–

žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 6. decembra 2021,

–

návrh na zastavenie konania podaný Komisiou a doručený do kancelárie Všeobecného súdu 1. marca 2022,

–

návrh na úpravu žaloby podaný do kancelárie Všeobecného súdu 6. apríla 2022,

–

pripomienky Komisie k návrhu na úpravu žaloby podané do kancelárie Všeobecného súdu 29. apríla 2022,

–

uznesenie zo 7. júla 2022, ktorým Všeobecný súd rozhodol o spojení preskúmania návrhu na zastavenie konania s konaním vo veci samej,

–

repliku a dupliku podané do kancelárie Všeobecného súdu 8. októbra a 5. decembra 2022,

–

uznesenie z 2. marca 2023, ktorým Všeobecný súd v rámci opatrenia na zabezpečenie priebehu konania nariadil Komisii, aby predložila určité dokumenty v úplnom znení,

1

Svojou žalobou založenou na článku 263 ZFEÚ sa žalobcovia, pán Fabien Courtois a ďalšie fyzické osoby, ktorých mená sú uvedené v prílohe, domáhajú zrušenia rozhodnutia Európskej komisie C(2022) 1359 final z 28. februára 2022 prijatého na základe článku 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331), ktorým im bol poskytnutý čiastočný prístup k určitým dokumentom týkajúcim sa nákupu vakcín touto inštitúciou v rámci pandémie COVID‑19, ako aj francúzskeho znenia uvedeného rozhodnutia oznámeného 31. marca 2022.

2

Dňa 14. apríla 2020 Rada Európskej únie prijala nariadenie (EÚ) 2020/521, ktorým sa aktivuje núdzová podpora podľa nariadenia (EÚ) 2016/369 a ktorým sa menia jeho ustanovenia s ohľadom na výskyt ochorenia COVID‑19 (Ú. v. EÚ L 117, 2020, s. 3). Týmto nariadením Rada aktivovala núdzovú podporu stanovenú nariadením Rady (EÚ) 2016/369 z 15. marca 2016 o poskytovaní núdzovej podpory v rámci Únie (Ú. v. EÚ L 70, 2016, s. 1) ako jedno z opatrení, ktoré majú Európskej únii ako celku umožniť čeliť kríze súvisiacej s pandémiou COVID‑19 v duchu solidarity vzhľadom na obmedzenia súvisiace s rýchlym šírením vírusu, a s ohľadom na to, že rozsah a nadnárodný charakter tohto šírenia a jeho účinkov si vyžadovali globálnu reakciu.

3

Dňa 17. júna 2020 Komisia uverejnila oznámenie s názvom „Stratégia EÚ v oblasti vakcín [proti ochoreniu COVID‑19]“ [COM(2020) 245 final]. Táto stratégia, ktorej cieľom bolo urýchlenie vývoja, výroby a zavádzania vakcín proti ochoreniu COVID‑19, spočívala na dvoch pilieroch. Prvým bolo zabezpečiť dostatočnú výrobu vakcín v Únii, a teda dostatočné dodávky pre členské štáty prostredníctvom predbežných kúpnych zmlúv uzatvorených s výrobcami vakcín prostredníctvom nástroja núdzovej podpory v rámci Únie, ktorý bol aktivovaný nariadením 2020/521. Druhým bolo prispôsobiť regulačný rámec Únie vtedajšej naliehavosti a využiť existujúcu regulačnú pružnosť na urýchlenie vývoja, udelenia povolenia a dostupnosti vakcín pri súčasnom zachovaní noriem ich kvality, bezpečnosti a účinnosti.

4

Z tohto hľadiska Komisia spresnila, že členské štáty sa budú od začiatku zúčastňovať na tomto procese a že všetky zúčastnené členské štáty budú zastúpené v riadiacom výbore (ďalej len „riadiaci výbor“), ktorý bude Komisii pomáhať vo všetkých aspektoch týkajúcich sa predbežných kúpnych zmlúv pred ich podpisom. Ďalej spresnila, že spoločný vyjednávací tím zložený z Komisie a malého počtu odborníkov z členských štátov bude poverený rokovaním o predbežných kúpnych zmluvách (ďalej len „spoločný vyjednávací tím“), pričom tieto zmluvy sa uzatvoria v mene všetkých zúčastnených členských štátov. Komisia tiež uviedla, že bude zodpovedná za postup verejného obstarávania v mene členských štátov a za uzavreté predbežné kúpne zmluvy.

5

Podľa Komisie sa navrhovaný rámec mal analyzovať ako „poistka“, ktorá prenáša časť rizika z farmaceutického priemyslu na subjekty verejného sektora výmenou za to, že sa členským štátom zabezpečí spravodlivý a cenovo dostupný prístup k vakcíne, len čo bude k dispozícii.

6

Listom z 24. mája 2021 adresovaným predsedníčke Komisie, ako aj e‑mailom z toho istého dňa zaslaným generálnemu sekretariátu Komisie, zaevidovaným 15. júna 2021 pod referenčným číslom GESTDEM 2021/3395, dvaja advokáti požiadali „v mene prvých 86000 predkladateľov petície platformy „https://dejavu/legal/“ (ďalej len „petícia“), ktorých zastupujú a medzi ktorých patria aj žalobcovia, o prístup podľa nariadenia č. 1049/2001 k viacerým dokumentom týkajúcim sa nákupu vakcín Komisiou a v mene členských štátov Únie v súvislosti s pandémiou COVID‑19 (ďalej len „pôvodná žiadosť“). List obsahoval aj žiadosť o informácie.

7

Pôvodná žiadosť sa týkala najmä dohôd o nákupe podpísaných Komisiou s výrobcami vakcín, totožnosti zástupcov Únie, ktorí sa zúčastnili na rokovaniach s týmito výrobcami, a vyhlásení o priamych alebo nepriamych záujmoch medzi týmito zástupcami a uvedenými výrobcami a bola formulovaná tak, že sa týkala týchto dokumentov:

„1. Všetky zmluvy podpísané Európskou komisiou podľa [nariadenia 2020/521], a najmä zmluvy s:

Pfizer‑Biontech;

Moderna;

Johnson & Johnson;

Astrazeneca.

So spresnením, že:

2. Zoznam, rozhodnutia o vymenovaní a úplná totožnosť zástupcov Európskej únie pri rokovaniach o zmluvách (meno, PRIEZVISKO, odborná alebo inštitucionálna úloha).

3. Vyhlásenia o priamych alebo nepriamych záujmoch medzi zástupcami Európskej únie uvedenými v bode 2 vyššie a výrobcami, investormi a financovateľmi vakcín a iných liekov.“

8

Listom z 30. júla 2021 generálna riaditeľka Generálneho riaditeľstva Komisie (GR) pre zdravie a bezpečnosť potravín (ďalej len „GR pre zdravie“) odpovedala na pôvodnú žiadosť a uviedla, že identifikovala 46 dokumentov zodpovedajúcich uvedenej žiadosti, a to štyri predbežné kúpne zmluvy a tri zmluvy o nákupe, ktoré Komisia uzavrela so spoločnosťami AstraZeneca, Pfizer‑BioNTech, Janssen a Moderna, 17 dokumentov s názvom „Návrhy memoranda o porozumení“ (draft term sheet) a 22 vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov. Uviedla, že bol poskytnutý čiastočný prístup k vyššie uvedeným predbežným kúpnym zmluvám a zmluvám o nákupe, ktorých čiastočne cenzurované verzie boli zverejnené na jednej z internetových stránok generálneho riaditeľstva. Pasáže boli začiernené na základe výnimiek týkajúcich sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, ochrany obchodných záujmov podnikov a ochrany rozhodovacieho procesu inštitúcií, ktoré sú upravené v uvedenom poradí v článku 4 ods. 1 písm. b), článku 4 ods. 2 prvej zarážke a v článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001. Tieto pasáže obsahujú citlivé obchodné informácie týkajúce sa najmä podnikov, ich subdodávateľov a prepojených spoločností, vrátane vedeckých informácií o vakcínach, cene, harmonograme zavedenia vakcín, výrobnej kapacite, know‑how a zapojení odborníkov a partnerov, obchodných stratégiách, a iných informácií s komerčnou hodnotou. Čiastočný prístup bol poskytnutý aj k vyhláseniam o neexistencii konfliktu záujmov, z ktorých bola žalobcom zaslaná len jedna kópia, pričom tieto dokumenty sa líšili len pokiaľ ide o meno signatára, podpis a dátum podpisu. Informácie boli začiernené na základe výnimky týkajúcej sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, ktorá je stanovená v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001. Komisia naproti tomu uviedla, že prístup k 17 „návrhom memoranda o porozumení“ musí byť úplne odmietnutý na základe výnimiek týkajúcich sa ochrany obchodných záujmov podnikov a ochrany rozhodovacieho procesu inštitúcií, ktoré sú v príslušnom poradí stanovené v článku 4 ods. 2 prvej zarážke a článku 4 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001, a v prípade šiestich uvedených „návrhov memoranda o porozumení“ aj na základe výnimky týkajúcej sa ochrany súdneho konania, ktorá je stanovená v článku 4 ods. 2 druhej zarážke uvedeného nariadenia.

9

Dňa 13. augusta 2021 žalobcovia podali na základe článku 7 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 opakovanú žiadosť, ktorou sa domáhali toho, aby Komisia prehodnotila svoje stanovisko ku všetkým dokumentom, ku ktorým bol prístup odmietnutý buď čiastočne, alebo úplne (ďalej len „opakovaná žiadosť“).

10

Dňa 24. septembra 2021 Komisia informovala žalobcov, že stále nie je schopná odpovedať na opakovanú žiadosť. Neposkytnutie odpovede na opakovanú žiadosť viedlo k tomuto dátumu k vzniku implicitného rozhodnutia o zamietnutí uvedenej žiadosti (ďalej len „implicitné rozhodnutie o zamietnutí“) v súlade s článkom 8 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

11

Dňa 28. februára 2022 Komisia po porade s dotknutými farmaceutickými podnikmi v súlade s článkom 4 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001 (ďalej len „dotknuté podniky“) prijala rozhodnutie C(2022) 1359 final podľa článku 4 nariadenia č. 1049/2001 (ďalej len „výslovné rozhodnutie“), ktoré bolo žalobcom oznámené v angličtine 1. marca 2022. Komisia uviedla, že výslovné rozhodnutie bolo oznámené v angličtine z dôvodu rýchlosti a že žalobcom bude čoskoro zaslaný preklad tohto rozhodnutia do francúzštiny.

12

Vo výslovnom rozhodnutí Komisia uviedla, že pri hodnotení opakovanej žiadosti generálny sekretariát opätovne preskúmal odpoveď, ktorú na pôvodnú žiadosť poskytlo GR pre zdravie, a že po tomto novom preskúmaní bol zoznam dokumentov zodpovedajúcich žiadosti o prístup k dokumentom zmenený a že počet identifikovaných dokumentov bol 66.

13

Konkrétne sa táto zmena prejavila vypustením všetkých 17 dokumentov, ktoré predtým GR pre zdravie označilo ako „návrhy memoranda o porozumení“ a ku ktorým bol úplne odmietnutý prístup v odpovedi na pôvodnú žiadosť (pozri bod 8 vyššie), a doplnením nových dokumentov, ku ktorým bol poskytnutý čiastočný prístup a ktoré zahŕňali predbežné kúpne zmluvy, zmluvy o nákupe a 31 listov v rámci korešpondencie medzi Komisiou a členskými štátmi. Okrem toho bol poskytnutý širší čiastočný prístup k štyrom predbežným kúpnym zmluvám a trom zmluvám o nákupe, ktoré už boli čiastočne sprístupnené v nadväznosti na pôvodnú žiadosť.

14

Výslovným rozhodnutím tak bol poskytnutý čiastočný prístup k nasledujúcim predbežným kúpnym zmluvám a zmluvám o nákupe (ďalej len „predmetné zmluvy“):

15

Okrem toho bol poskytnutý čiastočný prístup k týmto dokumentom:

16

Komisia vo výslovnom rozhodnutí uviedla, že výnimka týkajúca sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca sa vzťahuje na všetky predmetné zmluvy a ostatné dokumenty uvedené v bodoch 14 a 15 vyššie, a že pokiaľ ide o predmetné zmluvy, vzťahuje sa na ne aj výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov podnikov.

17

Dňa 31. marca 2022 bolo žalobcom oznámené francúzske znenie výslovného rozhodnutia.

18

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

19

Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

20

Komisia vo svojich pripomienkach k návrhu na úpravu žaloby, ako aj v duplike vyjadrila určité výhrady k aktívnej legitimácii všetkých žalobcov. V tejto súvislosti uviedla, že je ťažké s istotou určiť, či všetci žalobcovia skutočne patria medzi prvých 86000 signatárov petície, v mene ktorých bola podaná pôvodná žiadosť.

21

Opatrením na zabezpečenie priebehu konania oznámeným 7. júla 2022 Všeobecný súd vyzval žalobcov, aby predložili dôkaz o tom, že aspoň jeden z nich patrí do skupiny 86000 predkladateľov petície, v mene ktorých bola podaná pôvodná žiadosť, a že všetci žalobcovia majú aktívnu legitimáciu.

22

V odpovedi na toto opatrenie na zabezpečenie priebehu konania žalobcovia predložili zoznam elektronických podpisov predkladateľov petície, pričom pri každom z nich uviedli dátum potvrdenia podpisu petície.

23

V prejednávanej veci minimálne jeden zo žalobcov, konkrétne pán Courtois, riadne potvrdil podpis petície pred podaním pôvodnej žiadosti, pričom k tomuto potvrdeniu došlo 24. februára 2021. Pán Courtois preto má aktívnu legitimáciu v rámci tejto žaloby.

24

Podľa ustálenej judikatúry, ktorá je založená na dôvodoch hospodárnosti konania, pokiaľ ide o jednu a tú istú žalobu, pričom jeden zo žalobcov má aktívnu legitimáciu, nie je potrebné skúmať aktívnu legitimáciu ostatných žalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2015, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T‑245/11, EU:T:2015:675, bod 97 a citovanú judikatúru).

25

Z toho vyplýva, že nie je potrebné skúmať, či každý z ostatných žalobcov, ktorých mená sú uvedené vo výpise podpisov predkladateľov petície, má aktívnu legitimáciu.

26

Implicitné rozhodnutie o zamietnutí, ktorého sa pôvodne týkal návrh na zrušenie v rámci žaloby podanej žalobcami, bolo po podaní žaloby nahradené výslovným rozhodnutím. Toto nahradenie viedlo žalobcov k úprave ich pôvodných žalobných návrhov, ako aj žalobných dôvodov na podporu týchto návrhov podľa článku 86 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

27

Po úprave svojich žalobných návrhov sa žalobcovia domáhali zrušenia francúzskeho znenia výslovného rozhodnutia, ktoré im bolo oznámené 31. marca 2022.

28

Komisia nenamietala voči úprave žalobných návrhov a žalobných dôvodov žalobcov, avšak tvrdí, že francúzske znenie výslovného rozhodnutia je len potvrdzujúcim prekladom napadnuteľného aktu, pričom týmto aktom je výslovné rozhodnutie prijaté 28. februára 2022 v angličtine a oznámené 1. marca 2022.

29

Komisia na pojednávaní spresnila, že neskoršie oznámenie francúzskeho znenia výslovného rozhodnutia, ako to vyžaduje článok 41 ods. 4 Charty základných práv Európskej únie, článok 24 štvrtý odsek ZFEÚ a článok 2 nariadenia Rady č. 1 zo 6. októbra 1958 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 17, 1958, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3), zmeneného nariadením Rady (EÚ) č. 517/2013 z 13. mája 2013 (Ú. v. EÚ L 158, 2013, s. 1), mohlo viesť k opätovnému začatiu plynutia lehoty na napadnutie aktu. Žalobcovia zase v podstate tvrdili, že navrhujú zrušenie výslovného rozhodnutia v dvoch jazykových verziách, aby sa vyhli „procesnej pasci“. Zdôraznili, že chcú od Všeobecného súdu získať rozhodnutie o podstate ich žaloby, a nie o otázke jazyka výslovného rozhodnutia, a že sa nesnažili o opätovné začatie plynutia lehoty na podanie ich návrhu na úpravu žaloby.

30

V tejto súvislosti, keďže implicitné rozhodnutie o zamietnutí čiastočného prístupu zaniklo v dôsledku výslovného rozhodnutia prijatého neskôr, nie je už potrebné rozhodovať o žalobe v rozsahu, v akom smeruje proti uvedenému implicitnému rozhodnutiu (rozsudok z 2. júla 2015, Typke/Komisia, T‑214/13, EU:T:2015:448, bod 36; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia (C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, body 88 a 89). V dôsledku toho už nie je potrebné rozhodovať o tejto žalobe, pokiaľ ide o žalobný návrh uvedený v žalobe a v replike, ktorý smeruje k zrušeniu implicitného rozhodnutia o zamietnutí.

31

Okrem toho sa účastníci konania neodvolávali na nijaký rozpor medzi francúzskym a anglickým znením výslovného rozhodnutia. Ani Všeobecný súd nezistil existenciu takéhoto rozporu, s výnimkou tretieho úvodného bodu v každej z týchto jazykových verzií, čo by vysvetľovalo zaslanie francúzskeho prekladu. Existuje teda len jedno výslovné rozhodnutie prijaté v dvoch jazykových verziách.

32

Za týchto podmienok treba konštatovať, že druhý a tretí žalobný návrh žalobcov v skutočnosti sledujú rovnaký cieľ, a to zrušenie výslovného rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Uvedené žalobné návrhy budú teda preskúmané spoločne.

33

Aby sa Všeobecný súd mohol zaoberať žalobnými dôvodmi vznesenými žalobcami, uznesením z 2. marca 2023 nariadil Komisii, aby v úplnom znení predložila jednak predmetné zmluvy, ku ktorým napadnutým rozhodnutím čiastočne odmietla prístup, a jednak 17 dokumentov, ktoré GR pre zdravie označilo ako „návrhy memoranda o porozumení“ a ku ktorým bol úplne odmietnutý prístup v odpovedi na pôvodnú žiadosť a ktoré boli v napadnutom rozhodnutí odstránené zo zoznamu dokumentov identifikovaných ako dokumenty zodpovedajúce žiadosti o prístup k dokumentom, pričom spresnil, že v súlade s článkom 104 rokovacieho poriadku sa tieto dokumenty žalobcom nesprístupnia. Komisia týmto žiadostiam vyhovela v stanovených lehotách. Predloženie týchto dokumentov umožnilo Všeobecnému súdu preskúmať žalobné dôvody so znalosťou veci.

34

Na podporu svojej žaloby v upravenom znení žalobcovia v podstate uvádzajú štyri žalobné dôvody založené po prvé na neúplnosti zoznamu dokumentov identifikovaných ako dokumenty patriace do pôsobnosti žiadosti o prístup k dokumentom, po druhé na neuplatniteľnosti dvoch výnimiek uvádzaných Komisiou na odôvodnenie čiastočného odmietnutia prístupu k požadovaným dokumentom, po tretie na existencii prevažujúceho verejného záujmu odôvodňujúceho úplný prístup k požadovaným dokumentom a po štvrté na porušení zásady proporcionality.

35

Argumentácia rozvinutá žalobcami v rámci prvého žalobného dôvodu sa delí na dve časti.

36

V prvej časti žalobcovia vytýkajú Komisii, že v napadnutom rozhodnutí odstránila zo zoznamu dokumentov identifikovaných ako dokumenty zodpovedajúce žiadosti o prístup k dokumentom 17 dokumentov označených ako „návrhy memoranda o porozumení“, ktoré GR pre zdravie uviedlo v odpovedi na pôvodnú žiadosť.

37

V druhej časti žalobcovia tvrdia, že Komisia tým, že sprístupnila len vzory aktov alebo cenzurované verzie požadovaných dokumentov bez podstatných informácií, nedodržala zásadu prístupu verejnosti k dokumentom, nesprávne vyložila výnimky uplatniteľné voči žiadosti o prístup k dokumentom a neposkytla vysvetlenia, pokiaľ ide o otázku, ako by mohol prístup k týmto dokumentom poškodiť údajne chránené záujmy.

38

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

39

Pokiaľ ide o prvú časť prvého žalobného dôvodu, zo spisu vyplýva, ako bolo uvedené v bodoch 8, 12 a 13 vyššie, že v odpovedi na pôvodnú žiadosť GR pre zdravie identifikovalo 46 dokumentov zodpovedajúcich uvedenej žiadosti, vrátane 17 dokumentov označených ako „návrhy memoranda o porozumení“, ku ktorým bol prístup odmietnutý. V nadväznosti na opakovanú žiadosť bol zoznam dokumentov zodpovedajúcich pôvodnej žiadosti rozšírený na 66 dokumentov, avšak 17 vyššie uvedených dokumentov bolo z neho odstránených, keďže Komisia sa domnievala, že boli do zoznamu zaradené omylom. Podľa názoru Komisie nepatrili do pôsobnosti pôvodnej žiadosti, keďže sa v podstate mali považovať za prípravné dokumenty.

40

V prejednávanej veci stačí konštatovať, že žalobcovia žiadali len o prístup k „zmluvám podpísaným“ Komisiou (pozri bod 7 vyššie), takže ich žiadosť o prístup nemožno chápať tak, že sa týka aj prípravných dokumentov k podpisu uvedených zmlúv, označených v napadnutom rozhodnutí pod názvom „Návrhy memoranda o porozumení“, ktoré odkazujú len na návrhy alebo na predbežné dokumenty určené na vypracovanie zmluvných ustanovení, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú neskôr.

41

Toto posúdenie nemôže byť spochybnené spresnením uvedeným v bode 1 písm. a) žiadosti o prístup k dokumentom, podľa ktorého „zmluvou sa rozumie každé vyhlásenie o úmysle, bežná objednávka, memorandum of understanding, zmluva, dohoda, dodatok, jednostranný alebo vzájomný prísľub“. Všetky uvedené pojmy totiž odkazujú na dokumenty, ktoré boli predmetom právne záväzného prejavu vôle a ktoré nevyhnutne vyjadrujú pevný a neodvolateľný záväzok. Ani jeden z týchto pojmov nemožno v žiadnom prípade prirovnať k prípravnému dokumentu, ako sú obyčajné návrhy alebo predbežné dokumenty smerujúce k vypracovaniu zmluvných ustanovení, ktoré majú byť neskôr predmetom rokovaní a konečnej dohody medzi zmluvnými stranami.

42

Výklad rozsahu žiadosti o prístup k dokumentom, ktorý podala Komisia v napadnutom rozhodnutí, tak nie je poznačený nesprávnym posúdením.

43

Okrem toho podľa článkov 7 a 8 nariadenia č. 1049/2001 konanie o prístupe k dokumentom inštitúcií prebieha v dvoch fázach. Odpoveď na pôvodnú žiadosť v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 teda predstavuje len prvé zaujatie stanoviska, ktoré možno preskúmať po podaní opakovanej žiadosti v súlade s článkom 7 ods. 2 uvedeného nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudky z 2. októbra 2014,Strack/Komisia, C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, bod 36 a citovanú judikatúru, a z 11. decembra 2018, Arca Capital Bohemia/Komisia, T‑440/17, EU:T:2018:898, body 17 až 19).

44

Z toho vyplýva, že vo fáze napadnutého rozhodnutia Komisia mohla zo zoznamu dokumentov identifikovaných ako zodpovedajúce žiadosti o prístup k dokumentom oprávnene odstrániť 17 dotknutých dokumentov. Žiadny z uvedených dokumentov totiž nezodpovedá „zmluve podpísanej“ Komisiou.

45

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvú časť prvého žalobného dôvodu treba zamietnuť.

46

V rozsahu, v akom žalobcovia prostredníctvom všeobecných a abstraktných tvrdení obsiahnutých v druhej časti prvého žalobného dôvodu spochybňujú čiastočné alebo úplné odmietnutie prístupu k určitým dokumentom alebo častiam dokumentov, vrátane vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov a predmetných zmlúv, sa uvedené tvrdenia prekrývajú s druhým a tretím žalobným dôvodom. Odkazuje sa teda na body 47 až 214 nižšie.

47

Na podporu druhého žalobného dôvodu, ktorý sa delí na dve časti, žalobcovia tvrdia, že dve výnimky uvádzané Komisiou na odôvodnenie odmietnutia prístupu k požadovaným dokumentom, konkrétne výnimka týkajúca sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca a výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov podnikov, boli v prejednávanej veci neuplatniteľné.

48

V rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu, ktorá sa týka čiastočného odmietnutia prístupu k vyhláseniam o neexistencii konfliktu záujmov, žalobcovia tvrdia, že Komisia nepreukázala, v čom by zverejnenie totožnosti členov spoločného vyjednávacieho tímu konkrétne poškodilo súkromie alebo bezúhonnosť týchto členov. V tejto súvislosti žalobcovia tvrdia, že Komisia tým, že konala len na základe domnienky a bez zváženia existujúcich záujmov, preniesla dôkazné bremeno.

49

Žalobcovia tvrdia, že nutnosť poskytnutia požadovaných údajov, ktoré sú obsiahnuté vo vyhláseniach o neexistencii konfliktu záujmov, ku ktorým bol umožnený čiastočný prístup, vyplýva z potreby overiť neexistenciu konfliktu záujmov osôb, ktoré dojednali zmluvy, ako aj z práva a zvýšenej potreby občanov na informácie a transparentnosť, najmä pokiaľ ide o členov spoločného vyjednávacieho tímu, ktorým bol udelený verejný mandát alebo prinajmenšom úloha vo verejnom záujme.

50

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

51

Komisia tvrdí, že úvahy uvádzané žalobcami v opakovanej žiadosti nestačia na preukázanie toho, že poskytnutie dotknutých osobných údajov bolo v prejednávanej veci nevyhnutné. Dodáva, že po zverejnení anonymizovaných verzií vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov mohli žalobcovia overiť, či dotknutí zamestnanci verejnej správy skutočne splnili povinnosti spojené s každým postupom verejného obstarávania Únie. Taktiež tvrdí, že nedošlo k preneseniu dôkazného bremena, ale že pokiaľ existujú, ako v prejednávanej veci, dôvody domnievať sa, že predmetné zverejnenie by mohlo poškodiť oprávnené záujmy dotknutých osôb, nie je potrebné zasielať také údaje, akými sú požadované údaje, najmä pokiaľ ide o zamestnancov verejnej správy, ktorí nemajú rozhodovaciu právomoc v rámci svojej inštitúcie alebo vyššiu hierarchickú funkciu. Okrem toho poznamenáva, že žalobcovia uviedli vo fáze návrhu na úpravu žaloby nové tvrdenia, aby preukázali potrebu poskytnutia osobných údajov, ktoré nebola schopná preskúmať v čase prijatia napadnutého rozhodnutia.

52

Treba pripomenúť, že podľa článku 15 ods. 3 ZFEÚ každý občan Únie a každá fyzická alebo právnická osoba s bydliskom alebo zapísaným sídlom v členskom štáte má právo na prístup k dokumentom inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie v závislosti na zásadách a podmienkach, ktoré sú stanovené v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Účelom nariadenia č. 1049/2001, ako uvádza odôvodnenie 4 a článok 1 tohto nariadenia, je priznať verejnosti právo na čo najširší prístup k dokumentom inštitúcií (rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 111, a z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding, C‑477/10 P, EU:C:2012:394, bod 53; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia (C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 40).

53

Zásada čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom však napriek tomu podlieha určitým obmedzeniam založeným na dôvodoch verejného alebo súkromného záujmu. Nariadenie č. 1049/2001 totiž najmä vo svojom odôvodnení 11 a svojom článku 4 stanovuje systém výnimiek ukladajúci inštitúciám, úradom a agentúram povinnosť nezverejniť dokumenty v prípade, ak by uvedené zverejnenie porušilo niektorý z týchto záujmov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Éditions Odile Jacob, C‑404/10 P, EU:C:2012:393, bod 111; z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding, C‑477/10 P, EU:C:2012:394, bod 53, a zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 40).

54

Keďže výnimky stanovené v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 sa odchyľujú od zásady čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom, treba ich vykladať a uplatňovať reštriktívne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Švédsko/MyTravel a Komisia, C‑506/08 P, EU:C:2011:496, bod 75, a z 3. júla 2014, Rada/in’t Veld, C‑350/12 P, EU:C:2014:2039, bod 48).

55

Podľa článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 inštitúcie Únie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, predovšetkým v súlade s právnymi predpismi Únie týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.

56

Podľa judikatúry z toho vyplýva, že ak je cieľom žiadosti získať prístup k osobným údajom v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 2018, s. 39), ustanovenia tohto nariadenia sa v plnej miere uplatnia (pozri analogicky rozsudok zo 16. júla 2015, ClientEarth a PAN Europe/EFSA, C‑615/13 P, EU:C:2015:489, bod 44 a citovanú judikatúru).

57

Osobné údaje tak možno prenášať tretej osobe na základe nariadenia č. 1049/2001 len vtedy, ak tento prenos spĺňa podmienky stanovené v článku 9 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia 2018/1725 a predstavuje zákonné spracúvanie v súlade s požiadavkami článku 5 toho istého nariadenia (pozri analogicky rozsudok z 2. októbra 2014, Strack/Komisia, C‑127/13 P, EU:C:2014:2250, bod 104).

58

V tejto súvislosti sa podľa článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725 osobné údaje prenášajú príjemcom usadeným v Únii, ktoré nie sú inštitúciami ani orgánmi Únie, len vtedy, ak príjemca preukáže, že je potrebné prenášať údaje na konkrétny účel vo verejnom záujme, a prevádzkovateľ v prípade, že existuje dôvod predpokladať, že by mohli byť dotknuté oprávnené záujmy dotknutej osoby, preukáže, že je vhodné prenášať osobné údaje na tento konkrétny účel po tom, čo preukázateľne zvážil rôzne protichodné záujmy.

59

Zo samotného znenia článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725 preto vyplýva, že toto ustanovenie podmieňuje prenos osobných údajov splnením viacerých kumulatívnych podmienok.

60

V prvom rade prináleží žiadateľovi o prístup, aby preukázal potrebu prenosu osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme. Na splnenie tejto podmienky je potrebné preukázať, že prenos osobných údajov je najvhodnejším opatrením spomedzi ostatných predstaviteľných opatrení na dosiahnutie cieľa sledovaného žiadateľom a že je opatrením primeraným tomuto cieľu, čo zaväzuje žiadateľa, aby predložil výslovné a legitímne odôvodnenie [pozri rozsudok z 19. septembra 2018, Chambre de commerce et d’industrie métropolitaine Bretagne‑Ouest (port de Brest)/Komisia, T‑39/17, neuverejnený, EU:T:2018:560, bod 42 a citovanú judikatúru]. Z toho vyplýva, že uplatnenie podmienky preukázania potreby prenosu osobných údajov na konkrétny účel vo verejnom záujme vedie k uznaniu existencie výnimky z pravidla stanoveného v článku 6 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001, podľa ktorého žiadateľ nie je povinný uviesť dôvod svojej žiadosti o prístup (rozsudok z 15. júla 2015, Dennekamp/Parlament, T‑115/13, EU:T:2015:497, bod 55).

61

Len v prípade, ak dôjde k takémuto preukázaniu, prináleží dotknutej inštitúcii overiť, či neexistuje dôvod domnievať sa, že predmetným prenosom by mohli byť dotknuté oprávnené záujmy dotknutej osoby, a v takom prípade preukázateľne zvážiť rôzne protichodné záujmy s cieľom posúdiť primeranosť požadovaného prenosu osobných údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, ClientEarth a PAN Europe/EFSA, C‑615/13 P, EU:C:2015:489, bod 47 a citovanú judikatúru)

62

Práve s prihliadnutím na tieto úvahy treba analyzovať túto časť žalobného dôvodu.

63

V prejednávanej veci sa Komisia domnievala, že žalobcovia nepreukázali žiadnu konkrétnu potrebu vo verejnom záujme, ktorá by odôvodňovala poskytnutie osobných údajov, najmä „vzhľadom na zverejnenie anonymizovanej verzie vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov“. Dodala, že existujú dôvody domnievať sa, že zverejnenie osobných údajov by poškodilo oprávnené záujmy dotknutých osôb, keďže by existovalo skutočné, a nie hypotetické riziko, že zverejnenie naruší ich súkromie a vystaví ich nevyžiadaným vonkajším kontaktom vzhľadom na citlivú povahu veci.

64

Komisia teda dospela k záveru, že v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 nemožno povoliť prístup k osobným údajom.

65

Treba preto najprv overiť, či žalobcovia preukázali potrebu poskytnutia osobných údajov týkajúcich sa členov spoločného vyjednávacieho tímu.

66

V tejto súvislosti treba uznať, že v opakovanej žiadosti o prístup sa uvádzala len okolnosť, že „zamestnancom, úradníkom, splnomocnencom alebo iným osobám“ Únie, ktorí dojednali predmetné zmluvy, bola „udelená úloha vo verejnom záujme“, o ktorej nemohli nevedieť vzhľadom na medializáciu tejto témy, a že transparentnosť spadá pod sledovanie verejného záujmu vzhľadom na výnimočnú povahu uplatnenia naliehavého postupu a uzavretia predmetných zmlúv. V tejto žiadosti sa tak mohlo jasnejšie prejaviť, že žalobcovia sledovali cieľ overiť nestrannosť členov spoločného vyjednávacieho tímu.

67

Treba však uviesť, že opakovaná žiadosť o prístup prevzala znenie pôvodnej žiadosti. Okrem toho v pôvodnej žiadosti žalobcovia položili Komisii otázky s cieľom zistiť, „ktoré osoby poverila Komisia… rokovaniami s výrobcami vakcín“ a „aké [boli] priame alebo nepriame záujmové väzby medzi výrobcami vakcín, investormi alebo financovateľmi prepojenými so zmluvnými stranami“.

68

V dôsledku toho, keď žalobcovia požiadali, aby im boli poskytnuté informácie o totožnosti týchto členov a o ich prípadných prepojeniach s výrobcami vakcín, Komisia mohla pochopiť, že žiadatelia o prístup sledovali cieľ uvedený v bode 66 vyššie, a to overiť nestrannosť členov spoločného vyjednávacieho tímu.

69

Treba preto konštatovať, že žalobcovia predložili tvrdenia smerujúce k preukázaniu potreby poskytnutia osobných údajov. Tvrdenia Komisie založené na skutočnosti, že žalobcovia sa odvolávali na takýto konkrétny účel vo verejnom záujme po prvýkrát až pred Všeobecným súdom, musia byť teda zamietnuté.

70

Z odôvodnenia 2 nariadenia č. 1049/2001 pritom vyplýva, že transparentnosť umožňuje, aby boli inštitúcie Únie legitímnejšie, efektívnejšie a zodpovednejšie vo vzťahu k občanom v demokratickom systéme (pozri rozsudok z 22. januára 2020, PTCTherapeutics International/EMA, C‑175/18 P, EU:C:2020:23, bod 53 a citovanú judikatúru). Navyše podľa odôvodnenia 28 nariadenia 2018/1725 by sa osobitný účel vo verejnom záujme v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) uvedeného nariadenia mohol týkať transparentnosti inštitúcií a orgánov Únie.

71

V tomto kontexte by totiž transparentnosť postupu Komisie pri rokovaniach s výrobcami vakcín proti ochoreniu COVID‑19 a pri uzatváraní predmetných zmlúv v mene členských štátov, mohla predstavovať konkrétny účel vo verejnom záujme v zmysle článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725, keďže môže prispieť k zvýšeniu dôvery občanov Únie v stratégiu očkovania podporovanú touto inštitúciou a teda najmä k boju proti šíreniu nepravdivých informácií, pokiaľ ide o podmienky dojednávania a uzatvárania uvedených zmlúv (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. septembra 2022, Saure/Komisia, T‑448/21, neuverejnený, EU:T:2022:525, bod 45, a zo 7. septembra 2022, Saure/Komisia, T‑651/21, neuverejnený, EU:T:2022:526, bod 46), okrem iného tým, že občanom Únie umožní ubezpečiť sa o neexistencii akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi členmi spoločného vyjednávacieho tímu a uvedenými výrobcami vakcín.

72

Okrem toho všeobecná povaha odôvodnenia poskytnutia osobných údajov nemá priamy vplyv na to, či je poskytnutie potrebné na dosiahnutie cieľa sledovaného žiadateľom (rozsudok z 15. júla 2015, Dennekamp/Parlament, T‑115/13, EU:T:2015:497, bod 61).

73

Vzhľadom na tieto skutočnosti Všeobecný súd zastáva názor, že žalobcovia dostatočne uviedli konkrétny účel vo verejnom záujme, ktorý sledovali, ako aj potrebu poskytnutia dotknutých osobných údajov. Žalobcovia totiž mohli overiť, či členovia spoločného vyjednávacieho tímu neboli v konflikte záujmov, len na základe priezvisk, mien a odbornej alebo inštitucionálnej úlohy uvedených členov.

74

Ďalej, pokiaľ ide o riziko narušenia súkromia dotknutých osôb, treba uviesť, že Komisia tvrdila, že zverejnenie totožnosti členov spoločného vyjednávacieho tímu by mohlo zasiahnuť do súkromia dotknutých osôb tým, že by ich vystavilo nevyžiadaným vonkajším kontaktom najmä vzhľadom na citlivú povahu predmetnej záležitosti.

75

V tejto súvislosti treba poukázať na rozpor v argumentácii uvádzanej žalobcami na účely spochybnenia tohto posúdenia. Na jednej strane totiž tvrdia, že vzhľadom na ich úlohu vo verejnom záujme by zverejnenie totožnosti členov spoločného vyjednávacieho tímu neviedlo k žiadnemu riziku nevyžiadaných vonkajších kontaktov. Na druhej strane tvrdia, že uvedení členovia sa vzhľadom na samotnú povahu svojich funkcií vystavujú nevyžiadaným externým žiadostiam.

76

V každom prípade treba konštatovať, že Komisia nevychádzala z povahy úlohy vykonávanej členmi spoločného vyjednávacieho tímu, aby dospela k záveru, že sú vystavení nevyžiadaným vonkajším kontaktom, ale z ich zapojenia v predmetnej záležitosti, konkrétne pri uzatváraní zmlúv na výrobu a nákup vakcín proti ochoreniu COVID‑19.

77

Žalobcovia pritom nespochybňujú osobitný kontext, v ktorom museli členovia spoločného vyjednávacieho tímu pracovať, konkrétne obdobie charakterizované vysokým dopytom po vakcínach proti ochoreniu COVID‑19 a zároveň nedôverou časti občanov Únie voči stratégii očkovania podporovanej Komisiou. Za týchto podmienok vystavenie členov spoločného vyjednávacieho tímu nevyžiadaným vonkajším kontaktom po zverejnení ich totožnosti nebolo len hypotetické.

78

Okolnosť uvádzaná žalobcami, podľa ktorej nepožadovali zverejnenie informácií týkajúcich sa adresy členov spoločného vyjednávacieho tímu alebo informácií, na ktoré sa vzťahuje článok 10 nariadenia 2018/1725, nemôže spochybniť tento záver, keďže zverejnenie totožnosti osoby umožňuje vykonať o nej vyhľadávania, a teda nájsť takéto informácie.

79

Keďže žalobcovia preukázali potrebu poskytnutia osobných údajov a Komisia sa správne domnievala, že existuje riziko narušenia súkromia dotknutých osôb, prináležalo Komisii zvážiť dotknuté záujmy.

80

V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia zohľadnila jednak technickú úlohu, ktorú v postupe verejného obstarávania zohrávali členovia spoločného vyjednávacieho tímu, a jednak okolnosť, že žalobcovia mali prístup k informáciám vďaka čiastočnému zverejneniu témy prerokovanej v zmluvných dokumentoch a zverejneniu anonymizovanej verzie vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov a rešpektovaní dôvernosti.

81

Komisia pritom na jednej strane nevysvetlila, prečo by skutočnosť, že úloha členov spoločného vyjednávacieho tímu bola len technická, mala prevážiť nad cieľom stanoveným žalobcami, a to overiť neexistenciu konfliktu záujmov na strane uvedených členov.

82

V tejto súvislosti z napadnutého rozhodnutia výslovne nevyplývajú dodatočné úvahy uvádzané v rámci tejto žaloby, ktoré sa v podstate týkajú zváženia rôznych protichodných záujmov a najmä prípadného postavenia členov spoločného vyjednávacieho tímu v hierarchii (pozri bod 51 vyššie).

83

Na druhej strane sa žalobcovia nepochybne oboznámili najmä s obsahom vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov podpísaného členmi spoločného vyjednávacieho tímu.

84

Ak sa však nezverejní totožnosť členov spoločného vyjednávacieho tímu, nemožno dosiahnuť konkrétny účel vo verejnom záujme sledovaný žalobcami, ktorým je umožniť občanom Únie uistiť sa o neexistencii akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi členmi tohto tímu a výrobcami vakcín. Samotná skutočnosť, že všetci členovia spoločného vyjednávacieho tímu podpísali vyhlásenie o neexistencii konfliktu záujmov, totiž neumožňuje občanovi uistiť sa, že títo členovia vykonávali svoje úlohy úplne nezávisle.

85

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na rozdiel od toho, čo Komisia konštatovala v napadnutom rozhodnutí, žalobcovia preukázali potrebu získať prístup k menám a priezviskám členov spoločného vyjednávacieho tímu na účely dosiahnutia konkrétneho účelu vo verejnom záujme, a teda že prvá z podmienok vyžadovaných článkom 9 ods. 1 písm. b) nariadenia 2018/1725 na povolenie poskytnutia týchto informácií je v prejednávanej veci splnená. Okrem toho Komisia dostatočne nezohľadnila rôzne okolnosti prejednávanej veci, aby správne zvážila dotknuté záujmy.

86

Naproti tomu zverejnenie dátumu, ku ktorému boli podpísané tieto vyhlásenia o neexistencii konfliktu záujmov, ako aj vlastnoručného podpisu členov spoločného tímu sa nezdá byť nevyhnutné na účely overenia ich nestrannosti.

87

Tvrdenia Komisie tento záver nevyvracajú.

88

Po prvé na rozdiel od prejednávanej veci žalujúca strana vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 6. apríla 2022, Saure/Komisia (T‑506/21, neuverejnený, EU:T:2022:225), neodôvodnila svoju žiadosť o prístup potrebou ubezpečiť sa o neexistencii akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi členmi spoločného vyjednávacieho tímu, z ktorých niektorí boli členmi riadiaceho výboru, a výrobcami vakcín. V dôsledku toho treba tvrdenia Komisie založené na tomto rozsudku zamietnuť.

89

Po druhé Komisia nemôže účinne vytýkať žalobcom, že neuviedli žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by umožnila pochybovať o nezávislosti členov spoločného vyjednávacieho tímu.

90

Je pravda, že Komisia správne poznamenáva, že v rozsudku zo 16. júla 2015, ClientEarth a PAN Europe/EFSA (C‑615/13 P, EU:C:2015:489), Súdny dvor až po konštatovaní, že tvrdenia odvolateliek boli podložené konkrétnymi dôkazmi, ktoré poukazovali na prepojenia určitého počtu odborníkov vybraných Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) s priemyselnými kruhmi, ktoré boli práve základom obvinení zo zaujatosti vznesených proti tomuto orgánu a jeho odborníkom, zrušil rozhodnutie EFSA o zamietnutí prístupu k menám odborníkov, ktorí predložili individuálne pripomienky v rámci vypracovania návrhu usmernení.

91

Vo veci, v ktorej bol vydaný tento rozsudok, však boli odvolateľky informované o menách dotknutých odborníkov a bol im umožnený prístup k ich vyhláseniam o záujmoch (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2015, ClientEarth a PAN Europe/EFSA, C‑615/13 P, EU:C:2015:489, bod 58). V prejednávanej veci však žalobcovia nepoznali totožnosť odborníkov vymenovaných členskými štátmi zastúpenými v spoločnom vyjednávacom tíme, takže neboli schopní predložiť indície, ktoré by umožnili pochybovať o ich nestrannosti.

92

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvej časti druhého žalobného dôvodu treba vyhovieť.

93

V druhej časti druhého žalobného dôvodu, ktorá sa týka predmetných zmlúv, žalobcovia tvrdia, že výnimka týkajúca sa ochrany obchodných záujmov podniku nebráni zverejneniu určitých informácií začiernených na základe tejto výnimky, najmä pokiaľ ide o právne a vedecké aspekty, ktoré pozostávajú z ustanovení o vlastnostiach vakcín, ustanovení o spôsoboch kontroly kvality výrobkov, ustanovení o zodpovednosti a odškodnení a ustanovení týkajúcich sa subdodávateľov.

94

Žalobcovia tak vytýkajú Komisii, že sa v napadnutom rozhodnutí nesprávne odvolávala na rôzne tvrdenia, a to citlivú povahu informácií, obavu z negatívnych účinkov spojených so zverejnením údajov, obavu zo súdnych sporov, riziko poskytnutia konkurenčnej výhody niektorým výrobcom vakcín alebo tiež poškodenie dobrej povesti výrobcov vakcín, ktorí uzavreli predmetné zmluvy s Komisiou, v očiach spotrebiteľov a obchodných partnerov, s cieľom odmietnuť zverejnenie ustanovení uvedených v bode 93 vyššie a najmä ustanovení o odškodnení.

95

Komisia sa domnieva, že tieto tvrdenia nespochybňujú odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí.

96

Podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana obchodných záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, vrátane duševného vlastníctva, pokiaľ nepreváži verejný záujem na zverejnení predmetného dokumentu.

97

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo samotného znenia článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že už samotný zásah do dotknutých záujmov môže odôvodniť uplatnenie jednej z výnimiek, ktoré sú v ňom vymenované, bez toho, aby tento zásah musel dosiahnuť osobitný prah závažnosti (rozsudok z 22. januára 2020, PTC Therapeutics International/EMA,C‑175/18 P, EU:C:2020:23, bod 90).

98

Z judikatúry okrem tej, ktorá už bola pripomenutá v bodoch 52 až 54 vyššie, vyplýva, že režim výnimiek stanovený v článku 4 nariadenia č. 1049/2001 a najmä v jeho odseku 2 je založený na zvážení záujmov, ktoré sú v danej situácii v protiklade, teda na jednej strane záujmov na zverejnení dotknutých dokumentov a na druhej strane záujmov, ktoré by toto zverejnenie ohrozilo. Rozhodnutie prijaté o žiadosti o prístup k dokumentom závisí od otázky, ktorý záujem by mal prevážiť v danom prípade (rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 42, a z 23. septembra 2015, ClientEarth a International Chemical Secretariat/ECHA, T‑245/11, EU:T:2015:675, bod 168).

99

Pokiaľ ide o koncept obchodných záujmov, treba uviesť, že nariadenie č. 1049/2001 nedefinuje tento pojem s výnimkou toho, že spresňuje, že tieto záujmy sa môžu vzťahovať na duševné vlastníctvo určitej fyzickej alebo právnickej osoby. Ďalej treba pripomenúť, že na odôvodnenie odmietnutia prístupu k dokumentu, o ktorého zverejnenie sa žiadalo, v zásade nestačí, že tento dokument súvisí s obchodnou činnosťou, ale dotknutej inštitúcii prináleží poskytnúť vysvetlenia, pokiaľ ide o otázku, ako môže prístup k tomuto dokumentu konkrétne a skutočne poškodiť obchodné záujmy, a preukázať, že toto riziko narušenia je primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 2014, Rada/in’t Veld, C‑350/12 P, EU:C:2014:2039, bod 52 a citovanú judikatúru, a z 27. februára 2018, CEE Bankwatch Network/Komisia, T‑307/16, EU:T:2018:97, body 103 až 105 a citovanú judikatúru).

100

Okrem toho treba poznamenať, že nie každú informáciu týkajúcu sa spoločnosti a jej obchodných vzťahov možno považovať za informáciu spadajúcu pod ochranu, ktorú treba zaručiť obchodným záujmom v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, inak by bolo znemožnené uplatnenie všeobecnej zásady spočívajúcej v poskytnutí čo najširšieho prístupu verejnosti k dokumentom, ktorými inštitúcie disponujú (pozri rozsudok z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, bod 81 a citovanú judikatúru). Takáto ochrana však môže zahŕňať citlivé obchodné informácie, ako sú informácie týkajúce sa obchodných stratégií podnikov, výšky ich predaja, ich podielov na trhu alebo obchodných vzťahov (pozri v tomto zmysle rozsudky z 28. júna 2012, Komisia/Agrofert Holding, C‑477/10 P, EU:C:2012:394, body 54 až 56, a z 9. septembra 2014, MasterCard a i./Komisia, T‑516/11, neuverejnený, EU:T:2014:759, body 82 a 83).

101

Napokon v kontexte uplatnenia ustanovení nariadenia č. 1049/2001 povinnosť inštitúcie odôvodniť svoje rozhodnutie o odmietnutí prístupu k dokumentu má za cieľ jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné údaje o tom, či je rozhodnutie dôvodné, alebo či je prípadne postihnuté vadou umožňujúcou napadnúť jeho zákonnosť, a jednak umožniť súdu Únie pristúpiť k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia. Rozsah tejto povinnosti závisí od povahy dotknutého aktu a kontextu, v ktorom bol prijatý (pozri rozsudok zo 6. februára 2020, Compañía de Tranvías de la Coruña/Komisia, T‑485/18, EU:T:2020:35, bod 20 a citovanú judikatúru).

102

Práve s prihliadnutím na tieto úvahy treba analyzovať túto časť žalobného dôvodu.

103

V tomto rámci, pokiaľ žalobcovia tvrdia, že výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov nemožno uplatniť z dôvodu kontextu, v ktorom boli uzavreté predmetné zmluvy, Všeobecný súd poznamenáva, že dotknuté podniky, ktoré sú všetky súkromnými farmaceutickými spoločnosťami, vykonávajú obchodné činnosti, v rámci ktorých podliehajú hospodárskej súťaži na vnútornom trhu a na medzinárodných trhoch, a tento kontext ich vedie k tomu, že musia chrániť svoje záujmy na uvedených trhoch.

104

Z judikatúry pritom vyplýva, že pokiaľ podnik s verejným kapitálom môže mať obchodné záujmy, ktoré môžu byť chránené rovnakým spôsobom ako obchodné záujmy súkromného podniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2018, CEE Bankwatch Network/Komisia, T‑307/16, EU:T:2018:97, bod 108), musí to a fortiori platiť aj pre súkromný podnik, aj keď tento podnik prispieva k plneniu úloh vo verejnom záujme (rozsudok z 5. decembra 2018, Falcon Technologies International/Komisia, T‑875/16, neuverejnený, EU:T:2018:877, bod 49).

105

Samotná okolnosť, že dotknuté podniky sa prostredníctvom preddavkov alebo zálohových platieb pochádzajúcich z verejných zdrojov podieľali na plnení úloh vo verejnom záujme, najmä na vývoji vakcín proti ochoreniu COVID‑19, teda nemôže sama osebe viesť k záveru, že obchodné záujmy týchto podnikov nemôžu byť chránené.

106

Všeobecný súd okrem toho poznamenáva, že dotknuté zmluvy sú zmluvy určitého významu, ktoré môžu obsahovať citlivé dôverné informácie o dotknutých podnikoch a ich obchodných vzťahoch v zmysle judikatúry citovanej v bode 100 vyššie.

107

Z toho vyplýva, že kontext, v ktorom boli predmetné zmluvy uzavreté, nebráni uplatneniu výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

108

Svojou prvou výhradou žalobcovia v podstate spochybňujú dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho opodstatnenosť na účely odôvodnenia čiastočného zamietnutia prístupu k ustanoveniam o vlastnostiach vakcín a kontrole kvality na základe výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

109

V tomto rámci žalobcovia zdôrazňujú skutočnosť, že v súvislosti s vlastnosťami vakcín bola odstránená príloha V k dokumentu 13 a že v súvislosti s kontrolou kvality bolo z dokumentov 4 a 6 odstránené ustanovenie I.6.13 s názvom „Testy a kontroly kvality“ (quality test and checks).

110

Žalobcovia tvrdia, že ustanovenia o vlastnostiach vakcín a spôsoboch kontroly kvality boli začiernené bez toho, aby to mohol odôvodniť akýkoľvek obchodný záujem. Okrem toho Komisia nepreukázala, prečo by zverejnenie spôsobov kontroly kvality vakcín malo za následok narušenie priemyselnej kapacity dotknutých podnikov. Zverejnenie uvedených ustanovení by umožnilo poskytnúť potrebné záruky kvality vakcín a sledovať ciele Únie. Podľa žalobcov ochrana obchodných alebo konkurenčných záujmov uvedených podnikov nemôže prevážiť nad právom na život.

111

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

112

V bode 2.2.2 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa zaoberá rizikami súvisiacimi s organizáciou a priemyselnou kapacitou dotknutých podnikov, Komisia uviedla, že niektoré začiernené pasáže obsahujú informácie, ktoré nie sú verejné a priamo súvisia s know‑how v oblasti výroby vakcíny. Ak by boli podrobnosti týkajúce sa výrobku a technológie vyvinutej dotknutými podnikmi sprístupnené, mohli by ich využiť ich konkurenti, a najmä tí, ktorí používajú rovnakú technológiu na vývoj svojich vlastných výrobkov, čo by zmarilo ich priemyselné úsilie, poškodilo ich postavenie na trhu a ohrozilo samotné vykonanie predmetných zmlúv.

113

Ako konkrétny príklad ustanovení spadajúcich do tejto kategórie Komisia uviedla niektoré časti definície „výrobku“ (product) v dokumente 7 a definície „vakcíny“ (vaccine) alebo „upravenej vakcíny“ (adapted vaccine) v dokumente 5. Komisia tiež poukázala na informácie obsiahnuté v prílohách k predmetným zmluvám, ktoré sa týkajú „podmienok výroby vakcín“ (specification of the product), vrátane prílohy IV k dokumentu 7. Napokon Komisia upozornila na ustanovenia v súvislosti s procesom dodávok, z ktorých by bolo možné extrapolovať technické detaily výrobného procesu. V tomto rámci uviedla ako príklad ustanovenie o skladovaní, preprave a prevzatí výrobku v dokumente 4 a prílohu k uvedenému dokumentu týkajúcu sa dodacích podmienok a chladiarenského reťazca, ako aj celú druhú časť dokumentu 6.

114

Okrem toho Komisia spresnila, že pri posudzovaní uplatniteľnosti výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov na začiernené informácie boli zohľadnené rôzne faktory, najmä konkrétna situácia každého z dotknutých podnikov, jeho charakteristiky, jeho vzťahy s inými obchodnými subjektmi a jeho trhové a podnikové stratégie a spôsob, akým by jeho konkurenti mohli využiť zverejnené informácie.

115

Z týchto úvah vyplýva, že Komisia poskytla vysvetlenia spolu s konkrétnymi príkladmi bez toho, aby zverejnila obsah začiernených informácií, čím by zbavila výnimku týkajúcu sa ochrany obchodných záujmov jej základného účelu, pokiaľ ide o povahu začiernených ustanovení týkajúcich sa know‑how dotknutých podnikov a podmienok výroby vakcín. Uvedené vysvetlenia sa týkajú ustanovení o „vlastnostiach“ vakcín a „kontrole kvality“, pokiaľ táto kontrola zahŕňa podmienky výroby vakcín, na ktoré sa odvolávajú žalobcovia.

116

Komisia tiež poskytla podrobné vysvetlenia, pokiaľ ide o spôsob, akým by ich zverejnenie mohlo konkrétne a skutočne poškodiť obchodné záujmy uvedených podnikov.

117

Okrem toho, hoci je Komisia povinná uviesť dôvody, ktoré v danom prípade odôvodňujú uplatnenie niektorej z výnimiek z práva na prístup k dokumentom stanovených v nariadení č. 1049/2001, nie je povinná poskytnúť informácie nad rámec toho, čo je nevyhnutné na pochopenie dôvodov, na ktorých je založené jej rozhodnutie, zo strany žiadateľa o prístup a na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia Všeobecným súdom (rozsudok z 30. januára 2008, Terezakis/Komisia, T‑380/04, neuverejnený, EU:T:2008:19, bod 119).

118

Všeobecný súd pritom poznamenáva, že žalobcovia sa odvolali na ustanovenia o vlastnostiach vakcín, najmä v dokumente 13, a na ustanovenie s názvom „Testy a kontroly kvality“ v dokumentoch 4 a 6 až vo fáze návrhu na úpravu žaloby.

119

Z toho vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožňuje žalobcom pochopiť dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, že v predmetných zmluvách začiernila ustanovenia týkajúce sa citlivých obchodných informácií, ktoré nie sú verejne dostupné, v súvislosti s know‑how dotknutých podnikov a podmienkami výroby vakcín vrátane ich vlastností, a súdu Únie vykonať preskúmanie zákonnosti uvedených začiernených častí v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 101 a 117 vyššie.

120

Výhrada založená na nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti sa preto musí zamietnuť.

121

Pokiaľ ide o opodstatnenosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí na odôvodnenie čiastočného začiernenia sporných informácií, treba určiť, či Komisia poskytla hodnoverné vysvetlenia, pokiaľ ide o to, ako by prístup k začierneným informáciám mohol konkrétne a skutočne ohroziť ochranu obchodných záujmov dotknutých podnikov, a či údajné porušenie možno považovať za primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. novembra 2020, Bronckers/Komisia, T‑166/19, EU:T:2020:557, bod 58).

122

V súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 97 a 99 vyššie Komisia nie je povinná preukázať existenciu určitého stupňa rizika narušenia ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov.

123

Postačuje, ak napadnuté rozhodnutie obsahuje konkrétne dôkazy umožňujúce dospieť k záveru, že riziko poškodenia obchodných záujmov dotknutých podnikov bolo k dátumu jeho prijatia primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické, a uvádza, že k tomuto dátumu existovali objektívne dôvody umožňujúce rozumne predpokladať, že v prípade zverejnenia informácií požadovaných žalobcami by k takémuto poškodeniu došlo (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 2011, Toland/Parlament, T‑471/08, EU:T:2011:252, body 78 a 79).

124

V prejednávanej veci, ako je uvedené v bode 112 vyššie, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia odmietla úplný prístup k ustanoveniam týkajúcim sa know‑how dotknutých podnikov, aby neriskovala odhalenie citlivých obchodných informácií, ktoré by mohli využiť ich konkurenti, v čase charakterizovanom vysokým dopytom po vakcínach proti ochoreniu COVID‑19 a vo vysoko konkurenčnej situácii.

125

Po oboznámení sa s úplným znením dokumentu 13 Všeobecný súd konštatuje, že príloha V k tomuto dokumentu je nazvaná „Profil cieľového výrobku“ (target product profile) a uvádza hlavné charakteristiky vakcíny, ktorá bola stále vo vývoji. Okrem toho je verejne známe, že vakcína vyvinutá týmto podnikom získala povolenie na uvedenie na trh až po prijatí napadnutého rozhodnutia. Navyše z odpovede na písomnú otázku Všeobecného súdu položenú Komisii vyplýva, že dodávky na základe tej istej predbežnej kúpnej zmluvy začali až v treťom štvrťroku 2022, teda po dátume prijatia napadnutého rozhodnutia.

126

Okrem toho Všeobecný súd konštatuje, ako uvádza Komisia, že ustanovenie I.6.13 s názvom „Testy a kontroly kvality“ začiernené v dokumentoch 4, 5 a 6, sa netýka regulačných povinností Únie v oblasti kontroly kvality lieku, ale zmluvného záväzku týkajúceho sa vnútornej organizácie tohto výrobcu v súvislosti s podmienkami výroby vakcíny. V každom prípade z ustanovenia I.6.5 tých istých dokumentov, ku ktorému Komisia umožnila prístup, vyplýva, že dotknutý podnik je povinný dodržať všetky podmienky stanovené v povoleniach na uvedenie svojich výrobkov na trh.

127

Z toho vyplýva, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, že úplné zverejnenie ustanovení týkajúcich sa know‑how dotknutých podnikov by mohlo poskytnúť konkurentom uvedených podnikov citlivé obchodné informácie týkajúce sa ich výrobkov a technológií (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2022, Saure/Komisia, T‑524/21, EU:T:2022:632, body 99 až 102).

128

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vysvetlenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa existencie primerane predvídateľného a nie hypotetického rizika narušenia ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov v súvislosti so zverejnením ustanovení týkajúcich sa know‑how uvedených podnikov a najmä prílohy V k dokumentu 13 a ustanovenia I.6.13 dokumentov 4, 5 a 6, sú dôvodné.

129

Vzhľadom na vyššie uvedené treba prvú výhradu druhej časti druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

130

Svojou druhou výhradou žalobcovia v podstate spochybňujú dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho opodstatnenosť na účely odôvodnenia čiastočného zamietnutia prístupu k ustanoveniam o zodpovednosti a odškodnení na základe výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

131

Po prvé žalobcovia spochybňujú úvahy uvedené v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorých by úplné zverejnenie ustanovení o zodpovednosti a odškodnení mohlo viesť k viacerým šikanóznym a nedôvodným súdnym žalobám. Tieto úvahy sú hypotetické a špekulatívne, čo dokazuje použitie podmieňovacieho spôsobu v napadnutom rozhodnutí.

132

Po druhé žalobcovia tvrdia, že predpoklad, podľa ktorého by úplné zverejnenie predmetných ustanovení odhalilo konkurentom dotknutého podniku „slabé miesta“ pokrytia jeho zodpovednosti a poskytlo by uvedeným konkurentom konkurenčnú výhodu, nebol preukázaný a nemôže prevážiť nad právom na život a na náhradu škôd spôsobených prípadne chybnými vakcínami.

133

Po tretie, žalobcovia spochybňujú, že zverejnenie predmetných ustanovení v celom rozsahu by malo vplyv na všeobecnú povesť dotknutých podnikov. Skutočnosti uvádzané Komisiou sú hypotetické. Dobrá povesť dotknutých podnikov je podľa nich poškodená tým, že sa ujme vyplývajúcej z chybných výrobkov „pripísala nenahraditeľná povaha“ a že sa nezverejnili uvedené ustanovenia. Okrem toho požadované dokumenty sa týkali skôr právnych a vedeckých prvkov než informácií obchodného záujmu.

134

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

135

Komisia tvrdí, že predmetné ustanovenia majú pre dotknutý podnik rovnakú ekonomickú a finančnú relevantnosť ako akýkoľvek iný nákladový prvok a že boli predmetom individuálnych rokovaní.

136

Po prvé sa Komisia domnieva, že zverejnenie predmetných ustanovení v celom rozsahu by zvýšilo počet žalôb o náhradu škody proti dotknutému podniku, pretože by mohlo nabádať k podávaniu žalôb o náhradu škody a žalujúcej strane by poskytlo viac tvrdení, na základe ktorých by sa pokúsila preukázať chybnú povahu vakcíny. Zdôrazňuje, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, chránený obchodný záujem nespočíva v oslobodení dotknutých podnikov od ich zodpovednosti.

137

Po druhé Komisia tvrdí, že napadnuté rozhodnutie z právneho hľadiska dostatočne vysvetľuje dôvody, pre ktoré by úplné zverejnenie predmetných ustanovení malo negatívne obchodné dôsledky pre dotknuté podniky, najmä tým, že by konkurentom poskytlo konkurenčnú výhodu a odhalilo rozsah finančného rizika, ktoré tieto podniky prijali v rámci predmetných zmlúv.

138

Po tretie Komisia spochybňuje argumentáciu žalobcov, podľa ktorej právne alebo vedecké prvky nemajú obchodný význam. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že podmienky finančných záväzkov stanovené v predmetných zmluvách alebo vedecké údaje môžu mať obchodnú citlivosť.

139

V prejednávanej veci Komisia v bode 2.2.1 napadnutého rozhodnutia uviedla, že informácie začiernené na základe výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 obsahujú citlivé obchodné údaje týkajúce sa najmä zodpovednosti a odškodnenia. Uviedla, že zverejnenie takýchto informácií v celom rozsahu by konkurentom dotknutého podniku mohlo odhaliť presný zisk vyplývajúci pre uvedený podnik z rokovaní.

140

Ďalej v bode 2.2.4 sa Komisia najprv v podstate zaoberala mimozmluvnou zodpovednosťou dotknutých podnikov voči tretím osobám, najmä pokiaľ ide o nežiaduce účinky vyplývajúce z používania vakcíny, a ustanoveniami týkajúcimi sa prípadnej náhrady škody, konkrétne jej preplatenia zo strany členských štátov dotknutým podnikom v prípade, že by tieto podniky boli odsúdené na náhradu škody s príslušenstvom tretím osobám z titulu svojej mimozmluvnej zodpovednosti. Následne sa zaoberala rôznymi aspektmi zmluvnej zodpovednosti dotknutých podnikov.

141

Komisia tak spresnila, že úplné zverejnenie predmetných ustanovení by mohlo poškodiť obchodné záujmy uvedených podnikov z troch hľadísk.

142

Po prvé presná znalosť hraníc zodpovednosti dotknutého podniku by umožnila strategické správanie voči nemu, keďže by mohol čeliť ekonomickým dôsledkom viacerých žalôb podaných šikanózne a nedôvodne, výlučne s cieľom získať náhradu škody spojenú s použitím jeho vakcíny. Po druhé úplné zverejnenie ustanovení týkajúcich sa odškodnenia dotknutých podnikov členskými štátmi, najmä tých, ktoré definujú presné podmienky, za ktorých je odškodnenie zo strany členského štátu vylúčené, by nevyhnutne odhalilo konkurentom dotknutého podniku, vrátane tých, ktorí nevyrábajú vakcíny, „slabé miesta“ pokrytia jeho zodpovednosti a poskytlo by im konkurenčnú výhodu, ktorú by mohli využiť. Po tretie presná znalosť hraníc zodpovednosti dotknutého podniku by tiež mala vplyv na jeho všeobecnú povesť vo vzťahu k spotrebiteľom a jeho potenciálnym obchodným partnerom. Podľa Komisie tieto dôvody vysvetľujú príčiny, pre ktoré niektoré pasáže týkajúce sa výnimky z ustanovenia o odškodnení, a to podmienok, za ktorých dotknutý podnik nebude odškodnený, nemôžu byť zverejnené. V tejto súvislosti odkázala napríklad na začiernenia v ustanovení I.12 dokumentu 4.

143

Komisia ďalej uviedla, že niektoré ustanovenia týkajúce sa zmluvnej zodpovednosti majú obchodný rozmer, ktorý je hodnotený a dohodnutý s dotknutým podnikom, pričom ich zverejnenie by konkurentom tohto podniku prezradilo informácie týkajúce sa jeho internej kapacity a stratégie, a to najmä v rozsahu, v akom tieto informácie umožňujú presne sa oboznámiť s nákladmi, ktoré by tomuto podniku mohlo spôsobiť ukončenie zmluvy. Komisia ilustrovala svoje vyjadrenia príkladmi konkrétnych ustanovení.

144

Komisia spresnila, že začiernené informácie sú z obchodného hľadiska citlivé. Na jednej strane by zverejnenie týchto informácií umožnilo presne poznať náklady, ktoré by mohlo porušenie zmluvy spôsobiť dotknutým podnikom. Na druhej strane by sa zverejnenie týchto informácií mohlo ukázať ako škodlivé pre dotknuté podniky, pretože tieto informácie by jeho konkurentom poskytli veľmi realistickú predstavu o skutočných ziskoch dosiahnutých na základe predmetnej zmluvy, zatiaľ čo v čase prijatia napadnutého rozhodnutia tie isté podniky dojednávali zmluvy o dodávke vakcín proti ochoreniu COVID‑19 s kupujúcimi z tretích krajín, pričom hospodárska súťaž v tejto súvislosti prebiehala na svetovom trhu. Komisia ďalej spresnila, že tento potenciálny konflikt s obchodnými záujmami dotknutých podnikov by bol o to škodlivejší, že plnenie niektorých zmlúv sa práve malo začať, ako to bolo v čase prijatia napadnutého rozhodnutia, najmä pri dokumentoch 5 a 6.

145

Komisia napokon zdôraznila, že v tomto kontexte treba pri posudzovaní účinkov zverejnenia predmetných ustanovení na základe nariadenia č. 1049/2001 zohľadniť svetový trh, na ktorom dotknuté podniky vykonávali svoju činnosť. Uviedla, že pri posudzovaní uplatniteľnosti výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov boli zohľadnené rôzne faktory, najmä osobitná situácia každého výrobcu vakcín na trhu, jeho charakteristiky, jeho vzťahy s inými obchodnými subjektmi, jeho trhové a podnikateľské stratégie a spôsob, akým by mohli jeho konkurenti zverejnené informácie použiť. Na základe toho Komisia dospela k záveru, že zverejnenie zmlúv uzavretých s dotknutými podnikmi v úplnom znení by poškodilo obchodné záujmy týchto podnikov v podstate tým, že by ohrozilo ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch.

146

Z týchto úvah vyplýva, že Komisia poskytla vysvetlenia týkajúce sa obchodne citlivej povahy informácií obsiahnutých v ustanoveniach o zodpovednosti a odškodnení. Komisia tiež z právneho hľadiska dostatočne vysvetlila, ako by podľa nej úplné zverejnenie uvedených ustanovení mohlo konkrétne a skutočne poškodiť obchodné záujmy dotknutých podnikov, či už medzi nimi alebo medzi nimi a tretími osobami, s ktorými sú v konkurenčnom postavení.

147

Z toho vyplýva, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia umožňuje žalobcom pochopiť osobitné dôvody, ktoré viedli Komisiu k tomu, že v predmetných zmluvách čiastočne začiernila ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti dotknutých podnikov, a to tak zmluvnej, ako aj mimozmluvnej zodpovednosti, ako aj ustanovenia týkajúce sa prípadného odškodnenia zo strany členských štátov za prípadné záväzky vzniknuté dotknutým podnikom v prípade uplatnenia ich mimozmluvnej zodpovednosti, a súdu Únie umožňuje vykonať preskúmanie zákonnosti uvedených začiernení v zmysle judikatúry uvedenej v bodoch 101 a 117 vyššie.

148

Výhrada založená na nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti sa preto musí zamietnuť.

149

Pokiaľ ide o opodstatnenosť dôvodov uvedených Komisiou na odôvodnenie čiastočného začiernenia ustanovení o zodpovednosti a odškodnení, treba určiť, či v súlade s judikatúrou uvedenou v bodoch 97, 99, 121 a 123 vyššie Komisia poskytla hodnoverné vysvetlenia, pokiaľ ide o skutočnosť, že prístup k začierneným informáciám mohol konkrétne a skutočne poškodiť ochranu obchodných záujmov dotknutých podnikov, a pokiaľ ide o skutočnosť, že údajné porušenie možno považovať za primerane predvídateľné, a nie čisto hypotetické.

150

V prejednávanej veci, ako je uvedené v bodoch 143 až 145 vyššie, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia odmietla úplný prístup k ustanoveniam týkajúcim sa zmluvnej zodpovednosti dotknutých podnikov, aby neriskovala odhalenie údajne citlivých obchodných informácií týkajúcich sa zistených rizík v súvislosti s vykonávaním predmetných zmlúv a finančných prahov, ktoré uvedené podniky akceptovali vo vzťahu k uvedeným rizikám, v čase charakterizovanom vysokým dopytom po vakcínach proti ochoreniu COVID‑19, kedy prebiehali alebo prinajmenšom prichádzali do úvahy rokovania s kupujúcimi z tretích krajín.

151

Po oboznámení sa s úplnými verziami predmetných zmlúv Všeobecný súd konštatuje, že ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti dotknutých podnikov v prípade porušenia, vypovedania alebo pozastavenia vykonávania uvedených zmlúv, najmä v súvislosti s oneskorenými dodávkami alebo chýbajúcimi dodávkami, sú odlišné. Žalobcovia navyše nespochybňujú ani kontext vysokého dopytu po vakcínach proti ochoreniu COVID‑19 ani okolnosť, že prebiehali, alebo prinajmenšom prichádzali do úvahy rokovania s kupujúcimi z tretích krajín.

152

Z toho vyplýva, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, že úplné zverejnenie uvedených ustanovení mohlo poskytnúť konkurentom dotknutých podnikov, ako aj tretím kupujúcim citlivé obchodné informácie týkajúce sa nákladov, kapacít a interných stratégií a akceptovaných finančných prahov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. októbra 2022, Saure/Komisia, T‑524/21, EU:T:2022:632, body 99 až 102).

153

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vysvetlenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa existencie primerane predvídateľného, a nie hypotetického rizika narušenia ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov v súvislosti s úplným zverejnením ustanovení týkajúcich sa zmluvnej zodpovednosti uvedených podnikov, sú dôvodné.

154

Na úvod treba uviesť, že podľa článkov 1 a 12 smernice Rady 85/374/EHS z 25. júla 1985 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov o zodpovednosti za chybné výrobky (Ú. v. ES L 210, 1985, s. 29; Mim. vyd. 15/001, s. 257) je výrobca zodpovedný za škodu spôsobenú chybou svojho výrobku a jeho zodpovednosť nemôže byť obmedzená alebo vylúčená vo vzťahu k poškodenému ustanovením obmedzujúcim alebo vylučujúcim zodpovednosť. Ako teda Komisia uznala na pojednávaní, v prípade neexistencie zmeny smernice 85/374 ani Komisia, ani členské štáty neboli oprávnené odchýliť sa od ustanovení uvedenej smernice.

155

Okrem toho žiadne ustanovenie smernice 85/374 nezakazuje, aby tretia osoba, v prejednávanej veci členský štát, uhradila náhradu škody s príslušenstvom, ktorú výrobca zaplatil z dôvodu chyby svojho výrobku.

156

Všeobecný súd tiež poznamenáva, že článok 6 tretí odsek dohody zo 16. júna 2020 o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19 uzavretej medzi Komisiou a členskými štátmi bol uverejnený na internetovej stránke Komisie 7. septembra 2020 a úplne zverejnený ako príloha k predmetným zmluvám, s výnimkou dokumentu 1. Toto ustanovenie upravuje mechanizmus odškodnenia dotknutých podnikov členskými štátmi za hospodárske náklady, teda prípadnú náhradu škody s príslušenstvom, ktorú by za normálnych okolností znášali uvedené podniky z titulu zodpovednosti za svoje vakcíny. Rovnako oznámenie COM(2020) 245 final, spomenuté v bode 3 vyššie, uvádza, že tento mechanizmus sa má chápať ako „poistka“, ktorá spočíva v prevode časti hospodárskeho rizika znášaného farmaceutickým priemyslom na verejné orgány, za čo sa členským štátom zaručil spravodlivý a cenovo dostupný prístup k vakcíne, len čo bude k dispozícii.

157

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mechanizmus odškodnenia dotknutých podnikov členskými štátmi sa na jednej strane nijako nedotýka systému právnej zodpovednosti uvedených podnikov na základe smernice 85/374 a na druhej strane táto informácia už bola verejne prístupná v čase podania pôvodnej žiadosti o prístup a prijatia napadnutého rozhodnutia.

158

Všeobecný súd po oboznámení sa s úplnými verziami predmetných zmlúv konštatuje, že hoci predbežné kúpne zmluvy a zmluvy o nákupe obsahujú ustanovenie o odškodnení podobné tomu, ktoré bolo stanovené článkom 6 dohody zo 16. júna 2020 o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID‑19 uzavretej medzi Komisiou a členskými štátmi, podrobný obsah uvedených ustanovení nie je totožný. V tomto rámci Všeobecný súd poukazuje na existenciu rozdielov, pokiaľ ide po prvé o konkrétne situácie, v ktorých bolo dohodnuté, že odškodnenie zo strany členského štátu sa neuplatní, pričom väčšina uvedených situácií je však v predmetných zmluvách celkovo podobná, po druhé pokiaľ ide o časovú alebo vecnú pôsobnosť prípadného odškodnenia a po tretie pokiaľ ide o spôsoby riadenia obrany proti prípadným žalobám o náhradu škody a uplatnenia prípadného odškodnenia.

159

Po týchto spresneniach zostáva určiť, či Komisia správne odmietla širšie, či dokonca úplné zverejnenie ustanovení týkajúcich sa odškodnenia.

160

V tejto súvislosti nemožno prijať prvý dôvod uvedený v napadnutom rozhodnutí, a to, že presná znalosť hraníc zodpovednosti dotknutého podniku by umožnila strategické správanie voči nemu, keďže tento podnik by mohol čeliť ekonomickým dôsledkom viacerých žalôb podaných šikanózne a nedôvodne, výlučne s cieľom získať náhradu škody spojenú s používaním jeho vakcíny.

161

Hoci skutočnosť, že spoločnosť je vystavená žalobám o náhradu škody, nepochybne môže mať za následok vysoké náklady, či už z hľadiska ekonomických zdrojov, času alebo personálu, a to aj za predpokladu, že by takéto žaloby boli neskôr zamietnuté ako nedôvodné, právo tretích osôb prípadne poškodených chybnou vakcínou podať žalobu o náhradu škody proti dotknutým podnikom spočíva na vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej smernicu 85/374. Toto právo podať žalobu nezávisí od existencie a obsahu ustanovení týkajúcich sa odškodnenia.

162

Okrem toho záujem dotknutých podnikov vyhnúť sa takýmto žalobám o náhradu škody za predpokladu, že skutočne vyrobili a uviedli do obehu chybnú vakcínu, nemožno kvalifikovať ako obchodný záujem a v každom prípade nepredstavuje záujem hodný ochrany, najmä vzhľadom na právo každého domáhať sa náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená chybným výrobkom (pozri analogicky rozsudok z 15. decembra 2011, CDC Hydrogene Peroxide/Komisia, T‑437/08, EU:T:2011:752, bod 49 a citovanú judikatúru). Rovnako snaha vyhnúť sa vystaveniu vyšším nákladom spojeným so súdnym konaním nepredstavuje záujem chránený podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. júna 2019, Intercept Pharma a Intercept Pharmaceuticals/EMA, T‑377/18, neuverejnený, EU:T:2019:456, body 55 a 56).

163

Okrem toho napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadny údaj, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že širšie zverejnenie mechanizmu odškodnenia dotknutých podnikov by mohlo viesť k podaniu žalôb proti týmto podnikom. Predmetom takýchto žalôb je totiž vždy uloženie povinnosti výrobcovi vakcín nahradiť utrpenú škodu bez ohľadu na subjekt, ktorý v konečnom dôsledku znáša zaplatenú náhradu škody s príslušenstvom.

164

Za týchto podmienok Všeobecný súd zastáva názor, že prvý dôvod uvedený v napadnutom rozhodnutí na odmietnutie širšieho zverejnenia ustanovenia o odškodnení nepreukazuje – ako to vyžaduje judikatúra citovaná v bode 99 vyššie – existenciu predvídateľného, a nie čisto hypotetického rizika pre obchodné záujmy dotknutých podnikov.

165

Druhým dôvodom uvedeným v napadnutom rozhodnutí na odmietnutie úplného zverejnenia ustanovení týkajúcich sa odškodnenia, najmä tých, ktoré definujú presné podmienky, za ktorých je odškodnenie zo strany členského štátu vylúčené, je to, že takéto zverejnenie by nevyhnutne odhalilo konkurentom dotknutého podniku, vrátane tých, ktorí nevyrábajú vakcíny, „slabé miesta“ pokrytia jeho zodpovednosti a poskytlo by im konkurenčnú výhodu, ktorú by mohli využiť napríklad v reklamných oznámeniach a v porovnávacej reklame.

166

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dôvod, pre ktorý boli ustanovenia o odškodnení začlenené do predmetných zmlúv, t. j. kompenzovať riziká, ktoré podstupujú dotknuté podniky v súvislosti so skrátením lehoty na vývoj vakcín, bol pred prijatím napadnutého rozhodnutia verejne známy.

167

Okrem toho všetky predmetné zmluvy obsahujú ustanovenie o odškodnení, ktoré okrem iného všeobecne podobným spôsobom vymenúva osobitné hlavné situácie, v ktorých je odškodnenie dotknutého podniku členským štátom vylúčené.

168

Keďže všetky dotknuté podniky mali z identifikovaného a legitímneho dôvodu prospech z ustanovenia týkajúceho sa odškodnenia, napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu skutočnosť umožňujúcu dospieť k záveru, že v prípade širšieho zverejnenia ustanovenia o odškodnení bolo riziko poškodenia obchodných záujmov dotknutých podnikov, najmä poskytnutím konkurenčnej výhody uvedeným podnikom medzi sebou, v čase prijatia tohto rozhodnutia rozumne predvídateľné, a nie čisto hypotetické.

169

Za týchto podmienok Všeobecný súd zastáva názor, že druhý dôvod uvedený v napadnutom rozhodnutí na odmietnutie širšieho zverejnenia ustanovenia o odškodnení nepreukazuje – ako to vyžaduje judikatúra citovaná v bode 99 vyššie – existenciu predvídateľného, a nie čisto hypotetického rizika pre obchodné záujmy dotknutých podnikov.

170

Pokiaľ ide o tretí dôvod uvedený v napadnutom rozhodnutí na účely odmietnutia úplného zverejnenia ustanovenia týkajúceho sa odškodnenia, najmä podmienok, za ktorých je odškodnenie zo strany členského štátu vylúčené, a to, že presná znalosť hraníc zodpovednosti dotknutých podnikov by mala vplyv na ich dobrú povesť u spotrebiteľov a ich prípadných obchodných partnerov, treba uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, poškodenie dobrej povesti podniku určite predstavuje zásah do jeho obchodných záujmov, keďže dobrá povesť každého subjektu pôsobiaceho na trhu je zásadne dôležitá na realizáciu jeho hospodárskych činností na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. decembra 2018, Falcon Technologies International/Komisia, T‑875/16, neuverejnený, EU:T:2018:877, body 51 a 53).

171

Z rovnakých dôvodov, ako sú uvedené v bodoch 166 až 168 vyššie, však napadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadnu skutočnosť umožňujúcu rozumne dospieť k záveru, že v prípade širšieho zverejnenia ustanovenia týkajúceho sa odškodnenia by riziko poškodenia obchodných záujmov dotknutých podnikov, najmä ich dobrej povesti, bolo v čase prijatia rozhodnutia rozumne predvídateľné, a nie čisto hypotetické.

172

Za týchto podmienok Všeobecný súd zastáva názor, že tretí dôvod uvedený v napadnutom rozhodnutí na odmietnutie širšieho zverejnenia ustanovenia o odškodnení nepreukazuje – ako to vyžaduje judikatúra citovaná v bode 99 vyššie – existenciu predvídateľného, a nie čisto hypotetického rizika pre obchodné záujmy dotknutých podnikov.

173

Vzhľadom na vyššie uvedené je druhá výhrada druhej časti druhého žalobného dôvodu dôvodná, pokiaľ ide o ustanovenia predmetných zmlúv týkajúce sa odškodnenia.

174

Z toho vyplýva, že treba čiastočne vyhovieť druhej výhrade druhej časti druhého žalobného dôvodu, pokiaľ ide o ustanovenia o odškodnení, a čiastočne ju zamietnuť, pokiaľ ide o ustanovenia o zmluvnej zodpovednosti dotknutých podnikov.

175

Svojou treťou výhradou žalobcovia spochybňujú dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a jeho opodstatnenosť na účely odôvodnenia odmietnutia prístupu k informáciám týkajúcim sa zoznamu partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov dotknutých podnikov na základe výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov podľa článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

176

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

177

V tejto súvislosti treba uviesť, že Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, že voľba mať výrobnú prevádzku na určitom mieste alebo využiť určitého subdodávateľa na konkrétnu úlohu patrí do vnútornej obchodnej stratégie dotknutých podnikov a vyplýva z konkrétnej ekonomickej voľby. Názov uvedených lokalít a ich hospodárske alebo priemyselné prepojenie s dotknutým podnikom nie sú verejne dostupné. Komisia dospela k záveru, že zverejnenie príloh všetkých predmetných zmlúv týkajúcich sa subdodávateľov by odhalilo konkurentom dotknutých podnikov dôležité údaje o ich priemyselných kapacitách a mohlo by poškodiť ich priemyselné kapacity na výrobu vakcíny, či dokonca termínovo z ekonomických dôvodov brániť úplnému vykonaniu uzatvorených zmlúv.

178

Komisia tým na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, poskytla dostatočné vysvetlenia, pokiaľ ide o obchodne citlivú povahu informácií týkajúcich sa zoznamu partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov dotknutých podnikov, takže ich výhradu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto ohľade treba zamietnuť.

179

Po oboznámení sa s úplnými verziami dotknutých zmlúv Všeobecný súd konštatuje, že s rôznou úrovňou podrobnosti uvádzajú totožnosť a umiestnenie rôznych subdodávateľov alebo partnerov dotknutých podnikov, ako aj v závislosti od prípadu rozdelenie úloh medzi vymenované subjekty. Okrem toho sa vo fáze zmluvy o nákupe v porovnaní s predbežnou kúpnou zmluvou v niektorých prípadoch vykonali zmeny, akými sú doplnenia alebo zmeny lokalít alebo partnerov.

180

Komisia sa preto v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, že informácie o zozname partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov dotknutých podnikov, ktoré boli začiernené v predmetných zmluvách, sa týkajú ich obchodných vzťahov a v konečnom dôsledku ich kapacity a priemyselnej a obchodnej stratégie.

181

Ako bolo pritom pripomenuté v bode 100 vyššie, ochrana, ktorá musí byť zaručená obchodným záujmom v súlade s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001, sa môže vzťahovať na takéto informácie.

182

Okrem toho, ako v podstate uvádza Komisia, nemožno vylúčiť, že obchodné vzťahy, ktoré nadviazali dotknuté podniky s ich partnermi vo výrobnej sieti a ich subdodávateľmi, vytvorili synergický efekt s obchodnou hodnotou, a že zverejnenie menovitých údajov týkajúcich sa uvedených vzťahov by mohlo poškodiť obchodné záujmy dotknutých osôb alebo brániť spravodlivej hospodárskej súťaži (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok zo 17. novembra 2022, Antea Polska a i., C‑54/21, EU:C:2022:888, bod 79).

183

Informácie obsiahnuté v predmetných zmluvách navyše nemožno považovať za historické (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júla 2015, Axa Versicherung/Komisia, T‑677/13, EU:T:2015:473, bod 154 a citovanú judikatúru, a uznesenie z 12. júla 2018, RATP/Komisia, T‑250/18 R, neuverejnené, EU:T:2018:458, body 55 a 57). Tieto údaje boli totiž staré menej ako dva roky a ako vyplýva z odpovede Komisie na otázku položenú v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, väčšina predmetných zmlúv sa v čase prijatia napadnutého rozhodnutia ešte plnila.

184

Napokon žalobcovia nespochybňujú ani veľmi konkurenčný kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, ani kontext vysokého dopytu po vakcínach proti ochoreniu COVID‑19.

185

Z toho vyplýva, že Komisia sa v napadnutom rozhodnutí správne domnievala, že úplné zverejnenie zoznamu partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov by mohlo poskytnúť konkurentom uvedených podnikov citlivé obchodné informácie týkajúce sa ich výrobných kapacít (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. septembra 2022, Saure/Komisia, T‑651/21, neuverejnený, EU:T:2022:526, body 108 a 109, a z 12. októbra 2022, Saure/Komisia, T‑524/21, EU:T:2022:632, body 99 až 102).

186

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vysvetlenia Komisie v napadnutom rozhodnutí, týkajúce sa existencie primerane predvídateľného, a nie hypotetického rizika narušenia ochrany obchodných záujmov dotknutých podnikov v súvislosti s úplným zverejnením zoznamu partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov dotknutých podnikov, sú dôvodné.

187

Vzhľadom na vyššie uvedené treba tretiu výhradu druhej časti druhého žalobného dôvodu zamietnuť.

188

Z dôvodov uvedených v bodoch 65 až 92 a v bodoch 154 až 174 vyššie treba vyhovieť prvej časti druhého žalobného dôvodu a druhej výhrade druhej časti druhého žalobného dôvodu a napadnuté rozhodnutie zrušiť, pokiaľ ide o čiastočné odmietnutie prístupu k vyhláseniam o neexistencii konfliktu záujmov a k ustanoveniam o odškodnení, a v zostávajúcej časti treba druhý žalobný dôvod zamietnuť.

189

Na podporu tretieho žalobného dôvodu žalobcovia tvrdia, že ich žiadosť o prístup k dokumentom je odôvodnená prevažujúcim verejným záujmom, ktorý môže osobitne odôvodniť zverejnenie začiernených citlivých informácií. Žalobcovia sa konkrétne odvolávajú na zásadu riadnej správy vecí verejných Únie a na zásadu transparentnosti, ktorá vykazuje osobitnú naliehavosť, keďže požadované dokumenty prispeli k porušovaniu ich základných práv. Odvolávajú sa aj na základné zásady, ktorými sa riadia verejné zákazky Únie, a na práva na spravodlivý proces, riadnu správu a nedotknuteľnosť osoby. Žiadajú, aby mohli posúdiť a overiť postupy inštitucionálnych subjektov zodpovedných za vyjednanie a uzatvorenie predmetných zmlúv, skontrolovať zákonnosť týchto zmlúv, dohliadnuť na riadne použitie verejných finančných prostriedkov vyhradených Komisiou a slobodne a informovane súhlasiť s očkovaním. Poukazujú na neochotu mnohých občanov dať sa zaočkovať, okolnosť, že boli nútení dať sa zaočkovať vzhľadom na obmedzenia voľného pohybu z dôvodov verejného zdravia, ktoré zaviedli členské štáty, a na ich želanie získať prístup k predmetným zmluvám na účely ich riadnej informovanosti a súhlasu s lekárskym úkonom.

190

Komisia túto argumentáciu spochybňuje.

191

V tejto súvislosti Všeobecný súd na úvod na jednej strane poznamenáva, že preskúmanie tretieho žalobného dôvodu sa týka len predmetných zmlúv, teda dokumentov, v súvislosti s ktorými Komisia dospela k záveru, že sa na ne vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.

192

Ustanovenia článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 totiž nestanovujú zváženie verejného záujmu týkajúceho sa súkromia a bezúhonnosti jednotlivca s prevažujúcim verejným záujmom (rozsudok z 15. júla 2015, Dennekamp/Parlament, T‑115/13, EU:T:2015:497, bod 62). Tretí žalobný dôvod sa preto netýka vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov posudzovaných v rámci prvej časti druhého žalobného dôvodu.

193

Na druhej strane Všeobecný súd pripomína, že druhej výhrade druhej časti druhého žalobného dôvodu treba vyhovieť, keďže dôvody na odmietnutie širšieho zverejnenia ustanovení týkajúcich sa odškodnenia nepreukazujú existenciu predvídateľného, a nie čisto hypotetického rizika poškodenia obchodných záujmov dotknutých podnikov v rozpore s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001. Z toho vyplýva, že preskúmanie tretieho žalobného dôvodu sa netýka tohto aspektu napadnutého rozhodnutia.

194

V súlade s článkom 4 ods. 2 poslednou časťou vety nariadenia č. 1049/2001 inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu v prípade, keď by sa jeho zverejnením okrem iného porušila ochrana obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby, „pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení“. Z toho vyplýva, že inštitúcie Únie nemôžu odmietnuť prístup k dokumentu, ak je jeho zverejnenie odôvodnené prevažujúcim verejným záujmom, aj keby toto zverejnenie mohlo porušiť ochranu obchodných záujmov určitej fyzickej alebo právnickej osoby.

195

V tomto kontexte treba zvážiť jednak osobitný záujem, ktorý má byť chránený tým, že nedôjde k zverejneniu príslušného dokumentu, a jednak najmä všeobecný záujem na sprístupnení tohto dokumentu s ohľadom na výhody, ktoré – ako spresňuje odôvodnenie 2 nariadenia č. 1049/2001 – vyplývajú zo zvýšenej transparentnosti, teda možnosti občanov tesnejšie sa zapájať do rozhodovacieho procesu, ako aj legitímnejšej, efektívnejšej a zodpovednejšej administratívy voči občanom v demokratickom systéme (pozri rozsudok z 21. októbra 2010, Agapiou Joséphidès/Komisia a EACEA, T‑439/08, neuverejnený, EU:T:2010:442, bod 136 a citovanú judikatúru, a rozsudok z 5. februára 2018, PTC Therapeutics International/EMA, T‑718/15, EU:T:2018:66, bod 107).

196

Je úlohou žiadateľa uviesť všetky konkrétne skutočnosti zakladajúce prevažujúci verejný záujem, ktorý odôvodňuje zverejnenie dotknutých dokumentov (pozri rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, bod 94 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, bod 90 a citovanú judikatúru). Prináleží totiž tým, ktorí uplatňujú existenciu prevažujúceho verejného záujmu v zmysle poslednej časti vety článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001, aby ho preukázali (rozsudok z 25. septembra 2014, Spirlea/Komisia, T‑306/12, EU:T:2014:816, bod 97).

197

V tomto kontexte osoba, ktorá má v úmysle namietať proti dôvodu odmietnutia zverejnenia, musí na jednej strane uviesť existenciu verejného záujmu, ktorý môže prevážiť nad týmto dôvodom, a na druhej strane presne preukázať, že v danej veci by zverejnenie dotknutých dokumentov konkrétnym spôsobom prispelo k zabezpečeniu ochrany tohto verejného záujmu do takej miery, že zásada transparentnosti má prednosť pred ochranou záujmov, ktoré odôvodňovali odmietnutie zverejnenia (pozri v tomto zmysle uznesenie z 21. mája 2019, Pint/Komisia, C‑770/18 P, neuverejnené, EU:C:2019:436, bod 18), konkrétne v prejednávanej veci pred ochranou obchodných záujmov dotknutých podnikov.

198

Prevažujúci verejný záujem, ktorý môže odôvodniť zverejnenie dokumentu, sa nemusí nevyhnutne líšiť od zásad, ktoré tvoria základ nariadenia č. 1049/2001. Všeobecné úvahy však nemožno použiť na odôvodnenie prístupu k požadovaným dokumentom, ktorý vyžaduje, aby zásada transparentnosti vykazovala v danej situácii zvláštnu naliehavosť, ktorá by mohla prevážiť nad dôvodmi odmietnutia zverejnenia dotknutých dokumentov (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, C‑514/11 P a C‑605/11 P, EU:C:2013:738, body 92 a 93 a citovanú judikatúru, a zo 16. júla 2015, ClientEarth/Komisia, C‑612/13 P, EU:C:2015:486, body 92 a 93).

199

V opakovanej žiadosti sa žalobcovia odvolávali na prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci zverejnenie požadovaných dokumentov, ktorý je v podstate založený na zásade transparentnosti vyplývajúcej z „riadnej správy vecí verejných, ktorá je základom fungovania Únie podľa článku 15 ZFEÚ“. Tento verejný záujem podľa nich prevažuje nad obchodnými záujmami dotknutých podnikov vzhľadom na stav zdravotnej pohotovosti.

200

V napadnutom rozhodnutí, ktorým Komisia priznala širší prístup k už sprístupneným dokumentom 1, 3 až 6, 8 a 9, ako aj čiastočný prístup k dokumentom 2, 7 a 10 až 13, ktoré dovtedy neboli zverejnené v cenzurovanej forme, Komisia uviedla, že uznáva stav zdravotnej pohotovosti spojený s pandémiou COVID‑19, súhlasí s významom dôvery verejnosti v jej činnosti, pokiaľ ide o nákup vakcín, a uznala požadovaný vysoký stupeň transparentnosti. Zastávala však názor, že žalobcovia nepreukázali potrebu zverejniť citlivé obchodné informácie, ktoré boli začiernené na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001. Tvrdenia týkajúce sa riadnej správy vecí verejných a transparentnosti sú totiž podľa nej všeobecnej povahy. Pripomenula, že pravidelne poskytovala informácie o stave rokovaní s dotknutými podnikmi a o rôznych krokoch, ktoré podnikla, a to aj v Parlamente, s cieľom zabezpečiť transparentnosť. Uviedla, že sa obrátila na dotknuté podniky s cieľom poskytnúť čo najširší možný prístup k predmetným zmluvám. Zdôraznila však, že právo na prístup k dokumentom nie je všeobecným a absolútnym právom. Komisia ďalej pripomenula, že všeobecné úvahy, vrátane ochrany ľudského zdravia, nepostačujú na odôvodnenie prevažujúceho verejného záujmu bez spresnenia konkrétnych dôvodov odôvodňujúcich, do akej miery by zverejnenie slúžilo tomuto verejnému záujmu. Spresnila, že nebola schopná identifikovať akýkoľvek verejný záujem, ktorý by mohol prevážiť nad verejným a súkromným záujmom chráneným článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001. Napokon sa domnievala, že skutočnosť, že predmetné zmluvy sa týkali správneho konania a nie legislatívnych aktov, posilňuje záver, podľa ktorého nijaký prevažujúci verejný záujem neodôvodňuje zverejnenie začiernených častí.

201

V prejednávanej veci posúdenie Komisie nie je poznačené žiadnym nesprávnym právnym posúdením z hľadiska článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

202

Konkrétne žalobcovia vo svojej opakovanej žiadosti uviedli len všeobecné úvahy týkajúce sa transparentnosti a riadnej správy vecí verejných. Takéto úvahy však nemôžu preukázať, že záujem na transparentnosti vykazoval v prejednávanej veci osobitnú naliehavosť, ktorá by mohla prevážiť nad dôvodmi odmietnutia zverejnenia začiernených častí predmetných zmlúv.

203

V každom prípade treba konštatovať, že Komisia nepoprela existenciu verejného záujmu na získaní informácií týkajúcich sa nákupu vakcín a predmetných zmlúv, avšak v napadnutom rozhodnutí zastávala názor, že tento záujem bol uspokojený rôznymi krokmi prijatými na zabezpečenie transparentnosti, medzi ktoré patrí uverejňovanie aktualizovaných informácií o stave rokovaní a oznamovanie informácií Parlamentu ústnou a písomnou formou. Treba tiež konštatovať, že začiernené informácie neobsahujú vedecké údaje o účinnosti a bezpečnosti vakcín, ktoré by sa týkali prípadných obáv verejnosti, pokiaľ ide o používanie vakcín.

204

Tento záver nie je spochybnený tvrdeniami, ktoré žalobcovia uviedli vo svojom návrhu na úpravu žaloby.

205

Po prvé na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobcovia, z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Komisia preskúmala otázku existencie prevažujúceho verejného záujmu, keďže uvedenou otázkou sa zaoberá bod 3 tohto rozhodnutia.

206

Po druhé v rozsahu, v akom žalobcovia v opakovanej žiadosti tvrdili, že existuje prevažujúci verejný záujem odôvodňujúci úplné zverejnenie predmetných zmlúv, bolo ich povinnosťou konkrétne uviesť okolnosti odôvodňujúce takéto zverejnenie. Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého bolo úlohou Komisie, aby ex offo preskúmala existenciu takéhoto záujmu, aj keď naň neodkázali, nemôže spochybniť toto konštatovanie.

207

Je pravda, že článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001, ktorý stanovuje praktické postupy pre žiadosti o prístup k dokumentom podľa tohto nariadenia, stanovuje, že „žiadateľ nie je povinný uviesť dôvod svojej žiadosti“. Pokiaľ však inštitúcia, ktorej bola predložená žiadosť o prístup, zistí, že dané zverejnenie by mohlo narušiť ochranu jedného zo záujmov uvedených v článku 4 ods. 2 tohto nariadenia, ako to urobila Komisia v odpovedi na pôvodnú žiadosť, prináleží žiadateľovi, ktorý chce, aby dotknutá inštitúcia preskúmala svoje stanovisko, pričom tvrdí, že existuje prevažujúci verejný záujem, aby v tomto zmysle predložil argumenty, ako bolo konštatované v bodoch 196 a 197 vyššie.

208

Po tretie, pokiaľ ide o všeobecné tvrdenia týkajúce sa ich snahy mať možnosť kontrolovať postupy inštitucionálnych subjektov zodpovedných za uzatvorenie predmetných zmlúv a zákonnosť uvedených zmlúv, a dohliadnuť na riadne použitie verejných finančných prostriedkov vyhradených Komisiou, žalobcovia neuvádzajú konkrétne dôvody, ktoré by v prejednávanej veci odôvodnili širšie zverejnenie predmetných zmlúv. V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobcom neprináleží určovať, do akej miery bolo dodržané právo Únie v oblasti verejného obstarávania a belgické právo, ktoré sa vzťahuje na predmetné zmluvy. Rovnako im neprináleží zabezpečiť ochranu finančných záujmov Únie. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1) a nariadenie 2016/369 zmenené nariadením 2020/521, ako aj predmetné zmluvy obsahujú ustanovenia, ktoré oprávňujú Komisiu, Európsky dvor audítorov a Európsku prokuratúru vykonávať audity a vyšetrovania v súlade s ich príslušnými právomocami. Okrem toho žalobcovia nevysvetľujú, akým spôsobom by im zverejnenie začiernených citlivých obchodných informácií umožnilo vytvoriť si informovaný názor, pokiaľ ide o spoločné obstarávanie vakcín proti ochoreniu COVID‑19 alebo použitie verejných finančných prostriedkov, hoci tie isté informácie by mohli byť použité proti dotknutým podnikom, či dokonca proti Komisii a členským štátom v rámci neskorších zmlúv o nákupe. Z toho vyplýva, že žalobcovia presne nepreukázali, ako by zverejnenie začiernených informácií konkrétne prispelo k zabezpečeniu ochrany záujmov, na ktoré sa odvolávajú.

209

Po štvrté v rozsahu, v akom žalobcovia v podstate tvrdia, že širšie zverejnenie predmetných zmlúv je potrebné na to, aby boli riadne informovaní na účely informovaného súhlasu s očkovaním proti ochoreniu COVID‑19, sú tieto tvrdenia okrem toho, že majú všeobecnú povahu, založené na predpoklade, že začiernené pasáže predmetných zmlúv obsahujú vedecké informácie, ktoré sa môžu týkať možných obáv verejnosti, pokiaľ ide o používanie vakcín. Ako bolo pritom uvedené v bode 202 vyššie, nie je to tak, a ako bolo uvedené v bode 126 vyššie, dotknuté podniky sú povinné dodržiavať všetky podmienky stanovené v povoleniach na uvedenie na trh. Preto sa nemožno domnievať, že žalobcovia preukázali, že zverejnenie začiernených informácií by konkrétnym spôsobom prispelo k zabezpečeniu ochrany verejného záujmu, na ktorý sa odvolávajú.

210

Po piate treba zamietnuť argumentáciu žalobcov, podľa ktorej transparentnosť vykazuje osobitnú naliehavosť, keďže predmetné zmluvy prispeli k porušovaniu ich základných práv. Uvedené zmluvy totiž nestanovujú ani povinnosť dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID‑19, ani povinnosť predložiť doklad o očkovaní ako podmienku zrušenia obmedzení voľného pohybu, ktoré členské štáty zaviedli z dôvodov verejného zdravia. V tejto súvislosti povinnosti v tomto smere vyplývajú výlučne z vnútroštátneho práva členských štátov (pozri v tomto zmysle uznesenie z 29. apríla 2022, Abenante a i./Parlament a Rada, T‑527/21, neuverejnené, EU:T:2022:278, body 22 a 23).

211

Napokon v rozsahu, v akom sa žalobcovia odvolávajú na vôľu vykonávať demokratickú kontrolu nad konaním Komisie, si jej správna činnosť, ako uviedla Komisia v napadnutom rozhodnutí, nevyžaduje rovnaký rozsah prístupu k dokumentom ako ten, ktorý si vyžaduje normotvorná činnosť inštitúcie Únie (pozri analogicky rozsudky z 29. júna 2010, Komisia/Technische Glaswerke Ilmenau, C‑139/07 P, EU:C:2010:376, bod 60, a z 27. februára 2014, Komisia/EnBW, C‑365/12 P, EU:C:2014:112, bod 91).

212

V prejednávanej veci pritom predmetné zmluvy patria do rámca správnej činnosti.

213

Za týchto podmienok sa Komisia nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď sa ku dňu prijatia napadnutého rozhodnutia dovolávala výnimky vzťahujúcej sa na ochranu obchodných záujmov dotknutých podnikov, pričom však platí, že – ako vyplýva z článku 4 ods. 7 nariadenia č. 1049/2001 – táto výnimka sa nemá uplatňovať počas neobmedzeného obdobia, ale len dovtedy, kým je táto ochrana odôvodnená vzhľadom na obsah predmetného dokumentu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. januára 2010, Internationaler Hilfsfonds/Komisia,C‑362/08 P, EU:C:2010:40, body 56 a 57).

214

Z toho vyplýva, že tretí žalobný dôvod, ako je vymedzený v bodoch 191 až 193 vyššie, treba zamietnuť ako nedôvodný.

215

Na podporu štvrtého žalobného dôvodu žalobcovia tvrdia, že opatrenia prijaté Komisiou porušujú zásadu proporcionality.

216

Komisia navrhuje zamietnuť tieto tvrdenia.

217

V prejednávanej veci sa preskúmanie štvrtého žalobného dôvodu netýka z dôvodov uvedených v bodoch 85 až 92 a 193 vyššie ani vyhlásení o neexistencii konfliktu záujmov, ani ustanovení predmetných zmlúv o odškodnení.

218

Pokiaľ ide o výhradu, že Komisia neoverila, či zverejnenie bolo primerané zásahu do záujmov žalobcov, treba zdôrazniť, že článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 stanovuje, že ak sa ktorákoľvek z výnimiek vzťahuje iba na niektoré časti požadovaného dokumentu, zostávajúce časti dokumentu sa uvoľnia na zverejnenie, a že preskúmanie čiastočného prístupu k uvedenému dokumentu Komisie sa musí uskutočniť so zreteľom na zásadu proporcionality (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C‑353/99 P, EU:C:2001:661, body 27 a 28).

219

Judikatúra totiž zdôrazňuje, že zo samotného znenia článku 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že inštitúcia alebo orgán sú povinní skúmať, či treba dať súhlas na čiastočný prístup k dokumentom, ktoré sú uvedené v žiadosti o prístup k dokumentu, s tým, že sa prípadné odmietnutie obmedzí iba na údaje, na ktoré sa vzťahujú uvedené výnimky. Inštitúcia alebo orgán musí povoliť takýto čiastočný prístup, pokiaľ cieľ, ktorý táto inštitúcia alebo tento orgán sleduje odmietnutím prístupu k dokumentu, možno dosiahnuť, ak by sa táto inštitúcia obmedzila na začiernenie tých častí, ktoré môžu porušiť chránený verejný záujem (rozsudok z 12. septembra 2013, Besselink/Rada, T‑331/11, neuverejnený, EU:T:2013:419, bod 84; pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. decembra 2001, Rada/Hautala, C‑353/99 P, EU:C:2001:661, bod 29).

220

Z podrobnej analýzy rôznych dokumentov uvedenej v napadnutom rozhodnutí vyplýva, že Komisia pri preskúmaní žiadosti o prístup k dokumentom prísne dodržiavala zásadu proporcionality, ktorej uplatnenie v oblasti prístupu k dokumentom bolo opísané judikatúrou uvedenou v bodoch 218 a 219 vyššie.

221

Vzhľadom na vyššie uvedené treba štvrtý žalobný dôvod, ako je vymedzený v bode 217 vyššie, zamietnuť ako nedôvodný.

222

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba napadnuté rozhodnutie zrušiť v rozsahu, v akom v rozpore s článkom 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 odmieta širší prístup k vyhláseniam o neexistencii konfliktu záujmov podpísaným členmi spoločného vyjednávacieho tímu, a v rozsahu, v akom v rozpore s článkom 4 ods. 2 prvou zarážkou nariadenia č. 1049/2001 odmieta širší prístup k ustanoveniam o odškodnení, a v zostávajúcej časti treba žalobu zamietnuť.

223

V tomto rámci treba pripomenúť, že Všeobecnému súdu neprináleží, aby nahrádzal Komisiu a uviedol časti dokumentov, ku ktorým mal byť povolený úplný alebo čiastočný prístup, keďže inštitúcia je povinná pri vykonaní tohto rozsudku a v súlade s článkom 266 ZFEÚ zohľadniť dôvody, ktoré sú v ňom v tejto súvislosti uvedené (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júla 2006, Franchet a Byk/Komisia, T‑391/03 a T‑70/04, EU:T:2006:190, bod 133).

224

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 137 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd konanie vo veci zastavil, o náhrade trov konania rozhodne podľa vlastnej úvahy. Keďže Komisia v podstate nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s návrhom žalobcov.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)

rozhodol takto:

I. Okolnosti predchádzajúce sporu

II. Návrhy účastníkov konania

III. Právny stav

A. O aktívnej legitimácii žalobcov

B. O predmete sporu

C. O veci samej

1. O prvom žalobnom dôvode založenom na neúplnosti zoznamu dokumentov identifikovaných ako dokumenty patriace do pôsobnosti žiadosti o prístup k dokumentom

2. O druhom žalobnom dôvode založenom na neuplatniteľnosti dvoch výnimiek uvádzaných Komisiou na odôvodnenie odmietnutia prístupu k požadovaným dokumentom

a) O prvej časti druhého žalobného dôvodu založenej na neuplatniteľnosti výnimky týkajúcej sa ochrany súkromia a bezúhonnosti jednotlivca [článok 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001]

b) O druhej časti druhého žalobného dôvodu založenej na neuplatniteľnosti výnimky týkajúcej sa ochrany obchodných záujmov podnikov (článok 4 ods. 2 prvá zarážka nariadenia č. 1049/2001)

1) O čiastočnom zamietnutí prístupu k ustanoveniam o vlastnostiach vakcín a kontrole kvality

i) O odôvodnení napadnutého rozhodnutia

ii) O opodstatnenosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

2) O čiastočnom zamietnutí prístupu k ustanoveniam týkajúcim sa odškodnenia

i) O odôvodnení napadnutého rozhodnutia

ii) O opodstatnenosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

– O ustanoveniach týkajúcich sa zmluvnej zodpovednosti

– O ustanoveniach týkajúcich sa odškodnenia

3) O odmietnutí prístupu k zoznamu partnerov vo výrobnej sieti a subdodávateľov dotknutých podnikov

c) Záver k druhému žalobnému dôvodu

3. O treťom žalobnom dôvode založenom na existencii prevažujúceho verejného záujmu, ktorý odôvodňuje úplný prístup k požadovaným dokumentom

4. O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady proporcionality

IV. O trovách