(1)

Emisie skleníkových plynov sa musia naliehavo znížiť, najmä preto, aby sa znížila úroveň hladiny mora a pravdepodobnosť extrémnych poveternostných javov, ktoré už teraz ovplyvňujú všetky regióny na svete (1), a aby sa znížili hospodárske a sociálne náklady súvisiace s účinkami globálneho otepľovania (2). Únia a jej členské štáty sú zmluvnými stranami Parížskej dohody prijatej 15. decembra 2015 na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) (ďalej len „Parížska dohoda“) (3), v ktorej sa zmluvné strany zaviazali, že udržia zvýšenie globálnej priemernej teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia a že vynaložia úsilie na obmedzenie tohto zvýšenia teploty na 1,5 °C.

(2)

Zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia predstavujú závažnú hrozbu, ktorá si vyžaduje naliehavé opatrenia, čo nedávno potvrdila šiesta hodnotiaca správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) o prírodovedeckom základe. Ľudské utrpenie a hospodárske straty, ktoré pramenia z častejších extrémnych javov súvisiacich s klímou, ako sú povodne, vlny tepla, suchá a lesné požiare, sú čoraz bežnejšie. V Únii tieto straty v priemere dosahujú už viac ako 12 miliárd EUR ročne (4).

Tieto straty môžu byť vyššie každý rok ešte o 175 miliárd EUR, čo predstavuje 1,38 % HDP Únie, ak sa globálna teplota zvýši o 3 °C v porovnaní s hodnotami z predindustriálneho obdobia, pričom pri oteplení o 2 °C by to bolo 65 miliárd a pri oteplení o 1,5 °C by sa tieto straty zvýšili o 36 miliárd EUR ročne. To by neúmerne poškodilo niektoré skupiny, najmä ľudí, ktorí sa už nachádzajú v zraniteľnom postavení, a regióny, ktoré už čelia problémom.

(3)

Oznámenie Komisie z 11. decembra 2019 s názvom „Európska zelená dohoda“ (ďalej len „Európska zelená dohoda“) stanovuje stratégiu, pomocou ktorej sa má Únia stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a transformovať sa na udržateľnú, spravodlivejšiu a prosperujúcejšiu spoločnosť, ktorá rešpektuje obmedzenia našej planéty. Potreba spravodlivej transformácie je neoddeliteľnou súčasťou Európskej zelenej dohody, v ktorej sa zdôrazňuje, že by sa nemalo zabudnúť na žiadnu osobu ani na žiadne miesto. V európskom právnom predpise v oblasti klímy (5) sa stanovuje záväzný celoúnijný cieľ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu a záväzný strednodobý cieľ dosiahnuť do roku 2030 čisté domáce zníženie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Cieľom 8. environmentálneho akčného programu do roku 2030 (6) je urýchliť zelenú transformáciu na klimaticky neutrálne, udržateľné, netoxické, odolné a konkurencieschopné obehové hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje a je založené na energii z obnoviteľných zdrojov, a to spravodlivým a inkluzívnym spôsobom, ako aj chrániť, obnovovať a zlepšovať stav životného prostredia.

(4)

Vzhľadom na útočnú vojnu Ruska voči Ukrajine sa v oznámení Komisie z 18. mája 2022 s názvom „Plán REPowerEU“ (ďalej len „plán REPowerEU“), ktorý Komisia predložila 18. mája 2022 v súlade s vyhlásením z Versailles z 10. a 11. marca 2022, stanovujú opatrenia na postupné odstránenie závislosti Únie od fosílnych palív z Ruska diverzifikáciou dodávok plynu a rýchlejším znížením závislosti od fosílnych palív, a to aj zavádzaním solárnej a veternej energie a tepelných čerpadiel, dekarbonizáciou priemyslu a umožnením rýchlejšieho povoľovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

(5)

Transformácia na klimaticky neutrálne hospodárstvo a spoločnosť si vyžaduje komplexné politické opatrenia a značné investície do mnohých oblastí, ako sú opatrenia v oblasti klímy, energetika, doprava, životné prostredie, priemysel, výskum a inovácia (7). S cieľom dosiahnuť záväzný celoúnijný cieľ do roku 2030 Komisia 14. júla 2021 vydala oznámenie s názvom „Fit for 55: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite“, ako aj množstvo súvisiacich legislatívnych návrhov (ďalej len „balík ‚Fit for 55‘“). Balík „Fit for 55“ obsahuje návrhy na aktualizáciu príslušných právnych predpisov vrátane smerníc týkajúcich sa systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) (8), zdaňovania energie, energetickej efektívnosti a smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, nariadenia o emisných normách CO2 pre autá a dodávky, nariadenia o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva, smernice o infraštruktúre pre alternatívne palivá a nariadenia o spoločnom úsilí (ESR) s ohľadom na odvetvia mimo súčasného systému EÚ ETS, konkrétne odvetvia dopravy a stavebníctva.

Takisto obsahuje návrhy nových právnych predpisov, najmä na podporu využívania čistejších palív v odvetviach letectva a námornej dopravy, ako aj na zavedenie mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a zriadenie Sociálno-klimatického fondu, ktorý priamo súvisí s navrhovaným zavedením systému obchodovania s emisiami z palív používaných v budovách a v cestnej doprave. Balík „Fit for 55“ má spolu s opatreniami, prijatými na úrovni Únie na účely podpory a podnietenia potrebných verejných a súkromných investícií pomôcť podporiť a urýchliť rast nových trhov, napríklad trhov pre čisté palivá a vozidlá s nízkymi emisiami, čím sa pre podniky aj občanov znížia náklady spojené s udržateľnou transformáciou.

(6)

Európska rada sa na svojom zasadnutí 20. júna 2019 vo svojom novom strategickom programe na roky 2019 – 2024 zaviazala, že zaručí spravodlivú transformáciu na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ktorá bude inkluzívna a pri ktorej sa na nikoho nezabudne. Na medzinárodnej úrovni členské štáty schválili ciele Organizácie Spojených národov v oblasti udržateľného rozvoja a ratifikovali Parížsku dohodu, v ktorej sa uvádza potreba zabezpečiť spravodlivú transformáciu pracovnej sily a vytvárať dôstojnú prácu a kvalitné pracovné miesta, ako aj potreba zabezpečiť, aby sa pri adaptácii a budovaní kapacít zohľadňovalo rodové hľadisko. Usmernenia Medzinárodnej organizácie práce poskytujú medzinárodne stanovený politický rámec pre spravodlivú transformáciu na environmentálne udržateľné hospodárstva a spoločnosti pre všetkých (9). Okrem toho 54 signatárov (krajiny a sociálni partneri) vrátane Komisie v mene Únie a 21 jednotlivých členských štátov schválilo ministerské vyhlásenie s názvom „Sliezske vyhlásenie o solidarite a spravodlivej transformácii pracovnej sily“ (10), ktoré sa prijalo na 24. konferencii zmluvných strán (COP) UNFCCC v Katoviciach. Únia a 10 členských štátov podpísali vyhlásenie „Podpora podmienok pre spravodlivú medzinárodnú transformáciu“, ktoré sa prijalo na 26. konferencii COP UNFCCC v Glasgowe, čím sa zaviazali uvádzať informácie o spravodlivej transformácii v dvojročných správach o transparentnosti v kontexte podávania správ o politikách a opatreniach na dosiahnutie ich vnútroštátne stanovených príspevkov.

(7)

Spravodlivosť a solidarita sú hlavnými zásadami politík Únie zameraných na zelenú transformáciu a predpokladom jej širokej a udržateľnej verejnej podpory. V Európskej zelenej dohode sa zdôrazňuje, že transformácia musí byť spravodlivá a inkluzívna, ľudí je pri nej potrebné stavať na prvé miesto a osobitnú pozornosť je potrebné venovať podpore tých regiónov, odvetví, pracovníkov, domácností a spotrebiteľov, ktoré budú čeliť najväčším výzvam. V oznámení Komisie zo 14. januára 2020 s názvom „Silná sociálna Európa pre spravodlivé transformácie“ sa navyše zdôrazňuje, že vykonávanie Európskej zelenej dohody poskytne Európe nástroje na zvýšenie úsilia, pokiaľ ide o vzostupnú konvergenciu, sociálnu spravodlivosť a spoločnú prosperitu. V oznámení Komisii z 23. februára 2022 o dôstojnej práci na celom svete v záujme globálnej spravodlivej transformácie a udržateľnej obnovy sa podpora dôstojnej práce na celom svete označuje za stredobod spravodlivej transformácie a inkluzívnej, udržateľnej a odolnej obnovy po pandémii.

(8)

V oznámení Komisie zo 4. marca 2021 s názvom „Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv“ (11) sa zdôrazňuje, že jednota, koordinácia a solidarita sú potrebné, aby sme sa vydali na cestu k zelenšiemu a digitálnejšiemu desaťročiu, v ktorom budú môcť Európania prosperovať. Navrhujú sa v ňom tri hlavné ciele EÚ do roku 2030, a to aby aspoň 78 % obyvateľstva vo veku 20 až 64 rokov bolo do roku 2030 zamestnaných (12); aby sa každoročne na odbornej príprave zúčastňovalo aspoň 60 % všetkých dospelých (13) a aby počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením do roku 2030 klesol aspoň o 15 miliónov (14). Lídri Únie tieto hlavné ciele do roku 2030 uvítali v Portskom vyhlásení z 8. mája 2021 na neformálnom zasadnutí hláv štátov alebo predsedov vlád 7. a 8. mája 2021 v Porte a Európska rada vo svojich záveroch z 24. – 25. júna 2021.

(9)

Ak sa zavedú správne sprievodné politiky (15), vďaka zelenej transformácii by sa mohol v Únii súhrnne vytvoriť približne 1 milión nových kvalitných pracovných miest (16) do roku 2030 a 2 milióny do roku 2050 (17) v odvetviach, ako je stavebníctvo, informačné a komunikačné technológie (IKT) alebo energia z obnoviteľných zdrojov, a zároveň by sa mohol zmierniť dlhotrvajúci pokles počtu pracovných miest so strednou kvalifikáciou z dôvodu automatizácie a digitalizácie. V prípade pesimistického scenára by však vplyv zelenej transformácie na klimaticky neutrálne hospodárstvo, ak by sa nepodporila vhodnou kombináciou politík, mohol znamenať pokles HDP až o 0,39 % v Únii a pokles počtu pracovných miest až o 0,26 % (18).

(10)

Vplyv zelenej transformácie na podnikanie a zamestnanie sa bude líšiť v závislosti od odvetvia, povolania, regiónu a krajiny, čo znamená, že dôjde k zmenám pracovných miest v rámci odvetví a priemyselných ekosystémov, ako aj k veľkému prerozdeleniu pracovnej sily medzi nimi (19). Reštrukturalizácia a prispôsobovanie v rámci dotknutých spoločností, odvetví a ekosystémov si vyžadujú vytvorenie nových obchodných modelov a veľké prerozdelenie pracovnej sily medzi odvetviami a regiónmi. Očakáva sa napríklad, že v niektorých ťažobných činnostiach alebo vo výrobe energie z fosílnych palív, ako aj v častiach automobilového priemyslu dôjde k strate pracovných miest. Naopak, v prípade činností zameraných na zachovanie obehovej hodnoty a v prípade udržateľnej dopravy a výroby energie sa očakávajú nové pracovné príležitosti. Členské štáty by preto mali v spolupráci so sociálnymi partnermi a/alebo regionálnymi orgánmi a zainteresovanými stranami uplatňovať individuálne prístupy a sústreďovať sa na jednotlivé dotknuté regióny a ekosystémy.

(11)

Tvorbou kvalitných pracovných príležitostí pre každého spolu s prijímaním opatrení na zmiernenie a prevenciu energetickej a dopravnej chudoby môže zelená transformácia prispieť k celkovému zvyšovaniu príjmov a znižovaniu nerovností a chudoby (20). Môže tak pomôcť pri riešení už existujúcej sociálno-ekonomickej nerovnosti a sociálneho vylúčenia, pri zlepšovaní zdravia a kvality života a pri podpore rovnosti vrátane rodovej rovnosti. Určitým skupinám obyvateľstva, najmä tým, ktoré sa už nachádzajú v zraniteľnom postavení, by sa mala venovať osobitná pozornosť. Ide najmä o domácnosti s nízkym alebo nižším stredným príjmom, ktoré vynakladajú veľkú časť svojich príjmov na základné služby, ako je energia, doprava a bývanie, ako aj o mikropodniky a malé a stredné podniky. Z výsledkov modelovania vyplýva, že progresívnosť alebo regresívnosť environmentálnych daní z veľkej časti závisí od koncepcie nástroja, ktorej súčasťou je napríklad aj miera, do akej sa znížené dane z príjmu alebo iné možnosti recyklácie príjmov zameriavajú na ľudí s nižším príjmom (21).

(12)

Činnosti zamerané na zachovanie obehovej hodnoty, vrátane obchodných modelov založených na oprave, opätovnom použití, repasovaní a servise, môžu podporiť finančne dostupný a udržateľný prístup k tovaru a službám. Spolu so subjektmi sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v týchto oblastiach, takisto vytvárajú pracovné miesta a príležitosti pre rôzne úrovne zručností, a to aj pre ženy, osoby so zdravotným postihnutím a skupiny v zraniteľnom postavení. Presadzovaním obehovosti výrobkov značne znižujú emisie oxidu uhličitého a zároveň vytvárajú pracovné miesta v blízkosti výrobkov, ktoré je potrebné udržiavať, renovovať alebo spoločne používať.

(13)

Podľa najnovších dostupných údajov štatistiky EÚ o príjmoch a životných podmienkach za roky 2019/2020 sa energetická chudoba týka približne 8 % obyvateľstva Únie, t. j. viac ako 35 miliónov ľudí, ktorí nemohli svoje domovy dostatočne vykurovať, pričom medzi členskými štátmi a príjmovými skupinami sú značné rozdiely (22). Podľa odhadov Strediska pre monitorovanie energetickej chudoby založených na kombinácii ukazovateľov trpí energetickou chudobou v Únii celkovo viac ako 50 miliónov domácností (23). Energetická chudoba, ktorá je výsledkom kombinácie nízkeho príjmu, vysokého podielu disponibilného príjmu vynaloženého na energiu a slabej energetickej efektívnosti, je pre Úniu už určitý čas veľkou výzvou. Okrem toho sa riziko energetickej chudoby zvyšuje s vysokými a nestálymi cenami energie, ktoré sú spôsobené viacerými faktormi vrátane faktorov súvisiacich s ruskou útočnou vojnou voči Ukrajine a následnou politickou reakciou Únie. Táto forma chudoby zasahuje vo viacerých členských štátoch nielen domácnosti s nízkym príjmom, ale aj domácnosti s nižším stredným príjmom.

Na energetickú chudobu (24) a jej vplyv sú náchylnejšie aj domácnosti s nadpriemernou spotrebou energie, medzi ktoré patria rodiny s deťmi vrátane jednorodičovských rodín, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby. Mimoriadne zasiahnuté energetickou chudobou sú aj ženy, najmä tie, ktoré sú osamelými matkami, a staršie ženy (25). Okrem energetickej chudoby sa v situácii, keď určité skupiny obyvateľstva nie sú schopné dosiahnuť sociálne a materiálne potrebnú úroveň dopravných služieb, čoraz viac uznáva aj pojem dopravná chudoba. Bez vhodných sprievodných opatrení na zmiernenie energetickej a dopravnej chudoby a na ich predchádzanie sa tieto riziká ešte zvyšujú, a to najmä v dôsledku internalizácie nákladov na emisie pri tvorbe cien alebo nákladov na prispôsobenie sa alternatívam s vyššou efektívnosťou a nižšími emisiami.

(14)

Zásady sociálnej spravodlivosti, súdržnosti a solidarity sú pevne začlenené do štruktúry príslušných rámcov pre klímu, energetiku a životné prostredie na úrovni Únie, a to aj prostredníctvom zásady „znečisťovateľ platí“ a spoločného úsilia členských štátov, ako aj určitej redistribúcie emisných kvót EÚ ETS na účely solidarity, rastu a prepojení v rámci Únie a ich využitia pre modernizačný fond, ktorý prispieva k významným potrebám členských štátov, pokiaľ ide o investovanie do modernizácie ich energetických systémov. Rámec právnych predpisov Únie v oblasti energetiky navyše poskytuje členským štátom nástroje na zabezpečenie ochrany energeticky chudobných a zraniteľných domácností a zároveň na zabránenie narušeniu trhu. Tieto nástroje pomáhajú uľahčiť zelenú transformáciu, no ich účelom je poskytnúť prostriedky na zabezpečenie potrebnej ochrany vo všeobecnosti, ako ukazuje napríklad nedávne oznámenie Komisie z 13. októbra 2021 s názvom „Boj s rastúcimi cenami energie: súbor nástrojov pre opatrenia a podporu“ a plán REPowerEU.

(15)

Členské štáty majú k dispozícii škálu nástrojov na uvedenie a koordinovanie svojich opatrení na spravodlivú transformáciu. V národných energetických a klimatických plánoch (NEKP) pripravených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 (26) by sa mal posúdiť počet domácností trpiacich energetickou chudobou a uviesť opatrenia, ktoré sú potrebné na riešenie sociálnych a územných dôsledkov energetickej transformácie. V plánoch spravodlivej transformácie územia pripravených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1056 (27) by sa mali identifikovať územia, ktoré sú oprávnené na podporu v rámci fondu na spravodlivú transformáciu do roku 2027. V národných plánoch obnovy a odolnosti pripravených v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/241 (28), ktoré sú financované z nástroja NextGenerationEU, sa stanovili reformy a investície na podporu zelenej transformácie, inkluzívneho rastu, sociálnej a územnej súdržnosti, odolnosti a vyhliadok pre budúcu generáciu s horizontom pre vykonávanie až do roku 2026. Niektoré opatrenia na spravodlivú transformáciu s vykonávajú aj v kontexte iných programov a iniciatív, najmä fondov politiky súdržnosti.

(16)

Najmä pomocou zásad a politík Európskej zelenej dohody a Európskeho piliera sociálnych práv možno komplexným a prierezovým spôsobom zlepšiť štruktúru politík a zabezpečiť súdržnosť výdavkov na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. V oznámení Komisie zo 17. septembra 2020 s názvom „Celoúnijné posúdenie národných energetických a klimatických plánov Stimulácia zelenej transformácie a podpora hospodárskej obnovy vďaka integrovanému energetickému a klimatickému plánovaniu“ Komisia hoci uznala, že konečné NEKP poskytujú určité ukazovatele a politiky v oblasti energetickej chudoby, dospela k záveru, že nie vždy sa v nich stanovujú jasné priority potrieb financovania v záujme spravodlivej transformácie alebo rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností či podpory úprav trhu práce. Plány spravodlivej transformácie územia by sa mali zamerať na vybrané územia a nemalo by sa očakávať, že poskytnú celkovú stratégiu a politiky pre spravodlivú transformáciu na vnútroštátnej úrovni. Plány spravodlivej transformácie územia aj plány obnovy a odolnosti síce pomáhajú financovať reformy a investície, ktoré majú mať trvalý účinok, no samotné plány sú časovo obmedzené.

(17)

Spravodlivou transformáciou na klimaticky neutrálne hospodárstvo v Únii do roku 2050 sa zabezpečí, aby sa nezabudlo na nikoho, najmä na pracovníkov a domácnosti, ktorých zelená transformácia najviac zasiahne, a osobitne na tých, ktorí sa už nachádzajú v zraniteľnom postavení. Na tento účel, ako sa uvádza v tomto odporúčaní, by mali členské štáty zaviesť komplexné balíky politík (29), posilniť prierezové prvky, ktoré podporujú spravodlivú zelenú transformáciu, a optimálne využívať verejné a súkromné finančné prostriedky. V týchto balíkoch politík by sa mali zohľadňovať osoby a domácnosti, ktoré zelená transformácia najviac zasiahne, najmä stratou zamestnania, ale aj zmenou pracovných podmienok a/alebo novými pracovnými úlohami, ako aj osoby a domácnosti, ktoré pocítia nepriaznivý vplyv na disponibilný príjem, výdavky a prístup k základným službám. V balíkoch politík by sa v rámci najviac zasiahnutých skupín mali okrem iných osobitne zohľadňovať osoby a domácnosti v zraniteľnom postavení, najmä osoby najviac vzdialené od trhu práce, napríklad z dôvodu úrovne svojich zručností, územných podmienok trhu práce alebo iných charakteristík, ako je pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vierovyznanie, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálna orientácia. Osoby a domácnosti v zraniteľnom postavení môžu navyše zahŕňať osoby a domácnosti, ktoré žijú v chudobe alebo ktorým hrozí riziko chudoby a/alebo energetickej chudoby, ktoré čelia prekážkam v mobilite alebo sú nadmerne zaťažené nákladmi na bývanie, vrátane domácností s jedným rodičom, ktorým sú častejšie ženy ako muži. Balíky politík by mali byť prispôsobené miestnym podmienkam a mali by sa v nich zohľadňovať potreby najzraniteľnejších a najodľahlejších častí Únie vrátane najvzdialenejších regiónov a ostrovov.

(18)

Aktívna podpora kvalitného zamestnania by sa mala zamerať na pomoc pracovníkom, uchádzačom o zamestnanie, ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a živnostníkom, ktorých najviac zasiahne zelená transformácia. V súlade s odporúčaním Komisie (EÚ) 2021/402 (30) potrebujú pomoc zameranú na zlepšenie zamestnateľnosti a nájdenie zamestnania najmä osoby nedostatočne zastúpené na trhu práce, ako sú ženy, nízkokvalifikovaní pracovníci, osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia alebo ľudia s pomerne malou schopnosťou prispôsobiť sa zmenám. Na základe predchádzajúcich politických usmernení, predovšetkým uvedeného odporúčania a rozhodnutí Rady (EÚ) 2020/1512 (31) a (EÚ) 2021/1868 (32) by balíky politík mali obsahovať individualizované opatrenia na podporu iniciatív zameraných na prijímanie do zamestnania a na zmenu pracovného miesta, na podporu podnikania najmä pre ženy a osoby so zdravotným postihnutím a opatrenia na vytváranie kvalitných pracovných miest najmä pre mikropodniky, malé a stredné podniky a v najviac postihnutých územiach. Takéto opatrenia v kombinácii s primeranou podporou Únie môžu byť tiež nápomocné pri riešení výziev na trhu práce, ako sú napríklad výzvy vyplývajúce z prílevu ukrajinských utečencov, najmä v najviac postihnutých členských štátoch. Mali by tiež podporovať účinné vykonávanie a presadzovanie existujúcich pravidiel týkajúcich sa pracovných podmienok a podpory sociálne zodpovednej reštrukturalizácie v súlade s existujúcimi pravidlami a normami. Sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu, pretože prostredníctvom dialógu môžu prispieť k riešeniu následkov výziev zelenej transformácie z hľadiska zamestnanosti a sociálnej situácie.

(19)

Prístup ku kvalitnému a inkluzívnemu vzdelávaniu, odbornej príprave a celoživotnému vzdelávaniu pre všetkých je základom pre zabezpečenie toho, aby mala pracovná sila zručnosti potrebné na zrealizovanie zelenej transformácie. Aspekty spravodlivej transformácie by sa preto mali začleňovať do prípravy a vykonávania národných stratégií v oblasti zručností, pričom by sa mali zohľadniť návrhy, ktoré predložila Komisia v rámci programu v oblasti zručností pre Európu (33) a novej aktualizovanej priemyselnej stratégie (34). Dôležitým nástrojom budú aj partnerstvá v oblasti zručností v rámci Paktu o zručnostiach. Aktuálne informácie a prognózy zamerané na trh práce a zručnosti, a to aj na úrovni regiónov, odvetví a povolaní, umožňujú identifikovať a predvídať príslušné potreby v oblasti zručností pre určité povolania a prierezových zručností a môžu slúžiť aj ako základ pre prispôsobenie učebných osnov, aby poskytovali zručnosti potrebné pre zelenú transformáciu. Odborné vzdelávanie a príprava by mladým ľuďom a dospelým mala poskytovať zručnosti potrebné na zvládnutie zelenej transformácie v súlade s odporúčaním Rady 2020/C 417/01 (35), a to s osobitným zameraním na ženy a nízkokvalifikovaných pracovníkov.

Učňovská príprava a platené stáže vrátane silnej zložky odbornej prípravy, najmä pre mladých ľudí, prispievajú k transformácii pracovného trhu, najmä smerom k aktivitám, ktoré prispievajú ku klimatickým a environmentálnym cieľom, a do odvetví, ktoré čelia mimoriadnemu nedostatku zručností. Mala by sa presadzovať rastúca účasť dospelých na celoživotnom vzdelávaní, aby sa naplnili potreby zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, okrem iného aj podnecovaním jednotlivcov, aby si hľadali odbornú prípravu prispôsobenú ich potrebám, a vo vhodných prípadoch prostredníctvom krátkych kurzov so zaručenou kvalitou zameraných na zručnosti potrebné na zelenú transformáciu, pričom je potrebné zohľadniť odporúčanie Rady zo 16. júna 2022 (36), ktoré má zjednodušiť ohodnotenie a uznávanie výsledkov takýchto kurzov.

(20)

Skladba daňovo-dávkových systémov a systémov sociálnej ochrany by sa mala preskúmať z hľadiska konkrétnych potrieb, ktoré pramenia zo zelenej transformácie, pričom by mala zohľadniť aj zásada „znečisťovateľ platí“ a potreba zabezpečiť, aby sprievodné politiky nezavádzali dotácie na spotrebu fosílnych palív, neobmedzovali spotrebiteľov na konkrétnu technológiu, neznižovali stimuly na renováciu budov a nahradzovanie tepelných energetických systémov a neznižovali stimuly v rámci opatrení energetickej efektívnosti vo všeobecnosti. Kombinácia rôznych politík môže podporiť najzraniteľnejšie domácnosti a pracovníkov, ktorých najviac zasiahne zelená transformácia. V závislosti od vnútroštátnej a individuálnej situácie by mohla napríklad zahŕňať presun zdaňovania od práce smerom ku klimatickým a environmentálnym cieľom, ako sa uvádza v návrhu na revíziu smernice o zdaňovaní energetických výrobkov (37), preskúmanie systémov nezamestnanosti a/alebo v prípade potreby dočasnú a cielenú priamu podporu príjmu. Systémy sociálnej ochrany vrátane politík sociálneho začlenenia sa môžu preskúmať a v príslušných prípadoch upraviť z hľadiska zelenej transformácie, najmä v záujme zabezpečenia príjmovej istoty, hlavne počas prechodu z jedného zamestnania do iného, a v záujme poskytovania primeraných sociálnych, zdravotných a opatrovateľských služieb prostredníctvom vhodnej sociálnej infraštruktúry, a to najmä v najviac zasiahnutých územiach, napr. vidiecke a odľahlé regióny, ako sú najvzdialenejšie regióny, aby sa zabránilo sociálnemu vylúčeniu a riešili zdravotné riziká. S cieľom predchádzať sociálnemu vylúčeniu detí a bojovať proti nemu sa investície do sociálnej infraštruktúry pre deti zameriavajú na zabezpečenie prístupu detí v núdzi ku kľúčovým službám, ako sa stanovuje v odporúčaní Rady (EÚ) 2021/1004 (38).

(21)

Aby sa inkluzívnym spôsobom vybudovala fyzická a finančná odolnosť voči nezvratným následkom zmeny klímy, je potrebné presadzovať riešenia zamerané na informovanosť o rizikách, zmiernenie rizík a presun rizík, a to najmä zvýšením dostupnosti poistných riešení a investovaním do riadenia rizika katastrof a adaptácie naň s cieľom obmedziť fyzické vplyvy zmeny klímy, a tým znížiť straty a odstrániť rozdiely v ochrane klímy, pričom je potrebné brať ohľad na mikropodniky, malé a stredné podniky, ako aj vidiecke a odľahlé regióny, ako sú napríklad najvzdialenejšie regióny a ostrovy. Malo by sa posilniť riadenie rizika katastrof vrátane systémov civilnej ochrany na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie, aby bolo možné lepšie predchádzať otrasom súvisiacim s klímou, pripraviť sa a reagovať na ne.

(22)

Každý má právo na prístup ku kvalitným základným službám vrátane energie, dopravy, vody, sanitácie, finančných služieb a digitálnych komunikácii, pričom ľuďom v núdzi by sa mala poskytnúť podpora zameraná na rovnaký prístup k týmto službám (39). Ľuďom v núdzi by sa mal takisto poskytnúť prístup ku kvalitnému sociálnemu bývaniu alebo ku kvalitnej pomoci pri bývaní (40). Okrem toho môžu domácnosti s nízkymi a stredne vysokými príjmami, zraniteľní odberatelia vrátane konečných spotrebiteľov, ľudia, ktorí čelia energetickej chudobe alebo ktorí sú ňou ohrození, a ľudia využívajúci sociálne bývanie profitovať z uplatňovania „zásady prvoradosti energetickej efektívnosti“. Popri ochrane a posilnení postavenia spotrebiteľov energie sú potrebné osobitné opatrenia na prevenciu a riešenie základných príčin energetickej chudoby, ktoré zahŕňajú najmä podporu investícií zameraných na zlepšenie energetickej efektívnosti, hlavne v sektore sociálneho bývania. Cieľom navrhovaných aktualizácií smernice o energetickej efektívnosti (41) a smernice o energetickej hospodárnosti budov (42) je okrem iného riešiť hlavné nehospodárske prekážky renovácie, ako sú oddelené stimuly, vzťahy medzi vlastníkmi a nájomcami a štruktúry spoluvlastníctva. V tomto kontexte by sa osobitná pozornosť mala venovať ženám a osobitným skupinám vystaveným väčšiemu riziku energetickej chudoby, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, osamelí rodičia, starší ľudia, deti a osoby s menšinovým rasovým alebo etnickým pôvodom.

Proti už existujúcim a vznikajúcim výzvam v oblasti mobility možno bojovať prostredníctvom podporných opatrení a rozvojom potrebnej infraštruktúry, ako je verejná doprava. Cenová dostupnosť, prístupnosť a bezpečnosť udržateľnej mobility a rôznych druhov dopravy vrátane súkromnej a verejnej dopravy sú kľúčom k zabezpečeniu toho, aby mal zo zelenej transformácie úžitok každý a aby bol každý jej súčasťou. V tomto kontexte zohráva významnú úlohu mestská mobilita, čo sa zohľadňuje aj v oznámení Komisie zo 14. decembra 2021 s názvom „Nový rámec EÚ pre mestskú mobilitu“.

(23)

Celospoločenský prístup k spravodlivej transformácii by mal podporovať politické opatrenia na základe koordinácie tvorby politiky a posilnených operačných kapacít na všetkých úrovniach a naprieč všetkými súvisiacimi oblasťami politiky, pričom aktívnu úlohu by mali zohrávať aj regionálne a miestne orgány. Mal by byť založený aj na účasti sociálnych partnerov na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach, ako aj na účinnej a vplyvnej účasti občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán. Takáto koordinácia a angažovanosť by mohli zaručiť, aby sa zásady spravodlivosti a solidarity zakotvené v Európskej zelenej dohode už od začiatku začlenili do navrhovania, vykonávania a monitorovania politík, čo by poskytlo základ pre širokú a dlhodobú podporu inkluzívnych politík, ktoré podporujú zelenú transformáciu.

(24)

Kľúčom k zavedeniu zdravej sociálnej politiky a politiky trhu práce, ktoré zaručujú spravodlivú a inkluzívnu transformáciu, je silná faktická základňa. Postupná harmonizácia a konzistentnosť definícií, pojmov, klasifikácií a metodík, najmä na základe odporúčania Komisie (EÚ) 2020/1563 (43), v tomto smere uľahčuje hodnotenia a ich porovnateľnosť. Ďalšie opatrenia v oblasti výskumu a inovácie môžu prispieť k vedomostnej základni, ktorá môže ovplyvniť politický a verejný diskurz. Výmena názorov s rozmanitou verejnosťou a s kľúčovými zainteresovanými stranami, napríklad na tému výsledkov hodnotení, prognóz a monitorovania, môže prispieť k tvorbe politík a prevzatiu zodpovednosti.

(25)

Na posudzovanie vplyvov politík v oblasti zmeny klímy na zamestnanosť a sociálnu oblasť a ich distribučných účinkov sú potrebné najmä vhodné podrobné a kvalitné údaje a ukazovatele rozčlenené podľa pohlavia. Takéto údaje a ukazovatele nie sú momentálne plne k dispozícii. Aj keď došlo k pokroku pri meraní energetickej chudoby, mohli by sa napríklad v súlade s vnútroštátnymi okolnosťami vytvoriť ukazovatele na posúdenie dopravnej chudoby. Monitorovanie a hodnotenie možno posilniť viacerými opatreniami zameranými na ukazovatele, hodnotiace tabuľky, ako aj na pilotné projekty menšieho rozsahu a experimentovanie s politikami. Opatrenia by mali vychádzať alebo čerpať z existujúcich hodnotiacich tabuliek, ako je sociálny prehľad a informačný prehľad Európskej zelenej dohody, ktoré obsahujú relevantné informácie o konkrétnych aspektoch politík spravodlivej transformácie.

(26)

Optimálne a efektívne využívanie verejného a súkromného financovania a mobilizácia všetkých dostupných zdrojov a ich účinné nasadenie sú vzhľadom na značné investičné potreby, ktoré pramenia zo zelenej transformácie, mimoriadne dôležité. Na úrovni Únie sa súvisiace opatrenia podporujú prostredníctvom rozpočtu Únie a nástroja NextGenerationEU. Budú sa vykonávať v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, Mechanizmu spravodlivej transformácie vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu (FST), Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézneho fondu, Pomoci pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe (REACT-EU), ERASMUS+ a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii na pomoc pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie (EGF), programu LIFE, programu Horizont Európa, modernizačného fondu, inovačného fondu (44) a fondov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Komisia navyše podporuje členské štáty prostredníctvom Nástroja technickej podpory, ktorý poskytuje cielené technické odborné znalosti na navrhovanie a vykonávanie reforiem vrátane tých, ktorými sa presadzuje spravodlivá transformácia smerom k uhlíkovej neutralite.

(27)

Európsky semester je rámcom koordinácie hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti Únie. Túto úlohu bude zohrávať aj naďalej vo fáze obnovy a pri realizácii zelenej a digitálnej transformácie, ktorá vychádza zo štyroch rozmerov konkurencieschopnej udržateľnosti, pričom bude podporovať plnenie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja. Komisia bude v rámci európskeho semestra podrobne monitorovať sociálno-ekonomické výsledky a vplyvy a v prípade potreby navrhne cielené odporúčania pre jednotlivé krajiny, aby zaručila, že sa na nikoho nezabudne. Prioritou bude komplementárnosť s opatreniami podporovanými v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Toto odporúčanie sa preto bude podľa potreby monitorovať v kontexte európskeho semestra, okrem iného aj v rámci príslušných výborov podľa ich oblastí právomoci, na základe vhodných posúdení, hodnotení politického vplyvu a stavu vykonávania usmernení uvedených v tomto odporúčaní. Mechanizmus monitorovania neprinesie členským štátom zbytočnú administratívnu záťaž.

(28)

Okrem toho by členské štáty mali vychádzať z tohto odporúčania pri rámci návrhu a konečnej aktualizácii svojich NEKP v rokoch 2023 a 2024 v súlade s článkom 14 nariadenia (EÚ) 2018/1999 s cieľom zvážiť zohľadnenie posúdenia vplyvov v oblasti zamestnanosti, sociálnych a distribučných vplyvov a aspektov spravodlivej transformácie v rámci piatich rozmerov energetickej únie a ďalej posilniť politické opatrenia na riešenie týchto vplyvov, s osobitným zameraním na energetickú chudobu.

(29)

Monitorovanie vykonávania tohto odporúčania môže ďalej stavať na existujúcich faktoch v kontexte zavedených procesov viacstranného dohľadu, ako je napríklad európsky semester. Rada alebo Komisia môže v súlade s článkami 150 a 160 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v spolupráci s inými príslušnými výbormi, najmä Výborom pre hospodársku politiku, požiadať Výbor pre zamestnanosť a Výbor pre sociálnu ochranu, aby na základe vhodného systému podávania správ Komisie a iných nástrojov viacstranného dohľadu posúdili vykonávanie tohto odporúčania vo svojich oblastiach pôsobnosti. Komisia preto pracuje na zvýšení dostupnosti údajov rozčlenených podľa pohlavia, aby aktualizovala a využívala existujúce rámce a metodické usmernenia okrem iného aj pri meraní energetickej a dopravnej chudoby a environmentálnej nerovnosti, ako aj pri posudzovaní účinnosti a skutočného vplyvu politických opatrení,

(1)

(2)

(3)

(4)

(5)

(6)

(7)

(8)

(9)

(10)

(11)