Európsky hospodársky a sociálny výbor

NAT/721

Stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve

STANOVISKO

sekcia pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Európska stratégia pre plasty v obehovom hospodárstve
[COM(2018) 28 final]

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o prístavných zberných zariadeniach na vykladanie odpadu z lodí, ktorou sa zrušuje smernica 2000/59/ES a mení smernica 2009/16/ES a smernica 2010/65/EÚ
[COM(2018) 33 final – 2018/0012 (COD)]

Spravodajca: Antonello PEZZINI

1.Závery a odporúčania

1.1EHSV, ktorý už od začiatku podporoval politiku Komisie v oblasti obehového hospodárstva, sa domnieva, že tento cieľ sa musí realizovať v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi a organizáciami občianskej spoločnosti prostredníctvom vypracúvania prognóz a so zapojením akademickej obce a rôznych vzdelávacích centier.

1.1.1Rovnako sa nezaobídeme bez účinných opatrení vo výchovnej a vzdelávacej oblasti, počnúc dizajnovými a behaviorálnymi stimulmi, spoločnými technicko-normatívnymi štandardmi kvality, systémami na prilákanie a odmeňovanie (aj fiškálne a finančné), systémovým a medzisektorovým prístupom, inteligentným a rozsiahlym využívaním digitálnych aplikácií.

1.2Rešpektovanie a ochrana prírodného bohatstva, ktoré je súčasťou dynamickej rovnováhy biosféry, nevzniká spontánne, ale vyplýva z citlivosti, ktorú podnecuje kultúra a vedomie, že toto bohatstvo nebolo vytvorené na to, aby sa zneužívalo a zničilo s cieľom získať hospodárske výhody, ale na to, aby sa inteligentne využívalo, vylepšovalo a zachovalo v genéze univerzálneho antropomorfizmu 1 .

1.3Nové objavy, ako polyméry, uľahčili prácu a blahobyt ľudí, ale treba ich riadiť počas ich životného cyklu, aby neovplyvňovali negatívne prírodné procesy.

1.3.1Výbor považuje za nevyhnutné rozvíjať kultúru ekologického dizajnu v oblasti polymérov, aby sa uľahčilo ďalšie využívanie druhotných polymérov po ich prvotnom použití.

1.3.2Je potrebná kultúrna revolúcia v správaní a výrobných, distribučných a spotrebných štruktúrach, ktorá by odpad premenila na cenné zdroje, ktoré treba zhodnotiť, pričom by sa nemala prehliadnuť občianska spoločnosť a školy všetkých druhov a stupňov.

1.3.3Podľa EHSV je potrebné najmä v odvetví obalov, ktoré má dnes nesmierny rozsah, vypracovať z hospodárskych a hygienických dôvodov stratégiu zameranú na opätovné využívanie, a to so zapojením podnikov, ktoré majú skúsenosti s recyklačnými procesmi. Ide o to, aby sa zharmonizovali a technicky naprojektovali kompetencie, ktoré predchádzajú procesu a nasledujú po ňom.

1.3.4Národné normalizačné orgány by mali, v úzkej spolupráci s európskymi a medzinárodnými orgánmi, zintenzívniť procesy rozoznávania druhotných surovín prostredníctvom ich označenia, aby sa tak vďaka európskej harmonizácii zvýšila bezpečnosť z hľadiska spotrebiteľov, pokiaľ ide o nové výrobky.

1.3.5Dôležitú úlohu musia podľa EHSV zohrávať výskum a inovácie, osobitne spoločné technologické iniciatívy – inštitucionálne verejno-súkromné partnerstvá v rámci programu Horizont 2020, zamerané na rozvoj bioproduktov 2 a ďalšie iniciatívy zamerané na obehovosť a udržateľnosť v nadchádzajúcom 9. RP.

1.3.6Prioritou by mal byť proces zavádzania digitálneho označovania rôznych druhov plastov, ktoré umožní identifikáciu, triedenie a prípadnú likvidáciu podľa spoločnej metodiky. Tieto druhotné suroviny musia byť predovšetkým zbavené akýchkoľvek prípadných toxických látok, ktoré sa nachádzajú v týchto surovinách, ktoré nie sú určené na potravinárske použitie alebo na výrobu hračiek pre deti.

1.4EHSV konštatuje, že je potrebné obmedziť znečistenie mikroplastmi, ktorá je jednou z hlavných hrozieb pre životné prostredie a zdravie osôb, a to prostredníctvom chemických analýz podľa nariadenia REACH.

1.5EHSV dôrazne podporuje návrhy EK zamerané na vytvorenie štruktúr na zber odpadkov v prístavoch, ako aj povinnosti rešpektovať postupy pre vykladanie, resp. vypúšťanie odpadu, ktoré sa vzťahujú na námorné plavidlá.

1.5.1Podľa EHSV by sa podobná politika mala uplatňovať aj na správu riečnych tokov, ktoré sú významným zdrojom znečisťovania morí.

1.5.2Združenia rybárov a sociálni partneri by mali byť podľa názoru EHSV, či už z kultúrneho hľadiska alebo prostredníctvom národného alebo európskeho financovania, zapojení do čistenia vôd od rezíduí polymérov, pričom by sa mala podporiť aj osvetová činnosť týkajúca sa znečistenia riečnych tokov a morí. A nielen to, s vhodným zaškolením by sa mohli zapojiť do počiatočnej fázy recyklácie v rámci reťazca zriadeného v prístavoch alebo pozdĺž riek, a to najmä počas prirodzených období pokoja rybolovu.

1.6Podľa EHSV si vznik a rozvoj nových doplnkových činností vyplývajúcich z obehového hospodárstva vyžaduje revíziu súčasných právnych predpisov o odpade, vychádzajúcich zo smernice 2008/98/ES, podľa ktorej nesie zodpovednosť vlastník odpadu, často bez toho, aby sa vytvorili možnosti na jeho opätovné využitie.

1.7EHSV konštatuje, že ekologický dizajn 3 , ktorý sa doteraz vzťahoval na úspory energie, by sa mal využívať aj v oblasti obehového hospodárstva, najmä na plasty.

1.8EHSV sa domnieva, že sú potrebné vhodné regionálne dohody týkajúce sa znečistenia morí, ktoré by sa mali vzťahovať na opatrenia na miestnej úrovni a dohody v oblasti Euromed a Pobaltia.

1.9Treba podporovať a stimulovať sektorové a medzisektorové dobrovoľné dohody priemyselných odvetví a územnej verejnej správy podporou certifikácie podnikov (EMAS, sociálna zodpovednosť podnikov) a ekologických lodí 4 .

2.Úvod

2.1Plast, v zmysle všeobecného pomenovania, ktoré zahŕňa skupinu polymérových materiálov, je dôležitým a v našom hospodárskom a každodennom živote všadeprítomným materiálom, ktorý pomáha podporovať udržateľný a konkurencieschopný rozvoj, trvalú zamestnanosť a rozvoj mnohých technologických a dizajnových inovácií.

2.2O objavenie plastu – od monoméru po polymér – sa v polovici 50. rokov zaslúžili vedci Natta a Ziegler. Nemecký chemik Karl Ziegler dokázal v roku 1953 z ropy vyrobiť druh plastu, konkrétne polyetylén, ktorého molekula je polymér 5 . Taliansky chemik Giulio Natta vyrobil iný druh plastu, polypropylén, ktorý si patentoval pod názvom Moplen. Tento objav výraznou mierou prispel ku kríze v ťažobnom priemysle, ktorý v ľudských dejinách vždy dodával materiály 6 na výrobu vecí potrebných pre každodenný život a prácu.

2.3Plasty sa vyrábajú z ropy, z dvoch kilogramov ropy sa dá v priemere získať jeden kilogram plastu.

2.3.1Z týchto nových materiálov 7 sa vyrábajú najrôznejšie predmety, lebo nepodliehajú oxidácii, sú ľahké a nelámu sa. V roku 1973 bola vyrobená prvá PET fľaša 8 .

2.4EHSV už mal možnosť zdôrazniť 9 , že „prechod na európske obehové hospodárstvo môže otvoriť pozitívne vyhliadky na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020“

2.5Výbor sa domnieva, že prechod na európske obehové hospodárstvo môže otvoriť pozitívne perspektívy z hľadiska systémovej konkurencieschopnosti EÚ, „ak bude založená na spoločnej európskej strategickej vízii, ktorú bude aktívne spoluvytvárať trh práce, vlády, zamestnávatelia a zamestnanci, spotrebitelia a legislatívne a regulačné orgány na rôznych úrovniach“ 10 .

2.6EHSV pripomína v tejto súvislosti zverejnenie balíka 11 z roku 2014, ktorý bol potom stiahnutý, ako aj balíka z decembra 2015 s prijatím akčného plánu pre obehové hospodárstvo, ktorého kľúčovou prioritou boli práve plasty.

2.7Podľa EHSV „zmenu správania možno najlepšie dosiahnuť jasnými cenovými signálmi, teda tým, že sa spotrebiteľom poskytnú vyhovujúce podmienky a konkurencieschopná cenotvorba. [Možno ich] dosiahnuť prostredníctvom systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu (EPR) a/alebo ekologického zdaňovania 12 .“

2.8Európske odvetvie spracovania plastov dosiahlo v roku 2016 obrat takmer 350 miliárd EUR, pôsobilo v ňom približne 62 tisíc podnikov, zamestnávalo viac než 1,5 milióna osôb a výroba dosiahla 60 miliónov ton 13 .

2.9Dnes sú plasty súčasťou každého aspektu nášho bežného života, od dopravy po stavebníctvo, od telekomunikácií po tovar na bežnú spotrebu, od potravinárstva po zdravotníctvo.

2.10MSP, ktoré tvoria približne 80 % podnikov v odvetví spracovania plastov, majú menej ako 20 zamestnancov, a stredné a veľké podniky predstavujú asi 20 % 14 .

2.11Európania každoročne vyprodukujú 25 miliónov ton plastového odpadu. Menej ako 30 % z neho sa recykluje 15 .

2.12Podľa nedávnej štúdie vypracovanej na európskej úrovni (poznámka pod čiarou č. 15) by nahradenie plastov inými materiálmi v oblastiach, kde sa používajú najviac, viedlo k takmer štvornásobnému zvýšeniu hmotnosti obalov v porovnaní s plastovými obalmi, zvýšeniu objemu produkovaného odpadu o 60 % a zvýšeniu ročnej spotreby energie o 57 % v priebehu celého životného cyklu.

2.12.1Na druhej strane sa po jednom použití stratí asi 95 % hodnoty obalu. Zo 78 miliónov ton, ktoré sa dajú do obehu, sa nevráti späť 72 %: 40 % skončí na skládkach a 32 % nie je zahrnutých do systému oficiálneho zberu odpadu.

2.13Preto je potrebné ďalej rozvíjať ekodizajn plastov, aby sa zvýšila ich recyklovateľnosť, a tým i dopyt rôznych priemyselných odvetví a distribučných kanálov, spotrebiteľov a európskych občanov po recyklovaných plastoch.

2.13.1Je dôležité zintenzívniť dialóg s odvetvím recyklácie s cieľom oboznámiť sa s jeho výrobnými postupmi, očakávaniami a technológiami.

2.14Recyklované plasty musia prejsť príslušnou regeneráciou a vylepšením prostredníctvom procesu normalizácie a certifikácie pomocou označovania.

2.15V obehovom hospodárstve by sa mali plasty považovať za cenné spoločné materiálne dedičstvo, keďže sú nevyhnutné pre udržateľný a konkurencieschopný hospodársky rozvoj v prospech občanov, zdravia a životného prostredia za predpokladu, že sa predmety vyrobené z tejto suroviny prestanú považovať za odpad na likvidáciu a začnú považovať za predmety, ktoré treba zozbierať.

3.Moria a plasty

3.170 % zemského povrchu tvoria moria a oceány, ktoré tvoria 97 % vodných zdrojov Zeme. Oceány sú naši najsilnejší spojenci v boji proti klimatickým zmenám a sú zahrnuté aj v Parížskej dohode, pričom im bola venovaná osobitná správa Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC).

3.2Morský odpad, a najmä plasty a mikroplasty, predstavuje ďalšie veľké riziko pre oceány, a je teda celosvetovým problémom, ktorému čelia všetky oceány. Každý rok končia na celom svete v oceánoch milióny a milióny ton odpadu, čo spôsobuje environmentálne, hospodárske, estetické aj zdravotné problémy. Morský odpad môže spôsobiť závažné hospodárske škody, ako napríklad: straty pre pobrežné komunity, obmedzenia cestovného ruchu, problémy pre námornú dopravu a rybolov.

3.3Potenciálne náklady vyčistenia pobreží a pláží v celej EÚ sa odhadujú na približne 630 miliónov EUR ročne.

3.4Vzhľadom na svoje zhromažďovanie a šírenie predstavuje morský odpad obrovské ohrozenie zdravia svetových oceánov, a to najmä vzhľadom na jeho rýchly nárast. V tejto súvislosti sú potrebné vyvážené a účinné opatrenia v rámci obehového hospodárstva, a to na medzinárodnej i európskej úrovni, ktorých cieľom by bolo znížiť morský odpad v EÚ o 30 % do roku 2025 a o 50 % do roku 2030.

3.4.1Na dosiahnutie tohto cieľa je predovšetkým potrebné zmeniť existujúce právne predpisy, podľa ktorých sa vlastníkom odpadu stáva ten, kto ho vyzbiera, čo odrádza od zberu odpadu.

3.4.2Mali by sa preveriť možnosti stimulov pre tých ľudí, najmä rybárov, ktorí by sa mohli zapojiť do čistenia morí a riek, a to aj vhodným využitím Európskeho námorného a rybárskeho fondu – ENRF.

3.5Rada prijala 18. decembra 2017 závery o ekologických inováciách a okrem iného zdôraznila, že je potrebná súdržnosť „medzi politikami na podporu inovácií a inými politikami, najmä tými, ktoré sa zameriavajú na ochranu ľudského zdravia, na životné prostredie a na prechod na obehové hospodárstvo“ 16 .

3.6Európsky parlament zase prijal rôzne dokumenty o tejto tematike: uznesenie z 9. júla 2015 o efektívnosti využívania zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu, uznesenia prijaté vo februári 2017 k balíku predpisov o odpade, či uznesenie z 18. decembra 2017 o medzinárodnej správe oceánov.

3.7Operácia na čistenie Stredozemného mora by mohla vytvoriť synergie s programom (VSP) PRIMA, ktorý je zameraný na ekologické opatrenia na ekologické ciele 17 .

4.Návrhy Komisie

4.1Cieľom stratégie, ktorú navrhuje EHSV, je chrániť životné prostredie pred zamorením plastovým odpadom a súčasne podporovať rast a inovácie v úsilí premeniť hospodársku výzvu na lineárnu, výrobno-distribučno-spotrebno-behaviorálnu paradigmu v obehovom modeli, ktorá sa sama udržiava v pohybe efektívnym využívaním zdrojov, v ktorom sa odpad považuje za „zdroje na opätovné použitie“.

4.2Opätovné využitie, recyklácia a zhodnotenie by boli kľúčové heslá, na ktorých je založený model novej paradigmy na podporu nového dizajnu, udržateľnosti, inovácie a konkurencieschopnosti na celom vnútornom i medzinárodnom trhu.

Navrhovaná stratégia obsahuje 40 opatrení, 15 odporúčaní pre národné a regionálne orgány a 8 odporúčaní adresovaných priemyslu.

4.3V návrhu smernice o prístavných zberných zariadeniach sa zavádzajú nové pravidlá na riešenie otázky morského odpadu, ako aj opatrenia, prostredníctvom ktorých sa má zabezpečiť, aby odpad vyprodukovaný na lodiach alebo zozbieraný na mori nebol ponechaný napospas, ale aby sa vracal na pevninu a vhodne sa s ním nakladalo. Zahrnuté sú aj opatrenia na zníženie administratívnej záťaže pre prístavy, lode a príslušné orgány.

5.Všeobecné pripomienky a odporúčania

5.1Výbor sa domnieva, že úspešná stratégia v oblasti plastov sa nedá dosiahnuť bez účinných opatrení vo výchovnej a vzdelávacej oblasti, počnúc dizajnovými a behaviorálnymi stimulmi, spoločnými technicko-normatívnymi štandardmi kvality, systémami na prilákanie a odmeňovanie (aj fiškálne a finančné), systémovým a medzisektorovým prístupom, inteligentným a rozsiahlym využívaním digitálnych aplikácií, vypracovaním rozsiahlej a participatívnej prognózy, ktorá má sprevádzať proces so skutočnou európskou kultúrou obehovosti plastov založenej na analýze celého životného cyklu výrobkov.

5.2Znečistenie mikroplastmi je jedna z hlavných hrozieb pre životné prostredie a zdravie ľudí. Tieto látky sa často používajú v čistiacich prostriedkoch, kozmetike, zariadení, náterových látkach. EHSV sa domnieva, že toto znečistenie treba riešiť pri zdroji, prostredníctvom opatrení na úrovni EÚ, v rámci REACH.

5.3V EÚ je približne 40 % plastov na jedno použitie a je hlavnou príčinou znečistenia: s minimálnymi nákladmi, za každú plastovú tašku, je možné výrazne znížiť ich spotrebu. EHSV odporúča rozšíriť toto opatrenie na všetky typy plastov na jedno použitie.

5.4EHSV považuje za prioritu digitálne označenie rôznych druhov plastov, aby sa dali identifikovať, vybrať a prípadne vylúčiť škodlivé zložky. V plastoch sa často vyskytujú toxické látky, ktoré sú zakázané v materiáloch, ktoré sa dostávajú do styku s potravinami, či v hračkách. Recykláciou plastov by sa tieto látky mohli dostať do nových výrobkov, preto je potrebné zaručiť a potvrdiť, že „druhotné plastové suroviny“ neobsahujú toxické látky.

5.5Vnútroštátne právne predpisy medzi nimi rozlišujú, pokiaľ ide o množstvo a povolenia. Bolo by vhodné mať prísnejšie jednotné harmonizované právne predpisy v jednoznačný prospech spotrebiteľov.

5.6EHSV sa domnieva, že treba posilniť opatrenia na prioritizáciu nasledujúcich oblastí:

-spoločné postupy zisťovania,

-digitalizácia výrobkov, procesov a komponentov na digitálne označovanie rôznych druhov plastov,

-infraštruktúry excelentnosti na zber a triedenie, ktoré budú vybavené optickými snímačmi,

-normy a certifikácie produktov, procesov a vybavenia,

-profesionalizácia a monitorovanie recyklácie,

-systémy odmeňovania zodpovedného správania výrobcov i spotrebiteľov,

-začatie pilotnej činnosti EÚ na zorganizovanie, vytvorenie a komerčný konkurencieschopný rozvoj skutočného a riadneho európskeho trhu kvalitných druhotných plastových surovín, pričom treba podporovať zelené verejné obstarávanie.

5.7Separovaný zber a predovšetkým recyklácia PET 18 môžu v EÚ vytvárať hospodárske výhody s novými výrobnými činnosťami a pracovnými miestami.

5.8Až doteraz sa uprednostňovala organická recyklácia prostredníctvom kompostovania 19 , ukladania na skládkach, bezprostredného energetického zhodnocovania spálením 20 , predovšetkým v oceliarskom a cementárenskom sektore, s príslušným filtrovaním spalín.

5.9Je čoraz dôležitejšie, aby sa plasty recyklovali na nové predmety, či už rovnakého druhu (fľaša-fľaša), alebo iného druhu (plast-tkanivo). To si však vyžaduje proces stimulov pre spotrebiteľov 21 a možnosť ľahkej identifikácie prostredníctvom elektronických snímačov v zberných miestach.

5.10Recyklovaný PET sa dá použiť ako vlákno na výrobu letných a zimných tkanín, pracovných oblekov, vojenských uniforiem, výstuží pneumatík, udíc, dopravníkových pásov, baliacich fólií, tlačených výrobkov.

5.11V prípade dôrazných opatrení technicko-normatívnej štandardizácie a certifikácie zostáva PET, ak sa postupy riadne dodržia a certifikujú 22 , chemicky inertný a teda vhodný a bezpečný na používanie v styku s potravinami 23 .

5.12Pokiaľ ide o morský odpad, EHSV sa prikláňa ku koordinácii smernice s medzinárodným dohovorom o zabránení znečisťovaniu z lodí (dohovor MARPOL) a konštatuje, že riešenie otázky odpadu z rybárskych a výletných lodí by mohlo priniesť riešenia aj v otázke znečistenia morí, ak sa stanovia vhodné výnimky pre malé lode a prístavy s obmedzenou premávkou.

5.13Pri organizovaní zberu odpadu na mori by bolo vhodné zapojiť prostredníctvom rybárskeho fondu ENRF organizácie rybárov, ktorí by s vhodným zaškolením mohli svoje nie vždy isté príjmy z rybolovu doplniť úsilím pri zbere a v odvetví recyklácie.

5.14To isté môže platiť pre čistenie riek, kde by sa dali využiť pracovné družstvá, ak sa zmenia súčasné právne predpisy 24 .

5.15EHSV považuje za prioritné rozvíjať regionálne dohody týkajúce sa znečistenia morí, a to najmä v morskej a riečnej oblasti.

6.Konkrétne pripomienky

6.1Od PET k vláknu Recyklácia PET je mechanicko-chemický inovačný proces, ktorý neznečisťuje a zachováva čistotu vlákna, pričom sa znižuje spotreba vody a energie a emisie CO2 sa znížia asi o 30 %. Nevzniká pri tom troska ani odpad.

6.1.1Ako prvé sa vďaka separovanému zberu získa späť surovina. Nasledujú fázy drvenia, umývania, mletia, ťahania za studena, sušenia, granulácie, po ktorých sa PET pretransformuje na nový polymér prostredníctvom neznečisťujúceho postupu, ktorý využíva najmä zmeny teploty. Takto získaný roztopený polymér sa dostáva do extrudéru. Celá škála recyklovaných syntetických vlákien sa potom nareže na požadovanú dĺžku vo forme polyesteru vysokej kvality s vynikajúcimi vlastnosťami.

6.2Vývoj PET 25 (polyetyléntereftalát) v tkaninách je inováciou v oblasti kvality, počnúc technológiou výroby až po dizajn.

6.2.1Technické údaje 26 :

-Z 2 kg ropy (C9H18) sa dá získať1 kg PET (C10H8O4)N,

-1 PET fľaša s objemom 1,5 litra váži 38 gramov,

-1 PET fľaša s objemom 0,5 litra váži 25 gramov,

-na výrobu fleecovej mikiny (330 g/m2) je potrebných 27 1,5-litrových fliaš;

-27 fliaš zodpovedá 1 026 g PET, čo je ekvivalent zhruba 2 052 g ropy,

-zníženie emisií CO2 zodpovedajúce úspore 2 052 g ropy (24,2136 kWh) 27 predstavuje 6,39239 kg CO2.

6.2.2Ďalší príklad: Z 53 900 recyklovaných plastových fliaš s objemom 1,5 litra je možné získať vynikajúci polyester, ktorý je potrebný na výrobu 7 000 ruksakov (tašiek), pričom sa ušetrí 3,34 t CO2 28 .

7.Otázky na zváženie

7.1Záväzky pre členské štáty:

·vzdelávanie, v škole, pokiaľ ide o separovaný zber odpadu (vrátane plastov!), najmä na úrovni domácností,

·vytvorenie družstiev/združení, ktoré budú zbierať plasty, v spolupráci s obcami a podnikmi, a odovzdajú ich centrám na spracovanie a certifikovanie druhotných plastových surovín,

·prispôsobenie noriem, ktoré už platia v oblasti odpadu, potrebám spojeným so zberom plastu.

7.2EHSV podporuje dialóg medzi stranami na zriadenie fondu pre investície do technológií recyklácie plastov a na vytvorenie európskeho trhu s kvalitnými druhotnými plastmi.

7.3Podpora, prostredníctvom programu Horizont 2020 – a nového 9. RP, vrátane výskumu baktérií 29 – spoločnej technologickej iniciatívy – inštitucionálneho verejno-súkromného partnerstva (jedna so siedmich spoločných technologických iniciatív) Priemyselné odvetvia využívajúce biologické materiály.

V Bruseli 3. mája 2018

Maurizio REALE
predseda sekcie pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a životné prostredie

_____________

(1)      Benedetto Croce; v histórii všetkého, čo má ľudskú formu, vo vesmíre.

(2)      Iniciatíva v oblasti priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály (BBI) je verejno-súkromné partnerstvo medzi Komisiou a konzorciom Bioindustrie (BIC). Toto konzorcium v súčasnosti združuje viac ako 60 veľkých a malých podnikov, zoskupení podnikov a organizácií, ktoré pôsobia v odvetviach technológie, priemyslu, poľnohospodárstva či lesného hospodárstva a ktoré sa zaviazali investovať do výskumu, rozvoja a demonštračných činností v oblasti biotechnológie na základe spolupráce v rámci verejno-súkromného partnerstva. Očakávané investície do inovácií spojených s biologickými materiálmi v rámci programového obdobia 2014 – 2020 (Horizont 2020) dosahujú objem 3,8 miliardy EUR: 1 miliarda EUR pochádza z fondov EÚ a 2,8 miliardy zo súkromného sektora.

(3)      Smernica 2005/32/EÚ a jej neskoršie zmeny.

(4)      Pozri článok 8 ods. 5 COM (2008) 33.

(5)      Karl Ziegler a Giulo Natta objavili postup výroby polypropylénu stereošpecifickou syntézou, pričom použili katalyzátory obsahujúce titán. Tieto druhy katalyzátorov sa bežne nazývajú Ziegler-Natta katalyzátory. V roku 1963 získali Nobelovu cenu za chémiu.

(6)      Zinok, sfalerit, kalamín, barit, bakelit.

(7)      PE (polyetylén), PP (polypropylén), PS (polystyrén), PET (polyetyléntereftalát), PVC (polyvinylchlorid).

(8)    Dal si ju patentovať americký inžinier N. Convers Wyrth.

(9)      Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 91 .

(10)      Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 91 .

(11)      Pozri SWD(2014) 0208 a SWD(2015) 259 fin.

(12)      Stanovisko EHSV, Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 91 .

(13)      Pozri správu L'eccellenza della filiera della plastica per il rilancio industriale dell'ITALIA e dell'EUROPA 2017 (Excelentnosť odvetvia spracovania plastov pre priemyselnú revitalizáciu TALIANSKA a EURÓPY 2017) – https://www.ambrosetti.eu/wp-content/uploads/parte-2.pdf .

(14)      Ambrosetti, L'eccellenza della filiera della plastica nell'UE 2015 (Excelentnosť odvetvia spracovania plastov v EÚ 2015).

(15)      Tlačová správa EK, 16. 1. 2018.

(16)     http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-15811-2017-INIT/sk/pdf , závery Rady, 18. 12. 2017 Ekologické inovácie: umožnenie prechodu na obehové hospodárstvo.

(17)      COM(2016) 662 final a stanovisko EHSV Ú. v. EÚ C 125, 21.4.2017, s. 80 .

(18)      PET: polyetyléntereftalát (C10H8O4)n, ktorý sa získava z ropy (C9H18), je to druh termoplastickej živice vhodný na styk s potravinami.

(19)      Kompost je výsledok procesu rozkladu a humifikácie rezíduí organických látok.

(20)      VR, energetické zhodnocovanie pevného odpadu. Počas spaľovania sa rozpadom väzieb medzi atómami vodíka (H) a uhlíka (C) v plastoch uvoľňuje veľké množstvo tepla.

(21)      Napr. v Nemecku je zálohovanie povinné, vo Švajčiarsku majú predajcovia povinnosť brať späť prázdne obaly, ...

(22)      Zabránenie tvorbe acetyldehydu optimalizáciou teploty fúzie a zdržného času. Vylúčenie dekontaminácie.

(23)    V niektorých štátoch je zákonom dané, že zloženie nádob určených na potravinárske použitie nesmie prekročiť 50 % druhotných plastových surovín a tieto nesmú prísť do styku s potravinami, takže recyklované plasty sú obalené „novými“ plastmi v miestach, ktoré prichádzajú do kontaktu s potravinami.

(24)      Odhaduje sa, že rieky v súčasnom stave prinášajú do oceánov 1,15 až 2,41 miliónov ton plastového odpadu ročne a že viac ako 74 % tohto odpadu sa do oceánov dostane v období od mája do októbra. 20 riek, najmä v Ázii, ktoré najviac znečisťujú, je zodpovedných za 67 % celkovej tonáže plastového odpadu z riek v oceánoch.

(25)      Polyestery sa vyrábajú z PET a sú k dispozícii ako strižné vlákno, buď hladké alebo so zväčšeným objemom, či prípadne ako mikrovlákno.

(26)      Zdroj: spoločnosť Pielleitalia S.r.l, Grassobbio Bergamo.

(27)    Zdroj JRC Ispra: Konverzný faktor pre surovú ropu:

(28)      Pozri poznámku pod čiarou 28, JSR Ispra.

(29)      Kjótsky technologický inštitút a univerzita Keio dokázali v spolupráci s ďalšími japonskými výskumnými centrami izolovať určitý druh baktérie, konkrétne Ideonella sakaiensis, ktorá je schopná „požierať“ plasty a využívať ich ako zdroj živín a rastu, a to prostredníctvom chemickej reakcie s len dvomi enzýmami. Pozri: science.sciencemag.org/content/351/6278/1196 - YOSHIDA & OTHERS. University of Portsmouth biologist Professor John McGeehan and his colleagues accidentally created a super-powered version of the plastic-eating enzyme, published in the journal Proceedings of the National Academy of Sciences 2018.