–

RWE Power Aktiengesellschaft, v zastúpení: L. Freiherr von Rummel a R. Stein, Rechtsanwälte,

–

Hauptzollamt Duisburg, v zastúpení: S. Imhof, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: A. Armenia a R. Pethke, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 14 ods. 1 písm. a) a článku 21 ods. 3 smernice Rady 2003/96/ES z 27. októbra 2003 o reštrukturalizácii právneho rámca spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny (Ú. v. EÚ L 283, 2003, s. 51; Mim. vyd. 09/001, 405).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou RWE Power Aktiengesellschaft (ďalej len „RWE Power“) a Hauptzollamt Duisburg (Hlavný colný úrad Duisburg, Nemecko) vo veci odmietnutia tohto úradu oslobodiť od dane elektrinu, ktorú RWE Power používala v rokoch 2003 a 2004 v povrchových baniach, ako aj vo svojich elektrárňach v rámci svojej činnosti výroby elektrickej energie.

3

Odôvodnenia 2 až 5 a odôvodnenie 24 smernice 2003/96 znejú takto:

…

4

Článok 1 tejto smernice uvádza:

„Členské štáty zdaňujú energetické výrobky a elektrinu v súlade s touto smernicou.“

5

Článok 2 uvedenej smernice vo svojom odseku 1 písm. b) stanovuje, že na účely tejto smernice sa pojem „energetické výrobky“ uplatňuje najmä na výrobky, na ktoré sa vzťahuje číselný znak KN 2702, ktorý zodpovedá „hnedé[mu] uhli[u], tiež aglomerované[mu], okrem gagátu“.

6

Článok 14 tej istej smernice znie:

„1.   Okrem všeobecných ustanovení stanovených v smernici [Rady] 92/12/EHS [z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov (Ú. v. ES L 76, 1992, s. 1; Mim. vyd. 09/001, s. 179), zmenenej smernicou 2000/47/ES z 20. júla 2000 (Ú. v. ES L 193, 2000, s. 73; Mim. vyd. 02/010, s. 186)] o používaní zdaniteľných výrobkov, ktoré sú oslobodené od daní a bez toho, aby boli dotknuté ostatné ustanovenia spoločenstva, členské štáty oslobodzujú od daní na základe podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správneho a spravodlivého uplatňovania takýchto oslobodení od daní a zabránenia krátenia daní, daňových únikov a zneužívania:

…

…

2.   Členské štáty môžu obmedziť rozsah oslobodení od daní ustanovený v odseku 1 písm. b) a c) na medzinárodnú dopravu a dopravu vo vnútri spoločenstva. Okrem toho, ak členský štát uzatvoril dvojstrannú dohodu s iným členským štátom, môže tiež upustiť od daňových úľav ustanovených v odseku 1 písm. b) a c). V takýchto prípadoch členské štáty môžu uplatňovať úroveň zdaňovania nižšiu ako je minimálna úroveň stanovená v tejto smernici.“

7

Podľa článku 21 ods. 3 tejto smernice:

„Spotreba energetických výrobkov v rámci areálu podniku vyrábajúceho energetické výrobky sa nepovažuje za zdaniteľnú udalosť, ktorá je dôvodom na zdaňovanie, ak spotreba pozostáva z energetických výrobkov vyrábaných v areáli podniku. Členské štáty tiež môžu považovať spotrebu elektrickej energie a ostatných energetických výrobkov, ktoré sa nevyrábajú v areáli takéhoto podniku a spotrebu energetických výrobkov a elektriny v areáli podniku vyrábajúceho palivá používané na výrobu elektriny za takú, ktorá nie je dôvodom vzniku zdaňovacej udalosti. Ak je spotreba určená na účely, ktoré sa netýkajú výroby energetických výrobkov a najmä na pohon vozidiel, považuje sa za zdaniteľnú udalosť, ktorá je dôvodom na zdaňovanie.“

8

Článok 21 ods. 5 tretí pododsek uvedenej smernice uvádza:

„Subjekt vyrábajúci elektrinu pre svoju vlastnú spotrebu sa považuje za distribútora. Napriek článku 14 ods. 1 písm. a) členské štáty môžu oslobodiť od daní malých výrobcov elektriny za podmienky, že zdaňujú energetické výrobky používané na výrobu uvedenej elektriny.“

9

V Nemecku je daň z elektriny upravená najmä v Stromsteuergesetz (zákon o dani z elektriny) z 24. marca 1999 (BGBl. 1999 I, s. 378, a BGBl. 2000 I, s. 147) v znení zákona z 23. decembra 2002 (BGBl. 2002 I, s. 4602) a zákona z 29. decembra 2003 (BGBl. 2003 I, s. 3076), uplatniteľných na zdaňovacie obdobia rokov 2003 a 2004 (ďalej len „StromStG“).

10

V § 9 ods. 1 bode 2 StromStG sa stanovuje, že elektrina odobratá na účely výroby elektriny je oslobodená od dane z elektriny.

11

Ustanovenie § 11 StromStG oprávňuje spolkové ministerstvo financií prijať vyhláškou najmä ustanovenia vykonávajúce daňové zvýhodnenia stanovené v § 9 StromStG.

12

Príslušná vyhláška uvedeného ministerstva, teda Verordnung zur Durchführung des Stromsteuergesetzes (vyhláška, ktorou sa vykonáva zákon o dani z elektriny) z 31. mája 2000 (BGBl. 2000 I, s. 794), v článku 12 ods. 1 bode 1 stanovuje, že pojem „elektrina odobratá na účely výroby elektriny“ v zmysle článku 9 ods. 1 bodu 2 StromStG sa vzťahuje na elektrinu technicky spotrebovanú na účely výroby elektriny v zariadeniach, ktoré sú pomocné a podporné pre zariadenie na výrobu elektriny, najmä spotrebovanú na úpravu vôd, dodávky vody na výrobu pary, vetranie, dodávky paliva a čistenie spalín.

13

RWE Power prevádzkovala v baníckom revíri v Porýní tri povrchové hnedouhoľné bane v samostatných lokalitách, z ktorých ťažila hnedé uhlie predovšetkým na výrobu elektriny vo svojich elektrárňach a v rozsahu 10 % na výrobu brikiet a hnedouhoľného prachu vo svojich závodoch.

14

V roku 2004 RWE Power odoberala elektrinu v celkovej výške 2847925,939 megawatt hodiny (Mwh) pre povrchové bane, ktorú v podstate využívala po prvé na prevádzku hydraulických čerpadiel na znižovanie hladiny podzemnej vody, po druhé na prevádzku veľkých mechanizmov, ako sú kolesové rýpadlá, ktoré odhrabávali hnedé uhlie a hlušinu, a zakladačov, ktoré zapĺňali povrchovú baňu hlušinou na inom mieste, po tretie na osvetlenie povrchovej bane a po štvrté na prepravu hnedého uhlia na elektricky poháňaných nákladných vlakoch po vlastných koľajniciach a na elektricky poháňaných pásových dopravníkoch, ktoré prepravovali tak surové hnedé uhlie, ako aj hlušinu.

15

Prevádzka elektrární spoločnosti RWE Power bola založená na nepretržitej výrobe elektriny. Aby sa zabezpečila táto nepretržitá výroba, RWE Power udržiavala zásoby hnedého uhlia, z ktorých sa hnedé uhlie dodávalo podľa potreby do kotlov v elektrárňach. Hnedé uhlie sa skladovalo v každej z povrchových baní. Následne sa z týchto baní dopravovalo do zásobníkov elektrární pomocou pásového dopravníka alebo vlastnej elektrickej železnice podniku. Odtiaľ hnedé uhlie prekladali elektricky poháňané bagre na pásový dopravník, ktorý ho presunul do mlynov. Napokon sa pomleté hnedé uhlie dodávalo do zásobníka kotla.

16

V rámci daňovej kontroly, ktorú nariadil Hlavný colný úrad Duisburg, sa v správe z 20. mája 2009 dospelo k záveru, že príprava hnedého uhlia sa má kvalifikovať ako „výroba paliva“, a preto podlieha dani z elektriny. Ten istý záver platil údajne aj pre všetku elektrinu odoberanú na účely ťažby a prepravy hnedého uhlia, a tak daň z elektriny bola splatná aj za elektrinu používanú pre uhoľné bagre, pásové dopravníky a uhoľné mlyny.

17

Keďže námietka podaná spoločnosťou RWE Power proti colnému výmeru, ktorý 8. októbra 2009 vydal Hlavný colný úrad Duisburg v nadväznosti na túto daňovú kontrolu, bola zamietnutá, RWE Power sa obrátila na Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf, Nemecko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania.

18

Pred týmto súdom RWE Power zopakovala svoj názor, že podľa smernice 2003/96 sa na všetku elektrinu potrebnú na výrobu elektriny musí vzťahovať oslobodenie od dane. Oslobodenie od dane z elektriny by sa malo v zásade vzťahovať na všetky pomocné a podporné zariadenia, bez ktorých zariadenie na výrobu elektriny nemôže fungovať. Hnedé uhlie by sa preto malo považovať za palivo, a tak elektrina použitá na jeho ťažbu a prepravu v povrchových baniach je tiež oslobodená od dane z elektriny.

19

Vnútroštátny súd má pochybnosti, pokiaľ ide o presný rozsah oslobodenia od dane stanoveného v článku 14 ods. 1 písm. a) smernice 2003/96.

20

Za týchto okolností Finanzgericht Düsseldorf (Finančný súd Düsseldorf) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 ods. 1 písm. a) prvá veta smernice 2003/96 v spojení s článkom 21 ods. 3 druhou vetou tejto smernice vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane pre „elektrinu používanú na výrobu elektriny“ stanovené v tomto ustanovení sa vzťahuje na elektrinu, ktorá sa používa pri ťažbe energetického výrobku, ako je hnedé uhlie, v povrchovej bani a pri premene a neskoršom spracovaní tohto energetického výrobku v elektrárňach na účely výroby elektriny.

22

V súlade s článkom 14 ods. 1 písm. a) prvou vetou smernice 2003/96 členské štáty oslobodzujú od daní na základe podmienok, ktoré stanovia na účely zabezpečenia správneho a spravodlivého uplatňovania takýchto oslobodení od daní a zabránenia krátenia daní, daňových únikov a zneužívania, energetické výrobky a elektrinu používanú na výrobu elektriny, ako aj elektrinu používanú na udržiavanie schopnosti vyrábať elektrinu.

23

Článok 21 ods. 3 prvá veta smernice 2003/96 stanovuje, že spotreba energetických výrobkov v rámci areálu podniku vyrábajúceho energetické výrobky sa nepovažuje za zdaniteľnú udalosť, ktorá je dôvodom na zdaňovanie daňou z energetických výrobkov, ak spotreba pozostáva z energetických výrobkov vyrábaných v areáli podniku. V druhej vete tohto odseku sa spresňuje, že členské štáty tiež môžu považovať spotrebu elektrickej energie a ostatných energetických výrobkov, ktoré sa nevyrábajú v areáli takéhoto podniku, a spotrebu energetických výrobkov a elektriny v areáli podniku vyrábajúceho palivá používané na výrobu elektriny za takú, ktorá nie je dôvodom vzniku zdaňovacej udalosti.

24

Na úvod treba pripomenúť, že cieľom smernice 2003/96 je, ako vyplýva z odôvodnení 3 až 5 a článku 1 tejto smernice, stanoviť harmonizovaný systém zdaňovania energetických výrobkov a elektriny, v rámci ktorého je zdanenie pravidlom, v súlade s podmienkami stanovenými touto smernicou (rozsudok z 3. decembra 2020, Repsol Petróleo, C‑44/19, EU:C:2020:982, bod 21).

25

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry ustanovenia týkajúce sa oslobodení uvedené v smernici 2003/96 majú byť predmetom autonómneho výkladu založeného na ich znení, ako aj na štruktúre tejto smernice a cieľoch, ktoré sleduje (rozsudok zo 7. marca 2018, Cristal Union,C‑31/17, EU:C:2018:168, bod 21 a citovaná judikatúra).

26

V prvom rade, pokiaľ ide o znenie článku 14 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice 2003/96, z výrazu „energetické výrobky a elektrin[a] používan[é] na výrobu elektriny“ uvedeného v tomto ustanovení vyplýva, že používanie elektriny je charakterizované z dvoch hľadísk.

27

Na jednej strane musí k používaniu elektriny dôjsť v rámci výroby elektriny tak, že sa priamo prispieva k technologickému procesu tejto výroby (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. decembra 2020, Repsol Petróleo, C‑44/19, EU:C:2020:982, bod 34 a citovaná judikatúra). Z toho vyplýva, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 53 až 55 svojich návrhov, že na použitie elektriny na premenu a spracovanie energetického produktu, ako je hnedé uhlie, takým spôsobom, ako je lámanie, oddeľovanie cudzích telies, mletie a sušenie, sa môže vzťahovať oslobodenie stanovené v článku 14 ods. 1 písm. a) prvej vete smernice 2003/96, ak sú tieto činnosti nevyhnutné a priamo prispievajú k procesu výroby elektriny. Naopak, ako uviedol generálny advokát v bode 39 svojich návrhov, oslobodenie od dane na základe tohto ustanovenia sa nevzťahuje na použitie elektriny, ku ktorému dochádza jednoducho pri výrobe elektriny, ako je to najmä v prípade spotreby elektriny v administratívnych budovách elektrárne.

28

Na druhej strane oslobodenie od dane predpokladá, že elektrina sa používa na výrobu elektriny, a nie na výrobu energetického výrobku, ako je hnedé uhlie. Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bodoch 50 a 51 svojich návrhov, že vzhľadom na to, že elektrina sa používa v rámci všetkých činností týkajúcich sa výroby hnedého uhlia, najmä pri jeho ťažbe a preprave na účely skladovania, na túto spotrebu sa nevzťahuje oslobodenie stanovené v článku 14 ods. 1 písm. a) prvej vete smernice 2003/96.

29

V tejto súvislosti je irelevantné, že surovina, ako je hnedé uhlie, sa ťaží z bane, aby sa následne používala v rámci integrovaného procesu výroby elektriny, ktorý sa uskutočňuje na tom istom výrobnom mieste alebo aspoň v blízkosti miesta ťažby, a tak ťažba hnedého uhlia a jeho preprava predstavujú čiastkové etapy vlastné tomuto konkrétnemu spôsobu výroby elektriny. Samotná okolnosť, že použitá elektrina vedie k výrobe elektriny iba prostredníctvom energetického výrobku, ktorý je sám osebe predmetom zdanenia stanoveného smernicou 2003/96, totiž preukazuje, že táto elektrina neprispieva „priamo“ k technologickému procesu výroby elektriny, čo je v rozpore s požiadavkou vyplývajúcou z bodu 27 tohto rozsudku.

30

V druhom rade, pokiaľ ide o štruktúru smernice 2003/96, treba pripomenúť, že cieľom tejto smernice nie je zaviesť všeobecné oslobodenia od dane. Vzhľadom na to, že článok 14 ods. 1 smernice 2003/96 taxatívne stanovuje povinné oslobodenia záväzné pre členské štáty v rámci zdaňovania energetických výrobkov a elektriny, nemožno jeho ustanovenia vykladať extenzívne, inak by bolo zosúladené zdaňovanie zavedené touto smernicou zbavené akéhokoľvek potrebného účinku (rozsudky zo 7. marca 2018, Cristal Union, C‑31/17, EU:C:2018:168, body 24 a 25, ako aj zo 7. novembra 2019, Petrotel‑Lukoil, C‑68/18, EU:C:2019:933, bod 40).

31

Preto, aj keď je možné sa domnievať, že všetka spotreba elektriny, bez ohľadu na fázu výroby elektriny, v ktorej k nej dochádza, nie je bez súvislosti s elektrinou, ktorá bola nakoniec vyrobená, nič to nemení na tom, že na účely zachovania potrebného účinku výnimočného charakteru oslobodenia od dane, treba prijať záver, že oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje len na použitie, ktoré priamo prispieva k technologickému procesu výroby elektriny, s vylúčením najmä akejkoľvek výroby elektriny, ku ktorej dochádza v skoršej fáze na účely výroby energetického medziproduktu, ktorý samotný sa používa na výrobu elektriny v neskoršej fáze.

32

V tomto kontexte treba pripomenúť, že Súdny dvor rozhodol, že vzhľadom na oslobodenie od dane stanovené v článku 14 ods. 1 písm. c) smernice 2003/96, podľa ktorého sú od dane oslobodené energetické výrobky dodávané na používanie ako palivo na účely námornej plavby v rámci vôd spoločenstva (vrátane rybolovu), okrem športového plavidla, a elektrina vyrábaná na palube plavidla, uplatnenie tohto oslobodenia vyžaduje, aby činnosti námornej plavby slúžili priamo na poskytnutie služieb za odplatu, a nie na hocijaký účel (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. júla 2017, Vakarų Baltijos laivų statykla, C‑151/16, EU:C:2017:537, body 29 a 30).

33

Tento výklad potvrdzujú ustanovenia článku 21 ods. 3 druhá veta smernice 2003/96, podľa ktorých najmä členské štáty môžu odchylne považovať spotrebu elektriny, ktorá nebola vyrobená v areáli podniku vyrábajúceho energetické výrobky, ako aj spotrebu elektriny v priestoroch podniku vyrábajúceho palivá určené na výrobu elektriny, za nezdaniteľnú udalosť.

34

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, toto fakultatívne oslobodenie by bolo zbavené potrebného účinku, ak by sa na elektrinu používanú v rámci výroby energetického výrobku, ktorý samotný sa používa na výrobu elektriny, vzťahovalo už povinné oslobodenie od dane stanovené v článku 14 ods. 1 písm. a) prvej vete tejto smernice, a to len z dôvodu blízkosti dvoch miest výroby. V prejednávanej veci však Spolková republika Nemecko podľa údajov uvedených v návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyužila možnosť stanovenú v druhej vete odseku 3 tohto článku 21.

35

V treťom rade, pokiaľ ide o účel sledovaný smernicou 2003/96, treba najskôr uviesť, že táto smernica tým, že stanovuje harmonizovaný režim zdaňovania energetických výrobkov a elektriny, má za cieľ, ako vyplýva z jej odôvodnení 2 až 5 a 24, podporovať náležité fungovanie vnútorného trhu v odvetví energetiky tým, že vylúči narušenie hospodárskej súťaže (rozsudok zo 7. marca 2018, Cristal Union, C‑31/17, EU:C:2018:168, bod 29).

36

Na tieto účely, pokiaľ ide o výrobu elektriny, normotvorca Európskej únie rozhodol, ako vyplýva najmä zo strany 5 dôvodovej správy návrhu smernice Rady o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov (Ú. v. ES C 139, 1997, s. 14), uložiť členským štátom podľa článku 1 smernice 2003/96 povinnosť zdaniť vyrobenú elektrinu, pričom energetické výrobky používané na jej výrobu musia byť oslobodené od dane, a to s cieľom predísť dvojitému zdaneniu elektriny (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. marca 2018, Cristal Union, C‑31/17, EU:C:2018:168, bod 30).

37

Ak by elektrina používaná na výrobu elektriny výrobným zariadením, o aké ide vo veci samej, nebola oslobodená od dane podľa článku 14 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice 2003/96, viedlo by to k nebezpečenstvu dvojitého zdanenia, keďže takto vyrobená elektrina by bola zdanená aj podľa článku 1 tejto smernice.

38

Smernica 2003/96 nevylučuje každé nebezpečenstvo dvojitého zdanenia, keďže členský štát podľa článku 14 ods. 1 písm. a) druhej vety tejto smernice môže zdaniť energetické výrobky používané na výrobu elektriny z dôvodov, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. júna 2015, Kernkraftwerke Lippe‑Ems, C‑5/14, EU:C:2015:354, bod 51).

39

Ako však správne uviedli žalovaná vo veci samej a Európska komisia, ak by elektrina používaná na ťažbu a prepravu hnedého uhlia nepodliehala zdaneniu, s výnimkou prípadov uvedených v článku 21 ods. 3 druhej vete smernice 2003/96, došlo by k rozdielnemu zaobchádzaniu medzi podnikmi, ktoré rovnako ako RWE Power prevádzkujú elektrárne a ťažia hnedé uhlie na výrobu elektriny na jednej strane, a podnikmi, ktoré získavajú hnedé uhlie od tretích strán na výrobu elektriny na strane druhej, z dôvodu rozdielneho daňového zaťaženia, čo by mohlo viesť k narušeniu hospodárskej súťaže (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. júna 2018, Turbogás,C‑90/17, EU:C:2018:498, bod 42).

40

RWE Power tvrdí, že z dôvodu neexistencie vnútroštátneho a medzinárodného trhu s dodávkami hnedého uhlia sa elektráreň na hnedé uhlie môže prevádzkovať len vtedy, ak sa nachádza v blízkosti povrchovej bane. Keďže sa totiž dodávky hnedého uhlia neuskutočňujú na veľké vzdialenosti, každá ekonomicky efektívna prevádzka si vyžaduje prevádzkový model založený na integrovanom koncepte procesu, ktorý zahŕňa súčasne ťažbu a prepravu hnedého uhlia ako suroviny na vykurovanie kotlov a z toho vyplývajúcu výrobu elektrickej energie.

41

Tieto úvahy, aj keby sa preukázali, však nespochybňujú analýzu uvedenú v bode 39 tohto rozsudku, keďže oslobodenie elektriny používanej na výrobu hnedého uhlia od dane by v každom prípade tým, že by uprednostňovalo integrované podniky, ako je RWE Power, viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou.

42

Na prvú otázku teda treba odpovedať tak, že článok 14 ods. 1 písm. a) prvá veta smernice 2003/96 v spojení s článkom 21 ods. 3 druhou vetou tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane pre „elektrinu používanú na výrobu elektriny“ stanovené v tomto ustanovení sa nevzťahuje na elektrinu, ktorá sa používa pri ťažbe energetického výrobku, ako je hnedé uhlie, v povrchovej bani, keďže táto elektrina sa nepoužíva v rámci technologického procesu výroby elektriny, ale pri výrobe energetického produktu. Naproti tomu sa toto oslobodenie môže vzťahovať na premenu a neskoršie spracovanie tohto energetického výrobku v elektrárňach na účely výroby elektriny, pokiaľ sú tieto činnosti nevyhnutné a priamo prispievajú k technologickému procesu tejto výroby.

43

Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 14 ods. 1 písm. a) prvá veta smernice 2003/96 v spojení s článkom 21 ods. 3 treťou vetou tejto smernice vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane pre „elektrinu používanú na udržiavanie schopnosti vyrábať elektrinu“ stanovené v tomto ustanovení sa vzťahuje na elektrinu určenú na prevádzku zariadení na skladovanie energetického produktu, ako je hnedé uhlie, a dopravných prostriedkov umožňujúcich prepravu tohto produktu z povrchových baní do elektrární.

44

V tejto súvislosti treba na úvod uviesť, že oslobodenie od dane pre elektrinu používanú na udržiavanie schopnosti vyrábať elektrinu sa nachádza v článku 14 ods. 1 písm. a) prvej vete smernice 2003/96 rovnako ako oslobodenie od dane pre energetické výrobky a elektrinu používanú na výrobu elektriny.

45

Za týchto podmienok je potrebné prijať záver, že toto ustanovenie upravuje dva prípady, ktorých pôsobnosť nemožno zamieňať, pretože v opačnom prípade by bol jeden alebo druhý z týchto prípadov zbavený akéhokoľvek potrebného účinku.

46

Okrem toho ako uviedol generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, tento výklad podporuje genéza smernice 2003/96. V pôvodnom návrhu Komisie bolo uvedené len oslobodenie od dane, ktoré v podstate zodpovedá prvému prípadu [pozri článok 13 ods. 1 písm. b) návrhu Komisie (Ú. v. ES C 139, 1997, s. 14)]. Druhý prípad Rada Európskej únie doplnila až v neskoršej fáze legislatívneho procesu. Z toho treba vyvodiť záver, že normotvorca Únie chcel týmto doplnením vytvoriť dodatočný prípad oslobodenia od dane, ktorý sa týka situácie odlišnej od tej, na ktorú sa vzťahuje prvý prípad.

47

Z toho vyplýva, že oslobodenie od dane stanovené v druhom prípade sa netýka činností súvisiacich s výrobou elektriny, ale používania elektriny na vstupe alebo výstupe tejto výroby, ak toto používanie slúži na udržiavanie schopnosti výroby elektriny.

48

Podobne a analogicky, ako bolo rozhodnuté v bodoch 26 až 42 tohto rozsudku v súvislosti s prvým prípadom, treba vychádzať z toho, že pokiaľ ide o oslobodenie od dane pre elektrinu používanú na udržiavanie schopnosti vyrábať elektrinu, toto oslobodenie sa má tiež vykladať reštriktívne, a tak jeho uplatnenie si vyžaduje, aby sa elektrina používala priamo na udržiavanie schopnosti technologického procesu výroby elektriny.

49

V prejednávanej veci z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že prevádzka elektrární spoločnosti RWE Power bola založená na nepretržitej výrobe elektriny. Na zabezpečenie takejto nepretržitej výroby elektriny RWE Power prevádzkovala zásobníky troch rôznych veľkostí a funkcií, z ktorých sa hnedé uhlie postupne dodávalo do kotlov v elektrárňach. Presnejšie, hnedé uhlie sa najprv skladovalo v každej z povrchových baní v zásobníku s kapacitou zodpovedajúcou šesťdňovej prevádzke elektrárne, a následne sa prepravovalo do zásobníkov elektrární, ktoré mali kapacitu zodpovedajúcu jednodňovej až dvojdňovej prevádzke elektrárne.

50

Na základe tohto opisu skutkového stavu sa zdá, s výhradou overenia, ktorého vykonanie prináleží vnútroštátnemu súdu, že iba činnosti skladovania a prepravy hnedého uhlia, ktoré sa uskutočňujú v elektrárni, možno považovať za také, ktoré sú nevyhnutné a priamo prispievajú k udržiavaniu schopnosti technologického procesu výroby elektriny v tom zmysle, že tieto činnosti sú potrebné na zabezpečenie udržiavania schopnosti nepretržitej výroby elektriny, a tak takéto činnosti môžu byť oslobodené od dane podľa článku 14 ods. 1 písm. a) prvej vety smernice 2003/96.

51

Naproti tomu sa zdá, že skladovanie hnedého uhlia v povrchových baniach súvisí viac s procesom ťažby hnedého uhlia ako s technologickým procesom výroby elektriny, čo musí overiť tento súd. V tomto rozsahu sa toto oslobodenie nevzťahuje na elektrinu používanú na skladovanie hnedého uhlia v týchto baniach.

52

V tejto súvislosti treba ešte spresniť, že v prejednávanom prípade je irelevantný článok 21 ods. 3 tretia veta smernice 2003/96, na ktorý poukazuje vnútroštátny súd, podľa ktorého sa spotreba elektriny na účely, ktoré sa netýkajú výroby energetických výrobkov, ako je najmä pohon vozidiel, považuje za zdaniteľnú udalosť. Pokiaľ totiž ide o využívanie elektrickej energie uvedené v článku 21 ods. 3 druhej vete, táto tretia veta sa týka voliteľného režimu, ktorý, ako bolo uvedené v bode 34 tohto rozsudku, Spolková republika Nemecko neuplatnila. Okrem toho jediným cieľom uvedenej tretej vety je obmedziť pôsobnosť oslobodení uvedených v prvej a druhej vete tejto smernice.

53

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú otázku odpovedať tak, že článok 14 ods. 1 písm. a) prvá veta smernice 2003/96 sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane pre „elektrinu používanú na udržiavanie schopnosti vyrábať elektrinu“ stanovené v tomto ustanovení sa môže vzťahovať na elektrinu určenú na prevádzku zariadení na skladovanie energetického produktu, ako je hnedé uhlie, a dopravných prostriedkov umožňujúcich prepravu tohto produktu, ak sa tieto činnosti uskutočňujú v elektrárňach, pokiaľ sú nevyhnutné a priamo prispievajú k udržiavaniu schopnosti technologického procesu výroby elektriny v tom zmysle, že takéto činnosti sú potrebné na zabezpečenie udržiavania schopnosti nepretržitej výroby elektriny.

54

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: