52009DC0162

[pic] | KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV |

Brusel, 8.4.2009

KOM(2009) 162 v konečnom znení

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúruNový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry

{SEK(2009) 453}{SEK(2009) 454}

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Vytvoriť udržateľnú budúcnosť pre akvakultúruNový podnet pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry

ÚVOD

Moderná akvakultúra predstavuje hlavnú inováciu v oblasti výroby potravín z rýb a vodných živočíchov a je najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odvetvím potravinárskej výroby s priemerným celosvetovým tempom rastu vo výške 6 až 8 % ročne. Svetová výroba predstavovala v roku 2006 takmer 52 miliónov ton, čo znamená, že od začiatku tisícročia sa svetová akvakultúra zvýšila o tretinu, a to najmä v dôsledku obrovského nárastu v Ázii a Južnej Amerike. V súčasnosti poskytuje približne polovicu svetových dodávok rýb na ľudskú spotrebu a významný potenciál pre ďalší rast[1]. Predstavuje tak kľúčovú súčasť riešení na zabezpečenie dodávok rýb v budúcnosti. Rozvoj akvakultúry však neohrozí potrebu znížiť a v konečnom dôsledku odstrániť nadmerný rybolov zásob žijúcich vo voľnej prírode, s cieľom udržateľného využívania oceánov.Akvakultúra teda predstavuje obrovské možnosti a významné výzvy, najmä v súvislosti s environmentálnou udržateľnosťou výroby, ale aj s kvalitou a bezpečnosťou produktov. Akvakultúra predstavuje dôležitú hospodársku aktivitu v určitých pobrežných a kontinentálnych oblastiach EÚ. Zahŕňa sladkovodné a morské ryby a mäkkýše chované v rozličných druhoch hospodárskych systémov; uzatvorených alebo otvorených, extenzívnych alebo intenzívnych, na pevnine, v jazerách alebo v rybníkoch, ktoré sú napájané riekami, prípadne aj podzemnou vodou a nachádzajú sa v blízkosti pobrežia alebo na šírom mori. Niekoľko politík Spoločenstva má vplyv na túto činnosť a k značnému rozvoju tohto odvetvia v Európe prispela aj štrukturálna politika v rámci podpory Spoločnej rybárskej politiky. Z pôvodnej remeselníckej a drobnej činnosti sa akvakultúra rozvinula na technologicky vyspelé priemyselné odvetvie s plne integrovanými podnikmi. Odvetvie akvakultúry v EÚ 27 vyprodukovalo v roku 2006 približne 1,3 miliónov ton rýb, mäkkýšov a kôrovcov, čo predstavuje obrat okolo 3 miliárd eur a vytvára približne 65 000 pracovných miest. Súčasná spotreba v EÚ predstavuje približne 12 miliónov ton.

V stratégii EÚ pre udržateľný rozvoj akvakultúry[2] prijatej v roku 2002 sa stanovuje smerovanie politiky na podporu rastu akvakultúry. Za sedem rokov sa dosiahol významný pokrok v zabezpečení environmentálnej udržateľnosti, bezpečnosti a kvality produkcie akvakultúry v EÚ[3]. Avšak počas rovnakého obdobia celková produkcia akvakultúry v EÚ stagnovala v ostrom kontraste s vysokým tempom rastu vo svete.

V kontexte rýchlo sa meniacich technológií a pretrvávajúcich hospodárskych a environmentálnych výziev je načase zhodnotiť silné a slabé stránky odvetvia akvakultúry v EÚ. Cieľom tohto oznámenia je identifikovať a riešiť príčiny tejto stagnácie, s cieľom zabezpečiť, aby EÚ zostala kľúčovým hráčom v tomto strategickom odvetví. Bude sa opierať o dosiahnuté výsledky stratégie o akvakultúre z roku 2002 a o nové podnety pre námorné činnosti poskytnutých v rámci integrovanej námornej politiky EÚ.

VÍZIA BUDÚCNOSTI AKVAKULTÚRY V EÚ

Súčasné výzvy a výhľad do budúcnosti

EÚ predstavuje jeden z najväčších trhov potravín z rýb a vodných živočíchov vo svete, pričom na to, aby pokryl zvyšujúci sa dopyt, je čoraz viac závislý od dovozu. Jeho výhodou je dynamické a špičkové odvetvie výskumu a technológií, moderné zariadenie, kvalitné krmivo pre ryby, kvalifikovaní a vyškolení podnikatelia a inovatívne podniky, a takisto pevný právny rámec týkajúci sa ochrany životného prostredia a verejného zdravia. V odvetví akvakultúry je však potrebné riešiť mnohé výzvy, napríklad obmedzený prístup k priestorom a osvedčeniam, fragmentácia priemyselného odvetvia, obmedzený prístup k základnému kapitálu alebo pôžičkám potrebným na inovácie za rizikových podmienok (najmä pokiaľ ide o neustále zmeny v hospodárskej situácii a trhových modeloch), tlak zo strany dovozu, nedostatok liekov a vakcín. Navyše prísne opatrenia EÚ vytvárajú, najmä pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, konkurenčný nátlak voči konkurentom pochádzajúcim z Ázie a Latinskej Ameriky.

EÚ by mala investovať do svetového trhu tým, že predá svoje technológie a know-how, s cieľom pomôcť riešiť výzvy týkajúce sa udržateľnosti a bezpečnosti.

Akvakultúra je pre verejné orgány a investorov stále relatívne neznámym odvetvím. Musí čeliť výzvam rozvíjajúcej sa spoločnosti, ktorá si potrebuje zabezpečiť priestor na produkciu a vo zvýšenej miere sa snaží o zaistenie environmentálnej udržateľnosti chovných činností.

Vybudovanie budúcnosti pre odvetvie akvakultúry v EÚ

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo predpokladá, že svetová spotreba morských živočíchov bude naďalej rásť. Tento dopyt nie je možné v plnej miere pokryť voľne žijúcimi vodnými živočíchmi. Aj v prípade, ak by sa voľne žijúce zásoby vodných živočíchov vylovili v rámci úrovní maximálne udržateľných výnosov, musí sa rýchlo rastúci dopyt pokryť produkciou akvakultúry. EÚ musí takýmto výzvam čeliť a pripraviť sa na rastúci dopyt, aby uspokojila požiadavky spotrebiteľov.

V budúcnosti by sa malo odvetvie akvakultúry EÚ dostať do popredia pri zabezpečovaní udržateľného rozvoja. Je potrebné prijať príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby priemyselné odvetvia EÚ zohrávali vedúcu úlohu v rámci tzv. „modrej revolúcie“, či už ide o produkciu potravín z rýb a vodných živočíchov, technológie a inovácie alebo o stanovenie noriem a osvedčovacích postupov na európskej a medzinárodnej úrovni. Cieľom tohto oznámenia je pomôcť vytvoriť podmienky pre úspešné a udržateľné odvetvie akvakultúry, ktoré je na trhu schopné zdravo konkurovať. Toto priemyselné odvetvie by malo byť schopné pokryť celý dodávateľský reťazec vysokokvalitnými a zároveň inovatívnymi produktmi, ktoré spĺňajú požiadavky spotrebiteľov v EÚ, aj v zahraničí a zabezpečiť výrobu kvalitného zariadenia pre podniky akvakultúry.

Produkcia potravín akvakultúry a výroba zariadenia musí vychádzať z najmodernejšieho výskumu a technológií. EÚ musí udržiavať vysoký štandard výskumu a technológií, aby v tejto strategickej oblasti zostala vo vedúcej pozícii, a zlepšiť konkurencieschopnosť odvetvia akvakultúry tak, že mu poskytne podporu v súvislom rozvoji a využívaní inovatívnych technológií a riadiacich techník. Moderný výskum a technológie musia tiež podporovať trvalú udržateľnosť odvetvia akvakultúry. Takýmto spôsobom sa umožní, aby veľký počet podnikov akvakultúry v EÚ a súvisiace priemyselné odvetvia, ktoré poskytujú technológie investovali mimo EÚ.

Trhové podmienky určia spôsob, akým odvetvie prispeje k dodávkam vyhovujúcich a bezpečných produktov z rýb a vodných živočíchov, a zároveň zníži závislosť EÚ od dovozu. Výrobcovia v EÚ by mali umiestňovať svoje produkty na trh ako produkty s vysokou hodnotou založenou na ich environmentálnych vlastnostiach, vysokých normách bezpečnosti a vysledovateľnosti pôvodu a naďalej rozvíjať trhy v EÚ a v zahraničí. V tejto súvislosti môžu dobrovoľné označovanie a osvedčovacie postupy, ktoré sú v súlade s ustanoveniami WTO, posilniť dôveru spotrebiteľov a zlepšiť pozíciu produktov akvakultúry, ktoré spĺňajú prísne normy kvality.

S pomocou moderného výskumu a technológií sa akvakultúra musí stať priemyselným odvetvím, ktoré je zlučiteľné so životným prostredím. Environmentálna udržateľnosť je nevyhnutnosťou, keďže stále vyšší počet spotrebiteľov sa chce uistiť, že produkty akvakultúry sú vyrobené a prepravované za podmienok, ktoré plne zohľadňujú prísne požiadavky na životné prostredie. Uplatňovaním vysokých noriem sa takisto zlepší imidž odvetvia akvakultúry a uľahčí jej prístup na trh.

Niekoľko dôležitých výziev, ktoré obmedzujú rozvoj európskej akvakultúry, závisí priamo od politík a opatrení na vnútroštátnej a regionálnej úrovni. Verejné orgány preto musia zriadiť vhodný rámec, aby sa mohla táto predstava naplniť, a mali by prispievať k odstraňovaniu prekážok vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Takýto rámec musí byť predvídateľný, súdržný a nákladovo účinný, aby umožnil využiť celkový potenciál príslušného odvetvia.

Táto stratégia sa preto môže uskutočniť iba vtedy, ak jej vízie a ciele budú podporovať všetky zúčastnené strany, a naďalej ju budú posilňovať a riadiť verejné orgány na vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

PODPORA KONKURENCIESCHOPNOSTI PRODUKCIE AKVAKULTÚRY V EÚ

Na uskutočnenie tejto vízie európskej akvakultúry, je potrebné, aby EÚ propagovala konkurencieschopné a rôznorodé odvetvie akvakultúry (vrátane poskytovateľov zariadenia a technológií), ktoré je podporované najmodernejším výskumom a technológiami, pokrýva celý dodávateľský reťazec a spĺňa požiadavky spotrebiteľov udržateľným spôsobom. Je takisto potrebné zhodnotiť prioritné potreby udržateľného rozvoja akvakultúry v súvislosti s reformou Spoločnej rybárskej politiky a jej budúceho finančného rámca. Komisia v tomto kontexte zváži najmä zriadenie osobitných možností financovania cezhraničných opatrení.

Výskum a technologický rozvoj

EÚ je kľúčovým prispievateľom k výskumu a technologickému rozvoju v akvakultúre. Podľa šiesteho rámcového programu pre výskum sa pridelilo 98 miliónov eur na výskumné projekty týkajúce sa akvakultúry, z toho 32 miliónov pre MSP. Je nevyhnutné v tejto podpore pokračovať a posilňovať ju.

Udržateľný rozvoj akvakultúry by sa mal opierať o vynikajúcu kvalitu výskumu a inovácií. Vedúci predstavitelia priemyselných odvetví nedávno začali iniciatívu zameranú na zriadenie Európskej platformy pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry (European Aquaculture Technology and Innovation Platform - EATIP), s cieľom udržať si vedúce postavenie vo svete a poskytnúť strategické výhľady a určiť priority pre odvetvie európskej akvakultúry pri zohľadnení výskumu a technologického rozvoja. Technologické inovácie v chovných systémoch sa ukázali ako účinný prostriedok odvetvia akvakultúry na zníženie jej vplyvov na životné prostredie.

Je nevyhnutné naďalej podporovať vynikajúcu úroveň výskumu a technologického rozvoja v akvakultúre, s cieľom podporiť súkromné iniciatívy v tejto oblasti a rozšíriť možnosti ich financovania. Výskum financovaný z verejných zdrojov môže fungovať ako stimul pre súkromný výskum a vývoj a mal by sa zamerať na priority, najmä na tie, ktoré MSP nemôžu plne podporovať alebo tie, ktoré predstavujú vysoké investičné riziko. V tejto súvislosti by sa mala zriadiť aj spolupráca v oblasti námorných činností (napríklad pobrežná akvakultúra).

Komisia

- podporí úsilie v oblasti výskumu a vývoja a pridelí dostatočné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ na projekty akvakultúry, s cieľom rozvíjať vedomostnú základňu udržateľných a konkurencieschopných postupov akvakultúry. Komisia bude tiež hľadať účinnejšie využitie existujúcich nástrojov na európskej úrovni. Zároveň sú členské štáty a priemyselné odvetvia vyzvané, aby zvýšili svoje investície do výskumu akvakultúry v rámci Európskeho výskumného priestoru,

- podporí optimalizáciu a rozvoj kľúčových výskumných infraštruktúr a posilní výskumné siete a integráciu do širších výskumných rámcov, aby tak riešila globálne výzvy, ako sú adaptácia na zmenu klímy v kontexte novej námornej politiky a jej strategického výskumného plánu[4],

- vyzve členské štáty, aby uznali význam extenzívnych a tradičných foriem akvakultúry a zvážili možnosti rozvoja produkcie v existujúcich miestach a zariadeniach.

Dôležitú úlohu môže navyše zohrávať primerané poistenie pokrývajúce riziká týkajúce sa zásob a/alebo technológií, a to pokiaľ ide o podporu rozvoja odvetvia akvakultúry, najmä inovatívnych projektov, v rámci ktorých môže byť vplyv strát značne veľký. Komisia preto zhodnotí vplyv projektov a zváži, či je vhodné upraviť súčasné Usmernenia pre preskúmanie štátnej pomoci rybnému hospodárstvu a akvakultúre.

Rovnocenná konkurencia v súvislosti s priestorom

Zvyšujúca sa hospodárska súťaž v súvislosti s priestorom predstavuje hlavnú výzvu ďalšieho rozvoja, či dokonca udržateľnosti všetkých foriem pobrežnej akvakultúry, ako aj chovu sladkovodných rýb.

Výber oblasti je základným faktorom a územné plánovanie hrá kľúčovú úlohu pri poskytovaní usmernení a spoľahlivých údajov pre umiestnenie hospodárskej činnosti, pričom sa tak poskytnú istoty pre investorov, zabráni sa konfliktom a hľadá sa synergia medzi činnosťami a životným prostredím s konečným cieľom zabezpečiť udržateľný rozvoj.

Komisia

- pokračuje v iniciatívach na podporu rozvoja námorného priestorového plánovania a integrovaného riadenia pobrežných zón tak, ako sú vymedzené v rámci novej námornej politiky EÚ[5],

- vyzve všetky členské štáty, aby rozvíjali systémy námorného územného plánovania, v rámci ktorých plne uznajú strategickú dôležitosť akvakultúry. Ako súčasť prípravy novej reformy Spoločnej rybárskej politiky, Komisia v tejto súvislosti zváži možnosť posilnenia prepojení medzi finančnými nástrojmi Spoločenstva a otázkou prístupu k priestoru pre námorné činnosti, ktoré zahŕňajú aj akvakultúry,

- vyzve členské štáty, aby zabezpečili, že kontinentálne plánovanie plne začleňuje potreby a hodnoty sladkovodnej akvakultúry.

Umožniť podnikom akvakultúry uspokojiť požiadavky trhu

Odvetvie akvakultúry EÚ by malo byť schopné reagovať na požiadavky spotrebiteľov, prispôsobiť sa meniacim sa trhovým požiadavkám a umožniť interakciu v rámci rovnocennej pozície s ostatnými aktérmi obchodného reťazca[6]. Komisia v roku 2009 preskúma trhovú politiku produktov rybného hospodárstva a akvakultúry a

- zhodnotí a zameria sa na potreby odvetvia akvakultúry, najmä pokiaľ ide o organizácie výrobcov, medziodborové vzťahy, informácie pre spotrebiteľov a trhové nástroje, ako sú označovanie produktov z rýb a akvakultúry, v rámci budúcej reformy trhovej politiky produktov rybného hospodárstva a akvakultúry,

- pokračuje spolu s členskými štátmi, Európskym parlamentom a zúčastnenými stranami na rozvoji a podpore noriem (najmä týkajúcich sa ekologickej akvakultúry alebo systémov ekologického označovania),

- pokračuje v medzinárodnej spolupráci (najmä s Organizáciou OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) týkajúcej sa označovania a osvedčovania.

Medzinárodný rozmer

Inovatívne priemyselné odvetvie takisto znamená pre súvisiace odvetvia (napr. zariadenie, krmivo pre ryby, veterinárne odvetvia) možnosť rozšíriť a exportovať svoje know-how do iných častí sveta.

V tejto súvislosti, Komisia

- zváži zriadenie základne na podporu rozvoja akvakultúry v tretích krajinách a zvýšenie možností podnikania podnikov akvakultúry v EÚ v rámci vonkajšieho rozmeru Spoločnej rybárskej politiky,

- v súvislosti s novým akčným veterinárnym plánom vytvorí na úrovni Spoločenstva vývoznú stratégiu, s cieľom posilniť úlohu Spoločenstva pri vyjednávaní vývozných podmienok týkajúcich sa veterinárnych otázok,

- pokračuje v podpore zachovania udržateľnosti rozvoja akvakultúry na medzinárodnej úrovni, s cieľom zlepšiť environmentálny dosah niektorých súčasných postupov a zlepšiť úroveň rovnakých podmienok v tomto odvetví na globálnej úrovni.

STANOVENIE PODMIENOK UDRžATEľNÉHO RASTU AKVAKULTÚRY

Spoločenstvo zabezpečí, aby sa odvetvie akvakultúry v EÚ rozvinulo spôsobom, ktorý je v súlade s vysokou úrovňou ochrany prirodzeného prostredia. V tej istej súvislosti musia produkty z rýb a vodných živočíchov, ktoré sú vyrobené alebo dovezené do EÚ, spĺňať vysoké normy ochrany, pokiaľ ide o ochranu zdravia spotrebiteľa. Spoločenstvo by malo plniť svoje ciele týkajúce sa vysokej úrovne ochrany zdravia a dobrých životných podmienok chovných vodných živočíchov.

Zabezpečenie zlučiteľnosti medzi akvakultúrou a životným prostredím

Akvakultúra šetrná voči životnému prostrediu

EÚ sa zviazala dodržiavať vysokú úroveň ochrany životného prostredia a právne predpisy Spoločenstva sú založené na zásade prevencie. Dostupné sú technológie čistenia vody odstránením odpadu a znečisťujúcich látok a v nasledujúcich rokoch sa očakáva ďalší vývoj nových technológií, ktoré by znížili objem odpadovej vody. Súlad s právnymi predpismi Spoločenstva o vode je takisto kľúčovým faktorom pri zabezpečovaní kvality vody potrebnej na výrobu kvalitných a vyhovujúcich potravín.

Komisia

- v rámci svojich politík a opatrení naďalej zdôrazňuje význam environmentálne udržateľného rozvoja akvakultúry,

- pokračuje v monitorovaní vývoja v oblasti úniku rýb do mora a v prípade potreby zhodnotí pridanú hodnotu možných opatrení na úrovni EÚ.

Akvakultúra šetrná voči životnému prostrediu

Akvakultúra si vyžaduje vodu najvyššej kvality na zabezpečenie zdravia vodných živočíchov a bezpečnosti a vysokej kvality produktov.

V rámci prvých plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí, ktoré vypracovali členské štáty podľa rámcovej smernice o vode[7] sa musí udržiavať minimálne súčasná úroveň ochrany chovných oblastí mäkkýšov stanovená smernicou o kvalite vôd mäkkýšov[8]. Komisia sa domnieva, že prvou aktualizáciou plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí podľa rámcovej smernice o vode v roku 2015 by mala udržiavať minimálne rovnakú úroveň ochrany a novo vymedzené oblasti produkcie mäkkýšov by sa mali označiť za chránené oblasti podľa rámcovej smernice o vode. Odlišné regulačné režimy pre staré a nové oblasti chovu mäkkýšov nie sú prijateľné.

V tejto súvislosti Komisia

- zabezpečí, aby členské štáty zaistili vhodnú úroveň ochrany vôd pre mäkkýše podľa prvých plánov vodohospodárskeho manažmentu povodí vypracovaných podľa rámcovej smernice o vode,

- zlepší informácie poskytované príslušným vnútroštátnym orgánom a priemyselným odvetviam, s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o námornej stratégii[9], pokiaľ ide o činnosti akvakultúry vrátane vypracovania usmernení o uplatňovaní rámcovej smernice o vode v chovných oblastiach mäkkýšov,

- zhodnotí potrebu doplniť právny rámec týkajúci sa ochrany vody v EÚ, s cieľom zrušiť smernicu o kvalite vôd mäkkýšov.

Tvorba vysokoúčinného priemyselného odvetvia chovu vodných živočíchov

Dôležitými faktormi optimálneho rastu a produkcie sú vhodné podmienky chovu, dobrý zdravotný stav a adekvátne krmivo, ktoré spĺňajú fyziologické potreby chovných vodných živočíchov. Zabezpečenie dobrých životných podmienok chovných rýb takisto prispieva k lepšiemu imidžu odvetvia akvakultúry.

Zabezpečenie zdravia zvierat

Revízia právneho rámca EÚ týkajúceho sa zdravia vodných živočíchov a prevencie a kontroly určitých chorôb vodných živočíchov sa uskutočnila v roku 2006. Komisia zabezpečí úplné vykonávanie smernice 2006/88/ES a zaistí, aby sa plne zohľadnili potreby týkajúce sa zdravia vodných živočíchov v novej stratégii o politike v oblasti zdravia zvierat a v jej vykonávacom akčnom pláne[10]. V tejto súvislosti Komisia

- zhodnotí a prípadne preskúma zoznam dôležitých chorôb vodných živočíchov[11] do roku 2011,

- v roku 2009 preskúma súčasné ustanovenia týkajúce sa dodatočných záruk pre niektoré choroby uložených na úrovni členských štátov, s cieľom zabezpečiť, aby tieto opatrenia nepredstavovali neoprávnené prekážky, pričom však zachová vysokú úroveň ochrany zdravia zvierat,

- zhodnotí súčasné finančné nástroje dostupné na podporu opatrení určených na ochranu zdravia vodných živočíchov (najmä, pokiaľ ide o podporu opatrení biologickej bezpečnosti v príslušnom podniku a školenia). Toto hodnotenie sa začlení do reformy Spoločnej rybárskej politiky a príslušných finančných rámcov.

Zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat

Dobré životné podmienky zvierat sú spoločným záujmom spotrebiteľov, tvorcov politiky a výrobcov. Okrem etického rozmeru sa zdá, že dobré životné podmienky sú dôležitým kritériom spotrebiteľov pri výbere produktov.

Vedecká základňa týkajúca sa dobrých životných podmienok vodných živočíchov je oveľa menej rozvinutá ako základňa pre suchozemské hospodárske zvieratá. Komisia v súlade s akčným plánom pre dobré životné podmienky zvierat[12]

- sa radí o dobrých životných podmienkach vodných živočíchov v závislosti od druhu a podporuje prístup podľa druhu na medzinárodných fórach (najmä v rámci Svetovej organizácie pre zdravie zvierat),

- začne v nasledujúcich dvoch rokoch hodnotenie o dobrých životných podmienkach rýb v akvakultúre, s cieľom preskúmať možné legislatívne a nelegislatívne opatrenia. Okrem toho, Komisia plánuje zrevidovať súčasné ustanovenia nariadenia o ochrane zvierat počas prepravy[13], ktoré sa v súčasnosti uplatňuje na všetky stavovce, ktoré však nie je vhodné pre vodné živočíchy,

- podporí iniciatívy priemyselného odvetvia zamerané na zabezpečenie dobrých životných podmienok chovných rýb.

Otázka potreby veterinárnych liečiv

Choroby rýb predstavujú problém pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat. Je preto nesmierne dôležité umožniť kontrolované a opatrné používanie liečiv pre chovné zvieratá. Obmedzená dostupnosť povolených veterinárnych liečiv zameraných na riešenie zdravotných rizík však naďalej zostáva jedným z hlavných problémov odvetvia akvakultúry.

Komisia

- podporí členské štáty a príslušné zúčastnené strany, aby uplatňovali odporúčania, ktoré vypracovala vo svojej správe z roku 2007 „pracovná skupina pre dostupnosť“[14] a zúčastní sa na navrhovaných pravidelných prieskumoch situácie,

- prispeje k zlepšeniu výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a rôznymi aktérmi v oblasti zdravia rýb, najmä tým, že zvolá stretnutia odborníkov a zúčastnených strán.

Zabezpečenie vysokej kvality a udržateľnosti krmiva pre ryby

Prístup k cenovo prijateľnému a ľahko dostupnému krmivu pre ryby zostáva aj naďalej zásadnou otázkou v rámci rozvoja akvakultúry. Hlavné druhy akvakultúry požadované na európskom trhu sú mäsožravé a ich kŕmenie vo veľkej miere závisí od dostupnosti rybej múčky a rybieho oleja. Závislosť odvetvia od rybej múčky a rybieho oleja ako hlavných súčastí krmiva pre ryby môže spôsobiť problémy týkajúce sa hospodárskej aj environmentálnej udržateľnosti. Na jednej strane sa výrobcovia rybej múčky a rybieho oleja snažia pokryť rastúci dopyt, a tým tlačia ceny vyššie. Na strane druhej môže používanie rybej múčky a rybieho oleja z priemyselného rybolovu predstavovať výzvu pre udržateľnosť odvetvia a mať negatívny účinok na jeho celkový imidž. Zároveň sa pri hľadaní vhodných alternatív musia zohľadniť rôzne faktory, a to v rozsahu od ochrany spotrebiteľa až po dobré životné podmienky zvierat. Pri definovaní pravidiel a noriem Spoločenstva pre krmivo pre ryby je potrebné udržať rovnováhu medzi výhodami vyplývajúcimi z vysokej ochrany spotrebiteľa a nátlakom na konkurencieschopnosť odvetvia.

Komisia prispeje v rámci svojej politiky vysokej ochrany spotrebiteľa k uľahčeniu akvakultúry EÚ prostredníctvom zlepšovania právnych predpisov EÚ týkajúcich sa krmív

- zvýšením dostupnosti potrebných prídavných látok, najmä na základe usmernení o „hladkom“ priebehu osvedčovacích postupov týkajúcich sa prídavných látok v krmivách prijatých v máji 2008,

- zabezpečením prijatia návrhu na revíziu „nariadenia o vedľajších živočíšnych produktoch“[15], aby sa tak zaručilo, že sa vodným živočíchom môže poskytnúť krmivo pochádzajúce z iných vodných živočíchov a zabráni sa tak kŕmeniu určitých druhov rýb krmivom, ktoré pochádza z rovnakého druhu rýb.

Zabezpečenie ochrany zdravia spotrebiteľov a rozpoznanie prínosu potravín z vodných živočíchov na zdravie

Na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa je nevyhnutné, aby príslušné orgány prijali preventívne opatrenia a zaviesť požiadavky na zabezpečenie kvality a bezpečnosti potravín, ako aj v prípade potreby stanoviť dohľad a zákaz uvádzania na trh. Tieto opatrenia si vyžadujú solídnu a vedecky podloženú identifikáciu takýchto rizík a rovnaké východiskové podmienky. Komisia

- pokračuje v riešení potreby zabezpečenia toho, aby boli produkty z rýb a vodných živočíchov pre spotrebiteľov bezpečné, a to pokiaľ ide o produkty vyrobené v Spoločenstve alebo dovezené z tretích krajín,

- udržiava legislatívne nástroje v súlade s novými poznatkami o bezpečnosti potravín, s cieľom riešiť riziká spojené s bezpečnosťou potravín najvhodnejším spôsobom. V tejto súvislosti Komisia opätovne preskúma situáciu biotoxínov na základe preskúmania morských biotoxínov, ktoré má Európsky úrad pre bezpečnosť potravín predložiť do polovice roku 2009,

- naďalej sa pri svojej činnosti bude opierať o vedecké poznatky a zásadu prevencie. Komisia takisto zhodnotí a zohľadní prínos spojený s konzumáciou vodných živočíchov na zdravie.

ZLEPšENIE IMIDžU A RIADENIA ODVETVIA

Európska akvakultúra by mala využívať zlepšený rámec riadenia. Je takisto dôležité zlepšiť imidž akvakultúry a vytvoriť rovnaké východiskové podmienky na úrovni EÚ, ktoré by viedli k udržateľnému rozvoju akvakultúry. Konzultácie so zúčastnenými stranami hrajú významnú úlohu pri zvyšovaní profilu podnikov akvakultúry. Primárnu úlohu pri tvorbe rozvoja akvakultúry na svojom území však vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány.

Lepšie vykonávanie právnych predpisov EÚ

Lepším vykonávaním právnych predpisov EÚ členskými štátmi by sa malo zabezpečiť rovnaké východiskové podmienky hospodárskych subjektov pri rozhodovaní o ďalšom rozvoji akvakultúry.

Komisia prispeje k tomuto cieľu a

- vypracuje usmerňovacie dokumenty a zorganizuje špecifické workshopy so zúčastnenými stranami a vnútroštátnymi orgánmi na uľahčenie poskytovania poznatkov a vykonávania svojich hlavných nástrojov environmentálnej politiky. V tejto súvislosti sa dôraz kladie na usmerňovacie dokumenty o činnostiach akvakultúry a na projekt Natura 2000,

- zabezpečí, aby členské štáty správne vykonávali právne predpisy týkajúce sa zdravia zvierat a ochrany spotrebiteľov v EÚ, pričom v prípade potreby vypracuje dodatočné usmernenia. Komisia bude pokračovať vo vykonávaní kontrol a auditov „na mieste“ a zabezpečí, aby tretie krajiny spĺňali požiadavky minimálne rovnocenné s požiadavkami ustanovenými v právnych predpisoch EÚ. Komisia sa zameria najmä na správne vykonávanie testovania morských biotoxínov u mäkkýšov a vykonávanie novej smernice o politike zdravia a kontroly chorôb vodných živočíchov zo strany všetkých členských štátov.

Zníženie administratívnej záťaže

Základným faktorom podpory rozvoja, najmä malých a stredných podnikov, je zníženie administratívnej záťaže.

Komisia

- prispeje k rozvoju politiky zjednodušenia legislatívneho prostredia a zníženia administratívnej záťaže na úrovni EÚ,

- vyzve členské štáty, aby prijali opatrenia na uľahčenie rozvoja podnikov a zníženie administratívnej záťaže, ktorá vyplýva z vnútroštátnych ustanovení, a to najmä zjednodušením postupov osvedčovania v akvakultúre.

Zabezpečenie primeranej účasti zúčastnených strán a poskytovanie príslušných informácií verejnosti

Široké a primerané konzultácie sú dôležitým nástrojom lepšej regulácie a riadenia, ku ktorým sa Komisia plne zaviazala. Priemyselné odvetvia a verejné orgány by mali poskytovať transparentné informácie na posilnenie imidžu tohto odvetvia.

Komisia

- zhodnotí potrebu revízie a zvýšenia profilu odvetvia akvakultúry a možnosti posilnenia úlohy predstaviteľov akvakultúry,

- vytvorí fórum pre dialóg medzi Európskou platformou pre technológie a inovácie v oblasti akvakultúry, Komisiou a vedúcimi pracovníkmi výskumných programov členských štátov na uľahčenie programovania výskumných činností na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva,

- vyzve členské štáty, aby podporovali proaktívne verejné informačné iniciatívy zo strany odvetvia akvakultúry, a to najmä využívaním možností dostupných v rámci Európskeho rybárskeho fondu.

Zabezpečenie primeraného monitorovania odvetvia akvakultúry

Verejné politiky sa musia opierať o spoľahlivé ukazovatele. Až donedávna bol rozsah oficiálnych štatistík EÚ o akvakultúre obmedzený. V tejto súvislosti Komisia

- monitoruje pokrok a rozvoj tohto odvetvia, najmä prostredníctvom nového nariadenia o predkladaní štatistiky[16] a nového rámca zberu údajov,

- aktívne sa zúčastňuje na medzinárodnom fóre (najmä spolu s FAO) na ďalšom rozvoji a zhromažďuje celosvetové a harmonizované ukazovatele pre toto rozvíjajúce sa odvetvie,

- rozširuje svoju informačnú základňu týkajúcu sa trhových cien. Komisia zavedie nevyhnutné opatrenia na zriadenie systému monitorovania cien produktov rybného hospodárstva a akvakultúry prostredníctvom obchodného reťazca.

ZÁVER

Globálny rozvoj a strategická dôležitosť akvakultúry, pokiaľ ide o zabezpečovanie dodávok potravín, prispieva k nádejnej budúcnosti tohto odvetvia.

V EÚ sa z odvetvia akvakultúry stalo moderné, dynamické odvetvie, ktoré vyrába bezpečné, vysokohodnotné a vysokokvalitné produkty, a ktoré si vytvorilo prostriedky na podporu environmentálnej udržateľnosti. Toto odvetvie však čelí mnohým výzvam. Táto stratégia by mala odvetviu akvakultúry v EÚ poskytnúť najlepší možný rastový potenciál, pri zohľadnení kladných aj záporných stránok.

Cieľom tohto oznámenia je zvýšiť informovanosť medzi tvorcami politiky a verejnými orgánmi, pokiaľ ide o dôležitosť akvakultúry v Európskej únii. Cieľom tejto stratégie je takisto poskytnúť poradenstvo zo strany EÚ v oblasti vedenia a usmernenia, a to zúčastneným stranám, ako aj príslušným správam, s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a zrozumiteľnosť pri vypracovávaní politík potrebných na udržateľný rozvoj európskej akvakultúry. Je potrebné zmeniť výzvy akvakultúry v EÚ na príležitosti.

Na dosiahnutie týchto ambícií musia byť všetci aktéri, či už súkromní alebo verejní, odhodlaní vybudovať budúcnosť odvetvia európskej akvakultúry.

Komisia preto vyzýva Parlament, Radu a všetky zúčastnené strany, aby podporili túto stratégiu akvakultúry EÚ a spolupracovali s verejnými orgánmi a zúčastnenými stranami, či už na európskej, vnútroštátnej alebo miestnej úrovni, na rozvíjaní potenciálu rozvoja akvakultúry EÚ, a zároveň pokračovali v zabezpečovaní environmentálnej udržateľnosti a najvyšších noriem v oblasti zdravia.

[1] FAO Stav svetovej akvakultúry v roku 2008 (údaje nezahŕňajú vodné rastliny).

[2] Oznámenie Komisie o stratégii pre udržateľný vývoj európskej akvakultúry – KOM(2002) 511.

[3] V roku 2007 zisťovala Komisia úroveň dosiahnutého pokroku a začala s verejnými konzultáciami a diskusiami so zúčastnenými stranami o perspektívach odvetvia akvakultúry v Európe: Pozri http://ec.europa.eu/fisheries/cfp/governance/consultations/consultation_100507_en.htm a http://ec.europa.eu/fisheries/meetings_events/events/archives/events_2007/conference_151107_en.htm

[4] Oznámenie Komisie: „Európska stratégia pre morský a námorný výskum“ KOM(2008) 534.

[5] KOM(2007) 575 a KOM(2008) 791: Návod na námorné priestorové plánovanie: dosiahnutie spoločných zásad v EÚ.

[6] Projekt „Consensus“ predstavuje pozitívny príklad posilnenej diskusie medzi zúčastnenými stranami v obchodnom reťazci.

[7] Smernica 2000/60/ES.

[8] Smernica 2006/113/ES.

[9] Smernica 2008/56/ES.

[10] KOM(2008) 545.

[11] V tejto súvislosti už Komisia vyčiarkla jarnú virémiu kaprov zo zoznamu chorôb v smernici 2006/88/ES.

[12] KOM(2006) 13.

[13] Nariadenie (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností

[14] http://www.hma.eu/203.html http://www.hma.eu/uploads/media/TF_Report_Availability_Vet_Medicines.pdf

[15] KOM(2008) 345.

[16] Nariadenie (ES) č. 762/2008