5.2.2005   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 33/8

(1)

Írsko a Spojené kráľovstvo informovali 6. februára 2004 Komisiu o tom, že smer vývoja dovozu chovaného lososa atlantického si zrejme vyžaduje ochranné opatrenia podľa nariadení (ES) č. 3285/94 a 519/94; predložili informácie obsahujúce dostupný dôkaz určený na základe článku 10 nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 8 nariadenia (ES) č. 519/94 a požiadali Komisiu, aby prijala ochranné opatrenia podľa týchto nástrojov.

(2)

Írsko a Spojené kráľovstvo predložili dôkaz o tom, že dovoz chovaného lososa atlantického do Európskeho spoločenstva sa rýchlo zvyšuje z hľadiska absolútneho objemu, ako aj vo vzťahu k produkcii a spotrebe v Spoločenstve.

(3)

Tvrdili, že nárast objemu dovozu chovaného lososa atlantického má, okrem iných dôsledkov, negatívny dopad na ceny podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov v Spoločenstve a na trhový podiel výrobcov Spoločenstva, čo má za následok poškodenie týchto výrobcov.

(4)

Írsko a Spojené kráľovstvo ďalej oznámili, že na základe informácií predložených výrobcami Spoločenstva by akýkoľvek odklad prijatia ochranných opatrení Európskym spoločenstvom spôsobil škodu, ktorá by sa dala ťažko napraviť, a preto by sa tieto opatrenia mali prijať ako naliehavá záležitosť.

(5)

Komisia informovala všetky členské štáty o situácii a poradila sa s nimi o podmienkach dovozu, dovozných trendoch a dôkazoch vzhľadom na vážnu ujmu a o rôznych aspektoch hospodárskej a obchodnej situácie pokiaľ ide o príslušný výrobok Spoločenstva.

(6)

Komisia začala 6. marca 2004 vyšetrovanie týkajúce sa vážnej ujmy alebo jej hrozby pre výrobcov podobných alebo priamo konkurenčných výrobkov dovážanému výrobku v Spoločenstve, ktorý bol definovaný ako chovaný losos, či už vo forme filé alebo v inej forme, čerstvý, chladený alebo mrazený („príslušný výrobok“) (5), ako je vysvetlené nižšie. Obdobím vyšetrovania (OV) je rok 2003 a obdobie, ktoré vyšetrovanie skúma je obdobie od začiatku roku 2000 do konca roku 2003.

(7)

Komisia oficiálnou cestou informovala vyvážajúcich výrobcov a dovozcov, ako aj ich zastupujúce združenia o ktorých je známe, že sa ich vyšetrovanie týka, zástupcov vyvážajúcich krajín a výrobcov Spoločenstva o vyšetrovaní. Komisia poslala dotazníky všetkým týmto stranám, združeniam zastupujúcim chovateľov lososov v Spoločenstve a tým stranám, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí vyšetrovania. Podľa článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 519/94 a článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 3285/94 poskytla Komisia priamo zainteresovaným stranám možnosť prezentovať svoje názory v písomnej forme a požiadať o vypočutie.

(8)

Dňa 13. augusta 2004 zaviedla Komisia dočasné ochranné opatrenia. Tieto opatrenia boli oznámené Rade podľa článku 15 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 519/94 a článku 16 ods. 7 nariadenia Rady (ES) č. 3285/94 a následne zrušené 6. decembra 2004.

(9)

Po uverejnení dočasných opatrení Komisia pokračovala vo svojom vyšetrovaní s cieľom dosiahnuť konečné zistenia. Určité vlády, určití vyvážajúci výrobcovia a ich zastupujúce združenia, výrobcovia Spoločenstva, dodávatelia, spracovatelia a dovozcovia a ich zastupujúce združenia predložili pripomienky v písomnej forme. Ústne a písomné pripomienky predložené týmito stranami boli posúdené a zohľadnené pri dosahovaní konečných zistení. Všetky informácie, ktoré sa považovali za potrebné na účel záverečného určenia boli vyhľadané a overené. Kontrolné návštevy boli vykonané v prevádzkových priestoroch ôsmich výrobcov Spoločenstva.

(10)

Všetky spolupracujúce strany boli informované o podstatných skutočnostiach a okolnostiach, na základe ktorých mali byť zavedené konečné ochranné opatrenia a o forme navrhovaných opatrení. Bola im poskytnutá príležitosť predložiť pripomienky, ktoré boli posúdené, a ak sa to považovalo za potrebné, zohľadnené v konečných zisteniach.

(11)

Výrobkom, v prípade ktorého bola Komisia informovaná o tom, že smer vývoja jeho dovozu si zrejme vyžaduje ochranné opatrenia je chovaný losos atlantický, či už vo forme filé alebo v inej forme, čerstvý, chladený alebo mrazený.

(12)

Za príslušný výrobok by sa však mali považovať všetky chované lososy. Obmedziť príslušný výrobok na chovaného lososa atlantického by znamenalo príliš obmedzenú definíciu príslušného výrobku. Na základe fyzických znakov rôznych druhov lososa (veľkosť, tvar, chuť, atď.), výrobného procesu a nahraditeľnosti všetkých druhov chovaného lososa z pohľadu spotrebiteľa sa všetky chované lososy považujú za jeden výrobok. Podobne, kým chovaný losos sa predáva v rôznych formách úpravy (celá ryba zbavená vnútorností, celá ryba bez hlavy a zbavená vnútorností, filé), tieto rôzne formy úpravy slúžia rovnakému konečnému použitiu a môžu sa ľahko nahrádzať.

(13)

Niektoré strany tvrdili, že mrazený losos je iný výrobok ako čerstvý losos a nemal by sa preto považovať za súčasť príslušného výrobku. Jedna strana poznamenala, že patrí pod inú klasifikáciu na colné účely a tvrdila, že ho uprednostňujú a je určený pre spracovateľský a udiarenský potravinársky priemysel, kým spotrebitelia dávajú prednosť čerstvému lososovi. Ďalšia strana tvrdila, že mrazený losos nie je vhodnou surovinou na údenie. Taktiež sa argumentovalo, že infraštruktúra, ktorú vyžadujú spracovatelia pri spracovaní čerstvého a mrazeného lososa je odlišná. Tvrdilo sa tiež, že existovali úplne oddelené trhy s čerstvým a mrazeným lososom, ktoré sa vyznačovali nedostatkom vzájomného vzťahu medzi cenami čerstvého a mrazeného lososa a osobitnými prípadmi z pohľadu maloobchodníkov, spracovateľov a spotrebiteľov, ktorí vyžadovali jednu formu úpravy, nebola im však poskytnutá iná. Jedna strana tvrdila, že bežné uvádzanie na trh mrazeného lososa (napr. celá ryba, filé, atď.) bolo iné ako uvádzanie na trh čerstvého lososa.

(14)

Tieto tvrdenia sa však považovali za neopodstatnené. Existencia odlišných klasifikácií na colné účely je jediným faktorom spomedzi ostatných, ktorý sa má zohľadniť a sám osebe nie je určujúci. Spracovatelia používajú čerstvé aj mrazené lososy. Rovnako čerstvé, ako aj mrazené formy úpravy sa bežne predávajú na maloobchodnej úrovni a bežne v rovnakých predajniach (napriek tomu, že niektoré predajne predávajú buď čerstvé alebo mrazené lososy), aj keď existujú dôkazy o malých cenových rozdieloch. Obidve formy úpravy sa uvádzajú na trh rôznymi spôsobmi a spotrebitelia ich priamo spotrebúvajú. Napriek tomu, že niektorí spotrebitelia môžu uprednostňovať nákup výrobku v jeho čerstvej/chladenej podobe a iní v mrazenej podobe a niektoré formy úpravy považujú za kvalitnejšie ako iné, tieto preferencie a dojmy nehrajú dôležitú úlohu. Obidve formy úpravy slúžia rovnakému konečnému použitiu a konkurujú si na tom istom trhu.

(15)

Jedna strana tvrdila, že neexistuje vzájomná pružnosť dopytu medzi čerstvým a mrazeným lososom a na podporu tohto tvrdenia sa odvolávala na zistenia uvedené v nariadení Rady (ES) č. 930/2003. Toto nariadenie však skutočne uznalo existenciu cenovej konkurencie medzi týmito dvoma výrobkami.

(16)

V dôsledku toho muselo byť zamietnuté tvrdenie, že mrazený losos je iný výrobok ako čerstvý losos.

(17)

Chovaný (iný ako voľne žijúci) losos (či už čerstvý, chladený alebo mrazený) sa preto v rôznych opísaných formách úpravy považuje za jeden výrobok. V súčasnosti spadá pod kódy KN ex 0302 12 00, ex 0303 11 00, ex 0303 19 00, ex 0303 22 00, ex 0304 10 13 a ex 0304 20 13.

(18)

S cieľom stanoviť, či je produkt vyrábaný výrobcami Spoločenstva – t. j. chovaný losos (ďalej len „podobný výrobok“) podobný alebo priamo konkurenčný príslušnému dovážanému výrobku sa uskutočnilo preskúmanie.

(19)

Pri dosahovaní tohto stanovenia sa brali do úvahy najmä tieto zistenia.

(20)

Dosiahnuté zistenia preto potvrdzujú, že dovážaný výrobok a výrobok Spoločenstva sú „podobné alebo priamo konkurenčné“.

(21)

Na základe údajov za obdobie rokov 2000 až 2003 sa uskutočnilo preskúmanie zamerané na dovoz v poslednom období, za ktoré sú k dispozícii spoľahlivé údaje, s cieľom stanoviť, či sa príslušný výrobok dováža do Spoločenstva v tak značne zvýšenom množstve, absolútne alebo relatívne k celkovej výrobe Spoločenstva, a/alebo za takých podmienok, ktoré spôsobujú alebo by mohli spôsobiť vážnu ujmu výrobcom Spoločenstva. Jedna strana tvrdila, že nárast dovozu bol spôsobený skutočnosťou, že do údajov o dovoze bol zahrnutý dovoz voľne žijúceho lososa. Vyšetrovanie však ukázalo, že aj keď údaje Eurostatu nerozlišovali medzi voľne žijúcim a chovaným lososom, dostupné informácie (štatistiky USA a Kanady o vývoze) ukazujú, že dovoz voľne žijúceho lososa do Spoločenstva od roku 2001 v skutočnosti poklesol. Začlenenie dovozu všetkých lososov do údajov Eurostatu preto nespôsobilo nárast dovozu pozorovaný v týchto údajoch. Jedna strana taktiež tvrdila, že rok 2000 nebol vhodným východiskovým rokom na vykonanie analýzy, pretože v tomto roku boli ceny lososa neobyčajne vysoké. Analýza sa však zameriava na kľúčový vývoj v poslednom období a zmena východiskového roka na rok 1999 alebo 2001 by nezmenila výsledok tejto analýzy.

(22)

Konečné zistenia uvedené nižšie sú založené na údajoch za obdobie rokov 2000 až 2003.

(23)

Dovoz vzrástol z 372 789 ton v roku 2000 na 455 948 ton v roku 2003, čo je nárast o 22 %. Medzi rokmi 2002 a 2003 vzrástol dovoz o 15 %.

(24)

Pokiaľ ide o produkciu Spoločenstva, dovoz klesol z 254 % v roku 2000 na 235 % v roku 2001, ale odvtedy opäť vzrástol na 239 % v roku 2003. Napriek tomu, že to predstavuje pokles v porovnaní s rokom 2000, je potrebné poznamenať, že po poklese v roku 2001 dovoz vzrástol v každom roku pokiaľ ide o produkciu. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že v roku 2003 bol absolútny nárast dovozu 15 %, čo je oveľa väčšia miera nárastu ako v predchádzajúcom roku.

(25)

Štvrťročné údaje za roky 2002 a 2003 ukazujú, že štvrťročné dovozy v roku 2003 boli vyššie ako v tom istom období roku 2002 a že najvyšší nárast (až 20,8 %) bol v druhej polovici roku 2003.

(26)

Na základe údajov o dovoze za obdobie rokov 2000 až 2003 sa dospelo k záveru, že existuje nedávny, náhly a výrazný nárast dovozu v absolútnom zmysle aj vo vzťahu k produkcii.

(27)

Podmienky, za ktorých sa dovoz uskutočňoval sa taktiež brali do úvahy prostredníctvom odkazu na údaje Eurostatu. Napriek tomu, že údaje uvádzajú malé množstvo voľne žijúceho lososa, nemalo to žiaden významný vplyv na ceny.

(28)

Z tohto hľadiska je potrebné poznamenať, že v období medzi septembrom 1997 a májom 2003 značná časť dovozu chovaného lososa z Nórska (čo predstavuje asi 55 % trhu Spoločenstva) podliehala cenovým záväzkom v zmysle vtedy existujúcich antidumpingových a antisubvenčných opatrení. V priebehu roku 2002 začalo porušovanie týchto cenových záväzkov určitými nórskymi vyvážajúcimi výrobcami narúšať účinnosť tohto nástroja a spôsobilo pokles cien. Navrhované zrušenie antidumpingových a antisubvenčných opatrení proti dovozom z Nórska bolo oznámené v decembri 2002 a tieto opatrenia boli zrušené v máji 2003. Dovozné ceny poklesli počas roku 2002 a prvej polovice roku 2003 čiastočne z dôvodu porušovania alebo dobrovoľného odstúpenia od cenových záväzkov zo strany niektorých nórskych vývozcov.

(29)

Dovozné ceny poklesli v období medzi rokmi 2000 až 2003 o 28,5 %. Tento pokles presahuje bežnú cenovú fluktuáciu na trhu z dôvodu rozsahu poklesu v absolútnom zmysle a z toho dôvodu, že vyvážajúci výrobcovia nedosahovali v roku 2000 nadpriemerné zisky a výrobné náklady v období medzi rokmi 2000 až 2003 významne nepoklesli.

(30)

Nedávny vývoj cien je jasnejšie vyjadrený štvrťročnými údajmi. Kým dovozné ceny boli v roku 2002 relatívne stabilné na úrovni medzi 2,83 eur a 2,93 eur, potom poklesli z 2,87 eur v 1. štvrťroku 2003 na 2,24 eur v 3. štvrťroku 2003, predtým, ako sa čiastočne znovu zvýšili na 2,48 eur v 4. štvrťroku 2003.

(31)

Údaje Eurostatu za prvý polrok 2004 ukazujú, že ceny sa spočiatku zvýšili, aj keď zostali pod priemernou úrovňou z roku 2003, ale potom pokračovali vo svojom klesajúcom trende. Najnovšie dostupné informácie ukazujú, že ceny pokračujú vo svojom klesajúcom trende a sú veľmi nízke. Napriek niektorým tvrdeniam, že ceny by sa zvýšili, tieto názory neboli odôvodnené a zdroje z priemyselného odvetvia vo vyvážajúcich krajinách potvrdzujú, že súčasné ceny sú veľmi nízke.

(32)

Podiel dovozu na trhu poklesol zo 73,5 % v roku 2000 na 71,9 % v roku 2001 a v roku 2002 zostal stabilný približne na tejto úrovni (72 %). V roku 2003 sa zvýšil podiel dovozu na trhu zo 72 % v roku 2002 na 73,9 %, čo predstavuje nárast o 1,9 percentuálneho bodu a najvyššiu úroveň v posudzovanom období.

(33)

Takmer celá produkcia príslušného výrobku v Spoločenstve bola vytvorená v Škótsku a Írsku, aj keď existujú tiež dvaja výrobcovia vo Francúzsku a najmenej jeden v Lotyšsku.

(34)

V roku 2003 bola celková produkcia Spoločenstva príslušného výrobku 190 903 ton, z čoho výrobcovia plne spolupracujúci v predbežnom štádiu vyšetrovania tvorili 85 231 ton, čo predstavuje 45 % celkovej produkcie Spoločenstva. Predstavujú preto hlavnú časť celkovej produkcie Spoločenstva v zmysle článku 5 ods. 3 písm. c) nariadenia (ES) č. 3285/94 a článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 519/94. Považujú sa preto za výrobcov Spoločenstva.

(35)

Ku koncu roka 2002 boli nórske prognózy ich celkovej produkcie lososa na rok 2003 asi 446 000 ton. Do februára 2003 predpokladala spoločnosť Kontali Analyse (poskytovateľ informácií o priemyselnom odvetví) výlov v množstve 475 000 ton. To predstavovalo o 30 000 ton viac ako nórska produkcia v roku 2002, ale očakávalo sa, že väčšia časť tohto nárastu by smerovala na vznikajúce trhy ako napr. do Ruska a Poľska a na trhy na Ďalekom východe ako napr. do Japonska, Hong Kongu, Taiwanu a Číny. Rast na Ďalekom východe bol od roku 2000 záporný, Nórsko však očakávalo zvrat tohto poklesu v roku 2003 z dôvodu otvorenia čínskeho trhu.

(36)

Skutočná nórska produkcia v roku 2003 bola 509 000 ton (asi o 63 000 ton vyššia, ako predpokladala nórska vláda) a výlov bol o 6 % vyšší ako predpokladala spoločnosť Kontali. Produkcia bola taktiež o 64 000 ton (alebo 14 %) vyššia ako nórska produkcia v roku 2002. Súčasne sa naopak od zvrátenia poklesu predaja na Ďalekom východe miera poklesu v skutočnosti zvýšila na – 6 %. Okrem toho rast na vznikajúcich trhoch tiež poklesol – zo 47 % na 32 % v prípade Ruska a z 50 % na 30 % v prípade európskych krajín mimo Spoločenstva. Celková globálna spotreba sa v skutočnosti zvýšila iba o 6 % v porovnaní s 9 % v roku 2002 a 14 % v roku 2001. Táto, ako sa ukázalo chybná prognóza produkcie v kombinácii s vývojom svetovej spotreby bola neočakávaná.

(37)

V dôsledku toho sa Nórsko stretlo s vážnym problémom nadprodukcie a zdalo sa, že Nórsko si tento problém uvedomuje. V auguste 2003, v snahe odstrániť nadmerné množstvo výrobku z trhu, zamýšľali určití nórsky výrobcovia zmraziť 30 000 ton chovaného lososa. Od tohto zámeru však neskôr upustili a trh bol aj naďalej nadmerne zásobovaný.

(38)

Okrem toho, Komisia v decembri 2002 oznámila svoj návrh ukončiť antidumpingové a antisubvenčné opatrenia proti Nórsku. Tieto boli následne v máji 2003 ukončené. Opatrenia nadobudli vo veľkej miere formu minimálnych dovozných cien (MDC), ktoré v podstate zaručovali minimálnu cenu pre vyvážajúcich výrobcov. Po oznámení navrhovaného zrušenia opatrení sa mnoho nórskych vyvážajúcich výrobcov buď dobrovoľne vzdalo svojich záväzkov alebo ich jednoducho prestalo dodržiavať. Nórski výrobcovia lososa sú vo všeobecnosti v nórskych bankách vysoko zadĺžení. Keďže ceny klesajú a neexistujú MDC, banky poskytujúce nórskym výrobcom úvery začali prijímať opatrenia na zníženie rizika a požadujú splatenie dlhov. Takto sa vytvoril začarovaný kruh, ktorý viedol k zvýšeniu výlovu, ďalšiemu tlaku na ceny a zvýšenému tlaku na vývoz. Napriek tomu, že sa očakávala určitá dočasná a malá úprava dovozných cien ako výsledok zrušenia opatrení proti Nórsku, rozsah poklesu cien (ku ktorému prispel aj problém nadprodukcie) a začarovaný kruh, spôsobený vyššie uvedeným fungovaním bankového systému, bol neočakávaný.

(39)

Počas roku 2003 poklesla hodnota nórskej koruny vo vzťahu k euru o 13 %, vo vzťahu ku dánskej korune o 12 % a vo vzťahu ku švédskej korune o 14 %. Aj keď sa pohyby meny dajú očakávať, išlo o pomerne veľké a trvalé výkyvy, ktoré presahovali bežný rozsah menových výkyvov. Napriek tomu, že euro tiež posilnilo v porovnaní s britskou librou, britská libra poklesla iba o 6 %, čo spôsobilo, že chované lososy produkované v Spojenom kráľovstve boli v eurozóne drahšie v porovnaní s nórskym dovozom, ako na začiatku tohto roka. Hlavnými dovozcami nórskeho chovaného lososa v Spoločenstve sú Dánsko, Švédsko, Nemecko a Poľsko. Väčšina z týchto dovozov sa však priamo prepravuje v rámci Spoločenstva do takých krajín eurozóny, ako Francúzsko a Španielsko. Okrem toho, viac ako polovica chovaných lososov dovážaných do Dánska a takmer celá časť dovážaná do Poľska a iných nových členských štátov sa po spracovaní ďalej predáva v eurozóne. V dôsledku toho mal pokles hodnoty nórskej koruny vo vzťahu k euru vplyv nielen na nórsky dovoz priamo do eurozóny, ale tiež na dovoz do takých krajín, akými sú Dánsko a Poľsko, ktoré spracúvajú chované lososy s cieľom ich ďalšieho predaja v eurozóne. Vplyv týchto menových pohybov mal všeobecne zatraktívniť trh Európskeho spoločenstva pre nórskych vyvážajúcich výrobcov, do určitej miery ich ochrániť od účinku poklesu ich cien v eurách a korunách a pomôcť im udržať ich vývozné výnosy v ich domácej mene. Jednotkové ceny však poklesli aj v nórskych korunách. Tieto menové pohyby súčasne spôsobili zlacnenie dovážaného lososa v Európskom spoločenstve a zatraktívnili dovoz pre dovozcov a užívateľov ako napr. spracovateľský priemysel. V dôsledku toho bola väčšina nadprodukcie v Nórsku vyvezená do Európskeho spoločenstva.

(40)

Jedna strana tvrdila, že nadprodukcia mimo spoločenstva nevyhnutne nevedie k nárastu dovozu do Spoločenstva. Aj keď teoreticky je to pravda, vyšetrovanie ukázalo, že v tomto osobitnom prípade nadprodukcia viedla k nárastu dovozu do Spoločenstva

(41)

Argumentovalo sa tiež tým, že zrušenie obchodných opatrení ako aj výkyvy výmenného kurzu sú predvídateľné. Avšak silný dopad zrušenia obchodných opatrení v kombinácii s pomerne veľkými a trvalými výkyvmi výmenného kurzu bol nepredvídateľný.

(42)

Dospelo sa preto k záveru, že príčinou nepredvídaného vývoja, ktorý spôsobil nárast dovozu bola značná nadprodukcia v Nórsku (napriek nižším prognózam), ku ktorej prispelo aj zlyhanie nórskeho priemyselného odvetvia pri dosiahnutí predpokladaného rastu vývozu na trhy mimo Spoločenstva, neočakávaný rozsah vplyvu zrušenia ochranných obchodných opatrení proti Nórsku a vyššie opísané fungovanie nórskeho bankového systému, spolu s nárastom hodnoty eura, čo spôsobilo, že trh Spoločenstva sa stal neobyčajne atraktívnym cieľom pre nórskych vývozcov.

(43)

S cieľom dospieť k záveru o vážnej ujme výrobcov podobného výrobku v Spoločenstve bolo vykonané hodnotenie všetkých príslušných faktorov objektívneho a merateľného charakteru, ktoré majú na ich situáciu vplyv. Pokiaľ ide o príslušný výrobok, bolo vykonané najmä hodnotenie vývoja komplexných údajov Spoločenstva o spotrebe, výrobnej kapacite, produkcii, využití kapacity, zamestnanosti, produktivite, celkovom predaji a podiele na trhu. Tieto komplexné údaje sú založené na štatistických informáciách, ktoré zozbierali Spojené kráľovstvo a Írsko prostredníctvom rozsiahleho prieskumu priemyselného odvetvia. Pokiaľ ide o osobitné údaje o spoločnostiach, tieto sú založené na informáciách, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia Spoločenstva o peňažnom toku, návratnosti vloženého kapitálu, zásobách, cenách, predaji za nižšie ceny a ziskovosti za roky 2000 až 2003.

(44)

Na úvod je potrebné poznamenať, že v priemyselnom odvetví chovu lososa v Spoločenstve, rovnako ako kdekoľvek inde, existuje dlhý a pomerne nepružný výrobný cyklus, ktorý vedie k výlovu a k tomu, že po vylovení sa chované lososy musia bezprostredne predať, keďže nezmrazené sa môžu skladovať iba niekoľko dní. Zmrazovanie je nákladné a zmrazovacie kapacity v Spoločenstve sú v každom prípade obmedzené. V dôsledku toho sa musí úroveň produkcie plánovať aspoň dva roky vopred a po naplánovaní sa nemôže meniť, s výnimkou menších úprav. Nadmerné dodávky majú preto oneskorený vplyv na produkciu, ale bezprostredný a vážny vplyv na ceny.

(45)

Spotreba príslušného výrobku v Spoločenstve bola stanovená na základe údajov o celkovej produkcii všetkých výrobcov v Spoločenstve a celkovom dovoze príslušného výrobku do Spoločenstva oznámených Eurostatom, po odpočítaní vývozu Európskeho spoločenstva.

(46)

Medzi rokmi 2000 a 2003 sa spotreba Spoločenstva zvýšila o 21,7 % z 507 705 ton na 618 038 ton.

(47)

Je potrebné poznamenať, že losos má pomerne vysokú úroveň cenovej pružnosti a preto sa dá značne zvýšený nárast spotreby v roku 2003 aspoň čiastočne vysvetliť poklesom cien na veľkoobchodnej úrovni.

(48)

Produkcia chovaného lososa v Európskom spoločenstve je účinne obmedzená vládnymi licenciami stanovujúcimi maximálny počet živých rýb, ktoré sa môžu na danom mieste v danom čase chovať. Uvedené údaje o kapacite vychádzajú skôr z celkového povoleného množstva ako z fyzickej kapacity sádok používaných výrobcami Spoločenstva. Náklady na žiadosť o licenciu a jej zachovanie sú pomerne nízke a náklady na zachovanie nadmernej kapacity sú preto takisto nízke.

(49)

Vyšetrovanie ukázalo, že po tom, čo teoretická výrobná kapacita v období medzi rokmi 2000 až 2002 zostala stabilná, v období medzi rokmi 2002 a 2003 vzrástla o 2,2 %.

(50)

Využitie kapacity (t. j. množstvo chovaných rýb v porovnaní s povoleným množstvom) vzrástlo zo 43 % v roku 2000 na 48 % v roku 2001 a v roku 2003 ďalej rástlo až na úroveň 55 %. Toto poukazuje na skutočnosť, že produkcia rástla v období medzi rokmi 2000 až 2003 rýchlejšie ako povolená kapacita, ktorá vzrástla iba o 2,2 %.

(51)

Produkcia (chápaná ako množstvo vylovených rýb) vzrástla o 30 % zo 146 664 ton v roku 2000 na 190 903 ton v roku 2003 pri 13,7 %-nom náraste za jediný rok.

(52)

Je potrebné poznamenať, že vzhľadom na dlhý výrobný cyklus sa produkcia plánuje aspoň dva roky vopred a ak sa už výrobný cyklus začal, úroveň produkcie sa nemôže meniť, s výnimkou menších úprav.

(53)

Zamestnanosť vo vzťahu k príslušnému výrobku poklesla o 6 % z 1 269 v roku 2000 na 1 193 v roku 2003, aj keď mala nerovnomerný vývoj s čiastočným zvýšením v roku 2002.

(54)

Produktivita neustále rástla počas celého posudzovaného obdobia zo 115 ton v roku 2000 na 160 ton v roku 2003. Toto poukazuje na narastajúce využívanie automatizovaných systémov kŕmenia a iných zariadení, ktoré uľahčujú prácu a na silný tlak znižovať náklady pri stúpajúcich finančných stratách.

(55)

V období medzi rokmi 2000 a 2002 vzrástol predaj podobného výrobku výrobcov Spoločenstva o 14,3 % zo 134 916 ton na 154 171 ton. Tento nárast nastal pri súčasnom zvýšení spotreby v tom istom období o 8,5 %. V období medzi rokmi 2002 a 2003 vzrástol predaj výrobcov Spoločenstva o 5,1 % zo 154 171 ton na 162 090 ton, napriek tomu, že sa spotreba v období medzi rokmi 2002 a 2003 zvýšila o 10,3 %.

(56)

Podiel na trhu výrobcov Spoločenstva sa zvýšil z 26,5 % v roku 2000 na 28,1 % v roku 2001 a v roku 2002 zostal približne na tejto úrovni, ale potom poklesol o 1,9 percentuálneho bodu (alebo o 6,7 %) na 26,1 % v roku 2003, čo je jeho najnižšia úroveň v posudzovanom období. Toto poukazuje na skutočnosť, že v roku 2003 vzrástol dovoz nielen v absolútnom zmysle, ale aj vo vzťahu k spotrebe.

(57)

Peňažný tok sa mohol preskúmať iba na úrovni spolupracujúcich strán, ktoré vyrábali príslušný výrobok, a nie v súvislosti so samotným príslušným výrobkom. Preto bol tento ukazovateľ vnímaný ako menej významný v porovnaní s ostatnými uvedenými ukazovateľmi. Napriek tomu možno vidieť, že v rokoch 2001, 2002 a 2003 bol peňažný tok výrazne negatívny.

(58)

NVK sa mohla preskúmať iba na úrovni spolupracujúcich strán, ktoré vyrábali príslušný výrobok, a nie v súvislosti so samotným príslušným výrobkom. Preto bol tento ukazovateľ taktiež vnímaný ako menej významný v porovnaní s ostatnými uvedenými ukazovateľmi. Napriek tomu možno vidieť, že NVK poklesla z 34 % v roku 2000 skoro na nulu v rokoch 2001 a 2002 a potom na – 20 % v roku 2003.

(59)

Priemerná cena podobného výrobku poklesla o 20,3 % v období medzi rokmi 2000 až 2003 za stáleho klesania cien v tomto období. Svoju najnižšiu úroveň dosiahli ceny v roku 2003 (2,79 eur na kilogram).

(60)

Dostupné informácie ukazujú, že priemerná jednotková cena predaja výrobcov Spoločenstva za 1. polrok 2004 mierne vzrástla, v súlade s miernym nárastom priemerných dovozných cien, ale potom pokračovala vo svojom klesajúcom trende. Najnovšie informácie ukazujú, že ceny opäť pokračujú vo svojom klesajúcom trende a sú veľmi nízke.

(61)

Jedna strana tvrdila (odkazom na priemerné ročné výmenné kurzy), že pokles ceny bol menej významný v librách šterlingov. Napriek tomu je bežnou praxou Komisie používať v prípadoch ochrany obchodu ako menovú jednotku euro.

(62)

Okrem vývoja ceny sa taktiež posudzoval vývoj nákladov. Náklady sa v období medzi rokmi 2000 až 2003 pohybovali medzi 3,0 a 3,2 eura na kilogram.

(63)

Ziskovosť predaja výrobcov Spoločenstva v Spoločenstve klesla zo 7,3 % v roku 2000 na – 3,3 % v roku 2001. Straty boli menej výrazné v roku 2002 (– 2,5 %), ale potom vzrástli na – 17,1 % v roku 2003. Keďže v roku 2003 dovoz vzrástol na svoju najvyššiu úroveň a priemerná dovozná cena klesla na svoju najnižšiu úroveň (2,54 eura na kilogram), priemerná cena výrobku Spoločenstva taktiež klesla na svoju najnižšiu úroveň (2,79 eura na kilogram). Ziskovosť výrobcov Spoločenstva v období medzi rokmi 2000 a 2003 klesala súčasne s poklesom ceny za kilogram výrobku výrobcov Spoločenstva z 3,50 na 2,79 eura.

(64)

V tejto súvislosti zásoby predstavujú chované živé ryby. Výrobcovia Spoločenstva, ako aj všetci ostatní, majú zanedbateľné zásoby vylovených rýb, keďže tieto sa bezprostredne musia predať. Pokles úrovne konečných zásob preto poukazuje na pokles množstva živých rýb, ktoré sa chovajú na výlov v budúcnosti. Klesajúce úrovne zásob sú preto v tomto prípade ukazovateľom narastajúcej ujmy.

(65)

Úroveň zásob vzrástla z 36 332 ton v roku 2000 až na 53 178 ton v roku 2002 a potom poklesla na 43 024 ton v roku 2003. Toto predstavuje pokles zásob v období medzi rokmi 2002 a 2003 o 19,1 %.

(66)

Vyšetrovanie ukázalo, že v období medzi rokmi 2000 a 2003, najmä medzi rokmi 2002 a 2003 sa dovoz príslušného výrobku na trh Spoločenstva uskutočňoval v zvýšených množstvách a vysokých objemoch.

(67)

Pokiaľ ide o situáciu výrobcov Spoločenstva, teoretická výrobná kapacita zostala v období medzi rokmi 2000 a 2002 viac menej stabilná, zatiaľ čo produkcia vzrástla o 14,8 %. V dôsledku toho vzrástlo v tomto období využitie kapacity zo 43 % na 50 %. Zásoby chovaných živých rýb taktiež vzrástli. Keďže produktivita vzrástla najmä vďaka väčšiemu využívaniu automatizácie, nastal určitý pokles zamestnanosti.

(68)

Objem predaja v období medzi rokmi 2000 a 2002 vzrástol o 14,3 % (v porovnaní s 8,5 %-ným zvýšením spotreby) a trhový podiel výrobcov Spoločenstva sa zvýšil z 26,5 % na 28,0 %.

(69)

V tomto období medzi rokmi 2000 a 2002 poklesli dokonca aj ceny o 13,7 %, a napriek malému poklesu nákladov v roku 2002 (čiastočne z dôvodu vyššieho využitia kapacity a lepšej produktivity) sa však zdá, že to viedlo k poklesu ziskovosti zo 7,3 % v roku 2000 na straty vo výške – 3,3 % v roku 2001 a – 2,5 % v roku 2002. NVK a peňažný tok sa v tomto období vyvíjali taktiež negatívne.

(70)

V období medzi rokmi 2002 a 2003 sa značne zhoršilo postavenie výrobcov Spoločenstva. Aj keď výrobná kapacita a produkcia vzrástli, nárast výrobnej kapacity bol v porovnaní so zvýšením spotreby v tomto roku malý (2,2 %). Vzhľadom na dlhý výrobný cyklus sa úrovne produkcie stanovujú aspoň dva roky vopred a nárast produkcie bol v súlade s predtým vypracovaným plánom produkcie. Zvýšená produkcia by sa preto sama osebe nemala považovať za ukazovateľ toho, že výrobcovia Spoločenstva sa v roku 2003 nachádzali v priaznivej situácii. Zvýšená produkcia viedla k vyššiemu využitiu kapacity a zvýšenej produktivite.

(71)

Všetky ostatné ukazovatele sa vyvíjali negatívne. Zásoby chovaných rýb poklesli o 19,1 %. Napriek 10,3 %-nému zvýšeniu spotreby narástol predaj výrobcov Spoločenstva iba o 5,1 % a ich trhový podiel sa znížil o 6,7 %. Okrem toho, táto strata trhového podielu nastala pri poklese cien, čo výrobcov Spoločenstva donútilo znížiť ceny s cieľom predať svoju produkciu. Ceny poklesli v porovnaní s rokom 2002 o ďalších 7,6 % (a boli o 20,3 % nižšie ako v roku 2000), zatiaľ čo náklady sa zvýšili na svoju priemernú úroveň za štvorročné obdobie. Toto viedlo k výraznému poklesu ziskovosti a výrobcovia Spoločenstva utrpeli straty vo výške 17,1 %. Tieto straty sa odrazili na celkovej NVK, ktorá predstavovala -20 %. Zatiaľ čo sa zdalo, že peňažný tok sa zlepšuje, v skutočnosti to vyjadrovalo zníženie zásob chovaných rýb a neschopnosť znovu investovať.

(72)

Tvrdilo sa, že väčší výrobcovia neutrpeli ujmu. Je však potrebné pripomenúť, že medzi výrobcov Spoločenstva uvedených pri stanovení existencie vážnej ujmy, patrí niekoľko veľkých výrobcov.

(73)

Vzhľadom na všetky tieto faktory sa dospelo k záveru, že výrobcovia Spoločenstva utrpeli vážnu ujmu v zmysle výrazného celkového zhoršenia ich situácie.

(74)

S cieľom preskúmať existenciu príčinnej súvislosti medzi zvýšeným dovozom a vážnou ujmou a s cieľom zabezpečiť, aby sa ujma spôsobená inými faktormi nepripisovala zvýšenému dovozu, sa škodlivé účinky faktorov, ktoré sa považujú za spôsobujúce ujmu vzájomne odlíšili, škodlivé účinky boli pripísané faktorom, ktoré ich spôsobili a po pripísaní ujmy všetkým existujúcim príčinným faktorom sa určilo, či je zvýšený dovoz „skutočnou a podstatnou“ príčinou vážnej ujmy.

(75)

Ako je vyššie uvedené, v období medzi rokmi 2000 a 2003, najmä medzi rokmi 2002 a 2003 sa dovoz príslušného výrobku na trh Spoločenstva uskutočňoval v zvýšených množstvách a vysokých objemoch.

(76)

Chovaný losos je v podstate komoditou a príslušný výrobok a podobný výrobok si konkurujú najmä cenou. Zatiaľ čo jedna strana tvrdila, že dovoz z Čile určuje cenu, všeobecne sa uznáva, že najmä dovoz z Nórska má na trhu vedúce postavenie a určuje cenu. V dôsledku toho vedú dokonca aj nízke úrovne znižovania cien k poklesu ceny pre výrobcov Spoločenstva.

(77)

V tomto prípade boli najdôležitejším škodlivým účinkom zvýšeného dovozu veľké finančné straty výrobcov Spoločenstva. V dôsledku vedúceho postavenia dovozu na trhu a pri tvorbe cien znížil zvýšený dovoz ceny v celom Spoločenstve. Keby dovoz vzrástol v menšej miere, tento tlak na ceny by bol taktiež nižší. Keby bol dopyt na trhu Spoločenstva na takej úrovni, že by udržal tento nárast dovozu pri podstatne vyšších cenách, aj keď by takýto nárast viedol k nižším predajom a nižšiemu trhovému podielu výrobcov Spoločenstva, je možné, že výrobcovia Spoločenstva by neutrpeli vážnu ujmu.

(78)

V období medzi rokmi 2000 a 2002 poklesli dovozné ceny o 19 % a ceny výrobcov Spoločenstva ich tesne nasledovali. Zatiaľ čo sa trhový podiel predaja výrobcov Spoločenstva v tomto období v Spoločenstve zvýšil, čo bolo odrazom rozhodnutí v oblasti produkcie prijatých v predchádzajúcich rokoch, v rokoch 2001 a 2002 sa predaj výrobcov Spoločenstva realizoval so stratami.

(79)

V období medzi rokmi 2002 a 2003 vzrástol dovoz o 15 %. Trhový podiel dovozu sa zvýšil zo 72 % na 73,9 %, zatiaľ čo trhový podiel výrobcov Spoločenstva poklesol z 28 % na 26,1 %. Počas toho istého obdobia vzrástol objem dovozu z 236 % na 239 % produkcie Spoločenstva. Takže dovoz zrejme zaznamenal nárast vo vzťahu k produkcii Spoločenstva a spotrebe na úkor výrobcov Spoločenstva.

(80)

Najdôležitejším aspektom nárastu dovozu bol však jeho vplyv na ceny a ziskovosť výrobcov Spoločenstva. Ako je vyššie uvedené, všeobecne sa uznáva, že dovoz (najmä z Nórska) určuje cenu chovaného lososa na trhu Spoločenstva. Skúmala sa preto existencia predaja za nižšie ceny s cieľom určiť, či lacný dovoz skutočne viedol k poklesu cien výrobcov Spoločenstva.

(81)

Aby sa dosiahlo určenie úrovne predaja za nižšie ceny, skúmali sa informácie o cenách v porovnateľných časových obdobiach, na rovnakej úrovni predaja a vzhľadom na predaje podobným zákazníkom. Na základe porovnania priemerných ex-Glasgow cien účtovaných výrobcami Spoločenstva a vyvážajúcimi výrobcami dovozcom v Spoločenstve (cena CIF na hranici Spoločenstva vrátane cla) boli domáce ceny v posledných troch rokoch znížené o 3,1 % až 7,1 %. Zdá sa, že toto viedlo k zníženiu cien výrobcov Spoločenstva, pretože vzhľadom na svoj veľký trhový podiel ceny určuje dovoz. Predovšetkým je možné vidieť, že nárast dovozu pri stále nižších cenách do 3. štvrťroka 2003 prinútil výrobcov Spoločenstva neustále znižovať ceny až do 3. štvrťroka 2003, čo viedlo ku stratám, ktoré v tomto roku utrpeli.

(82)

Priame porovnanie dovozných cien s cenami výrobcov Spoločenstva túto analýzu potvrdzuje. Dovozné ceny poklesli v období medzi rokmi 2000 a 2003 o 28,5 % z 3,62 na 2,59 eura na kilogram vrátane cla. Priemerná cena podobného výrobku poklesla v tom istom období o 20 % z 3,50 na 2,79 eura na kilogram za stáleho klesania cien v tomto období.

(83)

V období medzi rokmi 2002 a 2003 poklesla priemerná jednotková dovozná cena z 2,93 na 2,59 eura na kilogram vrátane cla. Keďže dovoz vzrástol na svoju najvyššiu úroveň a priemerná dovozná cena klesla na svoju najnižšiu úroveň (2,59 eura na kilogram vrátane cla), dovozné ceny spôsobili klesajúci trend cien výrobcov Spoločenstva a priemerná cena výrobku Spoločenstva klesla na svoju najnižšiu úroveň (2,79 eura na kilogram). Priemerná jednotková cena výrobku Spoločenstva (upravená ex-Glasgow) klesla z 3,02 na 2,79 eura na kilogram, čo predstavuje pokles o 8 %.

(84)

Zdá sa, že pokles ceny výrobcov Spoločenstva bol hlavnou príčinou značného poklesu ich ziskovosti. V roku 2000, keď ich výrobné náklady predstavovali 3,1 eura na kilogram a ich predajná cena (upravená ex Glasgow) bola 3,50 eura, mali výrobcovia Spoločenstva zisk vo výške 7,3 %. V rokoch 2001 a 2002, napriek tomu, že využitie kapacity, produkcia, produktivita, zásoby živých rýb, predaj a podiel na trhu vzrástli, výrobcovia Spoločenstva zaznamenali finančné straty, zníženú NVK a negatívny celkový tok peňazí, keďže ich predajné ceny (upravené ex Glasgow) klesli na 3,23 eura resp. 3,02 eura a náklady najprv mierne vzrástli a potom klesli na 3,2 eura v roku 2001 resp. 3,0 eura v roku 2002. Zamestnanosť taktiež poklesla.

(85)

V roku 2003, keďže ceny (upravené ex Glasgow) poklesli pod tlakom nízkych dovozných cien na 2,79 eura a náklady boli na úrovni z roku 2000 vo výške 3,1 eura, výrobcovia Spoločenstva utrpeli stratu vo výške 17,1 %. Toto sa odrazilo na negatívnej celkovej NVK a toku peňazí. V tom istom období vzrástol objem ich predaja iba o 5,1 % v porovnaní so zvýšením spotreby o 10,3 % a ich podiel na trhu klesol o 1,9 percentuálneho bodu, keďže objem a trhový podiel dovozu vzrástol. Aj keď kapacita, využitie kapacity, produkcia a produktivita vzrástli a zamestnanosť zostala stabilná, účinok nárastu lacného dovozu na využitie kapacity, produkciu a zamestnanosť je oneskorený. Pokles zásob živých rýb v roku 2003 ukazuje, že v dôsledku nárastu dovozu možno očakávať, že produkcia poklesne.

(86)

Vzhľadom na predchádzajúce dôvody sa dospelo k záveru, že existuje vzájomný vzťah medzi nárastom dovozu a vážnou ujmou, ktorú utrpeli výrobcovia Spoločenstva, a že nárast lacného dovozu mal škodlivý účinok na výrobcov Spoločenstva, najmä v zmysle tlaku na zníženie cien na trhu Spoločenstva, čo viedlo k veľkým finančným stratám výrobcov Spoločenstva.

(87)

Jedna strana tvrdila, že v Spojenom kráľovstve prišlo v roku 2003 k údajnému poklesu spotreby, a že to spôsobilo ujmu výrobcom Spoločenstva. Trh v Spojenom kráľovstve však nemožno izolovať od celkového trhu Spoločenstva a spotreba Európskeho spoločenstva narástla v období medzi rokmi 2000 a 2003 o 21,7 % a v období medzi rokmi 2002 a 2003 o 12,2 %. Avšak hlavnou príčinou značných strát výrobcov Spoločenstva v roku 2003 sú skôr nízke ceny ako údajný pokles spotreby.

(88)

Účinok zmien v objemoch vývozu bol taktiež preskúmaný. V posudzovanom období vývoz vzrástol a v období medzi rokmi 2002 a 2003 sa vlastne zdvojnásobil, pretože vzhľadom na katastrofálnu situáciu na trhu Spoločenstva sa výrobcovia Spoločenstva snažili zvýšiť svoj vývoz. Napriek opačnému tvrdeniu jednej zo strán sa dospelo k záveru, že zmeny v objeme vývozu neboli príčinou vážnej ujmy, ktorú utrpeli výrobcovia Spoločenstva. V každom prípade sú údaje týkajúce sa ziskovosti založené iba na údajoch týkajúcich sa predaja v Spoločenstve.

(89)

Taktiež bolo preskúmané, či mohol byť škodlivý účinok spôsobený nadmernou kapacitou výrobcov Spoločenstva. Teoretická kapacita vzrástla počas obdobia vyšetrovania medzi rokmi 2000 a 2003 o 2,2 % – podstatne menej ako produkcia a spotreba. Okrem toho, ako bolo uvedené, teoretická kapacita je celkové množstvo živých rýb, na ktoré sú udelené vládne licencie. Náklady na žiadosť o licenciu a jej zachovanie sú nízke. Hlavnými položkami nákladov sú v skutočnosti náklady na mladé lososy (mláďatá), krmivo a prácu. Dospelo sa preto k záveru, že nárast teoretickej kapacity nemal škodlivý účinok na výrobcov Spoločenstva.

(90)

Niektorí vývozcovia tvrdili, že príčinou poklesu cien lososa na trhu Spoločenstva bolo nadmerné zásobovanie zo strany výrobcov Spoločenstva. Avšak dovoz vzrástol v roku 2003 o 15 %, kým predaj výrobcov Spoločenstva vzrástol iba o 5,1 %. Okrem toho má pri tvorbe cien na trhu vedúce postavenie dovoz a nie výrobcovia Spoločenstva. V skutočnosti preskúmanie správania sa všetkých strán pri tvorbe cien v období rokov 2002 a 2003 jasne ukázalo, že dovoz bol sústavne predávaný za nižšie ceny ako boli ceny výrobcov Spoločenstva, a že ceny výrobcov Spoločenstva sa riadili klesajúcim trendom dovozných cien. Účinok konkurencie medzi výrobcami Spoločenstva je v rovnováhe – straty, ktoré vznikli jednému sú ceteris paribus kompenzáciou v podobe zisku iného výrobcu. Dospelo sa preto k záveru, že konkurencia medzi výrobcami Spoločenstva nebola príčinou pozorovanej vážnej ujmy.

(91)

Jedna strana tvrdila, že vyššie miery úmrtnosti rýb v Írsku a vypuknutie nákazy v Spojenom kráľovstve a Írsku v rokoch 2002 a 2003 mohlo niektorým výrobcom zvýšiť výrobné náklady a prerušiť bežný výrobný cyklus. Tento jav bol však obmedzený na malý počet fariem. Okrem toho, ako je nižšie uvedené v tabuľke, výrobné náklady výrobcov Spoločenstva v roku 2002 klesli a v roku 2003 sa priblížili k svojmu štvorročnému priemeru. Dospelo sa preto k záveru, že vyššie miery úmrtnosti rýb neboli podstatnou príčinou poškodenia.

(92)

Tvrdilo sa, že nórske priemyselné odvetvie má nižšie výrobné náklady ako výrobcovia Spoločenstva, a že táto skutočnosť je spolu s neschopnosťou výrobcov Spoločenstva znížiť výrobné náklady príčinou zvýšeného dovozu a vážnej ujmy. Dostupné informácie naznačujú, že kým Nórsko využíva výhody vo vzťahu k určitým nákladom, výrobcovia Spoločenstva využívajú výhody vo vzťahu k iným nákladom. Celkovo je potrebné poznamenať, že značné straty na súčasnom trhu zaznamenávajú tak výrobcovia Spoločenstva, ako aj nórski výrobcovia. Ako bolo uvedené v časti 8.2.12, výrobcovia Spoločenstva utrpeli v roku 2003 stratu vo výške – 17,1 % Údaje nórskej vlády ukazujú, že straty v roku 2003 pri vzorke 148 fariem chovajúcich lososy a pstruhy dúhové predstavovali – 12,1 %. Okrem toho, nórski výrobcovia pracovali pod ťažkým bremenom dlhov, ktoré predstavujú značnú časť ich celkových nákladov. Ich celkový dlh (okrem vlastného majetku a rezerv) bol 6,3 miliardy NOK v porovnaní s celkovým obratom vo výške 5,6 miliardy NOK (9) (čo predstavuje približne 750 miliónov eur resp. 670 miliónov eur). Táto situácia viedla v niektorých prípadoch k tomu, že nórske banky prakticky prevzali vlastníctvo nórskych výrobcov. Dospelo sa preto k záveru, že aj keď môžu existovať malé rozdiely, akýkoľvek rozdiel medzi priemernými výrobnými nákladmi výrobcov Spoločenstva a vyvážajúcich výrobcov nebol podstatnou príčinou utrpenej vážnej ujmy.

(93)

Jedna strana tvrdila, že vo vzdialených oblastiach Škótska je menej rozvinutá infraštruktúra, čo zvyšuje náklady a môže spôsobiť ujmu výrobcom Spoločenstva. Z tohto hľadiska je potrebné poznamenať, že chov rýb v Nórsku, ktoré má na trhu Spoločenstva vedúce postavenie, často prebieha vo vzdialených oblastiach s pomerne zlou dopravnou infraštruktúrou.

(94)

Náklady na dopravu netvoria veľkú časť celkových výrobných nákladov na chov lososa a menia sa podľa pôvodu tovaru a miesta určenia dodávky. Celkovo možno povedať, že medzi Nórskom, Spojeným kráľovstvom a Írskom neexistujú výrazné rozdiely v nákladoch na dopravu na trh Spoločenstva. Okrem toho, vyvážajúci výrobcovia (ktorí majú podľa definície sídlo mimo Európskeho spoločenstva) majú vo všeobecnosti pravdepodobne vyššie náklady na dopravu, keď predávajú na trhu Spoločenstva. Nemožno brať preto do úvahy tvrdenie, že vyššie náklady na dopravu v Škótsku sa podieľali na ujme spôsobenej výrobcom Spoločenstva.

(95)

Okrem toho nebol predložený žiadny dôkaz v zmysle toho, že náklady na dopravu v Škótsku sa v posledných rokoch zvýšili, a preto sa zvýšené finančné straty, ktoré utrpeli výrobcovia Spoločenstva, nemôžu vysvetliť vyššími nákladmi na dopravu.

(96)

Tvrdilo sa, že prísnejšie právne predpisy týkajúce sa životného prostredia a hygieny v Spoločenstve, obmedzenia dovozu v tretích krajinách, vedecké správy o lososoch a negatívny vplyv tlače na verejnú mienku prispeli k ujme, ktorú utrpeli výrobcovia Spoločenstva. Na podporu týchto tvrdení ani na ich rozšírenie však nebol predložený žiadny dôkaz. Za týchto okolností sa tieto faktory nemôžu považovať za príslušné faktory, ktoré spôsobujú vážnu ujmu výrobcom Spoločenstva. Počas konečnej fázy vyšetrovania neboli identifikované žiadne ďalšie príčinné faktory s možným významom.

(97)

Nárast dovozu mal iba obmedzený negatívny účinok na množstvá predané výrobcami Spoločenstva, hoci ich predaj a podiel na trhu v roku 2003 v malej miere poklesol. Najdôležitejšia je však skutočnosť, že značný nárast dovozu mal zrejme ničivý dopad na ziskovosť výrobcov Spoločenstva, čo potvrdzuje súbežný pokles cien. Keďže dovoz (ktorý predstavuje približne 70–75 % trhu) má vedúce postavenie na trhu pri tvorbe cien, klesajúci trend dovozných cien mal značne znižujúci účinok na ceny výrobcov Spoločenstva. Táto skutočnosť viedla k značným stratám výrobcov Spoločenstva. Okrem nárastu lacného dovozu neboli identifikované žiadne iné faktory, ktoré by mohli prispieť k ujme.

(98)

Keďže neboli určené žiadne podstatné škodlivé účinky spôsobené inými známymi faktormi, dospelo sa k záveru, že medzi nárastom lacného dovozu a vážnou ujmou výrobcov Spoločenstva existuje skutočná a podstatná súvislosť.

(99)

Analýza záverov vyšetrovania potvrdzuje, že existuje vážna ujma a potreba zavedenia konečných ochranných opatrení s cieľom napraviť vážnu ujmu, ktorú utrpeli výrobcovia Spoločenstva a predchádzať ďalšej ujme výrobcov Spoločenstva.

(100)

Produkcia chovaného lososa v Spoločenstve je nedostačujúca na uspokojenie dopytu, a je preto potrebné zabezpečiť, aby prijaté opatrenia nebránili prístupu vyvážajúcich výrobcov na trh Spoločenstva. Keďže hlavnou príčinou ujmy výrobcov Spoločenstva je vysoký objem dovozu, ktorý vedie k nízkym cenám a spôsobuje pokles a potlačenie cien, prijaté opatrenia by mali byť zamerané na nápravu vážnej ujmy a uľahčenie zmien. Na dosiahnutie týchto cieľov by mali opatrenia viesť k dočasnej stabilizácii cien, čo nemusí nutne obmedziť ponuku a poskytnúť obdobie, počas ktorého sa výrobcovia Spoločenstva môžu prispôsobiť budúcim podmienkam zvýšenej konkurencie zo strany lacných dovážaných výrobkov.

(101)

Dočasné ochranné opatrenia boli prijaté výhradne vo forme colných kvót. Aj počas obdobia účinnosti dočasných opatrení pokračoval dovoz chovaného lososa do Spoločenstva za ceny, ktoré boli podstatne nižšie ako výrobné náklady výrobcov Spoločenstva. Mali by sa preto prijať opatrenia, ktoré budú zamerané na zvýšenie cien aspoň na takú úroveň, ktorá úplne pokryje náklady výrobcov Spoločenstva. To by malo uľahčiť zmenu zabezpečením toho, že počas účinnosti súčasných opatrení nebudú výrobcovia Spoločenstva naďalej trpieť stratami, ktoré by im zabránili získať finančné prostriedky nevyhnutné na prijatie opatrení potrebných na uskutočnenie zmeny a reštrukturalizácie. S cieľom dosiahnuť zvýšenie cien sa uvažovalo o zavedení colných kvót, aj keď s veľmi nízkymi ochrannými bezcolnými objemami. Aj keď by sa pravdepodobne dalo očakávať, že to bude mať vplyv na ceny, takýto prístup sa nepovažoval za vhodný, pretože by sa tým príliš obmedzil rastúci trh s chovaným lososom. Preto by sa pre všetky dovozy chovaného lososa do Spoločenstva mal stanoviť prvok ceny. Zistilo sa, že priemerné výrobné náklady výrobcov Spoločenstva v roku 2003 predstavovali 3,10 eura na kilogram. Produkty výrobcov Spoločenstva majú však bežne cenovú výhodu nad dovážanými výrobkami približne až do výšky 10 %. Dospelo sa preto k záveru, že úroveň dovoznej ceny by sa mala stanoviť na 2 850 eur na tonu chovaného lososa. To by napriek nízkemu prvku ceny umožnilo výrobcom Spoločenstva predávať okolo úrovne nákladov. Tvrdilo sa, že minimálne cenové záväzky neboli v predchádzajúcich prípadoch dodržiavané. Aj keby tomu tak bolo, tieto opatrenia sa netýkajú záväzkov ale stanovenia úrovne dovoznej ceny, pod ktorú sa platí clo a ktorej porušenie znamená colný podvod. Okrem toho, niektoré strany sa vyjadrili, že namiesto zavedenia minimálnych dovozných cien uprednostňujú osobitné clo alebo clo ad valorem. Zavedenie takéhoto cla by však odčerpalo z trhu peniaze, a preto sa stanovenie minimálnej dovoznej ceny zo strednodobého hľadiska považuje za lepšie riešenie. S cieľom uľahčiť prispôsobenie sa však považuje za vhodné, aby sa počas nižšie opísaného prechodného obdobia uplatňovalo osobitné clo.

(102)

Tvrdilo sa, že mrazený losos má nižšiu cenu ako čerstvý losos z dôvodu mierne odlišnej štruktúry výrobných nákladov, a že uplatňovanie rovnakej úrovne dovoznej ceny by prakticky vylúčilo mrazené lososy z trhu Spoločenstva. Na základe tejto skutočnosti sa tvrdilo, že vzhľadom na rozdiely v štruktúre výrobných nákladov by sa pre mrazené lososy mala stanoviť nižšia úroveň dovoznej ceny, a že akýkoľvek prvok ceny by mal byť pre mrazené lososy nižší ako pre čerstvé lososy. Keďže sa zdá, že na trhu existuje cenový rozdiel okolo 4 %, uvažuje sa o tom, že pre mrazené lososy by sa mala stanoviť nižšia úroveň dovoznej ceny, ktorá by tento rozdiel odrážala. Úroveň dovoznej ceny pre mrazené chované lososy by preto mala byť 2 736 eur.

(103)

Jedna strana tvrdila, že existencia dvoch úrovní cien by bola pre orgány neprehľadná a zvýšila by pravdepodobnosť podvodov na vstupe, ale tieto tvrdenia nie sú vzhľadom na existenciu pokút za colné podvody prakticky odôvodnené. Na druhej strane sa tvrdilo, že rozdielny cenový režim by sa mal na chované lososy uplatňovať v závislosti od zamýšľaného konečného použitia (či už na spracovanie alebo na konečný maloobchodný predaj). Toto by bolo podstatne náročnejšie na kontrolu a za týchto okolností sa to z praktických dôvodov nepovažovalo za vhodné.

(104)

Keďže trhové ceny sú v súčasnosti nižšie a s cieľom zabrániť narušeniam trhu, najmä pokiaľ ide o spracovateľský priemysel, by sa mal prvok ceny zavádzať počas určitého obdobia. Toto umožní trhu postupne sa prispôsobiť na dovoznú cenu, ktorá sa má stanoviť. Vzhľadom na túto skutočnosť sa zároveň tvrdilo, že dlhé obdobie by bolo potrebné na to, aby sa umožnilo spracovateľom prispôsobiť sa nárastu ceny, a že krátke obdobie by sa malo stanoviť vzhľadom na ťažkú situáciu výrobcov Spoločenstva. Uvažuje sa o tom, že prechodné obdobie, počas ktorého by sa uplatňovala minimálna dovozná cena 2 700 eur na tonu čerstvého lososa a 2 592 eur na tonu mrazeného lososa, by trvalo od nadobudnutia účinnosti konečných ochranných opatrení do 15. apríla 2005.

(105)

Uvažuje sa o tom, že prvok ceny by mal mať počas konečnej fázy formu variabilného cla. Ak sa dovoz uskutočňuje za cenu CIF na hranici Spoločenstva, ktorá je rovná alebo prevyšuje stanovenú dovoznú cenu, neuplatňovalo by sa žiadne clo. Ak sa dovoz uskutočňuje za nižšiu cenu, rozdiel medzi skutočnou a stanovenou dovoznou cenou by sa stal splatným. Tento prvok minimálnej ceny by sa uplatňoval za akýchkoľvek okolností, tak v rámci nižšie uvedených colných kvót, ako aj pri ich prekročení.

(106)

S cieľom zabezpečiť, aby dovozcovia dodržiavali prvok ceny sa uvažuje o tom, že v rámci určeného časového obdobia by dovozcovia museli vnútroštátnym colným orgánom predložiť dostatočný dôkaz o skutočnej dovoznej cene za tonu, ktorú zaplatili za dovoz chovaného lososa. S cieľom zabezpečiť, aby všetci dovozcovia dodržiavali podmienku predkladať dostatočný dôkaz a aby ho predkladali v rámci určeného časového obdobia, by dovozcovia mali vnútroštátnym colným orgánom skladať príslušnú zábezpeku na dovoz chovaného lososa. Vzhľadom na úroveň navrhovaného prvku ceny, tak prechodnú, ako aj konečnú, sa zdá byť vhodnou zábezpekou pre čerstvého a mrazeného chovaného lososa čiastka 290 eur za tonu ekvivalentu celých rýb (ECR) dovážaného chovaného lososa (skupina 1 – 320 eur za tonu, skupina 2 – 450 eur za tonu). Tvrdilo sa, že takáto výška zábezpeky je pre výrobcov príliš nákladná a obmedzujúca. Nižšia úroveň zábezpeky by však vzhľadom na rozdiel medzi súčasnými trhovými cenami a úrovňou dovoznej ceny, ktorá sa má stanoviť, nespĺňala svoj účel. Vzhľadom na informácie, ktoré sa majú poskytovať a v snahe znížiť administratívnu náročnosť sa uvažuje o tom, že obdobím, v rámci ktorého je potrebné predložiť dostatočný dôkaz by malo byť obdobie jedného roka od dátumu prijatia príslušného colného vyhlásenia. Zábezpeka by sa mala uvoľniť vtedy, keď dovozca poskytne dostatočný dôkaz v rámci určeného časového obdobia. Ak dovozca dostatočný dôkaz v rámci určeného časového obdobia neposkytne, zábezpeka by mala definitívne prepadnúť ako dovozné clo.

(107)

S cieľom zabezpečiť, aby boli pri tradičnej úrovni dovozu výrobcovia Spoločenstva schopní fungovať na primeranej úrovni ziskovosti, za udržania otvoreného trhu Spoločenstva a pri zabezpečení dostupnosti ponuky zodpovedajúcej dopytu, sa okrem toho považuje za vhodné stanoviť colné kvóty, ktoré by odrážali tradičné úrovne dovozu. Popri týchto kvótach by sa uplatňovalo dodatočné clo na dovoz. Tradičné úrovne dovozu chovaného lososa, ktoré dodržiavajú stanovený prvok ceny môžu potom pokračovať bez uplatňovania akéhokoľvek dodatočného cla a na základe platby dodatočného cla sa môžu dovážať neobmedzené množstvá.

(108)

S cieľom zachovať tradičný obchodný tok a zabezpečiť, aby trh Spoločenstva zostal otvorený aj pre malých účastníkov, by sa colné kvóty mali rozdeliť medzi tie krajiny/regióny, ktoré majú podstatný záujem dodávať príslušný výrobok a časť by sa mala vyhradiť pre ostatné krajiny. Po porade s Nórskom, Čile a Faerskými ostrovmi, ktoré takýto podstatný záujem majú a predstavujú podstatný podiel na dovoze sa považuje za vhodné prideliť každej z týchto krajín osobitnú colnú kvótu. V zásade by colná kvóta mala zodpovedať podielu na celkovom množstve dodávaného výrobku danou krajinou počas trojročného obdobia 2001 až 2003. Je však potrebné zdôrazniť, že dovoz z Čile v druhom polroku 2003 podstatne klesol (až pod 3 % dovozu do Spoločenstva) z technických dôvodov týkajúcich sa hraničných kontrol, čo predstavuje približne polovicu bežného podielu Čile na dovoze do Spoločenstva. Z tohto dôvodu nie je dovoz z Čile v roku 2003 reprezentatívny a osobitná kvóta pre Čile by mala byť založená na priemernom dovoze za roky 2001, 2002 a upravených údajoch za rok 2003 (hodnota za rok 2002 zvýšená o priemernú hodnotu rastu dovozu v roku 2003 okrem Čile) aby sa nenarušil tradičný obchodný tok. S cieľom vyhnúť sa nepotrebným administratívnym obmedzeniam by sa colné kvóty mali rozdeľovať na základe princípu „kto príde prvý“.

(109)

Vzhľadom na tempo rastu v nových členských štátoch sa zdá, že za normálnych okolností sa spotreba chovaného lososa v Spoločenstve zvyšovala približne o 4 % až 5 % ročne. Údaje za prvý polrok 2004 však ukazujú, že rast trhu s chovaným lososom v Spoločenstve sa v skutočnosti zvýšil, a že aj keď je trhu v nových členských štátoch v porovnaní s EÚ-15 malý, existuje dôkaz, že tempo ročného rastu v nových členských štátoch (ktoré predstavovalo približne 30 %) sa v dôsledku rozšírenia zvýšilo a teraz je podstatne vyššie (približne 50 %). S cieľom zohľadniť tento nárast by sa colné kvóty (založené na priemernom dovoze v rokoch 2001 až 2003) mali zvýšiť o 10 %. Keďže trh s lososom je sezónny, s väčším dovozom a predajom v druhom polroku ako v prvom, colné kvóty by sa mali sezónne upravovať. Kvóty boli vypočítané na základe ekvivalentu celých rýb (ECR) a prepočítavací pomer na skutočne dovezené filé je 1:0,65, resp. 1:0,9 na skutočne dovezené ostatné mäso. V prípade, že počas uplatňovania týchto opatrení začne byť zrejmé, že prepočítavací pomer na iné mäso ako filé (1:0,9) už nie je vhodný z dôvodu uvádzania na trh chovaného lososa, ktorý sa v súčasnosti dováža najmä vo forme celých rýb zbavených vnútorností, tieto opatrenia sa môžu prehodnotiť.

(110)

Dodatočné clo by sa malo stanoviť na takej úrovni, aby výrobcom Spoločenstva poskytovalo zodpovedajúcu úľavu ale súčasne by nemalo predstavovať neprimerané zaťaženie pre dovozcov a užívateľov. Clo ad valorem sa nepovažuje za vhodné, keďže by podporovalo znižovanie dovozných cien bez cla a v prípade zvýšenia cien by sa v skutočnosti zvýšilo. Malo by sa preto stanoviť pevné clo.

(111)

Vyššie uvedený prvok minimálnej ceny bude vždy uplatniteľný s cieľom umožniť výrobcom Spoločenstva predávať okolo úrovne nákladov. Vyššie uvedený prvok minimálnej ceny je stanovený pod úrovňou výrobných nákladov výrobcov Spoločenstva, ale keďže v minulosti boli schopní predávať s cenovou výhodou približne 10 %, očakáva sa, že tak budú schopní konať i naďalej, čo pokryje výrobné náklady. Ak by prišlo k prekročeniu tradičných objemov obchodovania a bolo by zavedené dodatočné clo, pri uplatňovaní tradičného prístupu inštitúcií Spoločenstva „predaj pod cenu“ sa považuje za vhodné, aby toto dodatočné clo vychádzalo z rozdielu medzi úrovňou cieľovej ceny, ktorá nespôsobuje ujmu výrobcov Spoločenstva a prvkom minimálnej ceny. Tento rozdiel, ktorý zodpovedá tomu, o čo je cena dovážaného výrobku nižšia ako cena, ktorej dosiahnutie sa dá od výrobcov Spoločenstva očakávať v situácii, ktorá im nespôsobuje ujmu, po úprave o cenový rozdiel medzi dovážaným výrobkom a výrobkom Spoločenstva sa považuje za primeraný základ na stanovenie výšky cla. Tento rozdiel bol vypočítaný na základe váženej priemernej ceny za tonu výrobku Spoločenstva, ktorá nespôsobuje ujmu a ktorá vychádza z výrobných nákladov na výrobok v Spoločenstve, zvýšenej o zisk z obratu vo výške 14 %. To zodpovedá úrovni minimálneho zisku stanoveného v predchádzajúcich prípadoch ochrany obchodu týkajúcich sa lososa a vyjadruje meteorologické, biologické a úbytkové riziká, s ktorými sa toto priemyselné odvetvie stretáva. Táto cena, ktorá nespôsobuje ujmu bola porovnávaná s prvkom minimálnej ceny. Z rozdielu medzi týmito dvoma cenami vyplýva počiatočné clo vo výške 330 eur za tonu (ECR), čo na základe vyššie uvedených prepočítavacích pomerov predstavuje 366 eur za tonu iného mäsa ako filé a 508 eur za tonu filé.

(112)

Mal by sa stanoviť postup na prehodnotenie týchto opatrení Komisiou v prípade zmeny okolností. S cieľom riadneho zohľadnenia prípadného vývoja trhu po zavedení súčasných ochranných opatrení sa uvažuje o uskutočnení monitorovania trhu a vývoja cien. Ak by zozbierané údaje alebo iné informácie preukázali, že konečná úroveň dovoznej ceny 2 850 eur prípadne 2 736 eur nebola vhodná, okamžite by sa začalo prehodnotenie s cieľom upraviť túto úroveň konečnej dovoznej ceny pred tým ako nadobudne účinnosť. Pravidelné zasadnutia zúčastnených strán by sa mali uskutočňovať každých šesť mesiacov alebo na základe príslušnej dostatočne odôvodnenej žiadosti zúčastnených strán.

(113)

V súlade s právnymi predpismi Spoločenstva a medzinárodnými záväzkami Spoločenstva by sa konečné ochranné opatrenia nemali uplatňovať na žiadny výrobok s pôvodom v rozvojovej krajine, pokiaľ jej podiel na dovoze tohto výrobku do Spoločenstva neprekročí 3 %. Vzhľadom na to sa v nariadení (ES) č 1447/2004 zohľadnila osobitná situácia Čile, ako rozvojovej krajiny v tom zmysle, že na dovoz z Čile sa nevzťahovali dočasné opatrenia, pretože v druhom polroku 2003 dovoz z Čile nepresiahol hranicu 3 %. V súlade s týmto nariadením sa uvádzalo, že vývoj tohto dovozu by sa mal podrobne monitorovať s cieľom zistiť, či je pozorovaný klesajúci trend trvalej povahy. Na základe ďalšieho vyšetrovania sa však zistilo, že dovoz z Čile sa teraz vrátil približne na úroveň 6 % dovozu do Spoločenstva, a že znížený objem dovozu v druhom polroku 2003 bol zrejme iba dočasným javom. Z tohto dôvodu a vzhľadom na skutočnosť, že celkový dovoz s pôvodom v Čile počas roku 2003 prekročil uvedenú hranicu 3 % by sa konečné ochranné opatrenia mali uplatňovať aj na dovoz z Čile. Rozvojové krajiny, na ktoré sa neuplatňujú konečné opatrenia sú uvedené v prílohe 2.

(114)

Konečné opatrenia by nemali trvať viac ako štyri roky, vrátane obdobia účinnosti dočasných opatrení. Opatrenia by mali nadobudnúť účinnosť 6. februára 2005 a mali by zostať v účinnosti do 13. augusta 2008.

(115)

S cieľom uskutočniť zmenu by mali zavedené opatrenia podliehať pravidelnej liberalizácii, aby sa tým zabezpečilo, že výrobcovia Spoločenstva budú mať silnú motiváciu na postupné vykonanie potrebnej reštrukturalizácie a zmeny. Uvažuje sa, že liberalizácia by mala začať jeden rok po zavedení dočasných opatrení a potom by sa mala uskutočňovať každý rok.

(116)

Liberalizácia by mala byť naplánovaná tak, aby umožnila dovoz zvýšených množstiev chovaného lososa za dodržania prvku ceny bez platby dodatočného cla, čo zvýši konkurenčný tlak, ktorému sú výrobcovia Spoločenstva vystavení v rámci týchto opatrení. Podobne by sa mala postupne znižovať aj sadzba dodatočného cla, aby dovozy, ktoré prevyšujú colné kvóty postupne podliehali nižšiemu clu. Liberalizácia musí tiež zohľadňovať očakávaný rast trhu. Liberalizácia by preto mala nadobudnúť formu zvýšenia colných kvót spolu so znížením sadzby dodatočného cla uplatniteľného na dovoz prekračujúci colné kvóty. V každom prípade sa uvažuje o tom, že colná kvóta by sa mala zvýšiť o 10 % a dodatočné clo by sa malo znížiť o 5 %, toto sa však v odôvodnenom prípade môže prehodnotiť.

(117)

Účelom konečných ochranných opatrení je poskytnúť výrobcom Spoločenstva obmedzené časové obdobie na reštrukturalizáciu, aby dokázali účinnejšie konkurovať dovozu. V tejto súvislosti sa odkazuje na článok 20 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 3285/94, ktorým sa zakazuje akékoľvek prípadné rozšírenie opatrení, ak neexistuje dôkaz, že výrobcovia Spoločenstva sa skutočne prispôsobujú.

(118)

Výrobcovia Spoločenstva sa už nachádzajú v procese reštrukturalizácie v dôsledku ťažkých strát, ktoré viedli k tomu, že niektorí prevádzkovatelia opustili priemyselné odvetvie, ako aj v dôsledku bankrotov a nútených správ, čo iných prinútilo ukončiť svoju činnosť. V posledných rokoch sa taktiež značne zvýšila produktivita a efektívnosť. Pokiaľ sa však priemyselné odvetvie má vyvíjať, aby sa maximalizovala jeho konkurencieschopnosť v súčasnosti aj v budúcnosti, na uskutočnenie organizovanej reštrukturalizácie potrebuje určité časové obdobie.

(119)

Kľúčové prvky reštrukturalizačnej stratégie, ktorú vytvorili príslušné vnútroštátne orgány v spolupráci s priemyselným odvetvím zahŕňajú (1) implementáciu plánov územnej optimalizácie zameraných na premiestnenie alebo spojenie rybích fariem s cieľom zvýšiť ich veľkosť a zvýšiť tak efektívnosť a znížiť výrobné náklady v nasledujúcich dvoch až troch rokoch; (2) diverzifikáciu zameranú na chov ďalších druhov rýb ako sú treska a halibut, osadenie výrobných zariadení druhmi rýb s bielym mäsom a zvýšený chov mäkkýšov (vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu však týmto zmenám bráni vážny nedostatok finančných prostriedkov); (3) vývoj dokonalejších environmentálnych kapacitných nástrojov, aby sa umožnilo lepšie vyhodnotenie maximálneho množstva schválenej biomasy na rybích farmách, ktoré sa môže povoliť pri zachovaní zdravého morského ekosystému, čo by zjednodušilo spájanie fariem do väčších celkov a umožnilo lepšie využívať úspory z rozsahu; (4) ďalšie využívanie súbežného úhorovania rybích fariem v rámci hydrologicky prepojených oblastí spolu s koordinovaným ničením parazitov, čo umožní lepšiu ochranu chovaných rýb pred zamorením parazitmi a chorobami a zvýši mieru prežitia mladých lososov a zníži náklady; (5) zavedenie koordinácie medzi organizáciami výrobcov v Írsku, Spojenom kráľovstve a Nórsku s cieľom vyhnúť sa budúcim problémom s nadprodukciou.

(120)

Pri implementácii tejto stratégie už bol zaznamenaný určitý pokrok, najmä v uskutočňovaní súbežného úhorovania a koordinovaného ničenia parazitov, ďalší podstatný pokrok sa očakáva počas obdobia platnosti týchto opatrení. V prípade, že tieto zmeny by počas obdobia platnosti opatrení nepostupovali dostatočne rýchlo, Komisia by tento neúspech mohla považovať za zmenu okolností v zmysle článku 1 ods. 6 tohto nariadenia a bolo by teda potrebné prehodnotiť pokračovanie týchto opatrení.

(121)

Okrem nepredvídaného vývoja, zvýšeného dovozu, vážnej ujmy, príčin a kritických okolností bolo preskúmané, či existujú nejaké závažné dôvody, ktoré by mohli viesť k záveru, že zavedenie konečných opatrení nie je v záujme Spoločenstva. Na tento účel sa na základe dostupných dôkazov poskytnutých výrobcami Spoločenstva, inými výrobcami chovaného lososa v Spoločenstve, dovozcami a spracovateľmi, zohľadnil dopad konečných opatrení na všetky zúčastnené strany konania a podobné dôsledky prijatia alebo neprijatia týchto opatrení.

(122)

Výrobcovia Spoločenstva majú celkový ročný obrat viac ako 500 miliónov eur. Odhaduje sa, že okrem približne 1 450 pracovných miest, ktoré priamo vytvárajú, nepriamo podporujú ďalších 8 000 pracovných miest v spracovateľskom a ostatných sektoroch. Tvoria súčasť významne rastúceho odvetvia, v ktorom sa v období rokov 1995 až 2001 produkcia zdvojnásobila. Dosahujú stále vyššiu efektívnosť produkcie výrobku, ktorého trh rastie v Spoločenstve aj vo svete. Za bežných trhových podmienok sú životaschopní a konkurencieschopní a vykazujú zvýšenú produktivitu.

(123)

Postavenie výrobcov Spoločenstva je jasne ohrozené, pokiaľ sa nezmení súčasný objem lacného dovozu. Toto dokazujú neustále správy o hrozbe bankrotov. Navrhované opatrenia sa budú uplatňovať na všetky dovozy príslušného výrobku iné ako tie, ktoré pochádzajú z rozvojových krajín, ktorých vývoz do Európskeho spoločenstva nepredstavujú viac ako 3 % dovozu do Spoločenstva. Budú sa preto uplatňovať na viac ako 95 % tohto dovozu. Napriek tvrdeniam, že vzhľadom na predchádzajúcu skúsenosť s cenovými záväzkami vo vzťahu k chovaným lososom bude ťažké vynútiť dodržiavanie prvku ceny v opatreniach, je potrebné pripomenúť, že prvok ceny sa nezakladá na záväzkoch ale na variabilnom cle, ktoré budú vyberať vnútroštátne colné orgány. Dá sa preto očakávať, že opatrenia budú efektívne a výrobcom Spoločenstva umožnia zvýšiť ceny na primeranú úroveň.

(124)

Oblasti, v ktorých sa chov lososa uskutočňuje sú často vzdialené miesta – najmä v pobrežných oblastiach západného a severného Škótska a na západnom pobreží Írska. Sú tu obmedzené pracovné príležitosti a ekonomická činnosť súvisiaca s chovom lososa sa výrazne podieľa na miestnom hospodárstve. Bez tohto podielu by množstvo malých miestnych podnikov, ktoré dodávajú tovary a poskytujú služby výrobcom Spoločenstva a ich zamestnancom nebolo životaschopných. Je preto v záujme závislých priemyselných odvetví, aby sa prijali účinné konečné opatrenia.

(125)

Napriek opačným tvrdeniam jednej strany je evidentne v záujme hlavných dodávateľov výrobcov Spoločenstva (napr. producenti mladých lososov a výrobcovia krmiva), aby mali silný a predvídateľný dopyt po svojich výrobkoch za ceny, ktoré im umožňujú vytvárať primeraný zisk.

(126)

S cieľom vyhodnotiť dopad prijatia alebo neprijatia opatrení na dovozcov, spracovateľov a užívateľov boli známym dovozcom, spracovateľom a užívateľom príslušného výrobku na trhu Spoločenstva zaslané dotazníky. Dovozcovia/spracovatelia/užívatelia sú obyčajne rovnakými subjektmi a mnoho z nich je v skutočnosti prepojených na vyvážajúcich výrobcov mimo Spoločenstva, najmä v Nórsku. Od šiestich dovozcov/spracovateľov/užívateľov a od združenia spracovateľov boli prijaté odpovede. Okrem toho, množstvo združení spracovateľov predložilo Komisii stanoviská a boli oslovení určití spracovatelia a ich združenia.

(127)

Niektorí tvrdili, že by sa nemali prijať žiadne opatrenia, pretože počas dvoch až troch mesiacov po ukončení platnosti antidumpingových opatrení proti Nórsku v máji 2003 bol pozorovaný iba krátky dočasný pokles cien chovaného lososa a odvtedy sa ceny vrátili na bežnú úroveň. Spracovatelia zdôraznili, že akýkoľvek nárast cien by zvýšil ich náklady, znížil by ich predaj a ziskovosť a mohol by spôsobiť zníženie počtu pracovných miest a premiestňovanie prevádzok, pričom zdôraznili, že zamestnanosť v odvetví spracovania rýb je ďaleko vyššia ako v priemyselnom odvetví chovu rýb a v niektorých prípadoch poskytuje pracovné príležitosti v oblastiach s nízkou zamestnanosťou.

(128)

Je však jasné, že v prvom polroku 2004 nedošlo k zotaveniu cien. Dovozné ceny síce v období medzi 4. štvrťrokom 2003 a začiatkom 1. štvrťroku 2004 vzrástli, potom však v druhej polovici 1. štvrťroku 2004 a v 2. štvrťroku 2004 postupne klesali a ceny výrobcov Spoločenstva mali rovnaký trend. Ceny výrobcov Spoločenstva zostávajú výrazne pod cenou, ktorá nespôsobuje ujmu. Najnovšie informácie ďalej naznačujú, že ceny majú stále klesajúci trend.

(129)

Hlavnú časť nákladov, ktoré vznikajú spracovateľom tvoria náklady na suroviny a mzdové náklady, pričom nárast cien surovín by zvýšil náklady spracovateľov. Podľa informácií, ktoré predložili spracovatelia však ich náklady na suroviny v období medzi rokmi 2002 a 2003 poklesli o 10 %, pričom už v období medzi rokmi 2000 a 2002 poklesli o 18 %. V roku 2003 boli o 26 % nižšie ako v roku 2000. Informácie, ktoré poskytli zároveň naznačujú, že predajné ceny zostali v období rokov 2002 a 2003 na rovnakej úrovni. Pre všetkých spracovateľov, ktorí poskytli informácie o ziskovosti svojich činností týkajúcich sa spracovania lososa boli tieto činnosti ziskové a usudzuje sa, že sú schopní absorbovať mierny nárast nákladov bez zníženia počtu pracovných miest alebo premiestňovania prevádzok. Je jasné, že súčasné úrovne cien chovaného lososa sú zo strednodobého a dlhodobého hľadiska neudržateľné. Spracovateľské priemyselné odvetvie bude preto zo strednodobého a dlhodobého hľadiska v každom prípade čeliť zvýšeniu nákladov na suroviny.

(130)

Pokiaľ ide o zamestnanosť, v odvetví spracovania rýb je v Spoločenstve zamestnaných približne 100 000 pracovníkov, aj keď iba malá časť z nich sa podieľa na spracovaní chovaného lososa. Nebol zistený žiadny dôkaz o tom, že možné opatrenia by viedli k zníženiu miery zamestnanosti v Spoločenstve.

(131)

Spracovatelia taktiež zdôraznili skutočnosť, že obchodníci na hlavných európskych trhoch a spotrebitelia by aj naďalej mali mať prístup ku kvalitným výrobkom za nízke ceny. Vyjadrili najmä obavu z možnosti špekulatívnych nákupov bezprostredne po zavedení colných kvót a tvrdili, že naplnenie colných kvót môže viesť k zastaveniu výroby. Na záver uviedli, že ak je skutočne potrebné prijať opatrenia, mali by byť také, aby sa zachovala dostatočná ponuka a aby pomohli stabilizovať ceny na trhu s cieľom lepšieho predvídania ich nákladov. Vzhľadom na túto skutočnosť, aj keď niektorí otvorene vyjadrili nesúhlas s akoukoľvek formou opatrení, iní naznačili, že ak je potrebné zaviesť opatrenia, uprednostnili by systém colných kvót, pričom niektorí by dali prednosť systému licencií.

(132)

Je potrebné poznamenať, že opatrenia pozostávajú z prvku ceny, ktorý odráža návratnosť nákladov výrobcov Spoločenstva a z colných kvót založených na priemerných dovozoch do Spoločenstva (vrátane nových členských štátov) v období medzi rokmi 2001 až 2003 zvýšených o 10 %, pričom na dovozy presahujúce tieto kvóty sa uplatňuje dodatočné clo. Spracovateľské priemyselné odvetvie v rámci Spoločenstva by preto aj naďalej malo mať prístup k zodpovedajúcej ponuke surovín. Aj keď niektoré strany tvrdili, že opatrenia by pre spracovateľov v Spoločenstve znamenali vážne administratívne obmedzenia, toto tvrdenie nebolo odôvodnené a usudzuje sa, že v súlade s ich účinným uplatňovaním predstavujú opatrenia minimálne administratívne obmedzenia.

(133)

Prípadné nevýhody, ktoré by mohli pre spracovateľov/užívateľov a dovozcov vyplynúť, sa nepovažujú za nevýhody, ktoré by mohli v dôsledku konečných opatrení prevážiť očakávané výhody pre výrobcov Spoločenstva, pričom tieto opatrenia sa považujú za minimálne opatrenia potrebné na nápravu vážnej ujmy a zabránenie ďalšiemu vážnemu zhoršovaniu situácie výrobcov Spoločenstva.

(134)

Vzhľadom na to, že príslušný výrobok je spotrebným tovarom, Komisia informovala rôzne organizácie spotrebiteľov o začatí vyšetrovania. Od jednej strany bola prijatá odpoveď v tom zmysle, že priaznivé účinky lososa sú široko uznávané a že umelé zvýšenie ceny by pre spotrebiteľov sťažilo výber hodnotnej výživy a poškodilo ekonomickú životaschopnosť dovozcov, spracovateľov a predajcov chovaného lososa na maloobchodnej úrovni. Iná strana tvrdila, že opatrenia by im mohli znemožniť dovoz a ďalší predaj mrazeného chovaného lososa. Takisto bola vyjadrená obava, že akékoľvek zvýšenie cien by spôsobilo menšiu dostupnosť chovaného lososa a potlačil by sa rast trhu v tých členských štátoch, kde je nižší priemerný hrubý domáci produkt na hlavu (HDP).

(135)

Ako je však uvedené vyššie, usudzuje sa, že súčasné trhové ceny sú také nízke, že zo strednodobého a dlhodobého hľadiska sú neudržateľné a podniky budú mať aj naďalej prístup k neobmedzeným množstvám dovozu, ktoré podliehajú prvku ceny a pokiaľ dovoz prevyšuje colnú kvótu, tak dodatočnému clu. Okrem toho, vzhľadom na výšku rozdielu medzi cenou celej ryby priamo z farmy a maloobchodnou cenou spracovaného výrobku z lososa sa usudzuje, že opatrenia pravdepodobne nebudú mať podstatný vplyv na maloobchodné ceny a dopad na spotrebiteľov sa preto považuje za minimálny. Napriek tomu bude Komisia pozorne sledovať vplyv opatrení na dostupnosť a rast trhu v tých členských štátoch, kde je podpriemerný HDP.

a)

predloženiu osvedčenia o pôvode vydaného príslušnými vnútroštátnymi orgánmi tejto krajiny a spĺňajúceho podmienky stanovené v článku 47 nariadenia (EHS) č. 2454/93, a

b)

podmienke priamej prepravy výrobku z tejto krajiny do Spoločenstva v zmysle článku 6.

a)

výrobky prepravené bez toho, aby prešli územím ktorejkoľvek tretej krajiny;

b)

výrobky prepravované cez jednu alebo viacero tretích krajín, iných ako je krajina pôvodu, aj s ich prekládkou alebo dočasným uskladnením v takýchto krajinách, za predpokladu, že takáto preprava je z geografických dôvodov opodstatnená alebo jej nutnosť vyplýva výhradne z prepravných požiadaviek a za predpokladu, že príslušné výrobky:

a)

jediný prepravný doklad vydaný v krajine pôvodu na prepravu cez tranzitnú krajinu alebo tranzitné krajiny;

b)

osvedčenie vydané colnými orgánmi tranzitnej krajiny alebo tranzitných krajín, obsahujúce:

—

opustili krajinu pôvodu pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, a

—

prepravujú sa z miesta nakládky v krajine pôvodu do miesta vykládky v Spoločenstve na základe platného cestovného dokladu vydaného pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

—

v prípade námornej prepravy nákladný list, ktorý potvrdzuje, že nakládka sa uskutočnila pred týmto dátumom,

—

v prípade železničnej prepravy nákladný list, ktorý bol železničnými orgánmi v krajine pôvodu schválený pred týmto dátumom,

—

v prípade cestnej prepravy zmluva CMR o preprave tovaru alebo akýkoľvek iný cestovný doklad vydaný v krajine pôvodu pred týmto dátumom,

—

v prípade leteckej prepravy letecký nákladný list, ktorý potvrdzuje, že letecká spoločnosť prevzala tieto výrobky pred týmto dátumom.