31996L0082

Smernica Rady 96/82/ES

z 9. decembra 1996

o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä na článok 130s ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie [1],

so zreteľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru [2],

konajúc v súlade s postupom stanoveným článkom 189c zmluvy [3],

(1) keďže smernica Rady 82/501/EHS z 24. júna 1982 o nebezpečenstvách veľkých havárii pri určitých priemyselných činnostiach [4] sa týka prevencie veľkých havárií, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku určitých priemyselných činností, a obmedzenia ich následkov pre človeka a životné prostredie;

(2) keďže zámery a princípy politiky spoločenstva v oblasti životného prostredia, ako stanovuje článok 130r ods. 1 a ods. 2 zmluvy a podrobne v programoch činnosti Európskeho spoločenstva v oblasti životného prostredia [5], sú zamerané konkrétne na udržovanie a ochranu kvality životného prostredia a ochranu ľudského zdravia pomocou preventívnych činností;

(3) keďže Rada a predstavitelia vlád členských štátov, ktorí sa stretávajú v rámci Rady, v ich sprievodnej rezolúcii, týkajúcej sa štvrtého programu činnosti v oblasti životného prostredia [6], vyzdvihla potrebu efektívnejšieho vykonávania smernice 82/501/EHS a navrhla zrevidovať smernicu, aby v prípade potreby obsahovala možné rozšírenie jej zámeru a rozsiahlejšiu výmenu informácií v otázke medzi členskými štátmi; keďže piaty program činnosti, všeobecný prístup ktorého bol schválený Radou a predstaviteľmi vlád členských štátov, stretávajúcich sa v rámci Rady, v ich rezolúcii z 1. februára 1993 [7], tiež zdôrazňuje zlepšenie manažmentu rizika a havárií;

(4) keďže na základe havárií v Bhopále a Mexico City, ktoré ukázali nebezpečenstvo, ktoré vzniká, keď sa nachádzajú v blízkosti nebezpečné závody a obytné domy, rezolúcia Rady zo 16. októbra 1989 vyzvala Komisiu, aby začlenila do smernice 82/501/EHS opatrenia týkajúce sa kontrol pri plánovaní využitia zeme, keď sú schválené nové inštalácie a keď urbanistický rozvoj existuje v okolí existujúcich inštalácií;

(5) keďže spomenutá rezolúcia Rady vyzvala Komisiu, aby pracovala s členskými štátmi z dôvodu väčšieho vzájomného porozumenia a zosúlaďovania národných princípov a praktík v oblasti bezpečnostných správ;

(6) keďže je žiaduce spojiť získané skúsenosti z rôznych prístupov v oblasti kontroly ohrození veľkými haváriami; keďže Komisia a členské štáty musia rozvíjať svoje vzťahy s príslušnými medzinárodnými orgánmi a snažiť sa vytvoriť opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú stanovené touto smernicou na použitie v tretích krajinách;

(7) keďže Dohovor Európskej hospodárskej komisie Spojených národov o cezhraničných vplyvoch priemyselných havárií zabezpečuje opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti a zodpovednosti za priemyselné havárie schopné spôsobiť cezhraničné účinky, ako aj zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti;

(8) keďže smernica 82/501/EHS vytvorila prvú etapu v zosúlaďovacom procese; keďže spomenutá smernica sa musí zrevidovať a doplniť, aby zodpovedajúcim a účinným spôsobom zabezpečila vysokú úroveň ochrany v spoločenstve; keďže súčasné zosúlaďovanie je obmedzené opatreniami, ktoré sú potrebné na účinnejší systém na prevenciu veľkých havárií s rozsiahlymi účinkami a na obmedzenie ich následkov;

(9) keďže veľké havárie môžu mať následky za hranicami; keďže ekologické a hospodárske náklady nehody nie sú kryté len postihnutým podnikom, ale aj členskými štátmi, ktorých sa to týka; keďže je preto potrebné prijať opatrenia na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v rámci celého spoločenstva;

(10) keďže ustanovenia tejto smernice musia byť uplatnené bez dosahu na opatrenia spoločenstva, ktoré sa týkajú bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

(11) keďže použitie zoznamu špecifikujúceho určité inštalácie, pričom sú vyňaté tie s identickým rizikom, nie je vhodnou praxou a môže byť potenciálnym zdrojom veľkých havárií; keďže rozsah smernice 82/501/EHS sa musí upraviť, aby opatrenia boli uplatniteľné na všetky podniky, kde sa nebezpečné látky nachádzajú v dostatočne veľkých množstvách, kedy by mohli vytvoriť nebezpečenstvo vzniku veľkej havárie;

(12) keďže s ohľadom na zmluvu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva si môžu členské štáty zachovať alebo prijať príslušné opatrenia pre činnosti súvisiace s dopravou v dokoch, prístavných hrádzach a zoraďovacích nádražiach, ktoré sú vyňaté z tejto smernice, z dôvodu zabezpečenia takej úrovne bezpečnosti, aby bola rovnocenná tej, ktorú vytvorila táto smernica;

(13) keďže preprava nebezpečných látok potrubiami tiež potenciálne môže spôsobiť veľké havárie; keďže Komisia musí po zhromaždení a zhodnotení informácií o existujúcich mechanizmoch v rámci spoločenstva na reguláciu takých činností a vznikajúcich príslušných incidentov pripraviť komunikačné prostriedky a vhodný nástroj na konanie v tejto oblasti, ak by to bolo potrebné;

(14) keďže s prihliadnutím na zmluvu a v súlade s príslušnými právnymi predpismi spoločenstva môžu členské štáty zachovať alebo prijať opatrenia týkajúce sa skládok odpadu, ktoré nepatria do oblasti pôsobnosti tejto smernice;

(15) keďže analýza veľkých havárií, ktoré sú hlásené spoločenstvu, indikuje, že väčšina z nich je výsledok riadiacich alebo organizačných nedostatkov; keďže je preto potrebné stanoviť na úrovni spoločenstva základné princípy pre riadiace systémy, ktoré musia vyhovovať prevencii a kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií a zároveň ktoré obmedzujú ich následky;

(16) keďže rozdiely v opatreniach pre ciele inšpekcie podnikov príslušnými orgánmi môžu spôsobovať, že úrovne ochrany sú rozdielne; keďže je potrebné stanoviť na úrovni spoločenstva základné požiadavky, ktoré musia systémy inšpekcie vytvorené v členských štátoch spĺňať;

(17) keďže na účely demonštrovania, že všetko potrebné na prevenciu veľkých havárií bolo vykonané, je potrebné pripraviť eventuálne plány a opatrenia zodpovednosti, prevádzkovateľ musí v prípade, ak sa v podniku nachádzajú nebezpečné látky v rozsiahlom množstve, poskytnúť informácie príslušnému orgánu vo forme správy o bezpečnosti, ktorá obsahuje informácie o podniku, prítomných nebezpečných látkach, inštaláciách alebo skladovacích zariadeniach, o možných veľkých haváriách a dostupnom systéme riadenia, čo je potrebné na prevenciu a zníženie rizika veľkých havárií a na umožnenie vytvorenia potrebných opatrení na obmedzenie ich následkov;

(18) keďže na účely zníženia rizika reťazovej reakcie, keď podniky sú postavené takým spôsobom alebo sa nachádzajú blízko seba, že môže vzniknúť pravdepodobnosť a možnosť veľkej havárie, alebo zhoršiť jej následky, mali by existovať opatrenia na výmenu príslušných informácií a pre spoluprácu na informovanie verejnosti;

(19) keďže na účely podporovania prístupu k informáciám o životnom prostredí by verejnosť mala mať prístup k správam o bezpečnosti, ktoré pripravili prevádzkovatelia, a osobám, ktoré by prípadne mohli byť postihnuté veľkou haváriou, by mali byť poskytnuté informácie, ktoré ich budú dostatočne informovať o správnych postupoch v prípade takej udalosti;

(20) keďže na účely zabezpečenia voči havarijným prípadom v prípade podnikov, kde sú prítomné nebezpečné látky v rozsiahlom množstve, je potrebné pripraviť núdzové externé a interné plány a vytvoriť systémy na zabezpečenie, aby tieto boli preskúšané a zrevidované v prípade potreby a uplatnené v prípade veľkej havárie alebo v prípade jej pravdepodobnosti;

(21) keďže zamestnanci podniku musia byť poučení o internom núdzovom pláne a verejnosť musí byť poučená o externom núdzovom pláne;

(22) keďže na účely väčšej ochrany obytných oblastí, oblastí verejného určenia a oblastí prírodného charakteru alebo citlivých oblastí je potrebné pre využitie zeme alebo príslušné politiky uplatnené v členských štátoch brať do úvahy potrebu, aby sa dodržaná dostatočná vzdialenosť medzi takými oblasťami a podnikmi, ktoré predstavujú také nebezpečenstvá, a tam, kde sa to týka takých podnikov, tiež brať do úvahy doplnkové technické opatrenia, aby sa ohrozenie ľudí nezvýšilo;

(23) keďže na účely zabezpečenia, že adekvátne opatrenia o zodpovednosti sú prijaté v prípade vzniku veľkej havárie, musí prevádzkovateľ okamžite informovať príslušné orgány a poskytnúť informácie potrebné pre nich, aby zhodnotili účinok havárie;

(24) keďže na účely zabezpečenia výmeny informácií a na prevenciu ďalších havárií podobného charakteru by členské štáty mali Komisii poslať informácie týkajúce sa veľkých havárií, ktoré sa vyskytli na ich území, a tak Komisia môže analyzovať začlenené nebezpečenstvá a prevádzkovať systém na šírenie súvisiacich informácií, a to o veľkých haváriách a následnom poučení z nich; keďže tieto informácie tiež zahŕňajú "skoro zlyhania", ktoré členské štáty považujú za technicky zaujímavé z hľadiska prevencie veľkých havárií a obmedzenia ich následkov,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Cieľ

Táto smernica je zameraná na prevenciu veľkých havárií za prítomnosti nebezpečných látok a na obmedzenie ich následkov pre človeka a životné prostredie s ohľadom na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany v rámci spoločenstva zodpovedajúcim a účinným spôsobom.

Článok 2

Rozsah

1. Smernica sa uplatní na podniky, kde sú prítomné nebezpečné látky v množstvách rovných alebo prevyšujúcich množstvá, ktoré sú uvedené v prílohe I, časť 1 a 2, stĺpec 2, s výnimkou článkov 9, 11 a 13, ktoré sa uplatňujú na každý podnik, kde sú prítomné nebezpečné látky zv množstvách rovných alebo prevyšujúcich množstvá, ktoré sú uvedené v prílohe I, časť 1 a 2, stĺpec 3.

Na účely tejto smernice "prítomnosť nebezpečných látok" znamená aktuálnu alebo predpokladanú prítomnosť takých látok v podniku alebo takých, ktoré by mohli vzniknúť pri strate kontroly nad priemyselným chemickým procesom, v množstvách rovných alebo prevyšujúcich prahy uvedené v časti 1 a 2 v prílohe I.

2. Ustanovenia tejto smernice platia bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia spoločenstva, týkajúce sa pracovného prostredia, a najmä bez dosahu na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci [8].

Článok 3

Definície

Na účely tejto smernice:

1. "podnik" znamená celú oblasť, ktorú kontroluje prevádzkovateľ, kde sú prítomné nebezpečné látky v jednej alebo viacerých inštaláciách, vrátane spoločných alebo súvisiacich infraštruktúr alebo činností;

2. "inštalácia" znamená technickú jednotku v rámci podniku, kde sa nebezpečné látky vyrábajú, používajú, manipulujú alebo skladujú. Zahŕňa všetky zariadenia, štruktúry, potrubia, stroje, nástroje, súkromné železničné vedľajšie koľaje, doky, plošiny na vykládku zásobujúce inštaláciu, hadice, sklady alebo podobné štruktúry, pohyblivé alebo iné potrebné na prevádzku inštalácie;

3. "prevádzkovateľ" znamená každý alebo spoločný subjekt, ktorý prevádzkuje alebo vlastní podnik alebo inštaláciu alebo, ak je to zabezpečené vnútroštátnymi právnymi predpismi, mu bola udelená hospodárska právomoc technicky ju prevádzkovať;

4. "nebezpečná látka" znamená látku, zlúčeninu alebo prípravok uvedený v prílohe I, časť 1, alebo ak spĺňa kritéria stanovené v prílohe I, časť 2, a je vo forme suroviny, výrobku, polovýrobku, zostatku alebo pomocného materiálu vrátane takých látok, u ktorých je odôvodnene predpokladané, že môžu byť generované v prípade nehody;

5. "veľká havária" znamená vznik veľkej emisie, požiaru alebo výbuchu v dôsledku nekontrolovateľných rozvojov počas prevádzky každého podniku podľa tejto smernice a ktoré vedú k vážnemu ohrozeniu ľudského zdravia alebo životného prostredia, okamžitému alebo neskoršiemu, vnútri alebo mimo podniku a obsahuje jednu alebo viac nebezpečných látok;

6. "nebezpečenstvo" znamená skutočnú vlastnosť nebezpečnej látky alebo fyzikálnej situácie s potenciálnym poškodením ľudského zdravia alebo životného prostredia;

7. "riziko" znamená pravdepodobnosť špecifického účinku vznikajúceho v rámci špecifického obdobia alebo za špecifických okolností;

8. "skladovanie" znamená prítomnosť množstva nebezpečných látok pre ciele uskladnenia, bezpečnej úschovy alebo v zásobe.

Článok 4

Výnimky

Táto smernica neplatí pre:

a) vojenské podniky, inštalácie alebo skladovacie zariadenia;

b) ohrozenia vznikajúce pri ionizujúcom žiarení;

c) prepravu nebezpečných látok a pomocné dočasné skladovanie na ceste, vnútorné vodné cesty, more alebo vzdušný priestor, mimo podnikov podľa tejto smernice vrátane nakládky a vykládky a dopravy do a z iných prostriedkov prepravy v dokoch, prístavných hrádzach a zoraďovacích nádražiach;

d) prepravu nebezpečných látok v potrubiach, vrátane čerpacích staníc, mimo podniku podľa tejto smernice;

e) činnosti v ťažbe zaoberajúcej sa ťažbou a využívaním minerálnych látok v baniach a lomoch prostredníctvom vrtov;

f) miesta skladovania odpadov.

Článok 5

Všeobecné povinnosti prevádzkovateľa

1. Členské štáty zabezpečia, že prevádzkovateľ je povinný prijať všetky opatrenia potrebné na prevenciu veľkých havárií a obmedziť ich následky na človeka a životné prostredie.

2. Členské štáty zabezpečia, že od prevádzkovateľa sa bude žiadať, aby preukázal príslušnému orgánu, v súlade s článkom 16, ďalej len príslušný orgán, kedykoľvek pre ciele inšpekcie a kontrol, v súlade s článkom 18, že prijal všetky nevyhnutné opatrenia, ako to špecifikuje táto smernica.

Článok 6

Hlásenie

1. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľa, aby zaslal príslušnému orgánu hlásenie v nasledujúcom časovom období:

- pre nové podniky, najvhodnejším časovým obdobím je ešte pred začiatkom konštrukcie alebo prevádzky,

- pre existujúce podniky, jeden rok od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1.

2. Hlásenie vyžadované odsekom 1 obsahuje nasledujúce údaje:

a) meno alebo obchodný názov prevádzkovateľa a úplnú adresu daného podniku;

b) registrované miesto podnikania prevádzkovateľa spolu s úplnou adresou;

c) meno alebo postavenie osoby, ktorá zastupuje podnik, ak sa odlišuje od písm. a);

d) dostatočné informácie na identifikáciu nebezpečných látok alebo kategórie látok, ktoré sú zahrnuté;

e) množstvá a fyzické formy nebezpečných látok alebo látok zahrnutých;

f) činnosť alebo navrhnutú činnosť na inštalácii alebo skladovacom zariadení;

g) okamžité prostredie podniku (prvky schopné spôsobiť veľkú haváriu alebo zhoršiť jej účinky).

3. V prípade existujúcich podnikov, o ktorých prevádzkovateľ poskytol všetky informácie podľa odseku 2 príslušnému orgánu v súlade s požiadavkami vnútroštátneho práva od dátumu nadobudnutia platnosti tejto smernice, hlásenie podľa odseku 1 sa nevyžaduje.

4. V prípade, že:

- akékoľvek závažnejšie zvýšenie množstva alebo závažná zmena charakteru alebo fyzickej formy prítomnej nebezpečnej látky, ako je to zaznamenané v hlásení, ktoré poskytuje prevádzkovateľ v súlade s odsekom 2, alebo každá zmena v procese jej používania alebo

- prevádzka inštalácie je ukončená,

prevádzkovateľ okamžite informuje príslušný orgán o zmene situácie.

Článok 7

Politika prevencie veľkých havárií

1. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľa, aby vyhotovil dokument, ktorý stanoví politiku prevencie veľkej havárie a zabezpečil, aby bola vhodným spôsobom vykonaná. Politika prevencie veľkej havárie, stanovená prevádzkovateľom, musí byť navrhnutá tak, aby garantovala vysokú úroveň ochrany človeka a životného prostredia vhodnými prostriedkami, štruktúrami a systémami riadenia.

2. Dokument musí zohľadňovať princípy, ktoré obsahuje príloha III, a musí byť prístupný pre potreby príslušných orgánov na ciele, medzi iným, uplatnenia článku 5 ods. 2 a 18.

3. Tento článok sa nevzťahuje na podniky uvedené v článku 9.

Článok 8

Reťazová reakcia

1. Členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán, ktorý používa informácie získané od prevádzkovateľa v súlade s článkom 6 a 9, identifikoval podniky alebo skupiny podnikov, kde by sa pravdepodobnosť a možnosť alebo následky veľkej havárie mohli zhoršiť z dôvodu umiestnenia alebo blízkosti takých podnikov a ich zásob nebezpečných látok.

2. Členské štáty musia zabezpečiť, že v prípade takých identifikovaných podnikov:

a) sa príslušné informácie vymieňajú vhodným spôsobom, aby tieto podniky mohli zohľadniť charakter a rozsah celkového ohrozenia veľkými haváriami vo svojej politike prevencie veľkých havárií, systémoch riadenia bezpečnosti, správach o bezpečnosti a vnútorných núdzových plánoch;

b) sa vytvoria opatrenia pre ciele spolupráce na informovanie verejnosti a na poskytovanie informácií príslušnému orgánu na prípravu externých núdzových plánov.

Článok 9

Správy o bezpečnosti

1. Členské štáty vyžadujú od prevádzkovateľa vypracovávať správy o bezpečnosti na ciele:

a) demonštrovania, že politika prevencie veľkých havárií a systém riadenia bezpečnosti na jej uplatnenie sú účinné v súlade s informáciou uvedenou v prílohe III;

b) demonštrovania, že ohrozenia veľkými haváriami boli identifikované a že potrebné opatrenia boli prijaté na prevenciu takých havárií a na obmedzenie ich následkov pre človeka a životné prostredie;

c) demonštrovania, že adekvátna bezpečnosť a spoľahlivosť bola začlenená do návrhu, konštrukcie, prevádzky a údržby každej inštalácie, skladovacieho zariadenia, zariadenia a infraštruktúry spojenej s ich prevádzkou, ktorá súvisí s nebezpečenstvami veľkých havárií vnútri podniku,

d) demonštrovania, že interné núdzové plány boli vytvorené a boli poskytnuté informácie na zabezpečenie vytvorenia externého plánu pre ciele prijatia potrebných opatrení v prípade veľkej havárie;

e) poskytnutia dostatočných informácií príslušnému orgánu, aby bol schopný vydať rozhodnutia v podmienkach nových činností alebo rozvojov okolo existujúcich podnikov.

2. Správa o bezpečnosti obsahuje minimálne údaje a informácie uvedené v prílohe II. Tiež obsahuje aktualizované zásoby nebezpečných látok, ktoré sa nachádzajú v podniku.

Správy o bezpečnosti alebo časti správ alebo každý iný ekvivalent správ, pripravený v súlade s ostatnými právnymi predpismi, môžu byť kombinované do samostatnej správy o bezpečnosti pre ciele tohto článku, kde taká forma zamedzí nepotrebnej duplicite informácií a opakovaniu práce prevádzkovateľa alebo príslušného orgánu za podmienok, že všetky požiadavky tohto článku sú splnené.

3. Správy o bezpečnosti podľa odseku 1 sa zašlú príslušnému orgánu v nasledujúcich termínoch:

- pre nové podniky je odôvodnený termín pred začiatkom konštrukcie alebo prevádzky,

- pre existujúce podniky, na ktoré sa predtým nevzťahovala smernica 82/501/EHS, tri roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

- pre ostatné podniky dva roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

- v prípade pravidelných prehľadov podľa odseku 5 bezodkladne.

4. Predtým, ako prevádzkovateľ začne konštrukciu alebo prevádzku, alebo v prípadoch podľa druhej, tretej a štvrtej zarážky odseku 3, príslušný orgán v príslušnom termíne po obdržaní správy:

- oznámi závery jeho preverenia správy o bezpečnosti vypracovanej prevádzkovateľom, ak je to potrebné po vyžiadaní doplnkových informácií alebo

- zakáže spustenie prevádzky alebo pokračovať v prevádzke daného podniku v súlade s právomocami a postupmi podľa článku 17.

5. Správa o bezpečnosti sa pravidelne reviduje a podľa potreby aktualizuje:

- minimálne každých päť rokov,

- pri každej príležitosti na základe podnetu prevádzkovateľa alebo na požiadanie príslušného orgánu, na základe nových faktov alebo zohľadnených nových technických poznatkov v otázkach bezpečnosti, napríklad keď to vyplynulo z analýzy nehôd, alebo podľa možnosti "skoro zlyhaní" alebo na základe rozvoja poznatkov týkajúcich sa odhadu rizík.

6. a) Kde je preukázané k spokojnosti príslušného orgánu, že konkrétne látky, nachádzajúce sa v podniku, alebo ich časť nie sú v stave vyvolať nebezpečenstvo veľkej havárie, potom členské štáty môžu, v súlade s kritériami podľa písmena b), obmedziť informácie, ktoré majú byť uvedené v správe o bezpečnosti len na tie otázky, ktoré súvisia s prevenciou zbytkového nebezpečenstva veľkej havárie a na obmedzenie jej následkov pre človeka a životné prostredie.

b) Predtým, ako sa uplatní táto smernica, Komisia v súlade s postupom podľa článku 16 smernice 82/501/EHS musí vytvoriť zosúladené kritéria pre rozhodnutie príslušného orgánu, či podnik je v stave nevytvoriť nebezpečenstvo veľkej havárie v znení písm. a). Písm. a) sa neuplatňuje, pokiaľ tieto kritéria neboli vytvorené.

c) Členské štáty zabezpečia, že príslušný orgán oboznámi Komisiu so zoznamom podnikov, udávajúc dôvody. Komisia postupuje zoznamy každoročne výboru v súlade s článkom 22.

Článok 10

Úprava inštalácie, podniku alebo skladovacieho zariadenia

V prípade úpravy inštalácie, podniku, skladovacieho zariadenia alebo procesu alebo charakteru alebo množstva nebezpečných látok, čo by mohlo mať závažné vplyvy na ohrozenie veľkou haváriou, členské štáty zabezpečia, že prevádzkovateľ:

- preskúma a kde je to potrebné, upraví politiku prevencie veľkých havárií, systémy riadenia a postupy v súlade s článkami 7 a 9,

- preskúma a kde je to potrebné, upraví správy o bezpečnosti a informuje príslušný orgán podľa článku 16 o detailoch takej úpravy ešte skôr, ako pristúpi k úprave.

Článok 11

Núdzové plány

1. Členské štáty zabezpečia, že pre všetky podniky, na ktoré sa uplatňuje článok 9:

a) prevádzkovateľ vytvára interný núdzový plán na prijatie opatrení v rámci podniku,

- pre nové podniky pred začatím prevádzky,

- pre existujúce podniky, na ktoré sa predtým smernica 82/501/EHS nevzťahovala, tri roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

- pre ostatné podniky dva roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1;

b) prevádzkovateľ poskytuje príslušným orgánom potrebné informácie, aby tieto mohli navrhnúť externý núdzový plán v nasledujúcich termínoch:

- pre nové podniky pred začatím prevádzky,

- pre existujúce podniky, na ktoré sa predtým smernica 82/501/EHS nevzťahovala, tri roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1,

- pre ostatné podniky dva roky od dátumu uvedeného v článku 24 ods. 1;

c) orgány určené na tento účel členskými štátmi navrhnú externý núdzový plán na prijatie opatrení mimo podniku.

2. Núdzové plány musia byť vytvorené tak, aby:

- obsahovali a kontrolovali incidenty tak, aby minimalizovali účinky, ako aj obmedzovali škody na človeku, životnom prostredí a majetku,

- zaviedli opatrenia potrebné na ochranu človeka a životného prostredia pred účinkami veľkých havárií,

- oznamovali potrebné informácie verejnosti a službám alebo orgánom, ktoré sa zaoberajú danou oblasťou,

- zabezpečovali obnovenie a očistenie životného prostredia po veľkej havárii.

Núdzové plány obsahujú informácie, ktoré sú uvedené v prílohe IV.

3. Bez dosahu na povinnosti príslušných orgánov musia členské štáty zabezpečiť, že interné plány podľa tejto smernice sa vypracujú na základe porady so zamestnancami zamestnanými v podniku a že s verejnosťou sa taktiež prerokujú externé núdzové plány.

4. Členské štáty zabezpečia, že interný a externý núdzový plán sa preskúmajú, preskúšajú a tam, kde je to potrebné, zrevidujú a aktualizujú prevádzkovateľmi a určenými orgánmi vo vhodných intervaloch, avšak nie neskôr ako po troch rokoch. Prieskum zohľadňuje zmeny, ktoré sa uskutočnili v daných podnikoch alebo v rámci súvisiacich núdzových služieb, nové technické poznatky a poznatky týkajúce sa ohlasu na veľké havárie.

5. Členské štáty zabezpečia, že núdzové plány sú prevádzkovateľom účinne uplatňované bezodkladne a ak je to potrebné, tak určeným príslušným orgánom pre tento cieľ:

- keď vznikla veľká havária,

- keď vznikla nekontrolovaná udalosť, ktorá na základe svojho charakteru by podľa očakávania mohla viesť k veľkej havárii.

6. Príslušný orgán môže rozhodnúť, na základe predloženia dôvodov na také rozhodnutie, z hľadiska informácií, ktoré sú obsiahnuté v správe o bezpečnosti, že sa požiadavka na vytvorenie externého núdzového plánu podľa odseku 1 neuplatňuje.

Článok 12

Plánovanie využitia pôdy

1. Členské štáty zabezpečia, že zámery na prevenciu veľkých havárií a obmedzenie následkov takých havárií sa zohľadnia pri ich politikách využitia pôdy a/alebo iných príslušných politikách. Sledujú tieto ciele pomocou kontroly:

a) umiestnenia nových podnikov,

b) modifikácie existujúcich podnikov, ktoré pokrýva článok 10,

c) nové rozvoje, ako sú dopravné spojenia, lokalizácie s frekventovaným výskytom verejných alebo obytných oblastí v blízkosti existujúcich podnikov, kde umiestnenie podniku alebo nové rozvoje sú také, že by mohli zvýšiť riziko následkov veľkej havárie.

Členské štáty zabezpečia, že ich využitie pôdy alebo iné príslušné politiky berú do úvahy potrebu, z dlhodobého hľadiska, zachovania vhodných vzdialeností medzi podnikmi, ktoré spadajú pod túto smernicu, a obytnými oblasťami, oblasťami verejného určenia alebo oblasťami s určitou citlivosťou alebo záujmom z prírodného hľadiska a v prípade existujúcich podnikov potrebu doplnkových technických opatrení v súlade s článkom 5 preto, aby sa nezvýšilo ohrozenie ľudí.

2. Členské štáty zabezpečia, že všetky príslušné orgány a plánujúce orgány, ktoré zodpovedajú za rozhodnutia v tejto oblasti, vytvoria príslušné konzultačné postupy na zabezpečenie vykonávania politík vytvorených podľa odseku 1. Postupy sa navrhnú tak, aby zabezpečovali, že technické poradenstvo o rizikách, ktoré vytvára podnik, je prístupné buď od prípadu k prípadu, alebo na generickom základe, kedy boli prijaté rozhodnutia.

Článok 13

Informácie o bezpečnostných opatreniach

1. Členské štáty zabezpečia, že sa budú poskytovať informácie o bezpečnostných opatreniach a požadovanom chovaní v prípade havárie bez toho, aby ich bolo treba vyžiadať, osobám, ktoré by mohli byť postihnuté veľkou haváriou, pôvodcom ktorej je podnik podľa článku 9.

Informácie sa revidujú každé tri roky a kde je to potrebné, opakovane a aktualizované, minimálne ak existuje úprava v zmysle článku 10. Tak isto sú stále prístupné verejnosti. Maximálne časové obdobie medzi opakovaním informácií smerom k verejnosti v každom prípade nepresiahne päť rokov.

Také informácie obsahujú minimálne informácie, ktoré sú uvedené v prílohe V.

2. Členské štáty s ohľadom na možnosť veľkej havárie s cezhraničnými účinkami, ktorá vzniká v podniku podľa článku 9, poskytujú dostatočné informácie potenciálne postihnutým členským štátom, tak že všetky príslušné opatrenia uvedené v článkoch 11, 12 a v tomto článku sa uplatňujú tam, kde je to možné postihnutými členskými štátmi.

3. Ak v prípade daného členského štátu, ktorý rozhodol, že podnik sa nachádza blízko územia druhého členského štátu, nie je schopný spôsobiť ohrozenie veľkou haváriou za jeho hranicami, pre ciele článku 11 ods. 6 a nie je teda potrebné vytvoriť externý núdzový plán, tento informuje o tom ostatné členské štáty.

4. Členské štáty zabezpečia, že správa o bezpečnosti je prístupná verejnosti. Prevádzkovateľ môže požiadať príslušný orgán, aby zamlčal určité časti správy, týkajúce sa priemyselných, obchodných alebo osobných dôverných údajov, verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany. V takých prípadoch, na základe schválenia príslušným orgánom, prevádzkovateľ poskytne orgánu a sprístupni verejnosti upravenú správu, ktorá neobsahuje tieto údaje.

5. Členské štáty zabezpečia, že verejnosť je schopná poskytnúť svoj názor v nasledujúcich prípadoch:

- plánovanie nových podnikov podľa článku 9,

- úpravy existujúcich podnikov podľa článku 10, kde také úpravy sú podriadené povinnostiam podľa tejto smernice ako plánovanie,

- rozvoje okolo takých existujúcich podnikov.

6. V prípade podnikov podliehajúcich opatreniam článku 9 členské štáty zabezpečia, že súpis nebezpečných látok podľa článku 9 ods. 2 je prístupný verejnosti.

Článok 14

Informácie, ktoré musí poskytnúť prevádzkovateľ následne po havárii

1. Členské štáty zabezpečia, že podľa možnosti čo najskôr po havárii bude prevádzkovateľ požiadaný, pri použití najvhodnejších prostriedkov, aby:

a) informoval príslušné orgány;

b) poskytol im nasledujúce informácie, hneď ako budú prístupné:

- okolnosti havárie,

- nebezpečné látky, ktoré boli prítomné,

- údaje dostupné na zhodnotenie účinkov havárie na človeka a životné prostredie a

- prijaté núdzové opatrenia;

c) ich informoval o zamýšľaných opatreniach:

- na zmenšenie stredne a dlhodobých účinkov havárie,

- na prevenciu opakovaného vzniku takej havárie;

d) aktualizoval poskytnuté informácie, ak ďalšie vyšetrenia zistia ďalšie skutočnosti, ktoré menia tieto informácie alebo vyvodené závery.

2. Členské štáty vyžadujú od príslušného orgánu, aby:

a) zabezpečil prijatie všetkých potrebných okamžitých, strednodobých a dlhodobých opatrení, ktoré môže schváliť;

b) zhromaždil inšpekciou, vyšetrovaním alebo inými vhodnými prostriedkami informácie potrebné na celú analýzu technického, organizačného a riadiaceho aspektu veľkej havárie;

c) podnikol vhodné opatrenia na zabezpečenie, že prevádzkovateľ prijíma všetky potrebné nápravné opatrenia, a

d) predložil odporúčania na budúce preventívne opatrenia.

Článok 15

Informácie, ktoré musia členské štáty poskytnúť Komisii

1. Z dôvodu prevencie a zmiernenia veľkej havárie členské štáty informujú Komisiu podľa možnosti čo najskôr o veľkých haváriách, podľa kritérií v prílohe VI, ktoré sa vyskytli na ich území. Informujú o nasledujúcich údajoch:

a) členský štát, názov a adresa orgánu, ktorý zodpovedá sa správu;

b) dátum, čas a miesto veľkej havárie vrátane úplného mena prevádzkovateľa a adresy daného podniku;

c) krátky popis okolností havárie vrátane prítomných nebezpečných látok a okamžitých účinkov na človeka a životné prostredie;

d) krátky popis prijatých núdzových opatrení a okamžitých bezpečnostných opatrení na prevenciu opakovania.

2. Členský štát hneď, ako sú zhromaždené informácie podľa článku 14, informuje Komisiu o výsledku ich analýzy a odporúčaniach vo forme správy, vytvorenej a upravenej postupom podľa článku 22.

Podávajúc správu o týchto informáciách sa môžu členské štáty omeškať len v prípade plnenia právnych postupov, kedy také podávanie správ môže následne ovplyvniť také postupy.

3. Členské štáty informujú Komisiu o názve a adrese každého orgánu, ktorý by mohol mať príslušné informácie o veľkých nehodách a ktorý je schopný radiť príslušným orgánom iných členských štátov, ktoré musia vstupovať v prípade takej havárie.

Článok 16

Príslušný orgán

Bez ohľadu na zodpovednosť prevádzkovateľa, členské štáty vytvoria alebo menujú príslušný orgán alebo orgány, ktoré budú zodpovedné za výkon povinností, ktoré ukladá táto smernica, a v prípade potreby orgány, ktoré pomáhajú príslušnému orgánu alebo orgánom na technickej úrovni.

Článok 17

Zákaz prevádzky

1. Členské štáty zakážu prevádzku alebo spustenie prevádzky každého podniku, inštalácie alebo skladovacieho zariadenia alebo ich inej časti, kde opatrenia prijaté prevádzkovateľom na prevenciu a zmiernenie veľkých havárií sú veľmi nedostatočné.

Členské štáty zakážu prevádzku alebo spustenie prevádzky každého podniku, inštalácie alebo skladovacieho zariadenia alebo ich inej časti, ak prevádzkovateľ nepredložil hlásenie, správy alebo iné informácie, ktoré sa vyžadujú v tejto smernici v rámci stanovenej lehoty.

2. Členské štáty zabezpečia, že prevádzkovatelia sa môžu odvolať proti vydanému zákazu príslušným orgánom podľa odseku 1 k príslušnému orgánu, ktorý určujú vnútroštátne právne predpisy a postupy.

Článok 18

Inšpekcie

1. Členské štáty zabezpečia, že príslušné orgány organizujú systém inšpekcií alebo iné opatrenia kontroly vhodného charakteru pre daný podnik. Tieto inšpekcie alebo kontrolné opatrenia nezávisia od obdržania správy o bezpečnosti alebo inej predloženej správy. Také inšpekcie alebo iné kontrolné opatrenia sú dostatočné na plánovanie a systematické preskúšavanie systémov, ktoré budú používané v podniku, bez ohľadu na technický, organizačný alebo riadiaci charakter, aby sa zabezpečilo:

- že prevádzkovateľ môže preukázať, že sa prijali príslušné opatrenia na prevenciu veľkých havárií v súvislosti s rozličnými činnosťami v podniku,

- že prevádzkovateľ môže preukázať, že sa vytvorili príslušné prostriedky na limitovania následkov veľkých havárií v podniku a mimo podniku,

- že údaje a informácie obsiahnuté v predloženej správe o bezpečnosti alebo inej správe adekvátne odrážajú situáciu v podniku,

- že verejnosti boli poskytnuté informácie v súlade s článkom 13 ods. 1.

2. Systém inšpekcie špecifikovaný v odseku 1 spĺňa nasledujúce podmienky:

a) existuje program inšpekcií pre všetky podniky. Bez ohľadu na to, že príslušný orgán má vytvorený program inšpekcií na základe systematického odhadovania ohrození veľkými haváriami daného podniku, program má za následok minimálne jednu inšpekciu v mieste podniku, vykonanú príslušným orgánom každých dvanásť mesiacov v každom podniku, na ktorý sa vzťahuje článok 9;

b) následne po každej inšpekcii príslušný orgán pripraví správu;

c) tam, kde je to potrebné, každá inšpekcia, vykonávaná príslušným orgánom, sa sleduje manažmentom podniku v rámci odôvodneného obdobia následne po inšpekcii.

3. Príslušný orgán môže vyžadovať od prevádzkovateľa, aby poskytol doplňujúce informácie, potrebné na umožnenie orgánu, aby úplne odhadol možnosti veľkej havárie, a na určenie rozsahu pravdepodobného zvýšenia možnosti alebo zhoršenia účinkov veľkých havárií, pre ciele povolenia prípravy externého núdzového plánu a na zohľadnenie látok, ktoré v dôsledku ich fyzikálnej formy, a to ako stavu alebo umiestnenia, môžu vyžadovať dodatočné zohľadnenie.

Článok 19

Informačný systém a výmena informácií

1. Členské štáty a Komisia si vymieňajú informácie o skúsenostiach, ktoré sú vyžadované s ohľadom na prevenciu veľkých havárií, a na limitovanie ich následkov. Tieto informácie sa týkajú fungovania opatrení vytvorených podľa tejto smernice.

2. Komisia vytvára a dáva k dispozícií členským štátom register a systém informácií, ktorý obsahuje detaily o veľkých haváriách, ktoré sa vyskytli na území členských štátov, s cieľom:

a) rýchleho šírenia informácií, poskytovaných členskými štátmi v súlade s článkom 15 ods. 1 medzi všetkými príslušnými orgánmi;

b) distribúcie príslušným orgánom analýzy príčin veľkých havárií a poučení získaných z nich;

c) poskytovať príslušným orgánom informácie o preventívnych opatreniach;

d) poskytovať informácie o organizáciách, ktoré sú schopné poskytnúť rady alebo príslušné informácie o výskyte, prevencii a zmiernení veľkých havárií.

Register a informačný systém minimálne obsahujú:

a) informácie poskytované členskými štátmi v súlade s článkom 15 ods. 1;

b) analýzu príčin havárií;

c) ponaučenie získané z havárií;

d) preventívne opatrenia potrebné na prevenciu opakovania sa.

3. Bez ohľadu na článok 20 je prístup k registru a informačnému systému otvorený vládnym oddeleniam členských štátov, priemyslu alebo obchodným spoločenstvám, odborom, nevládnym organizáciám v oblasti ochrany životného prostredia a iným medzinárodným alebo výskumným organizáciám pracujúcim v tejto oblasti.

4. Členské štáty poskytujú Komisii správu za každé tri roky v súlade s postupom uvedeným v smernici Rady 91/692/EHS z 23. decembra 1991, ktorý štandardizuje a racionalizuje správy o vykonávaní príslušných smerníc, ktoré sa týkajú životného prostredia [9], pre podniky pokryté článkom 6 a 9. Komisia uverejňuje závery týchto informácií každé tri roky.

Článok 20

Dôvernosť

1. Členské štáty pre prehľadnosť záujmov zabezpečia, že od príslušných orgánov sa vyžaduje, aby informácie získané v súlade s touto smernicou sprístupnili každej fyzickej alebo právnickej osobe na ich požiadanie.

Informácie získané príslušnými orgánmi alebo Komisiou môžu, tam kde to vnútroštátne ustanovenia vyžadujú, byť utajené, ak sa to týka otázok:

- dôvernosti rokovania príslušných orgánov a Komisie,

- dôvernosti medzinárodných vzťahov a národnej obrany,

- verejnej bezpečnosti,

- dôvernosti predbežných vyšetrovacích postupov alebo určitých právnych postupov,

- obchodného a priemyselného tajomstva vrátane duševného vlastníctva,

- osobných údajov a/alebo spisov,

- údajov poskytovaných treťou stranou, ak táto strana požiada o udržanie v tajnosti.

2. Táto smernica nevylučuje uzavretie dohôd členskými štátmi s tretími krajinami o výmene informácií, pre ktoré sú tajné na internej úrovni.

Článok 21

Mandát výboru

Opatrenia vyžadované na úpravu kritérií podľa článku 9 ods. 6 písm. b a prílohy II a VI k technickému rozvoju a k návrhu formy správy podľa článku 15 ods. 2 sa prijmú v súlade s postupom podľa článku 22.

Článok 22

Výbor

Komisii napomáha výbor, ktorého členmi sú zástupcovia členských štátov a ktorému predsedá zástupca Komisie.

Zástupca Komisie predkladá výboru návrh opatrení, ktoré sa majú prijať. Výbor predkladá svoje stanovisko na návrh v rámci lehoty, ktorú stanoví predseda na základe súrnosti záležitosti. Stanovisko sa predloží väčšinou podľa článku 148 ods. 2 zmluvy v prípade rozhodnutí, ktoré Rada musí prijať na základe návrhu Komisie. Hlasy zástupcov členských štátov v rámci výboru sa zvážia spôsobom v súlade s ustanoveniami tohto článku. Predseda nehlasuje.

Komisia prijme predpokladané opatrenia, ak sú tieto v súlade so stanoviskom výboru.

Ak predpokladané opatrenia nie sú v súlade so stanoviskom výboru, alebo ak nebolo predložené žiadne stanovisko, Komisia bezodkladne predloží Rade návrh týkajúci sa opatrení, ktoré sa majú prijať. Rada koná kvalifikovanou väčšinou.

Ak po uplynutí doby troch mesiacov od dátumu stanoveného Rade táto nekonala, navrhované opatrenia prijme Komisia.

Článok 23

Zrušenie smernice 82/501/EHS

1. Smernica 82/501/EHS sa zrušuje 24 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice.

2. Hlásenia, núdzové plány a informácie pre verejnosť, predstavené alebo navrhnuté v súlade so smernicou 82/501/EHS, zostávajú v platnosti dovtedy, pokiaľ nebudú nahradené podľa príslušných opatrení tejto smernice.

Článok 24

Vykonanie

1. Členské štáty prijmú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na plnenie tejto smernice najneskôr do 24 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.

Keď členské štáty prijmú tieto opatrenia, tieto budú obsahovať odkaz na túto smernicu alebo bude k nim byť pripojený tento odkaz pre prípad ich úradného uverejnenia. Metódy na také spracovanie stanovia členské štáty.

2. Členské štáty oznámia Komisii hlavné opatrenia vnútroštátneho práva, ktoré prijali v oblasti, ktorú pokrýva táto smernica.

Článok 25

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť v 20. deň po dni jej uverejnenia v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev.

Článok 26

Táto smernica je adresovaná členským štátom.

V Bruseli 9. decembra 1996

Za Radu

predseda

B. Howlin

[1] Ú. v. ES C 106, 14.4.1994, s. 4 a Ú. v. ES C 238, 13.9.1995, s. 4.

[2] Ú. v. ES C 295, 22.10.1994, s. 83.

[3] Stanovisko Európskeho parlamentu zo 16. februára 1995 (Ú. v. ES C 56, 6.3.1995, s. 80), spoločná pozícia Rady z 19. marca 1996, (Ú. v. ES C 120, 24.4.1996, s. 20) a rozhodnutie Európskeho parlamentu z 15. júla 1996 (Ú. v. ES C 261, 9.9.1996, s. 24).

[4] Ú. v. ES L 230, 5.8.1982, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená smernicou 91/692/EHS (Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48).

[5] Ú. v. ES C 112, 20.12.1973, s. 1.Ú. v. ES C 139, 13.6.1977, s. 1.Ú. v. ES C 46, 17.2.1983, s. 1.Ú. v. ES C 70, 18.3.1987, s. 1.Ú. v. ES C 138, 17.5.1993, s. 1.

[6] Ú. v. ES C 328, 7.12.1987, s. 3.

[7] Ú. v. ES C 138, 17.5.1993.

[8] Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.

[9] Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 48.

--------------------------------------------------

Zoznam príloh

| | Strana |

Príloha I | — Uplatnenie smernice… | 421 |

Príloha II | — Minimálne údaje a informácie, ktoré majú byť zohľadnené v správe o bezpečnosti špecifikovanej v článku 9… | 426 |

Príloha III | — Princípy podľa článku 7 a informácie podľa článku 9 o systéme riadenia a organizácii podniku z hľadiska prevencie veľkých havárií… | 427 |

Príloha IV | — Údaje a informácie, ktoré musia obsahovať núdzové plány špecifikované podľa článku 11 … | 428 |

Príloha V | — Informácie, ktoré sa musia oznámiť verejnosti, v súlade s článkom 13 ods.1 … | 429 |

Príloha VI | — Kritériá pre hlásenie havárie Komisii v súlade s článkom 15 ods. 1 … | 430 |

--------------------------------------------------