(1)

Vzťahy medzi Európskou úniou (ďalej len „Únia“) a Moldavskou republikou (ďalej len „Moldavsko“) sa naďalej rozvíjajú v rámci európskej susedskej politiky (ďalej len „ESP“) a Východného partnerstva. Moldavsko pristúpilo k Východnému partnerstvu v roku 2009 a potom nasledovali rokovania o Dohode o pridružení medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Moldavskou republikou na strane druhej (2) (ďalej len „dohoda o pridružení“). Dohoda o pridružení, ktorá zahŕňa postupné vytvorenie prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA), bola podpísaná 27. júna 2014 a nadobudla platnosť 1. júla 2016.

(2)

Moldavské hospodárstvo výrazne ovplyvnila recesia v roku 2020, ktorá bola spôsobená pandémiou ochorenia COVID-19, dlhotrvajúca politická patová situácia v krajine po prezidentských voľbách v novembri 2020 a nedávna energetická kríza. Uvedené okolnosti prispeli k značnému rozdielu vo financovaní Moldavska, jeho zhoršujúcej sa vonkajšej pozícii a rastúcim fiškálnym potrebám.

(3)

Po parlamentných voľbách v júli 2021 nová moldavská vláda preukázala pevné odhodlanie uskutočňovať ďalšie reformy prostredníctvom ambiciózneho programu s názvom „Moldavsko v dobrých časoch 2021 – 2025“. Uvedený program sa zameriava na kľúčové oblasti politiky zahŕňajúce reformy v sektore súdnictva, boj proti korupcii, dobrú správu vecí verejných a právny štát.

(4)

Obnovený záväzok uskutočňovať takéto reformy a silná politická vôľa viedli moldavské orgány k výraznému urýchleniu vykonávania reforiem. Moldavsku to tiež umožnilo úspešne dokončiť operáciu makrofinančnej pomoci v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/701 (3), keďže všetky reformné opatrenia dohodnuté s Úniou v memorande o porozumení boli splnené s výnimkou jedného opatrenia týkajúceho sa vymáhania majetku, v prípade ktorého bola udelená výnimka. V tejto súvislosti Komisia konzultovala s výborom zástupcov členských štátov a nedostala žiadne námietky.

(5)

Po tom, ako prijatie nového programu Medzinárodného menového fondu (ďalej len „MMF“), o ktorom sa rokovalo v roku 2020, uviazlo na mŕtvom bode, MMF po parlamentných voľbách v júli 2021 obnovil vzťahy s Moldavskom a dosiahol dohodu na pracovnej úrovni o programe v rámci rozšíreného úverového nástroja a rozšíreného fondu vo výške 564 miliónov USD. Nový program bol prijatý rozhodnutím výkonnej rady MMF z 20. decembra 2021. Cieľom uvedeného programu je udržať hospodársku obnovu Moldavska, spustiť ambiciózny program reforiem súvisiacich so správou vecí verejných a inštitucionálnych reforiem, posilniť transparentnosť a zodpovednosť, zlepšiť predvídateľnosť verejnej politiky, posilniť finančné inštitúcie a podporiť dereguláciu.

(6)

Vzhľadom na zhoršujúcu sa hospodársku situáciu a prognózu požiadalo Moldavsko v novembri 2021 Úniu o doplnkovú makrofinančnú pomoc.

(7)

Orientačné pridelenie prostriedkov Únie Moldavsku v rámci nástroja európskeho susedstva predstavovalo sumu 518,15 milióna EUR na obdobie rokov 2014 – 2020 vrátane rozpočtovej podpory a technickej pomoci. Prostredníctvom jednotných rámcov podpory na obdobia rokov 2014 – 2017 a 2017 – 2020 sa určila prioritná oblasť spolupráce s Moldavskom financovaná z nástroja európskeho susedstva na predchádzajúce rozpočtové obdobie. Priority na obdobie rokov 2021 – 2027 budú stanovené v novom viacročnom orientačnom programe, ktorý bol pripravený v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami.

(8)

Vzhľadom na to, že Moldavsko je krajina, na ktorú sa vzťahuje ESP, malo by sa považovať za oprávnené na získanie makrofinančnej pomoci Únie.

(9)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť výnimočným finančným nástrojom určeným na účelovo neviazanú a všeobecnú podporu platobnej bilancie, ktorý je zameraný na okamžité potreby vonkajšieho financovania príjemcu, a mala by podporiť vykonávanie politického programu obsahujúceho zásadné bezodkladné opatrenia v oblasti úprav a štrukturálnych reforiem zamerané na zlepšenie platobnej bilancie príjemcu v krátkodobom horizonte.

(10)

Keďže v platobnej bilancii Moldavska naďalej existuje značný zostatkový rozdiel vo vonkajšom financovaní presahujúci zdroje poskytnuté MMF a ďalšími multilaterálnymi inštitúciami, makrofinančná pomoc Únie, ktorá sa má poskytnúť Moldavsku, sa v súčasnej výnimočnej situácii považuje za primeranú reakciu na žiadosť Moldavska o podporu stabilizácie jeho hospodárstva v spojení s programom MMF. Prostredníctvom makrofinančnej pomoci Únie, ktorou sa dopĺňajú zdroje dostupné v rámci finančnej dohody MMF, by sa podporil program Moldavska zameraný na stabilizáciu hospodárstva a štrukturálne reformy.

(11)

Makrofinančná pomoc Únie by mala byť zameraná na podporu obnovy udržateľnej vonkajšej finančnej situácie Moldavska, a tým aj na podporu jeho hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

(12)

Očakáva sa, že makrofinančná pomoc Únie sa uskutoční spolu s vykonávaním operácií rozpočtovej podpory v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/947 (4).

(13)

Výška makrofinančnej pomoci Únie sa určuje na základe celkového kvantitatívneho posúdenia zostatkových potrieb vonkajšieho financovania Moldavska, pričom sa zároveň berie do úvahy jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov, najmä z medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii. Makrofinančná pomoc Únie by mala dopĺňať programy a zdroje poskytované MMF a Svetovou bankou. Pri určení výšky pomoci sa zohľadňujú aj očakávané finančné príspevky od viacstranných darcov, potreba zaistiť spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Úniu a ostatných darcov, ako aj doterajšie využívanie ďalších nástrojov Únie pre vonkajšie financovanie v Moldavsku a celkový prínos zapojenia Únie.

(14)

S prihliadnutím na zostatkové potreby vonkajšieho financovania Moldavska, úroveň jeho hospodárskeho rozvoja hodnotenú podľa príjmu na obyvateľa a podľa miery chudoby, jeho schopnosť financovania z vlastných zdrojov a najmä medzinárodných rezerv, ktoré má k dispozícii, a na posúdenie jeho schopnosti splácať na základe analýzy udržateľnosti dlhu by sa mala časť pomoci poskytnúť vo forme grantov.

(15)

Komisia by mala zaistiť, aby bola makrofinančná pomoc Únie právne a vecne v súlade s kľúčovými zásadami a cieľmi rôznych oblastí vonkajšej činnosti, a opatreniami prijatými v rámci týchto oblastí a s ostatnými relevantnými politikami Únie.

(16)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mala podporovať vonkajšia politika Únie voči Moldavsku. Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ďalej len „ESVČ“) by mali úzko spolupracovať pri operácii makrofinančnej pomoci tak, aby koordinovali vonkajšiu politiku Únie a zabezpečili jej jednotnosť.

(17)

Makrofinančnou pomocou Únie by sa mal podporiť záväzok Moldavska voči hodnotám, ktoré vyznáva spoločne s Úniou, vrátane hodnôt, ako je demokracia, právny štát, dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie ľudských práv, udržateľný rozvoj a znižovanie chudoby, ako aj jeho záväzok dodržiavať zásady otvoreného a spravodlivého obchodu založeného na pravidlách.

(18)

Podmienkou poskytnutia makrofinančnej pomoci Únie by malo byť rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov vrátane pluralitného parlamentného systému a právneho štátu a zaručenie dodržiavania ľudských práv zo strany Moldavska. Prostredníctvom špecifických cieľov makrofinančnej pomoci Únie by sa okrem toho mala posilniť efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť systémov riadenia verejných financií, ako aj správa a dohľad vo finančnom sektore Moldavska a mali by sa presadzovať štrukturálne reformy zamerané na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu, vytváranie dôstojných pracovných miest a fiškálnu konsolidáciu. Komisia a ESVČ by mali pravidelne monitorovať plnenie uvedenej podmienky a dosahovanie uvedených cieľov.

(19)

S cieľom zaistiť účinnú ochranu finančných záujmov Únie v súvislosti s jej makrofinančnou pomocou by malo Moldavsko prijať vhodné opatrenia týkajúce sa predchádzania a boja proti podvodom, korupcii a všetkým ďalším nezrovnalostiam súvisiacim s uvedenou pomocou. Okrem toho by sa malo stanoviť, že Komisia bude vykonávať kontroly, Dvor audítorov bude vykonávať audity a Európska prokuratúra bude vykonávať svoje právomoci.

(20)

Uvoľnením makrofinančnej pomoci Únie nie sú dotknuté právomoci Európskeho parlamentu a Rady ako rozpočtového orgánu.

(21)

Sumy makrofinančnej pomoci Únie poskytovanej vo forme grantov a sumy makrofinančnej pomoci poskytovanej vo forme úverov by mali byť v súlade s rozpočtovými prostriedkami stanovenými vo viacročnom finančnom rámci.

(22)

Makrofinančnú pomoc Únie by mala riadiť Komisia. S cieľom zabezpečiť, aby Európsky parlament a Rada mohli sledovať vykonávanie tohto rozhodnutia, by ich Komisia mala pravidelne informovať o vývoji v súvislosti s uvedenou pomocou a poskytovať im príslušné dokumenty.

(23)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto rozhodnutia by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (5).

(24)

Na makrofinančnú pomoc Únie by sa mali vzťahovať podmienky v oblasti hospodárskej politiky, ktoré sa majú stanoviť v memorande o porozumení (ďalej len „MoP“). S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania a na účely efektívnosti by mala byť Komisia splnomocnená rokovať o týchto podmienkach s moldavskými orgánmi pod dohľadom výboru zástupcov členských štátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Podľa uvedeného nariadenia by sa mal konzultačný postup vo všeobecnosti uplatňovať vo všetkých prípadoch okrem tých, ktoré sú stanovené v uvedenom nariadení. Vzhľadom na potenciálne významný vplyv pomoci presahujúcej 90 miliónov EUR je vhodné, aby sa na operácie presahujúce túto prahovú hodnotu uplatnil postup preskúmania, ako sa uvádza v nariadení (EÚ) č. 182/2011. Vzhľadom na výšku makrofinančnej pomoci Únie Moldavsku by sa mal na prijatie MoP a na akékoľvek zníženie, pozastavenie alebo zrušenie uvedenej pomoci uplatniť postup preskúmania,