Doložka o vzájomnej obrane

V Lisabonskej zmluve sa posilňuje solidarita medzi členskými štátmi Európskej únie (EÚ) pri riešení vonkajších hrozieb prostredníctvom zavedenia doložky o vzájomnej obrane (článok 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii). V tejto doložke sa stanovuje, že ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské štáty sú povinné mu poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, a to v súlade s článkom 51 Charty Organizácie Spojených národov.

Táto povinnosť vzájomnej obrany je záväzná pre všetky členské štáty. Nemá však vplyv na neutralitu určitých členských štátov a je zlučiteľná so záväzkami krajín, ktoré sú členmi NATO.

Túto doložku dopĺňa doložka o solidarite (článok 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), v ktorej sa stanovuje, že členské štáty sú povinné spoločne konať, ak sa niektorý z nich stane obeťou teroristického útoku alebo prírodnej katastrofy, alebo katastrofy spôsobenej ľudskou činnosťou.