This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Dosiahnutie vyššej odolnosti kritických subjektov
ZHRNUTIE K DOKUMENTU:
AKÝ JE CIEĽ TEJTO SMERNICE?
Cieľom smernice je:
- zníženie citlivých miest a posilnenie fyzickej odolnosti1 kritických subjektov v Európskej únii (EÚ) s cieľom zabezpečiť, aby služby, ktoré sú nevyhnutné pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok, boli poskytované nerušeným spôsobom,
- zvýšenie odolnosti kritických subjektov, ktoré tieto služby poskytujú.
HLAVNÉ BODY
Po posúdení rizika musia členské štáty EÚ identifikovať kritické subjekty, ktoré poskytujú služby nevyhnutné na zachovanie funkcií, ktoré sú kľúčové pre spoločnosť, hospodárstvo, verejné zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie, pokiaľ by incident mal významné rušivé vplyvy na tieto základné služby. Vzťahuje sa to na subjekty v týchto odvetviach:
- energetika – vrátane organizátorov trhu s elektrinou, prevádzkovateľov diaľkového vykurovania, prevádzkovateľov v odvetviach ropy, plynu a vodíka,
- doprava – prevádzkovatelia v leteckej, železničnej, vodnej a cestnej doprave vrátane verejnej dopravy,
- bankovníctvo, na ktoré sa uplatňuje aj nariadenie (EÚ) 2022/2554 (akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti – pozri súhrn),
- infraštruktúra finančného trhu – vrátane obchodných miest, rovnako podlieha aktu o digitálnej prevádzkovej odolnosti,
- zdravotníctvo – vrátane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, výrobcov základného farmaceutického výrobku a kritických zariadení, ako aj výskumu a vývoja liekov,
- dodávatelia a distribútori pitnej vody,
- likvidácia a čistenie odpadových vôd,
- digitálna infraštruktúra – vrátane služieb elektronických komunikačných sietí a služieb dátových centier, na ktoré sa tiež vzťahuje smernica (EÚ) 2022/2555 (pozri súhrn),
- subjekty verejnej správy na úrovni ústrednej verejnej správy s výnimkou národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, obrany a presadzovania práva,
- prevádzkovatelia pozemnej infraštruktúry, ktorí poskytujú vesmírne služby, a
- potravinárske podniky, ktoré pôsobia výlučne v oblasti logistiky a veľkoobchodnej distribúcie a veľkoobjemovej priemyselnej výrobe a spracovaní.
Treba poznamenať, že určité časti smernice sa neuplatňujú na subjekty v odvetviach bankovníctva, infraštruktúry finančného trhu a digitálnej infraštruktúry.
Každý členský štát musí:
- prijať vnútroštátnu stratégiu a vykonávať pravidelné hodnotenie rizika,
- zohľadňovať výsledok posúdenia rizík, určiť subjekty, ktoré využívajú kritickú infraštruktúru, aby poskytovali základné služby pre spoločnosť, hospodárstvo, verejné zdravie a bezpečnosť alebo životné prostredie,
- podporovať identifikované kritické subjekty pri zvyšovaní ich odolnosti, napríklad prostredníctvom poradenského materiálu, cvičení, poradenstva a odbornej prípravy,
- zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány mali právomoci, zdroje a prostriedky na vykonávanie úloh dohľadu vrátane vykonávania inšpekcií kritických subjektov na mieste a zavedenia sankcií za nedodržiavanie predpisov v rámci mechanizmu presadzovania,
- špecifikovať podmienky, za ktorých môže kritický subjekt predkladať žiadosti o previerky osôb, ktoré plnia citlivé úlohy.
Členské štáty musia do identifikovať kritické subjekty pre odvetvia a pododvetvia stanovené v prílohe k smernici.
Kritické subjekty musia:
- vykonávať posudzovanie rizika, ktorému čelia, s cieľom identifikovať riziká, ktoré by mohli narušiť ich schopnosť poskytovať základné služby,
- prijať technické, bezpečnostné a organizačné opatrenia na posilnenie svojej odolnosti,
- nahlasovať incidenty s významnými rušivými vplyvmi vnútroštátnym orgánom.
Ak kritické subjekty poskytujú základné služby v šiestich alebo viacerých členských štátoch alebo takémuto počtu štátov, môžu využiť dodatočné poradenstvo vo forme poradných misií, v ktorých sa hodnotia opatrenia na posúdenie rizika a na podporu odolnosti, ktoré subjekt zaviedol.
Európska komisia prijala delegované nariadenie (EÚ) 2023/2450, ktorým sa stanovuje nevyčerpávajúci zoznam základných služieb v uvedených odvetviach a pododvetviach. Príslušné orgány členských štátov majú tento zoznam používať na účely vykonávania posúdenia rizika a následne sa toto posúdenie rizika má použiť na identifikáciu kritických subjektov.
Skupina pre odolnosť kritických subjektov uľahčuje spoluprácu členských štátov vrátane výmeny informácií a osvedčených postupov.
Komisia poskytuje podporu vrátane podpory týkajúcej sa medziodvetvových rizík, najlepších postupov, metodík, cezhraničnej odbornej prípravy a cvičení na testovanie odolnosti kritických subjektov.
ODKEDY SA PRAVIDLÁ UPLATŇUJÚ?
Smernica má byť transponovaná do vnútroštátnych právnych predpisov do . Tieto pravidlá sa majú uplatňovať od .
KONTEXT
V dokumentoch Komisie Stratégia EÚ pre bezpečnostnú úniu a Program boja proti terorizmu pre EÚ sa zdôrazňuje význam zaistenia odolnosti kritických subjektov voči fyzickým a digitálnym rizikám.
Táto smernica je súčasťou balíka legislatívnych opatrení na zlepšenie odolnosti a schopnosti verejných a súkromných subjektov v EÚ pri reakcii na incidenty v rámci kybernetickej bezpečnosti a ochrany kritickej infraštruktúry.
Rada takisto v januári 2023 vydala odporúčanie o koordinovanom prístupe na úrovni celej EÚ s cieľom posilniť odolnosť kritickej infraštruktúry.
Ďalšie informácie:
- Ako EÚ reaguje na krízy a buduje odolnosť (Európska rada, Rada Európskej únie)
- Kritická infraštruktúra (Európska komisia).
HLAVNÉ POJMY
- Odolnosť. Schopnosť predísť incidentom, chrániť sa pred nimi, reagovať na ne, odolávať im, zmierňovať ich, absorbovať ich, prispôsobiť sa im a zotaviť sa z nich, pričom incident môže byť okrem iného spôsobený prírodnými katastrofami, ako sú núdzové situácie v oblasti verejného zdravia, alebo hrozby spôsobené ľudskou činnosťou, ako je terorizmus, sabotáž alebo hybridné hrozby. Hybridné hrozby vznikajú vtedy, keď sa štátne alebo neštátne subjekty snažia využívať zraniteľné miesta kritickej infraštruktúry tým, že koordinovaným spôsobom využijú spleť opatrení (t. j. diplomatických, vojenských, hospodárskych, technologických) a pritom neprekročia hranicu formálnej vojny, napríklad masové dezinformačné kampane, ktoré bránia demokratickému procesu pri voľbách.
HLAVNÝ DOKUMENT
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, , s. 164 – 198).
Posledná aktualizácia