32008L0050

EUR-Lex

Access to European Union law

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

EUROPA
EUR-Lex home
Smernica - 2008/50 - EN - EUR-Lex

Help

Search tips

Need more search options? Use the Advanced search

Document 32008L0050

Help

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe

Ú. v. EÚ L 152, 11/06/2008, p. 1–44 (BG, ES, CS, DA, DE, ET, EL, EN, FR, IT, LV, LT, HU, MT, NL, PL, PT, RO, SK, SL, FI, SV)

(HR)
⏵Tento dokument bol uverejnený v osobitnom vydaní (HR)
Mimoriadne vydanie v chorvátskom jazyku: Kapitola 15 Zväzok 029 S. 169 - 212

Legal status of the document In force: This act has been changed. Current consolidated version: 18/09/2015

ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2008/50/oj

HTML

PDF

Official Journal

11.6.2008

Úradný vestník Európskej únie

L 152/1

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY 2008/50/ES

z 21. mája 2008

o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 175,

so zreteľom na návrh Komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy (3),

keďže:

(1)

V šiestom environmentálnom akčnom programe Spoločenstva prijatom rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002 (4) sa stanovuje potreba znížiť znečistenie na úrovne minimalizujúce škodlivé účinky na zdravie ľudí, pričom sa osobitná pozornosť venuje citlivým skupinám obyvateľstva, a na životné prostredie ako celok, zlepšiť monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vrátane depozície znečisťujúcich látok a poskytovať informácie verejnosti.

(2)

S cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie ako celok je mimoriadne dôležité bojovať proti emisiám znečisťujúcich látok zo zdroja a prijímať a vykonávať najúčinnejšie opatrenia na znižovanie emisií na miestnej a národnej úrovni, ako aj na úrovni Spoločenstva. Preto by sa malo emisiám škodlivých látok znečisťujúcich ovzdušie zabraňovať, predchádzať im alebo by sa mali znižovať a mali by sa určovať primerané ciele pre kvalitu okolitého ovzdušia, zohľadňujúc pritom príslušné normy, usmernenia a programy Svetovej zdravotníckej organizácie.

(3)

Smernica Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia (5), smernica Rady 1999/30/ES z 22. apríla 1999 o limitných hodnotách oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, tuhých znečisťujúcich látok a olova v okolitom ovzduší (6), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/69/ES zo 16. novembra 2000 týkajúca sa limitných hodnôt pre benzén a oxid uhoľnatý v okolitom ovzduší (7), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/3/ES z 12. februára 2002, ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší (8), a rozhodnutie Rady 97/101/ES z 27. januára 1997, ktorým sa zavádza vzájomná výmena informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie vo voľnom ovzduší v rámci členských štátov (9), sa musia podstatne zrevidovať, aby obsiahli najnovší vývoj v oblasti zdravia a vedy a skúsenosti členských štátov. V záujme jasnosti, zjednodušenia a efektívnosti administratívy je preto vhodné, aby sa uvedených päť aktov nahradilo jedinou smernicou a prípadne vykonávacími opatreniami.

(4)

Keď sa v súvislosti s vykonávaním smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/107/ES z 15. decembra 2004, ktorá sa týka arzénu, kadmia, ortuti, niklu a polycyklických aromatických uhľovodíkov v okolitom ovzduší (10), nadobudne dostatok skúseností, bude možné uvažovať o možnosti zlúčenia jej ustanovení s ustanoveniami tejto smernice.

(5)

Spoločný prístup k hodnoteniu kvality okolitého ovzdušia by sa mal uplatňovať na základe spoločných kritérií hodnotenia. Pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia by sa malo prihliadať na počet obyvateľstva a veľkosť ekosystémov, ktoré sú vystavené znečisteniu ovzdušia. Je preto vhodné zatriediť územie jednotlivých členských štátov do zón alebo aglomerácií odrážajúcich hustotu obyvateľstva.

(6)	Tam, kde je to možné, by sa mali používať modelovacie techniky, ktoré umožnia interpretáciu údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozmiestnenia koncentrácií. Mohlo by to byť základom pre výpočet kolektívnej expozície obyvateľstva žijúceho v danej oblasti.

(7)

S cieľom zabezpečiť, aby boli zhromaždené informácie o znečistení ovzdušia dostatočne reprezentatívne a porovnateľné v rámci Spoločenstva, je dôležité, aby sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia používali štandardizované techniky merania a spoločné kritériá pre počet a umiestnenie meracích staníc. Na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia sa môžu použiť aj iné techniky ako meranie, a preto je potrebné vymedziť kritériá použitia a vyžadovanú presnosť týchto techník.

(8)

Podrobné merania jemných suspendovaných častíc na vidieckych pozaďových miestach by sa mali vykonávať s cieľom lepšie porozumieť vplyvu týchto znečisťujúcich látok a vypracovať vhodné politiky. Takéto merania by sa mali vykonať spôsobom, ktorý je v súlade s meraniami Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP), ktorý bol ustanovený Dohovorom o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 schváleným rozhodnutím Rady 81/462/EHS z 11. júna 1981 (11).

(9)

Stav kvality ovzdušia by sa mal udržiavať tam, kde je už dobrý, alebo zlepšovať. Tam, kde ciele kvality okolitého ovzdušia stanovené v tejto smernici nie sú splnené, by členské štáty mali vykonať opatrenia s cieľom dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami a kritickými úrovňami a podľa možnosti dosiahnuť cieľové hodnoty a dlhodobé ciele.

(10)	Riziko vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia pre vegetáciu a prírodné ekosystémy je najväčšie na miestach mimo mestských oblastí. Hodnotenie týchto rizík a súlad s kritickými úrovňami pre ochranu vegetácie by sa preto mali sústrediť na miesta mimo zastavaných oblastí.

(11)

Jemné suspendované častice (PM2,5) majú podstatný negatívny vplyv na zdravie ľudí. Okrem toho nie je zatiaľ možné určiť prahovú hodnotu, pod ktorou by PM2,5 neznamenali riziko. Z tohto dôvodu by sa táto znečisťujúca látka nemala regulovať tým istým spôsobom ako iné látky znečisťujúce ovzdušie. Cieľom tohto prístupu by malo byť všeobecné zníženie pozaďových koncentrácií v mestskom prostredí, aby bolo zlepšenie kvality ovzdušia prínosom pre veľkú časť obyvateľstva. S cieľom zabezpečiť minimálny stupeň ochrany zdravia všade by sa však tento prístup mal spojiť s limitnou hodnotou, ktorej má v prvej fáze predchádzať cieľová hodnota.

(12)

Existujúce cieľové hodnoty a dlhodobé ciele na zabezpečenie účinnej ochrany zdravia ľudí, vegetácie a ekosystémov pred škodlivými účinkami pôsobenia ozónu by mali zostať nezmenené. Na ochranu širokej verejnosti a citlivých skupín obyvateľstva pred krátkodobým pôsobením zvýšených koncentrácií ozónu by sa mal pre ozón stanoviť výstražný prah a informačný prah. Týmito prahmi by sa malo spustiť informovanie verejnosti o rizikách pôsobenia ozónu a vykonávanie prípadných krátkodobých opatrení na zníženie úrovne ozónu na miestach, kde dôjde k prekročeniu výstražného prahu.

(13)

Ozón je cezhraničnou znečisťujúcou látkou, ktorá sa tvorí v atmosfére z emisií primárnych znečisťujúcich látok, ktorým sa venuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie (12). Pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov kvality ovzdušia a dlhodobých cieľov pre ozón stanovených v tejto smernici by sa mal určovať podľa cieľov a emisných stropov stanovených v smernici 2001/81/ES a prípadne prostredníctvom vykonávania plánov kvality ovzdušia tak, ako je to stanovené v tejto smernici.

(14)

Stále merania by mali byť povinné v zónach a aglomeráciách, v ktorých sa prekračujú dlhodobé ciele pre ozón alebo prahy na hodnotenie iných znečisťujúcich látok. Informácie zo stálych meraní sa môžu doplniť modelovacími technikami a/alebo indikatívnymi meraniami s cieľom umožniť výklad údajov zo vzorkovacích miest z hľadiska geografického rozmiestnenia koncentrácií. Používanie doplňujúcich techník hodnotenia by rovnako malo umožniť zníženie požadovaného minimálneho počtu stálych vzorkovacích miest.

(15)

Príspevky z prírodných zdrojov možno hodnotiť, ale nie riadiť. Preto tam, kde možno príspevky prírodných zdrojov k znečisťujúcim látkam v okolitom ovzduší určiť s dostatočnou istotou a kde k prekročeniu dochádza úplne či čiastočne kvôli týmto príspevkom z prírodných zdrojov, môžu byť tieto za podmienok stanovených v tejto smernici odčítané pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia. Príspevky k prekročeniu limitných hodnôt suspendovaných častíc PM10, ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu ciest, možno pri hodnotení súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia odčítať tiež za predpokladu, že sa prijali primerané opatrenia na zníženie koncentrácií.

(16)

V zónach a aglomeráciách s obzvlášť náročnými podmienkami by malo byť možné predĺžiť lehotu na dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami kvality ovzdušia v prípadoch, keď bez ohľadu na vykonávanie primeraných opatrení na obmedzenie znečistenia existujú výrazné problémy s dosiahnutím súladu v osobitných zónach a aglomeráciách. Každé predĺženie lehoty pre danú zónu alebo aglomeráciu by mal sprevádzať komplexný plán, ktorý zhodnotí Komisia s cieľom zabezpečiť súlad v rámci novej lehoty. S cieľom účinne znižovať emisie v časovom rámci ustanovenom touto smernicou pre dosiahnutie súladu s limitnými hodnotami bude nevyhnutné, aby boli k dispozícii potrebné opatrenia Spoločenstva zohľadňujúce zvolenú úroveň cieľa znížiť emisie zo zdroja v rámci tematickej stratégie týkajúcej sa znečistenia ovzdušia, ktoré by sa mali zohľadniť pri posudzovaní žiadostí o predĺženie lehoty na dosiahnutie súladu.

(17)

Potrebné opatrenia Spoločenstva na zníženie emisií zo zdroja, najmä opatrenia na zlepšenie účinnosti právnych predpisov Spoločenstva pre priemyselné emisie, na obmedzenie emisií výfukových plynov motorov nainštalovaných v ťažkých nákladných vozidlách, na ďalšie zníženie povolených národných emisií najväčších znečisťovateľov v členských štátoch a emisií súvisiacich s dopĺňaním paliva do automobilov na benzínový pohon na čerpacích staniciach a opatrenia na vyriešenie obsahu síry v palivách vrátane lodných palív by mali riadne preskúmať ako prioritu všetky zapojené inštitúcie.

(18)

Mali by sa vypracovať plány kvality ovzdušia pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých koncentrácie znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší prekračujú príslušné cieľové hodnoty alebo limitné hodnoty kvality ovzdušia, ako aj akékoľvek prípadné dočasné medze tolerancie. Látky znečisťujúce ovzdušie pochádzajú z množstva rôznych zdrojov a činností. S cieľom zabezpečiť celistvosť medzi rôznymi politikami by sa takéto plány kvality ovzdušia mali, ak je to uskutočniteľné, zosúladiť a integrovať s plánmi a programami pripravenými podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení (13), smernice 2001/81/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/49/ES z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (14). V plnej miere sa zohľadnia aj ciele kvality okolitého ovzdušia ustanovené v tejto smernici, v ktorej sa povolenia udeľujú pre priemyselné činnosti v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (15).

(19)

V prípade, že existuje riziko prekročenia jedného alebo viacerých výstražných prahov, mali by sa vypracovať akčné plány určujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase s cieľom znížiť toto riziko a obmedziť jeho trvanie. Ak sa riziko vzťahuje na jednu alebo viaceré limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty, členské štáty môžu prípadne vypracovať krátkodobé akčné plány. Pokiaľ ide o ozón, v takýchto krátkodobých akčných plánoch by sa mali zohľadniť ustanovenia rozhodnutia Komisie 2004/279/ES z 19. marca 2004 o pokynoch pre uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/3/ES, ktorá sa týka ozónu v okolitom ovzduší (16).

(20)

Ak po závažnom znečistení pochádzajúcom z iného členského štátu úroveň znečisťujúcej látky presahuje alebo pravdepodobne presiahne príslušné ciele kvality ovzdušia, ako aj prípadnú medzu tolerancie alebo prípadný výstražný prah, členské štáty by sa mali navzájom poradiť. Cezhraničný charakter špecifických znečisťujúcich látok, ako sú ozón a suspendované častice, môže vyžadovať koordináciu medzi susednými členskými štátmi pri vypracovávaní a vykonávaní plánov kvality ovzdušia a krátkodobých akčných plánov a pri informovaní verejnosti. Členské štáty by v prípade potreby mali spolupracovať s tretími krajinami s osobitným dôrazom na včasné zaangažovanie kandidátskych krajín.

(21)

Je nevyhnutné, aby členské štáty a Komisia zhromažďovali, vymieňali a zverejňovali informácie o kvalite ovzdušia s cieľom lepšie porozumieť vplyvom znečistenia ovzdušia a vypracovať vhodné politiky. Aktuálne informácie o koncentráciách všetkých kontrolovaných znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší by sa mali pohotovo sprístupňovať verejnosti.

(22)	S cieľom uľahčiť narábanie s informáciami o kvalite ovzdušia a ich porovnávanie by sa mali tieto údaje poskytovať Komisii v štandardizovanej forme.

(23)

Je nevyhnutné prispôsobiť postupy poskytovania údajov, ich hodnotenia a podávania správ o kvalite ovzdušia tak, aby umožnili použitie elektronických prostriedkov a internetu ako hlavných nástrojov na sprístupnenie informácií a aby boli takéto postupy v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES zo 14. marca 2007, ktorou sa zriaďuje infraštruktúra pre priestorové informácie v Európskom spoločenstve (INSPIRE) (17).

(24)	Je vhodné ustanoviť možnosť prispôsobiť kritériá a techniky používané na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vedeckému a technickému pokroku a prispôsobiť tomu informácie, ktoré sa majú poskytnúť.

(25)

Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov z dôvodu cezhraničnej povahy látok znečisťujúcich ovzdušie a je ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(26)	Členské štáty by mali stanoviť pravidlá pre sankcie uplatniteľné za porušenia ustanovení tejto smernice a zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie by mali byť účinné, primerané a odradzujúce.

(27)

Niektoré ustanovenia aktov zrušených touto smernicou by mali zostať v účinnosti s cieľom zabezpečiť pokračovanie účinnosti súčasných limitov kvality ovzdušia pre oxid dusičitý dovtedy, kým sa od 1. januára 2010 nenahradia, pokračovanie účinnosti ustanovení o podávaní správ o kvalite ovzdušia dovtedy, kým sa neprijmú nové vykonávacie opatrenia, a pokračovanie povinností týkajúcich sa predbežného hodnotenia kvality ovzdušia, ktoré sa vyžaduje podľa smernice 2004/107/ES.

(28)	Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala vzťahovať len na tie ustanovenia, ktoré predstavujú významnú zmenu v porovnaní s predchádzajúcimi smernicami.

(29)	V súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (18) sa členské štáty vyzývajú, aby pre seba a v záujme Spoločenstva vypracovali a zverejnili vlastné tabuľky zhody, ktoré budú čo najlepšie vyjadrovať vzájomný vzťah medzi touto smernicou a opatreniami na jej transpozíciu.

(30)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznávané najmä Chartou základných práv Európskej únie. Cieľom tejto smernice je najmä podporiť integráciu vysokej úrovne ochrany životného prostredia do politík Európskej únie a zlepšenie kvality životného prostredia v súlade so zásadou trvalo udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v článku 37 Charty základných práv Európskej únie.

(31)	Opatrenia potrebné na vykonávanie tejto smernice by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (19).

(32)

Komisia by mala byť splnomocnená na zmenu príloh I až VI, príloh VIII až X a prílohy XV. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tejto smernice, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(33)

Doložka o transpozícii od členských štátov vyžaduje, aby zabezpečili, že sa včas zavedú potrebné merania v mestských pozaďových miestach s cieľom určiť indikátor priemernej expozície a zaručiť plnenie požiadaviek spojených s hodnotením národného cieľa zníženia expozície a výpočtom indikátora priemernej expozície,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

Táto smernica ustanovuje opatrenia zamerané na:

1.	vymedzenie a stanovenie cieľov pre kvalitu okolitého ovzdušia určených na zabránenie, prevenciu alebo zníženie škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a životné prostredie ako celok;

2.	hodnotenie kvality okolitého ovzdušia v členských štátoch na základe spoločných metód a kritérií;

3.	získavanie informácií o kvalite okolitého ovzdušia s cieľom pomáhať boju proti znečisteniu ovzdušia a nepriaznivým vplyvov a monitorovať dlhodobé trendy a zlepšenia vyplývajúce z vnútroštátnych opatrení a opatrení Spoločenstva;

4.	zabezpečenie sprístupňovania takýchto informácií o kvalite okolitého ovzdušia verejnosti;

5.	udržiavanie kvality ovzdušia tam, kde je dobrá, a jej zlepšenie v ostatných prípadoch;

6.	podporu zvýšenej spolupráce medzi členskými štátmi pri znižovaní znečistenia ovzdušia.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice:

1.	„okolité ovzdušie“ je vonkajšie ovzdušie v troposfére, okrem pracovísk, ako sú vymedzené v smernici 89/654/EHS (20), na ktoré sa uplatňujú ustanovenia týkajúce sa zdravia a bezpečnosti pri práci a do ktorých nemá verejnosť pravidelný prístup;

2.	„znečisťujúca látka“ je akákoľvek látka prítomná v okolitom ovzduší s pravdepodobnými škodlivými vplyvmi na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok;

3.	„úroveň“ je koncentrácia znečisťujúcej látky v okolitom ovzduší alebo jej depozícia na povrchoch v danom čase;

4.	„hodnotenie“ je akákoľvek metóda použitá na meranie, výpočet, predpovedanie alebo odhadovanie úrovní;

5.	„limitná hodnota“ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období a po dosiahnutí sa už nemá prekročiť;

6.	„kritická úroveň“ je úroveň stanovená na základe vedeckých poznatkov, nad ktorou sa môžu vyskytnúť priame nepriaznivé vplyvy na niektorých prijímateľov, akými sú stromy, iné rastliny alebo prírodné ekosystémy, ale nie na ľudí;

7.	„medza tolerancie“ je percento limitnej hodnoty, o ktoré môže byť táto hodnota prekročená za podmienok ustanovených v tejto smernici;

8.	„plány kvality ovzdušia“ sú plány, ktoré stanovujú opatrenia s cieľom dosiahnuť limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty;

9.	„cieľová hodnota“ je úroveň stanovená na účely zabránenia, prevencie alebo zníženia škodlivých vplyvov na zdravie ľudí a/alebo životné prostredie ako celok, ktorá sa má dosiahnuť v danom období, ak je to možné;

10.	„výstražný prah“ je úroveň, pri prekročení ktorej existuje pre obyvateľstvo ako celok riziko poškodenia zdravia ľudí už pri krátkodobej expozícii a pri ktorej majú členské štáty okamžite zakročiť;

11.	„informačný prah“ je úroveň, pri prekročení ktorej existuje pre obzvlášť citlivé skupiny obyvateľstva riziko poškodenia zdravia ľudí už pri krátkodobej expozícii a pri ktorej je potrebné im okamžite poskytnúť vhodné informácie;

12.	„horný prah na hodnotenie“ je úroveň, pod ktorou sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia môže použiť kombinácia stálych meraní a modelovacích techník a/alebo indikatívnych meraní;

13.	„dolný prah na hodnotenie“ je úroveň, pod ktorou sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia môžu použiť modelovacie techniky alebo techniky objektívneho odhadu;

14.	„dlhodobý cieľ“ je úroveň, ktorá sa má dosiahnuť v dlhodobom horizonte, okrem prípadov nedosiahnuteľných primeranými opatreniami, s cieľom poskytovať účinnú ochranu zdravia ľudí a životného prostredia;

15.

„príspevky z prírodných zdrojov“ sú emisie znečisťujúcich látok, ktoré nie sú priamo ani nepriamo spôsobené ľudskou činnosťou vrátane prírodných udalostí, ako sú sopečné erupcie, seizmická činnosť, geotermálne aktivity, prírodné požiare, silný vietor, morské aerosóly alebo atmosférické odchýlky alebo prenos prírodných častíc zo suchých oblastí;

16.	„zóna“ je časť územia členského štátu, ktorú tento členský štát vymedzil na účely hodnotenia a riadenia kvality ovzdušia;

17.	„aglomerácia“ je zóna, ktorá je konurbáciou s viac ako 250 000 obyvateľmi alebo v ktorej žije 250 000 obyvateľov alebo menej pri danej hustote obyvateľstva na km2, ktorú stanovia členské štáty;

18.	„PM10“ sú suspendované častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM10, EN 12341, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 10 µm s 50 % účinnosťou;

19.	„PM2,5“ sú suspendované častice, ktoré prejdú zariadením so vstupným otvorom definovaným v referenčnej metóde na vzorkovanie a meranie PM2,5, EN 14907, selektujúcim častice s aerodynamickým priemerom 2,5 µm s 50 % účinnosťou;

20.	„indikátor priemernej expozície“ je priemerná úroveň určená na základe meraní na mestských pozaďových miestach na celom území členského štátu, ktorá odráža expozíciu obyvateľstva; používa sa na výpočet národného cieľa zníženia expozície a záväzku zníženia koncentrácie expozície;

21.	„záväzok zníženia koncentrácie expozície“ je úroveň stanovená na základe indikátora priemernej expozície s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktorá sa dosiahne v danom období;

22.	„národný cieľ zníženia expozície“ je percentuálne zníženie priemernej expozície obyvateľstva členského štátu stanovené na referenčný rok s cieľom znížiť škodlivé vplyvy na zdravie ľudí, ktoré sa má dosiahnuť v danom období tam, kde je to možné;

23.	„mestské pozaďové miesta“ sú miesta v mestských oblastiach, kde sú úrovne reprezentatívne pre expozíciu bežného mestského obyvateľstva;

24.	„oxidy dusíka“ je súčet zmiešavacích pomerov oxidu dusnatého a oxidu dusičitého v jednotke objemu vzduchu (ppbv) vyjadrený v jednotkách hmotnostnej koncentrácie oxidu dusičitého (µg/m3);

25.	„stále merania“ sú merania uskutočňované na stálych miestach nepretržite alebo náhodným odberom vzoriek, ktoré v súlade s príslušnými cieľmi kvality údajov určujú úrovne znečistenia;

26.	„indikatívne merania“ sú merania, ktoré spĺňajú ciele kvality údajov, ktoré sú menej prísne ako tie, ktoré sa vyžadujú pre stále merania;

27.	„prchavé organické zlúčeniny (VOC)“ sú iné organické zlúčeniny z antropogénnych a biogénnych zdrojov než metán, ktoré sú schopné tvoriť fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného svetla;

28.	„prekurzory ozónu“ sú látky, ktoré prispievajú k tvorbe prízemného ozónu, z ktorých niektoré sú uvedené v prílohe X.

Článok 3

Zodpovednosť

Členské štáty určia príslušné orgány a subjekty na vhodných úrovniach zodpovedné za:

a)	hodnotenie kvality okolitého ovzdušia;

b)	schvaľovanie meracích systémov (metód, vybavenia, sietí a laboratórií);

c)	zaisťovanie presnosti meraní;

d)	analýzu metód hodnotenia;

e)	koordináciu na svojom území, ak Komisia organizuje programy Spoločenstva na zabezpečenie kvality;

f)	spoluprácu s inými členskými štátmi a Komisiou.

Príslušné orgány a subjekty v potrebných prípadoch zosúladia svoju činnosť s oddielom C prílohy I.

Článok 4

Ustanovenie zón a aglomerácií

Členské štáty ustanovia na svojom území zóny a aglomerácie. Vo všetkých zónach a aglomeráciách sa vykonáva hodnotenie a riadenie kvality ovzdušia.

KAPITOLA II

HODNOTENIE KVALITY OKOLITÉHO OVZDUŠIA

ODDIEL 1

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vzhľadom na oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, suspendované častice, olovo, benzén a oxid uhoľnatý

Článok 5

Režim hodnotenia

1. Horné a dolné prahy na hodnotenie uvedené v oddiele A prílohy II sa vzťahujú na oxid siričitý, oxid dusičitý a oxidy dusíka, suspendované častice (PM10 a PM2,5), olovo, benzén a oxid uhoľnatý.

Každá zóna a aglomerácia sa klasifikuje podľa týchto prahov na hodnotenie.

2. Klasifikácia uvedená v odseku 1 sa preskúma najmenej každých päť rokov v súlade s postupom ustanoveným v oddiele B prílohy II.

Klasifikácie sa však preskúmajú častejšie v prípade, ak dôjde k významným zmenám v činnostiach súvisiacich s koncentráciami oxidu siričitého, oxidu dusičitého alebo prípadne oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu alebo oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší.

Článok 6

Kritériá hodnotenia

1. Členské štáty hodnotia kvalitu okolitého ovzdušia vzhľadom na znečisťujúce látky uvedené v článku 5 vo všetkých svojich zónach a aglomeráciách v súlade s kritériami ustanovenými v odsekoch 2, 3 a 4 tohto článku a v súlade s kritériami ustanovenými v prílohe III.

2. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 prekračuje horný prah na hodnotenie stanovený pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia použijú stále merania. Tieto stále merania sa môžu doplniť modelovacími technikami a/alebo indikatívnymi meraniami s cieľom poskytnúť primerané informácie o priestorovom rozložení kvality okolitého ovzdušia.

3. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 nedosiahne horný prah na hodnotenie stanovený pre dané znečisťujúce látky, sa na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia môže použiť kombinácia stálych meraní a modelovacích techník a/alebo indikatívnych meraní.

4. Vo všetkých zónach a aglomeráciách, v ktorých úroveň znečisťujúcich látok uvedená v odseku 1 nedosiahne dolný prah na hodnotenie stanovený pre dané znečisťujúce látky, postačujú na hodnotenie kvality okolitého ovzdušia modelovacie techniky alebo techniky objektívneho odhadu či obe tieto techniky.

5. Okrem hodnotení uvedených v odsekoch 2, 3 a 4 sa uskutočňujú aj merania na vidieckych pozaďových miestach mimo významných zdrojov znečisťovania ovzdušia, ktoré majú poskytnúť informácie aspoň o celkovej hmotnostnej koncentrácii a koncentráciách týkajúcich sa chemického zloženia jemných suspendovaných častíc (PM2,5) na základe ročného priemeru a ktoré sa uskutočňujú s použitím týchto kritérií:

a)	na každých 100 000 km2 sa umiestni jedno vzorkovacie miesto;

b)	každý členský štát zriadi aspoň jednu meraciu stanicu alebo môže po dohode s priľahlými členskými štátmi zriadiť jednu alebo niekoľko spoločných meracích staníc pokrývajúcich príslušné susediace zóny tak, aby sa dosiahlo potrebné priestorové rozlíšenie;

c)	vo vhodných prípadoch sa monitorovanie koordinuje so stratégiou monitorovania a programom merania Programu spolupráce pre monitorovanie a vyhodnocovanie diaľkového šírenia látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe (EMEP);

d)	oddiely A a C prílohy I sa vzťahujú na ciele kvality údajov pre merania hmotnostnej koncentrácie suspendovaných častíc a príloha IV sa uplatňuje v celom rozsahu.

Členské štáty oznámia Komisii metódy merania, ktoré použili pri meraní chemického zloženia jemných suspendovaných častíc (PM2,5).

Článok 7

Vzorkovacie miesta

1. Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10, PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší sa určí s použitím kritérií uvedených v prílohe III.

2. V každej zóne alebo aglomerácii, v ktorej sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nesmie byť počet vzorkovacích miest pre každú príslušnú znečisťujúcu látku nižší ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy V.

3. Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále meranie doplnené informáciami z modelovania a/alebo indikatívnymi meraniami, sa však môže celkový počet vzorkovacích miest uvedený v oddiele A prílohy V znížiť až o 50 % za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty alebo výstražné prahy, ako aj primerané informácie pre verejnosť;

počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie ostatných techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky v súlade s cieľmi kvality údajov uvedenými v oddiele A prílohy I a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v oddiele B prílohy I.

Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na limitné hodnoty.

4. Komisia monitoruje uplatňovanie kritérií výberu vzorkovacích miest v členských štátoch, aby sa uľahčilo harmonizované uplatňovanie týchto kritérií v rámci celej Európskej únie.

Článok 8

Referenčné metódy merania

1. Členské štáty uplatňujú referenčné metódy a kritériá merania určené v oddiele A a v oddiele C prílohy VI.

2. Iné metódy merania sa môžu použiť za podmienok stanovených v oddiele B prílohy VI.

ODDIEL 2

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia vzhľadom na ozón

Článok 9

Kritériá hodnotenia

1. Stále merania sa uskutočňujú v zónach a aglomeráciách, v ktorých počas ktoréhokoľvek z predchádzajúcich piatich rokov merania prekročili koncentrácie ozónu dlhodobé ciele určené v oddiele C prílohy VII.

2. V prípade, že je k dispozícii menej údajov ako za päť rokov, môžu členské štáty na účely určenia, či došlo počas týchto piatich rokov k prekročeniu dlhodobých cieľov uvedených v odseku 1, kombinovať výsledky z meracích kampaní krátkodobého trvania uskutočnených v čase a mieste najvyššej pravdepodobnej úrovne s výsledkami z emisných inventúr a modelovania.

Článok 10

Vzorkovacie miesta

1. Umiestnenie vzorkovacích miest na meranie ozónu sa určí s použitím kritérií stanovených v prílohe VIII.

2. V žiadnej zóne ani aglomerácii, v ktorej je jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia meranie, nesmie byť počet vzorkovacích miest na stále merania ozónu nižší ako minimálny počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy IX.

3. Pre zóny a aglomerácie, v rámci ktorých sú informácie zo vzorkovacích miest na stále meranie doplnené informáciami z modelovania a/alebo indikatívnymi meraniami, sa môže počet vzorkovacích miest určený v oddiele A prílohy IX znížiť za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)	doplnkové metódy poskytujú dostatočné informácie na hodnotenie kvality ovzdušia vzhľadom na cieľové hodnoty, dlhodobé ciele, informačné a výstražné prahy;

b)	počet vzorkovacích miest, ktoré sa majú zriadiť, a priestorové rozlíšenie ostatných techník sú dostatočné na stanovenie koncentrácie ozónu v súlade s cieľmi pre kvalitu údajov uvedenými v oddiele A prílohy I a vedú k výsledkom hodnotenia, ktoré spĺňajú kritériá uvedené v oddiele B prílohy I;

počet vzorkovacích miest v každej zóne alebo aglomerácii sa rovná minimálne jednému vzorkovaciemu miestu na 2 milióny obyvateľov alebo jednému vzorkovaciemu miestu na 50 000 km2 podľa toho, v ktorom prípade je počet vzorkovacích miest vyšší, ale v žiadnej zóne ani aglomerácii nesmie klesnúť pod jedno vzorkovacie miesto;

d)	oxid dusičitý sa meria vo všetkých ostatných vzorkovacích miestach s výnimkou vidieckych pozaďových staníc uvedených v oddiele A prílohy VIII.

Výsledky modelovania a/alebo indikatívneho merania sa zohľadňujú pri hodnotení kvality ovzdušia vzhľadom na cieľové hodnoty.

4. Oxid dusičitý sa meria na minimálne 50 % vzorkovacích miest pre ozón požadovaných podľa oddielu A prílohy IX. Takéto meranie je nepretržité, s výnimkou vidieckych pozaďových staníc, ako sa uvádza v oddiele A prílohy VIII, kde sa môžu použiť iné metódy merania.

5. V zónach a aglomeráciách, v ktorých sú počas každého z predchádzajúcich piatich rokov merania koncentrácie pod dlhodobými cieľmi, sa počet vzorkovacích miest na stále merania určuje v súlade s oddielom B prílohy IX.

6. Každý členský štát zabezpečí, aby sa na jeho území zriadilo a prevádzkovalo aspoň jedno vzorkovacie miesto na poskytovanie údajov o koncentráciách prekurzorov ozónu uvedených v prílohe X. Každý členský štát si zvolí počet a umiestnenie staníc, na ktorých sa majú merať prekurzory ozónu, pričom sa zohľadnia ciele a metódy ustanovené v prílohe X.

Článok 11

Referenčné metódy merania

1. Členské štáty uplatňujú referenčné metódy merania ozónu stanovené v bode 8 oddielu A prílohy VI. Iné metódy merania sa môžu použiť za podmienok stanovených v oddiele B prílohy VI.

2. Každý členský štát oznámi Komisii metódy, ktoré používa na odber vzoriek a meranie VOC, ako sú uvedené v prílohe X.

KAPITOLA III

RIADENIE KVALITY OKOLITÉHO OVZDUŠIA

Článok 12

Požiadavky pre prípady, ak sú úrovne nižšie ako limitné hodnoty

V zónach a aglomeráciách, v ktorých sú úrovne oxidu siričitého, oxidu dusičitého, PM10, PM2,5, olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší pod príslušnými limitnými hodnotami určenými v prílohách XI a XIV, členské štáty udržujú úrovne týchto znečisťujúcich látok pod limitnými hodnotami a usilujú sa zachovať najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia v súlade s trvalo udržateľným rozvojom.

Článok 13

Limitné hodnoty a výstražné prahy na ochranu zdravia ľudí

1. Členské štáty zabezpečia, aby úrovne oxidu siričitého, PM10, olova a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší neprekročili na území ich zón a aglomerácií limitné hodnoty stanovené v prílohe XI.

Pokiaľ ide o oxid dusičitý a benzén, limitné hodnoty určené v prílohe XI sa nesmú od dátumov v nej stanovených prekročiť.

Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

Medze tolerancie stanovené v prílohe XI sa uplatňujú v súlade s článkom 22 ods. 3 a článkom 23 ods. 1.

2. Výstražné prahy pre koncentrácie oxidu siričitého a oxidu dusičitého v okolitom ovzduší sú také, ako sú stanovené v oddiele A prílohy XII.

Článok 14

Kritické úrovne

1. Členské štáty zabezpečia dodržiavanie kritických úrovní určených v prílohe XIII, ako sú hodnotené v súlade s oddielom A prílohy III.

2. Na miestach, kde sú jediným zdrojom informácií na hodnotenie kvality ovzdušia stále merania, nesmie byť počet vzorkovacích miest nižší ako minimálny počet určený v oddiele C prílohy V. Na miestach, kde sú tieto informácie doplnené indikatívnymi meraniami alebo modelovaním, môže byť minimálny počet vzorkovacích miest znížený až o 50 %, pokiaľ možno hodnotené koncentrácie príslušnej znečisťujúcej látky stanoviť v súlade s cieľmi kvality údajov určenými v oddiele A prílohy I.

Článok 15

Národný cieľ zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na zníženie expozície PM2.5, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, aby sa národný cieľ zníženia expozície ustanovený v oddiele B prílohy XIV dosiahol k roku tam uvedenému.

2. Členské štáty zabezpečia, aby indikátor priemernej expozície na rok 2015 stanovený v súlade s oddielom A prílohy XIV nepresiahol záväzok zníženia koncentrácie expozície stanovený v oddiele C uvedenej prílohy.

3. Indikátor priemernej expozície pre PM2,5 sa hodnotí v súlade s oddielom A prílohy XIV.

4. Každý členský štát v súlade s prílohou III zabezpečí, aby rozmiestnenie a počet vzorkovacích miest, podľa ktorých je stanovený indikátor priemernej expozície pre PM2,5, primerane odrážal expozíciu bežného obyvateľstva. Počet vzorkovacích miest nesmie byť nižší ako počet určený podľa oddielu B prílohy V.

Článok 16

Cieľová hodnota a limitná hodnota pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, s cieľom zabezpečiť, aby od dátumu uvedeného v oddiele D prílohy XIV neprekročili koncentrácie PM2,5 v okolitom ovzduší cieľovú hodnotu stanovenú v uvedenom oddiele D prílohy XIV.

2. Členské štáty zabezpečia, aby na území ich zón a aglomerácií od dátumu uvedeného v oddiele E prílohy XIV neprekročili koncentrácie PM2,5 v okolitom ovzduší limitnú hodnotu stanovenú v uvedenom oddiele E prílohy XIV. Dodržiavanie týchto požiadaviek sa vyhodnotí v súlade s prílohou III.

3. Medza tolerancie ustanovená v oddiele E prílohy XIV sa uplatňuje v súlade s článkom 23 ods. 1.

Článok 17

Požiadavky v zónach a aglomeráciách, v ktorých koncentrácie ozónu prekračujú cieľové hodnoty a dlhodobé ciele

1. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, ktoré neprinášajú neprimerané náklady, aby zabezpečili, že sa dosiahnu cieľové hodnoty a dlhodobé ciele.

2. V zónach a aglomeráciách, v ktorých došlo k prekročeniu cieľovej hodnoty, členské štáty zabezpečia, aby sa od dátumu uvedeného v oddiele B prílohy VII k tejto smernici vykonával program vypracovaný podľa článku 6 smernice 2001/81/ES a prípadne plán kvality ovzdušia na dosiahnutie cieľových hodnôt, okrem prípadov nedosiahnuteľných opatreniami, ktoré neprinášajú neprimerané náklady.

3. V zónach a aglomeráciách, v ktorých sú úrovne ozónu v okolitom ovzduší vyššie ako dlhodobé ciele, ale nižšie alebo rovnaké ako cieľové hodnoty, členské štáty pripravia a vykonávajú nákladovo efektívne opatrenia na účely dosiahnutia dlhodobých cieľov. Uvedené opatrenia sú prinajmenšom v súlade so všetkými plánmi kvality ovzdušia a programom uvedenými v odseku 2.

Článok 18

Požiadavky v zónach a aglomeráciách, v ktorých koncentrácie ozónu spĺňajú dlhodobé ciele

V zónach a aglomeráciách, v ktorých úrovne ozónu spĺňajú dlhodobé ciele, udržiavajú členské štáty, pokiaľ to faktory vrátane cezhraničného charakteru znečistenia ozónom a meteorologické podmienky umožňujú, tieto úrovne ozónu pod hranicou dlhodobých cieľov a zachovávajú prostredníctvom primeraných opatrení najlepšiu kvalitu okolitého ovzdušia zlučiteľnú s trvalo udržateľným rozvojom a vysokou úrovňou ochrany životného prostredia a zdravia ľudí.

Článok 19

Opatrenia požadované pri prekročení informačného alebo výstražného prahu

Na miestach, kde dôjde k prekročeniu informačného prahu určeného v prílohe XII alebo akýchkoľvek výstražných prahov stanovených v uvedenej prílohe, členské štáty podniknú potrebné kroky na informovanie verejnosti prostredníctvom rozhlasu, televízie, tlače alebo internetu.

Členské štáty takisto zašlú Komisii predbežné informácie týkajúce sa zaznamenaných úrovní a trvania období, počas ktorých bol výstražný alebo informačný prah prekročený.

Článok 20

Príspevky z prírodných zdrojov

1. Členské štáty zašlú Komisii za daný rok zoznam zón a aglomerácií, v ktorých je možné prekračovanie limitných hodnôt pre danú znečisťujúcu látku pripísať prírodným zdrojom. Členské štáty poskytnú informácie o koncentráciách a zdrojoch a dôkaz, že prekročenia možno pripísať prírodným zdrojom.

2. V tých prípadoch, kde bola Komisia informovaná o prekročeniach, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom, v súlade s odsekom 1, sa takéto prekročenia nepovažujú za prekročenia na účely tejto smernice.

3. Komisia do 11. júna 2010 uverejní usmernenia na preukázanie a odpočítanie prekročení, ktoré možno pripísať prírodným zdrojom.

Článok 21

Prekročenia, ktoré možno pripísať zimnému posypu alebo soleniu ciest

1. Členské štáty môžu určiť zóny alebo aglomerácie, v ktorých dochádza k prekročeniu limitných hodnôt pre PM10 v okolitom ovzduší z dôvodu opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest.

2. Členské štáty zašlú Komisii zoznamy všetkých takýchto zón alebo aglomerácií spolu s informáciami o koncentráciách a zdrojoch PM10 v nich.

3. Pri informovaní Komisie v súlade s článkom 27 členské štáty poskytnú potrebné dôkazy o tom, že všetky prekročenia vznikli v dôsledku opätovného rozptylu častíc a že na zníženie týchto koncentrácií sa podnikli primerané opatrenia.

4. Bez toho, aby bol dotknutý článok 20, pokiaľ ide o zóny a aglomerácie uvedené v odseku 1 tohto článku, musia členské štáty vypracovať plány kvality ovzdušia ustanovené v článku 23 iba v prípade, že prekročenia možno pripísať iným zdrojom PM10, než je zimný posyp alebo solenie ciest.

5. Komisia do 11. júna 2010 uverejní usmernenia na určenie príspevkov z opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest.

Článok 22

Predĺženie lehôt na dosiahnutie hodnôt a výnimka z povinnosti uplatňovať určité limitné hodnoty

1. Ak v danej zóne alebo aglomerácii nie je možné dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre oxid dusičitý alebo benzén v lehotách určených v prílohe XI, členský štát môže tieto lehoty pre danú zónu alebo aglomeráciu predĺžiť maximálne o päť rokov za podmienky, že pre zónu alebo aglomeráciu, na ktorú by sa malo predĺženie vzťahovať, sa v súlade s článkom 23 vypracuje plán kvality ovzdušia; takýto plán kvality ovzdušia sa doplní o informácie uvedené v oddiele B prílohy XV, ktoré sa týkajú príslušných znečisťujúcich látok, a preukáže, ako sa dosiahne súlad s limitnými hodnotami v rámci novej lehoty.

2. Ak v danej zóne alebo aglomerácii nemožno z dôvodu rozptylových charakteristík špecifických pre príslušné miesto, nepriaznivých klimatických podmienok alebo cezhraničných príspevkov dosiahnuť súlad s limitnými hodnotami pre PM10 určenými v prílohe XI, je členský štát oslobodený od povinnosti uplatňovať uvedené limitné hodnoty do 11. júna 2011 za predpokladu, že sú splnené podmienky ustanovené v odseku 1 a že členský štát preukáže, že na celonárodnej, regionálnej a miestnej úrovni boli prijaté všetky primerané opatrenia na dodržanie lehôt.

3. Ak členský štát uplatňuje odseky 1 alebo 2, zabezpečí, aby sa limitná hodnota pre každú znečisťujúcu látku neprekročila o viac ako o maximálnu medzu tolerancie stanovenú v prílohe XI pre každú dotknutú znečisťujúcu látku.

4. Členské štáty oznámia Komisii prípady, v ktorých sa podľa ich názoru môžu uplatňovať odseky 1 alebo 2, a oznámia plán kvality ovzdušia uvedený v odseku 1 vrátane všetkých príslušných informácií, ktoré potrebuje Komisia na zhodnotenie toho, či sú alebo nie sú splnené príslušné podmienky. Komisia pri hodnotení zohľadní odhadované účinky opatrení, ktoré prijali členské štáty, na kvalitu okolitého ovzdušia v členských štátoch v súčasnosti a v budúcnosti, ako aj odhadované účinky súčasných opatrení Spoločenstva na kvalitu okolitého ovzdušia a plánované opatrenia Spoločenstva, ktoré Komisia navrhne.

Ak Komisia nevznesie žiadne námietky do deviatich mesiacov od doručenia uvedeného oznámenia, príslušné podmienky na uplatňovanie odsekov 1 alebo 2 sa považujú za splnené.

Ak sú vznesené námietky, Komisia môže od členských štátov vyžadovať úpravu alebo poskytnutie nových plánov kvality ovzdušia.

KAPITOLA IV

PLÁNY

Článok 23

Plány kvality ovzdušia

1. Ak v daných zónach alebo aglomeráciách prekročia úrovne znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší akúkoľvek limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu vrátane akejkoľvek príslušnej medze tolerancie, zabezpečia členské štáty vypracovanie plánov kvality ovzdušia pre tieto zóny a aglomerácie s cieľom dosiahnuť príslušnú limitnú hodnotu alebo cieľovú hodnotu určenú v prílohách XI a XIV.

V prípade prekročenia týchto limitných hodnôt, pre ktoré už lehota na ich dosiahnutie uplynula, stanovia plány kvality ovzdušia vhodné opatrenia na to, aby sa obdobie, keď sú hodnoty prekročené, čo najviac skrátilo. Plány kvality ovzdušia môžu dodatočne zahrnúť osobitné opatrenia zamerané na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

Uvedené plány kvality ovzdušia obsahujú minimálne informácie uvedené v oddiele A prílohy XV a môžu zahrnúť opatrenia podľa článku 24. Tieto plány sa bezodkladne oznámia Komisii, najneskôr však dva roky po skončení roku, v ktorom sa zistilo prvé prekročenie.

Ak sa plány kvality ovzdušia musia pripraviť alebo vykonávať pre niekoľko znečisťujúcich látok, členské štáty podľa potreby pripravia a vykonávajú integrované plány kvality ovzdušia týkajúce sa všetkých dotknutých znečisťujúcich látok.

2. Členské štáty v najväčšom možnom rozsahu zabezpečia súlad s ostatnými plánmi vyžadovanými podľa smerníc 2001/80/ES, 2001/81/ES alebo 2002/49/ES, aby dosiahli príslušné environmentálne ciele.

Článok 24

Krátkodobé akčné plány

1. Ak v danej zóne alebo aglomerácii existuje riziko, že úrovne znečisťujúcich látok prekročia jeden alebo viac výstražných prahov určených v prílohe XII, členské štáty vypracujú akčné plány určujúce opatrenia, ktoré sa majú prijať v krátkom čase na zníženie rizika vzniku takéhoto prekročenia či na obmedzenie jeho trvania. Ak sa takéto riziko vzťahuje na jednu alebo viacero limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt určených v prílohách VII, XI a XIV, členské štáty môžu prípadne vypracovať takéto krátkodobé akčné plány.

Ak však existuje riziko prekročenia výstražného prahu pre ozón určeného v oddiele B prílohy XII, členské štáty vypracujú takéto krátkodobé akčné plány iba v prípade, ak podľa ich názoru existuje po zohľadnení vnútroštátnych zemepisných, meteorologických a hospodárskych podmienok významný potenciál na zníženie rizika vzniku, trvania alebo závažnosti takéhoto prekročenia. Pri vypracúvaní takéhoto krátkodobého akčného plánu členské štáty zohľadnia rozhodnutie 2004/279/ES.

2. Krátkodobé akčné plány uvedené v odseku 1 môžu v závislosti od jednotlivých prípadov ustanovovať účinné opatrenia na kontrolu a v prípade potreby na pozastavenie činností, ktoré prispievajú k riziku prekročenia príslušných limitných hodnôt alebo cieľových hodnôt alebo výstražného prahu. Tieto akčné plány môžu zahŕňať opatrenia vo vzťahu k premávke motorových vozidiel, stavebným prácam, lodiam a prístavom a využívaniu priemyselných závodov alebo výrobkov a vykurovania v domácnostiach. V rámci týchto plánov možno zvážiť aj osobitné akcie na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

3. Keď členské štáty vypracujú krátkodobý akčný plán, sprístupnia verejnosti a príslušným organizáciám, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, výsledky svojich zistení o uskutočniteľnosti a obsahu konkrétnych krátkodobých akčných plánov, ako aj informácie o vykonávaní týchto plánov.

4. Komisia prvýkrát pred 11. júnom 2010 a ďalej v pravidelných intervaloch uverejňuje príklady osvedčených postupov na vypracovanie krátkodobých akčných plánov spolu s príkladmi osvedčených postupov na ochranu citlivých skupín obyvateľstva vrátane detí.

Článok 25

Cezhraničné znečistenie ovzdušia

1. Na miestach, kde z dôvodu významného cezhraničného prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie alebo ich prekurzorov došlo k prekročeniu výstražného prahu, limitnej hodnoty alebo cieľovej hodnoty vrátane príslušnej medze tolerancie alebo dlhodobého cieľa, dotknuté členské štáty spolupracujú a podľa potreby vypracujú spoločné činnosti, ako napr. príprava spoločných alebo koordinovaných plánov kvality ovzdušia podľa článku 23 s cieľom odstrániť tieto prekročenia uplatnením vhodných, ale primeraných opatrení.

2. V prípade každej spolupráce uvedenej v odseku 1 sa Komisia prizve, aby sa tejto spolupráce zúčastnila a pomáhala pri nej. Vo vhodných prípadoch Komisia zváži, pri zohľadnení správ vypracovaných podľa článku 9 smernice 2001/81/ES, či by sa na úrovni Spoločenstva nemali prijať ďalšie opatrenia na zníženie emisií prekurzorov spôsobujúcich cezhraničné znečistenie.

3. Členské štáty, ak je to podľa článku 24 vhodné, pripravia a vykonávajú spoločné krátkodobé akčné plány vzťahujúce sa na susediace zóny v iných členských štátoch. Členské štáty zabezpečia, aby susediace zóny v iných členských štátoch, ktoré vypracovali krátkodobé akčné plány, dostali všetky potrebné informácie.

4. Ak došlo k prekročeniu informačného prahu alebo výstražného prahu v zónach alebo aglomeráciách v blízkosti štátnych hraníc, informácie sa čo najskôr poskytujú príslušným orgánom dotknutých susedných členských štátov. Tieto informácie sa takisto sprístupňujú verejnosti.

5. Pri vypracúvaní plánov ustanovených v odsekoch 1 a 3 a pri informovaní verejnosti, ako uvádza odsek 4, sa členské štáty podľa potreby usilujú o spoluprácu s tretími krajinami, najmä kandidátskymi krajinami.

KAPITOLA V

POSKYTOVANIE INFORMÁCIÍ A PODÁVANIE SPRÁV

Článok 26

Informovanie verejnosti

1. Členské štáty zabezpečia primerané a včasné informovanie verejnosti a príslušných organizácií, ako sú environmentálne organizácie, spotrebiteľské organizácie, organizácie zastupujúce záujmy citlivých skupín obyvateľstva, iné príslušné orgány zdravotnej starostlivosti a príslušné priemyselné združenia, o:

a)	kvalite okolitého ovzdušia v súlade s prílohou XVI;

b)	každom rozhodnutí o predĺžení lehôt podľa článku 22 ods. 1;

c)	akýchkoľvek výnimkách podľa článku 22 ods. 2;

d)	plánoch kvality ovzdušia ustanovených v článku 22 ods. 1 a článku 23 a o programoch uvedených v článku 17 ods. 2.

Informácie sa sprístupnia bezplatne prostredníctvom akéhokoľvek ľahko prístupného média vrátane internetu alebo akéhokoľvek iného vhodného telekomunikačného prostriedku, pričom sa zohľadnia ustanovenia smernice 2007/2/ES.

2. Členské štáty sprístupnia verejnosti výročné správy týkajúce sa všetkých znečisťujúcich látok, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

Uvedené správy poskytujú stručný prehľad o úrovniach prekračujúcich limitné hodnoty, cieľové hodnoty, dlhodobé ciele, informačné prahy a výstražné prahy za príslušné priemerované obdobia. K týmto informáciám sa pripojí stručné hodnotenie účinkov týchto prekročení. Správy môžu vo vhodných prípadoch obsahovať aj ďalšie informácie a hodnotenia ochrany lesov, ako aj informácie o ďalších znečisťujúcich látkach, pre ktoré sú v tejto smernici uvedené ustanovenia o monitorovaní, ako sú okrem iného napr. vybrané neregulované prekurzory ozónu uvedené v oddiele B prílohy X.

3. Členské štáty informujú verejnosť o príslušných orgánoch alebo subjektoch určených na plnenie úloh uvedených v článku 3.

Článok 27

Odovzdávanie informácií a podávanie správ

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa informácie o kvalite okolitého ovzdušia sprístupňovali Komisii v požadovaných lehotách, ako sú určené vykonávacími opatreniami uvedenými v článku 28 ods. 2.

2. V každom prípade sa na špecifické účely hodnotenia dodržiavania limitných hodnôt a kritických úrovní, ako aj dosiahnutia cieľových hodnôt, takéto informácie poskytnú Komisii najneskôr deväť mesiacov po skončení každého roka, pričom obsahujú:

a)	zmeny v zozname a zmeny vymedzenia zón a aglomerácií ustanovených podľa článku 4, ktoré sa uskutočnili v príslušnom roku;

zoznam zón a aglomerácií, v ktorých sú v príslušných prípadoch úrovne jednej alebo viacerých znečisťujúcich látok vyššie ako limitné hodnoty a príslušná medza tolerancie alebo vyššie ako cieľové hodnoty alebo kritické úrovne; a pre tieto zóny a aglomerácie:

i)	vyhodnotené úrovne a v prípade potreby i dátumy a obdobia, kedy sa takéto úrovne zistili;

ii)	prípadne hodnotenie príspevkov z prírodných zdrojov a z opätovného rozptylu častíc po zimnom posype alebo solení ciest k vyhodnoteným úrovniam, ako sa poskytuje Komisii podľa článkov 20 a 21.

3. Odseky 1 a 2 sa vzťahujú na informácie zozbierané od začiatku druhého kalendárneho roku po nadobudnutí účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 28 ods. 2.

Článok 28

Vykonávacie opatrenia

1. Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tejto smernice, a to príloh I až VI, príloh VIII až X a prílohy XV, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 29 ods. 3.

Zmeny však nesmú priamo alebo nepriamo meniť čokoľvek z nasledujúceho:

a)	limitné hodnoty, ciele zníženia expozície, kritické úrovne, cieľové hodnoty, informačné alebo výstražné prahy či dlhodobé ciele určené v prílohe VII a v prílohách XI až XIV;

b)	termíny na dosiahnutie súladu s ktorýmkoľvek z parametrov uvedených v písmene a).

2. Komisia v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 29 ods. 2 určí dodatočné informácie, ktoré majú členské štáty sprístupniť podľa článku 27, ako aj lehoty, v ktorých sa majú tieto informácie poskytnúť.

Komisia takisto určí spôsoby zefektívnenia spôsobu oznamovania údajov, ako aj vzájomnej výmeny informácií a údajov zo sietí a samostatných staníc merajúcich znečistenie okolitého ovzdušia v rámci členských štátov v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 29 ods. 2.

3. Komisia vypracuje usmernenia k dohodám o zriaďovaní spoločných meracích staníc uvedených v článku 6 ods. 5.

4. Komisia uverejní pokyn o preukazovaní rovnocennosti uvedenej v oddiele B prílohy VI.

KAPITOLA VI

VÝBOR, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 29

Výbor

1. Komisii pomáha Výbor pre kvalitu okolitého ovzdušia.

2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

Lehota stanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.

Článok 30

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá pre sankcie uplatniteľné za porušenie vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odradzujúce.

Článok 31

Zrušujúce a prechodné ustanovenia

1. Smernice 96/62/ES, 1999/30/ES, 2000/69/ES a 2002/3/ES sa zrušujú od 11. júna 2010 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu alebo uplatňovanie týchto smerníc.

Od 11. júna 2008 sa však uplatňuje nasledujúce:

a)	v smernici 96/62/ES sa článok 12 ods. 1 nahrádza takto: „1. Prijmú sa podrobné ustanovenia na poskytovanie informácií podľa článku 11 v súlade s postupom uvedeným v odseku 3.“;

b)	v smernici 1999/30/ES sa článok 7 ods. 7, poznámka pod čiarou 1 v bode I prílohy VIII a bod VI prílohy IX vypúšťajú;

c)	v smernici 2000/69/ES sa článok 5 ods. 7 a bod III prílohy VII vypúšťajú;

d)	v smernici 2002/3/ES sa článok 9 ods. 5 a bod II prílohy VIII vypúšťajú.

2. Bez ohľadu na odsek 1 prvý pododsek zostávajú v účinnosti tieto články:

a)	článok 5 smernice 96/62/ES do 31. decembra 2010;

b)	článok 11 ods. 1 smernice 96/62/ES a článok 10 ods. 1, 2 a 3 smernice 2002/3/ES do konca druhého kalendárneho roka po nadobudnutí účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 28 ods. 2 tejto smernice;

c)	článok 9 ods. 3 a 4 smernice 1999/30/ES do 31. decembra 2009.

3. Odkazy na zrušené smernice sa považujú za odkazy na túto smernicu a mali by znieť v súlade s tabuľkou zhody v prílohe XVII.

4. Rozhodnutie 97/101/ES sa zrušuje s účinnosťou od konca druhého kalendárneho roka po nadobudnutí účinnosti vykonávacích opatrení uvedených v článku 28 ods. 2 tejto smernice.

Tretia, štvrtá a piata zarážka článku 7 rozhodnutia 97/101/ES sa vypúšťajú s účinnosťou od 11. júna 2008.

Článok 32

Preskúmanie

1. V roku 2013 Komisia preskúma ustanovenia týkajúce sa PM2,5 a prípadne iných znečisťujúcich látok a predloží návrh Európskemu parlamentu a Rade.

Pokiaľ ide o PM2,5, preskúmanie sa uskutoční s cieľom ustanoviť právne záväznú povinnosť zníženia národnej expozície, aby sa nahradil národný cieľ zníženia expozície a preskúmal sa záväzok zníženia koncentrácie expozície ustanovený v článku 15, pričom sa zohľadnia okrem iného tieto prvky:

—	najnovšie vedecké informácie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a iných príslušných organizácií,

—	stav kvality ovzdušia a možnosti zníženia v členských štátoch,

—	revízia smernice 2001/81/ES,

—	pokrok vo vykonávaní opatrení Spoločenstva na zníženie látok znečisťujúcich ovzdušie.

2. Komisia zohľadní uskutočniteľnosť prijatia ambicióznejšej limitnej hodnoty pre PM2,5, preskúma orientačnú limitnú hodnotu v druhom štádiu pre PM2,5 a posúdi potvrdenie alebo zmenu tejto hodnoty.

3. Komisia pripraví v rámci preskúmania správu o skúsenostiach s monitorovaním PM10 a PM2,5 a o potrebe tohto monitorovania, pričom zohľadní technický pokrok v automatických meracích technikách. V prípade potreby sa navrhnú nové referenčné metódy na meranie PM10 a PM2,5.

Článok 33

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 11. júna 2010. Bezodkladne oznámia Komisii znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2. Členské štáty však zabezpečia, aby sa najneskôr do 1. januára 2009 zriadil dostatočný počet staníc na meranie PM2,5 v mestských pozaďových miestach, ktoré sú potrebné na výpočet indikátora priemernej expozície, v súlade s oddielom B prílohy V, s cieľom dodržať časový rámec a podmienky uvedené v oddiele A prílohy XIV.

3. Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 34

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dňom jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 35

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Štrasburgu 21. mája 2008

Za Európsky parlament

predseda

H.-G. PÖTTERING

Za Radu

predseda

J. LENARČIČ

(1) Ú. v. EÚ C 195, 18.8.2006, s. 84.

(2) Ú. v. EÚ C 206, 29.8.2006, s. 1.

(3) Stanovisko Európskeho parlamentu z 26. septembra 2006 (Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 102), spoločná pozícia Rady z 25. júna 2007 (Ú. v. EÚ C 236 E, 6.11.2007, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu z 11. decembra 2007. Rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2008.

(4) Ú. v. ES L 242, 10.9.2002, s. 1.

(5) Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55. Smernica zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(6) Ú. v. ES L 163, 29.6.1999, s. 41. Smernica zmenená a doplnená rozhodnutím Komisie 2001/744/ES (Ú. v. ES L 278, 23.10.2001, s. 35).

(7) Ú. v. ES L 313, 13.12.2000, s. 12.

(8) Ú. v. ES L 67, 9.3.2002, s. 14.

(9) Ú. v. ES L 35, 5.2.1997, s. 14. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie 2001/752/ES (Ú. v. ES L 282, 26.10.2001, s. 69).

(10) Ú. v. EÚ L 23, 26.1.2005, s. 3.

(11) Ú. v. ES L 171, 27.6.1981, s. 11.

(12) Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 22. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2006/105/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 368).

(13) Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Rady 2006/105/ES.

(14) Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12.

(15) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

(16) Ú. v. EÚ L 87, 25.3.2004, s. 50.

(17) Ú. v. EÚ L 108, 25.4.2007, s. 1.

(18) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.

(19) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. Rozhodnutie zmenené a doplnené rozhodnutím 2006/512/ES (Ú. v. EÚ L 200, 22.7.2006, s. 11).

(20) Smernica Rady 89/654/EHS z 30. novembra 1989 o minimálnych požiadavkách na bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku (Ú. v. ES L 393, 30.12.1989, s. 1). Smernica zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES (Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 21).

PRÍLOHA I

CIELE KVALITY ÚDAJOV

A. Ciele kvality údajov pre hodnotenie kvality okolitého ovzdušia

Oxid siričitý, oxid dusičitý, oxidy dusíka a oxid uhoľnatý

Benzén

Suspendované častice (PM10/PM2,5) a olovo

Ozón a súvisiace NO a NO2

Stále merania (1)

Neistota

15 %

25 %

15 %

Minimálny počet údajov

90 %

90 % počas leta

75 % počas zimy

Minimálne časové pokrytie:

—	mestské pozadie a doprava

—

35 % (2)

—

—	priemyselné oblasti

—

90 %

—

Indikatívne merania

Neistota

25 %

30 %

50 %

30 %

Minimálny počet údajov

90 %

Minimálne časové pokrytie

14 % (4)

14 % (3)

14 % (4)

> 10 % počas leta

Modelovanie neistoty:

Hodinové priemery

50 %

—

50 %

Osemhodinové priemery

50 %

—

50 %

Denné priemery

50 %

—

ešte neurčené

—

Ročné priemery

30 %

50 %

—

Objektívny odhad

Neistota

75 %

100 %

75 %

Neistota (vyjadrená pri 95 % intervale spoľahlivosti) hodnotiacich metód sa posúdi v súlade so zásadami Príručky CEN na vyjadrovanie neistoty pri meraniach (ENV 13005 – 1999), metodikou ISO 5725:1994 a pokynom uvedeným v Správe CEN o kvalite ovzdušia – Prístup k odhadu neistoty referenčných metód merania kvality ovzdušia (CR 14377:2002E). Percentá neistoty uvedené v tabuľke vyššie sa uvádzajú pre jednotlivé merania spriemerované za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) pre 95 % interval spoľahlivosti. Neistota stálych meraní sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty (alebo cieľovej hodnoty v prípade ozónu).

Neistota modelovania sa definuje ako maximálna odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie pre 90 % jednotlivých monitorovacích bodov za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí. Neistota modelovania sa interpretuje ako nestálosť, ktorú možno uplatňovať v pásme príslušnej limitnej hodnoty (alebo cieľovej hodnoty v prípade ozónu). Stále merania, ktoré sa musia vybrať na porovnanie s výsledkami modelovania, reprezentujú mierku, ktorú model pokrýva.

Neistota objektívneho odhadu sa definuje ako maximálna odchýlka meraných a vypočítaných úrovní koncentrácie za dané obdobie vo vzťahu k limitnej hodnote (alebo cieľovej hodnote v prípade ozónu) bez toho, aby sa bral do úvahy čas udalostí.

Požiadavky na minimálny počet údajov a minimálne časové pokrytie nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

B. Výsledky hodnotenia kvality ovzdušia

Za zóny alebo aglomerácie, v ktorých sa na doplnenie informácií z meraní použijú iné zdroje informácií ako merania alebo v ktorých slúžia tieto zdroje ako jediné prostriedky hodnotenia kvality ovzdušia, sa zozbierajú tieto informácie:

—	opis vykonaných hodnotiacich činností,

—	použité osobitné metódy s odkazmi na opis metód,

—	zdroje údajov a informácií,

—

opis výsledkov vrátane neistôt, a najmä rozsah všetkých oblastí alebo prípadne dĺžka cesty v zóne alebo aglomerácii, nad ktorou koncentrácie prekračujú ktorúkoľvek limitnú hodnotu, cieľovú hodnotu alebo dlhodobý cieľ prípadne vrátane medze tolerancie a rozsah všetkých oblastí, v ktorých koncentrácie prekračujú horný alebo dolný prah na hodnotenie,

—	obyvateľstvo, ktoré je potenciálne vystavené úrovniam prekračujúcim akúkoľvek limitnú hodnotu na ochranu zdravia ľudí.

C. Zaručenie kvality pri hodnotení kvality okolitého ovzdušia: potvrdenie údajov

1. Na zabezpečenie presnosti meraní a dodržiavania cieľov kvality údajov stanovených v oddiele A zabezpečia príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 3:

—	aby všetky merania vykonané v súvislosti s hodnotením kvality okolitého ovzdušia podľa článkov 6 a 9 boli sledovateľné v súlade s požiadavkami stanovenými v oddiele 5.6.2.2. ISO/IEC 17025:2005,

—	aby mali inštitúcie prevádzkujúce siete a individuálne stanice zavedený systém zaručenia kvality a kontroly kvality, ktorý stanovuje pravidelnú údržbu s cieľom zaistiť presnosť meracích prístrojov,

—	aby sa proces zaručenia/kontroly kvality využíval v procese zhromažďovania údajov a podávania správ a aby sa inštitúcie určené na túto úlohu aktívne podieľali na súvisiacich programoch zaručovania kvality v rámci celého Spoločenstva,

—

aby národné laboratóriá určené príslušným orgánom alebo subjektom určeným podľa článku 3, ktoré sa zúčastňujú porovnávaní zahŕňajúcich znečisťujúce látky regulované touto smernicou v rámci celého Spoločenstva, mali do roku 2010 akreditáciu podľa EN/ISO 17025 na referenčné metódy uvedené v prílohe VI. Tieto laboratóriá sa na území členského štátu zúčastňujú koordinácie programov zaručenia kvality v Spoločenstve, ktoré organizuje Komisia, a taktiež koordinujú na vnútroštátnej úrovni vhodné uplatňovanie referenčných metód a preukazovanie rovnocennosti nereferenčných metód.

2. Všetky oznamované údaje podľa článku 27 sa považujú za platné, okrem údajov označených ako predbežné.

(1) Členské štáty môžu pri benzéne, olove a suspendovaných časticiach uplatňovať náhodné merania namiesto nepretržitých meraní, ak môžu Komisii dokázať, že neistota vrátane neistoty v rámci náhodného odberu vzoriek spĺňa kvalitatívny cieľ 25 % a časové pokrytie je vždy dlhšie ako minimálne časové pokrytie pre indikatívne merania. Náhodný odber vzorky je potrebné rozdeliť v rámci roka rovnomerne, aby sa zabránilo skresleniu údajov. Neistota v rámci náhodného odberu vzorky sa môže určiť postupom ustanoveným v ISO 11222 (2002) „Kvalita ovzdušia – Stanovenie neistoty priemernej hodnoty pri meraniach kvality ovzdušia“. Ak sa náhodné merania používajú na hodnotenie požiadaviek na limitnú hodnotu PM10, mal by sa namiesto počtu prekročení, na ktorý veľmi vplýva rozsah údajov, hodnotiť 90,4-percentil (má byť nižší alebo rovný 50 µg/m3).

(2) Rozdelené v rámci roka tak, aby predstavovali rôzne podmienky klímy a dopravy.

(3) Jedno náhodné denné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

(4) Jedno náhodné meranie týždenne rovnomerne rozdelené počas roka alebo 8 týždňov rovnomerne rozdelených počas roka.

PRÍLOHA II

Určenie požiadaviek na hodnotenie koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší v zóne alebo aglomerácii

A. Horný a dolný prah na hodnotenie

Uplatňujú sa tieto horné a dolné prahy na hodnotenie:

1. Oxid siričitý

Ochrana zdravia

Ochrana vegetácie

Horný prah na hodnotenie

60 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (75 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)

60 % zimnej kritickej úrovne

(12 µg/m3)

Dolný prah na hodnotenie

40 % 24-hodinovej limitnej hodnoty (50 µg/m3 sa neprekročí viac ako 3-krát za každý kalendárny rok)

40 % zimnej kritickej úrovne

(8 µg/m3)

2. Oxid dusičitý a oxidy dusíka

	Hodinová limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí (NO2)	Ročná limitná hodnota na ochranu zdravia ľudí (NO2)	Ročná kritická úroveň na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov (NOx)
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty(140 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok)	80 % limitnej hodnoty (32 µg/m3)	80 % kritickej úrovne (24 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (100 µg/m3 sa neprekročí viac ako 18-krát za každý kalendárny rok)	65 % limitnej hodnoty (26 µg/m3)	65 % kritickej úrovne(19,5 µg/m3)

3. Suspendované častice (PM10/PM2,5)

	24 hodinový priemer PM10	Ročný priemer PM10	Ročný priemer PM2,5 (1)
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (35 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok)	70 % limitnej hodnoty (28 µg/m3)	70 % limitnej hodnoty (17 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (25 µg/m3 sa neprekročí viac ako 35-krát za každý kalendárny rok)	50 % limitnej hodnoty (20 µg/m3)	50 % limitnej hodnoty (12 µg/m3)

4. Olovo

	Ročný priemer
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (0,35 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (0,25 µg/m3)

5. Benzén

	Ročný priemer
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (3,5 µg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	40 % limitnej hodnoty (2 µg/m3)

6. Oxid uhoľnatý

	Osemhodinový priemer
Horný prah na hodnotenie	70 % limitnej hodnoty (7 mg/m3)
Dolný prah na hodnotenie	50 % limitnej hodnoty (5 mg/m3)

B. Určenie prekročení horných a dolných prahov na hodnotenie

Prekročenia horných a dolných prahov na hodnotenie sa určujú na základe koncentrácií počas predchádzajúcich piatich rokov, ak sú k dispozícii dostatočné údaje. Prah na hodnotenie sa považuje za prekročený, ak bol v priebehu týchto predchádzajúcich piatich rokov prekročený aspoň v troch jednotlivých rokoch.

Ak sú k dispozícii údaje za menej ako päť rokov, členské štáty môžu na určenie prekročení horných a dolných prahov na hodnotenie kombinovať krátkodobé meracie kampane počas roku a na miestach, ktoré sa pravdepodobne vyznačujú najvyššími úrovňami znečistenia, s výsledkami získanými z informácií z emisných inventúr a modelovania.

(1) Horný prah na hodnotenie a dolný prah na hodnotenie pre PM2,5 sa nevzťahujú na merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.

PRÍLOHA III

Hodnotenie kvality okolitého ovzdušia a umiestňovanie vzorkovacích miest na meranie oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší

A. Všeobecne

Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí vo všetkých zónach a aglomeráciách v súlade s týmito kritériami:

1. Kvalita okolitého ovzdušia sa hodnotí v súlade s kritériami na umiestňovanie vzorkovacích miest pre stále merania stanovenými v oddieloch B a C na všetkých miestach okrem tých, ktoré sú uvedené v odseku 2. Zásady stanovené v oddieloch B a C sa uplatňujú aj vtedy, ak sú relevantné vzhľadom na určenie špecifických miest, na ktorých sa stanovujú koncentrácie príslušných znečisťujúcich látok, pričom sa kvalita okolitého ovzdušia hodnotí indikatívnym meraním alebo modelovaním.

2. Dodržiavanie limitných hodnôt zameraných na ochranu zdravia ľudí sa neposudzuje na týchto miestach:

a)	miesta v rámci oblastí, do ktorých nemá verejnosť prístup a v ktorých nie sú stále obytné plochy;

b)	v súlade s článkom 2 ods. 1 v priestoroch tovární alebo v okolí priemyselných zariadení, na ktoré sa uplatňujú všetky relevantné ustanovenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

c)	vozovky a stredné oddeľujúce pásy ciest, okrem miest, kde majú chodci bežný prístup na stredný oddeľujúci pás.

B. Umiestnenie vzorkovacích miest na makroúrovni

1. Ochrana zdravia ľudí

Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu zdravia ľudí sa umiestnia tak, aby poskytovali údaje o:

—	oblastiach v zónach a aglomeráciách, kde sa vyskytujú najvyššie koncentrácie, ktorým môže byť obyvateľstvo priamo alebo nepriamo vystavené po dobu, ktorá je závažná v súvislosti so spriemerovaným obdobím limitných hodnôt,

—	úrovniach v iných oblastiach v zónach a aglomeráciach, ktoré sú reprezentatívne z hľadiska expozície bežného obyvateľstva.

Vzorkovacie miesta sa vo všeobecnosti umiestňujú tak, aby sa predišlo meraniu malých mikropriestorov v ich bezprostrednej blízkosti, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odoberaná vzorka vzduchu reprezentovala kvalitu ovzdušia na úseku ulice s dĺžkou aspoň 100 m na miestach zameraných na dopravu a s rozlohou aspoň 250 m × 250 m v priemyselných oblastiach, ak je to možné.

Mestské pozaďové miesta sa umiestnia tak, aby bola ich úroveň znečistenia ovplyvnená integrovaným príspevkom zo všetkých zdrojov, ktoré sa nachádzajú proti smeru vetra od stanice. Úrovni znečistenia by nemal dominovať jediný zdroj, pokiaľ nie je táto situácia typická pre väčšiu mestskú oblasť. Vzorkovacie miesta by mali byť spravidla reprezentatívne pre niekoľko kilometrov štvorcových.

d)	Ak je cieľom hodnotenie vidieckych pozaďových úrovní, vzorkovacie miesto nemôžu ovplyvňovať aglomerácie alebo priemyselné objekty v jeho blízkosti, t. j. miesta bližšie ako päť kilometrov.

e)	Ak sa majú hodnotiť príspevky z priemyselných zdrojov, aspoň jedno vzorkovacie miesto sa umiestni v najbližšej obytnej oblasti v smere vetra od zdroja. Keď nie je známa pozaďová koncentrácia, dodatočné vzorkovacie miesto sa umiestni v smere prevládajúceho vetra.

f)	Vzorkovacie miesta majú byť podľa možnosti tiež reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

g)	V prípade potreby ochrany zdravia ľudí sa berie do úvahy potreba umiestňovať vzorkovacie miesta na ostrovy.

2. Ochrana vegetácie a prírodných ekosystémov

Vzorkovacie miesta zamerané na ochranu vegetácie a prírodných ekosystémov sa umiestnia viac ako 20 km od aglomerácií alebo viac ako 5 km od ostatných zastavaných oblastí, priemyselných zariadení alebo diaľnic alebo hlavných ciest s dopravným sčítaním vyšším ako 50 000 vozidiel za deň, čo znamená, že vzorkovacie miesto sa musí umiestniť tak, aby odoberaný vzduch reprezentoval kvalitu ovzdušia v okolitej oblasti s rozlohou aspoň 1 000 km2. Členský štát môže po zohľadnení geografických podmienok alebo možností na ochranu mimoriadne zraniteľných oblastí umiestniť vzorkovacie miesto v menšej vzdialenosti alebo tak, aby reprezentovalo kvalitu ovzdušia v menšej oblasti.

Zohľadňuje sa aj potreba hodnotenia kvality ovzdušia na ostrovoch.

C. Umiestnenie vzorkovacích miest na mikroúrovni

Pokiaľ je to možné, uplatňuje sa nasledujúce:

—

prúdenie okolo vzorkovacej sondy vo vstupnom otvore musí byť neobmedzené (voľné v uhle aspoň 270°) bez akejkoľvek prekážky ovplyvňujúcej prúdenie vzduchu v okolí vzorkovacieho zariadenia (zvyčajne vzdialené niekoľko metrov od budov, balkónov, stromov a iných prekážok a aspoň 0,5 m od najbližšej budovy v prípade vzorkovacích miest, ktoré reprezentujú kvalitu ovzdušia v línii zástavby),

—	vo všeobecnosti by mal byť vstupný otvor vzorkovacieho zariadenia 1,5 m (dýchacia zóna) až 4 m nad zemou; za istých okolností môžu byť potrebné vyššie stanovištia (až do 8 m); vyššie umiestnenie môže byť tiež vhodné, ak stanica reprezentuje veľkú oblasť,

—	sonda vo vstupnom otvore nesmie byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti zdrojov, aby sa predišlo priamemu odberu emisií, ktoré nie sú zmiešané s okolitým ovzduším,

—	výstupný otvor vzorkovacieho zariadenia sa umiestni tak, aby sa predišlo recirkulácii vypúšťaného vzduchu do vstupného otvoru vzorkovacieho zariadenia,

—	pre všetky znečisťujúce látky musia byť vzorkovacie sondy, ktoré sú orientované na dopravu, umiestnené aspoň 25 m od okraja veľkej križovatky a najviac 10 m od obrubníka.

Do úvahy možno brať aj tieto faktory:

—	rušivé zdroje,

—	bezpečnosť,

—

prístup,

—	dostupnosť elektrickej energie a telefonického spojenia,

—	viditeľnosť miesta vzhľadom na okolie,

—	bezpečnosť verejnosti a obsluhy,

—	vhodnosť súčasného umiestnenia vzorkovacích miest pre rozličné znečisťujúce látky,

—	požiadavky plánovania.

D. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup pri výbere miest by sa mal plne zdokumentovať v jeho klasifikačnej fáze takými prostriedkami, ako sú fotografie okolia s vyznačenými svetovými stranami a podrobné mapy. Miesta sa preskúmajú v pravidelných intervaloch s novou dokumentáciou, aby sa zabezpečila platnosť výberových kritérií počas celého obdobia.

PRÍLOHA IV

MERANIA NA VIDIECKYCH POZAĎOVÝCH MIESTACH BEZ OHĽADU NA KONCENTRÁCIE

A. Ciele

Hlavným cieľom týchto meraní je zabezpečiť, aby boli k dispozícii primerané informácie o úrovniach v pozadí. Tieto informácie majú zásadný význam pri posúdení zvýšených úrovní v znečistenejších oblastiach (ako sú mestské pozaďové lokality, priemyselné lokality, dopravné lokality), pri hodnotení možného príspevku diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie, pri podpore analýzy rozčlenenia zdrojov a pri získavaní vedomostí o špecifických znečisťujúcich látkach, ako sú suspendované častice. Sú tiež dôležité pre zvýšené využívanie modelovania aj v mestských oblastiach.

B. Látky

Meranie PM2,5 musí zahŕňať aspoň celkovú hmotnostnú koncentráciu a koncentrácie príslušných zlúčenín na určenie ich chemického zloženia. Je potrebné zahrnúť aspoň tento zoznam chemických látok:

SO4 2–	Na+	NH4 +	Ca2+	elementárny uhlík (EU)
NO3 –	K+	Cl–	Mg2+	organický uhlík (OU)

C. Umiestnenie

Merania by sa mali vykonať najmä vo vidieckych pozaďových oblastiach v súlade s časťami A, B a C prílohy III.

PRÍLOHA V

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále merania koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší

Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania limitných hodnôt na ochranu zdravia ľudí a výstražných prahov v zónach a aglomeráciách, v ktorých sú stále merania jediným zdrojom informácií

1. Plošné zdroje

Obyvateľstvo aglomerácie alebo zóny (v tisícoch)	Ak maximálne koncentrácie prekračujú horný prah na hodnotenie (1)		Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom na hodnotenie
Obyvateľstvo aglomerácie alebo zóny (v tisícoch)	Znečisťujúce látky okrem PM	PM (2) (súčet PM10 a PM2,5) (súčet PM10 a PM2,5)	Znečisťujúce látky okrem PM	PM (2) (súčet PM10 a PM2,5)
0 – 249	1	2	1	1
250 – 499	2	3	1	2
500 – 749	2	3	1	2
750 – 999	3	4	1	2
1 000 – 1 499	4	6	2	3
1 500 – 1 999	5	7	2	3
2 000 – 2 749	6	8	3	4
2 750 – 3 749	7	10	3	4
3 750 – 4 749	8	11	3	6
4 750 – 5 999	9	13	4	6
≥ 6 000	10	15	4	7

2. Bodové zdroje

Na hodnotenie znečistenia v blízkosti bodových zdrojov sa počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočíta po zohľadnení hustoty emisií, pravdepodobných distribučných modelov znečistenia okolitého ovzdušia a možnej expozície obyvateľstva.

B. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania cieľa zníženia expozície pre PM2,5 na ochranu zdravia ľudí.

Na tento účel sa prevádzkuje jedno vzorkovacie miesto na milión obyvateľov spočítaných v aglomeráciách a ďalších mestských oblastiach s viac ako 100 000 obyvateľmi. Tieto vzorkovacie miesta sa môžu prelínať so vzorkovacími miestami podľa oddielu A.

C. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále merania na posúdenie dodržiavania kritických úrovní na ochranu vegetácie v iných zónach ako sú aglomerácie

Ak maximálne koncentrácie prekračujú horný prah na hodnotenie	Ak sú maximálne koncentrácie medzi horným a dolným prahom na hodnotenie
1 stanica na každých 20 000 km2	1 stanica na každých 40 000 km2

V ostrovných zónach by sa mal počet vzorkovacích miest pre stále merania vypočítať po zohľadnení pravdepodobného režimu šírenia znečistenia okolitého ovzdušia a možnej expozície vegetácie.

(1) Pre oxid siričitý, suspendované častice, benzén a oxid uhoľnatý: zahrnúť aspoň jednu monitorovaciu stanicu na mestskom pozadí a jednu stanicu orientovanú na dopravu pod podmienkou, že to nezvýši počet vzorkovacích miest. Pre tieto znečisťujúce látky sa celkový počet mestských pozaďových staníc a celkový počet staníc orientovaných na dopravu v členskom štáte požadovaný podľa oddielu A bodu 1 nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok. Vzorkovacie miesta, na ktorých sa za posledné tri roky limitná hodnota pre PM10 prekročila, sa zachovajú, pokiaľ nie je potrebné premiestnenie v dôsledku osobitných okolností, najmä územného rozvoja.

(2) Ak sa PM2,5 a PM10 merajú v súlade s článkom 8 na tej istej monitorovacej stanici, počítajú sa za dve rozdielne vzorkovacie miesta. Celkový počet vzorkovacích miest pre PM2,5 a PM10 v členskom štáte, ktorý sa požaduje podľa oddielu A bodu 1, sa nesmie líšiť o viac ako dvojnásobok a počet vzorkovacích miest pre PM2,5 v mestskom pozadí aglomerácií a mestských oblastí musí spĺňať požiadavky podľa oddielu B prílohy V.

PRÍLOHA VI

Referenčné metódy hodnotenia koncentrácií oxidu siričitého, oxidu dusičitého, oxidov dusíka, suspendovaných častíc (PM10 a PM2,5), olova, benzénu, oxidu uhoľnatého a ozónu

A. Referenčné metódy merania

1. Referenčná metóda merania oxidu siričitého

Referenčná metóda merania oxidu siričitého je opísaná v EN 14212:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácie oxidu siričitého prostredníctvom ultrafialovej fluorescencie“.

2. Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka

Referenčná metóda merania oxidu dusičitého a oxidov dusíka je opísaná v EN 14211:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu dusičitého a oxidu dusnatého prostredníctvom chemiluminiscenčnej metódy“.

3. Referenčná metóda vzorkovania a merania olova

Referenčná metóda vzorkovania olova je opísaná v oddiele A bode 4 tejto prílohy. Referenčná metóda merania olova je opísaná v EN 14902:2005 „Štandardná metóda merania Pb, Cd, As a Ni vo frakcii PM10 rozptýlených suspendovaných častíc“.

4. Referenčná metóda vzorkovania a merania PM10

Referenčná metóda vzorkovania a merania PM10 je opísaná v EN 12341:1999 „Kvalita ovzdušia – Určenie frakcie PM10 rozptýlených suspendovaných častíc – Referenčná metóda a skúšobné postupy v teréne na dôkaz referenčnej rovnocennosti meracích metód“.

5. Referenčná metóda vzorkovania a merania PM2,5

Referenčná metóda vzorkovania a merania PM2,5 je opísaná v EN 14907:2005 „Štandardná gravimetrická metóda merania na určenie hmotnostných frakcií PM2,5 rozptýlených suspendovaných častíc“.

6. Referenčná metóda vzorkovania a merania benzénu

Referenčná metóda merania benzénu je opísaná v EN 14662:2005, častiach 1, 2 a 3 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií benzénu“.

7. Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého

Referenčná metóda merania oxidu uhoľnatého je opísaná v EN 14626:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií oxidu uhoľnatého prostredníctvom nedisperznej infračervenej spektroskopie“.

8. Referenčná metóda merania ozónu

Referenčná metóda merania ozónu je opísaná v EN 14625:2005 „Kvalita ovzdušia – Štandardná metóda merania koncentrácií ozónu prostredníctvom ultrafialovej fotometrie“.

B. Preukázanie rovnocennosti

1. Členský štát môže použiť akúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže preukázať, že výsledky sú rovnocenné s ktoroukoľvek z metód uvedených v oddiele A, alebo v prípade suspendovaných častíc ktorúkoľvek inú metódu, pri ktorej môže dotknutý členský štát preukázať, že má trvalý vzťah k referenčnej metóde. V tom prípade sa výsledky dosiahnuté pomocou tejto metódy musia upraviť, aby sa získali výsledky rovnocenné s tými, ktoré by sa dosiahli pri použití referenčnej metódy.

2. Komisia môže od členských štátov požadovať vypracovanie a predloženie správy o preukázaní rovnocennosti v súlade s odsekom 1.

3. Pri hodnotení prijateľnosti správy uvedenej v odseku 2 Komisia odkazuje na svoj pokyn o preukazovaní rovnocennosti (uverejní sa). V prípade, že členské štáty využívali dočasné faktory na aproximáciu rovnocennosti, tieto sa potvrdia a/alebo zmenia s odkazom na pokyn Komisie.

4. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa opravy v prípade potreby vykonali tiež spätne v súvislosti s predchádzajúcimi údajmi z merania s cieľom dosiahnuť lepšiu porovnateľnosť údajov.

C. Štandardizácia

Pri plynných znečisťujúcich látkach sa musí objem štandardizovať na teplotu 293 K a atmosférický tlak na 101,3 kPa. Objem vzorky pre suspendované častice a látky, ktoré sa analyzujú v suspendovaných časticiach (napr. olovo), sa vzťahuje na okolité podmienky, ako sú teplota a atmosférický tlak v čase merania.

D. Zavedenie nového vybavenia

Nové vybavenie, ktoré sa kúpi na vykonávanie tejto smernice, sa musí zosúladiť s referenčnou metódou alebo rovnocennou metódou do 11. júna 2010.

Vybavenie, ktoré sa používa pri stálom meraní, sa musí zosúladiť s referenčnou metódou alebo rovnocennou metódou do 11. júna 2013.

E. Vzájomné uznávanie údajov

Príslušné orgány a subjekty určené podľa článku 3 uznajú pri typovom schvaľovaní, ktorého cieľom je preukázať, že vybavenie spĺňa výkonnostné požiadavky referenčných metód uvedených v oddiele A, protokoly o skúškach, ktoré vydali laboratóriá v iných členských štátoch akreditované podľa normy EN ISO 17025 na vykonávanie takého skúšania.

PRÍLOHA VII

CIEĽOVÉ HODNOTY A DLHODOBÉ CIELE PRE OZÓN

A. Vymedzenie pojmov a kritériá

1. Vymedzenie pojmov

AOT 40 [vyjadrený v (µg/m3) · počet hodín] je súčet rozdielov medzi hodinovými koncentráciami väčšími ako 80 µg/m3 (= 40 častí na miliardu) a 80 µg/m3 počas daného obdobia pri používaní len 1-hodinových hodnôt nameraných každý deň od 8.00 do 20.00 hod. stredoeurópskeho času (SEČ).

2. Kritériá

Pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických ukazovateľov sa na kontrolu platnosti použijú tieto kritériá:

Parameter	Vyžadovaný podiel platných údajov
1-hodinové hodnoty	75 % (t. j. 45 minút)
8-hodinové hodnoty	75 % hodnôt (t. j. 6 hodín)
Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota z 8 po sebe nasledujúcich hodín	75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň)
AOT40	90 % 1-hodinových hodnôt počas doby určenej na vypočítanie hodnoty AOT40 (1)
Ročná stredná hodnota	75 % 1-hodinových hodnôt letného (od apríla do septembra) a 75 % hodnôt zimného (od januára do marca, od októbra do decembra) obdobia samostatne
Počet prekročení a maximálne hodnoty za mesiac	90 % denných maximálnych 8-hodinových stredných hodnôt (27 dostupných denných hodnôt za mesiac) 90 % 1-hodinových hodnôt od 8.00 do 20.00 hod. SEČ
Počet prekročení a maximálne hodnoty za rok	päť zo šiestich mesiacov počas letného obdobia (od apríla do septembra)

B. Cieľové hodnoty

Cieľ

Priemerované obdobie

Cieľová hodnota

Dátum, ku ktorému by sa mala cieľová hodnota dosiahnuť (2)

Ochrana zdravia ľudí

maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota (3)

120 µg/m3 sa neprekročí viac ako 25 dní za kalendárny rok v priemere troch rokov (4)

1.1.2010

Ochrana vegetácie

od mája do júla

AOT40 (vypočítaný z 1-hodinových hodnôt)

18 000 µg/m3 · hod. v priemere piatich rokov (4)

1.1.2010

C. Dlhodobé ciele

Cieľ	Priemerované obdobie	Dlhodobý cieľ	Dátum, ku ktorému by sa mali dosiahnuť dlhodobé ciele
Ochrana zdravia ľudí	maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota v kalendárnom roku	120 µg/m3	neurčený
Ochrana vegetácie	od mája do júla	AOT40 (vypočítaný z 1-hodinových hodnôt) 6 000 µg/m3 · hod.	neurčený

(1) V prípadoch, keď nie sú k dispozícii všetky možné merané údaje, na vypočítanie hodnôt AOT40 sa použije tento faktor:

AOT40odhad = AOT40meraný ×	celkový možný počet hodín (*)
	počet nameraných hodinových hodnôt

(*)	Predstavuje počet hodín v rámci doby uvedenej v definícii AOT40 (t. j. od 8.00 do 20.00 h SEČ každoročne od 1. mája do 31. júla pre ochranu vegetácie a každoročne od 1. apríla do 30. septembra pre ochranu lesov).

(2) Dodržiavanie cieľových hodnôt sa bude posudzovať od tohto dátumu. To znamená, že rok 2010 bude prvým rokom, za ktorý sa budú údaje používať na výpočet súladu počas nasledujúcich 3 alebo prípadne 5 rokov.

(3) Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota koncentrácie sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do 24.00 hod. daného dňa.

(4) Ak nie je možné určiť troj- alebo päťročné priemery na základe úplných a po sebe nasledujúcich súborov ročných údajov, minimálne ročné údaje vyžadované na kontrolu dodržiavania cieľových hodnôt budú tieto:

—	pre cieľovú hodnotu na ochranu zdravia ľudí: platné údaje za jeden rok,

—	pre cieľovú hodnotu na ochranu vegetácie: platné údaje za tri roky.

PRÍLOHA VIII

Kritériá klasifikácie a umiestňovania vzorkovancích miest na hodnotenie koncentrácií ozónu

Na stále merania sa vzťahuje nasledovné:

A. Umiestnenie na makroúrovni

Typ stanice	Ciele merania	Reprezentatívnosť (1)	Kritériá umiestnenia na makroúrovni
Mestská	Ochrana zdravia ľudí: posúdiť expozíciu mestského obyvateľstva ozónu, t. j. v miestach, kde je hustota obyvateľstva a koncentrácia ozónu relatívne vysoká a reprezentuje expozíciu bežného obyvateľstva	Niekoľko km2	Mimo vplyvu miestnych emisií, napr. z dopravy, čerpacích staníc atď.; odvetrané miesta, kde je možné merať dobre zmiešané úrovne; Miesta, ako sú obytné a obchodné oblasti miest, parky (nie v bezprostrednej blízkosti stromov), hlavné ulice a námestia s veľmi nízkou alebo žiadnou premávkou, voľné priestranstvá využívané na vzdelávacie, športové a rekreačné účely
Predmestská	Ochrana zdravia ľudí a vegetácie: posúdiť expozíciu obyvateľstva a vegetácie v predmestiach aglomerácií, kde sa vyskytujú najvyššie úrovne ozónu, ktorým môže byť obyvateľstvo a vegetácia priamo alebo nepriamo vystavené	Niekoľko desiatok km2	V určitej vzdialenosti od oblasti s maximálnymi emisiami, v smere vetra vzhľadom na prevládajúci smer vetra/smer za podmienok, ktoré sú priaznivé pre tvorbu ozónu; v okrajových oblastiach aglomerácií, kde sú obyvateľstvo, citlivé plodiny alebo prírodné ekosystémy vystavené vysokým úrovniam ozónu; prípadne v niekoľkých predmestských staniciach, aj proti smeru vetra od oblasti s maximálnymi emisiami s cieľom určiť regionálne pozaďové úrovne ozónu
Vidiecka	Ochrana zdravia ľudí a vegetácie: posúdiť expozíciu obyvateľstva, plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na subregionálnej úrovni	Subregionálne úrovne (niekoľko stoviek km2)	Stanice môžu byť umiestnené v malých osadách a/alebo oblastiach s prírodnými ekosystémami, lesmi alebo plodinami; reprezentatívna vzorka ozónu mimo dosahu priamych miestnych emisií, ako sú priemyselné zariadenia a cesty; na voľných priestranstvách, nie však na vrcholoch vyšších pohorí
Vidiecka pozaďová	Ochrana vegetácie a zdravia ľudí: posúdiť expozíciu plodín a prírodných ekosystémov koncentráciám ozónu na regionálnej úrovni, ako aj expozíciu obyvateľstva	Regionálne/celoštátne/kontinentálne úrovne (od 1 000 do 10 000 km2)	Stanice umiestnené v oblastiach s nižšou hustotou obyvateľstva, napr. s prírodnými ekosystémami, lesmi, vo vzdialenosti aspoň 20 km od mestských a priemyselných oblastí a mimo miestnych emisií; je potrebné vyhnúť sa miestam, ktoré lokálne podliehajú zvýšenej tvorbe prízemných inverzných podmienok, taktiež vrcholom vyšších pohorí; neodporúčajú sa pobrežné oblasti s ustáleným každodenným veterným cyklom miestneho charakteru.

Pre vidiecke stanice a vidiecke pozaďové stanice sa vo vhodných prípadoch umiestnenie koordinuje s monitorovacími požiadavkami nariadenia Komisie (ES) č. 1737/2006 zo 7. novembra 2006, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2152/2003 týkajúceho sa monitorovania lesov a environmentálnych interakcií v Spoločenstve (2).

B. Umiestnenie na mikroúrovni

Postup pri umiestňovaní na mikroúrovni v oddiele C prílohy III sa dodržiava, pokiaľ je to možné, pričom sa zabezpečí, aby bola sonda vo vstupnom otvore umiestnená v dostatočnej vzdialenosti od takých zdrojov, ako sú pece a spaľovacie komíny, a viac ako 10 metrov od najbližšej cesty, pričom táto vzdialenosť sa zvyšuje v závislosti od hustoty premávky.

C. Dokumentácia a preskúmanie výberu miesta

Postup v oddiele D prílohy III sa dodržiava pri uplatňovaní riadneho skríningu a interpretácie monitorovacích údajov v kontexte meteorologických a fotochemických procesov ovplyvňujúcich koncentrácie ozónu merané na príslušných miestach.

(1) Vzorkovacie miesta by mali byť podľa možnosti reprezentatívne pre podobné miesta, ktoré nie sú v ich bezprostrednej blízkosti.

(2) Ú. v. EÚ L 334, 30.11.2006, s. 1.

PRÍLOHA IX

Kritériá na určenie minimálneho počtu vzorkovacích miest pre stále meranie koncentrácií ozónu

A. Minimálny počet vzorkovacích miest pre stále nepretržité merania na posúdenie dodržiavania cieľových hodnôt, dlhodobých cieľov a informačných a výstražných prahov, ak sú takéto merania jediným zdrojom informácií

Obyvateľstvo (× 1 000)	Aglomerácie (mestské a predmestské) (1)	Ostatné zóny (predmestské a vidiecke) (1)	Vidiecke pozaďové miesta
< 250		1	1 stanica/50 000 km2 ako priemerná hustota zo všetkých zón v krajine (2)
< 500	1	2
< 1 000	2	2
< 1 500	3	3
< 2 000	3	4
< 2 750	4	5
< 3 750	5	6
> 3 750	1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov	1 dodatočná stanica na 2 milióny obyvateľov

B. Minimálny počet vzorkovacích miest PRE stále merania v zónach a aglomeráciách, ktoré dosahujú dlhodobé ciele

Počet vzorkovacích miest pre ozón musí v kombinácii s ostatnými prostriedkami doplnkového hodnotenia, ako sú modely kvality ovzdušia a spoluumiestnené merania oxidu dusičitého, postačovať na preskúmanie trendov znečisťovania ozónom a na kontrolu dodržiavania dlhodobých cieľov. Počet staníc umiestnených v aglomeráciách a iných zónach môže byť znížený na jednu tretinu počtu uvedeného v oddiele A. Keď sú informácie zo staníc stáleho merania jediným zdrojom informácií, musí sa udržiavať aspoň jedna monitorovacia stanica. Ak v zónach s doplnkovým hodnotením dochádza k tomu, že v zóne nezostane žiadna stanica, koordináciou s určitým počtom staníc v susediacich zónach sa musí zabezpečiť primerané hodnotenie koncentrácií ozónu z hľadiska dlhodobých cieľov. Počet vidieckych pozaďových staníc je 1 na 100 000 km2.

(1) Aspoň jedna stanica v predmestskej oblasti, v ktorej sa pravdepodobne vyskytne najvyššia expozícia obyvateľstva. V aglomeráciách sa minimálne 50 % staníc umiestni v predmestských oblastiach.

(2) V zložitom teréne sa odporúča 1 stanica na 25 000 km2.

PRÍLOHA X

MERANIA PREKURZOROV OZÓNU

A. Ciele

Hlavnými cieľmi týchto meraní je analýza všetkých trendov prekurzorov ozónu, kontrola účinnosti stratégií znižovania emisií, kontrola súladu emisných inventúr a pomoc pri priraďovaní zdrojov emisií k sledovaným koncentráciám znečistenia.

Dodatočným cieľom je podpora pochopenia procesov tvorby ozónu a rozptylu prekurzorov, ako aj uplatnenie fotochemických modelov.

B. Látky

Merania prekurzorov ozónu zahŕňajú aspoň oxidy dusíka (NO a NO2) a príslušné prchavé organické zlúčeniny (VOC). Zoznam VOC odporúčaných na meranie sa uvádza nižšie:

	1-butén	izoprén	etylbenzén
etán	trans-2-butén	n-hexán	m + p-xylén
etylén	cis-2-butén	i-hexán	o-xylén
acetylén	1,3-butadién	n-heptán	1,2,4-trimetylebenzén
propán	n-pentán	n-oktán	1,2,3-trimetylebenzén
propén	i-pentán	i-oktán	1,3,5-trimetylebenzén
n-bután	1-pentén	benzén	formaldehyd
i-bután	2-pentén	toluén	bezmetánové uhľovodíky spolu

C. Umiestnenie

Merania sa uskutočňujú najmä v mestských alebo predmestských oblastiach na akomkoľvek monitorovacom mieste zriadenom v súlade s požiadavkami tejto smernice, ktoré sa považuje za vhodné vzhľadom na monitorovacie ciele uvedené v oddiele A.

PRÍLOHA XI

LIMITNÉ HODNOTY NA OCHRANU ZDRAVIA ĽUDÍ

A. Kritériá

Bez toho, aby bola dotknutá príloha I, sa pri zhromažďovaní údajov a výpočte štatistických parametrov použijú na kontrolu platnosti tieto kritériá:

Parameter	Vyžadovaný podiel platných údajov
1-hodinové hodnoty	75 % (t. j. 45 minút)
8-hodinové hodnoty	75 % hodnôt (t. j. 6 hodín)
Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota	75 % hodinových pohyblivých priemerov z 8 po sebe nasledujúcich hodín (t. j. 18 8-hodinových priemerov za deň)
24-hodinové hodnoty	75 % hodinových priemerov (t. j. aspoň 18 hodinových hodnôt)
Ročná stredná hodnota	90 % (1) 1-hodinových hodnôt alebo (ak nie sú k dispozícii) 24-hodinových hodnôt za rok

B. Limitné hodnoty

Priemerované obdobie	Limitná hodnota	Medza tolerancie	Dátum, ku ktorému sa má limitná hodnota dosiahnuť
Oxid siričitý
1 hodina	350 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 24-krát za kalendárny rok	150 µg/m3 (43 %)	— (2)
1 deň	125 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 3-krát za kalendárny rok	Žiadna	— (2)
Oxid dusičitý
1 hodina	200 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 18-krát za kalendárny rok	50 % k 19. júlu 1999 so znížením k 1. januáru 2001 a potom každých 12 mesiacov rovnakým ročným percentom až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010	1. január 2010
Kalendárny rok	40 µg/m3	50 % k 19. júlu 1999 so znížením k 1. januáru 2001 a potom každých 12 mesiacov rovnakým ročným percentom až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010	1. január 2010
Benzén
Kalendárny rok	5 µg/m3	5 µg/m3 (100 %) k 13. decembru 2000 so znížením k 1. januáru 2006 a potom každých 12 mesiacov o 1 µg/m3 až k hodnote 0 % k 1. januáru 2010	1. január 2010
Oxid uhoľnatý
Maximálna denná 8-hodinová stredná hodnota (3)	10 mg/m3	60 %	— (2)
Olovo
Kalendárny rok	0,5 µg/m3 (4)	100 %	— (4)
PM10
1 deň	50 µg/m3 sa nesmie prekročiť viac ako 35-krát za kalendárny rok	50 %	— (2)
Kalendárny rok	40 µg/m3	20 %	— (2)

(1) Požiadavky na výpočet ročnej strednej hodnoty nezahŕňajú straty údajov spôsobené pravidelnou kalibráciou alebo bežnou údržbou prístrojov.

(2) Účinné už od 1. januára 2005.

(3) Maximálna denná 8-hodinová stredná koncentrácia sa vyberie preskúmaním 8-hodinových pohyblivých priemerov vypočítaných z hodinových údajov a aktualizovaných každú hodinu. Každý takto vypočítaný 8-hodinový priemer sa priradí ku dňu, v ktorom končí, t. j. prvým výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 17.00 hod. predchádzajúceho dňa do 1.00 hod. daného dňa; posledným výpočtovým obdobím pre ktorýkoľvek jeden deň je obdobie od 16.00 hod. do 24.00 hod. daného dňa.

(4) Účinné už od 1. januára 2005. Limitná hodnota, ktorá sa má dosiahnuť do 1. januára 2010 v bezprostrednej blízkosti špecifických priemyselných zdrojov, ktoré sa nachádzajú na miestach kontaminovaných v dôsledku desaťročia trvajúcich priemyselných činností. V takýchto prípadoch bude do 1. januára 2010 limitná hodnota 1,0 µg/m3. Oblasti, na ktoré sa vzťahujú vyššie limitné hodnoty, sa nesmú rozšíriť ďalej ako 1 000 m od takýchto špecifických zdrojov.

PRÍLOHA XII

INFORMAČNÉ A VÝSTRAŽNÉ PRAHY

A. Výstražné prahy pre znečisťujúce látky okrem ozónu

Hodnoty sa merajú počas troch po sebe nasledujúcich hodín na miestach reprezentujúcich kvalitu ovzdušia pre aspoň 100 km2 alebo celú zónu či aglomeráciu, podľa toho, čo je menšie.

Znečisťujúca látka	Výstražný prah
Oxid siričitý	500 µg/m3
Oxid dusičitý	400 µg/m3

B. Informačné a výstražné prahy pre ozón

Účel	Priemerované obdobie	Prah
Informácie	1 hodina	180 µg/m3
Výstraha	1 hodina (1)	240 µg/m3

(1) Na vykonávanie článku 24 sa prekročenie prahu meria alebo predpovedá tri po sebe nasledujúce hodiny.

PRÍLOHA XIII

KRITICKÉ ÚROVNE NA OCHRANU VEGETÁCIE

Priemerované obdobie	Kritická úroveň	Medza tolerancie
Oxid siričitý
Kalendárny rok a zimné obdobie (od 1. októbra do 31. marca)	20 µg/m3	Žiadna
Oxidy dusíka
Kalendárny rok	30 µg/m3 NOx	Žiadna

PRÍLOHA XIV

NÁRODNÝ CIEĽ ZNÍŽENIA EXPOZÍCIE, CIEĽOVÁ HODNOTA A LIMITNÁ HODNOTA PRE PM2,5

A. Indikátor priemernej expozície

Indikátor priemernej expozície vyjadrený v µg/m3 (IPE) sa zakladá na meraniach na mestských pozaďových miestach v zónach a aglomeráciách na celom území členského štátu. Mal by sa hodnotiť ako nepretržitá ročná stredná hodnota koncentrácie z troch kalendárnych rokov spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta stanovené podľa oddielu B prílohy V. IPE na referenčný rok 2010 predstavuje strednú hodnotu koncentrácie za roky 2008, 2009 a 2010.

Ak však nie sú k dispozícii údaje za rok 2008, členské štáty môžu použiť strednú hodnotu koncentrácie za roky 2009 a 2010 alebo strednú hodnotu koncentrácie za roky 2009, 2010 a 2011. Členské štáty, ktoré tieto možnosti využijú, musia svoje rozhodnutie oznámiť Komisii do 11. septembra 2008.

IPE na rok 2020 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky tieto vzorkovacie miesta za roky 2018, 2019 a 2020. IPE sa využíva na preskúmanie toho, či sa dosiahol národný cieľ zníženia expozície.

IPE na rok 2015 je nepretržitá stredná hodnota koncentrácie z troch rokov spriemerovaná za všetky tieto vzorkovacie miesta za roky 2013, 2014 a 2015. IPE sa využíva na preskúmanie toho, či sa dosiahol záväzok zníženia koncentrácie expozície.

B. Národný cieľ zníženia expozície

Cieľ zníženia expozície tykajúci sa IPE v roku 2010		Rok, v ktorom by sa mal dosiahnuť cieľ zníženia expozície
Počiatočná koncentrácia v µg/m3	Cieľ zníženia v percentách	2020
< 8,5 = 8,5	0 %
> 8,5 – < 13	10 %
= 13 – < 18	15 %
= 18 – < 22	20 %
≥ 22	Všetky vhodné opatrenia na dosiahnutie 18 μg/m3

Ak je IPE v referenčnom roku 8,5 µg/m3 alebo menej, cieľ zníženia expozície sa rovná nule. Cieľ zníženia expozície sa rovná nule aj v prípadoch, ak IPE dosiahne v ktoromkoľvek momente počas obdobia od roku 2010 do roku 2020 úroveň 8,5 µg/m3 a udrží sa na tejto úrovni alebo nižšie.

C. Záväzok zníženia koncentrácie expozície

Záväzok zníženia koncentrácie expozície	Rok, v ktorom sa má záväzok dosiahnuť
20 µg/m3	2015

D. Cieľová hodnota

Priemerované obdobie	Cieľová hodnota	Dátum, ku ktorému by sa mala cieľová hodnota dosiahnuť
Kalendárny rok	25 µg/m3	1. január 2010

E. Limitná hodnota

Priemerované obdobie	Limitná hodnota	Medza tolerancie	Dátum, ku ktorému sa má limitná hodnota dosiahnuť
PRVÉ ŠTÁDIUM
Kalendárny rok	25 µg/m3	20 % k 11. júnu 2008 so znížením k nasledujúcemu 1. januáru a potom každých 12 mesiacov o rovnaké ročné percento až k hodnote 0 % k 1. januáru 2015	1. január 2015
DRUHÉ ŠTÁDIUM (1)
Kalendárny rok	20 µg/m3		1. január 2020

(1) Druhé štádium – Komisia preskúma orientačnú limitnú hodnotu v roku 2013 so zreteľom na ďalšie informácie o vplyvoch na zdravie a životné prostredie, o technickej uskutočniteľnosti a skúsenostiach súvisiacich s cieľovou hodnotou v členských štátoch.

PRÍLOHA XV

Informácie, ktoré sa zahrnú do miestnych, regionálnych alebo národných plánov kvality ovzdušia na zlepšenie kvality okolitého ovzdušia

A. Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 23 (plány kvality ovzdušia)

1. Lokalizácia nadmerného znečistenia

región;

b)	mesto (mapa);

c)	meracia stanica (mapa, zemepisné súradnice).

2. Všeobecné informácie:

a)	typ zóny (mesto, priemyselná alebo vidiecka oblasť);

b)	odhad znečistenej oblasti (km2) a obyvateľstva vystaveného znečisteniu;

c)	užitočné klimatické údaje;

d)	príslušné údaje o topografii;

e)	dostatočné informácie o druhu cieľov, ktoré si v zóne vyžadujú ochranu.

3. Zodpovedné orgány

Mená a adresy osôb zodpovedných za vypracovanie a vykonávanie plánov na zlepšenie.

4. Povaha a hodnotenie znečistenia:

a)	koncentrácie pozorované za predchádzajúce roky (pred vykonávaním opatrení na zlepšenie);

b)	koncentrácie namerané od začiatku projektu;

c)	techniky využité pri hodnotení.

5. Pôvod znečistenia

a)	zoznam hlavných zdrojov emisií, ktoré spôsobujú znečistenie (mapa);

b)	celkové množstvo emisií z týchto zdrojov (tony/rok);

c)	informácie o znečistení, ktoré pochádza z iných regiónov.

6. Analýza situácie

a)	podrobnosti o faktoroch zodpovedných za prekročenie (napr. doprava vrátane cezhraničnej dopravy, tvorba sekundárnych znečisťujúcich látok v atmosfére);

b)	podrobnosti o možných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia.

7. Podrobnosti o týchto opatreniach alebo projektoch na zlepšenie, ktoré existovali pred 11. júnom 2008, t. j.:

a)	miestne, regionálne, národné, medzinárodné opatrenia;

b)	pozorované účinky týchto opatrení.

8. Podrobnosti o týchto opatreniach alebo projektoch prijatých s cieľom znížiť znečistenie po nadobudnutí účinnosti tejto smernice:

a)	zoznam a opis všetkých opatrení stanovených v projekte;

b)	časový harmonogram vykonávania;

c)	odhad plánovaných zlepšení kvality ovzdušia a predpokladaného času potrebného na dosiahnutie týchto cieľov.

9. Podrobnosti o dlhodobo plánovaných alebo skúmaných opatreniach alebo projektoch.

10. Zoznam publikácií, dokumentov, prác atď. použitých na doplnenie údajov požadovaných v tejto prílohe.

B. Informácie, ktoré sa majú poskytovať podľa článku 22 ods. 1

1. Všetky informácie, ako sú ustanovené v oddiele A.

2. Informácie o stave vykonávania týchto smerníc:

1.	smernica Rady 70/220/EHS z 20. marca 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o opatreniach proti znečisťovaniu ovzdušia emisiami z motorových vozidiel (1);

2.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/63/ES z 20. decembra 1994 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín (POZ), ktoré vznikajú pri skladovaní benzínu a jeho distribúcii z distribučných skladov do čerpacích staníc (2);

3.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (3);

4.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/68/ES zo 16. decembra 1997 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú opatrení voči emisiám plynných a suspendovaných znečisťujúcich látok zo spaľovacích motorov, inštalovaných v necestných pojazdných strojoch (4);

5.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív (5);

6.	smernica Rady 1999/13/ES z 11. marca 1999 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel pri určitých činnostiach a v určitých zariadeniach (6);

7.	smernica Rady 1999/32/ES z 26. apríla 1999 o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (7);

8.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/76/ES zo 4. decembra 2000 o spaľovaní odpadov (8);

9.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení;

10.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/81/ES z 23. októbra 2001 o národných emisných stropoch pre určité látky znečisťujúce ovzdušie;

11.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES z 21. apríla 2004 o obmedzení emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických rozpúšťadiel v určitých farbách a lakoch a vo výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel (9);

12.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES zo 6. júla 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES vzhľadom na o obsah síry v lodných palivách (10);

13.

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/55/ES z 28. septembra 2005 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na opatrenia, ktoré sa majú prijať proti emisiám plynných a tuhých znečisťujúcich látok zo vznetových motorov určených na používanie vo vozidlách a proti emisiám plynných znečisťujúcich látok zo zážihových motorov poháňaných zemným plynom alebo skvapalneným ropným plynom, určených na používanie vo vozidlách (11);

14.	smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (12).

3. Informácie o všetkých opatreniach na znižovanie znečistenia ovzdušia, ktorých vykonávanie sa zvažovalo na primeranej miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni v súvislosti s dosahovaním cieľov kvality ovzdušia vrátane:

a)	znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov tým, že sa zabezpečí, aby boli malé a stredné stacionárne spaľovacie zdroje (vrátane spaľovní biomasy) vybavené zariadením na kontrolu emisií alebo aby boli nahradené;

b)	znižovania emisií z vozidiel prostredníctvom dodatočného vybavenia zariadeniami na kontrolu emisií; malo by sa zvážiť využívanie ekonomických stimulov na urýchlené osvojenie opatrení;

obstarávania zo strany verejných orgánov v súlade s príručkou o environmentálnom verejnom obstarávaní, ktorého predmetom sú cestné vozidlá, palivá a spaľovacie zariadenia na zníženie emisií, vrátane nákupu:

—	nových vozidiel, vrátane vozidiel z nízkymi emisiami,

—	čistejších dopravných automobilových služieb,

—	nízkoemisných stacionárnych spaľovacích zdrojov,

—	nízkoemisných palív pre stacionárne a mobilné zdroje;

d)	opatrení na obmedzenie emisií z dopravy prostredníctvom plánovania a riadenia dopravy (vrátane stanovenia poplatkov za dopravné zaťaženie, diferencovaných parkovacích poplatkov a ostatných ekonomických stimulov; zriaďovania „nízkoemisných zón“);

e)	opatrení na podporu zmeny dopravy na menej znečisťujúce druhy;

f)	zabezpečenia využívania nízkoemisných palív v malých, stredných a veľkých stacionárnych zdrojoch a v mobilných zdrojoch;

g)	opatrení na zníženie znečistenia ovzdušia prostredníctvom systému povolení podľa smernice 2008/1/ES, národných plánov podľa smernice 2001/80/ES a prostredníctvom využívania ekonomických nástrojov, ako sú dane, poplatky alebo obchodovanie s emisiami;

h)	ak je to vhodné, opatrení na ochranu zdravia detí alebo iných citlivých skupín obyvateľstva.

(1) Ú. v. ES L 76, 6.4.1970, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/96/ES (Ú. v. EÚ L 363, 20.12.2006, s. 81).

(2) Ú. v. ES L 365, 31.12.1994, s. 24. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003 (Ú. v. EÚ L 284, 31.10.2003, s. 1).

(3) Ú. v. EÚ L 24, 29.1.2008, s. 8.

(4) Ú. v. ES L 59, 27.2.1998, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 2006/105/ES.

(5) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58. Smernica zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 1882/2003.

(6) Ú. v. ES L 85, 29.3.1999, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/42/ES (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87).

(7) Ú. v. ES L 121, 11.5.1999, s. 13. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/33/ES (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59).

(8) Ú. v. ES L 332, 28.12.2000, s. 91.

(9) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 87.

(10) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 59.

(11) Ú. v. EÚ L 275, 20.10.2005, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená nariadením (ES) č. 715/2007 (Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1).

(12) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.

PRÍLOHA XVI

INFORMÁCIE PRE VEREJNOSŤ

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa aktuálne informácie o koncentráciách znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, bežne sprístupňovali verejnosti.

2. Poskytnuté koncentrácie v okolitom ovzduší sa oznámia vo forme priemerných hodnôt v rámci príslušného priemerovaného obdobia, ako je ustanovené v prílohe VII a v prílohách XI až XIV. Informácie uvádzajú aspoň všetky úrovne prekračujúce ciele kvality ovzdušia vrátane limitných hodnôt, cieľových hodnôt, výstražných prahov, informačných prahov alebo dlhodobých cieľov pre regulované znečisťujúce látky. Poskytnú aj krátke hodnotenie v súvislosti s cieľmi kvality ovzdušia a vhodné informácie o vplyvoch na zdravie, prípadne na vegetáciu.

3. Informácie o koncentráciách oxidu siričitého, oxidu dusičitého, suspendovaných častíc (aspoň PM10), ozónu a oxidu uhoľnatého v okolitom ovzduší sa aktualizujú aspoň raz denne, a ak je to možné, aktualizujú sa každú hodinu. Informácie o koncentráciách olova a benzénu v okolitom ovzduší uvádzané ako priemerná hodnota za posledných 12 mesiacov sa aktualizujú každé tri mesiace, a ak je to možné, každý mesiac.

4. Členské štáty zabezpečia, aby sa verejnosti poskytovali včasné informácie o skutočných alebo predpokladaných prekročeniach výstražných prahov a akýchkoľvek informačných prahov. Poskytované údaje obsahujú aspoň tieto informácie:

informácie o pozorovaných prekročeniach:

—	miesto alebo oblasť prekročenia,

—	druh prekročeného prahu (informačný alebo výstražný),

—	čas začiatku a trvanie prekročenia,

—	najvyššiu 1-hodinovú koncentráciu a v prípade ozónu aj najvyššiu 8-hodinovú strednú hodnotu koncentrácie;

predpoveď na nasledujúce popoludnie/deň (dni):

—	zemepisnú oblasť očakávaných prekročení informačného a/alebo výstražného prahu,

—	predpokladané zmeny znečistenia (zlepšenie, stabilizácia alebo zhoršenie) spolu s dôvodmi týchto zmien;

informácie o type dotknutého obyvateľstva, možných vplyvoch na zdravie a odporúčanom správaní:

—	informácie o ohrozených skupinách obyvateľstva,

—	opis pravdepodobných príznakov,

—	odporúčané predbežné opatrenia, ktoré by malo prijať dotknuté obyvateľstvo,

—	kde je možné nájsť ďalšie informácie;

d)	informácie o preventívnych opatreniach na zníženie znečistenia a/alebo expozície tomuto znečisteniu: označenie odvetví s hlavnými zdrojmi, odporúčania opatrení na zníženie emisií;

e)	v prípade predpovedaných prekročení podnikne členský štát kroky na zabezpečenie poskytovania údajov v uskutočniteľnom rozsahu.

PRÍLOHA XVII

TABUĽKA ZHODY

Táto smernica	Smernica 96/62/ES	Smernica 1999/30/ES	Smernica 2000/69/ES	Smernica 2002/3/ES
článok 1	článok 1	článok 1	článok 1	článok 1
článok 2 ods. 1 až 5	článok 2 ods. 1 až 5	—	—	—
článok 2 ods. 6 a 7	—	—	—	—
článok 2 ods. 8	článok 2 ods. 8	článok 2 ods. 7	—	—
článok 2 ods. 9	článok 2 ods. 6	—	—	článok 2 ods. 9
článok 2 ods. 10	článok 2 ods. 7	článok 2 ods. 6	—	článok 2 ods. 11
článok 2 ods. 11	—	—	—	článok 2 ods. 12
článok 2 ods. 12 a 13	—	článok 2 ods. 13 a 14	článok 2 písm. a) a b)	—
článok 2 ods. 14	—	—	—	článok 2 ods. 10
článok 2 ods. 15 a 16	článok 2 ods. 9 a 10	článok 2 ods. 8 a 9	—	článok 2 ods. 7 a 8
článok 2 ods. 17 a 18	—	článok 2 ods. 11 a 12	—	—
článok 2 ods. 19, 20, 21, 22 a 23	—	—	—	—
článok 2 ods. 24	—	článok 2 ods. 10	—	—
článok 2 ods. 25 a 26	článok 6 ods. 5	—	—	—
článok 2 ods. 27	—	—	—	článok 2 ods. 13
článok 2 ods. 28	—	—	—	článok 2 ods. 3
článok 3 s výnimkou odseku 1 písm. f)	článok 3	—	—	—
článok 3 ods. 1 písm. f)	—	—	—	—
článok 4	článok 2 ods. 9 a 10, článok 6 ods. 1	—	—	—
článok 5	—	článok 7 ods. 1	článok 5 ods. 1	—
článok 6 ods. 1 až 4	článok 6 ods. 1 až 4	—	—	—
článok 6 ods. 5	—	—	—	—
článok 7	—	článok 7 ods. 2 a 3 so zmenami a doplneniami	článok 5 ods. 2 a 3 so zmenami a doplneniami	—
článok 8	—	článok 7 ods. 5	článok 5 ods. 5	—
článok 9	—	—	—	článok 9 ods. 1 prvý a druhý pododsek
článok 10	—	—	—	článok 9 ods. 1 až 3 so zmenami a doplneniami
článok 11 ods. 1	—	—	—	článok 9 ods. 4
článok 11 ods. 2	—	—	—	—
článok 12	článok 9	—	—	—
článok 13 ods. 1	—	článok 3 ods. 1, článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 1 a článok 6	článok 3 ods. 1 a článok 4	—
článok 13 ods. 2	—	článok 3 ods. 2 a článok 4 ods. 2	—	—
článok 13 ods. 3	—	článok 5 ods. 5	—	—
článok 14	—	článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1 so zmenami a doplneniami	—	—
článok 15	—	—	—	—
článok 16	—	—	—	—
článok 17 ods. 1	—	—	—	článok 3 ods. 1 a článok 4 ods. 1
článok 17 ods. 2	—	—	—	článok 3 ods. 2 a 3
článok 17 ods. 3	—	—	—	článok 4 ods. 2
článok 18	—	—	—	článok 5
článok 19	článok 10 so zmenami a doplneniami	článok 8 ods. 3	—	článok 6 so zmenami a doplneniami
článok 20	—	článok 3 ods. 4 a článok 5 ods. 4 so zmenami a doplneniami	—	—
článok 21	—	—	—	—
článok 22	—	—	—	—
článok 23	článok 8 ods. 1 až 4 so zmenami a doplneniami	—	—	—
článok 24	článok 7 ods. 3 so zmenami a doplneniami	—	—	článok 7 so zmenami a doplneniami
článok 25	článok 8 ods. 5 so zmenami a doplneniami	—	—	článok 8 so zmenami a doplneniami
článok 26	—	článok 8 so zmenami a doplneniami	článok 7 so zmenami a doplneniami	článok 6 so zmenami a doplneniami
článok 27	článok 11 so zmenami a doplneniami	článok 5 ods. 2 druhý pododsek	—	článok 10 so zmenami a doplneniami
článok 28 ods. 1	článok 12 ods. 1 so zmenami a doplneniami	—	—	—
článok 28 ods. 2	článok 11 so zmenami a doplneniami	—	—	—
článok 28 ods. 3	—	—	—	—
článok 28 ods. 4	—	príloha IX so zmenami a doplneniami	—	—
článok 29	článok 12 ods. 2	—	—	—
článok 30	—	článok 11	článok 9	článok 14
článok 31	—	—	—	—
článok 32	—	—	—	—
článok 33	článok 13	článok 12	článok 10	článok 15
článok 34	článok 14	článok 13	článok 11	článok 17
článok 35	článok 15	článok 14	článok 12	článok 18
príloha I	—	príloha VIII so zmenami a doplneniami	príloha VI	príloha VII
príloha II	—	príloha V so zmenami a doplneniami	príloha III	—
príloha III	—	príloha VI	príloha IV	—
príloha IV	—	—	—	—
príloha V	—	príloha VII so zmenami a doplneniami	príloha V	—
príloha VI	—	príloha IX so zmenami a doplneniami	príloha VII	príloha VIII
príloha VII	—	—	—	príloha I, príloha III oddiel II
príloha VIII	—	—	—	príloha IV
príloha IX	—	—	—	príloha V
príloha X	—	—	—	príloha VI
príloha XI	—	príloha I oddiel I, príloha II oddiel I a príloha III (so zmenami a doplneniami); príloha IV (nezmenená)	príloha I, príloha II	—
príloha XII	—	príloha I oddiel II, príloha II oddiel II	—	príloha II oddiel I
príloha XIII	—	príloha I oddiel I, príloha II oddiel I	—	—
príloha XIV	—	—	—	—
príloha XV oddiel A	príloha IV	—	—	—
príloha XV oddiel B	—	—	—	—
príloha XVI	—	článok 8	článok 7	článok 6 so zmenami a doplneniami

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia berie na vedomie text smernice o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom vzduchu pre Európu prijatej Radou a Európskym parlamentom. Komisia upozorňuje najmä na dôležitosť, ktorú Európsky parlament a členské štáty v článku 22 ods. 4 a odôvodnení 16 tejto smernice pripisujú opatreniam Spoločenstva týkajúcim sa zníženia emisií znečisťujúcich ovzdušie pri zdroji.

Komisia uznáva potrebu zníženia škodlivých emisií znečisťujúcich ovzdušie, ak sa má dosiahnuť významný pokrok smerom k cieľom stanoveným v Šiestom environmentálnom akčnom programe. Oznámenie Komisie týkajúce sa tematickej stratégie o znečistení ovzdušia stanovuje značný počet možných opatrení Komisie. Od prijatia stratégie sa dosiahol významný pokrok v týchto, ako aj iných opatreniach:

—	Rada a Parlament už prijali nové právne predpisy týkajúce sa obmedzenia výfukových emisií z ľahkých úžitkových vozidiel,

—	Komisia prijala návrh nových právnych predpisov na zvýšenie účinnosti právnych predpisov Spoločenstva týkajúcich sa priemyselných emisií, vrátane zariadení pre intenzívne poľnohospodárstvo a opatrení na riešenie priemyselných spaľovacích zdrojov menšieho rozsahu,

—	Komisia prijala návrh nových právnych predpisov týkajúcich sa obmedzenia výfukových emisií z motorov inštalovaných v ťažkých úžitkových vozidlách,

—

v roku 2008 plánuje Komisia nové návrhy právnych predpisov, ktoré:

—	ďalej znížia emisie hlavných znečisťujúcich látok povolené vnútroštátnymi právnymi predpismi členských štátov,

—	znížia emisie súvisiace s dopĺňaním paliva pri vozidlách s dieselovými motormi na čerpacích staniciach,

—	budú riešiť obsah síry v palivách, vrátane lodných palív,

—

prebiehajú aj prípravné práce, pri ktorých sa skúma uskutočniteľnosť:

—	zlepšenia ekologického dizajnu a zníženia emisií z domácich kotlov a ohrievačov vody;

—	zníženia obsahu rozpúšťadiel v náteroch, lakoch a výrobkoch na povrchovú úpravu vozidiel,

—	zníženia výfukových emisií z necestných pojazdných strojov, čím by sa maximálne využili necestné palivá s nízkym obsahom síry, ktoré už Komisia navrhla,

—	Komisia takisto v rámci Medzinárodnej námornej organizácie (MNO) naďalej presadzuje významné zníženie emisií z lodí a zaväzuje sa predložiť návrhy na opatrenia Spoločenstva, ak sa MNO nepodarí dodať dostatočne ambiciózne návrhy plánované na rok 2008.

Komisia je však viazaná cieľmi iniciatívy „lepšej právnej úpravy“ a potrebou návrhov podložených komplexným hodnotením vplyvov a prínosov. V tomto ohľade a v súlade so Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva bude Komisia aj naďalej hodnotiť potrebu predloženia nových legislatívnych návrhov, pričom si ponechá právo rozhodnúť, či a kedy by bolo vhodné prezentovať ktorýkoľvek z týchto návrhov.

VYHLÁSENIE HOLANDSKA

Holandsko vždy podporovalo rozvoj ambicióznej a účinnej európskej politiky v oblasti kvality ovzdušia a bude v tom pokračovať aj v budúcnosti. Je preto spokojné s kompromisom, na ktorom sa Rada a Európsky parlament dohodli, a skladá poklonu Parlamentu, Komisii a predsedníctvu za dosiahnuté výsledky. Nová smernica o kvalite okolitého ovzdušia znamená výrazný pokrok pre životné prostredie i verejné zdravie.

Ako už na to Holandsko poukázalo, keď sa vypracovala spoločná pozícia, kvalitu ovzdušia v našej krajine silno ovplyvňuje cezhraničný vývoj, a preto bude účinný európsky prístup veľkým prínosom. Hlavným záujmom Holandska bolo, aby smernica obsahovala vyvážený balík európskych i vnútroštátnych opatrení, ako aj reálne lehoty na dosiahnutie cieľov súvisiacich s kvalitou ovzdušia. Len vtedy budú môcť členské štáty dosiahnuť stanovené ambiciózne ciele.

Holandsko s potešením víta vyhlásenie Komisie, že včas predloží opatrenia Spoločenstva. Včasné dodržiavanie noriem kvality ovzdušia v celej EÚ bude závisieť od rozumnej európskej politiky, ktorá sa bude zaoberať znečisťovaním pri zdroji. Holandsko by chcelo osobitne poukázať na nedostatok údajov a prevládajúce nejasnosti o emisiách a koncentráciách jemných suspendovaných častíc (PM2,5). Samozrejme však vynaloží všetko úsilie na to, aby ciele smernice splnilo do stanoveného dátumu. Na základe znalostí, ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, to bude možné. Holandská vláda vyvíja národný program spolupráce v oblasti kvality ovzdušia, ktorý sa bude zaoberať miestami, kde sa emisné stropy neustále prekračujú, aby sa aj tam mohli splniť normy kvality ovzdušia do stanoveného dátumu.

Holandsko vyjadruje potešenie nad tým, že Rada a Európsky parlament ukončili druhé čítanie včas, aby mohla smernica nadobudnúť účinnosť už začiatkom roku 2008. Je to nevyhnutné pre náš vlastný národný program, ako aj pre opatrenia v krajinách okolo nás. Holandsko bude tvrdo pracovať na tom, aby národný program spolupráce a všetky miestne a regionálne opatrenia boli dostatočné na dosiahnutie európskych noriem kvality ovzdušia.

Top

Choose the experimental features you want to try