri vykonávaní preskúmania orgánom dohľadu uvedeného v článku 97 smernice 2013/36/EÚ.
Inštitúcie predložia príslušným orgánom aj informácie vyžadované na účely prípravy správy uvedenej v článku 511.
Príslušné orgány na požiadanie predložia EBA informácie prijaté od inštitúcií v snahe uľahčiť preskúmanie uvedené v článku 511.
2. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť na účely požiadavky na vykazovanie stanovenej v odseku 1 jednotný vzor pre vykazovanie, pokyny, ako používať takýto vzor, frekvenciu a termíny vykazovania a riešenia v oblasti informačných technológií.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
7. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty a vzory na predkladanie správ, pokyny a metodiku, ako používať tieto vzory, frekvenciu a dátumy predkladania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti informačných technológií pre predkladanie správ podľa odsekov 1 až 4.
Akékoľvek nové požiadavky na predkladanie správ stanovené v takýchto vykonávacích technických predpisoch sa neuplatňujú skôr ako šesť mesiacov od nadobudnutia ich účinnosti.
Na účely odseku 2 sa v návrhu vykonávacích technických predpisov určia zložky ukazovateľa finančnej páky, o ktorých sa predkladajú správy pri použití hodnôt z konca dňa alebo z konca mesiaca. Na uvedený účel EBA zohľadní obe tieto okolnosti:
do akej miery je zložka vnímavá, pokiaľ ide o výrazné dočasné zníženia objemov transakcií, ktoré by mohli mať za následok nedostatočné zohľadnenie rizika nadmerného využívania finančnej páky k referenčnému dátumu vykazovania;
vývoj a zistenia na medzinárodnej úrovni.
EBA predloží Komisii návrh vykonávacích technických predpisov uvedený v tomto odseku do 28. júna 2021 okrem tých predpisov, ktoré sa týkajú:
ukazovateľa finančnej páky; tento návrh sa predloží do 28. júna 2020;
povinností stanovených v článkoch 92a a 92b, ktoré sa predložia do 28. júna 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
8. EBA posúdi náklady a prínosy požiadaviek na vykazovanie stanovených vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 680/2014 ( 21 ) v súlade s týmto odsekom a o svojich zisteniach predloží správu Komisii do 28. júna 2020. Uvedené posúdenie sa vykonáva najmä v súvislosti s malými a menej zložitými inštitúciami. Na uvedené účely sa v správe:
inštitúcie klasifikujú do kategórií na základe ich veľkosti, zložitosti a povahy a úrovne rizika ich činností;
merajú náklady spojené s predkladaním správ, ktoré každej z kategórií inštitúcií vznikli počas príslušného obdobia pri plnení požiadaviek na predkladanie správ stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 680/2014, pričom sa zohľadnia tieto zásady:
náklady spojené s predkladaním správ sa merajú ako pomer medzi nákladmi spojenými s predkladaním správ a celkovými nákladmi inštitúcie počas príslušného obdobia;
náklady spojené s predkladaním správ pozostávajú zo všetkých výdavkov súvisiacich s priebežným vykonávaním a fungovaním systémov predkladania správ vrátane výdavkov na personál, systémy IT, právne, účtovné, audítorské a poradenské služby;
príslušné obdobie znamená každé ročné obdobie, počas ktorého inštitúciám vznikli náklady na predkladanie správ súvisiace s prípravou na implementáciu požiadaviek na predkladanie správ stanovených vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 680/2014 a ďalším priebežným fungovaním systémov predkladania správ;
posúdi, či náklady na predkladanie správ, ktoré vznikli každej z kategórií inštitúcií, boli primerané, pokiaľ ide o prínos požiadaviek na predkladanie správ na účely prudenciálneho dohľadu;
posúdia účinky zníženia požiadavky na predkladanie správ o nákladoch a účinnosti dohľadu; a
uvedú odporúčania týkajúce sa toho, ako znížiť požiadavky na predkladanie správ aspoň v prípade malých a menej zložitých inštitúcií, pričom EBA sa na tento účel zameria na očakávané zníženie priemerných nákladov aspoň o 10 %, ale v ideálnom prípade až o 20 %. EBA posúdi najmä to, či:
by sa od požiadaviek na predkladanie správ uvedených v odseku 1 písm. g) mohlo upustiť v prípade malých a menej zložitých inštitúcií, ak zaťaženosť aktív bola pod určitou prahovou hodnotou;
by sa frekvencia predkladania správ vyžadovaná v súlade s odsekom 1 písm. a), c) a g) mohla znížiť v prípade malých a menej zložitých inštitúcií.
EBA uvedenú správu doplní návrhom vykonávacích technických predpisov uvedených v odseku 7.
Článok 430b
Osobitné požiadavky na predkladanie správ o trhovom riziku
1. Od dátumu začatia uplatňovania delegovaného aktu uvedeného v článku 461a úverové inštitúcie, ktoré nespĺňajú podmienky stanovené v článku 94 ods. 1 ani podmienky stanovené v článku 325a ods. 1, predkladajú v súvislosti so všetkými svojimi pozíciami v obchodnej knihe a všetkými svojimi pozíciami v neobchodnej knihe, ktoré podliehajú devízovým alebo komoditným rizikám, správy o výsledkoch výpočtov vychádzajúcich z použitia alternatívneho štandardizovaného prístupu stanoveného v tretej časti hlave IV kapitole 1a na rovnakom základe, na akom tieto inštitúcie predkladajú správy o povinnostiach stanovených v článku 92 ods. 3 písm. b) bode i) a v článku 92 ods. 3 písm. c).
2. Inštitúcie uvedené v odseku 1 tohto článku oddelene predkladajú správy o výpočtoch stanovených v článku 325c ods. 2 písm. a), b) a c) pre portfólio všetkých pozícií v obchodnej knihe alebo pozícií v neobchodnej knihe, ktoré sú vystavené devízovým a komoditným rizikám.
3. Okrem požiadavky stanovenej v odseku 1 tohto článku, od konca trojročného obdobia nasledujúceho od dátumu nadobudnutia účinnosti najnovších regulačných technických predpisov uvedených v článku 325bd ods. 7, článku 325be ods. 3, článku 325bf ods. 9 a článku 325bg ods. 4 inštitúcie v súvislosti s pozíciami priradenými k trading deskom, pre ktoré im bolo príslušnými orgánmi udelené povolenie použiť alternatívny prístup interného modelu v súlade s článkom 325az ods. 2, predkladajú správy o výsledkoch výpočtov vychádzajúcich z použitia uvedeného prístupu stanoveného v tretej časti hlave IV kapitole 1b na rovnakom základe, na akom takéto inštitúcie predkladajú správy o povinnostiach stanovených v článku 92 ods. 3 písm. b) bode i) a v článku 92 ods. 3 písm. c).
4. Na účely požiadavky na predkladanie správ podľa odseku 3 tohto článku inštitúcie oddelene predkladajú správy o výpočtoch uvedených v článku 325ba ods. 1 písm. a) bodoch i) a ii) a v článku 325ba ods. 1 písm. b) bodoch i) a ii) a pre portfólio všetkých pozícií v obchodnej knihe alebo pozícií v neobchodnej knihe, ktoré sú vystavené devízovým alebo komoditným rizikám, priradených k trading deskom, pre ktoré bolo inštitúcii príslušnými orgánmi udelené povolenie použiť alternatívny prístup interného modelu v súlade s článkom 325az ods. 2.
5. Inštitúcie môžu využiť kombináciu prístupov uvedených v odsekoch 1 a 3 v rámci skupiny pod podmienkou, že výpočet s použitím prístupu uvedeného v odseku 1 neprekročí 90 % z celkového výpočtu. V ostatných prípadoch inštitúcie použijú prístup uvedený v odseku 1 pre všetky svoje pozície v obchodnej knihe a všetky svoje pozície v neobchodnej knihe, ktoré sú vystavené devízovému a komoditnému riziku.
6. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na predkladanie správ, pokyny a metodiku, ako používať tieto vzory, frekvenciu a dátumy predkladania správ, vymedzenia pojmov a riešenia v oblasti IT pre predkladanie správ uvedené v tomto článku.
Akékoľvek nové požiadavky na predkladanie správ stanovené v takýchto vykonávacích technických predpisoch sa neuplatňujú skôr ako šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia ich účinnosti.
EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 430c
Správa o uskutočniteľnosti integrovaného systému predkladania správ
1. EBA vypracuje správu o uskutočniteľnosti vytvorenia jednotného a integrovaného systému na zhromažďovanie štatistických údajov, údajov o riešení krízových situácií a prudenciálnych údajov a o svojich zisteniach informuje Komisiu do 28. júna 2020.
2. EBA do vypracúvania správy o uskutočniteľnosti zapojí príslušné orgány, ako aj orgány zodpovedné za systémy ochrany vkladov, orgány pre riešenie krízových situácií, a najmä ESCB. V správe sa zohľadní predchádzajúca práca ESCB týkajúca sa integrovaného zhromažďovania údajov, pričom správa bude vychádzať z analýzy celkových nákladov a prínosov vrátane aspoň:
prehľadu množstva a rozsahu existujúcich údajov, ktoré príslušné orgány vo svojej jurisdikcii zozbierali, ako aj pôvodu a podrobnosti týchto údajov;
zavedenia spoločného slovníka údajov, ktoré sa majú zhromažďovať, s cieľom posilniť konvergenciu požiadaviek na predkladanie správ, pokiaľ ide o povinnosti pravidelného predkladania správ, a vyhnúť sa zbytočnému vyhľadávaniu;
vytvorenia spoločného výboru zahŕňajúceho aspoň zástupcov EBA a ESCB na účely vývoja a vykonávania integrovaného systému predkladania správ;
uskutočniteľnosti a možného návrhu centrálneho miesta zhromažďovania údajov pre integrovaný systém predkladania správ vrátane požiadaviek na zabezpečenie prísnej dôvernosti zhromaždených údajov, prísneho overovania a riadenia práv na prístup do systému, ako aj kybernetickej bezpečnosti, pričom toto miesto:
zahŕňa centrálne úložisko obsahujúce všetky štatistické údaje, údaje o riešení krízových situácií a prudenciálne údaje s požadovanou úrovňou podrobnosti a pravidelnosti pre konkrétnu inštitúciu a v požadovaných intervaloch sa aktualizuje;
slúži ako kontaktné miesto pre príslušné orgány, kde sa prijímajú, spracúvajú a združujú všetky žiadosti o údaje, kde sa žiadosti môžu porovnávať s existujúcimi zozbieranými oznámenými údajmi a ktoré príslušným orgánom umožňuje rýchly prístup k požadovaným informáciám;
poskytuje dodatočnú podporu príslušným orgánom pri zasielaní žiadostí o údaje inštitúciám a vyžadované údaje vkladá do centrálneho registra údajov;
zohráva koordinačnú úlohu pri výmene informácií a údajov medzi príslušnými orgánmi; a
zohľadňuje postupy a procesy príslušných orgánov a postupuje ich do štandardizovaného systému.
3. Komisia do jedného roka po predložení správy uvedenej v tomto článku v prípade potreby a po zohľadnení správy o uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala EBA, predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh na vytvorenie štandardizovaného a integrovaného systému predkladania správ pre požiadavky na predkladanie správ.
ÔSMA ČASŤ
ZVEREJŇOVANIE INFORMÁCIÍ INŠTITÚCIAMI
HLAVA I
VŠEOBECNÉ ZÁSADY
Článok 431
Rozsah pôsobnosti požiadaviek na zverejňovanie informácií
1. Inštitúcie zverejňujú informácie stanovené v hlave II, pričom dodržiavajú ustanovenia uvedené v článku 432.
2. Povolenie nástrojov a metodík uvedených v hlave III udelené príslušnými orgánmi podľa tretej časti je podmienené zverejňovaním informácií stanovených v uvedenej hlave inštitúciami.
3. Inštitúcie prijmú formálny postup na dosiahnutie súladu s požiadavkami na zverejňovanie informácií stanovenými v tejto časti a zavedú postupy hodnotenia primeranosti zverejňovaných informácií vrátane ich overovania a častosti zverejňovania. Inštitúcie zavedú aj postupy na posúdenie, či nimi zverejňované údaje poskytujú účastníkom trhu úplné informácie o ich rizikovom profile.
Keď sa zverejnením údajov neposkytnú účastníkom trhu úplné informácie o rizikovom profile, inštitúcie zverejnia potrebné informácie popri informáciách požadovaných podľa odseku 1. Zverejňujú však iba tie informácie, ktoré sú podstatné a nie sú interné alebo dôverné v súlade s článkom 432.
4. Inštitúcie svoje rozhodnutia o ratingu vysvetlia na požiadanie MSP a iným firemným žiadateľom o úvery, a na požiadanie poskytnú aj písomné vysvetlenie. Administratívne náklady na poskytnutie vysvetlenia sú primerané veľkosti úveru.
Článok 432
Nepodstatné, interné alebo dôverné informácie
1. S výnimkou zverejnení stanovených v článku 435 ods. 2 písm. c) a v článkoch 437 a 450 môžu inštitúcie vynechať jedno alebo viac zverejnení informácií uvedených v hlavách II a III, ak sa informácie poskytnuté v takýchto zverejneniach nepovažujú za podstatné.
Zverejnená informácia sa považuje za podstatnú, ak by jej vynechanie alebo nesprávne uvedenie mohlo zmeniť alebo ovplyvniť hodnotenie alebo rozhodnutie používateľa tejto informácie, ktorý na nej zakladá svoje hospodárske rozhodnutia.
EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o spôsobe, ako majú inštitúcie uplatňovať zásadu podstatnosti vo vzťahu k požiadavkám na zverejňovanie informácií uvedeným v hlavách II a III.
2. Inštitúcie môžu tiež vynechať jednu alebo viac položiek informácií uvedených v hlavách II a III, ak tieto položky zahŕňajú informácie, ktoré sa v súlade s týmto odsekom považujú za interné alebo dôverné, s výnimkou zverejnení informácií stanovených v článkoch 437 a 450.
Informácie sa považujú za interné pre inštitúcie, ak by ich zverejnenie ohrozilo ich konkurenčnú pozíciu. Medzi interné informácie môže patriť informácia o produktoch alebo systémoch, ktorá by v prípade poskytnutia konkurentom znížila hodnotu investícií inštitúcie.
Informácie sa považujú za dôverné, ak sú inštitúcie povinné zachovávať ich dôvernosť vzhľadom na vzťahy so zákazníkmi alebo inými protistranami.
EBA vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 o spôsobe, ako majú inštitúcie uplatňovať zásadu interných a dôverných informácií vo vzťahu k požiadavkám na zverejňovanie informácií uvedeným v hlavách II a III.
3. Vo výnimočných prípadoch uvedených v odseku 2 dotknutá inštitúcia uvedie vo svojich zverejneniach skutočnosť, že určité informácií nie sú zverejnené, dôvod nezverejnenia týchto informácií, a uverejní všeobecnejšie informácie o predmete požiadavky na zverejnenie, ak sa tieto nepovažujú za interné alebo dôverné.
4. Odsekmi 1, 2 a 3 nie je dotknutý rozsah zodpovednosti za nezverejnenie podstatných informácií.
Článok 433
Častosť zverejňovania informácií
Inštitúcie zverejňujú informácie požadované podľa tejto časti aspoň raz za rok.
Ročne zverejňované informácie sa uverejňujú v spojitosti s dátumom uverejnenia účtovnej závierky.
Inštitúcie posudzujú potrebu zverejňovania niektorých alebo všetkých informácií častejšie než raz za rok so zreteľom na príslušné charakteristiky svojej činnosti, akými sú rozsah operácií, škála činností, prítomnosť v rôznych krajinách a rôznych finančných sektoroch, ako aj účasť na medzinárodných finančných trhoch, platobných systémoch a systémoch zúčtovania a vyrovnania. V tomto posúdení sa venuje osobitná pozornosť možnej potrebe častejšieho zverejňovania informácií stanovených v článku 437 a článku 438 písm. c) až f), informácií týkajúcich sa rizikovej expozície a iných informácií, ktoré majú sklon sa rýchlo meniť.
EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá do 31. decembra 2014 usmernenia o tom, ako musia inštitúcie posudzovať častejšie zverejňovanie informácií uvedených v hlave II a hlave III.
Článok 434
Prostriedky zverejňovania informácií
1. Inštitúcie môžu určiť vhodné médium, miesto a spôsoby overovania, aby boli účinne splnené požiadavky na zverejňovanie informácií stanovené v tejto časti. Ak je to uskutočniteľné, všetky zverejňované informácie sa poskytujú v jednom médiu alebo na jednom mieste. Ak sa podobná informácia zverejní v dvoch alebo viacerých médiách, v každom médiu sa uvedie odkaz na totožnú informáciu v ostatných médiách.
2. Ekvivalentné zverejňovanie informácií inštitúciami podľa účtovných, burzových alebo iných požiadaviek sa môže považovať za spĺňajúce požiadavky tejto časti. Ak zverejnené informácie nie sú zahrnuté v účtovnej závierke, inštitúcie v nej jasne uvedú, kde ich možno nájsť.
Článok 434a
Jednotné formáty zverejňovania informácií
EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov, v ktorom stanoví jednotné formáty zverejňovania informácií a súvisiace pokyny, podľa ktorých sa vykonajú zverejnenia informácií požadované podľa hláv II a III.
Uvedené jednotné formáty zverejňovania informácií obsahujú dostatočne komplexné a porovnateľné informácie pre používateľov týchto informácií s cieľom posúdiť rizikové profily inštitúcií a mieru ich súladu s požiadavkami stanovenými v prvej až siedmej časti. S cieľom uľahčiť porovnateľnosť informácií sa vykonávacie technické predpisy snažia o zachovanie konzistentnosti formátov zverejňovania informácií s medzinárodným normami pre zverejňovanie informácií.
Jednotné formáty zverejňovania informácií majú podľa potreby formu tabuľky.
EBA predloží uvedený návrh vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júna 2020.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať tieto vykonávacie technické predpisy v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
HLAVA II
TECHNICKÉ KRITÉRIÁ TÝKAJÚCE SA TRANSPARENTNOSTI A ZVEREJŇOVANIA INFORMÁCIÍ
Článok 435
Ciele a politiky riadenia rizík
1. Inštitúcie zverejňujú svoje ciele a politiky týkajúce sa riadenia rizík za každú kategóriu rizika vrátane rizík uvedených v tejto hlave. Predmetom tohto zverejnenia sú:
stratégie a postupy súvisiace s riadením týchto rizík;
štruktúra a organizácia príslušného subjektu riadenia rizika vrátane informácií o jeho právomoci a postavení alebo iné vhodné opatrenia;
rozsah a charakter systémov vykazovania a merania rizík;
politiky týkajúce sa hedžingu a zmierňovania rizika a stratégie a postupy monitorovania trvajúcej efektívnosti nástrojov hedžingu a zmierňovania rizika;
vyhlásenie schválené riadiacim orgánom o primeranosti opatrení riadenia rizika inštitúcie, ktoré poskytuje ubezpečenie, že zavedené systémy riadenia rizika sú primerané vzhľadom na profil a stratégiu inštitúcie;
stručné vyhlásenie o riziku schválené riadiacim orgánom, v ktorom je výstižne opísaný celkový profil inštitúcie z hľadiska rizika spolu so stratégiou podnikania. Toto vyhlásenie obsahuje základné pomerové ukazovatele a číselné údaje, ktoré poskytujú externým zainteresovaným stranám komplexný pohľad na riadenie rizika inštitúciou, vrátane pohľadu na vzájomné väzby medzi rizikovým profilom inštitúcie a toleranciou voči riziku stanovenou riadiacim orgánom.
2. Inštitúcie zverejňujú tieto informácie, ktoré zahŕňajú pravidelné, minimálne ročné aktualizácie, týkajúce sa mechanizmu riadenia:
počet riadiacich funkcií zastávaných členmi riadiaceho orgánu;
politika prijímania pracovníkov pre výber členov riadiaceho orgánu a ich skutočné vedomosti, zručnosti a odborné znalosti;
politiku rôznorodosti v súvislosti s výberom členov riadiaceho orgánu, jej ciele a všetky príslušné operatívne ciele stanovené v tejto politike, a mieru, v akej sa tieto ciele splnili;
či inštitúcia zriadila osobitný výbor pre riziká a počet zasadnutí tohto výboru;
opis toku informácií o riziku pre riadiaci orgán.
Článok 436
Rozsah uplatňovania
Inštitúcie zverejňujú tieto informácie týkajúce sa rozsahu uplatňovania požiadaviek tohto nariadenia v súlade so smernicou 2013/36/EÚ:
názov inštitúcie, na ktorú sa uplatňujú požiadavky tohto nariadenia;
prehľad rozdielov v základoch konsolidácie na účtovné účely a účely prudencie, s krátkym opisom subjektov, ktorých sa to týka, a s vysvetlením, či sú:
plne konsolidované;
proporcionálne konsolidované;
odpočítané od vlastných zdrojov;
nie sú konsolidované ani odpočítané;
akékoľvek súčasné alebo predpokladané významné vecné alebo právne prekážky, ktoré bránia okamžitému prevodu vlastných zdrojov alebo splateniu záväzkov medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskymi spoločnosťami;
celková hodnota rozdielu, o ktorý sú skutočné vlastné zdroje vo všetkých dcérskych spoločnostiach nezahrnutých do konsolidácie nižšie než požadovaná výška týchto zdrojov, a názov alebo názvy týchto dcérskych spoločností;
v prípade potreby okolnosť uplatnenia ustanovení uvedených v článkoch 7 a 9.
Článok 437
Vlastné zdroje
1. Inštitúcie zverejňujú tieto informácie v súvislosti s ich vlastnými zdrojmi:
úplné zosúhlasenie položiek vlastného kapitálu Tier 1 (Common Equity Tier 1), položiek dodatočného kapitálu Tier 1, položiek kapitálu Tier 2 a filtrov a odpočtov uplatňovaných podľa článkov 32 až 35, 36, 56, 66 a 79 na vlastné zdroje inštitúcie so súvahou v účtovnej závierke inštitúcie overenej audítorom;
opis hlavných charakteristík nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 a dodatočného kapitálu Tier 1 a nástrojov kapitálu Tier 2 emitovaných inštitúciou;
kompletné podmienky všetkých nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a Tier 2;
osobitné zverejňovanie povahy a výšky:
každého prudenciálneho filtra uplatňovaného podľa článkov 32 až 35;
každého odpočtu vykonávaného podľa článkov 36, 56 a 66;
položiek, ktoré sa v súlade s článkami 47, 48, 56, 66 a 79 neodpočítavajú;
opis všetkých obmedzení uplatňovaných na výpočet vlastných zdrojov v súlade s týmto nariadením a nástrojov, prudenciálnych filtrov a zrážok, na ktoré sa tieto obmedzenia uplatňujú;
ak inštitúcie zverejňujú ukazovatele kapitálovej primeranosti vypočítané s použitím prvkov vlastných zdrojov určených na inom základe než na základe stanovenom v tomto nariadení, úplné vysvetlenie, na akom základe sa počítajú tieto ukazovatele kapitálovej primeranosti.
2. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory na zverejňovanie informácií podľa odseku 1 písm. a), b), d) a e).
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 438
Kapitálové požiadavky
Inštitúcie zverejňujú tieto informácie týkajúce sa dodržiavania požiadaviek stanovených v článku 92 tohto nariadenia a v článku 73 smernice 2013/36/EÚ inštitúciou:
súhrnné informácie o prístupe inštitúcie k hodnoteniu primeranosti jej interného kapitálu na pokrytie jej súčasných a budúcich činností;
na žiadosť relevantného príslušného orgánu výsledok interného procesu inštitúcie na posudzovanie kapitálovej primeranosti vrátane zloženia dodatočných požiadaviek na vlastné zdroje založených na postupe preskúmania dohľadom uvedenom v článku 104 ods. 1 písm. a) smernice 2013/36/EÚ;
8 % hodnôt rizikovo vážených expozícií pre každú triedu expozícií uvedenú v článku 112 v prípade, že inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2;
8 % hodnôt rizikovo vážených expozícií pre každú triedu expozícií uvedenú v článku 147 v prípade, že inštitúcie počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3. V prípade triedy retailových expozícií sa táto požiadavka uplatňuje na každú kategóriu expozícií, ktorej zodpovedajú rozličné korelácie uvedené v článku 154 ods. 1 až 4. V prípade triedy kapitálových expozícií sa táto požiadavka vzťahuje na:
každý z prístupov stanovených v článku 155;
expozície obchodované na burze, expozície vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách a iné expozície;
expozície, ktoré v oblasti požiadaviek na vlastné zdroje podliehajú prechodným pravidlám dohľadu;
expozície, ktoré v oblasti požiadaviek na vlastné zdroje podliehajú ustanoveniam týkajúcim sa zachovania predchádzajúceho stavu;
požiadavky na vlastné zdroje vypočítané v súlade s článkom 92 ods. 3 písm. b) a c);
požiadavky na vlastné zdroje vypočítané v súlade s treťou časťou hlavou III kapitolami 2, 3 a 4 a zverejnené samostatne.
Inštitúcie, ktoré počítajú rizikovo vážené expozície v súlade s článkom 153 ods. 5 alebo článkom 155 ods. 2, zverejňujú expozície priradené k jednotlivým kategóriám v tabuľke 1 v článku 153 ods. 5 alebo k jednotlivým rizikovým váham uvedeným v článku 155 ods. 2.
Článok 439
Expozícia voči kreditnému riziku protistrany
Inštitúcie zverejňujú tieto informácie týkajúce sa expozície inštitúcie voči kreditnému riziku protistrany uvedeného v tretej časti hlave II kapitole 6:
diskusiu o metodike použitej na priradenie interného kapitálu a kreditných limitov pre expozície voči kreditným rizikám protistrany;
diskusiu o politikách zabezpečenia kolaterálu a zriaďovania kreditných rezerv;
diskusiu o politikách týkajúcich sa expozícií voči riziku nesprávnej voľby;
diskusiu o vplyve hodnoty kolaterálu, ktorý by musela inštitúcia poskytnúť za predpokladu, že by nastalo zníženie jej kreditného ratingu;
hrubá kladná reálna hodnota zmlúv, prínos zo vzájomného započítavania, započítaná aktuálna expozícia voči kreditným rizikám, držaný kolaterál a čistá derivátová expozícia voči kreditným rizikám. Čistá derivátová expozícia voči kreditným rizikám je expozícia voči kreditným rizikám pri derivátových transakciách po zohľadnení prínosov z právne vymožiteľných dohôd o vzájomnom započítavaní a dohôd o kolaterále;
merania hodnôt expozícií podľa metód stanovených v tretej časti hlave II kapitole 6 oddieloch 3 až 6, bez ohľadu na to, ktorá z nich sa uplatní;
pomyselná hodnota hedžingu kreditnými derivátmi a rozdelenie aktuálnej expozície voči kreditným rizikám podľa typov expozície voči kreditným rizikám;
pomyselné sumy transakcií s kreditnými derivátmi rozlíšené podľa použitia pre vlastné úverové portfólio inštitúcie a pre jej sprostredkovateľské činnosti vrátane rozdelenia použitých produktov kreditných derivátov rozdelených ďalej podľa kúpeného a predaného zabezpečenia v rámci každej skupiny produktov;
odhad α, ak inštitúcia má povolenie príslušných orgánov urobiť odhad α.
Článok 440
Kapitálové vankúše
1. V súvislosti s dodržiavaním požiadavky na proticyklické kapitálové vankúše uvedené v hlave VII kapitole 4 smernice 2013/36/EÚ inštitúcia zverejňuje tieto informácie:
geografické rozdelenie jej expozícií voči kreditným rizikám, relevantné na účely výpočtu jej proticyklických kapitálových vankúšov;
výšku jej proticyklických kapitálových vankúšov špecifických pre inštitúciu.
2. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa presne stanovia požiadavky na zverejňovanie informácií uvedené v odseku 1.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 31. decembra 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia EÚ č. 1093/2010.
Článok 441
Ukazovatele globálneho systémového významu
1. Inštitúcie identifikované ako G-SII v súlade s článkom 131 smernice 2013/36/EÚ každoročne zverejňujú hodnoty ukazovateľov používaných na určenie vyhodnotenia inštitúcií v súlade s metódou identifikácie stanovenou v uvedenom článku.
2. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné formáty a dátum na účely zverejňovania uvedeného v odseku 1. EBA pri vypracúvaní týchto technických predpisov zohľadní medzinárodné predpisy.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. júla 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 442
Úpravy kreditného rizika
Inštitúcie zverejňujú nasledujúce informácie týkajúce sa expozície inštitúcie voči kreditnému riziku a riziku zníženia kvality pohľadávok z iných ako kreditných dôvodov:
vymedzenie pojmov „po termíne splatnosti“ a „zhoršenej kvality“ na účely účtovania pohľadávok;
opis prístupov a metód prijatých na účely stanovenia špecifických a všeobecných úprav kreditného rizika;
celková hodnota expozícií po účtovnom započítaní a bez zohľadnenia účinkov zmierňovania kreditného rizika a priemerná hodnota expozícií za dané obdobie v členení podľa rôznych tried expozícií;
geografické rozdelenie expozícií, ktoré je v dôležitých oblastiach rozčlenené podľa významných tried expozícií, prípadne ďalšie podrobnosti;
rozdelenie expozícií podľa hospodárskeho odvetvia alebo druhu protistrany rozčlenené podľa tried expozícií vrátane uvedenia expozície voči MSP, prípadne ďalšie podrobnosti;
rozdelenie všetkých expozícií podľa zostatkovej doby splatnosti rozčlenené podľa tried expozícií, prípadne ďalšie podrobnosti;
pre každé významné hospodárske odvetvie alebo druh protistrany, hodnota:
expozícií zhoršenej kvality a expozícií po termíne splatnosti, uvedených osobitne;
špecifických a všeobecných úprav kreditného rizika;
kapitálových požiadaviek pre špecifické a všeobecné úpravy kreditného rizika počas vykazovaného obdobia;
objem expozícií zhoršenej kvality a expozícií po termíne splatnosti, uvedených osobitne a rozdelených podľa významných geografických oblastí a ak je to možné, aj objemy špecifických a všeobecných úprav kreditného rizika týkajúcich sa každej geografickej oblasti;
zosúhlasenie zmien špecifických a všeobecných úprav kreditného rizika pre expozície zhoršenej kvality, uvádzané osobitne. Tieto informácie obsahujú:
opis typu špecifických a všeobecných úprav kreditného rizika;
otváracie zostatky;
sumy prijaté proti úpravám kreditného rizika počas vykazovaného obdobia;
vyčlenené alebo stornované sumy na odhadované pravdepodobné straty z expozícií počas vykazovaného obdobia, akékoľvek iné úpravy vrátane úprav v dôsledku rozdielov výmenných kurzov, kombinácie podnikov, akvizícií a predaja dcérskych spoločností a prevody medzi úpravami kreditného rizika;
uzatváracie zostatky.
Špecifické úpravy kreditného rizika a náhrady zaznamenané priamo do výkazu ziskov a strát sa zverejňujú osobitne.
Článok 443
Nezaťažené aktíva
EBA vydá do 30. júna 2014 usmernenia, v ktorých upresní zverejňovanie nezaťažených aktív, pričom zohľadní odporúčanie Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2012/2 z 20. decembra 2012 o financovaní úverových inštitúcií ( 22 ) a najmä odporúčanie D – trhová transparentnosť vo vzťahu k zaťaženosti aktív. Usmernenia sa prijmú v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom upresniť zverejňovanie bilančnej hodnoty podľa triedy expozície a kvality aktív a celkovú sumu bilančnej hodnoty, ktorá je nezaťažená, pričom zohľadní odporúčanie ESRB/2012/2, ak EBA vo svojej správe usúdi, že takéto dodatočné zverejnenie ponúka spoľahlivé a zmysluplné informácie.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 1. januára 2016.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 444
Používanie ECAI
Inštitúcie, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, zverejňujú za každú triedu expozícií uvedenú v článku 112 tieto informácie:
názvy nominovaných externých ratingových agentúr (ECAI) a agentúr na podporu exportu (ECA), ako aj dôvody akýchkoľvek zmien;
triedy expozícií, pre ktoré sa použijú ECAI alebo ECA;
opis postupu, ktorý sa používa na prenos ratingového hodnotenia emitenta a emisií na položky, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe;
priradenie externého ratingu od každej nominovanej ECAI alebo ECA do stupňa kreditnej kvality stanoveného v tretej časti hlave II kapitole 2, pričom sa táto informácia nemusí zverejniť, ak inštitúcia spĺňa štandardný spôsob priraďovania uverejnený Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA);
hodnoty expozície pred zmierňovaním kreditného rizika a po ňom priradené každému stupňu kreditnej kvality stanovenému v tretej časti hlave II kapitole 2, ako aj tie, ktoré sa odpočítali od vlastných zdrojov.
Článok 445
Expozície voči trhovému riziku
Inštitúcie, ktoré počítajú svoje požiadavky na vlastné zdroje v súlade s článkom 92 ods. 3 písm. b) a c), zverejňujú tieto požiadavky osobitne pre každé riziko uvedené v daných ustanoveniach. Okrem toho sa osobitne zverejňuje požiadavka na vlastné zdroje pre špecifické úrokové riziko sekuritizačných pozícií.
Článok 446
Operačné riziko
Inštitúcie zverejňujú prístupy k hodnoteniu požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko, ktoré sú im prístupné; opis metodiky stanovenej v článku 312 ods. 2, ak ju inštitúcia používa, vrátane analýzy príslušných interných a externých faktorov, ktoré inštitúcia pri tomto prístupe merania zohľadňuje, a v prípade čiastočného použitia rozsah a oblasť pôsobnosti rôznych používaných metodík.
Článok 447
Expozície voči kapitálovým cenným papierom, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe
V prípade expozícií voči kapitálovým cenným papierom, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe, inštitúcie zverejňujú tieto informácie:
rozlíšenie expozícií na základe ich účelu, ako aj kapitálových ziskov a strategických dôvodov a prehľad použitých účtovných techník a metodík ocenenia vrátane základných predpokladov a postupov ovplyvňujúcich ocenenie, či akýchkoľvek významných zmien v týchto postupoch;
hodnota v súvahe, reálna cena a pri expozíciách obchodovaných na burze porovnanie s trhovou cenou v prípade, že sa významne odlišuje od reálnej ceny;
druh, charakter a hodnota expozícií obchodovaných na burze, expozícií vo forme verejne neobchodovateľných akcií v dostatočne diverzifikovaných portfóliách a iných expozícií;
kumulatívne realizované zisky alebo straty vyplývajúce z predaja a zatvorenia pozície počas daného obdobia; a
celkové nerealizované zisky alebo straty, celkové zisky alebo straty vyplývajúce zo skrytého precenenia a ktorákoľvek z týchto hodnôt zahrnutá do vlastného kapitálu Tier 1.
Článok 448
Expozície voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe
Pokiaľ ide o expozície voči úrokovému riziku pozícií, ktoré nie sú zahrnuté v obchodnej knihe, inštitúcie zverejňujú tieto informácie:
povaha úrokového rizika a základné predpoklady (vrátane predpokladov týkajúcich sa predčasného splatenia úverov a vývoja vkladov splatných na požiadanie) a častosť merania úrokového rizika;
zmena v príjmoch, zmena ekonomickej hodnoty alebo inej relevantnej veličiny použitej manažmentom pre šok smerom nahor alebo nadol v súlade s metódou manažmentu pre meranie úrokového rizika, rozčlenené podľa meny.
Článok 449
Expozície voči sekuritizačným pozíciám
Inštitúcie, ktoré vypočítavajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 5, alebo požiadavky na vlastné zdroje v súlade s článkom 337 alebo článkom 338, zverejňujú tieto informácie podľa možnosti osobitne za svoju obchodnú a neobchodnú knihu:
opis cieľov inštitúcie v súvislosti so sekuritizačnou činnosťou;
povahu ďalších rizík vrátane rizika likvidity spojeného so sekuritizovanými aktívami;
druh rizík z hľadiska poradia vyrovnania podkladových sekuritizačných pozícií a z hľadiska aktív, ktoré sú podkladom týchto sekuritizačných pozícií prevzatých a udržiavaných resekuritizačnou činnosťou;
rôzne úlohy, ktoré inštitúcia zohráva v sekuritizačnom procese;
mieru účasti inštitúcie pri zohrávaní každej úlohy uvedenej v písmene d);
opis postupov zavedených na monitorovanie zmien kreditného rizika a trhového rizika sekuritizačných expozícií vrátane toho, ako správanie podkladových aktív vplýva na sekuritizačné expozície, a opis toho, ako sa tieto postupy odlišujú v prípade resekuritizačných expozícií;
opis politiky, ktorú inštitúcia uplatňuje pri používaní hedžingu a nefinancovaného zabezpečenia na zmiernenie rizík ponechaných sekuritizačných a resekuritizačných expozícií vrátane určenia významných protistrán poskytujúcich hedžing podľa príslušného druhu rizikovej expozície;
prístupy k výpočtu hodnôt rizikovo vážených expozícií, ktoré inštitúcia uplatňuje pri svojej sekuritizačnej činnosti, vrátane druhov sekuritizačných expozícií, na ktoré sa každý prístup uplatňuje;
druhy SSPE, ktoré inštitúcia ako sponzor využíva na sekuritizáciu expozícií tretích strán, vrátane toho, či inštitúcia má expozície voči týmto SSPE, a ak áno, v akej forme a v akom rozsahu, a to osobitne za súvahové a podsúvahové expozície, ako aj zoznam subjektov, ktoré inštitúcia riadi alebo ktorým poskytuje poradenstvo a ktoré investujú buď do sekuritizačných pozícií, ktoré sekuritizovala inštitúcia, alebo do SSPE, ktoré inštitúcia sponzoruje;
súhrnný prehľad účtovných metód, ktoré inštitúcia využíva pri svojej sekuritizačnej činnosti, vrátane:
informácie, či sa s transakciami zaobchádza ako s predajom alebo ako s financovaním;
vykazovania ziskov z predaja;
metód, základných predpokladov, vstupov a zmien z predchádzajúceho obdobia pri oceňovaní sekuritizačných pozícií;
zaobchádzania so syntetickými sekuritizáciami, ak nie je obsiahnuté v iných účtovných metódach;
spôsobu, akým sa oceňujú aktíva čakajúce na sekuritizáciu, a či sú zaevidované v neobchodnej knihe alebo v obchodnej knihe inštitúcie;
politík vykazovania záväzkov v súvahe pri dohodách, v prípade ktorých by sa mohlo od inštitúcie vyžadovať, aby poskytla finančnú podporu pre sekuritizované aktíva;
názvy ECAI používaných pri sekuritizácii a druhy expozícií, pre ktoré sa jednotlivé ratingové agentúry používajú;
v náležitých prípadoch opis prístupu interného hodnotenia, ako je stanovený v tretej časti hlave II kapitole 5 oddiele 3, vrátane štruktúry procesu interného hodnotenia a vzťahu medzi interným hodnotením a externými ratingmi, použitia interného hodnotenia na iné účely než na výpočet kapitálu podľa prístupu interného hodnotenia, kontrolných mechanizmov pre proces interného posudzovania vrátane diskusie o nezávislosti, zodpovednosti a preskúmania procesu interného posudzovania, druhy expozícií, na ktoré sa proces interného posudzovania uplatňuje, a stresové faktory používané na určenie úrovní zvýšenia kreditnej kvality, podľa druhov expozícií;
vysvetlenie významných zmien ktorýchkoľvek kvantitatívnych údajov zverejňovaných podľa písmen n) až q) od posledného vykazovaného obdobia;
osobitne za obchodnú a neobchodnú knihu tieto informácie členené podľa druhu expozície:
celkovú nesplatenú hodnotu expozícií sekuritizovaných inštitúciou, osobitne za tradičné a syntetické sekuritizácie a za sekuritizácie, pri ktorých inštitúcia koná len ako sponzor;
celkovú hodnotu ponechaných alebo odkúpených sekuritizačných pozícií v súvahe a sekuritizačných expozícií v podsúvahe;
celkovú hodnotu aktív čakajúcich na sekuritizáciu;
pri sekuritizovaných facilitách, na ktoré sa vzťahuje režim predčasného splatenia, celkové čerpané expozície priradené k podielu originátora, alebo k podielu investorov, celkové kapitálové požiadavky, ktoré vznikli inštitúcii voči podielu originátora, a celkové kapitálové požiadavky, ktoré vznikli inštitúcii voči podielom investora na čerpaných zostatkoch a nečerpaných linkách;
hodnotu sekuritizačných pozícií, ktoré sa odpočítajú od vlastných zdrojov alebo ktorým sa priradí riziková váha 1 250 %;
súhrnný prehľad sekuritizačnej činnosti počas daného obdobia vrátane hodnoty sekuritizovaných expozícií a priznaného zisku alebo straty z predaja;
osobitne za obchodnú knihu a za neobchodnú knihu tieto informácie:
za každý použitý prístup ku kapitálovým požiadavkám celkovú hodnotu ponechaných alebo odkúpených sekuritizačných pozícií a s nimi spojených kapitálových požiadaviek rozdelených na sekuritizačné a resekuritizačné expozície a ďalej rozdelených na účelný počet pásem rizikových váh alebo pásem kapitálových požiadaviek;
celkovú hodnotu ponechaných alebo odkúpených resekuritizačných pozícií rozdelených podľa expozície pred hedžingom/poistením a po ňom a podľa expozície voči finančným ručiteľom, ďalej rozdelenej podľa kategórií kreditnej spoľahlivosti ručiteľov alebo podľa mena ručiteľa;
za neobchodnú knihu a v súvislosti s expozíciami sekuritizovanými inštitúciou hodnotu sekuritizovaných aktív zhoršenej kvality/po termíne splatnosti a strát, ktoré inštitúcia vykázala počas daného obdobia, v oboch prípadoch rozdelené podľa druhu expozície;
za obchodnú knihu celkové nesplatené expozície sekuritizované inštitúciou, na ktoré sa vzťahuje kapitálová požiadavka pre trhové riziko, rozdelené na tradičné/syntetické a podľa druhu expozície;
v náležitých prípadoch, či inštitúcia poskytla podporu v zmysle článku 248 ods. 1 a vplyv na vlastné zdroje.
Článok 450
Politika odmeňovania
1. V súvislosti s politikou a postupmi odmeňovania inštitúcie pre tie kategórie pracovníkov, ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na jej rizikový profil, inštitúcie zverejňujú aspoň tieto informácie:
informácie týkajúce sa rozhodovacieho procesu použitého pri určení politiky odmeňovania, ako aj počet zasadnutí riadiaceho orgánu, ktorý vykonáva dohľad nad odmeňovaním, počas finančného roka, vrátane prípadných informácií o zložení a mandáte výboru pre odmeňovanie, externého poradcu, ktorého služby sa použili pri určení politiky odmeňovania, a úlohy príslušných zúčastnených strán;
informácie týkajúce sa väzby medzi odmenou a výkonnosťou;
najdôležitejšie koncepčné vlastnosti systému odmeňovania vrátane informácií o kritériách použitých na meranie výkonnosti a zohľadnenie rizika, politika odkladu a kritériá nadobúdania práv;
pomery medzi pevnou a pohyblivou zložkou odmeňovania stanovené v článku 94 ods. 1 písm. g) smernice 2013/36/EÚ;
informácie o výkonnostných kritériách, na ktorých sa zakladá nárok na akcie, opcie alebo pohyblivé zložky odmeňovania;
hlavné parametre a zdôvodnenie akéhokoľvek systému pohyblivých zložiek a všetkých ďalších nepeňažných výhod;
súhrnné kvantitatívne informácie o odmeňovaní rozčlenené podľa obchodnej oblasti;
súhrnné kvantitatívne informácie o odmeňovaní rozčlenené podľa vrcholového manažmentu a pracovníkov, ktorých činnosti majú významný vplyv na profil inštitúcie z hľadiska rizika, týkajúce sa:
výšky odmien za finančný rok rozdelených na pevnú a pohyblivú odmenu a počtu príjemcov;
výšky a formy pohyblivej odmeny rozdelenej na peňažnú hotovosť, akcie, nástroje, ktoré súvisia s akciami, a ďalšie formy;
výšky zostávajúceho odloženého odmeňovania rozdeleného na nárokovateľné a nenárokovateľné časti;
sumy odloženého odmeňovania priznaného počas účtovného obdobia, vyplateného a zníženého v dôsledku úprav na základe dosiahnutých výsledkov;
nových platieb v súvislosti s prijatím do zamestnania a odstupným vyplatených počas účtovného obdobia a počtu príjemcov takýchto platieb;
výšky odstupného priznaného počas účtovného obdobia, počtu príjemcov a najvyššej takejto platby priznanej jednotlivcovi;
počet osôb, ktorým boli vyplatené odmeny v sume 1 milión EUR alebo vyššej za finančný rok, v prípade odmien v sume od 1 do 5 miliónov EUR v členení na pásma po 500 000 EUR a v prípade odmien v sume 5 miliónov EUR a viac v členení na pásma po 1 milióne EUR;
na žiadosť členského štátu alebo príslušného orgánu celkovú odmenu každého člena riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu.
2. V prípade inštitúcií, ktoré sú významné z hľadiska ich veľkosti, vnútornej organizácie a povahy, rozsahu a zložitosti ich činností, sa kvantitatívne informácie uvedené v tomto článku sprístupňujú aj na úrovni členov riadiaceho orgánu inštitúcie.
Požiadavky ustanovené v tomto článku inštitúcie dodržiavajú spôsobom, ktorý je primeraný ich veľkosti, vnútornej organizácii, ako aj povahe, rozsahu a zložitosti ich činností, a bez toho, aby bola dotknutá smernica 95/46/ES.
Článok 451
Finančná páka
1. Inštitúcie zverejňujú tieto informácie týkajúce sa ich ukazovateľa finančnej páky vypočítaného v súlade s článkom 429 a ich riadenia rizika nadmerného využívania finančnej páky:
ukazovateľ finančnej páky a spôsob uplatnenia článku 499 ods. 2 a 3 inštitúciou;
členenie veľkosti celkovej expozície, ako aj zosúladenie celkovej miery expozície s relevantnými informáciami zverejnenými v uverejnenej účtovnej závierke;
ak je to relevantné, sumu nevykazovaných spravovaných aktív v súlade s článkom 429 ods. 11;
opis postupov používaných na riadenie rizika nadmerného využívania finančnej páky;
opis faktorov, ktoré mali vplyv na ukazovateľ finančnej páky počas obdobia, ktorého sa zverejnený ukazovateľ finančnej páky týka.
2. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom určiť jednotný vzor na zverejňovanie informácií na účel zverejňovania uvedeného v odseku 1 a pokyny, ako používať takýto vzor.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 30. júna 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
HLAVA III
KVALIFIKAČNÉ POŽIADAVKY NA POUŽITIE OSOBITNÝCH NÁSTROJOV ALEBO METODÍK
Článok 452
Použitie prístupu IRB na kreditné riziko
Inštitúcie, ktoré počítajú rizikovo vážené expozície podľa prístupu IRB, zverejňujú tieto informácie:
povolenie prístupu alebo odsúhlaseného prechodu príslušným orgánom;
vysvetlenie a preskúmanie:
štruktúry interných ratingových systémov a vzťahu medzi internými a externými ratingmi;
použitia interných odhadov, ktoré neslúžia na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3;
procesu riadenia a zohľadňovania zmierňovania kreditného rizika;
kontrolných mechanizmov pre ratingové systémy vrátane opisu nezávislosti, zodpovednosti a preskúmania ratingových systémov;
opis interného ratingového postupu osobitne pre každú z týchto tried expozícií:
ústredné vlády a centrálne banky;
inštitúcie;
podnikateľské subjekty vrátane MSP, špecializovaných úverov a odkúpených podnikových pohľadávok;
retail pre každú kategóriu expozícií, ktorým zodpovedajú rôzne korelácie uvedené v článku 154 ods. 1 až 4;
kapitálové cenné papiere;
hodnoty expozície pre každú triedu expozícií uvedenú v článku 147. Expozície voči ústredným vládam a centrálnym bankám, inštitúciám a podnikateľským subjektom, v súvislosti s ktorými používajú inštitúcie vlastné odhady LGD alebo konverzné faktory na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií, sa zverejňujú oddelene od expozícií, v prípade ktorých inštitúcie tieto odhady nepoužívajú;
pre každú z tried expozícií ústredné vlády a centrálne banky, inštitúcie, podnikateľské subjekty a akcie zverejňujú inštitúcie prostredníctvom dostatočného počtu ratingových stupňov dlžníka (vrátane zlyhania), aby sa zabezpečila dostatočná diferenciácia kreditného rizika, tieto informácie:
celkové expozície (súčet nesplatených úverov a hodnôt expozícií nevyčerpaných prísľubov v prípade tried expozícií: ústredné vlády a centrálne banky, inštitúcie a podnikateľské subjekty) a nesplatenú sumu v prípade kapitálových cenných papierov;
expozíciami váženú priemernú rizikovú váhu;
hodnotu nevyčerpaných prísľubov a expozíciami vážené priemerné hodnoty expozícií pre každú triedu expozícií v prípade, že inštitúcie používajú na výpočet hodnôt rizikovo vážených expozícií vlastné odhady konverzných faktorov;
v prípade triedy retailových expozícií a všetkých kategórií stanovených v písmene c) bode iv) buď zverejňované informácie uvedené v písmene e) (v prípade potreby v skupinách) alebo analýzu expozícií (nesplatené úvery a hodnoty expozícií nevyčerpaných prísľubov) založenú na dostatočnom počte stupňov EL, aby sa zabezpečila dostatočná diferenciácia kreditného rizika (v prípade potreby v skupinách);
skutočné špecifické úpravy kreditného rizika v predchádzajúcom období pre každú triedu expozícií (pri retailových expozíciách, pre všetky kategórie stanovené v písmene c) bode iv)) a informácie o tom, ako sa líšia v porovnaní so skúsenosťami z minulosti;
opis faktorov, ktoré mali vplyv na zaznamenanú stratu (napríklad, či inštitúcia zaznamenala miery zlyhania alebo LGD a konverzné faktory, ktoré boli vyššie než priemer);
odhady inštitúcie v porovnaní so skutočnými výsledkami za dlhšie obdobie. Obsahujú aspoň informácie o odhadoch strát v porovnaní so skutočnými stratami pre každú triedu expozícií [pri retailových expozíciách, pre všetky kategórie stanovené v písmene c) bode iv)] za dostatočne dlhé obdobie na zmysluplné hodnotenie fungovania interných ratingových postupov pre každú triedu expozícií [pri retailových expozíciách, pre všetky kategórie stanovené v písmene c) bode iv)]. V prípade potreby inštitúcie tieto informácie ďalej rozvedú s cieľom poskytnúť analýzu PD a inštitúcie, ktoré používajú vlastné odhady LGD a/alebo konverzné faktory, uvádzajú výsledky LGD a konverzných faktorov v porovnaní s odhadmi, ktoré poskytli v rámci zverejnených informácií týkajúcich sa kvantitatívneho hodnotenia rizika stanovených v tomto článku;
pri všetkých triedach expozícií uvedených v článku 147 a pri každej kategórii expozície, ktorej zodpovedajú rozdielne korelácie v článku 154 ods. 1 až 4:
v prípade inštitúcií, ktoré používajú vlastné odhady LGD na výpočet rizikovo vážených expozícií, expozíciou vážený priemer LGD a PD v percentuálnom vyjadrení za každé relevantné geografické umiestnenie expozícií voči kreditným rizikám;
v prípade inštitúcií, ktoré nepoužívajú vlastné odhady LGD, expozíciou vážený priemer PD v percentuálnom vyjadrení za každé relevantné geografické umiestnenie expozícií voči kreditným rizikám.
Na účely písmena c) opis obsahuje druhy expozícií zahrnuté v danej triede expozícií, vymedzenie pojmov, metódy a údaje týkajúce sa odhadov a validácie PD, a prípadne aj LGD a konverzné faktory vrátane predpokladov uplatnených pri odvodzovaní týchto premenných, ako aj opis významných odchýlok od vymedzenia pojmu zlyhanie, ako sa stanovuje v článku 178, vrátane širokých segmentov ovplyvnených týmito odchýlkami.
Relevantné geografické umiestnenie expozícií voči kreditným rizikám sú na účely písmena j) expozície v členských štátoch, v ktorých bolo inštitúcii udelené povolenie, a členské štáty alebo tretie krajiny, v ktorých inštitúcie vykonávajú činnosť prostredníctvom pobočky alebo dcérskej spoločnosti.
Článok 453
Použitie metód zmierňovania kreditného rizika
Inštitúcie, ktoré uplatňujú postupy zmierňovania kreditného rizika, zverejňujú tieto informácie:
politiky a postupy pre vzájomné započítavanie v súvahe a v podsúvahe a rozsah, v ktorom inštitúcie využívajú toto vzájomné započítavanie;
politiky a postupy, ktoré sa uplatňujú v rámci oceňovania a riadenia kolaterálu;
opis hlavných druhov kolaterálu, ktoré inštitúcie prijímajú;
hlavné kategórie ručiteľov a protistrán v prípade kreditných derivátov a ich úverovej bonity;
informácie o koncentráciách trhového alebo kreditného rizika v rámci zmierňovania kreditného rizika;
celkovú hodnotu expozície (v prípade potreby po vzájomnom započítavaní v súvahe alebo v podsúvahe), ktorá je po uplatnení úprav z dôvodu volatility krytá prípustným finančným kolaterálom a iným prípustným kolaterálom, a to v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade so štandardizovaným prístupom alebo prístupom IRB, ale neposkytujú vlastné odhady LGD alebo konverzné faktory vzhľadom na triedy expozícií, a to osobitne pre každú triedu expozícií;
celkovú expozíciu (v prípade potreby po vzájomnom započítavaní v súvahe alebo v podsúvahe), ktorá je krytá zárukami alebo kreditnými derivátmi, a to v prípade inštitúcií, ktoré počítajú hodnoty rizikovo vážených expozícií v súlade so štandardizovaným prístupom alebo prístupom IRB, a to osobitne pre každú triedu expozícií. V prípade triedy kapitálových expozícií sa táto požiadavka uplatňuje na každý z prístupov ustanovených v článku 155.
Článok 454
Použitie pokročilých prístupov merania pre operačné riziko
Inštitúcie, ktoré na výpočet svojich požiadaviek na vlastné zdroje pre operačné riziko používajú pokročilé prístupy merania stanovené v článkoch 321 až 324, zverejňujú opis použitia poistenia a ďalších mechanizmov presunu rizika na účely zmierňovania tohto rizika.
Článok 455
Použitie interných modelov pre trhové riziko
Inštitúcie, ktoré počítajú kapitálové požiadavky v súlade s článkom 363, zverejňujú tieto informácie:
pre každé zahrnuté subportfólio:
charakteristiky použitých modelov;
podľa potreby, v prípade interných modelov pre inkrementálne riziko zlyhania a riziko migrácie a pre korelačné obchodovanie, použité metodiky a riziká merané s použitím interného modelu vrátane opisu prístupu, ktorý inštitúcia použila na určenie horizontov likvidity, metodík používaných na docielenie toho, aby hodnotenie kapitálu spĺňalo požadovaný štandard správnosti, a prístupov použitých na validáciu modelu;
opis stresového testovania uplatneného na subportfólio;
opis prístupov použitých na spätné testovanie a validáciu presnosti a konzistentnosti interných modelov a modelových postupov;
rozsah povolenia udeleného príslušným orgánom;
opis miery a metodík na spĺňanie požiadaviek stanovených v článkoch 104 a 105;
najvyššiu, najnižšiu a strednú hodnotu:
meraní dennej hodnoty v riziku za vykazované obdobie a ku koncu obdobia;
meraní stresovanej hodnoty v riziku v za vykazované obdobie a ku koncu obdobia;
z hodnôt rizika pre inkrementálne riziko zlyhania a riziko migrácie a pre špecifické riziko korelačného obchodného portfólia za vykazované obdobie a ku koncu obdobia;
prvky požiadaviek na vlastné zdroje uvedené v článku 364;
vážený priemerný horizont likvidity za každé subportfólio, na ktoré sa vzťahujú interné modely pre inkrementálne riziko zlyhania a riziko migrácie a pre korelačné obchodovanie;
porovnanie denných meraní hodnoty v riziku na konci dňa s jednodennými zmenami hodnoty portfólia ku koncu nasledujúceho obchodného dňa spolu s analýzou dôležitých prekročení počas vykazovaného obdobia.
DEVIATA ČASŤ
DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY
Článok 456
Delegované akty
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijať v súlade s článkom 462 delegované akty, týkajúce sa týchto aspektov:
spresnenie vymedzenia pojmov uvedených v článkoch 4, 5, 142, 153, 192, 242, 272, 300, 381 a 411 s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia;
spresnenie vymedzenia pojmov uvedených v článkoch 4, 5, 142, 153, 192, 242, 272, 300, 381 a 411 s cieľom zohľadniť pri uplatňovaní tohto nariadenia vývoj na finančných trhoch;
zmeny a doplnenia zoznamu tried expozícií v článkoch 112 a 147 s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch;
hodnoty stanovené v článku 123 písm. c), článku 147 ods. 5 písm. a), článku 153 ods. 4 a článku 162 ods. 4 s cieľom zohľadniť účinky inflácie;
zoznam a klasifikácia podsúvahových položiek uvedených v prílohách I a II s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch;
úprava kategórií investičných spoločností v článku 95 ods. 1 a v článku 96 ods. 1 s cieľom zohľadniť vývoj na finančných trhoch;
spresnenie požiadavky stanovenej v článku 97 s cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie tohto nariadenia;
zmeny a doplnenia zmeny požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v článkoch 301 až 311 tohto nariadenia a v článkoch 50a až 50d nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby sa zohľadnil vývoj alebo zmeny medzinárodných predpisov pre expozície voči centrálnej protistrane;
objasnenie podmienok uvedených vo výnimkách ustanovených v článku 400;
zmeny hodnôt kapitálu a veľkosti celkovej expozície ukazovateľa finančnej páky uvedeného v článku 429 ods. 2 s cieľom napraviť akékoľvek nedostatky zistené na základe vykazovania uvedeného v článku 430 ods. 1 skôr, než inštitúcie musia uverejniť ukazovateľ finančnej páky, ako sa stanovuje v článku 451 ods. 1 písm. a).
2. EBA monitoruje požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok a do 1. januára 2015 predloží Komisii správu. V správe posúdi najmä:
zaobchádzanie s požiadavkou na krytie rizika úpravy ocenenia pohľadávok ako so samostatnou požiadavkou v porovnaní so zaobchádzaním s touto požiadavkou ako s integrovanou zložkou rámca trhového rizika;
rozsah požiadavky na krytie rizika úpravy ocenenia pohľadávky vrátane výnimky uvedenej v článku 482;
prípustné hedžingy;
výpočet kapitálových požiadaviek pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok.
Komisii sa na základe tejto správy a ak to vzhľadom na zistenia bude potrebné udelí aj právomoc prijať delegovaný akt v súlade s článkom 462 s cieľom zmeniť článok 381, článok 381 ods. 1 až 3 a články 383 až 386.
Článok 457
Technické úpravy a opravy
Komisii sa udeľuje právomoc prijať delegované akty v súlade s článkom 462, vykonávať technické úpravy a opravy nepodstatných prvkov v nasledujúcich ustanoveniach s cieľom zohľadniť nový vývoj v súvislosti s novými finančnými produktmi alebo činnosťami, vykonávať úpravy na zohľadnenie vývoja po prijatí tohto nariadenia v ostatných legislatívnych aktoch Únie týkajúcich sa finančných služieb a účtovníctva vrátane účtovných štandardov vychádzajúcich z nariadenia (ES) č. 1606/2002:
požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziko stanovené v článkoch 111 až 134, a v článkoch 143 až 191;
účinky zmierňovania kreditného rizika v súlade s článkami 193 až 241;
požiadavky na vlastné zdroje pre sekuritizáciu podľa článkov 242 až 270a;
požiadavky na vlastné zdroje pre kreditné riziká protistrany v súlade s článkami 272 až 311;
požiadavky na vlastné zdroje pre operačné riziko stanovené v článkoch 315 až 324;
požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko stanovené v článkoch 325 až 377;
požiadavky na vlastné zdroje pre riziko vyrovnania stanovené v článkoch 378 a 379;
požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok stanovené v článkoch 383, 384 a 386;
druhá časť a článok 99 len v dôsledku vývoja účtovných štandardov alebo požiadaviek, ktorými sa zohľadňujú právne predpisy Únie.
Článok 458
Makroprudenciálne alebo systémové riziko identifikované na úrovni členského štátu
1. Členské štáty určia orgán zodpovedný za uplatňovanie tohto článku. Tento orgán je príslušný orgán alebo určený orgán.
2. Ak orgán určený podľa odseku 1 identifikuje zmeny v intenzite makroprudenciálneho alebo systémového rizika vo finančnom systéme s možnými závažnými negatívnymi dôsledkami pre finančný systém a reálnu ekonomiku v konkrétnom členskom štáte a ktoré by sa podľa uvedeného orgánu lepšie riešili prostredníctvom prísnejších vnútroštátnych opatrení, oznámi to Európskemu parlamentu, Rade, Komisii, ESRB a EBA a predloží príslušné kvantitatívne a kvalitatívne podklady týkajúce sa všetkých nasledujúcich skutočností:
zmien v intenzite makroprudenciálneho alebo systémového rizika;
dôvodov, prečo by tieto zmeny mohli ohroziť finančnú stabilitu na vnútroštátnej úrovni;
odôvodnenie, prečo sa zistené makroprudenciálne alebo systémové riziko nemôže primerane riešiť na základe článkov 124 a 164 tohto nariadenia a článkov 101, 103, 104, 105, 133 a 136 smernice 2013/36/EÚ vzhľadom na relatívnu účinnosť týchto opatrení;
návrhu vnútroštátnych opatrení pre inštitúcie, ktorým bolo udelené povolenie na vnútroštátnej úrovni, alebo pre niektorú zložku týchto inštitúcií, zameraných na zmiernenie zmien intenzity rizika a týkajúcich sa:
úrovne vlastných zdrojov podľa článku 92;
požiadaviek na veľkú majetkovú angažovanosť podľa článku 392 a článkov 395 až 403;
požiadaviek na zverejňovanie podľa článkov 431 až 455;
úrovne vankúša na zachovanie kapitálu stanovenej v článku 129 smernice 2013/36/EÚ;
požiadaviek likvidity stanovených v šiestej časti;
rizikových váh zameraných na majetkové bubliny v sektore nehnuteľného majetku určeného na bývanie a nehnuteľného majetku určeného na podnikanie; alebo
expozícií vnútri finančného sektora;
vysvetlenia, prečo orgán určený v súlade s odsekom 1 považuje tieto navrhované opatrenia za vhodné, účinné a primerané na riešenie situácie; a
posúdenia pravdepodobného pozitívneho alebo negatívneho vplyvu navrhovaných opatrení na vnútorný trh na základe informácií, ktoré sú dotknutému členskému štátu k dispozícii.
3. Ak sú orgány určené podľa odseku 1 oprávnené uplatniť v súlade s týmto článkom vnútroštátne opatrenia, poskytnú dotknutým príslušným orgánom alebo určeným orgánom v iných členských štátoch všetky relevantné informácie.
4. Na Radu uznášajúcu sa kvalifikovanou väčšinou sa deleguje právomoc prijať na návrh Komisie vykonávací akt s cieľom zamietnuť navrhované vnútroštátne opatrenia uvedené v odseku 2 písm. d).
ESRB a EBA do jedného mesiaca po tom, čo dostanú oznámenie uvedené v odseku 2, poskytnú Rade, Komisii a dotknutým členským štátom svoje stanoviská k bodom uvedeným v uvedenom odseku.
Komisia môže po maximálnom možnom zohľadnení stanovísk uvedených v druhom pododseku a ak existujú pevné, silné a podrobné dôkazy o tom, že opatrenie bude mať negatívny vplyv na vnútorný trh, ktorý prevažuje nad prínosmi pre finančnú stabilitu vyplývajúcimi zo zníženia identifikovaného makroprudenciálneho systémového rizika, do jedného mesiaca navrhnúť Rade vykonávací akt s cieľom zamietnuť navrhované vnútroštátne opatrenia.
Ak Komisia v uvedenej jednomesačnej lehote návrh nepredloží, dotknutý členský štát môže bezodkladne prijať opatrenia na obdobie až dvoch rokov alebo kým makroprudenciálne alebo systémové riziko neprestane existovať, ak k tomu dôjde skôr.
Rada prijíma rozhodnutie o návrhu Komisie v lehote jeden mesiac po doručení návrhu a uvedie svoje dôvody zamietnutia alebo nezamietnutia navrhovaných vnútroštátnych opatrení.
Rada zamietne navrhované vnútroštátne opatrenia len vtedy, ak sa domnieva, že jedna alebo viacero z týchto podmienok nie je splnených:
zmeny v intenzite makroprudenciálneho alebo systémového rizika majú takú povahu, že predstavujú riziko pre finančnú stabilitu na vnútroštátnej úrovni;
na základe článkov 124 a 164 tohto nariadenia a článkov 101, 103, 104, 105, 133, a 136 smernice 2013/36/EÚ nie je možné náležite riešiť identifikované makroprudenciálne alebo systémové riziko, pričom sa prihliada na relatívnu účinnosť týchto opatrení;
navrhované vnútroštátne opatrenia sú vhodnejšie na riešenie zisteného makroprudenciálneho alebo systémového rizika a nemajú na celý finančný systém alebo jeho časti v iných členských štátov alebo v celej Únii neprimeraný nepriaznivý vplyv, čo by predstavovalo alebo vytváralo prekážku fungovania vnútorného trhu;
daná záležitosť sa týka iba jedného členského štátu; a
riziká sa prostredníctvom iných opatrení stanovených v tomto nariadení alebo smernici 2013/36/EÚ ešte neriešili.
Rada pri posudzovaní zohľadňuje stanovisko ESRB a EBA a vychádza z podkladov, ktoré v súlade s odsekom 2 predložil orgán určený podľa odseku 1.
Ak Rada do jedného mesiaca po doručení návrhu Komisie neprijme vykonávací akt, členský štát môže prijať opatrenia a uplatňovať ich na obdobie až dvoch rokov alebo kým makroprudenciálne alebo systémové riziko neprestane existovať, ak k tomu dôjde skôr.
5. Iné členské štáty môžu uznať opatrenia stanovené v súlade s týmto článkom a uplatňovať ich na pobočky, ktorým bolo udelené vnútroštátne povolenie, nachádzajúce sa v členskom štáte oprávnenom uplatňovať tieto opatrenia.
6. Ak členské štáty uznajú opatrenia stanovené v súlade s týmto článkom, informujú Radu, Komisiu, EBA, ESRB a členský štát oprávnený uplatňovať tieto opatrenia.
7. Členský štát pri rozhodovaní o tom, či uznať opatrenia stanovené v súlade s týmto článkom, zohľadní kritériá stanovené v odseku 4.
8. Členský štát oprávnený uplatňovať opatrenia môže požiadať ESRB, aby jednému alebo viacerým členským štátom, ktoré neuznajú opatrenia, vydal odporúčanie uvedené v článku 16 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010.
9. Členské štáty pred uplynutím platnosti oprávnenia vydaného v súlade s odsekom 4 preskúmajú po porade s ESRB a EBA situáciu a na základe toho môžu v súlade s postupom uvedeným v odseku 4 prijať nové rozhodnutie o predĺžení obdobia uplatňovania vnútroštátnych opatrení zakaždým o jeden rok. Po prvom predĺžení Komisia po porade s ESRB a EBA preskúma situáciu aspoň raz za rok.
10. Bez ohľadu na postup stanovený v odsekoch 3 až 10 môžu členské štáty zvýšiť svoje rizikové váhy nad úroveň rizikových váh ustanovených v nariadení až do 25 % v prípade expozícií identifikovaných v odseku 2 písm. d) bod vi) a vii) tohto článku a sprísniť limit veľkej majetkovej angažovanosti uvedený v článku 395 až o 15 % na obdobie až dvoch rokov alebo kým makroprudenciálne alebo systémové riziko neprestane existovať, ak k tomu dôjde skôr, a to za predpokladu, že sú splnené podmienky a požiadavky na oznamovanie uvedené v odseku 2 tohto článku.
Článok 459
Prudenciálne požiadavky
Komisii sa udeľuje právomoc prijať v súlade s článkom 462 delegované akty na uloženie prísnejších prudenciálnych požiadaviek na obdobie jedného roka pre expozície, ak je to potrebné na zohľadnenie zmien intenzity mikroprudenciálnych a makroprudenciálnych rizík, ktoré vyplývajú z vývoja trhu v Únii alebo mimo Únie s vplyvom na všetky členské štáty, a ak na riešenie týchto rizík nepostačujú nástroje tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ, a to najmä na základe odporúčania alebo stanoviska ESRB alebo EBA, týkajúcich sa:
úrovne vlastných zdrojov ustanovenej v článku 92;
požiadaviek na veľkú majetkovú angažovanosť ustanovených v článku 392 a článkoch 395 až 403;
požiadaviek na zverejňovanie podľa článkov 431 až 455.
Komisia s pomocou ESRB aspoň raz za rok predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vývoji na trhu, ktorý si môže vyžadovať použitie tohto článku.
Článok 460
Likvidita
1. Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 462 s cieľom presne určiť všeobecnú požiadavku stanovenú v článku 412 ods. 1. Delegované akty prijaté v súlade s týmto odsekom vychádzajú z položiek, ktoré sa majú vykazovať v súlade so šiestou časťou hlavou II a prílohou III, a bližšie sa v nich určí, za akých okolností musia príslušné orgány presne stanoviť inštitúciám konkrétne úrovne kladných a záporných peňažných tokov, aby sa zachytili špecifické riziká, ktorým sú vystavené, a dodržia sa v nich prahové hodnoty stanovené v odseku 2 tohto článku.
Komisia je predovšetkým splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov, v ktorých sa bližšie určia podrobné požiadavky na likviditu na účely uplatňovania článku 8 ods. 3 a článkov 411 až 416, 419, 422, 425, 428a, 428f, 428g, 428j až 428n, 428p, 428r, 428s, 428w, 428ae, 428ag, 428ah, 428ak a 451a.
2. Požiadavka na krytie likvidity uvedená v článku 412 sa zavedie postupne takto:
60 % požiadavky na krytie likvidity v roku 2015;
70 % od 1. januára 2016;
80 % od 1. januára 2017;
100 % od 1. januára 2018.
Na tieto účely Komisia zohľadní správy uvedené v článku 509 ods. 1, 2 a 3 a medzinárodné normy vypracované medzinárodnými fórami, ako aj špecifiká Únie.
Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 1 do 30. júna 2014. Tento akt nadobudne účinnosť najneskôr do 31. decembra 2014, ale nebude sa uplatňovať pred 1. januárom 2015.
3. Komisia je splnomocnená zmeniť toto nariadenie prijatím delegovaných aktov v súlade s článkom 462 s cieľom zmeniť zoznam produktov alebo služieb stanovených v článku 428f ods. 2, ak sa domnieva, že aktíva a záväzky priamo spojené s inými produktmi alebo službami spĺňajú podmienky stanovené v článku 428f ods. 1.
Komisia prijme delegovaný akt uvedený v prvom pododseku do 28. júna 2024.
Článok 461
Preskúmanie postupného zavedenia požiadavky na krytie likvidity
1. EBA po porade s ESRB podá Komisii do 30. júna 2016 správu o tom, či by sa postupné zavedenie požiadavky na krytie likvidity uvedenej v článku 460 ods. 2 malo zmeniť. V tejto analýze sa náležite zohľadní vývoj na trhu a vývoj v oblasti medzinárodnej regulácie, ako aj špecifiká Únie.
EBA vo svojej správe posúdi najmä odklad zavedenia minimálneho záväzného štandardu na úrovni 100 % do 1. januára 2019. V správe sa zohľadnia ročné správy uvedené v článku 509 ods. 1, relevantné trhové údaje a odporúčania všetkých príslušných orgánov.
2. Na Komisiu sa v prípade, že je potrebné reagovať na vývoj na trhu a iný vývoj, deleguje právomoc prijať v súlade s článkom 462 delegovaný akt s cieľom upraviť postupné zavedenie uvedené v článku 460 a odložiť do roku 2019 zavedenie minimálneho záväzného štandardu na úrovni 100 % pre požiadavku na krytie likvidity stanovenú v článku 412 ods. 1 a uplatniť v roku 2018 minimálny záväzný štandard na úrovni 90 % pre požiadavku na krytie likvidity.
Komisia na účely posúdenia nevyhnutnosti odkladu zohľadní správu a posúdenie uvedené v odseku 1.
Delegovaný akt prijatý v súlade s týmto článkom sa neuplatňuje pred 1. januárom 2018 a nadobudne účinnosť do 30. júna 2017.
Článok 461a
Alternatívny štandardizovaný prístup pre trhové riziko
Na účely požiadaviek na vykazovanie stanovených v článku 430b ods. 1 je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 462 s cieľom zmeniť toto nariadenie vykonaním technických úprav článkov 325e, 325g až 325j, 325p, 325q, 325ae, 325ak, 325am, 325ap až 325at, 325av, 325ax, a špecifikovať rizikovú váhu skupiny 11 tabuľky 4 v článku 325ah a rizikové váhy krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách podľa článku 325ah a koreláciu krytých dlhopisov emitovaných úverovými inštitúciami v tretích krajinách podľa článku 325aj z hľadiska alternatívneho štandardizovaného prístupu uvedeného v tretej časti hlave IV kapitole 1a s ohľadom na vývoj medzinárodných regulačných noriem.
Komisia prijme delegovaný akt uvedený v odseku 1 do 31. decembra 2019.
Článok 462
Vykonávanie delegovania právomoci
1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 244 ods. 6 a článku 245 ods. 6, v článkoch 456 až 460 a v článku 461a sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 28. júna 2013.
3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 244 ods. 6 a článku 245 ods. 6, v článkoch 456 až 460 a v článku 461a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4. Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 244 ods. 6 a článku 245 ods. 6, článkov 456 až 460 a článku 461a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.
Článok 463
Námietky voči regulačným technickým predpisom
Ak Komisia prijme regulačný technický predpis podľa tohto nariadenia, ktorý je rovnaký ako návrh regulačného technického predpisu, ktorý predložil EBA, lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku voči tomuto regulačnému technickému predpisu, je jeden mesiac odo dňa jeho oznámenia. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o jeden mesiac. Odchylne od článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 sa lehota, počas ktorej môže Európsky parlament a Rada vzniesť námietku voči uvedenému regulačnému technickému predpisu, môže v prípade potreby ďalej predĺžiť o jeden mesiac.
Článok 464
Európsky bankový výbor
1. Komisii pomáha Európsky bankový výbor zriadený rozhodnutím Komisie 2004/10/ES ( 23 ). Týmto výborom je výbor v zmysle článku 3 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.
DESIATA ČASŤ
PRECHODNÉ USTANOVENIA, SPRÁVY, PRESKÚMANIA A ZMENY
HLAVA I
PRECHODNÉ USTANOVENIA
KAPITOLA 1
Požiadavky na vlastné zdroje, nerealizované zisky a straty oceňované v reálnej hodnote a odpočty
Článok 465
Požiadavky na vlastné zdroje
1. Odchylne od článku 92 ods. 1 písm. a) a b) sa uplatňujú tieto požiadavky na vlastné zdroje odo 1 januára 2014 do 31. decembra 2014:
ukazovateľ vlastného kapitálu Tier 1 na úrovni, ktorá sa nachádza od 4 % do 4,5 %;
ukazovateľ kapitálu Tier 1 na úrovni, ktorá sa nachádza v rozsahu od 5,5 % do 6 %.
2. Príslušné orgány určia a uverejnia úrovne ukazovateľov vlastného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 1 v rozsahoch stanovených v odseku 1, ktoré inštitúcie musia splniť alebo prekročiť.
Článok 466
Prvé uplatnenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS)
Odchylne od článku 24 ods. 2 udelia príslušné orgány inštitúciám, od ktorých sa po prvýkrát vyžaduje vykonať ocenenie aktív a podsúvahových položiek, ako aj určenie vlastných zdrojov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi uplatniteľnými podľa nariadenia (ES) č. 1606/2002, prípravný čas 24 mesiacov na zavedenie potrebných interných procesov a technických požiadaviek.
Článok 467
Nerealizované straty oceňované v reálnej hodnote
1. Odchylne od článku 35 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 inštitúcie zahŕňajú do výpočtu svojich položiek vlastného kapitálu Tier 1 len príslušnú percentuálnu mieru nerealizovaných strát súvisiacich s aktívami alebo záväzkami oceňovaných v reálnej hodnote a vykázaných v súvahe, okrem strát uvedených v článku 33 a všetkých ostatných nerealizovaných strát vykázaných v rámci výkazu ziskov a strát.
2. Príslušná percentuálna miera na účely odseku 1 sa nachádza v týchto pásmach:
20 % až 100 % v období odo dňa začatia uplatňovania 1 januára 2014 do 31 decembra 2014;
40 % až 100 % v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
60 % až 100 % v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016; a
80 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017.
Odchylne od odseku 1 môžu príslušné orgány v prípadoch, v ktorých sa takéto zaobchádzanie uplatnilo pred 1 januára 2014, umožniť inštitúciám nezahrnúť do žiadneho prvku vlastných zdrojov nerealizované zisky ani straty z expozícií voči ústredným vládam zaradeným do kategórie „K dispozícii na predaj“ štandardu IAS 39, ktoré schválila EÚ.
Zaobchádzanie ustanovené v druhom pododseku sa uplatňuje dovtedy, kým Komisia neprijme nariadenie na základe nariadenia 1606/2002, ktorým sa schvália medzinárodné štandardy finančného výkazníctva nahrádzajúce IAS 39.
3. Príslušné orgány určia a uverejnia príslušnú percentuálnu mieru v pásmach stanovených v odseku 2 písm. a) až d).
Článok 468
Nerealizované zisky oceňované v reálnej hodnote
1. Odchylne od článku 35 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 inštitúcie vyradia zo svojich položiek vlastného kapitálu Tier 1 príslušnú percentuálnu časť nerealizovaných ziskov súvisiacich s aktívami alebo záväzkami oceňovaných v reálnej hodnote a vykázaných v súvahe, okrem ziskov uvedených v článku 33 a všetkých ostatných nerealizovaných ziskov s výnimkou tých, ktoré sa týkajú investičného majetku vykázaného v rámci výkazu ziskov a strát. Výsledná zostávajúca suma týchto ziskov sa nevyradí z položiek vlastného kapitálu Tier 1.
2. Na účely odseku 1 je príslušná percentuálna hodnota na úrovni 100 % počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014, a po tomto dátume je v týchto pásmach:
60 % až 100 % v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
40 % až 100 % v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
20 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017.
Ak podľa článku 467 požaduje príslušný orgán od 1. januára 2015 od inštitúcií, aby do výpočtu vlastného kapitálu Tier 1 zahrnuli kapitál vo výške 100 % svojich nerealizovaných strát v reálnej hodnote, tento príslušný orgán môže tiež inštitúciám povoliť, aby do tohto výpočtu zahrnuli aj 100 % svojich nerealizovaných ziskov ocenených v reálnej hodnote.
Ak podľa článku 467 požaduje príslušný orgán od 1. januára 2015 od inštitúcií, aby do výpočtu vlastného kapitálu Tier 1 zahrnuli percentuálnu hodnotu svojich nerealizovaných strát v reálnej hodnote, tento príslušný orgán nesmie stanoviť uplatniteľnú percentuálnu hodnotu nerealizovaných ziskov podľa odseku 2 tohto článku, ktorej výsledkom je percentuálna hodnota nerealizovaných ziskov, ktorá je zahrnutá do výpočtu vlastného kapitálu Tier 1, ktorá prevyšuje uplatniteľnú percentuálnu hodnotu nerealizovaných strát stanovenú v súlade s článkom 467.
3. Príslušné orgány určia a uverejnia príslušnú percentuálnu hodnotu nerealizovaných ziskov v pásmach stanovených v odseku 2 písm. a) až c), ktorá je vyradená z vlastného kapitálu Tier 1.
4. Odchylne od článku 33 ods. 1 písm. c) inštitúcie počas obdobia od 1. januára 2013 do 31. decembra 2017 nezahrnú do svojich vlastných zdrojov uplatniteľné percentuálne hodnoty, ktoré sú uvedené v článku 478, svojich ziskov a strát, ktoré sú ocenené v reálnej hodnote, z derivátových záväzkov vyplývajúcich zo zmien vlastnej kreditnej pozície inštitúcie. Percentuálne hodnoty uplatniteľné na straty, ktoré sú ocenené v reálnej hodnote, a ktoré vyplývajú zo zmien vlastnej kreditnej pozície inštitúcie, nesmú byť vyššie ako percentuálne hodnoty uplatniteľné ne zisky, ktoré sú ocenené v reálnej hodnote, a ktoré vyplývajú zo zmien vlastnej pozície inštitúcie.
Článok 469
Odpočty z položiek vlastného kapitálu Tier 1
1. Odchylne od článku 36 ods. 1 sa počas obdobia odo 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 uplatňujú tieto opatrenia:
inštitúcie odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1 príslušnú percentuálnu hodnotu stanovenú v článku 478 zo súm, ktoré je podľa článku 36 ods. 1 písm. a) až h) potrebné odpočítať, ale s vylúčením odložených daňových pohľadávok, ktoré sa zakladajú na budúcej ziskovosti a vyplývajú z prechodných rozdielov;
inštitúcie uplatňujú príslušné ustanovenia uvedené v článku 472 na zostatkové sumy položiek, ktoré je potrebné odpočítať podľa článku 36 ods. 1 písm. a) až h), ale bez odložených daňových pohľadávok, ktoré sa zakladajú na budúcej ziskovosti a vyplývajú z prechodných rozdielov;
inštitúcie po uplatnení článku 470 odpočítajú od položiek vlastného kapitálu Tier 1 príslušnú percentuálnu hodnotu stanovenú v článku 478 z celkovej sumy, ktorú je potrebné odpočítať podľa článku 36 ods. 1 písm. c) a i);
inštitúcie po uplatnení článku 470 uplatnia na celkovú zostatkovú sumu položiek, ktorú je podľa článku 36 ods. 1 písm. c) a i) potrebné odpočítať, požiadavky stanovené v článku 472 ods. 5, prípadne v článku 472 ods. 11.
2. Inštitúcie určia časť celkovej zostatkovej sumy uvedenej v odseku 1 písm. d), na ktorú sa vzťahuje článok 472 ods. 5, vydelením sumy stanovenej v písmene a) tohto odseku sumou stanovenou v písmene b) tohto odseku:
suma odložených daňových pohľadávok, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a vyplývajú z prechodných rozdielov uvedených v článku 470 ods. 2 písm. a);
súčet súm uvedených v článku 470 ods. 2 písm. a) a b).
3. Inštitúcie určia časť celkovej zostatkovej sumy uvedenej v odseku 1 písm. d), na ktorú sa vzťahuje článok 472 ods. 11, vydelením sumy stanovenej v písmene a) tohto odseku sumou stanovenou v písmene b) tohto odseku:
suma priamych a nepriamych podielov na nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článku 470 ods. 2 písm. b);
súčet súm uvedených v článku 470 ods. 2 písm. a) a b).
Článok 469a
Výnimka z odpočtov od položiek vlastného kapitálu Tier 1 pri problémových expozíciách
Odchylne od článku 36 ods. 1 písm. m) inštitúcie od položiek vlastného kapitálu Tier 1 neodpočítavajú uplatniteľnú sumu nedostatočného krytia pri problémových expozíciách, keď expozícia vznikla pred 26. aprílom 2019.
Ak inštitúcia zmení podmienky expozície, ktorá vznikla pred 26. aprílom 2019, tak, že dôjde k zvýšeniu expozície inštitúcie voči danému dlžníkovi, expozícia sa považuje za vzniknutú k dátumu, keď sa zmena začala uplatňovať, a prestane podliehať výnimke stanovenej v prvom pododseku.
Článok 470
Oslobodenie od odpočítania od položiek vlastného kapitálu Tier 1
1. Na účely tohto článku príslušné položky vlastného kapitálu Tier 1 zahŕňajú položky vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie vypočítané po uplatnení ustanovení článkov 32 až 35 a vykonaní odpočtov podľa článku 36 ods. 1 písm. a) až h), písm. k) bodov ii) až v) a písm. l) okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré sa zakladajú na budúcej ziskovosti a vyplývajú z prechodných rozdielov.
2. Odchylne od článku 48 ods. 1 inštitúcie nesmú počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 odpočítať položky uvedené v písmenách a) a b) tohto odseku, ktoré sa súhrnne rovnajú 15 % príslušných položiek vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie alebo sú nižšie:
odložené daňové pohľadávky, ktoré závisia od budúcej ziskovosti a vyplývajú z prechodných rozdielov a ktoré sa súhrnne rovnajú 10 % príslušných položiek vlastného kapitálu Tier 1 alebo sú nižšie;
ak inštitúcia má významnú investíciu v subjekte z finančného sektora, priame, nepriame a syntetické podiely inštitúcie na nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 daného subjektu, ktoré sa súhrnne rovnajú 10 % príslušných položiek vlastného kapitálu Tier 1 alebo sú nižšie.
3. Odchylne od článku 48 ods. 4, položky oslobodené od odpočítania podľa odseku 2 tohto článku sa rizikovo vážia pri sadzbe 250 %. Na položky uvedené v odseku 2 písm. b) tohto článku sa prípadne vzťahujú požiadavky uvedené v tretej časti hlave IV.
Článok 471
Výnimky z odpočítavania kapitálových podielov v poisťovniach od položiek vlastného kapitálu Tier 1
1. Odchylne od článku 49 ods. 1 sa počas obdobia od 31. decembra 2018 do 31. decembra 2024 inštitúcie môžu rozhodnúť neodpočítavať kapitálové podiely v poisťovniach, zaisťovniach a holdingových poisťovniach, ak sú splnené tieto podmienky:
podmienky stanovené v článku 49 ods. 1 písm. a) a e);
príslušné orgány sú spokojné s úrovňou kontroly rizika a postupmi finančnej analýzy, ktoré inštitúcia osobitne prijala s cieľom vykonávať dohľad nad investíciami do uvedených podnikov alebo holdingovej spoločnosti;
kapitálové podiely inštitúcie v poisťovni, zaisťovni alebo holdingovej poisťovni nepresahujú 15 % hodnoty nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 emitovaných daným poisťovacím subjektom k 31. decembru 2012 a počas obdobia od 1. januára 2013 do 31. decembra 2024;
hodnota kapitálového podielu, ktorý nie je odpočítaný, nepresahuje hodnotu držanú v nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 v poisťovni, zaisťovni alebo holdingovej poisťovni k 31. decembru 2012.
2. Kapitálové podiely, ktoré sa podľa odseku 1 neodpočítajú, sa kvalifikujú ako expozície a rizikovo sa vážia koeficientom 370 %.
Článok 472
Položky, ktoré sa neodpočítavajú od vlastného kapitálu Tier 1
1. Odchylne od článku 33 ods. 1 písm. c) a od článku 36 ods. 1 písm. a) až i) inštitúcie počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 uplatňujú tento článok na zostatkové sumy položiek uvedených v článku 468 ods. 4 a prípadne článku 469 ods. 1 písm. b) a d).
2. Zostatková suma úpravy ocenenia derivátových záväzkov vyplývajúcich z vlastného kreditného rizika inštitúcie, sa neodpočíta.
3. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu strát bežného účtovného obdobia uvedených v článku 36 ods. 1 písm. a) toto zaobchádzanie:
straty, ktoré sú závažné, sa odpočítavajú od položiek kapitálu Tier 1;
straty, ktoré nie sú závažné, sa neodpočítavajú.
4. Inštitúcie odpočítavajú od položiek kapitálu Tier 1 zostatkovú sumu nehmotného majetku uvedeného v článku 36 ods. 1 písm. b).
5. Zostatková suma odložených daňových pohľadávok uvedených v článku 36 ods. 1 písm. c) sa neodpočítava a vzťahuje sa na ňu riziková váha 0 %.
6. Polovica zostatkovej sumy položiek uvedených v článku 36 ods. 1 písm. d) sa odpočítava od položiek kapitálu Tier 1 a polovica od položiek kapitálu Tier 2.
7. Zostatková suma aktív dôchodkového fondu so stanovenými požitkami uvedených v článku 36 ods. 1 písm. e) sa neodpočítava od žiadneho prvku vlastných zdrojov a zahŕňa sa do položiek vlastného kapitálu Tier 1 v miere, v akej uvedená suma bola uznaná podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 57 písm. a) až ca) smernice 2006/48/ES ako pôvodné vlastné zdroje.
8. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu podielov na nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 uvedených v článku 36 ods. 1 písm. f) toto zaobchádzanie:
suma priamych podielov sa odpočítava od položiek kapitálu Tier 1;
suma nepriamych a syntetických podielov vrátane nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná nakúpiť z dôvodu existujúcej alebo podmienenej zmluvnej povinnosti, sa neodpočítava a vzťahuje sa na ňu riziková váha v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolami 2 alebo 3 a podľa potreby požiadavky stanovené v tretej časti hlave IV.
9. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu podielov na nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 subjektu z finančného sektora, v ktorom má inštitúcia recipročné krížové podiely uvedené v článku 36 ods. 1 písm. g), toto zaobchádzanie:
ak inštitúcia nemá významnú investíciu v danom subjekte z finančného sektora, so sumou jej podielu na nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 daného subjektu sa zaobchádza ako so sumou, na ktorú sa vzťahuje článok 36 ods. 1 písm. h);
ak inštitúcia má významnú investíciu v danom subjekte z finančného sektora, so sumou jej podielu na nástrojoch vlastného kapitálu Tier 1 daného subjektu sa zaobchádza ako so sumou, na ktorú sa vzťahuje článok 36 ods. 1 písm. i).
10. Inštitúcie uplatňujú na zostatkové sumy položiek uvedených v článku 36 ods. 1 písm. h) toto zaobchádzanie:
sumy, ktoré je potrebné odpočítať a ktoré sa týkajú priamych podielov, sa polovicou odpočítajú od položiek kapitálu Tier 1 a polovicou od položiek kapitálu Tier 2;
sumy, ktoré sa týkajú nepriamych a syntetických podielov, sa neodpočítavajú a vzťahujú sa na ne riziková váha v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3, a podľa potreby požiadavky stanovené v tretej časti hlave IV.
11. Inštitúcie uplatňujú na zostatkové sumy položiek uvedených v článku 36 ods. 1 písm. i) toto zaobchádzanie:
sumy, ktoré je potrebné odpočítať a ktoré sa týkajú priamych podielov, sa polovicou odpočítajú od položiek kapitálu Tier 1 a polovicou od položiek kapitálu Tier 2;
sumy, ktoré sa týkajú nepriamych a syntetických podielov, sa neodpočítavajú a vzťahujú sa na ne rizikové váhy v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3, a podľa potreby požiadavky stanovené v tretej časti hlave IV.
Článok 473
Zavedenie zmien a doplnení IAS 19
1. Odchylne od článku 481 sa počas obdobia odo 1 januára 2014 do 31. decembra 2018 môžu príslušné orgány inštitúciám povoliť, ktoré vypracúvajú svoje účtovné závierky v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s postupom ustanoveným v článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002, aby doplnili svoj vlastný kapitál Tier 1 o uplatniteľnú sumu v súlade s odsekom 2 prípadne odsekom 3 tohto článku vynásobenú koeficientom podľa odseku 4.
2. Uplatniteľná suma sa vypočíta odpočítaním sumy odvodenej v súlade s písmenom b) od sumy odvodenej v súlade s písmenom a):
inštitúcie určia hodnoty aktív svojich dôchodkových fondov so stanovenými požitkami alebo prípadne programov v súlade s nariadením (ES) č. 1126/2008 ( 24 ) v znení nariadenia (EÚ) č. 1205/2011 ( 25 ). Inštitúcie následne odpočítajú od hodnôt týchto aktív hodnoty záväzkov v rámci tých istých fondov alebo programov určené podľa rovnakých účtovných pravidiel;
inštitúcie určia hodnoty aktív svojich definovaných dôchodkových fondov alebo prípadne programov podľa pravidiel stanovených v nariadení (ES) č. 1126/2008. Inštitúcie následne odpočítajú od hodnoty týchto aktív hodnoty záväzkov v rámci tých istých fondov alebo programov určené podľa rovnakých účtovných pravidiel.
3. Suma určená v súlade s odsekom 2 sa obmedzuje na sumu, ktorá sa nemusí odpočítať od vlastných zdrojov pred 1 januára 2014 podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES, pokiaľ by sa na tieto vnútroštátne opatrenia na transpozíciu mohlo v dotknutom členskom štáte vzťahovať zaobchádzanie stanovené v článku 481 tohto nariadenia.
4. Uplatnia sa tieto koeficienty:
1 v období od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014;
0,8 v období do 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
0,6 v období do 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
0,4 v období do 1. januára 2017 do 31. decembra 2017;
0,2 v období do 1. januára 2018 do 31. decembra 2018.
5. Inštitúcie zverejnia hodnoty aktív a záväzkov v súlade s odsekom 2 vo svojich uverejnených účtovných závierkách.
Článok 473a
Zavedenie štandardu IFRS 9
1. Odchylne od článku 50 a do konca prechodného obdobia stanoveného v odseku 6 tohto článku, môžu nasledovné inštitúcie zahrnúť do ich vlastného kapitálu Tier 1 sumu vypočítanú v súlade s týmto odsekom:
inštitúcie, ktoré vypracúvajú svoje účtovné závierky v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s postupom stanoveným v článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002;
inštitúcie, ktoré v súlade s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia vykonávajú oceňovanie aktív a podsúvahových položiek a ktoré určujú vlastné zdroje v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi prijatými v súlade s postupom stanoveným v článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002;
inštitúcie, ktoré vykonávajú oceňovanie aktív a podsúvahových položiek v súlade s účtovnými štandardmi podľa smernice 86/635/EHS, a ktoré využívajú model očakávanej úverovej straty totožný s modelom, ktorý sa využíva v medzinárodných účtovných štandardoch prijatých v súlade s postupom stanoveným v článku 6 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1606/2002.
Suma uvedená v prvom pododseku sa vypočíta ako súčet týchto položiek:
v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2, sumy (ABSA) vypočítanej podľa tohto vzorca:
kde:
A2,SA = suma vypočítaná podľa odseku 2;
A4,SA = suma vypočítaná podľa odseku 4 na základe súm vypočítaných podľa odseku 3;
f = príslušný koeficient stanovený v odseku 6;
t = zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti súm A2,SA a A4,SA;
v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3, sumy (ABIRB) vypočítanej podľa tohto vzorca:
kde:
A2,IRB = suma vypočítaná podľa odseku 2 a upravená podľa odseku 5 písm. a);
A4,IRB = suma vypočítaná podľa odseku 4 na základe súm vypočítaných podľa odseku 3, ktoré sa upravia podľa odseku 5 písm. b) a c);
f = príslušný koeficient stanovený v odseku 6;
t = zvýšenie vlastného kapitálu Tier 1 v dôsledku daňovej odpočítateľnosti súm A2,IRB a A4,IRB.
2. Inštitúcie vypočítajú sumy A2,SA a A2,IRB, uvedené v odseku 1 druhom pododseku písmenách a) a b), ako vyššiu zo súm uvedených v písmenách a) a b) tohto odseku osobitne pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 a pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3:
nula;
suma vypočítaná podľa bodu i) znížená o sumu vypočítanú podľa bodu ii):
súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 štandardu IFRS 9, ako je stanovené v prílohe k nariadeniu Komisie (ES) č. 1126/2008 (príloha týkajúca sa štandardu IFRS 9) a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 k 1. januáru 2018 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9;
celková suma strát zo zníženia hodnoty finančných aktív klasifikovaných ako úvery a pohľadávky, investície držané do splatnosti a finančné aktíva k dispozícii na predaj, ako sa vymedzuje v odseku 9 IAS 39, iné ako nástroje vlastného imania a podiely na majetku v podnikoch kolektívneho investovania, stanovených podľa odsekov 63, 64, 65, 67, 68 a 70 IAS 39, ako je stanovené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1126/2008 k 31. decembru 2017 alebo ku dňu pred dátumom prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9.
3. Inštitúcie vypočítajú sumu, o ktorú suma uvedená v písmene a) presahuje sumu uvedenú v písmene b) osobitne pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 a pre svoje expozície, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3:
súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znevýhodnených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k dátumu vykazovania;
súčet 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znevýhodnených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS, k 1. januáru 2018 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9.
4. Ak v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 suma stanovená podľa odseku 3 písm. a) presiahne sumu stanovenú v odseku 3 písm. b), inštitúcie stanovia A4,SA vo výške, ktorá sa rovná rozdielu medzi uvedenými sumami, v opačnom prípade stanovia A4,SA vo výške, ktorá sa rovná nule.
Ak v prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3 suma stanovená podľa odseku 3 písm. a) po uplatnení odseku 5 písm. b) presiahne sumu pre tieto expozície stanovenú v odseku 3 písm. b) po uplatnení odseku 5 písm. c), inštitúcie stanovia A4,IRB vo výške, ktorá sa rovná rozdielu medzi uvedenými sumami, v opačnom prípade stanovia A4,IRB vo výške, ktorá sa rovná nule.
5. V prípade expozícií, ktoré podliehajú rizikovým váham v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 3, inštitúcie uplatnia odseky 2 až 4 takto:
pri výpočte A2,IRB inštitúcie znížia každú sumu vypočítanú podľa odseku 2 písm. b) bodov i) a ii) tohto článku o súčet súm očakávaných strát vypočítaných v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 k 31. decembru 2017 alebo ku dňu pred dátumom prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9. Ak je výsledkom výpočtu sumy uvedenej v odseku 2 písm. b) bode i) tohto článku záporné číslo, inštitúcia stanoví uvedenú sumu vo výške, ktorá sa rovná nule. Ak je výsledkom výpočtu sumy uvedenej v odseku 2 písm. b) bode ii) tohto článku záporné číslo, inštitúcia stanoví uvedenú sumu vo výške, ktorá sa rovná nule;
inštitúcie nahradia sumu vypočítanú podľa odseku 3 písm. a) tohto článku súčtom 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znevýhodnených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, zníženým o súčet súvisiacich súm očakávaných strát pre tie isté expozície vypočítaných v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10 k dátumu vykazovania. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, inštitúcia stanoví sumu uvedenú v odseku 3 písm. a) tohto článku vo výške, ktorá sa rovná nule;
inštitúcie nahradia sumu vypočítanú podľa odseku 3 písm. b) tohto článku súčtom 12-mesačných očakávaných úverových strát stanovených podľa odseku 5.5.5 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 a sumy opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti stanovenej podľa odseku 5.5.3 prílohy týkajúcej sa štandardu IFRS 9 bez opravnej položky na stratu pre očakávané úverové straty počas celej životnosti pri úverovo znevýhodnených finančných aktívach vymedzených v dodatku A k prílohe týkajúcej sa štandardu IFRS 9, k 1. januáru 2018 alebo k dátumu prvotného uplatnenia štandardu IFRS 9, zníženým o súčet súvisiacich súm očakávaných strát pre tie isté expozície vypočítaných v súlade s článkom 158 ods. 5, 6 a 10. Ak je výsledkom výpočtu záporné číslo, inštitúcia stanoví sumu uvedenú v odseku 3 písm. b) tohto článku vo výške, ktorá sa rovná nule.
6. Inštitúcie uplatňujú pri výpočte súm ABSA a ABIRB uvedených v odseku 1 druhého pododseku písm. a) a b) tieto koeficienty:
0,95 počas obdobia od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018;
0,85 počas obdobia od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019;
0,7 počas obdobia od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020;
0,5 počas obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021;
0,25 počas obdobia od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022.
Inštitúcie, ktorých účtovné obdobie sa začína po 1. januári 2018 ale pred 1. januárom 2019, upravia dátumy uvedené v prvom pododseku písm. a) až e) tak, aby zodpovedali ich účtovnému obdobiu, oznámia upravené dátumy svojmu príslušnému orgánu a zverejnia ich.
Inštitúcie, ktoré začnú uplatňovať účtovné štandardy uvedené v odseku 1 od 1. januára 2019 alebo po tomto dátume, uplatňujú príslušné koeficienty v súlade s prvým pododsekom písm. b) až e), pričom začnú koeficientom zodpovedajúcim roku prvého uplatnenia uvedených účtovných štandardov.
7. Ak inštitúcia zahrnie do svojho vlastného kapitálu Tier 1 sumu v súlade s odsekom 1 tohto článku, táto inštitúcia prepočíta všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ, ktoré využívajú ktorúkoľvek z nasledujúcich položiek, pričom nezohľadní účinky rezerv na očakávané úverové straty ňou zahrnutých do vlastného kapitálu Tier 1 na uvedené položky:
sumu odložených daňových pohľadávok, ktorá sa odpočíta od vlastného kapitálu Tier 1 v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. c) alebo ktorá je rizikovo vážená v súlade s článkom 48 ods. 4;
hodnotu expozície stanovenú v súlade s článkom 111 ods. 1, pričom sa špecifické úpravy kreditného rizika, ktorými sa zníži hodnota expozície, vynásobia týmto škálovacím koeficientom (sf):
kde:
ABSA = suma vypočítaná podľa odseku 1 druhého pododseku písm. a);
RASA = celková suma špecifických úprav kreditného rizika po zdanení;
sumu položiek kapitálu Tier 2 vypočítanú v súlade s článkom 62 písm. d).
8. Počas obdobia stanoveného v odseku 6 tohto článku inštitúcie, ktoré sa rozhodli uplatňovať prechodné dojednania stanovené v tomto článku, zverejnia okrem informácií, ktoré sa požadujú v ôsmej časti, sumy vlastných zdrojov, vlastného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 1, podiel vlastného kapitálu Tier 1, podiel kapitálu Tier 1, podiel celkového kapitálu, ako aj ukazovateľa finančnej páky, ktoré by mali v prípade, keby neuplatňovali tento článok.
9. Inštitúcia rozhodne, či počas prechodného obdobia bude uplatňovať dojednania stanovené v tomto článku a informuje príslušný orgán o svojom rozhodnutí do 1. februára 2018. Ak to inštitúcii vopred povolil príslušný orgán, inštitúcia môže počas prechodného obdobia jedenkrát zvrátiť svoje pôvodné rozhodnutie. Inštitúcie zverejnia každé rozhodnutie prijaté v súlade s týmto pododsekom.
Inštitúcia, ktorá sa rozhodla uplatňovať prechodné dojednania stanovené v tomto článku, sa môže rozhodnúť, že nebude uplatňovať odsek 4, pričom o tomto rozhodnutí informuje príslušný orgán do 1. februára 2018. V takomto prípade táto inštitúcia stanoví sumu A4 uvedenú v odseku 1 vo výške, ktorá sa rovná nule. Ak to inštitúcii vopred povolil príslušný orgán, inštitúcia môže počas prechodného obdobia jedenkrát zvrátiť svoje pôvodné rozhodnutie. Inštitúcie zverejnia každé rozhodnutie prijaté v súlade s týmto pododsekom.
10. EBA v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 vydá do 30. júna 2018 usmernenia týkajúce sa požiadaviek na zverejnenie stanovených v tomto článku.
Článok 474
Odpočty od položiek dodatočného kapitálu Tier 1
Odchylne od článku 56 sa počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 uplatňuje toto zaobchádzanie:
inštitúcie odpočítavajú od položiek dodatočného kapitálu Tier 1 príslušnú percentuálnu hodnotu stanovenú v článku 478 zo súm, ktoré je potrebné odpočítať podľa článku 56;
inštitúcie uplatňujú na zostatkové sumy položiek, ktoré je potrebné odpočítavať podľa článku 56, požiadavky ustanovené v článku 475.
Článok 475
Položky, ktoré sa neodpočítavajú od položiek dodatočného kapitálu Tier 1
1. Odchylne od článku 56 sa počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 požiadavky ustanovené v tomto článku uplatňujú na zostatkové sumy uvedené v článku 474 písm. b).
2. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu položiek uvedených v článku 56 písm. a) toto zaobchádzanie:
priame podiely na nástrojoch vlastného dodatočného kapitálu Tier 1 sa odpočítavajú v účtovnej hodnote od položiek kapitálu Tier 1;
nepriame a syntetické podiely na nástrojoch vlastného dodatočného kapitálu Tier 1 vrátane nástrojov vlastného dodatočného kapitálu Tier 1, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná nakúpiť na základe existujúceho alebo podmieneného zmluvného záväzku, sa neodpočítavajú a rizikovo sa vážia v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3 a podľa potreby sa na ne vzťahujú požiadavky tretej časti hlavy IV.
3. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu položiek uvedených v článku 56 písm. b) toto zaobchádzanie:
ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjekte z finančného sektora, s ktorým má recipročné krížové podiely, so sumou jej priamych, nepriamych a syntetických podielov na týchto nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 tohto subjektu sa zaobchádza ako so sumou, na ktorú sa vzťahuje článok 56 písm. c);
ak inštitúcia má významnú investíciu v subjekte z finančného sektora, s ktorým má recipročné krížové podiely, so sumou jej priamych, nepriamych a syntetických podielov na týchto nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 1 tohto subjektu sa zaobchádza ako so sumou, na ktorú sa vzťahuje článok 56 písm. d).
4. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu položiek uvedených v článku 56 písm. c) a d) toto zaobchádzanie:
polovica sumy týkajúcej sa priamych podielov, ktoré je potrebné odpočítať podľa článku 56 písm. c) a d), sa odpočíta od položiek kapitálu Tier 1 a polovica od položiek kapitálu Tier 2;
suma týkajúca sa nepriamych a syntetických podielov, ktoré je potrebné odpočítať podľa článku 56 písm. c) a d), sa neodpočítava a vzťahuje sa na ňu riziková váha v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3 a prípadne požiadavky tretej časti hlavy IV.
Článok 476
Odpočty od položiek kapitálu Tier 2
Odchylne od článku 66 sa počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 uplatňuje toto zaobchádzanie:
inštitúcie odpočítavajú od položiek Tier 2 príslušnú percentuálnu hodnotu stanovenú v článku 478 zo súm, ktoré je potrebné odpočítať podľa článku 66;
inštitúcie uplatňujú na zostatkové sumy, ktoré je potrebné odpočítať podľa článku 66, požiadavky stanovené v článku 477.
Článok 477
Odpočty od položiek kapitálu Tier 2
1. Odchylne od článku 66 sa počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 na zostatkové sumy uvedené v článku 476 písm. b) uplatňujú požiadavky stanovené v tomto článku.
2. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu položiek uvedených v článku 66 písm. a) toto zaobchádzanie:
priame podiely na nástrojoch vlastného kapitálu Tier 2 sa odpočítavajú v účtovnej hodnote od položiek Tier 2;
nepriame a syntetické podiely na nástrojoch vlastného dodatočného kapitálu Tier 2 vrátane nástrojov vlastného dodatočného kapitálu Tier 2, ktoré by inštitúcia mohla byť povinná nakúpiť na základe existujúceho alebo podmieneného zmluvného záväzku, sa neodpočítavajú, a rizikovo sa vážia v súlade s treťou časťou hlavou II kapitolou 2 alebo 3 a podľa potreby sa na ne vzťahujú požiadavky tretej časti hlavy IV.
3. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu položiek uvedených v článku 66 písm. b) toto zaobchádzanie:
ak inštitúcia nemá významnú investíciu v subjekte z finančného sektora, s ktorým má recipročné krížové podiely, so sumou jej priamych, nepriamych a syntetických podielov na nástrojoch kapitálu Tier 2 daného subjektu sa zaobchádza ako so sumou, na ktorú sa vzťahuje článok 66 písm. c);
ak inštitúcia má významnú investíciu v subjekte z finančného sektora, s ktorým má recipročné krížové podiely, so sumou jej priamych, nepriamych a syntetických podielov na týchto nástrojoch dodatočného kapitálu Tier 2 tohto subjektu z finančného sektora sa zaobchádza ako so sumou, na ktorú sa vzťahuje článok 66 písm. d).
4. Inštitúcie uplatňujú na zostatkovú sumu položiek uvedených v článku 66 písm. c) a d) toto zaobchádzanie:
polovica sumy týkajúcej sa priamych podielov, ktoré je potrebné odpočítavať podľa článku 66 písm. c) a d), sa odpočítava od položiek Tier 1 a polovica od položiek Tier 2;
suma týkajúca sa nepriamych a syntetických podielov, ktoré je potrebné odpočítavať podľa článku 66 písm. c) a d), sa neodpočítava a vzťahuje sa na ňu riziková váha na základe tretej časti hlavy II kapitoly 2 alebo 3 a prípadne požiadavky stanovené v tretej časti hlave IV.
Článok 478
Príslušné percentuálne hodnoty pre odpočet z položiek vlastného kapitálu Tier 1, položiek dodatočného kapitálu Tier 1 a položiek kapitálu Tier 2
1. Príslušná percentuálna hodnota na účely článku 468 ods. 4, článku 469 ods. 1 písm. a) a c), článku 474 písm. a) a článku 476 písm. a) sa nachádza v týchto pásmach:
20 % až 100 % na obdobie od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014;
40 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
60 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
80 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017.
2. Odchylne od odseku 1 sa v prípade položiek uvedených v článku 36 ods. 1 písm. c), ktoré existovali pred 1. januárom 2014, nachádza uplatniteľná percentuálna hodnota na účely článku 469 ods. 1 písm. c) v týchto pásmach:
0 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014;
10 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
20 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
30 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017;
40 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018;
50 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019;
60 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020;
70 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021;
80 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2022 do 31. decembra 2022;
90 % až 100 % na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023.
3. Príslušné orgány určia a uverejnia uplatniteľnú percentuálnu hodnotu v pásmach stanovených v odsekoch 1 a 2 pre každé z týchto odpočtov:
jednotlivé odpočty požadované podľa článku 36 ods. 1 písm. a) až h), okrem odložených daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov;
celková hodnota daňových pohľadávok, ktoré počítajú s budúcou ziskovosťou a vyplývajú z dočasných rozdielov, a položky uvedené v článku 36 ods. 1 písm. i), ktoré sa majú odpočítať podľa článku 48;
každý odpočet požadovaný podľa článku 56 písm. b) až d);
každý odpočet požadovaný podľa článku 66 písm. b) až d).
Článok 479
Zahrnutie nástrojov a položiek, ktoré nie sú kvalifikované ako menšinové účasti, do konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1
1. Odchylne od druhej časti hlavy II počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 zahrnutie položiek, ktoré by boli podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 65 smernice 2006/48/ES kvalifikované ako konsolidované zdroje, ktoré z niektorého z ďalej uvedených dôvodov nie sú kvalifikované ako konsolidovaný vlastný kapitál Tier 1, do konsolidovaných vlastných zdrojov stanovia príslušné orgány v súlade s odsekmi 2 a 3 tohto článku:
nástroj nie je kvalifikovaný ako nástroj vlastného kapitálu Tier 1, a súvisiace nerozdelené zisky a emisné ážio preto nie sú kvalifikované ako položky konsolidovaného vlastného kapitálu Tier 1;
položky nie sú kvalifikované v dôsledku článku 81 ods. 2;
položky nie sú kvalifikované, keďže dcérska spoločnosť nie je inštitúcia alebo subjekt, ktorý z dôvodu uplatňovaných vnútroštátnych predpisov podlieha požiadavkám tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ.
položky nie sú kvalifikované, keďže dcérska spoločnosť nie je podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2 v plnom rozsahu zahrnutá do konsolidácie.
2. Príslušná percentuálna hodnota položiek uvedených v odseku 1, ktoré by podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 65 smernice 2006/48/ES boli kvalifikované ako konsolidované rezervné zdroje, je kvalifikovaná ako konsolidovaný vlastný kapitál Tier 1.
3. Na účely odseku 2 sa príslušná percentuálna hodnota nachádza v týchto pásmach:
0 % až 80 % na obdobie od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014;
0 % až 60 % na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
0 % až 40 % na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
0 % až 20 % na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017.
4. Príslušné orgány určia a uverejnia príslušnú percentuálnu hodnotu v pásmach stanovených v odseku 3.
Článok 480
Zahrnutie menšinových účastí a kvalifikovaného dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 do konsolidovaných vlastných zdrojov
1. Odchylne od článku 84 ods. 1 písm. b), článku 85 ods. 1 písm. b) a článku 87 ods. 1 písm. b) počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 sa percentuálne hodnoty uvedené v týchto článkoch vynásobia príslušným koeficientom.
2. Na účely odseku 1 sa príslušný koeficient nachádza v týchto pásmach:
0,2 až 1 v období od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014;
0,4 až 1 v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
0,6 až 1 v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
0,8 až 1 v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017.
3. Príslušné orgány určia a uverejnia hodnotu príslušného koeficientu v pásmach stanovených v odseku 2.
Článok 481
Dodatočné filtre a odpočty
1. Odchylne od článkov 32 až 36, 56 a 66 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 inštitúcie vykonajú úpravy s cieľom zahrnúť do položiek vlastného kapitálu Tier 1, položiek kapitálu Tier 1, položiek kapitálu Tier 2 alebo položiek vlastných zdrojov alebo odpočítať od nich príslušnú percentuálnu hodnotu filtrov alebo odpočtov, ktoré sa požadujú podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článkov 57, 61, 63, 63a, 64 a 66 smernice 2006/48/ES a článkov 13 a 16 smernice 2006/49/ES a ktoré sa nepožadujú podľa druhej časti tohto nariadenia.
►C2 2. Odchylne od článku 36 ods. 1 písm. i) a článku 49 ods. 1 môžu príslušné orgány počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014 od inštitúcií vyžadovať alebo im povoliť uplatňovanie prednostne metód uvedených v článku 49 ods. 1, ak nie sú splnené požiadavky stanovené v článku 49 ods. 1 písm. b), než odpočtu požadovaného podľa článku 36 ods. 1. ◄ V takýchto prípadoch sa pomerná časť podielov nástrojov vlastných zdrojov subjektu finančného sektora, v ktorom má materská spoločnosť významnú investíciu, ktorej odpočet sa v súlade s článkom 49 ods. 1 nevyžaduje, určí podľa uplatniteľného percentuálneho podielu uvedeného v odseku 4 tohto článku. Na sumu, ktorá sa neodpočíta, sa prípadne vzťahujú požiadavky uvedené v článku 49 ods. 4.
3. Na účely odseku 1 sa príslušná percentuálna hodnota nachádza v týchto pásmach:
0 % až 80 % na obdobie od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014;
0 % až 60 % na obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
0 % až 40 % na obdobie od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
0 % až 20 % na obdobie od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017.
4. Na účely odseku 2 spadá uplatniteľný percentuálny podiel do pásma 0 % až 50 % na obdobie od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014.
5. V prípade každého filtra alebo odpočtu uvedených v odsekoch 1 a 2 príslušné orgány určia a uverejnia príslušné percentuálne hodnoty v pásmach stanovených v odsekoch 3 a 4.
6. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť kritériá a podmienky, na základe ktorých príslušné orgány určia, či by sa úpravy vykonané vo vzťahu k vlastným zdrojom alebo ich prvkom podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES alebo smernice 2006/49/ES, ktoré nie sú zahrnuté v druhej časti tohto nariadenia, na účely tohto článku mali vykonať vo vzťahu k položkám vlastného kapitálu Tier 1, položkám dodatočného kapitálu Tier 1, položkám kapitálu Tier 1, položkám kapitálu Tier 2 alebo vlastným zdrojom.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 482
Rozsah uplatňovania v prípade derivátových transakcií s dôchodkovými fondmi
V súvislosti s transakciami uvedenými v článku 89 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a uzavretými so systémami dôchodkového zabezpečenia vymedzenými v článku 2 uvedeného nariadenia inštitúcie nevypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje pre riziko úpravy ocenenia pohľadávok ako sa ustanovuje v článku 382 ods. 3a písm. c) nariadenia.
KAPITOLA 2
Zachovanie predchádzajúceho stavu kapitálových nástrojov
Článok 483
Zachovanie predchádzajúceho stavu nástrojov štátnej pomoci
1. Odchylne od článkov 26 až 29, 51, 52, 62 a 63 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 sa na kapitálové nástroje a položky vzťahuje tento článok, ak sú splnené tieto podmienky:
nástroje boli emitované pred 1 januára 2014;
nástroje boli emitované v kontexte rekapitalizačných opatrení podľa pravidiel štátnej pomoci. Pokiaľ je časť nástrojov upísaná súkromne, musia sa emitovať do 30. júna 2012 a spolu s časťami, ktoré upísal členský štát;
Komisia dospela k záveru, že nástroje sú zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článku 107 ZFEÚ.
V prípade, že nástroje upísal členský štát aj súkromní investori, a ak sa čiastočne splatia nástroje, ktoré upísal členský štát, zachová sa v súlade s článkom 484 zodpovedajúci podiel súkromne upísanej časti nástrojov. Ak boli splatené všetky nástroje, ktoré upísal členský štát, zachová sa v súlade s článkom 484 predchádzajúci stav zostávajúcich nástrojov, ktoré upísali súkromní investori.
2. Nástroje, ktoré sa podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu kvalifikujú z hľadiska článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES, sa kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 bez ohľadu na ktorúkoľvek z nasledujúcich situácií:
podmienky stanovené v článku 28 tohto nariadenia nie sú splnené;
nástroje emitovala spoločnosť uvedená v článku 27 tohto nariadenia a podmienky stanovené v článku 28 tohto nariadenia prípadne v článku 29 tohto nariadenia nie sú splnené.
3. Nástroje uvedené v odseku 1 písm. c) tohto článku, ktoré sa podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu nekvalifikujú z hľadiska článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES, sa napriek tomu, že nie sú splnené požiadavky uvedené v tomto článku ods. 2 písm. a) alebo b), kvalifikujú ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 za predpokladu, že sú splnené požiadavky uvedené v odseku 8 tohto článku.
Nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako vlastný kapitál Tier 1 podľa prvého pododseku, sa nemôžu kvalifikovať ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo ako nástroje kapitálu Tier 2 podľa odsekov 5 alebo 7.
4. Nástroje, ktoré sa podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu kvalifikujú z hľadiska článku 57 písm. ca) a článku 66 ods. 1 smernice 2006/48/ES, sa kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 bez ohľadu na to, že podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 tohto nariadenia nie sú splnené.
5. Nástroje uvedené v odseku 1 písm. c) tohto článku, ktoré sa podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu nekvalifikujú z hľadiska článku 57 písm. ca) smernice 2006/48/ES, sa napriek tomu, že nie sú splnené podmienky uvedené v článku 52 ods. 1 tohto nariadenia, kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 za predpokladu, že sú splnené požiadavky uvedené v odseku 8 tohto článku.
Nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 podľa prvého pododseku, sa nemôžu kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 alebo ako nástroje kapitálu Tier 2 podľa odsekov 3 alebo 7.
6. Položky, ktoré sa podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu kvalifikujú z hľadiska článku 57 písm. f), g) alebo h) a článku 66 ods. 1 smernice 2006/48/ES, sa kvalifikujú ako nástroje kapitálu Tier 2 bez ohľadu na to, že tieto položky nie sú uvedené v článku 62 tohto nariadenia alebo že podmienky stanovené v článku 63 tohto nariadenia nie sú splnené.
7. Nástroje uvedené v odseku 1 písm. c) tohto článku, ktoré sa podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu nekvalifikujú z hľadiska článku 57 písm. f), g) alebo h) a článku 66 ods. 1 smernice 2006/48/ES, sa napriek tomu, že tieto položky nie sú uvedené v článku 62 tohto nariadenia alebo že nie sú splnené podmienky uvedené v článku 63 tohto nariadenia, kvalifikujú ako nástroje kapitálu Tier 2 za predpokladu, že sú splnené požiadavky uvedené v odseku 8 tohto článku.
Nástroje, ktoré sa kvalifikujú ako nástroje kapitálu Tier 2 podľa prvého pododseku, sa nemôžu kvalifikovať ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1 alebo ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 podľa odsekov 3 alebo 5.
8. Nástroje uvedené v odsekoch 3, 5 a 7 sa môžu kvalifikovať ako nástroje vlastných zdrojov uvedené v týchto odsekoch, len ak je splnená podmienka uvedená v odseku 1 písm. a) a ak ich emitujú inštitúcie so sídlom v členskom štáte, na ktorý sa vzťahuje program hospodárskych úprav, pričom emitovanie týchto nástrojov je dohodnuté alebo prípustné na základe tohto programu.
Článok 484
Oprávnenosť na zachovanie predchádzajúceho stavu položiek kvalifikovaných podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES ako vlastné zdroje
1. Tento článok sa uplatňuje len na nástroje a položky, ktoré boli emitované 31. decembra 2011 alebo pred týmto dátumom a ktoré boli prípustné ako vlastné zdroje 31. decembra 2011 a nie sú nástrojmi uvedenými v článku 483 ods. 1.
2. Odchylne od článkov 26 až 29, 51, 52, 62 a 63 sa tento článok uplatňuje počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021.
3. S výhradou článku 485 tohto nariadenia a obmedzenia ustanoveného v článku 486 ods. 2 tohto nariadenia kapitál v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS a súvisiace emisné ážio, ktoré sú podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES kvalifikované ako vlastné zdroje, sú kvalifikované ako položky vlastného kapitálu Tier 1 bez ohľadu na to, že kapitál nespĺňa podmienky stanovené v článku 28, prípadne v článku 29.
4. S výhradou obmedzenia ustanoveného v článku 486 ods. 3 tohto nariadenia nástroje a súvisiace emisné ážio, ktoré sú kvalifikované ako pôvodné vlastné zdroje podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 57 písm. ca) a článku 154 ods. 8 a 9 smernice 2006/48/ES, sú kvalifikované ako položky dodatočného kapitálu Tier 1 bez ohľadu na to, že podmienky stanovené v článku 52 tohto nariadenia sa neplnia.
5. S výhradou obmedzení stanovených v článku 486 ods. 4 tohto nariadenia položky a súvisiace emisné ážio, ktoré sú kvalifikované podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 57 písm. e), f), g) alebo h) smernice 2006/48/ES, sú kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2 bez ohľadu na to, že tieto položky nie sú zahrnuté v článku 62 tohto nariadenia alebo že podmienky stanovené v článku 63 tohto nariadenia sa neplnia.
Článok 485
Oprávnenosť zaradenia emisného ážia, ktoré súvisí s položkami kvalifikovanými ako vlastné zdroje podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu smernice 2006/48/ES, do vlastného kapitálu Tier 1
1. Tento článok sa vzťahuje len na nástroje, ktoré boli emitované pred 31. decembrom 2010 a nie sú nástrojmi uvedenými v článku 483 ods. 1.
2. Emisné ážio súvisiace s kapitálom v zmysle článku 22 smernice 86/635/EHS, ktoré sa kvalifikovalo ako pôvodné vlastné zdroje podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 57 písm. a) smernice 2006/48/ES, sa v prípade splnenia podmienok ustanovených v článku 28 písm. i) a j) tohto nariadenia kvalifikujú ako položky vlastného kapitálu Tier I.
Článok 486
Obmedzenia zachovania predchádzajúceho stavu položiek v rámci položiek vlastného kapitálu Tier 1, dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2
1. Počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 je rozsah, v akom sú nástroje a položky uvedené v článku 484 kvalifikované ako vlastné zdroje, obmedzený v súlade s týmto článkom.
2. Suma položiek uvedených v článku 484 ods. 3, ktoré sú kvalifikované ako položky vlastného kapitálu Tier 1, je obmedzená na príslušnú percentuálnu hodnotu súčtu súm stanovených v písmenách a) a b) tohto odseku:
nominálna suma kapitálu uvedeného v článku 484 ods. 3, ktorý bol v emisii 31. decembra 2012;
emisné ážio vo vzťahu k položkám uvedeným v písmene a).
3. Suma položiek uvedených v článku 484 ods. 4, ktoré sú kvalifikované ako položky dodatočného kapitálu Tier 1, je obmedzená na príslušnú percentuálnu hodnotu vynásobenú výsledkom súčtu súm stanovených v písmenách c) až f) tohto odseku odpočítaných od súčtu súm stanovených v písmenách a) a b) tohto odseku:
nominálna suma nástrojov uvedených v článku 484 ods. 4, ktoré boli 31. decembra 2012 stále v emisii;
emisné ážio súvisiace s nástrojmi uvedenými v písmene a);
suma nástrojov uvedených v článku 484 ods. 4, ktorá 31. decembra 2012 presiahla limity stanovené vo vnútroštátnych opatreniach na transpozíciu článku 66 ods. 1 písm. a) a článku 66 ods. 1a smernice 2006/48/ES;
emisné ážio súvisiace s nástrojmi uvedenými v písmene c);
nominálna suma nástrojov uvedených v článku 484 ods. 4, ktoré 31. decembra 2012 nie sú splatené, ktoré však nie sú podľa článku 489 ods. 4 kvalifikované ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1;
emisné ážio súvisiace s nástrojmi uvedenými v písmene e).
4. Suma položiek uvedených v článku 484 ods. 5, ktoré sú kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2, je obmedzená na príslušnú percentuálnu hodnotu výsledku odpočítania súčtu súm stanovených v písmenách e) až h) tohto odseku od súčtu súm stanovených v písmenách a) až d) tohto odseku:
nominálna suma nástrojov uvedených v článku 484 ods. 5, ktoré boli 31. decembra 2012 stále v emisii;
emisné ážio súvisiace s nástrojmi uvedenými v písmene a);
nominálna suma podriadených úverov, ktoré boli 31. decembra 2012 stále v emisii, znížená o sumu ◄ vyžadovanú podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu na účely článku 64 ods. 3 písm. c) smernice 2006/48/ES;
nominálna suma položiek uvedených v článku 484 ods. 5 okrem nástrojov a podriadených úverov uvedených v tomto odseku písm. a) a c), ktoré boli 31. decembra 2012 stále v emisii;
nominálna suma nástrojov a položiek uvedených v článku 484 ods. 5, ktoré boli 31. decembra 2012 stále v emisii a ktoré presahujú limity stanovené vo vnútroštátnych opatreniach na transpozíciu na účely článku 66 ods. 1 písm. a) smernice 2006/48/ES;
emisné ážio súvisiace s nástrojmi uvedenými v písmene e);
nominálna suma nástrojov uvedených v článku 484 ods. 5, ktoré boli 31. decembra 2012 stále v emisii a ktoré sa nekvalifikujú ako položky kapitálu Tier 2 podľa článku 490 ods. 4;
emisné ážio súvisiace s nástrojmi uvedenými v písmene g).
5. Na účely tohto článku sa príslušné percentuálne hodnoty uvedené v odsekoch 2 až 4 nachádzajú v týchto pásmach:
60 % až 80 % v období od 1 januára 2014 do 31. decembra 2014;
40 % až 70 % v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015;
20 % až 60 % v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2016;
0 % až 50 % v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2017;
0 % až 40 % v období od 1. januára 2018 do 31. decembra 2018;
0 % až 30 % v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2019;
0 % až 20 % v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020;
0 % až 10 % v období od 1. januára 2021 do 31. decembra 2021.
6. Príslušné orgány určia a uverejnia príslušné percentuálne hodnoty v pásmach stanovených v odseku 5.
Článok 487
Položky vylúčené zo zachovania predchádzajúceho stavu v položkách vlastného kapitálu Tier 1 alebo položkách dodatočného kapitálu Tier 1 v ostatných prvkoch vlastných zdrojov
1. Odchylne od článkov 51, 52, 62 a 63 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 môžu inštitúcie považovať za položky uvedené v článku 484 ods. 4 kapitál a súvisiace emisné ážio uvedené v článku 484 ods. 3, ktoré sú vylúčené z položiek vlastného kapitálu Tier 1, keďže presahujú príslušnú percentuálnu hodnotu stanovenú v článku 486 ods. 2, a to v miere, v akej sa zahrnutím tohto kapitálu a súvisiaceho emisného ážia neprevyšuje limit príslušnej percentuálnej hodnoty uvedený v článku 486 ods. 3.
2. Odchylne od článkov 51, 52, 62 a 63 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 môžu inštitúcie považovať nasledujúce položky za položky uvedené v článku 484 ods. 5 v miere, v akej ich zahrnutie neprevyšuje limit príslušnej percentuálnej hodnoty uvedený v článku 486 ods. 4:
kapitál a súvisiace emisné ážio uvedené v článku 484 ods. 3, ktoré sú vylúčené z položiek vlastného kapitálu Tier 1 preto, že prevyšujú príslušnú percentuálnu hodnotu stanovenú v článku 486 ods. 2;
nástroje a súvisiace emisné ážio uvedené v článku 484 ods. 4, ktoré prevyšujú príslušnú percentuálnu hodnotu stanovenú v článku 486 ods. 3.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých sa nástroje vlastných zdrojov uvedené v odsekoch 1 a 2 považujú počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 za nástroje, na ktoré sa vzťahuje článok 486 ods. 4 alebo 5.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 488
Amortizácia položiek, na ktoré sa vzťahuje zachovanie predchádzajúceho stavu ako na položky kapitálu Tier 2
Na položky uvedené v článku 484 ods. 5, ktoré sú uvedené v článku 484 ods. 5 alebo článku 486 ods. 4 kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2, sa vzťahujú požiadavky stanovené v článku 61.
Článok 489
Hybridné nástroje s kúpnou opciou a s motiváciou na splatenie
1. Odchylne od článkov 51 a 52 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 nástroje uvedené v článku 484 ods. 4, ktorých podmienky obsahujú kúpnu opciu s motiváciou na splatenie inštitúciou, ►C2 podliehajú tomuto článku. ◄
2. Nástroje sú kvalifikované ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia bola schopná len pred 1. januárom 2013 uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia túto kúpnu opciu neuplatnila;
podmienky stanovené v článku 52 sú splnené od 1. januára 2013.
3. Nástroje sú kvalifikované ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 so zníženým uznaním podľa článku 484 ods. 4 až do dátumu ich skutočnej splatnosti, a potom sú kvalifikované ako položky dodatočného kapitálu Tier 1 bez obmedzenia za predpokladu, že:
inštitúcia bola schopná až 1. januára 2013 alebo po tomto dátume uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia neuplatnila túto kúpnu opciu k dátumu skutočnej splatnosti nástrojov;
podmienky stanovené v článku 52 sú od dátumu skutočnej splatnosti nástrojov splnené.
4. Nástroje sa od 1 januára 2014 nekvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nevzťahuje sa na ne článok 484 ods. 4, keď sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia bola schopná od 31. decembra 2011 do 1. januára 2013 uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia neuplatnila túto kúpnu opciu k dátumu skutočnej splatnosti nástrojov;
podmienky stanovené v článku 52 nie sú od dátumu skutočnej splatnosti nástrojov splnené.
5. Nástroje sa kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 so zníženým uznaním v súlade s článkom 484 ods. 4 až do dátumu ich skutočnej splatnosti, a potom sa nekvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1, keď sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia bola schopná 1. januára 2013 alebo po tomto dátume uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia neuplatnila túto kúpnu opciu k dátumu skutočnej splatnosti nástrojov;
podmienky stanovené v článku 52 nie sú od dátumu skutočnej splatnosti nástrojov splnené.
6. Nástroje sú kvalifikované ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 podľa článku 484 ods. 4, ak sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia bola schopná len pred 31. decembrom 2011 alebo v tento deň uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia neuplatnila túto kúpnu opciu k dátumu skutočnej splatnosti nástrojov;
podmienky stanovené v článku 52 neboli od dátumu skutočnej splatnosti nástrojov splnené.
Článok 490
Položky kapitálu Tier 2 s motiváciou na splatenie
1. Odchylne od článkov 62 a 63 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 položky uvedené v článku 484 ods. 5, ktoré sú kvalifikované podľa vnútroštátnych opatrení na transpozíciu článku 57 písm. f) alebo h) smernice 2006/48/ES a ktorých podmienky obsahujú kúpnu opciu s motiváciou na splatenie inštitúciou, ►C2 podliehajú tomuto článku. ◄
2. Položky sa kvalifikujú ako nástroje kapitálu Tier 2 za predpokladu, že:
inštitúcia bola schopná len pred 1. januárom 2013 uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia túto kúpnu opciu neuplatnila;
od 1. januára 2013 sú podmienky stanovené v článku 63 splnené.
3. Položky sú kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2 podľa článku 484 ods. 5 až do dátumu ich skutočnej splatnosti, a potom sú kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2 bez obmedzenia za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia bola schopná až 1. januára 2013 alebo po tomto dátume uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia neuplatnila túto kúpnu opciu v deň skutočnej splatnosti položiek;
podmienky stanovené v článku 63 sú splnené od dátumu skutočnej splatnosti položiek.
4. Položky nie sú kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2 od 1. januára 2014, keď sú splnené tieto podmienky:
inštitúcia bola schopná len od 31. decembra 2011 do 1. januára 2013 uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia neuplatnila túto kúpnu opciu v deň skutočnej splatnosti položiek;
podmienky stanovené v článku 63 nie sú splnené od dátumu skutočnej splatnosti položiek.
5. Položky sú kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2 so zníženým uznaním podľa článku 484 ods. 5 až do dátumu ich skutočnej splatnosti, a potom sa nekvalifikujú ako položky kapitálu Tier 2, ak:
inštitúcia bola schopná 1. januára 2013 alebo po tomto dátume uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia túto kúpnu opciu v deň ich skutočnej splatnosti neuplatnila;
podmienky stanovené v článku 63 nie sú od dátumu skutočnej splatnosti položiek splnené.
6. Položky sú kvalifikované ako položky kapitálu Tier 2 podľa článku 484 ods. 5, ak:
inštitúcia bola schopná len pred 31. decembrom 2011 alebo v tento deň uplatniť kúpnu opciu s motiváciou na splatenie;
inštitúcia neuplatnila túto kúpnu opciu v deň skutočnej splatnosti položiek;
podmienky stanovené v článku 63 nie sú splnené od dátumu skutočnej splatnosti položiek.
Článok 491
Skutočná splatnosť
Na účely článkov 489 a 490 sa skutočná splatnosť určuje takto:
v prípade položiek uvedených v odsekoch 3 a 5 uvedených článkov je to dátum prvej kúpnej opcie s motiváciou na splatenie, ktorý nastal 1. januára 2013 alebo po tomto dni;
v prípade položiek uvedených v odseku 4 uvedených článkov je to dátum prvej kúpnej opcie s motiváciou na splatenie, ktorý nastal medzi 31. decembrom 2011 a 1. januárom 2013;
v prípade položiek uvedených v odseku 6 uvedených článkov je to dátum prvej kúpnej opcie s motiváciou na splatenie pred 31. decembrom 2011.
KAPITOLA 3
Prechodné ustanovenia o zverejňovaní informácií o vlastných zdrojoch
Článok 492
Zverejňovanie informácií o vlastných zdrojoch
1. Inštitúcie uplatňujú tento článok počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021.
2. Počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2015 inštitúcie zverejňujú rozsah, v akom úroveň vlastného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 1 presahuje požiadavky stanovené v článku 465.
3. Počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 inštitúcie zverejnia o svojich vlastných zdrojoch tieto dodatočné informácie:
povaha a účinok jednotlivých filtrov a odpočtov uplatňovaných v súlade s článkami 467 až 470, 474, 476 a 479 na vlastný kapitál Tier 1, dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a vlastné zdroje;
sumy menšinových účastí a nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 a kapitálu Tier 2 a súvisiace nerozdelené zisky a emisné ážio emitované dcérskymi spoločnosťami, ktoré sú zahrnuté v konsolidovanom vlastnom kapitále Tier 1, dodatočnom kapitále Tier 1, kapitále Tier 2 a v konsolidovaných vlastných zdrojoch v súlade s kapitolou 1 oddielom 4;
účinok jednotlivých filtrov a odpočtov uplatňovaných v súlade s článkom 481 na vlastný kapitál Tier 1, dodatočný kapitál Tier 1, kapitál Tier 2 a vlastné zdroje;
povaha a suma položiek, ktoré sú kvalifikované ako položky vlastného kapitálu Tier 1, položky kapitálu Tier 1 a položky kapitálu Tier 2 z dôvodu uplatnenia výnimiek spresnených v kapitole 2 oddiele 2.
4. Počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 inštitúcie zverejňujú sumu nástrojov, ktoré sú kvalifikované ako nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2 z dôvodu uplatnenia článku 484.
5. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom presne stanoviť jednotné vzory pre zverejňovanie v súlade s týmto článkom. Vzory musia obsahovať položky uvedené v článku 437 ods. 1 písm. a), b), d) a e) upravené podľa kapitol 1 a 2 tejto hlavy.
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 28. júla 2013.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
KAPITOLA 4
Veľká majetková angažovanosť, požiadavky na vlastné zdroje, finančná páka a najnižšia úroveň podľa dohody Bazilej I
Článok 493
Prechodné ustanovenia o veľkej majetkovej angažovanosti
1. Ustanovenia týkajúce sa veľkej majetkovej angažovanosti uvedené v článkoch 387 až 403 sa neuplatňujú na investičné spoločnosti, ktorých hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C bodoch 5, 6, 7, 9 a 10 prílohy I k smernici 2004/39/ES a na ktoré sa k 31. decembru 2006 nevzťahovala smernica Rady 93/22/EHS z 10. mája 1993 o investičných službách v oblasti cenných papierov ( 26 ). ►M2 Táto výnimka platí do 31. decembra 2020 alebo do dátumu nadobudnutia účinnosti akýchkoľvek zmien podľa odseku 2 tohto článku, podľa toho, čo nastane skôr. ◄
2. Do 31. decembra 2015 Komisia na základe verejných konzultácií a vzhľadom na prerokovanie s príslušnými orgánmi predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o:
vhodnom systéme prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami, ktorých hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu ku komoditným derivátom alebo zmluvám o derivátoch uvedeným v oddiele C bodoch 5, 6, 7, 9 a 10 prílohy I k smernici 2004/39/ES;
potrebe zmeny a doplnenia smernice 2004/39/ES s cieľom vytvoriť ďalšiu kategóriu investičnej spoločnosti, ktorej hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C bodoch 5, 6, 7, 9 a 10 prílohy I k smernici 2004/39/ES vo vzťahu k dodávkam energie.
Na základe tejto správy môže Komisia predložiť návrhy na zmeny tohto nariadenia.
3. Odchylne od článku 400 ods. 2 a 3 ►C1 môžu členské štáty počas prechodného obdobia do nadobudnutia účinnosti právneho aktu po preskúmaní podľa článku 507, ale nie po 31. decembri 2028 vyňať z uplatňovania článku 395 ods. 1 tieto expozície: ◄
kryté dlhopisy v zmysle ustanovení článku 129 ods. 1, článku 129 ods. 3 a ods. 6;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom členských štátov, ak by sa týmto pohľadávkam priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 20 %, a ostatné expozície voči takýmto regionálnym vládam alebo miestnym orgánom, alebo expozície, za ktoré takéto regionálne vlády alebo miestne orgány ručia, ak by sa pohľadávkam voči nim priradila podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 riziková váha 20 %;
expozície, a to vrátane účastí alebo iných druhov držaných aktív, ktoré vznikli inštitúcii voči jej materskej spoločnosti, voči iným dcérskym spoločnostiam tejto materskej spoločnosti alebo voči svojim vlastným dcérskym spoločnostiam, ak sa na tieto spoločnosti vzťahuje dohľad na konsolidovanom základe, ktorému podlieha aj samotná inštitúcia, v súlade s týmto nariadením, smernicou 2002/87/ES alebo s podobnými predpismi platnými v tretej krajine. S expozíciami, ktoré nespĺňajú tieto kritériá sa bez ohľadu na to, či boli vyňaté z uplatňovania článku 395 ods. 1 tohto nariadenia, zaobchádza ako s expozíciami voči tretej strane;
aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície, a to vrátane účastí alebo iných druhov držaných aktív, voči regionálnym alebo ústredným úverovým inštitúciám, s ktorými je úverová inštitúcia patrí k sieti v súlade s právnymi alebo štatutárnymi ustanoveniami a ktoré sú podľa týchto ustanovení zodpovedné za peňažné zúčtovanie v rámci siete;
aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči úverovým inštitúciám, ktoré vznikli úverovým inštitúciám, z ktorých jedna pôsobí na nekonkurenčnom základe a poskytuje úvery alebo ručí za úvery na základe legislatívnych programov alebo svojich stanov na podporu určených odvetví hospodárstva, ktoré podliehajú určitej forme vládneho dohľadu a obmedzeniam týkajúcim sa využitia úverov, za predpokladu, že príslušné expozície vzniknú z takýchto úverov, ktoré sa prenášajú na príjemcov prostredníctvom úverových inštitúcií, alebo zo záruk za tieto úvery;
aktíva predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči inštitúciám za predpokladu, že tieto expozície nepredstavujú vlastné zdroje takýchto inštitúcií, netrvajú dlhšie než do nasledujúceho obchodného dňa a nie sú denominované v niektorej hlavnej mene obchodovania;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči centrálnym bankám vo forme vyžadovaných minimálnych rezerv, ktoré majú tieto centrálne banky v držbe a ktoré sú denominované v ich národných menách;
aktíva predstavujúce pohľadávky voči ústredným vládam vo forme štátnych cenných papierov, ktoré sú držané z dôvodu splnenia požiadaviek na likviditu vyplývajúcich zo zákona a ktoré sú denominované a financované v ich národných menách za predpokladu, že príslušný orgán môže na základe vlastného uváženia rozhodnúť, že ratingové hodnotenie týchto ústredných vlád udelené nominovanou ECAI predstavuje investičný stupeň;
50 % stredne rizikových alebo nízkorizikových podsúvahových dokumentárnych akreditívov a stredne rizikových alebo nízkorizikových podsúvahových nevyčerpaných kreditných facilít uvedených v prílohe I, a v prípade súhlasu príslušných orgánov 80 % záruk okrem záruk na úvery, ktoré majú právny alebo regulačný základ a ktoré poskytujú za svojich členov schémy vzájomného ručenia, ktoré majú postavenie úverovej inštitúcie;
zákonom vyžadované záruky, ktoré sa využívajú v prípade, keď sa hypotekárny úver financovaný vydaním hypotekárnych záložných listov vyplatí príjemcovi hypotéky pred konečnou registráciou hypotéky v katastri, a to za predpokladu, že sa záruka nepoužije na zníženie rizika pri výpočte rizikovo vážených expozícií;
položky aktív predstavujúce pohľadávky a iné expozície voči uznaným burzám.
4. Odchylne od článku 395 ods. 1 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúciám vznikali akékoľvek expozície uvedené v odseku 5 tohto článku spĺňajúce podmienky stanovené v odseku 6 tohto článku, a to až do týchto limitov:
100 % kapitálu inštitúcie Tier 1 do 31. decembra 2018;
75 % kapitálu inštitúcie Tier 1 do 31. decembra 2019;
50 % kapitálu inštitúcie Tier 1 do 31. decembra 2020.
Limity uvedené v prvom pododseku písm. a), b) a c) sa uplatňujú na hodnoty expozícií po zohľadnení vplyvu zmiernenia kreditného rizika v súlade s článkami 399 až 403.
5. Prechodné dojednania stanovené v odseku 4 sa uplatňujú na tieto expozície:
aktíva, ktoré predstavujú pohľadávky voči ústredným vládam, centrálnym bankám alebo subjektom verejného sektora členských štátov;
aktíva, ktoré predstavujú pohľadávky, za ktoré výslovne ručia ústredné vlády, centrálne banky alebo subjekty verejného sektora členských štátov;
iné expozície voči ústredným vládam, centrálnym bankám alebo subjektom verejného sektora členských štátov alebo iné expozície, za ktoré ručia ústredné vlády, centrálne banky alebo subjekty verejného sektora členských štátov;
aktíva, ktoré predstavujú pohľadávky voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom členských štátov, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde v súlade s článkom 115 ods. 2;
iné expozície voči regionálnym vládam alebo miestnym orgánom členských štátov alebo iné expozície, za ktoré ručia regionálne vlády alebo miestne orgány členských štátov, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde v súlade s článkom 115 ods. 2.
Na účely prvého pododseku písm. a), b) a c) sa prechodné dojednania stanovené v odseku 4 tohto článku uplatňujú len na tie aktíva a iné expozície voči subjektom verejného sektora alebo za ktoré subjekty verejného sektora ručia, s ktorými sa zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde, regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu v súlade s článkom 116 ods. 4 Ak sa s aktívami a inými expozíciami voči subjektom verejného sektora alebo za ktoré subjekty verejného sektora ručia zaobchádza ako s expozíciami voči regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu v súlade s článkom 116 ods. 4, prechodné dojednania stanovené v odseku 4 tohto článku sa uplatňujú len v prípade, keď sa s expozíciami voči uvedenej regionálnej vláde alebo miestnemu orgánu zaobchádza ako s expozíciami voči ústrednej vláde v súlade s článkom 115 ods. 2.
6. Prechodné dojednania stanovené v odseku 4 tohto článku sa uplatňujú len v prípade, keď expozícia uvedená v odseku 5 tohto článku spĺňa všetky tieto podmienky:
expozícii by sa v súlade s článkom 495 ods. 2 v jeho znení platnom k 31. decembru 2017 priradila riziková váha 0 %;
expozícia vznikla 12. decembra 2017 alebo po tomto dátume.
7. Expozícia podľa odseku 5 tohto článku, ktorá vznikla pred 12. decembrom 2017 a ktorej bola 31. decembra 2017 v súlade s článkom 495 ods. 2 priradená riziková váha 0 %, je vyňatá z uplatňovania článku 395 ods. 1.
Článok 494
Prechodné ustanovenia týkajúce sa požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky
1. Odchylne od článku 92a musia inštitúcie identifikované ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sú G-SII alebo tvoria časť G-SII, od 27. júna 2019 do 31. decembra 2021 nepretržite spĺňať tieto požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky:
rizikový pomer 16 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4;
nerizikový pomer 6 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4.
2. Odchylne od článku 72b ods. 3 je rozsah, v akom môžu byť nástroje oprávnených záväzkov uvedené v článku 72b ods. 3 zahrnuté do položiek oprávnených záväzkov, od 27. júna 2019 do 31. decembra 2021 vo výške 2,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4.
3. Odchylne od článku 72b ods. 3, kým orgán pre riešenie krízových situácií po prvýkrát posúdi splnenie podmienky stanovenej v písmene c) uvedeného odseku, záväzky sa kvalifikujú ako nástroje oprávnených záväzkov až do súhrnnej hodnoty, ktorá do 31. decembra 2021 nepresahuje 2,5 % a po tomto dátume 3,5 % celkovej hodnoty rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4, a to za predpokladu, že spĺňajú podmienky stanovené v článku 72b ods. 3 písm. a) a b).
Článok 494a
Zachovanie predchádzajúceho stavu emisií prostredníctvom účelovo vytvorených subjektov
1. Odchylne od článku 52 sa kapitálové nástroje, ktoré inštitúcia neemitovala priamo, kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 do 31. decembra 2021, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:
podmienky stanovené v článku 52 ods. 1 s výnimkou podmienky, na základe ktorej sa vyžaduje, aby nástroje inštitúcia emitovala priamo;
nástroje sú emitované prostredníctvom subjektu v rámci konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2;
výnosy sú okamžite k dispozícii inštitúcii bez obmedzenia a vo forme, ktorá spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku.
2. Odchylne od článku 63 sa kapitálové nástroje, ktoré inštitúcia neemitovala priamo, kvalifikujú ako nástroje kapitálu Tier 2 do 31. decembra 2021, len ak sú splnené všetky tieto podmienky:
podmienky stanovené v článku 63 ods. 1 s výnimkou podmienky, na základe ktorej sa vyžaduje, aby inštitúcia nástroje emitovala priamo;
nástroje sú emitované prostredníctvom subjektu v rámci konsolidácie podľa prvej časti hlavy II kapitoly 2;
výnosy sú okamžite k dispozícii inštitúcii bez obmedzenia a vo forme, ktorá spĺňa podmienky stanovené v tomto odseku.
Článok 494b
Zachovanie predchádzajúceho stavu nástrojov vlastných zdrojov a nástrojov oprávnených záväzkov
1. Odchylne od článkov 51 a 52 sa nástroje emitované pred 27. júnom 2019 kvalifikujú ako nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 najneskôr do 28. júna 2025, ak spĺňajú podmienky stanovené v článkoch 51 a 52, s výnimkou podmienok uvedených v článku 52 ods. 1 písm. p), q) a r).
2. Odchylne od článkov 62 a 63 sa nástroje emitované pred 27. júnom 2019 kvalifikujú ako nástroje kapitálu Tier 2 najneskôr do 28. júna 2025, ak spĺňajú podmienky stanovené v článkoch 62 a 63, s výnimkou podmienok uvedených v článku 63 písm. n), o) a p).
3. Odchylne od článku 72a ods. 1 písm. a) sa záväzky emitované pred 27. júnom 2019 kvalifikujú ako položky oprávnených záväzkov, ak spĺňajú podmienky stanovené v článku 72b, s výnimkou podmienok uvedených v článku 72b ods. 2 písm. b) bode ii) a v článku 72b ods. 2 písm. f) až m).
Článok 495
Zaobchádzanie s kapitálovými expozíciami v rámci prístupu IRB
1. Odchylne od tretej časti kapitoly 3 môže príslušný orgán do 31. decembra 2017 vyňať z prístupu IRB určité kategórie kapitálových expozícií, ktoré inštitúcie a dcérske spoločnosti v EÚ inštitúcií v danom členskom štáte mali v držbe k 31. decembru 2007. Príslušný orgán uverejní kategórie kapitálových expozícií, ktoré majú nárok na uplatnenie tohto prístupu podľa článku 143 smernice 2013/36/EÚ.
Vyňatá pozícia sa meria ako počet akcií k 31. decembru 2007 a akýkoľvek ďalší podiel priamo vyplývajúci z držby týchto podielov, ak tieto podiely nezvyšujú pomerný podiel vlastníctva v spoločnosti pre správu portfólia.
Ak akvizícia zvyšuje pomerný podiel vlastníctva v osobitnej držbe, prevyšujúca časť držby nie je predmetom vyňatia. Vyňatie sa neuplatňuje ani na držby, ktoré boli pôvodne predmetom vyňatia, ale boli predané a potom spätne odkúpené.
Kapitálové expozície, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, podliehajú kapitálovým požiadavkám vypočítaným v súlade so štandardizovaným prístupom podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2, prípadne požiadavkám ustanoveným v tretej časti hlave IV.
Príslušné orgány oznámia Komisii a EBA vykonávanie tohto odseku.
►C2 2. Pri výpočte hodnôt rizikovo vážených expozícií na účely článku 114 ods. 4 sa až do 31. decembra 2017 priraďuje v súvislosti s expozíciami voči ústredným vládam alebo centrálnym bankám členských štátov denominovaným a financovaným v domácej mene ktoréhokoľvek členského štátu rovnaká riziková váha ◄ , aká by sa uplatnila na takéto expozície denominované a financované v ich domácej mene.
3. EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom presne stanoviť podmienky, za ktorých príslušné orgány môžu uplatniť výnimku uvedenú v odseku 1.
EBA predloží návrh týchto regulačných technických predpisov Komisii do 30. júna 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 496
Požiadavky na vlastné zdroje pre kryté dlhopisy
1. ►M3 Príslušné orgány môžu udeliť úplnú alebo čiastočnú výnimku z uplatňovania limitu 10 % pre nadriadené podielové listy emitované francúzskymi fondmi Fonds Communs de Créances alebo subjektmi zaoberajúcimi sa sekuritizáciou, ktoré sú rovnocenné francúzskym fondom Fonds Communs de Créances, stanoveného v článku 129 ods. 1 písm. d) a f), a to za predpokladu, že obe z týchto podmienok sú splnené: ◄
originátorom sekuritizovaných expozícií voči nehnuteľnému majetku určenému na bývanie alebo nehnuteľnému majetku určenému na podnikanie je člen rovnakej konsolidovanej skupiny ako emitent krytých dlhopisov, alebo subjekt pridružený k rovnakému ústrednému orgánu ako emitent krytých dlhopisov, pričom toto členstvo alebo pridruženie v rovnakej skupine sa určí vtedy, keď sa z nadriadených podielov vytvorí kolaterál pre kryté dlhopisy; a
člen rovnakej konsolidovanej skupiny ako emitent krytých dlhopisov alebo subjekt pridružený k rovnakému ústrednému orgánu ako emitent krytých dlhopisov si ponecháva celú tranžu prvej straty podporujúcu tieto nadriadené podielové listy.
2. Nadriadené nezabezpečené expozície inštitúcií, ktoré sa pred 28. júnom 2013 kvalifikovali podľa vnútroštátnych právnych predpisov na 20 % rizikovú váhu, sa do 31. decembra 2014 považujú na účely článku 129 ods. 1 písm. c) za kvalifikujúce sa do 1. stupňa kreditnej kvality.
3. Nadriadené nezabezpečené expozície inštitúcií, ktoré sa pred 28. júnom 2013 kvalifikovali podľa vnútroštátnych právnych predpisov na 20 % rizikovú váhu, sa do 31.decembra 2014 považujú na účely článku 129 ods. 5 za kvalifikujúce sa na 20 % rizikovú váhu.
Článok 497
Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči CCP
1. Ak CCP z tretej krajiny požiada o uznanie v súlade s článkom 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, inštitúcie môžu danú CCP považovať za QCCP od dátumu, kedy podala orgánu ESMA žiadosť o uznanie, až do jedného z týchto dátumov:
ak už Komisia prijala vykonávací akt uvedený v článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vo vzťahu k tretej krajine, v ktorej je CCP usadená, a tento vykonávací akt nadobudol účinnosť, do dvoch rokov od dátumu podania žiadosti;
ak Komisia ešte neprijala vykonávací akt uvedený v článku 25 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vo vzťahu k tretej krajine, v ktorej je CCP usadená, alebo tento vykonávací akt ešte nenadobudol účinnosť, do toho z nasledujúcich dátumov, ktorý nastane skôr:
dva roky po nadobudnutí účinnosti vykonávacieho aktu;
v prípade CCP, ktoré podali žiadosť po 27. júni 2019, dva roky od dátumu podania žiadosti;
v prípade CCP, ktoré podali žiadosť pred 27. júnom 2019, 28. júna 2021.
2. Do uplynutia lehoty vymedzenej v odseku 1 tohto článku, ak CCP uvedená v uvedenom odseku nemá fond pre prípad zlyhania ani nemá zavedenú záväznú dohodu so svojimi zúčtovacími členmi, ktorá jej umožňuje použiť celú počiatočnú maržu, ktorú prijala od svojich zúčtovacích členov, alebo jej časť, akoby to boli predfinancované príspevky, inštitúcia nahradí vzorec pre výpočet požiadavky na vlastné zdroje uvedený v článku 308 ods. 2 týmto vzorcom:
kde:
|
= |
požiadavka na vlastné zdroje; |
KCCP |
= |
hypotetický kapitál QCCP, ktorý inštitúcii oznámila QCCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012; |
DFCCP |
= |
predfinancované finančné zdroje CCP, ktoré inštitúcii oznámila CCP v súlade s článkom 50c nariadenia (EÚ) č. 648/2012; |
i |
= |
index označujúci zúčtovacieho člena; |
IMi |
= |
počiatočná marža, ktorú CCP poskytol zúčtovací člen i; a |
IM |
= |
celková suma počiatočnej marže, ktorú inštitúcii oznámila CCP v súlade s článkom 89 ods. 5a nariadenia (EÚ) č. 648/2012. |
3. Vo výnimočných prípadoch, ak je to nevyhnutné a primerané s cieľom zabrániť narušeniu medzinárodných finančných trhov, môže Komisia prostredníctvom vykonávacích aktov a s výhradou postupu preskúmania uvedeného v článku 464 ods. 2 prijať rozhodnutie o jednorazovom predĺžení prechodných opatrení stanovených v odseku 1 tohto článku o 12 mesiacov.
Článok 498
Výnimky pre obchodníkov s komoditami
1. Ustanovenia o požiadavkách vlastných zdrojov uvedené v tomto nariadení sa nevzťahujú na investičné spoločnosti, ktorých hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C bodoch 5, 6, 7, 9 a 10 prílohy I k smernici 2004/39/ES a na ktoré sa 31. decembra 2006 nevzťahovala smernica 93/22/EHS.
Táto výnimka platí do 31. decembra 2020 alebo do dátumu nadobudnutia účinnosti akýchkoľvek zmien podľa odsekov 2 a 3, podľa toho, čo nastane skôr.
2. Do 31. decembra 2015 Komisia na základe verejných konzultácií a vzhľadom na prerokovanie s príslušnými orgánmi predloží Parlamentu a Rade správu o:
vhodnom systéme prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami, ktorých hlavná obchodná činnosť spočíva výlučne v poskytovaní investičných služieb alebo vykonávaní investičných činností vo vzťahu ku komoditným derivátom alebo zmluvám o derivátoch, uvedeným v oddiele C bodoch 5, 6, 7, 9 a 10 prílohy I k smernici 2004/39/ES;
potrebe zmeny a doplnenia smernice 2004/39/ES s cieľom vytvoriť ďalšiu kategóriu investičnej spoločnosti, ktorej hlavná obchodná činnosť pozostáva výlučne z poskytovania investičných služieb alebo vykonávania investičných činností vo vzťahu k finančným nástrojom uvedeným v oddiele C bodoch 5, 6, 7, 9 a 10 prílohy I k smernici 2004/39/ES, ktoré sa týkajú dodávok energie vrátane elektrickej energie, uhlia, plynu a ropy.
3. Na základe správy uvedenej v odseku 2 môže Komisia predkladať návrhy na zmeny a doplnenia tohto nariadenia.
Článok 499
Finančná páka
1. Odchylne od článkov 429 a 430 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2021 inštitúcie počítajú a vykazujú ukazovateľ finančnej páky, pričom ako mieru kapitálu použijú:
kapitál Tier 1;
kapitál Tier 1 s výhradou výnimiek stanovených v kapitolách 1 a 2 tejto hlavy.
2. Odchylne od článku 451 ods. 1 sa inštitúcie môžu rozhodnúť, či zverejnia informácie o ukazovateli finančnej páky buď na základe len jedného vymedzenia, alebo oboch vymedzení miery kapitálu stanovených v odseku 1 písm. a) a b) tohto článku. Ak inštitúcie zmenia svoje rozhodnutie o tom, ktorý ukazovateľ finančnej páky zverejnia, prvé zverejnenie informácií, ktoré sa uskutoční po takejto zmene, obsahuje zosúladenie informácií o všetkých ukazovateľoch finančnej páky zverejnených do času zmeny.
3. Odchylne od článku 429 ods. 2 počas obdobia od 1 januára 2014 do 31. decembra 2017 môžu príslušné orgány povoliť, aby inštitúcie počítali ukazovateľ finančnej páky na konci štvrťroka, keď sa domnievajú, že inštitúcie nemusia mať dostatočne kvalitné údaje na výpočet ukazovateľa finančnej páky, ktorý predstavuje aritmetický priemer mesačných ukazovateľov finančnej páky za štvrťrok.
Článok 500
Úprava za predaje vo veľkom rozsahu
1. Odchylne od článku 181 ods. 1 písm. a) môže inštitúcia upraviť svoje odhady LGD čiastočnou alebo úplnou kompenzáciou účinku predaja vo veľkom rozsahu týkajúceho sa expozícií v stave zlyhania na realizovanú LGD až do výšky, ktorá zodpovedá rozdielu medzi priemernou odhadovanou LGD za porovnateľné expozície v stave zlyhania, ktoré sa nakoniec nezlikvidovali, a priemernou realizovanou LGD, okrem iného aj na základe straty dosiahnutej v dôsledku predaja vo veľkom rozsahu, a to hneď po splnení všetkých týchto podmienok:
inštitúcia poskytla príslušnému orgánu plán, v ktorom sa opisuje rozsah, zloženie a dátumy predaja zlyhaných expozícií;
predaj zlyhaných expozícií sa uskutočnil po 23. novembri 2016, ale najneskôr 28. júna 2022;
kumulatívna hodnota zlyhaných expozícií predaných od dátumu prvého predaja v súlade s plánom uvedeným v písmene a) prekročila 20 % kumulovanej hodnoty všetkých pozorovaných zlyhaní k dátumu prvého predaja uvedeného v písmenách a) a b).
Úpravu uvedenú v prvom pododseku možno vykonať iba do 28. júna 2022 a jej účinky môžu trvať, pokým sú zodpovedajúce expozície zahrnuté do vlastných odhadov LGD danej inštitúcie.
2. Inštitúcie oznámia príslušnému orgánu bez zbytočného odkladu splnenie podmienky stanovenej v odseku 1 písm. c).
Článok 501
Odpočet kapitálových požiadaviek pre kreditné riziko týkajúce sa expozícií voči MSP
1. Kapitálové požiadavky pre kreditné riziko týkajúce sa expozícií voči MSP sa vynásobia koeficientom 0,7619.
2. Na účely tohto článku:
táto expozícia sa zahrnie do retailovej triedy alebo do triedy expozícií voči podnikom alebo do triedy expozícií zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku. Expozície v stave zlyhania sa vylúčia;
MSP sú vymedzené v súlade s odporúčaním Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, o vymedzení mikro, malých a stredných podnikov ( 27 ). Z kritérií stanovených v článku 2 prílohy k uvedenému odporúčaniu sa berie do úvahy len ročný obrat;
celková suma, ktorú dlhujúci klient alebo skupina prepojených klientov dlží inštitúcii a materskej spoločnosti a jej dcérskym spoločnostiam, vrátane akýchkoľvek expozícií v stave zlyhania, ale okrem pohľadávok alebo podmienených pohľadávok zabezpečených kolaterálom vo forme nehnuteľného majetku určeného na bývanie, neprekročí podľa informácií, ktoré má inštitúcia, sumu 1,5 milióna EUR. Inštitúcia podnikne primerané kroky, aby takéto informácie získala.
3. Inštitúcie podávajú každé tri mesiace príslušným orgánom správu o celkovej sume expozícií voči MSP vypočítanej v súlade s odsekom 2.
►C1 4. Komisia do 28. júna 2016 vypracuje správu o vplyve požiadaviek na vlastné zdroje ustanovených v tomto nariadení na požičiavanie MSP a fyzickým osobám ◄ a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.
5. Na účely odseku 4 EBA predloží Komisii:
analýzu vývoja trendov a podmienok poskytovania úverov MSP počas obdobia uvedeného v odseku 4;
analýzu efektívnej rizikovosti MSP Únie počas celého hospodárskeho cyklu;
správu o súlade požiadaviek na vlastné zdroje ustanovených v tomto nariadení pre kreditné riziko týkajúce sa expozícií voči MSP s výsledkami analýzy podľa písmen a) a b).
Článok 501a
Úprava požiadaviek na vlastné zdroje na účely kreditného rizika pre expozície voči subjektom, ktoré prevádzkujú alebo financujú fyzické štruktúry alebo zariadenia, systémy a siete, ktoré poskytujú alebo podporujú základné verejné služby
4. Komisia do 28. júna 2022 vypracuje správu o vplyve požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tomto nariadení na poskytovanie úverov subjektom projektu infraštruktúry a uvedenú správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.
5. Na účely odseku 4 EBA predloží Komisii:
analýzu vývoja trendov a podmienok na trhoch pre poskytovanie úverov v oblasti infraštruktúry a projektové financovanie za obdobie uvedené v odseku 4;
analýzu efektívnej rizikovosti subjektov uvedených v odseku 1 písm. b) za celý hospodársky cyklus;
správu o súlade požiadaviek na vlastné zdroje stanovených v tomto nariadení s výsledkami analýzy podľa písmen a) a b) tohto odseku.
Článok 501b
Výnimka z požiadaviek na predkladanie správ
Odchylne od článku 430 počas obdobia od dátumu začatia uplatňovania príslušných ustanovení tohto nariadenia do dátumu prvého zaslania správ stanoveného vo vykonávacích technických predpisoch uvedených v spomínanom článku môže príslušný orgán upustiť od požiadavky, aby sa informácie vykazovali vo formáte stanovenom vo vzoroch obsiahnutých vo vykonávacom akte uvedenom v článku 430 ods. 7, ak uvedené vzory neboli aktualizované, aby zohľadnili ustanovenia tohto nariadenia.
HLAVA II
SPRÁVY A PRESKÚMANIA
Článok 501c
Prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami, ktoré súvisia s environmentálnymi a/alebo so sociálnymi cieľmi
EBA po konzultácii s ESRB na základe dostupných údajov a zistení expertnej skupiny Komisie na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie posúdi, či by bolo odôvodnené osobitné prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami, ktoré sa týkajú aktív alebo činností, ktoré v značnej miere súvisia s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi. EBA predovšetkým posúdi:
metodiky na posúdenie efektívnej rizikovosti expozícií týkajúcich sa aktív a činností, ktoré v značnej miere súvisia s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi, v porovnaní s rizikovosťou iných expozícií;
vývoj vhodných kritérií na posúdenie fyzických a prechodových rizík vrátane rizík súvisiacich s depreciáciou aktív z dôvodu regulačných zmien;
potenciálne účinky osobitného prudenciálneho zaobchádzania s expozíciami, ktoré sa týkajú aktív a činností v značnej miere súvisiacich s environmentálnymi a/alebo sociálnymi cieľmi, na oblasť finančnej stability a bankových úverov v Únii.
EBA podá správu o zisteniach Európskemu parlamentu, Rade a Komisii do 28. júna 2025.
Na základe uvedenej správy Komisia v prípade potreby predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.
Článok 502
Cyklickosť minimálnych kapitálových požiadaviek
Komisia v spolupráci s EBA, ESRB a členskými štátmi a pri zohľadnení stanoviska ECB pravidelne sleduje, či toto nariadenie ako celok spolu so smernicou 2013/36/EÚ, má značný vplyv na hospodársky cyklus, a z hľadiska tohto preskúmania zváži, či sú dôvody na prijatie nápravných opatrení. EBA podá do 31. decembra 2013 Komisii správu, či a ako by sa metodiky inštitúcií uplatňujúcich prístup IRB mali zbližovať s cieľom zaviesť porovnateľnejšie kapitálové požiadavky a zároveň zmierniť procyklickosť.
Na základe tejto analýzy a pri zohľadnení stanoviska ECB Komisia každé dva roky vypracuje správu a predloží ju Európskemu parlamentu a Rade spolu so všetkými vhodnými návrhmi. Pri príprave správy sa v primeranej miere zohľadnia príspevky od strán prijímajúcich úvery a poskytujúcich úvery.
Komisia do 31. decembra 2014 preskúma uplatňovanie článku 33 ods. 1 písm. c) a vypracuje o ňom správu, ktorú spolu s prípadným legislatívnym návrhom predloží Európskemu parlamentu a Rade.
So zreteľom na potenciálne vypustenie článku 33 ods. 1 písm. c) a jeho potenciálne uplatňovanie na úrovni Únie sa preskúmaním zabezpečí najmä to, aby boli zavedené dostatočné ochranné opatrenia na zaistenie finančnej stability vo všetkých členských štátoch.
Článok 503
Požiadavky na vlastné zdroje pre expozície vo forme krytých dlhopisov
1. Komisia do 31. decembra 2014 po porade s EBA podá Parlamentu a Rade správu, spolu s prípadnými vhodnými návrhmi v súvislosti s tým, či rizikové váhy stanovené v článku 129 a požiadavky na vlastné zdroje pre špecifické riziko uvedené v článku 336 ods. 3 sú primerané pre všetky nástroje, ktoré spĺňajú podmienky na toto zaobchádzanie, a či sú kritériá uvedené v článku 129 primerané.
2. V správe a návrhoch uvedených v odseku 1 sa zohľadní:
rozsah, v akom sa v regulačných kapitálových požiadavkách uplatňovaných v súčasnosti na kryté dlhopisy primerane rozlišuje medzi rozdielmi v kreditnej kvalite krytých dlhopisov a kolaterálu, ktorým sú zabezpečené, vrátane rozsahu odlišností medzi členskými štátmi;
transparentnosť trhu s krytými dlhopismi a rozsah, v akom uľahčuje komplexnú internú analýzu zo strany investorov, pokiaľ ide o kreditné riziko krytých dlhopisov a kolaterálu, ktorým sú zabezpečené, a oddelenie aktív v prípade platobnej neschopnosti emitenta vrátane zmierňovacích účinkov príslušného prísneho národného rámca v súlade s článkom 129 tohto nariadenia a článkom 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES na celkovú kreditnú kvalitu krytého dlhopisu a jeho vplyv na úroveň transparentnosti požadovanú investormi;
rozsah, v ktorom má emitovanie krytých dlhopisov úverovou inštitúciou vplyv na kreditné riziko, ktorému sú vystavení ďalší veritelia emitujúcej inštitúcie.
3. Komisia do 31. decembra 2014 po porade s EBA podá Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej uvedie, či by sa pôžičky zabezpečené lietadlami (záložné právo na lietadlo) a pôžičky na nehnuteľný majetok určený na bývanie zabezpečené zárukou, ale nezabezpečené registrovanou hypotékou, mali za určitých podmienok považovať za prípustné aktíva v súlade s článkom 129.
4. Komisia do 31. decembra 2016 preskúma vhodnosť výnimky ustanovenej v článku 496 a prípadne aj vhodnosť rozšírenia podobného zaobchádzania na akúkoľvek inú formu krytého dlhopisu. Na základe tohto preskúmania môže Komisia podľa potreby prijať delegované akty v súlade s článkom 462 na stanovenie trvalého charakteru uvedenej výnimky alebo vypracovať legislatívne návrhy na jej rozšírenie na ostatné formy krytých dlhopisov.
Článok 504
Kapitálové nástroje upísané orgánmi verejnej moci v núdzových situáciách
Komisia do 31. decembra 2016 a po porade s EBA podá Európskemu parlamentu a Rade spolu so všetkými vhodnými návrhmi správu o tom, či si zaobchádzanie stanovené v článku 31 vyžaduje úpravu alebo či by sa malo zmeniť alebo zrušiť.
Článok 504a
Podiely vo forme nástrojov oprávnených záväzkov
Do 28. júna 2022 EBA predloží Komisii správu o sumách a rozdelení podielov vo forme nástrojov oprávnených záväzkov medzi inštitúcie identifikované ako G-SII alebo O-SII a o možných prekážkach riešenia krízových situácií a riziku nákazy vo vzťahu k týmto podielom.
Na základe správy EBA Komisia do 28. júna 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vhodnom zaobchádzaní s takýmito podielmi, v prípade potreby spolu s legislatívnym návrhom.
Článok 505
Preskúmanie dlhodobého financovania
Komisia do 31. decembra 2014 podá Európskemu parlamentu a Rade spolu so všetkými vhodnými návrhmi správu o primeranosti požiadaviek uvedených v tomto nariadení, a to z hľadiska potreby zabezpečiť primeranú výšku zdrojov pre všetky formy dlhodobého financovania hospodárstva, vrátane projektov kritickej infraštruktúry v Únii v oblasti dopravy, energetiky a komunikácií.
Článok 506
Kreditné riziko – vymedzenie pojmu zlyhanie
EBA do 31. decembra 2017 podá Komisii správu o tom, ako nahradenie lehoty 90 dní lehotou 180 dní po termíne splatnosti, ako sa uvádza v článku 178 ods. 1 písm. b), ovplyvňuje hodnoty rizikovo vážených expozícií, ako aj o vhodnosti uplatňovania uvedeného ustanovenia v období po 31. decembri 2019.
Komisia môže na základe tejto správy predložiť legislatívne návrhy na zmeny tohto nariadenia.
Článok 507
Veľká majetková angažovanosť
1. EBA monitoruje využívanie výnimiek stanovených v článku 390 ods. 6 písm. b), článku 400 ods. 1 písm. f) až m) a článku 400 ods. 2 písm. a) a c) až g), i), j) a k) a do 28. júna 2021 predloží Komisii správu s posúdením kvantitatívneho vplyvu, ktorý by malo zrušenie uvedených výnimiek alebo stanovenie limitu pre ich využívanie. V tejto správe sa pre každú výnimku stanovenú v uvedených článkoch posúdi najmä:
počet prípadov veľkej majetkovej angažovanosti, pre ktoré bola udelená výnimka, v každom členskom štáte;
počet inštitúcií, ktoré využívajú výnimku, v každom členskom štáte;
súhrnná hodnota expozícií, pre ktoré bola udelená výnimka, v každom členskom štáte.
2. Komisia do 31. decembra 2023 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní výnimiek uvedených v článku 390 ods. 4 a článku 401 ods. 2 týkajúcich sa metód výpočtu hodnoty expozície pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, a najmä potreby zohľadniť zmeny v medzinárodných normách určujúcich metódy takéhoto výpočtu.
Článok 508
Úroveň uplatňovania
1. Komisia preskúma do 31. decembra 2014 uplatňovanie prvej časti hlavy II a článku 113 ods. 6 a 7 a vyhotoví o tom správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade, spolu s prípadným legislatívnym návrhom.
2. Komisia podá do 31. decembra 2015 správu o tom, či a ako by sa požiadavka týkajúca sa krytia likviditou stanovená v šiestej časti mala vzťahovať na investičné spoločnosti, a po porade s EBA predloží túto správu Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.
3. Komisia po porade s EBA a ESMA a na základe rokovaní s príslušnými orgánmi podá do 31. decembra 2015 Európskemu parlamentu a Rade správu o vhodnom režime prudenciálneho dohľadu nad investičnými spoločnosťami a spoločnosťami uvedenými v článku 4 ods. 1 bode 2 písm. b) a c). V prípade potreby sa na základe tejto správy predloží legislatívny návrh.
Článok 509
Požiadavky na likviditu
1. EBA monitoruje a vyhodnocuje správy vypracované na základe článku 415 ods. 1 za jednotlivé meny a za rôzne podnikateľské modely. EBA po porade s ESRB, nefinančnými koncovými používateľmi, bankovým sektorom, príslušnými orgánmi a národnými centrálnymi bankami raz za rok a prvýkrát do 31. decembra 2013 podá Komisii správu o tom, či by stanovenie všeobecnej požiadavky týkajúcej sa krytia likvidity v šiestej časti na základe položiek, ktoré sa majú vykazovať v súlade so šiestou časťou hlavou II a prílohy III pri posúdení buď individuálne, alebo súhrnne, mohlo mať závažný škodlivý vplyv na podnikateľský a rizikový profil inštitúcií usadených v Únii, alebo na stabilitu a riadne fungovanie finančných trhov alebo na hospodárstvo a stabilitu poskytovania bankových úverov, s osobitným zameraním na úvery pre MSP a na obchodné financovanie vrátane úverov poskytovaných na základe oficiálnych schém poistenia exportných úverov.
V správe uvedenej v prvom pododseku by sa mal náležite zohľadniť vývoj na trhoch a vývoj v oblasti medzinárodnej regulácie, ako aj súvislosť tejto požiadavky na krytie likvidity s inými prudenciálnymi požiadavkami podľa tohto nariadenia, ako je napríklad pomer rizikového kapitálu stanovený v článku 92 a ukazovateľ finančnej páky.
Európskemu parlamentu a Rade sa poskytne príležitosť zaujať stanovisko k správe uvedenej v prvom pododseku.
2. EBA v správe uvedenej v odseku 1 posúdi najmä:
ustanovenie mechanizmov obmedzujúcich hodnotu kladných tokov likvidity, predovšetkým so zreteľom na určenie vhodného horného ohraničenia kladného peňažného toku a určenie podmienok jeho uplatňovania, pričom zohľadní rôzne podnikateľské modely vrátane postupovaného financovania (pass through financing), faktoringu, lízingu, krytých dlhopisov, hypoték, emisie krytých dlhopisov, ako aj rozsah, v ktorom by sa toto horné ohraničenie malo upraviť alebo zrušiť, aby sa zohľadnili osobitosti špecializovaného financovania;
kalibráciu kladných a záporných peňažných tokov uvedených v šiestej časti hlave II, najmä v článku 422 ods. 7 a v článku 425 ods. 2;
ustanovenie mechanizmov obmedzujúcich požiadavky na krytie likvidity určitými kategóriami likvidných aktív; posúdi najmä vhodný minimálny percentuálny podiel likvidných aktív uvedených v článku 416 ods. 1 písm. a), b) a c) na celkových likvidných aktívach, pričom otestuje prahovú hodnotu 60 % a zohľadní vývoj v oblasti medzinárodnej regulácie. Aktíva, ktoré sú dlžné a splatné alebo sú splatné na požiadanie do 30 kalendárnych dní by sa nemali do tohto limitu započítavať s výnimkou prípadu, keď sa tieto aktíva získali voči kolaterálu, ktorý sa tiež kvalifikuje podľa článku 416 ods. 1 písm. a), b) a c);
stanovenia konkrétnych mier nižšieho záporného peňažného toku a/alebo vyššieho kladného peňažného toku pre toky v rámci skupiny, stanovenia, za akých podmienok by boli z prudenciálneho hľadiska takéto konkrétne miery kladných alebo záporných peňažných tokov opodstatnené, a stanoví sa vysokoúrovňový opis metodiky využívajúcej objektívne kritériá a parametre na stanovenie konkrétnych úrovní kladných a záporných peňažných tokov medzi inštitúciou a protistranou, keď nie sú usadené v rovnakom členskom štáte;
kalibráciu mier čerpania uplatniteľných na nečerpané záväzné kreditné facility a facility likvidity, na ktoré sa vzťahuje článok 424 ods. 3 a 5. EBA by mala najmä otestovať mieru čerpania vo výške 100 %;
vymedzenie retailového vkladu v článku 411 bode 2, najmä vhodnosť zavedenia prahovej hodnoty na vklady fyzických osôb;
potrebu zaviesť novú kategóriu retailového vkladu s nižším záporným peňažným tokom, a to vzhľadom na osobitné charakteristické znaky takýchto vkladov, ktoré by mohli odôvodňovať nižšiu mieru záporných peňažných tokov, a berúc do úvahy medzinárodný vývoj;
výnimiek z požiadaviek na zloženie likvidných aktív, ktoré musia inštitúcie mať v držbe, ak sú súhrnné opodstatnené potreby inštitúcie vzhľadom na likvidné aktíva v určitej mene vyššie ako dostupné likvidné aktíva, a podmienok, ktorým by mali tieto výnimky podliehať;
vymedzenie finančných produktov, ktoré sú v súlade s islamským právnym systémom (šaría) ako alternatívy aktív, ktoré by sa kvalifikovali ako likvidné aktíva na účely článku 416, a to na použitie bankami, ktoré sú v súlade s islamským právnym systémom;
vymedzenie okolností stresu vrátane zásad použitia zásob likvidných aktív a potrebných reakcií dohľadu, za ktorých by inštitúcie mohli použiť svoje likvidné aktíva na krytie záporných tokov likvidity, a spôsobov riešenia nedodržiavania pravidiel;
vymedzenie zriadeného prevádzkového vzťahu pre nefinančného klienta uvedeného v článku 422 ods. 3 písm. c);
kalibráciu miery záporného peňažného toku uplatniteľného na služby korešpondenčného bankovníctva a služby prime brokerage, ako sa uvádza v článku 422 ods. 4 prvého pododseku;
mechanizmy zachovania dlhopisov s vládnou zárukou emitovaných pre úverové inštitúcie ako súčasť podporných opatrení vlády, ktorým Únia schválila štátnu pomoc, ako sú napríklad dlhopisy, ktoré emituje National Asset Management Agency (NAMA) v Írsku a Spanish Asset Management Company v Španielsku, a ktoré sú určené na odstránenie problémových aktív zo súvah úverových inštitúcií, ako aktív s mimoriadne vysokou likviditou a kreditnou kvalitou, minimálne do decembra 2023.
3. EBA po porade s ESMA a ECB podá do 31. decembra 2013 Komisii správu o vhodných jednotných vymedzeniach vysokej a mimoriadne vysokej likvidity a kreditnej kvality prevoditeľných aktív na účely článku 416 a primeraných haircutov pre aktíva, ktoré by sa kvalifikovali ako likvidné aktíva na účely článku 416, s výnimkou aktív uvedených v článku 416 ods. 1 písm. a), b) a c).
Európskemu parlamentu a Rade sa poskytne príležitosť zaujať stanovisko k tejto správe.
V správe uvedenej v prvom pododseku by sa mali zvážiť aj:
iné kategórie aktív, konkrétne RMBS vysokej likvidity a kreditnej kvality,
iné kategórie cenných papierov a úverov prípustných z hľadiska centrálnej banky, napríklad dlhopisy miestnej samosprávy a krátkodobé obchodovateľné cenné papiere; a
iné aktíva, ktoré nie sú z prípustné hľadiska centrálnej banky, ale sú obchodovateľné, napríklad kapitálové cenné papiere kótované na uznanej burze, zlato, kapitálové nástroje viazané na významný index, dlhopisy so zárukou, kryté dlhopisy, podnikové dlhopisy a fondy založené na uvedených aktívach.
4. V správe uvedenej v odseku 3 sa zváži, či – a ak, do akej miery – by sa vzhľadom na medzinárodný vývoj a pri zohľadnení európskych osobitostí vrátane spôsobu vykonávania menovej politiky v Únii mali medzi likvidné aktíva zahrnúť pohotovostné kreditné facility uvedené v článku 416 ods. 1 písm. e).
EBA testuje najmä vhodnosť nasledujúcich kritérií a primerané úrovne pre takéto vymedzenia:
minimálny objem obchodov s aktívami;
minimálny objem nesplatených aktív;
transparentná tvorba cien a informácie po uskutočnení obchodu;
stupne kreditnej kvality uvedené v tretej časti hlave II kapitole 2;
overený záznam o cenovej stabilite;
priemerný objem obchodov a priemerná veľkosť obchodov;
maximálne rozpätie ponuky kúpy a predaja;
zostávajúci čas do splatnosti;
minimálny koeficient obratu.
5. EBA do 31. januára 2014 okrem toho predloží správu o týchto skutočnostiach:
jednotné vymedzenie vysokej a mimoriadne vysokej likvidity a kreditnej kvality;
možné neúmyselné dôsledky vymedzenia likvidných aktív pre vykonávanie operácií menovej politiky a rozsah, v ktorom:
zoznam likvidných aktív, ktorý je oddelený od zoznamu aktív prípustných z hľadiska centrálnej banky, môže stimulovať inštitúcie k predkladaniu prípustných aktív, ktoré nie sú zahrnuté do vymedzenia likvidných aktív v operáciách refinancovania;
regulácia likvidity môže odrádzať inštitúcie od požičiavania alebo vypožičiavania na nezabezpečenom peňažnom trhu a či to môže viesť k spochybneniu zamerania sadzby EONIA pri vykonávaní menovej politiky;
zavedenie požiadavky na krytie likvidity môže centrálnym bankám sťažiť zabezpečovanie cenovej stability pomocou existujúceho rámca a nástrojov menovej politiky;
prevádzkové požiadavky na držbu likvidných aktív uvedené v článku 417 ods. 1 písm. b) až f) v súlade s vývojom v oblasti medzinárodnej regulácie.
Článok 510
Požiadavky na čisté stabilné financovanie
1. EBA do 31. decembra 2015 podá Komisii správu vychádzajúcu z položiek, ktoré sa majú vykazovať v súlade so šiestou časťou hlavou III, o tom, či a ako by bolo vhodné zabezpečiť, aby inštitúcie používali stabilné zdroje financovania, vrátane posúdenia vplyvu na podnikateľský a rizikový profil inštitúcií usadených v Únii, na finančné trhy alebo na hospodárstvo a bankové úvery, s osobitným zameraním na úvery pre MSP a na obchodné financovanie vrátane úverov poskytovaných na základe oficiálnych schém poistenia exportných úverov a postupovaného financovania (pass through financing) vrátane krytia financovaného prostredníctvom hypoték. EBA najmä vykoná analýzu vplyvu stabilných zdrojov financovania na štruktúry refinancovania existujúce v rámci rôznych bankových modelov v Únii.
2. EBA zároveň podá do 31. decembra 2015 Komisii správu vychádzajúcu z položiek, ktoré sa majú vykazovať v súlade so šiestou časťou hlavou III, v súlade s jednotnými formátmi vykazovania uvedenými v článku 415 ods. 3 písm. a) a po porade s ESRB, o metodikách určovania výšky stabilného financovania dostupného inštitúciám a požadovaného inštitúciami, ako aj o vhodných jednotných vymedzeniach pre výpočet takejto požiadavky na čisté stabilné financovanie, pričom preskúma najmä:
kategórie a váhy uplatnené na zdroje stabilného financovania uvedené v článku 427 ods. 1;
kategórie a váhy uplatnené na stanovanie požiadavky na stabilné financovanie uvedenej v článku 428 ods. 1;
metodiky podľa potreby zabezpečia stimulačný alebo odrádzajúci účinok s cieľom povzbudiť stabilnejšie dlhodobejšie financovanie aktív, podnikateľských činností, investícií a financovanie inštitúcií;
potrebu vypracovať rôzne metodiky pre rôzne typy inštitúcií.
3. Komisia do 31. decembra 2016 podľa potreby a po zohľadnení správ uvedených v odsekoch 1 a 2, ako aj po úplnom zohľadnení rozmanitosti bankového sektora v Únii, predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh ako zabezpečiť, aby inštitúcie používali stabilné zdroje financovania.
4. EBA monitoruje sumu požadovaného stabilného financovania na krytie rizika financovania spojeného so zmluvami o derivátoch uvedenými v prílohe II a s kreditnými derivátmi počas horizontu jedného roka ukazovateľa čistého stabilného financovania, a to najmä riziko budúceho financovania pre uvedené zmluvy o derivátoch stanovené v článku 428s ods. 2 a v článku 428at ods. 2, a Komisii predloží do 28. júna 2024 správu o možnosti prijať koeficient vyššieho požadovaného stabilného financovania alebo opatrenie citlivejšie na riziko. V tejto správe sa posúdi aspoň:
možnosť rozlišovať medzi zmluvami o derivátoch, na ktoré sa vzťahuje zmluva o dozabezpečení, a zmluvami o derivátoch, na ktoré sa nevzťahuje zmluva o dozabezpečení;
možnosť zrušiť, zvýšiť alebo nahradiť požiadavku stanovenú v článku 428s ods. 2 a v článku 428at ods. 2;
možnosť zmeniť v širšom rozsahu zaobchádzanie so zmluvami o derivátoch pri výpočte ukazovateľa čistého stabilného financovania, ako je stanovené v článku 428d, článkoch 428k ods. 4 a 428s ods. 2, článku 428ag písm. a) a b), článku 428ah ods. 2, článku 428al ods. 4, a článku 428at ods. 2, článku 428ay písm. a) a b) a článku 428az ods. 2 s cieľom lepšie zachytiť riziko financovania spojené s uvedenými zmluvami počas horizontu jedného roka ukazovateľa čistého stabilného financovania;
vplyv navrhovaných zmien na sumu stabilného financovania požadovanú pre zmluvy o derivátoch inštitúcií.
5. Ak medzinárodné normy ovplyvnia zaobchádzanie so zmluvami o derivátoch uvedenými v prílohe II a kreditnými derivátmi pri výpočte ukazovateľa čistého stabilného financovania, Komisia, ak to bude vhodné a po zohľadnení správy uvedenej v odseku 4, uvedených zmien medzinárodných noriem a rozmanitosti bankového sektora v Únii, predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh zameraný na to, ako zmeniť ustanovenia týkajúce sa zaobchádzania so zmluvami o derivátoch uvedenými v prílohe II a kreditnými derivátmi pri výpočte ukazovateľa čistého stabilného financovania stanoveného v šiestej časti hlave IV s cieľom lepšie zohľadniť riziko financovania spojené s takýmito transakciami.
6. EBA monitoruje sumu stabilného financovania požadovaného na krytie rizika financovania spojeného s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov, ako aj s aktívami, ktoré boli v rámci takýchto transakcií prijaté alebo poskytnuté, a s nezabezpečenými transakciami so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov s finančnými klientmi, a Komisii predloží do 28. júna 2023 správu o vhodnosti takéhoto zaobchádzania. V uvedenej správe sa posúdi aspoň:
možnosť uplatniť vyššie alebo nižšie koeficienty stabilného financovania na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov s finančnými klientmi a na nezabezpečené transakcie so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov s finančnými klientmi s cieľom lepšie zohľadniť ich riziko financovania počas horizontu jedného roka ukazovateľa čistého stabilného financovania a možné účinky nákazy medzi finančnými klientmi;
možnosť uplatniť zaobchádzanie stanovené v článku 428r ods. 1 písm. g) na transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, ktoré sú zabezpečené kolaterálom vo forme iných druhov aktív;
možnosť uplatniť koeficienty stabilného financovania na podsúvahové položky použité v transakciách financovania prostredníctvom cenných papierov ako alternatívu k zaobchádzaniu stanovenému v článku 428p ods. 5;
vhodnosť asymetrického zaobchádzania medzi záväzkami so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov, ktoré poskytli finanční klienti, na ktoré sa vzťahuje koeficient dostupného stabilného financovania 0 % v súlade s článkom 428k ods. 3 písm. c), a aktívami vyplývajúcimi z transakcií so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov s finančnými klientmi, na ktoré sa vzťahuje koeficient požadovaného stabilného financovania 0 %, 5 % alebo 10 % v súlade s článkom 428r ods. 1 písm. g), článkom 428s ods. 1 písm. c) a článkom 428v písm. b);
vplyv zavedenia vyšších alebo nižších koeficientov požadovaného stabilného financovania pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov, najmä so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov s finančnými klientmi, na trhovú likviditu aktív prijatých v rámci takýchto transakcií ako kolaterál, a to najmä štátnych a podnikových dlhopisov;
vplyv navrhovaných zmien na sumu stabilného financovania požadovaného pre uvedené transakcie inštitúcií, najmä pre transakcie financovania prostredníctvom cenných papierov so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov s finančnými klientmi, ak v rámci takýchto transakcií boli ako kolaterál prijaté štátne dlhopisy.
7. Komisia do 28. júna 2024, ak to bude vhodné a po zohľadnení správy uvedenej v odseku 6, všetkých medzinárodných noriem a rozmanitosti bankového sektora v Únii, predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh, ako zmeniť ustanovenia týkajúce sa zaobchádzania s transakciami financovania prostredníctvom cenných papierov, ako aj s aktívami, ktoré boli v rámci takýchto transakcií prijaté alebo poskytnuté, a s nezabezpečenými transakciami so zostatkovou splatnosťou menej než šesť mesiacov s finančnými klientmi pri výpočte ukazovateľa čistého stabilného financovania stanoveného v šiestej časti hlave IV, ak považuje za vhodné zohľadniť vplyv existujúceho zaobchádzania na ukazovateľa čistého stabilného financovania inštitúcií a lepšie zohľadniť riziko financovania spojené s takýmito transakciami.
8. Do 28. júna 2025 sa požadované koeficienty stabilného financovania uplatňované na transakcie uvedené v článku 428r ods. 1 písm. g), článku 428s ods. 1 písm. c) a článku 428v písm. b) zvýšia z 0 % na 10 %, z 5 % na 15 % a z 10 % na 15 %, pokiaľ sa v legislatívnom akte prijatom na základe návrhu Komisie v súlade s odsekom 7 tohto článku nestanoví inak.
9. EBA monitoruje objem stabilného financovania potrebného na krytie rizika financovania spojeného s cennými papiermi v držbe inštitúcií s cieľom hedžovať zmluvy o derivátoch. EBA predloží správu o vhodnosti uvedeného zaobchádzania do 28. júna 2023. V tejto správe sa posúdi aspoň:
možný vplyv zaobchádzania na schopnosť investorov získať expozíciu voči aktívam a vplyv zaobchádzania na úverové zdroje v únii kapitálových trhov;
možnosť uplatnenia upravených požiadaviek na stabilné financovanie na cenné papiere, ktoré sú držané s cieľom hedžovať deriváty, ktoré sú financované z počiatočnej marže, buď úplne alebo čiastočne;
možnosť uplatnenia upravených požiadaviek na stabilné financovanie na cenné papiere, ktoré sú držané s cieľom hedžovať deriváty, ktoré nie sú financované z počiatočnej marže,
10. Do 28. júna 2023 alebo rok po dohode o medzinárodných normách vypracovanej BCBS, podľa toho, čo nastane skôr, Komisia v prípade potreby a pri zohľadnení správy podľa odseku 9, všetkých medzinárodných noriem vypracovaných BCBS, rozmanitosti bankového sektora v Únii a cieľov únie kapitálových trhov predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh zameraný na to, ako zmeniť ustanovenia týkajúce sa zaobchádzania s cennými papiermi v držbe inštitúcií s cieľom hedžovať zmluvy o derivátoch na účely výpočtu ukazovateľa čistého stabilného financovania, ako sa stanovuje v šiestej časti hlave IV, ak to považuje za vhodné vzhľadom na vplyv existujúceho zaobchádzania na ukazovateľ čistého stabilného financovania inštitúcií, a s cieľom lepšie zohľadniť riziko financovania spojené s takýmito transakciami.
11. EBA posúdi, či by bolo odôvodnené znížiť koeficient požadovaného stabilného financovania pre aktíva používané na poskytovanie služieb zúčtovania a vyrovnania drahých kovov, ako je zlato, striebro, platina a paládium, alebo pre aktíva používané na poskytovanie transakcií financovania drahých kovov, ako je zlato, striebro, platina a paládium, na obdobie 180 dní alebo menej. EBA predloží správu Komisii do 28. júna 2021.
Článok 511
Finančná páka
1. Komisia do 31. decembra 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o týchto skutočnostiach:
či je vhodné zaviesť prirážku k ukazovateľu finančnej páky pre O-SII; a
či je primerané vymedzenie a výpočet veľkosti celkovej expozície uvedené v článku 429 ods. 4 vrátane zaobchádzania s rezervami centrálnych bánk.
2. Komisia na účely správy uvedenej v odseku 1 zohľadní medzinárodný vývoj a medzinárodne dohodnuté normy. V relevantných prípadoch sa k tejto správe pripojí legislatívny návrh.
Článok 512
Expozície voči prevedenému kreditnému riziku
Komisia podá do 31. decembra 2014 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní a účinnosti ustanovení piatej časti v súvislosti s vývojom na medzinárodnom trhu.
Článok 513
Makroprudenciálne pravidlá
1. Komisia do 30. júna 2022 a následne každých päť rokov po konzultácii s ESRB a EBA preskúma, či sú makroprudenciálne pravidlá uvedené v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ dostatočné na zmiernenie systémových rizík v sektoroch, regiónoch a členských štátoch, pričom okrem iného posúdi:
či sú súčasné makroprudenciálne nástroje uvedené v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ účinné, efektívne a transparentné;
či sú pokrytie a prípadná úroveň vzájomného prekrývania sa jednotlivých makroprudenciálnych nástrojov zameraných na podobné riziká uvedené v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ primerané a prípadne navrhne nové makroprudenciálne pravidlá;
aká je interakcia medzi medzinárodne dohodnutými normami pre systémové inštitúcie a ustanoveniami tohto nariadenia a smernice 2013/36/EÚ, a v prípade potreby navrhne nové pravidlá, pričom zohľadní tieto medzinárodne dohodnuté normy;
či by sa mali k makroprudenciálnym nástrojom stanoveným v tomto nariadení a v smernici 2013/36/EÚ pridať iné typy nástrojov, ako napríklad nástroje zamerané na dlžníka, aby sa doplnili kapitálové nástroje a aby sa umožnilo harmonizované používanie nástrojov na vnútornom trhu; berúc do úvahy, či je predpokladom zavedenia takýchto nástrojov ich harmonizované vymedzenie a vykazovanie príslušných údajov na úrovni Únie;
či by sa požiadavka na vankúš pre ukazovateľa finančnej páky uvedená v článku 92 ods. 1a mala rozšíriť aj na iné systémovo významné inštitúcie ako G-SII, či by jej kalibrácia mala byť odlišná od kalibrácie pre G-SII a či by jej kalibrácia mala závisieť od úrovne systémového významu inštitúcie;
či by sa mala súčasná dobrovoľná reciprocita makroprudenciálnych opatrení zmeniť na povinnú reciprocitu a či je na to vhodným základom súčasný rámec ESRB pre dobrovoľnú reciprocitu;
ako možno príslušné orgány Únie a členských štátov v oblasti makroprudenciálneho dohľadu vybaviť nástrojmi na riešenie nových systémových rizík vyplývajúcich z expozícií úverových inštitúcií voči nebankovému sektoru, najmä z trhov derivátov a transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov, v sektore správy aktív a sektore poisťovníctva.
2. Komisia do 31. decembra 2022 a následne každých päť rokov na základe konzultácie s ESRB a EBA podá Európskemu parlamentu a Rade správu o posúdení uvedenom v odseku 1 a prípadne predloží Európskemu parlamentu a Rade legislatívny návrh.
Článok 514
Metóda výpočtu hodnoty expozície transakcií s derivátmi
1. EBA do 28. júna 2023 podá Komisii správu o vplyve a relatívnej kalibrácii prístupov stanovených v tretej časti hlave II kapitole 6 oddieloch 3, 4 a 5, ktoré sa používajú na výpočet hodnoty expozície derivátových transakcií.
Článok 515
Monitorovanie a hodnotenie
►C1 1. EBA spolu s ESMA vypracuje do 28. júna 2014 správu o fungovaní tohto nariadenia so súvisiacimi povinnosťami vyplývajúcimi z nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ◄ najmä so zreteľom na inštitúcie fungujúce ako centrálna protistrana, aby sa zabránilo zdvojovaniu požiadaviek na derivátové transakcie, a tým zvyšovaniu regulačného rizika a zvyšovaniu nákladov na monitorovanie príslušnými orgánmi.
2. EBA monitoruje a hodnotí fungovanie ustanovení pre požiadavky na vlastné zdroje pre expozície voči centrálnej protistrane stanovené v tretej časti hlave II kapitole 6 oddiele 9. EBA do 1. januára 2015 podá Komisii správu o vplyve a účinnosti týchto ustanovení.
3. Komisia do 31. decembra 2016 preskúma dosiahnutie súladu medzi týmto nariadením a súvisiacimi povinnosťami vyplývajúcimi z nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ako aj požiadavkami na vlastné zdroje stanovenými v tretej časti hlave II kapitole 6 oddiele 9 a podá o tom správu, ktorú zároveň predloží spolu s prípadným legislatívnym návrhom Európskemu parlamentu a Rade.
Článok 516
Dlhodobé financovanie
Komisia podá do 31. decembra 2015 správu o vplyve tohto nariadenia na podporu dlhodobých investícií do infraštruktúry posilňujúcej rast.
Článok 517
Vymedzenie prípustného kapitálu
Komisia preskúma do 31. decembra 2014 vhodnosť vymedzenia pojmu prípustný kapitál, ktorý sa uplatňuje na účely druhej časti hlavy III a štvrtej časti a vypracuje o tom správu, ktorú predloží Európskemu parlamentu a Rade, a prípadne predloží legislatívny návrh.
Článok 518
Preskúmanie kapitálových nástrojov, ktoré možno odpísať alebo konvertovať, keď už viac nie sú životaschopné
Komisia do 31. decembra 2015 preskúma, či by toto nariadenie malo obsahovať požiadavku, že nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2 sa musia odpísať v prípade, ak sa určí, že inštitúcia už viac nie je životaschopná, a podá o tom správu. Komisia túto správu predloží Európskemu parlamentu a Rade spolu s prípadným legislatívnym návrhom.
Článok 518a
Preskúmanie ustanovení o cross-defaulte
Komisia do 28. júna 2022 preskúma a posúdi, či je vhodné požadovať, aby bolo možné v prípade oprávnených záväzkov uplatniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov bez toho, aby sa aktivovali ustanovenia o cross-defaulte v iných zmluvách, s cieľom čo najviac posilniť účinnosť nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov a posúdiť, či by podmienky alebo zmluvy, ktorými sa riadia iné záväzky, mali obsahovať ustanovenie o zákaze cross-defaultu v súvislosti s oprávnenými záväzkami. V prípade potreby sa k tomuto preskúmaniu a posúdeniu priloží legislatívny návrh.
Článok 519
Odpočítanie majetku dôchodkového fondu so stanovenými požitkami od položiek vlastného kapitálu Tier 1
EBA vypracuje do 30. júna 2014 správu o tom, či revidované štandardy IAS 19 v spojení s odpočítaním čistého majetku v dôchodkovom fonde uvedeného v článku 36 písm. e) a zmenami v čistých záväzkoch dôchodkového fondu vedú k nenáležitej volatilite vlastných zdrojov inštitúcie.
Komisia zohľadní správu EBA a do 31. decembra 2014 vypracuje správu určenú Európskemu parlamentu a Rade o tejto otázke uvedenej v prvom pododseku spolu s prípadným legislatívnym návrhom na zavedenie zaobchádzania upravujúceho čistý majetok alebo záväzky dôchodkového fondu so stanovenými požitkami pre výpočet vlastných zdrojov.
Článok 519a
Správa a preskúmanie
Komisia do 1. januára 2022 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní ustanovení tretej časti hlavy II kapitoly 5 v súvislosti s vývojom na sekuritizačných trhoch, pričom zohľadní aj makroprudenciálne a hospodárske hľadisko. K tejto správe sa podľa potreby pripojí legislatívny návrh a musia sa v nej predovšetkým zhodnotiť tieto body:
vplyv hierarchie metód stanovenej v článku 254 a výpočtu rizikovo vážených hodnôt expozícií sekuritizačných pozícií stanoveného v článkoch 258 až 266, pokiaľ ide o činnosti inštitúcií v oblasti emisie a investícií na sekuritizačných trhoch v Únii;
účinky na finančnú stabilitu Únie a členských štátov s osobitným dôrazom na potenciálne špekulácie na trhu s nehnuteľnosťami a zvýšené vzájomné prepojenie medzi finančnými inštitúciami;
aké opatrenia by bolo opodstatnené znížiť a zabrániť akýmkoľvek negatívnym účinkom sekuritizácie na finančnú stabilitu pri zachovaní jej pozitívneho účinku na financovanie, vrátane možného zavedenia maximálnej hranice pre expozíciu voči sekuritizáciám; a
účinky na schopnosť finančných inštitúcií zabezpečiť trvalo udržateľný a stabilný spôsob financovania reálnej ekonomiky, s osobitným dôrazom na MSP.
V uvedenej správe sa zohľadní aj regulačný vývoj na medzinárodných fórach, a to najmä na tých, ktoré súvisia s medzinárodnými štandardmi sekuritizácie.
Článok 519b
Požiadavky na vlastné zdroje pre trhové riziko
1. EBA do 30. septembra 2019 podá správu o tom, aký mali na inštitúcie v Únii vplyv medzinárodné normy, pokiaľ ide o výpočet požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko.
2. Komisia do 30. júna 2020 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, podľa potreby spolu s legislatívnym návrhom, o tom, ako implementovať medzinárodné normy o primeraných požiadavkách na vlastné zdroje pre trhové riziko, pričom zohľadní výsledky správy uvedenej v odseku 1 a medzinárodné normy a prístupy stanovené v tretej časti hlave IV kapitolách 1a a 1b.
HLAVA IIA
VYKONÁVANIE PRAVIDIEL
Článok 519c
Nástroj na uľahčenie dodržiavania súladu
1. EBA vyvinie elektronický nástroj zameraný na uľahčenie dodržiavania súladu inštitúcií s týmto nariadením a so smernicou 2013/36/EÚ, ako aj s regulačnými technickými predpismi, vykonávacími technickými predpismi, usmerneniami a vzormi prijatými na účely vykonávania tohto nariadenia a uvedenej smernice.
2. Nástroj uvedený v odseku 1 musí jednotlivým inštitúciám umožniť aspoň:
rýchlo identifikovať príslušné ustanovenia, ktoré musia byť dodržané vzhľadom na veľkosť inštitúcie a jej obchodný model;
sledovať zmeny vykonané v právnych aktoch a v príslušných vykonávacích ustanoveniach, usmerneniach a vzoroch.
HLAVA III
ZMENY
Článok 520
Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012
Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:
V hlave IV sa dopĺňa táto kapitola:
„KAPITOLA 4
Výpočty a vykazovanie na účely nariadenia (EÚ) č. 575/2013
Článok 50a
Výpočet KCCP
1. Na účely článku 308 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti ( *1 ) CCP vypočíta K CCP uvedené v odseku 2 tohto článku pre všetky zmluvy a transakcie, ktoré zúčtováva pre všetkých svojich zúčtovacích členov, na ktorých sa vzťahuje daný fond pre prípad zlyhania.
2. CCP vypočíta hypotetický kapitál (KCCP) takto:
kde:
EBRMi |
= |
hodnota expozície pred zmiernením rizika, ktorá sa rovná hodnote expozície CCP voči zúčtovaciemu členovi i vyplývajúcej zo všetkých zmlúv a transakcií s týmto zúčtovacím členom, vypočítaná bez zohľadnenia kolaterálu, ktorý poskytol tento zúčtovací člen; |
IMi |
= |
počiatočná marža, ktorú CCP poskytol zúčtovací člen i; |
DFi |
= |
predfinancovaný príspevok zúčtovacieho člena i; |
RW |
= |
20 % riziková váha; |
podiel kapitálu |
= |
8 %. |
Všetky hodnoty vo vzorci v prvom pododseku sa týkajú ocenenia na konci dňa, predtým ako dôjde k výmene marže, o ktorej doplnenie sa požiadalo počas poslednej požiadavky na doplnenie marže daného dňa.
3. CCP vykonáva výpočet v zmysle odseku 2 aspoň raz za štvrťrok alebo častejšie, ak to vyžadujú príslušné orgány jej zúčtovacích členov, ktorí sú inštitúciami.
4. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom upresniť na účely odseku 3 tieto skutočnosti:
frekvenciu a dátumy výpočtu ustanoveného v odseku 2;
situácie, v ktorých príslušný orgán inštitúcie konajúcej ako zúčtovací člen môže vyžadovať vyššie frekvencie výpočtu a vykazovania ako sú frekvencie, na ktoré sa odkazuje v písmene a).
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 50b
Všeobecné pravidlá pre výpočet Kccp
Na účely výpočtu ustanoveného v článku 50a ods. 2 sa uplatňujú tieto pravidlá:
CCP vypočíta hodnotu expozícií, ktoré má voči svojim zúčtovacím členom, takto:
pre expozície vyplývajúce zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. a) a d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ich vypočíta v súlade s metódou oceňovania podľa trhovej hodnoty stanovenou v článku 274 uvedeného nariadenia;
pre expozície vyplývajúce zo zmlúv a transakcií uvedených v článku 301 ods. 1 písm. b), c) a e) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 ich vypočíta v súlade so súhrnnou metódou nakladania s finančným kolaterálom uvedenou v článkoch 223 s úpravami z dôvodu volatility stanovenými orgánom dohľadu podľa článku 223 a 224 uvedeného nariadenia. Výnimka uvedená v článku 285 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia sa neuplatňuje;
pre expozície vyplývajúce z transakcií neuvedených v článku 301 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a ktoré sú spojené iba s rizikom vyrovnania, ich vypočíta v súlade s treťou časťou hlavou V uvedeného nariadenia;
pre inštitúcie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, sú súbory vzájomného započítania rovnaké ako tie, ktoré sa vymedzujú v tretej časti hlave II uvedeného nariadenia;
pri výpočte hodnôt uvedených v písmene a) odpočíta CCP od svojich expozícií kolaterál, ktorý poskytli jej zúčtovací členovia, primerane znížený o úpravy z dôvodu volatility stanovené orgánom dohľadu v súlade so súhrnnou metódou nakladania s finančným kolaterálom stanovenou v článku 224 nariadenia (EÚ) č. 575/2013;
ak má CCP expozície voči jednej alebo viacerým CCP, s každou takouto expozíciou zaobchádza, ako keby to bola expozícia voči zúčtovacím členom a každú maržu alebo predfinancovaný príspevok, ktorý od týchto CCP dostane, zahrnie do výpočtu KCCP;
ak má CCP záväzné zmluvné dojednanie so svojimi zúčtovacími členmi, ktoré jej umožňuje použiť celú počiatočnú maržu alebo jej časť prijatú od svojich zúčtovacích členov, ako keby to bol predfinancovaný príspevok, CCP považuje na účely výpočtu uvedeného v odseku 1 túto počiatočnú maržu za predfinancovaný príspevok a nie za počiatočnú maržu;
ak CCP uplatňuje metódu oceňovania podľa trhovej hodnoty stanovenú v článku 274 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nahradí vzorec uvedený v článku 298 ods. 1 písm. c) bode ii) uvedeného nariadenia týmto vzorcom:
kde čitateľ NGR sa vypočíta v súlade s článkom 274 ods. 1 uvedeného nariadenia a len predtým, ako sa premenlivé marže skutočne vymenia na konci obdobia zúčtovania, pričom menovateľom sú hrubé reprodukčné náklady;
ak CCP nedokáže vypočítať hodnotu NGR stanovenú v článku 298 ods. 1 písm. c) bodu ii) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, postupuje takto:
oznámi svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, a ich príslušným orgánom, že nedokáže vypočítať NGR, ako aj dôvody, pre ktoré nedokáže tento výpočet vykonať;
tri mesiace môže pri výpočte PCEred podľa písmena h) tohto článku používať hodnotu NGR 0,3.
ak na konci obdobia uvedeného v písm. j) bode ii) CCP stále nedokáže vypočítať hodnotu NGR, postupuje takto:
zastaví výpočet KCCP;
oznámi svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, a ich príslušným orgánom, že zastavila výpočet KCCP.
, ako sa stanovuje v článku 280 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia;
ak má CCP viac ako jeden fond pre prípad zlyhania, vykoná výpočet ustanovený v článku 50a ods. 2 samostatne pre každý fond pre prípad zlyhania.
Článok 50c
Oznamovanie informácií
1. Na účely článku 308 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 oznámi CCP svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, a ich príslušným orgánom tieto informácie:
hypotetický kapitál (KCCP);
súčet predfinancovaných príspevkov (DFCM);
výšku svojich predfinancovaných finančných zdrojov, ktoré má použiť – podľa zákona alebo na základe zmluvnej dohody so svojimi zúčtovacími členmi – na pokrytie strát z dôvodu zlyhania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov pred použitím príspevkov ostatných zúčtovacích členov (DFCCP) do fondu pre prípad zlyhania;
celkový počet svojich zúčtovacích členov (N);
faktor koncentrácie (β), ako sa stanovuje v článku 50d.
Ak má CCP viac ako jeden fond pre prípad zlyhania, oznámi informácie uvedené v prvom pododseku samostatne pre každý fond pre prípad zlyhania.
2. CCP vykonáva oznamovanie svojim zúčtovacím členom, ktorí sú inštitúciami, aspoň raz za štvrťrok alebo častejšie, ak to vyžadujú príslušné orgány týchto zúčtovacích členov.
3. EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom upresniť:
jednotný vzor na účely oznamovania uvedeného v odseku 1;
frekvenciu a dátumy oznamovania uvedeného v odseku 2;
situácie, v ktorých príslušný orgán inštitúcie konajúcej ako zúčtovací člen môže vyžadovať vyššie frekvencie oznamovania, ako sú frekvencie oznamovania, na ktoré sa odkazuje v písmene b);
EBA predloží návrh týchto vykonávacích technických predpisov Komisii do 1. januára 2014.
Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.
Článok 50d
Výpočet osobitných položiek, ktoré má oznamovať CCP
Na účely článku 50c sa uplatňujú tieto postupy:
ak pravidlá CCP stanovujú, že CCP používa časť alebo všetky svoje finančné zdroje súčasne s predfinancovanými príspevkami svojich zúčtovacích členov spôsobom, ktorý robí tieto zdroje rovnocennými s predfinancovanými príspevkami zúčtovacieho člena v tom, ako absorbujú straty vzniknuté CCP v prípade zlyhania alebo platobnej neschopnosti jedného alebo viacerých jej zúčtovacích členov, CCP pripočíta zodpovedajúcu hodnotu týchto zdrojov k DFCM;
k celkovej hodnote predfinancovaných príspevkov (DF):
.
CCP vypočíta faktor koncentrácie (β) v súlade s týmto vzorcom:
kde:
PCEred,i |
= |
znížená hodnota potenciálnej budúcej kreditnej expozície pre všetky zmluvy a transakcie CCP so zúčtovacím členom i.; |
PCEred,1 |
= |
znížená hodnota potenciálnej budúcej kreditnej expozície pre všetky zmluvy a transakcie CCP so zúčtovacím členom, ktorý má najvyššiu hodnotu PCEred; |
PCEred,2 |
= |
znížená hodnota potenciálnej budúcej kreditnej expozície pre všetky zmluvy a transakcie CCP so zúčtovacím členom, ktorý má druhú najvyššiu hodnotu PCEred. |
V článku 11 ods. 15 sa písmeno b) vypúšťa.
V článku 89 sa vkladá tento odsek:
„5a. Do 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti posledného z regulačných technických predpisov uvedených v článkoch 16, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49 alebo do prijatia rozhodnutia podľa článku 14 o udelení povolenia CCP, podľa toho, čo nastane skôr, táto CCP uplatňuje zaobchádzanie uvedené v treťom pododseku tohto odseku.
Do 15 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti posledného z regulačných technických predpisov uvedených v článkoch 16, 25, 26, 29, 34, 41, 42, 44, 45, 47 a 49 alebo do prijatia rozhodnutia podľa článku 25 o uznaní CCP, podľa toho, čo nastane skôr, táto CCP uplatňuje zaobchádzanie uvedené v treťom pododseku tohto odseku.
Do uplynutia lehôt vymedzených v prvých dvoch pododsekoch tohto odseku a pokiaľ štvrtý pododsek tohto odseku neustanovuje inak, ak CCP nemá fond pre prípad zlyhania ani nemá zavedené záväzné dohody so svojimi zúčtovacími členmi, ktoré jej umožňujú použiť celú počiatočnú maržu, ktorú prijala od svojich zúčtovacích členov, alebo jej časť, ako keby to boli predfinancované príspevky, informácie, ktoré má podávať v súlade s článkom 50c ods. 1 zahŕňajú celkovú počiatočnú maržu, ktorú prijala od svojich zúčtovacích členov.
Lehoty uvedené v prvom a druhom pododseku tohto odseku môžu byť predĺžené o šesť mesiacov v súlade s vykonávacím aktom Komisie prijatým podľa článku 497 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.“
JEDENÁSTA ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 521
Nadobudnutie účinnosti a dátum začatia uplatňovania
1. Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
2. Toto nariadenie sa uplatňuje od 1 januára 2014 s výnimkou:
článku 8 ods. 3, článku 21 a článku 451 ods. 1, ktoré sa uplatňujú od 1. januára 2015;
článku 413 ods. 1, ktorý sa uplatňuje od 1. januára 2016;
ustanovení tohto nariadenia, ktoré vyžadujú, aby EBA predložila Komisii návrh vykonávacích technických predpisov alebo regulačných technických predpisov, a ustanovení tohto nariadenia, ktorými sa Komisii udeľuje právomoc prijať delegované akty alebo vykonávacie akty, ktoré sa uplatňujú od 28. júna 2013.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
PRÍLOHA I
Klasifikácia podsúvahových položiek
1. Vysoko rizikové:
záruky s charakterom úverových substitútov (napr. záruky za riadnu úhradu kreditných facilít);
kreditné deriváty;
akceptácie;
rubopisy zmeniek, ktoré nenesú meno inej inštitúcie;
transakcie s regresom (napr. faktoring, diskontovanie faktúry);
neodvolateľné standby akreditívy s charakterom úverových substitútov;
aktíva kúpené v rámci priamych forwardových kúpnych zmlúv;
forwardové vklady;
nesplatená časť čiastočne splatených akcií a cenných papierov;
zmluvy o predaji a spätnom odkúpení aktív uvedené v článku 12 ods. 3 a 5 smernice 86/635/EHS;
iné vysoko rizikové položky.
2. Stredne rizikové:
podsúvahové položky obchodného financovania: otvorené alebo potvrdené dokumentárne akreditívy (pozri aj stredné/nízke riziko);
iné podsúvahové položky:
dodacie záruky (shipping guarantees), colné a daňové záruky;
nevyčerpané kreditné facility (dohody o pôžičke, kúpe cenných papierov, poskytnutí záruky alebo akceptácie) s pôvodnou splatnosťou viac než jeden rok;
strednodobé zmenky/úpisy a revolvingové upisovacie facility;
iné stredne rizikové položky, oznámené EBA.
3. Stredne rizikové/nízkorizikové:
podsúvahové položky obchodného financovania:
dokumentárne akreditívy so záložným právom na dodávku, na ktorú sa vzťahujú, a iné samolikvidné transakcie;
záruky (vrátane záruk za ponuku a za plnenie, ako aj súvisiacej záruky za vrátenie platby vopred a záruky za zádržné) a záruky, ktoré nemajú charakter úverových substitútov;
neodvolateľné standby akreditívy, ktoré nemajú charakter úverových substitútov;
iné podsúvahové položky:
nevyčerpané kreditné facility, ktoré zahŕňajú dohody o pôžičke, kúpe cenných papierov, poskytnutí záruk alebo akceptácie, s pôvodnou splatnosťou do jedného roka vrátane, ktoré nesmú byť kedykoľvek bezpodmienečne vypovedateľné alebo ktoré účinne neumožňujú automatické vypovedanie z dôvodu zhoršenia úverovej bonity dlžníka;
iné stredne/nízkorizikové položky oznámené orgánu EBA.
4. Nízkorizikové:
nevyčerpané kreditné facility, zahŕňajúce dohody o pôžičke, kúpe cenných papierov, poskytnutí záruk alebo akceptácie, ktoré môžu byť kedykoľvek bezpodmienečne zrušené bez výpovede alebo ktoré efektívne umožňujú automatické zrušenie z dôvodu zhoršenia úverovej bonity dlžníka. Retailové úverové linky sa môžu považovať za bezpodmienečne vypovedateľné, ak príslušné podmienky povoľujú, aby ich inštitúcia zrušila v plnom rozsahu, ktorý je prípustný v zmysle právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa a súvisiacich právnych predpisov; a
nevyčerpané kreditné facility pre záruky za ponuku a za plnenie, ktoré môžu byť kedykoľvek bezpodmienečne zrušené bez výpovede alebo ktoré efektívne umožňujú automatické zrušenie z dôvodu zhoršenia úverovej bonity dlžníka; a
iné nízkorizikové položky oznámené orgánu EBA.
PRÍLOHA II
Typy derivátov
1. Úrokové zmluvy:
úrokové swapy v jednej mene;
bázické swapy;
dohody o budúcich úrokových sadzbách;
úrokové futures;
kúpené úrokové opcie;
iné zmluvy podobnej povahy.
2. Devízové zmluvy a zmluvy, ktorých predmetom je zlato:
krížové menové úrokové swapy;
termínované devízové zmluvy (forwardy);
menové futures;
kúpené menové opcie;
iné zmluvy podobného charakteru;
zmluvy, ktorých predmetom je zlato, ktoré sú podobnej povahy ako v písmenách a) až e).
3. Zmluvy, ktoré sa svojou povahou podobajú zmluvám uvedeným v bode 1 písm. a) až e) a v bode 2 písm. a) až d) tejto prílohy a ktorých predmetom sú iné referenčné položky alebo indexy. Patria sem prinajmenšom všetky nástroje uvedené v oddiele C bodoch 4 až 7, 9 a 10 prílohy I k smernici 2004/39/ES, ktoré nie sú zahrnuté v bodoch 1 alebo 2 tejto prílohy.
PRÍLOHA III
Položky, ktoré sú predmetom doplňujúceho vykazovania likvidných aktív
1. peňažná hotovosť;
2. expozície centrálnych bánk, ak tieto expozície možno čerpať v čase stresu;
3. prevoditeľné cenné papiere, ktoré predstavujú pohľadávky voči štátu, centrálnej banke, subjektom verejného sektora na inej úrovni, než je úroveň ústrednej vlády, regiónom s fiškálnou autonómiou pri určovaní a vyberaní daní a miestnym orgánom, Banke pre medzinárodné zúčtovanie, Medzinárodnému menovému fondu, Európskej únii, Európskemu nástroju finančnej stability a Európskemu mechanizmu pre stabilitu alebo medzinárodným rozvojovým bankám, alebo pohľadávky, za ktoré tieto orgány ručia a ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 sa im priradila 0 % riziková váha;
nie sú záväzkom inštitúcie ani jej pridružených subjektov;
4. prevoditeľné cenné papiere, ktoré nie sú uvedené v bode 3 a ktoré predstavujú pohľadávky voči štátom alebo centrálnym bankám, alebo pohľadávky, za ktoré ručí štát alebo centrálna banka, emitované v domácej mene štátom alebo centrálnou bankou v mene a krajine, v ktorých sa riziko likvidity prijíma alebo vydáva v cudzích menách, ak držba takéhoto dlhu zodpovedá potrebám likvidity pre transakcie banky v danej tretej krajine;
5. prevoditeľné cenné papiere, ktoré predstavujú pohľadávky voči štátu, centrálnej banke, subjektom verejného sektora na inej úrovni, než je úroveň ústrednej vlády, regiónom s fiškálnou autonómiou pri určovaní a vyberaní daní a miestnym orgánom, alebo medzinárodným rozvojovým bankám, alebo pohľadávky, za ktoré tieto orgány ručia, a ktoré spĺňajú všetky tieto podmienky:
podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 sa im priradila 20 % riziková váha;
nie sú záväzkom inštitúcie ani jej pridružených subjektov;
6. iné prevoditeľné cenné papiere, než sú prevoditeľné cenné papiere uvedené v bodoch 3, 4 a 5, ktoré sa podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 kvalifikovali na 20 % alebo lepšiu rizikovú váhu alebo dostali interný rating ako majúce rovnocennú kreditnú kvalitu, pričom spĺňajú akúkoľvek z týchto podmienok:
nepredstavujú pohľadávku voči SSPE, inštitúcii ani žiadnemu z jej pridružených subjektov;
sú dlhopismi prípustnými na zaobchádzanie stanovené v článku 129 ods. 4 alebo 5;
sú dlhopismi uvedenými v článku 52 ods. 4 smernice 2009/65/ES a inými než sú dlhopisy uvedené v písmene b) tohto bodu;
7. iné prevoditeľné cenné papiere, než sú prevoditeľné cenné papiere uvedené v bodoch 3 až 6, ktoré sa podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 kvalifikovali na 50 % alebo lepšiu rizikovú váhu alebo dostali interný rating ako majúce rovnocennú kreditnú kvalitu, pričom nepredstavujú pohľadávku voči SSPE, inštitúcii ani žiadnemu z jej pridružených subjektov;
8. iné prevoditeľné cenné papiere, než sú prevoditeľné cenné papiere uvedené v bodoch 3 až 7, ktoré sú zabezpečené aktívami, ktoré sa podľa tretej časti hlavy II kapitoly 2 kvalifikovali na 35 % alebo lepšiu rizikovú váhu alebo dostali interný rating ako majúce rovnocennú kreditnú kvalitu, pričom sú v súlade s článkom 125 úplne a komplexne zabezpečené hypotékami na nehnuteľný majetok určený na bývanie;
9. pohotovostné kreditné facility poskytnuté centrálnymi bankami v rámci menovej politiky, pokiaľ tieto facility nie sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív a s výnimkou núdzovej pomoci na zabezpečenie likvidity;
10. zákonné alebo štatutárne minimálne vklady v ústrednej úverovej inštitúcii a iné štatutárne alebo zmluvne dostupné likvidné finančné prostriedky od ústrednej úverovej inštitúcie alebo inštitúcií, ktoré sú členmi siete uvedenej v článku 113 ods. 7, alebo sú oprávnené na výnimku podľa článku 10, pokiaľ tieto finančné prostriedky nie sú zabezpečené kolaterálom vo forme likvidných aktív;
11. kmeňové akcie obchodovateľné na burze a centrálne zúčtovávané, z ktorých pozostáva niektorý významný akciový index, denominované v domácej mene členského štátu a ktoré neemitovala inštitúcia ani žiadny z jej pridružených subjektov;
12. zlato kótované na uznanej burze a držané v spoločnej správe.
Všetky položky okrem položiek 1, 2 a 9 musia spĺňať tieto podmienky:
sú obchodované prostredníctvom jednoduchých zmlúv o repo transakciách alebo na peňažných trhoch charakteristických nízkou úrovňou koncentrácie;
majú overený záznam ako spoľahlivý zdroj likvidity prostredníctvom zmluvy o repo transakciách alebo predaja, a to aj za stresových trhových podmienok;
sú nezaťažené.
PRÍLOHA IV
Tabuľka zhody
Toto nariadenie |
Smernica 2006/48/ES |
Smernica 2006/49/ES |
Článok 1 |
|
|
Článok 2 |
|
|
Článok 3 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 1 |
Článok 4 bod 1 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 2 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. b) |
Článok 4 ods. 1 bod 3 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. c) |
Článok 4 ods. 1 bod 4 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. p) |
Článok 4 ods. 1 body 5 až 7 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 8 |
Článok 4 bod 18 |
|
Článok 4 ods. 1 body 9 až 12 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 13 |
Článok 4 bod 41 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 14 |
Článok 4 bod 42 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 15 |
Článok 4 bod 12 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 16 |
Článok 4 bod 13 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 17 |
Článok 4 bod 3 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 18 |
Článok 4 bod 21 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 19 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 20 |
Článok 4 bod 19 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 21 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 22 |
Článok 4 bod 20 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 23 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 24 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 25 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. c) |
Článok 4 ods. 1 bod 26 |
Článok 4 bod 5 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 27 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 28 |
Článok 4 bod 14 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 29 |
Článok 4 bod 16 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 30 |
Článok 4 bod 15 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 31 |
Článok 4 bod 17 |
|
Článok 4 ods. 1 body 32 až 34 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 35 |
Článok 4 bod 10 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 36 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 37 |
Článok 4 bod 9 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 38 |
Článok 4 bod 46 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 39 |
Článok 4 bod 45 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 40 |
Článok 4 bod 4 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 41 |
Článok 4 bod 48 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 42 |
Článok 4 bod 2 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 43 |
Článok 4 bod 7 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 44 |
Článok 4 bod 8 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 45 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 46 |
Článok 4 bod 23 |
|
Článok 4 ods. 1 body 47 až 49 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 50 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. e) |
Článok 4 ods. 1 bod 51 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 52 |
Článok 4 bod 22 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 53 |
Článok 4 bod 24 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 54 |
Článok 4 bod 25 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 55 |
Článok 4 bod 27 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 56 |
Článok 4 bod 28 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 57 |
Článok 4 bod 30 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 58 |
Článok 4 bod 31 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 59 |
Článok 4 bod 32 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 60 |
Článok 4 bod 35 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 61 |
Článok 4 bod 36 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 62 |
Článok 4 bod 40 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 63 |
Článok 4 bod 40a |
|
Článok 4 ods. 1 bod 64 |
Článok 4 bod 40b |
|
Článok 4 ods. 1 bod 65 |
Článok 4 bod 43 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 66 |
Článok 4 bod 44 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 67 |
Článok 4 bod 39 |
|
Článok 4 ods. 1 body 68 až 71 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 72 |
Článok 4 bod 47 |
|
Článok 4 ods. 1 bod 73 |
Článok 4 bod 49 |
|
Článok 4 ods. 1 body 74 až 81 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 82 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. m) |
Článok 4 ods. 1 bod 83 |
Článok 4 bod 33 |
|
Článok 4 ods. 1 body 84 až 91 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 92 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. i) |
Článok 4 ods. 1 body 93 až 117 |
|
|
Článok 4 ods. 1 bod 118 |
|
Článok 3 ods. 1 písm. r) |
Článok 4 ods. 1 body 119 až 128 |
|
|
Článok 4 ods. 2 |
|
|
Článok 4 ods. 3 |
|
|
Článok 6 ods. 1 |
Článok 68 ods. 1 |
|
Článok 6 ods. 2 |
Článok 68 ods. 2 |
|
Článok 6 ods. 3 |
Článok 68 ods. 3 |
|
Článok 6 ods. 4 |
|
|
Článok 6 ods. 5 |
|
|
Článok 7 ods. 1 |
Článok 69 ods. 1 |
|
Článok 7 ods. 2 |
Článok 69 ods. 2 |
|
Článok 7 ods. 3 |
Článok 69 ods. 3 |
|
Článok 8 ods. 1 |
|
|
Článok 8 ods. 2 |
|
|
Článok 8 ods. 3 |
|
|
Článok 9 ods. 1 |
Článok 70 ods. 1 |
|
Článok 9 ods. 2 |
Článok 70 ods. 2 |
|
Článok 9 ods. 3 |
Článok 70 ods. 3 |
|
Článok 10 ods. 1 |
Článok 3 ods. 1 |
|
Článok 10 ods. 2 |
|
|
Článok 11 ods. 1 |
Článok 71 ods. 1 |
|
Článok 11 ods. 2 |
Článok 71 ods. 2 |
|
Článok 11 ods. 3 |
|
|
Článok 11 ods. 4 |
Článok 3 ods. 2 |
|
Článok 11 ods. 5 |
|
|
Článok 12 |
|
|
Článok 13 ods. 1 |
Článok 72 ods. 1 |
|
Článok 13 ods. 2 |
Článok 72 ods. 2 |
|
Článok 13 ods. 3 |
Článok 72 ods. 3 |
|
Článok 13 ods. 4 |
|
|
Článok 14 ods. 1 |
Článok 73 ods. 3 |
|
Článok 14 ods. 2 |
|
|
Článok 14 ods. 3 |
|
|
Článok 15 |
|
Článok 22 |
Článok 16 |
|
|
Článok 17 ods. 1 |
|
Článok 23 |
Článok 17 ods. 2 |
|
|
Článok 17 ods. 3 |
|
|
Článok 18 ods. 1 |
Článok 133 ods. 1 prvý pododsek |
|
Článok 18 ods. 2 |
Článok 133 ods. 1 druhý pododsek |
|
Článok 18 ods. 3 |
Článok 133 ods. 1 tretí pododsek |
|
Článok 18 ods. 4 |
Článok 133 ods. 2 |
|
Článok 18 ods. 5 |
Článok 133 ods. 3 |
|
Článok 18 ods. 6 |
Článok 134 ods. 1 |
|
Článok 18 ods. 7 |
|
|
Článok 18 ods. 8 |
Článok 134 ods. 2 |
|
Článok 19 ods. 1 |
Článok 73 ods. 1 písm. b) |
|
Článok 19 ods. 2 |
Článok 73 ods. 1 |
|
Článok 19 ods. 3 |
Článok 73 ods. 1 druhý pododsek |
|
Článok 20 ods. 1 |
Článok 105 ods. 3, článok 129 ods. 2 a Príloha X časť 3, body 30 a 31 |
|
Článok 20 ods. 2 |
Článok 129 ods. 2 tretí pododsek |
|
Článok 20 ods. 3 |
Článok 129 ods. 2 štvrtý pododsek |
|
Článok 20 ods. 4 |
Článok 129 ods. 2 piaty pododsek |
|
Článok 20 ods. 5 |
|
|
Článok 20 ods. 6 |
Článok 84 ods. 2 |
|
Článok 20 ods. 7 |
Článok 129 ods. 2 šiesty pododsek |
|
Článok 20 ods. 8 |
Článok 129 ods. 2 siedmy a ôsmy pododsek |
|
Článok 21 ods. 1 |
|
|
Článok 21 ods. 2 |
|
|
Článok 21 ods. 3 |
|
|
Článok 21 ods. 4 |
|
|
Článok 22 |
Článok 73 ods. 2 |
|
Článok 23 |
|
Článok 3 ods. 1 druhý pododsek |
Článok 24 |
Článok 74 ods. 1 |
|
Článok 25 |
|
|
Článok 26 ods. 1 |
Článok 57 písm. a) |
|
Článok 26 ods. 1 písm. a) |
Článok 57 písm. a) |
|
Článok 26 ods. 1 písm. b) |
Článok 57 písm. a) |
|
Článok 26 ods. 1 písm. c) |
Článok 57 písm. b) |
|
Článok 26 ods. 1 písm. d) |
|
|
Článok 26 ods. 1 písm. e) |
Článok 57 písm. b) |
|
Článok 26 ods. 1 písm. f) |
Článok 57 písm. c) |
|
Článok 26 ods. 1 prvý pododsek |
Článok 61 druhý pododsek |
|
Článok 26 ods. 2 písm. a) |
Článok 57 druhý, tretí a štvrtý pododsek |
|
Článok 26 ods. 2 písm. b) |
Článok 57 druhý, tretí a štvrtý pododsek |
|
Článok 26 ods. 3 |
|
|
Článok 26 ods. 4 |
|
|
Článok 27 |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. a) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. b) |
Článok 57 písm. a) |
|
Článok 28 ods. 1 písm. c) |
Článok 57 písm. a) |
|
Článok 28 ods. 1 písm. d) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. e) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. f) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. g) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. h) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. i) |
Článok 57 písm. a) |
|
Článok 28 ods. 1 písm. j) |
Článok 57 písm. a) |
|
Článok 28 ods. 1 písm. k) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. l) |
|
|
Článok 28 ods. 1 písm. m) |
|
|
Článok 28 ods. 2 |
|
|
Článok 28 ods. 3 |
|
|
Článok 28 ods. 4 |
|
|
Článok 28 ods. 5 |
|
|
Článok 29 |
|
|
Článok 30 |
|
|
Článok 31 |
|
|
Článok 32 ods. 1 písm. a) |
|
|
Článok 32 ods. 1 písm. b) |
Článok 57 štvrtý pododsek |
|
Článok 32 ods. 2 |
|
|
Článok 33 ods. 1 písm. a) |
Článok 64 ods. 4 |
|
Článok 33 ods. 1 písm. b) |
Článok 64 ods. 4 |
|
Článok 33 ods. 1 písm. c) |
|
|
Článok 33 ods. 2 |
|
|
Článok 33 ods. 3 písm. a) |
|
|
Článok 33 ods. 3 písm. b) |
|
|
Článok 33 ods. 3 písm. c) |
|
|
Článok 33 ods. 3 písm. d) |
|
|
Článok 33 ods. 4 |
|
|
Článok 34 |
Článok 64 ods. 5 |
|
Článok 35 |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. a) |
Článok 57 písm. k) |
|
Článok 36 ods. 1 písm. b) |
Článok 57 písm. j) |
|
Článok 36 ods. 1 písm. c) |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. d) |
Článok 57 písm. q) |
|
Článok 36 ods. 1 písm. e) |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. f) |
Článok 57 písm. i) |
|
Článok 36 ods. 1 písm. g) |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. h) |
Článok 57 písm. n) |
|
Článok 36 ods. 1 písm. i) |
Článok 57 písm. m) |
|
Článok 36 ods. 1 písm. j) |
Článok 66 ods. 2 |
|
Článok 36 ods. 1 písm. k) bod i) |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. k) bod ii) |
Článok 57 písm. r) |
|
Článok 36 ods. 1 písm. k) bod iii) |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. k) bod iv) |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. k) bod v) |
|
|
Článok 36 ods. 1 písm. l) |
Článok 61 druhý pododsek |
|
Článok 36 ods. 2 |
|
|
Článok 36 ods. 3 |
|
|
Článok 37 |
|
|
Článok 38 |
|
|
Článok 39 |
|
|
Článok 40 |
|
|
Článok 41 |
|
|
Článok 42 |
|
|
Článok 43 |
|
|
Článok 44 |
|
|
Článok 45 |
|
|
Článok 46 |
|
|
Článok 47 |
|
|
Článok 48 |
|
|
Článok 49 ods. 1 |
Článok 59 |
|
Článok 49 ods. 2 |
Článok 60 |
|
Článok 49 ods. 3 |
|
|
Článok 49 ods. 4 |
|
|
Článok 49 ods. 5 |
|
|
Článok 49 ods. 6 |
|
|
Článok 50 |
Článok 66, článok 57 písm. ca), článok 63a |
|
Článok 51 |
Článok 66, článok 57 písm. ca), článok 63a |
|
Článok 52 |
Článok 63a |
|
Článok 53 |
|
|
Článok 54 |
|
|
Článok 55 |
|
|
Článok 56 |
|
|
Článok 57 |
|
|
Článok 58 |
|
|
Článok 59 |
|
|
Článok 60 |
|
|
Článok 61 |
Článok 66, článok 57 písm. ca), článok 63a |
|
Článok 62 písm. a) |
Článok 64 ods. 3 |
|
Článok 62 písm. b) |
|
|
Článok 62 písm. c) |
|
|
Článok 62 písm. d) |
Článok 63 ods. 3 |
|
Článok 63 |
Článok 63 ods. 1, článok 63 ods. 2, článok 64 ods. 3 |
|
Článok 64 |
Článok 64 ods. 3 písm. c) |
|
Článok 65 |
|
|
Článok 66 |
Článok 57, článok 66 ods. 2 |
|
Článok 67 |
Článok 57, článok 66 ods. 2 |
|
Článok 68 |
|
|
Článok 69 |
Článok 57, článok 66 ods. 2 |
|
Článok 70 |
Článok 57, článok 66 ods. 2 |
|
Článok 71 |
Článok 66, článok 57 písm. ca), článok 63a |
|
Článok 72 |
Článok 57, článok 66 |
|
Článok 73 |
|
|
Článok 74 |
|
|
Článok 75 |
|
|
Článok 76 |
|
|
Článok 77 |
Článok 63a ods. 2 |
|
Článok 78 ods. 1 |
Článok 63a ods. 2 |
|
Článok 78 ods. 2 |
|
|
Článok 78 ods. 3 |
|
|
Článok 78 ods. 4 |
Článok 63a ods. 2 štvrtý pododsek |
|
Článok 78 ods. 5 |
|
|
Článok 79 |
Článok 58 |
|
Článok 80 |
|
|
Článok 81 |
Článok 65 |
|
Článok 82 |
Článok 65 |
|
Článok 83 |
|
|
Článok 84 |
Článok 65 |
|
Článok 85 |
Článok 65 |
|
Článok 86 |
Článok 65 |
|
Článok 87 |
Článok 65 |
|
Článok 88 |
Článok 65 |
|
Článok 89 |
Článok 120 |
|
Článok 90 |
Článok 122 |
|
Článok 91 |
Článok 121 |
|
Článok 92 |
Článok 66, článok 75 |
|
Článok 93 ods. 1 až 4 |
Článok 10 ods. 1 až 4 |
|
Článok 93 ods. 5 |
|
|
Článok 94 |
|
Článok 18 ods. 2 až 4 |
Článok 95 |
|
|
Článok 96 |
|
|
Článok 97 |
|
|
Článok 98 |
|
Článok 24 |
Článok 99 ods. 1 |
Článok 74 ods. 2 |
|
Článok 99 ods. 2 |
|
|
Článok 100 |
|
|
Článok 101 ods. 1 |
|
|
Článok 101 ods. 2 |
|
|
Článok 101 ods. 3 |
|
|
Článok 102 ods. 1 |
|
Článok 11 ods. 1 |
Článok 102 ods. 2 |
|
Článok 11 ods. 3 |
Článok 102 ods. 3 |
|
Článok 11 ods. 4 |
Článok 102 ods. 4 |
|
Príloha VII časť C bod 1 |
Článok 103 |
|
Príloha VII časť A bod 1 |
Článok 104 ods. 1 |
|
Príloha VII časť D bod 1 |
Článok 104 ods. 2 |
|
Príloha VII časť D bod 2 |
Článok 105 ods. 1 |
|
Článok 33 ods. 1 |
Článok 105 ods. 2 až 10 |
|
Príloha VII časť B body 1 až 9 |
Článok 105 ods. 11 až 13 |
|
Príloha VII časť B body 11 až 13 |
Článok 106 |
|
Príloha VII časť C body 1 až 3 |
Článok 107 |
Článok 76, článok 78 ods. 4 a príloha III časť 2 bod 6 |
|
Článok 108 ods. 1 |
Článok 91 |
|
Článok 108 ods. 2 |
|
|
Článok 109 |
Článok 94 |
|
Článok 110 |
|
|
Článok 111 |
Článok 78 ods. 1 až 3 |
|
Článok 112 |
Článok 79 ods. 1 |
|
Článok 113 ods. 1 |
Článok 80 ods. 1 |
|
Článok 113 ods. 2 |
Článok 80 ods. 2 |
|
Článok 113 ods. 3 |
Článok 80 ods. 4 |
|
Článok 113 ods. 4 |
Článok 80 ods. 5 |
|
Článok 113 ods. 5 |
Článok 80 ods. 6 |
|
Článok 113 ods. 6 |
Článok 80 ods. 7 |
|
Článok 113 ods. 7 |
Článok 80 ods. 8 |
|
Článok 114 |
Príloha VI časť 1 body 1 až 5 |
|
Článok 115 ods. 1 až 4 |
Príloha VI časť 1 body 8 až 11 |
|
Článok 115 ods. 5 |
|
|
Článok 116 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 14 |
|
Článok 116 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 14 |
|
Článok 116 ods. 3 |
|
|
Článok 116 ods. 4 |
Príloha VI časť 1 bod 15 |
|
Článok 116 ods. 5 |
Príloha VI časť 1 bod 17 |
|
Článok 116 ods. 6 |
Príloha VI časť 1 bod 17 |
|
Článok 117 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 body 18 a 19 |
|
Článok 117 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 20 |
|
Článok 117 ods. 3 |
Príloha VI časť 1 bod 21 |
|
Článok 118 |
Príloha VI časť 1 bod 22 |
|
Článok 119 ods. 1 |
|
|
Článok 119 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 body 37 a 38 |
|
Článok 119 ods. 3 |
Príloha VI časť 1 bod 40 |
|
Článok 119 ods. 4 |
|
|
Článok 119 ods. 5 |
|
|
Článok 120 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 29 |
|
Článok 120 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 31 |
|
Článok 120 ods. 3 |
Príloha VI časť 1 body 33 až 36 |
|
Článok 121 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 26 |
|
Článok 121 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 25 |
|
Článok 121 ods. 3 |
Príloha VI časť 1 bod 27 |
|
Článok 122 |
Príloha VI časť 1 body 41 a 42 |
|
Článok 123 |
Článok 79 ods. 2 a 3 a príloha VI časť 1 bod 43 |
|
Článok 124 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 44 |
|
Článok 124 ods. 2 |
|
|
Článok 124 ods. 3 |
|
|
Článok 125 ods. 1 až 3 |
Príloha VI časť 1 body 45 až 49 |
|
Článok 125 ods. 4 |
|
|
Článok 126 ods. 1 a 2 |
Príloha VI časť 1 body 51 až 55 |
|
Článok 126 ods. 3 a 4 |
Príloha VI časť 1 body 58 a 59 |
|
Článok 127 ods. 1 a 2 |
Príloha VI časť 1 body 61 a 62 |
|
Článok 127 ods. 3 4 |
Príloha VI časť 1 body 64 a 65 |
|
Článok 128 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 body 66 a 76 |
|
Článok 128 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 66 |
|
Článok 128 ods. 3 |
|
|
Článok 129 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 68, prvý a druhý odsek |
|
Článok 129 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 69 |
|
Článok 129 ods. 3 |
Príloha VI časť 1 bod 71 |
|
Článok 129 ods. 4 |
Príloha VI časť 1 bod 70 |
|
Článok 129 ods. 5 |
|
|
Článok 130 |
Príloha VI časť 1 bod 72 |
|
Článok 131 |
Príloha VI časť 1 bod 73 |
|
Článok 132 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 74 |
|
Článok 132 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 75 |
|
Článok 132 ods. 3 |
Príloha VI časť 1 body 77 a 78 |
|
Článok 132 ods. 4 |
Príloha VI časť 1 bod 79 |
|
Článok 132 ods. 5 |
Príloha VI časť 1 body 80 a 81 |
|
Článok 133 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 86 |
|
Článok 133 ods. 2 |
|
|
Článok 133 ods. 3 |
|
|
Článok 134 ods. 1 až 3 |
Príloha VI časť 1 body 82 až 84 |
|
Článok 134 ods. 4 až 7 |
Príloha VI časť 1 body 87 až 90 |
|
Článok 135 |
Článok 81 ods. 1, 2 a 4 |
|
Článok 136 ods. 1 |
Článok 82 ods. 1 |
|
Článok 136 ods. 2 |
Príloha VI časť 2 body 12 až 16 |
|
Článok 136 ods. 3 |
Článok 150 ods. 3 |
|
Článok 137 ods. 1 |
Príloha VI časť 1 bod 6 |
|
Článok 137 ods. 2 |
Príloha VI časť 1 bod 7 |
|
Článok 137 ods. 3 |
|
|
Článok 138 |
Príloha VI časť 3 body 1 až 7 |
|
Článok 139 |
Príloha VI časť 3 body 8 až 17 |
|
Článok 140 ods. 1 |
|
|
Článok 140 ods. 2 |
|
|
Článok 141 |
|
|
Článok 142 ods. 1 |
|
|
Článok 142 ods. 2 |
|
|
Článok 143 ods. 1 |
Článok 84 ods. 1 a príloha VII časť 4 bod 1 |
|
Článok 143 ods. 1 |
Článok 84 ods. 2 |
|
Článok 143 ods. 1 |
Článok 84 ods. 3 |
|
Článok 143 ods. 1 |
Článok 84 ods. 4 |
|
Článok 143 ods. 1 |
|
|
Článok 144 |
|
|
Článok 145 |
|
|
Článok 146 |
|
|
Článok 147 ods. 1 |
Článok 86 ods. 9 |
|
Článok 147 ods. 2 až 9 |
Článok 86 ods. 1 až. 8 |
|
Článok 148 ods. 1 |
Článok 85 ods. 1 |
|
Článok 148 ods. 2 |
Článok 85 ods. 2 |
|
Článok 148 ods. 3 |
|
|
Článok 148 ods. 4 |
Článok 85 ods. 3 |
|
Článok 148 ods. 5 |
|
|
Článok 148 ods. 1 |
|
|
Článok 149 |
Článok 85 ods. 4 a 5 |
|
Článok 150 ods. 1 |
Článok 89 ods. 1 |
|
Článok 150 ods. 2 |
Článok 89 ods. 2 |
|
Článok 150 ods. 3 |
|
|
Článok 150 ods. 4 |
|
|
Článok 151 |
Článok 87 ods. 1 až 10 |
|
Článok 152 ods. 1 a2 |
Článok 87 ods. 11 |
|
Článok 152 ods. 3 a 4 |
Článok 87 ods. 12 |
|
Článok 152 ods. 5 |
|
|
Článok 153 ods. 1 |
Príloha VII časť 1 bod 3 |
|
Článok 153 ods. 2 |
|
|
Článok 153 ods. 3 až 8 |
Príloha VII časť 1 body 4 až 9 |
|
Článok 153 ods. 9 |
|
|
Článok 154 |
Príloha VII časť 1 body 10 až 16 |
|
Článok 155 ods. 1 |
Príloha VII časť 1 body 17 a 18 |
|
Článok 155 ods. 2 |
Príloha VII časť 1 body 19 až 21 |
|
Článok 155 ods. 3 |
Príloha VII časť 1 body 22 až 24 |
|
Článok 155 ods. 4 |
Príloha VII časť 1 body 25 až 26 |
|
Článok 156 |
|
|
Článok 156 |
Príloha VII časť 1 bod 27 |
|
Článok 157 ods. 1 |
Príloha VII časť 1 bod 28 |
|
Článok 157 ods. 2 až 5 |
|
|
Článok 158 ods. 1 |
Článok 88 ods. 2 |
|
Článok 158 ods. 2 |
Článok 88 ods. 3 |
|
Článok 158 ods. 3 |
Článok 88 ods. 4 |
|
Článok 158 ods. 4 |
Článok 88 ods. 6 |
|
Článok 158 ods. 5 |
Príloha VII časť 1 bod 30 |
|
Článok 158 ods. 6 |
Príloha VII časť 1 bod 31 |
|
Článok 158 ods. 7 |
Príloha VII časť 1 bod 32 |
|
Článok 158 ods. 8 |
Príloha VII časť 1 bod 33 |
|
Článok 158 ods. 9 |
Príloha VII časť 1 bod 34 |
|
Článok 158 ods. 10 |
Príloha VII časť 1 bod 35 |
|
Článok 158 ods. 11 |
|
|
Článok 159 |
Príloha VII časť 1 bod 36 |
|
Článok 160 ods. 1 |
Príloha VII časť 2 bod 2 |
|
Článok 160 ods. 2 |
Príloha VII časť 2 bod 3 |
|
Článok 160 ods. 3 |
Príloha VII časť 2 bod 4 |
|
Článok 160 ods. 4 |
Príloha VII časť 2 bod 5 |
|
Článok 160 ods. 5 |
Príloha VII časť 2 bod 6 |
|
Článok 160 ods. 6 |
Príloha VII časť 2 bod 7 |
|
Článok 160 ods. 7 |
Príloha VII časť 2 bod 7 |
|
Článok 161 ods. 1 |
Príloha VII časť 2 bod 8 |
|
Článok 161 ods. 2 |
Príloha VII časť 2 bod 9 |
|
Článok 161 ods. 3 |
Príloha VII časť 2 bod 10 |
|
Článok 161 ods. 4 |
Príloha VII časť 2 bod 11 |
|
Článok 162 ods. 1 |
Príloha VII časť 2 bod 12 |
|
Článok 162 ods. 2 |
Príloha VII časť 2 bod 13 |
|
Článok 162 ods. 3 |
Príloha VII časť 2 bod 14 |
|
Článok 162 ods. 4 |
Príloha VII časť 2 bod 15 |
|
Článok 162 ods. 5 |
Príloha VII časť 2 bod 16 |
|
Článok 163 ods. 1 |
Príloha VII časť 2 bod 17 |
|
Článok 163 ods. 2 |
Príloha VII časť 2 bod 18 |
|
Článok 163 ods. 3 |
Príloha VII časť 2 bod 19 |
|
Článok 163 ods. 4 |
Príloha VII časť 2 bod 20 |
|
Článok 164 ods. 1 |
Príloha VII časť 2 bod 21 |
|
Článok 164 ods. 2 |
Príloha VII časť 2 bod 22 |
|
Článok 164 ods. 3 |
Príloha VII časť 2 bod 23 |
|
Článok 164 ods. 4 |
|
|
Článok 165 ods. 1 |
Príloha VII časť 2 bod 24 |
|
Článok 165 ods. 2 |
Príloha VII časť 2 body 25 a 26 |
|
Článok 165 ods. 3 |
Príloha VII časť 2 bod 27 |
|
Článok 166 ods. 1 |
Príloha VII časť 3 bod 1 |
|
Článok 166 ods. 2 |
Príloha VII časť 3 bod 2 |
|
Článok 166 ods. 3 |
Príloha VII časť 3 bod 3 |
|
Článok 166 ods. 4 |
Príloha VII časť 3 bod 4 |
|
Článok 166 ods. 5 |
Príloha VII časť 3 bod 5 |
|
Článok 166 ods. 6 |
Príloha VII časť 3 bod 6 |
|
Článok 166 ods. 7 |
Príloha VII časť 3 bod 7 |
|
Článok 166 ods. 8 |
Príloha VII časť 3 bod 9 |
|
Článok 166 ods. 9 |
Príloha VII časť 3 bod 10 |
|
Článok 166 ods. 10 |
Príloha VII časť 3 bod 11 |
|
Článok 167 ods. 1 |
Príloha VII časť 3 bod 12 |
|
Článok 167 ods. 2 |
|
|
Článok 168 |
Príloha VII časť 3 bod 13 |
|
Článok 169 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 2 |
|
Článok 169 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 3 |
|
Článok 169 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 4 |
|
Článok 170 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body 5 až 11 |
|
Článok 170 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 12 |
|
Článok 170 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 body 13 až 15 |
|
Článok 170 ods. 4 |
Príloha VII časť 4 bod 16 |
|
Článok 171 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 17 |
|
Článok 171 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 18 |
|
Článok 172 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body 19 až 23 |
|
Článok 172 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 24 |
|
Článok 172 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 25 |
|
Článok 173 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body26 až 28 |
|
Článok 173 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 29 |
|
Článok 173 ods. 3 |
|
|
Článok 174 |
Príloha VII časť 4 bod 30 |
|
Článok 175 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 31 |
|
Článok 175 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 32 |
|
Článok 175 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 33 |
|
Článok 175 ods. 4 |
Príloha VII časť 4 bod 34 |
|
Článok 175 ods. 5 |
Príloha VII časť 4 bod 35 |
|
Článok 176 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 36 |
|
Článok 176 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 37 prvý pododsek |
|
Článok 176 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 37 druhý pododsek |
|
Článok 176 ods. 4 |
Príloha VII časť 4 bod 38 |
|
Článok 176 ods. 5 |
Príloha VII časť 4 bod 39 |
|
Článok 177 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 40 |
|
Článok 177 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 41 |
|
Článok 177 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 42 |
|
Článok 178 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 44 |
|
Článok 178 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 44 |
|
Článok 178 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 45 |
|
Článok 178 ods. 4 |
Príloha VII časť 4 bod 46 |
|
Článok 178 ods. 5 |
Príloha VII časť 4 bod 47 |
|
Článok 178 ods. 6 |
|
|
Článok 178 ods. 7 |
|
|
Článok 179 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body 43 a 49 až 56 |
|
Článok 179 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 57 |
|
Článok 180 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body 59 až 66 |
|
Článok 180 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 body 67 až 72 |
|
Článok 180 ods. 3 |
|
|
Článok 181 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body 73 až 81 |
|
Článok 181 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 82 |
|
Článok 181 ods. 3 |
|
|
Článok 182 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body 87 až 92 |
|
Článok 182 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 93 |
|
Článok 182 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 body 94 a 95 |
|
Článok 182 ods. 4 |
|
|
Článok 183 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 body 98 až 100 |
|
Článok 183 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 body 101 a 102 |
|
Článok 183 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 body 103 a 104 |
|
Článok 183 ods. 4 |
Príloha VII časť 4 bod 96 |
|
Článok 183 ods. 5 |
Príloha VII časť 4 bod 97 |
|
Článok 183 ods. 6 |
|
|
Článok 184 ods. 1 |
|
|
Článok 184 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 105 |
|
Článok 184 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 106 |
|
Článok 184 ods. 4 |
Príloha VII časť 4 bod 107 |
|
Článok 184 ods. 5 |
Príloha VII časť 4 bod 108 |
|
Článok 184 ods. 6 |
Príloha VII časť 4 bod 109 |
|
Článok 185 |
Príloha VII časť 4 body 110 až 114 |
|
Článok 186 |
Príloha VII časť 4 bod 115 |
|
Článok 187 |
Príloha VII časť 4 bod 116 |
|
Článok 188 |
Príloha VII časť 4 body 117 až 123 |
|
Článok 189 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 124 |
|
Článok 189 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 body 125 a 126 |
|
Článok 189 ods. 3 |
Príloha VII časť 4 bod 127 |
|
Článok 190 ods. 1 |
Príloha VII časť 4 bod 128 |
|
Článok 190 ods. 2 |
Príloha VII časť 4 bod 129 |
|
Článok 190 ods. 3 a 4 |
Príloha VII časť 4 bod 130 |
|
Článok 191 |
Príloha VII časť 4 bod 131 |
|
Článok 192 |
Článok 90 a príloha VIII časť 1 bod 2 |
|
Článok 193 ods. 1 |
Článok 93 ods. 2 |
|
Článok 193 ods. 2 |
Článok 93 ods. 3 |
|
Článok 193 ods. 3 |
Článok 93 ods. 1 a príloha VIII časť 3 bod 1 |
|
Článok 193 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 bod 2 |
|
Článok 193 ods. 5 |
Príloha VIII časť 5 bod 1 |
|
Článok 193 ods. 6 |
Príloha VIII časť 5 bod 2 |
|
Článok 194 ods. 1 |
Článok 92 ods. 1 |
|
Článok 194 ods. 2 |
Článok 92 ods. 2 |
|
Článok 194 ods. 3 |
Článok 92 ods. 3 |
|
Článok 194 ods. 4 |
Článok 92 ods. 4 |
|
Článok 194 ods. 5 |
Článok 92 ods. 5 |
|
Článok 194 ods. 6 |
Článok 92 ods. 5 |
|
Článok 194 ods. 7 |
Článok 92 ods. 6 |
|
Článok 194 ods. 8 |
Príloha VIII časť 2 bod 1 |
|
Článok 194 ods. 9 |
Príloha VIII časť 2 bod 2 |
|
Článok 194 ods. 10 |
|
|
Článok 195 |
Príloha VIII časť 1 body 3 a 4 |
|
Článok 196 |
Príloha VIII časť 1 bod 5 |
|
Článok 197 ods. 1 |
Príloha VIII časť 1 bod 7 |
|
Článok 197 ods. 2 |
Príloha VIII časť 1 bod 7 |
|
Článok 197 ods. 3 |
Príloha VIII časť 1 bod 7 |
|
Článok 197 ods. 4 |
Príloha VIII časť 1 bod 8 |
|
Článok 197 ods. 5 |
Príloha VIII časť 1 bod 9 |
|
Článok 197 ods. 6 |
Príloha VIII časť 1 bod 9 |
|
Článok 197 ods. 7 |
Príloha VIII časť 1 bod 10 |
|
Článok 197 ods. 8 |
|
|
Článok 198 ods. 1 |
Príloha VIII časť 1 bod 11 |
|
Článok 198 ods. 2 |
Príloha VIII časť 1 bod 11 |
|
Článok 199 ods. 1 |
Príloha VIII časť 1 bod 12 |
|
Článok 199 ods. 2 |
Príloha VIII časť 1 bod 13 |
|
Článok 199 ods. 3 |
Príloha VIII časť 1 bod 16 |
|
Článok 199 ods. 4 |
Príloha VIII časť 1 body 17 a 18 |
|
Článok 199 ods. 5 |
Príloha VIII časť 1 bod 20 |
|
Článok 199 ods. 6 |
Príloha VIII časť 1 bod 21 |
|
Článok 199 ods. 7 |
Príloha VIII časť 1 bod 22 |
|
Článok 199 ods. 8 |
|
|
Článok 200 |
Príloha VIII časť 1 body 23 až 25 |
|
Článok 201 ods. 1 |
Príloha VIII časť 1 body 26 a 28 |
|
Článok 201 ods. 2 |
Príloha VIII časť 1 bod 27 |
|
Článok 202 |
Príloha VIII časť 1 bod 29 |
|
Článok 203 |
|
|
Článok 204 ods. 1 |
Príloha VIII časť 1 body 30 a 31 |
|
Článok 204 ods. 2 |
Príloha VIII časť 1 bod 32 |
|
Článok 205 |
Príloha VIII časť 2 bod 3 |
|
Článok 206 |
Príloha VIII časť 2 body 4 a 5 |
|
Článok 207 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 6 |
|
Článok 207 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 6 písm. a) |
|
Článok 207 ods. 3 |
Príloha VIII časť 2 bod 6 písm. b) |
|
Článok 207 ods. 4 |
Príloha VIII časť 2 bod 6 písm. c) |
|
Článok 207 ods. 5 |
Príloha VIII časť 2 bod 7 |
|
Článok 208 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 8 |
|
Článok 208 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 8 písm. a) |
|
Článok 208 ods. 3 |
Príloha VIII časť 2 bod 8 písm. b) |
|
Článok 208 ods. 4 |
Príloha VIII časť 2 bod 8 písm. c) |
|
Článok 208 ods. 5 |
Príloha VIII časť 2 bod 8 písm. d) |
|
Článok 209 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 9 |
|
Článok 209 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 9 písm. a) |
|
Článok 209 ods. 3 |
Príloha VIII časť 2 bod 9 písm. b) |
|
Článok 210 |
Príloha VIII časť 2 bod 10 |
|
Článok 211 |
Príloha VIII časť 2 bod 11 |
|
Článok 212 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 12 |
|
Článok 212 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 13 |
|
Článok 213 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 14 |
|
Článok 213 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 15 |
|
Článok 213 ods. 3 |
|
|
Článok 214 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 16 písm. a) až c) |
|
Článok 214 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 16 |
|
Článok 214 ods. 3 |
Príloha VIII časť 2 bod 17 |
|
Článok 215 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 18 |
|
Článok 215 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 19 |
|
Článok 216 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 20 |
|
Článok 216 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 21 |
|
Článok 217 ods. 1 |
Príloha VIII časť 2 bod 22 |
|
Článok 217 ods. 2 |
Príloha VIII časť 2 bod 22 písm. c) |
|
Článok 217 ods. 3 |
Príloha VIII časť 2 bod 22 písm. c) |
|
Článok 218 |
Príloha VIII časť 3 bod 3 |
|
Článok 219 |
Príloha VIII časť 3 bod 4 |
|
Článok 220 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 5 |
|
Článok 220 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 body 6, 8 až 10 |
|
Článok 220 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 11 |
|
Článok 220 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 body 22 a 23 |
|
Článok 220 ods. 5 |
Príloha VIII časť 3 bod 9 |
|
Článok 221 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 12 |
|
Článok 221 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 12 |
|
Článok 221 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 body 13 až 15 |
|
Článok 221 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 bod 16 |
|
Článok 221 ods. 5 |
Príloha VIII časť 3 body 18 a 19 |
|
Článok 221 ods. 6 |
Príloha VIII časť 3 body 20 a 21 |
|
Článok 221 ods. 7 |
Príloha VIII časť 3 bod 17 |
|
Článok 221 ods. 8 |
Príloha VIII časť 3 body 22 a 23 |
|
Článok 221 ods. 9 |
|
|
Článok 222 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 24 |
|
Článok 222 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 25 |
|
Článok 222 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 26 |
|
Článok 222 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 bod 27 |
|
Článok 222 ods. 5 |
Príloha VIII časť 3 bod 28 |
|
Článok 222 ods. 6 |
Príloha VIII časť 3 bod 29 |
|
Článok 222 ods. 7 |
Príloha VIII časť 3 body 28 a 29 |
|
Článok 223 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 body 30 až 32 |
|
Článok 223 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 33 |
|
Článok 223 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 33 |
|
Článok 223 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 bod 33 |
|
Článok 223 ods. 5 |
Príloha VIII časť 3 bod 33 |
|
Článok 223 ods. 6 |
Príloha VIII časť 3 body 34 a 35 |
|
Článok 223 ods. 7 |
Príloha VIII časť 3 bod 35 |
|
Článok 224 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 36 |
|
Článok 224 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 37 |
|
Článok 224 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 38 |
|
Článok 224 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 bod 39 |
|
Článok 224 ods. 5 |
Príloha VIII časť 3 bod 40 |
|
Článok 224 ods. 6 |
Príloha VIII časť 3 bod 41 |
|
Článok 225 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 body 42 až 46 |
|
Článok 225 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 body 47 až 52 |
|
Článok 225 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 body 53 až 56 |
|
Článok 226 |
Príloha VIII časť 3 bod 57 |
|
Článok 227 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 58 |
|
Článok 227 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 58 písm. a) až h) |
|
Článok 227 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 58 písm. h) |
|
Článok 228 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 60 |
|
Článok 228 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 61 |
|
Článok 229 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 body 62 až 65 |
|
Článok 229 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 66 |
|
Článok 229 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 body 63 a 67 |
|
Článok 230 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 body 68 až 71 |
|
Článok 230 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 72 |
|
Článok 230 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 body 73 a 74 |
|
Článok 231 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 76 |
|
Článok 231 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 77 |
|
Článok 231 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 78 |
|
Článok 231 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 79 |
|
Článok 231 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 80 |
|
Článok 231 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 80a |
|
Článok 231 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 body 81 až 82 |
|
Článok 232 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 83 |
|
Článok 232 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 83 |
|
Článok 232 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 84 |
|
Článok 232 ods. 4 |
Príloha VIII časť 3 bod 85 |
|
Článok 234 |
Príloha VIII časť 3 bod 86 |
|
Článok 235 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 87 |
|
Článok 235 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 88 |
|
Článok 235 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 89 |
|
Článok 236 ods. 1 |
Príloha VIII časť 3 bod 90 |
|
Článok 236 ods. 2 |
Príloha VIII časť 3 bod 91 |
|
Článok 236 ods. 3 |
Príloha VIII časť 3 bod 92 |
|
Článok 237 ods. 1 |
Príloha VIII časť 4 bod 1 |
|
Článok 237 ods. 2 |
Príloha VIII časť 4 bod 2 |
|
Článok 238 ods. 1 |
Príloha VIII časť 4 bod 3 |
|
Článok 238 ods. 2 |
Príloha VIII časť 4 bod 4 |
|
Článok 238 ods. 3 |
Príloha VIII časť 4 bod 5 |
|
Článok 239 ods. 1 |
Príloha VIII časť 4 bod 6 |
|
Článok 239 ods. 2 |
Príloha VIII časť 4 bod 7 |
|
Článok 239 ods. 3 |
Príloha VIII časť 4 bod 8 |
|
Článok 240 |
Príloha VIII časť 6 bod 1 |
|
Článok 241 |
Príloha VIII časť 6 bod 2 |
|
Článok 242 ods. 1 až 9 |
Príloha IX časť 1 bod 1 |
|
Článok 242 ods. 10 |
Článok 4 bod 37 |
|
Článok 242 ods. 11 |
Článok 4 bod 38 |
|
Článok 242 ods. 12 |
|
|
Článok 242 ods. 13 |
|
|
Článok 242 ods. 14 |
|
|
Článok 242 ods. 15 |
|
|
Článok 243 ods. 1 |
Príloha IX časť 2 bod 1 |
|
Článok 243 ods. 2 |
Príloha IX časť 2 bod 1a |
|
Článok 243 ods. 3 |
Príloha IX časť 2 bod 1b |
|
Článok 243 ods. 4 |
Príloha IX časť 2 bod 1c |
|
Článok 243 ods. 5 |
Príloha IX časť 2 bod 1d |
|
Článok 243 ods. 6 |
|
|
Článok 244 ods. 1 |
Príloha IX časť 2 bod 2 |
|
Článok 244 ods. 2 |
Príloha IX časť 2 bod 2a |
|
Článok 244 ods. 3 |
Príloha IX časť 2 bod 2b |
|
Článok 244 ods. 4 |
Príloha IX časť 2 bod 2c |
|
Článok 244 ods. 5 |
Príloha IX časť 2 bod 2d |
|
Článok 244 ods. 6 |
|
|
Článok 245 ods. 1 |
Článok 95 ods. 1 |
|
Článok 245 ods. 2 |
Článok 95 ods. 2 |
|
Článok 245 ods. 3 |
Článok 96 ods. 2 |
|
Článok 245 ods. 4 |
Článok 96 ods. 4 |
|
Článok 245 ods. 5 |
|
|
Článok 245 ods. 6 |
|
|
Článok 246 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 body 2 a 3 |
|
Článok 246 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 5 |
|
Článok 246 ods. 3 |
Príloha IX časť 4 bod 5 |
|
Článok 247 ods. 1 |
Článok 96 ods. 3 a príloha IX časť 4 bod 60 |
|
Článok 247 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 61 |
|
Článok 247 ods. 3 |
|
|
Článok 247 ods. 4 |
|
|
Článok 248 ods. 1 |
Článok 101 ods. 1 |
|
Článok 248 ods. 2 |
|
|
Článok 248 ods. 3 |
Článok 101 ods. 2 |
|
Článok 249 |
Príloha IX časť 2 body 3 a 4 |
|
Článok 250 |
Príloha IX časť 2 body 5 až 7 |
|
Článok 251 |
Príloha IX časť 4 body 6 a 7 |
|
Článok 252 |
Príloha IX časť 4 bod 8 |
|
Článok 253 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 bod 9 |
|
Článok 253 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 10 |
|
Článok 254 |
Príloha IX časť 4 body 11 a 12 |
|
Článok 255 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 bod 13 |
|
Článok 255 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 15 |
|
Článok 256 ods. 1 |
Článok 100 ods. 1 |
|
Článok 256 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 body 17 až 20 |
|
Článok 256 ods. 3 |
Príloha IX časť 4 bod 21 |
|
Článok 256 ods. 4 |
Príloha IX časť 4 body 22 a 23 |
|
Článok 256 ods. 5 |
Príloha IX časť 4 body 24 a 25 |
|
Článok 256 ods. 6 |
Príloha IX časť 4 body 26 až 29 |
|
Článok 256 ods. 7 |
Príloha IX časť 4 bod 30 |
|
Článok 256 ods. 8 |
Príloha IX časť 4 bod 32 |
|
Článok 256 ods. 9 |
Príloha IX časť 4 bod 33 |
|
Článok 257 |
Príloha IX časť 4 bod 34 |
|
Článok 258 |
Príloha IX časť 4 body 35 a 36 |
|
Článok 259 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 body 38 až 41 |
|
Článok 259 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 42 |
|
Článok 259 ods. 3 |
Príloha IX časť 4 bod 43 |
|
Článok 259 ods. 4 |
Príloha IX časť 4 bod 44 |
|
Článok 259 ods. 5 |
|
|
Článok 260 |
Príloha IX časť 4 bod 45 |
|
Článok 261 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 body 46 až 47 a 49 |
|
Článok 261 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 51 |
|
Článok 262 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 body 52 a 53 |
|
Článok 262 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 53 |
|
Článok 262 ods. 3 |
|
|
Článok 262 ods. 4 |
Príloha IX časť 4 bod 54 |
|
Článok 263 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 bod 57 |
|
Článok 263 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 58 |
|
Článok 263 ods. 3 |
Príloha IX časť 4 bod 59 |
|
Článok 264 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 bod 62 |
|
Článok 264 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 body 63 až 65 |
|
Článok 264 ods. 3 |
Príloha IX časť 4 body 66 a 67 |
|
Článok 264 ods. 4 |
|
|
Článok 265 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 bod 68 |
|
Článok 265 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 70 |
|
Článok 265 ods. 3 |
Príloha IX časť 4 bod 71 |
|
Článok 266 ods. 1 |
Príloha IX časť 4 bod 72 |
|
Článok 266 ods. 2 |
Príloha IX časť 4 bod 73 |
|
Článok 266 ods. 3 |
Príloha IX časť 4 body 74 a 75 |
|
Článok 266 ods. 4 |
Príloha IX časť 4 bod 76 |
|
Článok 267 ods. 1 |
Článok 97 ods. 1 |
|
Článok 267 ods. 3 |
Článok 97 ods. 3 |
|
Článok 268 |
Príloha IX časť 3 bod 1 |
|
Článok 269 |
Príloha IX časť 3 body 2 až 7 |
|
Článok 270 |
Článok 98 ods. 1 a príloha IX časť 3 body 8 a 9 |
|
Článok 271 ods. 1 |
Príloha III časť 2 bod 1 Príloha VII časť 3 bod 5 |
|
Článok 271 ods. 2 |
Príloha VII časť 3 bod 7 |
|
Článok 272 bod 1 |
Príloha III časť 1 bod 1 |
|
Článok 272 bod 2 |
Príloha III časť 1 bod 3 |
|
Článok 272 bod 3 |
Príloha III časť 1 bod 4 |
|
Článok 272 bod 4 |
Príloha III časť 1 bod 5 |
|
Článok 272 bod 5 |
Príloha III časť 1 bod 6 |
|
Článok 272 bod 6 |
Príloha III časť 1 bod 7 |
|
Článok 272 bod 7 |
Príloha III časť 1 bod 8 |
|
Článok 272 bod 8 |
Príloha III časť 1 bod 9 |
|
Článok 272 bod 9 |
Príloha III časť 1 bod 10 |
|
Článok 272 bod 10 |
Príloha III časť 1 bod 11 |
|
Článok 272 bod 11 |
Príloha III časť 1 bod 12 |
|
Článok 272 bod 12 |
Príloha III časť 1 bod 13 |
|
Článok 272 bod 13 |
Príloha III časť 1 bod 14 |
|
Článok 272 bod 14 |
Príloha III časť 1 bod 15 |
|
Článok 272 bod 15 |
Príloha III časť 1 bod 16 |
|
Článok 272 bod 16 |
Príloha III časť 1 bod 17 |
|
Článok 272 bod 17 |
Príloha III časť 1 bod 18 |
|
Článok 272 bod 18 |
Príloha III časť 1 bod 19 |
|
Článok 272 bod 19 |
Príloha III časť 1 bod 20 |
|
Článok 272 bod 20 |
Príloha III časť 1 bod 21 |
|
Článok 272 bod 21 |
Príloha III časť 1 bod 22 |
|
Článok 272 bod 22 |
Príloha III časť 1 bod 23 |
|
Článok 272 bod 23 |
Príloha III časť 1 bod 26 |
|
Článok 272 bod 24 |
Príloha III časť VII písm. a) |
|
Článok 272 bod 25 |
Príloha III časť VII písm. a) |
|
Článok 272 bod 26 |
Príloha III; časť 5 bod 2 |
|
Článok 273 ods. 1 |
Príloha III časť 2 bod 1 |
|
Článok 273 ods. 2 |
Príloha III časť 2 bod 2 |
|
Článok 273 ods. 3 |
Príloha III časť 2 bod 3 prvý a druhý pododsek |
|
Článok 273 ods. 4 |
Príloha III časť 2 bod 3 tretí pododsek |
|
Článok 273 ods. 5 |
Príloha III časť 2 bod 4 |
|
Článok 273 ods. 6 |
Príloha III časť 2 bod 5 |
|
Článok 273 ods. 7 |
Príloha III časť 2 bod 7 |
|
Článok 273 ods. 8 |
Príloha III časť 2 bod 8 |
|
Článok 274 ods. 1 |
Príloha III časť 3 |
|
Článok 274 ods. 2 |
Príloha III časť 3 |
|
Článok 274 ods. 3 |
Príloha III časť 3 |
|
Článok 274 ods. 4 |
Príloha III časť 3 |
|
Článok 275 ods. 1 |
Príloha III časť 4 |
|
Článok 275 ods. 2 |
Príloha III časť 4 |
|
Článok 276 ods. 1 |
Príloha III časť 5 bod 1 |
|
Článok 276 ods. 2 |
Príloha III časť 5 bod 1 |
|
Článok 276 ods. 3 |
Príloha III časť 5 body 1 a 2 |
|
Článok 277 ods. 1 |
Príloha III časť 5 body 3 a 4 |
|
Článok 277 ods. 2 |
Príloha III časť 5 bod 5 |
|
Článok 277 ods. 3 |
Príloha III časť 5 bod 6 |
|
Článok 277 ods. 4 |
Príloha III časť 5 bod 7 |
|
Článok 278 ods. 1 |
|
|
Článok 278 ods. 2 |
Príloha III časť 5 bod 8 |
|
Článok 278 ods. 3 |
Príloha III časť 5 bod 9 |
|
Článok 279 |
Príloha III časť 5 bod 10 |
|
Článok 280 ods. 1 |
Príloha III časť 5 bod 11 |
|
Článok 280 ods. 2 |
Príloha III časť 5 bod 12 |
|
Článok 281 ods. 1 |
|
|
Článok 281 ods. 2 |
Príloha III časť 5 bod 13 |
|
Článok 281 ods. 3 |
Príloha III časť 5 bod 14 |
|
Článok 282 ods. 1 |
|
|
Článok 282 ods. 2 |
Príloha III časť 5 bod 15 |
|
Článok 282 ods. 3 |
Príloha III časť 5 bod 16 |
|
Článok 282 ods. 4 |
Príloha III časť 5 bod 17 |
|
Článok 282 ods. 5 |
Príloha III časť 5 bod 18 |
|
Článok 282 ods. 6 |
Príloha III časť 5 bod 19 |
|
Článok 282 ods. 7 |
Príloha III časť 5 bod 20 |
|
Článok 282 ods. 8 |
Príloha III časť V bod 21 |
|
Článok 283 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 1 |
|
Článok 283 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 2 |
|
Článok 283 ods. 3 |
Príloha III časť 6 bod 2 |
|
Článok 283 ods. 4 |
Príloha III časť 6 bod 3 |
|
Článok 283 ods. 5 |
Príloha III časť 6 bod 4 |
|
Článok 283 ods. 6 |
Príloha III časť 6 bod 4 |
|
Článok 284 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 5 |
|
Článok 284 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 6 |
|
Článok 284 ods. 3 |
|
|
Článok 284 ods. 4 |
Príloha III časť 6 bod 7 |
|
Článok 284 ods. 5 |
Príloha III časť 6 bod 8 |
|
Článok 284 ods. 6 |
Príloha III časť 6 bod 9 |
|
Článok 284 ods. 7 |
Príloha III časť 6 bod 10 |
|
Článok 284 ods. 8 |
Príloha III časť 6 bod 11 |
|
Článok 284 ods. 9 |
Príloha III časť 6 bod 12 |
|
Článok 284 ods. 10 |
Príloha III časť 6 bod 13 |
|
Článok 284 ods. 11 |
Príloha III časť 6 bod 9 |
|
Článok 284 ods. 12 |
|
|
Článok 284 ods. 13 |
Príloha III časť 6 bod 14 |
|
Článok 285 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 15 |
|
Článok 285 ods. 2 až 8 |
|
|
Článok 286 ods. 1 |
Príloha III časť 6 body 18 a 25 |
|
Článok 286 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 19 |
|
Článok 286 ods. 3 |
|
|
Článok 286 ods. 4 |
Príloha III časť 6 bod 20 |
|
Článok 286 ods. 5 |
Príloha III časť 6 bod 21 |
|
Článok 286 ods. 6 |
Príloha III časť 6 bod 22 |
|
Článok 286 ods. 7 |
Príloha III časť 6 bod 23 |
|
Článok 286 ods. 8 |
Príloha III časť 6 bod 24 |
|
Článok 287 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 17 |
|
Článok 287 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 17 |
|
Článok 287 ods. 3 |
|
|
Článok 287 ods. 4 |
|
|
Článok 288 |
Príloha III časť 6 bod 26 |
|
Článok 289 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 27 |
|
Článok 289 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 28 |
|
Článok 289 ods. 3 |
Príloha III časť 6 bod 29 |
|
Článok 289 ods. 4 |
Príloha III časť 6 bod 29 |
|
Článok 289 ods. 5 |
Príloha III časť 6 bod 30 |
|
Článok 289 ods. 6 |
Príloha III časť 6 bod 31 |
|
Článok 290 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 32 |
|
Článok 290 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 32 |
|
Článok 290 ods. 3 až 10 |
|
|
Článok 291 ods. 1 |
Príloha I časť 1 body 27 a 28 |
|
Článok 291 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 34 |
|
Článok 291 ods. 3 |
|
|
Článok 291 ods. 4 |
Príloha III časť 6 bod 35 |
|
Článok 291 ods. 5 |
|
|
Článok 291 ods. 6 |
|
|
Článok 292 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 36 |
|
Článok 292 ods. 2 |
Príloha III časť 6 bod 37 |
|
Článok 292 ods. 3 |
|
|
Článok 292 ods. 4 |
|
|
Článok 292 ods. 5 |
|
|
Článok 292 ods. 6 |
Príloha III časť 6 bod 38 |
|
Článok 292 ods. 7 |
Príloha III časť 6 bod 39 |
|
Článok 292 ods. 8 |
Príloha III časť 6 bod 40 |
|
Článok 292 ods. 9 |
Príloha III časť 6 bod 41 |
|
Článok 292 ods. 10 |
|
|
Článok 293 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 42 |
|
Článok 293 ods. 2 až 6 |
|
|
Článok 294 ods. 1 |
Príloha III časť 6 bod 42 |
|
Článok 294 ods. 2 |
|
|
Článok 294 ods. 3 |
Príloha III časť 6 bod 42 |
|
Článok 295 |
Príloha III časť 7 písm. a) |
|
Článok 296 ods. 1 |
Príloha III časť 7 písm. b) |
|
Článok 296 ods. 2 |
Príloha III časť 7 písm. b) |
|
Článok 296 ods. 3 |
Príloha III časť 7 písm. b) |
|
Článok 297 ods. 1 |
Príloha III časť 7 písm. b) |
|
Článok 297 ods. 2 |
Príloha III časť 7 písm. b) |
|
Článok 297 ods. 3 |
Príloha III časť 7 písm. b) |
|
Článok 297 ods. 4 |
Príloha III časť 7 písm. b) |
|
Článok 298 ods. 1 |
Príloha III časť 7 písm. c) |
|
Článok 298 ods. 2 |
Príloha III časť 7 písm. c) |
|
Článok 298 ods. 3 |
Príloha III časť 7 písm. c) |
|
Článok 298 ods. 4 |
Príloha III časť 7 písm. c) |
|
Článok 299 ods. 1 |
|
Príloha II bod 7 |
Článok 299 ods. 2 |
|
Príloha II body 7 až 11 |
Článok 300 |
|
|
Článok 301 |
Príloha III časť 2 bod 6 |
|
Článok 302 |
|
|
Článok 303 |
|
|
Článok 304 |
|
|
Článok 305 |
|
|
Článok 306 |
|
|
Článok 307 |
|
|
Článok 308 |
|
|
Článok 309 |
|
|
Článok 310 |
|
|
Článok 311 |
|
|
Článok 312 ods. 1 |
Článok 104 ods. 3 a 6 a príloha X časť 2 body 2, 5 a 8 |
|
Článok 312 ods. 2 |
Článok 105 ods. 1 a 2 a príloha X časť 3 bod 1 |
|
Článok 312 ods. 3 |
|
|
Článok 312 ods. 4 |
Článok 105 ods. 1 |
|
Článok 313 ods. 1 |
Článok 102 ods. 2 |
|
Článok 313 ods. 2 |
Článok 102 ods. 3 |
|
Článok 313 ods. 3 |
|
|
Článok 314 ods. 1 |
Článok 102 ods. 4 |
|
Článok 314 ods. 2 |
Príloha X časť 4 bod 1 |
|
Článok 314 ods. 3 |
Príloha X časť 4 bod 2 |
|
Článok 314 ods. 4 |
Príloha X časť 4 body 3 a 4 |
|
Článok 314 ods. 5 |
|
|
Článok 315 ods. 1 |
Článok 103 a príloha X časť 1 body 1 až 3 |
|
Článok 315 ods. 2 |
|
|
Článok 315 ods. 3 |
|
|
Článok 315 ods. 4 |
Príloha X časť 1 bod 4 |
|
Článok 316 ods. 1 |
Príloha X časť 1 body 5 až 8 |
|
Článok 316 ods. 2 |
Príloha X časť 1 bod 9 |
|
Článok 316 ods. 3 |
|
|
Článok 317 ods. 1 |
Článok 104 ods. 1 |
|
Článok 317 ods. 2 |
Článok 104 ods. 2 a 4 a príloha X časť 2 bod 1 |
|
Článok 317 ods. 3 |
Príloha X časť 2 bod 1 |
|
Článok 317 ods. 4 |
Príloha X časť 2 bod 2 |
|
Článok 318 ods. 1 |
Príloha X časť 2 bod 4 |
|
Článok 318 ods. 2 |
Príloha X časť 2 bod 4 |
|
Článok 318 ods. 3 |
|
|
Článok 319 ods. 1 |
Príloha X časť 2 body 6 až 7 |
|
Článok 319 ods. 2 |
Príloha X časť 2 body 10 a 11 |
|
Článok 320 |
Príloha X časť 2 body 9 a 12 |
|
Článok 321 |
Príloha X časť 3 body 2 až 7 |
|
Článok 322 ods. 1 |
|
|
Článok 322 ods. 2 |
Príloha X časť 3 body 8 až 12 |
|
Článok 322 ods. 3 |
Príloha X časť 3 body 13 až 18 |
|
Článok 322 ods. 4 |
Príloha X časť 3 bod 19 |
|
Článok 322 ods. 5 |
Príloha X časť 3 bod 20 |
|
Článok 322 ods. 6 |
Príloha X časť 3 body 21 až 24 |
|
Článok 323 ods. 1 |
Príloha X časť 3 bod 25 |
|
Článok 323 ods. 2 |
Príloha X časť 3 bod 26 |
|
Článok 323 ods. 3 |
Príloha X časť 3 bod 27 |
|
Článok 323 ods. 4 |
Príloha X časť 3 bod 28 |
|
Článok 323 ods. 5 |
Príloha X časť 3 bod 29 |
|
Článok 324 |
Príloha X časť 5 |
|
Článok 325 ods. 1 |
|
Článok 26 |
Článok 325 ods. 2 |
|
Článok 26 |
Článok 325 ods. 3 |
|
|
Článok 326 |
|
|
Článok 327 ods. 1 |
|
Príloha I bod 1 |
Článok 327 ods. 2 |
|
Príloha I bod 2 |
Článok 327 ods. 3 |
|
Príloha I bod 3 |
Článok 328 ods. 1 |
|
Príloha I bod 4 |
Článok 328 ods. 2 |
|
|
Článok 329 ods. 1 |
|
Príloha I bod 5 |
Článok 329 ods. 2 |
|
|
Článok 330 |
|
Príloha I bod 7 |
Článok 331 ods. 1 |
|
Príloha I bod 9 |
Článok 331 ods. 2 |
|
Príloha I bod 10 |
Článok 332 ods. 1 |
|
Príloha I bod 8 |
Článok 332 ods. 2 |
|
Príloha I bod 8 |
Článok 333 |
|
Príloha I bod 11 |
Článok 334 |
|
Príloha I bod 13 |
Článok 335 |
|
Príloha I bod 14 |
Článok 336 ods. 1 |
|
Príloha I bod 14 |
Článok 336 ods. 2 |
|
Príloha I bod 14 |
Článok 336 ods. 3 |
|
Príloha I bod 14 |
Článok 336 ods. 4 |
|
Článok 19 ods. 1 |
Článok 337 ods. 1 |
|
Príloha I bod 16a |
Článok 337 ods. 2 |
|
Príloha I bod 16a |
Článok 337 ods. 3 |
|
Príloha I bod 16a |
Článok 337 ods. 4 |
|
Príloha I bod 16a |
Článok 337 ods. 4 |
|
Príloha I bod 16a |
Článok 338 ods. 1 |
|
Príloha I bod 14a |
Článok 338 ods. 2 |
|
Príloha I bod 14b |
Článok 338 ods. 3 |
|
Príloha I bod 14c |
Článok 338 ods. 4 |
|
Príloha I bod 14a |
Článok 339 ods. 1 |
|
Príloha I bod 17 |
Článok 339 ods. 2 |
|
Príloha I bod 18 |
Článok 339 ods. 3 |
|
Príloha I bod 19 |
Článok 339 ods. 4 |
|
Príloha I bod 20 |
Článok 339 ods. 5 |
|
Príloha I bod 21 |
Článok 339 ods. 6 |
|
Príloha I bod 22 |
Článok 339 ods. 7 |
|
Príloha I bod 23 |
Článok 339 ods. 8 |
|
Príloha I bod 24 |
Článok 339 ods. 9 |
|
Príloha I bod 25 |
Článok 340 ods. 1 |
|
Príloha I bod 26 |
Článok 340 ods. 2 |
|
Príloha I bod 27 |
Článok 340 ods. 3 |
|
Príloha I bod 28 |
Článok 340 ods. 4 |
|
Príloha I bod 29 |
Článok 340 ods. 5 |
|
Príloha I bod 30 |
Článok 340 ods. 6 |
|
Príloha I bod 31 |
Článok 340 ods. 7 |
|
Príloha I bod 32 |
Článok 341 ods. 1 |
|
Príloha I bod 33 |
Článok 341 ods. 2 |
|
Príloha I bod 33 |
Článok 341 ods. 3 |
|
|
Článok 342 |
|
Príloha I bod 34 |
Článok 343 |
|
Príloha I bod 36 |
Článok 344 ods. 1 |
|
|
Článok 344 ods. 2 |
|
Príloha I bod 37 |
Článok 344 ods. 3 |
|
Príloha I bod 38 |
Článok 345 ods. 1 |
|
Príloha I bod 41 |
Článok 345 ods. 2 |
|
Príloha I bod 41 |
Článok 346 ods. 1 |
|
Príloha I bod 42 |
Článok 346 ods. 2 |
|
|
Článok 346 ods. 3 |
|
Príloha I bod 43 |
Článok 346 ods. 4 |
|
Príloha I bod 44 |
Článok 346 ods. 5 |
|
Príloha I bod 45 |
Článok 346 ods. 6 |
|
Príloha I bod 46 |
Článok 347 |
|
Príloha I bod 8 |
Článok 348 ods. 1 |
|
Príloha I body 48 a 49 |
Článok 348 ods. 2 |
|
Príloha I bod 50 |
Článok 349 |
|
Príloha I bod 51 |
Článok 350 ods. 1 |
|
Príloha I bod 53 |
Článok 350 ods. 2 |
|
Príloha I bod 54 |
Článok 350 ods. 3 |
|
Príloha I bod 55 |
Článok 350 ods. 4 |
|
Príloha I bod 56 |
Článok 351 |
|
Príloha III bod 1 |
Článok 352 ods. 1 |
|
Príloha III bod 2 ods. 1 |
Článok 352 ods. 2 |
|
Príloha III bod 2 ods. 1 |
Článok 352 ods. 3 |
|
Príloha III bod 2 ods. 1 |
Článok 352 ods. 4 |
|
Príloha III bod 2 ods. 2 |
Článok 352 ods. 5 |
|
|
Článok 353 ods. 1 |
|
Príloha III bod 2 ods. 1 |
Článok 353 ods. 2 |
|
Príloha III bod 2 ods. 1 |
Článok 353 ods. 3 |
|
Príloha III bod 2 ods. 1 |
Článok 354 ods. 1 |
|
Príloha III bod 3 ods. 1 |
Článok 354 ods. 2 |
|
Príloha III bod 3 ods. 2 |
Článok 354 ods. 3 |
|
Príloha III bod 3 ods. 2 |
Článok 354 ods. 4 |
|
|
Článok 355 |
|
|
Článok 356 |
|
|
Článok 357 ods. 1 |
|
Príloha IV bod 1 |
Článok 357 ods. 2 |
|
Príloha IV bod 2 |
Článok 357 ods. 3 |
|
Príloha IV bod 3 |
Článok 357 ods. 4 |
|
Príloha IV bod 4 |
Článok 357 ods. 5 |
|
Príloha IV bod 6 |
Článok 358 ods. 1 |
|
Príloha IV bod 8 |
Článok 358 ods. 2 |
|
Príloha IV bod 9 |
Článok 358 ods. 3 |
|
Príloha IV bod 10 |
Článok 358 ods. 4 |
|
Príloha IV bod 12 |
Článok 359 ods. 1 |
|
Príloha IV bod 13 |
Článok 359 ods. 2 |
|
Príloha IV bod 14 |
Článok 359 ods. 3 |
|
Príloha IV bod 15 |
Článok 359 ods. 4 |
|
Príloha IV bod 16 |
Článok 359 ods. 5 |
|
Príloha IV bod 17 |
Článok 359 ods. 6 |
|
Príloha IV bod 18 |
Článok 360 ods. 1 |
|
Príloha IV bod 19 |
Článok 360 ods. 2 |
|
Príloha IV bod 20 |
Článok 361 |
|
Príloha IV bod 21 |
Článok 362 |
|
|
Článok 363 ods. 1 |
|
Príloha V bod 1 |
Článok 363 ods. 2 |
|
|
Článok 363 ods. 3 |
|
|
Článok 364 ods. 1 |
|
Príloha V bod 10b |
Článok 364 ods. 2 |
|
|
Článok 364 ods. 3 |
|
|
Článok 365 ods. 1 |
|
Príloha V bod 10 |
Článok 365 ods. 2 |
|
Príloha V bod 10a |
Článok 366 ods. 1 |
|
Príloha V bod 7 |
Článok 366 ods. 2 |
|
Príloha V bod 8 |
Článok 366 ods. 3 |
|
Príloha V bod 9 |
Článok 366 ods. 4 |
|
Príloha V bod 10 |
Článok 366 ods. 5 |
|
Príloha V bod 8 |
Článok 367 ods. 1 |
|
Príloha V bod 11 |
Článok 367 ods. 2 |
|
Príloha V bod 12 |
Článok 367 ods. 3 |
|
Príloha V bod 12 |
Článok 368 ods. 1 |
|
Príloha V bod 2 |
Článok 368 ods. 2 |
|
Príloha V bod 2 |
Článok 368 ods. 3 |
|
Príloha V bod 5 |
Článok 368 ods. 4 |
|
|
Článok 369 ods. 1 |
|
Príloha V bod 3 |
Článok 369 ods. 2 |
|
|
Článok 370 ods. 1 |
|
Príloha V bod 5 |
Článok 371 ods. 1 |
|
Príloha V bod 5 |
Článok 371 ods. 2 |
|
|
Článok 372 |
|
Príloha V bod 5a |
Článok 373 |
|
Príloha V bod 5b |
Článok 374 ods. 1 |
|
Príloha V bod 5c |
Článok 374 ods. 2 |
|
Príloha V bod 5d |
Článok 374 ods. 3 |
|
Príloha V bod 5d |
Článok 374 ods. 4 |
|
Príloha V bod 5d |
Článok 374 ods. 5 |
|
Príloha V bod 5d |
Článok 374 ods. 6 |
|
Príloha V bod 5d |
Článok 374 ods. 7 |
|
|
Článok 375 ods. 1 |
|
Príloha V bod 5a |
Článok 375 ods. 2 |
|
Príloha V bod 5e |
Článok 376 ods. 1 |
|
Príloha V bod 5f |
Článok 376 ods. 2 |
|
Príloha V bod 5g |
Článok 376 ods. 3 |
|
Príloha V bod 5h |
Článok 376 ods. 4 |
|
Príloha V bod 5h |
Článok 376 ods. 5 |
|
Príloha V bod 5i |
Článok 376 ods. 6 |
|
Príloha V bod 5 |
Článok 377 |
|
Príloha V bod 5l |
Článok 378 |
|
Príloha II bod 1 |
Článok 379 ods. 1 |
|
Príloha II bod 2 |
Článok 379 ods. 2 |
|
Príloha II bod 3 |
Článok 379 ods. 3 |
|
Príloha II bod 2 |
Článok 380 |
|
Príloha II bod 4 |
Článok 381 |
|
|
Článok 382 |
|
|
Článok 383 |
|
|
Článok 384 |
|
|
Článok 385 |
|
|
Článok 386 |
|
|
Článok 387 |
|
Článok 28 ods. 1 |
Článok 388 |
|
|
Článok 389 |
Článok 106 ods. 1 prvý pododsek |
|
Článok 390 ods. 1 |
Článok 106 ods. 1 druhý pododsek |
|
Článok 390 ods. 2 |
|
|
Článok 390 ods. 3 |
|
Článok 29 ods. 1 |
Článok 390 ods. 4 |
|
Článok 30 ods. 1 |
Článok 390 ods. 5 |
|
Článok 29 ods. 2 |
Článok 390 ods. 6 |
Článok 106 ods. 2 prvý pododsek |
|
Článok 390 ods. 7 |
Článok 106 ods. 3 |
|
Článok 390 ods. 8 |
Článok 106 ods. 2 druhý a tretí pododsek |
|
Článok 391 |
Článok 107 |
|
Článok 392 |
Článok 108 |
|
Článok 393 |
Článok 109 |
|
Článok 394 ods. 1 |
Článok 110 ods. 1 |
|
Článok 394 ods. 2 |
Článok 110 ods. 1 |
|
Článok 394 ods. 3 a 4 |
Článok 110 ods. 2 |
|
Článok 394 ods. 4 |
Článok 110 ods. 2 |
|
Článok 395 ods. 1 |
Článok 111 ods. 1 |
|
Článok 395 ods. 2 |
|
|
Článok 395 ods. 3 |
Článok 111 ods. 4 prvý pododsek |
|
Článok 395 ods. 4 |
|
Článok 30 ods. 4 |
Článok 395 ods. 5 |
|
Článok 31 |
Článok 395 ods. 6 |
|
|
Článok 395 ods. 7 |
|
|
Článok 395 ods. 8 |
|
|
Článok 396 ods. 1 |
Článok 111 ods. 4 prvý a druhý pododsek |
|
Článok 396 ods. 2 |
|
|
Článok 397 ods. 1 |
|
Príloha VI bod 1 |
Článok 397 ods. 2 |
|
Príloha VI bod 2 |
Článok 397 ods. 3 |
|
Príloha VI bod 3 |
Článok 398 |
|
Článok 32 ods. 1 |
Článok 399 ods. 1 |
Článok 112 ods. 1 |
|
Článok 399 ods. 2 |
Článok 112 ods. 2 |
|
Článok 399 ods. 3 |
Článok 112 ods. 3 |
|
Článok 399 ods. 4 |
Článok 110 ods. 3 |
|
Článok 400 ods. 1 |
Článok 113 ods. 3 |
|
Článok 400 ods. 2 |
Článok 113 ods. 4 |
|
Článok 400 ods. 3 |
|
|
Článok 401 ods. 1 |
Článok 114 ods. 1 |
|
Článok 401 ods. 2 |
Článok 114 ods. 2 |
|
Článok 401 ods. 3 |
Článok 114 ods. 3 |
|
Článok 402 ods. 1 |
Článok 115 ods. 1 |
|
Článok 402 ods. 2 |
Článok 115 ods. 2 |
|
Článok 402 ods. 3 |
|
|
Článok 403 ods. 1 |
Článok 117 ods. 1 |
|
Článok 403 ods. 2 |
Článok 117 ods. 2 |
|
Článok 404 |
Článok 122a ods. 8 |
|
Článok 405 ods. 1 |
Článok 122a ods. 1 |
|
Článok 405 ods. 2 |
Článok 122a ods. 2 |
|
Článok 405 ods. 3 |
Článok 122a ods. 3 prvý pododsek |
|
Článok 405 ods. 4 |
Článok 122a ods. 3 druhý pododsek |
|
Článok 406 ods. 1 |
Článok 122a ods. 4 a ods. 5 druhý pododsek |
|
Článok 406 ods. 2 |
Článok 122a ods. 5 prvý pododsek a ods. 6 prvý pododsek |
|
Článok 407 |
Článok 122a ods. 5 tretí pododsek |
|
Článok 408 |
Článok 122a ods. 6 prvý a druhý pododsek |
|
Článok 409 |
Článok 122a ods. 7 |
|
Článok 410 |
Článok 122a ods. 10 |
|
Článok 411 |
|
|
Článok 412 |
|
|
Článok 413 |
|
|
Článok 414 |
|
|
Článok 415 |
|
|
Článok 416 |
|
|
Článok 417 |
|
|
Článok 418 |
|
|
Článok 419 |
|
|
Článok 420 |
|
|
Článok 421 |
|
|
Článok 422 |
|
|
Článok 423 |
|
|
Článok 424 |
|
|
Článok 425 |
|
|
Článok 426 |
|
|
Článok 427 |
|
|
Článok 428 |
|
|
Článok 429 |
|
|
Článok 430 |
|
|
Článok 431 ods. 1 |
Článok 145 ods. 1 |
|
Článok 431 ods. 2 |
Článok 145 ods. 2 |
|
Článok 431 ods. 3 |
Článok 145 ods. 3 |
|
Článok 431 ods. 4 |
Článok 145 ods. 4 |
|
Článok 432 ods. 1 |
Príloha XII časť 1 bod 1 a článok 146 ods. 1 |
|
Článok 432 ods. 2 |
Článok 146 ods. 2 a príloha XII časť 1 body 2 a 3 |
|
Článok 432 ods. 3 |
Článok 146 ods. 3 |
|
Článok 433 |
Článok 147 a príloha XII časť 1 bod 4 |
|
Článok 434 ods. 1 |
Článok 148 |
|
Článok 434 ods. 2 |
|
|
Článok 435 ods. 1 |
Príloha XII časť 2 bod 1 |
|
Článok 435 ods. 2 |
|
|
Článok 436 |
Príloha XII časť 2 bod 2 |
|
Článok 437 |
|
|
Článok 438 |
Príloha XII časť 2 body 4 a 8 |
|
Článok 439 |
Príloha XII časť 2 bod 5 |
|
Článok 440 |
|
|
Článok 441 |
|
|
Článok 442 |
Príloha XII časť 2 bod 6 |
|
Článok 443 |
|
|
Článok 444 |
Príloha XII časť 2 bod 7 |
|
Článok 445 |
Príloha XII časť 2 bod 9 |
|
Článok 446 |
Príloha XII časť 2 bod 11 |
|
Článok 447 |
Príloha XII časť 2 bod 12 |
|
Článok 448 |
Príloha XII časť 2 bod 13 |
|
Článok 449 |
Príloha XII časť 2 bod 14 |
|
Článok 450 |
Príloha XII časť 2 bod 15 |
|
Článok 451 |
|
|
Článok 452 |
Príloha XII časť 3 bod 1 |
|
Článok 453 |
Príloha XII časť 3 bod 2 |
|
Článok 454 |
Príloha XII časť 3 bod 3 |
|
Článok 455 |
|
|
Článok 456 prvý pododsek |
Článok 150 ods. 1 |
Článok 41 |
Článok 456 druhý pododsek |
|
|
Článok 457 |
|
|
Článok 458 |
|
|
Článok 459 |
|
|
Článok 460 |
|
|
Článok 461 |
|
|
Článok 462 ods. 1 |
Článok 151a |
|
Článok 462 ods. 2 |
Článok 151a |
|
Článok 462 ods. 3 |
Článok 151a |
|
Článok 462 ods. 4 |
|
|
Článok 462 ods. 5 |
|
|
Článok 463 |
|
|
Článok 464 |
|
|
Článok 465 |
|
|
Článok 466 |
|
|
Článok 467 |
|
|
Článok 468 |
|
|
Článok 469 |
|
|
Článok 470 |
|
|
Článok 471 |
|
|
Článok 472 |
|
|
Článok 473 |
|
|
Článok 474 |
|
|
Článok 475 |
|
|
Článok 476 |
|
|
Článok 477 |
|
|
Článok 478 |
|
|
Článok 479 |
|
|
Článok 480 |
|
|
Článok 481 |
|
|
Článok 482 |
|
|
Článok 483 |
|
|
Článok 484 |
|
|
Článok 485 |
|
|
Článok 486 |
|
|
Článok 487 |
|
|
Článok 488 |
|
|
Článok 489 |
|
|
Článok 490 |
|
|
Článok 491 |
|
|
Článok 492 |
|
|
Článok 493 ods. 1 |
|
|
Článok 493 ods. 2 |
|
|
Článok 494 |
|
|
Článok 495 |
|
|
Článok 496 |
|
|
Článok 497 |
|
|
Článok 498 |
|
|
Článok 499 |
|
|
Článok 500 |
|
|
Článok 501 |
|
|
Článok 502 |
|
|
Článok 503 |
|
|
Článok 504 |
|
|
Článok 505 |
|
|
Článok 506 |
|
|
Článok 507 |
|
|
Článok 508 |
|
|
Článok 509 |
|
|
Článok 510 |
|
|
Článok 511 |
|
|
Článok 512 |
|
|
Článok 513 |
|
|
Článok 514 |
|
|
Článok 515 |
|
|
Článok 516 |
|
|
Článok 517 |
|
|
Článok 518 |
|
|
Článok 519 |
|
|
Článok 520 |
|
|
Článok 521 |
|
|
Príloha I |
Príloha II |
|
Príloha II |
Príloha IV |
|
Príloha III |
|
|
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63).
( 4 ) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1.
( 5 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
( 6 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
( 7 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/2402 z 12. decembra 2017, ktorým sa stanovuje všeobecný rámec pre sekuritizáciu a vytvára sa osobitný rámec pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu, a ktorým sa menia smernice 2009/65/ES, 2009/138/ES a 2011/61/EÚ a nariadenia (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 347, 28.12.2017, s. 35).
( 8 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35).
( 9 ) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.
( 10 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
( 11 ) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 1.
( 12 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
( 13 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).
( 14 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.
( 15 ) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.
( 16 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149).
( 17 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).
( 18 ) Ú.v. ES L 141, 11.6.1993, s. 1.
( 19 ) Ú. v. ES L 250, 2.10.2003, s. 10.
( 20 ) Ú. v. ES L 135, 31.5.1994, s. 5.
( 21 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).
( 22 ) Ú. v. EÚ C 119, 25.4.2013, s. 1.
( 23 ) Ú. v. ES L 3, 7.1.2004, s. 36.
( 24 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy (Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1).
( 25 ) Nariadenia Komisie (EÚ) č. 1205/2011 z 22. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1126/2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy pokiaľ ide o Medzinárodný štandard finančného výkazníctva (IFRS) 7 (Ú. v. EÚ L 305, 23.11.2011, s. 16).
( 26 ) Ú. v. ES L 141, 11.6.1993, s. 27.
( 27 ) Ú. v. ES L 124, 20.5.2003, s. 36.
( *1 ) Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, p. 1“.