52010PC0618

[pic] | EURÓPSKA KOMISIA |

Brusel, 3.11.2010

KOM(2010) 618 v konečnom znení

2010/0306 (NLE)

Návrh

SMERNICA RADY

o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom

SEK(2010) 1290 SEK(2010) 1289

DÔVODOVÁ SPRÁVA

KONTEXT NÁVRHU

Dôvody a ciele návrhu

Po úspešnom prijatí smernice o jadrovej bezpečnosti bolo do pracovného programu Komisie na rok 2010 zahrnuté vypracovanie revidovaného návrhu právneho predpisu o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (bod 2010/ENER/021).

V navrhovanej smernici sa stanovuje právny rámec EÚ pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Prostredníctvom nej sa reviduje návrh smernice Rady (Euratom) o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom[1], ktorý predložila Komisia.

Všetky členské štáty majú rádioaktívny odpad. Vzniká na základe mnohých prospešných aktivít, akými sú výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach a množstvo rádioizotopických aplikácií v oblasti lekárstva, priemyslu, poľnohospodárstva, výskumu a vzdelávania.

Pri prevádzke jadrových reaktorov takisto vzniká vyhoreté palivo. V súčasnosti existujú dve možnosti nakladania s vyhoretým (t. j. ožiareným) palivom: opätovné spracovanie na získanie plutónia a uránu pre prípadné opätovné použitie, alebo dočasné uskladnenie a prípadné priame uloženie, ak sa ako súčasť vnútroštátnej politiky vyhoreté palivo považuje za odpad. Aj keď sa vyhoreté palivo znovu spracuje[2], ešte stále zostáva „konečný odpad“, t. j. oddelené vitrifikované zvyšky obsahujúce nerecyklovateľnú časť, ktorú je takisto potrebné zlikvidovať. Viac ako polovica členských štátov prevádzkuje jadrové elektrárne. Budujú sa jadrové reaktory alebo sa vyraďujú z prevádzky a viaceré členské štáty majú aj plány ich novej výstavby.

V závislosti od vlastností odpadu (t. j. obsahu rádionuklidov) sú potrebné osobitné opatrenia na ochranu ľudí a životného prostredia pred rizikami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia. Základnou zásadou nakladania s rádioaktívnym odpadom je izolácia ľudí a biosféry dovtedy, kým tento odpad predstavuje rádiologické nebezpečenstvo. Toto nebezpečenstvo sa časom zmenšuje v dôsledku poklesu rádioaktivity. Izolácia je zabezpečená sériou umelých prekážok a v prípade odpadu s dlhšou životnosťou aj vlastnosťami okolitých hornín.

Rádioaktívne odpady sa v závislosti od svojej úrovne aktívnosti delia na nízko-, stredne- a vysokoaktívny odpad. Rozlišovať sa dá aj krátkodobo a dlhodobo rádioaktívny odpad[3]. Krátkodobý nízkoaktívny a strednoaktívny odpad (LILW) sa bežne ukladá v úložiskách blízko pod povrchom. A naopak, v prípade vysokoaktívneho odpadu (HLW) panuje v celosvetovom meradle vedecká a technická zhoda, že hlboké geologické uloženie odpadu predstavuje najbezpečnejšiu a najvhodnejšiu možnosť[4].

V EÚ predstavuje viac ako 85 % vyrobeného množstva rádioaktívneho odpadu krátkodobý LILW, približne 5 % dlhodobý LILW a menej ako 10 % HLW, ktorý zahŕňa vitrifikovaný odpad z opätovného spracovania, ako aj vyhoreté palivo považované za odpad.[5]

Bez ohľadu na budúcnosť aplikácií v oblasti jadrovej energie a iných aplikácií nesúvisiacich s výrobou elektrickej energie je uloženie ako koncový bod pri nakladaní so súčasným a budúcim rádioaktívnym odpadom potrebné na zaistenie bezpečnosti v dlhodobom horizonte.

Dočasné uskladnenie je dôležitá fáza v celkovom nakladaní s rádioaktívnym odpadom, najmä pokiaľ ide o nakladanie s vyhoretým palivom a vysokoaktívnym odpadom, čo umožňuje efektívne schladenie a zníženie úrovne žiarenia, čím sa táto manipulácia stáva bezpečnejšou. Existuje však rozsiahly konsenzus, že skladovanie vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania, je len dočasné riešenie, ktoré si vyžaduje aktívne a trvalé inštitucionálne kontroly. Z dlhodobého hľadiska iba ukladanie odpadu s jeho súvisiacimi pasívnymi bezpečnostnými vlastnosťami nemôže zaručiť ochranu pred všetkými potenciálnymi nebezpečenstvami.

Konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom nesú štáty. Okrem toho bola prijatá etická zásada, že spoločnosť by sa mala vyvarovať kladenia neprimeranej záťaže na budúce generácie, čím sa zodpovednosť za náležité nakladanie so všetkým existujúcim odpadom prenáša na súčasnú generáciu, ktorá využíva výhody jadrovej energie alebo lekárske zákrokov.

Napriek týmto úvahám musí ešte väčšina krajín prijať kľúčové rozhodnutia týkajúce sa nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Týka sa to najmä vyhoretého paliva a vysokoaktívneho odpadu; len niekoľko členských štátov zaviedlo programy zamerané na uskladnenie takéhoto odpadu. Následkom neskorého prijatia sa záťaž prenesie na budúce generácie, a to v prípade uskladnenia odpadu, ako aj zachovania možností dočasného uskladnenia. Súvisiace riziká sú zrejmé – nedostupnosť finančných prostriedkov, nedostatok odborných znalostí, narušenie v dôsledku nepredvídaných sociálnych otrasov, teroristické hrozby atď.

Bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom vo všetkých fázach od výroby až po likvidáciu, vyžaduje vnútroštátny rámec, ktorý zaručí politické záväzky, jasné rozdelenie zodpovedností a v prípade potreby zabezpečí dostatok vedeckých, technických a finančných zdrojov. Vzhľadom na vysoko citlivý charakter tejto problematiky je potrebné zabezpečiť aj informovanie verejnosti a jej účasť na rozhodovacích procesoch.

Všeobecným cieľom tohto návrhu je teda vytvoriť právny rámec EÚ pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom ako neoddeliteľnú súčasť bezpečného využívania jadrovej energie na výrobu elektriny a ionizujúceho žiarenia v oblasti lekárstva, priemyslu, poľnohospodárstva, výskumu a vzdelávania.

Na dosiahnutie všeobecného politického cieľa je potrebné:

- zabezpečiť, aby boli pracovníci a široká verejnosť chránení pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia teraz, v budúcnosti a za hranicami štátu;

- uplatňovať pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom tie najvyššie bezpečnostné normy;

- zabrániť neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií;

- dosiahnuť trvalý politický záväzok v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom z dlhodobého hľadiska;

- zabezpečiť transpozíciu politických rozhodnutí do jasných ustanovení na vykonávanie všetkých opatrení pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom od výroby po jeho likvidáciu;

- dosiahnuť a zachovať trvalé zlepšovanie systému nakladania s odpadom, založeného na postupnom prijímaní rozhodnutí a spoločenskej akceptácii;

- zabezpečiť primerané finančné zdroje riadené transparentným spôsobom dostupné v prípade potreby v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“.

Existujúce právne nástroje týkajúce sa nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom; subsidiarita

Právomoci Spoločenstva týkajúce sa nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom z jadrových činností na civilné účely spadajú do rámca Zmluvy o Euratome. V článku 2 písm. b) Zmluvy o Euratome sa ustanovuje zavedenie jednotných bezpečnostných noriem na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti. V článku 30 sa ustanovujú základné normy, ktoré je potrebné zaviesť v rámci Spoločenstva, na ochranu pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvom ionizujúceho žiarenia, a v článku 37 sa požaduje, aby členské štáty poskytli Komisii všeobecné informácie o všetkých plánoch na zneškodňovanie rádioaktívneho odpadu.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie tvoria ustanovenia kapitoly 3 Zmluvy o Euratome týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia jednotný celok, ktorým sa na Komisiu prenáša významný rozsah právomocí s cieľom chrániť obyvateľstvo a životné prostredie pred rizikami rádioaktívnej kontaminácie[6]. Na základe historického rozsudku Súdneho dvora vo veci C-29/99 možno existujúce základné bezpečnostné normy zamerané predovšetkým na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia v zmysle Zmluvy o Euratome doplniť požiadavkami na bezpečnosť pre bezpečné nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom.

Problematika nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je očividne oblasťou, v ktorej musia byť vnútroštátne právne predpisy doplnené právnymi predpismi na úrovni EÚ vzhľadom na cezhraničný aspekt bezpečnosti. Vnútorný trh si zároveň vyžaduje, aby Komisia zabezpečila rovnaké podmienky s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže.

Existujúce európske právne predpisy sa však nevzťahujú na všetky činnosti a zariadenia súvisiace s nakladaním s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom. Nie sú zahrnuté také aspekty, ako sú vnútroštátne politiky a ich implementácia, informovanie verejnosti a jej účasť na rozhodovacom procese.

Nedávno prijatá smernica Rady, ktorou sa stanovuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení (smernica o jadrovej bezpečnosti)[7] sa vzťahuje iba na zariadenia na skladovanie vyhoretého paliva a ostatné zariadenia na skladovanie rádioaktívneho odpadu, ktoré sa nachádzajú na rovnakom mieste ako jadrové zariadenia a ktoré s nimi priamo súvisia. Uvádza sa v nej však, že je tiež dôležité zabezpečiť bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, a to aj v zariadeniach na skladovanie a úložiskách. Navrhovaná smernica o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je teda logicky ďalším krokom po smernici o jadrovej bezpečnosti.

Ostatnými právnymi nástrojmi EÚ, ktoré sa týkajú nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, sú opatrenia Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie[8], kontrola zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia[9] vrátane vyčerpaných zdrojov, nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu[10] (nevzťahuje sa na aspekty týkajúce sa rádioaktivity) a dohľad a kontrola zásielok rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva[11],[12]. K dispozícii je aj odporúčanie Komisie o správe finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a zaobchádzanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom[13].

Na medzinárodnej úrovni existujú bezpečnostné normy vyvinuté v spolupráci s ďalšími organizáciami Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA), ktoré nie sú právne záväzné a ktorých začlenenie do vnútroštátnych právnych predpisov je dobrovoľné. Všetky členské štáty EÚ sú členmi agentúry IAEA a zúčastňujú sa na prijímaní týchto noriem.

Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom, uzatvorený pod záštitou agentúry IAEA, je najvýznamnejšou medzinárodnou dohodou v tejto oblasti. V prípade jeho nedodržania však neexistujú žiadne sankcie. Preto, aj keď sú všetky členské štáty EÚ (s výnimkou Malty) a spoločenstva Euratom zmluvnými stranami, medzinárodne uznávané zásady a požiadavky stanovené v spoločnom dohovore a súvisiace bezpečnostné normy IAEA nezaručujú jednotný prístup na úrovni EÚ.

Na zabezpečenie vykonávania medzinárodne schválených zásad a požiadaviek pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom navrhovaná smernica zabezpečuje ich právnu záväznosť a vymáhateľnosť. Preto sa prostredníctvom nej stanovujú osobitné požiadavky, pokiaľ ide o účel, obsah, a preskúmanie vnútroštátnych programov pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

Základný prístup je podobný postupu v prípade smernice o jadrovej bezpečnosti, t. j. je zakotvený v právomoci národných regulačných orgánov a v medzinárodne schválených zásadách a požiadavkách bezpečnostných noriem IAEA a spoločného dohovoru, čím sa minimalizuje prípadné ďalšie zaťaženie orgánov členských štátov.

Prostredníctvom navrhovanej smernice sa budú uplatňovať maximálne bezpečnostné normy nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom komplexným spôsobom a tak bude vzorom a porovnávacím kritériom pre tretie krajiny a regióny. Zabezpečí sa ňou ukladanie rádioaktívneho odpadu bez zbytočných prieťahov.

KONZULTÁCIE SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A HODNOTENIE VPLYVU

Pri príprave revidovaného návrhu viedla Komisia rozsiahle konzultácie prostredníctvom rôznych iniciatív v celej EÚ v reakcii na žiadosť Rady[14].

Do týchto konzultácií boli zahrnuté vlády, vnútroštátne regulačné orgány, organizácie pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom, pôvodcovia rádioaktívneho odpadu a ďalšie subjekty z členských štátov spolu s rôznymi európskymi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami a ďalšími partnermi. Zohľadnil sa aj obsiahly príspevok Skupiny európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG). Mal kľúčový význam vzhľadom na špecifické právomoci skupiny ENSREG, ktorá zastupuje vnútroštátne jadrové regulačné alebo bezpečnostné orgány vo všetkých členských štátoch, jadrové, ako aj nejadrové.

Osobitná pozornosť bola venovaná spoločenskému rozmeru prostredníctvom množstva verejných konzultácií vrátane cielených prieskumov Eurobarometra[15] a otvorených verejných konzultácií[16]. Rádioaktívny odpad stredobodom záujmu občanov EÚ v kontexte trvalého využívania jadrovej energie. Okrem toho, ich prevažná väčšina je za právne predpisy na európskej úrovni.

Z dôkladného hodnotenia vplyvu vyplynulo, že nedostatok záväzných právnych predpisov EÚ pravdepodobne povedie k odloženiu prijatia kľúčových rozhodnutí, čo bude mať potenciálne nepriaznivý environmentálny, hospodársky a sociálny vplyv vrátane nadmerného zaťaženia budúcich generácií a možného narušenia hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou.

Na rozdiel od toho by mali právne záväzné predpisy EÚ za následok rovnako vysokú úroveň bezpečnosti pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v celej EÚ v dlhodobom horizonte, a to bez neprimeraného zaťaženia budúcich generácií alebo bez ohrozenia schopnosti budúcich generácií uspokojovať svoje vlastné potreby.

PRÁVNE PRVKY NÁVRHU

Cieľom smernice, ako je uvedené v jej článku 1 , je vytvorenie rámca Spoločenstva pre zodpovedné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, ktorým sa zabezpečí, aby členské štáty vykonali príslušné vnútroštátne opatrenia na dosiahnutie vysokej úrovne bezpečnosti a udržiavali a podporovali informovanie a účasť verejnosti.

Jej pôsobnosť ( článok 2 ) sa vzťahuje na všetky fázy nakladania s vyhoretým palivom použitým na civilné účely a civilným rádioaktívnym odpadom od výroby až po likvidáciu, ale nie na nakladanie s konkrétnymi druhmi odpadu, ako je povolené uvoľňovanie a odpad z ťažobného priemyslu, ktorý môže byť rádioaktívny, na ktoré sa už vzťahujú existujúce európske právne predpisy[17],[18].

Osobitná pozornosť sa venovala zabezpečeniu súladu smernice s platnými európskymi právnymi predpismi, pričom sa medzinárodne uznávané zásady a požiadavky stanovené v bezpečnostných normách agentúry IAEA a v spoločnom dohovore stali právne záväzné a vymáhateľné v EÚ. Preto je súbor definícií uvedených v článku 3 v súlade s definíciami uvedenými v existujúcich európskych právnych predpisoch a glosári IAEA k bezpečnosti (spoločný dohovor)[19].

Všeobecné zásady týkajúce sa bezpečnosti a udržateľného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sú stanovené v článku 4 ;

Osobitná pozornosť sa venovala aj zabezpečeniu súladu navrhovanej smernice so smernicou o jadrovej bezpečnosti, aby všetky zariadenia pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom mali rovnakú úroveň bezpečnosti. Na tento účel sú štruktúry navrhovanej smernice a smernice o jadrovej bezpečnosti podobné, konkrétne v článkoch 5 až 7, 9, 12 a 16 až 18.

Povinnosti súvisiace s uplatňovaním všeobecných zásad zahŕňajú:

- vnútroštátny rámec pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v dlhodobom horizonte ( článok 5 );

- kompetentný regulačný orgán v oblasti bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom ( článok 6 );

- hlavnú zodpovednosť držiteľov licencií za bezpečnosť ( článok 7 );

- vzdelávanie a odbornú prípravu na získanie potrebných znalostí a zručností ( článok 9 );

- transparentnosť rozhodovania o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom ( článok 12 ).

Vzhľadom na špecifickosť nakladania s rádioaktívnym odpadom boli zavedené aj konkrétne povinnosti:

- článok 8 stanovuje prístup k bezpečnosti vrátane požiadaviek na dokumentáciu o bezpečnosti a podporné posúdenie bezpečnosti zariadení a činností v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom;

- článok 10 sa zaoberá potrebou zabezpečiť dostupnosť dostatočného množstva finančných zdrojov na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom v prípade potreby, a to v súlade so „zásadou znečisťovateľ platí“;

- článok 11 sa zameriava na zaistenie primeranej kvality bezpečnosti.

Je uvedený aj podmienečný súbor požiadaviek týkajúcich sa vnútroštátnych programov pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom potrebný na dosiahnutie cieľov a splnenie požiadaviek:

- článok 13 stanovuje základné požiadavky pre vnútroštátne programy;

- článok 14 sa týka obsahu vnútroštátneho programu;

- článok 15 požaduje oznamovanie vnútroštátnych programov Komisii.

Niektoré záverečné ustanovenia sú špecifikované v týchto článkoch:

- Článok 16 stanovuje požiadavky na predkladanie správ, ktoré sú v súlade s mechanizmom predkladania správ smernice o jadrovej bezpečnosti. Členské štáty predložia Komisii správu o vykonávaní navrhovanej smernice, pričom využívajú cyklus predkladania správ podľa spoločného dohovoru. Na základe správ členských štátov Komisia predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o pokroku. Členské štáty pozvú misiu na medzinárodné partnerské posúdenie svojich vnútroštátnych rámcov a národných programov s cieľom dosiahnuť požadovaný vysoký štandard pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Výsledky akýchkoľvek partnerských hodnotení budú oznámené členským štátom a Komisii.

- Článok 17 stanovuje požiadavky na transpozíciu navrhovanej smernice do vnútroštátnych právnych predpisov.

- Články 18 a 19 stanovujú dátum nadobudnutia účinnosti navrhovanej smernice a adresátov.

VPLYV NA ROZPOčET

Návrh nemá žiadny vplyv na rozpočet EÚ.

2010/0306 (NLE)

Návrh

SMERNICA RADY

o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 31 a 32,

so zreteľom na návrh Európskej komisie vypracovaný po prijatí stanoviska skupiny osôb vymenovaných Vedeckým a technickým výborom spomedzi vedeckých odborníkov členských štátov a po porade s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom[20],

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu[21],

keďže:

1. V článku 2 písm. b) zmluvy sa ustanovuje zavedenie jednotných bezpečnostných noriem na ochranu zdravia pracovníkov a širokej verejnosti.

2. V článku 30 zmluvy sa uvádza, že budú stanovené základné normy ochrany zdravia pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

3. Na základe článku 37 zmluvy musia členské štáty predkladať Komisii všeobecné údaje týkajúce sa akéhokoľvek plánu na likvidáciu rádioaktívneho odpadu.

4. Smernica Rady 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia[22] sa vzťahuje na všetky postupy, ktoré sa týkajú rizika vyplývajúceho z ionizujúceho žiarenia od umelého zdroja alebo od prírodného zdroja žiarenia v prípadoch, keď prírodné rádionuklidy sú alebo boli spracované so zreteľom na svoje rádioaktívne, štiepne alebo množivé vlastnosti. Vzťahuje sa aj na povolené uvoľňovanie materiálov pochádzajúcich z takýchto postupov. Ustanovenia uvedenej smernice boli doplnené upresňujúcimi právnymi predpismi.

5. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) tvoria ustanovenia kapitoly 3 zmluvy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia jednotný celok, ktorým sa na Komisiu prenáša významný rozsah právomocí s cieľom chrániť obyvateľstvo a životné prostredie pred rizikami rádioaktívnej kontaminácie[23].

6. Rozhodnutím Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie[24] sa ustanovil rámec na oznamovanie a poskytovanie informácií, ktorý majú členské štáty použiť na ochranu obyvateľstva v prípade rádiologickej havarijnej situácie. Smernicou Rady 89/618/Euratom z 27. novembra 1989 o informovaní verejnosti o opatreniach na ochranu zdravia, ktoré sa majú uplatniť, a o krokoch, ktoré sa majú vykonať v prípade rádiologickej havarijnej situácie[25], sa členským štátom uložila povinnosť informovať širokú verejnosť v prípade rádiologickej havarijnej situácie.

7. Smernicou Rady 2003/122/Euratom z 22. decembra 2003 sa ustanovuje kontrola zapečatených zdrojov vysoko rádioaktívneho žiarenia a zdrojov zvyškového žiarenia[26] vrátane vyčerpaných zdrojov.

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES[27] sa vzťahuje na nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorý môže byť rádioaktívny, s výnimkou špecifických situácií, ktoré sa týkajú len rádioaktivity a ktoré podliehajú Zmluve o Euratome.

9. Smernicou Rady 2006/117/Euratom z 20. novembra 2006[28] sa ustanovuje systém Spoločenstva pre dozor a kontrolu pri preprave rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva. Táto smernica bola doplnená odporúčaním Komisie 2008/956/Euratom zo 4. decembra 2008 o kritériách pre vývoz rádioaktívneho odpadu a vyhoretého jadrového paliva do tretích krajín[29].

10. Smernicou Rady 2009/71/Euratom z 25. júna 2009, ktorou sa zriaďuje rámec Spoločenstva pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení[30], sa stanovujú povinnosti členských štátov zriadiť a udržiavať vnútroštátny rámec pre jadrovú bezpečnosť. I keď sa táto smernica týka najmä jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, uvádza sa v nej, že je takisto dôležité zabezpečiť bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, a to aj v zariadeniach na skladovanie a úložiskách. Smernica 2009/71/Euratom sa však nevzťahuje na všetky zariadenia a aspekty súvisiace s nakladaním s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom.

11. Smernica 85/337/EHS o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, zmenená a doplnená smernicou 97/11/ES, smernicou 2003/35/ES a smernicou 2009/31/ES[31] sa vzťahuje na zariadenia pre nakladanie s vyhoretým palivom a na zariadenia pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom, pokiaľ sa na ne vzťahuje príloha I tejto smernice.

12. V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie[32] sa uvádza, že environmentálne posudzovanie sa vykonáva pre všetky plány a programy vypracované pre konkrétne odvetvia a stanovuje rámec pre zhodu v otázkach budúceho rozvoja projektov uvedených v prílohách I a II smernice 85/337/EHS.

13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí[33] v definícii informácií o životnom prostredí hovorí o rádioaktívnom odpade.

14. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/35/ES z 26. mája 2003, ktorou sa ustanovuje účasť verejnosti pri navrhovaní určitých plánov a programov týkajúcich sa životného prostredia[34], sa uplatňuje na plány a programy uvedené v smernici 2001/42.

15. Odporúčanie Komisie z 24. októbra 2006 o správe finančných prostriedkov na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky a zaobchádzanie s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom[35] sa zameriava na primeranosť financovania, jeho finančnú bezpečnosť a transparentnosť s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné prostriedky používali len na stanovené účely.

16. Existujúce právne predpisy Spoločenstva nestanovujú špecifické pravidlá na zaistenie bezpečného a udržateľného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom vo všetkých fázach, a to od výroby až po jeho likvidáciu.

17. Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (ďalej len „spoločný dohovor“)[36], uzavretý pod záštitou agentúry IAEA, ktorého zmluvnými stranami je Euratom a takmer všetky členské štáty, sa zameriava na dosiahnutie a udržanie vysokej úrovne bezpečnosti na celom svete pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom prostredníctvom zlepšenia vnútroštátnych opatrení a medzinárodnej spolupráce.

18. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v roku 2006 aktualizovala celý súbor svojich noriem a uverejnila základné zásady bezpečnosti[37], ktoré spoločne podporili Euratom, OECD/NEA a ďalšie medzinárodné organizácie. Ako uviedli organizácie spoločnej podpory, uplatňovanie základných zásad bezpečnosti uľahčí uplatňovanie medzinárodných bezpečnostných noriem a zabezpečí väčší súlad ustanovení jednotlivých štátov. Je preto žiaduce, aby všetky členské štáty tieto zásady dodržiavali a podporovali. Tieto zásady budú záväzné pre agentúru IAEA v súvislosti s jej fungovaním a pre štáty v súvislosti s operáciami v spolupráci s agentúrou IAEA. Štáty alebo organizácie poskytujúce podporu môžu podľa vlastného uváženia prijať zásady na vykonávanie svojich vlastných činností.

19. Tento spoločný dohovor predstavuje stimulačný nástroj, keďže nestanovuje žiadne sankcie v prípade nedodržiavania. Ani bezpečnostné normy vypracované agentúrou IAEA v spolupráci s Euratomom, OECD/NEA a ďalšími medzinárodnými organizáciami nie sú právne záväzné či vynútiteľné.

20. V nadväznosti na výzvu Rady z jej záverov z 8. mája 2007 o jadrovej bezpečnosti a bezpečnom nakladaní s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnym odpadom vytvoriť na úrovni EÚ skupinu na vysokej úrovni sa rozhodnutím Komisie 2007/530/Euratom zo 17. júla 2007 o zriadení európskej skupiny na vysokej úrovni pre jadrovú bezpečnosť a nakladanie s odpadom[38] zriadila Skupina európskych regulačných orgánov pre jadrovú bezpečnosť (ENSREG), aby prispela k dosiahnutiu cieľov Spoločenstva v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

21. Prvé závery a odporúčania skupiny ENSREG sa nachádzajú v uznesení Rady zo 16. decembra 2008 o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. V júli 2009 bola Komisii predložená prvá správa skupiny ENSREG[39], ktorá bola doručená Európskemu parlamentu a Rade v septembri. To sa prejavilo v záveroch Rady z 10. novembra 2009[40], keď Rada ďalej vyzvala Komisiu, aby plne využívala odborné znalosti skupiny ENSREG v prípade posudzovania návrhov na právne záväzné nástroje v oblasti bezpečného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

22. Európsky parlament vyzval na harmonizáciu noriem pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom[41] a vyzval Komisiu, aby preskúmala príslušné návrhy svojho legislatívneho návrhu a predložila nový návrh smernice o nakladaní s rádioaktívnym odpadom[42].

23. V Únii aj vo svete rastie uznanie potreby zodpovedného využívania jadrovej energie, najmä v oblasti jadrovej bezpečnosti a ochrany. V tejto súvislosti je potrebné riešiť otázku nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom s cieľom zaistiť bezpečné, optimalizované a udržateľné využívanie jadrovej energie.

24. Hoci každý členský štát rozhoduje o zložení svojich zdrojov energie samostatne, rádioaktívny odpad vytvárajú všetky členské štáty, či už majú jadrové reaktory, alebo nie. Rádioaktívny odpad vzniká hlavne z činnosti jadrového palivového cyklu, ako je prevádzka jadrovej elektrárne a opätovné spracovanie vyhoretého paliva, ale aj z ďalších činností, ako sú napríklad aplikácie rádioaktívnych izotopov v oblasti lekárstva, výskumu a priemyslu.

25. Pri prevádzke jadrových reaktorov takisto vzniká vyhoreté palivo. Každý členský štát môže definovať svoju politiku palivového cyklu zohľadnením vyhoretého paliva ako cenného zdroja, ktorý je možné opätovne spracovať, alebo rozhodnutím o jeho likvidácii ako odpadu. Bez ohľadu na vybratú možnosť by sa mala zvážiť likvidácia vysoko rádioaktívneho odpadu, oddeleného v rámci opätovného spracovania, alebo vyhoretého paliva považovaného za odpad.

26. Pre nakladanie s vyhoretým palivom a pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom by mali platiť rovnaké bezpečnostné ciele. Na základe toho spoločný dohovor a bezpečnostné normy agentúry IAEA stanovujú rovnaké povinnosti pre likvidáciu vyhoretého paliva, ako aj pre likvidáciu rádioaktívneho odpadu.

27. Rádioaktívny odpad vrátane vyhoretého paliva považovaného za odpad si z dlhodobého hľadiska vyžaduje uzatvorenie a izoláciu od ľudí a životného prostredia. Jeho špecifický charakter (obsah rádionuklidov) si vyžaduje opatrenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia vrátane likvidácie vo vhodných zariadeniach ako koncovom bode nakladania s ním. Ukladanie rádioaktívneho odpadu vrátane dlhodobého skladovania, je dočasným riešením, ale nie alternatívou likvidácie.

28. Národný systém klasifikácie rádioaktívneho odpadu by mal podporovať tieto opatrenia a v plnej miere zohľadňovať konkrétne druhy a vlastnosti rádioaktívneho odpadu. Presné kritériá zadeľovania odpadu do určitej triedy budú závisieť od konkrétnej situácie v členskom štáte v súvislosti s druhom odpadu a možnosťami jeho uloženia, ktoré sú k dispozícii alebo ktoré sa berú do úvahy.

29. Typická koncepcia likvidácie krátkodobého nízkoaktívneho a strednoaktívneho odpadu sú úložiská blízko povrchu. Po 30 rokoch výskumu sa na technickej úrovni široko akceptovalo, že hlboké geologické ukladanie predstavuje najbezpečnejšiu a najudržateľnejšiu možnosť ako koncový bod nakladania s vysoko rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom považovaným za odpad. Z tohto dôvodu by sa malo prejsť k uplatňovaniu ukladania v úložiskách.

30. Hoci je každý členský štát zodpovedný za svoju vlastnú politiku v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, táto politika by mala dodržiavať príslušné základné zásady bezpečnosti stanovené agentúrou IAEA[43]. Je morálnou povinnosťou každého členského štátu zabrániť neprimeranému zaťaženiu budúcich generácií, pokiaľ ide o existujúce vyhoreté palivá a rádioaktívny odpad, ako aj o odpad pochádzajúci z vyraďovania existujúcich jadrových zariadení.

31. Pre zodpovedné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, by mal každý členský štát stanoviť vnútroštátny rámec, ktorý zabezpečí plnenie politických záväzkov a postupné rozhodovanie vykonávané pomocou zodpovedajúcich právnych predpisov, regulácie a organizácie s jasným rozdelením zodpovedností.

32. Konečná zodpovednosť členských štátov za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je základnou zásadou, ktorú potvrdzuje spoločný dohovor. Touto smernicou by sa mala rozšíriť táto zásada vnútroštátnej zodpovednosti, ako aj zásada primárnej zodpovednosti za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, ktorú má držiteľ licencie pod dohľadom príslušného národného regulačného orgánu, a mala by sa ňou posilniť úloha a nezávislosť príslušných regulačných orgánov.

33. Mal by sa vytvoriť vnútroštátny program s cieľom zabezpečiť transpozíciu politických rozhodnutí do jasných ustanovení na včasné vykonávanie všetkých krokov pri nakladaní s rádioaktívnym odpadom a vyhoretým palivom od výroby po jeho likvidáciu. Malo by to zahŕňať všetky činnosti súvisiace s manipuláciou, predbežnou úpravou, úpravou, prispôsobením, uložením a likvidáciou rádioaktívneho odpadu. Vnútroštátny program môže byť referenčný dokument alebo súbor dokumentov.

34. Jednotlivé kroky pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom sú navzájom úzko prepojené. Rozhodnutia prijaté v rámci jedného kroku môžu mať vplyv na ďalšie konanie. Preto by sa pri vypracúvaní vnútroštátnych programov malo zohľadniť vzájomné prepojenie.

35. Pri nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom je dôležitá transparentnosť. Mala by sa zabezpečiť požadovaním účinnej informovanosti verejnosti a príležitostí pre všetky zainteresované strany zúčastniť sa na rozhodovacích procesoch.

36. Spolupráca členských štátov a na medzinárodnej úrovni by mohla uľahčiť a urýchliť rozhodovací proces prostredníctvom prístupu k odborným znalostiam a technológiám.

37. Niektoré členské štáty sa domnievajú, že spoločné využívanie zariadení pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom vrátane zariadení na likvidáciu je potenciálne prospešnou voľbou, ak je založená na dohode medzi príslušnými členskými štátmi.

38. Pri vykonávaní tejto smernice by členské štáty mali k zariadeniam alebo činnostiam pristupovať úmerne potenciálnemu nebezpečenstvu, ktoré takéto zariadenie alebo činnosť predstavujú (odstupňovaný prístup) a v dokumentácii o bezpečnosti poskytovať primerané odôvodnenia.

39. Dokumentácia o bezpečnosti a odstupňovaný prístup by mali poskytnúť základ pre rozhodnutia týkajúce sa vývoja, prevádzky a uzatvorenia úložiska a mali by umožniť identifikáciu neistých oblastí, na ktoré sa treba zamerať s cieľom naďalej zlepšovať pochopenie aspektov, ktoré vplývajú na bezpečnosť systému likvidácie vrátane prírodných (geologických) a technických prekážok a ich predpokladaného vývoja v budúcnosti. Dokumentácia o bezpečnosti by mala zahŕňať zistenia týkajúce sa posudzovania bezpečnosti a informácie o dôkladnosti a spoľahlivosti posudzovania bezpečnosti a v ňom uvedených predpokladov. Na tento účel je potrebné uviesť súbor argumentov a dôkazov v prospech bezpečnosti zariadenia alebo činnosti súvisiacej s nakladaním s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

40. Aj keď sa v nej uznáva, že všetky riziká súvisiace s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom by sa mali zohľadniť vo vnútroštátnom rámci, táto smernica sa nevzťahuje na nerádiologické nebezpečenstvá, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

41. Udržanie a ďalší rozvoj schopností a zručností pri nakladaní s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, ako základný prvok zabezpečenia vysokej úrovne bezpečnosti, by mali byť založené na kombinácii učenia prostredníctvom prevádzkových skúseností, vedeckého výskumu a technologického rozvoja, ako aj technickej spolupráce medzi všetkými zúčastnenými stranami.

42. Partnerské hodnotenia vnútroštátnych programov by mohli slúžiť ako vynikajúci prostriedok budovania dôvery, pokiaľ ide o nakladanie s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom v Európskej únii, s cieľom rozvoja a výmeny skúsenosti a zabezpečenia vysokého štandardu.

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Predmet úpravy a ciele

43. Touto smernicou sa stanovuje rámec Spoločenstva pre zabezpečenie zodpovedného nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

44. Smernicou sa zabezpečuje, že členské štáty stanovia vhodné vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom s cieľom ochrany pracovníkov a širokej verejnosti pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ionizujúceho žiarenia.

45. Prostredníctvom smernice sa udržiava a podporuje informovanie verejnosti a jej účasť v súvislosti s nakladaním s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom.

46. Touto smernicou sa dopĺňajú základné normy uvedené v článku 30 zmluvy pokiaľ ide o bezpečnosť vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu, a bez toho, aby ňou bola dotknutá smernica 96/29/Euratom.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

47. Táto smernica sa vzťahuje na:

48. všetky fázy nakladania s vyhoretým palivom, ak je vyhoreté palivo výsledkom prevádzky jadrových reaktorov na civilné účely alebo sa s ním nakladá v rámci civilnej činnosti;

49. všetky fázy nakladania s rádioaktívnym odpadom, a to od výroby až po likvidáciu, ak je rádioaktívny odpad výsledkom civilnej činnosti alebo sa s ním nakladá v rámci civilnej činnosti;

50. Odpad z ťažobného priemyslu, ktorý môže byť rádioaktívny a ktorý spadá do rozsahu pôsobnosti smernice 2006/21/ES, nepodlieha tejto smernici.

51. Táto smernica sa nevzťahuje na povolené uvoľňovanie.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

52. „uzatvorenie“ znamená dokončenie všetkých operácií niekedy po umiestnení vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu do úložiska vrátane záverečných stavebných alebo iných prác potrebných na uvedenie zariadenia do dlhodobo bezpečného stavu;

53. „príslušný regulačný orgán“ je orgán alebo systém orgánov určený členským štátom v oblasti regulácie bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom alebo rádioaktívnym odpadom v zmysle článku 6;

54. „uloženie“ je umiestnenie vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu do schváleného zariadenia bez úmyslu jeho opätovného vybratia;

55. „licencia“ je každý právny dokument udelený v rámci jurisdikcie členského štátu na vykonávanie akýchkoľvek činností súvisiacich s nakladaním s vyhoretým palivom alebo rádioaktívnym odpadom, alebo ktorým sa zveruje zodpovednosť za umiestňovanie, projekt, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie alebo uzatvorenie zariadenia pre nakladanie s vyhoretým palivom alebo rádioaktívny odpadom;

56. „držiteľ licencie“ je právnická alebo fyzická osoba, ktorá nesie celkovú zodpovednosť za akúkoľvek činnosť alebo zariadenie súvisiace s nakladaním s vyhoretým palivom alebo rádioaktívnym odpadom podľa licencie;

57. „rádioaktívny odpad“ znamená rádioaktívny materiál v plynnej, kvapalnej alebo tuhej podobe, ktorého ďalšie využitie nepredpokladá členský štát alebo fyzická či právnická osoba, ktorých rozhodnutie členský štát prijme, a ktorý na základe legislatívneho a regulačného rámca členského štátu podlieha ako rádioaktívny odpad kontrole príslušného regulačného orgánu;

58. „nakladanie s rádioaktívnym odpadom“ znamená všetky činnosti, ktoré súvisia s manipuláciou, predbežnou úpravou, úpravou, prispôsobením, uložením a likvidáciou rádioaktívneho odpadu s výnimkou prepravy mimo lokality;

59. „zariadenie pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom“ znamená akékoľvek zariadenie alebo inštaláciu, ktorého hlavným účelom je nakladať s rádioaktívnym odpadom;

60. „opätovné spracovanie“ je proces alebo operácia, ktorej účelom je extrahovať štiepne alebo množivé materiály z vyhoretého paliva na ďalšie použitie;

61. „vyhoreté palivo“ je jadrové palivo, ktoré bolo ožiarené v aktívnej zóne reaktora a bolo z nej natrvalo odstránené; vyhoreté palivo sa môže považovať za použiteľný zdroj, ktorý možno regenerovať alebo určiť na konečnú likvidáciu a zaobchádzať s ním ako s rádioaktívnym odpadom;

62. „nakladanie s vyhoretým palivom“ znamená všetky činnosti, ktoré sa týkajú manipulácie, skladovania, opätovného spracovania alebo likvidácie vyhoretého paliva s výnimkou prepravy mimo lokality;

63. „zariadenie pre nakladanie s vyhoretým palivom“ znamená akékoľvek zariadenie alebo inštaláciu, ktorého hlavným účelom je nakladať s vyhoretým palivom;

64. „skladovanie“ je umiestnenie vyhoretého paliva alebo rádioaktívneho odpadu do určeného zariadenia s úmyslom jeho opätovného vybratia.

Článok 4

Všeobecné zásady

65. Členské štáty stanovujú a zabezpečujú vnútroštátne politiky týkajúce sa nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Majú konečnú zodpovednosť za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

66. Členské štáty zabezpečujú, aby:

67. bol vznik rádioaktívneho odpadu obmedzený na minimum z hľadiska činnosti ako aj objemu, a to prostredníctvom vhodných konštrukčných opatrení a prevádzkových postupov a postupov vyraďovania z činnosti vrátane recyklácie a opätovného použitia konvenčných materiálov;

68. sa zohľadnila vzájomná závislosť medzi všetkými opatreniami v rámci vytvárania rádioaktívneho odpadu a nakladania s ním;

69. budúce generácie neboli neprimerane zaťažené;

70. bolo nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom bezpečné, a to aj z dlhodobého hľadiska.

71. Rádioaktívny odpad sa likviduje v tom členskom štáte, v ktorom vznikol, ak členské štáty medzi sebou neuzatvoria dohodu o využívaní svojich úložísk.

Článok 5

Vnútroštátny rámec

72. Členské štáty vytvoria a spravujú vnútroštátny právny, regulačný a organizačný rámec (ďalej len „vnútroštátny rámec“) pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, na základe ktorého sa prideľujú povinnosti a zabezpečuje koordinácia príslušných štátnych orgánov v dlhodobom horizonte. Vnútroštátny rámec zahŕňa:

73. vnútroštátny program realizácie politiky nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom;

74. vnútroštátne požiadavky na bezpečné nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom;

75. systém udeľovania licencií pre činnosti a zariadenia v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom vrátane zákazu prevádzky zariadenia pre nakladanie s vyhoretým palivom alebo rádioaktívnym odpadom, ktorému nebola udelená licencia;

76. systém primeranej inštitucionálnej kontroly, kontrolných inšpekcií, dokumentácie a predkladania správ;

77. opatrenia na presadzovanie práva vrátane pozastavenia prevádzky a zmeny alebo odobratia licencie;

78. orgány zúčastňujúce sa na jednotlivých krokoch nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

79. Členské štáty v prípade potreby zabezpečia správu a zlepšenie vnútroštátneho rámca so zreteľom na skúsenosti s prevádzkou, poznatky získané z dokumentácie o bezpečnosti, ako je uvedené v článku 8, technologický rozvoj a výsledky výskumu.

Článok 6

Príslušný regulačný orgán

80. Členské štáty stanovia a riadia regulačný orgán, ktorý má právomoci v oblasti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

81. Členské štáty zabezpečia, aby bol príslušný regulačný orgán funkčne oddelený od iných orgánov alebo organizácií zaoberajúcich sa podporou alebo využívaním jadrovej energie alebo rádioaktívnych materiálov vrátane výroby elektrickej energie a rádioizotopových aplikácií, alebo nakladaním s vyhoreným palivom a rádioaktívnym odpadom, s cieľom zabezpečiť účinnú nezávislosť od neprimeraného vplyvu na jeho regulačnú funkciu.

82. Členské štáty zabezpečia, aby mal príslušný regulačný orgán zákonné právomoci a ľudské a finančné zdroje potrebné na plnenie svojich povinností súvisiacich s vnútroštátnym rámcom opísaným v článku 5 ods. 1, pričom bezpečnosť musí mať náležitú prioritu.

Článok 7

Držitelia licencií

83. Členské štáty zabezpečia, aby hlavnú zodpovednosť za bezpečnosť nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom niesli držitelia licencií. Túto zodpovednosť nie je možné delegovať.

84. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencií v čo najväčšej rozumnej miere pravidelne systematicky a overiteľným spôsobom pod dohľadom príslušného regulačného orgánu hodnotili a verifikovali a nepretržite zdokonaľovali bezpečnosť svojich činností a zariadení.

85. Do hodnotení uvedených v odseku 2 patrí overenie toho, či sa uplatňujú opatrenia na predchádzanie haváriám a zmierňovanie ich následkov vrátane overovania fyzických bariér a administratívnych postupov držiteľa licencie na ochranu pracovníkov alebo verejnosti pred významným účinkom ionizujúceho žiarenia, ktoré sa uplatnia v prípade, ak by došlo k zlyhaniu fyzických bariér.

86. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zriadili a uplatňovali systémy riadenia, v ktorých má bezpečnosť náležitú prioritu a ktoré pravidelne preveruje príslušný regulačný orgán.

87. Členské štáty zabezpečia, aby sa vo vnútroštátnom rámci vyžadovalo, aby držitelia licencie zabezpečili a udržiavali náležité finančné a ľudské zdroje na plnenie svojich povinností v súvislosti s bezpečnosťou nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom ustanovených v odsekoch 1 až 4.

Článok 8

Dokumentácia o bezpečnosti

88. Ako súčasť žiadosti o udelenie licencie pre zariadenie alebo činnosť sa vypracuje dokumentácia o bezpečnosti a podporné posúdenie bezpečnosti. V prípade rozšírenia zariadenia alebo činnosti sa musia aktualizovať. Rozsah a detaily dokumentácie o bezpečnosti a posúdenie bezpečnosti musia byť primerané zložitosti operácií a rozsahu rizík spojených s týmto zariadením alebo činnosťou.

89. Dokumentácia o bezpečnosti a podporné posúdenie bezpečnosti musia zahŕňať umiestňovanie, projekt, výstavbu, uvedenie do prevádzky, prevádzku a vyraďovanie alebo uzatvorenie úložiska; v dokumentácii o bezpečnosti sa uvádzajú normy uplatňované v rámci tohto posudzovania. Je potrebné vyriešiť dlhodobú bezpečnosť po uzavretí, najmä to, ako je zabezpečená pasívnymi prostriedky v čo najväčšej možnej miere.

90. Dokumentácia o bezpečnosti pre zariadenie musí obsahovať všetky bezpečnostné aspekty miesta, projektu zariadenia, riadiacich kontrolných opatrení a regulačných kontrol. Dokumentácia o bezpečnosti a podporné posúdenie bezpečnosti musia preukázať úroveň poskytovanej ochrany a poskytnúť pre príslušný regulačný orgán a ďalšie zainteresované strany záruku, že bezpečnostné požiadavky budú splnené.

91. Dokumentáciu o bezpečnosti a podporné posúdenie bezpečnosti je potrebné predložiť na schválenie príslušnému regulačnému orgánu.

Článok 9

Odborné znalosti a zručnosti

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny rámec zahŕňal opatrenia na vzdelávanie a odbornú prípravu zodpovedajúce potrebám všetkých strán so zodpovednosťou za nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom s cieľom zachovať a ďalej rozvíjať potrebné odborné znalosti a zručnosti.

Článok 10

Finančné zdroje

Členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátny rámec v prípade potreby nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom zaručoval dostupnosť primeraných finančných zdrojov s náležitým zohľadnením zodpovednosti pôvodcov rádioaktívneho odpadu.

Článok 11

Zabezpečovanie kvality

Členské štáty zabezpečia, aby boli vypracované a realizované primerané programy na zabezpečenie kvality týkajúce sa bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

Článok 12

Transparentnosť

92. Členské štáty zabezpečia, aby mali pracovníci a široká verejnosť k dispozícii informácie o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. V rámci tejto povinnosti zabezpečia, aby príslušný regulačný orgán v rámci svojich právomocí informoval verejnosť. Informovanie verejnosti sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a medzinárodnými záväzkami, pokiaľ sa ním neohrozujú iné záujmy, napríklad okrem iného bezpečnosti, uznané vo vnútroštátnych právnych predpisoch alebo medzinárodných záväzkoch.

93. Členské štáty zabezpečia, aby mala verejnosť príležitosť efektívne sa zúčastňovať na rozhodovacom procese o nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom.

Článok 13

Vnútroštátne programy

94. Ako súčasť vnútroštátneho rámca členské štáty vypracúvajú, realizujú a aktualizujú programy pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom (ďalej len „vnútroštátne programy“), ktoré sa vzťahujú na všetky druhy vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu v rámci ich jurisdikcie a všetky fázy nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom od výroby až po likvidáciu.

95. Vnútroštátne programy musia byť v súlade s ustanoveniami článkov 4 až 12.

96. Členské štáty musia svoje vnútroštátne programy pravidelne revidovať a aktualizovať, v prípade potreby so zreteľom na technický a vedecký pokrok.

Článok 14

Obsah vnútroštátnych programov

Vnútroštátne programy zahŕňajú:

97. zoznam všetkého vyhoretého paliva a rádioaktívneho odpadu a prognózy budúceho množstva vrátane odpadu získaného z vyraďovania zariadení z prevádzky. V tomto zozname musí byť jasne uvedené lokalita, kde sa takýto materiál nachádza, a jeho množstvo, a prostredníctvom primeranej klasifikácie stupeň jeho nebezpečnosti;

98. koncepcie, plány a technické riešenia od výroby až po likvidáciu;

99. koncepcie a plány na obdobie po uzavretí zariadenia na likvidáciu vrátane obdobia, počas ktorého sa ponechá inštitucionálna kontrola, a prostriedkov, ktoré sa majú použiť na zachovanie znalostí o zariadení v dlhodobejšom horizonte;

100. opis výskumu, vývoja a demonštračných činností, ktoré sú potrebné na realizáciu riešení pre nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom;

101. hlavné ciele, jasné časové rámce a zodpovednosti za realizáciu;

102. kľúčové ukazovatele výkonu na sledovanie postupu realizácie;

103. posúdenie nákladov na program a základné východiská a predpoklady pre toto posúdenie, ktoré musí zahŕňať časový profil;

104. opis platného systému financovania, aby sa zabezpečilo, že všetky náklady na program bude možné uhradiť v súlade s plánovaným harmonogramom.

Článok 15

Oznamovanie

105. Členské štáty oznámia Komisii svoje vnútroštátne programy a o následné dôležité zmeny.

106. Komisia môže do troch mesiacov od dátumu oznámenia požiadať o ďalšie vysvetlenie a/alebo revíziu v súlade s ustanoveniami tejto smernice.

107. Členské štáty do troch mesiacov od prijatia odpovede Komisie poskytnú požadované vysvetlenie a/alebo informujú Komisiu o spôsobe vykonania revízie.

108. Pri rozhodovaní o poskytnutí finančnej alebo technickej pomoci Euratomu pre zariadenia na nakladanie s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom alebo pre príslušné činnosti, alebo pri formulovaní svojich stanovísk k investičným projektom v súlade s článkom 43 Zmluvy o Euratome Komisia zohľadní vysvetlenia členských štátov a pokrok v realizácii národných programov nakladania s odpadom.

Článok 16

Predkladanie správ

109. Členské štáty predložia Komisii správu o vykonávaní tejto smernice po prvýkrát do .... a potom každé tri roky, pričom využívajú cykly na preskúmanie a predkladanie správ v rámci Spoločného dohovoru o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom.

110. Na základe správ členských štátov Komisia predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o dosiahnutom pokroku pri vykonávaní tejto smernice. Komisia na tom istom základe predloží aj zoznam rádioaktívneho odpadu a vyhoretého paliva, ktorý sa nachádza na území Spoločenstva a prognózy týkajúce sa budúceho vývoja.

111. Členské štáty pravidelne a aspoň raz za desať rokov vykonajú sebahodnotenie svojich vnútroštátnych rámcov, príslušných regulačných orgánov, vnútroštátnych programov a ich vykonávania a pozvú misiu na medzinárodné partnerské posúdenie svojich vnútroštátnych rámcov, orgánov a/alebo programov s cieľom zabezpečiť dosiahnutie vysokého štandardu nakladania s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom. Výsledky akýchkoľvek partnerských hodnotení sa oznamujú Komisii a členským štátom.

Článok 17

Transpozícia

112. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, právne predpisy a administratívne ustanovenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do …….. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

113. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice, a všetky následné zmeny a doplnenia týchto ustanovení.

114. Členské štáty oznámia Komisii čo najskôr svoj prvý vnútroštátny program, ktorý bude zahŕňať všetky body uvedené v článku 14, avšak najneskôr do štyroch rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

Článok 18

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 19

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Radu

predseda

[1] Pôvodný návrh Komisie z roku 2003 (KOM(2003) 32 v konečnom znení) a prepracovaná verzia z roku 2004 (KOM(2004) 526 v konečnom znení).

[2] Súčasnými a pokročilými postupmi palivového cyklu.

[3] Odporúčanie Komisie z 15. septembra 1999 o systéme klasifikácie pevného rádioaktívneho odpadu, Ú. v. ES L 265, 13.10.1999, s. 37.

[4] Výbor OECD-NEA pre nakladanie s rádioaktívnym odpadom: „Kolektívne vyhlásenie o prechode na geologické uskladňovanie rádioaktívneho odpadu“ , ISBN 978-92-64-99057-9.

[5] Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade: Šiesta správa o situácii v oblasti nakladania s rádioaktívnym odpadom a vyhoreným palivom v Európskej únii, KOM(2008) 542 v konečnom znení, SEK(2008)2416

[6] C-187/87 (1988 Zb. s. 5013) a C-29/99 (2002 Zb. s. I-11221).

[7] Smernica Rady 2009/71/Euratom, Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18 – 22.

[8] Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76.

[9] Ú. v. EÚ L 346, 31.12.2003, s. 57.

[10] Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

[11] Ú. v. EÚ L 337, 5.12.2006, s. 21.

[12] Ú. v. EÚ L 338, 17.12.2008, s. 69.

[13] Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006, s. 31.

[14] Závery Rady z júna 2004 o jadrovej bezpečnosti a o bezpečnom nakladaní s vyhoretým palivom a rádioaktívnym odpadom, 10823/04.

[15] Osobitný prieskum Eurobarometra 297 (2008) a osobitný prieskum Eurobarometra 324 (2010).

[16] http://ec.europa.eu/energy/nuclear/consultations/2010_05_31_fuel_waste_en.htm

[17] Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

[18] Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

[19] http://www-ns.iaea.org/standards/safety-glossary.htm

[20] ………

[21] ………….

[22] Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.

[23] C-187/87 (1988 Zb. s. 5013) a C-29/99 (2002 Zb. s. I-11221).

[24] Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76.

[25] Ú. v. ES L 357, 7.12.1989, s. 31.

[26] Ú. v. EÚ L 346, 31.12.2003, s. 57.

[27] Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.

[28] Ú. v. EÚ L 337, 5.12.2006, s. 21.

[29] Ú. v. EÚ L 338, 17.12.2008, s. 69.

[30] Ú. v. EÚ L 172, 2.7.2009, s. 18.

[31] Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40.

[32] Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30.

[33] Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.

[34] Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 17.

[35] Ú. v. EÚ L 330, 28.11.2006, s. 31.

[36] INFCIRC/546 z 24. decembra 1997.

[37] Základné zásady bezpečnosti, Základné bezpečnostné princípy č. SF-1, IAEA, Viedeň, 2006.

[38] Ú. v. EÚ L 195, 17.7.2007, s. 44.

[39] Správa Európskej skupiny regulátorov pre jadrovú bezpečnosť, júl 2009.

[40] Závery Rady k správe Európskej skupiny regulátorov pre jadrovú bezpečnosť, 10. november 2009.

[41] Uznesenie Európskeho parlamentu o hodnotení Euratomu – 50 rokov európskej politiky v oblasti jadrovej energie z 10. mája 2007.

[42] Správa o hodnotení Euratomu – 50 rokov európskej jadrovej politiky, A6-0129/2007.

[43] Základné zásady bezpečnosti, Základné bezpečnostné princípy č. SF-1, IAEA, Viedeň, 2006.