32001R0950

Nariadenie Rady (ES) č. 950/2001

zo 14. mája 2001,

ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovozy určitých druhov hliníkových fólií s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 384/96 z 22. decembra 1995 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva [1], a najmä na jeho článok 9,

so zreteľom na návrh predložený Komisiou po porade s Poradným výborom,

keďže:

A. POSTUP

1. Začatie konania

(1) 18. februára 2000 vyhlásila Komisia prostredníctvom oznámenia (ďalej len "oznámenie o začatí konania") uverejneného v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev [2] začatie antidumpingového konania ohľadom dovozov určitých druhov hliníkových fólií pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len "ČĽR") a Ruskej federácii do spoločenstva.

(2) Konanie bolo začaté na podnet sťažnosti, ktorú v januári 2000 podalo Európske združenie pre kovy ("Eurometaux") v mene Alcan Europe, Elval, Eurofoil, Lawson Mardon Star Ltd, Pechiney Rhenalu a VAW Aluminium Business Unit Foil, ktoré spoločne predstavovali väčšiu časť, t. j. 71 % výroby určitých druhov hliníkových fólií spoločenstva. Sťažnosť obsahovala dôkazy o dumpingu týchto výrobkov a z toho vyplývajúcej vážnej ujme, považovanej za dostatočnú na to, aby opodstatnila začatie antidumpingového konania.

2. Šetrenie

(3) Komisia o začatí tohto konania oficiálne informovala výrobcov – vývozcov, dovozcov a užívateľov, o ktorých sa vedelo, že sú dotknutí, predstaviteľov dotknutých vyvážajúcich krajín, navrhovateľov a ďalších výrobcov zo spoločenstva. Zainteresované strany dostali možnosť písomne vyjadriť svoj názor a dožadovať sa vypočutia v rámci lehoty určenej v oznámení o začatí.

(4) Mnohí účastníci sa k tomu vyjadrili písomne. Všetkým účastníkom, ktorí o to požiadali v rámci uvedenej lehoty a ktorí preukázali, že majú zvláštny dôvod na vypočutie, bola táto možnosť poskytnutá.

(5) Všetkým účastníkom, o ktorých sa vedelo, že sú dotknutí a všetkým ostatným spoločnostiam, ktoré o sebe dali vedieť v rámci lehoty určenej v oznámení o začatí boli rozposlané dotazníky. Aby mohli výrobcovia – vývozcovia z Číny a Ruskej federácie požiadať o trhové zaobchádzanie ("TZ") alebo v prípade želania aj o individuálne zaobchádzanie, Komisia zaslala dotknutým čínskym a ruským spoločnostiam, o ktorých vedela, formuláre žiadosti o trhové zaobchádzanie a žiadosti o individuálne zaobchádzanie. Jedna čínska a jedna ruská spoločnosť na tento formulár žiadosti odpovedala.

(6) Odpovede prišli od šiestich výrobcov spoločenstva – navrhovateľov, dvoch hospodársky neprepojených dovozcov zo spoločenstva, šiestich užívateľov, jedného výrobcu – vývozcu z Číny a jedného výrobcu – vývozcu z Ruskej federácie, ako aj jedného výrobcu z analogickej krajiny. Informácie poslal aj jeden ďalší výrobca zo spoločenstva a traja dodávatelia suroviny.

(7) Komisia sa snažila získať a overiť si všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu, ujmy a záujmu spoločenstva, vrátane overovacích návštev v týchto spoločnostiach:

a) Výrobca-vývozca v ČĽR

- Bohai Aluminium Industries Ltd, Qinhuangdao

b) Výrobca-vývozca v Ruskej federácii

- Akciová spoločnosť "United Company Siberian Aluminium", Moskva (vrátane hospodársky prepojených spoločností Metcare Management SA, zaregistrovanej v Panama City a Eximal Ltd, zaregistrovanej v Belize a hospodársky prepojenej obchodnej spoločnosti Sibirsky Aluminiun Foil Corp. (bývalej Hover Commercial Corp.) zaregistrovanej na britských Panenských ostrovoch).

c) Dovozca zo spoločenstva bez hospodárskeho prepojenia

- Countinho Caro + Co International Trading GmbH, Hamburg, Nemecko

d) Analogický výrobca

- Alcan, Cleveland, Ohio, Spojené štáty americké

e) Výrobcovia zo spoločenstva, ktorí sú navrhovateľmi

- Alcan Europe, Rogerstone, Spojené kráľovstvo,

- Elval, Inofita Viotia, Grécko,

- Eurofoil, Dudelange, Luxembursko,

- Lawson Mardon Star Ltd, Bridgnorth, Veľká Británia,

- Pechiney Rhenalu, Francúzsko,

- VAW Aluminium Business Unit Foil, Bonn (N), v mene VAW Grevenbroich, Grevenbroich, Nemecko, VAW SLIM SpA, Cisterna di Latina, Taliansko a VAW INASA SA, Irurzun, Španielsko.

f) Užívatelia zo spoločenstva

- Fora Folienfabrik GmbH, Radolfzell, Nemecko

- ITS Foil and Film Rewinding bv, Apeldoorn, Holandsko.

(8) Šetrenie ohľadom dumpingu a ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 1999 do 31. decembra 1999 ("obdobie šetrenia" alebo OŠ). S ohľadom na trendy významné z hľadiska posúdenia ujmy analyzovali sa údaje týkajúce sa obdobia od 1. januára 1996 až do konca OŠ ("skúmané obdobie").

3. Predbežné opatrenia

(9) Vzhľadom na potrebu ďalšieho preskúmania určitých stránok dumpingu, ako aj dopadu príslušných dovozov na odvetvie spoločenstva, neboli uplatnené nijaké antidumpingové opatrenia, vyžiadali sa doplňujúce informácie a pokračovalo sa v šetrení. Vykonalo sa šetrenie na mieste v priestoroch hospodársky neprepojeného dovozcu výrobkov ruského výrobcu – vývozcu v Hamburgu a bol zaslaný dotazník ohľadom tej istej všeobecnej kategórii výrobkov tomu istému ruskému výrobcovi – vývozcovi.

B. POSUDZOVANÝ A PODOBNÝ VÝROBOK

1. Posudzovaný výrobok

(10) Posudzovaným výrobkom je alumíniová fólia s hrúbkou 0,009 mm alebo hrúbkou nie väčšou ako 0,018 mm, bez podložky, valcovaná, ale ďalej už neupravená, dodávaná v kotúčoch, ktorých šírka nepresahuje 650 mm, v súčasnosti zaradená pod číselný znak KN ex76071110. Tento výrobok je bežne známy pod názvom hliníková fólia pre domácnosť ("HFD").

(11) HFD sa vyrába rozvalcovaním hliníkových ingotov alebo roztaveného hliníka na požadovanú hrúbku. Po vyvalcovaní sa fólia žíha za tepla, aby získala poddajnosť. Po vyvalcovaní a žíhaní sa HFD navíja na kotúče, ktorých šírka nepresahuje 650 mm. Rozmery kotúča rozhodujú o použití, pretože užívatelia tohto výrobku ("navíjači" alebo "prevíjači") rolujú HFD na malé kotúče určené na maloobchodný predaj. HFD previnutá do menších roliek sa potom požíva ako krátkodobé viacúčelové balenie (väčšinou v domácnostiach, stravovacích zariadeniach, maloobchodných predajniach s potravinami a kvetinárstvach).

(12) Šetrenie ukázalo, že existuje jasná deliaca čiara medzi HFD a upravovanou hliníkovou fóliou ("UHF"), a to vzhľadom na základné fyzikálne vlastnosti a použitie týchto výrobkov.

(13) Vzhľadom na základné fyzikálne vlastnosti treba poznamenať, že HFD sa všeobecne vyrába s hrúbkou od 0,009 mm do 0,018 mm, zatiaľ čo UHF sa vo všeobecnosti vyrába s hrúbkou menšou ako 0,009 (štandardne 0,0065 mm) a väčšou ako 0,018 mm (štandardne 0,020 mm až 0,040 mm), pričom hrúbka fólie je rozhodujúcim faktorom použitia výrobku z hľadiska jeho kujnosti. Okrem toho sa HFD dodáva v kotúčoch s hrúbkou presahujúcou 650 mm, zatiaľ čo UHF sa dodáva v kotúčoch 700-1200 mm. Informácie poskytnuté zainteresovanými stranami naznačujú, že po žíhaní fólie už nie je možné meniť šírku kotúčov. V oboch prípadoch treba poznamenať, že šírka kotúčov je tiež určujúcim prvkom použitia výrobku: HFD sa prevíja na menšie rolky rovnakej šírky akú majú kotúče, zatiaľ čo UHF sa ďalej upravuje (t. j. potlačou, laminuje, skladá sa, atď.) a reže na požadovanú veľkosť, a práve vtedy väčší kotúč umožňuje efektívnejšie využitie výrobku.

(14) Spomínané rozdiely v hrúbke a šírke do veľkej miery rozhodujú o základnom využití výrobku. HFD sa skutočne používa ako viacúčelový krátkodobý obal, väčšinou v domácnostiach, stravovaní, maloobchodných potravinách a kvetinárstvach. UHF sa ďalej mení (upravuje) a potom sa reže na požadovanú veľkosť a tvar a využíva sa na dlhodobé uchovávanie tekutín (trvanlivého mlieka, ovocných štiav) a ako dlhodobé balenie (potraviny, kozmetika, čokoláda, cigarety, farmaceutické výrobky, atď.).

(15) Na koniec, HFD a UHF sa považujú za dva odlišné výrobky na účely tohto šetrenia.

(16) Okrem toho sa tiež zistilo, že všetky HFD majú v zásade rovnaké základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti a používajú sa na rovnaký účel. Preto tvorí HFD jeden výrobok.

2. Podobný výrobok

(17) Šetrenie ukázalo, že HFD vyrábaná v ČĽR a Ruskej federácii a vyvážaná do spoločenstva má rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti ako fólia vyrábaná a predávaná priamo v spoločenstve, t. j. že je to fólia vy robená z hliníka s hrúbkou od 0,009 mm do 0,018 mm a dodávaná v kotúčoch so šírkou do 650 mm. Navyše má aj rovnaké koncové použitie, t. j. používa sa ako viacúčelový dočasný obal.

(18) To isté sa zistilo aj v prípade HFD vyrábanej a predávanej v Spojených štátoch amerických (USA), ktoré slúžili ako analogická krajina. Treba poznamenať, že HFD sa vôbec nepredávala na ruskom domácom trhu.

(19) Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť záver, že všetky spomínané HFD sú podobné v zmysle článku 1 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 384/96 (ďalej len "základné nariadenie").

C. DUMPING

1. Úvodné poznámky

(20) Potvrdilo sa, že počas OŠ bol v každej z dotknutých krajín iba jeden výrobca, ktorý vyvážal do spoločenstva. Títo výrobcovia zabezpečovali prakticky všetok vývoz z týchto krajín do spoločenstva.

2. Trhové zaobchádzanie ("TZ")

(21) Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota za ČĽR a Ruskú federáciu určí na základe cien alebo vytvorenej hodnoty výrobcov, ktorí preukázali splnenie kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c), t. j. to, že pôsobia v podmienkach trhovej ekonomiky. Výluční výrobcovia – vývozcovia v ČĽR a Ruskej federácii požadovali TZ a museli vyplniť formulár žiadosti so všetkými požadovanými relevantnými informáciami. Výsledky týchto šetrení boli odovzdané poradnému výboru a po prekonzultovaní záležitosti padlo rozhodnutie udeliť TZ iba výrobcovi – vývozcovi v Ruskej federácii.

a) ČĽR

(22) Z predložených informácií vyšlo najavo, že majoritným vlastníkom výlučného čínskeho výrobcu – vývozcu je štát a že predseda predstavenstva bol menovaný štátnym subjektom. Preto sa skonštatovalo, že v tomto prípade sa nedá zaručiť neprítomnosť významného zasahovania zo strany štátu a teda nie sú splnené kritériá za prvou zarážkou článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Z toho dôvodu sa vyvodil záver, že tejto spoločnosti nie je možné udeliť trhové zaobchádzanie.

(23) Dotknutá spoločnosť podala námietku proti výroku, že jej nemá byť poskytnuté trhové zaobchádzanie, hlavne na základe toho, že za riadenie prevádzky výlučne zodpovedá jej americký partner v spoločnom podniku a tým je zaručená nezávislosť od štátnych zásahov. Avšak, najmä vzhľadom na to, že predsedu predstavenstva menoval štátny subjekt, nebol tento argument považovaný za dostatočný na to, aby zrušil horeuvedené zistenia.

b) Ruská federácia

(24) Šetrenie ukázalo, že rozhodnutia ohľadom nákladov a vstupov sa robia na základe trhových signálov bez významného zasahovania štátu a že náklady a hlavné vstupy odrážajú trhovú hodnotu. Spoločnosť mala prehľadnú jednotnú účtovnú evidenciu, ktorú overil nezávislý audítor podľa medzinárodných účtovných štandardov. Výrobné náklady a finančná situácia spoločnosti nepodliehali nejakým významným deformáciám, ktoré by boli pozostatkom bývalého systému netrhového hospodárstva a spoločnosť sa riadila zákonmi o konkurze a vlastníctve, ktoré zaručovali jej stabilitu. A napokon, prepočty výmenných kurzov sa robili na základe trhových cien. Na základe predošlého sa vyvodil záver, že kritéria podľa článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia sú splnené, a preto by mala spoločnosť dostať trhové zaobchádzanie.

3. Individuálne zaobchádzanie

(25) Výlučný výrobca -vývozca z Číny si tiež nárokoval individuálne zaobchádzanie, t. j. určenie individuálneho dumpingového rozpätia na základe individuálnych vývozných cien spoločnosti.

(26) Táto spoločnosť nebola schopná preukázať, že je v dostatočnej miere nezávislá od čínskych orgánov a že spĺňa požadované kritériá. Najmä preto, že jej majoritným vlastníkom bol štát, nemohla spoločnosť zaručiť, že štát nebude zasahovať do jej vývozných cien, množstiev a podmienok predaja. V dôsledku toho sa rozhodlo, že spoločnosti nebude udelené individuálne zaobchádzanie.

(27) V každom prípade, keďže šetrenie odhalilo, že vývozné predaje do spoločenstva, ktoré tento spolupracujúci výrobca – vývozca z Číny realizoval, predstavovali všetok vývoz z ČĽR do spoločenstva počas OŠ, bola otázka individuálneho zaobchádzania z pohľadu tohto šetrenia málo významná, pretože sa ustanovilo clo pre celú krajinu na základe údajov týkajúcich tohto výlučného výrobcu – vývozcu.

4. Analogická krajina

(28) V zmysle článku 2 ods. 7 základného nariadenia sa s cieľom stanovenia normálnej hodnoty pre čínsku spoločnosť nespĺňajúcu kritériá TZ, mala vybrať krajina s analogickou trhovou ekonomikou. Tiež bolo treba vybrať analogickú krajinu pre potreby šetrenia ohľadom dovozov z Ruskej federácie. Bolo to potrebné nato, aby boli k dispozícii údaje pre prípad, že by ruský výrobca – vývozca neposkytol relevantné údaje.

(29) Navrhovatelia na tento účel navrhli Turecko. Aj samotná Komisia v oznámení o začatí predpokladala, že analogickou krajinou sa stane Turecko a požiadala zainteresované strany, aby k tomu vyjadrili svoje pripomienky.

(30) V lehote uvedenej v oznámení o začatí, vyslovili čínsky a ruský výrobca – vývozca námietku voči tejto voľbe z niekoľkých dôvodov. Čínska spoločnosť vo svojom podaní uviedla, že Turecko nie je vhodné ako analogická krajina z hľadiska prístupu k surovinám, zdrojom energií, použitej technológie, rozsahu výroby, reprezentatívnosti tuzemských predajov a konkurenčnej situácie. Dôvodila, že iba Ruská federácia by splnila kritéria porovnateľnosti s ČĽR pre daný výrobok. Čínsky výrobca – vývozca zas považoval Venezuelu za analogickú krajinu vhodnejšiu ako Turecko, a to z hľadiska nákladov na energie, výrobných zariadení a kapacít. Aj samotná ruská spoločnosť vo svojom podaní uviedla, že existujú podstatné rozdiely medzi Tureckom a Ruskou federáciou z hľadiska výrobných postupov, úrovne konkurencie a nákladov na energie.

(31) V súvislosti s Tureckom sa zistilo, že spolupracujúci výrobca nepredával v tuzemsku svoje výrobky hospodársky neprepojeným zákazníkom. Preto v záujme nájdenia vhodnejšej analogickej krajiny sa Komisia obrátila na určitých známych výrobcov v celom rade alternatívnych analogických krajín.

(32) Žiadosti čínskeho výrobcu – vývozcu, aby sa ako analogická krajina použila Ruská federácia, nebolo možné vyhovieť, a to z niekoľkých dôvodov. V samotnej Ruskej federácii sa tento výrobok nepredával a pôsobil tu iba jeden výrobca. Okrem toho, ako je vysvetlené ďalej, dostupné informácie a údaje z analogickej krajiny sa museli v značnej miere použiť aj pri posudzovaní Ruskej federácie.

(33) Bol kontaktovaný výrobca vo Venezuele a v Indii, ale ani jeden z nich nechcel spolupracovať.

(34) Kontaktovaní boli aj dvaja výrobcovia v USA. Jeden odmietol spolupracovať, ale druhý vyjadril ochotu k spolupráci. Zistilo sa, že ceny, ktoré si táto spoločnosť účtovala, boli v súlade s obvyklou obchodnou praxou a primerane odrážali úroveň trhových cien v USA. Vzhľadom na to, že tuzemský trh v USA je navyše najväčší na svete, je vďaka pomerne nízkemu dovoznému clu otvorený dovozom a že tam pôsobilo niekoľko konkurujúcich si domácich výrobcov, sa USA považovali za nie nevhodnú voľbu analogickej krajiny.

5. ČĽR

a) Normálna hodnota

(35) Normálna hodnota sa stanovila na základe tuzemských cien u analogického výrobcu z USA, ktoré sa považovali za reprezentatívne. V skutočnosti sa zistilo, že objem predajov tohto výrobcu bol väčší ako objem vývozu z ČĽR do spoločenstva.

(36) Okrem toho sa zistilo, že predaje podobného výrobku v USA sa zrealizovali za obvyklých obchodných podmienok, v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia. Normálna hodnota sa preto stanovila na základe vážených priemerných cien zaplatených za všetky tuzemské predaje hospodársky neprepojeným zákazníkom.

b) Vývozná cena

(37) Šetrenie ukázalo, že všetky vývozné predaje daného výrobku zo strany čínskeho výrobcu -vývozcu boli určené hospodársky neprepojeným zákazníkom zo spoločenstva. Preto sa vývozné ceny vypočítali podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia, t. j. na základe cien skutočne zaplatených alebo obyčajne platených týmito nezávislými zákazníkmi.

c) Porovnanie

(38) V záujme spravodlivého porovnania sa formou úprav náležite zohľadnili rozdiely v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia, ktoré preukázateľne vplývali na porovnateľnosť cien. Na základe toho sa urobili úpravy týkajúce sa dopravy, poistného, balného a úveru.

d) Dumpinové rozpätie

(39) Podľa článku 2 ods. 10 a 11 základného nariadenia sa stanovili dumpingové rozpätia na základe porovnania medzi váženou priemernou normálnou hodnotou a váženou priemernou vývoznou cenou mimo závod a na rovnakej úrovni obchodu.

(40) Dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento franko ceny zahrňujúcej výlohy, poistné a prepravné platené po hranice spoločenstva, je:

v prípade Čínskej ľudovej republiky: 26,8 %

6. Ruská federácia

a) Normálna hodnota

(41) V zmysle článku 2 ods. 3 a 4 základného nariadenia bolo treba kvôli neexistencii tuzemských predajov podobného výrobku normálnu hodnotu stanoviť na základe vytvorenej hodnoty. Normálna hodnota sa vytvorila na základe výrobných nákladov, ktoré výrobcovi -vývozcovi vznikli v súvislosti s daným vyvážaným výrobkom, po pripočítaní primeranej výšky odbytových, všeobecných a správnych nákladov ("OvaS") a zisku v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(42) Keďže príslušný výrobca – vývozca z Ruskej federácie alebo hocijaký iný výrobca v Ruskej federácii nepredával výrobok v tuzemsku, uvažovala Komisia v súlade s požiadavkou článku 2 ods. 6 písm. b) základného nariadenia o tom, že stanoví náklady OVaS a zisk na základe výroby a predaja rovnakej všeobecnej kategórie výrobkov, t. j. obyčajnej fólie, konkrétne UHF, na strane dotyčnej spoločnosti na tuzemskom trhu.

(43) Spoločnosť bola požiadaná, aby poskytla tieto informácie, najprv počas šetrenia na mieste a potom prostredníctvom doplňujúceho dotazníka. Spoločnosť však odmietla tieto informácie poskytnúť kvôli údajne veľkej prácnosti ich vypracovania. Okrem toho šetrenie odhalilo veľa nezrovnalostí (ako je podrobnejšie vysvetlené ďalej), vrátane ťažkostí pri zisťovaní cenovej úrovne podľa nákladov na energie, ktoré sú jednou z hlavných nákladových položiek a aj pri oceňovaní majetku spoločnosti. Vzhľadom na nevyriešené nedostatky a neochotu poskytnúť akékoľvek informácie o tej istej všeobecnej kategórii výrobkov, bola normálna hodnota stanovená na základe článku 18 základného nariadenia, ako je uvedené ďalej.

(44) Vytvorená normálna hodnota sa stanovovala na základe vlastných informácií spoločnosti, pokiaľ to bolo možné. Z ďalej uvedených dôvodov však bolo potrebné údaje spoločnosti upraviť takto:

(45) Skúmaním nákladov na energie sa zistilo, že elektráreň s majoritným podielom štátu účtovala spoločnosti nezvyčajne nízku cenu a nebolo možné potvrdiť, či táto cena primerane odráža náklady spojené s výrobou elektriny. Spoločnosť nebola schopná preukázať, že boli účty za elektrinu plne uhradené, pretože používala systém účtovania neuhradených platieb. Skonštatovalo sa, že náklady na energie nie sú spoľahlivo určené a rozhodlo sa, že sa uplatní priemerná sadzba za energie, ktorú výrobcovia hliníka uvádzajú na celom svete a ktorá je zverejnená v odvetvových periodikách.

(46) Skúmaním odpisov sa zistilo, že väčšia časť majetku bola nadobudnutá za veľmi nízke ceny na aukcii po bankrote právneho subjektu, ktorý bol predchodcom terajšej spoločnosti v r. 1998. Aby sa účtovná evidencia spoločnosti zosúladila so všeobecne prijatými účtovnými zásadami ("US GAAP"), audítor spoločnosti si vyžiadal nezávislé ocenenie hmotného investičného majetku. Výsledkom tohto ocenenia bola upravená hodnota, ktorá teraz zodpovedá skutočnej situácii spoločnosti. Rovnako sa primerane upravili odpisy spoločnosti v súlade s US GAAP.

(47) Východiskom pre stanovenie nákladov OVaS a zisku sa tak stali reprezentatívne tuzemské predaje za obvyklých obchodných podmienok u analogického výrobcu v USA. Zisková marža vychádzala z údajov týkajúcich sa prevádzky taviarne a valcovne, aby sa v plnej miere zohľadnil zisk realizovaný z výroby a predaja príslušného výrobku. Východiskom pre stanovenie nákladov OVaS a zisku sa tak stali reprezentatívne tuzemské predaje za obvyklých obchodných podmienok u analogického výrobcu v USA. Zisková marža vychádzala z údajov týkajúcich sa prevádzky taviarne a valcovne, aby sa v plnej miere zohľadnil zisk realizovaný z výroby a predaja príslušného výrobku.

b) Vývozná cena

(48) Všetky predaje daného výrobku zo strany ruskej spoločnosti na trhu spoločenstva sa realizovali prostredníctvom hospodársky prepojenej obchodnej spoločnosti zaregistrovanej na britských Panenských ostrovoch, ktorá HFD ďalej predávala dovozcovi, s ktorým nemala hospodárske prepojenie. Preto sa vývozná cena stanovila na základe cien, ktoré zaplatil alebo obvykle platil nezávislý zákazník zo spoločenstva tejto spoločnosti z britských Panenských ostrovov.

c) Porovnanie

(49) V záujme spravodlivého porovnania sa formou určitých úprav náležite zohľadnili rozdiely v zmysle článku 2 ods. 10 základného nariadenia, ktoré preukázateľne vplývali na porovnateľnosť cien. S ohľadom na to sa vykonali úpravy týkajúce sa dopravy, poistenia, vedľajších nákladov, úveru, popredajných nákladov a provízie.

d) Dumpinové rozpätie

(50) V súlade s článkom 2 ods. 10 a 11 základného nariadenia sa stanovili dumpingové rozpätia na základe porovnania medzi váženou priemernou normálnou hodnotou a váženou priemernou vývoznou cenou mimo závod a na rovnakej úrovni obchodu.

(51) Pretože v Ruskej federácii bol známy iba jeden výrobca daného výrobku, Komisia považovala za vhodné stanoviť zvyškové dumpingové rozpätie vo výške individuálneho dumpingového rozpätia zisteného u spolupracujúceho výrobcu – vývozcu v príslušnej krajine.

(52) Dumpingové rozpätie, vyjadrené ako percento franko ceny zahrňujúcej výlohy, poistné a prepravné platené po hranice spoločenstva, je:

- Akciová spoločnosť "United Company Siberian Aluminium" 14,9 %

- všetky ostatné spoločnosti 14,9 %.

D. ODVETVIE V SPOLOČENSTVE

1. Vymedzenie produkcie spoločenstva

(53) Aby sa zistilo, či odvetvie spoločenstva utrpelo ujmu a aby sa v súvislosti s tým určila spotreba a rôzne ekonomické ukazovatele situácie v tomto odvetví spoločenstva,skúmalo sa, či sa má táto ujma a spotreba hodnotiť vzhľadom na celkovú produkciu spoločenstva alebo či sa má tento rozbor sústrediť na produkciu spoločenstva určenú pre voľný trh.

(54) Časť produkcie spoločenstva nie je k dispozícii na predaj na trhu, ale ju spoločnosti využívajú v rámci vnútropodnikového hospodárenia v nadväzujúcich prevádzkach. Hovorí sa, že táto produkcia je určená pre vlastnú spotrebu. Preto sa skúmalo, či existuje jasná deliaca čiara medzi voľným trhom a vlastnou spotrebou. Zistilo sa, že HFD transformovaná v prevíjacích zariadeniach v rámci nadväzujúceho vnútropodnikového hospodárstva nekonkurovala HFD dovážanej z ČĽR a Ruskej federácie alebo fólii, ktorú na voľnom trhu predávali výrobcovia zo spoločenstva. Na základe toho sa vyvodilo, že pri skúmaní dopadov dumpingových dovozov na situáciu v odvetví spoločenstva sa treba sústrediť na voľný trh. Treba poznamenať, že ani o jednom zo sťažujúcich výrobcov spoločenstva sa nezistilo, že by využíval fóliu na vlastnú spotrebu.

(55) Na voľnom trhu spoločenstva vyrábajú HFD tieto spoločnosti:

- šesť výrobcov zo spoločenstva, v mene ktorých bola podaná sťažnosť a ktorí spolupracovali pri šetrení;

- ďalší dvaja výrobcovia, ktorí neboli navrhovateľmi, z ktorých jeden poskytol všeobecné informácie podporujúce sťažnosť a ani jeden nebol proti konaniu (ILA Group (I) a Laminazione Sottile (I)).

(56) Všetci títo výrobcovia teda spoločne predstavujú celkovú produkciu spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

2. Vymedzenie odvetvia spoločenstva

(57) Skúmalo sa, či spolupracujúci výrobcovia zo spoločenstva, ktorí podali návrh, sa podieľali na väčšej časti celkovej produkcie daného výrobku v spoločenstve. Pretože výrobcovia zo spoločenstva, ktorí podali návrh sa počas OŠ podieľali na 82 % produkcie HFD spoločenstva mimo vlastnej produkcie, skonštatovalo sa, že tvoria odvetvie spoločenstva v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Ďalej sú označovaní ako "odvetvie spoločenstva". Treba poznamenať, že výrobcovia zo spoločenstva, ktorí podali sťažnosť, by sa tiež väčšou časťou podieľali na celkovej produkcii spoločenstva, t. j. vrátane HFD určenej na vlastnú spotrebu.

E. UJMA

1. Spotreba spoločenstva

(58) Spotreba spoločenstva sa určila na základe informácií poskytnutých odvetvím spoločenstva ohľadom objemu predaja na trhu spoločenstva, informácií poskytnutých ďalším spolupracujúcim výrobcom a na základe odhadov uvedených v sťažnosti ohľadom predajov ďalšieho výrobcu zo spoločenstva na trhu spoločenstva; informácií poskytnutých spolupracujúcimi výrobcami -vývozcami, ktoré sa týkali ich objemu vývozu do spoločenstva, informácií z Eurostatu a informácií, ktoré poskytli dovozcovia a užívatelia HFD v spoločenstve.

(59) Spotreba sa zvýšila z 71300 ton v roku 1996 na 80742 ton v roku 1997 a na 88032 ton v roku 1998. Potom sa v OŠ znížila na 86117 ton. Počas skúmaného obdobia sa spotreba zvýšila o 21 %.

2. Dovoz z dotknutých krajín do spoločenstva

a) Kumulatívne hodnotenie vplyvu príslušných dovozov

(60) Skúmalo sa, či sa má vplyv príslušných dovozov hodnotiť kumulatívne, s prihliadnutím na podmienky stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia.

(61) Zistilo sa, že dumpingové rozpätia pre obe krajiny boli vyššie ako de minimis vymedzené v článku 9 ods. 3 základného nariadenia a objem dovozov z oboch týchto krajín nebol zanedbateľný. Okrem toho sa zistilo, že kumulatívne hodnotenie je vhodné aj z hľadiska podmienok súťaže medzi dotknutými dovozmi a podmienkami súťaže medzi dotknutými dovozmi a podobným výrobkom zo spoločenstva. Šetrenie skutočne ukázalo, že HFD dovážaná z týchto dvoch krajín je v každom ohľade podobná a podobá sa aj HFD vyrábanej a predávanej v spoločenstve. Objem dovozov z týchto dvoch krajín bol značný a u oboch krajín sa v období od roku 1996 po OŠ zvyšoval. Počas rovnakého obdobia vzrástol aj ich zodpovedajúci podiel na trhu. Okrem toho sa zistilo, že ceny čínskych a ruských dovozov boli počas skúmaného obdobia nižšie ako ceny v odvetví spoločenstva, pričom sa predávali prostredníctvom rovnakých alebo podobných odbytových kanálov a za podobných obchodných podmienok.

(62) Z toho dôvodu sa vyvodil záver, že účinky týchto dovozov treba hodnotiť kumulatívne.

b) Objem a trhový podiel dumpingových dovozov

(63) Objem dovozov HFD z dotknutých krajín nepretržite rástol, z 622 ton v roku 1996 na 9149 ton v roku 1997, 16922 ton v roku 1998 a 16387 ton v OŠ.

(64) Podiel dovozov z dotknutých krajín na trhu spoločenstva vzrástol z 0,9 v roku 1996 na 11,3 % v roku 1997, 19,2 % v roku 1998 a v OŠ sa mierne znížil na 19,0 %.

c) Ceny dumpingových dovozov

i) Vývojcien

(65) V období 1996 až 1997 sa priemerné jednotkové ceny HFD dovážanej z dotknutých krajín na úrovni dodávky zákazníkovi zvýšili z 1,83/kg EUR na 2,02/kg EUR, t. j. nárast o 10 %. V období 1997 až 1998 sa tieto ceny ďalej zvýšili o 31 % na 2,57 EUR/kg. Od roku 1998 po OŠ tieto ceny klesli o 17 % na 2,14 EUR/kg. Treba poznamenať, že počas tohto obdobia ceny týchto dovozov zostali pod úrovňou cien v odvetví spoločenstva.

ii) Cenové "podliezanie"

(66) Na účely analýzy "cenového podliezania" sa porovnávali ceny HFD predávanej odvetvím spoločenstva s cenami čínskych a ruských dovozov na trhu spoločenstva v OŠ.

(67) Cenami čínskych a ruských dovozov sú ceny, ktoré spolupracujúci výrobcovia – vývozcovia uviedli vo svojej odpovedi na dotazník, v prípade potreby náležite upravené o clá a náklady vzniknuté na výrobky po ich dovoze, na úrovni dodávky prvému hospodársky neprepojenému zákazníkovi. Cenami v odvetví spoločenstva sú ceny predajov v spoločenstve prvému hospodársky neprepojenému zákazníkovi na úrovni dodávky, ktoré boli uvedené v dotazníku.

(68) Ruský výrobca – vývozca dôvodil, že by sa mali ruské ceny upraviť, aby sa zohľadnila nižšia kvalita ruskej HFD vyvážanej do spoločenstva. Uvádzal, že ruská HFD sa vyrába zo zliatiny nižšej kvality (zliatina 8011), zatiaľ čo HFD vyrábaná v spoločenstve by mala byť zo zliatiny vyššej kvality (zliatina 8006). Šetrenie ukázalo, že až na jednu výnimku všetci výrobcovia v spoločenstve používali na výrobu HFD zliatinu 8011. Na základe informácií získaných od užívateľov sa však zistilo, že pri výbere HFD na strane užívateľov nerozhoduje druh zliatiny. Ďalej sa nedalo presvedčivo ukázať, že by existoval nejaký rozdiel v kvalite HFD vyrábanej z rôznych druhov zliatiny, ktorý vyvolával cenovú diferenciáciu. Vzhľadom na to nebolo možné žiadosti o túto úpravu vyhovieť.

(69) A tak je rozpätie zníženej ceny zistené u týchto krajín oproti konkurencii, vyjadrené ako percento cien v odvetví spoločenstva, 1 % pre ČĽR a 6 % pre Ruskú federáciu. Toto rozpätie pri cenovom podliezaní však treba chápať z hľadiska významného poklesu cien, ktorý postihol odvetvie spoločenstva v OŠ, o čom svedčia aj straty, ktoré toto odvetvie utrpelo.

3. Situácia v odvetví spoločenstva

a) Produkcia, kapacita a využitie kapacity

(70) V období od 1996 do 1997 sa produkcia udržiavala na úrovni okolo 59000 ton, a to aj napriek zvýšeniu spotreby o 13 %. V období od 1997 do 1998 sa produkcia znížila o 9 % na úroveň približne 54000 ton, zatiaľ čo spotreba v tom istom období vzrástla o ďalších 9 %. Od roku 1998 do OŠ zostávala produkcia stabilná.

(71) Od roku 1996 do OŠ sa výrobná kapacita spoločenstva držala na relatívne stabilnej úrovni 70500 ton, s výnimkou roku 1997, keď bola výrobná kapacita 72000 ton. Táto kapacita sa vypočítala s prihliadnutím na zariadenia vyhradené na výrobu HFD. Aj keď je z technického hľadiska možné tie isté výrobné zariadenia použiť na výrobu HFD aj UHF, kvôli nákladom, ktoré vzniknú pri prechode z jedného výrobku na druhý, zvyknú výrobcovia v spoločenstve v praxi vyhradiť určité zariadenie len na výrobu jedného či druhého výrobku.

(72) Využitie kapacít od roku 1997 klesalo v dôsledku znižovania produkcie. Treba poznamenať, že vzhľadom na fixné náklady na výrobu HFD malo zníženie využitia kapacít významný dopad na výrobné náklady.

b) Zásoby

(73) V súvislosti s analýzou zásob treba uviesť, že HFD sa vyrába na zákazku. Akékoľvek zásoby sú vlastne množstvom určeným na dodanie zákazníkovi. Preto sa ocenenie zásob nezdá byť relevantným z hľadiska posúdenia ekonomickej situácie v odvetví spoločenstva.

c) Objem predaja, trhový podiel a rast

(74) V období od 1996 do 1997, aj napriek zvýšeniu spotreby o 13 %, poklesol predaj z 49386 ton na 48700 ton. V období od 1997 do 1998 sa predaj znížil o 7 % na 45402 ton, pričom spotreba sa zvýšila o ďalších 9 %. Od roku 1998 do OŠ sa predaj mierne znížil na 45241 ton, pri súčasnom znížení spotreby o 2 %.

(75) Trhový podiel odvetvia spoločenstva sa znížil z 69,3 % v roku 1996 na 60,3 % v roku 1997, potom ďalej klesal až na 51,6 % v roku 1998 a v OŠ mierne vzrástol na 52,5 %.

d) Ceny a faktory ovplyvňujúce ceny

(76) V období od 1996 do 1997 sa ceny zvýšili o 8 % z 2,25 EUR/kg na 2,44 EUR/kg, zatiaľ čo úplné jednotkové náklady odvetvia spoločenstva vzrástli o 7 %. V období od 1997 do 1998 sa ceny zvýšili o ďalších 8 %, a to na 2,64 EUR/kg, pričom sa úplné jednotkové náklady zvýšili iba o 4 %. Od roku 1998 do OŠ sa ceny znížili o 14 % na 2,28 EUR/kg, zatiaľ čo úplné jednotkové náklady klesli iba o 5 %.

(77) Najmä v období od 1996 do 1997 bol nárast úplných nákladov na výrobu zapríčinený predovšetkým zvýšením nákladov na suroviny, ktoré tvoria okolo 55 % úplných nákladov na výrobu. Keďže nárast predajných cien prevýšil nárast úplných nákladov na výrobu, došlo k zníženiu straty v odvetví spoločenstva.

(78) V období od 1997 do 1998, aj napriek zníženiu nákladov na suroviny (- 2 %), sa úplné náklady na výrobu zvýšili o 4 % v dôsledku zvýšenia fixných jednotkových výrobných nákladov zapríčineného znížením produkcie (- 9 %). Predajné ceny v odvetví spoločenstva sa však zvýšili o 8 %, a tak sa zvýšila aj jeho rentabilita.

(79) Od roku 1998 do OŠ sa úplné jednotkové náklady na výrobu v odvetví spoločenstva znížili o 5 %, hlavne v dôsledku poklesu nákladov na surovinu (- 9 %). V tom istom období odvetvie spoločenstva utrpelo významný pokles cien, pretože sa jeho ceny znížili oveľa menej ako sa znížili jeho celkové náklady.

(80) Treba poznamenať, že náklady na surovinu vychádzajú z cien surového hliníka uvádzanými na Londýnskej burze kovov ("LME").

e) Rentabilita, cash flow, návratnosť investícií a schopnosť získať kapitál

(81) V období od 1996 do 1997 sa rentabilita odvetvia spoločenstva v zmysle výnosu z čistých predajov na trhu spoločenstva mierne zlepšila z –2,2 % na –1,3 % vo vyjadrení k obratu. Toto mierne zlepšenie spôsobilo zvýšenie predajných cien v odvetví spoločenstva, ktoré predstihlo nárast celkových jednotkových nákladov. V období od 1997 do 1998 sa rentabilita odvetvia spoločenstva ďalej zlepšila na 3 %, a to vďaka zvýšeniu cien, ktoré bolo rýchlejšie ako zvýšenie úplných nákladov. V období od 1998 do OŠ odvetvie spoločenstva utŕžilo stratu – 7,3 % v dôsledku prudkého poklesu cien.

(82) Pokiaľ ide o cash flow a návratnosť investícií, tieto ukazovatele mohli byť poskytnuté len v úhrne za každú dotknutú spoločnosť. Pretože príslušný výrobok predstavuje len jednu časť predmetu činnosti týchto spoločností, tieto ukazovatele sa nemohli stať rozhodujúcim ukazovateľom prevládajúcej situácie v sektore HFD.

(83) Ani jeden z výrobcov v spoločenstve nenaznačil, že by mal problémy so získavaním kapitálu. Zdá sa, že to súvisí aj s tým, že väčšina výrobcov v spoločenstve patrí k celosvetovo organizovaným skupinám. Treba však spomenúť, že najväčší výrobca HFD v spoločenstve vyhlásil svoj zámer zavrieť svoje výrobné prevádzky v spoločenstve inter alia aj kvôli zhoršeniu svojej finančnej situácie.

f) Investície

(84) Počas skúmaného obdobia sa investície zvyšovali z približne 3 miliónov EUR v rokoch 1996 a 1997 na približne 17 miliónov EUR v roku 1998 a okolo 10 miliónov EUR v OŠ. Investície činili zhruba 2,5 % obratu odvetvia spoločenstva v roku 1996, 14,5 % v roku 1998 a 9,9 % v OŠ. Toto poukazuje na nepretržitú snahu v odvetví spoločenstva o modernizáciu zariadení a zvyšovanie konkurencieschopnosti. Investovala sa prevažne do výmeny strojov v záujme optimalizácie produktivity. Keďže doba odpisovania investícií v tomto sektore je veľmi dlhá (viac ako 20 rokov), nemožno predpokladať, že by výška investícií v roku 1998 a OŠ spôsobila pokles rentability v tom istom období.

g) Zamestnanosť, produktivita a mzdy

(85) Počet zamestnancov sa v období od 1996 do 1997 udržiaval na stabilnej úrovni 435, ale klesol na 388 v roku 1998 a na tejto úrovni zostal aj v OŠ. Treba uviesť, že pretože zamestnanci pracujú vo výrobe HFD a aj iných výrobkov z fólie, pracovné sily sa rozpočítavali podľa príslušného objemu výroby.

(86) Počas skúmaného obdobia vzrástla produktivita odvetvia spoločenstva meraná v tonách na zamestnanca o 3 %. Číselné údaje o produktivite zväčša odrážajú spôsob rozpočítania počtu pracovníkov.

(87) Pokiaľ ide o mzdy, od roku 1996 do OŠ sa celkový objem miezd zvýšil o 7 %.

h) Veľkosť dumpingového rozpätia

(88) Pokiaľ ide o dopad veľkosti skutočného dumpingového rozpätia na odvetvie spoločenstva, vzhľadom na objem a ceny dovozov z dotknutých krajín nemožno tento dopad považovať za zanedbateľný.

4. Záver vzhľadom na spôsobenie ujmy

(89) Od roku 1996 až do OŠ sa objem dovozov HFD z dotknutých krajín zvýšil o 2,600 % z približne 600 ton na viac ako 16000 ton. Toto malo za následok celkové zvýšenie trhového podielu týchto dovozov o 18 percentuálnych bodov v dobe, keď sa spotreba zvýšila o 21 %. Počas celého skúmaného obdobia zaostávali ceny týchto dovozov za cenami v odvetví spoločenstva.

(90) V období od 1996 do OŠ sa situácia v odvetví spoločenstva zhoršila čo do produkcie (- 8 %) a objemu predajov (- 8 %), a to aj napriek zvýšeniu spotreby spoločenstva, t. j. o 21 %. V dôsledku toho podiel odvetvia spoločenstva na vlastnom trhu prudko klesol z 69 % na 52 %, t. j. o 17 percentuálnych bodov.

(91) Najmä v období od 1996 do 1997 sa v odvetví spoločenstva zvýšila rentabilita, pretože predajné ceny rástli rýchlejšie ako celkové jednotkové náklady. Počas toho istého obdobia sa v odvetví spoločenstva znížil objem predajov a trhový podiel. V období od roku 1997 do 1998 sa rentabilita odvetvia spoločenstva ďalej zlepšovala vďaka tomu, že ceny rástli rýchlejšie ako celkové jednotkové náklady. Toto malo za následok zlepšenie rentabilty, ale za cenu ďalšieho znižovania objemu predaja a trhového podielu. Od roku 1998 do OŠ sa v odvetví spoločenstva znížili predajné ceny oveľa menej ako celkové jednotkové náklady. Toto stláčanie cien vyústilo do ťažkých strát v odvetví spoločenstva, ktoré počas OŠ dosiahli – 7 %.

(92) Po uplynutí OŠ jeden z najväčších výrobcov spoločenstva ohlásil svoj zámer zavrieť svoje prevádzky na výrobu HFD v spoločenstve, pretože nedokázal uniesť straty utŕžené v tomto sektore.

(93) Z tohto pohľadu, čo je podložené poklesom produkcie a predaja, stratou trhového podielu a stláčaním cien vedúcim k vážnym stratám sa dá vyvodiť záver, že počas OŠ utrpelo odvetvie spoločenstva vážnu ujmu v zmysle článku 3 ods. 1 základného uznesenia.

F. MIERA ZAPRÍČINENIA

(94) Podľa článku 3 ods. 6 a 7 základného nariadenia sa skúmalo, či dumpingované dovozy HFD z dotknutých krajín spôsobili ujmu odvetviu spoločenstva do miery, ktorá by sa dala označiť ako vážna. Skúmali sa aj ďalšie známe faktory okrem dumpingových dovozov, ktoré by mohli zároveň poškodzovať odvetvie spoločenstva, aby sa zabezpečilo, že prípadná ujma spôsobená týmito faktormi sa nebude pripisovať dumpingovým dovozom.

1. Vplyv dumpingových dovozov z dotknutých krajín

(95) Značný nárast objemu dovozov z dotknutých krajín a trhový podiel, ktorí tieto krajiny získali počas skúmaného obdobia pri cenách nižších ako boli ceny v odvetví spoločenstva, sa zhodoval so zhoršením situácie v odvetví spoločenstva z hľadiska produkcie, predajného objemu, trhového podielu a poklesu cien, ktorý viedol počas OŠ k významným stratám.

(96) Najmä objem dovozov sa výrazne zvýšil z asi 600 ton v roku 1996 na približne 16000 ton v OŠ. K najväčšiemu nárastu došlo v období od 1997 do 1998, čo sa zhodovalo so znížením produkcie a predaja v odvetví spoločenstva. Podiel, ktorý si na trhu spoločenstva získali dovozy, zodpovedal zníženiu podielu odvetvia spoločenstva, ktorého objem predajov počas tohto obdobia sa znížil o 8 %.

(97) Medzi rokom 1996 a 1998 sa na vyrovnanie zvýšených nákladov v odvetví spoločenstva zvýšili aj predajné ceny, čo malo na následok zníženie objemu produkcie, predaja a trhového podielu, avšak s istým zlepšením rentability. Toto zlepšenie rentability bolo výraznejšie v roku 1998, keď priemerný cenový diferenciál medzi cenami dotknutých dovozov a cenami v odvetví spoločenstva bol na najnižšej úrovni.

(98) V období medzi rokom 1998 a OŠ sa však v záujme vyrovnania cenám dotknutých dovozov museli znížiť aj ceny v odvetví spoločenstva, aby sa zachoval objem predajov, čo následne viedlo k zhoršenej rentabilite. Treba poznamenať, že trh HFD je vyspelý a citlivo reaguje na ceny a že dovozné ceny na výrobky z dotknutých krajín sa v období od 1998 do OŠ výrazne znižovali a počas OŠ zaostávali za cenami v odvetví spoločenstva.

(99) Preto sa domnievame, že tlak vyvolaný dotknutými dovozmi, v prípade ktorých došlo k výraznému zvýšeniu objemu a podielu na trhu pri nízkych cenách, spôsobil pokles cien v odvetví spoločenstva vedúci k zhoršeniu jeho finančného postavenia.

(100) Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť záver, že dumpingové dovozy HFD z dotknutých krajín závažným spôsobom prispel k ujme, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva počas OŠ v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

2. Vplyv ostatných faktorov

(101) V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa skúmalo, či mohli aj iné faktory okrem dumpingových dovozov z dotknutých krajín prispieť k vážnej ujme, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva v takej miere, že by túto ujmu nebolo možné viac pripisovať dovozom z dotknutých krajín. V súvislosti s tým sa skúmali tieto faktory: objem a ceny dovozov z ďalších tretích krajín, vývoj cien surovín a to, či odvetvie spoločenstva nepoškodilo samo seba preorientovaním sa na výrobu UHF.

a) Dovozy z iných tretích krajín

(102) Objem dovozov HFD z iných tretích krajín v príslušnom období stabilne dosahoval úroveň približne 11000 ton, s výnimkou roku 1998, keď dovozy z týchto krajín činili 14000 ton. Títo vývozcovia teda nemali úžitok z nárastu spotreby počas skúmaného obdobia a ich podiel na trhu spoločenstva sa znížil o 3 percentuálne body.

(103) Najmä počas skúmaného obdobia mali len dovozy z troch ďalších krajín okrem dotknutých krajín, t. j. z Chorvátska, Turecka a Venezuely na trhu spoločenstva podiel vyšší ako 2 %.

i) C h o r v á t s k o

(104) Podľa dovoznej štatistiky z Eurostatu, dovozy HFD z Chorvátska klesli z 1758 ton v roku 1996 na 737 ton v roku 1997 a potom stúpli na 1478 ton v roku 1998 a 1778 ton v OŠ. Ich podiel na trhu spoločenstva klesol počas skúmaného obdobia o 0,4 percentuálneho bodu. Ceny týchto dovozov na úrovni dodávky zákazníkovi sa počas celého tohto obdobia pohybovali nad cenami dovozov z ČĽR, Ruskej federácie a odvetvia spoločenstva, aj keď sa nedá vylúčiť, že v štatistike nie sú započítané aj iné výrobky ako HFD (t. j. UHF).

(105) Vzhľadom na klesajúci podiel trhu spoločenstva a úroveň ich cien možno urobiť záver, že dovozy z Chorvátska neprispeli k vážnej ujme, ktorú utrpelo odvetvie v spoločenstve.

ii) T u r e c k o

(106) Dovozy z Turecka stúpli z 4935 ton v roku 1996 na 7777 ton v roku 1998 a potom sa zas znížili na 2446 ton v OŠ. Ich podiel na trhu spoločenstva sa zvýšil z 6,9 % v roku 1996 na 8,8 % v roku 1998 a potom sa zas v OŠ znížil na 2,8 %. Informácie poskytnuté spolupracujúcimi užívateľmi, ktorí zastupujú viac ako 80 % celkových dovozov HFD z Turecka v OŠ ukazujú, že v období od 1997 do OŠ boli ceny tureckých dovozov oveľa vyššie ako ceny dovozov z dotknutých krajín a zodpovedali cenám v odvetví spoločenstva.

(107) Vzhľadom na zníženie objemu a trhového podielu tureckých dovozov v OŠ a úroveň ich cien možno urobiť záver, že dovozy z Turecka nijako neovplyvnili príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a vážnou ujmou, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva.

iii) V e n e z u e l a

(108) Dovozy z Venezuely klesli z 2210 ton v roku 1996 na 1533 ton v roku 1997 a potom sa zas zvýšili na 2779 ton v roku 1998 a 3843 ton v OŠ. Počas toho istého obdobia ich podiel na trhu spoločenstva stúpol z 3,1 % na 4,5 %. Ceny týchto dovozov uvádzané Eurostatom sa s výnimkou roku 1998 pohybovali nad úrovňou cien dovozov z dotknutých krajín a cien v odvetví spoločenstva. Treba poznamenať, že informácie vykazované Eurostatom súhlasili s informáciami, ktoré poskytol spolupracujúci hospodársky neprepojený dovozca, ktorý mal v OŠ s približne 15 % podiel na celkovom objeme dovozov z Venezuely do spoločenstva.

(109) Vzhľadom na ich úroveň cien, dovozy HFD z Venezuely nijako neovplyvnili príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi a vážnou ujmou, ktorú odvetvie spoločenstva utrpelo v OŠ.

b) Vývojciensurovín

(110) Tiež sa zvažovalo, či by sa ujma, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva nedala pripísať vývoju cien primárneho hliníka, ktorý je hlavnou surovinou s približne 55 % podielom na úplných nákladoch na výrobu v odvetví spoločenstva.

(111) V období od 1996 do 1998 mohli ceny v odvetví spoločenstva odrážať vývoj cien surovín. Avšak od roku 1998 do OŠ klesali ceny v odvetví spoločenstva rýchlejšie ako úplné náklady v tomto odvetví, vrátane znižovania cien surovín, čím vznikla strata 7,3 %. Preto sa domnievame, že vývoj cien surovín neprispel k vážnej ujme, ktorú odvetvie spoločenstva utrpelo počas OŠ.

c) Ujma spôsobená vlastným rozhodnutím dať prednosť výrobe UHF

(112) Vyskytli sa argumenty, že zníženie produkcie a predaja HFD vyvolalo vlastné rozhodnutie v odvetví spoločenstva uprednostniť výrobu UHF, o ktorej sa predpokladalo, že prinesie vyššie zisky ako HFD. Uvádzalo sa, že keďže sa zariadenia dajú využiť buď na výrobu HFD alebo UHF, v odvetví spoločenstva dali prednosť výrobe UHF s vyššou pridanou hodnotou.

(113) V období medzi rokom 1996 a OŠ sa produkcia HFD v odvetví spoločenstva znížila o 8 %. V tom istom období vzrástla produkcia UHF o 18 %. Od roku 1996 do OŠ sa podiel výroby HFD na celkovej produkcii fólií znížil z 25 % na 21 %.

(114) Po prvé, hoci vo všeobecnosti je z technického hľadiska možné tak HFD, ako aj UHF vyrábať na rovnakom zariadení, v praxi zvyknú výrobcovia vyhradiť svoje zariadenia pre jeden alebo druhý produkt z fólie, aby dosiahli efektívnosť a minimalizovali náklady na rekonfiguráciu zariadení. Po druhé, produkcia UHF sa nezvýšila úmerne k zníženiu produkcie HFD, ale kopírovala nárast v spotrebe UHF. Po tretie, významné investície do odvetvia spoločenstva v roku 1998 a v OŠ naznačujú, že v odvetví spoločenstva hodlajú pokračovať vo výrobe HFD. A napokon, v odvetví spoločenstva je dostatok voľných kapacít na prípadné zvýšenie produkcie HFD, ale tieto voľné kapacity nemohli byť využité v dôsledku výrazného nárastu dumpingových dovozov.

(115) Vzhľadom na to sa vyvodil záver, že ujma, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva nebola zapríčinená jeho vlastným rozhodnutím preorientovať sa na výrobu UHF produktov.

d) Záver ohľadom príčinných súvislostí

(116) Značný nárast objemu a trhového podielu dovozov z dotknutých krajín, výrazné zvýšenie ich cien a úroveň cenového "podliezania" a poklesu cien zistená počas OŠ mali závažné negatívne dôsledky na objem a ceny predajov v odvetví spoločenstva, ktoré zas nepriaznivo ovplyvnili celý rad hospodárskych ukazovateľov, predovšetkým rentabilitu. Napokon neboli zistené nijaké iné faktory, ktoré by mohli prispieť k ujme, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva.

(117) Preto možno vyvodiť, že vážnu ujmu, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva, zapríčinili dovozy HFD z ČĽR a Ruskej federácie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

G. ZÁUJEM SPOLOČENSTVA

(118) Aby sa stanovilo, či je v záujme spoločenstva zasiahnuť, vykonalo sa šetrenie ohľadom pravdepodobných účinkov uplatnenia alebo neuplatnenia antidumpingových opatrení na hospodárenie dotknutých subjektov. Na tento účel boli všetky zainteresované strany, vrátane výrobcov zo spoločenstva, dodávateľov surovín, dovozcov/obchodníkov a užívateľov požiadané o príslušné informácie.

1. Odvetvie spoločenstva

a) Povaha a štruktúra odvetvia spoločenstva

(119) Odvetvie spoločenstva tvorí šesť spoločností vyrábajúcich hliníkové fólie, pričom v OŠ tvorila HFD približne 21 % celkovej produkcie. Produkcia rôznych druhov fólie je vzájomne previazaná v tom zmysle, že rozširuje základňu pre alokáciu fixných a režijných nákladov za celý sektor fólií. Štyria zo šiestich výrobcov spoločenstva majú prepojenie na dodávateľov surovín, t. j. získavajú hliníkový polotovar od spoločností, ktoré patria k tej istej skupine.

(120) Produkcia HFD je kapitálovo náročná a vysoko automatizovaná. Zistilo sa, že v odvetví spoločenstva sa zariadenia vyčleňujú výhradne na výrobu HFD, aby sa zvýšila efektívnosť a minimalizovali náklady, ktoré vzniknú zmenou nastavenia strojov. Pracovnú silu v odvetví spoločenstva, ktorá priamo súvisela s HFD tvorilo v OŠ približne 388 zamestnancov. Celkový počet zamestancov v týchto spoločnostiach bol okolo 4400.

b) Životaschopnosť odvetvia spoločenstva

(121) Zdá sa, že toto odvetvie spoločenstva je životaschopné a konkurencieschopné. To jasne vyplýva, po prvé, z jeho pozície na trhu spoločenstva, na ktorom sa pevne etabloval ako aktér a zároveň partner užívateľského sektora; po druhé, z miery investícií do reprodukcie strojných zariadení; po tretie, z nedávnej reštrukturalizácie a zvýšenia efektívnosti na základe racionalizácie produkcie a modernizácie strojných zariadení, a napokon z jeho výkonu v oblasti vývozu, kde vývozy HFD tvorili 13 % až 15 % celkového predaja realizovaného odvetvím spoločenstva počas skúmaného obdobia.

(122) Na záver, odvetvie spoločenstva sa ukázalo byť štrukturálne životaschopným odvetvím, ktoré svoje výrobné činnosti zreorganizovalo tak, aby si udržalo produktivitu a efektívnosť vo výrobe daného produktu.

c) Možné následky prijatia či neprijatia opatrení

(123) Ak by sa neuplatnili antidumpingové opatrenia, odvetvie spoločenstva by naďalej čelilo cenovým tlakom zo strany dumpingových dovozov a následnému poklesu cien, ktoré viedlo k zhoršeniu jeho rentability. Ak by táto situácia pokračovala, výrobcovia spoločenstva by boli nútení zastaviť niektoré výrobné linky alebo zatvoriť celé závody orientujúce sa na výrobu HFD.

(124) Ako už bolo spomenuté, vzhľadom na dôležitosť výroby HFD z hľadiska absorbovania fixných a režijných nákladov za celú výrobu hliníkových fólií, zastavenie linky na výrobu HFD by dokonca mohlo viesť k ukončeniu akýchkoľvek činností spoločnosti v oblastí hliníkových fólií. Ilustruje to vyhlásenie jedného výrobcu zo spoločenstva v decembri 2000 o jeho zámere ukončiť prevádzku v Spojenom kráľovstve.

(125) Na druhej strane, v prípade uplatnenia antidumpingových opatrení by sa dali očakávať dva účinky. Po prvé by sa v odvetví spoločenstva mohol zvýšiť objem predajov, čím by sa lepšie využili kapacity a zvýšil jeho podiel na trhu. Po druhé by sa mohli mierne zvýšiť aj ceny, aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou nie o čiastku rovnú antidumpingovému clu, pretože by naďalej pretrvávala konkurencia medzi výrobcami zo spoločenstva, dovozmi z dotknutých krajín a dovozmi z iných tretích krajín.

(126) Preto sa očakáva, že zníženie jednotkových nákladov v dôsledku vyššej miery využitia, spolu s miernym nárastom cien, umožní odvetviu spoločenstva opätovne získať rentabilitu a podiel na trhu.

2. Dodávatelia surovín pre odvetvie spoločenstva

(127) Ako už bolo uvedené, štyria zo šiestich výrobcov spoločenstva majú prepojenie na dodávateľov surovín, t. j. získavajú hliníkový polotovar od spoločností, ktoré patria k tej istej skupine.

(128) Traja dodávatelia surovín poskytli informácie ohľadom účinku uplatnenia či neuplatnenia antidumpingových opatrení:

- Alcan Rolled Products UK, Newport, Spojené kráľovstvo,

- Lawson Mardon Star Ltd, Bridgnorth, Spojené kráľovstvo,

- Pechiney Rhenalu Neuf Brisach, Biesheim, Francúzsko.

(129) Na základe informácií poskytnutých týmito spoločnosťami sa zistilo, že predaj hliníkového polotovaru na výrobu fólie výrobcom HFD zo spoločenstva tvorilo asi 20 % ich celkového predaja v spoločenstve. V období od roku 1997 až do OŠ sa celkový predaj hliníkového polotovaru na výrobu fólií výrobcom HFD zo spoločenstva znížil o 2 %, pričom zisky sa znížili o 5 %. V OŠ bol počet pracovníkov, ktorí boli priradení k výrobe hliníkového polotovaru okolo 380.

(130) Dodávatelia suroviny naznačovali, že ak by výrobcovia zo spoločenstva prestali s výrobou HFD, je malá pravdepodobnosť, že by si našli za nich náhradných zákazníkov. Jeden z dodávateľov suroviny tiež uviedol, že zatvorenie tohto odvetvia spoločenstva by mohlo ohroziť recykláciu, pretože táto závisí od odpadu, ktorý vzniká pri výrobe HFD.

(131) Vzhľadom na podiel hliníkového polotovaru určeného pre výrobcov HFD zo spoločenstva na celkovej činnosti dodávateľov, je pravdepodobné, že by pokles objemu predaja alebo dokonca zastavenie výroby HFD by malo nezanedbateľný dopad na ekonomické aktivity dodávateľov. Na druhej strane je pravdepodobné, že by zlepšenie situácie výrobcov HFD zo spoločenstva prospelo dodávateľom zo spoločenstva vzhľadom na zvýšenie predaja hliníkového polotovaru, čím by sa zvýšila celková zamestnanosť.

3. Finančne neprepojení dovozcovia/obchodníci zo spoločenstva

(132) Na dotazník z tohto pohľadu reagovali dvaja z troch finančne neprepojených dovozcov/obchodníkov. Iba jeden z nich poskytol informácie relevantné pre zhodnotenie pravdepodobných účinkov uloženia či neuloženia antidumpingových opatrení. Táto spoločnosť však nedovážala HFD z dotknutých krajín, ale len z inej tretej krajiny. Okrem toho dovozy HFD tvorili zanedbateľnú časť jej celkovej činnosti, t. j. menej ako 3 % jej celkového obratu. Vzhľadom na to sa dá vyvodiť záver, že uloženie antidumpingových opatrení by neovplyvnilo situáciu dovozcov alebo obchodných spoločností v spoločenstve.

4. Užívatelia HFD v spoločenstve

a) Povaha a štruktúra odvetvia spoločenstva

(133) Užívatelia zo spoločenstva ("prevíjači" alebo "navíjači") nakupujú HFD v kotúčoch a prevíjajú ju do roliek veľkosti vhodnej pre domácu spotrebu. Prevíjanie HFD nie je nejakou dômyselnou aktivitou s vysokou hodnotou pridanou k HFD. Nezistila sa existencia žiadnych bariér pre vstup do tohto sektoru.

(134) Na dotazník odpovedalo sedem z 15 známych užívateľov v spoločenstve. Ďalší dvaja užívatelia dali o sebe vedieť, no neposkytli potrebné informácie. Preto sa s nimi pri analýze dopadu antidumpingových opatrení na užívateľov neuvažovalo.

(135) Na dotazník odpovedali títo užívatelia:

- CeDo Household Products Ltd. Telford, Spojené kráľovstvo, aj v mene firiem Poly-lina a Paclan,

- Childwood Ltd, Ashton-in-Makerfield, Spojené kráľovstvo,

- Comital Cofresco SpA, Volpiano, Taliansko,

- Ecopla France, Saint Vincent de Mercuze, Francúzsko,

- Fora Folienfabrik GmbH, Radolfzell, Nemecko,

- ITS Foil and Film Rewinding bv, Apeldoorn, Holandsko,

- Vita Emballage A/S, Rødovre, Dánsko.

(136) Pokiaľ ide o ich veľkosť, jeden zo spolupracujúcich prevíjačov je veľkou spoločnosťou, ktorá vyrába rôzne druhy jednorázových produktov do domácnosti, napríklad hliníkové fólie, plastické fólie, papier do pece, vrecúška do mrazničky a vrecia do odpadových košov. Ďalší spolupracujúci prevíjač je prepojený na výrobcu HFD, ktorý realizuje dodávky pre vlastnú spotrebu do svojej prevádzky na prevíjanie fólie. Ďalšími piatimi užívateľmi sú malí a strední prevíjači pôsobiaci v oblasti výroby rôznych baliacich materiálov pre domáce použitie.

b) Údaje zhromaždené od spolupracujúcich užívateľov

(137) Zistilo sa, že HFD v priemere tvorí 33 % celkového obratu spolupracujúcich užívateľov. Obrat, ktorí spolupracujúci užívatelia vykazovali v súvislosti so sektorom hliníkovej fólie sa v období od 1997 do 1998 zvýšil o 8 % a v období od roku 1998 po OŠ sa zvýšil o ďalšie o 3 %. Títo užívatelia v OŠ dohromady zamestnávali okolo 2300 ľudí, z ktorých približne 470 priamo alebo nepriamo pracovalo v sektore hliníkovej fólie.

(138) V období medzi rokom 1997 a OŠ zvýšili spolupracujúci užívatelia nákup HFD o 57 %, z 23000 ton v roku 1997 na 35500 ton v OŠ. V OŠ ich nákupy tvorili 40 % celkových predajov realizovaných výrobcami v spoločenstve, 64 % celkových dovozov pôvodom z ČĽR a 72 % celkových dovozov z Ruskej federácie.

(139) Pokiaľ ide o rentabilitu predaja výrobkov s obsahom HFD v spoločenstve, pohybovala sa v rozmedzí od 0,1 % do 6 %, pričom vážený priemerný zisk bol v OŠ okolo 3 %. Priemerná rentabilita prevíjacích prevádzok klesla z 3,5 % v roku 1997 na 3,3 % v roku 1998 a na 2,9 % v OŠ. Treba poznamenať, že tento vážený priemerný zisk odráža situáciu niektorých užívateľov na trhu, na ktorom podľa správ existujú isté nadbytočné kapacity.

(140) Šetrenie ukázalo, že HFD tvorila 72 % až 85 % celkových nákladov na výrobu koncových produktov a v priemere predstavovala 80 % celkových nákladov.

c) Účinok uplatnenia alebo neuplatnenia opatrení

(141) V prípade uplatnenia antidumpingových opatrení, keďže HFD sa podľa zistení podieľa na celkových výrobných nákladoch prevíjacích prevádzok 80 %, je pravdepodobné, že by navrhované antidumpingové clá mali za následok mierne zvýšenie nákladov pre užívateľov.

(142) V tomto ohľade treba poznamenať, že ak by aj dotknutí výrobcovia-vývozcovia zvýšili svoje ceny o plnú výšku cla, ceny týchto dovozov by stále boli pod cenou dovozov z týchto krajín v roku 1998, keď ceny týchto dovozov dosahovali najvyššiu úroveň.

(143) Ak by sa tieto opatrenia neuplatnili, prípadné zmiznutie výrobných činností v spoločenstve v oblasti HFD by mohli vytvoriť obmedzenia v oblasti ponuky, čo by malo negatívny vplyv na užívateľov.

d) Argumenty uvádzané spolupracujúcimi užívateľmi ohľadom vplyvu uplatnenia antidumpingových opatrení

i) N e m o ž n o s ť p r e n i e s ť n a z á k a z n í k a z v ý š e n é n á k l a d y

(144) Niektorí užívatelia tvrdili, že zvýšenie nákladov v dôsledku uplatnenia antidumpingových opatrení by nebolo možné preniesť na zákazníkov, ktorými sú zväčša veľké maloobchodné predajne, ktoré diktujú ceny vzhľadom na svoju veľkú kúpnu silu.

(145) Na základe informácií poskytnutých spolupracujúcimi užívateľmi sa zistilo, že predajné ceny užívateľov kolíšu väčšinou podľa vývoja cien hliníka kótovaných na LME a podľa cien HFD. V súvislosti s tým ceny hliníka kótované na LME v posudzovanom období značne kolísali, pričom maximálne ročné zvýšenie bolo 11 % a maximálne ročné zníženie 9 %. Zatiaľ čo ceny užívateľov sa vyvíjali tak, že ak v roku 1997 bol index 100, v roku 1999 bol index 107 a počas OŠ bol index 96. Preto bolo možné premietnuť kolísanie cien užívateľov do predajných cien.

(146) Preto sa nedá vylúčiť, že užívateľom sa podarí mierne zvýšenie cien v dôsledku uplatnenia antidumpingových opatrení preniesť na zákazníkov.

ii) N e d o s t a t o č n á p o n u k a

(147) Existovalo tvrdenie, že odvetvie spoločenstva nie je ochotné dodávať HFD užívateľom a radšej sa vo výrobe zameriava na produkty s vyššou pridanou hodnotou, napríklad UHF. Tiež sa argumentovalo, že vysoká vyťaženosť kapacít v odvetví spoločenstva bráni zvyšovaniu výroby v dôsledku uplatnenia akéhokoľvek antidumpingového opatrenia. Argument znel, že toto, spolu s uplatnením antidumpingových opatrení by vyústilo do nedostatočnej ponuky HFD na trhu spoločenstva.

(148) Ako sa už spomínalo v úvodnej časti 114, odvetvie spoločenstva sa zaviazalo na výrobu HFD. Okrem toho informácie poskytnuté spolupracujúcimi užívateľmi ukazujú, že ich nákupy HFD od odvetvia spoločenstva sa v období od 1997 do OŠ zvýšili o 62 %. Navyše sa zistilo, že v odvetví spoločenstva existujú dostatočné voľné kapacity vo forme zariadení vyhradených na výrobu HFD na zvýšenie produkcie tohto výrobku.

(149) Okrem toho, ak by sa uplatnili antidumpingové opatrenia, je pravdepodobné, že by dotknutí výrobcovia-vývozcovia pokračovali vo vývoze HFD do spoločenstva, hoci aj za nedumpingové alebo neškodné ceny. Ďalej zistilo, že existuje veľa alternatívnych zdrojov dodávok, ktoré nepodliehajú antidumpingovým opatreniam a ktoré v OŠ mali okolo 13 % podiel na trhu spoločenstva.

(150) Vzhľadom na to je nepravdepodobné, že by uplatnenie antidumpingových opatrení viedlo k nedostaočnej ponuke na trhu spoločenstva.

iii) S u b s t i t ú c i a p r o d u k t o v

(151) Zastával sa názor, že uplatnenie antidumpingových opatrení by malo za následok zvýšenie cien koncového produktu, čo by zas viedlo spotrebiteľov k tomu, aby začali využívať iné druhy baliacich materiálov pre domácnosť, napríklad plastické, prípadne papierové fólie.

(152) Šetrenie ukázalo, že dopyt po HFD je väčšinou nepružný voči zmenám cien, a to vzhľadom na špecifické vlastnosti HFD určenej na balenie. A naozaj, HFD si uchováva svoje vlastnosti pri všetkých teplotách; pôsobí ako nepriepustná bariéra, ktorá zabráni tomu, aby potraviny nasávali alebo strácali vlhkosť, vôňu a chuť; je veľmi hygienická a nemnožia sa v nej mikroorganizmy; je ľahko tvarovateľná a je zvlášť vhodná pre potravinové aplikácie vzhľadom na svoje všeobecné vlastnosti, a to ľahkosť a pevnosť.

(153) To ilustrovala aj skutočnosť, že aj keď ceny hliníka, ktorý je surovinou na výrobu HFD počas posudzovaného obdobia výrazne kolísali, spotreba HFD sa zvýšila o 21 %.

(154) Záverom konštatujeme, že je nepravdepodobné, aby uplatnenie antidumpingových opatrení viedlo k významnejšiemu prechodu z hliníkovej fólie na iné baliace materiály pre domácnosť.

5. Hospodárska súťaž a vplyvy pôsobiace rušivo na obchod

(155) Vo vzťahu k účinkom prípadných opatrení na hospodársku súťaž v spoločenstve, niektoré zainteresované strany tvrdili, že clá by viedli k vymiznutiu dotknutých výrobcov-vývozcov z trhu spoločenstva, čím by sa značne oslabila konkurencia a zvýšila by sa už aj tak dominantná pozícia prevíjacích prevádzok v spoločenstve, ktorí sú napojení na dodávateľov HFD v spoločenstve.

(156) Dotknutí výrobcovia-vývozcovia by však s najväčšou pravdepodobnosťou naďalej vyvážali HFD do spoločenstva, hoci za neškodné ceny, pretože už nadobudli silnú pozíciu na trhu spoločenstva a pretože odvetvie spoločenstva nedisponuje potrebnými kapacitami, aby plne pokryli trh spoločenstva z vlastných zdrojov. Na druhej strane, ak by sa antidumpingové opatrenia neuplatnili, nedalo by sa vylúčiť, že by odvetvie spoločenstva značne neznížilo alebo zastavilo výrobu HFD v spoločenstve, čím by sa posilnila pozícia výrobcov-vývozcov HFD a značne oslabila hospodárska súťaž na trhu spoločenstva.

(157) Okrem toho sa zistilo, že existuje celý rad alternatívnych zdrojov dodávok HFD k prevíjacím prevádzkam, ktoré nie sú integrované, iné ako príslušné krajiny. V OŠ dovozy z týchto iných tretích krajín tvorili okolo 13 % celkovej spotreby.

(158) A napokon, pokiaľ ide o argument potenciálneho dominantného postavenia integrovaných prevíjacích prevádzok v spoločenstve, zo šetrenia vyplynulo, že existuje obmedzená vernosť značke zo strany spotrebiteľov ako aj neprítomnosť významných prekážok vstupu špeciálne technologického charakteru. Preto je nepravdepodobné, že by nejaká prevíjacia prevádzka sa mohla správať spôsobom, ktorí by bol významne nezávislý od zákazníkov a konkurencie.

(159) Ak uvážime, že odvetvie spoločenstva podľa zistení nemá kapacity na to, aby zásobovalo trh celého spoločenstva a že (ako už bolo spomenuté) dovozy z dotknutých krajín by s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovali ďalej, hospodárska súťaž by zostala silná aj po uplatnení antidumpingových opatrení. Preto by prípadné uplatnenie antidumpingových ciel neobmedzilo voľbu užívateľských odvetví alebo neoslabilo konkurenciu.

6. Záver ohľadom záujmu spoločenstva

(160) Záverom z uvedeného vyplýva, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, aby neboli v záujme spoločenstva prijaté v tomto prípade antidumpingové opatrenia.

H. KONEČNÉ ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

1. Výška potrebná na vylúčenie ujmy

(161) Na účely stanovenia úrovne cla, ktoré sa má určite uložiť, sa do úvahy vzali zistené dumpingové rozpätia a výška cla potrebného na elimináciu ujmy, ktorú utrpelo odvetvie spoločenstva.

(162) Aby sa stanovila adekvátna výška cla na odstránenie ujmy spôsobenej dumpingom, bolo najprv treba určiť primerané minimálne ziskové rozpätie pred zdanením, ktoré by mohlo odvetvie spoločenstva dosiahnuť v prípade neexistencie dumpingových dovozov. Zistilo sa, že ziskové rozpätie 5 % je vhodným minimom, pričom sa zohľadnila rentabilita dosahovaná v prípade UHF, príbuzný výrobok neohrozený dumpingom a potreba dlhodobých investícií do odvetvia spoločenstva.

(163) Potom sa určilo potrebné zvýšenie ceny na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny, stanovenej pri výpočte cenového "podliezanie" s neškodnou cenou HFD, ktorá sa počas OŠ predávala v odvetví spoločenstva na trhu spoločenstva. Táto neškodná cena sa získala tým, že sa k predajnej cene odvetvia spoločenstva pripočítala čiastka rovná jeho priemernej skutočnej strate v OŠ spolu s uvedeným ziskovým rozpätím5 %. Rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percento celkovej dovoznej hodnoty (franko cena výlohy, poistné, prepravné vyplatené), t. j. ako rozpätie ujmy.

2. Konečné clá

(164) Vzhľadom na uvedené a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia sa domnievame, že konečné antidumpingové clá by sa mali uložiť na úrovni zistených dumpingových rozpätí, ibaže by podľa zistení bolo rozpätie ujmy nižšie, a vtedy by sa uplatnilo rozpätie ujmy.

(165) V prípade dovozov príslušného výrobku z Ruskej federácie, by sa malo zvyšné clo stanoviť na základe colnej sadzby určenej pre príslušného výlučného spolupracujúceho výrobcu-vývozcu.

(166) Na základe toho sa navrhujú tieto konečné clá:

Krajina | Spoločnosť | Sadzba konečného antidumpingového cla |

ČĽR | Všetci výrobcovia-vývozcovia | 15,0 % |

Rusko | Akciová spoločnosť "United Company Siberian Aluminium" | 14,9 % |

Všetci ostatní výrobcovia-vývozcovia | 14,9 % |

(167) Individuálne sadzby antidumpingového cla určené pre spoločnosti v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení tohto šetrenia. Preto odrážajú situáciu týchto spoločností zistenú v priebehu šetrenia. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre "všetky ostatné spoločnosti") teda výlučne platia pre dovozy výrobkov s pôvodom v dotknutej krajine a vyrábané týmito spoločnosťami, teda konkrétnymi zmienenými právnymi subjektami. Na dovážané výrobky vyrábané hocijakou inou spoločnosťou, ktorá sa konkrétne nespomína vo vykonávacej časti tohto nariadenia s uvedením jej názvu a adresy, vrátane subjektov prepojených na konkrétne zmienené subjekty, neplatia tieto sadzby a podliehajú colnej sadzbe platnej pre "všetky ostatné spoločnosti".

(168) Akékoľvek podanie požadujúce uplatnenie týchto individuálnych antidumpingových colných sadzieb pre konkrétne spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo odbytových subjektov) by sa mali bezodkladne adresovať na Komisiu [3] spolu s relevantnými informáciami, najmä o zmenách činnosti spoločnosti týkajúcich sa výroby, tuzemského predaja a vývozu v súvislosti so zmenou napr. názvu alebo statuse výrobných a obchodných subjektov. V prípade potreby a po porade s poradným výborom Komisia podľa toho zmení a doplní nariadenie aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré požívajú výsadu individuálnych colných sadzieb.

3. Záväzky

(169) Výrobca-vývozca v Číne aj Ruskej federácii ponúkol cenový záväzok v zmysle článku 8 ods. 1 základného nariadenia. V prípade čínskeho výrobcu-vývozcu, keďže mu nebolo udelené MES, nebolo možné tento záväzok prijať, pretože neobsahoval potrebné záruky na strane čínskych orgánov, ktoré by umožnili primerané sledovanie. Za týchto okolností bolo potrebné uložiť antidumpingové clo na úrovni stanoveného konečného dumpingového rozpätia.

(170) Ruský výrobca-vývozca sa dohodol, že bude predávať príslušný výrobok za cenu rovnú alebo vyššiu ako je úroveň cien, ktoré vylučujú škodlivé pôsobenie dumpingu. Okrem toho pravidelné a podrobné správy, ktoré sa spoločnosť zaviazala poskytovať Komisii, umožnia efektívne monitorovanie. Navyše je povaha výrobku a odbytová štruktúra tejto spoločnosti taká, že podľa Komisie je riziko podvodu obmedzené.

(171) Aby mohla Komisia ešte efektívnejšie sledovať dodržiavanie záväzku spoločnosťou, po predložení žiadosti o prepustenie do voľného obehu príslušnému colnému orgánu, je výnimka z antidumpingového cla podmienená predložením obchodnej faktúry, ktorá minimálne obsahuje položky uvedené v prílohe. Takáto úroveň informácií je tiež potrebná na to, aby mohli colné orgány s dostatočnou presnosťou určiť, či expedovaný tovar zodpovedá sprievodným dokladom a či sa na ne vzťahuje záväzok. Ak sa takáto faktúra nepredloží alebo ak nesúhlasí s príslušným výrobkom predloženým na colnici, uplatní sa namiesto toho príslušná sadzba antidumpingového cla.

(172) Treba poznamenať, že v prípade porušenia alebo odstúpenia od záväzku alebo podozrenia z porušenia, je možné uložiť antidumpingové clo podľa článku 8 ods. 9 a 10 základného nariadenia,

PRIJALA TOHO NARIADENIE:

Článok 1

1. Ukladá sa konečné antidumpingové clo na dovozy hliníkovej fólie s hrúbkou nie menšou ako 0,009 mm a nie väčšou ako 0,018 mm, bez podložky, ktorá je valcovaná, ale ďalej už neupravovaná, v kotúčoch so šírkou nepresahujúcou 650 mm a predtým zaradená do Colného sadzobníka pod číselným označením KN 76071110 (kód TARIC 7607111010) a pochádza z Čínskej ľudovej republiky a Ruskej federácie.

2. Sadzba konečného antidumpingového cla uplatniteľného na netto cenu vyplatené po hranice spoločenstva pred preclením bude takáto pre výrobky, ktoré vyrába:

Krajina | Spoločnosť | Sadzba antidumpingového cla (%) | Doplnkový znak TARIC. |

ČĽR | Všetci výrobcovia-vývozcovia | 15,0 % | — |

Rusko | Akciová spoločnosť "United Company Siberian Aluminium", Studencheskaya 33/4, Moskva, Ruská federácia | 14,9 % | A255 |

Všetci ostatní výrobcovia-vývozcovia | 14,9 % | A999 |

3. Konečné antidumpingové clo sa bez ohľadu na článok 1 ods. 1 nepoužije na dovozy prepustené do voľného obehu podľa článku 2.

4. Ak nie je stanovené inak, použijú sa platné ustanovenia ohľadom ciel.

Článok 2

1. Dovážané výrobky, ktoré boli predložené na prepustenie do voľného obehu podľa doplnkového znaku TARIC A256 sú vyňaté z antidumpingových ciel uložených článkom 1, ak ich vyrobila a vyexpedovala spoločnosť Siberian Aluminium (Sayan Foil, Sayanagorsk) a priamo ich faktúrovala firma Rual Trade Limited, Suites 7B & 8B, 50 Town Range, Gibraltar firme Sibirsky Aluminium GmbH, Graf-Adolf-Platz 1-2, D-40213, Düsseldorf za predpokladu, že je k nim priložená sprievodná faktúra s minimálnym obsahom podľa prílohy.

2. Výnimka z cla je podmienená tým, že deklarovaný tovar predložený na colnici musí presne zodpovedať opisu v obchodnej faktúre.

Článok 3

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Toto nariadenie je záväzné vo svojej celistvosti a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 14. mája 2001

Za Radu

predseda

A. Lindh

[1] Ú. v. ES L 56, 6.3.1996, s. 1. Nariadenie naposledy zmenené a doplnené nariadením č. 2238/2000, (Ú. v. ES L 257, 11.10.2000, s. 2).

[2] Ú. v. ES C 45, 18. 2. 2000, s. 2.

[3] Európska Komisia, Generálne riaditeľstvo obchodu, Directorate C, Terv 0/13, Rue de la Loi/Wetstraat 200, B-1049 Brussels.

--------------------------------------------------

PRÍLOHA

Predpísané náležitosti sprievodných faktúr k tovaru, ktorý je predmetom záväzku

1. Číslo faktúry

2. Doplnkový znak TARIC, pod ktorým sa tovar na faktúre colne odbavuje na hranici spoločenstva

3. Presný opis tovaru, vrátane:

- čísleného znaku výrobku (PCN) (stanoveného v záväzku, ktorý navrhol príslušný výrobca- vývozca),

- znaku Colného sadzobníka

- množstva (uvádza sa v kg).

4. Opis podmienok predaja, vrátane:

- ceny za kg,

- platných platobných podmienok,

- platných platobných podmienok,

- diskontov a rabatov celkom.

5. Názov spoločnosti, ktorá koná ako vývozca a na ktorú spoločnosť priamo vystavuje faktúru.

6. Meno úradníka spoločnosti, ktorý vystavil faktúru a nasledujúce podpísané prehlásenie:

"Dolupodpísaný potvrdzujem, že predaj tovaru uvedeného na tejto faktúre s cieľom jeho priameho vývozu do Európskeho spoločenstva je predmetom záväzku navrhnutého [SPOLOČNOSŤ] a prijatého Európskou Komisiou rozhodnutím 2001/381/ES a vyhovuje podmienkam tohto záväzku. Vyhlasujem, že informácie uvedené v tejto faktúre sú úplné a správne."

--------------------------------------------------