14.10.2009   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 269/9

(1)

Niektoré výživné látky, ako sú vitamíny, minerály, aminokyseliny a iné látky, sa môžu pridávať do potravín na špeciálne výživové použitie, aby sa zabezpečilo, že sa splnia osobitné výživové požiadavky ľudí, pre ktorých sú tieto potraviny určené, a/alebo aby sa splnili právne požiadavky ustanovené v osobitných smerniciach prijatých podľa článku 4 ods. 1 smernice 2009/39/ES. Zoznam takýchto látok sa stanovil v smernici Komisie 2001/15/ES z 15. februára 2001 o látkach, ktoré sa na osobitné výživové účely môžu pridávať do potravín na špeciálne výživové použitie (2), a v nadväznosti na žiadosti predložené zúčastnenými stranami zhodnotil Európsky úrad pre bezpečnosť potravín nové látky, v dôsledku čoho by sa mal uvedený zoznam doplniť a aktualizovať. Okrem toho je vhodné doplniť špecifikácie pre niektoré vitamíny a minerálne látky na účely ich identifikácie.

(2)

Nie je možné na účely tohto nariadenia vymedziť výživné látky ako zvláštnu skupinu, ani v tejto fáze vypracovať vyčerpávajúci zoznam všetkých kategórií výživných látok, ktoré sa môžu pridávať do potravín na špeciálne výživové použitie.

(3)

Spektrum potravín na špeciálne výživové použitie je veľmi široké a rozdielne a technologické postupy používané na ich výrobu sú rozmanité. Z tohto dôvodu by pre kategórie výživných látok, ktoré sa majú uviesť v tomto nariadení, mal byť dostupný čo najširší výber látok, ktoré sa môžu bezpečne používať pri výrobe potravín na špeciálne výživové použitie.

(4)

Základom pre výber látok by mala byť predovšetkým ich bezpečnosť a následne ich dostupnosť na použitie pre ľudí a ich organoleptické a technologické vlastnosti. Ak sa v ustanoveniach týkajúcich sa špecifických kategórií potravín nestanovuje inak, začlenenie do zoznamu látok, ktoré sa môžu použiť pri výrobe potravín na špeciálne výživové použitie, neznamená, že je ich pridanie do takýchto potravín potrebné alebo žiaduce.

(5)

Ak sa pridanie výživnej látky posúdilo ako potrebné, ustanovilo sa tak podľa špecifických pravidiel v príslušných osobitných smerniciach, prípadne spolu s vhodnými kvantitatívnymi podmienkami.

(6)

Ak neexistujú žiadne špecifické pravidlá alebo v prípade potravín na špeciálne výživové použitie, na ktoré sa nevzťahujú osobitné smernice, výživné látky by sa mali použiť na výrobu výrobkov, ktoré sú v súlade s definíciou takýchto výrobkov a spĺňajú jednotlivé výživové požiadavky ľudí, pre ktorých sú určené. Príslušné výrobky musia byť pri použití podľa návodu výrobcu aj bezpečné.

(7)

Ustanovenia týkajúce sa zoznamu výživných látok, ktoré sa môžu použiť pri výrobe počiatočnej dojčenskej výživy a následnej dojčenskej výživy a potravín spracovaných na báze obilnín a detskej potravy určených pre dojčatá a malé deti, sú uvedené v smernici Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive a o zmene a doplnení smernice 1999/21/ES (3) a v smernici Komisie 2006/125/ES z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti (4). Preto sa uvedené ustanovenia nemusia opätovne uvádzať v tomto nariadení.

(8)

Niekoľko výživných látok sa môže pridávať z technologických príčin ako prídavné látky, farbivá, príchute alebo na iné účely vrátane povolených enologických postupov a procesov, ktoré sa stanovujú v príslušných právnych predpisoch Spoločenstva. V tomto kontexte sa špecifikácie prijímajú na úrovni Spoločenstva. Je vhodné, aby sa takéto špecifikácie mali uplatňovať pre príslušné látky bez ohľadu na účel ich použitia v potravinách.

(9)

Až do prijatia kritérií týkajúcich sa čistoty pre zvyšné látky na úrovni Spoločenstva a s cieľom zabezpečenia vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia by sa mali uplatňovať všeobecne prijateľné kritériá týkajúce sa čistoty, ktoré odporúčajú medzinárodné organizácie alebo agentúry vrátane okrem iných Spoločný výbor expertov FAO/WHO pre potravinárske prídavné látky (JECFA) a EUP (Európsky liekopis).Členské štáty by mali mať povolené dodržiavať vnútroštátne pravidlá, ktorými sa ustanovujú prísnejšie kritériá týkajúce sa čistoty bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ustanovené v zmluve.

(10)

Niekoľko špecifických živín alebo ich derivátov bolo označených za osobitne potrebné na výrobu niektorých potravín patriacich do skupiny potravín na osobitné lekárske účely a ich prípadné použitie by sa malo obmedziť na výrobu takýchto výrobkov.

(11)

V záujme jasnosti by sa mala zrušiť smernica 2001/15/ES a smernica Komisie 2004/6/ES z 20. januára 2004, ktorou sa stanovuje výnimka smernice 2001/15/ES o odklade uplatňovania zákazu obchodu s niektorými výrobkami (5), a mali by sa nahradiť týmto nariadením.

(12)

Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,