Ochrana prírody

Biodiverzita – rozmanitosť života na Zemi – je ohrozená najmä z dôvodu neudržateľnej ľudskej činnosti. V EÚ žije široká škála živočíšnych a rastlinných druhov a vyskytujú sa rôzne prirodzené biotopy. Podľa Európskej environmentálnej agentúry je u väčšiny chránených druhov v Európe nedostatočný alebo zlý stav z hľadiska ochrany. Ochrana prírody je dôležitá z niekoľkých dôvodov:

• je to rozhodujúce na prežitie druhov a ich biotopov,
• je to nevyhnutné pre blahobyt človeka, pretože:
  • naše spoločnosti a hospodárstva závisia od ekosystémových služieb, ako je čistá voda a vzduch, opeľovanie, regulácia klímy a zdroje výživy či liekov,
  • dobre fungujúce ekosystémy zabraňujú vzniku a šíreniu zoonotických ochorení (infekčných ochorení, ktoré sa môžu šíriť zo zvierat na ľudí),
• je nevyhnutné chrániť naše spoločné prírodné dedičstvo.

EÚ hrala a naďalej hrá dôležitú úlohu na medzinárodnej úrovni v oblasti ochrany a zachovania prírody. Je stranou niekoľkých dohovorov, ako je:

• Dohovor o ochrane mokradí prijatý v Rámsare (1971),
• Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, známy ako CITES, prijatý vo Washingtone (1973),
• Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich zvierat prijatý v Bonne (1979),
• Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť prijatý v Berne (1982),
• Dohovor o biologickej diverzite prijatý v Riu de Janeiro (1992).

EÚ je viazaná aj Aarhuským dohovorom (1998), ktorý sa týka prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti.

EÚ sa zaviazala chrániť a obnovovať biodiverzitu. Prvým právnym predpisom EÚ na ochranu prírody bola pôvodná smernica o vtákoch, ktorá bola prijatá v roku 1979, kodifikovaná a nahradená v roku 2009 smernicou 2009/147/ES. Smernicou sa poskytuje komplexná ochrana všetkým voľne žijúcim druhom vtáctva, ktoré sa prirodzene vyskytuje v EÚ. V roku 1992 bola prijatá smernica o biotopoch (smernica 92/43/EHS), ktorá má pomôcť zachovať biodiverzitu ochranou viac ako 1 000 živočíšnych a rastlinných druhov a viac ako 200 druhov biotopov a zavedením siete chránených území Natura 2000 v celej Európe. Osobitné chránené územia a osobitne chránené oblasti siete lokalít Natura 2000 tvoria v súčasnosti (2021) asi 18 % pevniny EÚ a 9 % morí EÚ.

Právne predpisy EÚ týkajúce sa prírody sa zaoberajú aj:

• inváznymi nepôvodnými druhmi – sú to živočíchy a rastliny náhodne alebo zámerne vnesené do prírodného prostredia, v ktorom sa za bežných podmienok nevyskytujú, pričom majú vážny negatívny vplyv na svoje nové prostredie,
• obchodovaním s voľne žijúcimi živočíchmi a rastlinami (pravidlami na vykonávanie CITES, ktoré presahujú rámec požiadaviek dohovoru, obchodovaním s výrobkami z tuleňov a normami humánneho lovu do pascí),
• úlohou zoologických záhrad pri zachovávaní biologickej diverzity.

Približne od roku 2005 prijala EÚ rad akčných plánov a stratégií v oblasti biodiverzity. Posledná z nich, Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity na rok 2030, sa zameriava na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. Cieľom stratégie je uviesť európsku biodiverzitu do roku 2030 na cestu obnovy a obsahuje viac ako 100 konkrétnych opatrení a záväzkov. Ide o návrh príspevku EÚ k medzinárodným rokovaniam o globálnom rámci pre biodiverzitu po roku 2020. Tvorí hlavnú súčasť Európskej zelenej dohody a podporí aj ekologickú obnovu po pandémii ochorenia COVID-19.