52014PC0344

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Oznámenie Komisie o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru z februára 2013 „Uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore“[1] označuje za jeden z cieľov priemyselnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru vytvorenie komplexného regulačného rámca s cieľom zlepšiť právny súlad a podporovať vznik európskeho trhu s produktmi a službami súvisiacimi s využívaním vesmíru. V tejto súvislosti sa v oznámení sa uvádza najmä vznik možnej regulačnej iniciatívy na tvorbu a šírenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením na obchodné účely. Rada vo svojich záveroch z 30. mája 2013 k uvedenému oznámeniu uznáva, že je potrebné preskúmať súčasné právne rámce s cieľom zaistiť bezpečnosť, ochranu, udržateľnosť a hospodársky rozvoj činností v kozmickom priestore a vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu vypracovania legislatívneho rámca týkajúceho sa kozmického priestoru s cieľom zabezpečiť, aby vnútorný trh fungoval správne.

V súlade s uvedeným je predmetom návrhu tejto smernice šírenie údajov zo satelitného pozorovania Zeme v rámci Únie na obchodné účely, a predovšetkým otázka vymedzenia a kontroly satelitných údajov s vysokým rozlíšením (high resolution satellite data – HRSD) ako samostatnej kategórie údajov, ktoré si vyžadujú diferencovaný regulačný režim, keď sa šíria na obchodné účely. Cieľom návrhu je zabezpečiť riadne fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s produktmi a službami na báze satelitných údajov s vysokým rozlíšením vytvorením transparentného, spravodlivého a jednotného právneho rámca vo všetkých členských štátoch. Táto smernica je potrebná, pretože neexistujú žiadne výslovné záruky na úrovni EÚ, že by šírenie satelitných údajov komerčnými prevádzkovateľmi bolo voľné a neobmedzené v rámci Únie okrem šírenia údajov, ktoré by bolo možné definovať ako satelitné údaje s vysokým rozlíšením a ktoré by mali byť pod kontrolou vzhľadom na vyššie potenciálne riziko, ktoré so sebou môže priniesť neoprávnené narábanie s nimi. Okrem toho neexistuje spoločný prístup na vnútroštátnej regulačnej úrovni pre zaobchádzanie so satelitnými údajmi s vysokým rozlíšením a pre služby a produkty na báze týchto údajov. Vedie to k fragmentácii regulačného rámca v Európe, ktorý tak charakterizuje nesúlad, nedostatok transparentnosti a predvídateľnosti, čo bráni rozvinutiu plného potenciálu trhu. Okrem toho, keďže sa zvyšuje počet členských štátov s kapacitami pre údaje s vysokým rozlíšením, táto skutočnosť môže ďalej zhoršiť problém fragmentácie uplatniteľného regulačného rámca, čím sa vytvoria nové prekážky na vnútornom trhu a väčšie ťažkosti z hľadiska konkurencieschopnosti.

V záujme prekonania uvedených problémov a zabezpečenia potrebného súladu tento návrh povedie k aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti šírenia satelitných údajov. Pomôže to znížiť byrokratické prekážky pre priemysel a podporí úsilie potrebné na splnenie legislatívnych požiadaviek. Zlepší sa predvídateľnosť pre podniky, keďže sa sprehľadnia podmienky pre zriadenie a prevádzku podnikov. Obchodné straty, ktoré môžu vzniknúť z nedostatku jasných a predvídateľných podmienok pre získavanie údajov, sa znížia, a bude možné realizovať nové obchodné príležitosti. Prejavia sa významné pozitívne účinky na zriadenie a prevádzku podnikov poskytujúcich satelitné údaje s vysokým rozlíšením, ako aj na predaj údajov.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Počas takmer dvoch rokov Komisia priamo alebo prostredníctvom externých konzultantov konzultovala otázky týkajúce sa tohto návrhu so všetkými inštitucionálnymi subjektmi v členských štátoch a so širokým okruhom aktérov v hodnotovom reťazci, zapojených do kozmických a geopriestorových činností.

Dve štúdie od externých konzultantov, zadané Komisiou, analyzovali existujúci regulačný rámec týkajúci sa satelitných údajov s vysokým rozlíšením a popri iných zdrojoch boli použité ako vstupné údaje na posúdenie vplyvu, ktoré vypracovala Komisia. Štúdie poukázali na rozdielne pravidlá a prístupy, pokiaľ ide o šírenie HRSD.

Odborníci z Nemecka a Francúzska, jediných členských štátov, ktoré dosiaľ prijali osobitné právne predpisy v tejto oblasti na reguláciu svojich technických kapacít v oblasti HRSD, poskytli Komisii podrobné informácie o osobitných regulačných systémoch uplatňovaných v ich krajinách. Zároveň sa pozitívne vyjadrili aj k myšlienke spoločného rámca EÚ. V marci 2012 sa uskutočnil seminár s právnymi expertmi v oblasti kozmického priestoru, ktorý potvrdil, že regulačný rámec pre satelitné údaje je v rámci Európy fragmentovaný. V období od marca 2012 do októbra 2013 Komisia niekoľkokrát predstavila svoje úvahy o HRSD skupine expertov na politiku v oblasti kozmického priestoru (Space Policy Expert Group – SPEG), ktorú tvoria národní experti v oblasti kozmického priestoru. Rokovalo sa o otázkach a možnostiach regulačného zásahu.

V priebehu júna a júla 2013 sa uskutočnila konzultácia so zainteresovanými stranami pozostávajúca z online dotazníka zameraného na ďalších predajcov údajov a z verejného vypočutia s cieľom zistiť názory poskytovateľov a ďalších predajcov údajov.

Hlavné závery konzultácií možno zhrnúť do týchto bodov:

– Zástupcovia priemyslu a najmä ďalší predajcovia údajov potvrdili, že existujúcemu rámcu pre šírenie satelitných údajov, najmä HRSD, chýba transparentnosť a predvídateľnosť a tento rámec nezaručuje rovnaké zaobchádzanie, a bráni tak rozvinutiu plného potenciálu trhu. Veľká väčšina sa domnieva, že opatrenie na riešenie tejto situácie by zlepšilo podnikateľské prostredie.

– Členské štáty sú vo všeobecnosti otvorené myšlienke prijatia spoločného prístupu EÚ, ktorý by riešil šírenie satelitných údajov poskytovaním výslovných záruk pre voľný obeh údajov s nízkym rozlíšením, a najmä zabezpečil účinné a integrované riešenie bezpečnostných a trhových otázok súvisiacich so satelitnými údajmi s vysokým rozlíšením. Prijaté opatrenia by mali byť primerané a mali by zaistiť potrebnú úroveň bezpečnosti. Členské štáty takisto zdôraznili, že konečná zodpovednosť za rozhodnutia súvisiace s bezpečnosťou musí zostať na vnútroštátnych orgánoch.

V posúdení vplyvu sprevádzajúcom tento návrh sa uvádzajú – okrem základného scenára – tri možnosti politiky, ktoré sú zamerané na dosiahnutie cieľov vytvorením rámca pre spracúvanie a šírenie údajov získaných pozorovaním Zeme v Európskej únii: možnosť 1 – základný scenár, možnosť 2 – odporúčania a usmernenia, možnosť 3 – základný legislatívny nástroj a možnosť 4 – rozšírený legislatívny nástroj.

Zistené problémy vrátane nedostatočnej transparentnosti, predvídateľnosti a nerovnakého zaobchádzania vyplývajú z toho, že chýba spoločná definícia satelitných údajov s vysokým rozlíšením, rámcové kritériá na určenie toho, či by sa satelitné údaje s vysokým rozlíšením mali považovať za citlivé, jasné povoľovacie postupy, záruky týkajúce sa voľného obehu a jasné požiadavky na to, aby sa určitý subjekt mohol stať poskytovateľom HRSD. Všetky uvedené možnosti politiky, okrem základného scenára, majú za cieľ riešiť tieto otázky. Rozdiel medzi možnosťami 3 a 4 sa týka rozsahu, pričom možnosť 4 zahŕňa prvok udeľovania licencií na získanie statusu poskytovateľa údajov, ktoré možnosť 3 ponecháva na členské štáty.

Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 3, ktorá kombinuje dostatočnú úroveň hospodárskych, strategických a sociálnych výhod s vysokou úrovňou účinnosti a efektívnosti a súčasne ponecháva čo najväčší priestor pre členské štáty na kontrolu podnikateľských subjektov poskytujúcich údaje na ich území.

3.           PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Keďže iniciatíva predpokladá harmonizáciu s cieľom zabezpečiť riadne vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu, vhodným právnym základom smernice je článok 114 ZFEÚ.

Toto ustanovenie zmluvy je vo všeobecnosti uplatniteľné v dvoch rôznych typoch situácií:

– tam, kde právne predpisy prispievajú k odstraňovaniu pravdepodobných prekážok výkonu základných slobôd,

– tam, kde právne predpisy prispievajú k odstraňovaniu značného narušenia hospodárskej súťaže, ktoré môže vzniknúť z dôvodu rôznorodých vnútroštátnych predpisov.

Judikatúra stanovila praktické normy na posúdenie návrhov podľa článku 114 ZFEÚ tým, že určila, že podporované opatrenia musia byť skutočne zamerané na zlepšenie podmienok pre vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu a že skutočne môžu mať takýto účinok[2].

Súčasný návrh je v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z uplatňovania článku 114 ZFEÚ, a to z týchto dôvodov:

– po prvé, výslovné záruky pre voľný obeh satelitných údajov s nízkym rozlíšením znamenajú, že akékoľvek údaje, ktoré nespadajú do tejto definície, sa budú považovať za „pripravené na obchodovanie“, vhodné na bezprostredné voľné šírenie a umožňujúce neobmedzené obchodné cykly (článok 5),

– po druhé, určenie spoločných technických parametrov HRSD (článok 4) umožní stanoviť spoločný rozsah pôsobnosti rozvinutého právneho režimu a určiť hranice vnútorného trhu s HRSD ako osobitnej zložky trhu v oblasti pozorovania Zeme. Ďalej spresnenie toho, aký druh alebo aká kvalita satelitných údajov by mohli poškodiť záujmy v oblasti bezpečnosti, a ktoré údaje sa preto musia šíriť pri dodržiavaní určitých podmienok, umožňuje stanovenie najvhodnejších procesných požiadaviek na ochranu verejnosti,

– po tretie, zvýšením súladu, transparentnosti a predvídateľnosti regulačného rámca táto smernica, v súlade s podmienkami overovania, resp. povoľovania, umožní odstrániť prekážky, resp. predísť vzniku prekážok  vyplývajúcich z jurisdikcií jednotlivých štátov, ktoré bránia voľnému obehu HRSD v Únii. Predpokladá sa, že šírenie HRSD schválené v súlade s touto smernicou nemôže byť prehodnotené, znemožnené ani následne obmedzené, pokiaľ je v súlade s vykonaným overením alebo vydaným povolením (článok 6 ods. 3),

– po štvrté, v súlade s cieľom pozitívnej integrácie tento návrh určuje základné postupy šírenia HRSD, presadzuje rovnaké a nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými ďalšími predajcami údajov v EÚ, zabraňuje potenciálnemu narúšaniu hospodárskej súťaže a okrem toho zvyšuje trhové príležitosti v oblasti HRSD (článok 7 a článok 8).

Regulačný prístup zvolený pre návrh predstavuje čiastočnú harmonizáciu. Potvrdzuje zásadu voľného obehu satelitných údajov s nízkym rozlíšením, ale zameriava sa iba na obmedzený počet kľúčových regulačných prvkov vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa HRSD, ktoré sú dostatočne dobre vypracované, aby umožnili zosúladenie.

Zamýšľaná aproximácia právnych predpisov je preto obmedzená a rešpektuje zásadu subsidiarity a zásadu proporcionality (článok 5 ods. 3 a článok 4 Zmluvy o EÚ).

Konkrétnejšie:

– Z hľadiska subsidiarity návrh prináša úniový rozmer prostredníctvom spoločného prístupu k šíreniu satelitných údajov v rámci Únie a rozlišuje medzi satelitnými údajmi s nízkym rozlíšením a vysokým rozlíšením na základe navrhovaných technických parametrov. V návrhu sa stanovuje aj spoločný prístup založený na transakciách a metaúdajoch na posudzovanie šírenia satelitných údajov s vysokým rozlíšením a transparentné postupy, pričom všetky neregulované otázky sa ponechávajú na riešenie jednotlivým členským štátom v súlade s ich vnútroštátnymi regulačnými postupmi (napr. udeľovanie licencií poskytovateľom údajov a ich kontrola).

– Pokiaľ ide o proporcionalitu, starostlivým výberom regulačných prvkov, ktoré sa majú zosúladiť, návrh zabezpečuje, aby opatrenie Únie bolo úmerné zisteným problémom a aby uložené opatrenia boli skutočne najvhodnejšie na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 1 navrhovanej smernice.

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade niektorých prevádzkových otázok sú vnútroštátne právne predpisy primerané a že oprávnené bezpečnostné záujmy členských štátov môžu zároveň odôvodniť niektoré rozdiely vo vnútroštátnych právnych predpisoch, sa dospelo k záveru, že nariadenie, ktoré by úplne nahradilo existujúce vnútroštátne právne predpisy uceleným režimom Únie, nie je opodstatnené a členské štáty si ho ani neželajú.

Z tohto dôvodu by potrebnú legislatívnu flexibilitu zabezpečila smernica, ktorou by sa regulačné opatrenie obmedzilo iba na harmonizáciu najdôležitejších a dostatočne významných základných regulačných prvkov režimu pre obchodné využitie satelitných údajov získané pozorovaním Zeme.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Návrh nemá žiadny vplyv na prevádzkový rozpočet EÚ. Konkrétny vplyv na rozpočet sa uvádza v pripojenom finančnom výkaze.

2014/0176 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o šírení satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme na obchodné účely

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[3],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Oznámenie Komisie z 28. februára 2013 „Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore“[4] označuje za jeden z cieľov priemyselnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru vytvorenie komplexného regulačného rámca s cieľom zlepšiť právny súlad a podporiť vznik európskeho trhu s produktmi a službami súvisiacimi s využívaním vesmíru. V tejto súvislosti sa v oznámení sa uvádza najmä vznik možnej regulačnej iniciatívy na tvorbu a šírenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením na obchodné účely.

(2)       Rada vo svojich záveroch z 30. mája 2013 k oznámeniu o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru uznáva, že je potrebné preskúmať súčasné právne rámce s cieľom zaistiť bezpečnosť, ochranu, udržateľnosť a hospodársky rozvoj činností v kozmickom priestore a víta zámer Komisie posúdiť potrebu vypracovania legislatívneho rámca týkajúceho sa kozmického priestoru s cieľom zabezpečiť, aby vnútorný trh fungoval správne a zároveň sa dodržiavala zásada subsidiarity.

(3)       Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1159/2013[5] umožňuje vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice špecializované údaje z programov GMES a Copernicus.

(4)       Šírenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením komerčnými prevádzkovateľmi bolo doteraz regulované jednotlivými členskými štátmi, v ktorých sú registrovaní.

(5)       Na vnútroštátnej regulačnej úrovni neexistuje spoločný prístup, pokiaľ ide o zaobchádzanie so satelitnými údajmi s vysokým rozlíšením a o služby a produkty na báze týchto údajov. Vedie to k fragmentácii regulačného rámca v rámci Únie, ktorý tak charakterizuje nesúlad, nedostatok transparentnosti a predvídateľnosti, čo bráni rozvinutiu plného potenciálu trhu.

(6)       Počet členských štátov s kapacitami pre satelitné údaje s vysokým rozlíšením sa zvyšuje a vnútroštátne regulačné rámce sa čoraz viac odlišujú. V dôsledku toho fragmentácia regulačného rámca vytvára nové prekážky na vnútornom trhu a väčšie ťažkosti z hľadiska konkurencieschopnosti.

(7)       V záujme prekonania týchto problémov by táto smernica mala zabezpečiť riadne fungovanie a rozvoj vnútorného trhu so satelitnými údajmi s vysokým rozlíšením a s odvodenými produktmi a službami vytvorením transparentného, spravodlivého a jednotného právneho rámca v celej Únii. Aproximácia právnych predpisov členských štátov v oblasti šírenia satelitných údajov s vysokým rozlíšením, ktorou sa má zabezpečiť súlad, pokiaľ ide o postupy na kontrolu ich šírenia, by mala obmedziť byrokratické prekážky pre priemysel a uľahčiť dodržiavanie legislatívnych požiadaviek. Touto smernicou sa zlepší predvídateľnosť pre podnikanie, keďže sa sprehľadnia podmienky pre zriadenie a prevádzku podnikov.

(8)       Fungujúci vnútorný trh so satelitnými údajmi s vysokým rozlíšením a s odvodenými produktmi a službami by podporil rozvoj konkurencieschopného priemyslu Únie v oblasti kozmického priestoru a súvisiacich služieb, maximalizoval by príležitosti pre podniky Únie vyvíjať a poskytovať inovatívne systémy a služby pozorovania Zeme a podporoval by využívanie satelitných údajov s vysokým rozlíšením. Preto je potrebná spoločná norma Únie pre satelitné údaje s vysokým rozlíšením, v ktorej sú premietnuté aj riziká neúmyselného zverejnenia satelitných údajov s vysokým rozlíšením.

(9)       S cieľom vytvoriť spoločnú normu Únie pre satelitné údaje s vysokým rozlíšením je potrebná definícia satelitných údajov s vysokým rozlíšením, ktorá vychádza z technických možností systému pozorovania Zeme, jeho senzorov a nastavení tých senzorov, ktoré sa používajú na tvorbu údajov získaných pozorovaním Zeme. Technické možnosti systému pozorovania Zeme, jeho senzorov a ich nastavení, ktoré by sa mali zohľadniť, zahŕňajú: spektrálne rozlíšenie, spektrálne pokrytie, priestorové rozlíšenie, rádiometrické rozlíšenie, časové rozlíšenie a polohovú presnosť. Vymedzenie tohto pojmu by malo byť založené na dostupnosti podobných údajov získaných pozorovaním Zeme na svetových trhoch a malo by vychádzať z potenciálneho ohrozenia záujmov vrátane záujmov vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, záujmov Únie alebo členských štátov, ktoré môžu byť spojené so šírením údajov získaných pozorovaním Zeme. Táto definícia umožňuje aj identifikáciu iných satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme, než sú údaje s vysokým rozlíšením, a je základom zaručenia voľného obehu týchto údajov na základe skutočnosti, že nemajú potenciál škodiť uvedeným záujmom.

(10)     Možnosť posúdiť všetky príslušné premenné pri šírení satelitných údajov s vysokým rozlíšením by mala umožniť aj presné posúdenie, ktoré podporuje využívanie satelitných údajov s vysokým rozlíšením a vytvára maximálne obchodné výhody pre zapojené podniky. Posúdenie šírenia je efektívnejšie z hľadiska bezpečnosti než posúdenie založené len na samotných satelitných údajoch s vysokým rozlíšením.

(11)     Overenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením pri ich prvom vstupe na trh prostredníctvom osobitného overovacieho postupu by malo zaručiť podporu využívania satelitných údajov s vysokým rozlíšením a posilnenie trhov v oblasti pozorovania Zeme v Únii a súčasne zabrániť tomu, aby boli ohrozené záujmy Únie alebo jedného či viacerých členských štátov. Kritériá overovacieho postupu by mali zohľadňovať všetky súvisiace faktory šírenia satelitných údajov s vysokým rozlíšením s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty mohli stanoviť najvhodnejšie podmienky určením týchto kritérií a kombináciou výsledných noriem v rámci najvhodnejšieho postupu. V týchto kritériách by sa mali opisovať metaúdaje plánovaného šírenia, čím sa zabezpečí, aby sa overenie mohlo vykonať bez toho, aby sa posudzovali samotné satelitné údaje s vysokým rozlíšením, a aby sa tak overenie mohlo vykonať pred vytvorením a šírením údajov. Predovšetkým vďaka svojej transparentnosti a schopnosti poskytovať jednoznačné výsledky, umožňujúce rýchle a automatické vykonávanie, čím sa stáva efektívnym systémom filtrovania, by overovací postup mal podporiť komerčné využitie satelitných údajov s vysokým rozlíšením, ako aj podniky, ktoré sa na ňom podieľajú.

(12)     S cieľom zabezpečiť, aby sa podnikové a administratívne potreby mohli uspokojiť najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom, členské štáty môžu povoliť, aby overovací postup vykonával samotný poskytovateľ údajov alebo akýkoľvek iný vhodný súkromný subjekt.

(13)     Hoci by niektoré kritériá a prevádzkové pravidlá overovacieho postupu mali umožniť šírenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením vo veľkej väčšine prípadov, stále by bol potrebný povoľovací postup, v rámci ktorého by sa v jednotlivých prípadoch vykonalo hĺbkové posúdenie zohľadňujúce všetky okolnosti konkrétneho prípadu, s cieľom podporiť šírenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením. V tejto smernici sú uvedené záujmy, ktoré môžu byť dôvodom na zamietnutie.

(14)     Vzhľadom na administratívne postupy zavedené v členských štátoch na dosiahnutie súladu s touto smernicou, a najmä vzhľadom na povoľovací postup, by členské štáty mali dodržiavať zásady riadneho administratívneho procesu.

(15)     Na zabezpečenie voľného obehu satelitných údajov s vysokým rozlíšením, ktoré boli vytvorené systémami pozorovania Zeme prevádzkovanými z tretích krajín, sa v tejto smernici stanovujú podmienky, za ktorých by členské štáty nemali zakazovať, obmedzovať alebo znemožňovať voľný obeh týchto údajov.

(16)     S cieľom udržať krok s technologickým vývojom a zabezpečiť dostupnosť satelitných údajov s vysokým rozlíšením na svetových trhoch je začlenené aj ustanovenie o pravidelnom preskúmaní tejto smernice.

(17)     S cieľom umožniť Komisii, aby monitorovala proces implementácie, by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby Komisii poskytovali potrebné informácie na posúdenie vývoja trhu Únie so satelitnými údajmi s vysokým rozlíšením.

(18)     Táto smernica nemá vplyv na právomoc členských štátov v oblasti zahraničnej politiky a národnej bezpečnosti, ani by sa nemala vykladať spôsobom, ktorý zabraňuje členským štátom vykonávať ich právomoci v tejto oblasti a zohľadňovať bezpečnostné a zahraničnopolitické záujmy Únie.

(19)     Ustanovenia tejto smernice by sa mali uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá zmluvného práva a akékoľvek iné príslušné právne predpisy v iných oblastiach vrátane práva hospodárskej súťaže, práv duševného alebo priemyselného vlastníctva, dôvernosti, obchodného tajomstva, súkromia a práv spotrebiteľa.

(20)     Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES[6] by sa mala uplatňovať na službu šírenia satelitných údajov s vysokým rozlíšením, získaných pozorovaním Zeme, na obchodné účely. V prípade rozporu medzi niektorým ustanovením smernice 2006/123/ES a tejto smernice majú prednosť ustanovenia tejto smernice.

(21)     Táto smernica by sa nemala vzťahovať na žiadnu službu poskytovanú medzi satelitným prevádzkovateľom a poskytovateľom údajov, ktorá umožňuje, aby poskytovateľ údajov mal prístup k satelitným údajom s vysokým rozlíšením. Pokiaľ poskytovateľ údajov poskytuje nejakú službu systému pozorovania Zeme, zadávanie príslušnej zákazky poskytovateľovi údajov musí byť v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi v oblasti verejného obstarávania.

(22)     Uplatňujú sa právne predpisy Únie týkajúce sa ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov a voľný pohyb týchto údajov, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES[7] a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001[8] z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.

(23)     Keďže cieľ tejto smernice, a to zabezpečiť fungovanie vnútorného trhu s údajmi získanými pozorovaním Zeme, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, o čom svedčia rozdiely v existujúcej vnútroštátnej právnej úprave a jej fragmentácia, ale z dôvodu znižovania byrokratických prekážok a zlepšenia podmienok pre podniky ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, je primerané prijať opatrenia na úrovni Únie v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(24)     V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[9] sa členské štáty zaviazali v odôvodnených prípadoch pripojiť k svojim oznámeniam transpozičných opatrení jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1 Účel a predmet úpravy

(1) Účelom tejto smernice je vytvorenie vnútorného trhu s údajmi získanými pozorovaním Zeme harmonizáciou niektorých pravidiel pre ich šírenie.

(2) Na účely stanovené v odseku 1 sa v tejto smernici stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa šírenia satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme.

Článok 2 Rozsah pôsobnosti

(1) Táto smernica sa vzťahuje na šírenie údajov získaných pozorovaním Zeme vytvorených systémami pozorovania Zeme.

(2) Táto smernica sa nevzťahuje na šírenie údajov získaných pozorovaním Zeme vytvorených týmito systémami pozorovania Zeme:

(a) špecializované údaje GMES v zmysle delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1159/2013[10] a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010[11] a podliehajúce príslušným pravidlám vzťahujúcim sa na údaje a informácie;

(b) údaje z programu Copernicus získané špecializovanou misiou v zmysle [COM NB][12] a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014[13] a podliehajúce príslušným pravidlám Copernicus vzťahujúcim sa na údaje a bezpečnosť.

(3) Táto smernica sa nevzťahuje na šírenie satelitných údajov uvedených v odseku 1, ak takéto šírenie vykonáva Únia alebo jeden alebo viacero členských štátov alebo sa šírenie vykonáva v ich mene a pod ich dohľadom a slúži na účely bezpečnosti a obrany.

Článok 3 Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „systém pozorovania Zeme“ je orbitálny dopravný systém, satelit alebo sústava satelitov, ktoré sú pomocou jedného alebo viacerých senzorov schopné vytvárať údaje získané pozorovaním Zeme;

(2) „údaje získané pozorovaním Zeme“ sú údaje spracované zo signálov vytvorených jedným alebo viacerými senzormi v systéme pozorovania Zeme, ako aj informácie z nich odvodené, bez ohľadu na stupeň ich spracovania a druh ich uchovávania alebo reprezentácie;

(3) „satelitné údaje s vysokým rozlíšením“ sú údaje získané pozorovaním Zeme, ako sú vymedzené v článku 4;

(4) „poskytovateľ údajov“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má priamo alebo cez prevádzkovateľa systému pozorovania Zeme prístup k satelitným údajom s vysokým rozlíšením, ktoré neprešli overovacím a povoľovacím postupom stanovenými v článku 7 a článku 8, a šíri ich na žiadosť svojich zákazníkov alebo z vlastnej iniciatívy;

(5) „senzor“ je časť systému pozorovania Zeme, ktorá zaznamenáva elektromagnetické vlny v akomkoľvek spektrálnom rozsahu alebo gravitačné polia vytvárajúce údaje získané pozorovaním Zeme;

(6) „nastavenie senzora“ je spôsob, akým jeden alebo viacero senzorov vytvára údaje získané pozorovaním Zeme, pokiaľ ide o špecifické získavanie údajov získané pozorovaním Zeme;

(7) „šírenie“ je činnosť, pri ktorej sa satelitné údaje s vysokým rozlíšením, vytvorené pozorovaním Zeme, sprístupňujú akejkoľvek tretej strane prostredníctvom poskytovateľa údajov;

(8) „šírenie citlivého charakteru“ je šírenie, ktoré by mohlo spôsobiť rôzne stupne ohrozenia záujmov Únie alebo členských štátov, vrátane záujmov týkajúcich sa vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.

Článok 4 Vymedzenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením

Satelitné údaje s vysokým rozlíšením sú vymedzené na základe presných technických parametrov. Tieto technické parametre sú stanovené v prílohe.

Článok 5 Šírenie údajov získaných pozorovaním Zeme

Členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani inak znemožňovať šírenie alebo voľný obeh iných údajov, než sú satelitné údaje s vysokým rozlíšením, z dôvodu, že sa ich šírenie považuje za citlivé.

Článok 6 Šírenie satelitných údajov s vysokým rozlíšením

(1) Členské štáty zabezpečia, aby sa žiadne satelitné údaje s vysokým rozlíšením, vytvorené systémom pozorovania Zeme prevádzkovaným z územia niektorého členského štátu, nešírili na ich území bez náležitého monitorovania zo strany príslušných vnútroštátnych orgánov.

(2) Ak je poskytovateľ údajov na ich území, členské štáty zabezpečia, aby sa šírenie údajov uvedených v odseku 1 vykonávalo v súlade s overovacím postupom a povoľovacím postupom stanovenými v článku 7 a článku 8.

(3) Členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani znemožňovať voľný obeh satelitných údajov s vysokým rozlíšením z dôvodu, že ide o šírenie považované za citlivé, ak toto šírenie bolo schválené v súlade s postupmi stanovenými v článku 7 a článku 8.

Článok 7 Overovací postup

(1) Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek šírenie údajov na ich území, vymedzené v článku 6 ods. 1, podliehalo overovaciemu postupu.

(2) V rámci overovacieho postupu sa určuje, či dané šírenie má charakter, ktorý sa nepovažuje za citlivý a preto sa môže vykonávať bez ďalšieho povolenia, alebo či sa šírenie považuje za citlivé a vyžaduje sa povolenie v súlade s článkom 8.

(3) Overovací postup musí umožniť predbežné preskúmanie na základe metaúdajov a spočíva v preskúmaní týchto kritérií, pokiaľ ide o plánované šírenie:

(a) totožnosť strany žiadajúcej o údaje získané pozorovaním Zeme;

(b) osoby a kategórie osôb, ktoré môžu mať prístup k údajom získaným pozorovaním Zeme;

(c) charakteristika informácií reprezentovaných údajmi získanými pozorovaním Zeme, získanými prostredníctvom nastavení senzora v režime pre prevádzku a spracúvanie;

(d) cieľová oblasť reprezentovaná údajmi získanými pozorovaním Zeme;

(e) čas vytvorenia údajov získaných pozorovaním Zeme a časový posun medzi vytvorením údajov a plánovaným šírením;

(f) pozemné prijímacie stanice, do ktorých sa majú zasielať údaje získané pozorovaním Zeme zo satelitu.

(4) Členské štáty určia kritériá uvedené v odseku 3 a stanovia prevádzkové pravidlá, ako ich kombinovať v rámci overovacieho postupu. Na určenie kritérií a stanovenie prevádzkových pravidiel je základom:

(a) dostupnosť podobných údajov získaných pozorovaním Zeme na svetových trhoch;

(b) potenciálne ohrozenie záujmov Únie alebo členských štátov, vrátane záujmov týkajúcich sa vnútornej a vonkajšej bezpečnosti, ktoré môže spôsobiť šírenie údajov získaných pozorovaním Zeme.

(5) Členské štáty zabezpečia, aby kritériá a prevádzkové pravidlá boli verejne dostupné, zostavené a stanovené nediskriminačným spôsobom a aby neposkytovali priestor na voľné uváženie, či sa šírenie považuje za citlivé alebo nie.

(6) Členské štáty určia vhodný súkromný alebo verejný subjekt zodpovedný za vykonávanie overovacieho postupu. Tento subjekt oznamuje výsledok overovacieho postupu žiadajúcej strane bez zbytočného odkladu.

Článok 8 Povoľovací postup

(1) Členské štáty stanovia povoľovací postup, v rámci ktorého príslušný vnútroštátny verejný orgán môže povoliť šírenie, ktoré sa v súlade s overovacím postupom stanoveným v článku 7 považuje za citlivé.

(2) Na účely odseku 1 poskytovateľ údajov, ktorý má záujem o šírenie citlivého charakteru, predloží žiadosť príslušnému vnútroštátnemu orgánu.

(3) Príslušný vnútroštátny orgán môže zamietnuť žiadosť o povolenie šírenia satelitných údajov s vysokým rozlíšením, ak sa domnieva, že šírenie by mohlo ohroziť ktorýkoľvek z týchto záujmov:

(a) základné bezpečnostné záujmy Únie alebo niektorého členského štátu;

(b) základné zahraničnopolitické záujmy Únie alebo niektorého členského štátu;

(c) základné záujmy verejnej bezpečnosti Únie alebo niektorého členského štátu.

(4) Ak príslušný vnútroštátny orgán usúdi, že na zamietnutie žiadosti nemožno uplatniť žiadny z dôvodov uvedených v odseku 3, predmetné šírenie povolí.

(5) Pri schvaľovaní žiadosti môže príslušný vnútroštátny orgán uložiť určité podmienky na zabezpečenie súladu s cieľmi stanovenými v odseku 3. Všetky takéto podmienky musia byť založené na objektívnych kritériách a nesmú byť diskriminačné.

(6) Pri schvaľovaní žiadosti sa môže príslušný vnútroštátny orgán rozhodnúť, že uskutoční konzultácie s príslušným vnútroštátnym orgánom členského štátu, ktorý je dotknutý prvým šírením satelitných údajov s vysokým rozlíšením.

(7) Členské štáty môžu povoliť šírenie údajov v pravidelných intervaloch alebo údajov reprezentujúcich veľké cieľové oblasti v jedinom správnom konaní.

(8) Členské štáty zabezpečia, aby príslušný vnútroštátny orgán prijal rozhodnutie uvedené v odseku 3 čo najskôr a najneskôr do siedmich dní od prijatia žiadosti uvedenej v odseku 2. Príslušný vnútroštátny orgán oznámi toto rozhodnutie poskytovateľovi údajov.

(9) Členské štáty ustanovia možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušného vnútroštátneho orgánu uvedeného v odsekoch 3 a 5.

(10) Členské štáty môžu uložiť poplatky za žiadosti uvedené v odseku 2, pokiaľ sú primerané a úmerné nákladom na povoľovací postup, ktoré má príslušný vnútroštátny orgán.

Článok 9 Satelitné údaje s vysokým rozlíšením z tretích krajín

Členské štáty nesmú zakazovať, obmedzovať ani znemožňovať voľný obeh satelitných údajov s vysokým rozlíšením vytvorených systémami pozorovania Zeme prevádzkovanými z tretích krajín z dôvodu, že sa považujú za citlivé, ak obeh satelitných údajov s vysokým rozlíšením bol povolený a podlieha účinnému dohľadu zo strany príslušného vnútroštátneho orgánu členského štátu, v ktorom je usadený poskytovateľ údajov šíriaci satelitné údaje s vysokým rozlíšením z tretej krajiny.

Článok 10 Príslušné vnútroštátne orgány

(1) Členské štáty určia príslušný vnútroštátny orgán alebo príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za uplatňovanie tejto smernice.

(2) Príslušným vnútroštátnym orgánom na účely článku 8 je príslušný vnútroštátny orgán členského štátu, v ktorom je usadený poskytovateľ údajov.

Článok 11 Podávanie správ členskými štátmi

(1) Členské štáty oznámia Komisii tieto informácie:

(a) zoznam systémov pozorovania Zeme, ktoré vytvárajú satelitné údaje s vysokým rozlíšením a sú prevádzkované z ich územia, a príslušných satelitných prevádzkovateľov;

(b) zoznam poskytovateľov údajov na svojom území;

(c) určené príslušné vnútroštátne orgány uvedené v článku 10.

(2) Členské štáty posielajú Komisii každoročne štatistické informácie o overovacom postupe uvedenom v článku 7 a povoľovacom postupe uvedenom v článku 8, vrátane týchto informácií:

(a) celkový počet overených transakcií s údajmi;

(b) percentuálny podiel overovacích postupov, z ktorých vyplynulo, že šírenie nebolo, resp. bolo citlivého charakteru;

(c) percentuálny podiel strán žiadajúcich údaje získané pozorovaním Zeme v súlade s článkom 7 ods. 3 písm. a), ktoré majú sídlo v krajine, v inej krajine EÚ a mimo Únie;

(d) celkový počet žiadostí o povolenie;

(e) percentuálny podiel zamietnutí povolenia na šírenie údajov.

(3) Členské štáty sprístupnia informácie uvedené v odsekoch 1 a 2 v elektronickom formáte.

Článok 12 Preskúmanie

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice do troch rokov od uplynutia lehoty na transpozíciu uvedenej v článku 13.

Článok 13 Transpozícia

(1) Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31. decembra 2017. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

(2) Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

(3) Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 14 Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 15 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

ZJEDNODUŠENÝ FINANČNÝ VÝKAZ

(použije sa v prípade každého interného rozhodnutia Komisie všeobecného významu s rozpočtovým vplyvom na administratívne rozpočtové prostriedky alebo na ľudské zdroje, pokiaľ nie je vhodné použiť iný druh finančného výkazu – článok 27 interných pravidiel)

1    Názov návrhu rozhodnutia:

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o šírení satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme na obchodné účely

2    Príslušné oblasti politiky a činnosti v rámci ABB:

Oblasti politiky: Kozmický priestor a vnútorný trh.

ABB: Ľudské zdroje a ostatné administratívne výdavky.

3    Právny základ

      ¨ Administratívna autonómia                        X Ostatné (uveďte): článok 114 ZFEÚ

4    Opis a dôvody:

V súlade s oznámením Komisie o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru z februára 2013 „Uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore“ GR ENTR vypracovalo návrh smernice o šírení satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme na obchodné účely. Cieľom smernice je zabezpečiť riadne fungovanie a rozvoj vnútorného trhu s komerčnými produktmi a službami na báze satelitných údajov vytvorením transparentného, predvídateľného, spravodlivého a zosúladeného právneho rámca vo všetkých členských štátoch.

5    Trvanie a odhadovaný finančný vplyv:

5.1         Obdobie uplatňovania:

¨         Rozhodnutie s obmedzeným trvaním: rozhodnutie má účinnosť od [dátum] do [dátum]

X         Rozhodnutie s neobmedzeným trvaním: v účinnosti od 1. 1. 2015

5.2         Odhadovaný vplyv na rozpočet:

              Návrh rozhodnutia vedie k:

¨         úsporám

X         dodatočným nákladom (pokiaľ áno, uveďte príslušné okruhy viacročného finančného rámca):                   Okruh 5

V tabuľke odhadovaného finančného vplyvu v prílohe vyplňte rozpočtové prostriedky administratívnej povahy alebo ľudské zdroje. Ak ide o návrh rozhodnutia s neobmedzeným trvaním, náklady sa musia uviesť na každý rok rozvoja a potom na každý rok prevádzky pri plnej kapacite (v stĺpci „Spolu/ročné náklady“).

5.3         Príspevky od tretích strán na financovanie návrhu rozhodnutia:

Ak sa v návrhu stanovuje spolufinancovanie členskými štátmi alebo inými subjektmi (uveďte, o ktoré ide), mali by ste uviesť odhad výšky spolufinancovania, pokiaľ je známa.

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok n || Rok n + 1 || Rok n + 2 || Rok n + 3 || Rok n + 4 || Rok n + 5 || Rok n + 6 || Spolu

Uveďte spolufinancujúci zdroj/subjekt || || || || || || || ||

Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU || || || || || || || ||

5.4         Vysvetlenie číselných údajov:

Priemerné náklady na zamestnancov sú uvedené v poznámke pod čiarou http://www.cc.cec/budg/pre/legalbasis/pre-040-020_preparation_en.html

Návrh nemá vplyv na operačné rozpočtové prostriedky ani na prostriedky na administratívne vykonávanie. Vplyv na rozpočet je obmedzený na ľudské zdroje a ostatné administratívne výdavky Komisie, aby sa zabezpečilo vykonávanie jej povinností v rámci navrhovaného právneho nástroja, t. j. monitorovanie, hodnotenie, prípadne revízie alebo aktualizácie týchto legislatívnych aktov. Celkovo je vplyv na rozpočet veľmi malý a bude obmedzený na približne 0,3 mil. EUR počas VFR 2014 – 2020.

6    Súlad s platným viacročným finančným rámcom:

X       Návrh je v súlade s platným finančným plánovaním.

¨      Návrh si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

¨      Návrh si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[14].

7    Vplyv úspor alebo dodatočných nákladov na prideľovanie zdrojov:

X       Zdroje, ktoré je potrebné získať prostredníctvom vnútorného prerozdelenia v rámci jednotlivých útvarov.

¨      Zdroje pridelené príslušným útvarom.

¨      Zdroje, o ktoré je potrebné požiadať v ďalšom postupe prideľovania zdrojov.

Potreby ľudských a administratívnych zdrojov budú pokryté zo zdrojov, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od existujúcich rozpočtových obmedzení.

PRÍLOHA:

ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV (úspory alebo dodatočné náklady) NA ADMINISTRATÍVNE ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY A ĽUDSKÉ ZDROJE

FTE= ekvivalent plného pracovného času            XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu           v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

FTE v osobách za rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Spolu

n (2014) || n + 1 || n + 2 || n + 3 || n + 4 || n + 5 || n + 6

Okruh 5 || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || FTE || Rozp. prostriedky || ||

Plán pracovných miest (úradníci a/alebo dočasní zamestnanci)

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || || || || || || || 0,25 || 0,033 || 0,25 || 0,033 || 0,25 || 0,033 || 0,25 || 0,033 || 1 AD || 0,132

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Externí zamestnanci ||

XX 01 02 01 (celkový rozpočet) || || || || || || || || || || || || || || || ||

XX 01 02 02 (delegácie) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Medzisúčet – okruh 5 || || || || || || || 0,25 || 0,033 || 0,25 || 0,033 || 0,25 || 0,033 || 0,25 || 0,033 || 1 || 0,132

Mimo okruhu 5 ||

Plán pracovných miest (úradníci a/alebo dočasní zamestnanci)

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Externí zamestnanci

XX 01 04 yy || || || || || || || || || || || || || || || ||

– ústredie || || || || || || || || || || || || || || || ||

– delegácie || || || || || || || || || || || || || || || ||

XX 01 05 02 (nepriamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

10 01 05 02 (priamy výskum) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || || || || || || || || || || ||

Medzisúčet – mimo okruhu 5 || || || || || || || || || || || || || || || ||

SPOLU || || || || || || || || || || || || || || || ||

Potreby ľudských a administratívnych zdrojov budú pokryté zo zdrojov, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od existujúcich rozpočtových obmedzení.

Ostatné administratívne výdavky    XX predstavuje príslušnú oblasť politiky alebo rozpočtovú hlavu                                v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || Rok || SPOLU

n || n + 1 || n + 2 || n + 3 || n + 4 || n + 5 || n + 6

Okruh 5 || || || || || || || ||

Ústredie: || || || || || || || ||

XX 01 02 11 01 – Služobné cesty a výdavky na reprezentáciu || || || || 0,004 || 0,004 || 0,004 || 0,004 || 0,016

XX 01 02 11 02 – Stretnutia a konferencie || || || || || || || ||

XX 01 02 11 03 – Výbory || || || || || || || ||

XX 01 02 11 04 – Štúdie a konzultácie || || || || || || || 0,15 || 0,15

XX 01 03 01 03 – Zariadenie v oblasti informačných a telekomunikačných technológií[15] || || || || || || || ||

XX 01 03 01 04 – Služby v oblasti informačných a telekomunikačných technológií2 || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte v prípade potreby) || || || || || || || ||

Delegácie: || || || || || || || ||

XX 01 02 12 01– Služobné cesty, konferencie a výdavky na reprezentáciu || || || || || || || ||

XX 01 02 12 02 – Ďalšie vzdelávanie úradníkov || || || || || || || ||

XX 01 03 02 01 – Nadobúdanie, nájom a súvisiace výdavky || || || || || || || ||

XX 01 03 02 02 – Zariadenie, nábytok, dodávky a služby || || || || || || || ||

Medzisúčet – okruh 5 || || || || 0,004 || 0,004 || 0,004 || 0,154 || 0,166

Mimo okruhu 5 || || || || || || || ||

XX 01 04 yy – Výdavky na technickú a administratívnu pomoc (okrem externých zamestnancov) z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“) || || || || || || || ||

– ústredie || || || || || || || ||

– delegácie || || || || || || || ||

XX 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie – nepriamy výskum || || || || || || || ||

10 01 05 03 – Ostatné výdavky na riadenie – priamy výskum || || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte v prípade potreby) || || || || || || || ||

Medzisúčet – mimo okruhu 5 || || || || || || || ||

CELKOVÝ SÚČET || || || || 0,037 || 0,037 || 0,037 || 0,187 || 0,298

Potreby ľudských a administratívnych zdrojov budú pokryté zo zdrojov, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od existujúcich rozpočtových obmedzení.

[1]               COM(2013) 108 final.

[2]               Vec C–380/03 Tobacco Advertising II, Zb. 2006, s. I–11573, body 80 a 81.

[3]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[4]               COM(2013) 108 final.

[5]               Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1159/2013 z 12. júla 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) stanovením registračných a licenčných podmienok pre užívateľov GMES a vymedzením kritérií na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES (Ú. v. EÚ L 309, 19.11.2013, s. 1).

[6]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

[7]               Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).

[8]               Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1).

[9]               Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.

[10]             Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1159/2013 z 12. júla 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) stanovením registračných a licenčných podmienok pre užívateľov GMES a vymedzením kritérií na obmedzenie prístupu k špecializovaným údajom GMES a informáciám služieb GMES (Ú. v. EÚ L 309, 19.11.2013, s. 1).

[11]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013) (Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1).

[12]            

[13]             Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010 (Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44).

[14]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody na roky 2007 až 2013.

[15]             IKT: Informačné a komunikačné technológie

PRÍLOHA Technické parametre

Technickými parametrami, na ktoré sa odkazuje v článku 4, je ktorákoľvek z nasledujúcich technických možností systému pozorovania Zeme, jeho senzorov a ich nastavení schopných vytvárať údaje získané pozorovaním Zeme:

a)           s priestorovým rozlíšením (schopnosť zistiť a priestorovo rozlíšiť geometrické štruktúry v každom smere v priestore) 2,5 metra alebo menším;

b)           v spektrálnom pásme 8 až 12 mikrometrov (tepelné infračervené žiarenie) s priestorovým rozlíšením 5 metrov alebo menším;

c)           v spektrálnom pásme od 1 milimetra do 1 metra (mikrovlnné žiarenie) s priestorovým rozlíšením 3 metre alebo menším;

d)           s počtom spektrálnych kanálov > 49 (hyperspektrálne senzory) a priestorovým rozlíšením 10 metrov alebo

e)           s vlastnou polohovou presnosťou 5 metrov alebo menšou.