DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.           KONTEXT NÁVRHU

Kozmické systémy umožňujú široké spektrum aplikácií, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v našom každodennom živote (TV, internet alebo geografická lokalizácia), sú dôležité pre kľúčové oblasti hospodárstva a pomáhajú zaisťovať našu bezpečnosť. Kozmické aplikácie a z nich odvodené služby, ako aj kozmický výskum sa stali rozhodujúcimi pre vykonávanie politík EÚ, ako sú politika v oblasti životného prostredia, politika v oblasti zmeny klímy, námorná politika, politiky súvisiace s rozvojom, poľnohospodárstvom a bezpečnosťou vrátane SZBP/SBOP, ako aj s podporou technického pokroku, priemyselnej inovácie a konkurencieschopnosti.

S rastúcou závislosťou od kozmických služieb sa pre našu spoločnosť stala zásadnou schopnosť chrániť kozmickú infraštruktúru. Akékoľvek vypnutie hoci len časti kozmických infraštruktúr by mohlo mať významné následky na správne fungovanie hospodárskych činností a na bezpečnosť našich občanov a narušilo by poskytovanie záchranných služieb.

Kozmické infraštruktúry však v čoraz väčšej miere ohrozuje riziko vzájomnej zrážky kozmických lodí a, čo je dôležitejšie, kozmických lodí s vesmírnymi úlomkami. Vesmírne úlomky sa reálne stali najvážnejšou hrozbou pre udržateľnosť určitých činností v kozmickom priestore.

V záujme zmiernenia rizika zrážky je nutné identifikovať a monitorovať satelity a vesmírne úlomky, katalogizovať ich polohy a v prípade, že je identifikované riziko možnej zrážky, sledovať ich pohyby (trajektórie), aby bolo možné upozorniť prevádzkovateľov satelitov, aby svoje satelity premiestnili. Táto činnosť je známa ako dohľad nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (space surveillance and tracking, SST) a dnes sa zakladá väčšinou na pozemných snímačoch, ako sú teleskopy a radary.

Existujú aj ďalšie opatrenia na zmiernenie rizika zrážok alebo ich následkov. Patrí medzi ne výskum zameraný na zlepšenie ochrany satelitov pred dôsledkami zrážok a na vývoj technológií na odstraňovanie vesmírnych úlomkov z obežných dráh. Okrem toho existuje niekoľko iniciatív, ktorých cieľom je zabezpečiť záväzok krajín s vesmírnym programom k zníženiu produkcie vesmírnych úlomkov pri vykonávaní činností v kozmickom priestore na medzinárodnej úrovni. Medzinárodný kódex správania pre činnosti v kozmickom priestore navrhnutý Úniou, o ktorom sa v súčasnosti rokuje s krajinami s vesmírnym programom, už získal širokú medzinárodnú podporu. Tieto dôležité nástroje však aj v prípade, keby boli ich ustanovenia vykonané, neodstránia problém, ktorý predstavujú súčasné a budúce vesmírne úlomky, a prispejú len k zníženiu exponenciálneho rastu množstva vesmírnych úlomkov v budúcnosti. V súčasnosti je jediným riešením vyhýbať sa zrážkam a monitorovať neriadené návraty kozmických lodí, resp. ich úlomkov, do zemskej atmosféry.

V Európe sú však dnes obmedzené kapacity na monitorovanie a sledovanie satelitov a vesmírnych úlomkov, ako aj návratov vesmírnych objektov do zemskej atmosféry. Navyše tu neexistujú riadne služby na vydávanie varovaní pred zrážkami pre prevádzkovateľov satelitov.

V oznámení Komisie s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru (KOM(2011) 152), v ktorom sa uznáva význam kozmických infraštruktúr a z nich odvodených služieb, ako aj potreba zabezpečiť ich ochranu, sa zdôrazňuje, že Únia by mala vymedziť organizáciu a riadenie európskeho systému dohľadu nad kozmickými loďami a ich sledovania s prihliadnutím na jeho dvojaký charakter a na potrebu zabezpečiť jeho udržateľné využívanie, ako sa zdôrazňuje v oznámení o priemyselnej politike prijatom v októbri 2010.

Opatrenie EÚ v tejto oblasti je odôvodnené nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy 1. decembra 2009, ktorá rozširuje kompetencie EÚ v kozmickom priestore. Článkom 189 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa EÚ splnomocňuje, aby podnecovala spoločné iniciatívy, podporovala výskum a technologický vývoj a koordinovala úsilie potrebné na prieskum a využívanie kozmického priestoru v rámci európskej politiky v oblasti kozmického priestoru.

Potrebu prijať opatrenia na úrovni EÚ v tejto oblasti podporili členské štáty v niekoľkých uzneseniach a záveroch Rady[1]. V roku 2008 sa v rámci 5. zasadnutia Rady pre kozmický priestor potvrdilo, že pre Európu je dôležité, aby sa „vytvorila európska operačná spôsobilosť na účely monitorovania európskej vesmírnej infraštruktúry a vesmírneho odpadu“[2]. Rada pre kozmický priestor takisto potvrdila, že je nevyhnutné, aby Únia zohrávala aktívnu úlohu pri realizácii systému informovanosti o situácii vo vesmíre (Space Situational Awareness – SSA) a jeho riadiacich mechanizmov. V najnovšom oznámení o záveroch Rady z mája 2011 o stratégii EÚ v oblasti kozmického priestoru sa opätovne zdôraznila potreba európskej spôsobilosti SST na zvýšenie bezpečnosti európskych zariadení umiestnených v kozmickom priestore a ich vypustenia na obežnú dráhu. V uznesení sa uvádza, že na tento účel „by Únia mala v čo najširšej miere využiť zariadenia, kompetencie a zručnosti, ktoré už sú k dispozícii alebo sa vyvíjajú v členských štátoch, na európskej a prípadne medzinárodnej úrovni“. V záveroch sa vyzýva EÚ [Európska komisia a ESVČ], aby v úzkej spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou a členskými štátmi predložila návrhy na schému riadenia a politiku ochrany údajov, a to s ohľadom na vysokú citlivosť údajov SST. Rovnaké názory uvádza aj Európsky parlament vo svojej správe o stratégii EÚ v oblasti kozmického priestoru, ktorá bola prijatá 30. novembra 2011[3].

Pokrok dosiahnutý v dvoch hlavných európskych programoch Galileo a Copernicus (nový názov programu GMES – Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť) takisto zvýšil povedomie o potrebe chrániť kozmickú infraštruktúru EÚ. Program Galileo je prvým hlavným vesmírnym projektom EÚ a zostane jedným zo základných stavebných kameňov zásahu EÚ do kozmického priestoru a program Copernicus obsahuje významný kozmický komponent (satelity Sentinel). Copernicus, ktorý sa zrodil ako projekt v oblasti výskumu a vývoja, nedávno vstúpil do počiatočnej prevádzkovej fázy.

V súlade s uvedeným sa súčasný návrh rozhodnutia týka zriadenia európskej služby, ktorej cieľom bude zabrániť vzájomným zrážkam kozmických lodí alebo zrážkam kozmických lodí s vesmírnymi úlomkami, a bude monitorovať neriadené návraty celých kozmických lodí alebo ich úlomkov do zemskej atmosféry. Z technického hľadiska je táto služba označovaná ako európska služba SST.

V súlade s prístupom predpokladaným v oznámení Komisie s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov z roku 2011[4] toto rozhodnutie umožňuje vymedziť partnerstvo, prostredníctvom ktorého budú členské štáty prispievať svojimi súčasnými a budúcimi zariadeniami k spôsobilosti SST na európskej úrovni, a Únia poskytne právny rámec a finančný príspevok na vykonávanie vymedzených opatrení. Právny rámec vymedzuje schému riadenia a politiku ochrany údajov v súlade s príslušnými závermi Rady.

Navrhované európske služby SST v neposlednom rade vytvárajú priestor pre základný cieľ vesmírnej priemyselnej politiky EÚ (uvedený v oznámení Komisie o prvkoch pre priemyselnú politiku EÚ v oblasti kozmického priestoru, ktoré má byť vydané v roku 2013), a to dosiahnuť európsku technologickú nezávislosť v kritických oblastiach a udržať si nezávislý prístup do kozmického priestoru.

2.           VÝSLEDKY KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENIA VPLYVU

Tento návrh nadväzuje na rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami a s verejnosťou. Doplňuje ho posúdenie vplyvu.

V posledných rokoch GR pre podnikanie a priemysel viedlo konzultácie s rôznymi stranami, ktoré majú záujem o vesmírne záležitosti a sú do nich zapojené, o rozličných oblastiach možných budúcich aktivít EÚ v kozmickom priestore a najmä o vývoji európskej služby dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST). Vývoj takejto služby bol zároveň predmetom politickej diskusie ministrov EÚ zodpovedných za kozmický priestor.

Hlavné závery konzultácií možno zhrnúť do týchto bodov:

– ministri členských štátov EÚ a Európskej vesmírnej agentúry (European Space Agency, ESA) zodpovední za kozmický priestor sa zhodli, že vývoj európskej služby SST sa má realizovať pod vedením EÚ, nie pod vedením Európskej vesmírnej agentúry. Táto zhoda sa odráža v predtým uvedených uzneseniach Rady. Hlavný dôvod pre toto rozhodnutie vyplynul z mnohých diskusií: európska služba SST má bezpečnostný rozmer (umožňuje zhromažďovať spravodajské informácie o kozmickej infraštruktúre a prevádzke jednotlivých štátov v civilnej a vo vojenskej oblasti), na riešenie ktorého má spôsobilosť a vybavenie EÚ, nie ESA. Na základe ZFEÚ sa EÚ udeľuje právomoc koordinovať využívanie vesmírnych systémov, pričom EÚ má aj právomoci a zavedené mechanizmy na riešenie bezpečnostného rozmeru takejto služby. Členské štáty sa domnievajú, že ESA by mala EÚ v tomto úsilí podporiť (a robí tak prostredníctvom svojho prípravného programu SSA), ale že ako vedecko-výskumná organizácia nemá právomoc ani mechanizmy potrebné na zriadenie a spustenie európskych služieb SST.

– Členské štáty požadujú najmä to, aby EÚ vymedzila politiku v oblasti riadenia a ochrany údajov európskej služby SST, aby zohrávala aktívnu úlohu pri zriadení tejto služby a aby čo najlepšie využila existujúce snímače a odborné znalosti. Členské štáty výslovne uvádzajú aj to, ako by mali byť zohľadnené bezpečnostné záujmy: snímače SST musia zostať pod vnútroštátnou kontrolou. Dôverný charakter informácií SST bol vymedzený ako hlavná zásada politiky ochrany údajov SST. Informácie SST by mali byť odtajované na základe posúdenia konkrétneho prípadu, ak to bude potrebné.

– Členské štáty EÚ a ESA a odborníci sa zhodli na tom, že budúca európska služba SST by mala využívať existujúce snímače a stavať na týchto snímačoch, ktoré by mali byť spojené a prevádzkované ako sieť. Ich názory sa zbližujú aj pokiaľ ide o skutočnosť, že súčasné zariadenia sú nedostatočné na zabezpečenie žiaducej úrovne výkonu. Na dosiahnutie žiaducej úrovne budú musieť byť vybudované nové zariadenia (napr. radary a teleskopy na sledovanie a dohľad), ktoré budú začlenené do európskeho systému SST. Kľúčovú úlohu v zriadení európskej služby SST by mali zohrávať členské štáty, ktoré snímače vlastnia, a tie, ktoré ich chcú vyvíjať.

– Členské štáty a odborníci na daný odbor sa zhodli aj v tom, že na zriadenie a prevádzkovanie európskej služby SST je nevyhnutné minimálne:

· prepojiť obmedzené existujúce zariadenia (väčšinou pozemné teleskopy a radary na zachytávanie informácií o polohe satelitov) a zvýšiť tieto kapacity vybudovaním a prepojením nových zariadení (funkcia snímania);

· vytvoriť funkciu spracovania, ktorá bude zlučovať a analyzovať údaje zachytené v rámci SST (funkcia spracovania);

· zriadiť dispečing s nepretržitou prevádzkou 24 hodín denne 7 dní do týždňa, ktorý bude zabezpečovať spojenie s používateľmi a vydávať upozornenia na riziká zrážky prevádzkovateľom satelitov a príslušným orgánom verejnej moci.

– Počas dlhoročných diskusií členské štáty, ktoré vlastnia zariadenia dôležité pre SST, trvali na jednom zásadnom aspekte riadenia: vzhľadom na obavy týkajúce bezpečnosti musia funkcie snímania a spracovania budúceho európskeho systému SST zostať pod kontrolou príslušných vnútroštátnych orgánov (v niektorých prípadoch vojenských orgánov). Väčšina členských štátov podporuje myšlienku, že na účely zriadenia európskej služby SST by členské štáty, ktoré vlastnia existujúce alebo nové zariadenia, mohli vytvoriť konzorcium na spustenie funkcie snímania a funkcie spracovania, a to vo forme siete. Členské štáty sú tiež toho názoru, že funkciu dispečingu by malo riadiť buď konzorcium, alebo iný orgán s primeranými bezpečnostnými povereniami, ako napr. Satelitné stredisko Európskej únie. Členské štáty zároveň z dôvodov národnej bezpečnosti jasne uviedli, že v tejto oblasti nebudú spolupracovať s komerčnými subjektmi.

– Dospelo sa k zhode v tom, že vývoj európskej služby SST by sa mal realizovať v úzkej spolupráci so Spojenými štátmi americkými.

– Členské štáty sú ochotné sprístupniť svoje zariadenia na zriadenie európskej služby SST. Podľa názoru členských štátov by sa ako protihodnota mali do vývoja tejto služby zahrnúť finančné prostriedky EÚ, ktoré by mali pokryť minimálne operácie priamo spojené so zriadením takejto služby. Okrem sprístupnenia svojich zariadení sú členské štáty pripravené prispieť aj finančne.

Na základe konzultácií sa tiež ukázalo, že verejnosť si uvedomuje a podporuje potrebu chrániť kozmickú infraštruktúru.

3.           PRÁVNY ZÁKLAD NÁVRHU

Právnym základom návrhu Komisie je článok 189 ods. 2 ZFEÚ.

Návrh má formu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktoré konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Text má všeobecnú pôsobnosť a jeho obsah má byť priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch, aj keď účasť na zriadení a prevádzkovaní európskeho systému SST nie je povinná.

Návrh vymedzuje ciele navrhovanej činnosti, a to poskytovania služieb dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru, rozsah služieb, ktoré sa majú poskytovať, aspekty riadenia, ako aj rozpočtové zdroje. Hlavný text dopĺňa príloha o zásadách politiky ochrany údajov SST, ktorá je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

Návrh je v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality. Cieľ tohto návrhu, a to podpora zriadenia európskych služieb SST prostredníctvom združenia existujúcich vnútroštátnych zariadení, prekračuje finančné a technické možnosti jednotlivých členských štátov a je možné ho uspokojivo dosiahnuť len na úrovni Únie. Pokiaľ ide o proporcionalitu, činnosť Únie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie cieľa návrhu jednak preto, lebo stanovené rozpočtové zaťaženie zodpovedá nákladom odhadnutým na základe hĺbkových analýz, a jednak preto, lebo vybraná schéma riadenia sa javí ako najvhodnejšia.

4.           VPLYV NA ROZPOČET

Program SST zostáva zahrnutý do celkového rozpočtového krytia EÚ navrhnutého Komisiou pre budúci viacročný finančný rámec (VFR). Nepožaduje sa žiadne financovanie nad rámec návrhu VFR. V článku 11 ods. 1 návrhu sa uvádza, že financovanie programu na podporu SST je čerpané z iných príslušných programov v úplnom súlade s ich právnym základom.

Únia bude činnosti podporovať prostredníctvom grantov (vrátane jednorazových platieb). Príjemcami týchto grantov budú zúčastnené členské štáty, ktoré do európskeho systému SST prispejú svojimi národnými zariadeniami, ako aj Satelitné stredisko Európskej únie, a to na úseku spolupráce so zúčastnenými členskými štátmi na zriadení a prevádzkovaní funkcie poskytovania služieb SST, ako je uvedené v článku 3 písm. c), ktorá funguje ako „dispečing“ EÚ. Orientačná výška celkového príspevku Únie na vykonávanie podporného programu je 70 miliónov EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 v súčasných cenách. Tento celkový príspevok však závisí od výsledku prebiehajúceho procesu spolurozhodovania o VFR a od programov súvisiacich s VFR, z ktorých by sa malo čerpať pri financovaní programu na podporu SST. Okrem toho bude výška príspevku závisieť aj od rozhodnutí, ktoré sa majú prijať v rámci každého príslušného programu, týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov na činnosti, ktoré budú spolufinancované z programu na podporu SST.

Odhadované náklady na programy sú výsledkom rozsiahlych analýz a diskusií s odborníkmi, najmä z kozmických agentúr alebo podobných orgánov členských štátov a z ESA.

2013/0064 (COD)

Návrh

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa zriaďuje program na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 189 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru[5],

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov[6],

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)       Vo svojom oznámení s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov[7] Komisia zdôraznila, že spoločná právomoc v oblasti kozmického priestoru, ktorá je Únii udelená na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ide ruka v ruke s posilneným partnerstvom s členskými štátmi. Komisia zdôraznila aj že všetky nové opatrenia musia vychádzať z existujúcich kapacít a zo spoločne určených potrieb v súvislosti s novými kapacitami.

(2)       Rada vo svojom uznesení z 26. septembra 2008 s názvom Ďalší rozvoj európskej politiky v oblasti kozmického priestoru[8] pripomína, že vesmírne zariadenia sa pre naše hospodárstvo stali nevyhnutnými a že sa musí zaručiť ich bezpečnosť. Zdôraznila, že „pre Európu je potrebné, aby sa […] vytvorila európska operačná spôsobilosť na účely monitorovania európskej vesmírnej infraštruktúry a vesmírneho odpadu a dohľadu nad nimi, pri využívaní vzťahov, ktoré by sa mohli vytvoriť s inými partnerskými národmi a ich spôsobilosťami“.

(3)       Rada vo svojom uznesení z 25. novembra 2010 s názvom Globálne výzvy: využitie európskych systémov pre kozmický priestor v plnej miere[9] uznáva potrebu budúcej spôsobilosti na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore (space situational awareness, ďalej len „SSA“) ako činnosti na európskej úrovni na rozvoj a využívanie existujúcich národných a európskych civilných a vojenských zariadení a vyzýva Európsku komisiu a Radu EÚ, aby navrhli systém správy a politiku týkajúcu sa údajov, ktorými sa členským štátom umožní prispievať príslušnými národnými spôsobilosťami v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami a platnými právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti. Ďalej vyzýva „všetkých európskych inštitucionálnych aktérov, aby preskúmali vhodné opatrenia“, ktoré budú vychádzať zo stanovených civilných a vojenských požiadaviek používateľov, využijú príslušné zariadenia v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými požiadavkami a zohľadnia počiatočný vývoj prípravného programu Európskej vesmírnej agentúry (European Space Agency, ESA) v oblasti SSA.

(4)       Rada vo svojich záveroch z 31. mája 2011 k oznámeniu Komisie s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov[10] a vo svojom uznesení zo 6. decembra 2011 s názvom Usmernenia týkajúce sa pridanej hodnoty a prínosov kozmického priestoru pre bezpečnosť európskych občanov[11] opätovne zdôraznila „potrebu účinnej spôsobilosti získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) ako činnosti na európskej úrovni“ a vyzvala Úniu, aby „v čo najširšej miere [využila] prostriedky, kompetencie a zručnosti, ktoré už sú k dispozícii alebo sa vyvíjajú v členských štátoch, na európskej a prípadne medzinárodnej úrovni“. Uznávajúc charakter duálneho využitia takéhoto systému a berúc do úvahy jeho osobitný bezpečnostný rozmer Rada vyzvala Komisiu, aby „v súčinnosti s vysokou predstaviteľkou [Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku], v úzkej spolupráci s ESA a členskými štátmi disponujúcimi príslušnými prostriedkami a kapacitami a po porade so všetkými zainteresovanými stranami, predložila návrhy spôsobu, ako tieto prostriedky a kapacity naplno využívať a ako na nich budovať s cieľom vytvoriť ako činnosť na európskej úrovni spôsobilosť získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) a v tejto súvislosti vymedzila s ohľadom na vysokú citlivosť údajov SSA ako nevyhnutnú podmienku vhodnú politiku v oblasti riadenia a údajov“.

(5)       Vesmírne úlomky sa stali najvážnejšou hrozbou pre dlhodobú udržateľnosť činností v kozmickom priestore. Preto by mal byť zriadený program na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovanie tohto priestoru (space surveillance and tracking, SST), s cieľom podporiť zriadenie a prevádzkovanie služieb pozostávajúcich z monitorovania vesmírnych objektov a dohľadu nad nimi na predchádzanie poškodeniu kozmických lodí pri zrážkach, ako aj poškodeniu pozemnej infraštruktúry alebo ohrozeniu ľudskej populácie v dôsledku neriadených návratov celých kozmických lodí alebo vesmírnych úlomkov z nich do zemskej atmosféry.

(6)       Z poskytovania služieb SST budú mať prospech všetci verejní aj súkromní prevádzkovatelia kozmických infraštruktúr vrátane Únie, a to vzhľadom na jej zodpovednosť za vesmírne programy EÚ, ako sú Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS) a Galileo, ktoré sú vykonávané na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 z 9. júla 2008 o pokračovaní v implementácii európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)[12], a program Copernicus/GMES, ktorý bol zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 911/2010 z 22. septembra 2010 o európskom programe monitorovania Zeme (GMES) a jeho počiatočnej prevádzke (2011 – 2013)[13]. Varovania týkajúce sa návratu vesmírnych objektov do zemskej atmosféry budú prínosom aj pre vnútroštátne orgány verejnej moci, ktoré sa zaoberajú civilnou ochranou.

(7)       Služby SST by mali dopĺňať výskumné činnosti týkajúce sa ochrany kozmickej infraštruktúry vykonávanej v rámci programu Horizont 2020, ktorý bol zriadený [odkaz na nariadenie o programe Horizont 2020 bude pridaný po jeho prijatí], ako aj činnosti Európskej vesmírnej agentúry v tejto oblasti.

(8)       Program na podporu SST by mal dopĺňať aj existujúce opatrenia na zmiernenie rizík, ako sú usmernenia Organizácie Spojených národov (OSN) na zmiernenie rizík spojených s vesmírnymi úlomkami, resp. ďalšie iniciatívy, ako napríklad návrh Únie na prijatie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore.

(9)       Požiadavky používateľov z civilnej a vojenskej oblasti na SSA boli vymedzené v pracovnom dokumente útvarov Komisie s názvom Požiadavky používateľov z civilnej a vojenskej oblasti na informácie o situácii vo vesmíre[14] schválenom členskými štátmi v rámci politického a bezpečnostného výboru Rady 18. novembra 2011[15]. Poskytovanie služieb SST by malo slúžiť iba na civilné účely. Toto rozhodnutie by sa nemalo zaoberať čisto vojenskými požiadavkami.

(10)     Prevádzka služieb SST by mala byť založená na partnerstve medzi Úniou a členskými štátmi a mala by využívať súčasné, ako aj budúce vnútroštátne odborné znalosti a zariadenia, ako sú matematické analýzy, know-how v oblasti modelovania a pozemné radary alebo teleskopy sprístupnené zúčastnenými členskými štátmi. Členské štáty si zachovávajú vlastníctvo a kontrolu nad svojimi zariadeniami a sú naďalej zodpovedné za ich prevádzku, údržbu a obnovu.

(11)     Za prevádzku a poskytovanie služieb SST by mohlo byť zodpovedné Satelitné stredisko Európskej únie (European Union Satellite Centre, EUSC), agentúra Únie zriadená jednotnou akciou Rady z 20. júla 2001 o zriadení Satelitného strediska Európskej únie (2001/555/SZBP)[16], ktorá poskytuje geopriestorové obrazové informácie a produkty na rôznych úrovniach utajenia civilným a vojenským používateľom. Odborné znalosti EUSC v oblasti nakladania s dôvernými informáciami v bezpečnom prostredí a jeho úzke inštitucionálne väzby s členskými štátmi sú aktívami, ktoré uľahčujú poskytovanie služieb SST. Predpokladom pre účasť EUSC v programe na podporu SST je zmena a doplnenie jednotnej akcie Rady, ktorá v súčasnosti nepočíta s činnosťou EUSC v oblasti SST.

(12)     Presné informácie o charaktere, špecifikáciách a umiestnení určitých vesmírnych objektov môžu ovplyvniť bezpečnosť Európskej únie alebo jej členských štátov. Pri zriadení a prevádzkovaní siete snímačov SST, kapacít na spracovanie a analýzu údajov SST a poskytovania služieb SST by preto mali byť zohľadnené primerané bezpečnostné hľadiská. V tomto rozhodnutí je preto potrebné stanoviť všeobecné ustanovenia o používaní a bezpečnej výmene údajov a informácií SST medzi členskými štátmi, EUSC a príjemcami služieb SST. Európska komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť by okrem toho mali vymedziť koordinačné mechanizmy potrebné na riešenie otázok týkajúcich sa bezpečnosti programu na podporu SST.

(13)     Za rokovania týkajúce sa ustanovení o používaní a bezpečnej výmene údajov a informácií SST a za vykonávanie týchto ustanovení by mali byť zodpovedné zúčastnené členské štáty a EUSC. V ustanoveniach o používaní a bezpečnej výmene údajov a informácií SST uvedených v tomto rozhodnutí a v dohode medzi zúčastnenými členskými štátmi a EUSC by sa mali zohľadňovať odporúčania týkajúce sa bezpečnosti údajov SST potvrdené Bezpečnostným výborom Rady. [17]

(14)     Bezpečnostný výbor Rady odporučil vytvoriť štruktúru riadenia rizík na zabezpečenie riadneho zohľadňovania záležitostí týkajúcich sa bezpečnosti údajov pri vykonávaní programu na podporu SST. Zúčastnené členské štáty a EUSC by na tento účel mali zriadiť vhodné štruktúry a postupy riadenia rizík.

(15)     Program na podporu SST by mal byť financovaný Úniou v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie[18]. Finančné prostriedky Únie určené na program na podporu SST by sa mali čerpať z príslušných programov stanovených vo viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2014 – 2020.

(16)     Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť primeranými opatreniami počas celého výdavkového cyklu vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby aj ukladaním sankcií.

(17)     S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia v súvislosti s prijatím viacročného pracovného programu a dodržiavaním kritérií účasti členských štátov na programe na podporu SST by sa mali vykonávacie právomoci preniesť na Komisiu. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie[19].

(18)     Keďže ciele tohto rozhodnutia, konkrétne opatrenia zamerané na podporu zriadenia a prevádzkovania siete senzorov, zriadenia kapacity na spracovanie a analýzu údajov SST a zriadenia a prevádzkovania služieb SST, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, pretože tieto opatrenia presahujú finančné a technické kapacity členských štátov, ak by konali samostatne, a keďže vzhľadom na rozsah tohto rozhodnutia možno jeho ciele lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Zriadenie programu

Program na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (space surveillance and tracking, ďalej len „SST“) sa zriaďuje na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

(1) „Vesmírny objekt“ znamená akýkoľvek objekt vytvorený človekom alebo prírodný objekt v kozmickom priestore.

(2) „Kozmická loď“ znamená akýkoľvek vesmírny objekt vytvorený človekom, ktorý slúži na konkrétny účel, vrátane umelých družíc.

(3) „Vesmírne úlomky“ znamenajú kozmickú loď alebo jej časti, ktoré už neslúžia na žiadny konkrétny účel, vrátane častí rakiet resp. umelých družíc, alebo nečinné umelé družice.

(4) „Snímač SST“ znamená zariadenie alebo kombináciu zariadení, ako sú pozemné alebo kozmické radary a teleskopy, ktoré sú schopné merať fyzikálne parametre v súvislosti s vesmírnymi objektmi, ako sú veľkosť, umiestnenie a rýchlosť.

(5) „Údaje SST“ sú fyzické parametre vesmírnych objektov získané snímačmi SST.

(6) „Informácie SST“ sú spracované údaje SST, ktoré sú zmysluplné pre príjemcu.

Článok 3

Ciele programu na podporu SST

Medzi ciele programu na podporu SST patrí podpora opatrení zameraných na zriadenie spôsobilosti SST a najmä:

a)           zriadenie a prevádzkovanie funkcie snímania, ktorú tvorí sieť pozemných alebo kozmických existujúcich vnútroštátnych snímačov, na zabezpečenie prieskumu a sledovania vesmírnych objektov,

b)           zriadenie a prevádzkovanie funkcie spracovania na zabezpečenie spracovania a analýzy údajov SST zachytených snímačmi, vrátane kapacity na zisťovanie a identifikáciu vesmírnych objektov a na vytvorenie a vedenie ich katalógu,

c)           zriadenie a prevádzkovanie funkcie služieb na zabezpečenie poskytovania služieb SST prevádzkovateľom kozmických lodí a orgánom verejnej moci.

Článok 4

Služby SST

1.           Služby uvedené v článku 3 písm. c) zahŕňajú tieto činnosti:

a)      hodnotenie rizika vzájomnej zrážky kozmických lodí alebo kozmických lodí s vesmírnymi úlomkami a vydávanie varovaní na predchádzanie zrážkam pri vypúšťaní kozmických lodí na obežnú dráhu a počas ich prevádzky na obežnej dráhe,

b)      zisťovanie a hodnotenie rizika výbuchov na obežnej dráhe, rozpadov alebo zrážok,

c)      hodnotenie rizika a vydávanie varovaní v súvislosti s návratom vesmírnych objektov a vesmírnych úlomkov do zemskej atmosféry a predpovedanie času a miesta ich dopadu.

2.           Služby SST sa poskytujú členským štátom, Rade, Komisii, ESVČ, verejným a súkromným prevádzkovateľom kozmických lodí a orgánom verejnej moci, ktoré sa zaoberajú civilnou ochranou. Služby SST sa poskytujú v súlade s ustanoveniami o používaní a výmene údajov a informácií SST uvedených v článku 9.

3.           Zúčastnené členské štáty, EUSC a Komisia nenesú zodpovednosť za žiadne škody spôsobené chýbajúcim poskytovaním služieb SST alebo prerušením či oneskorením ich poskytovania, ani za nesprávnosť informácií poskytnutých službami SST.

Článok 5

Opatrenia, ktoré má program podporovať

1.           Program na podporu SST poskytuje podporu opatreniam zameraným na dosiahnutie cieľov uvedených v článku 3, stanovených v pracovnom programe podľa článku 6 ods. 2, a na základe osobitných podmienok uvedených v článku 7.

2.           Program na podporu SST neposkytuje podporu na vývoj nových snímačov SST.

3.           Únia spolufinancuje opatrenia uvedené v odseku 1, vrátane poskytovania grantov v súlade s nariadením (EÚ) č. XXX/2012.

Článok 6

Úloha Európskej komisie

1.           Komisia:

a)      bude spravovať finančné prostriedky čerpané na program na podporu SST a zabezpečuje vykonávanie programu na podporu SST,

b)      prijme potrebné opatrenia na identifikáciu, kontrolu, zmierňovanie a monitorovanie rizík spojených s týmto programom,

c)      v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť vytvorí potrebné koordinačné mechanizmy na zaistenie bezpečnosti programu.

2.           Komisia prijme vykonávacie akty, ktorými sa zriadi viacročný pracovný program pre program na podporu SST, ktorý podľa potreby doplní pracovné programy plánované v rámci programov uvedených v článku 11 ods. 1. V pracovnom programe sa spresnia sledované ciele, očakávané výsledky, opatrenia, ktoré sa majú financovať, harmonogram a spôsob vykonávania týchto opatrení, maximálny podiel spolufinancovania zo strany Únie a osobitné podmienky poskytovania grantov Únie v rámci programu na podporu SST. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods. 2.

Článok 7

Účasť členských štátov

1.           Členské štáty, ktoré sa chcú zúčastniť vykonávania cieľov uvedených v článku 3, predložia Komisii žiadosť, v ktorej preukážu splnenie týchto kritérií:

a)      vlastníctvo snímačov SST a primerané technické a ľudské zdroje na ich prevádzku, resp. kapacity na spracovanie údajov,

b)      zavedenie akčného plánu na vykonávanie cieľov uvedených v článku 3.

2.           Komisia prijme vykonávacie rozhodnutia týkajúce sa súladu členských štátov s kritériami uvedenými v odseku 1. Takéto vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 14 ods. 2.

3.           Členské štáty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 1, uzatvoria dohodu uvedenú v článku 10.

4.           Členské štáty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v odseku 1 a ktoré sú zmluvnými stranami dohody uvedenej v článku 10, sú oprávnené na finančný príspevok z programu na podporu SST. Komisia zverejňuje a aktualizuje zoznam členských štátov na svojej webovej lokalite.

Článok 8

Účasť Satelitného strediska Európskej únie

Satelitné stredisko Európskej únie (EUSC) sa podieľa na vykonávaní cieľa uvedeného v článku 3 písm. c) a je oprávnené na finančný príspevok z programu na podporu SST, s výhradou uzavretia dohody uvedenej v článku 10.

Článok 9

Používanie a výmena údajov a informácií SST

Na používanie a výmenu údajov a informácií SST na účely vykonávania cieľov uvedených v článku 3 sa vzťahujú tieto pravidlá:

a)           zamedzí sa neoprávnenému zverejneniu údajov a informácií, pričom sa umožní efektívna prevádzka a maximálne využitie získaných informácií;

b)           zaistí sa bezpečnosť údajov SST;

c)           informácie získané v rámci programu na podporu SST sa sprístupnia na základe „potreby poznať“ v súlade s pokynmi a bezpečnostnými pravidlami pôvodcu informácií a vlastníka príslušného vesmírneho objektu.

Článok 10

Koordinácia prevádzkových činností

Členské štáty, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v článku 7 ods. 1, a EUSC uzatvoria dohodu, ktorou sa stanovia pravidlá a mechanizmy ich spolupráce pri vykonávaní cieľov uvedených v článku 3. Táto dohoda musí obsahovať najmä ustanovenia o:

a)           používaní a výmene údajov a informácií SST so zohľadnením odporúčaní s názvom Politika ochrany údajov SSA – odporúčania týkajúce sa aspektov bezpečnosti, potvrdených Bezpečnostným výborom Rady[20],

b)           vytvorení štruktúry riadenia rizík na zabezpečenie vykonávania ustanovení o používaní a bezpečnej výmene údajov a informácií SST.

Článok 11

Financovanie programu na podporu SST

1.           Financovanie programu na podporu SST zo strany Únie je čerpané z iných programov stanovených vo viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020 v úplnom súlade s ich právnym základom.

Príslušné programy, z ktorých by sa mohli čerpať finančné prostriedky, zahŕňajú programy zriadené týmito aktmi:

a)      nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [...] o zriadení a prevádzke európskych systémov satelitnej navigácie[21], článok 1, článok 3 písm. c) a d) a článok 4;

b)      rozhodnutie Rady č. [...], ktorým sa zriaďuje špecifický program na vykonávanie programu Horizont 2020[22], článok 2 ods. 2 písm. b) a c), príloha časť II bod 1.6.2 písm. d) a príloha časť III bod 6.3.4;

c)      nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. [...], ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia[23], článok 3 ods. 2 písm. b) a článok 3 písm. e).

2.           Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje rozpočtový orgán v medziach stanovených pre túto činnosť v rámci programov, z ktorých boli finančné prostriedky čerpané.

Článok 12

Ochrana finančných záujmov Únie

1.           Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných na základe tohto rozhodnutia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným nezákonným činnostiam, a to účinnými kontrolami, vymáhaním neoprávnene vyplatených súm pri odhalení nezrovnalostí a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií.

2.           Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc na základe dokumentov a kontrol na mieste vykonávať audit nad všetkými príjemcami, dodávateľmi a subdodávateľmi, ktorí získali finančné prostriedky Únie v rámci tohto programu.

Európsky úrad pre boj proti podvodom (European Anti-Fraud Office, OLAF) môže vykonávať kontroly a inšpekcie na mieste u hospodárskych subjektov, ktorých sa takéto financovanie priamo alebo nepriamo týka, a to v súlade s postupmi podľa nariadenia Rady (Euratom, ES) č. 2185/96[24] na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou týkajúcou sa finančných prostriedkov Únie nedošlo k podvodu, korupcii alebo akejkoľvek inej nezákonnej činnosti poškodzujúcej finančné záujmy Európskej únie.

Bez toho, aby bol dotknutý prvý a druhý pododsek, dohody o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami a dohody o grante, rozhodnutia o grante a dohody vyplývajúce z vykonávania tohto rozhodnutia výslovne oprávňujú Komisiu, Dvor audítorov a OLAF vykonávať takéto audity, kontroly na mieste a inšpekcie.

3.           Prijímateľ finančnej podpory na opatrenia uvedené v článku 3 uchováva všetky potrebné doklady týkajúce sa výdavkov na opatrenie tak, aby boli Komisii k dispozícii päť rokov od poslednej platby vo vzťahu k akémukoľvek opatreniu.

Článok 13

Monitorovanie a hodnotenie

1.           Komisia monitoruje vykonávanie programu na podporu SST.

2.           Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotiacu správu o vykonávaní programu na podporu SST do 1. júla 2018. Správa musí obsahovať odporúčania týkajúce sa obnovy, úpravy alebo pozastavenia opatrení podporovaných programom na podporu SST, s prihliadnutím na:

a)      dosiahnutie cieľov programu na podporu SST z hľadiska výsledkov a vplyvov opatrení podporovaných programom na podporu SST,

b)      efektívnosť využívania zdrojov.

Článok 14

Komitologický postup

1.           Komisii pomáha výbor. Tento výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.           Ak sa odkazuje sa na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 15

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli

Za Európsky parlament                                 Za Radu

predseda                                                        predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

              1.1.    Názov návrhu/iniciatívy

              1.2.    Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB

              1.3.    Druh návrhu/iniciatívy

              1.4.    Ciele

              1.5.    Dôvody návrhu/iniciatívy

              1.6.    Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

              1.7.    Plánované spôsoby hospodárenia

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

              2.1.    Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

              2.2.    Systém riadenia a kontroly

              2.3.    Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

              3.1.    Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

              3.2.    Odhadovaný vplyv na výdavky

              3.2.1. Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

              3.2.2. Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

              3.2.3. Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

              3.2.4. Súlad s platným viacročným finančným rámcom

              3.2.5. Účasť tretích strán na financovaní

              3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ VÝKAZ PRE NÁVRHY

1.           RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.        Názov návrhu/iniciatívy

Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST)

1.2.        Príslušné oblasti politiky v rámci ABM/ABB[25]

Hlava XX – Administratívne výdavky

Hlava 02 – Podnikanie a priemysel

Hlava 18 – Vnútorné záležitosti

1.3.        Druh návrhu/iniciatívy

ý Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu[26]

¨ Návrh/iniciatíva sa týka predĺženia trvania existujúcej akcie

¨ Návrh/iniciatíva sa týka akcie presmerovanej na novú akciu

1.4.        Ciele

1.4.1.     Viacročné strategické ciele Komisie, ktoré sú predmetom návrhu/iniciatívy

Cieľom tohto návrhu je vytvoriť rámec na zriadenie štruktúr potrebných na zabezpečenie dlhodobej dostupnosti a bezpečnosti kozmických infraštruktúr a služieb na európskej úrovni a na úrovni jednotlivých členských štátov, ktoré sú nevyhnutné pre plynulý chod európskych hospodárstiev a spoločností a bezpečnosť európskych občanov, a to poskytovaním služieb „dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru“ (SST).

Konkrétne sa zriadená štruktúra zameriava na zvyšovanie schopnosti EÚ

i) znížiť riziká súvisiace s vypúšťaním európskych kozmických lodí na obežnú dráhu;

ii) hodnotiť a znižovať riziká prevádzky európskych kozmických lodí na obežnej dráhe z hľadiska zrážok a umožniť prevádzkovateľom kozmických lodí efektívnejšie plánovať a vykonávať opatrenia na zmiernenie týchto rizík (napr. presnejšie manévre na zabránenie zrážkam, zamedzenie zbytočným manévrom, ktoré sú samy osebe riskantné a skracujú životnosť satelitu);

iii) dohliadať na návrat neriadených kozmických lodí alebo úlomkov z nich do zemskej atmosféry a poskytovať presnejšie a účinnejšie včasné varovania orgánom národnej bezpečnosti a civilnej ochrany alebo orgánom zvládania katastrof s cieľom znížiť možné riziká ohrozenia bezpečnosti a zdravia európskych občanov a zmierniť potenciálne škody na dôležitej pozemnej infraštruktúre.

Tento návrh tak prispieva k zabezpečeniu úspešného vykonávania hlavných programov EÚ Galileo, EGNOS a Copernicus/GMES, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť stratégie Európa 2020, a politík v oblasti trvalo udržateľného rastu.

1.4.2.     Konkrétne ciele a príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Konkrétny cieľ č. 1

Stanoviť regulačný rámec na zriadenie a prevádzkovanie funkcie snímania SST (siete snímačov SST vo vlastníctve členských štátov) a funkcie spracovania

Konkrétny cieľ č. 2

Stanoviť regulačný rámec na zriadenie a prevádzkovanie služieb SST pre používateľov, ktorými sú verejní a súkromní prevádzkovatelia kozmických lodí a orgány verejnej moci

Príslušné činnosti v rámci ABM/ABB

Kapitola XX 01 – Administratívne výdavky vyčlenené pre jednotlivé oblasti politiky

1.4.3.     Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na príjemcov/cieľové skupiny.

Očakáva sa, že ako dôsledok prijatia tohto návrhu budú verejným a súkromným prevádzkovateľom kozmických lodí, ako aj členským štátom poskytované účinné a včasné služby, ktoré im umožnia zabrániť hospodárskym a sociálnym vplyvom a vplyvom na životné prostredie vyplývajúcim z:

i) poškodenia alebo zničenia kozmických lodí pri vzájomných zrážkach kozmických lodí a ich zrážkach s inými vesmírnymi objektmi, ako aj pri ich neriadených návratoch,

ii) nákladov spôsobených zbytočnými manévrami na zmiernenie následkov zrážok alebo na zabránenie zrážkam v dôsledku nejasností pri hodnotení rizík (každý manéver na zabránenie zrážke skracuje životnosť satelitu),

iii) škôd alebo zničenia na Zemi v dôsledku neriadených návratov kozmických lodí alebo ich úlomkov do atmosféry.

1.4.4.     Ukazovatele výsledkov a vplyvu

Uveďte ukazovatele, pomocou ktorých je možné sledovať vykonávanie návrhu/iniciatívy.

Podľa potreby sa budú uplatňovať ukazovatele výsledkov a vplyvu programov, z ktorých sa budú čerpať finančné prostriedky na program na podporu SST. Ak tieto ukazovatele nie sú dostatočne špecifické na sledovanie vykonávania návrhu, môžu byť použité nasledujúce ukazovatele:

podľa regulačného rámca stanoveného týmto návrhom zoskupenie zúčastnených členských štátov, ktoré majú príslušné spôsobilosti, prijme opatrenie na vykonanie cieľov podporného programu, ktoré sú uvedené v článku 3 písm. a) a b), čo znamená, že zriadia a budú prevádzkovať funkciu snímania SST a funkciu spracovania SST podľa vhodnej štruktúry riadenia.

Konkrétny cieľ č. 1:

Ukazovatele výsledkov týkajúce sa zriadenia a prevádzkovania funkcie snímania a spracovania SST:

– zoznam zúčastnených členských štátov je zostavený v súlade s článkom 7 rozhodnutia do konca roku 2014;

– funkcia snímania SST (na základe snímačov, ktoré vlastnia a ktoré sprístupnili zúčastnené členské štáty): začiatok počiatočnej prevádzkovej fázy do konca roku 2015;

– funkcia spracovania na základe existujúcich kapacít členských štátov (napr. existujúcich stredísk pre zber údajov): začiatok počiatočnej prevádzkovej fázy do konca roku 2015;

– katalóg vesmírnych objektov je zriadený do konca roka 2015;

– funkcia snímania a spracovania: začiatok fázy plnej prevádzky do konca roku 2016.

Konkrétny cieľ č. 2:

Podľa regulačného rámca stanoveného týmto návrhom skutočné služby SST sú poskytované účinne a včas rozsiahlemu počtu európskych a vnútroštátnych verejných a súkromných/komerčných subjektov, ktoré potrebujú informácie SST. Na tento účel zúčastnené členské štáty podľa článku 7 a Satelitné stredisko Európskej únie podľa článku 8 prijmú opatrenie na vykonanie cieľa tohto programu, ktorý je uvedený v článku 3 písm. c), čo znamená, že zriadia a budú prevádzkovať funkciu poskytovania služieb SST.

Ukazovatele výsledkov týkajúce sa zriadenia a prevádzkovania funkcie poskytovania služieb SST:

– kapacity potrebné na zriadenie a prevádzkovanie funkcie poskytovania služieb SST a služby SST sú formálne vymedzené a schválené do konca roku 2014;

– dohoda, ktorou sa ustanovujú pravidlá a mechanizmy spolupráce medzi členskými štátmi a Satelitným strediskom Európskej únie je zavedená do konca roku 2014;

– normy kvality a mechanizmy na získavanie spätnej väzby od prevádzkovateľov v súvislosti s kvalitou služieb SST sú stanovené do konca roku 2014;

– služby SST: začiatok počiatočnej prevádzkovej fázy na konci roka 2015 a konečnej prevádzkovej fázy na konci roka 2016.

Ukazovatele vplyvu pre ciele 1 a 2 môžu zahŕňať:

– absenciu zrážok;

– absenciu prerušenia činnosti satelitov alebo spustenia operácií v dôsledku problémov či nejasností pri analýze rizík;

– ukazovatele vplyvu môžu zahŕňať pozitívnu spätnú väzbu od prevádzkovateľov a orgánov verejnej moci, pokiaľ ide o informácie poskytované prostredníctvom služieb SST a opatrenia na zmiernenie následkov zrážok vykonávané na základe poskytnutých informácií SST.

1.5.        Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.     Potreby, ktoré sa majú uspokojiť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte

Oblasť kozmického priestoru je pre Európu strategickým sektorom. Hospodárstvo, spoločnosť, bezpečnosť a politická nezávislosť EÚ sa v značnej miere spoliehajú na kozmické systémy a infraštruktúry. To je dôvod, prečo sa EÚ zapojila do nákladných veľkých vesmírnych projektov, ako sú Galileo, EGNOS a Copernicus. Tieto systémy a infraštruktúry musia byť chránené pred poškodením alebo zničením v dôsledku zrážok kozmických lodí alebo ich neriadených návratov do zemskej atmosféry, na zabezpečenie ich vlastnej prevádzky a poskytovania služieb. Takáto ochrana je trvalou požiadavkou.

1.5.2.     Prínos zapojenia Európskej únie

Z diskusií so zainteresovanými stranami v posledných rokoch jasne vyplynulo, že zriadenie prevádzkových európskych služieb SST si bude vyžadovať zásah EÚ.

Ministri členských štátov EÚ a Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zodpovední za kozmický priestor sa zhodli, že vývoj tejto služby sa má realizovať pod vedením EÚ, nie pod vedením ESA. Táto zhoda sa odráža v niekoľkých uzneseniach Rady pre kozmický priestor (uznesenie Rady pre kozmický priestor z 26. novembra 2010, bod 24; závery Rady pre konkurencieschopnosť z 31. mája 2011, bod 14 – 15; uznesenie Rady pre kozmický priestor zo 6. decembra 2011, kapitola II). Členské štáty predovšetkým vyzvali EÚ, aby vymedzila politiku v oblasti riadenia a ochrany údajov pre európsku službu SST, aby zohrávala aktívnu úlohu pri zriadení európskej služby a aby čo najlepšie využila snímače a odborné znalosti, ktoré už existujú na vnútroštátnej a na európskej úrovni. Členské štáty veľmi explicitne uviedli aj to, ako by mali byť zohľadnené bezpečnostné záujmy: snímače SST musia zostať pod vnútroštátnou kontrolou. Dôverný charakter informácií SST bol vymedzený ako hlavná zásada politiky ochrany údajov SST (napr. všetky informácie musia byť utajované a odtajnené by mali byť iba na základe posúdenia konkrétneho prípadu).

Dôvod takéhoto stanoviska nie je formálne zaznamenaný, ale vyvstal z mnohých diskusií: európska služba SST má bezpečnostný rozmer (umožňuje zhromažďovať spravodajské informácie o kozmickej infraštruktúre a prevádzke jednotlivých štátov v civilnej a vo vojenskej oblasti), na riešenie ktorého má spôsobilosť a vybavenie EÚ, nie ESA. Na základe ZFEÚ sa EÚ udeľuje právomoc koordinovať využívanie činností v kozmickom priestore a na základe ZEÚ sa EÚ zveruje právomoc nad bezpečnostnými otázkami, ako sú tie, ktoré sa objavia v súvislosti so SST. EÚ má potrebnú právomoc zákonodarcu na zavedenie mechanizmov riadenia a politiky ochrany údajov pre SST.

Na druhej strane je ESA špičkovou vedecko-výskumnou agentúrou určenou na vymedzovanie a vykonávanie vedeckých programov a programov v oblasti technológií a vesmírnych aplikácií. ESA nie je koncipovaná na vykonávanie zložitej politickej a legislatívnej práce potrebnej na zriadenie systému SST, kde sú zariadenia prevažne v rukách armády, ani nebola určená na prevádzkovanie kozmických služieb (skutočnosť, ktorú sama ESA zdôrazňuje vo svojich politických dokumentoch).

Novú organizáciu, ktorá sa bude zaoberať SSA, by preukázateľne mali zriadiť členské štáty. Takáto organizácia by musela mať mnoho funkcií, ktoré už EÚ má. Preto by takáto nová organizácia vytvárala zdvojenia a neefektívnosť. Niektoré členské štáty navyše vyjadrili obavy, že akékoľvek riešenie mimo rámca EÚ môže byť ovládané tými členskými štátmi, ktoré už dnes majú isté kapacity snímačov, čo by ostatným štátom bránilo v rozvoji vlastných kapacít v rámci skutočne európskej služby.

Napokon, EÚ sa neusiluje o nahradenie iniciatív prijatých členskými štátmi individuálne alebo v rámci ESA. Snaží sa doplniť opatrenia prijaté na úrovni členských štátov a posilniť koordináciu tam, kde je to potrebné na dosiahnutie spoločných cieľov.

Zapojenie EÚ je potrebné na nahromadenie investícií potrebných na financovanie niektorých vesmírnych projektov, na zavedenie mechanizmov riadenia, vymedzenie politiky ochrany údajov a zabezpečenie fungovania súčasných a budúcich kapacít koordinovaným a účinným spôsobom, ktorý zabezpečí spoľahlivý a interoperabilný systém v prospech všetkých príslušných európskych zúčastnených strán.

Cieľom navrhovaných opatrení EÚ navyše nie je nahradiť ani zdvojovať existujúce opatrenia na zmiernenie rizík na medzinárodnej či multilaterálnej úrovni, ako sú usmernenia OSN na zmiernenie rizík spojených s vesmírnymi úlomkami alebo návrh EÚ na prijatie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore. Tieto opatrenia daný problém nevyriešia, ale znížia nárast množstva vesmírnych úlomkov v dlhodobom horizonte.

1.5.3.     Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

V tejto oblasti neexistujú žiadne predchádzajúce skúsenosti. Každá výmena informácií a údajov však nepopierateľne prináša pridanú hodnotu.

1.5.4.     Zlučiteľnosť a možná synergia s inými finančnými nástrojmi

V návrhu KOM(2011) 814 v konečnom znení nariadenia o zriadení a prevádzke európskych systémov satelitnej navigácie sa uvádza potreba chrániť tieto systémy prostredníctvom systému SSA (odôvodnenie 15, článok 3 písm. c) a predpokladá financovanie takýchto činností (článok 7 ods. 1 písm. a), bez toho, aby bol dotknutý výsledok legislatívneho postupu a nasledujúci VFR.

Rovnakú ochranu potrebuje aj vesmírny segment programu Copernicus. Copernicus by preto mohol prispieť k financovaniu činností SST v závislosti od výsledku nasledujúceho viacročného finančného rámca.

Tento návrh je navyše jednotný a vytvorí súčinnosť s cieľmi výskumu vesmíru a bezpečnosti podľa navrhovaného rámca Horizont 2020 (KOM(2011) 809 v konečnom znení), ako aj s cieľmi ochrany dôležitej infraštruktúry v rámci navrhovaného Fondu pre vnútornú bezpečnosť (KOM (2011) 753 v konečnom znení). V rámci oboch týchto nástrojov je dostupné financovanie činností SST, bez toho, aby bol dotknutý výsledok legislatívneho postupu a nasledujúci VFR.

1.6.        Trvanie akcie a jej finančného vplyvu

ý Návrh/iniciatíva s obmedzeným trvaním

– ý  Návrh/iniciatíva s účinnosťou od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020

– ý  Finančný vplyv trvá od 2014 do 2020

¨ Návrh/iniciatíva s neobmedzeným trvaním

– Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

– a potom bude vykonávanie postupovať v plnom rozsahu.

1.7.        Plánované spôsoby hospodárenia[27]

ý Priame centralizované hospodárenie na úrovni Komisie

¨ Nepriame centralizované hospodárenie s delegovaním úloh súvisiacich s plnením rozpočtu na:

– ¨  výkonné agentúry

– ¨  subjekty zriadené Spoločenstvami[28]

– ¨  národné verejnoprávne subjekty/subjekty poverené vykonávaním verejnej služby

– ¨  osoby poverené realizáciou osobitných akcií podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte v zmysle článku 49 nariadenia o rozpočtových pravidlách

¨ Zdieľané hospodárenie s členskými štátmi

¨ Decentralizované hospodárenie s tretími krajinami

¨ Spoločné hospodárenie s medzinárodnými organizáciami (uveďte)

V prípade viacerých spôsobov hospodárenia uveďte v oddiele „Poznámky“ presnejšie vysvetlenie.

Poznámky

2.           OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.        Opatrenia týkajúce sa kontroly a predkladania správ

Uveďte časový interval a podmienky, ktoré sa vzťahujú na tieto opatrenia.

Financovanie programu na podporu SST zo strany Únie bude čerpané z iných príslušných programov plánovaných v nasledujúcom VFR v úplnom súlade s ich právnym základom. Príslušné programy môžu zahŕňať program Galileo, Horizont 2020 a Fond pre vnútornú bezpečnosť EÚ. Uplatňovať sa budú požiadavky na podávanie správ týchto programov.

Bez ohľadu na požiadavky na monitorovanie a podávanie správ programov poskytujúcich financovanie pre program SST bude zavedený osobitný systém monitorovania na zabezpečenie najvyššej kvality výstupov a najefektívnejšieho využívania zdrojov. Monitorovanie bude prebiehať počas celého obdobia trvania programu. Bude založené na spätnej väzbe o programe od príjemcov.

Vykonalo sa rozšírené posúdenie vplyvu zahŕňajúce požiadavky hodnotenia ex ante. Na základe porovnávacieho posúdenia dostupných možností politiky sa určila prednostná možnosť a posúdil sa jej vplyv, riziká a predpoklady, ako aj nákladová efektívnosť. Tento návrh je v plnom rozsahu v súlade so závermi posúdenia.

Hodnotenie v polovici trvania programu sa uskutoční v piatom roku jeho vykonávania, teda včas na prípravu nasledujúceho viacročného finančného rámca. Toto hodnotenie sa zameria na dosiahnuté výsledky a kvalitatívne aspekty vykonávania programu. Vykonané bude aj hodnotenie ex post.

2.2.        Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.     Zistené riziká

Vykonávanie dohôd o grantoch podpísaných so zúčastnenými členskými štátmi a s EUSC: miera rizika sa považuje za nízku, pretože príjemcami sú orgány verejnej správy.

2.2.2.     Plánované metódy kontroly

Keďže finančné prostriedky na vykonávanie programu na podporu SST sa budú čerpať z existujúcich programov v rámci nasledujúceho VFR, budú sa uplatňovať kontrolné mechanizmy plánované v rámci týchto programov. Bez ohľadu na tieto mechanizmy dohoda o grante, ktorú podpísali príjemcovia podporného programu (orgány verejnej správy zúčastnených členských štátov a EUSC), vymedzuje podmienky, ktoré sa uplatňujú na financovanie činností v rámci grantu, vrátane kapitoly o metódach kontroly. Všetky zúčastnené orgány verejnej správy sa zaviazali dodržiavať finančné a administratívne pravidlá Komisie týkajúce sa výdavkov.

Pre Komisiu sa uplatňujú ustanovenia nariadenia o rozpočtových pravidlách týkajúce sa overovania záväzkov a platieb finančného útvaru ex ante, ako aj ustanovenia o písomných vyhláseniach predkladaných úradníkom AOSD. Za administratívne monitorovanie grantov a s nimi súvisiacich platieb budú zodpovedné ústredné útvary Komisie. Osobitná pozornosť sa bude venovať charakteru výdavkov (oprávnenosti) a overovaniu podporných dokumentov a príslušnej dokumentácie.

2.3.        Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Uveďte existujúce alebo plánované preventívne a ochranné opatrenia.

Keďže finančné prostriedky na vykonávanie programu na podporu SST sa budú čerpať z existujúcich programov v rámci nasledujúceho VFR, v prípade potreby sa budú uplatňovať opatrenia na zamedzenie podvodov a nezrovnalostí plánované v rámci týchto programov. Bez ohľadu na tieto opatrenia dohody vyplývajúce z tohto rozhodnutia predpokladajú následné opatrenia a finančnú kontrolu zo strany Komisie alebo jej splnomocneného zástupcu, ako aj audity na mieste, ktoré v prípade potreby vykoná Dvor audítorov alebo OLAF.

3.           ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.        Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

· Existujúce rozpočtové riadky (neuplatňuje sa)

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca: || Rozpočtový riadok || Druh náklady || Príspevky

Číslo [Názov……………………………………..] || DRP/NRP || krajín EZVO || kandidátskych krajín || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

|| [XX.YY.YY.YY] || || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE || ÁNO/NIE

· Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca || Rozpočtový riadok * || Druh náklady || Príspevky

Počet [Opis………………………...……….] || DRP/NRP ([29]) || krajín EZVO[30] || kandidátskych krajín[31] || tretích krajín || v zmysle článku 18 ods. 1 písm. aa) nariadenia o rozpočtových pravidlách

1.1 || 02.04.01.01 [02.02.02.01] Výskum vesmíru || DRP || ÁNO || NIE || ÁNO || NIE

1.1 || 02.04.01.02 [02.02.03.02] Výskum bezpečnosti || DRP || ÁNO || NIE || ÁNO || NIE

1.1 || 02.05.01 Európske programy satelitnej navigácie Galileo a EGNOS || DRP || ÁNO || NIE || ÁNO || NIE

1.1 || 02.01.05.03 Ostatné výdavky na riadenie v oblasti výskumu || NRP || ÁNO || NIE || ÁNO || NIE

1.1 || 02.01.04.05 Európske programy satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo) – Výdavky na administratívne riadenie || NRP || ÁNO || NIE || ÁNO || NIE

3.1 || 18. 5. 2008 Predchádzanie, pripravenosť a riadenie následkov terorizmu || DRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

5 || XX.01.01.01 Výdavky vzťahujúce sa na zamestnancov v aktívnom služobnom pomere pracujúcich v inštitúcii || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

5 || XX.01.02.01 Externí pracovníci pracujúci v inštitúcii || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

5 || XX.01.02.11 Ostatné výdavky inštitúcie na riadenie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

5 || XX.01.03.01 Výdavky na zariadenie, nábytok a služby Komisie || NRP || ÁNO || NIE || NIE || NIE

*          Rozpočtové riadky sa uvádzajú podľa súčasného viacročného finančného rámca na roky 2007 – 2013 a bez vplyvu na nadchádzajúci viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020. Okrem toho nomenklatúrne rozpočtové riadky sú uvedené podľa legislatívnych návrhov týkajúcich sa programov Horizont 2020, Galileo a Fondu pre vnútornú bezpečnosť a môžu sa zmeniť na ekvivalentné, na ktoré sa vzťahuje konečná rozpočtová nomenklatúra.

3.2.        Odhadovaný vplyv na výdavky

3.2.1.     Zhrnutie odhadovaného vplyvu na výdavky

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca: || 1.1 || „Inteligentný a inkluzívny rast“

GR: ENTR * || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU ||

Ÿ Prevádzkové rozpočtové prostriedky || || || || || || || || ||

02.04.01.01 [02.02.02.01] || Záväzky || (1) || 0,640 || 0,960 || 1,280 || 1,600 || 1,760 || 1,920 || 1,920 || 10,080 ||

Platby || (2) || 0,640 || 0,960 || 1,280 || 1,600 || 1,760 || 1,920 || 1,920 || 10,080 ||

02.04.01.02 [02.02.03.02] || Záväzky || (1) || 0,480 || 0,720 || 0,960 || 1,200 || 1,320 || 1,440 || 1,440 || 7,560 ||

Platby || (2) || 0,480 || 0,720 || 0,960 || 1,200 || 1,320 || 1,440 || 1,440 || 7,560 ||

02.05.01 || Záväzky || (1) || 2,880 || 4,320 || 5,760 || 7,200 || 7,920 || 8,640 || 8,640 || 45,360 ||

Platby || (2) || 2,880 || 4,320 || 5,760 || 7,200 || 7,920 || 8,640 || 8,640 || 45,360 ||

Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[32]** || || || || || || || || ||

02.01.05.03 || || (3) || 0,072 || 0,072 || 0,072 || 0,072 || 0,072 || 0,072 || 0,072 || 0,504

02.01.04.05 || || || 0,028 || 0,028 || 0,028 || 0,028 || 0,028 || 0,028 || 0,028 || 0,196

CELKOVÉ rozpočtové prostriedky pre GR ENTR || Záväzky || =1+1a +3 || 4,100 || 6,100 || 8,100 || 10,100 || 11,100 || 12,100 || 12,100 || 63,700 ||

Platby || =2+2a +3 || 4,100 || 6,100 || 8,100 || 10,100 || 11,100 || 12,100 || 12,100 || 63,700 ||

* V tabuľke sa uvádzajú finančné prostriedky programu na podporu SST čerpané z príslušných programov plánovaných v nasledujúcom VFR. Tieto údaje sú orientačné a bez vplyvu na konečnú dohodu o rozdelení finančných prostriedkov v rámci výskumných oblastí a činností programu Horizont 2020. Neplánuje sa nijaké preprogramovanie. Ročné sumy uvedené pre každý rozpočtový riadok vyplývajú z rozvrhnutia celkových ročných súm potrebných pre tento návrh. Rozvrhnutie vychádza z relatívnej váhy každého programu vo vzťahu k celkovej sume predpokladanej v príslušných návrhoch Komisie (Galileo 72 %, výskum vesmíru 16 %, výskum bezpečnosti 12 %). Všetky sumy sú orientačné. Možno bude potrebné upraviť ich podľa konečného výsledku legislatívneho postupu pre príslušné programy a rokovaní o nasledujúcom VFR. V rovnakom riadku môžu byť čerpané aj finančné prostriedky z programu Copernicus v závislosti od konečného výsledku rokovaní o VFR.

** Členenie rozpočtových riadkov: 72 % 02.01.05.03 a 28 % 02.01.04.05.

Okruh viacročného finančného rámca: || 3.1 || „Sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť“

GR: HOME * || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Ÿ Prevádzkové rozpočtové prostriedky || || || || || || || ||

18. 5. 2008 || Záväzky || (1) || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 7,000

Platby || (2) || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 7,000

Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov[33] || || || || || || || ||

Číslo rozpočtového riadka || || (3) || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0 || 0

CELKOVÉ rozpočtové prostriedky pre GR HOME || Záväzky || =1+1a +3 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 7,000

Platby || =2+2a +3 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 1,000 || 7,000

* Návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa „ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia“ (KOM(2011) 753 v konečnom znení z 15. 11. 2011), predpokladá financovanie ochrany dôležitej infraštruktúry. Finančné prostriedky určené na program na podporu SST by sa preto mohli čerpať aj z Fondu pre vnútornú bezpečnosť. Neplánuje sa nijaké preprogramovanie. Okrem toho, sumy sú len orientačné. Možno bude potrebné upraviť ich v úzkej spolupráci s GR HOME vzhľadom na konečný výsledok legislatívneho postupu pre program a rokovanie o nasledujúcom VFR.

Ÿ Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU || Záväzky || (4) || 5,000 || 7,000 || 9,000 || 11,000 || 12,000 || 13,000 || 13,000 || 70,000

Platby || (5) || 5,000 || 7,000 || 9,000 || 11,000 || 12,000 || 13,000 || 13,000 || 70,000

Ÿ Rozpočtové prostriedky administratívneho charakteru financované z balíka prostriedkov určených na realizáciu špecifických programov SPOLU || (6) || 0,100 || 0,100 || 0,100 || 0,100 || 0,100 || 0,100 || 0,100 || 0,700

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || =4+ 6 || 5,100 || 7,100 || 9,100 || 11,100 || 12,100 || 13,100 || 13,100 || 70,700

Platby || =5+ 6 || 5,100 || 7,100 || 9,100 || 11,100 || 12,100 || 13,100 || 13,100 || 70,700

Okruh viacročného finančného rámca: || 5 || „Administratívne výdavky“

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

GR: ENTR ||

Ÿ Ľudské zdroje || 0,096 || 0,191 || 0,0191 || 0,0191 || 0,0191 || 0,0191 || 0,0191 || 1,242

Ÿ Ostatné administratívne výdavky || 0,059 || 0,167 || 0,167 || 0.167 || 0.167 || 0.167 || 0.167 || 1.061

GR ENTR SPOLU || Rozpočtové prostriedky || 0,155 || 0,358 || 0,358 || 0.358 || 0.358 || 0.358 || 0.358 || 2.303

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 5 viacročného finančného rámca SPOLU || (Záväzky spolu = Platby spolu) || 0,155 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 2,303

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 5 viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) || Záväzky || 5,255 || 7,458 || 9,458 || 11,458 || 12,458 || 13,458 || 13,458 || 73,003

Platby || 5,255 || 7,458 || 9,458 || 11,458 || 12,458 || 13,458 || 13,458 || 73,003

3.2.2.     Odhadovaný vplyv na operačné rozpočtové prostriedky

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov.

– ý  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy ò || || || 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

VÝSTUPY

Druh výstupu || Priemerné náklady na výstup || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov || Náklady || Počet výstupov spolu || Náklady spolu

KONKRÉTNY CIEĽ č. 1 Zriadiť a prevádzkovať sieť snímačov a funkciu spracovania || || || || || || || || || || || || || || || ||

– funkcia senzora || Výrobok || || || 4,000 || || 5,500 || || 7,000 || || 9,000 || || 9,500 || || 10,000 || || 10,000 || || 55,000

– spracovanie údajov || Služba || || || || || || || || ||

Konkrétny cieľ č. 1 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

KONKRÉTNY CIEĽ č. 2 Zriadiť a prevádzkovať služby SST || || || || || || || || || || || || || || || ||

– poskytovanie služieb || Služba || || || 1,000 || || 1,500 || || 2,000 || || 2,000 || || 2,500 || || 3,000 || || 3,000 || || 15,000

Konkrétny cieľ č. 2 medzisúčet || || || || || || || || || || || || || || || ||

NÁKLADY SPOLU || || 5,000 || || 7,000 || || 9,000 || || 11,000 || || 12,000 || || 13,000 || || 13,000 || || 70,000

3.2.3.     Odhadovaný vplyv na administratívne rozpočtové prostriedky

3.2.3.1.  Zhrnutie

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov.

– ý  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020 || SPOLU

OKRUH 5 okruhu viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || 0,096 || 0,191 || 0,191 || 0,191 || 0,191 || 0,191 || 0,191 || 1,242

Ostatné administratívne výdavky || 0,059 || 0,167 || 0,167 || 0,167 || 0,167 || 0,167 || 0,167 || 1,061

Medzisúčet OKRUH 5 okruhu viacročného finančného rámca || 0,155 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 2,303

Mimo OKRUHU 5[34] viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

Ľudské zdroje || || || || || || || ||

Ostatné administratívne výdavky || || || || || || || ||

Medzisúčet mimo OKRUHU 5 okruhu viacročného finančného rámca || || || || || || || ||

SPOLU || 0,155 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 0,358 || 2,303

3.2.3.2.  Odhadované potreby ľudských zdrojov

– ¨  Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– ý  Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie ľudských zdrojov, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

odhady sa zaokrúhľujú na celé čísla (alebo najviac na jedno desatinné miesto)

|| 2014 || 2015 || 2016 || 2017 || 2018 || 2019 || 2020

Ÿ Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) ||

XX 01 01 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1

XX 01 01 02 (delegácie) || || || || || || ||

XX 01 05 01 (nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 01 (priamy výskum) || || || || || || ||

Ÿ Externí zamestnanci (ekvivalent jednotiek plného pracovného času: FTE)[35] ||

XX 01 02 01 (ZZ, PADZ, VNE, z celkového finančného krytia) || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1 || 1

XX 01 02 02 (ZZ, PADZ, PED, MZ a VNE v delegáciách) || || || || || || ||

XX 01 04 yy [36] || – sídlo[37] || || || || || || ||

– delegácie || || || || || || ||

XX 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – nepriamy výskum) || || || || || || ||

10 01 05 02 (ZZ, PADZ, VNE – priamy výskum) || || || || || || ||

Iné rozpočtové riadky (uveďte) || || || || || || ||

SPOLU || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2 || 2

XX predstavuje oblasť politiky alebo príslušnú rozpočtovú hlavu.

Potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré by sa mohli prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov v závislosti od rozpočtových obmedzení.

Opis úloh, ktoré sa majú vykonať:

Úradníci a dočasní zamestnanci || Jeden úradník v triede AD na správu funkcií Komisie v programe, ako je poskytovanie sekretariátu pre dva výbory (vrátane prípravy dokumentov, ktoré majú byť prijaté), príprava ročného pracovného programu a rozpočtu, vykonávanie postupu ročných dotácií, zabezpečovanie medzinárodných vzťahov.

Externí zamestnanci || Jeden zmluvný zamestnanec na zabezpečenie potrebnej podpory úradníka v triede AD.

3.2.4.     Súlad s platným viacročným finančným rámcom

– ý  Návrh/iniciatíva je v súlade s platným viacročným finančným rámcom.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje zmenu v plánovaní príslušného okruhu vo viacročnom finančnom rámci.

Vysvetlite požadovanú zmenu v plánovaní a uveďte príslušné rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

– ¨  Návrh/iniciatíva si vyžaduje, aby sa použil nástroj flexibility alebo aby sa uskutočnila revízia viacročného finančného rámca[38].

Vysvetlite potrebu a uveďte príslušné okruhy, rozpočtové riadky a zodpovedajúce sumy.

3.2.5.     Účasť tretích strán na financovaní

– ¨  Návrh/iniciatíva nebude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami.

– ý  Návrh/iniciatíva bude zahŕňať spolufinancovanie tretími stranami, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Program na podporu SST predpokladá spoluúčasť členských štátov vrátane nepeňažných príspevkov. Presná výška závisí od zúčastnených členských štátov a bude musieť byť stanovená v neskoršej fáze.

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

|| Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || ... uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) || Spolu

Uveďte spolufinancujúci subjekt || || || || || || || ||

Spolufinancované prostriedky SPOLU || || || || || || || ||

3.3.        Odhadovaný vplyv na príjmy

– ý  Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– ¨  Návrh/iniciatíva má finančný vplyv na príjmy, ako je uvedené v nasledujúcej tabuľke:

– ¨         vplyv na vlastné zdroje

– ¨         vplyv na rôzne príjmy

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov: || Rozpočtové prostriedky k dispozícii v prebiehajúcom rozpočtovom roku || Vplyv návrhu/iniciatívy[39]

Rok N || Rok N+1 || Rok N+2 || Rok N+3 || vložte toľko stĺpcov, koľko je potrebné na základe trvania vplyvu (pozri bod 1.6)

Článok …………. || || || || || || || ||

V prípade rôznych pripísaných príjmov, na ktoré bude mať návrh/iniciatíva vplyv, uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Uveďte spôsob výpočtu vplyvu na príjmy.

[1]               Pozri Rada Európskej únie, vyhlásenie o európskej politike v oblasti kozmického priestoru, Brusel, 25. mája 2007, 10037/07, ktorým bola uvedená európska politika v oblasti kozmického priestoru, uznesenie Rady z 26. septembra 2008 s názvom Ďalší rozvoj európskej politiky v oblasti kozmického priestoru (dokument Rady 13569/08), uznesenie Rady z 29. mája 2009 s názvom Prínos kozmického priestoru pre inovácie a konkurencieschopnosť v rámci plánu hospodárskej obnovy Európy a ďalšie kroky (10500/09), uznesenie Rady z 25. novembra 2010 s názvom Globálne výzvy: využitie európskych systémov pre kozmický priestor v plnej miere (16864/10), závery Rady z 31. mája 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov a uznesenie Rady zo 6. decembra 2011 s názvom Usmernenia týkajúce sa pridanej hodnoty a prínosov kozmického priestoru pre bezpečnosť európskych občanov (18232/11).

[2]               Rada Európskej únie, uznesenie s názvom Ďalší rozvoj európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, Brusel, 26. septembra 2008, 13569/08.

[3]               Správa Európskeho parlamentu o oznámení Komisie o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov [2011/2148(INI)].

[4]               Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov: „Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov“ KOM(2011) 152 v konečnom znení zo 4.4.2011.

[5]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[6]               Ú. v. EÚ C , , s. .

[7]               KOM(2011) 152 zo 4. apríla 2011.

[8]               CS 13569/08, 29.9.2008.

[9]               CS 16864/10, 26.11.2010.

[10]             CS 10901/11, 31.5.2011.

[11]             Ú. v. EÚ C 377, 23.12.2011, s. 1.

[12]             Ú. v. EÚ L 196, 27.4.2008, s. 1.

[13]             Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 1.

[14]             SEK(2011) 1247 v konečnom znení, 12.10.2011.

[15]             Dokument Rady 15715/11, 24.10.2011.

[16]             Ú. v. ES L 200, 25.7.2001, s. 5.

[17]             Dokument Rady 14698/12, 9.10.2012.

[18]             Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

[19]             Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

[20]             CS 14698/12, 9.10.2012.

[21]             KOM(2011) 814 v konečnom znení, 31.11.2011. Odkaz bude aktualizovaný po prijatí.

[22]             KOM(2011) 811 v konečnom znení, 30.11.2011. Odkaz bude aktualizovaný po prijatí.

[23]             KOM(2011) 753 v konečnom znení, 15.11.2011. Odkaz bude aktualizovaný po prijatí.

[24]             Ú. v. EÚ L 292, 15.11.1996, s. 2.

[25]             ABM: riadenie podľa činností – ABB: zostavovanie rozpočtu podľa činností.

[26]             Podľa článku 49 ods. 6 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[27]             Vysvetlenie spôsobov hospodárenia a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovej lokalite BudgWeb: http://www.cc.cec/budg/man/budgmanag/budgmanag_en.html

[28]             Podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.

[29]             DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

[30]             EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

[31]             Kandidátske krajiny a prípadne potenciálne kandidátske krajiny zo západného Balkánu.

[32]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[33]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[34]             Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky určené na financovanie realizácie programov a/alebo akcií Európskej únie (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

[35]             ZZ = zmluvný zamestnanec, PADZ= pracovníci agentúr dočasného zamestnávania, PED = pomocný expert v delegácii, MZ = miestny zástupca, VNE = vyslaný národný expert.

[36]             V rámci stropu pre externých zamestnancov z operačných rozpočtových prostriedkov (pôvodné rozpočtové riadky „BA“)

[37]             Najmä pre štrukturálne fondy, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH).

[38]             Pozri body 19 a 24 medziinštitucionálnej dohody.

[39]             Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 25 % nákladov na výber.