–

maďarská vláda, v zastúpení: Zs. Biró‑Tóth, M. Z. Fehér a K. Szíjjártó, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Mataija, A. Tokár a G. von Rintelen, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 63 ZFEÚ a článku 17 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi KN a Nemzeti Földügyi Központ (Národné centrum pre záležitosti katastra, Maďarsko) vo veci zákonnosti rozhodnutia, ktorým tento orgán verejnej moci opätovne zapísal do katastra nehnuteľností užívacie právo GW k poľnohospodárskej parcele patriacej KN.

3

Článok 63 ods. 1 ZFEÚ stanovuje:

„V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími krajinami.“

4

V článku 17 ods. 1 Charty sa uvádza:

„Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada. Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom.“

5

Podľa § 5:147 ods. 1 Polgári Törvénykönyvről szóló 2013. évi V. törvény (zákon č. V z roku 2013, Občiansky zákonník) užívacie právo oprávňuje jeho nositeľa držať, užívať, využívať a zbierať plody veci, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby.

6

Ustanovením § 1 ods. 5 dekrétu 171/1991 Korm. rendelet (vládny dekrét č. 171/1991) z 27. decembra 1991, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1992, sa vylúčila možnosť osôb bez maďarskej štátnej príslušnosti s výnimkou osôb s povolením na trvalý pobyt a osôb, ktorým bolo priznané postavenie utečenca, nadobudnúť poľnohospodárske pozemky.

7

Termőföldről szóló 1994. évi LV. törvény (zákon č. LV z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch, ďalej len „zákon z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch“) ponechal v platnosti zákaz nadobúdania pozemkov uvedený v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, pričom ho rozšíril na právnické osoby bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú sídlo v Maďarsku.

8

Tento zákon bol zmenený s účinnosťou od 1. januára 2002 na základe termőföldről szóló 1994. évi LV. törvény módosításáról szóló 2001. évi CXVII. törvény (zákon č. CXVII z roku 2001 o zmene zákona č. LV z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch) s cieľom vylúčiť aj možnosť zmluvne zriadiť užívacie právo k poľnohospodárskym pozemkom v prospech fyzických osôb bez maďarskej štátnej príslušnosti alebo právnických osôb.

9

Po týchto zmenách § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch stanovoval, že „na účely zriadenia užívacieho práva k poľnohospodárskym pozemkom a práva na požívanie ich plodov a úžitkov zmluvou sa musia uplatniť ustanovenia kapitoly II týkajúce sa obmedzenia nadobúdania vlastníctva. …“.

10

Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch bolo následne zmenené na základe egyes agrár tárgyú törvények módosításáról szóló 2012. évi CCXIII. törvény (zákon č. CCXIII z roku 2012 o zmene niektorých zákonov o poľnohospodárstve). V znení po tejto zmene s účinnosťou od 1. januára 2013 tento § 11 ods. 1 stanovoval, že „užívacie právo zriadené zmluvou je neplatné okrem prípadu, keď bolo zriadené v prospech blízkeho príbuzného“.

11

Zákonom č. CCXIII z roku 2012 o zmene niektorých zákonov o poľnohospodárstve bol takisto do zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch vložený nový § 91 ods. 1, podľa ktorého „akékoľvek užívacie právo existujúce k 1. januáru 2013 a zriadené na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, ktorá uplynie po 30. decembri 2032, na základe zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú v blízkom príbuzenskom vzťahu, zanikne ex lege1. januára 2033“.

12

Mező- és erdőgazdasági földek forgalmáról szóló 2013. évi CXXII. törvény (zákon č. CXXII z roku 2013 o predaji poľnohospodárskych a lesných pozemkov) bol prijatý 21. júna 2013 a nadobudol účinnosť 15. decembra 2013.

13

V § 37 ods. 1 tohto zákona sa zachovalo pravidlo, podľa ktorého je užívacie právo k týmto pozemkom alebo právo na požívanie ich plodov a úžitkov zriadené zmluvou neplatné okrem prípadu, keď bolo zriadené v prospech osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu.

14

Mező‑ és erdőgazdasági földek forgalmáról szóló 2013. évi CXXII. törvénnyel összefüggő egyes rendelkezésekről és átmeneti szabályokról szóló 2013. évi CCXII. törvény (zákon č. CCXII z roku 2013, ktorým sa stanovujú niektoré ustanovenia a prechodné opatrenia týkajúce sa zákona č. CXXII z roku 2013 o predaji poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ďalej len „zákon z roku 2013 o prechodných opatreniach“) bol prijatý 12. decembra 2013 a nadobudol účinnosť 15. decembra 2013.

15

V znení relevantnom v rámci sporu vo veci samej § 108 ods. 1 tohto zákona stanovoval:

„Akékoľvek užívacie právo alebo právo na požívanie plodov a úžitkov existujúce k 30. aprílu 2014, zriadené na dobu neurčitú alebo na dobu určitú, ktorá uplynie po 30. apríli 2014, na základe zmluvy medzi osobami, ktoré nie sú v blízkom príbuzenskom vzťahu, zaniknú ex lege1. mája 2014.“

16

Na základe zákona č. CL z roku 2021, ktorým sa menia niektoré poľnohospodárske zákony, bola do zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach vložená kapitola 20/F. Táto kapitola, ktorá obsahuje nové § 108/B a 108/F, je nazvaná „Osobitné ustanovenia prijaté na vykonanie [rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432)] vydaného vo veci, ktorá bola predložená Súdnemu dvoru v dôsledku zániku užívacích práv k poľnohospodárskym pozemkom, ku ktorému dochádza ex lege“. Účinnosť nadobudla 1. januára 2022.

17

V § 108/B ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach v znení zákona č. CL z roku 2021, ktorým sa menia niektoré poľnohospodárske zákony, sa stanovuje:

„Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorej užívacie právo bolo vymazané z katastra nehnuteľností v súlade s § 108 ods. 1 v znení účinnom k 30. aprílu 2014…, alebo jej právny nástupca, môže podľa tejto kapitoly požiadať o opätovný zápis vymazaného užívacieho práva do katastra nehnuteľností, ako aj o náhradu, ktorá jej prináleží podľa tejto kapitoly.“

18

V § 108/F ods. 6 až 8 tohto zákona v znení zákona č. CL z roku 2021, ktorým sa menia niektoré poľnohospodárske zákony, sa stanovuje:

„6.   Vymazané užívacie právo môže byť predmetom opätovného zápisu, ak:

7.   Za osoby konajúce v dobrej viere sa nepovažujú:

8.   Za právnu prekážku opätovného zápisu sa považuje skutočnosť, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená alebo že vlastnícke právo k nej bolo prevedené kúpnou zmluvou nahrádzajúcou vyvlastnenie.“

19

V § 94 ingatlan‑nyilvántartásról szóló 1997. évi CXLI. törvény (zákon č. CXLI z roku 1997 o katastri nehnuteľností) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej (ďalej len „zákon o katastri nehnuteľností“) sa stanovovalo:

„1.   Na účely výmazu užívacích práv a práv na požívanie plodov a úžitkov, ktoré zaniknú na základe § 108 ods. 1 [zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach] (na účely tohto ustanovenia ďalej spoločne len ako ‚užívacie práva‘), z katastra nehnuteľností, zašle orgán poverený správou tohto katastra najneskôr do 31. októbra 2014 výzvu fyzickej osobe, ktorá je nositeľom užívacích práv, aby do pätnástich dní od doručenia tejto výzvy vyhlásila na tlačive schválenom ministerstvom, že v konkrétnom prípade existuje blízky príbuzenský vzťah spájajúci ju s osobou, ktorá je na dokumente slúžiacom na vykonanie zápisu uvedená ako vlastník nehnuteľnosti. V prípade nepredloženia vyhlásenia v stanovenej lehote sa žiadosti o osvedčenie po 31. decembri 2014 nevyhovie.

…

3.   Ak z vyhlásenia vyplynie, že neexistuje žiadny blízky príbuzenský vzťah, alebo ak sa nepredloží vyhlásenie včas, orgán poverený správou katastra nehnuteľností z úradnej moci do šiestich mesiacov od uplynutia lehoty určenej na predloženie vyhlásenia a najneskôr do 31. júla 2015 vymaže užívacie práva z katastra nehnuteľností.

…“

20

Dňa 30. decembra 2001 spoločnosť Readiness Kft. a GW uzavreli zmluvu o užívaní poľnohospodárskej parcely, ktorá patrí uvedenej spoločnosti a ktorá sa nachádza na území obce Kőszeg (Maďarsko). Užívacie právo GW bolo zapísané do katastra nehnuteľností rozhodnutím z 29. januára 2002, proti ktorému nebol podaný žiadny opravný prostriedok.

21

Dňa 18. mája 2012 bola do katastra nehnuteľností ako vlastník tejto parcely zapísaná KN.

22

Dňa 27. júla 2015 Vas Megyei Kormányhivatal Szombathelyi Járási Hivatal (Miestny úrad Vašskej župy – Okresný úrad Szombathely, Maďarsko) vykonal výmaz užívacieho práva GW z katastra nehnuteľností podľa § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach a § 94 ods. 1 a 3 zákona o katastri nehnuteľností z dôvodu, že GW nie je blízkym príbuzným vlastníka predmetnej poľnohospodárskej parcely.

23

Rozsudkom zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), Súdny dvor rozhodol, že článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej skôr zriadené užívacie práva k poľnohospodárskym pozemkom, ktorých nositelia nie sú blízkymi príbuznými vlastníka týchto pozemkov, zaniknú ex lege, a v dôsledku toho sa vymažú z katastra nehnuteľností.

24

Rozsudkom z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432), Súdny dvor rozhodol, že Maďarsko si tým, že prijalo § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach a v dôsledku toho zrušilo ex lege užívacie práva k poľnohospodárskym a lesným pozemkom nachádzajúcim sa v Maďarsku, ktorých priamymi alebo nepriamymi nositeľmi sú štátni príslušníci iných členských štátov, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 63 ZFEÚ a článku 17 Charty.

25

Dňa 30. novembra 2022 Národné centrum pre záležitosti katastra nariadilo podľa § 108/B a 108/F zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, ktoré boli do tohto zákona vložené zákonom č. CL z roku 2021, ktorým sa menia niektoré poľnohospodárske zákony, opätovný zápis užívacieho práva GW do katastra nehnuteľností, pričom spresnilo, že KN sa nemôže považovať za osobu konajúcu v dobrej viere v zmysle § 108/F ods. 7 tohto zákona, keďže bola vlastníkom predmetnej poľnohospodárskej parcely ku dňu, keď bolo toto užívacie právo vymazané z katastra nehnuteľností.

26

KN podala na vnútroštátny súd žalobu o neplatnosť tohto rozhodnutia o opätovnom zápise z dôvodu, že užívacie právo GW bolo do katastra nehnuteľností 29. januára 2002 zapísané protiprávne. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch v znení uplatniteľnom k tomuto dátumu totiž neumožňovalo zapísať do katastra nehnuteľností užívacie právo k poľnohospodárskej parcele po 1. januári 2002, keď bolo toto užívacie právo zriadené v prospech fyzickej osoby, ktorá nie je maďarským štátnym príslušníkom.

27

Národné centrum pre záležitosti katastra a GW navrhli danú žalobu zamietnuť z dôvodu, že neexistuje žiadna právna prekážka pre opätovný zápis predmetného užívacieho práva do katastra nehnuteľností a že zákon z roku 2013 o prechodných opatreniach v znení vyplývajúcom zo zákona č. CL z roku 2021, ktorým sa menia niektoré poľnohospodárske zákony, nepodmieňuje tento opätovný zápis žiadnym preskúmaním zákonnosti pôvodného zápisu tohto užívacieho práva do katastra nehnuteľností.

28

Na úvod vnútroštátny súd predovšetkým uvádza, že KN má bydlisko v Nemecku a že na investície do nehnuteľností realizované na území určitého členského štátu osobami, ktoré nemajú bydlisko v tomto členskom štáte, sa vzťahuje pôsobnosť článku 63 ZFEÚ. Ďalej zdôrazňuje, že užívacie právo GW k poľnohospodárskej parcele, o ktorú ide vo veci samej, nebolo zriadené zo strany KN, ale zo strany predchádzajúceho vlastníka tejto parcely, a že v dôsledku toho sa nemožno domnievať, že KN nekonala v dobrej viere. Tento súd napokon uvádza, že z dôvodu výmazu užívacieho práva GW z katastra nehnuteľností mala KN k uvedenej parcele neobmedzené vlastníctvo, a to až do opätovného zápisu tohto užívacieho práva. Po výmaze užívacieho práva GW z katastra nehnuteľností sa KN mohla tiež oprávnene domnievať, že má právo slobodne využívať predmetnú parcelu a počítať so zvýšením jej hodnoty.

29

S ohľadom na tieto spresnenia vnútroštátny súd po prvé zdôrazňuje, že § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch zakazoval od 1. januára 2002 zriadenie užívacieho práva k poľnohospodárskym pozemkom v prospech osôb, ktoré nie sú maďarskými štátnymi príslušníkmi. Podľa vnútroštátnej judikatúry navyše toto ustanovenie tiež bráni tomu, aby takéto právo mohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností po tomto dátume, aj keď zmluva o užívaní bola uzatvorená skôr.

30

V prejednávanej veci bolo užívacie právo GW k poľnohospodárskej parcele, o ktorú ide vo veci samej, zriadené na základe zmluvy uzavretej 30. decembra 2001, ale zápis tohto práva sa uskutočnil až 29. januára 2002. Zápis tohto užívacieho práva do katastra nehnuteľností bol preto podľa vnútroštátneho súdu protiprávny. Keďže proti rozhodnutiu o zápise nebol podaný žiadny opravný prostriedok, nadobudlo právoplatnosť.

31

Vnútroštátny súd po druhé uvádza, že rozhodnutie o opätovnom zápise užívacieho práva v prospech GW do katastra nehnuteľností bolo prijaté na základe § 108/B a 108/F zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach v znení zákona č. CL z roku 2021, ktorým sa menia niektoré poľnohospodárske zákony, pričom tieto ustanovenia boli prijaté na vykonanie rozsudku z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432).

32

Podľa § 108/F ods. 6 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach možno skôr vymazané užívacie právo opätovne zapísať do katastra nehnuteľností, ak sa vlastník alebo nositeľ užívacieho práva nepovažujú podľa odseku 7 uvedeného § 108/F za osoby konajúce v dobrej viere.

33

V súlade s uvedeným ustanovením sa nositeľ užívacieho práva považuje za osobu nekonajúcu v dobrej viere len vtedy, ak užívacie právo k nehnuteľnosti nadobudol na základe zmluvy alebo právneho úkonu nakladania s majetkom pre prípad smrti po 6. marci 2018 alebo ak pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti po tomto dátume bolo toto právo zachované v jeho prospech. Nositeľ užívacieho práva sa naopak nepovažuje za osobu nekonajúcu v dobrej viere, ak bolo jeho užívacie právo zapísané do katastra nehnuteľností v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou ku dňu tohto zápisu.

34

Vnútroštátny súd sa domnieva, že v bodoch 112, 117 a 122 rozsudku zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth (C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157), Súdny dvor uviedol, že sa vyžaduje zavedenie vnútroštátneho konania, ktoré zahŕňa preskúmanie zákonnosti zápisu užívacích práv v každom jednotlivom prípade.

35

Tento súd sa po tretie domnieva, že z rozsudku z 10. marca 2022, Grossmania (C‑177/20, EU:C:2022:175), vyplýva, že správne rozhodnutie, ktoré sa stalo právoplatným, ako je zápis užívacieho práva GW do katastra nehnuteľností, nemôže príslušnému vnútroštátnemu súdu brániť v tom, aby prijal všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie potrebného účinku práva Únie, ak by dodržiavanie zásady právnej istoty ohrozilo zásady efektivity práva Únie a lojálnej spolupráce.

36

V prejednávanej veci sa vnútroštátny súd domnieva, že vzhľadom na zásadu, podľa ktorej môže k výmazu užívacieho práva dôjsť len vtedy, ak príslušné vnútroštátne súdy môžu v každom jednotlivom prípade preskúmať zákonnosť pôvodného zápisu, musí dospieť k záveru o protiprávnosti pôvodného zápisu užívacieho práva GW do katastra nehnuteľností, a teda nezrovnalosti v súvislosti s opätovným zápisom tohto užívacieho práva. Ustanovenie § 108/F ods. 7 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach v znení zákona č. CL z roku 2021, ktorým sa menia niektoré poľnohospodárske zákony, mu totiž vykonanie takéhoto preskúmania zakazuje.

37

Za týchto podmienok Győri Törvényszék (Župný súd Győr, Maďarsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa článok 63 [ZFEÚ] a článok 17 Charty… vykladať v tom zmysle, že právna úprava členského štátu, ktorá v čase opätovného zápisu práva na užívanie do katastra nehnuteľností nariadeného v dôsledku konania o nesplnení povinnosti zo strany štátu – po výmaze tohto protiprávne, ale právoplatne zapísaného práva na užívanie – nestanovuje povinnosť preskúmať, či bol zápis práva na užívanie vykonaný v súlade so zákonom, je v súlade s týmito ustanoveniami?“

38

Maďarská vláda spochybňuje prípustnosť prejudiciálnej otázky z dôvodu, že ustanovenia práva Únie, ktorých výklad požaduje vnútroštátny súd, nesúvisia so sporom, ktorý uvedený súd prejednáva. V tejto súvislosti na jednej strane uvádza, že vnútroštátna právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, sa uplatňuje bez rozdielu a neodrádza nerezidentov od investovania alebo zachovania si investícií v Maďarsku. Na druhej strane žalobkyňa vo veci samej podľa nej nekonala v dobrej viere, pričom práva Únie sa údajne nemožno dovolávať na účely odôvodnenia zneužívajúceho konania.

39

V tomto ohľade treba pripomenúť, že ak nie je zrejmé, že výklad ustanovenia práva Únie nijako nesúvisí s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, námietka založená na neuplatniteľnosti tohto ustanovenia na spor vo veci samej nemá vplyv na prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ale patrí do vecného preskúmania otázok (rozsudok z 24. júla 2023, Lin, C‑107/23 PPU, EU:C:2023:606, bod 66 a citovaná judikatúra).

40

V tomto prípade nie je zrejmé, že by článok 63 ZFEÚ a článok 17 Charty boli na spor vo veci samej neuplatniteľné. Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania v tejto súvislosti vyplýva, že poľnohospodárska parcela, o ktorú ide vo veci samej, je vlastníctvom KN, ktorá má bydlisko v inom členskom štáte ako Maďarsko. Skutkové okolnosti sporu vo veci samej sa teda neobmedzujú na vnútorné záležitosti jedného členského štátu.

41

Navyše okolnosť, aj keby bola preukázaná, že žalobkyňa vo veci samej sa v skutočnosti chce dovolávať práva Únie na účely odôvodnenia zneužívajúceho právneho konania, sa týka hmotnoprávneho aspektu veci a v žiadnom prípade nemôže mať svojou povahou vplyv na prípustnosť položenej prejudiciálnej otázky.

42

Prejudiciálna otázka je preto prípustná.

43

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 63 ZFEÚ a článok 17 Charty majú vykladať v tom zmysle, že bránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej užívacie právo k poľnohospodárskej parcele nachádzajúcej sa na území tohto členského štátu, ktoré bolo po právoplatnom zápise do katastra nehnuteľností zrušené a z katastra nehnuteľností vymazané v dôsledku právnej úpravy uvedeného členského štátu v rozpore s týmito článkami, musí byť na žiadosť osoby, ktorá bola pozbavená tohto práva, opätovne zapísané do katastra nehnuteľností, aj keď bol pôvodný zápis uvedeného práva v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou ku dňu tohto zápisu.

44

Po prvé, ako to bolo uvedené v bode 20 tohto rozsudku, GW uzavrel 30. decembra 2001 zmluvu o užívaní so spoločnosťou založenou podľa maďarského práva, ktorá bola pred prevodom poľnohospodárskej parcely na KN jej vlastníkom. Toto užívacie právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností 29. januára 2002.

45

Vnútroštátny súd sa domnieva, že hoci zmluva o užívaní uzavretá zo strany GW bola ku dňu uzavretia v súlade so zákonom, príslušný zápis do katastra nehnuteľností bol ako taký protiprávny z dôvodu, že k nemu došlo po 1. januári 2002.

46

Uvádza, že zriadenie užívacieho práva k poľnohospodárskym pozemkom v prospech cudzích štátnych príslušníkov bolo od 1. januára 2002 zakázané z dôvodu zmeny § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch zákonom č. CXVII z roku 2001, ako sa uvádza v bode 8 tohto rozsudku. Maďarské súdy tomuto ustanoveniu údajne prisudzujú výklad v tom zmysle, že užívacie právo k týmto pozemkom v prospech cudzích štátnych príslušníkov, aj keď bolo zriadené pred 1. januárom 2002, už od tohto dňa nemožno zapísať do katastra nehnuteľností.

47

Po druhé treba na jednej strane uviesť, že 27. júla 2015 bolo užívacie právo GW vymazané z katastra nehnuteľností podľa § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach z dôvodu, že dotknutá osoba nebola blízkym príbuzným vlastníka poľnohospodárskej parcely.

48

Súdny dvor však svojím rozsudkom z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432), rozhodol, že Maďarsko si tým, že prijalo § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovení článku 63 ZFEÚ v spojení s článkom 17 Charty.

49

V nadväznosti na tento rozsudok maďarský zákonodarca zmenil zákon z roku 2013 o prechodných opatreniach s cieľom umožniť za určitých podmienok opätovný zápis užívacích práv, ktoré boli vymazané v súlade s § 108 ods. 1 tohto zákona, do katastra nehnuteľností.

50

Podľa tejto novej právnej úpravy GW dosiahol 30. novembra 2022 opätovný zápis svojho užívacieho práva do katastra nehnuteľností.

51

Na druhej strane sa zdá, že z rozhodnutia vnútroštátneho súdu možno vyvodiť, že na užívacie právo GW sa vzťahuje pôsobnosť článku 63 ZFEÚ, keďže dotknutá osoba je štátnym príslušníkom iného členského štátu než Maďarsko. Na prejudiciálnu otázku preto treba odpovedať na základe tohto predpokladu, ktorý však vnútroštátny súd musí overiť.

52

Po tretie Súdny dvor rozhodol, že opätovný zápis užívacích práv zrušených v rozpore s článkom 63 ZFEÚ do katastra nehnuteľností je najvhodnejším prostriedkom, prinajmenšom s účinkom do budúcnosti, na obnovenie právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa dotknutá osoba nachádzala v prípade, ak by nedošlo k protiprávnemu zrušeniu jej práv. V osobitných prípadoch však môžu objektívne a legitímne prekážky, najmä právnej povahy, takémuto opatreniu brániť, najmä ak po zrušení užívacích práv nový vlastník nadobudol v dobrej viere pozemky, na ktoré sa vzťahovali predmetné práva, alebo ak boli tieto pozemky reštrukturalizované. Len ak by sa takýto opätovný zápis skutočne ukázal ako nemožný, malo by sa na odstránenie protiprávnych následkov porušenia práva Únie priznať bývalým nositeľom užívacích práv, ktoré boli zrušené, právo na finančnú alebo inú náhradu, ktorej hodnota bude spôsobilá finančne nahradiť hospodársku stratu vyplývajúcu zo zrušenia týchto práv (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2022, Grossmania, C‑177/20, EU:C:2022:175, body 66 a 68).

53

S ohľadom na tieto spresnenia treba určiť, či článok 63 ZFEÚ a článok 17 Charty bránia tomu, aby užívacie právo k poľnohospodárskej parcele nachádzajúcej sa v Maďarsku mohlo byť na žiadosť osoby, ktorá bola tohto práva pozbavená, opätovne zapísané do katastra nehnuteľností, hoci vlastník tejto parcely nemá bydlisko v Maďarsku a toto užívacie právo bolo pôvodne zapísané do katastra nehnuteľností v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou ku dňu tohto zápisu.

54

Článok 63 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti zakazuje obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi (rozsudok zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth, C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157, bod 61, ako aj citovaná judikatúra).

55

Operácie, ktorými nerezidenti realizujú investície do nehnuteľností na území určitého členského štátu, spadajú pod pohyb kapitálu v zmysle článku 63 ZFEÚ. Tak je to najmä v prípade investícií do nehnuteľností týkajúcich sa, ako je to v prejednávanej veci, nadobudnutia práva vlastniť poľnohospodársku pôdu [pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth, C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157, body 56 a 57, ako aj z 18. januára 2024, JD (Podmienka bydliska), C‑562/22, EU:C:2024:55, body 30 a 31].

56

Navyše vnútroštátne opatrenie, ktoré sa uplatňuje bez rozdielu, môže predstavovať obmedzenie voľného pohybu kapitálu, ak svojou povahou môže ovplyvniť situáciu investora, najmä ak môže mať za následok odradenie investorov z iných členských štátov od realizácie alebo zachovania si investície v dotknutom členskom štáte (pozri v tomto ohľade najmä rozsudky zo 4. júna 2002, Komisia/Francúzsko, C‑483/99, EU:C:2002:327, body 38 až 42; z 13. mája 2003, Komisia/Španielsko, C‑463/00, EU:C:2003:272, body 54 až 62; z 10. novembra 2011, Komisia/Portugalsko, C‑212/09, EU:C:2011:717, bod 65, ako aj z 8. mája 2013, Libert a i., C‑197/11 a C‑203/11, EU:C:2013:288, body 64 až 66).

57

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že KN má bydlisko v Nemecku a že právnou úpravou dotknutou vo veci samej sa v prospech tretích osôb ukladá povinnosť obnoviť užívacie právo k poľnohospodárskym parcelám nachádzajúcim sa v Maďarsku vrátane tých, ktoré patria KN, v dôsledku čoho sa znižuje hodnota týchto pozemkov a obmedzuje sa schopnosť ich vlastníkov vrátane vlastníkov s bydliskom v inom členskom štáte užívať majetok, ktorý nadobudli tak, že doň investovali kapitál.

58

Takáto právna úprava teda predstavuje obmedzenie základnej slobody zaručenej článkom 63 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok zo 6. marca 2018, SEGRO a Horváth, C‑52/16 a C‑113/16, EU:C:2018:157, bod 64).

59

Opatrenie, ktoré obmedzuje voľný pohyb kapitálu, môže byť prípustné len pod podmienkou, že je na jednej strane odôvodnené dôvodmi uvedenými v článku 65 ZFEÚ alebo naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu a na druhej strane že je v súlade so zásadou proporcionality, čo si vyžaduje, aby bolo vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľa, ktorý legitímne sleduje, a nešlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie [rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, body 59 a 60].

60

Navyše treba tiež pripomenúť, že základné práva zaručené Chartou sa uplatnia vo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Únie, a teda musia byť dodržané najmä vtedy, keď tak ako v prejednávanej veci vnútroštátna právna úprava môže svojou povahou narušiť jednu alebo viacero základných slobôd zaručených Zmluvou o FEÚ a dotknutý členský štát sa na účely odôvodnenia takéhoto narušenia odvoláva na dôvody uvedené v článku 65 ZFEÚ alebo na naliehavé dôvody všeobecného záujmu uznané právom Únie. V takomto prípade sa na dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu môžu stanovené výnimky vzťahovať len vtedy, ak je v súlade so základnými právami, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, body 63 a 64, ako aj citovanú judikatúru].

61

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania po prvé vyplýva, že cieľom právnej úpravy dotknutej vo veci samej je vykonať rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov) (C‑235/17, EU:C:2019:432), podľa ktorého je predchádzajúca maďarská právna úprava v rozpore s článkom 63 ZFEÚ a článkom 17 Charty, pokiaľ ide o obnovenie práv nositeľov užívacieho práva, ktorí boli tak ako GW svojich práv zbavení spôsobom nezlučiteľným s týmito článkami.

62

Treba uviesť, že takýto cieľ predstavuje naliehavý dôvod všeobecného záujmu.

63

V tomto ohľade treba zdôrazniť, že podľa článku 260 ods. 1 ZFEÚ pritom platí, že ak Súdny dvor konštatuje, že členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zmlúv, je tento členský štát povinný prijať potrebné opatrenia, aby vyhovel rozsudku Súdneho dvora, ktorý má právnu silu rozhodnutej veci v skutkových a právnych bodoch, o ktorých sa skutočne alebo nevyhnutne rozhodlo v dotknutom súdnom rozhodnutí. Maďarský zákonodarca bol teda povinný zmeniť ustanovenia vnútroštátneho práva, o ktorých bolo takýmto rozsudkom rozhodnuté, že sú v rozpore s právom Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2022, Grossmania, C‑177/20, EU:C:2022:175, body 35 a 36).

64

Pokiaľ ide po druhé o dodržiavanie zásady proporcionality, treba jednak pripomenúť, že vnútroštátna právna úprava je spôsobilá zaručiť dosiahnutie uvedeného cieľa len vtedy, ak skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho koherentne a systematicky [rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, bod 61]. V prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by na základe právnej úpravy, o ktorú ide vo veci samej, nebolo možné obnoviť práva, ktoré dotknutým nositeľom užívacieho práva vyplývajú z práva Únie.

65

Na druhej strane sa nezdá, že by takáto právna úprava išla nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie takéhoto cieľa, čo však prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

66

Ako bolo pripomenuté v bode 52 tohto rozsudku, priznanie náhrady bývalému nositeľovi práva namiesto opätovného zápisu možno považovať za obnovenie práv, ktoré dotknutej osobe vyplývajú z práva Únie, len v prípade existencie objektívnych a legitímnych prekážok opätovného zápisu užívacieho práva do katastra nehnuteľností. Skutočnosť, že pôvodný zápis užívacieho práva GW do katastra nehnuteľností bol podľa vnútroštátneho súdu v rozpore s § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch v znení uplatniteľnom ku dňu tohto zápisu, nepredstavuje takúto objektívnu a legitímnu prekážku.

67

V tejto súvislosti zo samotného návrhu na začatie prejudiciálneho konania predovšetkým vyplýva, že zmluva o užívaní, o ktorú ide vo veci samej, bola uzavretá v súlade so zákonnými ustanoveniami uplatniteľnými ku dňu jej vzniku, čo je skutočnosť, ktorú treba zohľadniť [pozri analogicky rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, body 73 až 75]. Za protiprávny by bolo možné považovať len zápis tohto užívacieho práva do katastra nehnuteľností na základe súdneho výkladu § 11 ods. 1 zákona z roku 1994 o poľnohospodárskych pozemkoch v znení uplatniteľnom ku dňu zápisu užívacieho práva GW do katastra nehnuteľností. Členský štát môže prijať právne predpisy, v rámci ktorých rozhodne, že takáto nezrovnalosť vyplývajúca z jeho vnútroštátneho práva sa už nebude sankcionovať.

68

Ďalej treba pripomenúť, že užívacie právo, o ktoré ide vo veci samej, bolo riadne zapísané do katastra nehnuteľností 29. januára 2002 a že tento zápis sa stal právoplatným. Podľa maďarského práva však dôsledkom takéhoto zápisu bolo, že dotknuté užívacie právo existovalo, kým sa nepreukázal opak [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, bod 79]. Rovnako je nesporné, že GW mohol toto právo požívať bez narušenia až do 27. júla 2015. Zásada právnej istoty teda tiež svedčí v prospech obnovenia užívacieho práva GW, aj keď by jeho pôvodný zápis do katastra nehnuteľností bolo možné považovať za protiprávny [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, bod 80].

69

Navyše takáto protiprávnosť, ku ktorej došlo pri pôvodnom zápise užívacieho práva k pozemkom do katastra nehnuteľností, mohla byť predmetom sankcií, ktoré by menej zasahovali do práv nositeľa užívacieho práva, ak by maďarské orgány preukázali väčšiu starostlivosť a voči tejto protiprávnosti by zasiahli ab initio [pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, bod 108].

70

Ako navyše uviedla generálna advokátka v bodoch 66 až 68 svojich návrhov, právo KN vlastniť majetok nebolo právnou úpravou, o ktorú ide vo veci samej, neprimerane ovplyvnené. Táto právna úprava má totiž za následok iba opätovné priznanie práv v prospech KN, ktoré táto nadobudla od bývalého vlastníka poľnohospodárskej parcely dotknutej vo veci samej, ktorý nemal užívacie právo, pričom užívacie právo k tejto parcele zriadené v prospech GW bolo právoplatne zapísané do katastra nehnuteľností pred dňom, keď sa KN stala jej vlastníkom bez užívacieho práva.

71

Napokon je pravda, že Súdny dvor rozhodol, ako to uviedol vnútroštátny súd, že preskúmanie podmienok, za ktorých boli zriadené užívacie práva, v každom jednotlivom prípade by bolo opatrením, ktoré je viac primerané cieľu boja proti zneužívajúcim praktikám v oblasti nadobúdania a využívania poľnohospodárskych pozemkov než rozhodnutie maďarského zákonodarcu zrušiť ex lege užívacie práva, ktorých nositeľmi sú iné osoby ako blízki príbuzní vlastníka dotknutej poľnohospodárskej parcely [rozsudok z 21. mája 2019, Komisia/Maďarsko (Užívanie poľnohospodárskych pozemkov), C‑235/17, EU:C:2019:432, body 115 až 119]. Z takéhoto posúdenia však vôbec nevyplýva, že ho možno uplatniť na prípad, keď tento zákonodarca rozhodne opätovne zapísať takéto práva do katastra nehnuteľností nie s cieľom bojovať proti týmto zneužívajúcim praktikám, ale s cieľom zabezpečiť dodržiavanie práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z práva Únie.

72

Po tretie treba ešte preskúmať, ako to bolo pripomenuté v bode 60 tohto rozsudku, či právo vlastniť majetok, ako je zaručené článkom 17 Charty, môže svojou povahou brániť takej právnej úprave, o akú ide vo veci samej.

73

V tomto ohľade podľa článku 17 ods. 1 Charty každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho a nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá náhrada.

74

Užívanie majetku môže byť upravené zákonom v nevyhnutnej miere v súlade so všeobecným záujmom. Okrem toho v súlade s článkom 52 ods. 1 Charty výkon práv a slobôd zakotvených v Charte, akým je vlastnícke právo, možno obmedziť vtedy, keď sú takéto obmedzenia ustanovené zákonom, rešpektujú podstatu týchto práv a slobôd a za predpokladu dodržania zásady proporcionality sú nevyhnutné a skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo potrebe ochrany práv a slobôd iných.

75

Hoci nič nenasvedčuje tomu, že by právo KN vlastniť poľnohospodársku parcelu dotknutú vo veci samej bez užívacieho práva nebolo nadobudnuté zákonným spôsobom v zmysle článku 17 ods. 1 Charty, neplatí to v prípade operácie, v rámci ktorej k nej KN nadobudla neobmedzené vlastníctvo z dôvodu výmazu zápisu užívacieho práva GW k tejto parcele v katastri nehnuteľností. Ako totiž vyplýva z bodu 61 tohto rozsudku, k takejto operácii došlo v rozpore s článkom 63 ZFEÚ a článkom 17 Charty.

76

Z toho vyplýva, že neobmedzené vlastníctvo poľnohospodárskej parcely, o ktorú ide vo veci samej, nadobudnuté zo strany KN v nadväznosti na výmaz užívacieho práva GW podľa § 108 ods. 1 zákona z roku 2013 o prechodných opatreniach a § 94 ods. 1 a 3 zákona o katastri nehnuteľností, ktorý bol účinný ku dňu tohto výmazu, nemožno považovať za „oprávnene nadobudnuté“ v zmysle článku 17 ods. 1 Charty. Právnu úpravu, o ktorú ide vo veci samej a ktorou bolo toto užívacie právo opätovne zapísané do katastra nehnuteľností, preto nemožno považovať za obmedzenie práv, ktoré KN môže vyvodzovať z článku 17 Charty.

77

Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že článok 63 ZFEÚ a článok 17 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej užívacie právo, ktoré bolo zriadené k poľnohospodárskej parcele nachádzajúcej sa na území tohto členského štátu a ktoré bolo po právoplatnom zápise do katastra nehnuteľností zrušené a z katastra nehnuteľností vymazané v dôsledku právnej úpravy uvedeného členského štátu v rozpore s týmito článkami, musí byť na žiadosť osoby, ktorá bola pozbavená tohto práva, opätovne zapísané do katastra nehnuteľností, aj keď bol pôvodný zápis tohto práva v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou ku dňu tohto zápisu.

78

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

Článok 63 ZFEÚ a článok 17 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia právnej úprave členského štátu, podľa ktorej užívacie právo, ktoré bolo zriadené k poľnohospodárskej parcele nachádzajúcej sa na území tohto členského štátu a ktoré bolo po právoplatnom zápise do katastra nehnuteľností zrušené a z katastra nehnuteľností vymazané v dôsledku právnej úpravy uvedeného členského štátu v rozpore s týmito článkami, musí byť na žiadosť osoby, ktorá bola pozbavená tohto práva, opätovne zapísané do katastra nehnuteľností, aj keď bol pôvodný zápis tohto práva v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou uplatniteľnou ku dňu tohto zápisu.