17.7.2009

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 186/1

---

NARIADENIE KOMISIE (ES) č. 612/2009

zo 7. júla 2009

ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky

(prepracované znenie)

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) (1), najmä na jeho články 170 a 192, v spojení s jeho článkom 4,

keďže:

(1)

Nariadenie Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (2), bolo opakovane (3) podstatným spôsobom zmenené a doplnené. Pri príležitosti ďalších zmien a doplnení je z dôvodu prehľadnosti vhodné toto nariadenie prepracovať.

(2)

Všeobecné pravidlá prijaté Radou ustanovujú, aby boli náhrady vyplatené po predložení dôkazu, že výrobky boli zo Spoločenstva vyvezené. V prípade, keď sa na všetky tretie krajiny uplatňuje jednotná sadzba náhrady, nárok na náhradu vzniká, hneď ako výrobky opustia trh Spoločenstva. V prípade, ak je sadzba náhrady diferencovaná podľa miesta určenia výrobkov, nárok na náhradu je podmienený dovozom do tretej krajiny.

(3)

Vykonávanie Dohody o poľnohospodárstve (4) prijatej v rámci Uruguajského kola podmieňuje ako všeobecné pravidlo poskytnutie náhrady požiadavke vlastnenia vývoznej licencie, obsahujúcej vopred stanovenú výšku náhrady. Avšak dodávky v Spoločenstve pre medzinárodné organizácie a pre ozbrojené sily, dodávky pre zásobovanie potravinami a vývoz v malých množstvách predstavujú zvláštne prípady malého ekonomického významu. Z týchto dôvodov bolo prijaté ustanovenie pre zvláštny systém bez vývoznej licencie, v záujme zjednodušenia takých vývozných operácií a v záujme predchádzania nadmernej administratívnej záťaži ekonomických prevádzkovateľov a príslušných orgánov.

(4)

Deň vývozu je dňom, v priebehu ktorého colné orgány prijmú akt, prostredníctvom ktorého deklarant dáva najavo svoju ochotu uskutočniť vývoz výrobkov, v súvislosti s ktorými sa snaží získať výhodu vo forme vývoznej náhrady. Takýto akt je určený na upozornenie najmä colných orgánov na skutočnosť, že plánovaná operácia sa vykonáva za finančnej pomoci Spoločenstva, aby tieto colné orgány vykonali zodpovedajúce kontroly. V čase prijatia výrobky prechádzajú pod colný dohľad, až kým nie sú skutočne vyvezené; keďže tento dátum slúži ako odkaz pri stanovovaní množstva, povahy a vlastností vyvážaných výrobkov.

(5)

V prípade voľne ložených zásielok alebo zásielok v neštandardných jednotkách sa rešpektuje, že presná čistá hmotnosť výrobkov môže byť známa len po ich vyložení na dopravný prostriedok. Na to, aby bolo možné takúto situáciu riešiť, je potrebné prijať ustanovenie pre stanovovanie predbežnej hmotnosti uvádzanej vo vývoznom colnom vyhlásení.

(6)

Pokiaľ ide o pojem „miesto nakládky“, veľké množstvo správnych a obchodných okolností ovplyvňuje obchodné odvetvie poľnohospodárskeho vývozu. Je preto ťažké stanoviť jediné pravidlo a členským štátom sa má v súlade s tým umožniť rozhodovať o najvhodnejšom mieste uskutočňovania fyzických kontrol vyvážaných poľnohospodárskych výrobkov, ktoré sú spôsobilé na vývoznú náhradu. Na tento účel existujú obzvlášť dobré dôvody pre odlišné definovanie miesta nakládky, v závislosti na tom, či je tovar nakladaný v kontajneroch alebo naopak voľne naložený, vo vakoch alebo kartónoch a následne nenakladaný do kontajnerov. V náležite odôvodnených prípadoch sa má colným úradom taktiež umožniť prijatie vývozného vyhlásenia na poľnohospodárske výrobky spôsobilé na náhradu na inom colnom úrade, než je úrad príslušný podľa miesta nakládky.

(7)

Z dôvodov správneho uplatňovania nariadenia Komisie (ES) č. 1276/2008 zo 17. decembra 2008 o monitorovaní vývozu poľnohospodárskych výrobkov, na ktoré sa poskytujú náhrady alebo iné sumy, prostredníctvom fyzických kontrol (5), by bolo potrebné prijať ustanovenie, aby sa overovanie, či údaje uvedené vo vývoznom colnom vyhlásení zodpovedajú poľnohospodárskemu výrobku, uskutočňovalo v čase nakladania prepravného kontajnera, nákladného auta, plavidla alebo iného podobného prepravného kontajnera.

(8)	V prípadoch, keď sa vývoz týka pravidelných zásielok malých množstiev, by bolo potrebné prijať ustanovenie o zjednodušenom postupe, čo sa týka príslušného dňa, ktorý sa použije na určenie sadzby náhrad.

(9)	Je vhodné zachovať rozhodujúcu skutočnosť, ako je definovaná v nariadení Komisie (ES) č. 1913/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania poľnohospodárskeho menového systému pre euro v poľnohospodárstve a ktorým sa menia a dopĺňajú určité nariadenia (6).

(10)	Na to, aby sa výraz „vývoz zo Spoločenstva“ mohol vykladať zhodne, by bolo potrebné špecifikovať, že výrobok sa považuje za vyvezený, ak opustil colné územie Spoločenstva.

(11)

Vývozcovia alebo prepravcovia by mohli potrebovať podniknúť kroky na zabránenie tomu, aby sa výrobky určené na vývoz nepokazili počas 60-dňovej lehoty po prijatí vývozného colného vyhlásenia a pred opustením colného územia Spoločenstva alebo pred doručením na miesto určenia. Zmrazenie je takýmto krokom, ktorý umožňuje, aby výrobky ostali neporušené. Na to, aby bolo možné splniť túto požiadavku, by malo byť povolené, aby sa zmrazenie uskutočnilo počas zmienenej lehoty.

(12)

Príslušné orgány by mali zabezpečiť, aby výrobky opúšťajúce Spoločenstvo alebo ktoré sú v režime tranzitu do konkrétneho miesta určenia boli v skutočnosti tie isté, ktoré boli podrobené colným vývozným formalitám. Na tento účel, keď výrobok prechádza územím iného členského štátu pred opustením colného územia Spoločenstva alebo dopravenia do príslušného miesta určenia, by sa mala využiť kontrolná kópia T5 v prílohe 63 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (7). Avšak sa zdá byť vhodné, s cieľom zjednodušiť administratívny postup, ustanoviť flexibilnejšie úpravy, ako je použitie kontrolnej kópie T5 v prípade transakcií v rámci zjednodušených postupov tranzitu v rámci Spoločenstva pre prepravu železnicou alebo vo veľkých prepravných kontajneroch podľa článkov 412 až 442 a nariadenia (EHS) č. 2454/93, ktoré ustanovuje, že ak sa prepravná operácia začína v Spoločenstve a má sa skončiť mimo Spoločenstva, na colnom úrade hraničnej stanice sa nemusia uskutočniť žiadne formality.

(13)

V niektorých prípadoch môže byť náhrada požadovaná v súvislosti s výrobkami, ktoré boli vyvezené a ktoré opustili colné územie Spoločenstva, ale boli vrátené na účely preloženia na iný dopravný prostriedok alebo zmeny tranzitnej operácie pred dosiahnutím konečného miesta určenia mimo tohto územia. K takýmto návratom by mohlo teoreticky dôjsť aj z iných dôvodov, ako sú prepravné požiadavky, konkrétnejšie na účely špekulácie. V takýchto prípadoch je ohrozené dodržanie 60-dňovej lehoty pre opustenie colného územia Spoločenstva. Na to, aby bolo možné predchádzať takýmto situáciám, je potrebné jasne definovať podmienky, za ktorých sa takýto návrat môže uskutočniť.

(14)

Úpravy ustanovené v tomto nariadení môžu byť použité len na výrobky, ktoré sú vo voľnom obehu a ktoré, kde to prichádza do úvahy, pochádzajú zo Spoločenstva. V prípade určitých zložených výrobkov sa náhrada stanovuje nie na základe samotného výrobku, ale odvolaním sa na základné výrobky, z ktorých sú tieto výrobky zložené. V prípadoch, keď je náhrada stanovená takto na základe jednej alebo viacerých zložiek, pre poskytnutie náhrady alebo jej príslušnej časti stačí, aby samotná príslušná zložka alebo zložky spĺňali požiadavky uvedené vyššie, alebo už nespĺňajú len preto, že boli zapracované do iných výrobkov. Na to, aby bolo možné zohľadniť konkrétny stav určitých zložiek, by bolo potrebné vypracovať zoznam výrobkov, pre ktoré sa náhrady stanovujú na základe jednej zložky.

(15)

Články 23 až 26 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (8), definujú nepreferenčný pôvod tovaru. Pre poskytnutie vývozných náhrad sú len tie výrobky, ktoré boli úplne získané alebo v prevažnej miere vyrobené v Spoločenstve, považované za výrobky, ktoré pochádzajú zo Spoločenstva. Je vhodné ozrejmiť, s cieľom dosiahnutia jednotného uplatňovania v členských štátoch, že určité zmesi výrobkov nespĺňajú podmienky pre získanie náhrady.

(16)

Sadzba náhrady sa určuje podľa nomenklatúrneho zaradenia výrobku. Klasifikácia by mohla mať u určitých zmesí, tovarov dodávaných v súboroch a zložených tovarov za následok poskytnutie vyššej náhrady, než je ekonomicky opodstatnené. Je preto potrebné prijať zvláštne ustanovenia na určenie náhrady uplatniteľnej na zmesi, tovary dodávané v súboroch a zložené tovary.

(17)

V prípadoch, keď sa sadzba náhrady mení podľa miesta určenia výrobku, by bolo potrebné prijať opatrenia na overenie, či bol výrobok dovezený do tretej krajiny alebo krajín, pre ktoré bola náhrada stanovená. Takéto opatrenie môže byť bez problémov miernejšie v súvislosti s vývozom, kde je príslušná náhrada malá a ide o takú transakciu, že ponúka dostatočnú záruku, že príslušný výrobok príde na miesto určenia. Účelom ustanovenia je zjednodušiť administratívnu prácu potrebnú na predloženie dôkazu.

(18)	Taktiež sa má ustanoviť, aby výrobky v rámci systému vráteného tovaru boli opätovne uvedené na trh buď prostredníctvom členského štátu, v ktorom majú výrobky pôvod, alebo prostredníctvom členského štátu prvého vývozu.

(19)

V prípadoch, keď sa jednotná sadzba náhrady uplatňuje na všetky miesta určenia v deň, keď je náhrada stanovená vopred, existuje v určitých prípadoch povinná klauzula o mieste určenia. Táto situácia by mala byť považovaná za odchýlku náhrady, ak je sadzba náhrady uplatniteľná v deň, keď sa vývoz uskutočňuje, nižšia ako sadzba náhrady uplatniteľná v deň jej stanovenia vopred, a mala by byť upravená, kde to prichádza do úvahy, ku dňu, keď sa vývoz uskutočňuje.

(20)

V prípadoch, keď je sadzba náhrady diferencovaná podľa miesta určenia vyvážaných výrobkov, by bolo potrebné poskytnúť dôkaz, že príslušný výrobok bol dovezený do tretej krajiny. Splnenie dovozných colných formalít spočíva predovšetkým v zaplatení vymeraných dovozných ciel, aby mohol byť tovar predávaný v príslušnej tretej krajine. Berúc do úvahy rôznorodosť situácií prevládajúcich v dovážajúcich tretích krajinách by bolo vhodné akceptovať predloženie dovozného colného dokladu, ktorý poskytuje záruky, že vyvážané výrobky došli na miesto ich určenia a pritom podľa možnosti čo najmenej narušujú obchod.

(21)

S cieľom pomáhať vývozcom zo Spoločenstva pri získavaní dôkazu o príchode na miesto určenia by bolo potrebné ustanoviť, aby medzinárodné špecializované kontrolné a dozorné agentúry schválené členskými štátmi doručovali potvrdenia o príchode pre vyvážané poľnohospodárske výrobky zo Spoločenstva využívajúce výhody vo forme diferencovanej náhrady. Schvaľovanie týchto agentúr je v zodpovednosti členských štátov, ktoré schvaľujú každý prípad samostatne v súlade s určitými usmerneniami. Je vhodné integrovať hlavné usmernenia do tohto nariadenia.

(22)

S cieľom dosiahnuť, aby sa vývoz výrobkov, ktoré využívajú diferencovanú náhradu podľa miesta určenia, dostal na rovnakú pozíciu ako ostatný vývoz, bolo by potrebné prijať opatrenie na to, aby časť náhrady vypočítanej predovšetkým na základe najnižšej sadzby pre náhradu, keď sa vývoz uskutočňuje, bola vyplatená, len čo vývozca predloží dôkaz, že výrobok opustil colné územie Spoločenstva.

(23)

V prípade diferencovaných náhrad, ak dôjde k zmene miesta určenia, sa vyplatí náhrada uplatniteľná na skutočné miesto určenia, s výnimkou vopred stanoveného stropu čiastky uplatniteľnej na miesto určenia. Na to, aby sa predchádzalo zneužívaniu, keď by boli systematicky vyberané miesta určenia s najvyššou sadzbou náhrady, bolo by potrebné zaviesť systém sankcií za zmenu miesta určenia na miesto, kde je skutočná sadzba náhrady nižšia ako sadzba pre miesto určenia stanovené vopred. Toto nové ustanovenie má vplyv na výpočet časti náhrady vyplatenej po predložení dôkazu vývozcom, že výrobok opustil colné územie Spoločenstva.

(24)	Články 23 až 26 nariadenia (EHS) č. 2913/92 definujú nepreferenčný pôvod tovaru. Je vhodné v niektorých prípadoch uplatniť kritérium vzťahujúce sa na podstatnejšie prepracovanie alebo pretvorenie ustanovené v článku 24 na zhodnotenie toho, či výrobky skutočne dosiahli miesto svojho určenia.

(25)

Určité vývozné transakcie môžu viesť k narušeniu obchodu. S cieľom predchádzať takéto narušenia, vyplatenie náhrady by malo byť podmienené tým, že výrobok nielen opustil colné územie Spoločenstva, ale bol taktiež dovezený do tretej krajiny alebo bol predmetom podstatnejšieho prepracovania alebo pretvorenia. Navyše vyplatenie náhrady môže v určitých prípadoch podliehať podmienke, že výrobok bol v dovážajúcej tretej krajine skutočne umiestnený na trhu alebo bol podstatnejšie prepracovaný alebo pretvorený.

(26)

V prípadoch, ak bol výrobok zničený alebo poškodený pred umiestnením na trh v tretej krajine alebo je predmetom podstatnejšieho prepracovania, náhrada nemôže byť vyplatená. V takých prípadoch by mal mať vývozca príležitosť predložiť dôkaz potvrdzujúci, že sa vývozná operácia uskutočnila za takých ekonomických podmienok, ktoré umožňovali, aby sa transakcia uskutočnila za normálnych okolností.

(27)	Financovanie vývozných operácií Spoločenstvom je neoprávnené, ak operácia nie je normálnou obchodnou transakciou, pretože nemá žiadny reálny ekonomický účel a uskutočňuje sa výlučne s cieľom získať platbu od Spoločenstva.

(28)

Bolo by potrebné uskutočniť kroky na predchádzanie toho, aby sa finančné prostriedky Spoločenstva prideľovali na transakcie, ktoré nezodpovedajú žiadnemu z cieľov systému vývozných náhrad. Toto riziko existuje pre výrobky, ktoré majú nárok na vývozné náhrady a ktoré sú následne dovezené do Spoločenstva bez toho, aby boli podrobené podstatnejšiemu prepracovaniu alebo pretvoreniu v tretej krajine, a za ktoré sa podľa preferenčnej dohody alebo na základe rozhodnutia Rady platí znížené alebo nulové clo pri spätnom dovoze, a nie normálna sadzba. S cieľom limitovať obmedzenia na vývozcov by bolo vhodné uplatňovať tieto opatrenia na najcitlivejšie výrobky.

(29)	S cieľom obmedziť neistotu výrobcov by bolo vhodné zrušiť požiadavku na vrátenie náhrady, ak sa výrobok dovezie späť do Spoločenstva viac ako dva roky po jeho vyvezení.

(30)

Na jednej strane by mali mať členské štáty možnosť zamietnuť poskytnutie náhrad alebo by mali mať možnosť vymáhať ich navrátenie v evidentných prípadoch, keď si všimnú, že transakcia nie je v súlade s cieľom systému vývozných náhrad, a na druhej strane by povinnosť overovať systematicky všetky dovozy nemala predstavovať nadmernú záťaž pre národné orgány.

(31)	Výrobky by mali byť takej kvality, že sa môžu v Spoločenstve predávať za normálnych podmienok. Bolo by však vhodné zohľadňovať špecifické záväzky vyplývajúce z platných noriem v tretích krajinách určenia.

(32)	Určité výrobky môžu stratiť nárok na náhradu, ak stratia primeranú a prijateľnú obchodnú kvalitu.

(33)

Žiadny vývozný poplatok sa neuplatní, ak sú vývozné náhrady stanovené vopred alebo určené výberovým konaním, pretože vývoz sa musí uskutočniť za takýchto vopred stanovených podmienok alebo za podmienok určených vo výberovom konaní. Z rovnakého dôvodu by sa malo ustanoviť, že ak vývoz podlieha vývoznému poplatku stanovenému vopred alebo určenému výberovým konaním, vývoz sa má uskutočniť za stanovených podmienok a nemôže preto spĺňať podmienky na získanie vývoznej náhrady.

(34)

S cieľom umožniť vývozcom ľahšie financovať ich transakcie by členské štáty mali byť oprávnené vyplatiť vopred celú alebo časť výšky náhrady, len čo je prijaté vývozné colné vyhlásenie alebo platobné vyhlásenie, pod podmienkou zloženia zábezpeky na zaručenie vrátenia vopred vyplatenej čiastky, ak by sa neskôr zistilo, že náhrada nemala byť vyplatená.

(35)	Vopred vyplatená vývozná čiastka musí byť vrátená, ak sa ukáže, že vývozná náhrada bola vyplatená neoprávnene alebo existoval nárok na nižšiu náhradu. Vrátenie náhrady musí obsahovať dodatočnú čiastku, aby sa predchádzalo zneužívaniu. V prípade vyššej moci sa táto dodatočná čiastka nesmie vrátiť.

(36)

Z nariadenia Komisie (EHS) č. 3002/92 zo 16. októbra 1992 ustanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre overovanie použitia a/alebo miesta určenia výrobkov pred intervenciou (9) je zrejmé, že intervenčné výrobky musia dôjsť až do stanoveného miesta určenia; keďže následkom toho takéto výrobky nemôžu byť nahradené náhradnými výrobkami.

(37)	Je potrebné stanoviť lehotu pre vývoz príslušných výrobkov.

(38)

Žiadna náhrada sa neposkytne, ak nie je dodržaná lehota pre vývoz alebo predloženie dôkazu potrebného pre získanie vyplatenia náhrady. Je potrebné prijať opatrenia zodpovedajúce opatreniam obsiahnutým v nariadení Komisie (EHS) č. 2220/85 z 22. júla 1985 ustanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému colných zábezpek na poľnohospodárske výrobky (10).

(39)

V členských štátoch sú výrobky na určité použitie dovážané z nečlenských krajín oslobodené od cla. Vzhľadom na to, že tieto odbytiská sú významné, výrobky Spoločenstva by mali mať rovnakú pozíciu ako takéto výrobky z nečlenských krajín. Táto situácia sa vyskytuje najmä v prípade výrobkov používaných pri zásobovaní lodí a lietadiel.

(40)	V prípade zásobovania lodí a lietadiel a dodávok tovaru ozbrojeným silám je možné ustanoviť zvláštne pravidlá pre určovanie výšky náhrady.

(41)

Výrobky, ktoré boli zobraté na palubu lode ako zásoby, sa používajú na spotrebu na palube; keďže tieto výrobky spotrebované tak, ako sú, alebo použité na prípravu stravy na palube spĺňajú podmienky pre získanie náhrady uplatniteľnej na nespracované výrobky. Vzhľadom na obmedzený priestor, ktorý je k dispozícii na palube lietadla, jedlo sa musí pripraviť ešte predtým, ako sa dostane na palubu. S cieľom zosúladenia by mali byť tieto pravidlá prijaté tak, aby umožňovali, aby bola rovnaká náhrada poskytovaná za poľnohospodárske výrobky spotrebované na palube lietadla ako náhrada poskytovaná za tieto výrobky spotrebované po príprave na palube lode.

(42)

Podnikanie v oblasti zásobovania lodí a lietadiel je veľmi špecializované podnikanie, zasluhujúce si zvláštne úpravy pre vyplácanie náhrad vopred. Výrobky a tovar doručené do potravinových skladov sa musia následne použiť na zásobovanie potravinami. Dodávky do takýchto skladov sa nemôžu považovať za konečný vývoz na účely stanovenia nároku na náhradu.

(43)	V prípadoch, keď sa využijú tieto zariadenia a neskôr sa zistí, že náhrada sa nemala vyplatiť, vývozca v skutočnosti neoprávnene využil výhodu vo forme bezúročnej pôžičky. Preto by bolo potrebné prijať opatrenia na zamedzenie takýchto neopodstatnených výhod.

(44)

S cieľom udržať konkurencieschopnosť tovaru zo Spoločenstva dodávaného na plošiny v určitých oblastiach v blízkosti členských štátov by mali byť k dispozícii náhrady za sadzby uplatniteľné na zásobovanie potravinami v rámci Spoločenstva. Vyplatenie sadzby náhrady vyššej ako minimálna v súvislosti s dodávkami do určitých miest určenia nemôže byť v žiadnom prípade oprávnené, pokiaľ nie sú žiadne pochyby o tom, že tovar bol doručený na miesto určenia. Doručovanie zásob na plošiny v izolovaných morských oblastiach je nevyhnutne špecializovaná operácia na to, aby bolo možné vykonávať dostatočnú kontrolu nad dodávkami. Pod podmienkou, že budú špecifikované náležité kontrolné opatrenia, bolo by rozumné uplatniť na tieto dodávky sadzby náhrad platné pre zásobovanie potravinami v rámci Spoločenstva. Je možné ustanoviť zjednodušený postup pre dodávky menšieho významu. Vzhľadom na to, že sa hranica teritoriálnych vôd pohybuje od 3 do 12 míľ podľa jednotlivých členských štátov, bolo by rovnako odôvodnené považovať za vývoz dodávky na všetky takéto plošiny za hranicou troch míľ.

(45)

Ak námorné plavidlo patriace niektorému členskému štátu je zásobované potravinami na šírom mori zásobovacou námornou loďou prevádzkovanou z niektorého prístavu Spoločenstva, je možné získať od príslušného orgánu potvrdenie o takejto dodávke. Bolo by odôvodnené uplatňovať na takéto dodávky rovnakú sadzbu náhrady, aká sa uplatňuje na zásobovanie potravinami v prístave Spoločenstva.

(46)	Je žiaduce, aby poľnohospodárske výrobky používané na zásobovanie lodí a lietadiel spĺňali podmienky na získanie rovnakej náhrady bez ohľadu na to, či sa dostanú na palubu lode alebo lietadla v rámci Spoločenstva, alebo mimo neho.

(47)	Dodávky takýchto zásob v tretích krajinách môžu byť priame alebo nepriame. Bolo by potrebné zaviesť metódy dohľadu vhodné pre každý typ dodávky.

(48)

Podľa ustanovení článku 161 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2913/92 ostrov Helgoland nespĺňa podmienky ako miesto určenia, pre ktoré sa vyplácajú náhrady. Nemala by byť podporovaná spotreba poľnohospodárskych výrobkov zo Spoločenstva na ostrove Helgoland, a na tento účel by bolo potrebné prijať potrebné opatrenia.

(49)

Od nadobudnutia platnosti Dočasnej dohody o obchode a colnej únii medzi Spoločenstvom a San Marínom (11) územie tohto štátu už nepredstavuje súčasť colného územia Spoločenstva. Z článkov 1, 5 a 7 tejto dohody vyplýva, že v rámci colnej únie sú ceny za poľnohospodárske výrobky na rovnakej úrovni a že nie je preto ekonomicky opodstatnené poskytovať vývozné náhrady na poľnohospodárske výrobky zo Spoločenstva odosielané do San Marína.

(50)

V prípadoch, ak je následne zamietnuté uplatnenie preplatenia alebo odpustenia ciel, príslušné výrobky môžu prichádzať do úvahy pre vyplatenie vývoznej náhrady alebo môžu podliehať, v závislosti od prípadu, vývoznému clu alebo vývoznému poplatku; keďže v dôsledku toho je potrebné ustanoviť zvláštne ustanovenia.

(51)

Vo všeobecnosti ozbrojené sily, ktoré sa nachádzajú v nečlenskej krajine, ktoré nepodliehajú veleniu tejto krajiny, medzinárodné organizácie a diplomatické zastúpenia, ktoré majú sídlo v tretej krajine, prijímajú tieto zásoby bez dovozného cla. Zdá sa byť možným prijať zvláštne opatrenia – pokiaľ ide o ozbrojené sily, ktoré sú pod velením členského štátu alebo medzinárodnej organizácie, ktorej členom je aspoň jeden z členských štátov, pokiaľ ide o medzinárodné organizácie, ktorých členom je aspoň jeden členský štát, a pokiaľ ide o diplomatické zastúpenia – ktoré ustanovia, že dôkaz o dovoze sa poskytne na zvláštnom dokumente.

(52)	Je potrebné zaviesť ustanovenie, podľa ktorého má byť náhrada vyplatená členským štátom, na území ktorých bolo prijaté vývozné colné vyhlásenie.

(53)

Mohlo by sa stať, že z dôvodu okolností, ktoré nie sú pod kontrolou vývozcu, kontrolná kópia T5 nemôže byť predložená, hoci výrobok opustil colné územie Spoločenstva alebo došiel na konkrétne miesto určenia. Takáto situácia môže brániť obchodovaniu. Za takých okolností by mali byť za rovnocenné uznané iné dokumenty.

(54)

V záujme riadnej administratívnej praxe by sa malo požadovať predkladanie žiadostí o vyplatenie náhrady, ku ktorým by mali byť priložené všetky príslušné dokumenty, v rámci primeranej lehoty, s výnimkou prípadov vyššej moci, a najmä ak nebolo možné dodržať lehotu kvôli administratívnym prieťahom, ktoré sú mimo kontroly vývozcu.

(55)	Lehota, v rámci ktorej sa uskutoční vyplatenie vývoznej náhrady, je v jednotlivých členských štátoch rôzna. Odporúča sa, s cieľom predísť narušeniam súťaže, zaviesť maximálne jednotnú lehotu pre vyplatenie týchto náhrad platobnými agentúrami.

(56)	Vývoz veľmi malých množstiev výrobkov nemá žiadny ekonomický význam a spôsobuje zbytočné preťažovanie príslušných orgánov. Príslušné služby členských štátov by mali mať možnosť odmietnuť vyplatenie náhrad v súvislosti s takýmto vývozom.

(57)

Pravidlá Spoločenstva ustanovujú poskytovanie vývozných náhrad výlučne na základe objektívnych kritérií, najmä čo sa týka množstva, povahy a vlastností vyvážaného výrobku a geografického miesta určenia. Na základe skúseností by bolo potrebné zintenzívniť opatrenia na boj proti nepresnostiam, a najmä podvodom škodiacim rozpočtu Spoločenstva. Na tento účel by bolo potrebné prijať ustanovenia na opätovné získanie čiastok vyplatených navyše a sankcie, ktoré by viedli vývozcov k tomu, aby dodržiavali pravidlá Spoločenstva.

(58)

Na zabezpečenie správneho fungovania systému vývozných náhrad by sa mali sankcie uplatňovať bez ohľadu na povahu zavinenia. Je však aj napriek tomu vhodné v určitých prípadoch upustiť od sankcií, najmä ak ide o evidentnú chybu uznanú príslušným orgánom, a ustanoviť prísnejšie sankcie v prípadoch, kde sa preukáže úmysel. Tieto opatrenia sú nevyhnutné a mali by byť úmerné, dostatočne odrádzajúce a jednotne uplatňované vo všetkých členských štátoch.

(59)

S cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s vývozcami v členských štátoch by bolo potrebné prijať výslovné ustanovenie týkajúce sa vývozných náhrad, aby príjemca náhrady vrátil každú čiastku, ktorá bola vyplatená navyše, aj s úrokom, a bolo by potrebné ustanoviť postup pri vracaní týchto čiastok. Na lepšiu ochranu finančných záujmov Spoločenstva by bolo potrebné prijať opatrenie, aby sa v prípadoch, keď je právo na náhradu prevedené na inú osobu, táto povinnosť vzťahovala aj na nadobúdateľa práva. Späť získané sumy a úroky a vybrané sankcie by mali byť pripísané v prospech Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) v súlade s princípmi ustanovenými v článku 9 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (12).

(60)

S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie princípu oprávneného očakávania v rámci Spoločenstva, ak sú čiastky, ktoré boli vyplatené navyše, získané späť, bolo by potrebné ustanoviť podmienky, za ktorých je možné dovolávať sa uplatnenia tohto princípu bez toho, aby bolo dotknuté nakladanie s mimoriadnymi výdavkami, ktoré je ustanovené najmä v článkoch 9 a 31 nariadenia (ES) č. 1290/2005.

(61)	Vývozca by mal byť zodpovedný najmä za tie úkony ktorejkoľvek tretej strany, ktoré by mohli umožniť nenáležité získanie dokumentov potrebných na vyplatenie náhrady.

(62)	Opatrenia ustanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Riadiaceho výboru pre spoločnú organizáciu poľnohospodárskych trhov,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

ROZSAH PÔSOBNOSTI A DEFINÍCIE

Článok 1

Bez toho, aby boli dotknuté výnimky uvedené v právnych predpisoch Spoločenstva týkajúcich sa určitých konkrétnych výrobkov, v tomto nariadení sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá uplatňovania systému vývozných náhrad, ďalej len „náhrady“:

a)	za výrobky v sektoroch uvedených v článku 162 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1234/2007;

b)	uvedené v článku 63 nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 (13).

Článok 2

1.   Na účely tohto nariadenia:

a)

výraz „výrobky“ znamená výrobky uvedené v článku 1 a tovar: — výraz „základné výrobky“ znamená výrobky určené na vývoz po spracovaní na spracované výrobky alebo na tovar; tovar určený na vývoz po spracovaní sa taktiež považuje za základné výrobky, — výraz „spracované výrobky“ znamená výrobky získané zo spracovania základných výrobkov a za ktoré sa vyplácajú náhrady, — výraz „tovar“ znamená tovar uvedený v prílohe II nariadenia Komisie (ES) č. 1043/2005 (14);

b)	výraz „dovozné clo“ znamená clá, poplatky majúce rovnocenný účinok a ostatné dovozné poplatky ustanovené v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky alebo na základe konkrétnych obchodných úprav uplatniteľných na určitý tovar, ktorý vznikol zo spracovania poľnohospodárskych výrobkov;

c)	výraz „členský štát vývozu“ znamená členský štát, v ktorom je prijaté vývozné colné vyhlásenie;

d)	výraz „stanovenie náhrady vopred“ znamená stanovenie náhrady v deň podania žiadosti o vývoznú licenciu alebo potvrdenia o stanovení náhrady vopred, pričom sa sadzba upravuje o akékoľvek zvýšenie alebo opravnú čiastku uplatniteľnú na náhradu;

e)

výraz „diferencovaná náhrada“ znamená: — pre ten istý výrobok je stanovená viac ako jedna sadzba náhrady v závislosti od tretej krajiny určenia, alebo — pre ten istý výrobok je stanovená jedna alebo viac sadzieb podľa tretej krajiny určenia, pričom pre jednu alebo viac krajín nie je stanovená žiadna sadzba;

f)	výraz „diferencovaná časť náhrady“ znamená časť náhrady získaná odpočítaním vyplatenej náhrady alebo náhrady, ktorá má byť vyplatená na základe dôkazu o opustení colného územia Spoločenstva, vypočítanej v súlade s článkom 25, z celkovej čiastky uplatniteľnej náhrady;

g)	výraz „vývoz“ znamená splnenie vývozných colných formalít, po ktorom výrobky opustia colné územie Spoločenstva;

h)	výraz „kontrolná kópia T5“ znamená dokument uvedený v článkoch 912a až 912g nariadenia (EHS) č. 2454/93;

i)

výraz „vývozca“ znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má nárok na náhradu. V prípadoch, keď sa musí alebo môže použiť vývozná licencia s vopred stanovenou náhradou, nárok na náhradu má držiteľ, alebo kde to prichádza do úvahy, nadobúdateľ licencie. Na colné účely sa môže vývozca líšiť od vývozcu v zmysle tohto nariadenia vzhľadom na vzťah medzi ekonomickými prevádzkovateľmi podľa súkromného práva, s výnimkou prípadov, keď zvláštne ustanovenia nariadenia (ES) č. 1234/2007 alebo jeho vykonávacích predpisov neustanovujú inak;

j)	výraz „záloha na náhradu“ znamená čiastku rovnajúcu sa nanajvýš náhrade, ktorá je vyplatená po prijatí vývozného colného vyhlásenia;

k)	výraz „sadzba náhrady určená na základe vyhlásenia výberového konania“ znamená náhradu stanovenú vývozcom a akceptovanú vo výberovom konaní;

l)	výraz „colné územie Spoločenstva“ znamená územia uvedené v článku 3 nariadenia (EHS) č. 2913/92;

m)	výraz „nomenklatúra pre náhrady“ znamená nomenklatúru poľnohospodárskych výrobkov pre vývozné náhrady v súlade s nariadením Komisie (EHS) č. 3846/87 (15);

n)	výraz „vývozná licencia“ znamená dokument uvedený v článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 376/2008 (16);

o)	výraz „vzdialená zóna náhrad“ znamená všetky miesta určenia, pre ktoré sa na konkrétny výrobok uplatňuje rovnaká, diferencovaná, nenulová časť náhrady s výnimkou vylúčených miest určení pre daný výrobok, ako sa uvádza v prílohe I;

p)	výraz „priľahlá krajina“ znamená tretiu krajinu, ktorá nemá vlastný námorný prístav a ktorá využíva služby námorného prístavu inej tretej krajiny;

q)	výraz „preloženie“ znamená pohyb tovaru z jedného dopravného prostriedku na iný s cieľom ich okamžitej prepravy do tretej krajiny alebo na územie určenia.

2.   Na účely tohto nariadenia náhrady určené na základe vyhlásenia výberového konania musia byť v takom istom rozpätí ako náhrady stanovované vopred.

3.   Ak sa vývozné colné vyhlásenie týka niekoľkých rozličných číselných znakov nomenklatúry pre náhrady alebo číselných znakov kombinovanej nomenklatúry, položky týkajúce sa každého číselného znaku sa považujú za samostatné colné vyhlásenia.

HLAVA II

VÝVOZ DO TRETÍCH KRAJÍN

KAPITOLA 1

Nárok na náhradu

Oddiel 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 3

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 25, 27, 28 tohto nariadenia a článku 4 ods. 3 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (17), nárok na náhradu vzniká:

—	pri opustení colného územia Spoločenstva, ak sa na všetky tretie krajiny uplatňuje jednotná sadzba náhrady,

—	pri dovoze do príslušnej tretej krajiny, ak sa na túto krajinu uplatňuje diferencovaná náhrada.

Článok 4

1.   Nárok na náhradu bude podmienený predložením vývoznej licencie, kde je náhrada vopred stanovená, okrem prípadu vývozu tovaru.

Na získanie náhrady však nebude potrebná žiadna licencia:

—	ak vyvážané množstvá na jednu vývoznú deklaráciu sú menšie než množstvá uvedené v prílohe II nariadenia (ES) č. 376/2008 alebo sa im rovnajú,

—	v prípadoch, na ktoré sa vzťahujú články 6, 33, 37, 41, 42 a článok 43 ods. 1,

—	v prípade dodávok pre ozbrojené sily členských štátov, ktoré pôsobia v nečlenských krajinách.

2.   Bez ohľadu na odsek 1 vývozná licencia s vopred stanovenou náhradou platí taktiež pre vývoz výrobku s 12-miestnym číselným znakom, ktorý je iný ako číselný znak uvedený v kolónke 16 licencie, ak obidva výrobky patria:

—	do tej istej kategórie ako kategória uvedená v článku 13 ods. 1 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 376/2008 alebo

—	do tej istej skupiny výrobkov za predpokladu, že takéto skupiny výrobkov sú zadefinované na tento účel v súlade s postupom uvedeným v článku 195 nariadenia (ES) č. 1234/2007.

V prípadoch ustanovených v prvom pododseku sa uplatnia tieto ďalšie podmienky:

—	ak sa sadzba náhrady zodpovedajúca skutočnému výrobku rovná alebo je vyššia ako sadzba uplatniteľná na výrobok uvedený v kolónke 16 licencie, uplatní sa táto druhá sadzba,

—

ak sadzba náhrady zodpovedajúca skutočnému výrobku je nižšia ako sadzba uplatniteľná na výrobok uvedený v kolónke 16 licencie, náhrada, ktorá má byť vyplatená, sa získa uplatnením sadzby zodpovedajúcej skutočnému výrobku mínus 20 % rozdielu medzi náhradou zodpovedajúcou výrobku uvedenému v kolónke 16 licencie a náhradou za skutočný výrobok, s výnimkou prípadov vyššej moci.

V prípadoch, keď sa uplatní druhá zarážka druhého pododseku a písm. b) článku 25 ods. 3, zníženie, ktoré sa má uplatniť na náhradu zodpovedajúcu skutočnému výrobku a skutočnému miestu určenia, sa vypočíta z rozdielu medzi náhradou zodpovedajúcou výrobku a miestu určenia uvedených v licencii a náhradou zodpovedajúcou skutočnému výrobku a miestu určenia.

Na účely uplatnenia tohto odseku sa vezmú do úvahy sadzby náhrady platné v deň podania žiadosti o licenciu. V prípade potreby sa tieto sadzby upravia v deň prijatia vývozného colného vyhlásenia.

3.   V prípadoch, keď sa odsek 1 alebo 2 a článok 48 uplatňujú na tú istú vývoznú operáciu, čiastka vyplývajúca z odseku 1 alebo 2 sa zníži o čiastku pokuty uvedenej v článku 48.

Článok 5

1.   Výraz „deň vývozu“ znamená deň, keď colné orgány prijmú vývozné colné vyhlásenie, v ktorom je uvedené, že sa má uplatniť náhrada.

2.   Dátum prijatia vývozného colného vyhlásenia je rozhodujúci pre určenie:

a)	uplatniteľnej sadzby náhrady v prípadoch, ak sadzba nie je stanovená vopred;

b)	úprav sadzby náhrady, ktoré sa majú vykonať, ak je sadzba náhrady stanovená vopred;

c)	množstva, povahy a charakteristiky vyvážaného výrobku.

3.   Každý iný akt majúci rovnaký právny účinok ako prijatie vývozného colného vyhlásenia sa považuje za rovnocenný takémuto prijatiu.

4.   Dokument použitý pri vývoze na preukázanie toho, že sú splnené podmienky na získanie náhrady, musí obsahovať všetky informácie potrebné na výpočet náhrady, najmä:

a)

pri výrobkoch: — opis výrobku, kde to prichádza do úvahy, tak zjednodušený, v súlade s nomenklatúrou pre vývozné náhrady, spolu s číselným znakom nomenklatúry pre náhrady a v prípade potreby pre výpočet náhrady aj zloženie príslušných výrobkov alebo odkaz na zloženie výrobkov, — čistú hmotnosť výrobkov, alebo kde to prichádza do úvahy, množstvo vyjadrené v jednotkách miery, ktoré sa má použiť pri výpočte náhrady;

b)	v prípade tovaru sa uplatnia ustanovenia nariadenia (ES) č. 1043/2005.

5.   V čase prijatia vývozného colného vyhlásenia alebo uskutočnenia aktu uvedeného v odseku 3 sa výrobky umiestnia pod colnú kontrolu v súlade s článkom 4 bodom 13 a 14 nariadenia (EHS) č. 2913/92 až dovtedy, kým neopustia colné územie Spoločenstva.

6.   Neuplatnením článku 282 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2454/93 môže oprávnenie vystaviť vývozné colné vyhlásenie v zjednodušenej forme ustanovovať, že zjednodušené colné vyhlásenie musí obsahovať odhad čistej hmotnosti výrobkov, ktoré sú vyvážané ako voľne ložené, alebo v neštandardných jednotkách v prípadoch, keď je možné presné množstvo zistiť až po dokončení nakládky na dopravný prostriedok.

Po dokončení nakládky sa musí predložiť dodatočné colné vyhlásenie obsahujúce presný údaj o čistej hmotnosti. Musí byť sprevádzané listinným dôkazom o presnej čistej hmotnosti naloženého výrobku.

Pre množstvá presahujúce 110 % odhadovanej hmotnosti netto sa neposkytne žiadna náhrada. Ak je skutočne naložená hmotnosť menšia než 90 % odhadovanej hmotnosti netto, náhrada za skutočne naloženú hmotnosť netto sa zníži o 10 % rozdielu medzi náhradou zodpovedajúcou 90 % odhadovanej hmotnosti netto a náhradou zodpovedajúcou skutočne naloženej hmotnosti. Avšak keď sa vývoz uskutočňuje námornou dopravou, alebo po splavných vnútrozemských vodných cestách, ak môže vývozca poskytnúť podpísaný dôkaz od osoby zodpovednej za dopravný prostriedok, že obmedzenia charakteristické pre tento druh dopravy, alebo prípadne preťaženie na strane iných vývozcov zabránili nakládke všetkého jeho tovaru, náhrada bude vyplatená pre skutočne naloženú hmotnosť netto. Tento odsek sa uplatní, ak vývozca použil miestny postup colného odbavenia stanovený v článku 283 nariadenia (EHS) č. 2454/93 za predpokladu, že colné úrady schválili opravu záznamov, do ktorých boli vyvážané výrobky zapísané.

Nasledujúce jednotky budú považované za neštandardné: živé zvieratá, porazené kusy (polovice), štvrtiny, predné časti, stehná, pliecka, stred porazeného kusu a bedrá.

7.   Všetky osoby vyvážajúce výrobky, na ktoré si uplatňujú nárok na náhradu, sú povinné:

a)	podať vývozné vyhlásenie na príslušnom colnom úrade v mieste, kde majú byť výrobky naložené na účely dopravy na vývoz;

b)	informovať tento colný úrad minimálne 24 hodín pred začatím operácií nakládky a uviesť očakávané trvanie nakládky. Príslušné úrady môžu stanoviť inú časovú lehotu ako 24 hodín.

Nasledovné možno považovať za miesto nakládky pre dopravu výrobkov určených na vývoz:

a)	v prípade výrobkov vyvážaných v kontajneroch, miesto, kde sú naložené do kontajnerov;

b)	v prípade výrobkov vyvážaných ako voľne naložené, vo vakoch, kartónoch, škatuliach, fľašiach atď. a nenaložených do kontajnerov, miesto, kde je naložený dopravný prostriedok, v ktorom opustia colné územie Spoločenstva.

Príslušný colný úrad môže povoliť vykonanie nakládky po prijatí vývozného vyhlásenia a pred uplynutím lehoty uvedenej v prvom pododseku písm. b).

Produkty musia byť označené vhodným spôsobom pred ohláseným časom začiatku nakladania. Príslušný colný úrad musí mať možnosť uskutočniť fyzické kontroly a identifikovať tovar určený na prepravu k colnému úradu výstupu v mieste, kde tovar opustí colné územie Spoločenstva.

Ak prvý pododsek nemožno uplatniť z administratívnych a ďalších náležite odôvodnených príčin, vývozné vyhlásenie je možné podať len na príslušnom colnom úrade v príslušnom členskom štáte a ak sa fyzická kontrola vykonáva podľa nariadenia (ES) č. 1276/2008, musí sa všetok predkladaný tovar vyložiť. Tovar sa však nemusí úplne vyložiť, ak príslušné úrady dokážu vykonať dôkladnú fyzickú kontrolu.

8.   Tovar, pre ktorý sa žiadajú vývozné náhrady, je zapečatený colným úradom vývozu alebo je pod jeho kontrolou. Článok 340a a článok 357 ods. 2, 3 a 4 nariadenia (EHS) č. 2454/93 sa uplatňujú mutatis mutandis.

Pred priložením colnej uzávery je colný úrad povinný vykonať vizuálnu kontrolu zhody medzi produktmi a vývoznými vyhláseniami. Počet vizuálnych kontrol nie je nižší ako 10 % počtu vývozných vyhlásení, iných ako vyhlásení, ktoré sa vzťahujú na produkty, ktoré sa fyzicky skontrolovali alebo sa podľa článku 3 nariadenia (ES) č. 1276/2008 vybrali na fyzickú kontrolu. Colný úrad zaznamenáva túto kontrolu do odseku D kontrolnej kópie T 5 alebo ekvivalentného dokumentu vo forme jedného z údajov uvedených v prílohe II. tohto nariadenia.

Článok 6

Neuplatnením článku 5 ods. 2 v prípadoch, keď vyvážané množstvá neprevýšia 5 000 kilogramov výrobku na jeden číselný znak nomenklatúry pre náhrady v prípade obilia alebo 500 kilogramov na jeden číselný znak nomenklatúry pre náhrady, alebo kombinovanej nomenklatúry v prípade ostatných výrobkov, a ak sa takýto vývoz uskutočňuje v častých zásielkach, môže členský štát povoliť, aby sa na určenie uplatniteľnej náhrady alebo v prípade, že je náhrada stanovená vopred, na určenie úprav, ktoré sa majú vykonať, použil posledný deň v mesiaci.

V prípade, keď je náhrada stanovená vopred alebo je určená na základe vyhlásenia výberového konania, licencia platí k poslednému dňu mesiaca vývozu.

Vývozcovia, ktorí sú oprávnení využiť túto možnosť, neuplatnia pre množstvá ustanovené v prvom odseku normálny postup.

Rozhodujúca skutočnosť pre výmenný kurz, ktorý sa má uplatňovať na náhradu, je uvedená v článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1913/2006.

Článok 7

1.   Bez toho, aby boli dotknuté články 15 a 27, je vyplatenie náhrady podmienené predložením dôkazu, že výrobky, na ktoré sa vzťahujú prijaté vývozné colné vyhlásenia, opustili colné územie Spoločenstva v nezmenenom stave do 60 dní od prijatia colného vyhlásenia.

Avšak množstvá výrobkov odobrané ako vzorky v čase ukončenia vývozných colných formalít, ktoré následne neboli vrátené, sa považujú, ako keby neboli odobrané z čistej hmotnosti výrobkov, z ktorých boli skutočne odobrané.

2.   Na účely tohto nariadenia dodávky potravinových výrobkov pre závodné stravovanie, doručené na vrtné alebo extrakčné súpravy, ktoré sú definované v článku 41 ods. 1 písm. a), sa považujú za dodávky, ktoré opustili colné územie Spoločenstva.

3.   Zmrazovanie nemá vplyv na dodržanie ustanovení odseku 1.

To isté platí pre prebaľovanie tovaru za predpokladu, že takéto prebaľovanie nemá za následok zmenu číselného znaku výrobku podľa nomenklatúry pre náhrady alebo číselného znaku tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry. Prebalenie tovaru sa môže uskutočniť len potom, ako k tomu dajú colné orgány svoj súhlas.

V prípade, ak sa uskutočňuje prebaľovanie tovaru, musí sa zodpovedajúco vyplniť kontrolná kópia T5.

Pripojenie alebo zmena označení sa môže povoliť za rovnakých podmienok ako prebalenie tovaru podľa druhého a tretieho pododseku.

4.   Ak z dôvodu vyššej moci nemôže vývozca dodržať lehotu ustanovenú v odseku 1, táto lehota môže byť na žiadosť vývozcu predĺžená o také obdobie, ktoré príslušné orgány členského štátu vývozu považujú za daných okolností za nevyhnutné.

Článok 8

Ak pred opustením colného územia Spoločenstva výrobok, na ktorý sa vzťahuje prijaté colné vyhlásenie, prechádza iným územím Spoločenstva, ako je územie členského štátu vývozu, musí byť predložený dôkaz o tom, že výrobok opustil colné územie Spoločenstva vo forme riadne potvrdeného originálu kontrolnej kópie T5.

Musia byť vyplnené kolónky 33, 103, 104, a kde to prichádza do úvahy, aj kolónka 105 kontrolnej kópie. Príslušná položka sa uvedie v kolónke 104.

V prípade, že sa žiada o náhrady, kolónka 107 obsahuje jednu z poznámok uvedených v prílohe III.

Článok 9

Vývozca musí uviesť mieru vývozných náhrad v eurách za jednu jednotku produktov alebo tovaru v čase predbežného stanovenia výšky náhrad, tak ako je to uvedené v povolení na vývoz alebo v certifikáte podľa nariadenia (ES) č. 376/2008, alebo v osvedčení o náhrade podľa kapitoly III nariadenia (ES) č. 1043/2005, v kolónke 44 vývozného vyhlásenia alebo jeho elektronickej podoby a v odseku 106 kontrolnej kópie T5 alebo jej ekvivalentu. Ak sa náhrady nestanovili vopred, môže sa použiť údaj o predchádzajúcich platbách náhrady pri tom istom produkte alebo tovare, nesmie však byť starší ako 12 mesiacov. Ak produkt alebo tovar určený na vývoz neprekročí hranice iného členského štátu a ak národnou menou nie sú eurá, miery náhrad môžu byť uvedené v národnej mene.

Príslušné orgány môžu vývozcu oslobodiť od požiadaviek ustanovených v prvom odseku, ak ich správa využíva systém, prostredníctvom ktorého majú príslušné útvary k dispozícii tie isté informácie.

Vývozca sa môže rozhodnúť uviesť jeden z údajov v prílohe IV vo vývoznom vyhlásení a kontrolnej kópii T5 a ekvivalentných dokumentoch, ktoré sa vzťahujú na sumu vývoznej náhrady nižšiu ako 1 000 EUR.

Článok 10

1.   V prípade vývozu po mori sa na účely poskytovania náhrad uplatňujú tieto zvláštne ustanovenia:

a)

V prípade, ak príslušné orgány potvrdili kontrolnú kópiu T5 alebo národný dokument potvrdzujúci, že výrobky opustili colné územie Spoločenstva, dotknuté výrobky sa nemôžu vrátiť alebo zostať v dočasnom uskladnení ani v colnom schválenom určení alebo použití na colnom území Spoločenstva, s výnimkou prípadov vyššej moci, viac ako 28 dní na účely preloženia v žiadnom inom prístave (prístavoch) nachádzajúcom sa v tom istom alebo inom členskom štáte. Táto lehota sa neuplatní, ak dotknuté výrobky opustili konečný prístav v colnom území Spoločenstva v rámci pôvodnej 60-dňovej lehoty.

b)

Náhrady budú vyplatené po predložení nasledujúcich dokladov platobnej agentúre: — vyhlásenia vývozcu, že výrobky nebudú prekladané v inom prístave Spoločenstva, alebo — dôkazu o dodržaní ustanovení uvedených pod písmenom a). Takýto dôkaz pozostáva najmä z prepravného dokladu (dokladov) alebo ich kópií, alebo fotokópií, ktoré sa týkajú prepravy výrobkov od odoslania z prvého prístavu, kde boli dokumenty uvedené pod písmenom a) potvrdené, až po doručenie do tretej krajiny, v ktorej majú byť vyložené. Vyhlásenia, ktoré sú uvedené v prvej zarážke, podliehajú vhodným náhodným kontrolám uskutočňovaným platobnou agentúrou. Na tento účel sa vyžaduje dôkaz uvedený v druhej zarážke. V prípade vývozu plavidlami vykonávajúcimi pravidelné plavby do prístavu tretej krajiny bez toho, aby sa zastavili v ktoromkoľvek inom prístave Spoločenstva, môžu členské štáty na účely prvej zarážky uplatniť zjednodušený postup.

c)

Namiesto podmienok stanovených v písmene b) môže členský štát, ktorému je určená kontrolná kópia T5, alebo členský štát, ktorý ako dôkaz používa vnútroštátny doklad, ustanoviť, že kontrolná kópia T5 alebo vnútroštátny doklad o tom, že výrobky opustili colné územie Spoločenstva, sa potvrdia len po predložení prepravného dokladu uvádzajúceho konečné miesto určenia mimo colného územia Spoločenstva. V takýchto prípadoch príslušné orgány členského štátu, ktorému je určená kontrolná kópia T5, alebo členského štátu, ktorý ako dôkaz používa vnútroštátny doklad, doplnia pod záhlavie „Poznámky“ v časti s názvom „Kontrola použitia a/alebo určenia“ na kontrolnej kópii T5 alebo pod zodpovedajúce záhlavie vnútroštátneho dokladu jednu z položiek uvedených v prílohe V. Dodržiavanie tohto bodu sa bude overovať vhodnými zisťovacími kontrolami uskutočňovanými agentúrou, ktorá vypláca náhrady.

d)	Ak sa zistí, že podmienky ustanovené v písmene a) neboli splnené, na účely článku 47 sa za deň alebo dni, keď je 28-dňová lehota prekročená, považujú dni, keď je prekročená lehota ustanovená v článku 7.

2.   V prípade vývozu po ceste, po vnútrozemskej vodnej ceste alebo po železnici sa na účely poskytovania náhrad uplatňujú tieto zvláštne ustanovenia:

a)

V prípade, že príslušné orgány potvrdia kontrolnú kópiu T5 alebo národný dokument potvrdzujúci, že výrobky opustili colné územie Spoločenstva, príslušné výrobky sa nemôžu vrátiť na toto územie alebo zostať na ňom na účely dočasného uskladnenia ani na colné schválené určenie alebo použitie, s výnimkou prípadov vyššej moci, na iný účel, ako je účel tranzitnej operácie, a maximálne na 28 dní. Táto lehota sa neuplatní, ak príslušné výrobky definitívne opustili colné územie Spoločenstva v rámci pôvodnej 60-dňovej lehoty.

b)

Dodržanie písmena a) bude platobná agentúra overovať vhodnými náhodnými kontrolami. V takých prípadoch sa vyžadujú prepravné doklady týkajúce sa prepravy výrobkov až do ich doručenia do tretej krajiny, kde majú byť vyložené. V prípadoch, keď sa zistí, že podmienky ustanovené v písmene a) neboli splnené, na účely článku 47 sa za deň alebo dni, keď je 28-dňová lehota prekročená, považujú dni, keď je prekročená lehota ustanovená v článku 7. Ak dôjde k prekročeniu 60-dňovej lehoty ustanovenej v článku 7 ods. 1, ako aj 28-dňovej lehoty ustanovenej v písmene a), čiastka, o ktorú sa má znížiť náhrada alebo časť colnej zábezpeky, ktorá má byť zhabaná, sa rovná čiastke zodpovedajúcej väčšiemu z týchto dvoch prekročení.

3.   V prípade vývozu letecky sa na účely poskytovania náhrad uplatňujú tieto zvláštne ustanovenia:

a)	Kontrolnú kópiu T5 alebo národný dokument dokazujúci, že výrobky opustili colné územie Spoločenstva, môžu príslušné orgány potvrdiť len po predložení prepravného dokladu obsahujúceho konečné miesto určenia mimo colného územia Spoločenstva.

b)

V prípadoch, keď sa po skončení formalít uvedených v písmene a) zistí, že výrobky zostali po dobu viac ako 28 dní na účely preloženia na jednom alebo niekoľkých ďalších letiskách na colnom území Spoločenstva, s výnimkou prípadov vyššej moci, na účely článku 47 sa za deň alebo dni, keď je táto 28-dňová lehota prekročená, považujú dni, keď je prekročená lehota ustanovená v článku 7. Ak dôjde k prekročeniu 60-dňovej lehoty ustanovenej v článku 7 ods. 1, ako aj 28-dňovej lehoty ustanovenej v tomto písmene, čiastka, o ktorú sa má znížiť náhrada alebo časť colnej zábezpeky, ktorá má byť zhabaná, sa rovná čiastke zodpovedajúcej väčšiemu z týchto dvoch prekročení.

c)	Dodržiavanie tohto odseku bude platobná agentúra overovať vhodnými náhodnými kontrolami.

d)	Táto 28-dňová lehota ustanovená v písmene b) sa neuplatní, ak príslušné výrobky definitívne opustili colné územie Spoločenstva v rámci pôvodnej 60-dňovej lehoty.

Článok 11

1.   Keď je určitý výrobok v členskom štáte vývozu zaradený pod jeden zo zjednodušených tranzitných postupov Spoločenstva na účel prepravy tovaru po železnici alebo veľkých kontajnerov uvedených v článkoch 412 až 442a nariadenia (EHS) č. 2454/93 do stanice určenia alebo na účel dodania príjemcovi mimo colného územia Spoločenstva, platba náhrady nie je podmienená predložením kontrolnej kópie T5.

2.   Na účely odseku 1 príslušný colný úrad zabezpečí, aby boli do dokladu vydaného na účely vyplatenia náhrady vpísané slová „Odoslanie z colného územia Spoločenstva v zjednodušenom režime tranzitu v rámci Spoločenstva pre prepravu po železnici alebo vo veľkých kontajnerových vozidlách“.

3.   Colný úrad miesta, kde sú výrobky prepustené do režimu uvedeného v odseku 1, nesmie povoliť, aby bola zmluva o preprave zmenená tak, že by preprava končila v Spoločenstve, pokiaľ sa nepreukáže, že:

—	v prípadoch, keď bola vyplatená náhrada, táto náhrada bola vrátená alebo

—	príslušné orgány podnikli potrebné kroky na zabezpečenie toho, aby náhrada nebola vyplatená.

Avšak v prípadoch, ak bola náhrada vyplatená podľa odseku 1 a výrobok neopustil colné územie Spoločenstva v rámci ustanovenej lehoty, príslušný colný úrad má o tom informovať agentúru zodpovednú za vyplatenie náhrady a má jej, podľa možnosti čo najskôr, poskytnúť všetky potrebné podrobnosti. V takých prípadoch sa náhrada považuje za vyplatenú navyše.

4.   Ak sa výrobok, ktorý sa pohybuje podľa režimu vonkajšieho tranzitu Spoločenstva stanoveného v článkoch 91 až 97 nariadenia (EHS) č. 2913/92, alebo spoločného tranzitného režimu, stanoveného v dohovore o spoločnom tranzitnom režime (18) prepustí do členského štátu iného, ako je štát vývozu, podľa režimu ustanoveného v odseku 1 pre prepravu do stanice miesta určenia alebo na doručenie príjemcovi zásielky mimo colného územia Spoločenstva, colný úrad, v ktorom bol výrobok prepustený do uvedeného režimu, zapíše pod záhlavie „Poznámky“ v časti s názvom „Kontrola použitia a/alebo určenia“ na zadnej strane originálu kontrolnej kópie T5 jednu z položiek uvedených v prílohe VI.

V prípade, že sa zmluva o preprave zmení tak, že preprava končí v Spoločenstve, odsek 3 sa uplatní mutatis mutandis.

5.   Ak výrobok preberie železnica v členskom štáte vývozu alebo inom členskom štáte a výrobok sa pohybuje v režime vonkajšieho tranzitu Spoločenstva alebo režimu spoločného tranzitu na základe zmluvy o preprave pre kombinovanú cestno-železničnú prepravu po železnici do miesta určenia mimo colného územia Spoločenstva, colný úrad príslušný pre železničný terminál alebo colný úrad, ktorý je najbližšie pri železničnom termináli, na ktorom sa tovar preberá na prepravu po železnici, zapíše pod záhlavie „Poznámky“ v časti s názvom „Kontrola použitia a/alebo určenia“ na zadnej strane originálu kontrolnej kópie T5 jednu z položiek uvedených v prílohe VII.

Zmluvu o preprave pre kombinovanú cestno-železničnú prepravu, ktorá je zmenená tak, že sa preprava končí v rámci Spoločenstva namiesto mimo jeho územia, nesmú železničné orgány uskutočniť bez predchádzajúceho súhlasu colného úradu odoslania. V takých prípadoch sa odsek 3 uplatní primerane.

Článok 12

1.   Náhrady sa poskytujú za výrobky, ktoré sú bez ohľadu na colné pomery týkajúce sa balenia vo voľnom obehu a majú pôvod v Spoločenstve.

Za výrobky z cukru uvedené v článku 162 ods. 1 písm. a) bode iii) a článku 162 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 1234/2007 však môžu byť poskytnuté náhrady iba vtedy, keď sú tieto výrobky vo voľnom obehu.

2.   Na účely poskytnutia náhrady výrobky pochádzajú zo Spoločenstva, ak boli úplne získané v Spoločenstve alebo ak boli podrobené poslednému podstatnejšiemu spracovaniu alebo opracovaniu v Spoločenstve v súlade s ustanoveniami článku 23 alebo 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, podmienky na poskytnutie náhrady nespĺňajú výrobky získané z:

a)	materiálov s pôvodom v Spoločenstve a

b)	poľnohospodárskych materiálov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy uvedené v článku 1, ktoré sú dovezené z tretích krajín a ktoré neprešli podstatnejším spracovaním v Spoločenstve.

3.   Ak je náhrada poskytnutá za podmienky, že výrobok má pôvod v Spoločenstve, vývozcovia musia deklarovať pôvod podľa odseku 2 v súlade s platnými pravidlami Spoločenstva.

4.   V prípade, ak sa vyvážajú zložené výrobky, ktorých jedna alebo viac zložiek spĺňa podmienky na poskytnutie náhrady, náhrada za tieto zložky sa poskytuje vtedy, ak spĺňajú podmienku ustanovenú v odseku 1.

Náhrada sa takisto poskytuje, ak zložka alebo zložky, v súvislosti s ktorými sa predkladá žiadosť o náhradu, spĺňali pôvodne podmienky týkajúce sa pôvodu v Spoločenstve a/alebo boli vo voľnom obehu, tak ako je ustanovené v odseku 1, a už nie sú vo voľnom obehu výlučne z toho dôvodu, že sa stali súčasťou iných výrobkov.

5.   Na účely odseku 4 sa náhrady za tieto výrobky považujú za náhrady stanovené na základe určitej zložky:

a)	výrobky zo sektorov obilnín, vajec, ryže, cukru, mlieka a mliečnych výrobkov, vyvážané vo forme tovarov uvedených v prílohe II k nariadeniu (ES) č. 1043/2005;

b)

biely cukor a surový cukor, na ktoré sa vzťahuje položka KN 1701, izoglukóza, na ktorú sa vzťahujú položky KN 1702 30 10, 1702 40 10, 1702 60 10 a 1702 90 30, a sirupy z repy a trstiny, na ktoré sa vzťahujú položky KN 1702 60 95 a 1702 90 95, použité vo výrobkoch uvedených v článku 1 písm. j) nariadenia (ES) č. 1234/2007;

c)

mlieko a mliečne výrobky a cukor vyvážané vo forme výrobkov, na ktoré sa vzťahujú položky KN 0402 10 91 až 99, 0402 29, 0402 99, 0403 10 31 až 39, 0403 90 31 až 39, 0403 90 61 až 69, 0404 10 26 až 38, 0404 10 72 až 84 a 0404 90 81 až 89, a vyvážané vo forme výrobkov, na ktoré sa vzťahuje položka KN 0406 30, ktoré nemajú pôvod v členských štátoch alebo ktoré majú pôvod v tretích krajinách a sú vo voľnom obehu v členských štátoch.

Článok 13

1.   Sadzba náhrady uplatniteľná na zmesi spadajúce pod kapitoly 2, 10 alebo 11 kombinovanej nomenklatúry sa uplatní:

a)	v prípade zmesí, v ktorých jedna zložka predstavuje minimálne 90 % hmotnosti, na túto zložku;

b)	v prípade ostatných zmesí na zložku, na ktorú sa vzťahuje najnižšia náhrada. V prípadoch, keď jedna alebo viac zložiek nespĺňa podmienky na priznanie náhrady, za také zmesi sa nevyplatí žiadna náhrada.

2.   Na účely výpočtu náhrad uplatniteľných na tovary dodávané v súboroch a zložené výrobky každá zložka sa považuje za samostatný výrobok.

3.   Odseky 1 a 2 sa neuplatnia na zmesi, tovary dodávané v súboroch a zložené výrobky, pre ktoré sú ustanovené zvláštne pravidlá pre výpočet.

Článok 14

Ustanovenia týkajúce sa stanovovania náhrad vopred a úprav náhrad, ktoré majú byť vykonané, sa uplatnia len na výrobky, pre ktoré je sadzba náhrady rovnaká alebo väčšia ako nula.

Oddiel 2

Diferencované náhrady

Článok 15

Ak sa sadzba náhrady mení podľa miesta určenia, náhrady sa vyplatia podľa dodatočných podmienok ustanovených podľa článku 16 a 17.

Článok 16

1.   Do 12 mesiacov odo dňa prijatia vývozného colného vyhlásenia sa výrobky:

a)	dovezú v nezmenenom stave do tretej krajiny alebo do jednej z tretích krajín, na ktoré sa uplatňuje náhrada, alebo

b)	vyložia v nezmenenom stave vo vzdialenej zóne náhrad, na ktorú sa uplatňuje náhrada na základe podmienok stanovených v článku 24 ods. 1 písm. b) a ods. 2.

V súlade s článkom 46 sa však môže táto lehota predĺžiť.

2.   Výrobky sa považujú za dovezené v nezmenenom stave, ak neexistuje žiadny dôkaz o ich spracovaní.

Vykonanie nasledujúcich operácií s cieľom ochrany výrobkov sa môže uskutočniť pred vývozom bez toho, aby bol dotknutý súlad s odsekom 1:

a)	inventarizácia;

b)	pripevnenie značiek, pečatí, visačiek alebo podobných rozlišovacích značiek na výrobky alebo na tovar či jeho obal za predpokladu, že s tým nie je spojené riziko, že cieľom je zmeniť pôvod výrobkov;

c)	upravovanie značiek a čísel na obaloch alebo zmena visačiek za predpokladu, že s tým nie je spojené riziko, že cieľom je zmeniť pôvod výrobkov;

d)	balenie, vybaľovanie, zmena obalu alebo oprava obalu za predpokladu, že s tým nie je spojené riziko, že cieľom je zmeniť pôvod výrobkov;

e)

vetranie;

f)	chladenie a

g)	zmrazenie.

Okrem toho sa výrobky spracované pred dovozom považujú za dovezené v nezmenenom stave za predpokladu, že k spracovaniu dochádza v tretej krajine, do ktorej sú dovážané všetky výrobky pochádzajúce z takéhoto spracovania.

3.   Výrobok sa považuje za dovezený, ak sú v tretej krajine splnené dovozné colné formality, najmä tie, ktoré sa týkajú výberu dovozného cla.

4.   Diferencovaná časť náhrady sa vyplatí z hmotnosti výrobkov, ktoré boli podrobené dovozným colným formalitám v tretej krajine; neberie sa však ohľad na žiadne odchýlky hmotnosti, ktoré by sa mohli vyskytnúť počas prepravy ako výsledok prirodzených príčin a ktoré sú uznávané príslušnými orgánmi alebo z dôvodu vzoriek odobratých v súlade s ustanoveniami druhého pododseku článku 7 ods. 1.

Článok 17

1.   Dôkaz o tom, že colné formality pre dovoz boli splnené, sa poskytne vo forme jedného z nasledujúcich dokladov podľa výberu vývozcu:

a)

colný doklad alebo jeho kópia, alebo fotokópia, alebo výtlačok zodpovedajúcej informácie, ktorú elektronicky zaznamenal príslušný colný úrad; takáto kópia, fotokópia alebo výtlačok sú overené ako pravá kópia alebo pravý výtlačok jedným z týchto orgánov: i) orgánom, ktorý potvrdil originál dokladu alebo zodpovedajúcu elektronicky zaznamenanú informáciu; ii) oficiálnou agentúrou príslušnej tretej krajiny; iii) oficiálnou agentúrou členského štátu v príslušnej tretej krajine; iv) agentúrou zodpovednou za vyplatenie náhrady;

b)

potvrdenie o vyložení tovaru a dovoze vypracované schválenou a špecializovanou medzinárodnou agentúrou pre kontrolu a dozor (ďalej len „AKD“) v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe VIII kapitole III, s využitím vzoru stanoveného v prílohe IX; dátum a počet colných dokladov dovozu musia byť uvedené v príslušnom potvrdení.

Na žiadosť vývozcu môže platobná agentúra upustiť od požiadavky predloženia dokladu uvedeného v prvom pododseku písm. a), keď je schopná overiť, že colné formality týkajúce sa dovozu boli splnené, prístupom k elektronicky zaznamenaným informáciám, ktoré majú k dispozícii príslušné orgány v tretej krajine, alebo v mene týchto orgánov.

2.   Ak vývozca napriek vhodnému postupu nemôže získať doklad zvolený v súlade s písmenami a) alebo b) odseku 1 alebo ak sú pochybnosti, pokiaľ ide o pravosť poskytnutého dokladu alebo jeho správnosť v každom ohľade, možno poskytnúť dôkaz o splnení colných náležitostí pre dovoz prostredníctvom jedného alebo viacerých z nasledujúcich dokladov:

a)	kópie dokladu o vyložení tovaru, za ktorý sa vypláca náhrada, vydaného alebo potvrdeného v tretej krajine;

b)

osvedčenie o vykládke vydané úradnou agentúrou členského štátu so sídlom alebo oprávnením v krajine určenia, vystavené v súlade s požiadavkami a podľa vzoru v prílohe X, z ktorého ďalej vyplýva, že výrobok opustil miesto vykládky alebo aspoň že podľa jej vedomia nebol výrobok následne naložený na účely opätovného vývozu;

c)	osvedčenie o vykládke vypracované schválenou AKD v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe VIII, kapitole III, podľa vzoru v prílohe XI, z ktorého ďalej vyplýva, že výrobok opustil miesto vykládky alebo aspoň že podľa jej vedomia nebol výrobok následne naložený na účely opätovného vývozu;

d)	bankovým dokladom vydaným schváleným sprostredkovateľom so sídlom v Spoločenstve, potvrdzujúcim v prípade tretích krajín uvedených v prílohe XII, že pripísali v prospech účtu vývozcu úhradu za príslušný vývoz;

e)	potvrdenia o prijatí dodávky vydaného oficiálnou agentúrou príslušnej tretej krajiny, ak je tovar zakúpený touto krajinou alebo oficiálnou agentúrou tejto krajiny, alebo ak tovar predstavuje potravinovú pomoc;

f)	vyhlásenia o prijatí dodávky vydaného buď medzinárodnou organizáciou, alebo humanitárnou organizáciou schválenou členským štátom vývozu, ak tovar predstavuje potravinovú pomoc;

g)	vyhlásenia o prijatí dodávky vydaného orgánom tretej krajiny, ktorého vyhlásenie výberového konania je akceptovateľné podľa článku 47 nariadenia (ES) č. 376/2008, ak je tovar zakúpený týmto orgánom.

3.   Vývozcovia musia vo všetkých prípadoch predložiť kópiu alebo fotokópiu prepravných dokladov, ktorá bude súvisieť s prepravou výrobkov, pre ktoré bolo predložené vývozné colné vyhlásenie.

Na žiadosť vývozcu v prípade námornej prepravy v kontajneroch môže členský štát prijať informácie zodpovedajúce informáciám uvedeným v prepravných dokladoch, ak boli poskytnuté prostredníctvom informačného systému spravovaného treťou stranou zodpovednou za prepravu kontajnerov na miesto určenia, pod podmienkou, že tretia strana sa špecializuje na takéto operácie a bezpečnosť informačného systému bola členským štátom schválená ako bezpečnosť, ktorá spĺňa kritériá stanovené vo verzii, ktorá sa uplatňuje v príslušnom období, niektorej z medzinárodne prijatých noriem stanovených v bode 3 časti B prílohy I k nariadeniu Komisie (ES) č. 885/2006 (19).

4.   Komisia môže v súlade s postupom uvedeným v článku 195 nariadenia (ES) č. 1234/2007 v určitých špecifických prípadoch, ktoré budú určené, ustanoviť, že dôkaz o dovoze, ktorý je uvedený v odsekoch 1 a 2 tohto článku, sa bude predkladať vo forme zvláštneho dokumentu alebo akýmkoľvek iným spôsobom.

Článok 18

1.   AKD, ktorá chce vydávať osvedčenia uvedené v článku 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c), musí schváliť príslušný úrad členského štátu, v ktorom má sídlo.

2.   AKD bude na vlastnú žiadosť schválená na obnoviteľné obdobie troch rokov, ak spĺňa podmienky stanovené v prílohe VIII, kapitole I. Schválenie bude platiť pre všetky členské štáty.

3.   Vo schválení bude stanovené, či bude splnomocnenie vydávať osvedčenia, tak ako je uvedené v článku 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c), na celosvetovom základe, alebo sa obmedzí na určitý počet tretích krajín.

Článok 19

1.   AKD bude konať v súlade s pravidlami stanovenými v prílohe VIII, kapitole II, bode 1.

Ak sa nebude rešpektovať jedna alebo viacero podmienok stanovených v týchto pravidlách, členský štát, ktorý AKD schválil, pozastaví schválenie na také obdobie, aké je potrebné na nápravu situácie.

2.   Členský štát, ktorý AKD schválil, bude kontrolovať konanie a správanie AKD v súlade s požiadavkami stanovenými v prílohe VIII, kapitole II, bode 2.

Článok 20

Členské štáty, ktoré schválili AKD, stanovia účinný systém sankcií pre prípady, ak schválená AKD vydala nesprávne osvedčenie.

Článok 21

1.   Členský štát, ktorý schválil AKD, ihneď súhlas odoberie:

—	ak AKD už nevyhovuje podmienkam na schválenie stanoveným v prílohe VIII, kapitole I alebo

—	ak AKD opakovane a systematicky vydáva nesprávne osvedčenia. V tomto prípade sa neuplatní sankcia stanovená v článku 20.

2.   Odobratie bude úplné alebo obmedzené na niektoré časti alebo činnosti AKD podľa charakteru zistených nedostatkov.

3.   Vždy, keď členský štát odoberie súhlas AKD patriacej do skupiny spoločností, členské štáty, ktoré schválili AKD patriace do tej istej skupiny, pozastavia súhlasy týmto AKD na obdobie nepresahujúce tri mesiace s cieľom vykonať potrebné šetrenia na overenie toho, či sa v AKD taktiež nevyskytujú nedostatky zistené v súvislosti s AKD, ktorej bol odobratý súhlas.

Na účely uplatnenia prvého pododseku obsahuje skupina spoločností všetky spoločnosti, ktorých kapitál vlastní, priamo alebo nepriamo, v rozsahu viac ako 50 % jediná materská spoločnosť, ako aj samotnú materskú spoločnosť.

Článok 22

1.   Členské štáty oznámia Komisii schválené AKD.

2.   Členský štát, ktorý odoberie alebo pozastaví schválenie, bude ihneď informovať ostatné členské štáty a Komisiu s uvedením nedostatkov, ktoré viedli k odobratiu alebo pozastaveniu.

Oznámenie členským štátom bude odoslané ústredným orgánom členských štátov uvedeným v prílohe XIII.

3.   Komisia bude periodicky uverejňovať informácie a aktualizovaný zoznam AKD, ktoré schválili členské štáty.

Článok 23

1.   Osvedčenia uvedené v článku 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c), vydané po dátume odobratia alebo pozastavenia schválenia, nebudú platné.

2.   Členské štáty odmietnu prijať osvedčenia uvedené v článku 17 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c), ak zistia v osvedčeniach nesprávnosti alebo nedostatky. Ak boli takéto osvedčenia vydané AKD schválenou iným členským štátom, členský štát, ktorý zistí nesprávnosti, oznámi tieto okolnosti členskému štátu, ktorý dal súhlas.

Článok 24

1.   Členské štáty môžu oslobodiť vývozcov od povinnosti poskytnúť iný dôkaz požadovaný podľa článku 17 ako prepravný doklad alebo jeho elektronický ekvivalent, ako sa uvádza v článku 17 ods. 3, v prípade vývozného colného vyhlásenia, ktoré oprávňuje na udelenie náhrady, keď:

a)	diferencovaná časť náhrady nie je vyššia ako: i) 2 400 EUR, ak tretia krajina alebo územie určenia sú uvedené v prílohe XIV; ii) 12 000 EUR, ak tretia krajina alebo územie určenia nie sú uvedené v prílohe XIV, alebo

b)	prístav miesta určenia sa pre príslušný výrobok nachádza vo vzdialenej zóne náhrad.

2.   Výnimka uvedená v článku 1 písm. b) sa uplatňuje iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a)	výrobky sa prepravujú v kontajneroch a preprava kontajnerov do prístavu vyloženia tovaru sa uskutočňuje po mori;

b)	v prepravnom doklade sa ako miesto určenia uvádza krajina uvedená vo vývoznom colnom vyhlásení alebo prístav, ktorý sa obyčajne využíva na vyloženie výrobkov určených pre priľahlú krajinu, ktorá je krajinou určenia uvedenou vo vývoznom colnom vyhlásení;

c)	doklad o vyložení tovaru sa poskytuje v súlade s článkom 17 ods. 2 písm. a), b) alebo c).

V prípade námornej prepravy v kontajneroch môže členský štát na žiadosť vývozcu súhlasiť s tým, že namiesto dôkazu o vyložení tovaru uvedeného v prvom pododseku písm. c) sa poskytnú ako dôkaz informácie zodpovedajúce informáciám uvedeným v dokumente o vyložení tovaru, ak boli poskytnuté prostredníctvom informačného systému spravovaného treťou stranou zodpovednou za prepravu kontajnerov na miesto určenia, pod podmienkou, že tretia strana sa špecializuje na takéto operácie a bezpečnosť informačného systému bola členským štátom schválená ako bezpečnosť, ktorá spĺňa kritériá stanovené vo verzii, ktorá sa uplatňuje v príslušnom období, niektorej z medzinárodne prijatých noriem stanovených v bode 3 časti B prílohy I k nariadeniu (ES) č. 885/2006.

Dôkaz o vyložení tovaru sa môže poskytnúť podľa prvého pododseku písm. c) alebo podľa druhého pododseku bez toho, aby vývozca musel preukázať, že urobil potrebné opatrenia na získanie dokladu uvedeného v článku 17 ods. 1 písm. a) alebo b).

3.   Oprávnenie na výnimky uvedené v článku 1 písm. a) je automatické okrem prípadov, keď sa uplatňuje odsek 4.

Oprávnenie na výnimku uvedenú v odseku 1 písm. b) sa udeľuje na tri roky vo forme písomného povolenia pred uskutočnením vývozu na základe žiadosti vývozcu. Vývozcovia, ktorí využívajú takéto povolenia, uvádzajú číslo povolenia v žiadosti o platbu.

4.   Ak sa členský štát domnieva, že výrobky, pre ktoré vývozca žiada výnimku podľa tohto článku, boli vyvezené do inej krajiny, ako je krajina uvedená vo vývoznom colnom vyhlásení, alebo prípadne do krajiny mimo príslušnej vzdialenej zóny náhrad, pre ktorú je náhrada stanovená, alebo vývozca umelo rozdelil vývoznú operáciu s cieľom využiť výnimku, členský štát bezodkladne zruší oprávnenie na akúkoľvek výnimku pre príslušného vývozcu podľa tohto článku.

Príslušný vývozca nie je oprávnený na udelenie akejkoľvek ďalšej výnimky podľa tohto článku na obdobie dvoch rokov od dátumu zrušenie oprávnenia.

V prípade zrušenia oprávnenia zaniká oprávnenie na vývoznú náhradu za príslušné výrobky a náhrada sa vráti okrem prípadu, keď vývozca môže, pokiaľ ide o príslušné výrobky, poskytnúť dôkaz požadovaný na základe článku 17.

Navyše oprávnenie na vývozné náhrady zaniká pri výrobkoch, na ktoré sa vzťahuje akékoľvek vývozné colné vyhlásenie predložené po dátume vykonania činu, ktorý viedol k zrušeniu oprávnenia, a náhrady sa vrátia okrem prípadu, keď vývozca môže, pokiaľ ide o príslušné výrobky, poskytnúť dôkaz požadovaný na základe článku 17.

Článok 25

1.   Neuplatnením článku 15 a bez toho, aby bol dotknutý článok 27, časť náhrady bude vyplatená na žiadosť výrobcu po predložení dôkazu, že výrobok opustil colné územie Spoločenstva.

2.   Časť náhrady uvedenej v odseku 1 sa vypočíta pomocou použitia najnižšej sadzby pre náhradu mínus 20 % rozdielu medzi sadzbou stanovenou vopred a najnižšou sadzbou, pričom nestanovenie sadzby sa považuje za najnižšiu sadzbu.

Ak čiastka, ktorá má byť vyplatená, neprevyšuje 2 000 EUR, členské štáty môžu odložiť platbu tejto čiastky až do vyplatenia plnej výšky príslušnej náhrady, s výnimkou prípadov, keď vývozca deklaruje, že v súvislosti s príslušným vývozom nebude žiadať o vyplatenie žiadnej ďalšej čiastky.

3.   V prípade, ak miesto určenia vyznačené v kolónke 7 licencie vydanej s vopred stanovenou náhradou nie je dodržané:

a)	ak sa sadzba náhrady zodpovedajúcej skutočnému miestu určenia rovná alebo je vyššia ako sadzba pre miesto určenia vyznačené v kolónke 7, uplatní sa náhrada pre miesto určenia vyznačené v kolónke 7;

b)

ak je sadzba náhrady zodpovedajúcej skutočnému miestu určenia nižšia ako sadzba za miesto určenia vyznačené v kolónke 7, náhrada, ktorá má byť vyplatená, bude: — náhrada získaná uplatnením sadzby zodpovedajúcej skutočnému miestu určenia, — mínus, s výnimkou prípadov vyššej moci, 20 % rozdielu medzi náhradou za miesto určenia vyznačené v kolónke 7 a náhradou za skutočné miesto určenia.

Na účely uplatnenia tohto článku sú sadzby náhrad, ktoré majú byť zobrané do úvahy, sadzbami platnými v deň podania žiadosti o licenciu. Takéto sadzby sa upravia, v prípade potreby, v deň prijatia vývozného colného vyhlásenia alebo platobného vyhlásenia.

Ak sa prvý a druhý pododsek tohto odseku a článku 48 uplatnia na tú istú vývoznú operáciu, čiastka získaná uplatnením prvého pododseku sa zníži o pokutu ustanovenú v článku 48.

4.   Ak je sadzba náhrady určená na základe vyhlásenia výberového konania a príslušná zmluva ustanovuje povinné miesto určenia, žiadne pravidelné náhrady stanovované pre toto miesto určenia ani skutočnosť, že takáto náhrada nie je stanovená pre toto miesto určenia ku dňu predloženia žiadosti o licenciu alebo k dátumu prijatia vývozného colného vyhlásenia, sa na účely určenia najnižšej sadzby náhrady neberie do úvahy.

Článok 26

1.   Odseky 2 až 5 sa uplatnia, ak sa výrobok vyváža na základe vývoznej licencie alebo potvrdenia o stanovení náhrady vopred, ktoré obsahujú povinné miesto určenia.

2.   Ak výrobok nie je dopravený na povinné miesto určenia, vyplatí sa len časť náhrady vyplývajúca z uplatnenia článku 25 ods. 2.

3.   Ak je výrobok doručený z dôvodov vyššej moci na iné miesto určenia, ako je to, pre ktoré bola vydaná licencia, náhrada sa vyplatí na žiadosť vývozcu, ak predloží dôkaz o vyššej moci a dôkaz o doručení výrobku na miesto určenia; dôkaz o doručení na miesto určenia sa musí predložiť v súlade s článkami 16 a 17.

4.   V prípadoch, keď sa uplatňuje odsek 3, uplatniteľná náhrada sa rovná náhrade stanovenej pre skutočné miesto určenia, ale nemôže byť vyššia ako náhrada uplatniteľná pre miesto určenia vyznačené v kolónke 7 licencie vydanej so stanovením náhrady vopred.

Tieto sadzby náhrady sa upravia, v prípade potreby, v deň prijatia vývozného colného vyhlásenia alebo platobného vyhlásenia.

5.   Vývozca, aby splnil podmienky pre získanie náhrady stanovenej vopred v prípade, ak je výrobok vyvážaný na základe licencie podľa článku 47 nariadenia (ES) č. 376/2008 a náhrada sa mení podľa miesta určenia, musí predložiť dôkaz, okrem dôkazu vyžadovaného podľa článku 17 tohto nariadenia, že bol výrobok doručený v tretej krajine dovozu orgánu špecifikovanému vo vyhlásení výberového konania, na ktorý sa vzťahuje licencia.

Oddiel 3

Špecifické opatrenia ochrany finančných záujmov spoločenstva

Článok 27

1.   Ak:

a)	existujú vážne pochybnosti týkajúce sa skutočného miesta určenia výrobku alebo

b)	z dôvodu rozdielu medzi výškou náhrady za vyvážaný výrobok a výškou nepreferenčného dovozného cla uplatniteľného na rovnaký výrobok ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia bol výrobok pravdepodobne dovezený späť do Spoločenstva alebo

c)	existuje jasné podozrenie, že výrobok bude v nezmenenom stave alebo po spracovaní v tretej krajine dovezený späť do Spoločenstva bez cla alebo za zníženú sadzbu dovozného cla;

jednotná sadzba náhrady alebo časť náhrady uvedenej v článku 25 ods. 2 sa vyplatí len vtedy, ak výrobok opustil colné územie Spoločenstva v súlade s článkom 7, a

i)	v prípade nediferencovaných náhrad výrobok bol dovezený do tretej krajiny do 12 mesiacov odo dňa prijatia vývozného colného vyhlásenia alebo bol v tejto lehote podrobený podstatnejšiemu prepracovaniu alebo pretvoreniu v zmysle článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92;

ii)	v prípade náhrady diferencovanej podľa miesta určenia bol výrobok dovezený v nezmenenom stave do konkrétnej tretej krajiny do 12 mesiacov od dátumu prijatia vývozného colného vyhlásenia.

Na dovoz do tretích krajín sa uplatnia články 16 a 17.

Okrem toho príslušné orgány členských štátov môžu požadovať dodatočný dôkaz pre všetky náhrady, potvrdzujúci ich spokojnosť, že výrobok bol skutočne umiestnený na trh v dovážajúcej tretej krajine alebo bol podrobený podstatnejšiemu prepracovaniu alebo pretvoreniu v zmysle článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92.

Podľa podmienok článku 46 tohto nariadenia môže byť poskytnutá dodatočná lehota.

2.   Členské štáty uplatnia odsek 1 z vlastnej iniciatívy a taktiež na žiadosť Komisie.

Ustanovenia upravujúce prípad predpokladaný v písmene b) odseku 1 sa neuplatní, ak konkrétne okolnosti príslušnej transakcie – berúc do úvahy najmä prepravné náklady – pravdepodobne vylúčia riziko spätného dovozu. Členské štáty ich okrem toho nemôžu uplatniť, ak sa čiastka náhrady rovná alebo je nižšia ako 500 EUR pre príslušné vývozné colné vyhlásenie.

3.   V prípadoch, keď sa uplatní odsek 1 a výrobok po opustení colného územia Spoločenstva sa počas prepravy pokazil z dôvodu vyššej moci:

a)	v prípade nediferencovanej náhrady sa vyplatí celá náhrada;

b)	v prípade diferencovanej náhrady sa vyplatí časť náhrady definovaná v súlade s článkom 25.

4.   Odsek 1 musí platiť skôr, ako je vyplatená náhrada.

Náhrada sa však považuje za neodôvodnene vyplatenú a musí byť vrátená, ak príslušné orgány zistia, dokonca hoci aj po vyplatení náhrady:

a)

že výrobok bol zničený alebo poškodený pred umiestnením na trh v tretej krajine alebo skôr, ako bol podrobený podstatnejšiemu prepracovaniu alebo pretvoreniu v zmysle článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92 v tretej krajine, pokiaľ vývozca nemôže dokázať k spokojnosti príslušných orgánov, že vývoz sa uskutočnil v takých ekonomických podmienkach, že výrobok mohol byť primerane predajný v tretej krajine bez toho, že by bolo dotknuté ustanovenie druhého pododseku článku 28 ods. 2 tohto nariadenia;

b)

že sa na výrobok vzťahuje úprava o odklade cla v tretej krajine 12 mesiacov po dátume vývozu zo Spoločenstva bez toho, aby bol v tretej krajine podrobený podstatnejšiemu prepracovaniu alebo pretvoreniu v zmysle článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92 a vývoz sa neuskutočnil ako normálna finančná transakcia;

c)

že je vyvezený výrobok dovezený späť do Spoločenstva bez toho, aby bol podrobený podstatnejšiemu prepracovaniu alebo pretvoreniu v zmysle článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92, že nepreferenčné clo na dovoz je nižšie ako poskytnutá náhrada a že vývoz sa neuskutočnil ako normálna obchodná transakcia;

d)

že výrobky uvedené v prílohe XV sú dovezené späť do Spoločenstva: — po tom, ako boli podrobené opracovaniu alebo pretvoreniu v tretej krajine bez toho, aby dosiahli úroveň spracovania ustanovenú v článku 24 nariadenia (EHS) č. 2913/92, a — za znížené alebo nulové dovozné clo a nie nepreferenčnú sadzbu.

Členské štáty oznámia Komisii bezodkladne, ak zistia, že by výrobky, iné ako výrobky uvedené v prílohe XV, mohli spôsobiť narušenie obchodu.

Písmená c) a d) sa neuplatnia v prípadoch, keď sa uplatní kapitola 2 („Vrátený tovar“) hlavy VI nariadenia (EHS) č. 2913/92, alebo ak sú výrobky dovezené späť minimálne do dvoch rokov po dátume ich vývozu.

Článok 48 sa neuplatní na prípady uvedené v písmenách b), c) a d).

Oddiel 4

Prípady, keď sa neposkytuje žiadna náhrada

Článok 28

1.   Na výrobky, ktoré nie sú primeranej a prijateľnej kvality ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia, sa neposkytuje žiadna náhrada.

Výrobky sa považujú za spĺňajúce požiadavku ustanovenú v prvom pododseku, ak sú predajné na území Spoločenstva za normálnych podmienok pod opisom uvedeným v žiadosti o náhradu a ak v prípadoch, keď sú takéto výrobky určené na ľudskú spotrebu, ich použitie na tento účel nie je vylúčené alebo podstatne narušené z dôvodu ich vlastností alebo podmienok.

To, či výrobky spĺňajú požiadavky ustanovené v prvom pododseku, sa preskúma v súlade s normami alebo praxou platnou v Spoločenstve.

Náhrada sa však poskytne aj v prípade, ak vyvážané výrobky podliehajú v krajine určenia zvláštnym záväzným podmienkam, najmä podmienkam týkajúcim sa ochrany zdravia a hygieny, ktoré nezodpovedajú normám ani praxi platnej v Spoločenstve. Je zodpovednosťou vývozcu, aby na požiadanie príslušného orgánu preukázal, že výrobky spĺňajú takéto záväzné podmienky platné v krajine určenia.

Okrem toho môžu byť pre určité výrobky prijaté zvláštne ustanovenia.

2.   Ak bol výrobok primeranej a prijateľnej obchodnej kvality pri opustení Spoločenstva, má nárok na tú časť náhrady vypočítanú v súlade s článkom 25 ods. 2, s výnimkou prípadov, keď sa uplatní článok 27. Bez ohľadu na vyššie uvedené stratí tento nárok, ak existuje dôkaz, že:

—	už nie je primeranej a prijateľnej obchodnej kvality kvôli skrytej chybe, ktorá sa objaví neskôr,

—	nemôže byť predaný koncovému spotrebiteľovi, pretože dátum spotreby nasledoval tesne po dátume vývozu.

Ak existuje dôkaz, že výrobok už nie je primeranej a prijateľnej obchodnej kvality pred vykonaním dovozných colných formalít v tretej krajine, nemá nárok na diferencovanú časť náhrady.

3.   Žiadna náhrada sa neposkytne na výrobky, ktoré prekročia maximálnu úroveň rádioaktivity povolenej podľa legislatívy Spoločenstva. Úrovne uplatniteľné na výrobky, bez ohľadu na pôvod, sú úrovne ustanovené v článku 2 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 733/2008 (20).

Článok 29

1.   Žiadna náhrada sa neposkytne na vývoz podliehajúci vývoznému clu alebo inému vývoznému poplatku stanovenému vopred alebo určenému vo výberovom konaní.

2.   Ak je v prípade zloženého výrobku vývozné clo alebo iný vývozný poplatok stanovený vopred na základe jednej alebo viacerých zložiek výrobku, na túto zložku alebo zložky sa neposkytne žiadna náhrada.

Článok 30

Žiadna náhrada sa neposkytne na výrobky, ktoré sú predané alebo distribuované na paluby plavidiel a ktoré sa pravdepodobne dostanú späť do Spoločenstva bez cla podľa nariadenia Rady (EHS) č. 918/83 (21).

KAPITOLA 2

Zálohy na náhrady

Článok 31

1.   Na žiadosť vývozcu členské štáty vyplatia náhradu v plnej výške alebo čiastočne vopred, len čo je prijaté vývozné colné vyhlásenie pod podmienkou, že bude zložená colná zábezpeka rovnajúca sa zálohe plus 10 %.

Členské štáty môžu ustanoviť podmienky, ktoré sa budú vzťahovať na žiadosti o zálohu na časť náhrady.

2.   Čiastka, ktorá sa má vyplatiť vopred, sa vypočíta za použitia sadzby náhrady uplatňujúcej sa na deklarované miesto určenia a v prípade potreby bude upravená o ďalšie čiastky ustanovené v nariadeniach Spoločenstva.

3.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že neuplatnia odsek 1, ak čiastka, ktorá sa má vyplatiť, neprekročí 2 000 EUR.

Článok 32

1.   Ak čiastka vyplatená vopred je vyššia ako čiastka, ktorá mala byť skutočne vyplatená pri príslušnej vývoznej operácii alebo náhradnej vývoznej operácii, príslušný orgán začne bezodkladne postup ustanovený v článku 29 nariadenia (EHS) č. 2220/85 s cieľom získať od vývozcu vrátenie rozdielu medzi týmito dvoma sumami zvýšeného o 10 %.

Kde sa však dodatočných 10 % nevyžaduje z dôvodu vyššej moci:

—	nie je možné predložiť dôkaz, ktorý sa má podľa tohto nariadenia predložiť s cieľom preukázať splnenie podmienok na získanie náhrady, alebo

—	výrobok príde na iné miesto určenia ako to, pre ktoré bola vypočítaná záloha.

2.   Ak výrobok nepríde na miesto určenia, pre ktoré bola záloha vypočítaná, z dôvodu nepresnosti spôsobenej treťou stranou na úkor vývozcu a ak vývozca o tom okamžite informuje príslušné orgány z vlastnej iniciatívy a písomne, a vráti náhradu vyplatenú vopred, zvýšenie stanovené v odseku 1 sa obmedzí na úrok splatný za obdobie, ktoré uplynulo od prijatia zálohy po vrátenie, vypočítané v súlade so štvrtým pododsekom článku 49 ods. 1.

Prvý pododsek sa neuplatní, ak už príslušné orgány oznámili vývozcovi svoj úmysel uskutočniť kontrolu alebo ak sa vývozca nejakým spôsobom o tomto úmysle dozvedel.

3.   Vývoz, po spätnom dovoze v rámci systému vráteného tovaru, náhradných výrobkov spadajúcich pod rovnakú podpoložku kombinovanej nomenklatúry, sa považuje za náhradný vývoz, ak sú splnené podmienky ustanovené v článku 44 ods. 2 písm. a) a b) nariadenia (ES) č. 376/2008.

Prvý pododsek sa uplatní, len ak sa použije systém vratného tovaru v členskom štáte, v ktorom bolo prijaté vývozné vyhlásenie na pôvodný vývoz, alebo v členskom štáte pôvodu podľa článku 15 smernice Rady 97/78/ES (22).

HLAVA III

OSTATNÉ TYPY VÝVOZU A ZVLÁŠTNE PRÍPADY

KAPITOLA 1

Miesta určenia považované za vývoz zo Spoločenstva a zásobovanie potravinami

Článok 33

1.   Na účely tohto nariadenia sa za vývoz z colného územia Spoločenstva považujú:

a)	dodávky v rámci Spoločenstva pre zásobovanie potravinami: — námorných plavidiel, — lietadiel na medzinárodných linkách vrátane letov v rámci Spoločenstva;

b)	dodávky medzinárodným organizáciám majúcim sídlo v Spoločenstve;

c)	dodávky ozbrojeným silám nachádzajúcim sa na území niektorého členského štátu, ktoré však nie sú pod jeho velením.

2.   Odsek 1 sa uplatní len vtedy, ak je dovoz výrobkov toho istého druhu z tretích krajín a určených na takéto použitie oslobodený od dovozného cla v príslušnom členskom štáte.

3.   Dodávky výrobkov do skladov nachádzajúcich sa v Spoločenstve a patriacich medzinárodným organizáciám, ktoré sa špecializujú na humanitárne akcie, s cieľom uskutočňovania operácií potravinovej pomoci v tretích krajinách sa klasifikujú ako vývoz z colného územia Spoločenstva.

Povolenie uplatniť prvý pododsek vydajú príslušné orgány členského štátu uskladnenia, ktorý určí colný status skladu a prijme opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby príslušné výrobky dorazili na miesto určenia.

4.   Ustanovenia článku 5 ods. 7 sa nevzťahujú na dodávky obsiahnuté v tomto článku. Avšak členské štáty môžu prijať vhodné opatrenia, aby povolili kontroly produktov.

Článok 34

1.   V prípade dodávok uvedených v článkoch 33 a 41, môžu členské štáty bez ohľadu na článok 5 povoliť, aby sa pri vyplácaní náhrad postupovalo takto. Vývozcovia, ktorí majú povolenie použiť tento postup, nemôžu zároveň pre tie isté výrobky použiť normálny postup.

Povolenie môže byť obmedzené na určité miesta nakladania v členskom štáte vývozu. Povolenie sa môže týkať nakladania v iných členských štátoch, v takom prípade sa uplatní článok 8.

2.   Pre produkty nakladané každý mesiac, ako je stanovené v tomto článku, posledný deň mesiaca slúži na určenie sadzby uplatniteľnej náhrady.

Rozhodujúca skutočnosť pre výmenný kurz, ktorý sa má uplatňovať na náhradu, je uvedená v článku 1 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1913/2006.

3.   Kde náhrada sa určuje oznámením o vyhlásení verejnej súťaže, licencia musí byť platná v posledný deň mesiaca.

4.   Vývozcovia si musia viesť register obsahujúci nasledujúce informácie:

a)	podrobnosti potrebné na identifikáciu výrobkov v súlade s článkom 5 ods. 4;

b)	názov alebo registračné číslo plavidla/plavidiel alebo lietadiel, na ktoré sú výrobky naložené;

c)	dátum naloženia.

Podrobnosti uvedené v prvom pododseku sa musia zaznamenať v registri najneskôr prvý pracovný deň nasledujúci po dni naloženia. Ak sa však nakladanie vykonáva v inom členskom štáte, tieto podrobnosti sa musia zaznamenať v registri najneskôr prvý pracovný deň po dni, keď bol vývozca informovaný o tom, že výrobky boli naložené.

Vývozcovia musia taktiež spolupracovať pri všetkých kontrolách, ktoré členské štáty môžu považovať za potrebné a záznamy majú archivovať minimálne tri roky od konca bežného kalendárneho roka.

5.   Členské štáty sa môžu rozhodnúť, že záznamy môžu byť nahradené dokladmi použitými pri dodávkach tovaru, na ktorých colné orgány potvrdili dátum naloženia.

6.   Odseky 2 až 5 sa uplatnia primerane na dodávky uvedené v článku 33 ods. 1 písm. b) a c).

Článok 35

1.   Na účely článku 33 ods. 1 písm. a) sa výrobky určené na spotrebu na palube lietadiel alebo lodí na prepravu osôb, vrátane výletných lodí, a pripravené pred naložením považujú za výrobky pripravené na palube takejto lode alebo lietadla.

2.   Odsek 1 sa uplatní len pod podmienkou, že pred ich prípravou vývozca poskytne dostatočný dôkaz o množstve, povahe a vlastnostiach základných výrobkov, v súvislosti s ktorými si nárokuje náhradu.

3.   Úpravy o potravinových skladoch ustanovené v článku 37 sa môžu uplatniť na prípravu výrobkov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku.

Článok 36

1.   Náhrady nebudú vyplatené, pokiaľ výrobky, na ktoré boli prijaté vývozné colné vyhlásenia, nedorazia v nezmenenom stave na miesto určenia, na ktoré sa vzťahuje článok 33, do 60 dní od prijatia colného vyhlásenia.

2.   Článok 7 ods. 3 a 4 sa uplatní v prípadoch ustanovených v odseku 1 tohto článku.

3.   Ak pred príchodom na miesto určenia, na ktoré sa vzťahuje článok 33, výrobok, na ktorý sa vzťahuje prijaté vývozné colné vyhlásenie, prechádza územím Spoločenstva iným ako územie členského štátu, na ktorého území bolo colné vyhlásenie prijaté, sa dôkaz, že výrobok dorazil na konkrétne miesto určenia, musí predložiť vo forme kontrolnej kópie T5.

Musia byť vyplnené kolónky 33,103, 104, a kde to prichádza do úvahy, aj kolónka 105 kontrolnej kópie T5. Zodpovedajúco sa potvrdí aj kolónka 104.

4.   Formulár 302, ktorý sprevádza výrobky doručené ozbrojeným silám podľa článku 33 ods. 1 písm. c), sa považuje za kontrolnú kópiu T5 uvedenú v odseku 3 tohto článku za predpokladu, že prijatie výrobkov na formulári potvrdili príslušné vojenské orgány.

Článok 37

1.   Členské štáty môžu vyplatiť vývozcom náhradu vopred za zvláštnych podmienok, ktoré sú uvedené nižšie, ak sa predloží dôkaz, že výrobky boli do 30 dní od prijatia vývozného colného vyhlásenia, s výnimkou prípadov vyššej moci, umiestnené do priestorov podliehajúcich colnej kontrole na účely zásobovania potravinami v rámci Spoločenstva:

a)	námorných plavidiel alebo

b)	lietadiel na medzinárodných linkách vrátane letov v rámci Spoločenstva alebo

c)	vrtných alebo ťažobných súprav, ktoré sú uvedené v článku 41.

Priestory podliehajúce colnej kontrole, ďalej len „potravinové sklady“, a uskladňovatelia musia byť špeciálne na účely tohto článku schválení.

2.   Členské štáty, na ktorých území sa potravinové sklady nachádzajú, vydajú povolenie len uskladňovateľom a potravinovým skladom ponúkajúcim potrebné záruky. Povolenie môže byť zrušené.

Povolenie bude vydané len uskladňovateľom, ktorí sa písomne zaviažu, že:

a)	umiestnia výrobky v nezmenenom stave alebo zmrazené a/alebo po zabalení pre zásobovanie v rámci Spoločenstva na palubách: — námorných plavidiel alebo — lietadiel na medzinárodných linkách, vrátane letov v rámci Spoločenstva, alebo — vrtných alebo ťažobných súprav, ktoré sú uvedené v článku 41;

b)

budú viesť register umožňujúci príslušným orgánom vykonať všetky potrebné kontroly a obsahujúci najmä: — dátum prijatia do potravinového skladu, — poradové čísla colných dokladov sprevádzajúcich výrobky a podrobné údaje príslušného colného úradu, — informácie potrebné na identifikáciu výrobkov podľa článku 5 ods. 4, — dátum, kedy výrobky opustili potravinový sklad, — registračné čísla a názvy (ak nejaké sú) plavidiel alebo lietadiel, na palubu ktorých sú výrobky naložené, alebo názov skladu, do ktorého boli premiestnené, — dátum, kedy boli umiestnené na palubu;

c)	budú archivovať záznamy minimálne tri roky od uplynutia bežného kalendárneho roka;

d)	spolupracovať pri kontrolách, najmä pri pravidelných kontrolách, ktoré príslušné orgány považujú za vhodné na overenie dodržiavania tohto odseku;

e)	vyplatiť sumy požadované ako vrátenie náhrady v prípade uplatnenia článku 39.

3.   Čiastky vyplatené vývozcom podľa odseku 1 musia byť uvedené ako platby na účet orgánu, ktorý preddavok vypláca.

Článok 38

1.   V prípade, ak je vývozné colné vyhlásenie prijaté v členskom štáte, v ktorom sa sklad nachádza, príslušné colné orgány musia v deň prijatia tovaru do potravinového skladu potvrdiť národný doklad používaný na získanie vyplatenia preddavku náhrady, potvrdiť národný dokument používaný na získanie zálohovej platby náhrady s konštatovaním v tom zmysle, že výrobky sú v súlade s článkom 37.

2.   Ak sú vývozné colné vyhlásenia prijaté v iných členských štátoch, ako je členský štát, v ktorom sa nachádza potravinový sklad, dôkaz o tom, že výrobky boli umiestnené do potravinového skladu, sa predkladá vo forme kontrolnej kópie T5.

Vyplnia sa kolónky 33, 103 a 104 a prípadne aj kolónka 105 kontrolnej kópie T5. Do kolónky 104 kontrolnej kópie T5 sa pod záhlavie „Iné“ zapíše jedna z položiek uvedených v prílohe XVI.

Príslušný colný úrad členského štátu miesta určenia potvrdí kontrolnú kópiu s konštatovaním v tom zmysle, že výrobky boli umiestnené v sklade po vykonaní kontroly a že výrobky boli zaznamenané v registri ustanovenom v článku 37 ods. 2.

Článok 39

1.   Ak sa zistí, že výrobok umiestnený v potravinovom sklade nedorazil na stanovené miesto určenia, alebo nie je v takom stave, že by mohol byť zaslaný na stanovené miesto určenia, uskladňovateľ musí zaplatiť pevne stanovenú sumu príslušnému orgánu členskému štátu miesta uskladnenia.

2.   Pevne stanovená suma uvedená v odseku 1 sa vypočíta takto:

a)	stanoví sa celkové dovozné clo uplatniteľné na rovnaký výrobok v deň uvoľnenia tovaru do voľného obehu v členskom štáte uskladnenia;

b)	čiastka získaná podľa a) sa potom zvýši o 20 %.

Sadzba, ktorá sa použije na výpočet dovozného cla, je:

a)	sadzba platná v deň, keď výrobok dorazil na iné miesto určenia ako stanovené, alebo v deň, od ktorého už výrobok nebol v takom stave, aby mohol byť poslaný na stanovené miesto určenia, alebo

b)	ak tento deň nie je možné určiť, sadzba platná v deň, keď sa zistilo, že povinné miesto určenia nebolo dodržané.

3.   Ak uskladňovateľ môže preukázať, že čiastka vyplatená vopred za príslušný výrobok je nižšia ako pevne stanovená suma vypočítaná podľa odseku 2, musí zaplatiť len túto čiastku plus 20 %.

V prípade, ak bola čiastka vyplatená vopred v inom členskom štáte, zvýši sa o 40 %. V takých prípadoch, pokiaľ ide o členské štáty miesta uskladnenia, ktoré nepatria do Európskej menovej únie, čiastka sa musí prepočítať do národnej meny členského štátu miesta uskladnenia, použijúc výmenný kurz eura platný v deň, ktorý sa použil pri výpočte cla uvedeného v odseku 2 prvom pododseku písmene a).

4.   Platba ustanovená v tomto článku sa nevzťahuje na straty, ku ktorým došlo počas uskladnenia v potravinovom sklade a ktoré boli spôsobené prirodzeným úbytkom alebo balením.

Článok 40

1.   Minimálne raz za 12 mesiacov musia príslušné orgány členských štátov, v ktorých sa potravinové sklady nachádzajú, vykonať fyzickú kontrolu množstva v nich uskladnených výrobkov.

Ak však prijatie výrobkov do a ich vydanie z potravinového skladu podlieha stálym kontrolám colných orgánov, príslušné orgány môžu obmedziť toto overenie len na dokumentárnu kontrolu uskladnených výrobkov.

2.   Príslušné orgány členských štátov miesta uskladnenia môžu povoliť prevoz výrobkov do iného potravinového skladu.

V takých prípadoch sa musia podrobnosti o druhom potravinovom sklade uviesť v registri prvého. Druhý potravinový sklad a uskladňovateľ musia byť tiež zvlášť schválení na účely režimu uskladnenia výrobkov v potravinovom sklade.

Hneď ako sú výrobky umiestnené pod dohľad v druhom potravinovom sklade, druhý uskladňovateľ je zodpovedný za všetky sumy splatné podľa článku 39.

3.   Ak sa druhý potravinový sklad nenachádza v tom istom členskom štáte ako prvý, dôkaz o tom, že výrobky boli umiestnené do druhého skladu, sa predkladá vo forme originálu kontrolnej kópie T5, ktorá musí obsahovať jedno zo znení textu ustanoveného v článku 38 ods. 2.

Príslušný colný úrad členského štátu miesta určenia potvrdí kontrolnú kópiu T5 s konštatovaním v tom zmysle, že výrobky boli umiestnené v sklade po vykonaní kontroly a boli zaznamenané v registri ustanovenom v článku 37 ods. 2.

4.   Ak sú výrobky odvezené z potravinového skladu a umiestnené na palubu lode alebo lietadla v inom členskom štáte ako členský štát uskladnenia, dôkaz, že tam boli umiestnené, sa predkladá v súlade s článkom 36 ods. 3.

5.   Dôkaz o umiestnení pod dohľad v inom potravinovom sklade, dôkaz o doručení na palubu lode alebo lietadla v Spoločenstve a dôkaz o doručení, ktorý je uvedený v článkoch 41 a 42 ods. 3 písm. a), sa musí predložiť, s výnimkou prípadov vyššej moci, do 12 mesiacov od dátumu odvezenia výrobkov z potravinového skladu, ustanovenia článku 46 ods. 3, 4 a 5 platia mutatis mutandis.

KAPITOLA 2

Zvláštne prípady

Článok 41

1.   Na účely stanovenia sadzby náhrady, ktorá má byť vyplatená, sa považujú za dodávky zásob v zmysle článku 33 ods. 1 písm. a) dodávky potravinových zásob:

a)

na vrtné a ťažobné súpravy vrátane pomocných zariadení poskytujúcich podporné služby pre takéto operácie, ktoré sa nachádzajú v európskej kontinentálnej plytčine alebo v kontinentálnej plytčine neeurópskej časti Spoločenstva, avšak mimo trojmíľového pásma od základnej čiary používanej na určenie výsostných vôd členského štátu a

b)	na námorné a pomocné plavidlá plaviace sa pod vlajkou niektorého členského štátu na otvorenom mori.

„Potravinové zásoby“ znamenajú výrobky určené výlučne na spotrebu na palube.

2.   Odsek 1 sa uplatní, len ak je sadzba náhrady vyššia ako najnižšia sadzba.

Členské štáty môžu uplatniť tieto ustanovenia na všetky dodávky potravinových zásob za predpokladu, že:

a)	je predložené potvrdenie o doručení na palubu a

b)

v prípade vrtných súprav: — doručenie sa uskutočňuje v rámci zásobovacích operácií, ktoré príslušné orgány členského štátu, z ktorého sa uskutočňuje lodná preprava na vrtnú súpravu, považujú za normálne. V tejto súvislosti sa za normálne použité považujú prístavy alebo miesta nakladania, typ plavidla – ak zásobovanie prebieha po mori – a typ balenia a prepravných nádob, s výnimkou prípadov vyššej moci, — zásobovacie plavidlo alebo helikoptéra je prevádzkovaná fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá si v Spoločenstve vedie záznamy, ktoré sú k dispozícii na nahliadnutie a poskytujú dostatočne podrobné údaje o ceste alebo lete.

3.   Potvrdenia o doručení na palubu, ktoré je ustanovené v odseku 2, bodu a), musia obsahovať všetky podrobnosti o výrobkoch a názve a/alebo ostatné podrobnosti identifikujúce vrtnú súpravu alebo námorné, alebo pomocné plavidlo, na ktoré boli doručené, a dátum doručenia. Členské štáty môžu požadovať poskytnutie ďalších informácií.

Takéto potvrdenia musia byť podpísané:

a)	v prípade vrtných súprav: osobou, ktorá je prevádzkovateľom vrtnej súpravy považovaná za zodpovednú za potravinové zásoby. Príslušné orgány prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie, aby boli transakcie pravé. Členské štáty oznámia Komisii prijaté opatrenia;

b)	v prípade námorných alebo pomocných plavidiel: námornými orgánmi.

Neuplatnením odseku 2 v prípade zásobovania vrtných súprav môžu členské štáty oslobodiť vývozcov od povinnosti predkladať potvrdenia o dodávke na palubu v prípade dodávok:

a)	ktoré spĺňajú podmienky na získanie náhrady neprevyšujúcej 3 000 EUR na jeden vývoz;

b)	poskytujúce dostatočnú záruku k spokojnosti členského štátu týkajúcu sa doručenia výrobkov na miesto určenia a

c)	ak je predložený prepravný doklad a dôkaz o úhrade.

4.   Príslušné orgány členského štátu poskytujúce náhradu musia vykonať kontrolu množstiev, ktoré sú deklarované ako doručené na vrtné súpravy, overením záznamov vývozcu a prevádzkovateľa zásobovacieho plavidla alebo helikoptéry. Musia taktiež zabezpečiť, aby množstvá zásob pre potravinové zásobovanie doručené podľa tohto článku neprevýšili požiadavky posádky.

Na účely prvého pododseku je v prípade potreby možné požiadať o pomoc príslušné orgány iných členských štátov.

5.   V prípade, ak sa na dodávky na vrtnú súpravu uplatňuje článok 8, do kolónky 104 kontrolnej kópie T5 sa pod záhlavie „Iné“ uvedie jedna z položiek uvedených v prílohe XVII.

6.   V prípade, keď sa uplatňuje článok 37, uskladňovateľ sa zaväzuje zaznamenávať podrobnosti o vrtnej súprave, na ktorú je zásielka zaslaná, názov/číslo zásobovacieho plavidla/helikoptéry a dátum doručenia na palubu do registra ustanoveného článku 37 ods. 2) písm. b). Potvrdenia o doručení na palubu, ktoré sú uvedené v odseku 3 druhom pododseku písm. a) tohto článku, sa považujú za súčasť takýchto registrov.

7.   Členské štáty zariadia, aby sa viedli záznamy o množstvách výrobkov, rozpísané podľa odvetví, ktoré boli doručené na vrtné súpravy a spadajú pod tento článok.

Článok 42

1.   Na účely určenia úrovne náhrady, ktorá má byť poskytnutá, sa dodávky potravinových zásob mimo Spoločenstva považujú za dodávky podľa článku 33 ods. 1 písm. a).

2.   V prípade, ak sa sadzba náhrady mení podľa miesta určenia, uplatní sa odsek 1 pod podmienkou, že je predložený dôkaz o tom, že výrobky skutočne dodané na palubu sú tie isté, ktoré na tento účel opustili colné územie Spoločenstva.

3.   Na účely tohto článku, výraz „priama dodávka“ znamená dodávku prepravnej nádoby alebo neporušenej zásielky výrobkov na palubu plavidla.

4.   Dôkaz uvedený v odseku 2 sa poskytne nasledujúcim spôsobom:

a)

Dôkaz o priamej dodávke na palubu na účely zásobovania potravinami sa musí predložiť vo forme colného dokladu alebo dokladu spolupodpísaného colnými orgánmi tretej krajiny o dodávke na palubu; takýto doklad môže byť vystavený v súlade so vzorom ustanoveným v prílohe XVIII. Musia byť vyplnené v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Spoločenstva a v jazyku používanom v príslušnej tretej krajine.

b)

Ak vyvážané výrobky nepredstavujú priamu dodávku a sú umiestnené pod colný dohľad v tretej krajine určenia pred dodaním na palubu na účely zásobovania potravinami, dôkaz o takomto dodaní na palubu sa predloží vo forme nasledujúcich dokladov: — colný doklad alebo doklad spolupodpísaný colnými orgánmi tretej krajiny, potvrdzujúci, že obsah prepravnej nádoby alebo neporušenej zásielky výrobkov bol umiestnený do potravinového skladu a že výrobky, z ktorých takáto zásielka pozostáva, majú byť použité výlučne na zásobovanie potravinami; takýto doklad môže byť vystavený v súlade so vzorom ustanoveným v prílohe XVIII, a — colný doklad alebo doklad spolupodpísaný colnými orgánmi tretej krajiny o dodávke na palubu, potvrdzujúci, že všetky výrobky v prepravnej nádobe alebo neporušenej zásielke definitívne opustili potravinový sklad a boli doručené na palubu, a špecifikujúci počet čiastkových dodávok; takýto doklad môže byť vystavený v súlade so vzorom ustanoveným v prílohe XVIII.

c)

V prípade, ak nemôžu byť predložené doklady uvedené v písmene a) a druhej zarážke písmena b), členský štát môže akceptovať dôkaz vo forme potvrdenia o prijatí, podpísaný veliteľom alebo iným službukonajúcim dôstojníkom, a opatrený pečiatkou plavidla. V prípade, ak nemôžu byť predložené doklady uvedené v druhej zarážke písmena b), členský štát môže akceptovať dôkaz vo forme potvrdenia o prijatí, podpísaný zamestnancom leteckej spoločnosti a opatrený pečiatkou leteckej spoločnosti.

d)

Doklady, ktoré sú uvedené v písmene a) a druhej zarážke písmena b), nebudú akceptované členskými štátmi, pokiaľ nebudú obsahovať všetky podrobnosti o výrobkoch doručených na palubu a dátum ich dodania a registračné číslo a názov (ak existuje) plavidla, resp. plavidiel alebo lietadla, resp. lietadiel. Na zistenie toho, či množstvá dodávok doručených na účely zásobovania potravinami zodpovedajú normálnym požiadavkám posádky alebo cestujúcich príslušného plavidla alebo lietadla, môžu členské štáty požadovať poskytnutie dodatočných informácií alebo predloženie ďalších dokladov.

5.   Vo všetkých prípadoch musí byť k žiadosti o platbu priložená kópia alebo fotokópia prepravného dokladu a doklad poskytujúci dôkaz o úhrade za zásoby potravín.

6.   Výrobky spadajúce pod úpravy uvedené v článku 37 sa nesmú použiť na dodávky v súlade s odsekom 4 písm. b) tohto článku.

7.   Článok 24 sa uplatní primerane.

8.   Článok 34 sa neuplatní v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

Článok 43

1.   Neuplatnením článku 161 ods. 3 nariadenia (EHS) č. 2913/92, poľnohospodárske výrobky odoslané na ostrov Helgoland sa na účely ustanovení o vyplatení náhrady považujú za vyvezené.

2.   Výrobky odoslané do San Marína sa na účely ustanovení o vyplatení náhrady nepovažujú za vyvezené.

Článok 44

1.   Náhrady nesmú byť poskytnuté na výrobky spätne vyvezené podľa článku 883 nariadenia (EHS) č. 2454/93 s výnimkou, ak sú následne zamietnuté žiadosti o preplatenie alebo odpustenie dovozného cla a ak sú splnené ostatné podmienky poskytnutia náhrady.

2.   Ak sú výrobky spätne vyvážané v režime uvedenom v odseku 1, odkaz na tento režim musí byť uvedený v dokladoch uvedených v článku 5 ods. 4.

Článok 45

V prípade vývozu určeného:

—	ozbrojeným silám umiestneným v tretej krajine pod velením členského štátu alebo medzinárodnej organizácie, ktorej členom je aspoň jeden členský štát,

—	medzinárodným organizáciám, ktoré majú sídlo v tretej krajine a ktorých členom je aspoň jeden členský štát,

—	diplomatickým zastúpeniam zriadeným v tretej krajine,

v súvislosti s ktorými vývozca nemôže predložiť dôkaz uvedený v článku 17 ods. 1 alebo 2, sa výrobky považujú za dovezené do tretej krajiny, kde sú tieto ozbrojené sily umiestnené alebo kde majú takéto medzinárodné organizácie alebo diplomatické zastúpenia sídlo, po predložení dôkazu o úhrade za výrobky a potvrdenie o ich doručení vydané ozbrojenými silami, medzinárodnou organizáciou alebo diplomatickým zastúpením v príslušnej tretej krajine.

HLAVA IV

POSTUP PRI VYPLÁCANÍ NÁHRAD

KAPITOLA 1

Všeobecné ustanovenia

Článok 46

1.   Náhrady budú vyplatené len na výslovnú žiadosť vývozcu a len členským štátom, na ktorých území bolo prijaté vývozné colné vyhlásenie.

Žiadosť o náhradu sa predkladá:

a)	písomne, pričom na tento účel môžu členské štáty predpísať zvláštny formulár, alebo

b)	počítačovým prenosom v súlade s pravidlami, ktoré ustanovia príslušné orgány.

Členské štáty však môžu rozhodnúť, že žiadosti o náhradu sa musia prekladať výlučne jednou z metód uvedených v druhom pododseku.

Na účely tohto odseku sa články 199 ods. 2 a 3, 222, 223 a 224 nariadenia (EHS) č. 2454/93 uplatnia primerane.

2.   S výnimkou prípadov vyššej moci musia byť doklady týkajúce sa vyplatenia náhrady alebo vrátenia colnej zábezpeky predložené do 12 mesiacov odo dňa prijatia vývozného colného vyhlásenia.

V prípade, ak je vývozná licencia, ktorá je použitá na vývoznú transakciu spĺňajúcu nárok na vyplatenie náhrady, vydaná iným členským štátom, ako je členský štát vývozu, dokumenty týkajúce sa vyplatenia náhrady musia obsahovať riadne overenú fotokópiu obidvoch strán tejto licencie.

3.   V prípade, ak sa kontrolná kópia T5 alebo, kde to prichádza do úvahy, národný doklad potvrdzujúci opustenie colného územia Spoločenstva nevrátia colnému úradu odoslania alebo ústrednému orgánu do troch mesiacov od ich vydania kvôli okolnostiam, ktoré sú mimo kontroly vývozcu, vývozca môže predložiť príslušnej agentúre odôvodnenú žiadosť, aby boli za rovnocenné považované aj ostatné doklady.

Doklady, ktoré majú byť predložené na podporu takejto žiadosti, musia obsahovať nasledujúce:

a)

ak kontrolná kópia alebo národný doklad boli vydané ako dôkaz, že výrobky opustili colné územie Spoločenstva: — kópiu alebo fotokópiu prepravného dokladu a — doklad, ktorý dokazuje, že výrobok bol predložený colnému úradu v tretej krajine, alebo jeden alebo niekoľko z dokladov uvedených v článku 17 ods. 1, 2 a 4. Požiadavka týkajúca sa dokladov uvedených v druhej zarážke môže byť zrušená v prípade vývozu, u ktorého náhrada neprevyšuje 2 400 EUR; v takých prípadoch však vývozca musí predložiť dôkaz o úhrade. V prípade vývozu do tretích krajín, ktoré sú signatármi Dohovoru o spoločnom režime tranzitu, sa za podpornú dokumentáciu považujú návratná kópia 5 spoločného tranzitného dokladu, riadne opečiatkovaná týmito krajinami, jej fotokópia overená ako pravá kópia alebo oznámenie colného úradu odoslania;

b)	v prípadoch, keď sa uplatňujú články 33, 37 alebo 41, potvrdenie colného úradu zodpovedného za kontrolu príslušného miesta určenia, že podmienky pre potvrdenie príslušnej kontrolnej kópie T5 uvedeným úradom boli splnené, alebo

c)	v prípade, keď sa uplatní článok 33 ods. 1 písm. a) alebo 37, potvrdenie o prijatí ustanovené v článku 42 ods. 3 písm. c) a doklad dokazujúci úhradu za dodávky určené na zásobovanie potravinami.

Na účely tohto odseku sa potvrdenie colného úradu miesta opustenia colného územia o tom, že kontrolná kópia T5 bola riadne predložená a obsahuje poradové číslo a názov úradu, ktorý kontrolnú kópiu vydal, a dátum, keď výrobok opustil colné územie Spoločenstva, považuje za rovnocenné kontrolnej kópii T5.

Pri predložení rovnocenného dôkazu sa uplatní odsek 4.

4.   Ak sa vývozcovi nepodarilo získať a predložiť doklady požadované podľa článku 17 v lehote ustanovenej v odseku 2 tohto článku aj napriek tomu, že konal náležite, môže mu byť na jeho žiadosť poskytnutá dodatočná lehota, do ktorej ich má predložiť.

5.   Žiadosti o ďalšie doklady sa považujú za rovnocenné podľa odseku 3, či už doložené podpornou dokumentáciou, alebo nie, a žiadosti o dodatočnú lehotu ustanovenú v odseku 4 sa musia predložiť v lehote ustanovenej v odseku 2. Ak sú však tieto žiadosti predložené do šiestich mesiacov po tejto lehote, uplatnia sa ustanovenia prvého pododseku článku 47 ods. 2.

6.   V prípade, ak sa uplatňuje článok 34, žiadosti o vyplatenie náhrady sa musia predložiť, s výnimkou prípadov vyššej moci, do 12 mesiacov po mesiaci doručenia tovaru na palubu; avšak povolenia, ktoré sú ustanovené v článku 34 ods. 1, môžu vyžadovať, aby vývozcovia predložili žiadosti o vyplatenie náhrady v kratšej lehote.

7.   Príslušné orgány členských štátov môžu vyžadovať preklad všetkých dokladov týkajúcich sa žiadostí o vyplatenie náhrad do úradného jazyka alebo jedného z úradných jazykov príslušného členského štátu.

8.   Platby uvedené v odseku 1 uskutočnia príslušné orgány do troch mesiacov odo dňa, keď majú k dispozícii všetky doklady a informácie potrebné na vybavenie nároku, s výnimkou nasledujúcich prípadov:

a)	vyššej moci alebo

b)	ak bolo začaté mimoriadne administratívne vyšetrovanie nároku na náhradu. V takých prípadoch môže byť náhrada vyplatená až po uznaní nároku, alebo

c)	pre uplatnenie kompenzácie ustanovenej v článku 49 ods. 2 druhom pododseku.

9.   Členské štáty môžu rozhodnúť, že neposkytnú náhrady, ak je suma nižšia alebo sa rovná 100 EUR na jednu vývoznú deklaráciu.

Článok 47

1.   V prípadoch, keď sú splnené všetky požiadavky ustanovené v pravidlách Spoločenstva na preukázanie nároku na náhradu iné ako splnenie jedného z limitov ustanovených v článkoch 7 ods. 1, 16 ods. 1 a 37 ods. 1, uplatnia sa nasledujúce pravidlá:

a)	náhrada sa najprv zníži o 15 %;

b)

zvyšok náhrady, ďalej uvádzaný ako „znížená náhrada“, sa ďalej zníži takto: i) 2 % zníženej náhrady sa odpočítavajú za každý deň, o ktorý je prekročený časový limit ustanovený v článku 16 ods. 1; ii) 5 % zníženej náhrady sa odpočítava za každý deň, o ktorý je prekročený časový limit ustanovený v článku 7 ods. 1, alebo iii) 10 % zníženej náhrady sa odpočítava za každý deň, o ktorý je prekročený časový limit ustanovený v článku 37 ods. 1.

2.   Ak je dôkaz, že všetky požiadavky ustanovené v nariadeniach Spoločenstva boli splnené, predložený do 6 mesiacov od uplynutia lehôt ustanovených v článku 46 ods. 2 a 4, náhrada, ktorá má byť vyplatená, sa rovná 85 % sumy, ktorá by bola vyplatená, ak by boli splnené všetky požiadavky.

Ak je dôkaz, že všetky požiadavky ustanovené v nariadeniach Spoločenstva boli splnené do šiestich mesiacov od uplynutia lehôt ustanovených v článku 46 ods. 2 a 4, ale lehoty ustanovené v článkoch 7 ods. 1, 16 ods. 1 alebo 37 ods. 1 boli prekročené, vyplatená náhrada sa rovná náhrade zníženej v súlade s odsekom 1 tohto článku mínus 15 % sumy, ktorá by bola vyplatená, ak by boli dodržané všetky lehoty.

3.   Ak bola náhrada vyplatená vopred v súlade s článkom 31 a jedna alebo niekoľko lehôt ustanovených v článkoch 7 ods. 1 a 16 ods. 1 neboli dodržané, časť colnej zábezpeky, ktorá bude zhabaná, sa rovná zníženiu vypočítanému podľa odseku 1 tohto článku, plus 10 %.

Zvyšok colnej zábezpeky bude vrátený.

Ak bola náhrada vyplatená vopred v súlade s článkom 31 a dôkaz, že boli splnené všetky požiadavky ustanovené v nariadeniach Spoločenstva, je predložený do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty ustanovenej v článku 46 ods. 2 a 4, čiastka, ktorá má byť vrátená, sa rovná 85 % colnej zábezpeky.

Ak v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje tretí pododsek, neboli okrem toho splnené jedna alebo niekoľko lehôt ustanovených v článku 7 ods. 1 a 16 ods. 1, čiastka, ktorá má byť vrátená, sa rovná:

—	čiastke vrátenej podľa tretieho pododseku,

—	mínus časť colnej zábezpeky zhabanej podľa prvého pododseku.

4.   Celkové zníženie náhrady nesmie prevýšiť plnú výšku náhrady, ktorá by bola vyplatená, ak by boli splnené všetky požiadavky.

5.   Na účely tohto článku nesplnenie lehoty ustanovenej v článku 36 ods. 1 sa považuje za nesplnenie lehoty ustanovenej v článku 7 ods. 1.

6.   V prípadoch, keď sa uplatnia články 4 ods. 2 a/alebo 25 ods. 3 a/alebo 48:

—	sa zníženia ustanovené v tomto článku vypočítajú na základe náhrady, ktorá má byť vyplatená podľa článku 4 ods. 2 a/alebo 25 ods. 3 a/alebo 48,

—	zníženie náhrady podľa tohto článku nesmie prevýšiť zníženie podľa článku 4 ods. 2 a/alebo 25 ods. 3 a/alebo 48.

KAPITOLA 2

Sankcie a vracanie čiastok zaplatených navyše

Článok 48

1.   Ak sa zistí, že vývozca s cieľom získať vývoznú náhradu požiadal o náhradu prevyšujúcu skutočne uplatniteľnú náhradu, náhrada splatná pre príslušný vývoz sa rovná náhrade uplatniteľnej na výrobky skutočne vyvezené, znížené o:

a)	polovicu rozdielu medzi požadovanou náhradou a náhradou uplatniteľnou na skutočný vývoz;

b)	dvojnásobok rozdielu medzi požadovanou náhradou a uplatniteľnou náhradou, ak vývozca úmyselne poskytne nepravdivé informácie.

2.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 druhý odsek, v prípadoch, keď sa zistí, že miera vývoznej náhrady podľa článku 9 sa neuviedla, uvedená miera sa pokladá za nulovú. Ak sa zistí, že suma vývozných náhrad vypočítaná na základe informácií poskytnutých podľa článku 9 je nižšia ako uplatniteľná sadzba, náhrada splatná pre príslušný vyvážaný tovar sa rovná náhrade uplatniteľnej na produkty skutočne vyvezené, znížená o:

a)	10 % rozdielu medzi vypočítanou náhradou a náhradou uplatniteľnou na skutočne vyvezený tovar, ak je rozdiel väčší ako 1 000 EUR;

b)	100 % rozdielu medzi vypočítanou náhradou a náhradou uplatniteľnou na skutočne vyvezený tovar v prípade, ak vývozca uviedol, že suma náhrady je nižšia ako 1 000 EUR a suma uplatniteľnej náhrady je vyššia ako 10 000 EUR;

c)	200 % rozdielu medzi vypočítanou náhradou a uplatniteľnou náhradou, ak vývozca úmyselne poskytne nepravdivé informácie.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak vývozca k spokojnosti príslušného orgánu preukáže, že situácia opísaná v uvedenom pododseku nastala z dôvodu vyššej moci, zjavného omylu alebo prípadne že vyplynula z predchádzajúcej správnej informácie o platbe.

Prvý pododsek sa neuplatňuje, v prípade sankcií, ktoré sú založené na tých istých prvkoch ako pri ustanovení práva na vývozné náhrady, ak sú tieto uplatňované v zmysle odseku 1.

3.   Za požadovanú náhradu sa považuje suma vypočítaná na základe informácií poskytnutých podľa článku 5. Ak sa náhrada mení podľa miesta určenia, diferencovaná časť požadovanej náhrady sa vypočíta za pomoci podrobných údajov o množstve, hmotnosti a mieste určenia, poskytnutých podľa článku 46.

4.   Pokuta ustanovená v odseku 1 písm. a) sa neuplatní:

a)	v prípadoch vyššej moci;

b)

vo výnimočných prípadoch, ak vývozca z vlastnej iniciatívy okamžite po tom, ako sa dozvie, že požadovaná náhrada je vyššia ako tá, na ktorú má nárok, písomne oznámi túto skutočnosť príslušnému orgánu, pokiaľ príslušný orgán neinformoval vývozcu, že má v úmysle preskúmať žiadosť, alebo ak sa vývozca inak nedozvedel o tomto úmysle, alebo ak príslušný orgán zistil, že požadovaná náhrada bola nesprávna;

c)	v prípadoch jasnej chyby týkajúcej sa požadovanej náhrady, uznanej príslušnými orgánmi;

d)	v prípadoch, ak je požadovaná náhrada v súlade s nariadením (ES) č. 1043/2005, najmä jeho článkom 10, a je vypočítaná na základe priemerných množstiev za určité obdobie;

e)	v prípadoch úprav hmotnosti, pokiaľ je rozdiel v hmotnosti spôsobený použitou metódou váženia.

5.   Ak je výsledkom zníženia ustanoveného v odseku 1 písm. a) a b) záporná hodnota, vývozca musí zaplatiť túto zápornú čiastku.

6.   Ak príslušné orgány zistia, že požadovaná náhrada je nesprávna a vývoz sa neuskutočnil, následkom čoho náhrada nemôže byť znížená, vývozca musí zaplatiť pokutu podľa odseku 1 písm. a) alebo b), ktorá by sa uplatnila, ak by sa vývoz uskutočnil. Ak sa sadzba náhrady mení podľa miesta určenia, na výpočet požadovanej náhrady a uplatniteľnej náhrady sa použije najnižšia kladná sadzba alebo sadzba vyplývajúca z údajov o mieste určenia podľa článku 31 ods. 2, ak je táto vyššia, s výnimkou prípadov, ak je stanovené povinné miesto určenia.

7.   Platby podľa odsekov 5 a 6 sa musia uskutočniť do 30 dní od prijatia žiadosti o platbu. Ak táto lehota nie je dodržaná, vývozca musí platiť úrok zo sadzby uvedenej v článku 49 ods. 1 za obdobie začínajúce 30 dní po prijatí výzvy na úhradu a končiace dňom, ktorý predchádza dňu uhradenia požadovanej čiastky.

8.   Pokuta sa neuplatní, ak je požadovaná náhrada vyššia ako uplatniteľná náhrada podľa článku 4 ods. 2, článku 25 ods. 3 a/alebo článku 47.

9.   Pokuta sa uplatní bez toho, aby bola dotknutá dodatočná pokuta ustanovená na národnej úrovni.

10.   Členské štáty môžu zrušiť uloženie pokuty vo výške 100 EUR alebo menej na jedno vývozné colné vyhlásenie.

11.   Ak sa na výrobok uvedený vo vývoznom colnom vyhlásení licencia nevzťahuje, nemôže sa vyplatiť žiadna náhrada a odsek 1 sa neuplatní.

12.   Ak bola náhrada stanovená vopred, výpočet pokuty sa uskutoční na základe sadzieb platných v deň, keď bola žiadosť o licenciu podaná, a bez zohľadnenia zníženia náhrady podľa článku 4 ods. 1 alebo zníženia náhrady podľa článku 4 ods. 2 alebo 25 ods. 3. V prípade potreby sa tieto sadzby upravia v deň prijatia vývozného colného vyhlásenia alebo platobného vyhlásenia.

Článok 49

1.   Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť zaplatiť zápornú čiastku podľa článku 48 ods. 5, príjemca musí vrátiť neoprávnene získané náhrady, ktoré obsahujú všetky pokuty uplatniteľné podľa článku 48 ods. 1 a úrok vypočítaný za čas, ktorý uplynul od vyplatenia náhrad po ich vrátenie. Avšak:

a)	ak je vrátenie náhrady kryté nevrátenou colnou zábezpekou, zhabanie tejto colnej zábezpeky v súlade s článkom 32 ods. 1 predstavuje získanie splatných čiastok;

b)	ak bola colná zábezpeka vrátená, príjemca zaplatí takú časť colnej zábezpeky, ktorá by bola zhabaná, plus úrok vypočítaný od dátumu vrátenia colnej zábezpeky po deň, ktorý predchádza platbe.

Platba sa musí uskutočniť do 30 dní od prijatia výzvy na úhradu.

Ak sú príjemcovia požiadaní, aby vrátili finančné prostriedky, na účely výpočtu úroku môžu členské štáty predpokladať, že platba musí byť uskutočnená 20. deň po dni požiadania o ich vrátenie.

Uplatniteľná úroková sadzba sa vypočíta v súlade s vnútroštátnymi predpismi; nemôže však byť nižšia ako sadzba uplatniteľná na opätovné získanie čiastok podľa vnútroštátnych ustanovení.

Ak je platba uskutočnená neodôvodnene ako následok chyby príslušných orgánov, neúčtuje sa žiadny úrok alebo maximálne čiastka zodpovedajúca zisku dosiahnutému nenáležite, ktorú určí členský štát.

Ak je náhrada vyplatená právnemu zástupcovi, on a vývozca sú spoločne a každý zvlášť zodpovední za vrátenie čiastok vyplatených navyše, colných zábezpek neoprávnene vrátených a úrokov vyplývajúcich z príslušného vývozu. Zodpovednosť právneho zástupcu je však obmedzená na jemu vyplatenú čiastku plus úrok.

2.   Späť získané čiastky, čiastky podľa článku 48 ods. 5 a 6 a vybrané úroky sa musia zaplatiť vyplácajúcim agentúram, ktoré musia príslušné čiastky odpočítať z výdavkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF).

Ak nie je dodržaná lehota pre úhradu, členské štáty môžu rozhodnúť, že namiesto vrátenia budú všetky navyše vyplatené čiastky, neoprávnene vrátené colné zábezpeky a kompenzačné úroky odpočítané z nasledujúcich platieb príslušnému vývozcovi.

Druhý pododsek sa taktiež uplatní na čiastky, ktoré majú byť vyplatené podľa článku 48 ods. 5 a 6.

3.   Bez toho, aby bola dotknutá možnosť, ustanovená v článku 48 ods. 10, zrušiť vymáhanie pokút v prípade malých čiastok, môžu členské štáty upustiť od požadovania vrátenia náhrad vyplatených navyše, neoprávnene vrátených colných zábezpek, úrokov a čiastok, ktoré sú ustanovené v článku 48 ods. 5, ak suma, ktorá má byť vrátená v pomere k vývoznému colnému vyhláseniu, neprevýši 100 EUR pod podmienkou, že vnútroštátne predpisy ustanovujú podobné pravidlá na nevymáhanie platieb v takýchto prípadoch.

4.   Povinnosť vrátiť náhradu uvedenú v odseku 1 sa neuplatní, ak:

a)	samotné príslušné orgány členských štátov alebo iný zúčastnený orgán uskutočnili platbu omylom a túto chybu nemohol príjemca odôvodnene zistiť a príjemca sám konal v dobrej viere alebo

b)

lehota, ktorá uplynula medzi dňom oznámenia konečného rozhodnutia o poskytnutí náhrady príjemcovi a dňom prvého informovania príjemcu príslušným vnútroštátnym orgánom alebo orgánom Spoločenstva o neoprávnenej povahe príslušnej platby, je dlhšia ako štyri roky. Toto ustanovenie sa uplatní len vtedy, ak príjemca konal v dobrej viere.

Konanie akejkoľvek tretej osoby týkajúce sa priamo alebo nepriamo formalít na vyplatenie náhrady, vrátane konania medzinárodných kontrolných a dozorných agentúr, sa pripisuje príjemcovi.

Ustanovenia tohto odseku sa neuplatnia na zálohy na náhrady. V prípade nevrátenia čiastok, ktoré vyplýva z uplatnenia tohto odseku, sa administratívne sankcie podľa písm. a) článku 48 ods. 1 neuplatnia.

HLAVA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 50

Členské štáty oznámia Komisii:

—	bezodkladne prípady, na ktoré sa uplatňuje článok 27 ods. 1; Komisia ich oznámi ostatným členským štátom,

—

za každý 12-číslicový kód z množstiev vyvážaných výrobkov, na ktoré sa nevzťahujú vývozné licencie s vopred stanovenou náhradou pre prípady uvedené v prvej zarážke druhého pododseku článku 4 ods. 1, článku 6 a článku 42. Kódy sú zoskupené po sektoroch. Členské štáty prijmú požadované opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby takéto údaje boli oznámené najneskôr druhý mesiac po mesiaci prijatia vyhlásenia o vývoze.

Článok 51

Nariadenie (ES) č. 800/1999 sa zrušuje.

Odkazy na zrušené nariadenie sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe XX.

Článok 52

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

---

(1)  Ú. v. EÚ L 299, 16.11.2007, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 102, 17.4.1999, s. 11.

(3)  Pozri prílohu XIX.

(4)  Ú. v. ES L 336, 23.12.1994, s. 22.

(5)  Ú. v. EÚ L 339, 18.12.2008, s. 53.

(6)  Ú. v. EÚ L 365, 21.12.2006, s. 52.

(7)  Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1.

(8)  Ú. v. ES L 302, 19.10.1992, s. 1.

(9)  Ú. v. ES L 301, 17.10.1992, s. 17.

(10)  Ú. v. ES L 205, 3.8.1985, s. 5.

(11)  Ú. v. ES L 359, 9.12.1992, s. 13.

(12)  Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 1.

(13)  Ú. v. ES L 179, 14.7.1999, s. 1.

(14)  Ú. v. EÚ L 172, 5.7.2005, s. 24.

(15)  Ú. v. ES L 366, 24.12.1987, s. 1.

(16)  Ú. v. EÚ L 114, 26.4.2008, s. 3.

(17)  Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1.

(18)  Ú. v. ES L 226, 13.8.1987, s. 2.

(19)  Ú. v. EÚ L 171, 23.6.2006, s. 90.

(20)  Ú. v. EÚ L 201, 30.7.2008, s. 1.

(21)  Ú. v. ES L 105, 23.4.1983, s. 1.

(22)  Ú. v. ES L 24, 30.1.1998, s. 9.

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---