—

„Părva Investicionna Banka“ AD, v zastúpení: I. Dermendžiev, avocat,

—

„UniKredit Bulbank“ AD, v zastúpení: M. Fezlijska, A. Kazini a L. K. Champarčumjan,

—

„Sijk Faundejšăn“ LLS, v zastúpení: Z. Tomov, avocat,

—

„Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD, v zastúpení: G. Nakova, avocat,

—

Sindik na „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD, v zastúpení: G. J. Koljovska,

—

„Aset Menidžmănt“ EAD, v zastúpení: D. Janakiev, avocat,

—

„Ol Sijz Bălgarija“ OOD, v zastúpení: V. Skočev, avocat,

—

„Silvăr Bijč“ EAD, v zastúpení: D. Janakiev, avocat,

—

„Rudersdal“ EOOD, v zastúpení: V. Gošev, avocat,

—

„Kota Enerdži“ EAD, v zastúpení: M. Nikolova, avocat,

—

Európska komisia, v zastúpení: S. Petrova a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006, ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze (Ú. v. EÚ L 399, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi „Părva Investicionna Banka“ AD, „UniKredit Bulbank“ AD a „Sijk Faundejšăn“ LLS na jednej strane a „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD a Sindik na „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD na druhej strane, v súvislosti s konkurzným konaním začatým proti „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD.

3

V zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 1896/2006 je účelom tohto nariadenia „zjednodušiť a urýchliť súdne konanie a znížiť náklady na takéto konanie v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok, zavedením európskeho konania o platobnom rozkaze“.

4

Článok 2 tohto nariadenia, nazvaný „Rozsah pôsobnosti“, stanovuje:

„1.   Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Nevzťahuje sa najmä na daňové, colné alebo správne veci alebo na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci (acta iure imperii).

2.   Toto nariadenie sa nevzťahuje na:

…

…“

5

Článok 3 uvedeného nariadenia definuje cezhraničné spory takto:

„1.   Na účely tohto nariadenia sa cezhraničným sporom rozumie spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v inom členskom štáte ako v členskom štáte súdu konajúceho vo veci.

2.   Bydlisko sa určuje v súlade s článkami 59 a 60 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach [(Ú. v. ES L 12, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42)].

3.   Relevantným okamihom pre určenie toho, či ide o cezhraničný spor, je čas podania návrhu na vydanie európskeho platobného rozkazu v súlade s týmto nariadením.“

6

Článok 21 tohto nariadenia, nazvaný „Výkon“, v odseku 1 prvom pododseku stanovuje:

„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tohto nariadenia, vykonávacie konania sa riadia právom členského štátu výkonu.“

7

Článok 26 nariadenia č. 1896/2006, s názvom „Vzťah s vnútroštátnym procesným právom“, stanovuje:

„Všetky procesné otázky, ktoré nie sú osobitne upravené v tomto nariadení, sa riadia vnútroštátnym právom.“

8

Článok 5 ods. 4 Ústavy stanovuje:

„Medzinárodné zmluvy, ktoré boli ratifikované v súlade s ústavou, vyhlásené a pre Bulharskú republiku platné, sú súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku. Majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami, pokiaľ sú s nimi v rozpore.“

9

§ 717n obchodného zákonníka (Targovski zakon, ďalej len „TZ“) stanovuje:

„Pri predaji majetku, ktorý je dlžníkom zaťažený hypotékou na účely zabezpečenia dlhu tretej osoby, správca konkurznej podstaty zašle veriteľovi z hypotekárneho úveru oznámenie o predaji. Suma splatná veriteľovi z hypotekárneho úveru sa uchová u správcu konkurznej podstaty a veriteľovi bude vyplatená po predložení exekučného titulu k jeho pohľadávke.“

10

§ 417 občianskeho súdneho poriadku (Graždanski procesualen kodeks, ďalej len „GPK“) stanovuje:

„Navrhovateľ môže požiadať o vydanie platobného rozkazu aj v prípade, keď sa pohľadávka, nezávisle na jej výške, zakladá na:

…“.

11

§ 418 tohto zákonníka stanovuje:

„1.   Ak je k návrhu priložený dokument uvedený v§ 417, na ktorom je založená pohľadávka, veriteľ môže požiadať súd o nariadenie okamžitého výkonu a vydanie exekučného titulu.

2.   Exekučný titul je vydaný po preverení formálnych náležitostí dokumentu súdom a po tom, čo súd potvrdí vymožiteľnú pohľadávku voči dlžníkovi. Súd pri vydaní exekučného titulu uvedie príslušnú poznámku v predloženom dokumente a na platobnom príkaze.

3.   Pokiaľ podľa predloženého dokumentu splatnosť dlhu závisí od výkonu protiplnenia alebo od realizácie inej skutočnosti, výkon tohto protiplnenia alebo vznik tejto skutočnosti musia byť potvrdené oficiálnym dokumentom alebo dokumentom pochádzajúcim od dlžníka.

4.   Akt, ktorým bol návrh na vydanie exekučného titulu vcelku alebo sčasti zamietnutý, môže navrhovateľ napadnúť v lehote jedného týždňa od jeho doručenia vzájomným odvolaním, ktorého kópia sa nepredkladá na účely doručenia.

…“

12

§ 46 zákona o normatívnych aktoch (Zakon za normativnite aktove, ďalej len „ZNA“) týkajúci sa výkladu normatívnych aktov stanovuje:

„1.   Ustanovenia normatívnych aktov sa uplatňujú reštriktívne. Ak sú nejasné, sú vykladané v zmysle, ktorý najlepšie zodpovedá ostatným ustanoveniam, účelu vykladaného aktu a všeobecným zásadám bulharského práva.

2.   V prípade, že normatívny akt nie je kompletný, na prípady, ktoré neupravuje, sa uplatnia ustanovenia, ktoré sa týkajú analogických prípadov, pokiaľ je to v súlade s účelom aktu. Ak takéto ustanovenia neexistujú, dané vzťahy sa riadia podľa všeobecných zásad bulharského práva…“

13

Okražen săd – Targovište (Krajský súd v Targovište), príslušný vo veciach konkurzného práva, rozhodnutím z 30. mája 2011 začal konkurzné konanie proti „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD a rozhodnutím z 15. júna 2012 nariadil zhabanie majetku tvoriaceho súčasť konkurznej podstaty, ako aj jeho likvidáciu.

14

Sindik na „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD (správca konkurznej podstaty, určený v rámci konania začatého proti „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD) pristúpil k predaju viacerých nehnuteľností, ktoré tvorili súčasť konkurznej podstaty a boli zaťažené hypotékou v prospech „Părva Investicionna Banka“ AD (ďalej len „Părva Investicionna Banka“). Tieto hypotéky boli zriadené s cieľom zabezpečiť úverové zmluvy, uzavreté medzi Părva Investicionna Banka a tretími osobami, a síce „Port Investmănt Developmănt – Bălgarija 2“ EAD a „Aset Menidžmănt“ EAD.

15

Părva Investicionna Banka je držiteľkou viacerých mimosúdnych exekučných titulov týkajúcich sa pohľadávok spätých s týmito hypotekárnymi úvermi. Táto spoločnosť podala návrh založený na § 717n TZ s cieľom dosiahnuť predbežný a okamžitý výkon týchto titulov pri uplatnení § 417 a § 418 GPK. Požadovala zaplatenie sumy, za ktorú boli predané nehnuteľnosti tvoriace súčasť konkurznej podstaty. Keďže tieto pohľadávky boli popreté predovšetkým dlhujúcimi spoločnosťami, Sindik na „Eăr Propărti Developmănt – v nesăstojatelnost“ AD požiadal vnútroštátny súd, aby rozhodol okrem iného o podmienkach uplatnenia § 717n TZ v prípade, keď je zaplatenie popretej pohľadávky požadované z konkurznej podstaty.

16

Podľa vnútroštátneho súdu táto žiadosť v podstate vedie k otázke, či možno považovať za prípustné zaplatenie popretej pohľadávky, ktorej predbežný a okamžitý výkon bol povolený na základe mimosúdnych titulov, z konkurznej podstaty a za podmienok stanovených v § 717n TZ.

17

Vnútroštátny súd v tomto smere poukázal na rozsudok Konstitucionen săd (Ústavný súd) z 2. októbra 2012 (vec č. 4/2012), ktorý potvrdil súlad § 417 a § 418 GPK s ústavou, ktoré oprávňujú banky dosiahnuť okamžitý výkon na základe výkazu z úverových účtov. Preskúmanie, ktoré vykonal Konstitucionen săd, sa týkalo nariadenia č. 1896/2006 z dôvodu, že toto nariadenie tvorí súčasť vnútroštátneho práva a že podľa článku 5 ods. 4 ústavy má prednosť pred vnútroštátnymi normami, ktoré odporujú právnym zásadám a riešeniam, ktoré stanovuje.

18

Vnútroštátny súd sa domnieva, že preskúmanie vnútroštátneho práva odhalilo existenciu právnej medzery, keďže § 717n TZ neupravuje prípad, keď je návrh, ktorý je podaný na základe tohto ustanovenia, popretý. Podľa tohto súdu mu § 46 ods. 2 ZNA ukladá povinnosť, pokiaľ sa objaví takáto medzera, zohľadniť štruktúru zákona a všeobecné právne zásady na účely rozhodnutia o návrhu, ktorý mu bol predložený. Hoci sa nariadenie č. 1896/2006 týka výlučne európskeho konania o platobnom rozkaze, podľa vnútroštátneho súdu je jedinou právnou úpravou, ktorej normatívne riešenia sú z hľadiska ich predmetu dostatočne blízke povahe sporu, o ktorom rozhoduje. Toto nariadenie stanovuje relevantné pravidlá a zásady na zodpovedanie otázok týkajúcich sa konfliktu, ktorý existuje medzi individuálnym konaním o výkone rozhodnutia a konkurzným konaním.

19

Podľa článku 5 ods. 4 ústavy toto nariadenie tvorí súčasť vnútroštátneho práva. Je preto opodstatnené zohľadniť ho pri výklade všeobecných právnych zásad a určení štruktúry zákona.

20

Za týchto podmienok Okražen săd – Targovište rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

21

Nariadenie č. 1896/2006 v zmysle svojho článku 1 zavádza európsky platobný rozkaz v cezhraničných sporoch, ktoré sa týkajú nepopretých peňažných pohľadávok.

22

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že konanie vo veci samej sa netýka európskeho konania o platobnom rozkaze, stanoveného nariadením č. 1896/2006, ani výkonu európskeho platobného rozkazu, vydaného na jeho základe, ale výkonu mimosúdneho titulu, ktorého predbežný a okamžitý výkon je navrhovaný na základe vnútroštátneho práva v rámci konkurzného konania.

23

Je teda zrejmé, že situácia vo veci samej nepatrí do pôsobnosti nariadenia č. 1896/2006, ktorého výklad žiada vnútroštátny súd.

24

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že vnútroštátny súd svojimi otázkami žiada o výklad nariadenia č. 1896/2006 s cieľom vyplniť medzeru, ktorú tento súd objavil vo vnútroštátnej právnej úprave uplatniteľnej na takú situáciu, akou je situácia vo veci samej, ktorá nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia.

25

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v súlade s článkom 94 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora návrh na začatie prejudiciálneho konania musí obsahovať uvedenie dôvodov, pre ktoré sa vnútroštátny súd rozhodol položiť otázku o výklade alebo platnosti určitých ustanovení práva Únie, ako aj súvislosti, ktoré vnútroštátny súd vidí medzi týmito ustanoveniami a svojou právnou úpravou uplatniteľnou vo vnútroštátnom konaní. Toto uvedenie dôvodov, ako aj zhrnutie relevantných skutkových okolností vyžadovaných článkom 94 písm. a) uvedeného rokovacieho poriadku musí umožniť Súdnemu dvoru preskúmať okrem prípustnosti návrhu na začatie prejudiciálneho konania jeho právomoc odpovedať na položenú otázku (rozsudok Siragusa, C‑206/13, EU:C:2014:126, bod 19).

26

Navyše Súdny dvor v zásade nemá právomoc odpovedať na prejudiciálnu otázku, pokiaľ je zjavné, že ustanovenie práva Únie, ktoré má byť predmetom jeho výkladu, sa nemôže uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok Caixa d’Estalvis i Pensions de Barcelona, C‑139/12, EU:C:2014:174, bod 41 a citovaná judikatúra).

27

V takej situácii, akou je situácia v konaní vo veci samej, v ktorej sa skutkový stav nachádza mimo rozsahu pôsobnosti ustanovení práva Únie, ktorých výklad sa požaduje, však Súdny dvor má právomoc rozhodovať o návrhu na začatie prejudiciálneho konania týkajúceho sa uvedených ustanovení práva Únie, keď vnútroštátne právo odkazuje na obsah týchto ustanovení práva Únie na určenie pravidiel uplatniteľných na čisto vnútornú situáciu dotknutého členského štátu (pozri najmä rozsudky Poseidon Chartering, C‑3/04, EU:C:2006:176, bod 15; ETI a i., C‑280/06, EU:C:2007:775, body 22 a 26; Salahadin Abdulla a i., C‑175/08, C‑176/08, C‑178/08 a C‑179/08, EU:C:2010:105, bod 48; Cicala, C‑482/10, EU:C:2011:868, bod 17; Nolan, C‑583/10, EU:C:2012:638, bod 45, ako aj Romeo, C‑313/12, EU:C:2013:718, bod 21).

28

Existuje totiž konkrétny záujem Únie na tom, aby sa na účely predchádzania budúcim rozdielnym výkladom vykladali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie jednotne, pokiaľ vnútroštátna právna úprava prispôsobuje riešenia situácií, ktoré nepatria do pôsobnosti dotknutého aktu Únie, riešeniam upraveným uvedeným aktom, aby sa zabezpečila rovnosť zaobchádzania s vnútroštátnymi situáciami a so situáciami upravenými právom Únie bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie majú uplatniť (pozri najmä rozsudky Salahadin Abdulla a i., EU:C:2010:105, bod 48; SC Volksbank România, C‑602/10, EU:C:2012:443, body 87 a 88; Nolan, EU:C:2012:638, bod 46; Allianz Hungária Biztosító a i., C‑32/11, EU:C:2013:160, body 20 a 21, ako aj Romeo, EU:C:2013:718, bod 22).

29

Tak je to v prípade, keď sú predmetné ustanovenia práva Únie na základe vnútroštátneho práva uplatniteľné na takéto situácie priamo a nepodmienene (rozsudky Cicala, EU:C:2011:868, bod 19; Nolan, EU:C:2012:638, bod 47, a Romeo, EU:C:2013:718, bod 23). Naproti tomu o takýto prípad nejde, keď ustanovenia vnútroštátneho práva umožňujú vnútroštátnemu súdu odkloniť sa od pravidiel práva Únie, tak ako ich vykladá Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudky Kleinwort Benson, C‑346/93, EU:C:1995:85, body 16 a 18, ako aj Romeo, EU:C:2013:718, bod 33 a citovanú judikatúru).

30

V predmetnom prípade vnútroštátny súd odkazuje na § 46 ods. 2 ZNA v spojení s článkom 5 ods. 4 ústavy a vysvetľuje dôvody, pre ktoré sa domnieva, že v takej situácii, akou je situácia vo veci samej, ktorá nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia, je výklad ustanovení nariadenia č. 1896/2006 potrebný pre vyriešenie sporu, o ktorom rozhoduje. Vysvetlenie týchto dôvodov však neumožňuje Súdnemu dvoru dospieť k záveru, že má právomoc odpovedať na položenú prejudiciálnu otázku.

31

Článok 5 ods. 4 ústavy stanovuje, že „medzinárodné zmluvy, ktoré boli ratifikované v súlade s ústavou, vyhlásené a pre Bulharskú republiku platné, sú súčasťou vnútroštátneho právneho poriadku [a] majú prednosť pred vnútroštátnymi právnymi normami, pokiaľ sú s nimi v rozpore“. Toto ustanovenie teda neodkazuje na ustanovenia nariadenia č. 1896/2006, ktoré sú predmetom prejudiciálnych otázok, ale v zmysle jeho znenia iba stanovuje pravidlo týkajúce sa hierarchie, ktorá existuje medzi medzinárodným a vnútroštátnym právom.

32

Pokiaľ ide o § 46 ods. 2 ZNA, ten všeobecne odkazuje na „všeobecné zásady bulharského práva“, a nie konkrétne na ustanovenia nariadenia č. 1896/2006, ktoré sú predmetom uvedených otázok. Hoci vnútroštátny súd uvádza, že toto ustanovenie ZNA v spojení s článkom 5 ods. 4 ústavy sa vzťahuje aj na právo Únie, neuvádza nič o tom, že tieto ustanovenia bulharského práva skutočne odkazujú na ustanovenia tohto nariadenia s cieľom upraviť situácie, ktoré nepatria do rozsahu jeho pôsobnosti, na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s vnútroštátnymi situáciami a situáciami, na ktoré sa vzťahuje právo Únie.

33

Pokiaľ ide o rozhodnutie Konstitucionen săd uvedené v bode 17 tohto uznesenia a na ktoré v tomto kontexte odkazuje vnútroštátny súd, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vôbec nevyplýva, že by sa uvedené rozhodnutie týkalo otázky, či ustanovenia článku 5 ods. 4 ústavy a § 46 ods. 2 ZNA odkazujú na právo Únie s cieľom zabezpečiť túto rovnosť zaobchádzania.

34

Hoci uvedené ustanovenie v spojení s článkom 5 ods. 4 ústavy všeobecným spôsobom odkazuje na všeobecné právne zásady na účely vyplnenia právnej medzery, z tohto uznesenia nevyplýva, že ustanovenia nariadenia č. 1896/2006 sa ako také stali priamo a nepodmienene uplatniteľné, na základe ustanovení bulharského práva, na situáciu, ktorá nepatrí do pôsobnosti ustanovení tohto nariadenia, ktorých výklad sa požaduje. Zdá sa skôr, že uvedené ustanovenia bulharského práva sa obmedzujú na to, že splnomocňujú súd rozhodujúci vo veci samej uplatniť všeobecné zásady a pravidlá vnútroštátneho práva, ako aj práva Únie, na vyplnenie konštatovanej medzery prostredníctvom judikatúry a podľa svojho vlastného posúdenia záverov vyplývajúcich z týchto pravidiel a zásad.

35

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že ustanovenia nariadenia č. 1896/2006, ktorých sa týkajú položené otázky, sa na základe vnútroštátneho práva ako také stali priamo a nepodmienene uplatniteľné na takú situáciu, o akú ide vo veci samej, ktorá nepatrí do pôsobnosti tohto nariadenia.

36

Za týchto okolností treba na základe článku 53 ods. 2 rokovacieho poriadku konštatovať, že Súdny dvor zjavne nemá právomoc odpovedať na otázky, ktoré položil Okražen săd – Targovište.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) nariadil:

Súdny dvor Európskej únie zjavne nemá právomoc odpovedať na otázky, ktoré položil Okražen săd – Targovište (Bulharsko).