Vyživovacia povinnosť

HLAVNÉ BODY

Nariadenie sa uplatňuje na vyživovaciu povinnosť, ktorá vyplýva z:

• rodinných vzťahov,
• príbuzenstva,
• manželstva alebo švagrovstva.

Právomoc

• Právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti je daná:
  • súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného alebo oprávneného alebo
  • súdu, ktorý má právomoc konať o osobnom stave osoby (napr. o rozvode) alebo o rodičovských právach a povinnostiach, ak sa týkajú pohľadávok na výživné (pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov).
• Účastníci sa môžu za určitých podmienok dohodnúť na súde alebo súdoch členského štátuEurópskej únie (EÚ), ktoré majú právomoc urovnať spor, pokiaľ sa netýka vyživovacej povinnosti voči dieťaťumladšiemu ako 18 rokov.
• Ak sa odporca zúčastní konania na súde členského štátu, tento súd má právomoc, pokiaľ odporca nenamieta proti jeho právomoci.
• Ak nie sú splnené žiadne z uvedených podmienok, spor sa po splnení určitých podmienok môže predložiť na súd iného členského štátu, v ktorom majú obidvaja účastníci štátnu príslušnosť.
• Ak nie sú splnené žiadne z uvedených podmienok, spor môže byť predložený na súd členského štátu, ktorý má so sporom dostatočnú väzbu, pokiaľ sa konanie nemôže účinne predložiť v členskom štáte, s ktorým má spor úzku väzbu.
• Ak má oprávnený aj naďalej pobyt v členskom štáte, v ktorom bolo prijaté rozhodnutie o vyživovacej povinnosti, povinný nemôže, okrem výnimočných prípadov, začať konanie s cieľom zmeniť toto rozhodnutie v žiadnom inom členskom štáte. Oprávnený však môže súhlasiť, aby o spore rozhodol iný súd.
• Ak sa v tej istej veci a medzi rovnakými účastníkmi vedú konania na súdoch rôznych členských štátov, právomoc má prvý súd, na ktorom bola žaloba podaná.
• Bez ohľadu na to, že súd má právomoc rozhodovať vo veci samej, žiadosť o predbežné a ochranné opatrenia sa môže predložiť na akýkoľvek súd ktoréhokoľvek členského štátu.

Uznávanie a výkon rozhodnutí

• Rozhodnutie o vyživovacej povinnosti prijaté v jednom členskom štáte sa bez akéhokoľvek osobitného konania musí uznať v inom členskom štáte.
• Všetky členské štáty okrem Dánska sú viazané Haagskym protokolom z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť.
• Ak bolo rozhodnutie prijaté členským štátom, ktorý je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, voči jeho uznaniu nie je možné namietať. To platí len vtedy, ak bol členský štát na začiatku konania viazaný Haagskym protokolom.
• Ak bolo rozhodnutie prijaté členským štátom, ktorý nie je viazaný Haagskym protokolom z roku 2007, jeho uznanie môže byť v určitých prípadoch zamietnuté a môže sa vykonávať v inom členskom štáte, len ak bolo v tomto členskom štáte získané vyhlásenie vykonateľnosti. Týka sa to aj situácií, keď sa pôvodné súdne konanie začalo predtým, ako sa nariadenie o výživnom začalo uplatňovať (18. júna 2011), ale až potom, ako bol tento členský štát viazaný nariadením Brusel I [nariadenie (ES) č. 44/2001].
• Vo všetkých prípadoch môže súd pôvodu vyhlásiť rozhodnutie za predbežne vykonateľné. Ak sa má rozhodnutie vykonávať v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom bolo pôvodne vydané, výkon sa spravuje právnym poriadkom tohto členského štátu.
• Rozhodnutie vydané v niektorom z členských štátov sa nesmie skúmať vo veci samej v členskom štáte, v ktorom sa žiada o jeho uznanie, vyhlásenie vykonateľnosti alebo výkon.
• Osobe do 21 rokov sa môže poskytnúť bezplatná právna pomoc týkajúca sa žiadostí o vyživovacej povinnosti vyplývajúcej zo vzťahu rodič – dieťa, pokiaľ sa tieto žiadosti predložia prostredníctvom ústredných orgánov.

Ústredné orgány

• Každý členský štát musí určiť ústredný orgán zodpovedný za poskytovanie pomoci účastníkom pri určovaní a vymáhaní výživného. Konkrétne budú posielať a budú im doručované žiadosti ustanovené v nariadení a budú prijímať všetky vhodné opatrenia na zavedenie alebo uľahčenie zavedenia potrebných postupov.
• Ústredné orgány musia navzájom spolupracovať, presadzovať spoluprácu s príslušnými orgánmi vo svojej krajine a hľadať riešenia ťažkostí, ktoré môžu vzniknúť pri uplatňovaní tohto nariadenia. Na tento účel by mali využívať Európsku justičnú sieť pre občianske a obchodné veci zriadenú podľa rozhodnutia 2001/470/ES.

Záverečné ustanovenia

Týmto nariadením sa nahradzujú pravidlá týkajúce sa vyživovacej povinnosti, ktoré sú uvedené v nariadení (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. Takisto sa ním nahrádza nariadenie (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky okrem európskych exekučných titulov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti vydaných v členských štátoch, ktoré nie sú viazané Haagskym protokolom z roku 2007 (pozri súhrn).

Pozmeňujúce právne predpisy

Nariadenie (ES) č. 4/2009 bolo zmenené štyrikrát:

• vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 1142/2011, ktorým sa stanovujú nové prílohy (prílohy X a XI), v ktorých sa uvádza zoznam správnych orgánov a príslušných orgánov členských štátov,
• nariadenie (EÚ) č. 517/2013, ktorým sa mení rad nariadení a rozhodnutí EÚ vrátane nariadenia (ES) č. 4/2009 vzhľadom na pristúpenie Chorvátska k EÚ,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/228, ktorým sa nahrádzajú prílohy I až VII s cieľom zohľadniť
  • pristúpenie Chorvátska k EÚ
  • zmenu meny v Estónsku, Lotyšsku a Litve
  • želanie Spojeného kráľovstva zúčastňovať sa na uplatňovaní nariadenia (ES) č. 4/2009
  • potrebu zahrnúť odkazy na Dánsko do príloh II a IV vzhľadom na jeho želanie čiastočne vykonávať nariadenie (ES) č. 4/2009
  • zmeny určitých oddielov príloh VI a VII na uľahčenie ich uplatňovania,
• vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1937, ktorým sa nahradila príloha X, aby sa zohľadnili zmeny týkajúce sa správnych orgánov oznámené Európskej komisii Spojeným kráľovstvom a Lotyšskom.