(1)

Účelom zmien smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (3) v súvislosti s právomocami v oblasti dohľadu, sankciami, pobočkami z tretích krajín a environmentálnymi a sociálnymi rizikami a rizikami v oblasti správy a riadenia (ďalej len „ESG“) je podporiť harmonizáciu rámca bankového dohľadu a v konečnom dôsledku prehĺbiť vnútorný trh pre bankovníctvo. Príslušné orgány by sa mali snažiť zabezpečiť, aby sa rámec dohľadu uplatňoval na inštitúcie vymedzené v uvedenej smernici primeraným spôsobom, pričom by sa mali zamerať najmä na čo najväčšie zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov a vykazovanie pre malé a menej zložité inštitúcie s náležitým ohľadom na odporúčania uvedené v správe s názvom „Štúdia nákladov na dodržiavanie požiadaviek na vykazovanie orgánmi dohľadu“, ktorú uverejnil Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) (ďalej len „orgán EBA“) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4) v roku 2021, ktorých cieľom bolo priemerné zníženie nákladov na vykazovanie o 10 % až 20 %.

(2)

Príslušné orgány, ich zamestnanci a členovia ich orgánov správy a riadenia by mali byť nezávislí a nemali by podliehať politickému a hospodárskemu vplyvu. Riziká konfliktov záujmov oslabujú integritu finančného systému Únie a poškodzujú cieľ spočívajúci v integrovanej bankovej únii a únii kapitálových trhov. Smernica 2013/36/EÚ by mala ustanoviť podrobnejšie ustanovenia pre členské štáty, aby sa zabezpečilo, že príslušné orgány vrátane ich zamestnancov a členov ich orgánov správy a riadenia budú konať nezávisle a objektívne. V tejto súvislosti by sa mali stanoviť minimálne požiadavky na predchádzanie konfliktom záujmov a obmedzenie javu otáčavých dverí, pričom by sa mala stanoviť najmä čakacia lehota, zákaz obchodovania s nástrojmi vydanými dohliadanými subjektmi a maximálne obdobie držby pre príslušných členov orgánov správy a riadenia. Orgán EBA by mal na základe medzinárodných najlepších postupov vydať usmernenia určené príslušným orgánom o predchádzaní konfliktom záujmov.

(3)

Zamestnanci príslušných orgánov a členovia ich orgánov správy a riadenia, na ktorých sa vzťahujú čakacie lehoty, by mali mať nárok na primeranú náhradu, ktorej účelom by mala byť ich kompenzácia za to, že sa na určité obdobie nemôžu zamestnať u subjektov, v súvislosti s ktorým sa uplatňujú uvedené obmedzenia čakacej lehoty. Náhrada by mala byť úmerná dĺžke čakacej lehoty a o jej forme by mali rozhodnúť jednotlivé členské štáty.

(4)

Orgány dohľadu by pri výkone svojich funkcií dohľadu mali konať s najvyššou integritou. S cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť vysoké etické normy je vhodné, aby zamestnanci príslušných orgánov a členovia ich orgánov správy a riadenia príslušných orgánov každoročne predkladali vyhlásenie o záujmoch. V tomto vyhlásení by sa mali zverejniť informácie o finančných nástrojoch v držbe daného člena, aby sa znížili riziká vyplývajúce z konfliktu záujmov, ku ktorým môže držba týchto nástrojov viesť, a aby sa príslušným orgánom umožnilo tieto riziká náležite riadiť. Vyhlásením o záujmoch by nemala byť dotknutá žiadna požiadavka na predkladanie vyhlásenia o majetku podľa uplatniteľných vnútroštátnych pravidiel.

(5)

Poskytovanie hlavných bankových služieb uvedených v bodoch 1, 2 a 6 prílohy I k smernici 2013/36/EÚ by malo byť podmienené výslovnou a harmonizovanou požiadavkou na udelenie povolenia stanovenou v práve Únie, v ktorej sa uvedie, že podniky usadené v tretej krajine, ktoré chcú poskytovať takéto základné bankové služby v Únii, by mali zriadiť aspoň pobočku v členskom štáte a že takáto pobočka by mala mať povolenie v súlade s právom Únie, pokiaľ podnik nechce poskytovať bankové služby v Únii prostredníctvom dcérskej spoločnosti.

(6)

Využívanie bankových služieb mimo Únie, ako je tomu v kontexte Dohovoru Svetovej obchodnej organizácie o záväzkoch v oblasti finančných služieb, zostáva nedotknuté. Požiadavka zriadiť pobočku v Únii by sa nemala vzťahovať na prípady investovania z vlastného podnetu, t. j. keď sa klient alebo protistrana obráti na podnik, ktorý je usadený v tretej krajine, z výlučne vlastnej iniciatívy na poskytovanie bankových služieb vrátane ich pokračovania alebo bankových služieb úzko súvisiacich s pôvodne vyžiadanými službami. Pri transpozícii tejto smernice by členské štáty mali mať možnosť prijať opatrenia na zachovanie práv klientov nadobudnutých na základe existujúcich zmlúv. Takéto opatrenia by sa mali uplatňovať výlučne na účely uľahčenia prechodu na implementáciu tejto smernice a mali by byť úzko vymedzené, aby sa zabránilo prípadom obchádzania. S cieľom zabrániť obchádzaniu pravidiel uplatniteľných na cezhraničné poskytovanie bankových služieb podnikmi z tretích krajín by príslušné orgány mali mať možnosť monitorovať poskytovanie týchto služieb. Požiadavka zriadiť pobočku v Únii by sa nemala vzťahovať ani na medzibankové transakcie a transakcie medzi obchodníkmi. Okrem toho, bez toho, aby bol dotknutý režim udeľovania povolení stanovený v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ (5) a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 (6), by sa požiadavka na zriadenie pobočky nemala uplatňovať na prípady, keď úverové inštitúcie z tretích krajín poskytujú v Únii investičné služby a činnosti uvedené v oddiele A prílohy I k smernici 2014/65/EÚ a akékoľvek doplnkové služby, ako je súvisiace prijímanie vkladov alebo poskytovanie úverov či pôžičiek, ktorých účelom je poskytovať služby podľa uvedenej smernice, vrátane poskytovania služieb obchodovania s finančnými nástrojmi alebo správy súkromného majetku. Pri takejto výnimke by sa však mal zohľadniť súlad s pravidlami boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 (7).

(7)

Príslušné orgány by mali mať potrebnú právomoc odňať povolenie udelené úverovej inštitúcii, ak bola takáto úverová inštitúcia určená za inštitúciu, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, neexistujú žiadne reálne vyhliadky, že by akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora alebo opatrenia dohľadu v primeranej lehote zabránili zlyhaniu tejto úverovej inštitúcie a nie je potrebné vo verejnom záujme prijať opatrenia na riešenie krízovej situácie. V takejto situácii by úverová inštitúcia mala byť zlikvidovaná v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym insolvenčným konaním alebo s inými druhmi konaní stanovených pre tieto inštitúcie podľa vnútroštátneho práva, ktorými by sa zabezpečil jej riadený odchod z trhu, a preto by mala prestať vykonávať činnosti, na ktoré bolo povolenie udelené. Odňatie povolenia by však nemalo byť automatickým dôsledkom konštatovania zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania, rovnako ako v iných prípadoch, keď je príslušný orgán oprávnený povolenie odňať. Príslušné orgány by mali vykonávať svoje právomoci spôsobom, ktorý je primeraný a zohľadňuje charakteristiky uplatniteľného vnútroštátneho insolvenčného konania vrátane existujúcich súdnych konaní. Právomoc odňať povolenie by sa nemala využívať na zabránenie začatiu insolvenčného konania alebo na vynútenie jeho ukončenia, napríklad uplatnením súdneho moratória alebo iných opatrení, ktoré sú podmienené aktívnou licenciou.

(8)

Finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti, ktoré sú materskými spoločnosťami bankových skupín, by mali naďalej podliehať mechanizmu identifikácie a schvaľovania zavedenému smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/878 (8). Tento mechanizmus umožňuje príslušným orgánom zahrnúť určité finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti do priamej pôsobnosti ich dohľadu a ich právomocí v oblasti dohľadu podľa smernice 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (9) s cieľom zabezpečiť dodržiavanie predpisov na konsolidovanom základe. Za osobitných okolností by príslušné orgány mali mať možnosť oslobodiť od schválenia finančnú holdingovú spoločnosť alebo zmiešanú finančnú holdingovú spoločnosť založenú na účely držby účastí v podnikoch. Okrem toho s cieľom zohľadniť osobitosti určitých bankových skupín by orgán konsolidovaného dohľadu mal mať možnosť umožniť finančným holdingovým spoločnostiam alebo zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam, ktoré sú oslobodené od schválenia, aby boli vylúčené z rozsahu konsolidácie bankovej skupiny. Právomoc vylúčiť tieto subjekty z rozsahu konsolidácie bankovej skupiny by sa však mala vykonávať len za výnimočných okolností, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v uplatniteľnom práve, a na tento účel by dotknutá banková skupina mala preukázať, že holdingový subjekt, ktorý by mal byť vylúčený, nie je zapojený do riadenia tejto bankovej skupiny ani nie je preň relevantný.

(9)

Orgány dohľadu nad úverovými inštitúciami by mali mať všetky potrebné právomoci, ktoré im umožňujú vykonávať svoje povinnosti a ktoré sa vzťahujú na rôzne operácie vykonávané dohliadanými subjektmi. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky by orgány dohľadu mali mať k dispozícii všetky právomoci v oblasti dohľadu, ktoré im umožňujú pokryť významné operácie, ktoré môžu vykonávať dohliadané subjekty. Príslušné orgány by preto mali byť informované v prípade, že významná operácia vrátane nadobudnutia významných podielov v subjektoch finančného alebo nefinančného sektora dohliadanými subjektmi, významných prevodov aktív a záväzkov z dohliadaných subjektov alebo na ne a zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia zahŕňajúceho dohliadané subjekty, ktorú vykonáva dohliadaný subjekt, vyvoláva obavy v súvislosti s jeho prudenciálnym profilom alebo možnými aktivitami prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Príslušné orgány by okrem toho mali mať právomoc zasiahnuť v prípadoch nadobudnutí významných podielov, zlúčenia alebo splynutia, alebo rozdelenia.

(10)

S cieľom zabezpečiť proporcionalitu a vyhnúť sa neprimeranému administratívnemu zaťaženiu by sa tieto dodatočné právomoci príslušných orgánov mali vzťahovať len na operácie, ktoré sa považujú za významné. Za významné operácie by sa mali automaticky považovať len operácie pozostávajúce zo zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia, keďže možno očakávať, že novovytvorený subjekt bude mať výrazne odlišný prudenciálny profil ako subjekty pôvodne zapojené do zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia. Subjekty, ktoré uskutočňujú zlúčenia alebo splynutia alebo rozdelenia, by ich navyše nemali uzatvárať skôr, ako dostanú kladné stanovisko od príslušných orgánov. Nadobudnutie podielov, ak sa považuje za významné, by mal posúdiť dotknutý príslušný orgán na základe postupu tichého súhlasu.

(11)

Aby sa zabezpečilo, že príslušné orgány sú schopné zasiahnuť pred uskutočnením jednej z týchto významných operácií, mali by byť vopred informované. K tomuto oznámeniu by sa mali priložiť informácie potrebné na to, aby príslušné orgány mohli posúdiť navrhovanú operáciu z prudenciálneho hľadiska a z hľadiska boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Toto posúdenie príslušnými orgánmi by sa malo začať v okamihu prijatia oznámenia vrátane všetkých požadovaných informácií. V prípade nadobudnutia významného podielu alebo ak sa navrhovaná operácia týka len finančných zainteresovaných strán z tej istej skupiny, by toto posúdenie malo byť časovo obmedzené.

(12)

V prípade nadobudnutia významného podielu by mohlo byť výsledkom záveru posudzovania rozhodnutie príslušného orgánu nesúhlasiť s operáciou. Ak príslušný orgán v danej lehote nevznesie námietky, operácia by sa mala považovať za schválenú.

(13)

Treba zosúladiť ustanovenia týkajúce sa nadobudnutia kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii s ustanoveniami o nadobudnutí významného podielu inštitúciou v prípade, že pre tú istú operáciu sa musia vykonať obe posúdenia. Bez náležitého zosúladenia by výsledkom týchto ustanovení totiž mohli byť nezrovnalosti v posudzovaní, ktoré vykonali príslušné orgány, a v konečnom dôsledku aj v rozhodnutiach, ktoré prijali.

(14)

Pokiaľ ide o zlúčenie alebo splynutie a rozdelenie, v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1132 (10) sa stanovujú harmonizované pravidlá a postupy, najmä pre cezhraničné zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia kapitálových spoločností. Postup posudzovania príslušnými orgánmi stanovený v tejto smernici by preto mal dopĺňať smernicu (EÚ) 2017/1132 a nemal by byť v rozpore so žiadnym z jej ustanovení. V prípade tých cezhraničných zlúčení alebo splynutí a rozdelení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice (EÚ) 2017/1132, by odôvodnené stanovisko vydané príslušným orgánom malo byť súčasťou posudzovania súladu so všetkými relevantnými podmienkami a riadneho dokončenia všetkých postupov a formálnych náležitostí vyžadovaných pre osvedčenie predchádzajúce zlúčeniu alebo splynutiu alebo osvedčenie predchádzajúce rozdeleniu. Odôvodnené stanovisko by sa preto malo postúpiť určenému vnútroštátnemu orgánu, ktorý je zodpovedný za vydanie osvedčenia predchádzajúceho zlúčeniu alebo splynutiu alebo osvedčenia predchádzajúceho rozdeleniu podľa smernice (EÚ) 2017/1132.

(15)

V niektorých situáciách, napríklad keď sú zapojené subjekty usadené v rôznych členských štátoch, si operácie môžu vyžadovať viacnásobné oznámenia a posúdenia od rôznych príslušných orgánov, čo si vyžaduje účinnú spoluprácu medzi týmito orgánmi. Preto je potrebné presne stanoviť povinnosti v oblasti spolupráce, najmä včasné cezhraničné oznámenia, plynulú výmenu informácií, a to aj s orgánmi zodpovednými za boj proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu, a koordináciu v procese posudzovania.

(16)

Orgán EBA by sa mal poveriť vypracovaním regulačných technických predpisov, vykonávacích technických predpisov a usmernení na zabezpečenie primeraného rámca využívania týchto dodatočných právomocí v oblasti dohľadu. V týchto návrhoch regulačných technických predpisov a návrhoch vykonávacích technických predpisov by sa predovšetkým mali určiť informácie, ktoré majú príslušné orgány dostávať, prvky, ktoré sa majú posudzovať, a potrebná spolupráca, ak je zapojený viac ako jeden príslušný orgán. Tieto rôzne prvky sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby sa dostatočne harmonizovanou metodikou dohľadu umožnilo účinné vykonávanie ustanovení o dodatočných právomociach s minimálnym možným dodatočným administratívnym zaťažením.

(17)

Regulácia pobočiek zriadených podnikmi z tretej krajiny na poskytovanie bankových služieb v členskom štáte podlieha vnútroštátnemu právu a len vo veľmi obmedzenom rozsahu je harmonizovaná smernicou 2013/36/EÚ. Hoci pobočky z tretích krajín sú na bankových trhoch Únie výrazne a čoraz viac zastúpené, v súčasnosti sa na ne vzťahujú len veľmi všeobecné požiadavky na informácie, nevzťahujú sa však na ne žiadne prudenciálne normy na úrovni Únie ani dohody o spolupráci v oblasti dohľadu. Výsledkom úplnej absencie spoločného prudenciálneho rámca je skutočnosť, že pobočky z tretích krajín podliehajú rozdielnym vnútroštátnym požiadavkám rôznej úrovne obozretnosti a rozsahu. Príslušným orgánom navyše chýbajú komplexné informácie a potrebné nástroje dohľadu na riadne monitorovanie špecifických rizík, ktoré vytvárajú skupiny z tretích krajín pôsobiace v jednom alebo viacerých členských štátoch prostredníctvom pobočiek a dcérskych spoločností. V súčasnosti neexistujú žiadne integrované mechanizmy dohľadu vo vzťahu k nim a príslušný orgán zodpovedný za dohľad nad každou pobočkou skupiny z tretej krajiny nie je povinný vymieňať si informácie s príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad inými pobočkami a dcérskymi spoločnosťami tej istej skupiny. Takéto roztrieštené regulačné prostredie vytvára riziká pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie a malo by sa náležite riešiť prostredníctvom harmonizovaného regulačného rámca pre pobočky z tretích krajín. Takýto rámec by mal obsahovať minimálne spoločné požiadavky na povoľovanie, prudenciálne normy, vnútorné riadenie a správu, na dohľad a podávanie správ. Uvedený súbor požiadaviek by mal vychádzať z požiadaviek, ktoré členské štáty už uplatňujú na pobočky z tretích krajín na svojom území, a v rámci neho by sa mali zohľadňovať podobné alebo rovnocenné požiadavky, ktoré tretie krajiny uplatňujú na zahraničné pobočky, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi členskými štátmi a zosúladiť regulačný rámec Únie pre pobočky z tretích krajín s prevládajúcimi medzinárodnými postupmi v tejto oblasti.

(18)

Pri udeľovaní povolení pobočkám z tretích krajín a dohľade nad nimi by príslušné orgány mali mať možnosť účinne vykonávať svoje funkcie dohľadu. Na tento účel musia mať prístup ku všetkým potrebným informáciám o hlavnom podniku pobočky z tretej krajiny od orgánov dohľadu príslušnej tretej krajiny a musia byť schopné účinne koordinovať svoje činnosti dohľadu s činnosťami orgánov dohľadu tretej krajiny. Predtým, ako pobočka z tretej krajiny začne svoju činnosť v členskom štáte, príslušné orgány by sa mali usilovať o uzavretie dohody s orgánom dohľadu dotknutej tretej krajiny s cieľom umožniť spoluprácu a výmenu informácií. Takáto dohoda by mala byť založená na vzorových administratívnych dohodách vypracovaných orgánom EBA v súlade s článkom 33 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Príslušné orgány by mali orgánu EBA predkladať informácie o takýchto dohodách. Ak nie je možné uzavrieť administratívnu dohodu na základe modelu vypracovaného orgánom EBA, príslušné orgány by mali mať možnosť použiť iné dohody, napríklad výmenu listov, s cieľom zabezpečiť, aby mohli vykonávať svoje funkcie dohľadu.

(19)

Z dôvodov proporcionality by sa minimálne požiadavky na pobočky z tretích krajín mali zohľadňovať vo vzťahu k riziku, ktoré predstavujú pre finančnú stabilitu a integritu trhu Únie a členských štátov. Pobočky z tretích krajín by sa preto mali kategorizovať buď ako trieda 1, ak sa považujú za rizikovejšie, alebo ako trieda 2, ak sú malé a menej zložité a nepredstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu v súlade s vymedzením pojmu „malá a menej zložitá inštitúcia“ v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Pobočky z tretích krajín so zaúčtovanými aktívami v členskom štáte vo výške 5 miliárd EUR alebo viac by sa preto mali považovať za také, ktoré predstavujú väčšie riziko z dôvodu ich väčšej veľkosti a zložitosti, pretože ich zlyhanie by mohlo viesť k významnému narušeniu trhu členského štátu s bankovými službami alebo jeho bankového systému. Pobočky z tretích krajín s povolením prijímať retailové vklady by sa takisto mali považovať za rizikovejšie, a to bez ohľadu na ich veľkosť, ak výška takýchto retailových vkladov prekračuje určitú prahovú hodnotu, pokiaľ by ich zlyhanie ovplyvnilo vysoko zraniteľných vkladateľov a pokiaľ by mohlo viesť k strate dôvery v bezpečnosť a spoľahlivosť bankového systému členského štátu vzhľadom na ochranu úspor občanov. Oba tieto typy pobočiek z tretích krajín by sa preto mali kategorizovať ako trieda 1 pobočiek z tretích krajín.

(20)

Pobočky z tretích krajín by sa takisto mali zaradiť do triedy 1, ak hlavný podnik podlieha regulácii, pričom dohľad a vykonávanie uvedenej regulácie nie sú určené aspoň za rovnocenné s tým, čo sa vyžaduje smernicou 2013/36/EÚ a s nariadením (EÚ) č. 575/2013, alebo ak je príslušná tretia krajina uvedená ako vysokoriziková tretia krajina, ktorej režim boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849 má strategické nedostatky. Tieto pobočky z tretích krajín predstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu Únie a členského štátu usadenia, pretože regulačný rámec alebo rámec boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktoré sa vzťahujú na ich hlavný podnik, nedokážu primerane zachytiť alebo nedokáže umožniť riadne monitorovanie špecifických rizík vyplývajúcich z činností vykonávaných pobočkou v členskom štáte, alebo rizík pre protistrany v členskom štáte, ktoré vyplývajú zo skupiny z tretej krajiny. Na účely určenia rovnocennosti bankových prudenciálnych noriem a noriem dohľadu tretej krajiny s normami Únie by Komisia mala mať možnosť poveriť orgán EBA, aby vykonal posúdenie a vydal správu o bankovom regulačnom rámci príslušnej tretej krajiny v súlade s článkom 33 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010. Orgán EBA by mal zabezpečiť, aby sa posúdenie vykonávalo dôsledne a transparentne a v súlade s riadnou metodikou. Orgán EBA by mal okrem toho viesť aj konzultácie a úzko spolupracovať s orgánmi dohľadu tretej krajiny a jej vládnymi útvarmi zodpovednými za bankovú reguláciu a v prípade potreby viesť konzultácie a spolupracovať so stranami zo súkromného sektora, pričom by sa mal usilovať, aby s týmito stranami zaobchádzal spravodlivo a poskytol im možnosť predložiť dokumentáciu a predniesť pripomienky v primeranom čase. Orgán EBA by mal ďalej zabezpečiť, aby vydaná správa bola primerane odôvodnená, obsahovala podrobný opis posudzovaných záležitostí a aby bola predložená v primeranom čase. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci prijímať rozhodnutia o rovnocennosti bankových regulačných rámcov pobočiek z tretích krajín. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (11).

(21)

Príslušné orgány by mali mať výslovnú právomoc požadovať v jednotlivých prípadoch, aby pobočky z tretích krajín požiadali o povolenie v súlade so hlavou III kapitolou 1 smernice 2013/36/EÚ, a to aspoň vtedy, ak tieto pobočky vykonávajú činnosti s klientmi alebo protistranami v iných členských štátoch v rozpore s pravidlami vnútorného trhu, ak predstavujú významné riziko pre finančnú stabilitu Únie alebo členského štátu, v ktorom sú usadené, alebo ak celková suma aktív všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR, alebo ak sa suma aktív pobočky z tretej krajiny v členskom štáte, v ktorom je usadená, rovná alebo je vyššia ako 10 miliárd EUR. Okrem toho by sa od príslušných orgánov malo vyžadovať, aby posudzovali, či pobočky z tretích krajín majú systémový význam, ak súhrnná suma aktív všetkých pobočiek z tretích krajín v Únii, ktoré patria do tej istej skupiny z tretej krajiny, sa rovná alebo je vyššia ako 40 miliárd EUR. Na všetky pobočky z tretích krajín, ktoré patria do rovnakej skupiny z tretej krajiny, usadené v jednom členskom štáte alebo v Únii by sa malo vzťahovať takéto posudzovanie ich dotknutými príslušnými orgánmi. V rámci tohto posúdenia by sa v súlade s osobitnými kritériami malo preskúmať, či tieto pobočky predstavujú obdobnú úroveň rizika pre finančnú stabilitu Únie alebo jej členských štátov ako inštitúcie vymedzené ako „systémovo významné“ v zmysle smernice 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 575/2013. Ak príslušné orgány dospejú k záveru, že pobočky z tretích krajín sú systémovo významné, mali by uložiť požiadavky tým pobočkám, ktoré sú vhodné na zníženie rizík pre finančnú stabilitu. Na tieto účely by mali mať príslušné orgány možnosť od pobočiek z tretích krajín vyžadovať, aby požiadali o povolenie ako dcérske inštitúcie v zmysle smernice 2013/36/EÚ s cieľom pokračovať vo výkone bankových činností v členskom štáte alebo v celej Únii. Príslušné orgány by mali byť navyše schopné ukladať ďalšie požiadavky, najmä povinnosť reštrukturalizovať aktíva alebo činnosti pobočiek z tretích krajín v rámci Únie tak, aby uvedené pobočky už viac nemali systémovú významnosť, alebo požiadavku na splnenie dodatočných požiadaviek na kapitál, likviditu, vykazovanie alebo zverejňovanie tam, kde by to bolo dostatočné na riešenie rizík pre finančnú stabilitu. Príslušné orgány by mali mať možnosť neuložiť žiadnu z týchto požiadaviek pobočkám z tretích krajín, ktoré sa považujú za pobočky so systémovým významom, pričom v takom prípade by mali orgánu EBA a príslušným orgánom členských štátov, v ktorých relevantná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky z tretích krajín alebo dcérske inštitúcie, poskytnúť odôvodnené oznámenie. S cieľom zohľadniť dôsledky pre celú Úniu by príslušné orgány, ktoré sa rozhodnú uplatniť svoju právomoc požadovať povolenie ako v prípade dcérskej inštitúcie, mali vopred konzultovať s orgánom EBA a dotknutými príslušnými orgánmi.

(22)

S cieľom podporovať konzistentnosť rozhodnutí v oblasti dohľadu, pokiaľ ide o skupinu z tretej krajiny, ktorá má pobočky a dcérske spoločnosti vo viacerých členských štátoch Únie, by príslušné orgány pri posudzovaní systémového významu mali konzultovať s orgánom EBA a príslušnými orgánmi členských štátov, v ktorých daná skupina z tretej krajiny zriadila iné pobočky alebo dcérske inštitúcie z tretej krajiny, s cieľom posúdiť riziká pre finančnú stabilitu, ktoré by relevantná pobočka z tretej krajiny mohla predstavovať pre iný členský štát, než je členský štát, v ktorom je zriadená.

(23)

Príslušné orgány by mali pravidelne skúmať, či pobočky z tretích krajín dodržiavajú relevantné požiadavky podľa smernice 2013/36/EÚ, a ukladať opatrenia dohľadu týmto pobočkám s cieľom zabezpečiť alebo obnoviť dodržiavanie uvedených požiadaviek. V záujme uľahčenia účinného dohľadu dodržiavania uvedených požiadaviek pobočkami z tretích krajín a umožnenia komplexného prehľadu činností skupín z tretích krajín v rámci Únie by sa príslušným orgánom malo umožniť spoločné vykazovanie na účely dohľadu a finančné vykazovanie v súlade so štandardizovanými vzormi. Orgán EBA by mal byť poverený vypracovaním návrhu vykonávacích technických predpisov, v ktorých sa stanovia tieto vzory. Navyše je potrebné zaviesť vhodné dohody o spolupráci medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby všetky činnosti skupín z tretích krajín pôsobiacich v Únii prostredníctvom pobočiek z tretích krajín podliehali komplexnému dohľadu, zabrániť obchádzaniu požiadaviek uplatniteľných na tieto skupiny podľa práva Únie a minimalizovať potenciálne riziká pre finančnú stabilitu Únie. Do rozsahu pôsobnosti kolégií orgánov dohľadu nad skupinami z tretích krajín v Únii by sa mali zahrnúť najmä pobočky z tretích krajín triedy 1. Ak takéto kolégium ešte neexistuje, príslušné orgány by mali zriadiť ad hoc kolégium pre všetky pobočky z tretích krajín triedy 1, ktoré patria do tej istej skupiny, ak táto skupina pôsobí vo viac ako jednom členskom štáte.

(24)

Rámec Únie pre pobočky z tretích krajín by sa mal uplatňovať bez toho, aby bola dotknutá diskrečná právomoc členských štátov, na základe ktorej môžu v súčasnosti vo všeobecnosti vyžadovať, aby podniky z určitých tretích krajín vykonávali bankové činnosti na ich území výlučne prostredníctvom dcérskych inštitúcií povolených v súlade s hlavou III kapitolou 1 smernice 2013/36/EÚ. Táto požiadavka by sa mohla vzťahovať na tretie krajiny, ktoré uplatňujú bankové prudenciálne normy a normy dohľadu, ktoré nie sú rovnocenné s normami podľa vnútroštátneho práva daného členského štátu, alebo na tretie krajiny, ktorých režimy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu majú strategické nedostatky.

(25)

Bez ohľadu na v súčasnosti uplatniteľné pravidlá mlčanlivosti by sa medzi príslušnými orgánmi a daňovými orgánmi mala zlepšiť výmena informácií. Výmena informácií by mala byť v každom prípade v súlade s vnútroštátnym právom a v prípade, že informácie pochádzajú z iného členského štátu, relevantné príslušné orgány by mali dosiahnuť dohodu o ich zverejnení.

(26)

Je nevyhnutné, aby inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti dodržiavali prudenciálne požiadavky s cieľom zaistiť ich bezpečnosť a spoľahlivosť a zachovať stabilitu finančného systému na úrovni Únie ako celku, ako aj na úrovni každého členského štátu. Európska centrálna banka (ďalej len „ECB“) a vnútroštátne príslušné orgány by preto mali mať právomoc prijať včasné a rozhodné opatrenia, ak tieto inštitúcie, finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti a ich skutoční manažéri nedodržiavajú prudenciálne požiadavky alebo rozhodnutia v oblasti dohľadu.

(27)

Na zabezpečenie rovnakých podmienok v oblasti právomocí ukladania sankcií by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby stanovili účinné, primerané a odrádzajúce správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia v súvislosti s porušením vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, porušením nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo rozhodnutí prijatých príslušným orgánom na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia. Tieto správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia by mali spĺňať určité minimálne požiadavky vrátane minimálnych právomocí, ktoré by sa mali zveriť príslušným orgánom, aby ich mohli ukladať, kritérií, ktoré by príslušné orgány mali zohľadňovať pri ich uplatňovaní, požiadaviek na zverejnenie alebo výšky správnych sankcií a pravidelného penále. Orgán EBA by mal byť poverený podávaním správ o spolupráci medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s uplatňovaním správnych sankcií, pravidelného penále a iných správnych opatrení.

(28)

Členské štáty by mali mať možnosť ukladať správne sankcie, ak príslušné porušenie podlieha aj vnútroštátnemu trestnému právu. Príslušné orgány by mali pri určovaní typu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych peňažných sankcií prihliadať na všetky predchádzajúce trestné sankcie, ktoré boli uložené za rovnaké porušenie fyzickej alebo právnickej osobe zodpovednej za uvedené porušenie. Tým sa má zabezpečiť, aby sa prísnosť všetkých správnych sankcií a iných správnych opatrení uložených na represívne účely v prípade kumulácie správnych a trestných konaní, ktoré sú dôsledkom toho istého protiprávneho konania, obmedzila na to, čo je nevyhnutné vzhľadom na závažnosť príslušného porušenia. Na tento účel by členské štáty mali zaviesť vhodné mechanizmy na zabezpečenie toho, aby príslušné orgány a justičné orgány boli riadne a včas informované o každom správnom alebo trestnom konaní začatom proti tej istej fyzickej alebo právnickej osobe.

(29)

Správne peňažné sankcie by mali mať odrádzajúci účinok, aby sa fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá porušuje vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, alebo ktorá porušuje nariadenie (EÚ) č. 575/2013, zabránilo v tom, aby sa v budúcnosti zapájala do rovnakého alebo podobného konania. Správne peňažné sankcie uložené právnickým osobám by sa mali uplatňovať dôsledne, najmä pokiaľ ide o určenie maximálnej výšky takýchto sankcií, ktorá by mala zohľadňovať celkový čistý ročný obrat príslušného podniku. Celkový čistý ročný obrat v zmysle smernice 2013/36/EÚ však v súčasnosti nie je vyčerpávajúci ani dostatočne jasný na zabezpečenie rovnakých podmienok pri uplatňovaní administratívnych peňažných sankcií. S cieľom zabezpečiť konzistentný výpočet v celej Únii by sa v smernici 2013/36/EÚ mal stanoviť zoznam prvkov, ktoré sa majú zahrnúť do výpočtu celkového čistého ročného obratu.

(30)

Okrem správnych peňažných sankcií by príslušné orgány mali byť splnomocnené ukladať pravidelné penále inštitúciám, finančným holdingovým spoločnostiam, zmiešaným finančným holdingovým spoločnostiam a tým členom riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii, vrcholového manažmentu, osobám zastávajúcim kľúčové funkcie, iným osobám prijímajúcim významné riziko a akýmkoľvek iným fyzickým osobám, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva identifikované ako zodpovedné za porušenie povinnosti dodržiavať vnútroštátne ustanovenia, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, ich povinností vyplývajúcich z nariadenia (EÚ) č. 575/2013 alebo z rozhodnutia, ktoré prijal príslušný orgán na základe uvedených ustanovení alebo uvedeného nariadenia. Členské štáty by mali stanoviť osobitné pravidlá a účinné mechanizmy týkajúce sa uplatňovania pravidelného penále. Pravidelné penále by sa malo uložiť, ak porušovanie pretrváva. Bez toho, aby boli dotknuté práva dotknutých osôb na riadny proces podľa uplatniteľného práva vrátane ich práva na vypočutie, príslušné orgány by mali mať možnosť uložiť pravidelné penále bez toho, aby museli strane, ktorá sa dopustila porušenia, zasielať predchádzajúcu žiadosť, príkaz alebo varovanie, v ktorých by požadovali, aby si opäť začala plniť svoje záväzky. Keďže účelom pravidelného penále je prinútiť fyzické alebo právnické osoby, aby ukončili pretrvávajúce porušovanie predpisov, uplatňovanie pravidelného penále by nemalo brániť príslušným orgánom v tom, aby ukladali následné správne sankcie za to isté porušenie. Pravidelné penále by malo byť možné uložiť k určitému dátumu a začať ho uplatňovať neskôr. Pokiaľ členské štáty nestanovia inak, pravidelné penále by sa malo vypočítavať na dennej báze.

(31)

S cieľom zabezpečiť čo najväčší rozsah opatrení v nadväznosti na porušenie a pomôcť predchádzať ďalším porušeniam bez ohľadu na to, či takéto porušenia podliehajú správnej sankcii alebo inému správnemu opatreniu podľa vnútroštátneho práva by členské štáty mali mať možnosť stanoviť dodatočné správne sankcie a vyššiu úroveň správnych peňažných sankcií a pravidelného penále.

(32)

Príslušný orgán by pri ukladaní pravidelného penále mal zohľadniť možný vplyv pravidelného penále na finančnú situáciu fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá porušuje pravidlá, a snažiť sa zabrániť tomu, aby sankcia spôsobila platobnú neschopnosť fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá porušuje pravidlá, doviedla ju do vážnych finančných ťažkostí alebo aby predstavovala neprimeraný percentuálny podiel ročného príjmu fyzickej osoby alebo celkového ročného obratu právnickej osoby. Príslušné orgány by mali takisto zabezpečiť, aby sa pravidelné penále uplatňovalo na členov riadiaceho orgánu, vrcholového manažmentu, osôb zastávajúcich kľúčové funkcie, iné osoby prijímajúce významné riziko a na akékoľvek iné fyzické osoby, ktoré sú individuálne alebo kolektívne identifikované ako osoby priamo zodpovedné za porušenie.

(33)

Vo výnimočných prípadoch, ak právny systém členského štátu neumožňuje uloženie správnych sankcií stanovených v tejto smernici, malo by byť možné výnimočne uplatniť pravidlá o správnych sankciách tak, že sankciu navrhne príslušný orgán a uloží ju justičný orgán. Je však potrebné, aby uvedené členské štáty zabezpečili, aby uplatňovanie takýchto pravidiel a sankcií malo rovnaký účinok ako správne sankcie, ktoré uložili príslušné orgány. Stanovené sankcie by preto mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(34)

S cieľom stanoviť primerané sankcie za porušenia vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa transponuje smernica 2013/36/EÚ, a za porušenia nariadenie (EÚ) č. 575/2013 by sa mal doplniť zoznam porušení, na ktoré sa vzťahujú správne sankcie, pravidelné penále a iné správne opatrenia. Zoznam porušení stanovený v smernici 2013/36/EÚ by sa mal preto zmeniť.

(35)

Po zavedení medzinárodného štandardu finančného výkazníctva 9 – finančné nástroje (IFRS 9) 1. januára 2018 má výsledok výpočtov očakávaných kreditných strát, ktorý vychádza z prístupov založených na modelovaní, priamy vplyv na výšku vlastných zdrojov inštitúcií a ich podielov stanovených predpismi. Z tých istých prístupov založených na modelovaní vychádza aj výpočet očakávaných kreditných strát, ak inštitúcie uplatňujú národné účtovné rámce. Z tohto dôvodu je dôležité, aby príslušné orgány a orgán EBA mali jasný prehľad o vplyve, ktorý majú tieto výpočty na rozsah hodnôt pre rizikovo vážené aktíva a požiadavky na vlastné zdroje, ktoré vznikajú pri podobných expozíciách. Na tento účel by referenčné porovnávanie malo zahŕňať aj tieto prístupy založené na modelovaní. Vzhľadom na to, že inštitúcie, ktoré vypočítavajú požiadavky na vlastné zdroje v súlade so štandardizovaným prístupom pre kreditné riziko, môžu zároveň využiť modely na výpočet očakávaných kreditných strát v rámci štandardu IFRS 9, mali by byť zároveň zahrnuté do referenčného porovnávania, pričom by sa mala zohľadniť zásada proporcionality.

(36)

Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/876 (12) sa zmenilo nariadenie (EÚ) č. 575/2013 zavedením revidovaného rámca trhového rizika, ktorý vypracoval Bazilejský výbor pre bankový dohľad. Alternatívny štandardizovaný prístup, ktorý je súčasťou tohto nového rámca, inštitúciám umožňuje modelovať niektoré parametre používané pri výpočte rizikovo vážených aktív a požiadaviek na vlastné zdroje pre trhové riziko. Z tohto dôvodu je dôležité, aby príslušné orgány a orgán EBA mali jasný prehľad o rozsahu hodnôt pre rizikovo vážené aktíva a požiadavkách na vlastné zdroje, ktoré vznikajú pri podobných expozíciách nielen v rámci alternatívneho prístupu založeného na internom modeli, ale aj v rámci alternatívneho štandardizovaného prístupu. Referenčné porovnávanie trhového rizika by preto malo zahŕňať revidované štandardizované prístupy a revidované prístupy interného modelu, pričom je potrebné zohľadniť zásadu proporcionality.

(37)

Globálny prechod na udržateľné hospodárstvo, ako je zakotvený v Parížskej dohode (13) prijatej 12. decembra 2015 v rámci Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Parížska dohoda“), a v Agende OSN 2030 pre udržateľný rozvoj, si bude vyžadovať zásadné sociálno-ekonomické zmeny a bude závisieť od mobilizácie významných finančných zdrojov z verejného a súkromného sektora. Európska zelená dohoda, ktorú zaviedla Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019, zaväzuje Úniu, aby sa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnou. Finančný systém zohráva dôležitú úlohu pri podporovaní tohto prechodu, čo nesúvisí len s uchopením a podporou nových príležitostí, ktoré z neho vzniknú, ale aj so správnym riadením rizík, ktoré môže so sebou priniesť. Keďže tieto riziká môžu mať vplyv na stabilitu jednotlivých inštitúcií aj finančného systému ako celku, je potrebný posilnený regulačný prudenciálny rámec založený na riziku, ktorým sa lepšie integrujú súvisiace riziká.

(38)

Nevídaný rozsah prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo bude mať výrazný vplyv na finančný systém. V roku 2018 Sieť centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému uznala, že riziká súvisiace s klímou predstavujú finančné riziko. V oznámení Komisie zo 6. júla 2021 s názvom „Stratégia financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo“ (ďalej len „obnovená stratégia udržateľného financovania“) sa zdôrazňuje, že riziká ESG a riziká vyplývajúce z fyzického vplyvu zmeny klímy, straty biodiverzity a širšej environmentálnej degradácie ekosystémov predstavujú bezprecedentnú výzvu pre hospodárstvo Únie a stabilitu finančného systému. Tieto riziká sa vyznačujú špecifikami, ako je napríklad ich výhľadový charakter a špecifický vplyv v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Špecifickosť rizík súvisiacich s klímou a iných environmentálnych rizík, napríklad rizík vyplývajúcich z environmentálnej degradácie a straty biodiverzity, pokiaľ ide o riziko prechodu aj fyzické riziko, si vyžaduje najmä riadenie týchto rizík v rámci dlhodobého, najmenej desaťročného horizontu.

(39)

Dlhodobá povaha a hĺbka prechodu na udržateľné, klimaticky neutrálne a obehové hospodárstvo bude znamenať významné zmeny obchodných modelov inštitúcií. Na dosiahnutie cieľa neutrality emisií skleníkových plynov v rámci hospodárstva Únie do roku 2050 pri udržaní súvisiacich rizík pod kontrolou je potrebné primerané nastavenie finančného sektora, a najmä úverových inštitúcií. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť posúdiť tento proces nastavenia a zasiahnuť v prípadoch, keď inštitúcie riadia riziká súvisiace s klímou, ako aj riziká vyplývajúce z environmentálnej degradácie a straty biodiverzity spôsobom, ktorý ohrozuje stabilitu jednotlivých inštitúcií alebo celkovú finančnú stabilitu. Príslušné orgány by zároveň mali monitorovať situácie a byť oprávnené konať, keď existujú riziká vyplývajúce z trendov prechodu v kontexte príslušných regulačných cieľov Únie a členských štátov súvisiacich s faktormi ESG, stanovených napríklad v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (14), oznámení Komisie zo 14. júla 2021 s názvom „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite“ (ďalej len „balík Fit for 55“) a v Kunminsko-Montrealskom globálnom rámci pre biodiverzitu, ktorý bol prijatý 19. decembra 2022 na konferencii zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite, a ak je to relevantné pre medzinárodne aktívne inštitúcie, aj v kontexte právnych a regulačných cieľov tretích krajín, z ktorých vyplývajú riziká pre ich obchodné modely a stratégie alebo pre finančnú stabilitu. Príslušné orgány by takisto mali mať právomoc posilniť ciele, opatrenia a kroky prudenciálnych plánov inštitúcií, ak sa považujú za nedostatočné na riešenie rizík ESG v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte a v tejto súvislosti by mohli predstavovať významné riziká pre ich riešiteľnosť. Klimatické riziká a v širšom kontexte environmentálne riziká by sa mali posudzovať spolu so sociálnymi rizikami a rizikami v oblasti správy a riadenia v rámci jednej kategórie rizík s cieľom umožniť komplexnú a koordinovanú integráciu týchto faktorov, ktoré sa často prelínajú. Riziká ESG úzko súvisia s koncepciou udržateľnosti, keďže faktory ESG predstavujú tri hlavné piliere udržateľnosti.

(40)

Aby si inštitúcie udržali primeranú odolnosť voči negatívnym vplyvom faktorov ESG, stanovili v Únii potrebu schopnosti systematického určovania, merania a riadenia rizík ESG a od ich orgánov dohľadu by sa malo vyžadovať, aby posudzovali tieto riziká na úrovni jednotlivých inštitúcií, ako aj na systémovej úrovni, pričom by sa uprednostňovali environmentálne faktory a postupovalo by sa k iným faktorom udržateľnosti v súlade s vývojom metodík a nástrojov na posudzovanie. Od inštitúcií by sa malo vyžadovať, aby posudzovali zosúladenie svojich portfólií s ambíciou Únie dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a zároveň odvrátiť environmentálnu degradáciu a stratu biodiverzity. Inštitúcie by mali mať povinnosť stanoviť osobitné plány na riešenie finančných rizík, ktoré v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vyplývajú z ESG faktorov, a to aj z trendov prechodu v kontexte príslušných regulačných cieľov Únie a členských štátov, stanovených napríklad v Parížskej dohode, nariadení (EÚ) 2021/1119, balíku „Fit for 55“ a globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020, a ak je to relevantné pre inštitúcie pôsobiace na medzinárodnej úrovni, aj v kontexte právnych a regulačných cieľov tretích krajín. Od inštitúcií by sa mali vyžadovať spoľahlivé mechanizmy správy a riadenia a interné procesy pre riadenie rizík ESG a zavedenie stratégií schválených ich riadiacimi orgánmi, v ktorých sa nezohľadňujú iba aktuálne, ale aj výhľadové vplyvy faktorov ESG. Kolektívne znalosti a informovanosť v súvislosti s faktormi ESG zo strany riadiacich orgánov inštitúcií a alokácia interného kapitálu na riešenie rizík ESG budú takisto kľúčové na posilnenie odolnosti voči negatívnym vplyvom týchto rizík. Špecifiká rizík ESG znamenajú, že chápanie, meranie a postupy riadenie sa môžu medzi jednotlivými inštitúciami významne líšiť. V rámci pre prudenciálnu reguláciu by sa mali stanoviť vhodné definície a minimálne normy na posudzovanie rizík ESG, aby sa zabezpečila konvergencia v Únii a jednotné chápanie týchto rizík. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa v smernici 2013/36/EÚ mali zaviesť vymedzenia pojmov a orgánu EBA by sa mala udeliť právomoc presne stanoviť minimálny súbor referenčných metodík na posudzovanie vplyvu rizík ESG na finančnú stabilitu inštitúcií, pričom by sa mal uprednostniť vplyv environmentálnych faktorov. Keďže výhľadová povaha rizík ESG znamená, že analýza scenárov a stresové testovanie spolu s plánmi na riešenie týchto rizík predstavujú osobitne informatívne nástroje posudzovania, orgánu EBA by sa mala udeliť aj právomoc vypracovať jednotné kritériá pre obsah plánov na riešenie týchto rizík, pre vypracovanie scenárov a pre uplatňovanie metodík stresového testovania. Orgán EBA by mal vo svojich scenároch vychádzať z dostupných vedeckých dôkazov, pričom by mal nadviazať na prácu Siete centrálnych bánk a orgánov dohľadu pre ekologizáciu finančného systému a úsilie Komisie o posilnenie spolupráce medzi všetkými príslušnými verejnými orgánmi s cieľom vytvoriť spoločnú metodickú základňu, ako sa uvádza v obnovenej stratégii udržateľného financovania. Environmentálne riziká vrátane rizík súvisiacich s klímou a rizík vyplývajúcich z environmentálnej degradácie a straty biodiverzity by mali mať prioritu vzhľadom na ich naliehavosť a na osobitný význam analýzy scenárov a stresového testovania pre ich posudzovanie.

(41)

Inštitúcie ako hlavní poskytovatelia finančných prostriedkov pre podniky a domácnosti v Únii zohrávajú relevantnú úlohu pri podpore udržateľného rozvoja v celej Únii. Na to, aby Únia splnila svoj celkový cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ) 2021/1119, musia inštitúcie do svojich politík a činností začleniť úlohu podpory udržateľného rozvoja. S cieľom zabezpečiť tento proces integrácie sa obchodné modely a stratégie inštitúcií musia testovať na základe príslušných regulačných cieľov Únie v oblasti udržateľného hospodárstva, a to napríklad aj na základe opatrení stanovených Európskou vedeckou poradnou radou pre zmenu klímy, v záujme identifikácie rizík ESG vyplývajúcich z nesúladu. Ak inštitúcie zverejňujú svoje ciele a záväzky v oblasti udržateľnosti podľa iných povinných alebo dobrovoľných rámcov udržateľnosti, napríklad podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (15), tieto ciele a záväzky by mali byť v súlade s konkrétnymi plánmi na riešenie rizík ESG, ktorým čelia v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Príslušné orgány by mali prostredníctvom svojich relevantných činností dohľadu posúdiť rozsah, v akom inštitúcie čelia rizikám ESG, a mali by mať sprievodné politiky riadenia a operačné opatrenia zohľadnené v cieľoch a míľnikoch stanovených v ich prudenciálnych plánoch, ktoré sú v súlade s ich zverejnenými záväzkami v oblasti udržateľnosti v kontexte procesu úprav smerom ku klimatickej neutralite do roku 2050. V záujme podpory riadneho a účinného dohľadu nad rizikami, ako aj manažérskeho správania zosúladeného s ich dlhodobou stratégiou udržateľnosti by ochota inštitúcií podstupovať riziká v súvislosti s rizikami ESG mala byť neoddeliteľnou súčasťou ich politík a postupov odmeňovania.

(42)

Riziká ESG môžu mať ďalekosiahle dôsledky pre stabilitu jednotlivých inštitúcií, ako aj finančného systému ako celku. Príslušné orgány by preto mali konzistentne zohľadňovať tieto riziká vo svojich príslušných činnostiach dohľadu vrátane postupu preskúmania a hodnotenia týchto rizík orgánmi dohľadu a ich stresového testovania. Komisia prostredníctvom Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (16) poskytuje podporu vnútroštátnym príslušným orgánom pri vývoji a vykonávaní metodík stresového testovania a v tejto súvislosti bude naďalej poskytovať technickú podporu. Metodiky stresového testovania rizík ESG sa však doteraz uplatňovali najmä prieskumným spôsobom. Aby sa stresové testovanie rizík ESG pevne a konzistentne zaradilo do dohľadu, orgán EBA, európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) (ďalej len „orgán EIOPA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (17), a európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) (ďalej len „orgán ESMA“), zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (18), by mali spoločne vypracovať usmernenia s cieľom zabezpečiť konzistentné hľadiská a spoločné metodiky pre stresové testovanie rizík ESG. Stresové testovanie týchto rizík by sa malo začať klimatickými a environmentálnymi faktormi a po získaní väčšieho množstva údajov a metodík v súvislosti s rizikami ESG na podporu rozvoja ďalších nástrojov na posudzovanie ich kvantitatívneho vplyvu na finančné riziká by príslušné orgány mali čoraz viac posudzovať vplyv týchto rizík pri svojom posudzovaní primeranosti úverových inštitúcií. V záujme zabezpečenia konvergencie postupov dohľadu by mal orgán EBA vydať usmernenia týkajúce sa jednotného zahrnutia rizík ESG do postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu.

(43)

Ustanovenia smernice 2013/36/EÚ o rámci pre vankúš na krytie systémového rizika sa už môžu používať na riešenie rôznych druhov systémových rizík vrátane systémových rizík súvisiacich so zmenou klímy. V rozsahu, v akom sa príslušné orgány alebo určené orgány inštitúcií nazdávajú, že riziká súvisiace so zmenou klímy majú potenciál vážnych negatívnych dôsledkov pre finančný systém a reálnu ekonomiku v členských štátoch, mali by zaviesť mieru vankúša na krytie systémového rizika, ktorá by sa uplatňovala aj na určité súbory alebo podsúbory expozícií, napríklad na tie, na ktoré sa vzťahujú fyzické riziko a riziko prechodu súvisiace so zmenou klímy, ak sa domnievajú, že zavedenie takejto miery je účinný a primeraný prostriedok zmiernenie týchto rizík.

(44)

Trhy s kryptoaktívami v posledných rokoch rýchlo rástli. S cieľom riešiť potenciálne riziká pre inštitúcie spôsobené ich expozíciami voči kryptoaktívam, na ktoré sa dostatočne nevzťahuje existujúci prudenciálny rámec, Bazilejský výbor pre bankový dohľad vypracoval normu pre prudenciálne zaobchádzanie s expozíciami voči kryptoaktívam. Časť tejto normy sa týka riadenia rizík inštitúciami a uplatňovania postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu nad inštitúciami. Od inštitúcií s priamymi alebo nepriamymi expozíciami voči kryptoaktívam alebo inštitúcií, ktoré poskytujú súvisiace služby pre akúkoľvek formu kryptoaktív, by sa malo vyžadovať, aby mali zavedené politiky, procesy a postupy riadenia rizík s cieľom primerane riadiť riziká spôsobené ich expozíciami voči kryptoaktívam. Inštitúcie by vo svojich činnostiach riadenia rizík mali zohľadňovať najmä riziká súvisiace s technológiami kryptoaktív, všeobecnými informačnými a komunikačnými technológiami (ďalej len „IKT“) a kybernetické riziká, právne riziká, riziká prania špinavých peňazí a financovania terorizmu a riziká oceňovania. Príslušné orgány by mali mať možnosť prijať potrebné opatrenia dohľadu, ak sa postupy riadenia rizík inštitúcií považujú za nedostatočné.

(45)

Účelom posudzovania vhodnosti členov riadiacich orgánov je zabezpečiť, aby boli títo členovia kvalifikovaní na svoje funkcie a mali dobrú povesť. Spoľahlivý rámec pre „odbornosť a vhodnosť“ na posudzovanie vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie je zásadným faktorom na zabezpečenie primeraného chodu inštitúcií a náležitého riadenia ich rizík. Existujúce pravidlá nezabezpečujú včasné posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu zo strany inštitúcie, ktorá ich vymenúva. Okrem toho v súčasnosti neexistujú žiadne pravidlá posudzovania vhodnosti osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. Navyše cezhraničné inštitúcie sa musia zorientovať vo veľkej rozmanitosti vnútroštátnych pravidiel a procesov, čo znižuje efektivitu súčasného systému. Existencia značne rozdielnych požiadaviek, pokiaľ ide o posúdenie vhodnosti v Únii, predstavuje v kontexte bankovej únie osobitne relevantný problém. Z tohto dôvodu je dôležité stanoviť súbor pravidiel na úrovni Únie, ktorými by sa zaviedol konzistentnejší a predvídateľnejší rámec pre „odbornosť a vhodnosť“. Podporí sa tým konvergencia dohľadu, posilní sa vzájomná dôvera medzi príslušnými orgánmi a poskytne sa viac právnej istoty inštitúciám. Posúdenia „odbornosti a vhodnosti“ sú dôležitým prvkom dohľadu spolu s ďalšími mechanizmami, ako je postup preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu a pravidlá odmeňovania, ktoré spolu zabezpečujú riadnu správu a riadenie inštitúcií.

(46)

S cieľom zabezpečiť riadnu správu a riadenie, uľahčiť nezávislé stanoviská a kritické výzvy a prezentovať rôzne názory a skúsenosti by riadiace orgány mali byť dostatočne rozmanité, pokiaľ ide o vek, pohlavie, zemepisný pôvod a vzdelanie a profesionálne skúsenosti. Rodová rovnováha má osobitný význam pre zabezpečenie primeraného zastúpenia obyvateľstva a mala by sa podporovať.

(47)

Keďže inštitúcie a finančné holdingové spoločnosti a zmiešané finančné holdingové spoločnosti nesú primárnu zodpovednosť za posúdenie vhodnosti každého člena riadiaceho orgánu, mali by vykonať počiatočné posúdenie vhodnosti pred tým, ako nový člen nastúpi do funkcie, s výhradou určitých výnimiek, po ktorom nasleduje overenie príslušnými orgánmi. Uvedené subjekty by mali zabezpečiť, aby informácie o vhodnosti členov riadiaceho orgánu zostali aktuálne. Uvedené subjekty by mali tieto informácie oznamovať príslušnému orgánu. Hneď ako sa zistia akékoľvek nové skutočnosti alebo iné okolnosti, ktoré by mohli ovplyvniť vhodnosť členov riadiaceho orgánu, tieto subjekty by o tom mali bez zbytočného odkladu informovať príslušné orgány. Tieto subjekty by mali prijať potrebné opatrenia, ak dospejú k záveru, že člen alebo potenciálny člen riadiaceho orgánu nespĺňa požiadavky vhodnosti. Rovnaké požiadavky by sa mali vzťahovať aj na osoby zastávajúce kľúčové funkcie.

(48)

V záujme zabezpečenia právnej istoty a predvídateľnosti pre subjekty je potrebné zaviesť procedurálne pravidlá overovania vhodnosti členov riadiaceho orgánu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie vo veľkých inštitúciách zo strany príslušných orgánov. Takéto procedurálne pravidlá by mali príslušným orgánom umožniť, aby v prípade potreby požiadali o akékoľvek dodatočné informácie, a to aj prostredníctvom dokumentácie, rozhovorov a vypočutí. Informácie a dokumenty, ktoré sú potrebné na posúdenie vhodnosti príslušnými orgánmi, a to aj v súvislosti so žiadosťou o posúdenie vhodnosti, ktorú majú poskytnúť pred tým, ako potenciálny člen prevzal pozíciu (ďalej len „žiadosť o predbežné posúdenie vhodnosti“), veľké inštitúcie v prípade členov riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii alebo v prípade predsedu riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu, by sa mali sprístupniť príslušným orgánom prostriedkami, ktoré určia príslušné orgány. Príslušné orgány by mali opätovne posúdiť vhodnosť člena, ak sa relevantné informácie týkajúce sa vhodnosti tohto člena zmenili. Príslušné orgány by nemali vyžadovať opätovné posúdenie vhodnosti členov riadiaceho orgánu pri obnovení ich mandátu, s výnimkou situácie, keď sa relevantné informácie, ktoré sú príslušným orgánom známe, zmenili a takáto zmena môže ovplyvniť vhodnosť dotknutého člena. Príslušné orgány by mali mať právomoc prijať potrebné opatrenia, ak dospejú k záveru, že požiadavky na vhodnosť nie sú splnené. Príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať orgán zodpovedný za dohľad nad bojom proti praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu v súlade so smernicou (EÚ) 2015/849, aby za podmienky zohľadnenia rizika nahliadali do relevantných informácií týkajúcich sa členov riadiaceho orgánu a aby mali prístup do centrálnej databázy boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

(49)

Vzhľadom na riziká, ktoré predstavujú veľké inštitúcie a ktoré vyplývajú najmä z potenciálnych účinkov nákazy, príslušné orgány členských štátov, v ktorých orgán dohľadu vykonáva posúdenie vhodnosti po tom, ako člen prevzal pozíciu v riadiacom orgáne v súlade s vnútroštátnym právom, by mali byť bez zbytočného odkladu informované, hneď ako existuje jasný zámer vymenovať člena riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii alebo predsedu riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu. Veľké inštitúcie by mali v každom prípade zabezpečiť, aby príslušné orgány dostali žiadosť o predbežné posúdenie vhodnosti najneskôr 30 pracovných dní pred tým, ako potenciálny člen prevezme pozíciu. K žiadosti o predbežné posúdenie vhodnosti by mali byť priložené všetky relevantné dokumenty a informácie, ktoré sú potrebné na posúdenie, a to bez ohľadu na to, či je posúdenie vhodnosti príslušnými orgánmi dokončené pred prevzatím pozície danej osoby alebo po nej. Ak sa v neskoršej fáze sprístupnia výpisy z registra trestov alebo iné dokumenty vyžadované podľa vnútroštátneho práva alebo uvedené príslušnými orgánmi, príslušné orgány by mali aj tieto dokumenty alebo informácie dostať bez zbytočného odkladu. Žiadosť o predbežné posúdenie vhodnosti by mala príslušným orgánom umožniť začať analýzu a prijať opatrenia v súvislosti s posudzovaním. Takéto opatrenia môžu zahŕňať zabránenie potenciálnemu členovi v prevzatí pozície, pokiaľ príslušný orgán nedostane dostatočné informácie, alebo zapojenie sa do posilneného dialógu v prípade, že má príslušný orgán obavy týkajúce sa vhodnosti potenciálneho člena s cieľom zabezpečiť, aby potenciálny člen bol alebo sa stal vhodným pri prevzatí pozície. Orgán EBA by mal vydať usmernenia o spôsoboch cieleného a hĺbkového dialógu medzi príslušným orgánom a veľkou inštitúciou s cieľom odstrániť akékoľvek prekážky týkajúce sa vhodnosti potenciálneho člena v duchu spolupráce. Žiadosť o predbežné posúdenie vhodnosti by mala príslušným orgánom umožniť angažovať sa vo včasnom dialógu s veľkými inštitúciami o vhodnosti členov riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii alebo predsedu riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu pred tým, ako nastúpia do funkcie. Žiadosťou o predbežné posúdenie vhodnosti by však nemali byť dotknuté výsady a zodpovednosť veľkej inštitúcie pri zabezpečovaní vhodnosti členov riadiaceho orgánu ani žiadne následné posúdenia vykonané príslušnými orgánmi, ak sú povolené v súlade s vnútroštátnym právom.

(50)

Okrem toho, pokiaľ ide o veľké inštitúcie, príslušné orgány by mali náležite zvážiť stanovenie maximálnej lehoty na dokončenie posúdenia vhodnosti, aspoň pokiaľ ide o vymenovanie členov riadiaceho orgánu a vymenovanie vedúceho pracovníka na čele funkcií vnútornej kontroly a finančného riaditeľa na pozíciu v takýchto inštitúciách. V príslušných prípadoch by malo byť možné predĺžiť toto maximálne obdobie.

(51)

Posúdením vhodnosti členov riadiaceho orgánu by nemalo byť dotknuté vnútroštátne právo o vymenovaní zástupcov zamestnancov v riadiacom orgáne a o vymenovaní členov riadiaceho orgánu v jeho funkcii dohľadu regionálnymi alebo miestnymi volenými orgánmi. V týchto prípadoch by sa mali zaviesť primerané záruky na zabezpečenie vhodnosti týchto členov riadiaceho orgánu.

(52)

Orgán EBA by mal do 31. decembra 2029 v úzkej spolupráci s ECB preskúmať uplatňovanie a efektívnosť rámca „odbornosti a vhodnosti“ a podať o ňom správu, pričom zohľadní aj zásadu proporcionality, najmä pokiaľ ide o malé a menej zložité inštitúcie.

(53)

Orgán EBA by mal vypracovať usmernenia týkajúce sa kritérií na určenie toho, či v súvislosti so subjektom existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že dochádza alebo došlo k praniu špinavých peňazí alebo financovaniu terorizmu alebo k pokusu o pranie špinavých peňazí alebo financovanie terorizmu, alebo či existuje zvýšené riziko prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Pri vypracúvaní týchto usmernení by mal orgán EBA spolupracovať s orgánom ESMA a s Úradom pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 (19) (ďalej len „Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu“). V prípade, že Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu nebude v čase prípravy týchto usmernení funkčný, EBA by mal tieto usmernenia prijať bez toho, aby s ním musel spolupracovať.

(54)

Vzhľadom na úlohu posudzovania vhodnosti pre obozretné a zdravé riadenie inštitúcií je potrebné vybaviť príslušné orgány novými nástrojmi na posúdenie vhodnosti členov riadiacich orgánov, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie, ako sú napríklad vyhlásenia o zodpovedností a prehľad povinností. Týmito novými nástrojmi by sa mala podporiť práca príslušných orgánov pri preskúmavaní mechanizmov správy a riadenia inštitúcií v rámci postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu. Bez ohľadu na celkovú kolektívnu zodpovednosť riadiaceho orgánu by sa od inštitúcií malo vyžadovať, aby vypracovali individuálne vyhlásenia, v ktorých uvedú úlohy a povinnosti všetkých členov riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie a prehľad povinností vrátane podrobností o hierarchických líniách, líniách zodpovednosti a o osobách, ktoré sú súčasťou mechanizmov správy a riadenia inštitúcie, a o ich povinnostiach. Ich individuálne povinnosti a zodpovednosti nie sú vždy jasne alebo konzistentne vymedzené a môžu nastať situácie, pri ktorých sa dve alebo viaceré funkcie navzájom prekrývajú alebo pri ktorých sa oblasti povinností a zodpovednosti prehliadajú, pretože jasne nespadajú do pôsobnosti jednej osoby. Rozsah povinností a zodpovednosti jednotlivcov by mal byť jasne vymedzený a žiadne úlohy by nemali zostať bez toho, aby za ne nebola priradená zodpovednosť. Tieto nástroje by mali zabezpečiť ďalšiu zodpovednosť členov riadiaceho orgánu v jeho riadiacej funkcii, vrcholového manažmentu a osôb zastávajúcich kľúčové funkcie. Okrem toho, ak to členské štáty považujú za potrebné, mali by mať možnosť prijať alebo zachovať prísnejšie požiadavky na takéto nástroje.

(55)

Dodatočná požiadavka na vlastné zdroje stanovená príslušným orgánom inštitúcie v súlade so smernicou 2013/36/EÚ na riešenie iných rizík, než je riziko nadmerného využívania finančnej páky, by sa nemala zvýšiť v dôsledku toho, že sa pre inštitúciu stala záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty stanovená v nariadení (EÚ) č. 575/2013, pričom ostatné požiadavky sú rovnaké. Okrem toho, keď sa pre inštitúciu stane záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty, príslušný orgán by mal preskúmať dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje tejto inštitúcie a posúdiť najmä to, či a do akej miery sú takéto požiadavky už plne pokryté skutočnosťou, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. V takomto prípade by sa dodatočná požiadavka na vlastné zdroje inštitúcie mala považovať za prekrývajúcu sa s rizikami zachytenými spodnou hranicou pre výstupné hodnoty v rámci požiadavky na vlastné zdroje inštitúcie a príslušný orgán by mal následne znížiť danú požiadavku v rozsahu potrebnom na odstránenie takéhoto prekrytia, pokým inštitúcia zostáva viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty.

(56)

Podobne, po tom, ako sa pre inštitúciu stala záväznou spodná hranica pre výstupné hodnoty, by sa nominálna hodnota vlastného kapitálu Tier 1 inštitúcie požadovaná v rámci vankúša na krytie systémového rizika a vankúša pre O-SII mohla zvýšiť, hoci nedošlo k zodpovedajúcemu zvýšeniu makroprudenciálnych alebo systémových rizík spojených s inštitúciou. V takých prípadoch by mal príslušný orgán alebo určený orgán inštitúcie preskúmať kalibráciu mier vankúša na krytie systémového rizika a uistiť sa, že sú stále primerané a nezapočítavajú dvojito riziká, ktoré sú už pokryté na základe skutočnosti, že inštitúcia je viazaná spodnou hranicou pre výstupné hodnoty. Takéto preskúmanie by sa malo vykonávať rovnako často ako preskúmanie vankúšov, ktoré sa vykonáva každoročne v prípade vankúša pre O-SII a každé dva roky pre vankúš na krytie systémového rizika. Príslušný orgán inštitúcie alebo určený orgán by však mali mať možnosť upravovať kalibráciu vankúšov častejšie.

(57)

Na umožnenie včasnej a účinnej aktivácie vankúša na krytie systémového rizika je potrebné objasniť uplatňovanie príslušných ustanovení a zjednodušiť a zosúladiť platné postupy. Stanovenie vankúša na krytie systémového rizika by sa malo umožniť určeným orgánom vo všetkých členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že orgány budú oprávnené včas, primerane a účinne riešiť systémové riziká, a aby sa umožnilo uznanie mier vankúša na krytie systémového rizika stanovených orgánmi v iných členských štátoch. Na uznanie miery vankúša na krytie systémového rizika stanovenej v inom členskom štáte by malo byť potrebné iba oznámenie zo strany orgánu uznávajúceho túto mieru. S cieľom predísť zbytočným postupom udeľovania povolenia, v rámci ktorých má rozhodnutie o stanovení miery vankúša za následok zníženie miery alebo žiadnu zmenu oproti predchádzajúcim stanoveným mieram, sa postup stanovený v článku 131 ods. 15 smernice 2013/36/EÚ musí zosúladiť s postupom uvedeným v článku 133 ods. 9 uvedenej smernice. Postupy stanovené v článku 133 ods. 11 a 12 uvedenej smernice by sa mali objasniť a prípadne by sa mal posilniť ich súlad s postupmi platnými pre iné miery vankúša na krytie systémového rizika.

(58)

Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie regulačných technických predpisov vypracovaných orgánom EBA, pokiaľ ide o oslobodenie od udeľovania povolení investičným spoločnostiam ako úverovým inštitúciám, zoznam minimálnych informácií, ktoré sa majú poskytnúť na posúdenie významných operácií, postup posudzovania významných operácií, účtovné opatrenia pre pobočky z tretích krajín, mechanizmus spolupráce a fungovanie kolégií orgánov dohľadu, pojem „expozície voči riziku zlyhania významné v absolútnom ponímaní“ a prahové hodnoty pre veľké počty významných protistrán a pozícií v obchodných dlhových alebo kapitálových nástrojoch rôznych emitentov a minimálny obsah dotazníka o vhodnosti, životopisov a interného posúdenia vhodnosti. Komisia by mala prijať uvedené regulačné technické predpisy prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(59)

Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích technických predpisov vypracovaných orgánom EBA, pokiaľ ide o jednotné formáty a vymedzenia pojmov pre vykazovanie materských podnikov na medzistupni; konzultačný proces medzi príslušnými orgánmi v súvislosti s nadobudnutím kvalifikovanej účasti; konzultačný proces medzi príslušnými orgánmi v súvislosti so zlúčením a splynutím alebo rozdelením; regulačné a finančné informácie o pobočkách z tretích krajín a o hlavných podnikoch. Komisia by mala tieto vykonávacie technické predpisy prijať prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

(60)

Pri vypracúvaní technických predpisov a usmernení a pri odpovediach na otázky týkajúce sa ich praktického uplatňovania alebo vykonávania by mal orgán EBA náležite zohľadniť zásadu proporcionality a zabezpečiť, aby tieto normy a usmernenia mohli bez zbytočného úsilia uplatňovať aj malé a menej zložité inštitúcie.

(61)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodov jej rozsahu a dôsledkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(62)

Smernica 2013/36/EÚ by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

1.

Článok 2 sa mení takto:

2.

V článku 3 sa odsek 1 mení takto:

3.

V článku 4 sa odsek 4 nahrádza takto:

4.

Vkladá sa tento článok:

(*3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12)."

(*4)  Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63)."

(*5)  Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (ECB/2014/17) (Ú. v. EÚ L 141, 14.5.2014, s. 1)."

(*6)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).“ "

5.

Článok 8a sa mení takto:

6.

V článku 18 sa dopĺňa toto písmeno:

7.

Článok 21a sa mení takto:

8.

V článku 21b sa vkladá tento odsek:

9.

Vkladá sa tento článok:

10.

V článku 22 ods. 2 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Príslušné orgány bezodkladne a v každom prípade do desiatich pracovných dní od doručenia oznámenia alebo informácií písomne potvrdia doručenie oznámenia podľa odseku 1 alebo ďalších informácií podľa odseku 3.“

11.

Článok 23 sa mení takto:

12.

V hlave III sa dopĺňajú tieto kapitoly:

(*9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi a ktorou sa menia smernice 2009/65/ES a 2014/59/EÚ (Ú. v. EÚ L 328, 18.12.2019, s. 29)."

(*10)  Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Nariadenie ES o fúziách) (Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2004, s. 1).“ "

13.

Hlava VI sa nahrádza takto:

(*11)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1)."

(*12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/49/EÚ zo 16. apríla 2014 o systémoch ochrany vkladov (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149)."

(*13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).“ "

14.

V článku 53 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Dôverné informácie, ktoré takéto osoby, audítori alebo znalci získajú pri výkone svojich úloh, sa môžu zverejniť iba v súhrnnej alebo úhrnnej podobe, na základe ktorej nie je možné identifikovať jednotlivé úverové inštitúcie, bez toho, aby boli dotknuté prípady, na ktoré sa vzťahuje trestné alebo daňové právo.“

15.

V článku 56 sa dopĺňa tento odsek:

„Článok 53 ods. 1 a článok 54 nebránia výmene informácií medzi príslušnými orgánmi a daňovými orgánmi v tom istom členskom štáte v súlade s vnútroštátnym právom. Ak informácie pochádzajú z iného členského štátu, vymieňajú sa len podľa prvej vety tohto odseku s výslovným súhlasom príslušných orgánov, ktoré ich poskytli.“

16.

Články 65 a 66 sa nahrádzajú takto:

(*14)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2554 zo 14. decembra 2022 o digitálnej prevádzkovej odolnosti finančného sektora a o zmene nariadení (ES) č. 1060/2009, (EÚ) č. 648/2012, (EÚ) č. 600/2014, (EÚ) č. 909/2014 a (EÚ) 2016/1011 (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022, s. 1)."

(*15)  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2021/451 zo 17. decembra 2020, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy na uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu, a ktorým sa zrušuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 680/2014 (Ú. v. EÚ L 97, 19.3.2021, s. 1).“ "

17.

Článok 67 sa mení takto:

18.

Článok 70 sa nahrádza takto:

19.

V článku 73 sa prvý odsek nahrádza takto:

„Inštitúcie majú zavedené riadne, účinné a úplné stratégie a postupy pre priebežné hodnotenie a udržiavanie výšky, druhov a rozmiestnenia interného kapitálu, ktorý považujú za primeraný na krytie povahy a úrovne rizík, ktorým sú alebo by mohli byť vystavené. Inštitúcie výslovne zohľadnia krátkodobý, strednodobý a dlhodobý horizont na účely krytia rizík ESG.“

20.

V článku 74 sa odsek 1 nahrádza takto:

21.

Článok 76 sa mení takto:

22.

Článok 77 sa mení takto:

23.

Článok 78 sa mení takto:

24.

V článku 79 sa dopĺňa toto písmeno:

25.

Článok 81 sa nahrádza takto:

26.

V článku 83 sa dopĺňa tento odsek:

27.

V článku 85 sa odsek 1 nahrádza takto:

28.

Vkladá sa tento článok:

29.

Článok 88 sa mení takto:

30.

Článok 91 sa nahrádza takto:

(*19)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1620 z 31. mája 2024, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, (EÚ) č. 1094/2010 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L, 2024/1620, 19.6.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1620/oj).“ "

31.

Vkladá sa tento článok:

32.

Článok 92 sa mení takto:

33.

Článok 94 sa mení takto:

34.

V článku 97 ods. 4 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Príslušné orgány pri vykonávaní preskúmania a hodnotenia uvedeného v odseku 1 tohto článku uplatňujú zásadu proporcionality v súlade s kritériami zverejnenými podľa článku 143 ods. 1 písm. c). Príslušný orgán môže na účely vykonania preskúmania a hodnotenia inštitúcie najmä zvážiť, či sú splnené všetky tieto podmienky:

35.

Článok 98 sa mení takto:

36.

V článku 100 sa dopĺňajú tieto odseky:

37.

V článku 101 sa odsek 3 nahrádza takto:

38.

Článok 104 sa mení takto:

39.

Článok 104a sa mení takto:

40.

V článku 104b sa vkladá tento odsek:

41.

V článku 106 sa odsek 1 nahrádza takto:

42.

V hlave VII kapitole 3 sa pred oddiel I vkladá tento oddiel:

43.

Článok 121 sa nahrádza takto:

44.

Článok 131 sa mení takto:

45.

Článok 133 sa mení takto:

46.

Článok 142 sa mení takto:

47.

Článok 161 sa mení takto: