(1)

Lesy poskytujú rôznorodé prínosy z environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho hľadiska, a to vrátane drevených a ostatných lesných produktov a environmentálnych služieb nevyhnutných pre ľudstvo, keďže sú domovom pre väčšinu suchozemskej biodiverzity na Zemi. Udržujú ekosystémové funkcie, pomáhajú chrániť klimatický systém, poskytujú čistý vzduch a zohrávajú dôležitú úlohu pri purifikácii vody a pôdy, ako aj pri zadržiavaní vody a jej dopĺňaní. Veľké lesnaté plochy fungujú ako zdroj vlahy a pomáhajú predchádzať dezertifikácii kontinentálnych regiónov. Lesy okrem toho poskytujú obživu a príjem približne jednej tretine celosvetovej populácie a ničenie lesov má vážne dôsledky pre živobytie najzraniteľnejších osôb vrátane pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, ktoré sú vo veľkej miere závislé od lesných ekosystémov. Odlesňovanie a degradácia lesov navyše spôsobujú zníženie dôležitého záchytu oxidu uhličitého. Odlesňovaním a degradáciou lesov sa takisto zvyšuje pravdepodobnosť kontaktu medzi voľne žijúcimi zvieratami, hospodárskymi zvieratami a ľuďmi, čím sa zvyšuje riziko šírenia nových chorôb a riziká nových epidémií a pandémií.

(2)

Odlesňovanie a degradácia lesov prebiehajú alarmujúcou rýchlosťou. Organizácia Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len „FAO“) odhaduje, že v rokoch 1990 až 2020 ubudlo na celom svete 420 miliónov hektárov lesov, čo predstavuje približne 10 % zostávajúcich svetových lesov a rovná sa ploche väčšej než Únia. Odlesňovanie a degradácia lesov sú v dôsledku toho významnými hnacími silami globálneho otepľovania a straty biodiverzity, čo sú dve najdôležitejšie environmentálne výzvy našej doby. Každý rok však svet stráca ďalších 10 miliónov hektárov lesa. Na lesy má silný vplyv aj zmena klímy a bude potrebné vyriešiť mnohé výzvy, ak sa má zabezpečiť adaptácia a odolnosť lesov v najbližších desaťročiach.

(3)

Odlesňovanie a degradácia lesov prispievajú k celosvetovej klimatickej kríze viacerými spôsobmi. Predovšetkým zvyšujú emisie skleníkových plynov, a to prostredníctvom s nimi spojených lesných požiarov, pričom trvalo odstraňujú kapacity záchytu oxidu uhličitého, znižujú odolnosť postihnutej oblasti voči zmene klímy a podstatne znižujú jej biodiverzitu, ako aj jej odolnosť voči chorobám a škodcom. Len samotné odlesňovanie zapríčiňuje 11 % emisií skleníkových plynov, ako sa uvádza v osobitnej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o zmene klímy a pôde z roku 2019.

(4)

Klimatická kríza spôsobuje stratu biodiverzity na celom svete a strata biodiverzity zhoršuje zmenu klímy, a tak sú tieto dva procesy navzájom neoddeliteľne prepojené, ako potvrdili nedávne štúdie. Biodiverzita a zdravé ekosystémy majú zásadný význam pre rozvoj odolný voči zmene klímy. Hmyz, vtáky a cicavce sú opeľovačmi a rozširujú semená a môžu pomôcť, či už priamo alebo nepriamo, účinnejšie ukladať oxid uhličitý. Lesy tiež zabezpečujú neustále dopĺňanie vodných zdrojov a predchádzanie suchám a ich škodlivým účinkom na miestne komunity vrátane pôvodného obyvateľstva. Výrazné zníženie odlesňovania a degradácie lesov a systematická obnova lesov a iných ekosystémov sú tou najväčšou príležitosťou zmierňovať zmenu klímy na základe prírodných procesov.

(5)

Biodiverzita je nevyhnutná pre odolnosť ekosystémov a ich služieb na miestnej aj celosvetovej úrovni. Viac ako polovica celosvetového hrubého domáceho produktu závisí od prírody a služieb, ktoré poskytuje. Tri významné hospodárske odvetvia – stavebníctvo, poľnohospodárstvo a sektor potravín a nápojov – všetky vo veľkej miere závisia od prírody. Strata biodiverzity ohrozuje udržateľné kolobehy vody a potravinové systémy, čím ohrozuje potravinovú bezpečnosť a výživu. Viac ako 75 % svetových druhov potravinových plodín závisí od opeľovania živočíchmi. Viaceré priemyselné odvetvia sa okrem toho spoliehajú na genetickú rozmanitosť a ekosystémové služby ako na kritické vstupy pre výrobu, najmä v prípade liekov vrátane antimikrobiálnych látok.

(6)

Zmena klímy, strata biodiverzity a odlesňovanie vyvolávajú obavy najvyššieho celosvetového významu, ktoré ovplyvňujú prežitie ľudstva a zachovanie životných podmienok na Zemi. Zrýchlenie zmeny klímy, strata biodiverzity a degradácia životného prostredia spolu s konkrétnymi príkladmi ich ničivých účinkov na prírodu, životné podmienky ľudí a miestne hospodárstva viedli k tomu, že zelená transformácia sa považuje za hlavný cieľ našej doby a za otázku rodovej a medzigeneračnej rovnosti.

(7)

Obhajcovia environmentálnych ľudských práv, ktorí sa snažia chrániť a presadzovať ľudské práva týkajúce sa životného prostredia vrátane prístupu k čistej vode, vzduchu a pôde, sú často vystavení prenasledovaniu a smrtiacim útokom. Tieto útoky neúmerne postihujú pôvodné obyvateľstvo. Podľa správ z roku 2020 viac ako dve tretiny obetí týchto útokov pracovali na ochrane svetových lesov pred odlesňovaním a priemyselným rozvojom.

(8)

Spotreba v Únii je významnou hnacou silou odlesňovania a degradácie lesov v celosvetovom meradle. V posúdení vplyvu tohto nariadenia sa odhaduje, že bez primeraného regulačného zásahu spotreba a produkcia len šiestich komodít v Únii (hovädzí dobytok, kakao, káva, palma olejná, sója a drevo) by do roku 2030 spôsobili každoročne odlesnenie približne 248 000 hektárov.

(9)

Pokiaľ ide o situáciu lesov v Únii, v správe o stave európskych lesov 2020 sa uvádza, že v rokoch 1990 až 2020 sa plocha lesov v Európe rozšírila o 9 %, množstvo oxidu uhličitého uloženého v biomase sa zvýšilo o 50 % a dodávky dreva vzrástli o 40 %. Pralesy a prirodzene sa obnovujúce lesy ohrozuje okrem iného intenzívne obhospodarovanie, pričom ich jedinečná biodiverzita a štrukturálne prvky sú ohrozené. Európska environmentálna agentúra ďalej skonštatovala, že menej ako 5 % európskych lesných plôch sa v súčasnosti považuje za nenarušené alebo prírodné, zatiaľ čo 10 % európskych lesných plôch bolo zaradených medzi intenzívne obhospodarované. Lesné ekosystémy musia čeliť viacerým tlakom spôsobeným zmenou klímy, od extrémnych poveternostných podmienok až po škodcov, ako aj ľudským činnostiam, ktoré negatívne ovplyvňujú ekosystémy a biotopy. Najmä intenzívne obhospodarované rovnoveké lesy môžu mať v dôsledku holorubov a odstraňovania odumretého dreva vážny vplyv na celé biotopy.

(10)

Komisia prijala v roku 2019 niekoľko iniciatív na riešenie globálnych environmentálnych kríz vrátane konkrétnych opatrení týkajúcich sa odlesňovania. Komisia vo svojom oznámení z 23. júla 2019 s názvom „Posilnenie opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“ (ďalej len „oznámenie o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov“) označila za prioritu znížiť stopu spotreby Únie na pôdu a podporila v Únii spotrebu výrobkov z dodávateľských reťazcov, ktoré nespôsobujú odlesňovanie. Komisia vo svojom oznámení z 11. decembra 2019 o Európskej zelenej dohode vytýčila novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, a to na základe udržateľného voľného obchodu založeného na pravidlách, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule, kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov a kde sa na žiadnu osobu ani žiadne miesto nezabudne. Jej cieľom je ochraňovať, šetriť a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a chrániť zdravie a kvalitu života občanov a budúcich generácií pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi. Ďalším cieľom Európskej zelenej dohody je poskytnúť občanom a budúcim generáciám okrem iného čerstvý vzduch, čistú vodu, zdravú pôdu a biodiverzitu. Na tento účel oznámenie Komisie z 20. mája 2020 s názvom „Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 – Prinavrátenie prírody do našich životov“ (ďalej len „stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030“), oznámenie Komisie z 20. mája 2020 o stratégii Z farmy na stôl v záujme spravodlivého, zdravého potravinového systému šetrného k životnému prostrediu (ďalej len „stratégia Z farmy na stôl“), oznámenie Komisie zo 16. júla 2021 s názvom „Nová stratégia lesného hospodárstva EÚ do roku 2030“, oznámenie Komisie z 12. mája 2021 s názvom „Cesta k zdravej planéte pre všetkých, Akčný plán EÚ: Dosahovanie nulového znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy“ a ďalšie relevantné stratégie, ako je oznámenie Komisie z 30. júna 2021 s názvom „Dlhodobá vízia pre vidiecke oblasti EÚ – smerom k zabezpečeniu silnejších, prepojených, odolných a prosperujúcich vidieckych oblastí do roku 2040“, vypracované v rámci Európskej zelenej dohody ďalej zdôrazňujú význam opatrení v oblasti ochrany a odolnosti lesov. Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa zameriava najmä na ochranu prírody a zvrátenie degradácie ekosystémov. Oznámenie Komisie z 11. októbra 2018 s názvom „Udržateľné biohospodárstvo pre Európu: ako lepšie prepojiť hospodárstvo, spoločnosť a životné prostredie“ napokon posilňuje ochranu životného prostredia a ekosystémov a zároveň rieši rastúci dopyt po potravinách, krmivách, energii, materiáloch a výrobkoch hľadaním nových spôsobov výroby a spotreby.

(11)

Členské štáty opakovane vyjadrili znepokojenie nad pretrvávajúcim odlesňovaním a degradáciou lesov. Zdôraznili, že keďže súčasné politiky a opatrenia na svetovej úrovni týkajúce sa ochrany, obnovy a udržateľného obhospodarovania lesov nepostačujú na zastavenie odlesňovania, degradácie lesov a straty biodiverzity, je potrebné posilniť opatrenia Únie s cieľom účinnejšie prispievať k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorú prijali všetky členské štáty Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) v roku 2015. Rada osobitne podporila vyhlásenie Komisie uvedené vo svojom oznámení o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, že posúdi dodatočné regulačné a iné opatrenia a predloží návrhy pre oba typy opatrení. Únia a členské štáty takisto podporili Dekádu OSN pre opatrenia v oblasti cieľov udržateľného rozvoja, Dekádu OSN pre obnovu ekosystému a Dekádu OSN pre rodinné poľnohospodárstvo.

(12)

Európsky parlament zdôraznil, že pokračujúce ničenie, degradácia a konverzia svetových lesov a prírodných ekosystémov, ako aj porušovanie ľudských práv sú do veľkej miery spojené s rozširovaním poľnohospodárskej výroby, a to najmä prostredníctvom konverzie lesov na poľnohospodársku pôdu určenú na produkciu viacerých komodít a výrobkov, po ktorých je vysoký dopyt. Európsky parlament prijal 22. októbra 2020 uznesenie v súlade s článkom 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), v ktorom žiada Komisiu, aby na základe článku 192 ods. 1 ZFEÚ predložila návrh „právneho rámca EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ“, a to na základe povinnej náležitej starostlivosti.

(13)

Boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov je dôležitou súčasťou balíka opatrení potrebných na zníženie emisií skleníkových plynov a na splnenie záväzkov Únie v rámci Európskej zelenej dohody, ako aj Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (3) (ďalej len „Parížska dohoda“) a ôsmeho environmentálneho akčného programu prijatého rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/591 (4), ako aj na splnenie právne záväzného záväzku podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 (5), ktorým je dosiahnuť najneskôr do roku 2050 klimatickú neutralitu a znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

(14)

Boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov je takisto dôležitou súčasťou balíka opatrení potrebných na boj proti strate biodiverzity a na splnenie záväzkov Únie v rámci Dohovoru OSN o biologickej diverzite (6), Európskej zelenej dohody, stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 a súvisiacich cieľov Únie v oblasti obnovy prírody.

(15)

Pralesy sú jedinečné a nenahraditeľné. Lesné plantáže a lesy z umelej obnovy majú odlišné zloženie biodiverzity a v porovnaní s pralesmi a prirodzene sa obnovujúcimi lesmi poskytujú iné ekosystémové služby.

(16)

Rozširovanie poľnohospodárstva spôsobuje takmer 90 % globálneho odlesňovania, pričom v dôsledku konverzie lesov na ornú pôdu došlo k strate viac ako polovice lesov, a pastva hospodárskych zvierat zapríčiňuje takmer 40 % straty lesov.

(17)

Výroba krmiva pre hospodárske zvieratá môže prispievať k odlesňovaniu a degradácii lesov. Podporou alternatívnych, udržateľných poľnohospodárskych postupov možno riešiť environmentálne a klimatické výzvy, ako aj zabrániť odlesňovaniu a degradácii lesov na celom svete. Pomocou stimulov zameraných na prechod na vyváženejšie, zdravšie a výživnejšie stravovanie a udržateľnejší životný štýl je možné znížiť tlak na pôdu a zdroje.

(18)

V rokoch 1990 až 2008 Únia doviezla a spotrebovala jednu tretinu globálne obchodovaných poľnohospodárskych výrobkov spojených s odlesňovaním. Počas daného obdobia bola spotreba v Únii zodpovedná za 10 % celosvetového odlesňovania spojeného s výrobou tovaru alebo poskytovaním služieb. Hoci relatívny podiel spotreby v Únii klesá, spotreba v Únii je neúmerne veľkou hnacou silou odlesňovania. Únia by preto mala prijať opatrenia na minimalizáciu globálneho odlesňovania a degradácie lesov, ktoré vyvoláva spotreba určitých komodít a výrobkov v Únii, a mala by sa usilovať o zníženie svojho podielu na emisiách skleníkových plynov a celosvetovej strate biodiverzity, a takisto by mala podporovať udržateľné modely výroby a spotreby v Únii a na celom svete. Aby mala politika Únie čo najväčší vplyv, mala by sa zamerať na ovplyvňovanie globálneho trhu, nielen dodávateľských reťazcov Únie. V tejto súvislosti majú zásadný význam partnerstvá a účinná medzinárodná spolupráca s producentskými a spotrebiteľskými krajinami vrátane dohôd o voľnom obchode.

(19)

Únia je odhodlaná podporovať a vykonávať ambiciózne politiky v oblasti životného prostredia a klímy na celom svete v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkom 37, v ktorom sa stanovuje, že vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zlepšovanie kvality životného prostredia sa má začleniť do politík Únie a zabezpečiť v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja. Ako súčasť vonkajšieho rozmeru Európskej zelenej dohody by sa v rámci opatrení podľa tohto nariadenia mal zohľadniť význam existujúcich globálnych dohôd, záväzkov a rámcov, ktoré prispievajú k znižovaniu odlesňovania a degradácie lesov, ako sú strategický plán OSN pre lesy na roky 2017 – 2030 a jeho globálne ciele týkajúce sa lesov, Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a Parížska dohoda, Dohovor o biologickej diverzite a súvisiaci globálny rámec pre biodiverzitu po roku 2020, globálny strategický plán pre biodiverzitu na roky 2011 – 2020 a jeho ciele v oblasti biodiverzity z Aiči a Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii, ako aj multilaterálny rámec na podporu riešenia základných príčin odlesňovania a degradácie lesov, ako sú ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a Deklarácia OSN o právach pôvodného obyvateľstva.

(20)

Zastavenie odlesňovania a obnova degradovaných lesov je nevyhnutnou súčasťou cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Toto nariadenie by malo prispieť najmä k plneniu cieľov týkajúcich sa života na pevnine (cieľ v oblasti udržateľného rozvoja č. 15), opatrení v oblasti klímy (cieľ v oblasti udržateľného rozvoja č. 13), zodpovednej spotreby a výroby (cieľ v oblasti udržateľného rozvoja č. 12), odstránenia hladu (cieľ v oblasti udržateľného rozvoja č. 2) a kvality zdravia a života (cieľ v oblasti udržateľného rozvoja č. 3). Keďže príslušný cieľ č. 15.2, ktorým je zastavenie odlesňovania do roku 2020, nebol splnený, potreba prijať ambiciózne a účinné opatrenia je ešte naliehavejšia.

(21)

Toto nariadenie by malo reagovať aj na newyorské vyhlásenie o lesoch, ktoré je právne nezáväzným politickým vyhlásením a v ktorom sa podporuje stanovenie celosvetového harmonogramu na zníženie straty prírodných lesov o polovicu do roku 2020, ako aj snaha zastaviť stratu lesov do roku 2030. Deklaráciu podporili desiatky vlád, mnohé z najväčších svetových spoločností a vplyvné organizácie občianskej spoločnosti a organizácie pôvodného obyvateľstva. V rámci deklarácie bol vyzvaný aj súkromný sektor, aby splnil cieľ odstránenia odlesňovania v rámci produkcie poľnohospodárskych komodít, ako je palmový olej, sója, papier a výrobky z hovädzieho mäsa, a to najneskôr do roku 2020, ale tento cieľ sa nepodarilo splniť. Toto nariadenie by malo okrem toho prispieť k strategickému plánu OSN pre lesy na roky 2017 – 2030, ktorého hlavným globálnym cieľom č. 1 týkajúcim sa lesov je zvrátiť stratu lesného porastu na celom svete, a to prostredníctvom udržateľného obhospodarovania lesov vrátane ochrany, obnovy, zalesňovania a opätovného zalesňovania, ako aj zvýšiť úsilie o predchádzanie degradácii lesov a prispieť ku globálnemu úsiliu bojovať proti zmene klímy.

(22)

Toto nariadenie by malo reagovať aj na Glasgowskú deklaráciu svetových lídrov o lesoch a využívaní pôdy vyhlásenú v novembri 2021 počas konferencie OSN o zmene klímy, v ktorej sa uznáva, že „na splnenie našich cieľov v oblasti využívania pôdy, klímy, biodiverzity a udržateľného rozvoja na celosvetovej aj vnútroštátnej úrovni budú potrebné ďalšie transformačné opatrenia v prepojených oblastiach udržateľnej výroby a spotreby, rozvoja infraštruktúry, obchodu, financií a investícií, ako aj podpory drobných poľnohospodárov, pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít“. Signatári sa zaviazali kolektívne spolupracovať s cieľom zastaviť a zvrátiť stratu lesov a degradáciu pôdy do roku 2030 a zdôraznili, že posilnia spoločné úsilie o uľahčenie obchodných a rozvojových politík na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni, ktoré podporujú udržateľný rozvoj a udržateľnú výrobu a spotrebu komodít, a prispievajú k vzájomnému prospechu krajín.

(23)

Únia je ako člen Svetovej obchodnej organizácie (ďalej len „WTO“) odhodlaná podporovať univerzálny, otvorený, transparentný, predvídateľný, inkluzívny, nediskriminačný a spravodlivý multilaterálny obchodný systém založený na pravidlách v rámci WTO, ako aj otvorenú, udržateľnú a asertívnu obchodnú politiku. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by preto mal zahŕňať komodity a výrobky vyrobené v Únii, ako aj komodity a výrobky dovážané do Únie.

(24)

Výzvy, ktorým svet čelí v súvislosti so zmenou klímy a stratou biodiverzity, možno riešiť len globálnymi opatreniami. Únia by mala byť silným globálnym aktérom, ktorý by šiel príkladom, a tiež by prevzal vedúcu úlohu v medzinárodnej spolupráci s cieľom vytvoriť otvorený a spravodlivý multilaterálny systém, v ktorom bude udržateľný obchod pôsobiť ako kľúčový faktor zelenej transformácie v boji proti zmene klímy a na zvrátenie straty biodiverzity.

(25)

Toto nariadenie nadväzuje aj na oznámenia Komisie z 22. júna 2022 s názvom „Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast“ a z 18. februára 2021 s názvom „Preskúmanie obchodnej politiky – Otvorená, udržateľná a asertívna obchodná politika“, v ktorých sa uvádza, že v súvislosti s novými vnútornými a vonkajšími výzvami a konkrétnejšie v súvislosti s novým, udržateľnejším modelom rastu, ako je vymedzený v Európskej zelenej dohode a európskej digitálnej stratégii, uvedeným v oznámení Komisie z 19. februára 2020 s názvom „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“ potrebuje Únia novú stratégiu obchodnej politiky – takú, ktorá bude podporovať dosahovanie jej vnútorných a vonkajších politických cieľov a podporovať väčšiu udržateľnosť v súlade s jej záväzkom plne vykonávať ciele v oblasti udržateľného rozvoja. Je potrebné, aby obchodná politika plnohodnotne prispievala k obnove Únie po pandémii spôsobenej ochorením COVID-19, k zelenej a digitálnej transformácií hospodárstva a k budovaniu odolnejšej Únie v globálnom kontexte.

(26)

V súlade so svojím oznámením z 22. júna 2022 s názvom „Sila obchodných partnerstiev: spoločne za zelený a spravodlivý hospodársky rast“ Komisia posilňuje spoluprácu s obchodnými partnermi s cieľom posilniť dodržiavanie medzinárodných pracovných a environmentálnych noriem. V oznámení sa počíta s precíznymi kapitolami o udržateľnom rozvoji, ktoré budú obsahovať doložky o odlesňovaní a degradácii lesov. Zabezpečením presadzovania súčasných a uzatvárania nových obchodných dohôd s takýmito kapitolami sa doplnia ciele tohto nariadenia.

(27)

Toto nariadenie by malo dopĺňať ďalšie opatrenia navrhnuté v oznámení o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, najmä partnersky spolupracovať s producentskými krajinami s cieľom podporiť ich pri riešení základných príčin odlesňovania, ako je nedostatočná správa vecí verejných, neúčinné presadzovanie práva a korupcia, a posilniť medzinárodnú spoluprácu s hlavnými spotrebiteľskými krajinami, okrem iného podporou obchodu s výrobkami, ktoré nespôsobujú odlesňovanie, a prijatie podobných opatrení, ktorých účelom je zabrániť umiestňovaniu výrobkov pochádzajúcich z dodávateľských reťazcov spojených s odlesňovaním a degradáciou lesov na ich trhy.

(28)

Toto nariadenie by malo zohľadňovať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja a malo by slúžiť na podporu a uľahčenie spolupráce s rozvojovými krajinami, najmä s najmenej rozvinutými krajinami, okrem iného poskytovaním technickej a finančnej pomoci, ak je to možné a relevantné.

(29)

Komisia by mala v koordinácii s členskými štátmi pokračovať v partnerskej spolupráci s producentskými krajinami a všeobecnejšie v spolupráci s medzinárodnými organizáciami a orgánmi, ako aj s relevantnými zainteresovanými stranami pôsobiacimi v teréne prostredníctvom dialógov viacerých zainteresovaných strán. Komisia by mala posilňovať svoju podporu a stimuly, pokiaľ ide o ochranu lesov a prechod na výrobu, ktorá nespôsobuje odlesňovanie, uznávanie a posilňovanie úlohy a práv pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít, drobných poľnohospodárov a mikropodnikov, malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“), o zlepšovanie správy vecí verejných a držbu pôdy, posilňovanie presadzovania práva a podporu udržateľného obhospodarovania lesov s dôrazom na lesnícke postupy, ktoré sú bližšie prírode, na základe vedecky podložených ukazovateľov a prahových hodnôt, ako aj podporu ekoturizmu, poľnohospodárstva odolného voči zmene klímy, diverzifikácie, agroekológie a agrolesníctva. Komisia by pritom mala plne uznať úlohu a práva pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít pri ochrane lesov a zohľadniť zásadu slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu (FPIC). Na základe skúseností a poznatkov získaných v kontexte existujúcich iniciatív by Únia a členské štáty mali spolupracovať s cieľom vytvárať partnerstvá s producentskými krajinami, a to na ich žiadosť, a riešiť globálne výzvy a súčasne napĺňať miestne potreby a venovať pozornosť výzvam, ktorým čelia drobní poľnohospodári v súlade s oznámením o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov. Partnerský prístup by mal pomôcť producentským krajinám a ich častiam pri ochrane, obnove a udržateľnom využívaní lesov, čím prispeje k cieľu tohto nariadenia, ktorým je znížiť odlesňovanie a degradáciu lesov, a to aj prostredníctvom využívania digitálnych technológií, geopriestorových informácií a budovania kapacít.

(30)

Hospodárske subjekty a obchodníci by mali byť viazaní povinnosťami podľa tohto nariadenia bez ohľadu na to, či sprístupňovanie na trhu prebieha pomocou tradičných alebo online prostriedkov. Týmto nariadením by sa preto malo zabezpečiť, aby v každom dodávateľskom reťazci existoval hospodársky subjekt v zmysle tohto nariadenia, ktorý je usadený v Únii a ktorý môže niesť zodpovednosť v prípade neplnenia povinností podľa tohto nariadenia. Komisia a členské štáty by mali monitorovať vykonávanie tohto nariadenia a určiť, či si digitálny a technologický vývoj v budúcnosti vyžiadajú prípadné ďalšie špecifikácie alebo iniciatívy.

(31)

Ďalším dôležitým opatrením ohláseným v oznámení o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov je zriadenie strediska EÚ pre monitorovanie odlesňovania, degradácie lesov a zmien svetového lesného porastu a súvisiacich príčin (ďalej len „monitorovacie stredisko EÚ“), ktorého činnosť Komisia spustila s cieľom lepšie monitorovať zmeny v celosvetovom lesnom poraste a súvisiace príčiny. Na základe existujúcich nástrojov monitorovania vrátane produktov programu Copernicus a iných verejne alebo súkromne dostupných zdrojov by monitorovacie stredisko EÚ malo uľahčiť prístup verejných subjektov, spotrebiteľov a podnikov k informáciám o dodávateľských reťazcoch, pričom poskytne ľahko zrozumiteľné údaje a informácie spájajúce odlesňovanie, degradáciu lesov a zmeny vo svetovom lesnom poraste s dopytom a obchodom Únie, pokiaľ ide o komodity a výrobky. Monitorovacie stredisko EÚ by preto malo podporiť vykonávanie tohto nariadenia tým, že poskytne vedecké dôkazy o globálnom odlesňovaní a degradácii lesov a o súvisiacom obchode. Monitorovacie stredisko EÚ by malo poskytnúť mapy krytu zemského povrchu vrátane časových radov od hraničného dátumu vymedzeného v tomto nariadení a rôznych tried, ktoré umožňujú vyhodnotiť zloženie krajiny. Monitorovacie stredisko EÚ by sa malo podieľať na vývoji systému včasného varovania, ktorý by spájal výskumné a monitorovacie kapacity. Pokiaľ ide o toto nariadenie, ak je to technicky možné, cieľom systému včasného varovania by malo byť, aby bol súčasťou platformy, ktorá môže pomôcť príslušným orgánom, hospodárskym subjektom, obchodníkom a iným relevantným zainteresovaným stranám, pričom môže poskytovať nepretržité monitorovanie a včasné oznámenie o možných činnostiach spôsobujúcich odlesňovanie alebo degradáciu lesov. Uvedená platforma by mala byť funkčná čo najskôr. Monitorovacie stredisko EÚ by malo spolupracovať s príslušnými orgánmi, relevantnými medzinárodnými organizáciami a orgánmi, výskumnými ústavmi, mimovládnymi organizáciami, hospodárskymi subjektmi, obchodníkmi, tretími krajinami a ďalšími relevantnými zainteresovanými stranami.

(32)

Existujúci právny rámec Únie sa zameriava na boj proti nezákonnej ťažbe dreva a súvisiacemu obchodu, nezaoberá sa však priamo odlesňovaním. Tvorí ho nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 995/2010 (7) a nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 (8). Obe nariadenia boli hodnotené v rámci kontroly vhodnosti, v priebehu ktorej sa zistilo, že hoci právne predpisy majú pozitívny vplyv na správu lesov, ciele týchto dvoch nariadení – konkrétne obmedzenie nezákonnej ťažby dreva a súvisiaceho obchodu a zníženie spotreby nezákonne vyťaženého dreva v Únii – neboli splnené, a dospelo sa k záveru, že zameranie výlučne na zákonnosť pôvodu dreva nepostačuje na splnenie stanovených cieľov.

(33)

Dostupné správy potvrdzujú, že značná časť prebiehajúceho odlesňovania je v súlade so zákonmi krajiny produkcie legálna. V správe Iniciatívy v oblasti lesnej politiky, obchodu a financií uverejnenej v máji 2021 sa odhaduje, že v období rokov 2013 až 2019 bolo legálnych približne 30 % odlesňovania na účely komerčného poľnohospodárstva v tropických krajinách. Dostupné údaje sa zvyčajne zameriavajú na krajiny s nedostatočnou správou vecí verejných – celosvetový podiel nezákonného odlesňovania môže byť nižší, ale správa už teraz poskytuje jasné údaje naznačujúce, že nezohľadnenie odlesňovania, ktoré je v krajine produkcie legálne, oslabuje účinnosť politických opatrení.

(34)

V posúdení vplyvu možných politických opatrení na riešenie odlesňovania a degradácie lesov, za ktoré je zodpovedná Únia, záveroch Rady zo 16. decembra 2019 a uznesení Európskeho parlamentu z 22. októbra 2020 sa jasne identifikuje potreba, aby sa odlesňovanie a degradácia lesov stali usmerňujúcimi kritériami pre budúce opatrenia Únie. Zameranie sa len na zákonnosť by mohlo potenciálne priniesť riziko uvoľnenia environmentálnych noriem s cieľom získať prístup na trh. Nový právny rámec Únie by preto mal riešiť zákonnosť, ako aj otázku, či produkcia príslušných komodít a príslušných výrobkov nespôsobuje odlesňovanie.

(35)

Vymedzenie pojmu „nespôsobujúci odlesňovanie“ by malo byť dostatočne široké, aby zahŕňalo odlesňovanie aj degradáciu lesov, malo by poskytovať právnu zrozumiteľnosť a malo by byť merateľné na základe kvantitatívnych, objektívnych a medzinárodne uznávaných údajov.

(36)

Na účely tohto nariadenia by sa poľnohospodárske využitie malo vymedziť ako využívanie pôdy na účely poľnohospodárstva. V tomto ohľade by Komisia mala vypracovať usmernenia s cieľom objasniť výklad tohto vymedzenia, najmä pokiaľ ide o konverziu lesov na pôdu, ktorej účelom nie je poľnohospodárske využitie.

(37)

V súlade s vymedzeniami FAO by sa agrolesnícke systémy, a to aj v prípade, ak sa plodiny pestujú pod porastom stromov, ako aj agrolesnícke systémy pestovania drevín na ornej pôde, na trvalých trávnych porastoch a na čiastočne zatrávnenej ornej pôde, nemali považovať za lesy, ale za poľnohospodárske využitie.

(38)

Toto nariadenie by sa malo vzťahovať na tie komodity, ktorých spotreba v Únii je najrelevantnejšia z hľadiska spôsobovania globálneho odlesňovania a degradácie lesov, a v prípade ktorých by intervencia na základe politiky Únie mohla mať najväčší prínos, pokiaľ ide o jednotkovú hodnotu obchodu. Rozsiahly prieskum príslušnej vedeckej literatúry, konkrétne primárnych zdrojov, v ktorých sa odhaduje vplyv spotreby Únie na globálne odlesňovanie a prepája táto environmentálna stopa s konkrétnymi komoditami, bol vykonaný ako súčasť štúdie realizovanej na podporu posúdenia vplyvu pre toto nariadenie, a podliehal krížovej kontrole prostredníctvom rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami. Výsledkom daného postupu je prvý zoznam ôsmich komodít. Drevo bolo priamo zahrnuté do rozsahu pôsobnosti, keďže sa naň už vzťahovalo nariadenie (EÚ) č. 995/2010. Podľa nedávnej výskumnej štúdie (9), z ktorej analýza efektívnosti vychádzala, spomedzi ôsmich komodít analyzovaných v rámci danej výskumnej štúdie sedem komodít predstavuje najväčší podiel na odlesňovaní spôsobenom Úniou: palma olejná (34,0 %), sója (32,8 %), drevo (8,6 %), kakao (7,5 %), káva (7,0 %), hovädzí dobytok (5,0 %) a kaučuk (3,4 %).

(39)

S cieľom zabezpečiť, aby toto nariadenie spĺňalo svoje ciele, je dôležité zaistiť, aby krmivo používané pre hospodárske zvieratá, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, neviedlo k odlesňovaniu. Preto by hospodárske subjekty, ktoré umiestňujú na trh alebo vyvážajú príslušné výrobky s obsahom alebo vyrobené s použitím hovädzieho dobytka, ktorý bol kŕmený príslušnými výrobkami, ktoré obsahujú iné príslušné komodity alebo príslušné výrobky alebo boli vyrobené s použitím iných príslušných komodít alebo príslušných výrobkov, mali v rámci svojho systému náležitej starostlivosti zabezpečiť, aby krmivo nespôsobovalo odlesňovanie. V takom prípade by sa požiadavky na geolokalizáciu uvedené v tomto nariadení mali obmedziť na odkaz na zemepisnú polohu každého zo zariadení, kde bol hovädzí dobytok chovaný, a nemali by sa požadovať žiadne geolokalizačné informácie o samotnom krmive. Ak príslušný orgán získa alebo sa dozvie relevantné informácie vrátane informácií vychádzajúcich z opodstatnených obáv, ktoré predložili tretie strany, podľa ktorých existuje riziko, že krmivo nebude v súlade s týmto nariadením, príslušný orgán by mal okamžite požiadať o podrobné informácie o takomto krmive. Ak sa v súvislosti s krmivom už uplatnila náležitá starostlivosť v predchádzajúcom kroku dodávateľského reťazca, hospodárske subjekty by mali ako dôkaz použiť príslušné faktúry, referenčné čísla príslušných vyhlásení o náležitej starostlivosti alebo akékoľvek iné relevantné dokumenty naznačujúce, že krmivo nespôsobuje odlesňovanie, pričom by sa od nich mohlo vyžadovať, aby uvedené dôkazy na požiadanie sprístupnili príslušným orgánom. Dôkazy by sa mali vzťahovať na dĺžku života zvierat, a to najviac na päť rokov.

(40)

Vzhľadom na to, že by sa malo podporovať používanie recyklovaných príslušných komodít a príslušných výrobkov a že zahrnutie takýchto komodít a výrobkov do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by hospodárske subjekty neúmerne zaťažilo, použité komodity a výrobky, ktoré ukončili svoj životný cyklus a boli by inak zneškodnené ako odpad, ako sa vymedzuje v článku 3 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (10), by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Toto by sa však nemalo uplatňovať na určité vedľajšie výrobky výrobného procesu.

(41)

V tomto nariadení by sa mali ustanoviť povinnosti týkajúce sa príslušných komodít a príslušných výrobkov s cieľom účinne bojovať proti odlesňovaniu a degradácii lesov a podporovať dodávateľské reťazce, ktoré nespôsobujú odlesňovanie, pričom sa zohľadní ochrana ľudských práv a práv pôvodného obyvateľstva a miestnych komunít, a to tak v Únii, ako aj v tretích krajinách.

(42)

Pri posudzovaní rizika nesúladu príslušných komodít a príslušných výrobkov, ktoré sa majú uviesť na trh alebo vyvážať, by sa malo zohľadniť porušovanie ľudských práv, ktoré súvisí s odlesňovaním alebo degradáciou lesov vrátane práv pôvodného obyvateľstva, miestnych komunít a držiteľov práv podľa obyčajového pozemkového práva.

(43)

V oblasti odlesňovania a degradácie lesov sú aktívne mnohé medzinárodné organizácie a orgány, ako sú FAO, IPCC, Program OSN pre životné prostredie a Medzinárodná únia na ochranu prírody, a uzavreli sa medzinárodné dohody, ako sú Parížska dohoda a Dohovor o biologickej diverzite, a vymedzenie pojmov v tomto nariadení vychádza z tejto práce.

(44)

Je nevyhnutné, aby sa v tomto nariadení riešila aj otázka degradácie lesov. Vymedzenie pojmu degradácia lesov by malo byť založené na medzinárodne dohodnutých konceptoch a malo by zabezpečiť, aby hospodárske subjekty a príslušné orgány mohli ľahko plniť súvisiace povinnosti. Tieto povinnosti by mali byť operatívne merateľné a overiteľné, ako aj jasné a jednoznačné, aby sa zabezpečila právna istota. V tejto súvislosti by sa toto nariadenie malo zamerať na kľúčové prvky degradácie lesov, ktoré sú merateľné a overiteľné a ktoré sú obzvlášť relevantné pre zabránenie environmentálnym vplyvom, a to na základe najaktuálnejších vedeckých údajov. Na tento účel by vymedzenie pojmu degradácia lesov malo vychádzať z medzinárodne dohodnutých konceptov, ktoré definuje FAO. Vymedzenie pojmu degradácia lesov by sa malo preskúmať v súlade s týmto nariadením, aby sa posúdilo, či by sa malo rozšíriť s cieľom zahrnúť širší rozsah príčin degradácie lesov a lesných ekosystémov na celom svete v záujme ďalšej podpory environmentálnych cieľov tohto nariadenia, pričom sa zohľadní pokrok dosiahnutý v medzinárodných diskusiách v tejto oblasti, ako aj rozmanitosť lesných ekosystémov a postupov na celom svete. Toto preskúmanie by sa malo vykonať na základe hĺbkovej analýzy v úzkej spolupráci s členskými štátmi a po porade s príslušnými zainteresovanými stranami, medzinárodnými organizáciami a orgánmi a vedeckou obcou.

(45)

Týmto nariadením by sa mala zabezpečiť náležitá rovnováha medzi ochranou oprávnených očakávaní hospodárskych subjektov a obchodníkov, ktorí umiestňujú príslušné komodity a príslušné produkty na trh alebo ich vyvážajú, pričom sa minimalizujú náhle narušenia dodávateľských reťazcov, a základným právom na ochranu životného prostredia, ktoré je zakotvené v článku 37 Charty základných práv Európskej únie. Na tento účel by sa mal stanoviť konečný dátum, ktorý by bol základom hodnotenia toho, či bol dotknutý pozemok vystavený odlesňovaniu alebo degradácii lesov, aby žiadne komodity a výrobky patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia nemohli byť umiestnené na trhu, ani sa vyvážať, ak by boli vyprodukované na pozemku, ktorý bol vystavený odlesňovaniu alebo degradácii lesov po uvedenom dátume.

(46)

Konečný dátum by mal zodpovedať existujúcim medzinárodným záväzkom stanoveným v cieľoch v oblasti udržateľného rozvoja a newyorskom vyhlásení o lesoch, ktoré sa zameriavajú na zastavenie odlesňovania, obnovu degradovaných lesov a výrazné zvýšenie zalesňovania a opätovného zalesňovania na globálnej úrovni do roku 2020, a mal by sa teda stanoviť na 31. decembra 2020. Tento dátum je tiež v súlade s vyhlásením Komisie o jej úmysle bojovať proti odlesňovaniu v oznámení o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, Európskej zelenej dohode, stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030, ako aj v stratégii Z farmy na stôl. V súlade so zásadou predbežnej opatrnosti hraničný dátum určený v návrhu Komisie tohto nariadenia predchádza dátumu nadobudnutiu účinnosti tohto nariadenia. Konečný dátum sa zvolil s cieľom zamedziť anticipovanému zrýchleniu činností, ktoré vedú k odlesňovaniu a degradácii lesov, v období medzi vyhlásením v návrhu Komisie a dátumom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. V tomto nariadení by sa mal uznať sledovaný environmentálny cieľ a potvrdiť navrhovaný konečný dátum, aby sa zabezpečilo, že výrobcovia a hospodárske subjekty, ktoré spôsobili odlesňovanie a degradáciu lesov počas rokovaní o tomto nariadení, nebudú môcť umiestniť príslušné komodity a príslušné výrobky na trh, ani ich vyvážať.

(47)

Obmedzenie uplatňovania základných práv a ochrany legitímnych očakávaní hospodárskych subjektov a obchodníkov v dôsledku výberu konečného dátumu by malo byť proporčné a nevyhnutne potrebné na dosiahnutie cieľa vo všeobecnom záujme, ktorým je ochrana životného prostredia. S cieľom prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa by sa toto nariadenie nemalo vzťahovať na príslušné komodity a príslušné výrobky vyprodukované pred dátumom nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia. Odložené uplatňovanie ustanovení tohto nariadenia, ktoré upravujú povinnosti pre hospodárske subjekty a výrobcov, ktorí majú úmysel umiestňovať príslušné komodity a príslušné výrobky na trh alebo ich vyvážať, im tiež poskytuje primeranú lehotu, aby sa prispôsobili novým požiadavkám tohto nariadenia.

(48)

S cieľom posilniť prínos Únie k zastaveniu odlesňovania a degradácie lesov a zabezpečiť, aby sa príslušné výrobky z dodávateľských reťazcov, ktoré sú spojené s odlesňovaním a degradáciou lesov, neumiestňovali na trh alebo nevyvážali, by sa príslušné výrobky nemali umiestňovať na trh, ani sprístupňovať na trhu, ani by sa nemali vyvážať, pokiaľ nejde o výrobky, ktoré nespôsobujú odlesňovanie a ktoré boli vyrobené v súlade s príslušnými právnymi predpismi krajiny produkcie. Aby sa potvrdilo, že ide o uvedený prípad, malo by k nim byť vždy priložené vyhlásenie o náležitej starostlivosti.

(49)

Na základe systémového prístupu by hospodárske subjekty mali prijať vhodné kroky s cieľom zabezpečiť, aby príslušné výrobky, ktoré zamýšľajú umiestniť na trh, spĺňali požiadavky tohto nariadenia týkajúce sa nespôsobovania odlesňovania a zákonnosti. Na tento účel by hospodárske subjekty mali zaviesť a vykonávať systémy náležitej starostlivosti. Tieto systémy náležitej starostlivosti by mali zahŕňať tri prvky, a to požiadavky na informácie, posúdenie rizika a opatrenia na zmiernenie rizika, doplnené požiadavkami na podávanie správ. Systémy náležitej starostlivosti by mali byť navrhnuté tak, aby poskytovali prístup k informáciám o zdrojoch a dodávateľoch komodít a výrobkov, ktoré sa umiestňujú na trh, vrátane informácií preukazujúcich splnenie požiadaviek týkajúcich sa nespôsobovania odlesňovania a degradácie lesov, ako aj požiadaviek zákonnosti, okrem iného identifikáciou krajiny produkcie alebo jej častí a vrátane geolokalizačných súradníc príslušných plôch pozemkov. Tieto geolokalizačné súradnice, ktoré závisia od určovania času, určovania polohy a/alebo pozorovania Zeme, by mohli využívať satelitné údaje a služby poskytované v rámci Vesmírneho programu Únie (EGNOS/Galileo a Copernicus). Hospodárske subjekty by na základe týchto informácií mali vykonať posúdenie rizika. Ak sa zistí riziko, hospodárske subjekty by mali takéto riziko zmierniť s cieľom eliminovať ho alebo znížiť ho len na úroveň zanedbateľného rizika. Hospodársky subjekt by mal mať možnosť umiestňovať príslušné výrobky na trh alebo ich vyvážať, len ak hospodársky subjekt dospeje po uplatnení náležitej starostlivosti k záveru, že neexistuje žiadne alebo existuje len zanedbateľné riziko, že príslušné výrobky nie sú v súlade s týmto nariadením.

(50)

Pri obstarávaní výrobkov by sa malo vynaložiť primerané úsilie na to, aby sa výrobcom, najmä drobným poľnohospodárom, zaplatila spravodlivá cena, s cieľom poskytnúť im živobytie a účinne riešiť otázku chudoby ako jednej zo základných príčin odlesňovania.

(51)

Hospodárske subjekty by mali formálne prevziať zodpovednosť za súlad príslušných výrobkov, ktoré plánujú umiestniť na trh alebo vyvážať, a to sprístupnením vyhlásení o náležitej starostlivosti. V tomto nariadení by sa mal stanoviť vzor takýchto vyhlásení. Očakáva sa, že sa takýmito vyhláseniami o náležitej starostlivosti uľahčí presadzovanie tohto nariadenia príslušnými orgánmi a súdmi a zlepší dodržiavanie zo strany hospodárskych subjektov.

(52)

V záujme uznania osvedčených postupov by sa v rámci postupu posudzovania rizika mohli použiť systémy certifikácie alebo iné systémy overené treťou stranou. Nemali by však nahrádzať zodpovednosť hospodárskeho subjektu, pokiaľ ide o náležitú starostlivosť.

(53)

Obchodníci by mali byť zodpovední za zhromažďovanie a uchovávanie informácií s cieľom zabezpečiť transparentnosť dodávateľského reťazca príslušných výrobkov, ktoré sprístupňujú na trhu. Obchodníci, ktorí nie sú MSP, majú významný vplyv na dodávateľské reťazce a zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby dodávateľské reťazce nespôsobovali odlesňovanie. Preto by mali mať rovnaké povinnosti ako hospodárske subjekty, prevziať zodpovednosť za súlad príslušných výrobkov s týmto nariadením a zabezpečiť, že predtým, ako príslušné výrobky sprístupnia na trhu, uplatnia náležitú starostlivosť v súlade s týmto nariadením a dospejú k záveru, že neexistuje žiadne alebo len zanedbateľné riziko, že príslušné výrobky nie sú v súlade s týmto nariadením.

(54)

S cieľom zvýšiť transparentnosť a uľahčiť presadzovanie by hospodárske subjekty, ktoré nepatria do kategórie MSP vrátane mikropodnikov, alebo fyzických osôb, mali každoročne zverejniť správu o svojom systéme náležitej starostlivosti vrátane krokov prijatých na plnenie svojich povinností.

(55)

Hospodárske subjekty by mali byť schopné prijímať opodstatnené obavy dotknutých strán, a to aj elektronicky, a mali by dôkladne prešetriť všetky prijaté opodstatnené pripomienky.

(56)

Ostatné právne akty Únie, v ktorých sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na ľudské práva alebo na životné prostredie, by sa mali uplatňovať, pokiaľ toto nariadenie neobsahuje osobitné ustanovenia s rovnakým cieľom, povahou a účinkom, ktoré sa môžu upraviť vzhľadom na budúce zmeny právnych aktov Únie. Existencia tohto nariadenia by nemala znamenať, že sa vylučuje uplatňovanie iných právnych aktov Únie, v ktorých sa stanovujú požiadavky týkajúce sa náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci. Ak takéto iné právne akty Únie obsahujú špecifickejšie ustanovenia alebo dopĺňajú požiadavky k ustanoveniam stanoveným v tomto nariadení, takéto ustanovenia by sa mali uplatňovať v spojení s týmto nariadením. Navyše, ak toto nariadenie obsahuje konkrétnejšie ustanovenia, nemali by sa vykladať spôsobom, ktorý ohrozuje účinné uplatňovanie iných právnych aktov Únie v oblasti náležitej starostlivosti alebo dosiahnutie ich všeobecného cieľa. Komisia by mala mať možnosť vydať jasné a ľahko pochopiteľné usmernenia zamerané na to, ako majú hospodárske subjekty a obchodníci, najmä MSP, dosiahnuť súlad s týmto nariadením.

(57)

Rešpektovanie práv pôvodného obyvateľstva v súvislosti s lesmi a zásada slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu (FPIC), a to aj v súlade s Deklaráciou OSN o právach pôvodného obyvateľstva, prispieva k ochrane biodiverzity, zmierňovaniu zmeny klímy a riešeniu súvisiacich obáv verejného záujmu. Pôvodní obyvatelia majú ekologicky a medicínsky významné tradičné znalosti a veľmi často ponúkajú model udržateľného využívania lesných zdrojov. Týmto spôsobom sa môže prispieť k ochrane in situ v súlade s Dohovorom o biologickej diverzite. Štúdie tiež naznačujú, že pôvodní obyvatelia bývajúci v lesoch zohrávajú v boji proti zmene klímy dvojakú úlohu: po prvé, zvyčajne vzdorujú zaberaniu a odlesňovaniu plôch, na ktorých bývali celé generácie, a po druhé, niektoré domorodé komunity považujú za svoju úlohu chrániť lesy, aby tým zmiernili zmenu klímy.

(58)

Zásady stanovené v Deklarácii OSN z Ria o životnom prostredí a rozvoji z roku 1992, najmä zásada č. 10 týkajúca sa významu zvyšovania informovanosti verejnosti a jej zapojenia do environmentálnych otázok a zásada č. 22 týkajúca sa zásadnej úlohy pôvodných obyvateľov pri správe a rozvoji životného prostredia, sú dôležité v súvislosti so zabezpečením udržateľného obhospodarovania lesov.

(59)

Koncepcia slobodného, predchádzajúceho a informovaného súhlasu (FPIC) pôvodného obyvateľstva sa vyvíjala v priebehu rokov po prijatí Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve z roku 1989 (č. 169) a odráža sa v Deklarácii OSN o ochrane práv pôvodného obyvateľstva. Jej cieľom je zabezpečiť, aby sa pri rozhodovaní o projektoch, ktoré majú vplyv na pôvodné obyvateľstvo, tieto vplyvy vzali do úvahy.

(60)

Hospodárske subjekty, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti iných právnych aktov Únie, v ktorých sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci so zreteľom na nepriaznivé vplyvy na ľudské práva alebo životné prostredie, by mali byť schopné plniť si povinnosti podávania správ podľa tohto nariadenia tým, že pri podávaní správ v rámci iných právnych aktov Únie zahrnú požadované informácie.

(61)

Zodpovednosť za presadzovanie tohto nariadenia by mala prislúchať členským štátom, a príslušné orgány členských štátov by mali zabezpečiť plné dodržiavanie tohto nariadenia. Jednotné presadzovanie tohto nariadenia, pokiaľ ide o príslušné výrobky vstupujúce na trh alebo opúšťajúce trh, možno dosiahnuť len systematickou výmenou informácií a spoluprácou medzi príslušnými orgánmi, colnými orgánmi a Komisiou.

(62)

Účinné a efektívne vykonávanie a presadzovanie tohto nariadenia je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov. Na tento účel by Komisia mala zriadiť a spravovať informačný systém s cieľom podporiť hospodárske subjekty a príslušné orgány pri predkladaní potrebných informácií o príslušných výrobkoch umiestňovaných na trh a pri prístupe k týmto informáciám. Hospodárske subjekty by mali predkladať vyhlásenia o náležitej starostlivosti prostredníctvom informačného systému. Informačný systém by mal byť prístupný príslušným orgánom a colným orgánom, aby sa im uľahčilo plnenie ich povinností podľa tohto nariadenia, a mal by uľahčovať prenos informácií medzi členskými štátmi, príslušnými orgánmi a colnými orgánmi. Údaje, ktoré nie sú citlivé z obchodného hľadiska, by mali byť prístupné aj pre širšiu verejnosť, pod podmienkou anonymizácie údajov, s výnimkou informácií týkajúcich sa zoznamu právoplatných rozsudkov voči právnickým osobám za porušovanie tohto nariadenia a sankcií, ktoré im boli uložené, pričom by sa mali poskytovať v otvorenom a strojovo čitateľnom formáte v súlade s politikou otvoreného prístupu Únie stanovenou v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1024 (11).

(63)

V prípade príslušných výrobkov vstupujúcich na trh alebo opúšťajúcich trh by mali byť príslušné orgány poverené overovaním súladu príslušných výrobkov s týmto nariadením, na základe, okrem iného, vyhlásení o náležitej starostlivosti predkladaných hospodárskymi subjektmi. Úlohou colných orgánov by malo byť zabezpečenie toho“ aby sa im odkaz na vyhlásenie o náležitej starostlivosti v prípade potreby sprístupnil. Okrem toho, od chvíle, keď sa zavedie elektronické rozhranie na výmenu informácií medzi colnými orgánmi a príslušnými orgánmi, colné orgány by mali preskúmať status vyhlásenia o náležitej starostlivosti v informačnom systéme po počiatočnej analýze rizika vykonanej príslušnými orgánmi. Colné orgány by mali prijať primerané opatrenie, ako je pozastavenie alebo odmietnutie príslušnej komodity alebo príslušného výrobku, ak je o to požiadané na základe statusu vyhlásenia o náležitej starostlivosti v informačnom systéme. Touto osobitnou organizáciou kontrol sa ruší uplatňovanie kapitoly VII nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1020 (12), pokiaľ ide o uplatňovanie a presadzovanie tohto nariadenia.

(64)

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli vždy k dispozícii dostatočné finančné zdroje na to, aby boli príslušné orgány náležite vybavené z personálneho a materiálneho hľadiska. Vyžaduje sa vysoká úroveň zdrojov, aby sa dozory vykonávali efektívne, a preto by sa mali poskytnúť stabilné zdroje na takej úrovni, ktorá bude v každom okamihu zodpovedať potrebám v oblasti presadzovania. Členské štáty by mali mať možnosť doplniť verejné financovanie tým, že od príslušných hospodárskych subjektov budú žiadať vrátenie nákladov, ktoré vznikajú pri vykonávaní dozorov v súvislosti s príslušnými komoditami a príslušnými výrobkami, pri ktorých sa zistilo, že sú nevyhovujúce.

(65)

Týmto nariadením nie sú dotknuté iné právne akty Únie týkajúce sa tovaru a výrobkov vstupujúcich na trh alebo opúšťajúcich trh, najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 (13), pokiaľ ide o právomoci colných orgánov a colné kontroly. Dovozcom by sa malo pripomenúť, že v článkoch 220, 254, 256, 257 a 258 uvedeného nariadenia sa stanovuje, že výrobky vstupujúce na trh, ktoré si vyžadujú ďalšie spracovanie, sa majú zaradiť do príslušného colného režimu, ktorý takéto spracovanie umožňuje. Vo všeobecnosti by sa prepustenie do voľného obehu alebo na vývoz nemalo považovať za dôkaz o zhode s právom Únie, keďže takéto prepustenie alebo vývoz nemusí nevyhnutne zahŕňať úplnú kontrolu súladu.

(66)

S cieľom optimalizovať proces kontroly, a to aj minimalizovaním administratívneho zaťaženia, pre príslušné výrobky vstupujúce na trh alebo opúšťajúce trh je potrebné zriadiť interoperabilné elektronické rozhranie, ktoré umožní automatický prenos údajov medzi colnými systémami a informačnými systémami príslušných orgánov. Prostredie centrálneho elektronického priečinka Európskej únie pre colníctvo je prirodzenou voľbou, ktorá umožňuje takéto prenosy údajov. Rozhranie by malo byť vysoko automatizované a ľahko použiteľné a malo by colným orgánom a hospodárskym subjektom uľahčovať postupy. Vzhľadom na obmedzené rozdiely medzi údajmi, ktoré sa majú sprístupniť colným orgánom a ktoré sa majú uviesť vo vyhlásení o náležitej starostlivosti, je okrem toho vhodné navrhnúť aj prístup zdieľania „medzi podnikmi a verejnou správou“, v rámci ktorého obchodníci a hospodárske subjekty sprístupnia vyhlásenie o náležitej starostlivosti týkajúce sa príslušného výrobku prostredníctvom vnútroštátneho prostredia centrálneho elektronického priečinka pre colníctvo a toto vyhlásenie sa automaticky zasiela do informačného systému podľa tohto nariadenia, ktorý používajú príslušné orgány. Colné orgány a príslušné orgány by mali prispieť k určovaniu údajov, ktoré sa majú zasielať, ako aj k určovaniu akýchkoľvek iných technických požiadaviek.

(67)

Riziko umiestnenia nevyhovujúcich výrobkov na trh alebo ich vývozu sa líši v závislosti od komodity a výrobku, ako aj od krajiny pôvodu a výroby alebo jej častí. Hospodárske subjekty, ktoré obstarávajú komodity a výrobky z krajín alebo ich častí predstavujúcich nízke riziko pestovania, zberu alebo výroby príslušných komodít v rozpore s týmto nariadením, by mali podliehať menšiemu počtu povinností, čím by sa znížili náklady na dodržiavanie predpisov, ako aj administratívna záťaž, pokiaľ hospodársky subjekt nevie alebo nemá dôvod domnievať sa, že existuje riziko nedodržiavania tohto nariadenia. Ak sa príslušný orgán dozvie o riziku, že by sa toto nariadenie obchádzalo, napríklad ak sa príslušná komodita alebo príslušný výrobok vyprodukované vo vysokorizikovej krajine následne spracujú v nízkorizikovej krajine alebo v jej častiach, odkiaľ sa umiestnia na trh alebo vstúpia na trh alebo ho opustia, a vo vyhlásení o náležitej starostlivosti alebo v colnom vyhlásení sa uvádza, že príslušná komodita alebo príslušný výrobok boli vyprodukované v krajine s nízkym rizikom, príslušný orgán by mal prostredníctvom ďalších dozorov overiť, či existuje akýkoľvek nesúlad, a v prípade potreby prijať vhodné opatrenia, ako je zadržanie príslušnej komodity alebo príslušného výrobku a pozastavenie umiestňovania príslušnej komodity alebo príslušného výrobku na trh alebo ich vývoz, ako aj vykonanie ďalších dozorov. Od príslušných orgánov by sa malo požadovať, aby uplatňovali posilnené preskúmanie pre príslušné komodity a príslušné výrobky z vysokorizikových krajín alebo ich častí.

(68)

Okrem toho by Komisia mala posúdiť riziko odlesňovania a degradácie lesov na úrovni krajiny alebo jej častí na základe súboru kritérií, ktoré odrážajú kvantitatívne, objektívne a medzinárodne uznávané údaje, a na základe indícií, že krajiny sa aktívne zapájajú do boja proti odlesňovaniu a degradácii lesov. Tieto referenčné informácie by mali hospodárskym subjektom v Únii uľahčiť uplatňovanie náležitej starostlivosti a príslušným orgánom by mali uľahčiť monitorovanie a presadzovanie dodržiavania predpisov a zároveň by mali motivovať producentské krajiny, aby zvyšovali udržateľnosť svojich systémov poľnohospodárskej výroby a znižovali svoj vplyv na odlesňovanie. To by malo pomôcť zvýšiť transparentnosť a udržateľnosť dodávateľských reťazcov. Systém referenčného porovnávania by mal byť založený na trojstupňovom systéme klasifikácie krajín na krajiny s nízkym, štandardným alebo vysokým rizikom. S cieľom zabezpečiť primeranú transparentnosť a jasnosť by Komisia mala predovšetkým zverejniť údaje, ktoré sa používajú na referenčné porovnávanie, ako aj dôvody navrhovanej zmeny klasifikácie a odpoveď dotknutej krajiny. V prípade príslušných výrobkov z krajín s nízkym rizikom alebo z ich častí by hospodárske subjekty mali mať možnosť vykonávať zjednodušenú náležitú starostlivosť. Pre príslušné výrobky z vysokorizikových krajín alebo z ich častí by sa od príslušných orgánov malo vyžadovať, aby uplatňovali posilnené preskúmanie. Komisia by mala byť splnomocnená na prijatie vykonávacích aktov s cieľom stanoviť zoznam krajín alebo ich častí, ktoré predstavujú nízke alebo vysoké riziko.

(69)

Komisia by mala spolupracovať s krajinami, ktoré sa klasifikovali alebo mohli klasifikovať ako vysokorizikové, a s relevantnými zainteresovanými stranami v týchto krajinách v rámci snáh o zníženie úrovne rizika.

(70)

Príslušné orgány by mali v pravidelných intervaloch vykonávať dozory hospodárskych subjektov a obchodníkov, aby sa overilo, či si skutočne plnia svoje povinnosti stanovené v tomto nariadení. Príslušné orgány by navyše mali vykonávať dozory na základe relevantných informácií, ktoré majú k dispozícii, vrátane opodstatnených obáv predložených tretími stranami. Príslušné orgány by mali využívať prístup založený na riziku pri určovaní dozorov, ktoré sa majú vykonať. Pokiaľ ide o príslušné výrobky z krajín alebo ich častí, ktoré boli klasifikované ako vysokorizikové, príslušné hospodárske subjekty a obchodníkov, ako aj objemy ich podielu na príslušných komoditách a príslušných výrobkoch, mal by sa uplatňovať dvojaký prístup, ktorý zabezpečí komplexné pokrytie. Od príslušných orgánov by sa preto malo vyžadovať, aby kontrolovali určitý percentuálny podiel hospodárskych subjektov a obchodníkov, pričom by sa dané dozory mali vzťahovať aj na konkrétne percento príslušných výrobkov. Pokiaľ ide o príslušné výrobky z krajín alebo ich častí, ktoré boli klasifikované ako krajiny s nízkym alebo štandardným rizikom, malo by sa od príslušných orgánov vyžadovať, aby kontrolovali aspoň určitý percentuálny podiel hospodárskych subjektov a obchodníkov. Úroveň dozorov by mala byť vyššia v prípade príslušných výrobkov z vysokorizikových krajín alebo ich častí, zatiaľ čo v prípade krajín so štandardným alebo nízkym rizikom alebo ich častí by mohla byť nižšia. Počas preskúmania tohto nariadenia by Komisia mala zhodnotiť a určiť kvantifikované ciele každoročných dozorov, ktoré majú vykonávať príslušné orgány a ktoré sú vhodné na zabezpečenie presadzovania tohto nariadenia a harmonizovaného prístupu v celej Únii.

(71)

Dozory hospodárskych subjektov a obchodníkov vykonávané príslušnými orgánmi by sa mali vzťahovať na systémy náležitej starostlivosti a súlad príslušných výrobkov s týmto nariadením. Dozory by mali vychádzať z plánu založeného na riziku, ktorý by mal obsahovať kritériá rizika, ktoré umožnia príslušným orgánom vykonať analýzu rizika v súvislosti s vyhláseniami o náležitej starostlivosti predloženými hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi. Kritériá rizika by mali zohľadňovať riziko odlesňovania spojené s príslušnými komoditami v krajine produkcie, históriu nedodržiavania povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia zo strany hospodárskych subjektov a obchodníkov a akékoľvek ďalšie relevantné informácie, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii. Analýza rizika týkajúca sa vyhlásení o náležitej starostlivosti by mala príslušným orgánom umožniť identifikáciu tých hospodárskych subjektov, obchodníkov a príslušných výrobkov, ktoré je potrebné skontrolovať. Táto analýza rizika by sa mala vykonávať pomocou postupov elektronického spracovania údajov v informačnom systéme, prostredníctvom ktorého sa predkladajú vyhlásenia o náležitej starostlivosti. Ak je to potrebné a technicky možné, príslušné orgány by mali mať po konzultácii s orgánmi tretích krajín a v úzkej spolupráci s nimi možnosť vykonávať aj dozory na mieste.

(72)

V prípade, že analýza rizika v súvislosti s vyhláseniami o náležitej starostlivosti odhalí vysoké riziko nesúladu konkrétnych relevantných výrobkov, príslušné orgány by mali mať možnosť prijať okamžité predbežné opatrenia s cieľom zabrániť umiestneniu týchto výrobkov na trh, ich sprístupneniu na trhu alebo ich vývozu. V prípade, že takéto príslušné výrobky vstupovali na trh alebo ho opúšťali, príslušné orgány by mali požiadať colné orgány o pozastavenie prepustenia do voľného obehu alebo na vývoz, aby príslušné orgány mohli vykonať potrebné dozory. Takéto žiadosti by sa mali oznámiť prostredníctvom systému rozhrania medzi colnými orgánmi a príslušnými orgánmi. Pozastavenie umiestňovania na trh alebo sprístupňovania na trhu, prepustenia do voľného obehu alebo na vývoz by sa malo obmedziť na tri pracovné dni alebo 72 hodín v prípade príslušných výrobkov rýchlo podliehajúcich skaze, s výnimkou prípadov, keď príslušné orgány potrebujú dodatočnú lehotu na posúdenie súladu príslušných komodít a príslušných výrobkov s týmto nariadením. V takýchto prípadoch by príslušné orgány mali prijať dodatočné predbežné opatrenia na predĺženie obdobia pozastavenia alebo v prípade, že príslušné výrobky vstupujú na trh alebo ho opúšťajú, mali by požiadať colné orgány o takéto predĺženie.

(73)

Príslušné orgány by mali pravidelne aktualizovať ich plány dozorov na základe výsledkov vykonávania týchto dozorov. Hospodárske subjekty, ktoré vykazujú konzistentné dodržiavanie predpisov, by mohli podliehať menej častým dozorom.

(74)

S cieľom zabezpečiť vykonávanie a účinné presadzovanie tohto nariadenia by členské štáty mali mať právomoc stiahnuť a spätne prevziať nevyhovujúce výrobky a prijať primerané nápravné opatrenia. Mali by takisto zabezpečiť, aby porušenie tohto nariadenia hospodárskymi subjektmi a obchodníkmi podliehalo účinným, primeraným a odradzujúcim sankciám.

(75)

S cieľom zvýšiť zodpovednosť hospodárskych subjektov a obchodníkov by Komisia mala na svojom webovom sídle uverejniť zoznam právoplatných rozsudkov voči právnickým osobám za porušenia tohto nariadenia a sankcie, ktoré im boli uložené. Uvedené informácie by mohli pomôcť príslušným orgánom, iným hospodárskym subjektom a obchodníkom vykonávať ich posudzovania rizík a zvýšiť informovanosť spotrebiteľov a občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o hospodárske subjekty a obchodníkov, ktorí porušujú toto nariadenie.

(76)

Vykonávanie tohto nariadenia si bude vyžadovať dostatočné zdroje a kapacity. V tejto súvislosti by členské štáty mali okrem vnútroštátnych zdrojov čo najviac využívať príležitosti a možnosti podpory, ktoré sú dostupné na úrovni Únie, a iné prostriedky vrátane kohéznych fondov a nástrojov na budovanie kapacít, najmä v kontexte Nástroja technickej podpory zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/240 (14).

(77)

Vzhľadom na medzinárodný charakter odlesňovania a degradácie lesov a súvisiaceho obchodu by príslušné orgány mali spolupracovať navzájom, s colnými orgánmi členských štátov, s Komisiou a so správnymi orgánmi tretích krajín. Príslušné orgány by mali spolupracovať aj s príslušnými orgánmi dohľadu nad inými právnymi aktmi Únie a presadzovania iných právnych aktov Únie, v ktorých sa stanovujú požiadavky náležitej starostlivosti v hodnotovom reťazci, pokiaľ ide o nepriaznivé vplyvy na ľudské práva alebo na životné prostredie.

(78)

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je na súdoch členských štátov, aby zabezpečili súdnu ochranu práv osôb podľa práva Únie. V článku 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) sa navyše členským štátom ukladá povinnosť stanoviť prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej súdnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie. V tejto súvislosti by členské štáty mali zabezpečiť, aby verejnosť vrátane fyzických alebo právnických osôb, ktoré predkladajú opodstatnené obavy v súlade s týmto nariadením, mala prístup k spravodlivosti v súlade so záväzkami, na ktorých sa členské štáty dohodli ako zmluvné strany Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia z 25. júna 1998 (ďalej len „Aarhuský dohovor“).

(79)

S cieľom zabezpečiť, aby toto nariadenie zostalo relevantné a nasledovalo vývoj v oblasti obchodu, vedy a techniky, by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o zoznam číselných znakov KN pre príslušné výrobky stanovený v prílohe I k tomuto nariadeniu. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva (15). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov by sa všetky dokumenty mali doručiť Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.

(80)

Nariadením (EÚ) č. 995/2010 sa zakazuje uvádzanie nezákonne vyťaženého dreva a výrobkov z dreva na trh Únie. Pre hospodárske subjekty, ktoré uvádzajú drevo na trh po prvýkrát, sa v ňom stanovuje povinnosť uplatňovať náležitú starostlivosť a pre obchodníkov povinnosť viesť vysledovateľné záznamy o svojich dodávateľoch a zákazníkoch. Týmto nariadením by sa mala zachovať povinnosť zabezpečiť zákonnosť príslušných výrobkov vrátane dreva a výrobkov z dreva umiestňovaných na trh a táto povinnosť by sa mala doplniť o požiadavku udržateľnosti. Nariadenie (EÚ) č. 995/2010 a súvisiace vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 607/2012 (16) sú preto v dôsledku tohto nariadenia nadbytočné a mali by sa zrušiť. Drevo a výrobky z dreva vymedzené v článku 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 995/2010 zodpovedajú drevu a výrobkom z dreva, ktoré sú uvedené v prílohe I k tomuto nariadeniu a ktoré obsahujú drevo alebo boli vyrobené s jeho použitím.

(81)

Nariadenie (ES) č. 2173/2005 vytvorilo licenčný systém pre vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT) na dovoz dreva do Únie. Licenčný systém sa vykonáva prostredníctvom dobrovoľných partnerských dohôd s krajinami produkujúcimi drevo, ktorých cieľom je zastaviť nezákonnú ťažbu dreva a zlepšiť obhospodarovanie lesov a súvisiaci obchod. Toto nariadenie by malo vychádzať z pozitívnych výsledkov dosiahnutých na základe licenčného systému FLEGT, najmä pokiaľ ide o väčšiu účasť zainteresovaných strán a lepšie obhospodarovanie lesov. V osobitných prípadoch by dobrovoľné partnerské dohody mohli doplniť toto nariadenie, pokiaľ ide o zákonnosť výrobkov z dreva. S cieľom rešpektovať existujúce dvojstranné záväzky a zachovať pokrok dosiahnutý s partnerskými krajinami, ktoré majú zavedený operačný systém (etapa vydávania licencií FLEGT), a v prípade potreby a na základe dohody spolupracovať so súčasnými partnermi v rámci dobrovoľných partnerských dohôd na dosiahnutí tejto etapy, by toto nariadenie malo zahŕňať ustanovenie, ktorým sa drevo a výrobky z dreva, na ktoré sa vzťahuje platná licencia FLEGT, považujú za drevo a výrobky, ktoré sú v súlade s požiadavkou zákonnosti podľa nariadenia (ES) č. 2173/2005.

(82)

Hoci sa toto nariadenie zaoberá odlesňovaním a degradáciou lesov, ako sa uvádza v oznámení o posilnení opatrení EÚ na ochranu a obnovu svetových lesov, ochrana lesov by nemala viesť ku konverzii alebo degradácii iných prírodných ekosystémov. Ekosystémy vrátane obhospodarovaných ekosystémov, ako sú mokrade, savany a rašeliniská, zohrávajú veľmi dôležitú úlohu v rámci globálneho úsilia zameraného na boj proti zmene klímy a kríze biodiverzity, ako aj v rámci iných cieľov v oblasti udržateľného rozvoja, a je potrebné predchádzať ich konverzii alebo degradácii a zároveň prijať osobitné naliehavé opatrenia. Vzhľadom na stopu, ktorá Únia zanecháva na iných ako lesných prírodných ekosystémoch, Komisia by mala vykonať hodnotenie rozšírenia rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na inú pôdu porastenú drevinami a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na toto rozšírenie, a to najneskôr jeden rok po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia. Okrem toho by Komisia najneskôr do dvoch rokov po dátume nadobudnutia účinnosti mala vyhodnotiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné prírodné ekosystémy vrátane inej pôdy s vysokými zásobami uhlíka a s vysokou hodnotou biodiverzity, ako sú trávne porasty, rašeliniská a mokrade, a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na toto rozšírenie. Ekosystémom čoraz viac hrozí konverzia a degradácia v dôsledku produkcie komodít pre trh Únie. Komisia by tiež mala najneskôr dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia posúdiť potrebu a uskutočniteľnosť rozšírenia rozsahu jeho pôsobnosti na ďalšie komodity. Komisia by zároveň mala preskúmať aj zoznam číselných znakov KN pre príslušné výrobky stanovený v prílohe I k tomuto nariadeniu.

(83)

S ohľadom na žiadosť Európskeho parlamentu uvedenú v jeho uznesení z 22. októbra 2020 s názvom „Právny rámec EÚ na zastavenie a zvrátenie globálneho odlesňovania, za ktoré je zodpovedná EÚ“ a na žiadosť prevažnej väčšiny z takmer 1,2 milióna účastníkov verejnej konzultácie Komisie by Komisia mala zamerať svoje hodnotenie a každý budúci legislatívny návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia na iné ako lesné ekosystémy a ich konverziu a degradáciu.

(84)

Ak je na účely tohto nariadenia potrebné spracúvať osobné údaje, tieto údaje by sa mali spracúvať v súlade s právom Únie v oblasti ochrany osobných údajov. Na každé spracúvanie osobných údajov podľa tohto nariadenia sa príslušne vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 (17) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 (18).

(85)

Keďže cieľ tohto nariadenia, a to boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov prostredníctvom zníženia podielu spotreby v Únii na tomto odlesňovaní a degradácii, nie je možné dostatočne dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(86)

Hospodárskym subjektom, obchodníkom a príslušným orgánom by sa malo poskytnúť dostatočné obdobie na to, aby sa pripravili na plnenie požiadaviek tohto nariadenia,